Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32023R1651

    Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2023/1651 zo 17. mája 2023, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2034, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy na účely merania osobitnej likvidity investičných spoločností podľa článku 42 ods. 6 uvedenej smernice (Text s významom pre EHP)

    C/2023/3157

    Ú. v. EÚ L 208, 23.8.2023, p. 3–10 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, GA, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

    Legal status of the document In force

    ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_del/2023/1651/oj

    23.8.2023   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    L 208/3


    DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2023/1651

    zo 17. mája 2023,

    ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2034, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy na účely merania osobitnej likvidity investičných spoločností podľa článku 42 ods. 6 uvedenej smernice

    (Text s významom pre EHP)

    EURÓPSKA KOMISIA,

    so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

    so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2034 z 27. novembra 2019 o prudenciálnom dohľade nad investičnými spoločnosťami a o zmene smerníc 2002/87/ES, 2009/65/ES, 2011/61/EÚ, 2013/36/EÚ, 2014/59/EÚ a 2014/65/EÚ (1), a najmä jej článok 42 ods. 6 tretí pododsek,

    keďže:

    (1)

    Na meranie primeranej úrovne likvidity, ktorú by investičné spoločnosti mali mať v držbe, treba stanoviť spoločné kritériá na odhad zodpovedajúcich potrieb likvidity za bežných a stresových okolností, ako aj určiť, či existujú medzery medzi úrovňou likvidných aktív nachádzajúcich sa v držbe investičných spoločností a zistenými potrebami likvidity.

    (2)

    Investičné spoločnosti, ktoré spĺňajú podmienky na to, aby sa mohli považovať za malé a neprepojené investičné spoločnosti stanovené v článku 12 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2033 (2), sa považujú za investičné spoločnosti, ktoré majú len obmedzené riziko likvidity vo vzťahu k iným investičným spoločnostiam. Preto môžu príslušné orgány podľa článku 43 ods. 1 druhého pododseku nariadenia (EÚ) 2019/2033 vyňať takéto investičné spoločnosti z požiadavky na likviditu stanovenej v článku 43 ods. 1 prvom pododseku uvedeného nariadenia. Toto oslobodenie je však nepovinné. S cieľom vyhovieť malým a neprepojeným investičným spoločnostiam, ktoré príslušný orgán nevyňal z uvedenej požiadavky na likviditu, by bolo neprimerané, aby sa na tieto investičné spoločnosti vzťahovali rovnaké požiadavky na likviditu ako na väčšie a prepojené investičné spoločnosti. Preto je vhodné stanoviť, aby príslušné orgány by pri meraní rizika likvidity a prvkov rizika likvidity uvedených v článku 42 ods. 1 prvom pododseku písm. a) smernice (EÚ) 2019/2034 merali len riziko likvidity alebo prvky rizika likvidity, ktoré vyplývajú z uvedených činností a iných faktorov osobitných pre malé a neprepojené investičné spoločnosti, ktoré s vysokou pravdepodobnosťou povedú k riziku likvidity, ktoré je závažné a na ktoré sa nevzťahujú požiadavky na likviditu stanovené v piatej časti nariadenia (EÚ) 2019/2033. Tieto faktory zahŕňajú činnosti poskytovania správy portfólia, prevádzkovania multilaterálneho obchodného systému v zmysle vymedzenia v článku 4 bode 22 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ (3) alebo organizovaného obchodného systému v zmysle vymedzenia v článku 4 bode 23 uvedenej smernice, poskytovania úverov a pôžičiek investorom, ako aj rizika financovania a relevantnosti štruktúry skupiny pre riziko likvidity.

    (3)

    V článku 7 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2019/2033 sa vyžaduje, aby materské investičné spoločnosti v Únii, materské investičné holdingové spoločnosti v Únii a materské zmiešané finančné holdingové spoločnosti v Únii dodržiavali povinnosti stanovené v piatej časti na základe svojich konsolidovaných situácií. Materská investičná spoločnosť v Únii, materská investičná holdingová spoločnosť v Únii a materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v Únii môžu byť v konsolidovanej situácii vystavené riziku likvidity alebo prvkom rizika likvidity, ktoré sú závažné a nie sú kryté alebo dostatočne kryté uvedenými požiadavkami na likviditu. Podobne materská investičná spoločnosť v Únii, materská investičná holdingová spoločnosť v Únii a materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v Únii nemusia v konsolidovanej situácii spĺňať požiadavky stanovené v článkoch 24 a 26 smernice (EÚ) 2019/2034, zatiaľ čo iné administratívne opatrenia pravdepodobne dostatočne nezlepšia opatrenia, postupy, mechanizmy a stratégie uvedené v článku 42 ods. 1 písm. b) smernice (EÚ) 2019/2034 v primeranom časovom rámci. Príslušné orgány by preto mali v prípade takýchto materských investičných spoločností v Únii, materských investičných holdingových spoločností v Únii a materských zmiešaných finančných holdingových spoločností v Únii merať na konsolidovanom základe, či je expozícia uvedených spoločností a podnikov voči riziku likvidity závažná a či sa na ňu nevzťahujú požiadavky na likviditu stanovené v piatej časti nariadenia (EÚ) 2019/2033.

    (4)

    Rôzne činnosti investičných spoločností môžu rôzne ovplyvniť ich profil likvidity. Zmeny v hodnote cien aktív môžu spôsobiť straty a ovplyvniť súvahy a pozíciu týkajúcu sa likvidity investičných spoločností, a to aj napriek spoločnostiam, ktoré nemajú v držbe aktíva klientov na vlastný účet. Investičné spoločnosti poskytujúce služby správy portfólia môžu byť citlivé na výkyvy na trhu, ktoré môžu vytvoriť alebo vyostriť nesúlady peňažných tokov medzi kladnými peňažnými tokmi z platieb poplatkov zvyčajne prijímaných štvrťročne alebo polročne a zápornými peňažnými tokmi za platby záväzkov v čase ich splatnosti. Preto je vhodné pre každú investičnú službu alebo činnosť uvedenú v oddiele A prílohy I k smernici 2014/65/EÚ podrobne stanoviť kritériá, ktoré by príslušné orgány mali zohľadňovať pri meraní toho, či sú riziko likvidity alebo prvky rizika likvidity investičnej spoločnosti dostatočne kryté požiadavkou na likviditu stanovenou v piatej časti nariadenia (EÚ) 2019/2033. Od príslušných orgánov by sa malo predovšetkým vyžadovať, aby zohľadňovali tie investičné služby alebo činnosti, ktoré sú najcitlivejšie na výkyvy na trhu, pretože takéto výkyvy sú nepredvídateľné z hľadiska načasovania aj rozsahu a môžu ovplyvňovať riziko likvidity rôzne vrátane vyšších výziev na dodatočné vyrovnanie, nižších ziskov a znížených poplatkov.

    (5)

    Investičné spoločnosti, ktoré sú oprávnené poskytovať úvery alebo pôžičky investorom ako vedľajšiu službu, sú vystavené osobitnému riziku likvidity. Oneskorené splácanie dlhov investormi môže narušiť schopnosť investičnej spoločnosti plniť svoje záväzky, zatiaľ čo likvidácia kolaterálov so zhoršeným profilom likvidity môže mať za následok menej likvidné aktíva určené na bežné činnosti. Príslušné orgány by preto mali posudzovať zvýšené riziko v prípade investičných spoločností poskytujúcich takéto služby.

    (6)

    Financovanie je pre investičné spoločnosti primárnym zdrojom likvidity a obmedzený alebo pozastavený prístup k financovaniu môže viesť k prerušeniu poskytovania služieb investičných spoločností s možným negatívnym vplyvom na trhy a klientov. Vzhľadom na rozdiely medzi financovaním investičných spoločností a financovaním úverových inštitúcií prijímajúcich vklady, ako aj vzhľadom na to, že prístup takýchto investičných spoločností k financovaniu môže za určitých okolností predstavovať riziká, je potrebné spresniť prvky, ktoré by príslušné orgány mali zohľadňovať pri stanovovaní osobitných požiadaviek na likviditu pre takéto investičné spoločnosti.

    (7)

    Zhoršenie makroekonomickej a geopolitickej situácie môže spôsobiť, že investičné spoločnosti budú čeliť prísnym obmedzeniam v prístupe k financovaniu. Príslušné orgány by preto mali posudzovať dôsledky, ktoré by takéto zhoršenie mohlo mať na zdroje financovania investičných spoločností vrátane financovania iného než sú štandardné vklady a úverových liniek. V tejto súvislosti je potrebné spresniť prvky, ktoré príslušné orgány musia posudzovať v súvislosti s nepriaznivými vonkajšími udalosťami, ktorých výskyt môže zvýšiť riziko likvidity investičných spoločností.

    (8)

    S cieľom umožniť príslušným orgánom určiť, ktoré prevádzkové udalosti môžu mať závažný vplyv na likviditu investičných spoločností, treba podrobne stanoviť prevádzkové udalosti, pri ktorých sa očakáva, že budú pre investičné spoločnosti najvýznamnejšie, ako podmnožinu klasifikácie druhov stratových udalostí uvedenej v článku 324 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (4).

    (9)

    Zvýšené riziko likvidity môže vyplývať z rizika poškodenia dobrej povesti, čo môže následne ovplyvniť prevádzkové činnosti investičných spoločností. Zatiaľ čo niektoré účinky rizika poškodenia dobrej povesti nie sú ľahko predvídateľné, iné možno predvídať, ako napríklad obmedzený prístup na trh alebo prístup k likvidite od protistrán. Príslušné orgány by preto mali posudzovať vplyv takýchto predvídateľných účinkov rizika poškodenia dobrej povesti na riziko likvidity investičných spoločností.

    (10)

    Vzhľadom na možný vplyv rizika likvidity na fungovanie investičnej spoločnosti by investičné spoločnosti mali takéto riziko pozorne monitorovať. V súlade s článkom 29 smernice (EÚ) 2019/2034 majú mať investičné spoločnosti zavedené spoľahlivé stratégie, politiky a postupy vrátane monitorovania rizika likvidity a riešenia nedostatku likvidity. Preto treba stanoviť, čo by príslušné orgány mali posudzovať s cieľom vyhodnotiť účinnosť riadenia a kontroly rizika likvidity investičných spoločností.

    (11)

    Zatiaľ čo skupina môže investičnej spoločnosti poskytovať dodatočnú likviditu, takáto skupina môže využívať aj značné likvidné zdroje patriace investičnej spoločnosti prostredníctvom dohôd a iných mechanizmov prevodu aktív medzi investičnou spoločnosťou na jednej strane a materskou spoločnosťou alebo akýmkoľvek iným subjektom skupiny na strane druhej. Od príslušných orgánov by sa preto malo vyžadovať, aby posudzovali celkovú štruktúru skupiny a zohľadňovali dôsledky, ktoré takéto dohody a iné mechanizmy prevodu aktív môžu mať na riziko likvidity investičných spoločností, ktoré sú súčasťou takejto skupiny.

    (12)

    Toto nariadenie vychádza z návrhu regulačných technických predpisov, ktorý Komisii predložil Európsky orgán pre bankovníctvo.

    (13)

    Európsky orgán pre bankovníctvo uskutočnil otvorené verejné konzultácie o návrhu regulačných technických predpisov, z ktorého vychádza toto nariadenie, analyzoval možné súvisiace náklady a prínosy a požiadal o poradenstvo Skupinu zainteresovaných strán v bankovníctve vytvorenú na základe článku 37 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (5),

    PRIJALA TOTO NARIADENIE:

    Článok 1

    Posudzovanie rizika likvidity a prvkov rizika likvidity odôvodňujúcich osobitné požiadavky na likviditu

    1.   Príslušné orgány s prihliadnutím na veľkosť, rozsah a zložitosť činností investičnej spoločnosti dôsledne posudzujú osobitnú požiadavku na likviditu uvedenú v článku 42 smernice (EÚ) 2019/2034 určením primeranej sumy likvidných aktív, ktoré má investičná spoločnosť mať v držbe na pokrytie potrieb likvidity vyplývajúcich z jej činností. Príslušné orgány určujú uvedenú sumu zohľadnením všetkých rizikových faktorov, ktoré môžu ovplyvniť pozíciu týkajúcu sa likvidity investičnej spoločnosti a vytvárať likvidné medzery vrátane týchto faktorov:

    a)

    či existuje riziko likvidity vyplývajúce z poskytovania investičných služieb, ako aj činností a osobitných vedľajších služieb, ako sa uvádza v článku 2 tohto nariadenia;

    b)

    či existuje riziko likvidity vyplývajúce z nedostupnosti finančných zdrojov, ako sa uvádza v článku 3 tohto nariadenia;

    c)

    či existujú vonkajšie udalosti ovplyvňujúce likviditu, ako sa uvádza v článku 4 tohto nariadenia;

    d)

    či existuje prevádzkové riziko ovplyvňujúce likviditu, ako sa uvádza v článku 5 tohto nariadenia;

    e)

    či existuje riziko poškodenia dobrej povesti ovplyvňujúce likviditu, ako sa uvádza v článku 6 tohto nariadenia;

    f)

    či existuje riziko nedostatočného riadenia a kontroly rizika likvidity, ako sa uvádza v článku 7 tohto nariadenia;

    g)

    či je investičná spoločnosť súčasťou skupiny, štruktúra tejto skupiny a jej vplyv na likviditu investičnej spoločnosti, ako sa uvádza v článku 8 tohto nariadenia.

    2.   V prípade investičných spoločností, ktoré spĺňajú podmienky na to, aby sa mohli považovať za malé a neprepojené investičné spoločnosti stanovené v článku 12 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2019/2033, príslušné orgány posudzujú faktory rizika likvidity a prvky rizika likvidity uvedené v odseku 1 písm. a), b) a g). Posúdenie rizika likvidity vyplývajúceho z poskytovania investičných služieb a z činností a osobitných vedľajších služieb uvedených v odseku 1 písm. a) sa však môže zamerať na riziko likvidity vyplývajúce zo straty príjmov zo správy portfólia, riziko likvidity z prevádzkovania multilaterálneho obchodného systému alebo organizovaného obchodného systému v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bodoch 22 a 23 smernice 2014/65/EÚ, ako aj z poskytovania úverov alebo pôžičiek investorom.

    3.   Pri posudzovaní potrieb likvidity v súlade s odsekmi 1 a 2 príslušné orgány vykonávajú všetky tieto kroky:

    a)

    zohľadňujú všetky prvky, ktoré môžu mať závažný nepriaznivý vplyv na potreby likvidity investičnej spoločnosti za bežných a stresových okolností;

    b)

    zohľadňujú dostupné historické údaje za určité obdobie, ktoré považujú za dostatočné, týkajúce sa všetkých týchto faktoroch:

    i)

    nesúlady medzi likvidnými aktívami alebo inými zdrojmi likvidity a potrebami likvidity;

    ii)

    historické trendy týkajúce sa kapacity likvidity;

    iii)

    zaznamenané významné zmeny likvidných aktív a potrieb likvidity;

    c)

    zohľadňujú existenciu dohôd o vzájomnom započítavaní, ktoré podliehajú podmienkam stanoveným v článku 31 nariadenia (EÚ) 2019/2033, alebo iných mechanizmov zmierňovania rizika, ktoré by účinne znižovali možný čistý záporný tok likvidity, ktorý má investičná spoločnosť voči centrálnym protistranám, zúčtovacím členom, úverovým inštitúciám alebo iným investičným spoločnostiam;

    d)

    určujú, či má investičná spoločnosť spoľahlivé postupy, mechanizmy a stratégie na meranie, monitorovanie a riadenie svojho rizika likvidity, ako sa stanovuje v článkoch 24 a 26 smernice (EÚ) 2019/2034;

    e)

    zohľadňujú možné prepojenie medzi faktormi uvedenými v odseku 1;

    f)

    zakladajú hodnotenia na spoľahlivých, presných a aktuálnych informáciách.

    Stresovými okolnosťami sú na účely písmena a) trhový stres a stres spojený s investičnou spoločnosťou, keď financovanie nemusí byť dostupné včas alebo nákladovo efektívne.

    4.   Ak sa uplatňuje článok 7 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2019/2033, príslušné orgány uplatňujú články 2 až 7 tohto nariadenia pri posudzovaní materskej investičnej spoločnosti v Únii, materskej investičnej holdingovej spoločnosti v Únii alebo materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti v Únii na základe ich konsolidovanej situácie.

    Článok 2

    Posudzovanie rizika likvidity vyplývajúceho z investičných služieb a činností, ako aj vedľajších služieb

    1.   V prípade investičných spoločností vykonávajúcich ktorúkoľvek z činností uvedených v oddiele A bodoch 1 alebo 2 prílohy I k smernici 2014/65/EÚ príslušné orgány posudzujú úroveň potrieb likvidity, ktorá sa má pokryť likvidnými aktívami, pričom zohľadňujú všetky tieto faktory:

    a)

    osobitné vlastnosti služieb poskytovaných klientom, najmä časový nesúlad medzi poplatkami prijatými od klientov a poplatkami zaplatenými obchodným platformám za postúpenie alebo vykonanie pokynov v mene klientov;

    b)

    záporný tok likvidity v dôsledku zvýšených poplatkov účtovaných za prístup k obchodným platformám alebo menej priaznivých dohôd vrátane zníženého počtu dní určených na splácanie záväzkov investičnou spoločnosťou;

    c)

    oneskorenia pri platbe splatných poplatkov klientmi.

    2.   V prípade investičných spoločností vykonávajúcich ktorúkoľvek z činností uvedených v oddiele A bodoch 3 alebo 6 prílohy I k smernici 2014/65/EÚ príslušné orgány posudzujú úroveň potrieb likvidity, ktorá sa má pokryť likvidnými aktívami, pričom zohľadňujú všetky tieto faktory:

    a)

    posúdenie vnútrodenného rizika likvidity pre pozície v obchodnej knihe investičnej spoločnosti;

    b)

    riziko likvidity vyplývajúce z rizika zmeny ceny príslušného nástroja v dôsledku faktorov súvisiacich s emitentom tohto nástroja alebo emitentom podkladového nástroja, ako aj zo zmeny ceny nástroja v dôsledku zmeny úrovne úrokových sadzieb alebo všeobecného pohybu na akciovom trhu, ktorý nesúvisí so žiadnymi osobitnými atribútmi jednotlivých cenných papierov;

    c)

    osobitné vlastnosti obchodných činností investičnej spoločnosti, najmä profil splatnosti transakcií, možný výskyt dlhodobých transakcií a meny transakcií;

    d)

    úroveň zaťaženosti aktív, charakteristiky kolaterálu, ktorý sa má poskytovať, najmä jeho splatnosť a mena, ako aj či môžu byť aktíva poskytované ako kolaterál opätovne použité alebo opätovne viazané protistranami investičnej spoločnosti;

    e)

    úroveň marže počas dňa, ktorú môže byť investičná spoločnosť zmluvne povinná poskytnúť za bežných a stresových okolností;

    f)

    či má investičná spoločnosť dostatok likvidných aktív alebo iných zdrojov likvidity na zachovanie obchodných činností v prípade zlyhaní vyrovnania alebo prerušenia služieb u správcov alebo korešpondenčných bánk;

    g)

    zlyhanie obchodovania pri vyrovnávaní k dohodnutému dátumu vyrovnania, pretože predávajúci nedodal cenné papiere alebo kupujúci neposkytol finančné prostriedky v primeranom čase.

    3.   V prípade investičných spoločností vykonávajúcich ktorúkoľvek z činností uvedených v oddiele A bodoch 4, 5 alebo 7 prílohy I k smernici 2014/65/EÚ príslušné orgány posudzujú úroveň potrieb likvidity, ktorá sa má pokryť likvidnými aktívami, pričom zohľadňujú všetky tieto faktory:

    a)

    zmluvné dojednania investičnej spoločnosti týkajúce sa prijatých poplatkov súvisiacich s výkonnosťou portfólií klientov;

    b)

    časový nesúlad medzi poplatkami, ktoré investičná spoločnosť prijala od klientov, a poplatkami, ktoré investičná spoločnosť platí poskytovateľom služieb konkrétne súvisiacich s ich činnosťami vrátane analýzy trhu, špecializovaných správ, všeobecnej alebo prispôsobenej analýzy portfólia a služieb agregácie;

    c)

    ak investičná spoločnosť deleguje správu aktív, časový nesúlad medzi poplatkami, ktoré investičná spoločnosť prijíma od klientov, a poplatkami, ktoré investičná spoločnosť platí finančnému subjektu, na ktorý delegovala správu aktív;

    d)

    ak iný finančný subjekt formálne delegoval správu aktív na investičnú spoločnosť, časový nesúlad medzi poplatkami, ktoré investičná spoločnosť prijíma od delegujúceho subjektu, a výdavkami, ktoré investičná spoločnosť platí v súvislosti s delegovaním;

    e)

    zmluvné dojednania medzi investičnou spoločnosťou a viazanými sprostredkovateľmi vrátane načasovania a opakovania platieb viazaným sprostredkovateľom;

    f)

    oneskorenia pri platbe splatných poplatkov klientmi.

    4.   V prípade investičných spoločností vykonávajúcich ktorúkoľvek z činností uvedených v oddiele A bodoch 8 alebo 9 prílohy I k smernici 2014/65/EÚ príslušné orgány posudzujú úroveň potrieb likvidity, ktorá sa má pokryť likvidnými aktívami, pričom zohľadňujú všetky tieto faktory:

    a)

    časový nesúlad medzi poplatkami prijatými od klientov a poplatkami zaplatenými poskytovateľmi služieb;

    b)

    oneskorenia pri platbe splatných poplatkov klientmi.

    5.   V prípade investičných spoločností vykonávajúcich vedľajšiu službu uvedenú v oddiele B bode 2 prílohy I k smernici 2014/65/EÚ príslušné orgány posudzujú úroveň potrieb likvidity, ktorá sa má pokryť likvidnými aktívami, pričom zohľadňujú všetky tieto faktory:

    a)

    nesplatené úvery a pôžičky poskytnuté klientom;

    b)

    profil likvidity kolaterálov a trhu, ako aj právne obmedzenia likvidácie kolaterálov;

    c)

    nesplatené zlyhané úvery a pôžičky poskytnuté klientom.

    Článok 3

    Posudzovanie rizika likvidity vyplývajúceho z financovania

    Pri posudzovaní dostupnosti a kvality zdrojov financovania investičnej spoločnosti príslušné orgány zohľadňujú všetky tieto aspekty:

    a)

    dostupnosť existujúcich zdrojov financovania a prístup k vopred dohodnutým zdrojom núdzového financovania;

    b)

    či sú takéto zdroje financovania zabezpečené alebo nezabezpečené;

    c)

    menu takýchto zdrojov financovania;

    d)

    sumu nezaťažených aktív, ktoré by boli k dispozícii na získanie zabezpečeného financovania;

    e)

    rôzne splatnosti takýchto zdrojov financovania podľa ich najbližšieho dátumu splatnosti a najskoršieho dátumu, ku ktorému môžu byť zmluvne vyžiadané;

    f)

    riziko narušenia denných peňažných tokov investičnej spoločnosti spôsobené prerušením kreditných facilít investičnej spoločnosti;

    g)

    iné záväzné, ale nevyčerpané zdroje financovania poskytnuté investičnej spoločnosti.

    Článok 4

    Posudzovanie vonkajších udalostí ovplyvňujúcich likviditu

    1.   Príslušné orgány posudzujú, či by úroveň likvidity investičnej spoločnosti umožnila naďalej plniť jej požiadavku na likviditu v nepriaznivých makroekonomických, mikroekonomických a geopolitických podmienkach, pričom zohľadňujú všetky tieto aspekty:

    a)

    čiastočnú alebo úplnú stratu nezabezpečenej kapacity financovania vrátane prijatej záväznej alebo nezáväznej likvidity alebo úverových liniek;

    b)

    čiastočnú alebo úplnú stratu zabezpečeného krátkodobého financovania;

    c)

    potenciálny záväzok spätne odkúpiť dlh alebo dodržať mimozmluvné záväzky.

    2.   Pri posudzovaní udalostí uvedených v odseku 1 príslušné orgány zohľadňujú udalosti súvisiace s trhom, osobitné napätia súvisiace so situáciou emitentov aktív investičnej spoločnosti alebo súvisiace s poskytovateľmi financovania investičnej spoločnosti, ako aj ich kombináciu.

    3.   Ak je investičná spoločnosť súčasťou skupiny, príslušné orgány určujú, ako môžu nepriaznivé podmienky uvedené v odsekoch 1 a 2 ovplyvniť stav likvidity skupiny ako celku a závery posúdenia vykonaného podľa článku 8.

    Článok 5

    Posudzovanie prevádzkového rizika ovplyvňujúceho likviditu

    Príslušné orgány posudzujú dôsledky každej z týchto prevádzkových udalostí na likviditu investičnej spoločnosti:

    a)

    nedostupnosť systémov investičnej spoločnosti používaných na prístup na trh alebo k zdrojom financovania;

    b)

    prerušenie služieb správcov a korešpondenčných bánk;

    c)

    externé alebo vnútorné podvody;

    d)

    náhrady a nároky súvisiace s chybami vo vykonávaní pokynov.

    Článok 6

    Posudzovanie rizika poškodenia dobrej povesti ovplyvňujúceho likviditu

    Príslušné orgány posudzujú, ako každá z týchto udalostí súvisiaca so stratou dobrej povesti môže ovplyvniť riziko likvidity investičnej spoločnosti:

    a)

    prístup investičnej spoločnosti na trh je obmedzený;

    b)

    zdroje financovania investičnej spoločnosti sú obmedzené jej protistranami;

    c)

    trhové protistrany znižujú svoje expozície voči investičnej spoločnosti v mimoburzových operáciách.

    Článok 7

    Posudzovanie správneho riadenia a kontrol rizika likvidity

    Príslušné orgány posudzujú, či má investičná spoločnosť zavedené spoľahlivé a správne riadenie rizík a kontrol svojich zdrojov likvidity, ako sa stanovuje v článkoch 24 a 26 smernice (EÚ) 2019/2034, a to tak, že zvažujú zavedené stratégie, politiky, postupy a systémy na zachovanie primeranej úrovne likvidných zdrojov vrátane všetkých týchto faktorov:

    a)

    systémy na meranie, riadenie a ohlasovanie rizika likvidity, ako aj rámec správy a riadenia investičnej spoločnosti vrátane primeranosti jej funkcie riadenia rizík;

    b)

    akékoľvek zmierňujúce opatrenia vrátane obmedzenia činností investičnej spoločnosti, ktoré si vyžadujú veľké záporné peňažné toky, nastavenia jej úverových liniek, jej zvýšenia kapitálu v hotovosti a použitia aktív ako kolaterálu v repo transakciách;

    c)

    spoľahlivosť plánu ozdravenia investičnej spoločnosti, ak sa uplatňuje povinnosť vypracovať a udržiavať plán ozdravenia v súlade s článkom 5 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ (6).

    Článok 8

    Posudzovanie štruktúry skupiny relevantnej pre riziko likvidity

    1.   Ak je investičná spoločnosť súčasťou skupiny, príslušné orgány posúdia riziko, ktoré predstavuje nadmerná koncentrácia zdrojov likvidity medzi subjektmi skupiny.

    2.   Príslušné orgány posúdia, či sú zavedené mechanizmy, v ktorých požadujú, aby investičná spoločnosť previedla časť alebo všetky svoje zdroje likvidity na akúkoľvek materskú spoločnosť alebo na akékoľvek iné subjekty skupiny.

    3.   Príslušné orgány posúdia mechanizmy používané v rámci skupiny, ktoré majú za cieľ poskytnúť investičnej spoločnosti prístup na trh alebo k likvidite financovania alebo na zmiernenie rizika likvidity investičnej spoločnosti, najmä účinnosť takýchto mechanizmov, a to na základe toho, či sú tieto mechanizmy formálnymi vopred dohodnutými dohodami.

    Článok 9

    Nadobudnutie účinnosti

    Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

    Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

    V Bruseli 17. mája 2023

    Za Komisiu

    predsedníčka

    Ursula VON DER LEYEN


    (1)  Ú. v. EÚ L 314, 5.12.2019, s. 64.

    (2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2033 z 27. novembra 2019 o prudenciálnych požiadavkách na investičné spoločnosti a o zmene nariadení (EÚ) č. 1093/2010, (EÚ) č. 575/2013, (EÚ) č. 600/2014 a (EÚ) č. 806/2014 (Ú. v. EÚ L 314, 5.12.2019, s. 1).

    (3)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 349).

    (4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).

    (5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12).

    (6)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190).


    Top