(1)

V článku 63 nariadenia (EÚ) 2021/23 sa uvádza, že zmluvné dojednania, ktoré umožňujú zúčtovacím členom preniesť na svojich klientov negatívne dôsledky nástrojov riešenia krízových situácií, musia zároveň obsahovať na rovnocennom a primeranom základe aj právo klientov na akúkoľvek náhradu alebo kompenzáciu, ktorú zúčtovací členovia získavajú v súlade s článkom 27 ods. 6 nariadenia 2021/23, alebo akúkoľvek hotovosť rovnocennú takejto náhrade alebo kompenzácii, alebo akékoľvek výnosy, ktoré získali na základe žiadosti predloženej v súlade s článkom 62 nariadenia (EÚ) 2021/23 (ďalej len „refundácia“), v rozsahu, v akom sa dané výnosy týkajú pozícií klientov a ich príspevkov, pričom sa dané ustanovenia vzťahujú aj na zmluvné dojednania klientov a nepriamych klientov poskytujúcich svojim klientom nepriame zúčtovacie služby.

(2)

S cieľom zabezpečiť rovnocenné a primerané rozdelenie refundácie by poskytovatelia zúčtovacích služieb mali tieto rôzne formy refundácie spravodlivo a nediskriminačne rozdeliť medzi dotknutých používateľov zúčtovacích služieb. Časť refundácie, ktorú získal každý dotknutý používateľ zúčtovacích služieb, by mala byť primeraná príspevku poskytnutému zo strany daného používateľa zúčtovacích služieb na účely riešenia krízovej situácie centrálnej protistrany, ku ktorej mal nepriamy prístup prostredníctvom predmetného poskytovateľa zúčtovacích služieb, a pokiaľ daný príspevok vedie k platbe podľa článku 27 ods. 6 alebo článku 62 nariadenia (EÚ) 2021/23 („kvalifikovaný príspevok“). Z rovnakého dôvodu by používatelia zúčtovacích služieb mali získať refundáciu bez akéhokoľvek vzájomného započítania, s výnimkou prípadu, ak má používateľ zúčtovacích služieb neuhradený splatný záväzok voči poskytovateľovi zúčtovacích služieb, ktorý je zároveň povinný preniesť refundáciu na tohto používateľa zúčtovacích služieb. S cieľom zabrániť tomu, aby takéto vzájomné započítanie alebo čisté zúčtovanie viedlo k neprimeranému zníženiu súm, ktoré predstavujú dlh voči používateľom zúčtovacích služieb v nižších častiach zúčtovacieho reťazca, by sa však v prípade, že príjemca je zároveň poskytovateľom zúčtovacích služieb, mala refundácia, ktorá sa má preniesť na používateľov jeho zúčtovacích služieb, vypočítať na základe refundácie, ktorú poskytovateľ zúčtovacích služieb získal pred uskutočnením akýchkoľvek odpočtov alebo vzájomného započítania.

(3)

Refundácie by sa mali spravodlivo a nediskriminačne alokovať všetkým používateľom zúčtovacích služieb, ktorí poskytli kvalifikovaný príspevok, pričom by sa mali alokovať aj na vlastné účty poskytovateľa zúčtovacích služieb, ak tiež poskytol kvalifikovaný príspevok. S cieľom ďalej zabraňovať diskriminácii alebo nespravodlivému zaobchádzaniu by poskytovatelia zúčtovacích služieb nemali pri rozdeľovaní takýchto refundácií uplatňovať žiadne doložky o podriadenosti ani žiadne poradie.

(4)

Trhové podmienky počas fázy riešenia krízovej situácie budú pravdepodobne veľmi napäté. Preto treba pre používateľov zúčtovacích služieb zaistiť transparentnosť a zároveň ich ubezpečiť, že finančné aktíva a nástroje určené na rozdelenie refundácie sú v prípade zlyhania ich poskytovateľa zúčtovacích služieb chránené. Poskytovatelia zúčtovacích služieb by teda v čase získania refundácie v mene používateľa zúčtovacích služieb mali danú refundáciu držať na samostatnom a oddelenom účte.

(5)

Škála finančných aktív alebo finančných nástrojov, ktoré možno použiť na kompenzáciu zúčtovacích členov, klientov a nepriamych klientov, je veľmi široká, pričom sú jednotlivé aktíva a nástroje vystavené rôznym rizikám. S cieľom zabezpečiť spravodlivé a rovnomerné rozdelenie refundácie by mali poskytovatelia zúčtovacích služieb rozdeliť rôzne typy finančných aktív a finančných nástrojov, ktoré získali ako refundáciu, rovnomerne medzi jednotlivých používateľov zúčtovacích služieb a ich vlastné účty. Takéto rozdelenie by malo byť primerané kvalifikovanému príspevku poskytnutému danými používateľmi zúčtovacích služieb na účely riešenia krízovej situácie centrálnej protistrany, ku ktorej majú nepriamy prístup prostredníctvom uvedených poskytovateľov zúčtovacích služieb, alebo kvalifikovanému príspevku poskytnutému poskytovateľmi zúčtovacích služieb v rámci daného postupu riešenia krízovej situácie.

(6)

Treba zohľadniť prevádzkové špecifiká a prekážky spojené s niektorými typmi finančných aktív a finančných nástrojov. Okrem toho treba v maximálnej miere zabezpečiť, aby používateľ zúčtovacích služieb získal spravodlivú refundáciu, ak nemôže prijať určitý typ finančného aktíva alebo finančného nástroja, alebo by určitý typ finančného aktíva alebo finančného nástroja radšej neprijal z iných dôvodov. Preto by mal poskytovateľ zúčtovacích služieb na žiadosť používateľa zúčtovacích služieb v maximálnej možnej miere previesť predmetné aktívum alebo nástroj na iného príjemcu menovaného používateľom zúčtovacích služieb. Ak to nie je možné, poskytovateľ zúčtovacích služieb by mal predať príslušné aktíva alebo nástroje na trhu tretej strane, a to za prevládajúcu trhovú cenu, a následne previesť výnosy z predaja na používateľa zúčtovacích služieb.

(7)

V záujme transparentnosti a vysledovateľnosti by poskytovatelia zúčtovacích služieb mali podľa možnosti čo najlepšie informovať svojich používateľov zúčtovacích služieb o každom rozhodnutí prijatom v rámci procesu riešenia krízovej situácie na účely kompenzácie poskytnutých kvalifikovaných príspevkov. Takéto informácie by mali v maximálnej možnej miere zahŕňať rozsah rozhodnutia o príspevku k riešeniu krízovej situácie podľa nariadenia (EÚ) 2021/23, ako aj zloženie a výpočet refundácie vrátane spôsobu, akým poskytovateľ zúčtovacích služieb vypočítal refundáciu používateľa zúčtovacích služieb. Z rovnakého dôvodu a s cieľom zabezpečiť, aby používatelia zúčtovacích služieb chápali vzťah medzi príspevkami, ktoré poskytli, a refundáciou, ktorú získali, by mali poskytovatelia zúčtovacích služieb podľa možnosti a bez porušenia akýchkoľvek obmedzení týkajúcich sa dôvernosti informovať používateľov zúčtovacích služieb o celkovom rozdelení a zložení refundácie.

(8)

Toto nariadenie vychádza z návrhu regulačných technických predpisov, ktorý Komisii predložil Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA).

(9)

Orgán ESMA uskutočnil otvorené verejné konzultácie k návrhu regulačných technických predpisov, z ktorého vychádza toto nariadenie, analyzoval potenciálne súvisiace náklady a prínosy a požiadal o poradenstvo Skupinu zainteresovaných strán v oblasti cenných papierov a trhov vytvorenú podľa článku 37 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 (2),