(1)

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) 4. mája 2018 prijala nariadenie (EÚ) 2018/683 (2) (ďalej len „predbežné nariadenie“), ktorým sa ukladá predbežné antidumpingové clo na dovoz určitých pneumatík, nových alebo protektorovaných, z kaučuku, druhu používaného na autobusy alebo nákladné automobily, s indexom zaťaženia presahujúcim 121 (ďalej len „pneumatiky“ alebo „dotknutý výrobok“), s pôvodom v Čínskej ľudovej republike.

(2)

Komisia prijala 18. októbra 2018 vykonávacie nariadenie (EÚ) 2018/1579 (3), ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou vyberá predbežné clo uložené na dovoz určitých pneumatík, nových alebo protektorovaných, z kaučuku, druhu používaného na autobusy alebo nákladné automobily, s indexom zaťaženia presahujúcim 121, s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „napadnuté nariadenie“).

(3)

Komisia prijala 9. novembra 2018 vykonávacie nariadenie (EÚ) 2018/1690 (4), ktorým sa ukladajú konečné vyrovnávacie clá na dovoz určitých pneumatík, nových alebo protektorovaných, z kaučuku, druhu používaného na autobusy alebo nákladné automobily, s indexom zaťaženia presahujúcim 121, s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, a ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) 2018/1579, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou vyberá predbežné clo uložené na dovoz určitých pneumatík, nových alebo protektorovaných, z kaučuku, druhu používaného na autobusy alebo nákladné automobily, s indexom zaťaženia presahujúcim 121, s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, a ktorým sa zrušuje vykonávacie nariadenie (EÚ) 2018/163 [ďalej len „nariadenie (EÚ) 2018/1690“].

(4)

Čínske združenie pre kaučukový priemysel (ďalej len „CRIA“) a Čínska obchodná komora dovozcov a vývozcov kovov, minerálov a chemických látok (ďalej len „CCCMC“) (ďalej spoločne len „žiadatelia“) namietali proti napadnutému nariadeniu pred Všeobecným súdom v mene niektorých svojich členov uvedených v odôvodneniach 9 a 10 (ďalej len „dotknutí vyvážajúci výrobcovia“). Všeobecný súd Európskej únie (ďalej len „Všeobecný súd“) 4. mája 2022 vyniesol rozsudok vo veciach T-30/19 a T-72/19 (5) (ďalej len „rozsudok“).

(5)

Všeobecný súd vo svojom rozsudku zrušil napadnuté nariadenie a vykonávacie nariadenie (EÚ) 2018/1690.

(6)

CRIA a CCCMC predložili viacero tvrdení, v ktorých namietali proti napadnutému nariadeniu, pričom Všeobecný súd rozhodol o dvoch z nich: i) o tvrdení, že Komisia údajne pri výpočte cenového podhodnotenia nevykonala spravodlivé porovnanie cien a rozpätí ujmy, pokiaľ ide o vyvážajúcich výrobcov, a ii) o určitých podnetoch, ktoré v podstate poukazujú na nezrovnalosti a porušenie práv na obhajobu, pokiaľ ide o ukazovatele ujmy a váženie údajov od vzorky výrobcov z Únie.

(7)

Pokiaľ ide o výpočet rozpätia podhodnotenia ceny, Všeobecný súd konštatoval, že Komisia nevykonala spravodlivé porovnanie, keď upravila vývoznú cenu – odpočítala predajné, všeobecné a administratívne náklady prepojeného dovozcu a hypotetický zisk – pri predaji uskutočnenom prostredníctvom prepojeného predávajúceho subjektu v Únii. Súd poznamenal, že výrobcovia z Únie takisto realizovali určitý predaj prostredníctvom prepojených predávajúcich subjektov a ich predajné ceny neboli upravené rovnakým spôsobom. Všeobecný súd dospel k záveru, že výpočet cenového podhodnotenia, ktorý Komisia vykonala v napadnutom nariadení, je poznačený nesprávnym právnym posúdením a zjavne nesprávnym posúdením a že v dôsledku toho sa týmto výpočtom porušuje článok 3 ods. 2 a 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 (6) (ďalej len „základné antidumpingové nariadenie“), a článok 8 ods. 1 a 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1037 (7) (ďalej len „základné antisubvenčné nariadenie“). Okrem toho Všeobecný súd konštatoval, že chyby mali vplyv na celkové zistenia týkajúce sa ujmy a príčinnej súvislosti, ako aj na rozpätia ujmy, a že nebolo možné presne určiť, do akej miery boli konečné antidumpingové clá čiastočne opodstatnené.

(8)

Pokiaľ ide o druhý bod, Všeobecný súd konštatoval, že Komisia nevykonala objektívne preskúmanie (ako sa vyžaduje v článku 3 ods. 2 základného antidumpingového nariadenia a článku 8 ods. 1 základného antisubvenčného nariadenia), pretože tým, že nerevidovala výpočty žiadnych iných mikroekonomických ukazovateľov okrem ziskovosti a neuviedla tieto revidované údaje v napadnutom nariadení, nepoužila všetky relevantné údaje, ktoré mala k dispozícii. Okrem toho Všeobecný súd konštatoval porušenie práva žiadateľov na obhajobu. Súd predovšetkým nesúhlasil s tým, že niektoré informácie, ktoré neboli poskytnuté zainteresovaným stranám, možno považovať za dôverné, a konštatoval, že všetky predmetné údaje „súvisia so skutkovými zisteniami v napadnutom nariadení“. Išlo preto o „základné skutočnosti a úvahy“, o ktorých mali byť stranám poskytnuté informácie.

(9)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Všeobecný súd zrušil napadnuté nariadenie v rozsahu, v akom sa týkalo spoločností zastúpených CRIA a CCCMC (uvedených v nasledujúcej tabuľke).

(10)

Okrem toho Všeobecný súd zrušil nariadenie (EÚ) 2018/1690 v rozsahu, v akom sa týkalo spoločností zastúpených združením CRIA a komorou CCCMC (uvedených v predchádzajúcej tabuľke) a skupiny Zhongce Rubber Group Co., Ltd (doplnkový kód TARIC C379).

(11)

Inštitúcie Únie sú podľa článku 266 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) povinné prijať nevyhnutné opatrenia, aby vyhoveli rozsudkom súdu. V prípade zrušenia aktu prijatého inštitúciami Únie v kontexte administratívneho postupu, akým je antidumpingové prešetrovanie v tejto veci, spočíva vyhovenie rozsudku Všeobecného súdu v nahradení zrušeného aktu novým aktom, v ktorom sa nezákonnosť zistená Všeobecným súdom odstráni (11).

(12)

V súlade s judikatúrou Súdneho dvora môže byť postup nahradenia zrušeného aktu obnovený v štádiu, v ktorom došlo k nezákonnosti (12). To predovšetkým znamená, že v situácii, keď je akt, ktorým sa končí administratívny postup, zrušený, nemá toto zrušenie nevyhnutne vplyv na prípravné akty, ako je napríklad začatie antidumpingového konania. Ak sa napríklad zruší nariadenie, ktorým sa ukladajú konečné antidumpingové opatrenia, konanie zostáva otvorené, pretože z právneho poriadku Únie sa odstraňuje len akt ukončujúci konanie (13), okrem prípadov, keď k nezákonnosti došlo vo fáze začatia. Obnovenie administratívneho postupu, v rámci ktorého sú opätovne uložené antidumpingové clá na dovoz, ktorý sa uskutočnil v období uplatňovania zrušeného nariadenia, nemožno považovať za opatrenie, ktoré je v rozpore s pravidlom zákazu retroaktivity (14).

(13)

V tomto prípade Všeobecný súd zrušil napadnuté nariadenie, pokiaľ ide o dotknutých vyvážajúcich výrobcov, pre chybu Komisie pri určovaní existencie významného cenového podhodnotenia, ktorá ovplyvnila analýzu príčinných súvislostí. Rovnaká metodická chyba sa zistila pri výpočte rozpätí ujmy dotknutých vývozcov. Súd takisto konštatoval chyby týkajúce sa neposkytnutia určitých informácií: i) o hrubých ukazovateľoch ujmy pred uplatnením úprav váženia a údajov týkajúcich sa MSP na jednej strane a veľkých podnikov na strane druhej; ii) ukazovateľov ujmy iných ako ziskovosť po zrevidovaní váženia; iii) určitých informácií týkajúcich sa zdrojov makroekonomických údajov o ujme a zoznamu MSP v rámci výrobného odvetvia Únie, ktoré ukončili výrobu, a iv) celkového presného objemu predaja MSP v rámci výrobného odvetvia Únie, ktoré spolupracovali pri prešetrovaniach, a informácií týkajúcich sa podielu MSP vo výrobnom odvetví Únie.

(14)

Zistenia v napadnutom nariadení, ktoré neboli napadnuté alebo ktoré napadnuté boli, ale Všeobecný súd ich napadnutie zamietol alebo ich neskúmal, a preto neviedli k zrušeniu napadnutého nariadenia, zostávajú platné v plnom rozsahu a toto opätovné otvorenie prešetrovania na ne nemá vplyv (15).

(15)

Po rozsudkoch súdu vo veciach T-30/19 a T-72/19 zo 4. mája 2022 sa Komisia rozhodla čiastočne znovu otvoriť antidumpingové a antisubvenčné prešetrovanie dovozu určitých pneumatík, nových alebo protektorovaných, z kaučuku, druhu používaného na autobusy alebo nákladné automobily, s indexom zaťaženia presahujúcim 121, s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, a obnoviť prešetrovanie v bode, v ktorom došlo k nezákonnosti. Rozsah tohto opätovného otvorenia prešetrovania formou oznámenia (16) (ďalej len „oznámenie o opätovnom začatí prešetrovania“) bol obmedzený na vykonanie rozsudku Všeobecného súdu, pokiaľ ide o spoločnosti zastupované združením CRIA a komorou CCCMC a uvedené v oznámení o opätovnom otvorení prešetrovania.

(16)

V ten istý deň Komisia rozhodla aj o zavedení registrácie dovozu určitých pneumatík, nových alebo protektorovaných, z kaučuku, druhu používaného na autobusy alebo nákladné automobily, s indexom zaťaženia presahujúcim 121, s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, vyrábaných týmito spoločnosťami, a vnútroštátnym colným orgánom vydala pokyn, aby skôr, ako rozhodnú o akýchkoľvek žiadostiach o vrátenie a odpustenie antidumpingových ciel, pokiaľ sa týkajú dovozu v súvislosti s týmito spoločnosťami, počkali na uverejnenie príslušných vykonávacích nariadení Komisie, ktorými sa opätovne ukladajú clá (17) (ďalej len „nariadenie o registrácii“).

(17)

Komisia informovala zainteresované strany o tomto opätovnom otvorení prešetrovania a vyzvala ich, aby predložili pripomienky.

(18)

Prešetrovanie sa vzťahuje na obdobie od 1. júla 2016 do 30. júna 2017 (ďalej len „obdobie prešetrovania“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa vzťahuje na obdobie od 1. januára 2014 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(19)

Komisia 10. januára 2023 poskytla základné skutočnosti a úvahy, na základe ktorých zamýšľala opätovne uložiť antidumpingové clá (ďalej len „poskytnutie informácií“). Všetkým stranám sa poskytla lehota, v rámci ktorej mohli k tomuto poskytnutiu informácií predložiť pripomienky.

(20)

Pripomienky predložili Čínske združenie pre kaučukový priemysel (ďalej len „CRIA“), skupina GITI (18) a neprepojený dovozca Hämmerling The Tyre Company GmbH (ďalej len „Hämmerling“). Pripomienky Komisia posúdila a v náležitých prípadoch zohľadnila. Hämmerling a CRIA požiadali o vypočutie a ich žiadosti bolo vyhovené.

(21)

Na žiadosť CRIA uvedenú v jeho pripomienkach k zverejneniu Komisia následne poskytla tieto dodatočné informácie (ďalej len „dodatočné poskytnutie informácií“):

(22)

Pripomienky k dodatočnému poskytnutiu informácií predložilo len CRIA a tieto pripomienky Komisia v náležitých prípadoch zohľadnila.

(23)

Po poskytnutí informácií CRIA tvrdilo, že boli porušené jeho práva na obhajobu, keďže:

(24)

Ako sa uvádza v odôvodnení 160, Komisia prepočítala clá všetkých dotknutých vyvážajúcich výrobcov, a najmä vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky v napadnutom nariadení, ktorých sa týkal rozsudok Všeobecného súdu (t. j. skupiny GITI, skupiny Hankook a spoločnosti Aeolus/Pirelli). Treba pripomenúť, že rozpätia ujmy dotknutých vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky boli stanovené na základe citlivých údajov spoločností. Vzhľadom na to nemohli byť výpočty poskytnuté všetkým zainteresovaným stranám, ale len dotknutým spoločnostiam.

(25)

CRIA tvrdilo, že spoločnosti uvedené v odôvodnení 10 podpísali písomné povolenie, ktoré zahŕňalo aj prístup k citlivým údajom spoločností, a preto Komisia mala poskytnúť CRIA jednotlivé výpočty podhodnotenia ceny a rozpätia ujmy uvedených spoločností. Okrem toho bol podľa CRIA obsah písomného povolenia totožný s bežným splnomocnením, ktorým sa právny zástupca splnomocňuje na zastupovanie spoločnosti.

(26)

Komisia analyzovala písomné povolenia predložené CRIA. Viacero čínskych výrobcov, na ktorých sa vzťahoval rozsudok Všeobecného súdu, podpísalo takéto jednotlivé písomné povolenia. Komisia zistila, že písomné povolenia obsahovali štandardný text pre všetkých výrobcov (zaradených aj nezaradených do vzorky) a neuvádzalo sa v nich, či príslušná spoločnosť povolila CRIA získať dôverné údaje spoločnosti. Okrem toho nie všetci dotknutí vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky v rámci súčasného prešetrovania súhlasili, aby sa CRIA poskytol prístup k ich dôverným údajom. Ďalej, pokiaľ ide o tvrdenie, že splnomocnenie je identické s predmetnými písomnými povoleniami, Komisia sa domnievala, že podstatný rozdiel medzi splnomocnením a písomným povolením udeleným združeniu spočíva v tom, ktorý subjekt má povolenie získať údaje. V prípade splnomocnenia je právny zástupca viazaný etickými normami príslušnej advokátskej komory, v ktorej je zapísaný, podľa ktorých sa od neho okrem iného vyžaduje, aby nezverejnil žiadne dôverné údaje spoločnosti. Preto skutočnosť, že splnomocnenie nemusí obsahovať konkrétne ustanovenie o takýchto údajoch, nezbavuje predmetného právneho zástupcu, resp. zástupcov povinnosti dodržiavať najprísnejšie etické normy v tejto oblasti a zaistiť dôvernosť získaných údajov. Na druhej strane združenia len výnimočne získavajú neobmedzený prístup k dôverným údajom o spoločnostiach, ktoré sú ich členmi, čo by mohlo okrem iného narušiť príslušné platné pravidlá hospodárskej súťaže. Vzhľadom na to Komisia usúdila, že v písomných povoleniach podpísaných spoločnosťami sa neuvádzalo dostatočne konkrétne a výslovne, či dotknuté spoločnosti povolili združeniu prístup k svojim dôverným informáciám.

(27)

Na základe uvedenej analýzy a náležitej starostlivosti Komisie pri spravovaní dôverných informácií o spoločnostiach, ktoré má k dispozícii, Komisia rozhodla, že dôverné údaje spoločností poskytne priamo len dotknutým vyvážajúcim výrobcom, a nie CRIA, aby bola chránená dôvernosť týchto údajov. Súbor s údajmi bol preto 10. januára 2023 zaslaný právnemu zástupcovi skupiny GITI a zástupcovi spoločnosti Hankook. Keďže ani spoločnosť Aeolus/Pirelli, ani žiadny z dotknutých vyvážajúcich výrobcov v danej skupine nebol zaregistrovaný ako zainteresovaná strana, Komisia určila kontaktné osoby v spoločnosti Aeolus/Pirelli a 17. januára 2023 im poskytla osobitné informácie o príslušných vyvážajúcich výrobcoch. Pripomienky mali predložiť do 31. januára 2023.

(28)

CRIA 16. januára 2023 požiadalo o výpočty podhodnotenia ceny a predaja pod cieľovú cenu dotknutých spoločností na základe podpísaných písomných povolení. V reakcii na to Komisia z dôvodov uvedených v odôvodneniach 26 a 27 vyzvala CRIA, aby sa obrátilo na tieto spoločnosti a získalo údaje priamo od nich.

(29)

Spoločnosť Aeolus Tyre Co., Ltd sa 19. januára 2023 prihlásila a výslovne povolila Komisii, aby poskytla jej osobitné informácie CRIA. V ten istý deň Komisia poskytla CRIA informácie o výpočtoch podhodnotenia ceny a predaja pod cieľovú cenu spoločnosti Aeolus/Pirelli. Pokiaľ ide o podrobné predajné transakcie, Komisia poskytla spoločnostiam Aeolus Tyre Co., Ltd a Pirelli Tyre Co., Ltd samostatne iba ich vlastné príslušné súbory údajov. Dôvodom bolo, že CRIA poskytlo iba písomné povolenie podpísané spoločnosťou Aeolus Tyre Co., Ltd., ale nie spoločnosťou Pirelli Tyre Co., Ltd.

(30)

Pokiaľ ide o skupinu Hankook, Komisia nedostala výslovné povolenie na poskytnutie jej údajov CRIA. CRIA však vo svojich pripomienkach k poskytnutiu informácií tvrdilo, že skupina združeniu poskytla svoje osobitné informácie.

(31)

V pripomienkach k poskytnutiu informácií CRIA informovalo Komisiu, že skupina GITI stiahla svoje písomné povolenie udelené CRIA. Následne 3. februára 2023 skupina GITI poskytla CRIA nové písomné povolenie, v ktorom združeniu výslovne umožňuje získať poskytnuté osobitné informácie doručené 10. januára 2023. Po tomto povolení a na žiadosť CRIA Komisia 8. februára 2023 poskytla CRIA predmetné osobitné informácie.

(32)

Vzhľadom na uvedené sa Komisia domnievala, že práva vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky a všetkých ostatných dotknutých vyvážajúcich výrobcov na obhajobu ani práva CRIA na obhajobu neboli porušené. Dotknutým spoločnostiam boli poskytnuté informácie o výpočtoch podhodnotenia ceny a predaja pod cieľovú cenu, ako aj dostatočný čas na predloženie pripomienok k poskytnutiu informácií.

(33)

CRIA tvrdilo, že Komisia pri zamietnutí jeho žiadosti o predĺženie lehoty na predloženie pripomienok k poskytnutiu informácií a o zorganizovanie vypočutia dlho po skončení Čínskeho nového roka nezohľadnila výnimočné okolnosti, t. j. Čínsky nový rok, ktorý trval od 21. do 29. januára 2023. Právny tím CRIA tvrdil, že z dôvodu Čínskeho nového roka nemohol získať od združenia náležité pokyny ani informácie na vypracovanie pripomienok. Okrem toho napriek žiadosti o intervenciu úradníka pre vypočutie nebolo udelené žiadne zmysluplné predĺženie a úradník pre vypočutie nezorganizoval vypočutie na riešenie tejto žiadosti.

(34)

Komisia konštatovala, že žiadosť o predĺženie sa mala predložiť do 6. februára 2023, čo bola výnimočne dlhá lehota, keďže išlo o predĺženie o 14 dní. S cieľom neohroziť ukončenie prešetrovania v riadnom čase Komisia, hoci už poskytla na predloženie pripomienok 13 dní, udelila predĺženie o ďalšie dva pracovné dni, čiže do 25. januára 2023. Pokiaľ ide o žiadosť o vypočutie, Komisia pôvodne navrhla zorganizovať vypočutie 18. januára 2023, čiže ešte pred Čínskym novým rokom. Nato CRIA navrhlo vypočutie po voľne spojenom s Čínskym novým rokom, najlepšie vo februári. Komisia to prijala a súhlasila, že vypočutie usporiada 31. januára 2023, čiže po Čínskom novom roku a po predĺženej lehote na predloženie pripomienok.

(35)

Komisia poznamenala, že zákonná lehota na predloženie pripomienok strán je podľa článku 20 ods. 3 základného antidumpingového nariadenia 10 kalendárnych dní. Lehota stanovená pre CRIA a všetky ostatné zainteresované strany po predĺžení výrazne prekračovala 10 kalendárnych dní, pričom CRIA dostalo dokonca 15 dní. Okrem toho Komisia na základe pripomienok predložených po poskytnutí informácií poskytla dodatočné informácie a zainteresovaným stranám na predloženie pripomienok k tomuto dodatočnému poskytnutiu informácií predĺžila lehotu o štyri dni, čiže do 3. februára 2023. Okrem toho v rozpore s tvrdením CRIA pri opätovnom otvorení prešetrovaní neexistuje povinnosť predbežného poskytnutia informácií.

(36)

A napokon by bolo voči všetkým ostatným zainteresovaným stranám zaregistrovaným v tomto opätovnom otvorení prešetrovania diskriminačné poskytnúť predĺženie o viac ako ďalšie dva týždne iba združeniu CRIA.

(37)

Pokiaľ ide o pripomienku, že Komisia sa nezaoberala všetkými tvrdeniami, ktorým sa nevenoval Všeobecný súd, Komisia už tento bod riešila v odôvodnení 65, pričom neboli predložené žiadne nové argumenty. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(38)

CRIA žiadalo intervenciu úradníka pre vypočutie podľa článkov 12, 13 a 16 rozhodnutia o pôsobnosti úradníka pre vypočutie, a to z dôvodu nedostatočného predĺženia lehoty na predloženie pripomienok k poskytnutiu informácií, neprimeraného načasovania navrhovaného vypočutia Komisiou podľa poskytnutia informácií a z dôvodu neposkytnutia určitých informácií.

(39)

Úradník pre vypočutie konštatoval, že CRIA sa udelilo predĺženie lehoty do 25. januára 2023. Po náležitom zohľadnení uvedených osobitných okolností a časových obmedzení dotknutého konania a po konzultácii s útvarmi Komisie zodpovednými za prešetrovanie úradník pre vypočutie súhlasil s poskytnutým predĺžením lehoty a ďalšie predĺženia zamietol. Pokiaľ ide o podstatu poskytnutia informácií, úradník pre vypočutie odporučil, aby CRIA a útvary Komisie zorganizovali vypočutie ešte pred tým, ako sa obrátia na neho.

(40)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa Komisia domnievala, že CRIA mohlo v plnej miere využiť svoje práva na obhajobu v stanovenej a predĺženej lehote, a to aj pokiaľ ide o podstatu poskytnutia informácií a dodatočných informácií sprístupnených zainteresovaným stranám v nadväznosti na pripomienky predložené po poskytnutí informácií. Po vypočutí útvarmi Komisie, ktoré sa uskutočnilo 31. januára 2023, CRIA nepožiadalo o vypočutie úradníkom pre vypočutie v žiadnej z predtým nastolených otázok.

(41)

Komisia dostala pripomienky výrobného odvetvia Únie, združenia CRIA, skupiny GITI a spoločností Hämmerling a Opoltrans sp. z o.o. (ďalej len „Opoltrans“).

(42)

CRIA predložilo Komisii písomné povolenia podpísané viacerými vyvážajúcimi výrobcami, v prípade ktorých Všeobecný súd zrušil napadnuté nariadenie, ako aj dotknutými vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky počas prešetrovania, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého nariadenia, konkrétne ide o skupinu GITI a spoločnosti Aeolus Tyre Co., Ltd, Chongqing Hankook Tire Co., Ltd a Jiangsu Hankook Tire Co., Ltd.

(43)

CRIA a skupina GITI nesúhlasili s rozhodnutím Komisie registrovať dovoz, keďže v tomto konkrétnom prípade sa takáto registrácia v základnom antidumpingovom ani antisubvenčnom nariadení výslovne nepovoľuje. Tieto dve strany zopakovali svoje tvrdenie po poskytnutí informácií. Výrobné odvetvie Únie sa domnievalo, že registrácia vskutku patrí do právomoci Komisie.

(44)

Pokiaľ ide o toto tvrdenie, podľa názoru Komisie Všeobecný súd rozhodol, že Komisia má právomoc žiadať od vnútroštátnych orgánov, aby prijali vhodné všeobecne záväzné opatrenia na registráciu dovozu, ako sa uvádza v časti Všeobecné ustanovenia článku 14 základného antidumpingového nariadenia z roku 2016. Okrem toho sa v článku 14 ods. 5 uvedeného nariadenia neuvádza žiadne obmedzenie okolností, za ktorých má Komisia oprávnenie žiadať vnútroštátne colné orgány, aby registrovali tovar (21). Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(45)

Ďalej skupina GITI tvrdila, že proti rozsudku je stále možné včas podať opravný prostriedok, a preto nepredstavuje platný právny základ na to, aby sa pristúpilo k registrácii. Komisia sa domnievala, že proti rozsudku nie je možné podať opravný prostriedok a že registrácia je vhodným krokom na zabezpečenie prípadného opätovného uloženia ciel v správnej výške a vydanie pokynu colným orgánom, aby počkali na uverejnenie tohto nariadenia (22).

(46)

CRIA, skupina GITI, spoločnosti Hämmerling a Opoltrans tvrdili, že Komisia nemohla vydať vnútroštátnym colným orgánom pokyn, aby nevrátili a/alebo neodpustili clá, ktoré boli vybraté podľa napadnutého nariadenia. Takéto vrátenie sa musí uskutočniť okamžite a v plnom rozsahu. Takisto tvrdili, že situácia v tomto prípade sa líši od situácie v rozsudku vo veci Deichmann (23), keďže podľa týchto strán neposúdenie tvrdení týkajúcich sa trhovohospodárskeho zaobchádzania a individuálneho zaobchádzania nemalo v danom prípade vplyv na výšku ciel. Strany takisto tvrdili, že clá nemožno opätovne uložiť retroaktívne. Podľa strán bolo napadnuté nariadenie zrušené ako celok, čo znamená, že bolo vyňaté z právneho poriadku Únie so spätnou účinnosťou, zatiaľ čo v rozsudku vo veci Deichmann neboli žiadne skutočnosti, ktoré by mohl[i] ovplyvniť platnosť konečného nariadenia. Strany okrem toho tvrdili, že zistená nezákonnosť, pokiaľ ide o analýzu podhodnotenia ceny, vedie k „zneplatneniu celej analýzy Komisie súvisiacej s príčinnou súvislosťou“. Podľa názoru strán to znamená, že clá ako celok nemali byť uložené ani opätovne uložené, keďže celá analýza ujmy a príčinnej súvislosti bola chybná.

(47)

Po poskytnutí informácií skupina GITI tvrdila, že rozhodnutie Komisie vydať vnútroštátnym colným orgánom pokyn, aby nevrátili clá, je porušením zásady súdnej ochrany zakotvenej v článku 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“). Namiesto toho mala Komisia umožniť vrátenie ciel, ako to bolo v prípade, keď Všeobecný súd (24) zrušil pokuty vybraté v rozpore s článkom 101 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Konkrétne skupina GITI odkázala na zistenia Súdneho dvora, že „ak Súdny dvor vyhlási, že také nariadenia ukladajúce antidumpingové clo […], sú neplatné, treba vychádzať z toho, že antidumpingové clo nie je dlžné na základe právnych predpisov v zmysle článku 236 Colného kódexu a vnútroštátne colné orgány sú v zásade povinné ho vrátiť za podmienok stanovených na tento účel“ (25). Okrem toho má podľa skupiny GITI oneskorenie vrátenia ciel významné praktické dôsledky, ktoré negatívne vplývajú na finančnú situáciu dotknutých spoločností a návratnosť ich investícií.

(48)

Komisia pripomenula, že podľa ustálenej judikatúry môže vydať vnútroštátnym colným orgánom pokyn, aby predtým ako rozhodnú o žiadostiach o vrátenie podaných prevádzkovateľmi, ktorí takéto clá zaplatili, počkali, kým určí sadzby ciel v súlade s rozsudkom súdov Únie (26). Súdny dvor takisto rozhodol, že presný rozsah rozsudku súdu o vyhlásení neplatnosti, a teda povinností, ktoré z neho vyplývajú, treba určiť v každom konkrétnom prípade s prihliadnutím nielen na výrok uvedeného rozsudku, ale aj na dôvody, o ktoré sa výrok bezpodmienečne opiera (27).

(49)

V tomto prípade Všeobecný súd spochybnil metódu výpočtu podhodnotenia ceny a jej vplyv na príčinnú súvislosť, ako aj vplyv tej istej chyby na rozpätie ujmy spoločností, na ktoré sa vzťahuje rozsudok súdu (28). Súd takisto požiadal Komisiu o revidovanie a poskytnutie niektorých informácií o ukazovateľoch ujmy. Týmito prvkami sa však nespochybnila platnosť všetkých ostatných zistení v napadnutom nariadení. Okrem toho súd rozhodol, že po obnovení konania môže Komisia prijať opatrenie, ktorým nahradí zrušené opatrenie, a teda opätovne uložiť konečné antidumpingové clo, čím v danej súvislosti napraví konkrétne zistené nezákonnosti (29). V tejto súvislosti nie je podstatné, či sa nezákonnosť týka výšky ciel. V každom prípade, aj keby zo zistení z opätovne otvoreného prešetrovania vyplynulo, že antidumpingové clá by sa nemali opätovne uložiť, colné orgány by mali v súlade s príslušnými colnými predpismi možnosť vrátiť clá vybraté od prijatia napadnutého nariadenia v plnej výške. Okrem toho by toto vrátenie zahŕňalo aj primeraný úrok v súlade s príslušnými colnými predpismi. V rozpore s tvrdením skupiny GITI by boli spoločnosti následne riadne kompenzované za to, že zaplatili predmetné clá.

(50)

Súdny dvor opakovane konštatoval, že článok 10 ods. 1 základného antidumpingového nariadenia nebráni tomu, aby sa aktmi opätovne uložili antidumpingové clá na dovoz, ktorý sa uskutočnil počas obdobia uplatňovania nariadení vyhlásených za neplatné (30).

(51)

Na rozdiel od registrácie v období pred prijatím predbežných opatrení sa podmienky článku 10 ods. 4 základného antidumpingového nariadenia na tento prípad neuplatňujú. Účelom registrácie v kontexte vykonávania zistení súdu nie je, aby sa umožnil prípadný retroaktívny výber opatrení na ochranu obchodu, ako sa predpokladá v uvedených ustanoveniach. Má sa ňou skôr zabezpečiť účinnosť zavedených opatrení bez zbytočného prerušenia odo dňa nadobudnutia účinnosti napadnutého nariadenia až doprípadného opätovného uloženia opravených ciel, a to tým, že sa zabezpečí, aby bolo v budúcnosti možné vyberať clá v správnej výške. V dôsledku toho, ako je vysvetlené v odôvodnení 20 nariadenia o registrácii, obnovenie administratívneho postupu a konečné opätovné uloženie ciel nemožno považovať za opatrenie, ktoré by bolo v rozpore s pravidlom neretroaktivity. Ďalej, ako uznávajú strany, tento istý prístup nedávno potvrdil Všeobecný súd vo svojom rozsudku vo veci T-440/20 (31). V dôsledku toho sa tvrdenie, že clá nemožno opätovne uložiť, zamietlo.

(52)

Pokiaľ ide o zásadu súdnej ochrany zakotvenú v článku 47 Charty základných práv Európskej únie, podľa ustálenej judikatúry nemôže zásada súdnej ochrany brániť inštitúcii EÚ, ktorej akt bol predtým zrušený, v prijatí nového aktu na inom základe, ktorý bude mať nepriaznivý vplyv na danú osobu (32). V tomto prípade vychádzajú zistenia z iného základu, ako je ten, na základe ktorého sa zrušilo napadnuté nariadenie. Vzhľadom na to v súlade so zisteniami Všeobecného súdu (33) Komisia neporušila zásadu účinnej súdnej ochrany tým, že súčasným nariadením opätovne uložila konečné antidumpingové clo po zrušení napadnutého nariadenia súdom.

(53)

CRIA tvrdilo, že keďže „nevznikli žiadne colné dlhy“, opätovné uloženie ciel „by vzhľadom na trojročné obmedzenie presahovalo zákonom stanovenú lehotu, v ktorej sú vnútroštátne colné orgány oprávnené vyberať clá […]“. Skupina GITI tvrdila, že „retroaktívne opätovné uloženie ciel […] aj po uplynutí trojročnej lehoty môže predstavovať zásah (keďže by to znamenalo, že clá možno vybrať aj po uplynutí tejto trojročnej lehoty) do tohto autonómneho rozhodovacieho procesu vnútroštátnych colných orgánov, a tým môže predstavovať narušenie starostlivo nastaveného rozdelenia právomocí medzi Komisiou a členskými štátmi EÚ, ako sa stanovuje v zmluvách EÚ“. Po poskytnutí informácií skupina GITI svoje tvrdenie zopakovala.

(54)

Komisia usúdila, že obe tvrdenia je potrebné zamietnuť. Po prvé, súd uviedol, že lehoty „nemôž[u] brániť tomu, aby Komisia prijala nariadenie o uložení alebo o opätovnom uložení antidumpingového cla, a o to viac ani tomu, aby táto inštitúcia začala alebo obnovila konanie, ktoré predchádza takému prijatiu“ (34). Podobne Všeobecný súd uviedol, že [článok 103 ods. 1 Colného kódexu Únie] sa uplatňuje iba na oznámenie výšky ciel dlžníkovi a jeho vykonávanie je preto záležitosťou výhradne vnútroštátnych colných orgánov, ktoré majú právomoc prijať takéto oznámenie. Vzhľadom na to sa Komisii nebráni prijať nariadenie, ktorým sa ukladá alebo opätovne ukladá konečné vyrovnávacie clo (35). Pokiaľ ide o tvrdenie, že opätovné uloženie ciel zasahuje do rozdelenia právomocí medzi Komisiou a členskými štátmi, Komisia poznamenala, že skupina GITI neuviedla, ktoré ustanovenie zmlúv by bolo opätovným uložením ciel porušené. Súd opakovane konštatoval, že Komisia je oprávnená opätovne uložiť clá pri oprave chýb, ktoré zistil súd (36). Na toto nariadenie sa okrem toho v jeho celistvosti vzťahoval postup preskúmania stanovený v článku 15 ods. 3 základného antidumpingového nariadenia. Tieto tvrdenia sa preto zamietli.

(55)

Skupina GITI tvrdila, že retroaktívne opätovné uloženie (revidovaných) antidumpingových a vyrovnávacích ciel by bolo zároveň neprimerané a v rozpore so zásadou proporcionality stanovenou v článku 5 ods. 1 a 4 Zmluvy o Európskej únii. Skupina GITI takisto tvrdila, že retroaktívne uloženie ciel neposkytuje a ani nemôže poskytovať žiadnu „dodatočnú“ ochranu výrobnému odvetviu Únie ani brániť ďalšiemu dovozu. Preto by sa tým porušila zásada proporcionality. Po poskytnutí informácií skupina GITI toto tvrdenie zopakovala.

(56)

Komisia pripomenula, že podľa ustálenej judikatúry neporušila zásadu proporcionality, keď s cieľom zabezpečiť účinnosť rozsudku opätovne uložila konečné clo v primeranej výške a od dátumu nadobudnutia účinnosti konečných opatrení. Takisto považovala za primerané zníženie opätovne uložených ciel a nariadenie vrátenia alebo odpustenia rozdielu (37). A napokon, pokiaľ ide o tvrdenie, že nie je primerané, aby výrobné odvetvie Únie získalo dodatočnú ochranu za minulosť, Všeobecný súd konštatoval, že toto tvrdenie „nie je samo osebe dostatočné na právne preukázanie toho, že opätovné uloženie konečného antidumpingového cla, ktoré je podľa napadnutého nariadenia podstatne znížené, by bolo v tomto prípade neprimerané“ (38). Tieto tvrdenia sa preto zamietli.

(57)

Spoločnosť Hämmerling tvrdila, že sa musí zohľadniť súčasná hospodárska situácia. Predmetné hospodárske odvetvie muselo čeliť kríze v dôsledku pandémie COVID-19, prudkému nárastu svetových cien, ktorý ovplyvňuje celý dodávateľský reťazec (vrátane dopravy a logistiky), a z toho vyplývajúcej hospodárskej kríze, ako aj súčasným problémom ako zvyšovanie nákladov na elektrinu, vysoká miera inflácie atď., ktoré spôsobila aj ruská agresia voči Ukrajine. Preto by nebolo rozumné opätovne ukladať predmetné clá v situácii, keď sú odvetvie, trh a mikro a makroekonomická situácia úplne iné ako tie, ktoré sa skúmali pri prešetrovaní, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého nariadenia.

(58)

Ako už bolo vysvetlené v odôvodnení 11, postup nahradenia zrušeného aktu môže byť obnovený v konkrétnom štádiu, v ktorom došlo k nezákonnosti (39). V danom prípade sa nezákonnosť zistená Všeobecným súdom vyskytla v nariadení, ktorým sa ukladajú konečné antidumpingové opatrenia. Komisia preto nemôže pri náprave nezákonností skonštatovaných Všeobecným súdom prihliadnuť na nedávny vývoj, ktorý sa netýka daného obdobia prešetrovania a posudzovaného obdobia. Podľa článku 9 ods. 4 základného antidumpingového nariadenia platí, že ak zo skutočností stanovených s konečnou platnosťou vyplýva existencia dumpingu a výslednej ujmy a v záujme Únie sa vyžaduje intervencia v súlade s článkom 21, „uloží“ sa konečné antidumpingové clo. Opätovné otvorenie prešetrovania tak mohlo viesť k opätovnému neuloženiu antidumpingových ciel len vtedy, ak by Komisia zistila, že v období prešetrovania dumping a výsledná ujma neexistovali alebo nebolo v záujme Únie uložiť clá (40).

(59)

Skupina GITI tvrdila, že opätovné otvorenie by sa malo obmedzovať výhradne na otázky, ktorými sa zaoberal Všeobecný súd. Komisia preto nemôže na dosiahnutie cenového efektu nahradiť analýzu podhodnotenia ceny analýzou stlačenia cien, keďže metodika prijatá Komisiou je naďalej platná, takže sa na ňu opätovné otvorenie nevzťahuje. Účinkami analýzy stlačenia cien sa Všeobecný súd nezaoberal, a preto sa na ne nevzťahuje súčasné opätovné otvorenie.

(60)

Komisia konštatovala, že Všeobecný súd spochybnil analýzu podhodnotenia ceny vykonanú Komisiou na základe spravodlivého porovnania vývozných cien a cien výrobného odvetvia Únie. Bola teda spochybnená metodika cenového podhodnotenia ako taká. Okrem toho Komisii nič nebránilo v zohľadnení iných možných cenových účinkov dumpingového dovozu v zmysle článku 3 ods. 3 základného antidumpingového nariadenia. Vo veci Deichmann súd rozhodol, že Komisia má širokú mieru voľnej úvahy: platnosť takýchto opatrení môže ovplyvniť len zjavne neprimeraná povaha uvedených opatrení vo vzťahu k sledovanému cieľu (41). Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(61)

Skupina GITI tvrdila, že Komisia nemôže zaviesť nový prístup k stanoveniu cenového podhodnotenia. Konkrétne by Komisia nemala zaviesť novú štruktúru PCN, t. j. pridať druh zákazníka do (opätovného) výpočtu rozpätí cenového podhodnotenia a ujmy (42).

(62)

Bez toho, aby bol dotknutý nárok Komisie na zavedenie nových prvkov do štruktúry PCN, Komisia pripomenula, že do výpočtov podhodnotenia ceny opísaných v oddiele 4.1 nezaviedla žiadne nové prvky v štruktúre PCN. Toto tvrdenie bolo preto bezpredmetné.

(63)

CRIA po začatí konania aj po poskytnutí informácií tvrdilo, že je potrebné prihliadnuť na vznesené právne nároky, o ktorých ešte Všeobecný súd nerozhodol, a že Komisia by mala aktívne posúdiť nároky, ktorými sa Všeobecný súd nezaoberal.

(64)

Spoločnosť Opoltrans tvrdila, že neexistujú dôkazy o existencii dumpingu spôsobeného dovozom z Číny v čase prešetrovania a že okrem iného použitie USA ako analogickej krajiny nebolo vhodné, výrobné odvetvie Únie neutrpelo ujmu, neexistuje príčinná súvislosť medzi situáciou výrobného odvetvia Únie a dovozom z Číny a opätovné uloženie ciel nie je v záujme používateľov.

(65)

Ako Komisia vysvetlila v oznámení o opätovnom otvorení prešetrovania, zistenia, ku ktorým sa dospelo v napadnutom nariadení a ktoré neboli napadnuté alebo ktoré napadnuté boli, ale Všeobecný súd ich napadnutie v rozsudku zamietol alebo neskúmal, a preto neviedli k zrušeniu napadnutého nariadenia, zostávajú platné v plnom rozsahu (43). To sa týkalo aj otázok, na ktoré poukázali CRIA a spoločnosť Opoltrans. Komisia preto nebola povinná zaoberať sa tvrdeniami v otázkach, ktoré prekračujú rámec toho, čo Všeobecný súd považoval za nezákonné.

(66)

Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 5 až 7, Všeobecný súd konštatoval, že Komisia pri výpočte rozpätí podhodnotenia ceny nevykonala spravodlivé porovnanie, pretože analogicky upravila vývoznú cenu vyvážajúcich výrobcov v súlade s článkom 2 ods. 9 základného antidumpingového nariadenia, pričom výrobné odvetvie Únie takisto uskutočňovalo predaj prostredníctvom prepojených predávajúcich subjektov a jeho predaj nebol upravený.

(67)

V bode 163 rozsudku Všeobecného súdu sa okrem toho konštatovalo, že keby sa nevykonala úprava podľa článku 2 ods. 9 základného antidumpingového nariadenia, „[t]akáto metóda by umožnila spravodlivé porovnanie cien v prípade, že dotknutý výrobok aj podobný výrobok sa predávajú prostredníctvom prepojených predávajúcich subjektov“. V bode 190 rozsudku Všeobecný súd ďalej konštatoval, že takéto porovnanie „neumožňuj[e] kompenzovať možné vplyvy chyby pozostávajúcej z porovnania skutočných predajných cien účtovaných priamo zákazníkom z Únie čínskymi vyvážajúcimi výrobcami na jednej strane a cien ďalšieho predaja účtovaných predávajúcimi subjektmi prepojenými na výrobcov z Únie na strane druhej“ (doplnené zvýraznenie). A napokon v bode 134 rozsudku Všeobecný súd uviedol, že „bez ohľadu na zákonnosť a relevantnosť obchodnej úrovne, ktorú si Komisia vybrala vo vzťahu k vyvážajúcim výrobcom alebo vo vzťahu k výrobcom z Únie, porovnanie cien vykonané touto inštitúciou musí byť vždy spravodlivé a na tieto účely musí súvisieť s cenami, ktoré sú všetky na tej istej obchodnej úrovni“.

(68)

Ako sa vysvetľuje v bode 150 rozsudku Všeobecného súdu, percentuálny podiel predaja čínskych vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky prostredníctvom prepojených predávajúcich subjektov je v prípade skupiny Xingyuan 0 %, v prípade skupiny GITI 34 %, v prípade spoločnosti Aeolus/Pirelli 19 % a v prípade skupiny Hankook 98,6 %. Okrem toho Komisia v reakcii na opatrenie na zabezpečenie priebehu konania Všeobecného súdu spresnila, že percentuálny podiel predaja uskutočneného prostredníctvom prepojených predávajúcich subjektov bol v prípade čínskych vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky 46,9 % a v prípade výrobcov z Únie zaradených do vzorky 87 %. Podiel predaja uskutočneného prostredníctvom prepojených predávajúcich subjektov bol preto v prípade oboch týchto vzoriek vysoký až veľmi vysoký.

(69)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 149 predbežného nariadenia, Komisia určila podhodnotenie ceny počas obdobia prešetrovania tak, že porovnala:

(70)

S cieľom vyhovieť rozsudku Všeobecného súdu sa v prípadoch, v ktorých predaj uskutočňovali prepojení obchodníci, vývozné ceny už analogicky neupravili v súlade s článkom 2 ods. 9 základného antidumpingového nariadenia. K vývoznej cene sa preto znovu pripočítali predajné, všeobecné a administratívne náklady prepojeného dovozcu a zisk vzorky neprepojených dovozcov.

(71)

Ďalej Komisia posúdila, či existujú iné prípadné otázky týkajúce sa úrovne obchodu, ktoré by sa mali posúdiť na účely spravodlivého porovnania v prípadoch, keď vyvážajúci výrobcovia predávali zákazníkom z Únie priamo, ale výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predávali zákazníkom z Únie prostredníctvom prepojených predávajúcich subjektov. Na tento účel vykonala podrobnú analýzu cien celého predaja výrobcov z Únie zaradených do vzorky, aby mohla určiť cenové modely priameho predaja zo závodu a nepriameho predaja prostredníctvom prepojených predávajúcich subjektov. Z porovnania vyplynuli značné rozdiely v cenách v rámci jedného druhu výrobku, ale bez zjavného cenového modelu. Hoci v zásade by mali prepojené predávajúce subjekty znášať marketingové náklady pri predaji zákazníkom v Únii, podľa všetkého sa tieto náklady do konečných cien dôsledne neprenášali.

(72)

Komisia preto dospela k záveru, že predaj priamo výrobcami alebo predaj prostredníctvom prepojených predávajúcich subjektov výrobcov nemal žiaden viditeľný vplyv na cenovú úroveň takého predaja zákazníkovi. Konkrétne nezistila, že predaj prostredníctvom prepojeného subjektu viedol k vyšším cenám ako predaj uskutočňovaný priamo výrobcom. Vzhľadom na to Komisia nezistila žiadne potenciálne účinky na úrovne cien, ktoré by bolo potrebné kompenzovať, ako sa domnieval Všeobecný súd v bode 190 rozsudku. Preto bolo v tomto prípade opodstatnené porovnanie skutočných predajných cien výrobcov z Únie zaradených do vzorky, ktorí predávali zákazníkom z Únie priamo alebo prostredníctvom prepojených predávajúcich subjektov, s vývoznými cenami vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(73)

Komisia takisto vykonala podrobnú analýzu cenových modelov jednotlivých predajných kanálov, ktoré používalo výrobné odvetvie Únie. V tomto zmysle predávalo výrobné odvetvie Únie používateľom, distribútorom, maloobchodníkom a „iným subjektom“ v rôznych pomeroch. Predaj všetkým zákazníkom s výnimkou „iných subjektov“ bol reprezentatívny pre všetky druhy výrobku. Komisia zistila, že predajné ceny toho istého druhu výrobku používateľom boli často nižšie ako predajné ceny distribútorom a maloobchodníkom, bolo však možné pozorovať aj opak. Rozdiely v cenách pre rôznych zákazníkov nemuseli nutne závisieť ani od celkového objemu predávaného konkrétnemu zákazníkovi. Vzhľadom na to Komisia dospela k záveru, že ceny účtované jednotlivým druhom zákazníkov nevykazovali žiadny očividný model a že na zabezpečenie spravodlivého porovnania, ako nariadil Všeobecný súd, neboli potrebné žiadne ďalšie úpravy.

(74)

Komisia prostredníctvom záznamu do spisu z 30. januára 2023 poskytla dodatočné informácie o svojej analýze cien účtovaných výrobným odvetvím Únie pri priamom a nepriamom predaji a predaji rôznymi druhom zákazníkov.

(75)

Po dodatočnom poskytnutí informácií CRIA nesúhlasilo so zistením Komisie, že nebolo možné určiť žiadny cenový model predaja výrobcov z Únie. Komisia konštatovala, že CRIA svoje tvrdenie nepodložilo a neposkytlo ani žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali nesprávnosť analýzy Komisie. Preto toto tvrdenie zamietla.

(76)

Revidované vážené priemerné rozpätie podhodnotenia cien sa teda stanovilo na základe dovozu vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky na úrovni 14,7 %.

(77)

V každom prípade, aj keby sa revidované rozpätie podhodnotenia ceny malo považovať za nevýznamné alebo neprimerané, Komisia usudzovala, že predmetný dovoz by napriek tomu mal negatívne cenové účinky na predaj v Únii.

(78)

Dumpingový dovoz môže mať výrazný vplyv na trh, kde je citlivosť cien značná. Ako sa uvádza v odôvodnení 134 predbežného nariadenia, trh Únie s pneumatikami pre nákladné automobily a autobusy je veľmi konkurenčný a rozdiely v cenách naň môžu mať veľký vplyv.

(79)

Ako vidno z tabuliek 7 až 10 predbežného nariadenia, počas posudzovaného obdobia sa priemerná cena výrobného odvetvia Únie znížila o 8 %, zatiaľ čo jednotkové výrobné náklady sa znížili o 6 %. Najhoršia situácia bola v triede 3, v ktorej sa predajné ceny znížili o 5 %, zatiaľ čo jednotkové výrobné náklady sa zvýšili o 1 %. Nakoniec boli spoločnosti v triede 3 v dôsledku dumpingového dovozu nútené predávať za cenu na úrovni svojich výrobných nákladov, a teda bez započítania akéhokoľvek zisku, čiže so stratou. Dovoz z Číny teda v posudzovanom období vyvolal stlačenie cien v dôsledku svojho objemu (nárast o 32 %) a cien (pokles o 11 %), čo výrobnému odvetviu Únie neumožnilo upraviť ceny nahor s cieľom započítať do nich zvýšenie jednotkových výrobných nákladov.

(80)

Z toho dôvodu Komisia dospela k záveru, že aj keby bola existencia cenového podhodnotenia sporná, došlo v tomto prípade k stláčaniu cien spôsobenému predmetným dovozom.

(81)

Komisia preskúmala, či vzhľadom na revidované rozpätia podhodnotenia cien v prípade dovozu od čínskych vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky a zistenia týkajúce sa stlačenia cien stále existuje príčinná súvislosť medzi dumpingovým dovozom a ujmou, ktorú utrpeli výrobcovia z Únie.

(82)

Aj napriek zníženiu rozpätia podhodnotenia cien v prípade všetkých čínskych vývozcov zaradených do vzorky okrem skupiny Xingyuan sa tým nezmenilo nič na skutočnosti, že dovoz od čínskych vývozcov zaradených do vzorky výrazne podhodnocoval predajné ceny výrobného odvetvia Únie. V dôsledku revidovaných rozpätí podhodnotenia ceny sa tak nezmenili pôvodné zistenia, ku ktorým Komisia dospela, týkajúce sa existencie príčinnej súvislosti medzi ujmou, ktorú utrpeli výrobcovia z Únie, a dumpingovým dovozom z ČĽR, uvedené v oddiele 5.1 predbežného nariadenia a potvrdené v oddiele 5.1 napadnutého nariadenia. Revidované rozpätia podhodnotenia cien ani dodatočné zistenia o stláčaní cien v danom prípade nemali vplyv na zmenu analýzy a zistení týkajúcich sa iných príčin ujmy, ktoré sa uvádzajú v oddiele 5.2 predbežného nariadenia a 5.2 napadnutého nariadenia.

(83)

Komisia preto zotrvala na svojom závere, že značná ujma bola výrobnému odvetviu Únie spôsobená dumpingovým dovozom z ČĽR a že ostatné faktory, posudzované jednotlivo alebo spoločne, nezmiernili príčinnú súvislosť medzi ujmou a dumpingovým dovozom.

(84)

V bode 179 svojho rozsudku Všeobecný súd konštatoval, že „výpočet rozpätia ujmy pozostáva z porovnania dovozných cien použitých pri výpočte cenového podhodnotenia na jednej strane s cenami podobného výrobku nespôsobujúcimi ujmu vrátane cieľového zisku zodpovedajúceho bežným trhovým podmienkam na druhej strane. Chyba týkajúca sa obchodnej úrovne, na ktorej sa porovnanie cien vykonáva, preto môže mať vplyv na výpočet cenového podhodnotenia, ako aj na výpočet rozpätia ujmy“.

(85)

S cieľom vyhovieť rozsudku Komisia prepočítala úroveň odstránenia ujmy pre všetky spoločnosti, na ktoré sa vzťahuje opätovné otvorenie.

(86)

V pôvodnom prešetrovaní Komisia určila úroveň odstránenia ujmy počas obdobia prešetrovania tak, že porovnala:

(87)

Za normálnych okolností je cena výrobného odvetvia Únie nespôsobujúca ujmu založená na výrobných nákladoch podľa jednotlivých druhov výrobku, pričom zahŕňa predajné, všeobecné a administratívne náklady, ako aj primeraný zisk, a je stanovená na úrovni zo závodu. V tomto konkrétnom prípade však Komisia nemala dostatočne podrobné a overené informácie týkajúce sa výrobných nákladov založené na PCN, čo je nevyhnutné na výpočet rozpätia ujmy, ako je uvedené vyššie. Vzhľadom na konkrétne okolnosti tejto veci a na neexistenciu jednoznačného vzorca cenových rozdielov v závislosti od predajného kanála používaného výrobcami z Únie zaradenými do vzorky bola cena nespôsobujúca ujmu stanovená na základe konečných predajných cien jednotlivých druhov výrobku predávaných priamo alebo prostredníctvom prepojených predávajúcich subjektov a účtovaných neprepojeným zákazníkom na trhu Únie, upravených na úroveň cien zo závodu podľa opisu uvedeného v odôvodnení 86 prvej zarážke, od ktorej sa odpočítal skutočný zisk a potom sa k nej pripočítal primeraný zisk. Vzhľadom na konkrétne okolnosti a s cieľom vyhovieť rozsudku sa považovalo za vhodné symetricky, t. j. na úrovni prepojených dovozcov, porovnať túto cenu s konečnou predajnou cenou vyvážajúcich výrobcov, ktorá bola takisto upravená iba o clá a náklady po dovoze, ako sa to opisuje v odôvodnení 69 druhej zarážke, ale ku ktorej boli pripočítané predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk prepojených dovozcov vyvážajúcich výrobcov so sídlom v Únii.

(88)

Okrem toho, vzhľadom na zistenia Všeobecného súdu z bodu 190 jeho rozsudku Komisia dôkladne posúdila, či existujú akékoľvek ďalšie otázky týkajúce sa úrovne obchodu, ktoré by si vyžadovali kompenzáciu na účely vykonania spravodlivého porovnania, keďže 87 % vzorky výrobcov z Únie predávalo prostredníctvom prepojených predávajúcich subjektov a mnohí vyvážajúci výrobcovia uskutočňovali aj priamy predaj koncovým zákazníkom. Komisia pripomenula, že, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 87, pri výpočtoch rozpätia ujmy použila konečné predajné ceny výrobného odvetvia Únie pre jednotlivé druhy výrobku. V dôsledku toho, ako zdôraznil Všeobecný súd v bode 179 svojho rozsudku, z hľadiska spravodlivého porovnania boli zistenia týkajúce sa výpočtov podhodnotenia ceny plne platné aj pre výpočty rozpätia ujmy. Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 71 a 72, Komisia nezistila žiadne ďalšie otázky týkajúce sa úrovne obchodu, ktoré by si vyžadovali úpravu na účely vykonania spravodlivého porovnania.

(89)

Revidované rozpätia ujmy sa preto stanovili takto:

(90)

Všeobecný súd v bode 33 svojho rozsudku konštatoval, že Komisia porušila práva žiadateľov na obhajobu tým, že im neposkytla žiadne z údajov uvedených v bode 244 toho istého rozsudku.

(91)

Všeobecný súd vymenoval dotknuté údaje (bod 244 rozsudku):

(92)

V bodoch 215 až 235 svojho rozsudku Všeobecný súd konštatoval, že po zmenách vo vážení, ktoré boli vykonané v konečnej fáze (pozri odôvodnenia 188 až 195 napadnutého nariadenia), Komisia správne vypočítala a preukázala ziskovosť predaja v Únii na úrovni výrobného odvetvia Únie ako celku (tabuľka 5 napadnutého nariadenia) a na úrovni triedy 3 (tabuľka 6 napadnutého nariadenia). Ako však Všeobecný súd zdôraznil v bode 227 svojho rozsudku, v dôsledku zmeny metódy váženia bolo potrebné prepočítať všetky mikroekonomické ukazovatele iné ako ziskovosť. Tým, že tak neurobila, Komisia objektívne nepreskúmala vplyv dumpingového dovozu v súlade s článkom 3 ods. 3 základného antidumpingového nariadenia.

(93)

V dôsledku toho Komisia s cieľom vyhovieť rozsudku Všeobecného súdu v nasledujúcich oddieloch analyzovala vplyv uplatnenia váženia stanoveného v konečnej fáze na všetky mikroekonomické ukazovatele iné ako celková ziskovosť a ziskovosť triedy 3 (ďalej len „revidované váženie“). Ako vyplýva z informácií uvedených ďalej, uplatnením tohto váženia sa podstatným spôsobom nezmenili žiadne zistenia Komisie týkajúce sa mikroekonomických ukazovateľov. Potvrdila sa preto existencia značnej ujmy počas posudzovaného obdobia.

(94)

Ďalej Všeobecný súd v bode 244 svojho rozsudku konštatoval, že Komisia porušila práva žiadateľov na obhajobu tým, že im neposkytla hrubé ukazovatele ujmy pred uplatnením úprav váženia a údaje týkajúce sa MSP na jednej strane a veľkých podnikov na strane druhej. Všeobecný súd však od Komisie nevyžadoval, aby opätovne stanovila svoje zistenia o ujme bez uplatnenia prípadných úprav váženia. Iba nariadil, že uvedené hrubé ukazovatele ujmy pred uplatnením akýchkoľvek úprav váženia sa mali poskytnúť dotknutým stranám.

(95)

Vzhľadom na uvedené a s cieľom vyhovieť rozsudku Všeobecného súdu Komisia v nasledujúcich oddieloch uviedla stanovené mikroekonomické ukazovatele: 1. v predbežnej fáze uvedenej v predbežnom nariadení; 2. v konečnej fáze po revízii váženia (nazývané „revidované váženie“ vo všetkých tabuľkách ďalej); 3. Bez akejkoľvek úpravy váženia a 4. v rámci triedy 3: 4a) ukazovatele iba za MSP a 4b) ukazovatele iba za veľké podniky.

(96)

Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 185 až 192 napadnutého nariadenia, Komisia sa domnievala, že mikroekonomické ukazovatele nemôžu odrážať skutočnú situáciu výrobného odvetvia Únie, keďže veľké podniky zaradené do vzorky mali väčší vplyv na celkové údaje ako MSP zaradené do vzorky, zatiaľ čo podiel MSP na celkovom predaji výrobného odvetvia Únie bol približne 13 %.

(97)

Preto sa Komisia rozhodla zvýšiť váhu MSP zaradených do vzorky. V napadnutom nariadení sa v konečnej fáze použilo nasledujúce váženie. Po prvé, Komisia stanovila percentuálny podiel predaja MSP a veľkých podnikov na celkovom predaji v Únii. Po druhé, Komisia vyjadrila predaj MSP zaradených do vzorky a veľkých výrobcov zaradených do vzorky na základe podielu ich príslušných objemov na celkovom predaji v Únii. A napokon sa tieto percentuálne podiely porovnali a údaje MSP sa zvýšili tak, aby odrážali ten istý percentuálny podiel ako v prípade veľkých podnikov zaradených do vzorky. Toto sa vysvetlilo aj v odôvodnení 138. V predbežnej fáze Komisia použila aj dodatočnú úpravu (t. j. s cieľom zachytiť podiel každej triedy na predaji v Únii v údajoch zaradených do vzorky). Ako sa však vysvetľuje v napadnutom nariadení, od tejto úpravy sa v konečnej fáze upustilo, keďže zainteresované strany napadli použitie pevne stanoveného pomeru za posudzované obdobie.

(98)

Úprava váženia mala vplyv na výsledok celkových mikroukazovateľov, ale aj na triedu 3, pretože v tejto triede pôsobili veľké podniky aj MSP. Trendy v triede 1 a triede 2 neboli ovplyvnené, keďže v nich pôsobili len veľké podniky. Ako sa uvádza v odôvodnení 93, úprava váženia mala obmedzený vplyv na celkové mikroekonomické ukazovatele, pretože predaj MSP počas obdobia prešetrovania sa odhadoval približne na úrovni 13 % celkového predaja v Únii počas obdobia prešetrovania.

(99)

Priemerné jednotkové predajné ceny výrobcov z Únie zaradených do vzorky účtované neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 1

Predajné ceny v Únii a výrobné náklady

(100)

Napriek tomu, že sa zistil nominálny rozdiel medzi priemernou jednotkovou predajnou cenou stanovenou v rámci rôznych možností v posudzovanom období, pokiaľ ide o celkový trend, nezistil sa rozdiel medzi vážením použitým v predbežnej a vážením použitým v konečnej fáze. Bez akéhokoľvek váženia sa priemerná jednotková predajná cena znížila o 2 percentuálne body viac než v ostatných dvoch scenároch. Pokiaľ ide o trendy zistené v priemerných výrobných nákladoch, bolo možné dospieť k rovnakému záveru.

(101)

Váženie, respektíve jeho nepoužitie, nemalo žiadny vplyv na záver týkajúci sa triedy 1 a triedy 2. Pokiaľ ide o triedu 3, ako sa uvádza v tabuľkách 2, 3 a 4, Komisia preskúmala vplyv váženia a jeho neuplatnenia na troch súboroch údajov: za celú triedu 3, za veľké podniky pôsobiace v danej triede a za MSP.

Tabuľka 2

Predajné ceny v Únii a výrobné náklady – trieda 3

(102)

V prípade triedy 3 nemala revízia váženia vplyv na celkový trend jednotkových predajných cien a jednotkových výrobných nákladov v konečnej fáze. V prípade neuplatnenia žiadneho váženia vykazovali trendy v jednotkových predajných cenách a jednotkových výrobných nákladov výraznejší pokles oboch ukazovateľov, a to aspoň o 5 percentuálnych bodov počas posudzovaného obdobia. Tieto trendy odrážali najmä trend zistený ďalej, ktorý sa týka veľkých podnikov pôsobiacich v triede 3.

(103)

Ako vyplýva z tabuľky 3, v prípade veľkých podnikov pôsobiacich v triede 3 bol trend podstatne horší v porovnaní s celkovým trendom v prípade jednotkovej predajnej ceny a jednotkových výrobných nákladov.

Tabuľka 3

Predajné ceny v Únii a výrobné náklady – trieda 3 Iba veľké podniky

(104)

Z tabuľky 4 vyplynulo, že v prípade MSP pôsobiacich iba v triede 3 sa jednotkové výrobné náklady v posudzovanom období zhoršovali, pričom náklady sa zvýšili o 7 %. Jednotková cena sa popritom znížila o 2 %.

Tabuľka 4

Predajné ceny v Únii a výrobné náklady – trieda 3 Iba MSP

(105)

Priemerné náklady práce výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 5

Priemerné náklady práce na zamestnanca

(106)

Priemerné náklady práce sa v posudzovanom období zvýšili o 6 % v prípade oboch druhov váženia a o 5 % v prípade, ak sa váženie neuplatnilo.

(107)

Úroveň zásob výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 6

Zásoby

(108)

Stav zásob sa v posudzovanom období zvýšil o 44 %/46 % v prípade oboch druhov váženia a o 48 % v prípade, ak sa váženie neuplatnilo. Konečný stav zásob dosiahol približne 9 % ročnej výroby v prípade oboch druhov váženia a 8 % v prípade, ak sa váženie neuplatnilo. Tento stav nepriaznivo ovplyvnil finančnú situáciu výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(109)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 7

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

(110)

Komisia stanovila ziskovosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky tak, že vyjadrila čistý zisk pred zdanením z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii ako percentuálny podiel obratu z tohto predaja.

(111)

Na základe dvoch druhov váženia bol trend celkovej ziskovosti podobný, pričom zaznamenal pokles z 15,6 %/15,4 % v roku 2014 na 13,7 % v období prešetrovania. To sa vypočítalo na základe váhy každej triedy na celkovom predaji. Bez uplatnenia váženia sa celková ziskovosť znížila zo 16,9 % v roku 2014 na 15,6 %.

(112)

Klesajúca ziskovosť v prípade všetkých troch metodík bola výsledkom rozdielu medzi cenami a nákladmi o 2 percentuálne body.

(113)

Komisia pripomenula, že, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 93, informácie o celkovej ziskovosti už boli uvedené v konečnom nariadení, takže sa na ňu nevzťahovali zistenia Všeobecného súdu týkajúce sa zistených chýb. Ziskovosť sa v uvedenej tabuľke uviedla iba v záujme úplnosti údajov. Pri použití daných troch rôznych metodík mala na celkovú ziskovosť vplyv ziskovosť v triede 1 a v triede 2, pričom ziskovosť v triede 3 bez váženia sa v posudzovanom období znížila približne o 5 percentuálnych bodov, ako sa uvádza v tabuľke 9. Navyše relatívny trend ziskovosti pre celé výrobné odvetvie Únie bol takisto klesajúci.

(114)

Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť výrobcov z Únie financovať svoje činnosti z vlastných zdrojov. Trend týkajúci sa čistého peňažného toku vykazuje pokles o 7 – 12 % pri vyjadrení bez váženia alebo s predbežným vážením.

(115)

Návratnosť investícií je zisk vyjadrený ako percentuálny podiel z čistej účtovnej hodnoty investícií. V prípade daných troch metodík sa v posudzovanom období vyvíjal záporne a klesol približne o 15 percentuálnych bodov.

(116)

Pokiaľ ide o triedu 2, vážená revízia medzi predbežným a konečným nariadením mala vplyv na hodnoty, ale nie na celkový zistený trend. Preto boli potvrdené odôvodnenia 196 a 197 predbežného nariadenia.

Tabuľka 8

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií Trieda 2

(117)

V prípade triedy 3, MSP pôsobiacich v triede 3 a veľkých podnikov pôsobiacich v triede 3 bola vykonaná osobitná analýza vychádzajúca z rovnakej metodiky, aká bola opísaná v predchádzajúcom texte.

(118)

Komisia pripomenula, že, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 93, ziskovosť v triede 3 už bola v napadnutom nariadení uvedená, takže sa na ňu nevzťahovali zistenia Všeobecného súdu týkajúce sa zistených chýb. Ziskovosť sa v tejto tabuľke uviedla iba v záujme úplnosti údajov.

(119)

V prípade celkovej triedy 3 sa pri oboch druhoch metodík váženia zistil podobný trend ziskovosti. Dôvodom je, že straty vykázané MSP mali väčšiu váhu v celkovom výpočte, keďže boli oveľa výraznejšie (–6,1 % v období prešetrovania). Bez váženia sa ziskovosť v triede 3 blížila k ziskovosti vykázanej veľkými podnikmi pôsobiacimi v tejto triede. Ziskovosť veľkých podnikov v triede 3 sa od roku 2014 do obdobia prešetrovania znížila o polovicu z 10 % na 4,8 %.

(120)

Pokiaľ ide o triedu 3, čistý peňažný tok sa podstatne znížil približne o 60 % v prípade oboch druhov metodík váženia a približne o 35 % bez váženia. Návratnosť investícií sa za posudzovaného obdobie znížila približne o 66 percentuálnych bodov v prípade oboch druhov metodík váženia a približne o 48 percentuálnych bodov bez váženia. Bez váženia ziskovosť v triede 3 odrážala ziskovosť veľkých podnikov v triede 3, ako sa očakávalo na základe odôvodnenia 198 predbežného nariadenia.

Tabuľka 9

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií Trieda 3

(121)

Pokiaľ ide o veľké podniky v triede 3, Komisia poskytla ďalej úplný súbor údajov o ich ziskovosti, peňažnom toku, investíciách a návratnosti investícií.

Tabuľka 10

Veľké podniky – ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií – trieda 3

(122)

Pokiaľ ide o MSP v triede 3, Komisia poskytla ďalej úplný súbor údajov o ich ziskovosti, peňažnom toku, investíciách a návratnosti investícií. Straty vykázané počas obdobia prešetrovania boli uvedené v odôvodnení 198 predbežného nariadenia.

Tabuľka 11

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií – trieda 3 – MSP

(123)

Komisia sa domnievala, že mikroekonomické ukazovatele potvrdili na základe revidovaného váženia odôvodnenie 196 napadnutého nariadenia, a preto závery vychádzajúce z trendov uvedených v predbežnom nariadení zostali naďalej platné.

(124)

Okrem toho sa zistilo, že mikroekonomické ukazovatele určené bez váženia boli takisto v súlade s mikroekonomickými ukazovateľmi vychádzajúcimi z oboch druhov metodík váženia. Neuplatnenie váženia malo vplyv najmä na triedu 3. Konkrétne sa celková ziskovosť triedy 3 bez váženia odrazila v ziskovosti veľkých podnikov pôsobiacich v triede 3. V odôvodnení 198 predbežného nariadenia sa uviedlo rozpätie zisku veľkých podnikov počas obdobia prešetrovania.

(125)

Veľké podniky pôsobiace v triede 3 čelili značnému poklesu svojho rozpätia zisku a návratnosti investícií, ktoré zaznamenali pokles, ako aj peňažného toku. Straty MSP boli obzvlášť výrazné (–6,1 %) v období prešetrovania. K podobným záverom možno dospieť v prípade peňažného toku a návratnosti investícií, ktoré vyšli záporné. Preto záver týkajúci sa situácie MSP zostal platný a trendy uvedené v predbežnom nariadení a v napadnutom nariadení sa potvrdili.

(126)

Hoci v tomto prípade boli trendy mikroekonomických ukazovateľov stanovené na základe revidovaného váženia podobné ako v prípade mikroekonomických ukazovateľov bez váženia, Komisia usúdila, že v trhovej situácii, v ktorej výrobné odvetvie Únie pozostávalo z veľkých podnikov aj mnohých MSP, bola metodika váženia uplatnená v konečnej fáze správna. Komisia takisto konštatovala, že túto metodiku ako takú Všeobecný súd nespochybnil.

(127)

Pokiaľ ide o makroekonomické ukazovatele, Všeobecný súd sa domnieval, že, ako tvrdili CRIA a CCCMC, Komisia neposkytla podrobné informácie o zdrojoch použitých údajov. V konečnej fáze CRIA a CCCMC takisto tvrdili, že pochybujú o spoľahlivosti niektorých informácií, z ktorých sa vychádzalo, ako sa uvádza v odôvodnení 201 napadnutého nariadenia.

(128)

Komisia s cieľom vyhovieť rozsudku požiadala o ďalšie informácie a na zasadnutí so zástupcami združenia európskych výrobcov pneumatík a gumy (ďalej len „ETRMA“) sa jej poskytli dodatočné objasnenia. ETRMA poskytlo podrobné informácie o metodike použitej združením na vypracovanie súhrnu údajov o trhu. Verzia zápisnice zo zasadnutia neobsahujúce dôverné údaje bola sprístupnená všetkým zainteresovaným stranám spolu s viacerými prílohami. V prílohách sa podrobne opisuje, ako ETRMA zostavilo údaje s pomocou prepojeného Europol Governance, ktorý v jeho mene zostavil makroekonomické údaje. Komisia zopakovala, že makroekonomické údaje poskytnuté združením ETRMA neboli ako také pri konečnom poskytnutí informácií spochybnené niektorými vyvážajúcimi výrobcami (napríklad skupinou Hankook a spoločnosťou Aeolus/Pirelli), ktorí sú členmi ETRMA.

(129)

Na základe toho sa Komisia domnievala, že vyhovela zisteniam Všeobecného súdu týkajúcim sa otázky zdrojov makroekonomických údajov, ako sa uvádza v bode 244 jeho rozsudku.

(130)

Všeobecný súd uviedol, že žiadatelia na vypočutí správne tvrdili, že oznámenie názvov 85 MSP, ktoré ukončili výrobu, ôsmimi rôznymi dodávateľmi behúňov neumožňovalo identifikovanie jednotlivých obchodných vzťahov medzi dodávateľom a zákazníkom a že vzhľadom na to tieto názvy nepredstavujú údaje, ktoré majú byť dôverné. Komisia za týchto okolností nepreukázala, že zoznam MSP v rámci výrobného odvetvia Únie, ktoré ukončili výrobu, bol dôverný (pozri bod 253 rozsudku).

(131)

Komisia sa domnievala, že názov spoločnosti sa v zásade nemá poskytovať ostatným zainteresovaným stranám bez výslovného súhlasu dotknutej spoločnosti. Okrem toho odstránenie prepojenia medzi dodávateľom behúňov a jeho zákazníkom nemusí postačovať na umožnenie poskytnutia týchto informácií. Zoznam zákazníkov patrí k hlavným aktívam spoločnosti, a preto nie je v záujme dodávateľa behúňov poskytnúť tento druh informácií svojim konkurentom. Okrem toho niektoré dotknuté MSP sa nezameriavali na 100 % iba na podnikanie v oblasti protektorovania, ale protektorovanie tvorilo len jednu z ich činností (napríklad predaj nových pneumatík alebo dielňa pre veľké spoločnosti s vozovým parkom nákladných vozidiel). A napokon skutočnosť, že spoločnosť vykázala, že určitý zákazník prestal nakupovať materiály na protektorovanie, ešte neznamená, že daná spoločnosť sa ocitla v konkurze alebo zanikla. Poskytnutie týchto informácií by preto predstavovalo odhalenie citlivých obchodných informácií.

(132)

Hoci súhrn údajov o objeme alebo hodnotách od viacerých strán môže byť poskytnutý bez ohrozenia dôvernosti, a to najmä, ak sú súhrnné údaje v takom istom rozpätí, nemožno to uplatniť na názov spoločnosti. Okrem toho spolupracujúca strana nemôže poskytnúť takéto informácie bez povolenia strany, ktorej názov sa poskytuje. Vzhľadom na to by mal každý dodávateľ behúňov na účely poskytnutia takéhoto zoznamu zákazníkov požiadať všetkých svojich zákazníkov o povolenie poskytnúť ich názov ostatným zainteresovaným stranám.

(133)

V čase napadnutého nariadenia mohli byť zainteresovaným stranám poskytnuté iba názvy spoločností, ktoré oznámili úpadok alebo likvidáciu. Komisia však nemala podrobné informácie o tom, ktorá spoločnosť sa ocitla v konkurze alebo zlikvidovaná, prípadne jednoducho zastavila výrobu. Vo svojom zázname do spisu z 19. júla 2019 Komisia poskytla podrobné vysvetlenie metodiky použitej na zostavenie uvedeného zoznamu. V čase prípravy napadnutého nariadenia Komisia kontaktovala osem dodávateľov behúňov s cieľom získať informácie o zozname ich zákazníkov a predaji počas posudzovaného obdobia (1. januára 2014 – 30. júna 2017). Keďže výrobcovia protektorovaných pneumatík majú viacerých dodávateľov, údaje poskytnuté dodávateľmi boli spracované do súhrnnej podoby podľa jednotlivých zákazníkov, aby sa identifikovali spoločnosti, ktoré v posudzovanom období prestali nakupovať materiál na protektorovanie. Na základe tejto databázy mohla Komisia identifikovať výrobcov protektorovaných pneumatík, ktorí prešli od jedného dodávateľa k druhému. Komisia takisto v odôvodnení 244 napadnutého nariadenia uviedla, že minimálne 85 MSP zastavilo výrobu, a odvolala sa pritom na odôvodnenie 202 predbežného nariadenia.

(134)

Komisia nemala informácie o právnom postavení jednotlivých výrobcov protektorovaných pneumatík. Konkrétne Komisia nemohla identifikovať spoločnosti v konkurze alebo zaniknuté spoločnosti, a preto ich ani nemohla oznámiť zainteresovaným stranám.

(135)

V priebehu tohto prešetrovania Komisia kontaktovala spolupracujúcich dodávateľov behúňov s cieľom získať informácie o skutočnom právnom postavení spoločností, ktoré prestali nakupovať materiály na protektorovanie. Na základe tejto žiadosti Komisie dodávatelia behúňov súhlasili s poskytnutím svojich názvov, ale pod podmienkou, že nebudú prepojené s názvami ich zákazníkov. Komisia zistila, že väčšina spoločností v zozname nie je aktívna. Rozhodla sa preto poskytnúť zoznam MSP, ktoré prestali nakupovať materiály na protektorovanie od zainteresovaných strán. Ich názvy sa uviedli v spise, ktorý nemá dôverný charakter.

(136)

Všeobecný súd usúdil, že Komisia neposkytla informácie o podiele MSP na výrobnom odvetví Únie (pozri body 244 až 266 rozsudku).

(137)

Komisia však poskytla informácie o presnom podiele MSP na výrobnom odvetví Únie v tabuľke 4 napadnutého nariadenia.

(138)

Ako sa uvádza v tabuľke 4 napadnutého nariadenia, revidovaná metodika váženia nevychádzala z objemu vykázaného spolupracujúcimi spoločnosťami, ale z celkového objemu predaja MSP a veľkých podnikov podľa nasledujúcej tabuľky. Konkrétne použité podkladové údaje sa uvádzajú v tabuľke 12.

Tabuľka 12

Podiel predaja MSP na celkovom predaji v Únii (v %)

(139)

Komisia pripomenula, že keďže jej boli doručené riadne odôvodnené žiadosti, zaručila počas celého prešetrovania anonymitu všetkým navrhovateľom. Okrem toho a v snahe dôkladnejšie chrániť túto anonymitu vychádzal pomer použitý na stanovenie hodnôt revidovaného váženia iba z celkového predaja v Únii vrátane celkového predaja MSP, a nie iba z objemu predaja spolupracujúcich MSP. V dôsledku toho presné objemy predaja spolupracujúcich MSP ako také nepredstavovali základnú skutočnosť ani úvahu, na základe ktorých Komisia stanovila ukazovatele ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Napriek tomu Všeobecný súd v bode 256 svojho rozsudku usúdil, že Komisia konkrétne nevysvetlila, ako by poskytnutie súhrnného údaja mohlo viesť k odhaleniu totožnosti niektorých navrhovateľov.

(140)

Komisia sa domnievala, že v niektorých prípadoch poskytnutie súhrnných údajov naozaj nemusí viesť k odhaleniu totožnosti navrhovateľov. Môže to tak byť napríklad v odvetví, v ktorom objem predaja spoločností nie je rozložený rovnomerne, pričom každý hospodársky subjekt má malý podiel na trhu. V danom prípade bolo však výrobné odvetvie Únie rozdelené medzi niekoľko veľkých skupín spoločností na jednej strane a viac ako 380 MSP na strane druhej. Veľké skupiny spoločností tvorili približne 85 % predaja v Únii, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 129 predbežného nariadenia. Uvedenie presných objemov MSP (alebo hoci aj rozpätí) by preto ostatným stranám umožnilo vyvodiť, ktoré podiely patrili navrhovateľom, ktorí sú veľkými výrobcami z Únie, a v konečnom dôsledku by to mohlo viesť k identifikácii tých veľkých výrobcov z Únie spolupracujúcich pri prešetrovaní, ktoré viedlo k napadnutému nariadeniu. Komisia preto po starostlivom opätovnom preskúmaní údajov, ktoré mala k dispozícii, dospela k záveru, že uvedenie presných objemov (alebo hoci aj rozpätí) predaja MSP, ktoré spolupracovali pri prešetrovaní, by mohlo ohroziť anonymné postavenie navrhovateľov.

(141)

V nadväznosti na poskytnutie informácií CRIA zopakovalo svoje tvrdenie, že Komisia mala poskytnúť presný objem predaja MSP spolupracujúcich pri prešetrovaní, ktoré viedlo k napadnutému nariadeniu.

(142)

Komisia sa domnievala, že objem predaja MSP spolupracujúcich pri prešetrovaní bol k dispozícii počas prešetrovania, ktoré viedlo k napadnutému nariadeniu, prostredníctvom formulárov na výber vzorky, ktoré vyplnili všetky spolupracujúce spoločnosti a boli sprístupnené v spise sprístupnenom stranám. Formuláre na výber vzorky boli teda prístupné všetkým zainteresovaným stranám. Okrem toho, ako sa uvádza v odôvodnení 139, presné objemy predaja spolupracujúcich MSP sa pri stanovovaní podielu MSP nebrali do úvahy; na stanovenie hodnôt revidovaného váženia Komisia použila iba celkový predaj v Únii. Presný objem spolupracujúcich MSP preto nebol súčasťou základných skutočností použitých na stanovenie revidovaných hodnôt. A napokon, ako bolo vysvetlené v odôvodnení 140, poskytnutie týchto údajov by ohrozilo anonymné postavenie navrhovateľov. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(143)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti by sa malo konečné antidumpingové clo opätovne uložiť na dovoz dotknutého výrobku na úrovni nižšieho zo zistených rozpätí dumpingu a ujmy v súlade s pravidlom nižšieho cla. V tomto prípade by sa mala sadzba konečného antidumpingového cla zodpovedajúcim spôsobom stanoviť pre všetkých dotknutých vyvážajúcich výrobcov na úrovni zisteného rozpätia ujmy.

(144)

Treba poznamenať, že zároveň s antidumpingovým prešetrovaním sa vykonalo antisubvenčné prešetrovanie. Podľa článku 24 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1037 sa vzhľadom na používanie pravidla nižšieho cla a na skutočnosť, že konečné miery subvencie sú nižšie ako úroveň odstránenia ujmy, považuje za vhodné uložiť konečné vyrovnávacie clo na úrovni stanovených konečných mier subvencie a následne uložiť konečné antidumpingové clo až do príslušnej úrovne odstránenia ujmy.

(145)

Ako bolo vysvetlené v odôvodneniach 335 až 343 napadnutého nariadenia, Komisia rozhodla, že vhodnou formou opatrení sú pevne stanovené clá.

(146)

V nadväznosti na poskytnutie informácií a dodatočné poskytnutie informácií CRIA tvrdilo, že Komisia použila pri stanovovaní rozpätia podhodnotenia ceny a rozpätia predaja pod cieľovú cenu ako menovateľ nejednotné hodnoty CIF. Obe rozpätia sa mali stanoviť na základe menovateľa použitého na výpočet rozpätia podhodnotenia ceny.

(147)

Ako uviedla Komisia v oddiele 9, s cieľom získať hodnotu na hranici Únie bola vývozná cena použitá na výpočet rozpätia podhodnotenia ceny stanovená odpočítaním všetkých nákladov, ktoré vznikli v Únii (a záviseli od Incoterms jednotlivých transakcií), od predajnej ceny prvým nezávislým zákazníkom vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. Odpočítali sa napríklad náklady na dopravu v Únii. K tejto hodnote sa v náležitom prípade pripočítali clá a náklady po dovoze. Výsledkom bola takzvaná „frankocena CIF na hranici Únie po preclení“, ktorá sa porovnala s predajnou cenou výrobcov z Únie, podobne upravenou, s cieľom stanoviť rozpätie podhodnotenia ceny, ktoré bolo vyjadrené ako percentuálny podiel z predajnej ceny v Únii.

(148)

Rozpätie predaja pod cieľovú cenu bolo stanovené podľa druhu výrobku takto:

(149)

Hodnota menovateľa použitá na stanovenie rozpätia predaja pod cieľovú cenu a dumpingového rozpätia by mala byť rovnaká ako hodnota použitá na účely porovnania s cieľom uplatniť pravidlo nižšieho cla podľa článku 7 ods. 2 základného nariadenia. Cieľom tohto porovnania je určiť percentuálny podiel, o ktorý je potrebné zvýšiť deklarovanú colnú dovoznú cenu prostredníctvom antidumpingových ciel, aby sa odstránili účinky predtým vypočítanej výšky predaja pod cieľovú cenu alebo dumpingu. Keďže clo sa bude uplatňovať na deklarovanú colnú hodnotu CIF na hranici Únie, jednoznačne musí byť matematicky vyjadrené ako percentuálny podiel tej istej uvedenej ceny CIF, ktorá, ako už bolo vysvetlené, tvorí základ pre uplatnenie cla na hranici Únie. Bolo by nelogické a matematicky chybné vypočítať percentuálny podiel na základe jednej hodnoty použitej ako menovateľ a potom uplatniť výsledný percentuálny podiel na inú hodnotu.

(150)

V nadväznosti na predložené pripomienky Komisia opätovne preskúmala výpočty, ktoré boli poskytnuté, a potvrdila, že metodika použitá na stanovenie hodnôt menovateľa bola správna. Komisia preto zamietla tvrdenie, že použité hodnoty CIF boli nekonzistentné a že frankocena CIF na hranici Únie po preclení, ktorá bola porovnaná s cenou v Únii na účely výpočtu cenového podhodnotenia a predaja pod cieľovú cenu, na jednej strane a hodnota CIF použitá ako menovateľ na stanovenie rozpätia predaja pod cieľovú cenu a dumpingového rozpätia na strane druhej by mali byť rovnaké.

(151)

CRIA tvrdilo, že Komisia použila chybnú metodiku pri stanovovaní pevne stanoveného cla, keďže percentuálny podiel rozpätia ujmy bol extrapolovaný v cle na pneumatiku na základe celkového objemu dovozu, a nie iba s použitím objemu zodpovedajúcich druhov výrobku, ktorý sa použil na výpočet pôvodne vypočítaného rozpätia ujmy.

(152)

Komisia použila tú istú metodiku ako v napadnutom nariadení, ktorú Všeobecný súd nezneplatnil. V každom prípade Komisia konštatovala, že antidumpingové opatrenia musia mať rovnocenný nápravný účinok bez ohľadu na svoju podobu. Je nesporné, že ak má clo podobu valorického opatrenia, valorické clo sa uplatňuje na všetok dovoz a všetky druhy dotknutého výrobku bez ohľadu na to, či sa pri určovaní výšky predaja pod cieľovú sumu alebo dumpingu prihliadalo na konkrétny druh. V dôsledku toho v prípade, keď sa rozhodne o vyjadrení cla ako špecifickej sumy, musí toto špecifické clo vychádzať z predaja všetkého dovozu dotknutého výrobku počas príslušného obdobia prešetrovania, keďže sa bude uplatňovať na všetok dovoz všetkých druhov výrobku rovnakým spôsobom ako rovnocenné valorické clo. Vzhľadom na to sa Komisia domnievala, že je vhodné prihliadnuť na celkový objem dovozu, akoby prihliadla, keby sa malo uplatňovať valorické clo. Preto toto tvrdenie zamietla.

(153)

V nadväznosti na dodatočné poskytnutie informácií CRIA tvrdilo, že Komisia urobila chybu pri stanovovaní výšky cla spoločnosti Zhongce Rubber Group Co., Ltd.

(154)

V zázname do spisu z 31. januára 2023 Komisia objasnila, že zohľadnila úroveň odstránenia ujmy 32,39 % platnú pre Zhongce Rubber Group Co., Ltd počas obdobia pred nadobudnutím účinnosti nariadenia, ktorým sa ukladajú vyrovnávacie clá (od 8. mája 2018 do 12. novembra 2018). Zodpovedajúce pevne stanovené clo na dané obdobie bolo preto na úrovni 49,31 EUR/ks. Od 13. novembra 2018, keď nadobudlo účinnosť nariadenie (EÚ) 2018/1690, ktorým sa zodpovedajúcim spôsobom zmenilo napadnuté nariadenie, však Komisia vztiahla na spoločnosť Zhongce Rubber Group Co., Ltd vyššie rozpätie ujmy, a to 55,07 %, v rámci antisubvenčného prešetrovania, pretože spolupracovala v antidumpingovom prešetrovaní, ale nie v antisubvenčnom prešetrovaní. To malo za následok nulové dumpingové rozpätie a mieru subvencie 51,8 %, čo sa rovná pevne stanovenému vyrovnávaciemu clu vo výške 57,28 EUR/ks. V reakcii na toto vysvetlenie nedoručilo CRIA žiadne pripomienky. Tvrdenie CRIA, že Komisia urobila chybu pri výpočte úrovne odstránenia ujmy pre túto spoločnosť, sa preto zamietlo.

(155)

V nadväznosti na poskytnutie informácií CRIA takisto tvrdilo, že úroveň cla pre tri spoločnosti, konkrétne Zhongce Rubber Group Co., Ltd, Weifang Yuelong Rubber Co., Ltd a Hefei Wanli Tire Co., Ltd, by sa takisto mala znížiť, keďže Komisia zodpovedajúco nevykonala body 190 – 192 rozsudku Všeobecného súdu.

(156)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 70, okrem úpravy spočívajúcej v prípadnom opätovnom pripočítaní predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku k vývoznej cene vyvážajúcich výrobcov, ktoré boli predtým analogicky odpočítané na základe uplatnenia článku 2 ods. 9 základného nariadenia, Komisia stanovila, že žiadne ďalšie úpravy nie sú potrebné. Ako sa uvádza v odôvodneniach 72, 73 a 88, Komisia totiž stanovila, že nešlo o otázku spravodlivého porovnania nepriameho a priameho predaja alebo medzi rôznymi druhmi zákazníkov. V dôsledku toho sa podobne ako v prípade metodiky uplatnenej v napadnutom nariadení porovnal s cieľom stanoviť rozpätia ujmy priamy predaj vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky s predajom výrobcov z Únie zaradených do vzorky, a to podľa druhov výrobku. Toto sa uplatnilo aj na výpočet reziduálneho cla, ktorý vychádzal z rozpätia ujmy 55,1 % pre skupinu Xingyuan, ktorá uskutočňovala iba priamy predaj. Na tomto základe Komisia stanovila, že reziduálne antidumpingové a vyrovnávacie clo platné pre Weifang Yuelong Rubber Co., Ltd a Hefei Wanli Tire Co., Ltd a reziduálne vyrovnávacie clo platné pre Weifang Yueling by mali zostať nezmenené. Komisia sa domnievala, že jej zistenia sú v súlade s bodmi 190 – 192 rozsudku Všeobecného súdu a tvrdenie preto zamietla.

(157)

V nadväznosti na poskytnutie informácií Komisia zistila chybu v pevne stanovenom cle vychádzajúcom z rozpätia ujmy, ktoré bolo stanovené pre spoločnosť Aeolus/Pirelli. Rozpätie ujmy bolo opravené z 29,79 % na 27,56 % a všetky strany o tom boli zodpovedajúcim spôsobom informované.

(158)

V nadväznosti na dodatočné poskytnutie informácií CRIA tvrdilo, že Komisia urobila chybu pri stanovovaní výšky cla skupiny Hankook.

(159)

Po analýze tvrdenia Komisia naozaj našla chybu v písaní a opravila rozpätie ujmy skupiny Hankook z 11,18 % na 10,31 %.

(160)

Na základe uvedených skutočností by konečné antidumpingové clá mali byť takéto:

(161)

Zrevidovaná úroveň antidumpingových ciel sa uplatňuje bez akéhokoľvek časového prerušenia od nadobudnutia účinnosti predbežného nariadenia (konkrétne od 8. mája 2018).

(162)

Takisto je potrebné uplatniť inú úroveň antidumpingových ciel počas obdobia pred nadobudnutím účinnosti konečného antisubvenčného nariadenia (konkrétne v období od 8. mája do 12. novembra 2018). Clo uplatňované počas tohto obdobia sa rovná rozpätiu ujmy stanovenému pre všetky dotknuté spoločnosti.

(163)

Napriek tomu, že vo veciach T-30/19 a T-72/19 boli žiadateľmi iba Aeolus Tyre Co., Ltd a Double Coin Group (Jiang Su) Tyre Co., Ltd, Komisia sa domnievala, že opravené clo je uplatniteľné pre celé príslušné skupiny. V prípade skupiny Aeolus sú dotknutými vyvážajúcimi výrobcami: Aeolus Tyre Co., Ltd, Aeolus Tyre (Taiyuan) Co., Ltd; Qingdao Yellow Sea Rubber Co., Ltd a Pirelli Tyre Co., Ltd. V prípade skupiny Double Coin Group (Jiang Su) Tyre Co., Ltd sú dotknutými vyvážajúcimi výrobcami: Double Coin Group (Jiang Su) Tyre Co., Ltd a Shanghai Huayi Group Corp. Ltd.

(164)

Colným orgánom sa nariaďuje, aby vybrali príslušnú sumu z dovozu týkajúceho sa dotknutých vyvážajúcich výrobcov a vrátili prípadnú sumu, ktorá sa v súlade s uplatniteľnými colnými predpismi vybrala nad stanovený rámec.

(165)

V tomto nariadení sa neupravujú colné sadzby pre vyvážajúcich výrobcov, ktorých sa netýkalo oznámenie o opätovnom otvorení ani nariadenie o registrácii. Ich clá preto zostali nezmenené a v dôsledku toho neboli tieto spoločnosti v tomto nariadení uvedené.

(166)

Po poskytnutí informácií spoločnosť Hämmerling tvrdila, že keďže Komisia zamýšľa opätovne uložiť clá na dlhšie obdobie ako trojročnú lehotu stanovenú v Colnom kódexe Únie, mala by takisto upresniť, že rozdiel medzi opätovne uloženými clami a clami, ktoré sa uplatňovali predtým, by sa mal vrátiť aj nad rámec tejto trojročnej lehoty.

(167)

Komisia najskôr pripomenula, že podľa ustálenej judikatúry Colný kódex Únie nebráni Komisii prijať nariadenie, ktorým sa opätovne ukladá konečné antidumpingové alebo vyrovnávacie clo na obdobie dlhšie ako tri roky (50).

(168)

Ďalej, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 164, colné orgány vyberajú príslušnú sumu z dovozu týkajúceho sa dotknutých vyvážajúcich výrobcov a vracajú prípadnú sumu, ktorá sa v súlade s platnými colnými predpismi vybrala nad stanovený rámec. Všeobecný súd objasnil vo veci T-440/20, že platnými colnými predpismi sú okrem iného článok 101 ods. 1, článok 102 ods. 1 prvý pododsek, článok 103 ods. 1 a článok 104 ods. 2 Colného kódexu Únie. Podľa týchto ustanovení výšku splatného cla majú určiť príslušné colné orgány, ktoré zodpovedajú za oznamovanie colných dlhov, ak ešte neuplynulo obdobie troch rokov od dátumu, ku ktorému dlh vznikol. Súd ďalej objasnil, že „znamená to, že pravidlo stanovené v článku 103 ods. 1 Colného kódexu Únie naozaj nemá iba účinok zabránenia oznámeniu výšky ciel dlžníkov po uplynutí obdobia troch rokov od dátumu, ku ktorému mu vznikol colný dlh, ale spôsobuje aj to, že na samotný colný dlh sa po uplynutí tohto obdobia vzťahuje premlčacia lehota. Toto pravidlo sa však uplatňuje iba na oznámenie výšky ciel dlžníkovi a jeho vykonávanie je preto záležitosťou výhradne vnútroštátnych colných orgánov, ktoré majú právomoc prijať takéto oznámenie“ (51). Komisia potvrdila, že trojročná premlčacia lehota na vrátenie sa vzťahuje na tento prípad a žiadosť preto zamietla.

(169)

Podľa článku 109 nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046 (52), ak sa má v nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vrátiť určitá suma, sadzbou úroku, ktorý sa má zaplatiť, by mala byť sadzba, ktorú Európska centrálna banka uplatňuje na svoje hlavné refinančné operácie, uverejnená v sérii C Úradného vestníka Európskej únie v prvý kalendárny deň každého mesiaca.

(170)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036,