1.

Za bod 1.2 sa vkladajú tieto body 1.2.a a 1.2.b:

„1.2.a.   Skupina monitorovaných motorov v prevádzke (skupina ISM)

Na vykonávanie skúšok v prevádzke sa všetky typy motorov a rady motorov vyrobené výrobcom zoskupia na základe ich podkategórie uvedenej v tabuľke 1 a znázornenej na obrázku 1. Jeden výrobca môže mať jednu skupinu ISM pre každý možný typ skupiny ISM.

Tabuľka 1

Skupiny ISM

Obrázok 1

Ilustrácia skupín ISM

2.

V bode 1.3 sa vypúšťa písmeno b).

3.

Bod 1.4 sa nahrádza takto:

4.

Bod 2.1 sa nahrádza takto:

5.

V bode 2.2 sa úvodná veta nahrádza takto:

6.

Bod 2.3 sa nahrádza takto:

7.

Body 2.6 až 2.6.4 sa nahrádzajú takto:

„2.6.   Kritériá výberu motorov, ktoré sa majú skúšať

Počet motorov, ktoré sa majú skúšať, sa vzťahuje na skupinu ISM, a nie na podkategórie motorov, rady motorov ani typy motorov patriace do skupiny ISM.

Výrobca vyberá motory, ktoré vyváženým spôsobom reprezentujú podkategórie, rady motorov a typy motorov patriace do skupiny ISM. To by nemalo nevyhnutne znamenať skúšanie motorov patriacich do každej podkategórie motorov, radu motorov alebo typu motorov.

V prípade skupín ISM, ktoré obsahujú kategóriu IWP aj IWA, musí výber motora zahŕňať, pokiaľ je to možné, motory oboch kategórií.

2.6.1.   Schéma skúšok pre skupinu ISM A

Výrobca vyberie niektorú z týchto schém skúšok opísaných v bode 2.6.1.1 a 2.6.1.2 na monitorovanie v prevádzke:

2.6.1.1.   Schéma skúšok vychádzajúca z doby stálosti emisií (EDP)

2.6.1.2.   Schéma skúšok na základe štvorročného obdobia

Každý výrobca skúša priemerne 9 motorov za rok zo skupiny ISM počas 4 po sebe nasledujúcich rokov. Schvaľovaciemu orgánu sa každoročne predkladajú skúšobné protokoly k vykonaným skúškam. Harmonogram skúšok a predkladania výsledkov sa zahrnie do počiatočného plánu monitorovania motorov v prevádzke a do každého následne aktualizovaného plánu, ktorý predloží výrobca a schváli schvaľovací úrad.

2.6.2.   Schéma skúšok pre skupiny ISM B, F, G, J, K, L, M a N

Výrobca pre každú skupinu vyberie niektorú z týchto schém skúšok opísaných v bode 2.6.2.1 a 2.6.2.2 na monitorovanie v prevádzke.

2.6.2.1.   Schéma skúšok vychádzajúca z doby stálosti emisií (EDP)

2.6.2.2.   Schéma skúšok na základe štvorročného obdobia

Skúšanie priemeru z x motorov zo skupiny ISM za rok počas štyroch po sebe nasledujúcich rokov v súlade s tabuľkou 4. Schvaľovaciemu orgánu sa každoročne predkladajú skúšobné protokoly k vykonaným skúškam. Harmonogram skúšok a predkladania výsledkov sa zahrnie do počiatočného plánu monitorovania motorov v prevádzke a do každého následne aktualizovaného plánu, ktorý predloží výrobca a schváli schvaľovací úrad.

2.6.3.   Skupiny ISM C, D, E, H a I

Na monitorovanie v prevádzke si výrobca pre každú skupinu zvolí jednu zo schém skúšok opísaných v bode 2.6.2 alebo schému skúšok založenú na veku strojov opísanú v oddiele 2.6.3.1.

2.6.3.1.   Schéma skúšok založená na veku necestných pojazdných strojov (pozri obrázok 2)

Obrázok 2

Znázornenie motorov oprávnených na skúšku ISM na základe veku necestných pojazdných strojov

2.6.4.   Skupiny ISM O a P

Pre každú skupinu ISM si výrobca zvolí jednu zo schém skúšok opísaných v bode 2.6.2. Ak si zvolí schému skúšok opísanú v oddiele 2.6.2.1, má možnosť použiť v rámci tej istej skupiny ISM schému skúšok založenú na stave tachometra opísanú v oddiele 2.6.4.1.

V prípade, že si výrobca zvolí postup stanovený v bode 2.6.2.1, požadovaná akumulovaná prevádzka je tá, ktorá je uvedená v tabuľke 5, a nie tá, ktorá je uvedená v tabuľke 3.

Tabuľka 5

Hodnota % EDP pre skupiny ISM O a P

2.6.4.1.   Schéma skúšok založená na stave tachometra necestného pojazdného stroja

8.

Za bod 2.6.4.1.2 sa vkladajú tieto body 2.6.5 a 2.6.6:

9.

Bod 3.3.2 sa nahrádza takto:

10.

Bod 3.4.2 sa nahrádza takto:

11.

Za bod 3.5 sa vkladá tento bod 3.6:

12.

Bod 4.1.1 sa vypúšťa.

13.

Bod 4.2.2 sa nahrádza takto:

14.

Za bod 4.2.2 sa vkladá tento bod 4.3:

„4.3.   Dočasná strata signálu

Zaznamenávanie parametrov musí dosiahnuť úplnosť údajov najmenej 98 %, čo znamená, že maximálne 2 % údajov bez súvislého úseku dlhšieho ako 30 sekúnd možno vylúčiť z každej prevádzkovej postupnosti v dôsledku jedného alebo viacerých prípadov neúmyselnej dočasnej straty signálu v pôvodnom zázname údajov. Počas predbežného spracovania, kombinovania alebo následného spracovania akejkoľvek prevádzkovej postupnosti nedôjde k žiadnej strate signálu.“

15.

Body 5 až 5.2.2 sa nahrádzajú takto:

„5.   Dátový tok ECU

16.

Za bod 5.2 sa vkladajú body 5.3 až 5.4:

17.

Bod 6.4 sa nahrádza takto:

18.

Za bod 6.4 sa vkladajú tieto body 6.5 a 6.6:

Obrázok 3

Znázornenie úplnej postupnosti na vykonávanie monitorovania v prevádzke

“

19.

Body 7 a 8 sa nahrádzajú takto:

„7.   Dostupnosť údajov o skúške

V nespracovanom súbore(-och) údajov o skúške, ktorý sa používa na vykonanie bodu 6, sa nesmú meniť ani odstrániť žiadne údaje. Výrobca uchováva nespracovaný súbor(-y) údajov o skúške minimálne 10 rokov a na vyžiadanie ho poskytne schvaľovaciemu úradu a Komisii.

8.   Výpočty

Výrobcovia postupujú pri výpočtoch emisií plynných znečisťujúcich látok v rámci monitorovania v prevádzke vykonávaného na motoroch inštalovaných do necestných pojazdných strojov pomocou systému PEMS podľa postupov uvedených v doplnku 5.

20.

Doplnok 1 sa mení takto:

21.

Doplnok 2 sa mení takto:

22.

V doplnku 3 sa body 2 až 6 nahrádzajú takto:

„2.   Vylúčenie údajov

2.1.   Dočasná strata signálu

2.2.   Pravidelné kontroly meracích prístrojov

2.3.   Podmienky okolitého prostredia

2.4.   Údaje o studenom štarte

Namerané údaje o emisiách plynných znečisťujúcich látok pri studenom štarte sa pred výpočtom emisií plynných znečisťujúcich látok vylúčia.

2.4.1.   Kvapalinou chladené motory

Platné namerané údaje pre výpočty emisií plynných znečisťujúcich látok sa začnú, keď teplota chladiacej kvapaliny motora dosiahne prvýkrát hodnotu 343 K (70 °C), alebo keď je teplota chladiacej kvapaliny motora stabilizovaná v rozsahu +/– 2 K počas 5 minút, respektíve keď je teplota chladiacej kvapaliny motora stabilizovaná v rozsahu +/– 5 K počas 5 minút pri skúškach vykonávaných pri teplote okolia rovnajúcej sa 273,15 K alebo nižšej, podľa toho, čo nastane skôr; v každom prípade však najneskôr 20 minút po naštartovaní motora.

2.4.2.   Vzduchom chladené motory

Platné namerané údaje pre výpočty emisií plynných znečisťujúcich látok sa začnú, keď sa teplota nameraná v referenčnom bode uvedenom v bode 3.7.2.2.1 časti C doplnku 3 k prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2017/656 stabilizuje v rozmedzí +/– 5 % počas 5 minút; v každom prípade však najneskôr 20 minút po naštartovaní motora.

3.   Korekcia posunu

3.1.   Maximálny povolený posun

Posun odozvy na nulu a posun odozvy na merací rozsah sú menšie ako 2 % plného rozsahu stupnice v najnižšom použitom meracom rozsahu:

3.2.   Korekcia posunu

4.   Časová synchronizácia

Na minimalizáciu účinku posunu údajov v dôsledku časového oneskorenia medzi rôznymi signálmi na výpočet hmotnostných emisií plynných znečisťujúcich látok musia byť údaje relevantné na výpočty emisií plynných znečisťujúcich látok časovo synchronizované podľa požiadaviek uvedených v bodoch 4.1 až 4.4.

4.1.   Údaje z analyzátorov plynu

Údaje z analyzátorov plynu sa riadne zosynchronizujú v súlade s požiadavkami uvedenými v oddiele 8.1.5.3 prílohy VI k delegovanému nariadeniu (EÚ) 2017/654.

4.2.   Údaje z analyzátorov plynu a údaje EFM

Údaje z analyzátorov plynu sa riadne zosynchronizujú s údajmi EFM pomocou postupu uvedeného v bode 4.4.

4.3.   Údaje zo systému PEMS a motora

Údaje zo systému PEMS (z analyzátorov plynu a EFM) sa riadne zosynchronizujú s údajmi z ECU motora pomocou postupu uvedeného v bode 4.4.

4.4.   Postup na zlepšenie časovej synchronizácie údajov zo systému PEMS

Skúšobné parametre uvedené v tabuľke v doplnku 2 sú rozdelené do 3 rôznych kategórií:

Časová synchronizácia každej kategórie s ostatnými dvomi kategóriami sa overuje nájdením najvyššieho korelačného koeficientu medzi dvoma radmi skúšobných parametrov. Všetky skúšobné parametre v danej kategórii sa posunú, aby sa maximalizoval korelačný faktor. Na výpočet korelačných koeficientov sa použijú nasledujúce skúšobné parametre:

5.   Kontrola konzistentnosti údajov

5.1.   Údaje z analyzátorov plynu a údaje EFM

V prípade motorov, ktoré sú konštruované tak, aby mali komunikačné rozhranie schopné poskytovať údaje o prietoku paliva v súlade s tabuľkou 2 doplnku 7, konzistentnosť údajov (hmotnostný prietok výfukových plynov nameraný pomocou EFM a koncentrácie plynov) sa overuje pomocou korelácie medzi prietokom paliva v motore nameraným z ECU a prietokom paliva v motore vypočítaným podľa postupu uvedeného v oddiele 2.1.6.4 prílohy VII k delegovanému nariadeniu (EÚ) 2017/654.

Pre namerané a vypočítané hodnoty prietoku paliva sa vykoná lineárna regresia. Použije sa metóda najmenších štvorcov s rovnicou najlepšieho prispôsobenia v tvare:

y = mx + b

keď:

Sklon m) a koeficient determinácie (r2) sa vypočítajú pre každú regresnú priamku. Odporúča sa vykonať túto analýzu v rozsahu od 15 % maximálnej hodnoty po maximálnu hodnotu a pri frekvencii vyššej ako alebo rovnej 1 Hz. Na to, aby sa skúška považovala za platnú, sa musia vyhodnotiť tieto dve kritériá:

Tabuľka 1

Tolerancie

5.2.   Údaje ECU o krútiacom momente

Ak sa pri výpočte použijú údaje ECU o krútiacom momente, konzistentnosť údajov ECU o krútiacom momente sa overí porovnaním maximálnych hodnôt krútiaceho momentu z ECU pri rozličných (ak je to vhodné) otáčkach motora s príslušnými hodnotami oficiálnej krivky krútiaceho momentu motora pri plnom zaťažení a v súlade s doplnkom 6.

5.3.   Spotreba paliva špecifická pre brzdenie (BSFC)

Ak sú k dispozícii údaje ECU, BSFC sa kontroluje pomocou:

5.4.   Okolitý tlak

Hodnota okolitého tlaku sa kontroluje porovnaním s nadmorskou výškou, ktorú vykazujú údaje z GPS, ak sú k dispozícii.

5.5.   Ak schvaľovací úrad nie je spokojný s výsledkami kontroly konzistentnosti údajov, môže skúšku považovať za neplatnú.

6.   Korekcia zo suchého na vlhký stav

Ak sa koncentrácia meria v suchom stave, prevedie sa na vlhký stav v súlade s postupom uvedeným v oddiele 2 alebo 3 prílohy VII k delegovanému nariadeniu (EÚ) 2017/654.

7.   Korekcia NOx o vlhkosť a teplotu

Koncentrácie NOx namerané analyzátormi plynu sa nekorigujú o vlhkosť a teplotu okolia.“

23.

V doplnku 4 sa body 2 a 3 nahrádzajú takto:

„2.   Postup na určenie fáz nečinnosti

3.   Algoritmus označovania činnosti stroja na vykonávanie požiadaviek bodu 2

Bod 2 sa vykonáva v poradí stanovenom v bodoch 3.1 až 3.4.

3.1.   Krok 1: Zistenie a rozdelenie na fázy činnosti a fázy nečinnosti.

3.2.   Krok 2: Zlúčenie fáz krátkej činnosti (≤ D0) s fázami nečinnosti.

Za fázy nečinnosti označte fázy činnosti kratšie ako D0, ktorým predchádzajú a po ktorých nasledujú zostávajúce fázy nečinnosti s trvaním dlhším ako D1.

3.3.   Krok 3: Vylúčenie fáz činnosti po fázach dlhej nečinnosti (fáza spustenia).

Ak sa uplatňuje bod 2.2.3, za fázy nečinnosti označte fázy činnosti, ktoré nastali po fázach dlhej nečinnosti (> D2) až dovtedy, kým:

3.4.   Krok 4: Začlenenie fáz nečinnosti po fázach činnosti.

D1 minút fázy nečinnosti po akejkoľvek fáze činnosti začleňte ako súčasť danej fázy činnosti.

Tabuľka 2

Hodnoty parametrov D0, D1, D2 a D3

“

24.

V doplnku 5 sa body 2.1 až 2.3.2 nahrádzajú takto:

„2.1.   Metóda priemerujúceho okna

2.1.1.   Všeobecné požiadavky

Priemerujúce okno predstavuje podmnožinu úplnej vypočítanej množiny údajov počas skúšky monitorovania v prevádzke, v rámci ktorej sa hmotnosť CO2 alebo práca rovnajú hmotnosti CO2 alebo práci motora nameraným počas referenčného laboratórneho skúšobného cyklu. Hmotnosť emisií plynných znečisťujúcich látok a faktory zhody sa vypočítajú pomocou metódy pohyblivých priemerujúcich okien vychádzajúcej z referenčnej práce (postup uvedený v bode 2.2) a referenčnej hmotnosti CO2 (postup uvedený v bode 2.3) nameraných počas referenčného laboratórneho skúšobného cyklu.

Výkon motora v závislosti od času a emisie plynných znečisťujúcich látok priemerujúceho okna počínajúc od prvého priemerujúceho okna.

Výpočty sa vykonávajú v súlade s týmito písmenami:

Obrázok 4

Výkon motora v závislosti od času a emisie plynných znečisťujúcich látok priemerujúceho okna počínajúc od prvého priemerujúceho okna v závislosti od času

2.1.2.   Referenčné hodnoty

Referenčná práca a referenčná hmotnosť CO2 typu motora alebo všetkých typov motorov v rámci toho istého radu motorov sa určí takto:

2.2.   Metóda založená na práci

Obrázok 5

Metóda založená na práci

Trvanie (t 2, i  – t 1, i ) i-tého priemerujúceho okna sa stanovuje takto:

W(t 2, i ) – W(t 1, i ) ≥ Wref

keď:

W(t 2, i  – Δt) – W(t 1, i ) < W ref ≤ W(t 2, i ) – W(t 1, i )

pričom Δt je obdobie odberu vzoriek údajov, ktoré sa rovná 1 sekunde alebo kratšiemu času.

2.2.1.   Výpočty emisií plynných znečisťujúcich látok špecifických pre brzdenie

Emisie plynných znečisťujúcich látok špecifické pre brzdenie egas (v g/kWh) sa vypočítajú pre každé priemerujúce okno a každú plynnú znečisťujúcu látku takto:

keď:

2.2.2.   Výber platných priemerujúcich okien

Platné priemerujúce okná sú priemerujúce okná, ktorých priemerný výkon presahuje výkonový prah 20 % referenčného výkonu, ako sa vymedzuje v článku 3 bode 26 nariadenia (EÚ) 2016/1628 a uvádza sa v prílohe I k uvedenému nariadeniu pre každú (pod-)kategóriu motora, pre typ motora, ktorý podlieha skúške ISM, s výnimkou motorov kategórie ATS, pri ktorých je referenčným výkonom výkon pri medziľahlých otáčkach, ako sa vymedzuje v oddiele 5.2.5.4 písm. f) prílohy VI k delegovanému nariadeniu (EÚ) 2017/654. Percentuálny podiel platných priemerujúcich okien musí byť najmenej 50 %.

2.2.3.   Výpočty faktorov zhody

Faktory zhody sa vypočítajú pre každé priemerujúce okno a každú plynnú znečisťujúcu látku takto:

keď:

2.3.   Metóda založená na hmotnosti CO2

Obrázok 6

Metóda založená na hmotnosti CO2

Trvanie (t 2, i  – t 1, i ) i-tého priemerujúceho okna sa stanovuje takto:

keď:

—	je hmotnosť CO2 meraná medzi začiatkom skúšky a časom t. j.,i , v g,

—	je referenčná hmotnosť CO2 určená v gramoch g) v súlade s bodom 2.1.2,

pričom Δt je obdobie odberu vzoriek údajov, ktoré sa rovná 1 sekunde alebo kratšiemu času.

Hmotnosti CO2 sa vypočítajú v priemerujúcich oknách integrovaním okamžitých emisií plynných znečisťujúcich látok vypočítaných podľa požiadaviek uvedených v bode 1.

2.3.1.   Výber platných priemerujúcich okien

Platné priemerujúce okná sú okná, ktorých trvanie nepresahuje maximálne trvanie vypočítané na základe rovnice:

keď:

2.3.2.   Výpočty faktorov zhody

Faktory zhody sa vypočítajú pre každé priemerujúce okno a každú znečisťujúcu látku takto:

pričom

keď:

—	je hmotnosť CO2 počas i-tého priemerujúceho okna, v g/priemerujúce okno,

—	je referenčná hmotnosť CO2 pre motor určená v súlade s bodom 2.1.2 písm. g),

mL sa určí takto:

keď:

25.

V doplnku 6 sa bod 2 nahrádza takto:

„2.   Nemožnosť kontroly zhody signálu krútiaceho momentu ECU

Ak výrobca schvaľovaciemu úradu preukáže, že počas skúšky monitorovania v prevádzke nie je možné skontrolovať signál krútiaceho momentu z ECU, schvaľovací úrad prijme overenie vykonané v súlade s požiadavkami doplnku 3 k prílohe VI k delegovanému nariadeniu (EÚ) 2017/654 počas skúšok, ktoré sa vyžaduje na typové schválenie EÚ a uvádza v osvedčení o typovom schválení EÚ.

V prípade motorov v skupinách ISM iných ako A, C a H môže schvaľovací úrad uznať samostatné preukazovanie vykonané v súlade s požiadavkami doplnku 3 k prílohe VI k delegovanému nariadeniu (EÚ) 2017/654, ale s použitím týchto postupov mapovania uvedených v danej prílohe:

Ak sa mapovanie vykonáva pri konštantných otáčkach v súlade s písmenom b), stačí zmerať a porovnať odčítané hodnoty krútiaceho momentu merané dynamometrom a krútiaci moment vysielaný ECU v jednom bode menovitého čistého výkonu.“

26.

V doplnku 7 sa body 1 až 1.3 nahrádzajú takto:

„1.   Údaje, ktoré sa majú poskytovať

27.

V doplnku 7 sa bod 2.1.1 nahrádza takto:

28.

Doplnok 8 sa mení takto:

29.

Dopĺňajú sa tieto doplnky 9 a 10:

„Doplnok 9

Určenie referenčnej práce a referenčnej hmotnosti CO2 pre typy motorov, na ktoré sa pri typovom schvaľovaní uplatňuje len ustálený skúšobný cyklus pre necestné pojazdné stroje (NRSC)

1.   Všeobecné informácie

Referenčná práca a referenčná hmotnosť CO2 pre skupiny ISM A a C sa prevezme z cyklu NRTC s teplým štartom v rámci skúšky typového schválenia základného motora a v prípade skupiny ISM H z cyklu LSI-NRTC v rámci skúšky typového schválenia základného motora, ako sa uvádza v bode 2.1.2 doplnku 5. V tomto doplnku sa vymedzuje spôsob určenia referenčnej práce a referenčnej hmotnosti CO2 pre typy motorov vo všetkých skupinách ISM okrem A, C a H.

Na účely tohto doplnku je uplatniteľným laboratórnym skúšobným cyklom cyklus NRSC v nespojitom režime alebo cyklus NRSC RMC pre príslušnú (pod-)kategóriu motora, stanovený v tabuľkách IV-1 a IV-2 a tabuľkách IV-5 až IV-10 prílohy IV k nariadeniu (EÚ) 2016/1628.

2.   Určenie Wref a

z cyklu NRSC RMC

2.1.

Referenčná práca Wref (v kWh) sa rovná skutočnej práci Wact (v kWh) ako sa uvádza v oddiele 2.4.1.1 prílohy VII k delegovanému nariadenie (EÚ) 2017/654 o technických a všeobecných požiadavkách.

2.2.

Referenčná hmotnosť CO2, , v g, sa rovná hmotnosti CO2 pre laboratórny skúšobný cyklus , v g, vypočítanej v súlade s jedným z oddielov 2.1.2, 2.2.1, 3.5.1 alebo 3.6.1 prílohy VII k delegovanému nariadeniu (EÚ) 2017/654 o technických a všeobecných požiadavkách podľa toho, či sa použije odber vzoriek nezriedeného alebo zriedeného plynu a či sa uplatní výpočet založený na hmotnosti alebo molárny výpočet.

3.   Určenie Wref a

z cyklu NRSC v nespojitom režime

3.1.

Referenčná práca Wref (v kWh) sa vypočíta s použitím rovnice 9-1. (9-1) keď: Pi je výkon motora pre režim i, v kW, pričom Pi = Pm,i + PAUX (pozri oddiel 6.3 a 7.7.1.3 prílohy VI k delegovanému nariadeniu (EÚ) 2017/654 o technických a všeobecných požiadavkách), WFi je váhový koeficient pre režim i [–], tref je referenčný čas, v s, (pozri tabuľku), Wref je referenčná práca cyklu, ktorú vykonal základný motor počas referenčného laboratórneho skúšobného cyklu (v kWh), i je číslo režimu, Nmode je celkový počet režimov v skúšobnom cykle.

3.2.

Referenčná hmotnosť CO2 , v kg, sa stanoví zo stredného hmotnostného prietoku CO2 q mCO2,i , v g/h, pre každý režim i vypočítaný v súlade s bodmi 2 alebo 3 prílohy VII k delegovanému nariadeniu (EÚ) 2017/654 o technických a všeobecných požiadavkách pomocou rovnice 9-2. (9-2) keď: je stredný hmotnostný prietok CO2 pre režim i, v g/h, WFi je váhový koeficient pre režim i [–], tref je referenčný čas, v s, (pozri tabuľku), je referenčná hmotnosť CO2, ktorý emitoval základný motor počas referenčného laboratórneho skúšobného cyklu, v g, i je číslo režimu, Nmode je celkový počet režimov v skúšobnom cykle.

3.3.

Referenčný čas tref je celkové trvanie ekvivalentného cyklu v ustálenom stave s odstupňovanými režimami (RMC) stanoveného v doplnku 2 k prílohe XVII k delegovanému nariadeniu (EÚ) 2017/654 o technických a všeobecných požiadavkách. Tieto hodnoty sú uvedené v tabuľke. Tabuľka Referenčný čas tref pre každý cyklus NRSC v nespojitom režime NRSC tref [s] C1 1 800 C2 1 800 D2 1 200 E2 1 200 E3 1 200 F 1 200 G1 1 800 G2 1 800 H 1 200

Doplnok 10

Určenie okamžitého náhradného výkonu z hmotnostného prietoku CO2

1.   Všeobecné informácie

„Náhradný výkon“ je hodnota získaná jednoduchou lineárnou interpoláciou výlučne na účely stanovenia platných fáz počas monitorovania v prevádzke, ako je uvedené v doplnku 4. Táto metodika sa vzťahuje na motory konštruované bez komunikačného rozhrania schopného poskytovať údaje o krútiacom momente a otáčkach v súlade s tabuľkou 1 doplnku 7. Výpočet vychádza z predpokladu, že pre všetky typy motorov v rámci radu motorov platí, že:

a)	pomer práce a hmotnosti CO2 počas referenčného laboratórneho skúšobného cyklu je podobný;

b)	je lineárny pomer medzi výkonom a hmotnostným prietokom CO2 a

c)	motor v prevádzke, ktorý neprodukuje čistý výkon, neemituje CO2.

2.   Výpočet okamžitého náhradného výkonu

2.1.

Výlučne na účely výpočtov v doplnku 4 sa okamžitý výkon motora v rámci skúšky ISM vypočíta z nameraného hmotnostného prietoku CO2 v časovom prírastku rovnajúcom sa obdobiu odberu vzoriek. Pre tento výpočet sa použije zjednodušená konštanta CO2 špecifická pre rad motorov („Veline“).

2.2.

Konštanta Veline sa vypočíta z príslušných referenčných hodnôt stanovených v bode 2.1.2 doplnku 5. Konštanta Veline, Kveline, sa vypočíta z referenčnej hmotnosti CO2 emitovanej základným motorom pri typovom schválení, ktorá sa vydelí prácou vykonanou základným motorom pri typovom schválení, s použitím rovnice 10-1. (10-1) keď: Kveline je konštanta „Veline“, v g/kWh, je referenčná hmotnosť CO2, ktorý emitoval základný motor počas referenčného laboratórneho skúšobného cyklu, v g, W ref je referenčná práca, ktorú vykonal základný motor počas referenčného laboratórneho skúšobného cyklu, v kWh.

2.3.

Okamžitý náhradný výkon motora v rámci skúšky ISM sa vypočíta z okamžitého hmotnostného prietoku CO2 s použitím rovnice 10-2 (10-2) keď: Pi,proxy je okamžitý náhradný výkon, v kW, je okamžitý hmotnostný prietok CO2 ktorý emitoval skúšaný motor, v g/s.

a)

výfukový systém inštalovaný do necestných pojazdných strojov má za následok zriedenie výfukových plynov vzduchom pred miestom, na ktorom by sa mohol inštalovať EFM; v tomto prípade sa vzorka výfukových plynov odoberá pred miestom riedenia;

b)

výfukový systém inštalovaný do necestných pojazdných strojov odvedie časť výfukových plynov do inej časti necestných pojazdných strojov (napr. vykurovania) pred miestom, na ktorom by sa mohol inštalovať EFM;

c)

motor, ktorý sa má skúšať, má referenčný výkon vyšší ako 560 kW alebo je inštalovaný na lodi vnútrozemskej plavby alebo železničnom vozidle a výrobca preukáže schvaľovaciemu úradu, že inštalácia EFM je nepraktická buď z dôvodu veľkosti alebo umiestnenia výfuku na necestnom pojazdnom stroji;

d)

motory kategórie SMB a výrobca schvaľovaciemu úradu preukáže, že inštalácia EFM je nepraktická z dôvodu umiestnenia výfuku na necestnom pojazdnom stroji.