(1)

V článku 55 ods. 2 prvom pododseku smernice 2014/59/EÚ sa členským štátom ukladá povinnosť zabezpečiť, aby v prípade, ak inštitúcia alebo subjekt uvedené v článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d) uvedenej smernice konštatuje, že je právne alebo inak neuskutočniteľné zahrnúť do zmluvných ustanovení upravujúcich príslušný záväzok zmluvnú podmienku uvedenú v článku 55 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ („zmluvná podmienka“), táto inštitúcia alebo subjekt má orgánu pre riešenie krízových situácií oznámiť svoje konštatovanie.

(2)

Podmienky, za ktorých by bolo právne alebo inak neuskutočniteľné, aby inštitúcia alebo subjekt zahrnuli zmluvnú podmienku do určitých kategórií záväzkov, by sa mali vymedziť spôsobom, ktorý umožní primeranú úroveň konvergencie a zároveň poskytne orgánom pre riešenie krízových situácií možnosť zohľadniť rozdiely na príslušných trhoch.

(3)

Od inštitúcií alebo subjektov by sa nemalo vyžadovať, aby do zmluvných ustanovení upravujúcich príslušný záväzok zahrnuli zmluvnú podmienku, ak by takéto zahrnutie bolo v príslušnej tretej krajine nezákonné. Mohlo by k tomu dôjsť napríklad vtedy, keď sa v zákonoch alebo pokynoch orgánov tretej krajiny takéto podmienky nepovoľujú. Takisto by sa malo považovať za neuskutočniteľné, aby inštitúcia alebo subjekt zahrnuli zmluvnú podmienku do dohody alebo nástroja, ak táto inštitúcia alebo subjekt nie je schopná uvedené zmluvné ustanovenia zmeniť. Často ide o prípady, keď sa dohody alebo nástroje uzatvárajú v súlade s medzinárodnými štandardizovanými podmienkami alebo protokolmi, v ktorých sa pre takéto druhy dohôd alebo nástrojov stanovujú jednotné podmienky. Produkty financovania obchodu, ako sú záruky, protizáruky, akreditívy alebo iné nástroje používané v súvislosti s podporou alebo financovaním obchodných transakcií, sa zvyčajne emitujú na základe medzinárodne uznávaných štandardných podmienok alebo pravidiel stanovených medzinárodne uznávanou priemyselnou organizáciou alebo vyvinutých na základe štandardných dvojstranných zvyklostí. K neuskutočniteľnosti môže dôjsť aj vtedy, keď inštitúcia alebo subjekt uzatvárajú zmluvy o poskytovaní finančných služieb s orgánmi mimo Únie vrátane poskytovateľov finančných služieb, obchodných miest, infraštruktúr finančného trhu alebo správcov, ktorí používajú štandardné podmienky, o ktorých inštitúcia alebo subjekt nemôže rokovať.

(4)

Samotná neochota protistrany zahrnúť zmluvné podmienky alebo zvýšenie ceny nástroja alebo dohody by sa v žiadnom prípade nemali považovať za podmienku neuskutočniteľnosti zahrnutia zmluvnej podmienky.

(5)

V súlade s článkom 55 ods. 2 tretím pododsekom smernice 2014/59/EÚ môže orgán pre riešenie krízových situácií aj v prípade, že neexistujú podmienky neuskutočniteľnosti, rozhodnúť, že od príslušnej inštitúcie alebo subjektu nebude vyžadovať, aby zahrnuli zmluvnú podmienku, ak sa domnieva, že takéto zahrnutie nie je potrebné na zabezpečenie riešiteľnosti krízovej situácie inštitúcie alebo subjektu. Závery analýzy vplyvu na riešiteľnosť krízovej situácie na účely článku 55 smernice 2014/59/EÚ by mali byť v súlade so závermi v rámci posúdenia riešiteľnosti krízovej situácie, ako sa stanovuje v hlave II kapitole II uvedenej smernice. Na účely posúdenia vplyvu na riešiteľnosť krízovej situácie v súlade s článkom 55 ods. 2 tretím pododsekom smernice 2014/59/EÚ by sa však dohody alebo nástroje vytvárajúce záväzky s dlhou splatnosťou alebo vysokými nominálnymi hodnotami mali považovať za potrebné na zabezpečenie riešiteľnosti krízovej situácie. Od zahrnutia takýchto zmluvných podmienok by sa preto nemalo upustiť, ak takéto zahrnutie nespĺňa podmienky neuskutočniteľnosti. Pokiaľ ide o iné dohody alebo nástroje vytvárajúce záväzky, orgány pre riešenie krízových situácií by pri posudzovaní ich vplyvu na riešiteľnosť krízovej situácie mali náležite zohľadniť viacero relevantných prvkov, ale mali by mať možnosť v závislosti od konkrétnych okolností posúdiť všetky ďalšie prvky, ktoré môžu považovať za potrebné.

(6)

Orgán pre riešenie krízových situácií by mal mať po prijatí úplného oznámenia o neuskutočniteľnosti primeraný časový rámec na jeho vyhodnotenie. Zložitosť oznámení môže byť rôzna. Je preto vhodné, aby orgán pre riešenie krízových situácií mal možnosť predĺžiť lehotu na požadovanie zahrnutia zmluvnej podmienky na vopred stanovený časový interval, pokiaľ ide o zložité oznámenia. Takéto predĺženie by sa malo riadne oznámiť príslušnej inštitúcii alebo subjektu. Vzhľadom na novú povahu oznámenia a jeho posúdenie by orgány pre riešenie krízových situácií mali mať možnosť predĺžiť lehotu na posúdenie zložitých oznámení o ďalších šesť mesiacov počas prvého roka po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia. Po uplynutí tejto lehoty by orgány pre riešenie krízových situácií mali mať možnosť predĺžiť lehotu na posúdenie komplexných oznámení o tri mesiace.

(7)

Toto nariadenie vychádza z návrhu regulačných technických predpisov, ktorý Komisii predložil Európsky orgán pre bankovníctvo.

(8)

Európsky orgán pre bankovníctvo uskutočnil otvorené verejné konzultácie o návrhu regulačných technických predpisoch, z ktorého toto nariadenie vychádza, analyzoval potenciálne súvisiace náklady a prínosy a požiadal o poradenstvo Skupinu zainteresovaných strán v bankovníctve zriadenú v súlade s článkom 37 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (2),