(1)

Nariadením (ES) č. 1256/2008 (2) Rada uložila konečné antidumpingové clo na dovoz určitých zváraných rúr a rúrok zo železa alebo nelegovanej ocele s pôvodom v Bielorusku, Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“), Rusku, Thajsku a na Ukrajine (ďalej len „pôvodné opatrenia“). Opatrenia mali formu valorického cla v rozpätí od 10,1 % do 90,6 %.

(2)

Komisia vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2015/110 (3) po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti (ďalej len „predchádzajúce revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti“) opätovne uložila konečné antidumpingové clo na dovoz určitých zváraných rúr a rúrok zo železa alebo nelegovanej ocele s pôvodom v Bielorusku, ČĽR a Rusku a ukončila konanie týkajúce sa dovozu s pôvodom na Ukrajine.

(3)

Sadzby antidumpingových ciel, ktoré sú v súčasnosti platné, sú 10,1 % a 16,8 % na dovoz vyvážajúcich výrobcov v Rusku zaradených do vzorky, 20,5 % v prípade všetkých ostatných spoločností v Rusku, 90,6 % na dovoz od všetkých vyvážajúcich výrobcov v ČĽR a 38,1 % na dovoz od všetkých vyvážajúcich výrobcov v Bielorusku.

(4)

Po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti (4) bola Európskej komisii (ďalej len „Komisia“) doručená žiadosť o revízne prešetrovanie podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia.

(5)

Žiadosť o revízne prešetrovanie predložil 25. októbra 2019 Obranný výbor odvetvia zváraných oceľových rúr Európskej únie (ďalej len „žiadateľ“) konajúci v mene výrobcov, ktorých výroba predstavuje viac než 25 % celkovej výroby určitých zváraných rúrok a rúr zo železa alebo nelegovanej ocele v Únii. Žiadosť o revízne prešetrovanie bola odôvodnená tým, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu alebo opätovnému výskytu dumpingu a ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

(6)

Keďže Komisia po porade s výborom zriadeným podľa článku 15 ods. 1 základného nariadenia stanovila, že existujú dostatočné dôkazy na začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, na základe článku 11 ods. 2 základného nariadenia začala 24. januára 2020 revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti vo vzťahu k dovozu určitých zváraných rúr a rúrok zo železa alebo nelegovanej ocele s pôvodom v Bielorusku, ČĽR a Rusku (ďalej len „dotknuté krajiny“). Oznámenie o začatí revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti uverejnila v Úradnom vestníku Európskej únie (5) (ďalej len „oznámenie o začatí revízneho prešetrovania“).

(7)

Prešetrovanie pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2019 do 31. decembra 2019 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“ alebo „ORP“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2016 do konca obdobia revízneho prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(8)

Zainteresované strany boli v oznámení o začatí revízneho prešetrovania vyzvané, aby sa s cieľom zúčastniť sa na prešetrovaní obrátili na Komisiu. Komisia okrem toho osobitne informovala žiadateľa, ostatných známych výrobcov z Únie, odborové zväzy, známych výrobcov v Bielorusku, ČĽR a Rusku a orgány týchto krajín, známych dovozcov, používateľov a obchodníkov, ako aj združenia, o ktorých je známe, že sa ich prešetrovanie týka, o začatí revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti a vyzvala ich, aby sa na ňom zúčastnili.

(9)

Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť svoje pripomienky k začatiu revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti a požiadať o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(10)

Pri začatí revízneho prešetrovania Komisia informovala zainteresované strany, že sa bude musieť usilovať o zabezpečenie spolupráce aspoň jedného vyvážajúceho výrobcu vo vhodnej reprezentatívnej krajine pre Bielorusko podľa článku 2 ods. 7 základného nariadenia. Komisia o začatí revízneho prešetrovania informovala aj orgány v Južnej Afrike, Južnej Kórei, Mexiku, Rusku, Thajsku, Turecku, na Ukrajine a v USA a vyzvala ich vyvážajúcich výrobcov, aby sa na ňom zúčastnili. Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť svoje pripomienky a predložiť v tejto súvislosti podania (pozri oddiel 3.1.2).

(11)

Po poskytnutí informácií bieloruské orgány tvrdili, že žiadateľ v žiadosti o revízne prešetrovanie riadne nepreukázal pravdepodobnosť pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy.

(12)

Komisia usúdila, že žiadosť o revízne prešetrovanie obsahovala dostatočné dôkazy na začatie prešetrovania, ako je vysvetlené v odôvodnení 6. Okrem toho, ako sa vysvetľuje v oddieloch 3.1.2 a 5, prešetrovaním sa preukázala pravdepodobnosť pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu a ujmy, pokiaľ ide o dovoz z Bieloruska.

(13)

Tento argument sa preto zamietol.

(14)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vybrať vzorku zainteresovaných strán.

(15)

Komisia v oznámení o začatí revízneho prešetrovania uviedla, že predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. Komisia vzorku vybrala na základe objemu výroby a predaja prešetrovaného výrobku, čím zabezpečila dobré geografické rozloženie. Táto vzorka pozostávala z troch výrobcov z Únie. Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predstavovali približne 40 % odhadovanej celkovej výroby v Únii a 38 % odhadovaného celkového objemu predaja prešetrovaného výrobku v Únii.

(16)

Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky k predbežnej vzorke. Komisii k vzorke neboli predložené žiadne pripomienky. Vzorka sa teda z hľadiska výrobného odvetvia Únie považovala za reprezentatívnu.

(17)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí revízneho prešetrovania.

(18)

Požadované informácie neposkytli žiadni neprepojení dovozcovia. Výber vzorky preto nebol potrebný.

(19)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala všetkých vyvážajúcich výrobcov v Bielorusku, ČĽR a Rusku, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí revízneho prešetrovania. Komisia okrem toho požiadala zastúpenie Bieloruskej republiky pri Európskej únii, zastúpenie Čínskej ľudovej republiky pri Európskej únii a zastúpenie Ruskej federácie pri Európskej únii, aby uviedli a/alebo kontaktovali prípadných iných vyvážajúcich výrobcov, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní.

(20)

Traja vyvážajúci výrobcovia z Bieloruska poskytli požadované informácie a súhlasili so zaradením do vzorky. Vzhľadom na nízky počet výrobcov, ktorí sa prihlásili, Komisia nepovažovala výber vzorky za potrebný. Traja vyvážajúci výrobcovia boli teda požiadaní, aby vyplnili dotazník určený pre vyvážajúcich výrobcov.

(21)

Prihlásili sa dvaja vyvážajúci výrobcovia z Ruska, ktorí vyjadrili ochotu zúčastniť sa na prešetrovaní. Vzhľadom na nižší počet výrobcov, ktorí sa prihlásili, Komisia nepovažovala výber vzorky za potrebný. Dvaja vyvážajúci výrobcovia boli požiadaní, aby vyplnili dotazník určený pre vyvážajúcich výrobcov.

(22)

Požadované informácie neposkytli a so zaradením do vzorky nesúhlasili žiadni výrobcovia z ČĽR. Čínski výrobcovia teda vôbec nespolupracovali a zistenia vo vzťahu k dovozu z ČĽR sa podľa článku 18 základného nariadenia zakladajú na dostupných skutočnostiach.

(23)

Po začatí konania v tejto veci boli dotazníky sprístupnené na webovom sídle GR pre obchod.

(24)

Vyplnené dotazníky doručili traja výrobcovia z Únie zaradení do vzorky a jeden distribútor v Únii.

(25)

Vyplnené dotazníky doručili aj traja spolupracujúci výrobcovia v Bielorusku, zatiaľ čo len jeden z dvoch ruských vyvážajúcich výrobcov, ktorí sa pri začatí revízneho prešetrovania prihlásili, poskytol vyplnený dotazník a spolupracoval pri konaní.

(26)

Komisia vyhľadala a skontrolovala všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na účely prešetrovania.

(27)

Pred nadobudnutím účinnosti obmedzení spojených s ochorením COVID-19 Komisia uskutočnila overovanie na mieste v priestoroch spoločnosti Arcelor Mittal Tubular Products v Poľsku. Počas tohto overovania sa uskutočnilo overenie výrobného procesu, používaných surovín a získavaných vedľajších produktov.

(28)

Pokiaľ ide o overovanie všetkých ostatných požadovaných informácií a údajov, v súlade s oznámením o dôsledkoch vypuknutia ochorenia COVID-19 na antidumpingové a antisubvenčné prešetrovania (6) sa uskutočnila krížová kontrola na diaľku prostredníctvom videokonferencie s týmito spoločnosťami:

(29)

Komisia 2. februára 2021 poskytla základné skutočnosti a úvahy, na základe ktorých zamýšľala zachovať platné antidumpingové clá na dovoz z dotknutých krajín. Všetkým stranám sa poskytla lehota, v rámci ktorej mohli k tomuto poskytnutiu informácií predložiť pripomienky.

(30)

Pripomienky štyroch zainteresovaných strán Komisia zvážila a v prípade potreby zohľadnila. Neboli doručené žiadne žiadosti o vypočutie.

(31)

Prešetrovaný výrobok je rovnaký ako v pôvodnom prešetrovaní a v predchádzajúcom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti, a to zvárané rúry a rúrky zo železa alebo nelegovanej ocele kruhového prierezu s vonkajším priemerom nepresahujúcim 168,3 mm okrem potrubných rúr používaných na ropné alebo plynové potrubia, pažníc používaných pri ropných alebo plynových vrtoch, presných rúr a rúr a rúrok s pripojenou armatúrou vhodných na rozvod plynov alebo kvapalín používaných v civilnom letectve, v súčasnosti patriace pod číselné znaky KN ex 7306 30 41, ex 7306 30 49, ex 7306 30 72 a ex 7306 30 77 (kódy TARIC 7306304120, 7306304920, 7306307280 a 7306307780), s pôvodom v Bielorusku, Čínskej ľudovej republike a Rusku (ďalej len „prešetrovaný výrobok“ alebo „zvárané rúrky a rúry“).

(32)

Zvárané rúrky a rúry sa používajú najmä na prepravu plynov a kvapalín vo vodoinštalatérskych, vykurovacích, ventilačných systémoch atď.

(33)

Ako sa zistilo v pôvodnom prešetrovaní a v predchádzajúcom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti, aj týmto revíznym prešetrovaním pred uplynutím platnosti sa potvrdilo, že rovnaké základné fyzické, chemické a technické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia majú tieto výrobky:

(34)

Tieto výrobky sa preto považujú za podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(35)

V súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia Komisia skúmala, či je pravdepodobné, že by uplynutie platnosti platných opatrení viedlo k pokračovaniu alebo opätovnému výskytu dumpingu z Bieloruska, ČĽR alebo Ruska.

(36)

Ako sa uvádza v odôvodnení 25, pri prešetrovaní spolupracovali traja výrobcovia v Bielorusku, ktorí doručili vyplnený dotazník. Ani jeden z týchto troch výrobcov však neuviedol významný objem predaja na vývoz do EÚ. Dovoz prešetrovaného výrobku z Bieloruska v skutočnosti počas obdobia revízneho prešetrovania v porovnaní s obdobím prešetrovania v rámci pôvodného prešetrovania (t. j. od júla 2006 do júna 2007) prakticky neexistoval. Podľa štatistík z databázy Comext (Eurostat) predstavoval dovoz zváraných rúrok a rúr z Bieloruska v období revízneho prešetrovania menej ako štyri tony v porovnaní s viac než 29 000 tonami počas pôvodného prešetrovania. Podobne nízka úroveň dovozu sa zaznamenala počas predchádzajúceho revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti.

(37)

Keďže dovoz prešetrovaného výrobku z Bieloruska prakticky neexistoval, nebolo možné vyvodiť žiadne závery o pokračovaní dumpingu spôsobeného EÚ počas obdobia revízneho prešetrovania. Komisia preto prešetrovala aj pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu.

(38)

Komisia v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia prešetrovala pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu v prípade zrušenia opatrení. Analyzovali sa tieto ďalšie prvky: výrobná kapacita a voľná kapacita v Bielorusku, vzťah medzi cenami v Únii a v Bielorusku; vzťah medzi vývoznými cenami do tretích krajín a cenami v Bielorusku; vzťah medzi vývoznými cenami do tretích krajín a úrovňou cien v Únii a atraktívnosť trhu Únie.

(39)

Keďže Bielorusko nie je členom WTO a je uvedené v zozname v prílohe I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/755 (7), v súlade s článkom 2 ods. 7 základného nariadenia sa normálna hodnota určí na základe ceny alebo vytvorenej hodnoty vo vhodnej reprezentatívnej krajine.

(40)

Po začatí revízneho prešetrovania sa Komisia usilovala o zabezpečenie spolupráce aspoň jedného vyvážajúceho výrobcu nachádzajúceho sa v potenciálnej reprezentatívnej krajine. Na tento účel sa Komisia obrátila na orgány ôsmich známych krajín vyrábajúcich oceľ, a to na orgány Južnej Afriky, Južnej Kórey, Mexika, Ruska, Thajska, Turecka, Ukrajiny a USA.

(41)

Uvedené krajiny s Komisiou nespolupracovali. Komisii bol však doručený jeden úplne vyplnený dotazník od výrobcu nachádzajúceho sa v Rusku, ktorého sa týkalo rovnaké prešetrovanie. Komisia preto spočiatku považovala Rusko za vhodnú možnosť reprezentatívnej krajiny pre Bielorusko.

(42)

V súlade s článkom 2 ods. 7 základného nariadenia sa výber reprezentatívnej krajiny konzultoval so všetkými známymi dotknutými výrobcami a s orgánmi dotknutých krajín. Zainteresované strany nepredložili žiadne pripomienky.

(43)

V nadväznosti na krížovú kontrolu na diaľku sa však spolupráca výrobcu v Rusku považovala za nedostatočnú (pozri oddiel 3.3.1). Podľa článku 2 ods. 7 druhého pododseku základného nariadenia sa pri výbere vhodnej reprezentatívnej krajiny vezmú do úvahy „spoľahlivé informácie dostupné v čase výberu, najmä spolupráca aspoň jedného vývozcu a výrobcu v danej krajine“. Vzhľadom na neexistenciu dostatočnej spolupráce a spoľahlivých informácií zo strany akéhokoľvek z ruských výrobcov zváraných rúrok a rúr sa teda Komisia rozhodla, že Rusko ako vhodnú reprezentatívnu krajinu nebude brať do úvahy.

(44)

V dôsledku toho bola vzhľadom na neexistenciu spolupráce akéhokoľvek iného výrobcu v potenciálnej reprezentatívnej krajine normálna hodnota určená na základe cien skutočne zaplatených v Únii za podobný výrobok podľa jednotlivých základných druhov výrobku na základe cien zo závodu, ako sa stanovuje v článku 2 ods. 7 prvom pododseku základného nariadenia. Samostatné normálne hodnoty sa stanovili pre čierne a galvanizované (8) výrobky.

(45)

Po poskytnutí informácií bieloruské orgány tvrdili, že Komisia nepreukázala, že pri určení normálnej hodnoty neprichádzajú do úvahy iné možnosti než skutočne zaplatené ceny v Únii za podobný výrobok. Podľa ich názoru sa Komisia aktívne neusilovala o zabezpečenie spolupráce orgánov potenciálnych reprezentatívnych krajín. Bieloruské orgány navyše tvrdili, že namiesto cien Únie mala Komisia použiť normálnu hodnotu určenú pre Rusko, prípadne dostupné údaje z Thajska použité na vytvorenie normálnej hodnoty pre Čínu, ako sa uvádza ďalej v odôvodnení 150.

(46)

Pokiaľ ide o prvý bod, Komisia potvrdzuje, že sa aktívne usilovala o zabezpečenie spolupráce v ôsmich potenciálnych reprezentatívnych krajinách, ale neúspešne, ako je vysvetlené v odôvodneniach 40 a 41. Listy, ktoré Komisia v tejto súvislosti zaslala, sú k dispozícii v spise sprístupnenom zainteresovaným stranám na nahliadnutie.

(47)

Pokiaľ ide o druhý bod, Rusko bolo predbežne vybrané ako reprezentatívna krajina pre Bielorusko, ako je vysvetlené v odôvodnení 43. Vzhľadom na neexistenciu dostatočnej spolupráce a spoľahlivých informácií aspoň od jedného vyvážajúceho výrobcu však Komisii nezostávalo nič iné, ako nebrať Rusko ako reprezentatívnu krajinu do úvahy. Pokiaľ ide o Thajsko, treba poznamenať, že v súlade s článkom 2 ods. 7 základného nariadenia výber vhodnej reprezentatívnej krajiny pre Bielorusko vyžaduje spoluprácu aspoň jedného vývozcu a výrobcu v danej krajine. Naopak, táto požiadavka sa netýka vytvorenia normálnej hodnoty pre Čínu podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia. Thajsko preto nebolo pre Bielorusko vhodnou reprezentatívnou krajinou podľa článku 2 ods. 7 základného nariadenia.

(48)

Tvrdenie sa preto zamietlo.

(49)

Počas obdobia revízneho prešetrovania nevyvážal prešetrovaný výrobok na trhy iných tretích krajín vo významných množstvách žiadny zo spolupracujúcich výrobcov v Bielorusku.

(50)

Keďže sa však na základe bieloruských obchodných štatistík týkajúcich sa dovozu a vývozu javilo, že prešetrovaný výrobok sa v období revízneho prešetrovania skutočne vyvážal z Bieloruska do iných tretích krajín vo významných množstvách, dospelo sa k záveru, že v rámci prešetrovania sa neprihlásili žiadni výrobcovia, ktorí by prešetrovaný výrobok skutočne vyvážali, ani takíto výrobcovia pri prešetrovaní nespolupracovali.

(51)

Komisia preto informovala bieloruské orgány, že vzhľadom na neexistenciu významnej spolupráce zo strany výrobcov, ktorí prešetrovaný výrobok skutočne vyvážajú, môže v prípade zistení týkajúcich sa Bieloruska uplatniť článok 18 základného nariadenia.

(52)

Bieloruské orgány vo svojich pripomienkach k zamýšľanému uplatneniu článku 18 tvrdili, že namiesto dovozných a vývozných štatistík je vhodnejšie použiť údaje poskytnuté troma spolupracujúcimi výrobcami. Navyše uviedli a po poskytnutí informácií zopakovali, že kódy harmonizovaného systému (HS) použité na posúdenie vývozu prešetrovaného výrobku nie sú vhodné. Napokon tvrdili, že Komisia nevzala do úvahy spätný vývoz, keďže podľa ich názoru vývoz prešetrovaného výrobku do tretích krajín (t. j. do Ruska) predstavoval 2 400 ton a zahŕňal vývoz uskutočnený spoločnosťou, ktorá nakupuje prešetrovaný výrobok v Rusku, vykoná pozinkovanie a opäť ho spätne vyvezie.

(53)

Pokiaľ ide o prvé tvrdenie, Komisia objasnila, že proti údajom troch spolupracujúcich bieloruských výrobcov nenamieta a berie ich do úvahy. Tri spoločnosti jednoducho nevyvážali významné množstvá prešetrovaného výrobku, ktoré by Komisia mohla použiť na posúdenie pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu.

(54)

Pokiaľ ide o druhé tvrdenie, Komisia poznamenala, že takmer všetok bieloruský vývoz prešetrovaného výrobku smeruje do Ruska. Komisia vykonala krížovú kontrolu štatistík vývozu z Bieloruska do Ruska (na úrovni ôsmich číslic) s dovozom do Ruska (na úrovni desiatich číslic) na základe štatistík z databázy Global Trade Atlas (ďalej len „GTA“) (9). Komisia potvrdila, že na prešetrovaný výrobok sa vzťahuje opis v prípade kódov na úrovni ôsmich číslic použitých pri bieloruskom vývoze, ako aj v prípade kódov na úrovni desiatich číslic použitých pri ruskom dovoze. Komisia napokon použila údaje o ruskom dovoze na úrovni desiatich číslic, keďže poskytovali podrobnejšie informácie o rôznych druhoch zváraných rúrok a rúr.

(55)

Pokiaľ ide o tretie tvrdenie, Komisia poukázala na tri body. Po prvé, na základe zhromaždených informácií predstavoval vývoz prešetrovaného výrobku z Bieloruska do Ruska počas obdobia revízneho prešetrovania viac ako 4 800 ton. Po druhé, podľa rovnakých zdrojov predstavovalo množstvo vyvezeného galvanizovaného výrobku menej ako 1 000 ton. Napokon skutočnosť, že výrobca uskutočňujúci spätný vývoz, na ktorého sa odvolávali bieloruské orgány, vôbec nespolupracoval, odôvodnila posúdenie Komisie na základe článku 18 základného nariadenia, keďže výrobcovia v Bielorusku, ktorí vyvážali významné množstvá prešetrovaného výrobku, nespolupracovali.

(56)

Tieto tvrdenia sa preto zamietli.

(57)

Pravdepodobná vývozná cena sa teda v súlade s článkom 18 základného nariadenia stanovila na základe dostupných skutočností. V dôsledku toho sa predajné ceny do tretích krajín určili na základe štatistík dovozu do Ruska v databáze Global Trade Atlas (ďalej len „GTA“), správ Svetovej banky (10) a OECD (11).

(58)

Konkrétnejšie Komisia určila najväčšieho dovozcu zváraných rúrok a rúr z Bieloruska počas obdobia revízneho prešetrovania, t. j. Rusko, ktoré absorbuje 92 % bieloruského vývozu prešetrovaného výrobku. Množstvá vyvážané do tretích krajín iných ako Rusko boli zanedbateľné, a preto sa považovali za nereprezentatívne.

(59)

Dovozná hodnota v Rusku sa vykazovala na úrovni hodnoty CIF. Komisia preto upravila vykázané ceny, aby vypočítala vývoznú cenu na úrovni ceny zo závodu, prostredníctvom odpočtu nákladov na vnútroštátnu dopravu v Bielorusku (12). Samostatné pravdepodobné vývozné ceny sa stanovili pre čierne a galvanizované výrobky.

(60)

Komisia porovnávala normálnu hodnotu a pravdepodobné vývozné ceny do Ruska na základe ceny zo závodu. Vzhľadom na to, že galvanizované výrobky sa vyvážali v obmedzených množstvách a vykazovali nesúvislý cenový trend, a s prihliadnutím na pripomienky bieloruských orgánov o spätnom vývoze (podrobne uvedené v odôvodnení 52) sa porovnanie vykonalo iba vo vzťahu k čiernym výrobkom.

(61)

Z uvedeného porovnania vyplynulo pravdepodobné dumpingové rozpätie pre celú krajinu, pokiaľ ide o bieloruský vývoz do Ruska, vyjadrené ako percentuálny podiel hodnoty CIF na úrovni 8,0 %.

(62)

Po poskytnutí informácií bieloruské orgány a dvaja bieloruskí výrobcovia tvrdili, že Komisia by mala zmeniť úroveň opatrení pre Bielorusko, keďže dumpingové rozpätie stanovené v súčasnom konaní je podstatne nižšie než dumpingové rozpätie stanovené v predchádzajúcom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti a pôvodnom prešetrovaní.

(63)

Podľa ustanovenia článku 11 ods. 2 základného nariadenia sa v revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti môžu opatrenia buď zrušiť, alebo zachovať na úrovni stanovenej v pôvodnom prešetrovaní. Komisia preto nemôže upraviť úroveň ciel v revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti.

(64)

Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(65)

Bieloruské orgány okrem toho požiadali o poskytnutie informácií k výpočtu dumpingu a o dodatočný čas na predloženie pripomienok.

(66)

Metodika výpočtu dumpingu pre Bielorusko je podrobne opísaná v odôvodneniach 39 až 61. Po poskytnutí informácií Komisia na žiadosť bieloruských orgánov sprístupnila v spise, ktorý je k dispozícii na nahliadnutie, štatistiky týkajúce sa Ruska použité na určenie pravdepodobnej vývoznej ceny z Bieloruska. Zainteresované strany dostali tri dni na predloženie pripomienok.

(67)

Bieloruské orgány predložili pripomienky týkajúce sa i) pôvodu prešetrovaného výrobku v štatistikách; ii) menového prepočtu a iii) presnosti štatistických záznamov medzi Bieloruskom a Ruskom.

(68)

Pokiaľ ide o prvý bod, bieloruské orgány tvrdili, že jeden z kódov použitých na stanovenie dovozu z Bieloruska do Ruska, ako je vysvetlené v odôvodnení 54, zahŕňa výrobky s pôvodom nielen v Bielorusku, ale aj iných krajinách.

(69)

Komisia objasnila, že na základe informácií získaných počas prešetrovania sa potvrdilo, že výrobky dovezené pod daným kódom sú v štatistikách uvádzané ako výrobky s pôvodom v Bielorusku. Okrem toho neboli poskytnuté žiadne dôkazy o tom, že výrobky s označením pôvodu v Bielorusku skutočne pochádzajú z iných krajín. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(70)

Pokiaľ ide o druhý bod, bieloruské orgány tvrdili, že Komisia použila štatistiky dovozu Ruska v eurách, zatiaľ čo Federálny colný úrad Ruska poskytuje štatistiky v amerických dolároch. Podľa ich názoru mala preto Komisia použiť výmenný kurz platný v deň predaja, ako sa vyžaduje v článku 2 ods. 10 písm. j) základného nariadenia.

(71)

Po prvé, ustanovenia článku 2 ods. 10 písm. j) sa týkajú porovnania medzi vývoznými cenami a normálnou hodnotou pri skutočných predajných transakciách. V tomto prípade, ako je vysvetlené v odôvodnení 57, sa priemerná vývozná cena určovala na základe štatistík dovozu z databázy GTA a nie na základe skutočných predajných transakcií. Po druhé, konverzný kurz použitý v databáze GTA predstavuje mesačný priemer vypočítaný z denných priemerov v danom mesiaci. Podľa názoru Komisie sa tým umožnilo presné porovnanie medzi vývoznou cenou a normálnou hodnotou. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(72)

Pokiaľ ide o tretí bod, bieloruské orgány tvrdili, že Bieloruská republika aj Ruská federácia sú členmi Eurázijskej hospodárskej únie (EAHU). To malo za následok, že voľný pohyb tovaru medzi členmi EAHU sa uskutočňuje bez colných kontrol, a preto podľa nich nie je zabezpečený súlad deklarovaného colného kódu so skutočne vyvezeným tovarom.

(73)

Komisia s týmto tvrdením nesúhlasila. Absenciou colných kontrol sa nerušia požiadavky na vykazovanie dovozných a vývozných transakcií. Opis použitých colných kódov je v súlade s definíciou prešetrovaného výrobku a neboli poskytnuté žiadne dôkazy o opaku. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(74)

Výrobná kapacita a voľná kapacita v Bielorusku sa stanovili na základe informácií poskytnutých žiadateľom a údajov poskytnutých troma spolupracujúcimi bieloruskými výrobcami.

(75)

Podľa údajov poskytnutých v žiadosti predstavuje voľná výrobná kapacita v prípade prešetrovaného výrobku v Bielorusku približne 50 000 ton. Prešetrovaním sa zistilo, že traja spolupracujúci výrobcovia majú voľnú výrobnú kapacitu v prípade prešetrovaného výrobku najmenej 30 000 ton.

(76)

Ako sa navyše zistilo aj v predchádzajúcom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti, výrobné linky na výrobu prešetrovaného výrobku možno použiť na výrobu zváraných rúr a rúrok, ako aj na výrobu dutých profilov (výroba týchto dvoch výrobkov sa líši len menším výrobným krokom). Na rovnakých výrobných linkách navyše možno vyrábať aj zvárané rúrky s priemerom presahujúcim 168,3 mm (ďalej len „veľké rúrky“), ktorých sa toto konanie netýka.

(77)

Ak teda vezmeme do úvahy možnosť zmeniť zloženie výrobkov, voľná kapacita v Bielorusku sa v prípade spolupracujúcich výrobcov odhaduje približne na 50 000 ton alebo viac ako 9 % spotreby v Únii. Spolupracujúci výrobcovia navyše predstavujú len 40 % celkovej výroby v Bielorusku, a ak predpokladáme rovnaký podiel voľnej kapacity v prípade nespolupracujúcich výrobcov, voľnú kapacitu pre celú krajinu možno odhadnúť približne na 125 000 ton.

(78)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že bieloruskí vyvážajúci výrobcovia majú značné voľné kapacity, ktoré by v prípade uplynutia platnosti opatrení mohli použiť na výrobu zváraných rúrok a rúr na vývoz do Únie.

(79)

Po zverejnení informácií jeden bieloruský výrobca a bieloruské orgány napadli výpočet Komisie týkajúci sa voľnej kapacity v Bielorusku, pretože podľa ich názoru je značne nadhodnotený a nezohľadňuje ostatné výrobky vyrábané na tej istej výrobnej linke.

(80)

Komisia objasňuje, že odhad voľnej výrobnej kapacity vychádzal zo skutočných údajov, ktoré poskytli traja spolupracujúci výrobcovia vo vyplnených dotazníkoch. Okrem toho, ako je vysvetlené v odôvodnení 77, Komisia zohľadnila ostatné výrobky vyrábané na tej istej výrobnej linke. Navyše, vzhľadom na atraktívnosť trhu Únie sa dospelo k záveru, že v prípade uplynutia platnosti opatrení bieloruskí výrobcovia pravdepodobne zmenia svoj sortiment výrobkov a zvýšia výrobnú kapacitu prešetrovaného výrobku.

(81)

Tvrdenie sa preto zamietlo.

(82)

Podľa údajov z databázy GTA bieloruskí vyvážajúci výrobcovia vyvážali na svoj hlavný trh tretej krajiny, ktorým je Rusko, za ceny v priemere najmenej o 5 % nižšie ako sú priemerné predajné ceny výrobcov z Únie na trhu Únie. Ak vezmeme do úvahy túto úroveň cien, vývoz do Únie je pre bieloruských vývozcov potenciálne atraktívnejší ako vývoz do takmer všetkých ostatných krajín. Počas ORP navyše vývoz do Ruska predstavoval približne 4 800 ton, čo je menej ako 10 % odhadovanej voľnej kapacity spolupracujúcich výrobcov v Bielorusku a menej ako 4 % odhadovanej voľnej kapacity pre celú krajinu.

(83)

Trh Únie je pre bieloruských výrobcov atraktívny aj vzhľadom na svoju geografickú blízkosť a veľkosť s celkovou spotrebou 541 000 ton.

(84)

Komisia skonštatovala, že dumpingové praktiky so zreteľom na bieloruský vývoz na jeho hlavný trh tretej krajiny (Rusko) pokračovali.

(85)

Komisia navyše získala ďalšie dôkazy toho, že ak by uplynula platnosť opatrení, pravdepodobne by došlo k opätovnému výskytu dumpingu.

(86)

Atraktívnosť trhu Únie z hľadiska jeho veľkosti a cien a značná voľná kapacita, ktorá je v Bielorusku stále k dispozícii, svedčili o tom, že vývoz a voľná kapacita Bieloruska by boli v prípade uplynutia platnosti opatrení pravdepodobne (pre)smerované do Únie.

(87)

Komisia preto dospela k záveru, že existuje pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu v prípade, že by sa platnosť opatrení nepredĺžila.

(88)

Dovoz prešetrovaného výrobku z ČĽR počas obdobia revízneho prešetrovania pokračoval, aj keď na oveľa nižších úrovniach ako počas obdobia prešetrovania v rámci pôvodného prešetrovania (t. j. od júla 2006 do júna 2007). Podľa štatistík z databázy Comext (Eurostat) zodpovedal dovoz zváraných rúrok a rúr z ČĽR v období revízneho prešetrovania približne 0,1 % trhu Únie v porovnaní s podielom na trhu 13,8 % počas pôvodného prešetrovania. Podobne nízka úroveň podielu na trhu (0,03 %) sa zaznamenala počas predchádzajúceho revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti. Dovoz z ČĽR v absolútnom vyjadrení prudko poklesol z takmer 184 887 ton počas pôvodného prešetrovania na 118 ton v predchádzajúcom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti a 559 ton v súčasnom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti.

(89)

Ako sa uvádza v odôvodnení 22, v rámci prešetrovania nespolupracoval ani jeden vývozca/výrobca z ČĽR. Vyvážajúci výrobcovia teda nepredložili vyplnené dotazníky ani údaje o vývozných cenách a nákladoch, cenách a nákladoch na domácom trhu, spotrebe vstupov vo výrobnom procese, režijných nákladoch spojených s výrobou, kapacite, výrobe, investíciách atď. Rovnako sa čínska vláda a vyvážajúci výrobcovia nevyjadrili k dôkazom uvedeným v spise vrátane pracovného dokumentu útvarov Komisie o výrazných deformáciách v hospodárstve Čínskej ľudovej republiky na účely prešetrovaní na ochranu obchodu (13) (ďalej len „správa“).

(90)

Komisia preto informovala orgány ČĽR, že vzhľadom na neexistenciu spolupráce Komisia môže v prípade zistení vo vzťahu k ČĽR uplatniť článok 18 základného nariadenia. Komisii neboli predložené žiadne pripomienky.

(91)

Zistenia týkajúce sa pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu vo vzťahu k ČĽR teda v súlade s článkom 18 ods. 1 základného nariadenia vychádzajú z dostupných skutočností, najmä z informácií uvedených v žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti a z podaní predložených zainteresovanými stranami v spojení s ďalšími zdrojmi informácií, ako sú obchodné štatistiky týkajúce sa dovozu a vývozu (Eurostat a databáza GTA), štatistické údaje z čínskych webových sídiel daňovej a colnej správy (14), zo správ Svetovej banky a OECD a od nezávislých poskytovateľov informácií o cenách, správ, údajov, analýz a organizátorov konferencií pre železiarsky a oceliarsky priemysel, akými sú Deloitte (15), Transcustoms (16), Global Trade Alert (17) a Huajinský inštitút priemyselného výskumu (18).

(92)

Keďže pri začatí prešetrovania boli k dispozícii dostatočné dôkazy svedčiace o existencii výrazných deformácií v ČĽR v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, Komisia začala prešetrovanie týkajúce sa tejto krajiny na základe článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(93)

Komisia v snahe získať informácie, ktoré považovala za nevyhnutné na prešetrovanie týkajúce sa údajných výrazných deformácií, zaslala dotazník vláde Číny (ďalej len „čínska vláda“). V bode 5.3.2 oznámenia o začatí revízneho prešetrovania Komisia navyše vyzvala všetky zainteresované strany, aby do 37 dní odo dňa uverejnenia oznámenia o začatí revízneho prešetrovania v Úradnom vestníku Európskej únie oznámili svoje stanoviská, predložili informácie a poskytli podporné dôkazy v súvislosti s uplatnením článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Čínska vláda vyplnený dotazník nedoručila a v stanovenej lehote nebolo predložené ani nijaké podanie týkajúce sa uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(94)

V bode 5.3.2 oznámenia o začatí revízneho prešetrovania Komisia takisto uviedla, že na účely určenia normálnej hodnoty na základe nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt vzhľadom na dostupné dôkazy ako vhodnú reprezentatívnu krajinu podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia predbežne vybrala Mexiko. Komisia ďalej uviedla, že preskúma prípadné ďalšie vhodné reprezentatívne krajiny v súlade s kritériami stanovenými v článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážke základného nariadenia.

(95)

Komisia 11. mája 2020 prostredníctvom záznamu (ďalej len „prvý záznam“) informovala zainteresované strany o relevantných zdrojoch, ktoré zamýšľala použiť na účely určenia normálnej hodnoty. Komisia v uvedenom zázname poskytla zoznam všetkých výrobných faktorov, ako sú suroviny, práca a energia, ktoré môžu byť použité pri výrobe prešetrovaného výrobku. Na základe kritérií výberu nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt Komisia navyše identifikovala možné reprezentatívne krajiny (konkrétne Brazíliu, Malajziu, Mexiko, Thajsko a Turecko). Komisii neboli k prvému záznamu predložené žiadne pripomienky.

(96)

Komisia 4. júna 2020 prostredníctvom druhého záznamu (ďalej len „druhý záznam“) informovala zainteresované strany o relevantných zdrojoch, ktoré zamýšľala použiť na účely určenia normálnej hodnoty pri použití Thajska ako reprezentatívnej krajiny (19). Zainteresované strany takisto informovala, že stanoví predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk na základe dostupných informácií od výrobcov v reprezentatívnej krajine, teda od spoločností Pacific Pipe Co., Ltd. a Asia Metal Co., Ltd. K druhému záznamu neboli predložené žiadne pripomienky.

(97)

Podľa článku 2 ods. 1 základného nariadenia, „normálna hodnota je spravidla založená na cenách zaplatených alebo obvykle platených v bežnom obchode nezávislými zákazníkmi v krajine vývozu“ .

(98)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, „ak sa […] zistí, že vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle písmena b) vo vyvážajúcej krajine nie je vhodné použiť domáce ceny a náklady v tejto krajine, normálna hodnota sa vytvorí výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty“, a táto vytvorená normálna hodnota „musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“ .

(99)

Ako sa bližšie vysvetľuje v ďalšom texte, Komisia v súčasnom prešetrovaní dospela k záveru, že na základe dostupných dôkazov a vzhľadom na chýbajúcu spoluprácu zo strany čínskej vlády a vyvážajúcich výrobcov bolo uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia vhodné.

(100)

V článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia sa vymedzuje, že „výrazné deformácie sú deformácie, ku ktorým dochádza vtedy, keď vykazované ceny alebo náklady vrátane nákladov na suroviny a energiu nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, pretože sú ovplyvnené značným zasahovaním vlády. Pri vyhodnocovaní existencie výrazných deformácií sa prihliada okrem iného na potenciálne dôsledky jedného alebo viacerých z týchto faktorov:

(101)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia sa pri posudzovaní existencie výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) okrem iného zohľadní nevyčerpávajúci zoznam prvkov v prvom uvedenom ustanovení. Podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia sa pri posudzovaní existencie výrazných deformácií prihliada na potenciálny vplyv jedného alebo viacerých z týchto prvkov na ceny a náklady v krajine vyvážajúcej prešetrovaný výrobok. Keďže tento zoznam nie je kumulatívny, na zistenie výrazných deformácií sa nemusí prihliadať na všetky prvky. Tie isté faktické okolnosti sa navyše môžu použiť na preukázanie existencie jedného alebo viacerých prvkov zo zoznamu. Akýkoľvek záver v súvislosti s výraznými deformáciami v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) však musí byť založený na všetkých dostupných dôkazoch. Pri celkovom posúdení existencie deformácií sa môže zohľadniť aj všeobecný kontext a situácia vo vyvážajúcej krajine, najmä ak základné prvky jej hospodárskeho a administratívneho nastavenia dávajú vláde podstatné právomoci zasahovať do hospodárstva takým spôsobom, že ceny a náklady nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl.

(102)

V článku 2 ods. 6a písm. c) základného nariadenia sa stanovuje, že „ak má Komisia informácie o odôvodnených známkach možnej existencie výrazných deformácií uvedených v písmene b) v určitej krajine alebo v určitom odvetví v danej krajine a ak je to vhodné na účinné uplatňovanie tohto nariadenia, Komisia vypracuje, zverejní a pravidelne aktualizuje správu s opisom trhových podmienok uvedených v písmene b) v danej krajine alebo odvetví“ .

(103)

Na základe tohto ustanovenia Komisia vydala správu o krajine (20) týkajúcu sa ČĽR, v ktorej sa preukazuje existencia značného zasahovania vlády na mnohých úrovniach hospodárstva vrátane konkrétnych deformácií v mnohých kľúčových výrobných faktoroch (ako je pôda, energia, kapitál, suroviny a práca), ako aj v konkrétnych odvetviach (ako je oceliarsky a chemický priemysel). Zainteresované strany boli v čase začatia revízneho prešetrovania vyzvané, aby vyvrátili, pripomienkovali alebo doplnili dôkazy vo vyšetrovacom spise. Správa bola vo fáze začatia prešetrovania vložená do vyšetrovacieho spisu.

(104)

Žiadosť obsahovala aj ďalšie dôkazy o existencii výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b), ako už bolo uvedené, a doplnila tak správu.

(105)

Žiadateľ predovšetkým odkazoval na praktiky ovplyvňujúce náklady a ceny v odvetví zváraných rúrok a rúr a oceliarskom odvetví (oceľové zvitky valcované za tepla sú hlavným vstupom pri výrobe zváraných rúrok a rúr):

(106)

Ako sa uvádza v odôvodnení 93, čínska vláda nevyplnila dotazník, ktorý jej bol doručený. Ako sa uvádza v odôvodneniach 22 a 89, vyvážajúci výrobcovia nespolupracovali a ani neposkytli dôkazy na podporu alebo vyvrátenie existujúcich dôkazov v spise vrátane správy, ako ani ďalších dôkazov predložených žiadateľom o existencii výrazných deformácií a/alebo o vhodnosti uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia v predmetnom prípade.

(107)

Komisia preskúmala, či vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia je, resp. nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v ČĽR. Komisia toto preskúmanie vykonala na základe dôkazov dostupných v spise vrátane dôkazov uvedených v správe, ktorá vychádza z verejne dostupných zdrojov. Uvedená analýza bola zameraná na preskúmanie značného zasahovania vlády do hospodárstva ČĽR vo všeobecnosti, ale aj konkrétnej situácie na trhu v danom odvetví vrátane prešetrovaného výrobku.

(108)

Čínsky hospodársky systém je založený na koncepcii „socialistického trhového hospodárstva“ . Táto koncepcia je zakotvená v čínskej ústave a určuje spôsob správy hospodárskych záležitostí v ČĽR. Hlavnou zásadou je „socialistické verejné vlastníctvo výrobných prostriedkov, t. j. všeľudové vlastníctvo a kolektívne vlastníctvo pracujúceho ľudu“ . Štátne hospodárstvo sa považuje za „vedúcu silu národného hospodárstva“ a štát má mandát na „zabezpečenie jeho konsolidácie a rastu“ (22). Celkové nastavenie čínskeho hospodárstva preto nielenže umožňuje značné zasahovanie vlády do hospodárstva, ale takéto zasahovanie je výslovne nariadené. Koncepcia nadradenosti verejného vlastníctva nad súkromným vlastníctvom preniká celým právnym systémom a zdôrazňuje sa ako všeobecná zásada vo všetkých kľúčových právnych predpisoch. Najlepším príkladom je čínsky zákon o vlastníctve: odkazuje sa v ňom na primárne štádium socializmu a štát sa v ňom poveruje, aby presadzoval základný hospodársky systém, v ktorom zohráva dominantnú úlohu verejné vlastníctvo. Iné formy vlastníctva sú tolerované, pričom v právnom poriadku sa povoľuje, aby sa rozvíjali popri štátnom vlastníctve (23).

(109)

Okrem toho sa podľa čínskeho právneho poriadku socialistické trhové hospodárstvo rozvíja pod vedením Komunistickej strany Číny. Štruktúry čínskeho štátu a Komunistickej strany Číny sú vzájomne prepojené na každej úrovni (právnej, inštitucionálnej a personálnej) a vytvárajú mimoriadne komplexnú štruktúru, v ktorej sa úlohy Komunistickej strany Číny a štátu nedajú oddeliť. Po zmene čínskej ústavy v marci 2018 sa na vedúcu úlohu Komunistickej strany Číny kladie ešte väčší dôraz, čo potvrdzuje aj text článku 1 ústavy. Za pôvodnú prvú vetu ustanovenia: „[s]ocialistické zriadenie je základným systémom Čínskej ľudovej republiky“ , bola doplnená nová, druhá veta, ktorá znie takto: „[u]rčujúcim prvkom socializmu charakteristického pre Čínu je vedúca úloha Komunistickej strany Číny.“ (24) Je to názorný príklad nespochybňovanej a neustále rastúcej kontroly Komunistickej strany Číny nad hospodárskym systémom v ČĽR. Táto vedúca úloha a kontrola je neoddeliteľnou súčasťou čínskeho systému a výrazne presahuje to, čo je obvyklé v iných krajinách, v ktorých vlády uplatňujú všeobecnú makroekonomickú kontrolu, v rámci ktorej však voľne pôsobia trhové sily.

(110)

Čínsky štát uplatňuje intervenčnú hospodársku politiku pri plnení cieľov, ktoré sa zhodujú s politickou agendou stanovenou Komunistickou stranou Číny, a nezohľadňuje prevládajúce hospodárske podmienky na voľnom trhu (25). Intervenčné ekonomické nástroje uplatňované čínskymi orgánmi sú rôznorodé, zahŕňajú aj systém priemyselného plánovania a finančný systém a uplatňujú sa aj na úrovni regulačného prostredia.

(111)

Po prvé, na úrovni celkovej administratívnej kontroly sa smerovanie čínskeho hospodárstva riadi komplexným systémom priemyselného plánovania, ktorý ovplyvňuje všetky hospodárske činnosti v krajine. Všetky tieto plány zahŕňajú komplexnú a zložitú sústavu odvetví a prierezových politík a sú prítomné na všetkých úrovniach štátnej správy. Plány na úrovni provincií sú podrobné, zatiaľ čo v národných plánoch sa stanovujú širšie ciele. V plánoch sú vymedzené aj nástroje na podporu príslušných priemyselných odvetví/sektorov a časové rámce, v ktorých sa majú ciele dosiahnuť. Niektoré plány stále obsahujú výslovne stanovené výkonnostné ciele, čo bol zvyčajný prvok v prechádzajúcich plánovacích cykloch. Na základe týchto plánov sa jednotlivé priemyselné odvetvia a/alebo projekty zvolia za (pozitívne alebo negatívne) priority v súlade s prioritami vlády a priradia sa im konkrétne rozvojové ciele (modernizácia priemyslu, expanzia do zahraničia atď.). Hospodárske subjekty, tak súkromné, ako aj štátom vlastnené, musia efektívne prispôsobovať svoje podnikateľské činnosti reáliám, ktoré ukladá systém plánovania. Dôvodom nie je len záväznosť plánov, ale aj to, že príslušné čínske orgány na všetkých úrovniach verejnej správy sa pridŕžajú systému plánov a zodpovedajúcim spôsobom využívajú právomoci, ktoré im boli zverené, a nútia tak hospodárske subjekty, aby plnili priority stanovené v plánoch [pozri aj oddiel 3.2.2.2 písm. a) bod 5] (26).

(112)

Po druhé, pokiaľ ide o prideľovanie finančných zdrojov, finančný systém ČĽR ovládajú štátom vlastnené komerčné banky. Tieto banky musia pri vytváraní a vykonávaní svojich úverových politík postupovať v súlade s cieľmi priemyselnej politiky vlády namiesto toho, aby v prvom rade posudzovali ekonomické prínosy daného projektu [pozri aj oddiel 3.2.2.2 písm. a) bod 8] (27). To isté platí aj so zreteľom na ostatné zložky čínskeho finančného systému, ako sú akciové trhy, trhy s dlhopismi, trhy so súkromným vlastným kapitálom atď. Ani tieto súčasti finančného sektora, ktoré nepatria k bankovému sektoru, nie sú inštitucionálne a prevádzkovo zriadené tak, aby maximalizovali efektívne fungovanie finančných trhov, ale aby zabezpečovali kontrolu a umožňovali zasahovanie zo strany štátu a Komunistickej strany Číny (28).

(113)

Po tretie, pokiaľ ide o regulačné prostredie, zásahy štátu do hospodárstva majú viacero foriem. Napríklad pravidlá verejného obstarávania sa pravidelne používajú na dosahovanie politických cieľov, ktoré sú iné než ekonomická efektívnosť, čím oslabujú trhové zásady v tejto oblasti. V príslušných právnych predpisoch sa konkrétne stanovuje, že verejné obstarávanie sa má vykonávať tak, aby sa uľahčilo dosahovanie cieľov vytýčených v štátnych politikách. Povaha týchto cieľov však nie je presne vymedzená, čo rozhodovacím orgánom ponecháva široký priestor na voľné rozhodovanie (29). Podobne aj v oblasti investícií si vláda ČĽR udržiava značnú kontrolu nad smerovaním a veľkosťou štátnych aj súkromných investícií a značný vplyv v tomto ohľade. Orgány využívajú preverovanie investícií, ako aj rôzne investičné stimuly, obmedzenia a zákazy, ktoré im slúžia ako dôležitý nástroj na podporu cieľov priemyselnej politiky, ako je zachovanie kontroly štátu nad kľúčovými sektormi alebo posilnenie domáceho výrobného odvetvia (30).

(114)

Možno teda zhrnúť, že čínsky hospodársky model sa zakladá na určitých základných axiómach, ktorými sa zaisťuje a podporuje široká škála zásahov vlády. Takéto značné zasahovanie vlády je v rozpore s voľným pôsobením trhových síl, v dôsledku čoho sa deformuje efektívne rozdeľovanie zdrojov v súlade s trhovými zásadami (31).

(115)

Podniky, ktoré vlastní, ovláda a/alebo nad ktorými vykonáva dozor alebo ktoré usmerňuje štát, predstavujú v ČĽR podstatnú časť hospodárstva.

(116)

Čínska vláda a Komunistická strana Číny udržujú štruktúry, ktorými zabezpečujú svoj neprestajný vplyv v podnikoch, a to najmä v štátom vlastnených podnikoch. Štát (a v mnohých ohľadoch aj Komunistická strana Číny) nielen aktívne stanovuje všeobecné hospodárske politiky a dohliada na ich realizáciu jednotlivými štátom vlastnenými podnikmi, ale prisvojuje si aj právo zúčastňovať sa na ich prevádzkovom rozhodovaní. To sa zvyčajne uskutočňuje prostredníctvom rotácie kádrov medzi orgánmi štátnej správy a štátom vlastnenými podnikmi, prostredníctvom pôsobenia členov strany vo výkonných orgánoch štátom vlastnených podnikov a prítomnosti straníckych buniek v podnikoch [pozri aj oddiel 3.2.2.2 písm. a) bod 4], ako aj prostredníctvom formovania podnikových štruktúr v sektore štátom vlastnených podnikov (32). Výmenou za to majú štátom vlastnené podniky osobitné postavenie v rámci čínskeho hospodárstva a s tým sú spojené viaceré hospodárske výhody, najmä ochrana pred konkurenciou a prednostný prístup k príslušným vstupom vrátane financovania (33). Prvky, ktoré poukazujú na existenciu kontroly vlády nad podnikmi v odvetví zváraných rúrok a rúr, sa podrobnejšie rozoberajú v oddiele 3.2.2.2 písm. a) bode 4.

(117)

Značná miera vlastníctva čínskej vlády pretrváva najmä v odvetví ocele, ktorá je hlavnou surovinou na výrobu zváraných rúrok a rúr. Hoci je podľa odhadov počet štátom vlastnených podnikov a súkromných spoločností v nominálnom vyjadrení takmer rovnaký, z piatich čínskych výrobcov ocele, ktorí sa umiestnili v prvej desiatke najväčších svetových výrobcov ocele, sú štyria štátom vlastnené podniky (34). Zatiaľ čo podiel desiatich najväčších výrobcov na celkovej produkcii odvetvia predstavoval v roku 2016 len približne 36 %, čínska vláda si v tom istom roku stanovila cieľ do roku 2025 konsolidovať 60 až 70 % výroby ocele približne do desiatich veľkých podnikov (35). Čínska vláda zopakovala tento úmysel v apríli 2019, keď oznámila vydanie usmernení o konsolidácii oceliarskeho odvetvia (36). Takáto konsolidácia môže zahŕňať nútené fúzie ziskových súkromných spoločností so štátom vlastnenými podnikmi, ktoré dosahujú horšie výsledky (37).

(118)

Ako sa vysvetľuje v predchádzajúcom texte, v oceliarskom odvetví, ktoré je hlavným poskytovateľom suroviny na výrobu zváraných rúrok a rúr, je vysoký podiel štátom vlastnených podnikov. Keďže čínski vývozcovia zváraných rúrok a rúr nespolupracovali, presný pomer súkromných a štátom vlastnených výrobcov zváraných rúrok a rúr nebolo možné určiť. Prešetrovaním sa však zistilo, že verejné aj súkromné podniky v odvetví zváraných rúrok a rúr podliehajú politickému dohľadu a usmerneniu, ako sa uvádza v oddiele 3.2.2.2 písm. a) bode 5.

(119)

Okrem ovládania hospodárstva prostredníctvom vlastníctva štátom vlastnených podnikov a iných nástrojov môže čínska vláda zasahovať do cien a nákladov prostredníctvom svojej prítomnosti vo firmách. Aj keď právo príslušných štátnych orgánov vymenúvať a odvolávať kľúčových riadiacich pracovníkov v štátom vlastnených podnikoch v súlade s čínskymi právnymi predpismi možno považovať za právo zohľadňujúce zodpovedajúce vlastnícke práva (38), bunky Komunistickej strany Číny v podnikoch, a to štátom vlastnených, ako aj súkromných, sú ďalším významným kanálom, cez ktorý môže štát zasahovať do obchodných rozhodnutí. Podľa práva obchodných spoločností ČĽR sa má v každej spoločnosti zriadiť podniková organizácia Komunistickej strany Číny (s najmenej troma členmi Komunistickej strany Číny, ako sa uvádza v stanovách tejto strany (39)), pričom táto spoločnosť je povinná zabezpečiť potrebné podmienky na činnosť tejto straníckej organizácie. Táto požiadavka podľa všetkého nebola v minulosti vždy dodržiavaná ani striktne presadzovaná. Prinajmenšom od roku 2016 však Komunistická strana Číny dôraznejšie uplatňuje svoje požiadavky na kontrolu obchodných rozhodnutí v štátnom vlastnených podnikoch s tým, že ide o politickú zásadu. Objavujú sa aj informácie, že Komunistická strana Číny vyvíja tlak na súkromné spoločnosti, aby kládli patriotizmus na prvé miesto a dodržiavali stranícku disciplínu (40). Podľa informácií z roku 2017 pôsobili stranícke bunky v 70 % približne z 1,86 milióna súkromných spoločností, pričom sa vyvíja čoraz väčší tlak na to, aby tieto organizácie Komunistickej strany Číny mali pri obchodných rozhodnutiach spoločností, v ktorých pôsobia, posledné slovo (41). Tieto pravidlá sa uplatňujú všeobecne v celom čínskom hospodárstve – vo všetkých jeho odvetviach vrátane výrobcov zváraných rúrok a rúr a dodávateľov ich vstupov.

(120)

Mnohí výrobcovia zváraných rúrok a rúr výslovne zdôrazňujú činnosti budovania strany na svojich webových sídlach, majú vo vedení spoločnosti členov strany a vyzdvihujú svoje spojenie s Komunistickou stranou Číny. Prešetrovaním sa zistili činnosti budovania strany v prípade viacerých výrobcov zváraných rúrok a rúr vrátane spoločností Jinghua Steel Pipe Group, Kingland Group a Jiangsu Guoqiang Zinc-plating Industrial Co. Ltd. Z dôkazov v prípade jedného výrobcu prešetrovaného výrobku vyplýva, že takéto činnosti spočívali okrem iného v účasti členov Komunistickej strany Číny na diskusiách o situácii, obchodnom modeli a stratégii rozvoja spoločnosti, uľahčovaní náboru členov strany; v prednáškach, sympóziách a iných vzdelávacích činnostiach na tému Komunistickej strany Číny, komunistickej filozofie atď.; vo formálnych podujatiach spojených s činnosťami Komunistickej strany Číny atď. Komisia navyše počas prešetrovania zistila existenciu osobných prepojení medzi výrobcami zváraných rúrok a rúr a Komunistickou stranou Číny, napríklad členovia Komunistickej strany sú členmi vrcholového manažmentu alebo predstavenstva vo viacerých spoločnostiach, ktoré vyrábajú zvárané rúrky a rúry, vrátane spoločností Jinghua Steel Pipe Group, Kingland Group, Fubo Group, Weifang East Steel Pipe Co. Ltd a Huludao City Steel Pipe Industrial Co. Ltd.

(121)

V odvetví ocele, ktorá predstavuje hlavnú surovinu na výrobu zváraných rúrok a rúr, sú mnohí z najväčších výrobcov vo vlastníctve štátu. Niektorí z nich sa konkrétne uvádzajú v Pláne na prispôsobenie a modernizáciu oceliarskeho priemyslu na roky 2016 – 2020 (42). Čínska štátom vlastnená spoločnosť Shanxi Taiyuan Iron & Steel Co. Ltd. (ďalej len „TISCO“) na svojom webovom sídle napríklad uvádza, že je „obrovským železiarskym a oceliarskym gigantom“, z ktorého „sa stal výnimočne rozsiahly železiarsky a oceliarsky komplex, ktorý je prepojený s podnikaním v oblasti ťažby železnej rudy, výroby, spracúvania, dodávok železa a ocele a obchodovania so železom a s oceľou“ (43). Ďalší významný čínsky štátom vlastnený podnik je spoločnosť Baosteel, ktorá sa zaoberá výrobou ocele a je súčasťou nedávno konsolidovanej spoločnosti China Baowu Steel Group Co. Ltd. (predtým Baosteel Group a Wuhan Iron & Steel) (44).

(122)

Na trh má ďalej rušivý vplyv prítomnosť štátu na finančných trhoch a jeho zasahovanie do nich [pozri aj oddiel 3.2.2.2 písm. a) bod 7 ďalej], ako aj do poskytovania surovín a vstupov (45). Preto prítomnosť štátu vo firmách vrátane štátom vlastnených podnikov v oceliarskom odvetví a iných sektoroch (ako je finančný sektor a sektor vstupov) umožňuje čínskej vláde zasahovať do cien a nákladov.

(123)

Smerovanie čínskeho hospodárstva je do značnej miery určované prepracovaným systémom plánovania, ktorý stanovuje priority a predpisuje ciele, na ktoré sa musia ústredné štátne orgány a miestne samosprávy zamerať, pričom príslušné plány existujú na všetkých úrovniach štátnej správy a pokrývajú prakticky všetky hospodárske odvetvia. Ciele stanovené plánovacími nástrojmi sú záväzné a orgány na každej správnej úrovni monitorujú plnenie plánov príslušnými orgánmi štátnej správy na nižšej úrovni. Z celkového hľadiska tento systém plánovania v ČĽR vedie k tomu, že zdroje smerujú do odvetví, ktoré vláda určila za strategické, resp. inak politicky významné, namiesto toho, aby sa prideľovali v súlade s pôsobením trhových síl (46).

(124)

Hoci je odvetvie zváraných rúrok a rúr špecializovaným odvetvím a počas prešetrovania nebolo možné identifikovať žiadne osobitné politické dokumenty, ktoré by usmerňovali osobitne rozvoj tohto odvetvia, využíva vládne usmernenia a zasahovanie, pokiaľ ide o hlavnú surovinu na výrobu zváraných rúrok a rúr, ktorou je oceľ. Rušivý vplyv vládneho zasahovania na odvetvie zváraných rúrok a rúr názorne preukazuje problém výraznej nadmernej kapacity. V správe o stave odvetvia oceľových zváraných rúrok v roku 2018 sa potvrdzuje existencia závažnej nadmernej kapacity (pozri úplný citát v odôvodnení 209) (47).

(125)

Oceliarsky priemysel navyše čínska vláda považuje za kľúčový (48). Túto skutočnosť potvrdzuje množstvo plánov, smerníc a iných dokumentov týkajúcich sa ocele, ktoré sa vydávajú na celoštátnej, regionálnej a komunálnej úrovni, napríklad Plán na prispôsobenie a modernizáciu oceliarskeho priemyslu na roky 2016 – 2020. V tomto pláne sa uvádza, že oceliarsky priemysel je „dôležitým, zásadným odvetvím čínskeho hospodárstva, národným základným kameňom“ (49). Hlavné úlohy a ciele stanovené v tomto pláne sa vzťahujú na všetky aspekty rozvoja tohto priemyselného odvetvia (50).

(126)

V 13. päťročnom pláne hospodárskeho a sociálneho rozvoja (51) sa plánuje podpora pre podniky vyrábajúce druhy oceľových výrobkov vyššej kategórie (52). Tento plán sa zameriava aj na zabezpečenie kvality výrobku, jeho trvanlivosti a spoľahlivosti prostredníctvom podporovania spoločností, ktoré využívajú technológie čistej výroby ocele, presného valcovania a zvyšovania kvality (53).

(127)

V Katalógu na usmernenie reštrukturalizácie priemyslu (verzia z roku 2011) (v znení zmien z roku 2013) (54) (ďalej len „katalóg“) sa oceľ uvádza medzi podporovanými odvetviami.

(128)

Čínska vláda ďalej usmerňuje rozvoj odvetvia v súlade so širokou škálou politických nástrojov a smerníc, ktoré sa okrem iného týkajú: zloženia a reštrukturalizácie trhu, surovín, investícií, odstraňovania kapacít, sortimentu výrobkov, premiestňovania, modernizácie atď. Prostredníctvom týchto a ďalších prostriedkov čínska vláda usmerňuje a riadi prakticky každý aspekt rozvoja a fungovania odvetvia (55). Súčasný problém nadmernej kapacity je zrejme najjednoznačnejším prejavom dôsledkov politík čínskej vlády a následných deformácií.

(129)

Celkovo možno zhrnúť, že čínska vláda má zavedené opatrenia na podnietenie subjektov k tomu, aby sa riadili cieľmi verejnej politiky zameranými na pomoc podporovaným odvetviam vrátane výroby ocele ako hlavnej suroviny používanej na výrobu prešetrovaného výrobku. Takéto opatrenia bránia voľnému fungovaniu trhových síl.

(130)

Podľa informácií v spise čínsky konkurzný systém nie je dostatočný, pokiaľ ide o plnenie jeho hlavných funkcií, ako napr. spravodlivé uspokojenie pohľadávok a dlhov a zabezpečenie oprávnených nárokov a záujmov veriteľov a dlžníkov. Príčinou je podľa všetkého skutočnosť, že aj keď čínske konkurzné právo formálne vychádza zo zásad podobných tým, ktoré sa uplatňujú v zodpovedajúcich právnych predpisoch v krajinách iných ako ČĽR, čínsky systém sa vyznačuje systematicky neuspokojivým presadzovaním práva. Počet konkurzov zostáva tradične nízky v pomere k veľkosti hospodárstva krajiny, a to v neposlednom rade aj z dôvodu, že insolvenčné konania sú poznačené viacerými nedostatkami, ktoré v praxi pôsobia odrádzajúco pri podávaní žiadosti o konkurz. Okrem toho štát stále zohráva silnú a aktívnu úlohu v insolvenčnom konaní, pričom nezriedka priamo ovplyvňuje jeho výsledok (56).

(131)

Nedostatky v systéme vlastníckych práv sú okrem toho obzvlášť zreteľné vo vzťahu k vlastníctvu pozemkov a k právam na využívanie pôdy v ČĽR (57). Všetku pôdu vlastní čínsky štát (pozemky na vidieku sú v kolektívnom vlastníctve a mestské pozemky vo vlastníctve štátu). Jej prideľovanie závisí výlučne od štátu. V krajine existujú právne ustanovenia, ktorých cieľom je udeľovať práva na užívanie pôdy transparentným spôsobom a za trhové ceny, napr. zavedením ponukových konaní. Tieto ustanovenia sa však často nedodržiavajú a niektorí kupujúci získavajú pôdu zadarmo alebo za sadzby, ktoré sú nižšie ako trhové (58). Okrem toho orgány pri prideľovaní pôdy často sledujú osobitné politické ciele vrátane vykonávania hospodárskych plánov (59).

(132)

Na výrobcov zváraných rúrok a rúr sa veľmi podobne ako na iné odvetvia čínskeho hospodárstva vzťahuje všeobecný režim čínskych predpisov z oblasti konkurzného práva, práva obchodných spoločností a majetkového práva. V dôsledku toho sú aj tieto spoločnosti vystavené deformáciám zhora nadol vyplývajúcim z diskriminačného uplatňovania alebo nedostatočného presadzovania predpisov v oblasti konkurzného a majetkového práva. Zo súčasného prešetrovania nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktorými by sa tieto zistenia spochybňovali. Komisia teda dospela k predbežnému záveru, že čínske predpisy v oblasti konkurzného a majetkového práva nefungujú náležitým spôsobom, čo spôsobuje deformácie udržiavaním platobne neschopných firiem nad vodou a udeľovaním práv na užívanie pôdy v ČĽR. Tieto úvahy, ktoré vychádzajú z dostupných dôkazov, sa podľa všetkého v plnej miere vzťahujú aj na odvetvie zváraných rúrok a rúr.

(133)

So zreteľom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že došlo k diskriminačnému uplatňovaniu alebo nedostatočnému presadzovaniu predpisov v oblasti konkurzného a majetkového práva v odvetví zváraných rúrok a rúr, a to aj pokiaľ ide o prešetrovaný výrobok.

(134)

Systém miezd založených na trhových princípoch sa v ČĽR nemôže naplno rozvíjať, pretože pracovníkom a zamestnávateľom sa bráni vo výkone ich práv na kolektívne organizovanie sa. ČĽR neratifikovala viacero základných dohovorov Medzinárodnej organizácie práce (ďalej len „MOP“), a to najmä dohovorov súvisiacich so slobodou združovania a s kolektívnym vyjednávaním (60). Podľa celoštátneho práva pôsobí len jedna odborová organizácia. Táto organizácia však nie je nezávislá od štátnych orgánov a jej zapájanie sa do kolektívneho vyjednávania a ochrany práv pracovníkov je stále len rudimentárne (61). Mobilitu čínskej pracovnej sily okrem toho sťažuje aj systém registrácie domácností, ktorý obmedzuje prístup k plnej škále dávok sociálneho zabezpečenia a iných dávok len na miestnych obyvateľov v danej správnej oblasti. Vedie to zvyčajne k tomu, že pracovníci, ktorí nemajú bydlisko registrované v danej lokalite, majú krehkú pozíciu v zamestnaní a nižší príjem než držitelia miestnej registrácie bydliska (62). Tieto zistenia spôsobujú deformáciu mzdových nákladov v ČĽR.

(135)

Neboli predložené žiadne dôkazy toho, že odvetvie zváraných rúrok a rúr nepodlieha opísanému čínskemu systému pracovného práva. Odvetvie zváraných rúrok a rúr teda ovplyvňujú deformácie mzdových nákladov priamo (pri výrobe prešetrovaného výrobku alebo hlavnej suroviny potrebnej na jeho výrobu), ako aj nepriamo (pri prístupe ku kapitálu alebo k vstupom od spoločností, ktoré podliehajú rovnakému systému pracovného práva v ČĽR).

(136)

Prístup obchodných subjektov ku kapitálu v ČĽR podlieha rôznym deformáciám.

(137)

Po prvé, čínsky finančný systém sa vyznačuje silným postavením štátom vlastnených bánk (63), ktoré pri poskytovaní prístupu k financovaniu zohľadňujú iné kritériá než hospodársku životaschopnosť projektu. Podobne ako štátom vlastnené nefinančné podniky, aj banky sú stále prepojené so štátom, a to nielen prostredníctvom vlastníckych, ale aj osobných vzťahov (vrcholové vedenie vo veľkých štátom vlastnených finančných inštitúciách vymenúva v konečnom dôsledku Komunistická strana Číny) (64) a takisto ako štátom vlastnené nefinančné podniky aj banky pravidelne vykonávajú verejné politiky, ktoré skoncipovala vláda. Banky si takýmto spôsobom plnia výslovnú zákonnú povinnosť vykonávať svoju podnikateľskú činnosť v súlade s potrebami národného hospodárskeho a sociálneho rozvoja a na základe usmernení priemyselných politík štátu (65).

(138)

Aj keď treba uznať, že rôzne právne ustanovenia odkazujú na nutnosť dodržiavať obvyklé bankové postupy a prudenciálne pravidlá, ako napr. nutnosť posúdenia úverovej bonity dlžníka, z veľmi presvedčivých dôkazov vrátane zistení v rámci prešetrovaní na ochranu obchodu vyplýva, že tieto ustanovenia zohrávajú pri uplatňovaní týchto rôznych právnych nástrojov len vedľajšiu úlohu.

(139)

Dlhopisové a úverové ratingy sú navyše často skreslené, a to z viacerých dôvodov, okrem iného aj preto, že posúdenie rizika je ovplyvnené strategickým významom firmy pre čínsku vládu a silou implicitnej vládnej záruky. Odhady jasne naznačujú, že čínske úverové ratingy systematicky zodpovedajú nižším medzinárodným ratingom (66).

(140)

Tieto problémy ešte zhoršujú ďalšie pravidlá, na základe ktorých sa financie smerujú do odvetví, ktoré vláda označila za podporované alebo inak významné (67). To má za následok uprednostňovanie pri poskytovaní úverov v prospech štátom vlastnených podnikov, veľkých a náležite prepojených súkromných firiem a firiem v kľúčových priemyselných odvetviach, čo znamená, že dostupnosť kapitálu a náklady naň nie sú rovnaké pre všetky subjekty na trhu.

(141)

Po druhé, náklady na prijaté úvery a pôžičky sa v snahe podporiť rast investícií udržiavali na umelo nízkej úrovni. To viedlo k nadmernému využívaniu kapitálových investícií s čoraz nižšou návratnosťou investícií. Túto skutočnosť dokladá nedávny nárast zadlženosti podnikov v štátnom sektore napriek výraznému poklesu ziskovosti, čo svedčí o tom, že mechanizmy uplatňované v bankovom systéme nefungujú štandardným komerčným spôsobom.

(142)

Po tretie, hoci v októbri 2015 sa dosiahla liberalizácia nominálnych úrokových sadzieb, cenové signály stále nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, ale sú ovplyvnené vládou vyvolanými deformáciami. Podiel úverov poskytnutých pri referenčnej úrokovej sadzbe, resp. pod ňou, predstavuje totiž aj naďalej 45 % zo všetkých poskytnutých úverov a podľa všetkého sa viac využívajú cielené úvery, pretože tento podiel sa od roku 2015 markantne zvýšil napriek zhoršujúcim sa hospodárskym podmienkam. Umelo nízke úrokové sadzby vedú k podhodnocovaniu ceny kapitálu a následne k jeho nadmernému užívaniu.

(143)

Celkový nárast úverov v ČĽR poukazuje na zhoršujúcu sa efektívnosť prideľovania kapitálu bez akýchkoľvek náznakov sprísnenia úverových podmienok, ktoré by sa dalo očakávať v nedeformovanom trhovom prostredí. V dôsledku toho sa v uplynulých rokoch prudko zvýšilo množstvo nesplácaných úverov. V situácii zvyšovania rizikovej zadlženosti sa čínska vláda rozhodla vyhýbať sa úverovým zlyhaniam. Následne sa problémy s nedobytnými pohľadávkami riešili prolongovaním, v dôsledku čoho vznikli tzv. zombie spoločnosti, alebo prevodom vlastníctva dlhu (napr. prostredníctvom fúzií alebo konverzie dlhu na kapitál) bez toho, aby sa nutne odstránil celkový problém s dlhom alebo riešili jeho hlavné príčiny.

(144)

Aj napriek nedávnym krokom, ktoré sa podnikli v snahe liberalizovať trh, je systém poskytovania úverov pre podnikových klientov v ČĽR v podstate naďalej poznačený výraznými deformáciami, ktoré vyplývajú z pretrvávajúcej všadeprítomnej úlohy štátu na kapitálových trhoch.

(145)

Neboli predložené žiadne dôkazy toho, že odvetvie zváraných rúrok a rúr nepodlieha opísanému zasahovaniu vlády do finančného systému. Značné zasahovanie vlády do finančného systému preto vedie k závažnému ovplyvňovaniu trhových podmienok na všetkých úrovniach.

(146)

Komisia poznamenala, že deformácie opísané v správe sú pre čínske hospodárstvo charakteristické. Z dostupných dôkazov vyplýva, že skutočnosti a črty čínskeho systému, ako sa opisujú v oddiele 3.2.2.2 písm. a) bodoch 1 – 5, ako aj v časti A správy, platia pre celú krajinu a pre všetky odvetvia hospodárstva. To isté platí aj pre opis výrobných faktorov, ako sa uvádza v oddiele 3.2.2.2 písm. a) bodoch 6 – 8 a v časti B správy.

(147)

Komisia pripomína, že na výrobu zváraných rúrok a rúr je potrebný široký okruh vstupov. Keď výrobcovia zváraných rúrok a rúr nakupujú/zazmluvňujú tieto vstupy, ceny, ktoré platia (a ktoré sa zaznamenávajú ako ich náklady), sú jednoznačne vystavené rovnakým systematickým deformáciám, aké už boli spomenuté. Napríklad dodávatelia vstupov zamestnávajú pracovnú silu, ktorá je ovplyvnená týmito deformáciami. Môžu si požičať peniaze, ktoré podliehajú deformáciám vo finančnom sektore, resp. pri prideľovaní kapitálu. Okrem toho podliehajú systému plánovania, ktorý sa uplatňuje na všetkých úrovniach štátnej správy a vo všetkých odvetviach.

(148)

V dôsledku toho nielenže nie je vhodné použiť predajné ceny zváraných rúrok a rúr na domácom trhu v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, ale skreslené sú aj všetky náklady na vstupy (vrátane surovín, energie, pôdy, financovania, práce atď.), pretože ich cenotvorba je ovplyvnená značným zasahovaním vlády, ako sa uvádza v častiach A a B správy. Zásahy vlády opísané v súvislosti s prideľovaním kapitálu, pôdou, prácou, energiou a surovinami sú totiž prítomné v celej ČĽR. To napríklad znamená, že vstup, ktorý bol sám osebe vyrobený v ČĽR kombináciou rôznych výrobných faktorov, je vystavený výrazným deformáciám. To isté platí aj pre vstupy používané na výrobu takéhoto vstupu atď. Čínska vláda ani vyvážajúci výrobcovia nepredložili v tomto prešetrovaní žiadne dôkazy ani argumenty, ktoré by preukazovali opak.

(149)

Z analýzy uvedenej v oddiele 3.2.2.2 písm. a) bodoch 2 – 9, ktorá zahŕňa preskúmanie všetkých dostupných dôkazov o zasahovaní ČĽR do hospodárstva krajiny vo všeobecnosti, ako aj o jej zasahovaní do odvetvia zváraných rúrok a rúr (vrátane dotknutého výrobku), vyplynulo, že ceny prešetrovaného výrobku alebo náklady na prešetrovaný výrobok vrátane nákladov na suroviny, energiu a prácu nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, pretože sú ovplyvnené značným zasahovaním vlády v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, ako vyplýva zo skutočného alebo z potenciálneho vplyvu jedného relevantného prvku alebo viacerých relevantných prvkov, ktoré sa v danom ustanovení uvádzajú. Na základe toho a vzhľadom na skutočnosť, že čínska vláda a vyvážajúci výrobcovia v ČĽR nespolupracovali, Komisia dospela k záveru, že na stanovenie normálnej hodnoty nie je v tomto prípade vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu.

(150)

Komisia preto pristúpila k vytvoreniu normálnej hodnoty výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty, čiže v tomto prípade postupovala na základe zodpovedajúcich nákladov na výrobu a predaj v primeranej reprezentatívnej krajine v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, ako sa rozoberá v ďalšom oddiele. Komisia pripomenula, že nebolo predložené žiadne tvrdenie, podľa ktorého niektoré náklady na domácom trhu neboli deformované v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) tretej zarážky základného nariadenia.

(151)

Výber reprezentatívnej krajiny bol založený na týchto kritériách v zmysle článku 2 ods. 6a základného nariadenia:

(152)

Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 95 a 96, Komisia 11. mája a 4. júna 2020 vydala dva záznamy do spisu týkajúce sa zdrojov určenia normálnej hodnoty a výrobných faktorov (ďalej len „prvý záznam“ a „druhý záznam“). V druhom zázname Komisia informovala zainteresované strany o svojom závere, že v predmetnom prípade je vhodnou reprezentatívnou krajinou Thajsko.

(153)

V prvom zázname Komisia identifikovala Brazíliu, Malajziu, Mexiko, Thajsko a Turecko ako krajiny s podobnou úrovňou hospodárskeho rozvoja ako ČĽR podľa Svetovej banky, čo znamená, že všetky tieto krajiny Svetová banka klasifikuje ako krajiny s vyšším stredným príjmom na základe hrubého národného dôchodku.

(154)

Po vydaní uvedeného záznamu neboli k úrovni hospodárskeho rozvoja predložené žiadne pripomienky.

(155)

V prvom zázname Komisia uviedla, že výroba prešetrovaného výrobku sa zistila v Brazílii, Malajzii, Mexiku, Thajsku a Turecku. Malajzia však bola ako potenciálna reprezentatívna krajina vylúčená, keďže sa zistil iba jeden výrobca prešetrovaného výrobku, pričom neboli verejne dostupné žiadne finančné výkazy za ORP.

(156)

V nadväznosti na prvý záznam neboli vo vzťahu k výrobe prešetrovaného výrobku v možných reprezentatívnych krajinách predložené žiadne pripomienky.

(157)

Komisia ďalej overovala dostupnosť verejných údajov, a najmä verejných finančných údajov od výrobcov prešetrovaného výrobku, za uvedené zvažované krajiny.

(158)

Komisia hľadala výrobcov zváraných rúrok a rúr s verejne dostupnými finančnými údajmi, ktoré by bolo možné použiť na stanovenie nedeformovaných a primeraných súm na predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk. Komisia obmedzila vyhľadávanie na spoločnosti s verejne dostupnými výkazmi ziskov a strát za ORP, ktoré v tomto období dosahovali zisk. Navyše sa uprednostnili výrobcovia zváraných rúrok a rúr, ktorí majú verejne dostupné finančné výkazy na úrovni spoločnosti, nie na konsolidovanej úrovni pre celú príslušnú skupinu. V druhom zázname sa preto uvádzali iba dve spoločnosti v Thajsku a jedna spoločnosť v Turecku.

(159)

Na základe kvality a úrovne podrobností verejne dostupných finančných údajov, ktoré boli k dispozícii v Thajsku a Turecku, ako aj vzhľadom na dostupnosť a reprezentatívnosť referenčných hodnôt pre jednotlivé výrobné faktory (70) Komisia usúdila, že vhodnou reprezentatívnou krajinou je Thajsko.

(160)

Komisia dôkladne analyzovala všetky príslušné údaje dostupné v spise o výrobných faktoroch v Thajsku a skonštatovala tieto skutočnosti:

(161)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia vytvorená normálna hodnota musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk. Ako sa uvádza v odôvodnení 96, Komisia skonštatovala, že v prípade thajských výrobcov Pacific Pipe Co., Ltd. a Asia Metal Co., Ltd. sú verejne dostupné finančné výkazy, ktoré možno použiť ako náhradu na určenie nedeformovanej a primeranej sumy na predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk.

(162)

Po určení Thajska ako vhodnej reprezentatívnej krajiny na základe týchto prvkov nebolo potrebné vykonať posúdenie úrovne sociálnej a environmentálnej ochrany v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) prvou zarážkou poslednou vetou základného nariadenia.

(163)

Vzhľadom na uvedenú analýzu Thajsko vyhovuje všetkým kritériám uvedeným v článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážke základného nariadenia, aby sa mohlo považovať za vhodnú reprezentatívnu krajinu. Thajsko predovšetkým disponuje značným objemom výroby prešetrovaného výrobku a úplným súborom údajov, ktoré sú k dispozícii pre všetky výrobné faktory, predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk.

(164)

V druhom zázname Komisia uviedla, že pri vytvorení normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia použije databázu GTA na stanovenie nedeformovaných nákladov v prípade väčšiny výrobných faktorov v reprezentatívnej krajine.

(165)

Komisia ďalej uviedla, že na stanovenie nedeformovaných nákladov práce v reprezentatívnej krajine použije štatistiky MOP a národné štatistiky, zatiaľ čo na stanovenie nedeformovaných nákladov na energiu sa použijú národné štatistiky, ako sa uvádza v odôvodnení 160.

(166)

Komisia do výpočtu zahrnula hodnotu režijných nákladov spojených s výrobou na účely pokrytia nákladov, ktoré nie sú zahrnuté v uvedených výrobných faktoroch. Na stanovenie tejto sumy použila finančné údaje jedného z výrobcov z Únie, ktorý v rámci prešetrovania dumpingu spolupracoval a na uvedený účel poskytol konkrétne informácie (71), a to spoločnosti Arcelor Mittal Tubular Products z Poľska (ďalej len „AMTP“). Metodika sa náležite vysvetľuje v oddiele 3.2.2.2 písm. e).

(167)

Ako sa napokon uvádza v druhom zázname, Komisia použila finančné údaje vybraných thajských spoločností uvedených v odôvodnení 161 na stanovenie predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku.

(168)

V dvoch záznamoch o výrobných faktoroch sa Komisia snažila zostaviť zoznam výrobných faktorov a zdrojov, ktorý sa mal použiť pre všetky výrobné faktory, ako je materiál, energia a práca, ktoré výrobcovia v ČĽR používajú pri výrobe prešetrovaného výrobku. Komisii neboli k zoznamu výrobných faktorov, ktorý v uvedených záznamoch poskytla zainteresovaným stranám, predložené žiadne pripomienky.

(169)

Keďže čínski vyvážajúci výrobcovia počas postupu revízneho prešetrovania nespolupracovali, Komisia musela pri určení výrobných faktorov použitých pri výrobe zváraných rúrok a rúr vychádzať z informácií európskeho výrobcu AMTP. Na základe údajov zhromaždených od čínskych spoločností počas pôvodného prešetrovania a informácií dostupných na webových sídlach čínskych výrobcov zváraných rúrok a rúr sa zdá, že ich výrobný proces a použité materiály sú podobné ako tie, ktoré uviedla spoločnosť AMTP.

(170)

Vzhľadom na neexistenciu spolupráce Komisia nemala podrobnejšie colné kódy pre jednotlivé výrobné faktory ako šesťmiestne kódy HS. Použité kódy HS v plnej miere zodpovedali thajským colným kódom.

(171)

Vzhľadom na všetky informácie predložené spoločnosťou AMTP a neexistenciu pripomienok k dvom záznamom o zdrojoch na určenie normálnej hodnoty výrobných faktorov boli identifikované tieto výrobné faktory a colné kódy (ak sa uplatňujú):

Tabuľka 1

Výrobné faktory používané pri výrobe zváraných rúrok a rúr

(172)

S cieľom stanoviť nedeformované ceny materiálov dodaných k bránam závodu výrobcu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) prvou zarážkou a vzhľadom na to, že v ČĽR nespolupracovali žiadni výrobcovia, Komisia použila dovozné ceny do reprezentatívnej krajiny pre každý materiál, ktorý spoločnosť AMTP používa na výrobu zváraných rúrok a rúr. Komisia overila uvádzané používané suroviny a vzniknuté vedľajšie produkty, ako aj príslušné jednotkové spotreby pri výrobe prešetrovaného výrobku.

(173)

Komisia pri všetkých surovinách a vedľajších produktoch vychádzala z dovozných cien v reprezentatívnej krajine. Dovozná cena v reprezentatívnej krajine bola stanovená ako vážený priemer jednotkových cien dovozu zo všetkých tretích krajín okrem ČĽR. Komisia sa rozhodla vyňať dovoz z ČĽR do reprezentatívnej krajiny, keďže v odôvodnení 149 dospela k záveru, že z dôvodu existencie výrazných deformácií podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v ČĽR. Keďže neexistujú žiadne dôkazy toho, že tieto deformácie nemajú rovnaký vplyv aj na výrobky určené na vývoz, Komisia dospela k záveru, že rovnakými deformáciami sú ovplyvnené aj vývozné ceny. Vylúčené objemy dovozu z Číny mali citeľný vplyv iba v prípade kyseliny sírovej, pričom predstavovali 4,7 % celkového dovozu reprezentatívnej krajiny. V prípade všetkých ostatných surovín a vedľajších produktov sa príslušné podiely dovozu pohybovali od 0 % do 0,3 %.

(174)

Za bežných okolností by boli vylúčené aj objemy dovozu do reprezentatívnej krajiny z krajín, ktoré nie sú členmi WTO, uvedených v prílohe I k nariadeniu (EÚ) 2015/755. Podľa článku 2 ods. 7 základného nariadenia sa ceny na domácom trhu v uvedených krajinách nemôžu použiť na účely určenia normálnej hodnoty. V tomto prípade však v Thajsku počas ORP nebol zaznamenaný žiadny dovoz surovín a vedľajších produktov z týchto krajín.

(175)

S cieľom stanoviť nedeformovanú cenu surovín dodaných k bránam závodu vyvážajúceho výrobcu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) prvou zarážkou základného nariadenia Komisia uplatnila dovozné clo reprezentatívnej krajiny na príslušnej úrovni v závislosti od krajiny pôvodu dovezeného objemu. Komisia navyše pripočítala náklady na vnútroštátnu dopravu vypočítané na kilogram na základe kalkulácie nákladov na dodávky medzi prístavom Laem Chabang a Bangkokom, ako sa uvádza v správe Svetovej banky (72).

(176)

Na účely stanovenia referenčnej hodnoty pre náklady práce Komisia použila štatistiky MOP spolu s verejne dostupnými thajskými národnými štatistikami a informáciami spoločnosti KPMG o daniach a odvodoch v Thajsku (73).

(177)

V štatistikách MOP sa uvádzali údaje o priemernom počte hodín za týždeň, ktoré zamestnanec skutočne odpracoval vo výrobnom odvetví v Thajsku počas ORP (74).

(178)

Hoci sa údaje o mesačnej odmene zamestnancov vo výrobnom odvetví uvádzali aj v štatistikách MOP, Komisia sa rozhodla uviesť štatistiky thajského Národného štatistického úradu, v ktorých sa poskytovali podrobnejšie informácie o mzdách a iných ako mzdových dávkach v rôznych hospodárskych odvetviach podľa jednotlivých štvrťrokov (75).

(179)

Napokon Komisia použila informácie poskytnuté spoločnosťou KPMG, aby stanovila odvod na sociálne zabezpečenie uhrádzaný zamestnávateľom.

(180)

Pomocou týchto údajov Komisia vypočítala hodinovú mzdu vo výrobe, ku ktorej pripočítala dodatočné náklady súvisiace s prácou, ktoré znáša zamestnávateľ.

(181)

Na určenie referenčnej hodnoty pre elektrinu Komisia použila kalkuláciu ceny elektriny pre podnikateľské subjekty, priemyselné a štátne podniky, ktorá bola k dispozícii na webovom sídle Metropolitného orgánu pre elektrinu (76).

(182)

Vzhľadom na neexistenciu spolupráce čínskych výrobcov všetky ostatné parametre potrebné na výpočet priemernej nedeformovanej referenčnej ceny elektriny, napríklad rozsah napätia, čas špičky/mimo špičky a špičkový odber, vychádzali z údajov poskytnutých spoločnosťou AMTP.

(183)

S cieľom stanoviť referenčnú hodnotu pre zemný plyn Komisia použila štatistickú správu Úradu pre politiku a plánovanie v oblasti energetiky (Ministerstvo energetiky) (77). Táto správa sa vzťahovala na celé ORP, ale uvádzali sa v nej celkové údaje o spotrebovanom množstve a hodnote zemného plynu bez ohľadu na druh používateľa (domácnosti, priemysel, doprava) a vo všetkých formách. Komisia však nedokázala identifikovať žiadny zdroj, ktorý by umožňoval zúžiť tieto údaje iba na výrobné odvetvie. V podrobnejšej výročnej správe odboru pre rozvoj a efektívnosť energie z alternatívnych zdrojov (Ministerstvo energetiky) (78) boli údaje o spotrebe uvedené iba z hľadiska objemu, takže na tomto základe cenu zemného plynu nemožno vypočítať. Podľa tejto správy predstavovala spotreba výrobného odvetvia 44 % celkovej spotreby zemného plynu v Thajsku počas ORP.

(184)

Okrem výrobných faktorov zhrnutých v odôvodnení 171 sa vypočítali aj režijné náklady spojené s výrobou. Vzhľadom na neexistenciu spolupráce čínskych výrobcov vychádzal výpočet týchto režijných nákladov spojených s výrobou z pomeru režijných nákladov spojených s výrobou k priamym výrobným nákladom podľa informácii od spoločnosti AMTP. Tento percentuálny podiel sa uplatnil na nedeformované priame výrobné náklady.

(185)

Pokiaľ ide o predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk, Komisia použila finančné údaje thajských výrobcov Pacific Pipe Co., Ltd. (79) a Asia Metal Co., Ltd. (80) Komisia najprv pri každej z dvoch spoločností vypočítala príslušné percentuálne podiely predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku z nákladov na predaný tovar. Potom sa stanovili priemerné predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk v reprezentatívnej krajine (vážené podľa obratov spoločností). Verejne dostupné audítorsky overené účtovné závierky týchto spoločnosti boli zainteresovaným stranám sprístupnené ako príloha k druhému záznamu.

(186)

Na základe uvedených skutočností Komisia vytvorila normálnu hodnotu jednotlivých základných druhov výrobku na základe ceny zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(187)

Ako prvé Komisia stanovila nedeformované priame výrobné náklady. Keďže vyvážajúci výrobcovia nespolupracovali, Komisia vychádzala z informácií o spotrebe každého výrobného faktora (surovín, práce a elektriny) pri výrobe prešetrovaného výrobku, ktoré poskytla spoločnosť AMTP. Tieto spotrebované objemy sa vynásobili nedeformovanými jednotkovými nákladmi stanovenými v Thajsku, ako sa opisuje v písmene d).

(188)

Výpočet sa vykonal samostatne pre dva základné druhy zváraných rúrok a rúr, t. j. pre čierne rúrky/rúry a galvanizované rúrky/rúry. Galvanizované rúrky/rúry sú čierne rúrky/rúry, ktoré následne prešli procesom pozinkovania, v ktorom sa rúrka/rúra poťahuje vrstvou zinku. Výroba galvanizovaného výrobku si preto vyžaduje dodatočnú spotrebu energie a práce a dodatočné použitie zinku a kyseliny sírovej, ktoré sa pri výrobe čiernych rúrok/rúr nespotrebúvajú vôbec.

(189)

Po druhé, Komisia navýšila nedeformované priame výrobné náklady o percentuálny podiel režijných nákladov spojených s výrobou určený v súlade s opisom v odôvodnení 184, aby získala nedeformované výrobné náklady.

(190)

Napokon Komisia na výrobné náklady stanovené v súlade s opisom v odôvodnení 189 navyše uplatnila predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk v reprezentatívnej krajine, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 185. Predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk vyjadrené ako percentuálny podiel nákladov na predaný tovar a uplatnené na nedeformované výrobné náklady predstavovali 4,3 % v prípade predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a 3,0 % v prípade zisku.

(191)

Normálne hodnoty pre dva druhy výrobkov vypočítané v súlade s opisom v odôvodneniach 187 až 190 sa znížili o nedeformované hodnoty vedľajších produktov na základe zoznamu vedľajších produktov, ktorý poskytla spoločnosť AMTP. Nedeformované hodnoty vedľajších produktov sa stanovili vynásobením množstiev predaných v ORP podľa informácií spoločnosti AMTP a ich nedeformovaných jednotkových nákladov stanovených v Thajsku, ako sa opisuje v písmene d). V prípade niektorých vedľajších produktov (zinkového popola, tvrdého zinku) sa úprava vykonala iba vo vzťahu k normálnej hodnote stanovenej pre galvanizované výrobky, keďže tieto vedľajšie výrobky sa získavajú počas procesu pozinkovania.

(192)

Na tomto základe Komisia vytvorila normálnu hodnotu na základe ceny zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia. Vzhľadom na skutočnosť, že nespolupracovali žiadni vyvážajúci výrobcovia, normálna hodnota sa stanovila pre celú krajinu.

(193)

Keďže čínski vyvážajúci výrobcovia nespolupracovali, vývozná cena sa určila podľa údajov Eurostatu o cene CIF upravených na úroveň ceny zo závodu. Vývozná cena CIF sa teda znížila o náklady na námornú nákladnú dopravu a poistenie (81) a o náklady na vnútroštátnu dopravu v Číne (82). Samostatná vývozná cena sa určila pre čierne a galvanizované výrobky.

(194)

Komisia porovnala pri jednotlivých druhoch výrobkov vytvorenú normálnu hodnotu stanovenú podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia a vývoznú cenu stanovenú, ako sa uvádza v predchádzajúcom texte.

(195)

V prípade určitých výrobkov ČĽR uplatňuje politiku iba čiastočného vrátenia DPH pri vývoze. Na zabezpečenie toho, aby bola normálna hodnota vyjadrená na rovnakej úrovni zdanenia ako vývozná cena, normálna hodnota sa zvyčajne upraví smerom nahor o časť DPH účtovanej pri vývoze prešetrovaného výrobku, ktorá sa čínskym vyvážajúcim výrobcom nevrátila. Zo štatistických údajov na webovom sídle čínskej daňovej a colnej správy a z údajov z databázy Transcustoms (83) však vyplynulo, že v ORP sa DPH účtovaná pri vývoze zváraných rúrok a rúr vracala v plnom rozsahu. Úprava DPH sa preto neuplatnila.

(196)

Na základe toho sa zistilo, že vážený priemer dumpingového rozpätia vyjadrený ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, dosahoval zápornú hodnotu.

(197)

Komisia dospela k záveru, že vývoz prešetrovaného výrobku z Číny počas ORP nebol dumpingový. Objem dotknutého dovozu bol však veľmi obmedzený, keďže predstavoval 0,2 % celkového dovozu do EÚ a podiel 0,1 % na trhu Únie, a ceny sa preto považovali za nereprezentatívne. Komisia preto prešetrovala aj pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu.

(198)

Po zistení neexistencie dumpingu počas ORP Komisia prešetrila pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu v prípade zrušenia opatrení v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia. Analyzovali sa tieto ďalšie prvky: existencia dumpingového vývozu do tretích krajín, výrobná kapacita a voľná kapacita v ČĽR, dostupnosť iných trhov a atraktívnosť trhu Únie.

(199)

Na základe dovozných štatistík z databázy GTA Komisia určila päť najväčších dovozcov zváraných rúrok a rúr z ČĽR počas obdobia revízneho prešetrovania, a to: Filipíny, Hongkong, Peru, Indonéziu a Singapur (84). Komisia sa rozhodla z analýzy vylúčiť Hongkong, pretože sa zistili veľké nezrovnalosti vo vykázaných objemoch obchodu medzi ČĽR a Hong Kongom pri porovnaní príslušných dovozných a vývozných správ z databázy GTA, ako aj preto, že Hongkong zrejme nebol konečným miestom určenia čínskeho vývozu prešetrovaného výrobku. Pokiaľ ide o čínsky vývoz zváraných rúrok a rúr na ostatné štyri hlavné trhy, výpočty dumpingu sa vykonali podľa metodiky opísanej v ďalšom texte.

(200)

V záujme posúdenia dumpingu z ČĽR do tretích krajín Komisia použila rovnakú normálnu hodnotu ako pri výpočte dumpingu vo vzťahu k trhu Únie vytvorenú v súlade s opisom v odôvodneniach 168 až 192.

(201)

Keďže čínski výrobcovia nespolupracovali, pravdepodobná vývozná cena do Únie sa odhadla prostredníctvom analýzy súčasných čínskych vývozných cien do tretích krajín na základe príslušných dovozných štatistík z databázy GTA pre jednotlivé krajiny.

(202)

Všetky štyri dotknuté krajiny vykázali dovoznú hodnotu na úrovni CIF. Komisia preto upravila vykázané ceny, aby vypočítala vývoznú cenu na úrovni ceny zo závodu, prostredníctvom odpočtu nákladov na námornú nákladnú dopravu a poistenie (85) a nákladov na vnútroštátnu dopravu v Číne (86).

(203)

V prípade Peru sa náklady na námornú nákladnú dopravu a poistenie pri dodávkach z ČĽR v uvedenom zdroji neuvádzali. Komisia sa preto rozhodla použiť kalkuláciu nákladov na dodávky medzi ČĽR a Čile, ktorá bola v rovnakom zdroji k dispozícii.

(204)

Komisia porovnala vytvorenú normálnu hodnotu a vývozné ceny do tretích krajín na základe ceny zo závodu. Keď to bolo možné (87), porovnanie sa vykonalo podľa jednotlivých druhov výrobkov (čierne/galvanizované) a stanovil sa vážený priemer výšky dumpingu.

(205)

Z uvedeného porovnania vyplynulo dumpingové rozpätie pre celú krajinu, pokiaľ ide o čínsky vývoz do týchto štyroch krajín, vyjadrené ako percentuálny podiel príslušných hodnôt CIF takto:

(206)

Vzhľadom na nespoluprácu čínskej vlády a čínskych výrobcov sa výrobná kapacita a voľná kapacita v ČĽR stanovili v súlade s článkom 18 základného nariadenia na základe dostupných skutočností, a najmä na základe informácií poskytnutých žiadateľom a Huajinským inštitútom priemyselného výskumu (88) (Huajing Industry Research Institute, ďalej len „HIRI“).

(207)

Podľa oboch uvedených zdrojov výrobná kapacita v ČĽR výrazne prekračuje súčasný objem výroby a domáci dopyt na čínskom trhu. Údaje uvedené v odôvodneniach 208 a 209 sa týkajú celkovej výroby železných a oceľových zváraných rúrok a rúr. Podľa odhadov žiadateľa predstavujú približne 80 % tejto výroby „malé rúrky a rúry“ s vonkajším priemerom 406,4 mm alebo menším, čo zodpovedá prešetrovanému výrobku. Tento odhad potvrdzuje správa inštitútu HIRI. Hoci sa neuvádzajú žiadne presne údaje, podľa správy „predstavuje väčšina zváraných rúrok vyrábaných odvetvím zváraných rúrok v Číne výrobky s malým priemerom a hrubými stenami“. Komisia teda dospela k záveru, že nesúlad medzi výrobnou kapacitou a skutočnou výrobou a dopytom na čínskom trhu, ako sa uvádza v ďalšom texte, je reprezentatívny pre prešetrovaný výrobok.

(208)

Podľa údajov uvedených v žiadosti, ktoré sa potom počas prešetrovania aktualizovali, predstavovala výroba zváraných rúrok a rúr v ČĽR v ORP 60 miliónov ton. V správe inštitútu HIRI sa uvádza mierne nižší údaj 56 miliónov ton. Zo správy inštitútu HIRI ďalej vyplýva, že tento objem výroby už dokonca aj bez zohľadnenia voľnej kapacity prevyšuje domáci dopyt v ČĽR, ktorý sa odhaduje na 52,4 milióna ton.

(209)

Podľa žiadateľa predstavuje voľná výrobná kapacita v prípade prešetrovaného výrobku v ČĽR približne 10 miliónov ton. V správe inštitútu HIRI sa neuvádzajú žiadne údaje o skutočnej kapacite. Jasne sa v nej však zdôrazňuje existencia nadmernej výroby zváraných rúrok v ČĽR a existencia závažnej nadmernej kapacity. V správe sa okrem iného uvádza, že “… hoci sa pri rýchlom rozvoji čínskeho priemyslu dopyt Číny po zváraných rúrkach značne zvýšil, miera rastu dopytu je stále pomerne nízka, pričom dopyt je nižší ako objem výroby zváraných rúrok. To spôsobilo aktuálnu situáciu nadmernej kapacity v prípade zváraných rúrok. Pre rozvoj odvetvia zváraných rúrok to nie je prospešné. Jedným z dôvodov nadmernej kapacity navyše je, že niektoré domáce odvetvia majú vyššie požiadavky na zvárané rúrky vrátane požiadaviek na kvalitu, priemery a stenu rúrky. Čínske zvárané rúrky nedokážu uspokojiť potreby týchto odvetví, ktoré musia zvárané rúrky nakupovať z iných krajín. To vedie k súčasnej situácii zníženého dopytu, ktorý ešte zvýšil domácu nadmernú kapacitu“ (89).

(210)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že čínski vyvážajúci výrobcovia majú značné voľné kapacity, ktoré by v prípade uplynutia platnosti opatrení mohli použiť na výrobu zváraných rúrok a rúr na vývoz do Únie.

(211)

Vo vzťahu k vývozu zváraných rúrok a rúr s pôvodom v ČĽR je zavedený celý rad opatrení na ochranu obchodu a iných obmedzení dovozu. Podľa systému Global Trade Alert (90) sa takéto opatrenia uplatňujú v Austrálii (antidumpingové a vyrovnávacie clá), Kanade (antidumpingové a vyrovnávacie clá), Kolumbii (antidumpingové opatrenia), Mexiku (antidumpingové opatrenia), Pakistane (zákaz dovozu), Spojených štátoch amerických (antidumpingové opatrenia a opatrenia podľa článku 232), Thajsku (antidumpingové opatrenia) a Turecku (ochranné opatrenie). Týmito opatreniami sa nielenže obmedzuje prístup čínskych výrobcov na uvedené trhy, ale potvrdzujú sa nimi aj pokračujúce nekalé obchodné praktiky čínskych výrobcov zváraných rúrok a rúr.

(212)

Komisia preto dospela k záveru, že v prípade zrušenia súčasných opatrení by čínski vyvážajúci výrobcovia pravdepodobne presmerovali vývoz do Únie za dumpingové ceny.

(213)

Podľa údajov z databázy GTA čínski vyvážajúci výrobcovia vyvážali na svoje hlavné trhy tretích krajín za ceny o 8 % až 21 % nižšie ako priemerné predajné ceny výrobcov z Únie na trhu Únie. Ak vezmeme do úvahy túto úroveň cien, vývoz do Únie je pre čínskych vývozcov potenciálne oveľa atraktívnejší ako vývoz do takmer všetkých ostatných krajín.

(214)

Trh Únie je pre čínskych výrobcov atraktívny aj vzhľadom na jeho veľkosť s celkovou spotrebou viac než 540 000 ton.

(215)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že bez ohľadu na to, či počas obdobia revízneho prešetrovania dochádzalo k dumpingu, je pravdepodobné, že v prípade uplynutia platnosti opatrení by došlo k opätovnému výskytu čínskeho dumpingu vo vzťahu k EÚ.

(216)

Hoci sa prešetrovaním nezistilo, že by čínsky dovoz počas ORP naďalej vstupoval na trh Únie za dumpingové ceny, neumožňuje to dospieť k záveru, že v prípade uplynutia platnosti opatrení by sa opätovne nevyskytovali nekalé praktiky čínskych výrobcov zváraných rúrok a rúr v oblasti stanovovania cien.

(217)

S čínskym vývozom do hlavných tretích krajín, na ktoré sa zameriavajú čínski výrobcovia zváraných rúrok a rúr, sa naozaj spájali pretrvávajúce dumpingové praktiky. Ak vezmeme do úvahy značné objemy vývozu do týchto krajín (od 20 000 do 93 000 ton v porovnaní s vývozom do Únie na úrovni iba 559 ton), ceny tohto vývozu sa na účel stanovenia potenciálnych dumpingových praktík považujú za reprezentatívnejšie. Pokračujúce nekalé praktiky stanovovania cien sú potvrdené aj viacerými platnými opatreniami na ochranu obchodu voči čínskemu vývozu zváraných rúrok a rúr v iných krajinách.

(218)

Komisia navyše odhalila ďalšie ukazovatele toho, že ak by uplynula platnosť opatrení, pravdepodobne by došlo k opätovnému výskytu dumpingu.

(219)

Voľná kapacita v ČĽR je veľmi významná a viac než desaťnásobne prevyšuje celkovú spotrebu v Únii počas obdobia revízneho prešetrovania. Zo správy inštitútu HIRI navyše vyplynulo, že iba počas rokov 2018 – 2019 sa čínska kapacita na výrobu zváraných rúrok a rúr zvýšila o 10 miliónov ton a očakáva sa ďalší nárast.

(220)

Napokon atraktívnosť trhu Únie z hľadiska jeho veľkosti a cien a skutočnosť, že iné trhy zostávajú v dôsledku ochranných opatrení zatvorené, naznačujú, že čínsky vývoz a voľná kapacita by boli v prípade uplynutia platnosti opatrení pravdepodobne (pre)smerované do Únie.

(221)

Komisia preto dospela k záveru, že existuje pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu v prípade, že by sa platnosť opatrení nepredĺžila.

(222)

Dovoz prešetrovaného výrobku z Ruska počas obdobia revízneho prešetrovania pokračoval, aj keď na výrazne nižších úrovniach ako počas obdobia prešetrovania v rámci pôvodného prešetrovania (t. j. od júla 2006 do júna 2007). Podľa štatistík z databázy Comext (Eurostat) predstavoval dovoz zváraných rúrok a rúr z Ruska v období revízneho prešetrovania menej ako 2 000 ton v porovnaní s viac než 36 000 tonami počas pôvodného obdobia prešetrovania (od júla 2006 do júna 2007). Podobne nízka úroveň dovozu sa zaznamenala počas predchádzajúceho revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti. Dovoz zváraných rúrok a rúr z Ruska zodpovedal v období revízneho prešetrovania približne 0,4 % trhu Únie v porovnaní s podielom na trhu na úrovni 2,7 % počas pôvodného obdobia prešetrovania a 0,7 % počas obdobia revízneho prešetrovania v rámci predchádzajúceho revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti.

(223)

Dvaja ruskí vyvážajúci výrobcovia PAO Severstal a TMK sa pri začatí revízneho prešetrovania prihlásili a vyjadrili ochotu spolupracovať. Spoločnosť TMK Group však neskôr Komisiu informovala, že nemá v úmysle vyplniť dotazník pre vyvážajúcich výrobcov.

(224)

Počas krížovej kontroly informácií poskytnutých spoločnosťou PAO Severstal na diaľku, ktorá sa vykonala od 11. do 13. novembra 2020, Komisia navyše zistila podstatné a závažné nedostatky vo vykazovaní predaja prešetrovaného výrobku na domácom trhu. Tieto nedostatky výrazne bránili normálnemu postupu prešetrovania daného oddielu vyplneného dotazníka. Spoločnosť PAO Severstal konkrétne uviedla nesprávne informácie, pokiaľ ide o počet vykázaných transakcií, celkové množstvo predaja, celkovú hodnotu predaja a vykázané úpravy pri predaji prešetrovaného výrobku na domácom trhu neprepojeným zákazníkom.

(225)

Spoločnosť neskoro popoludní 13. novembra poskytla aktualizovanú verziu údajov o predaji na domácom trhu. Vzhľadom na nedostatok času však Komisia túto revidovanú verziu nemohla krížovo skontrolovať a skonfrontovať ju s inými poskytnutými informáciami.

(226)

Vykázaný zisk bol navyše priradený k prešetrovanému výrobku a k rôznym predajným tokom prešetrovaného výrobku pomerne na základe obratu. To nebolo prijateľné, keďže zisk priamo ovplyvňujú priame výrobné náklady, ktoré sa v prípade jednotlivých výrobkov a druhov výrobkov líšia. Navyše vzhľadom na to, že chyby uvedené v odôvodnení 224 mali vplyv aj na vykázaný obrat v prípade prešetrovaného výrobku, aj údaje o zisku sa mali revidovať na základe výsledku analýzy predaja na domácom trhu.

(227)

Komisia skonštatovala, že tieto podstatné a závažné nedostatky výrazne bránili normálnemu postupu prešetrovania tohto oddielu dotazníka. Komisia preto informovala spoločnosť PAO Severstal o svojom úmysle uplatniť vo vzťahu k predaju na domácom trhu a výpočtu normálnej hodnoty dostupné skutočnosti v súlade s článkom 18 ods. 1 základného nariadenia.

(228)

Keďže žiadny ďalší výrobca prešetrovaného výrobku v Rusku nespolupracoval a nedoručil vyplnený dotazník, Komisia informovala orgány Ruskej federácie o svojom zámere uplatniť pri výpočte normálnej hodnoty dostupné skutočnosti v súlade s článkom 18 základného nariadenia a založiť svoje zistenia o dumpingu a pravdepodobnosti pokračovania a/alebo opätovného výskytu dumpingu v prípade všetkých vyvážajúcich výrobcov v Rusku na dostupných skutočnostiach.

(229)

Komisii v tomto ohľade neboli predložené žiadne pripomienky ani žiadosti o intervenciu úradníka pre vypočutie.

(230)

V súlade s článkom 18 základného nariadenia sa teda zistenia vo vzťahu k pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu založili na dostupných skutočnostiach, konkrétne normálna hodnota sa vytvorila pomocou informácií poskytnutých spoločnosťou PAO Severstal, ktoré sa krížovo skontrolovali a pri ktorých sa zistilo, že boli vykázané správne.

(231)

Ako sa uvádza v odôvodnení 230, nespolupráca vyvážajúcich výrobcov v Rusku donútila Komisiu použiť pri stanovení normálnej hodnoty dostupné skutočnosti. Na tieto účely sa použili informácie predložené čiastočne spolupracujúcim ruským výrobcom.

(232)

V súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia sa normálna hodnota vytvorila tak, že sa k váženému priemeru výrobných nákladov podľa PCN podobného výrobku čiastočne spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu počas obdobia revízneho prešetrovania pripočítali tieto položky:

(233)

Pri neexistencii žiadnych iných spoľahlivých a overených údajov o zisku Komisia použila zisk deklarovaný spoločnosťou, aj keď sa zistilo, že bol nesprávne priradený, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 226. Použité ziskové rozpätie zodpovedá celkovému zisku spoločnosti (za všetky výrobky) uvedenému v audítorsky overenej účtovnej závierke, a preto sa považovalo za najspoľahlivejšiu referenčnú hodnotu. Správny zisk by bol navyše nevyhnutne vyšší ako zisk, ktorý deklarovala spoločnosť. Keďže dumpingové rozpätie bolo v tomto prípade už aj tak dosť vysoké na to, aby potvrdzovalo existenciu dumpingu počas obdobia revízneho prešetrovania, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 238, zvýšenie dumpingového rozpätia v dôsledku tejto úpravy nie je pre výsledok tohto revízneho prešetrovania relevantné.

(234)

Výrobné náklady boli v prípade, že sa to považovalo za potrebné, upravené.

(235)

Vzhľadom na nespoluprácu vyvážajúcich výrobcov v Rusku Komisia musela pri stanovení vývoznej ceny použiť dostupné skutočnosti. Informácie od jediného čiastočne spolupracujúceho ruského výrobcu nebolo možné použiť, keďže tento výrobca počas obdobia revízneho prešetrovania nevyvážal prešetrovaný výrobok do EÚ.

(236)

Vývozná cena sa preto určila na základe údajov Eurostatu o cene CIF upravených na úroveň ceny zo závodu. Vývozná cena CIF sa teda znížila o náklady na nákladnú dopravu a poistenie (91) a o náklady na vnútroštátnu dopravu v Rusku (92).

(237)

Komisia porovnala normálnu hodnotu a vývoznú cenu prešetrovaného výrobku na základe ceny zo závodu.

(238)

Z uvedeného porovnania vyplynulo dumpingové rozpätie pre celú krajinu, pokiaľ ide o ruský vývoz do EÚ, vyjadrené ako percentuálny podiel hodnoty CIF na úrovni 12,4 %. Dospelo sa tak k záveru, že dumping počas obdobia revízneho prešetrovania pokračoval.

(239)

Komisia preto dospela k záveru, že počas obdobia revízneho prešetrovania dumping z Ruska pokračoval. Keďže však bol objem dotknutého dovozu veľmi obmedzený, pretože predstavoval 0,7 % celkového dovozu do EÚ a podiel 0,4 % na trhu Únie, Komisia prešetrila aj pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu.

(240)

Po poskytnutí informácií orgány Ruskej federácie tvrdili, že pravdepodobnosť pokračovania dumpingu, pokiaľ ide o ruských vývozcov, nemožno s určitosťou preukázať, pretože stanovenie dumpingu v predchádzajúcom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti a pôvodnom prešetrovaní bolo v rozpore s pravidlami WTO.

(241)

Ruské orgány vo svojich pripomienkach tvrdili, že úprava nákladov na zemný plyn, ktorú uplatnila Komisia v predchádzajúcom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti a pôvodnom prešetrovaní, je nezlučiteľná s článkami 2.2.1.1, 2.2.1 a 2.2 antidumpingovej dohody a so zisteniami v týchto prípadoch WTO: EÚ – bionafta (Argentína), Ukrajina – dusičnan amónny a EÚ – metodiky úpravy nákladov. Ruské orgány osobitne odkazujú na zistenia uvedené v správe týkajúcej sa posledného menovaného prípadu vydanej 24. júla 2020 (93) (ďalej len „správa DS494“), konkrétne na to, že údajné zásahy ruskej vlády/deformácia trhu nepredstavovali dostatočný základ na vyvodenie záveru, že v záznamoch vyvážajúcich výrobcov neboli v dostatočnej miere zohľadnené náklady spojené s výrobou a predajom dotknutého výrobku.

(242)

Táto pripomienka sa musela zamietnuť na základe ďalej uvedených dôvodov. Po prvé, zistenia uvedené v správe DS494 sú predmetom odvolacieho konania, a preto zistenia poroty nemožno zatiaľ považovať za konečné. Po druhé, ako sa uvádza v odôvodnení 232, v súčasnom prešetrovaní Komisia stanovila normálnu hodnotu pomocou výrobných nákladov podobného výrobku, ako ich vykázal ruský čiastočne spolupracujúci vyvážajúci výrobca počas obdobia revízneho prešetrovania, bez uplatnenia akejkoľvek úpravy nákladov.

(243)

Komisia v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia prešetrovala pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu v prípade zrušenia opatrení. Analyzovali sa tieto ďalšie prvky: existencia dumpingového vývozu do tretích krajín, výrobná kapacita a voľná kapacita v Rusku a atraktívnosť trhu Únie.

(244)

Normálna hodnota sa vytvorila tak, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 232.

(245)

Vývozná cena sa stanovila na základe predajných cien čiastočne spolupracujúceho ruského výrobcu do iných tretích krajín.

(246)

Komisia porovnala vytvorenú normálnu hodnotu a priemerné vývozné ceny do tretích krajín na základe ceny zo závodu. Porovnanie sa vykonalo podľa jednotlivých druhov výrobkov a stanovil sa vážený priemer výšky dumpingu.

(247)

Z uvedeného porovnania vyplynulo dumpingové rozpätie pre celú krajinu, pokiaľ ide o ruský vývoz do tretích krajín, vyjadrené ako percentuálny podiel hodnoty CIF na úrovni 4,3 %.

(248)

Vzhľadom na obmedzenú spoluprácu ruských vyvážajúcich výrobcov sa výrobná kapacita a voľná kapacita v Rusku stanovili na základe dostupných skutočností, a najmä na základe informácií poskytnutých žiadateľom a jediným čiastočne spolupracujúcim ruským výrobcom.

(249)

Podľa informácií uverejnených na webovom sídle Metal Expert, ktoré uviedol žiadateľ, celková výrobná kapacita v prípade prešetrovaného výrobku v Rusku presahuje 8 miliónov ton. Podľa odhadu žiadateľa majú ruskí výrobcovia voľnú kapacitu približne 1 milión ton, ktorú nemôže absorbovať domáci trh. V Rusku je navyše najmenej 11 výrobcov prešetrovaného výrobku a jediný spolupracujúci výrobca má sám menovitú výrobnú kapacitu, ktorá presahuje celkovú spotrebu v Únii.

(250)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že ruskí vyvážajúci výrobcovia majú značné voľné kapacity, ktoré by v prípade uplynutia platnosti opatrení mohli použiť na výrobu zváraných rúrok a rúr na vývoz do Únie.

(251)

Prešetrovaním sa zistilo, že ruský vyvážajúci výrobca vyvážal na svoje hlavné trhy tretích krajín za ceny približne o 29 % nižšie ako priemerné predajné ceny výrobcov z Únie na trhu Únie. Ak vezmeme do úvahy túto úroveň cien, vývoz do Únie je pre ruských vývozcov potenciálne oveľa atraktívnejší ako vývoz do všetkých ostatných krajín.

(252)

Trh Únie je atraktívny aj vzhľadom na svoju geografickú blízkosť a veľkosť s celkovou spotrebou 541 000 ton.

(253)

Po poskytnutí informácií ruské orgány napadli názor Komisie, pokiaľ ide o atraktívnosť trhu Únie pre ruských vývozcov. Podľa ich názoru sa ruskí výrobcovia zameriavajú viac na rastúci vnútorný trh a svoje hlavné vývozné trhy, krajiny SNŠ (94), ktoré sú atraktívne z dôvodu neexistencie dovozných ciel.

(254)

Komisia s týmto názorom nesúhlasila. Po prvé, ako je vysvetlené v odôvodneniach 238 a 251, predajné ceny na trhu Únie sú pre ruských výrobcov oveľa atraktívnejšie ako domáce ceny a vývozné ceny do ostatných tretích krajín. Po druhé, absencia ciel zvyšuje atraktívnosť vývozného trhu, s čím súhlasia aj samotné ruské orgány, a preto budú mať ruskí výrobcovia silnú motiváciu presmerovať svoj vývoz na trh Únie, ak by došlo k zrušeniu opatrení.

(255)

Prešetrovaním sa zistilo, že počas obdobia revízneho prešetrovania ruský dovoz naďalej vstupoval na trh Únie za dumpingové ceny.

(256)

Prešetrovaním sa takisto preukázalo, že dumpingové praktiky existujú aj so zreteľom na ruský vývoz na hlavné trhy tretích krajín.

(257)

Komisia navyše získala ďalšie dôkazy toho, že ak by uplynula platnosť opatrení, pravdepodobne by došlo k opätovnému výskytu dumpingu.

(258)

Voľná kapacita v Rusku je veľmi významná a prevyšuje celkovú spotrebu v Únii počas obdobia revízneho prešetrovania. Podľa informácií poskytnutých žiadateľom sa navyše ruská kapacita na výrobu zváraných rúrok a rúr od roku 2018 do roku 2019 zvýšila takmer o 1 milión ton.

(259)

Ruské orgány napadli odhad voľnej kapacity v Rusku, ktorý poskytol žiadateľ, pretože podľa ich názoru nezohľadnil skutočnosti, že niektoré závody sú schopné vyrábať a aj vyrábajú iné výrobky než dotknutý výrobok, čo výrazne znižuje voľnú kapacitu.

(260)

V tejto súvislosti Komisia zohľadnila ostatné výrobky, ktoré sa dajú vyrobiť na tej istej výrobnej linke. Potvrdzuje sa však, že celková menovitá kapacita dotknutého výrobku v Rusku je na úrovniach odhadovaných v odôvodnení 258. Komisia preto dospela k záveru, že vzhľadom na atraktívnosť trhu Únie je pravdepodobné, že v prípade uplynutia platnosti opatrení ruskí výrobcovia zmenia sortiment výrobkov, pričom zvýšia výrobnú kapacitu prešetrovaného výrobku.

(261)

Napokon atraktívnosť trhu Únie z hľadiska veľkosti a cien, ktorá sa preukázala v predchádzajúcom texte, naznačuje, že vývoz a voľná kapacita Ruska by boli v prípade uplynutia platnosti opatrení pravdepodobne (pre)smerované do Únie.

(262)

Komisia preto dospela k záveru, že existuje pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu v prípade, že by sa platnosť opatrení nepredĺžila.

(263)

Podobný výrobok vyrábalo v Únii počas posudzovaného obdobia 12 výrobcov a počas obdobia revízneho prešetrovania 11 výrobcov. Títo výrobcovia predstavujú výrobné odvetvie Únie v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(264)

Celková výroba v Únii počas obdobia revízneho prešetrovania bola stanovená približne na 291 704 ton. Komisia stanovila tento údaj na základe všetkých dostupných informácií o výrobnom odvetví Únie, ako sú údaje, ktoré poskytol žiadateľ (95). Ako sa uvádza v odôvodnení 15, do vzorky boli zaradení traja výrobcovia z Únie, ktorí predstavujú približne 40 % celkovej výroby podobného výrobku v Únii.

(265)

Komisia stanovila spotrebu v Únii na základe objemu predaja vlastnej výroby výrobného odvetvia Únie určenej pre trh Únie a údajov o objeme dovozu na trh Únie získaných zo štatistík Eurostatu.

(266)

Spotreba v Únii sa vyvíjala takto:

Tabuľka 2

Spotreba v Únii (v tonách)  (96)

(267)

V priebehu posudzovaného obdobia sa spotreba v Únii zvýšila. V roku 2018 sa zvýšila o 15 percentuálnych bodov a potom sa v období revízneho prešetrovania v porovnaní s rokom 2018 znížila o 7 percentuálnych bodov. Celkovo sa spotreba v Únii od roku 2016 do obdobia revízneho prešetrovania zvýšila o 8 %.

(268)

Komisia stanovila objem dovozu z dotknutých krajín na základe štatistík Eurostatu. Podiel dovozu na trhu bol stanovený na základe spotreby v Únii uvedenej v odôvodnení 266.

(269)

Dovoz z dotknutých krajín a jeho podiel na trhu sa vyvíjal takto:

Tabuľka 3

Objem dovozu (v tonách) a jeho podiel na trhu  (97)

(270)

Objem dovozu prešetrovaného výrobku z dotknutých krajín bol počas posudzovaného obdobia a obdobia revízneho prešetrovania naďalej malý. Hoci objem dovozu z Ruska a ČĽR od roku 2016 do obdobia revízneho prešetrovania vzrástol, podiel týchto dvoch krajín na trhu bol naďalej veľmi malý (menší ako 1 %), zatiaľ čo podiel dovozu z Bieloruska na trhu bol počas posudzovaného obdobia menší ako 0,0033 %.

(271)

Komisia stanovila priemerné ceny dovozu na základe štatistík Eurostatu.

(272)

Vážený priemer ceny dovozu z dotknutých krajín sa vyvíjal takto:

Tabuľka 4

Dovozné ceny (v EUR za tonu)  (98)

(273)

Pokiaľ ide o dovoz z Ruska, od roku 2016 do obdobia revízneho prešetrovania sa zistilo zvýšenie priemernej jednotkovej ceny. Tento cenový vývoj je v súlade s celkovým cenovým vývojom prešetrovaného výrobku (pozri aj tabuľky 5 a 9).

(274)

Vzhľadom na veľmi nízke objemy dovozu z ČĽR a Bieloruska ceny tohto dovozu nebolo možné zmysluplne analyzovať.

(275)

Vzhľadom na neexistenciu spolupráce vyvážajúcich výrobcov v ČĽR a veľmi malé množstvá dovezené do Únie z ČĽR nebolo možné stanoviť spoľahlivé dovozné ceny počas obdobia revízneho prešetrovania. Za týchto okolností Komisia určila cenové podhodnotenie dovozu z ČĽR počas obdobia revízneho prešetrovania tak, že porovnala:

(276)

Pokiaľ ide o dovoz z Ruska, jeho objem sa počas obdobia revízneho prešetrovania považoval za dostatočný na to, aby sa z neho dalo prijateľne vyvodiť, aké by bolo budúce cenové správanie, ak by uplynula platnosť opatrení. Vzhľadom na nespoluprácu vyvážajúcich výrobcov v Rusku, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 235, Komisia použila na určenie dovoznej ceny údaje Eurostatu o cene CIF. Čiastočne spolupracujúci vyvážajúci výrobca v Rusku vyrábal iba čierne zvárané rúrky a rúry a vývoz do Únie podľa údajov Eurostatu predstavovali takmer výlučne čierne zvárané rúrky a rúry. Porovnanie sa teda vykonalo iba v prípade čiernych zváraných rúrok a rúr. Komisia určila cenové podhodnotenie dovozu z Ruska počas obdobia revízneho prešetrovania tak, že porovnala:

(277)

Pokiaľ ide o dovoz z Bieloruska, vzhľadom na veľmi malé množstvá dovozu do Únie nebolo možné stanoviť žiadne spoľahlivé dovozné ceny do Únie počas obdobia revízneho prešetrovania. Komisia preto použila ceny prešetrovaných výrobkov vyrábaných v Bielorusku a predávaných na trhy tretích krajín, najmä do Ruska, ktoré je pre Bielorusko hlavným vývozným trhom. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 60, vývoz galvanizovaných zváraných rúrok a rúr sa uskutočňoval v obmedzených množstvách a vykazoval nesúvislý cenový trend. Porovnanie sa teda vykonalo iba pre negalvanizované zvárané rúrky a rúry, ktoré zahŕňajú čierne zvárané rúrky a rúry a iné zvárané rúrky a rúry. Komisia určila cenové podhodnotenie počas obdobia revízneho prešetrovania tak, že porovnala:

(278)

Výsledok porovnania bol vyjadrený ako percentuálny podiel obratu výrobcov z Únie zaradených do vzorky počas obdobia revízneho prešetrovania. V prípade dotknutých krajín z neho vyplynul vážený priemer cenového podhodnotenia od 6,2 % do 23,5 %.

(279)

V prípade dovozu prešetrovaného výrobku z tretích krajín iných ako Rusko, Bielorusko a ČĽR išlo najmä o dovoz z Turecka, Indie a zo Severomacedónskej republiky.

(280)

Objem dovozu (v súhrnnom vyjadrení), ako aj podiel na trhu a cenové trendy dovozu prešetrovaného výrobku z iných tretích krajín sa vyvíjali takto:

Tabuľka 5

Dovoz z tretích krajín  (100)

(281)

Dovoz prešetrovaného výrobku z Turecka sa počas posudzovaného obdobia výrazne zvýšil. Podiel tohto dovozu na trhu sa od roku 2016 do obdobia revízneho prešetrovania zvýšil o 13 percentuálnych bodov alebo približne o 100 %. Dovoz z Indie sa počas posudzovaného obdobia znížil. Jeho trhový podiel bol však počas obdobia revízneho prešetrovania naďalej dôležitý, pričom predstavoval 9 %. Dovoz zo Severomacedónskej republiky zostal stabilný a predstavoval podiel na trhu 4 %. Celkový dovoz z tretích krajín s výnimkou dotknutých krajín sa od roku 2016 do obdobia revízneho prešetrovania zvýšil o 30 % a v období revízneho prešetrovania dosiahol podiel na trhu na úrovni 50 % v porovnaní so 42 % v roku 2016.

(282)

Priemerné predajné ceny dovozu z tretích krajín iných ako dotknuté krajiny sa počas posudzovaného obdobia zvýšili. Tento trend je v súlade s trendom zisteným v prípade dovozu z dotknutých krajín v tabuľke 4 a s cenovým trendom zisteným v prípade predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie v tabuľke 9.

(283)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia zahŕňalo skúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie hodnotenie všetkých hospodárskych ukazovateľov, ktoré mali počas posudzovaného obdobia vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(284)

Ako sa uvádza v odôvodnení 15, na posúdenie hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie sa použil výber vzorky.

(285)

Komisia na účely stanovenia ujmy rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Komisia vyhodnotila makroekonomické ukazovatele na základe údajov týkajúcich sa všetkých výrobcov z Únie, ktoré poskytol žiadateľ. Komisia vyhodnotila mikroekonomické ukazovatele na základe údajov z vyplnených dotazníkov týkajúcich sa výrobcov z Únie zaradených do vzorky. O obidvoch súboroch údajov sa konštatovalo, že sú z hľadiska hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie reprezentatívne.

(286)

Makroekonomické ukazovatele sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, rast, zamestnanosť, produktivita, veľkosť dumpingového rozpätia a zotavenie z minulého dumpingu.

(287)

Mikroekonomickými ukazovateľmi sú: priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získať kapitál.

(288)

Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 6

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(289)

Hoci sa spotreba v Únii počas posudzovaného obdobia zvýšila o 8 percentuálnych bodov, ako sa uvádza v odôvodnení 267, objem výroby podobného výrobku počas rovnakého obdobia poklesol z 319 525 ton v roku 2016 na 291 704 ton v období revízneho prešetrovania, čo predstavuje pokles o 9 percentuálnych bodov. Zo zvýšenia spotreby v Únii teda nemalo prospech výrobné odvetvie Únie.

(290)

Pokles objemu výroby spôsobila najmä rastúca konkurencia, ktorej výrobné odvetvie Únie čelí zo strany dovozu prešetrovaného výrobku s pôvodom v tretích krajinách iných ako dotknuté krajiny. Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 281 a 282, objem dovozu z tretích krajín, najmä z Turecka, sa počas posudzovaného obdobia výrazne zvýšil. Podiel dovozu z tretích krajín iných ako dotknuté krajiny na trhu sa od roku 2016 do obdobia revízneho prešetrovania zvýšil o 8 percentuálnych bodov. Celkový objem dovozu z týchto krajín dosiahol v období revízneho prešetrovania 273 088 ton, čo predstavuje podiel na trhu na úrovni 50 %, zatiaľ čo celkový objem dovozu z dotknutých krajín v rovnakom období dosiahol iba 2 475 ton, čo predstavuje podiel na trhu menší ako 0,5 %.

(291)

Hoci výrobná kapacita zostala počas posudzovaného obdobia stabilná, využitie kapacity sa znížilo zo 40 % na 37 %, pričom sledovalo rovnaký trend ako objem výroby.

(292)

Objem predaja a podiel na trhu výrobného odvetvia Únie sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 7

Objem predaja a podiel na trhu

(293)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie neprepojeným zákazníkom v Únii, pokiaľ ide o jeho vlastnú výrobu, sledoval rovnaký trend ako objem výroby a od roku 2016 do obdobia revízneho prešetrovania podobným spôsobom klesol o 8 percentuálnych bodov. Podiel výrobného odvetvia Únie na trhu sa takisto zmenšil z 58 % v roku 2016 na 49 % v období revízneho prešetrovania, čo zodpovedá nárastu podielu dovozu z tretích krajín iných ako dotknuté krajiny na trhu o 8 percentuálnych bodov.

(294)

Pokles objemu predaja výrobného odvetvia Únie a jeho podielu na trhu bol teda spôsobený zvýšením dovozu z tretích krajín iných ako dotknuté krajiny.

(295)

Hoci sa spotreba v Únii od roku 2016 do obdobia revízneho prešetrovania zvýšila o 8 %, objem predaja neprepojeným zákazníkom v Únii klesol rovnako o 8 %, čo viedlo k zníženiu podielu na trhu výrobného odvetvia Únie o 9 percentuálnych bodov v priebehu posudzovaného obdobia. Počas posudzovaného obdobia preto v prípade výrobného odvetvia Únie nedošlo k žiadnemu rastu.

(296)

Zamestnanosť a produktivita sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 8

Zamestnanosť a produktivita

(297)

Počet zamestnancov výrobného odvetvia Únie zapojených do výroby prešetrovaného výrobku sa od roku 2016 do obdobia revízneho prešetrovania znížil o 3 %. Produktivita pracovnej sily výrobného odvetvia Únie meraná ako objem výroby (v tonách) na zamestnanca sledovala rovnaký trend a počas posudzovaného obdobia sa znížila o 6 %.

(298)

Zníženie počtu zamestnancov je spôsobené zmenšením objemu výroby, ktoré je spojené aj s poklesom predaja a dopytu, pokiaľ ide o výrobky výrobného odvetvia Únie. Pokles produktivity možno vysvetliť výraznejším zmenšením objemu výroby v porovnaní s poklesom počtu zamestnancov.

(299)

V odôvodnení 239 Komisia dospela k záveru, že dumping z Ruska počas obdobia revízneho prešetrovania pokračoval. Komisia takisto dospela k záveru, že existuje pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu z Bieloruska a ČĽR v prípade, že by sa platnosť opatrení nepredĺžila.

(300)

Úroveň dovozu z dotknutých krajín bola zároveň počas obdobia revízneho prešetrovania veľmi obmedzená, keďže predstavoval iba 0,45 % spotreby v Únii. Vplyv veľkosti skutočných dumpingových rozpätí na výrobné odvetvie Únie bol preto pomerne obmedzený.

(301)

Z uvedených preskúmaných makroekonomických ukazovateľov vyplýva, že napriek antidumpingovým opatreniam platným od roku 2008 bola hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie naďalej výrazne nestabilná a vykazovala znaky ujmy. Nebolo teda možné konštatovať žiadne zotavenie z minulého dumpingu, pričom výrobné odvetvie Únie je naďalej zraniteľné voči škodlivému vplyvu akéhokoľvek dumpingového dovozu na trh Únie.

(302)

Vážené priemerné jednotkové predajné ceny výrobcov z Únie zaradených do vzorky účtované neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 9

Predajné ceny v Únii

(303)

Priemerné jednotkové predajné ceny výrobného odvetvia Únie sa v priebehu posudzovaného obdobia zvýšili. Od roku 2016 do obdobia revízneho prešetrovania sa ceny zvýšili o 18 %. Prešetrovaný výrobok je komodita a jeho predajnú cenu ovplyvňuje cena hlavnej suroviny, teda zvitkov valcovaných za tepla, ktorá predstavuje viac než 50 % výrobných nákladov. Zvýšenie predajných cien do istej miery sledovalo vývoj výrobných nákladov, ktoré sa od roku 2016 do obdobia revízneho prešetrovania zvýšili o 25 %. Priemerná predajná cena sa však nezvyšovala v rovnakej miere ako jednotkové výrobné náklady, ktoré navyše počas posudzovaného obdobia stabilne zostávali vyššie ako priemerná predajná cena. Dôvodom tohto trendu je zvýšenie ceny surovín a nárast konkurencie zo strany dovozu, ktorý vyvíjal tlak na predajné ceny výrobného odvetvia Únie.

(304)

Priemerné náklady práce výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 10

Priemerné náklady práce na zamestnanca

(305)

Priemerné náklady práce na zamestnanca najprv od roku 2016 do roku 2017 poklesli a potom v roku 2018 a v období revízneho prešetrovania postupne narastali. Od roku 2016 do obdobia revízneho prešetrovania sa priemerné náklady práce na zamestnanca zvýšili o 8 %.

(306)

Úroveň zásob výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 11

Zásoby

(307)

Zásoby výrobného odvetvia Únie od roku 2016 do obdobia revízneho prešetrovania poklesli. Od roku 2016 do roku 2017 najprv klesli o 40 %, potom v roku 2018 a v období revízneho prešetrovania postupne stúpali, ale zostali na nižšej úrovni ako v roku 2016. Celkovo zásoby od roku 2016 do obdobia revízneho prešetrovania poklesli o 15 %.

(308)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 12

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

(309)

Komisia stanovila ziskovosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky tak, že vyjadrila čistý zisk pred zdanením z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii ako percentuálny podiel obratu z tohto predaja.

(310)

V roku 2016 malo výrobné odvetvie Únie záporné ziskové rozpätie –6 %, ktoré počas obdobia revízneho prešetrovania ešte kleslo na –11 %. Dôvodom záporného ziskového rozpätia výrobného odvetia Únie počas posudzovaného obdobia je skutočnosť, že jednotkové výrobné náklady boli vždy vyššie ako priemerná predajná cena prešetrovaného výrobku. Ako možno vidieť v tabuľke 9, rozdiel medzi jednotkovými výrobnými nákladmi a priemernou predajnou cenou sa počas obdobia revízneho prešetrovania ďalej zväčšoval. Situáciu možno vysvetliť tým, že vzhľadom na to, že prešetrovaný výrobok je komodita, jeho predajná cena závisí od ceny hlavnej suroviny (zvitkov valcovaných za tepla) a konkurencie na trhu. Zistilo sa, že vzhľadom na rastúcu konkurenciu zo strany dovozu z tretích krajín z hľadiska objemu a nízkych cien výrobné odvetvie Únie nemohlo stanoviť úroveň predajných cien, ktorá by mu umožnila aspoň pokryť výrobné náklady.

(311)

Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť výrobcov z Únie samostatne financovať svoje činnosti. Čistý peňažný tok sa pôvodne v roku 2017 zlepšil a potom znovu klesol v roku 2018 a počas obdobia revízneho prešetrovania, keď dosiahol úroveň –8 miliónov EUR. Tento pokles možno vysvetliť najmä poklesom ziskovosti, ako sa opisuje v odôvodnení 310.

(312)

Investície od roku 2016 do obdobia revízneho prešetrovania poklesli o 15 %, čím sa ďalej preukazuje náročná finančná situácia výrobného odvetvia Únie. Návratnosť investícií vyjadrená ako percentuálny podiel zisku z čistej účtovnej hodnoty investícií klesla počas posudzovaného obdobia z –18 % na –41 %, takže sledovala rovnaký trend ako ziskovosť.

(313)

Z vývoja mikroekonomických a makroekonomických ukazovateľov počas posudzovaného obdobia vyplynulo, že finančná situácia výrobného odvetvia Únie sa zhoršila. Celkovo sa v posudzovanom období zhoršil trend všetkých hospodárskych ukazovateľov.

(314)

Objem predaja a výroby klesol, čo malo negatívny vplyv na zamestnanosť a produktivitu, ako aj na ziskovosť. Nárast konkurencie a cenový tlak zo strany dovozu z tretích krajín spôsobil, že situácia v oblasti ziskovosti výrobného odvetvia Únie sa ešte zhoršila. To viedlo k zápornému ziskovému rozpätiu výrobného odvetvia Únie počas obdobia revízneho prešetrovania na úrovni –11 %. Peňažný tok, investície a návratnosť investícií sa takisto zhoršili, čo spôsobilo, že pre výrobné odvetvie Únie bolo náročné získať kapitál a investovať.

(315)

Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo počas obdobia revízneho prešetrovania značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(316)

Komisia posúdila, či existuje príčinná súvislosť medzi dovozom z dotknutých krajín a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(317)

Objem dovozu z dotknutých krajín bol počas posudzovaného obdobia veľmi nízky a súčet podielov dovozu z týchto krajín na trhu predstavoval v období revízneho prešetrovania iba 0,43 %.

(318)

Prudký nárast dovozu za nízke ceny z tretích krajín iných ako dotknuté krajiny, napríklad z Turecka, Indie a zo Severomacedónskej republiky, zároveň vyvinul silný cenový a objemový tlak na predaj výrobného odvetvia Únie. Na ilustráciu možno uviesť, že priemerná predajná cena výrobného odvetvia Únie účtovaná neprepojeným zákazníkom bola počas obdobia revízneho prešetrovania 778 EUR za tonu, zatiaľ čo priemerná predajná cena výrobkov dovezených z Turecka bola 626 EUR za tonu a výrobkov dovezených zo Severomacedónskej republiky 574 EUR za tonu. Podiel dovozu z krajín iných ako dotknuté krajiny na trhu sa navyše zvýšil zo 42 % v roku 2016 na 50 % v roku 2019.

(319)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že značná ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, nemohla byť spôsobená dovozom z dotknutých krajín z dôvodu jeho veľmi obmedzeného objemu.

(320)

Komisia preto ďalej skúmala pravdepodobnosť opätovného výskytu ujmy, ktorú pôvodne spôsobil dumpingový dovoz z dotknutých krajín, ak by došlo k zrušeniu opatrení.

(321)

V odôvodnení 315 Komisia dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo počas obdobia revízneho prešetrovania značnú ujmu. V odôvodnení 319 Komisia takisto určila, že značná ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, nemohla byť spôsobená dovozom z dotknutých krajín. Komisia preto v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia posudzovala, či v prípade, že by uplynula platnosť opatrení, existuje pravdepodobnosť opätovného výskytu ujmy, ktorú pôvodne spôsobil dumpingový dovoz z dotknutých krajín.

(322)

S cieľom určiť, či existuje pravdepodobnosť opätovného výskytu ujmy, ktorú pôvodne spôsobil dumpingový dovoz z dotknutých krajín, Komisia posudzovala tieto prvky: 1. voľnú kapacitu v dotknutých krajinách a atraktívnosť trhu Únie a 2. vplyv potenciálneho dovozu a úrovní cien takéhoto dovozu z týchto krajín na situáciu výrobného odvetvia Únie v prípade uplynutia platnosti opatrení.

(323)

Ako sa už opisuje v odôvodneniach 78, 210 a 250, vyvážajúci výrobcovia v Bielorusku, ČĽR a Rusku majú značné voľné kapacity, ktoré spolu výrazne presahujú súčasné objemy výroby a domáci dopyt v týchto krajinách (103), pričom v prípade uplynutia platnosti opatrení by sa táto voľná kapacita mohla použiť na výrobu prešetrovaného výrobku na vývoz do Únie.

(324)

Ako sa opisuje v odôvodneniach 205 a 213, čínski vyvážajúci výrobcovia vyvážali na svoje hlavné trhy tretích krajín za dumpingové ceny, ktoré sú v priemere o 8 % až 21 % nižšie ako priemerné predajné ceny výrobcov z Únie na trhu Únie. Ako sa uvádza v odôvodnení 251, zistilo sa, že ruské vývozné ceny do tretích krajín sú približne o 29 % nižšie ako ceny výrobcov z Únie na trhu Únie. Napokon v odôvodnení 82 sa stanovilo, že bieloruskí vyvážajúci výrobcovia vyvážali na svoj hlavný trh tretej krajiny, ktorým je Rusko, za ceny približne o 5 % nižšie ako priemerné predajné ceny výrobcov z Únie na trhu Únie. Ak sa teda vezme do úvahy úroveň cien vývozu z Bieloruska, ČĽR a Ruska na iné trhy tretích krajín, vývoz do Únie je pre bieloruských, čínskych a ruských vývozcov potenciálne oveľa atraktívnejší. Možno teda primerane očakávať, že v prípade zrušenia opatrení by bieloruskí, čínski a ruskí vyvážajúci výrobcovia začali znovu vyvážať veľké objemy prešetrovaného výrobku do Únie. Toto očakávanie ďalej podporuje dostupnosť značnej voľnej kapacity v týchto krajinách.

(325)

Ako sa vysvetľuje v oddiele 4.3.2.2, Komisia vykonala analýzu cenového podhodnotenia bez antidumpingových opatrení, aby určila, ako by dovoz z dotknutých krajín ovplyvnil výrobné odvetvie Únie, ak by došlo k zrušeniu opatrení.

(326)

Komisia v odôvodnení 278 podotkla, že z výpočtu cenového podhodnotenia vyplýva vážený priemer rozpätia cenového podhodnotenia pre dotknuté krajiny od 6,2 % do 23,5 %.

(327)

Komisia okrem toho vykonala simuláciu v záujme lepšieho posúdenia pravdepodobného vplyvu dovozu z dotknutých krajín na finančnú situáciu výrobného odvetvia Únie. Komisia v tomto smere predpokladala, že vyvážajúci výrobcovia z dotknutých krajín by do Únie vyvážali rovnaké množstvá ako pred zavedením opatrení (t. j. spolu 250 559 ton) a že spotreba v Únii by zostala rovnaká ako počas obdobia revízneho prešetrovania (t. j. 541 409 ton). Komisia takisto predpokladala, že 50 % celkového dovozu z týchto krajín by ovplyvnilo výrobné odvetvie Únie a zostávajúcich 50 % by ovplyvnilo dovoz z iných tretích krajín, keďže podiely na trhu majú podobnú veľkosť. Komisia napokon predpokladala, že výrobné odvetvie Únie by si zachovalo rovnaké predajné ceny ako počas obdobia revízneho prešetrovania, keďže je už aj tak stratové.

(328)

Z výsledkov tejto simulácie vyplýva, že výrobné odvetvie Únie pravdepodobne stratí objem predaja a trhový podiel na trhu Únie. To by malo vplyv na celkovú ziskovosť odvetvia, ktorá by klesla z –11 % na –25 %.

(329)

Ide o konzervatívnu analýzu, v ktorej sa zohľadňuje, že priemerné predajné ceny dovozu z iných tretích krajín sú nižšie ako priemerná predajná cena výrobného odvetvia Únie. Znamená to, že dumpingový dovoz prešetrovaného výrobku z dotknutých krajín by s najväčšou pravdepodobnosťou najprv získal podiel na trhu na úkor výrobného odvetvia Únie a potom by prevzal aj podiel na trhu vývozu z iných tretích krajín do Únie. To by viedlo k ešte väčšiemu zhoršeniu ziskovosti výrobného odvetvia Únie.

(330)

Po poskytnutí informácií bieloruská vláda tvrdila, že vzhľadom na to, že podľa článku 3 ods. 4 základného nariadenia „v prípade, že dovoz výrobku z viac ako z jednej krajiny je súčasne predmetom antidumpingových prešetrovaní, účinky takéhoto dovozu sa súhrnne vyhodnotia, len ak sa určí, že […] objem dovozu z každej krajiny nie je zanedbateľný“, a že dovoz z Bieloruska, ČĽR a Ruska bol v roku 2019 zanedbateľný, závery zo simulačného cvičenia by sa z tohto nariadenia mali odstrániť.

(331)

Komisia poznamenala, že článok 3 ods. 4 základného nariadenia sa týka vyhodnotenia účinkov skutočného dovozu na výrobné odvetvie Únie s cieľom určiť ujmu v rámci antidumpingového prešetrovania, zatiaľ čo simulácia uskutočnená Komisiou v odôvodneniach 327 až 329 sa týka určenia pravdepodobnosti opätovného výskytu ujmy, ktorú pôvodne spôsobil dovoz z dotknutých krajín, ak by uplynula platnosť opatrení. S cieľom odhadnúť možné účinky takéhoto dovozu na výrobné odvetvie Únie vychádza simulácia z predpokladu, že dotknuté krajiny by vyvážali rovnaké množstvá ako pred uložením opatrení. Tieto množstvá neboli zanedbateľné (104). Vzhľadom na to, že sa článok 3 ods. 4 základného nariadenia nevzťahuje na vykonanú simuláciu a že potenciálne objemy dovozu z každej krajiny, s ktorou sa uvažuje v simulácii, nie sú zanedbateľné, sa tvrdenie zamietlo.

(332)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že zrušenie opatrení by s najväčšou pravdepodobnosťou viedlo k výraznému zvýšeniu dumpingového dovozu z dotknutých krajín za ceny, ktoré by podhodnocovali ceny výrobného odvetvia Únie, a preto by sa ním ešte viac zhoršila ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. V dôsledku toho by bola životaschopnosť výrobného odvetvia Únie vystavená vážnemu riziku.

(333)

Po poskytnutí informácií ruská vláda tvrdila, že neexistuje príčinná súvislosť medzi dovozom z Ruska a situáciou výrobného odvetvia Únie. V tejto súvislosti Komisia zdôraznila, že v článku 11 ods. 2 základného nariadenia sa nevyžaduje, aby Komisia v revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti vykonala analýzu príčinnej súvislosti medzi dovozom z dotknutých krajín a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Zistenia, že uplynutie platnosti opatrení pravdepodobne povedie k pokračovaniu alebo opätovnému výskytu ujmy, sú dostatočné na odôvodnenie pokračovania opatrení. Komisia v odôvodnení 332 dospela k záveru, že zrušenie opatrení by s najväčšou pravdepodobnosťou viedlo k výraznému zvýšeniu dumpingového dovozu z dotknutých krajín za ceny, ktoré by podhodnocovali ceny výrobného odvetvia Únie, a preto by sa ním ešte viac zhoršila ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, čím sa preukázala pravdepodobnosť opätovného výskytu ujmy, ktorú pôvodne spôsobil dumpingový dovoz z dotknutých krajín vrátane Ruska, ak by došlo k zrušeniu opatrení. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(334)

Komisia v súlade s článkom 21 základného nariadenia preskúmala, či by zachovanie existujúcich antidumpingových opatrení bolo v rozpore so záujmom Únie ako celku. Stanovenie záujmu Únie sa zakladalo na zhodnotení všetkých rôznych príslušných záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov, distribútorov a používateľov.

(335)

V súlade s článkom 21 ods. 2 základného nariadenia dostali všetky zainteresované strany možnosť vyjadriť svoje stanovisko.

(336)

Aj keď platné antidumpingové opatrenia do veľkej miery zabránili dumpingovému dovozu z dotknutých krajín vstúpiť na trh Únie, výrobné odvetvie Únie utrpelo počas obdobia revízneho prešetrovania značnú ujmu a naďalej sa nachádza v neistej situácii, čo potvrdzujú negatívne trendy ukazovateľov ujmy.

(337)

Napriek veľmi nízkemu objemu dovozu prešetrovaného výrobku z dotknutých krajín Komisia skonštatovala, že existuje veľká pravdepodobnosť opätovného výskytu ujmy, ktorú pôvodne spôsobil dovoz z týchto krajín, ak by uplynula platnosť opatrení. Prílev značného objemu dumpingového dovozu z dotknutých krajín by spôsobil výrobnému odvetviu Únie ďalšiu ujmu. Tým by sa zhoršila už aj tak neistá hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie a došlo by k ohrozeniu jeho životaschopnosti.

(338)

Komisia preto dospela k záveru, že zachovanie antidumpingových opatrení proti dotknutým krajinám je v záujme výrobného odvetvia Únie.

(339)

Komisia kontaktovala všetkých známych neprepojených dovozcov, obchodníkov a používateľov. Iba jeden distribútor doručil len vyplnené tabuľky bez vyplnenia opisnej časti dotazníka.

(340)

Z analýzy záujmu Únie v predchádzajúcom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti a v pôvodnom prešetrovaní nevyplynul negatívny účinok opatrení na neprepojených dovozcov, obchodníkov ani používateľov.

(341)

Nič preto nenasvedčovalo tomu, že zachovanie opatrení by malo významný negatívny vplyv na neprepojených dovozcov, obchodníkov a používateľov, ktorý by prevažoval nad pozitívnym vplyvom týchto opatrení na výrobné odvetvie Únie.

(342)

Po poskytnutí informácií ruská vláda tvrdila, že pokračovanie opatrení by malo negatívny vplyv na odberateľské odvetvia EÚ. V tejto súvislosti Komisia poukázala na to, že odberateľské odvetvia EÚ mali príležitosť zúčastniť sa na prešetrovaní a vyjadriť sa k poskytnutiu informácií. Komisii neboli doručené žiadne pripomienky od neprepojených dovozcov, obchodníkov ani používateľov. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(343)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody týkajúce sa záujmu Únie, ktoré by svedčili proti zachovaniu existujúcich opatrení na dovoz prešetrovaného výrobku s pôvodom v dotknutých krajinách.

(344)

Na základe záverov, ku ktorým Komisia dospela v súvislosti s pokračovaním dumpingu z Ruska, opätovným výskytom dumpingu z Bieloruska a ČĽR, opätovným výskytom ujmy, ktorú pôvodne spôsobil dumpingový dovoz z dotknutých krajín, a so záujmom Únie, Komisia skonštatovala, že antidumpingové opatrenia na dovoz určitých zváraných rúr a rúrok zo železa alebo nelegovanej ocele s pôvodom v Bielorusku, ČĽR a Rusku by sa mali zachovať.

(345)

Individuálne antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti vymedzené v tomto nariadení sa uplatňujú výlučne na dovoz prešetrovaného výrobku s pôvodom v Rusku a vyrábaného vymenovanými právnymi subjektmi. Na dovoz prešetrovaného výrobku vyrábaného akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s danými osobitne uvedenými spoločnosťami by sa mala vzťahovať colná sadzba uplatňovaná na „všetky ostatné spoločnosti“. Nemala by sa na ne vzťahovať žiadna z individuálnych antidumpingových colných sadzieb.

(346)

Ak spoločnosť následne zmení názov svojho subjektu, môže požiadať o uplatnenie týchto individuálnych antidumpingových colných sadzieb. Táto žiadosť sa musí adresovať Komisii (105). Žiadosť musí obsahovať všetky relevantné informácie, ktoré umožnia preukázať, že uvedenou zmenou nie je dotknuté právo spoločnosti využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje. Ak zmenou názvu spoločnosti nie je dotknuté jej právo využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje, v Úradnom vestníku Európskej únie sa uverejní oznámenie o zmene názvu.

(347)

Všetky zainteresované strany boli informované o podstatných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa plánovalo odporúčať zachovanie existujúcich opatrení na dovoz prešetrovaného výrobku z Bieloruska, ČĽR a Ruska. V nadväznosti na toto poskytnutie informácií im bola poskytnutá aj lehota na predloženie stanovísk. Komisia zvážila všetky doručené pripomienky.

(348)

Podľa článku 109 nariadenia 2018/1046 (106), ak sa má v nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vrátiť určitá suma, sadzbou úroku, ktorý sa má zaplatiť, by mala byť sadzba, ktorú Európska centrálna banka uplatňuje na svoje hlavné refinančné operácie, uverejnená v sérii C Úradného vestníka Európskej únie v prvý kalendárny deň každého mesiaca.

(349)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036,