(1)

V článku 165 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej Únie (ďalej len „ZFEÚ“) sa stanovuje, že činnosť Únie sa zameriava okrem iného na podporu účasti mladých ľudí na demokratickom živote v Európe.

(2)

V bratislavskom pláne zo 16. septembra 2016 sa 27 hláv štátov alebo predsedov vlád zaviazalo „poskytovať lepšie príležitosti mladým ľuďom“, najmä poskytovaním podpory Únie členským štátom v boji proti nezamestnanosti mladých ľudí a posilnením programov Únie zameraných na mladých ľudí.

(3)

V Rímskej deklarácii z 25. marca 2017 sa vedúci predstavitelia 27 členských štátov a Európskej rady, Európskeho parlamentu a Komisie zaviazali, že budú pracovať na vytvorení Únie „v ktorej dostanú mladí ľudia najlepšie vzdelanie a najlepšiu odbornú prípravu, v ktorej môžu študovať a nájsť pracovné príležitosti na celom kontinente“.

(4)

V stratégii Európskej únie pre mládež na roky 2019 – 2027, ktorá vychádza z uznesenia Rady z 26. novembra 2018 (3), sa uznáva, že mladí ľudia sú strojcami vlastných životov, prispievajú k pozitívnym zmenám v spoločnosti a obohacujú ambície Únie. Uznáva sa tiež, že politika v oblasti mládeže môže prispieť k vytvoreniu priestoru, v ktorom sa mladí ľudia môžu chopiť príležitostí a stotožniť sa s hodnotami Únie. Predchádzajúce Európske roky, ako napríklad Európsky rok železníc 2021, Európsky rok kultúrneho dedičstva 2018, Európsky rok občanov 2013 – 2014 a Európsky rok dobrovoľníckej práce 2011 poskytujú cenné skúsenosti, ktoré by mali slúžiť ako základ budúceho úsilia o zapojenie mladých ľudí do formovania ich budúcnosti a budúcnosti Európy a o posilnenie ich postavenia pri tomto formovaní.

(5)

Nástroj NextGenerationEU zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 (4) zabezpečuje urýchlenie zelenej a digitálnej transformácie a poskytuje možnosť kolektívne vyjsť z pandémie ochorenia COVID-19 silnejší. Nástroj NextGenerationEU opätovne otvára perspektívy plné príležitostí pre mladých ľudí vrátane kvalitných pracovných miest a prispôsobenia sa spoločenskej zmene. Cieľom Únie je, aby sa mladí ľudia v plnej miere zapojili do zavádzania nástroja NextGenerationEU, a tak posilnili svoju úlohu v zelenej a digitálnej transformácii.

(6)

Predsedníčka Komisie 15. septembra 2021 vo svojej správe o stave Únie oznámila, že Komisia navrhne vyhlásenie roka 2022 za Európsky rok mládeže (ďalej len „Európsky rok“). Predsedníčka Komisie vyzdvihla dôveru, ktorú cíti v budúcnosť Európy a ktorú čerpá z inšpirácie od mladých Európanov, pričom dodala, že „ak […] chceme našu Úniu pretvoriť na ich obraz, musia mladí ľudia dostať príležitosť formovať budúcnosť Európy“. Na vytvorenie lepšej budúcnosti potrebuje Európa víziu, angažovanosť a účasť všetkých mladých ľudí, a Európa musí mladým ľuďom poskytnúť príležitosti pre budúcnosť, ktorá je zelenšia, digitálnejšia a inkluzívnejšia. Preto predsedníčka navrhla „[rok], ktorý bude zasvätený uznaniu mladých ľudí, ktorí obetovali tak veľa pre ostatných“.

(7)

Európsky rok by mal podnietiť proces úvah o budúcnosti mládeže a jej aktívnej účasti na budovaní budúcnosti Európy. Z uvedeného dôvodu by sa politiky v oblasti mládeže mali začleniť do všetkých príslušných politík Únie.

(8)

Aktívna účasť mladých ľudí na demokratických procesoch má zásadný význam pre súčasnosť a budúcnosť Európy a jej demokratickej spoločnosti. Európsky rok sa preto v súlade so závermi Rady z 1. decembra 2020 o podpore demokratického povedomia a demokratickej angažovanosti mladých ľudí v Európe (5), a z 21. júna 2021 o posilnení viacúrovňového riadenia pri podpore účasti mladých ľudí na rozhodovacích procesoch (6), oznámením Komisie z 3. decembra 2020 o akčnom pláne pre európsku demokraciu a uznesením Európskeho parlamentu z 11. novembra 2015 o reforme volebného zákona Európskej únie (7) zameriava na podporu aktívneho zapojenia mladých ľudí do demokratického života v Európe, a to aj podporou činností zameraných na účasť mladých ľudí z rôzneho prostredia na procesoch, ako je napríklad Konferencia o budúcnosti Európy, propagáciou občianskej angažovanosti a dobrovoľníckych iniciatív, čím sa zvyšuje informovanosť o hodnotách Únie a základných právach a o európskej histórii a kultúre, spájajú sa mladí ľudia a subjekty s rozhodovacou právomocou na miestnej, regionálnej, vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie a prispieva k procesu európskej integrácie.

(9)

V rezolúcii Organizácie Spojených národov z 25. septembra 2015 s názvom „Transformujeme náš svet: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj“ (ďalej len „Agenda 2030“) sa uznáva kľúčová úloha mladých ľudí ako aktérov zmien na medzinárodnej scéne a uvádza sa v nej, že je potrebné podporovať mladých ľudí s cieľom „nasmerovať ich nekonečné schopnosti aktivizmu do vytvárania lepšieho sveta“. Európsky rok je konkrétnym príspevkom k Agende 2030, v ktorej sa zdôrazňuje, že „deti a mladé ženy a muži sú rozhodujúcimi činiteľmi zmeny“, a mal by hlbšie podnietiť vykonávanie Agendy 2030, cestu k udržateľnému rozvoju a schopnosť mladých ľudí formovať prítomnosť a budúcnosť nielen Únie, ale aj partnerských krajín Únie a celej našej planéty.

(10)

V súlade so závermi Rady z 5. júna 2020 o mládeži v rámci vonkajšej činnosti, v ktorých sa zdôrazňuje prínos mladých generácií k budovaniu silnejšej, legitímnejšej, mierumilovnej a demokratickej spoločnosti, by mal Európsky rok prispieť k posilneniu účasti mládeže na vonkajšej činnosti Únie vo všetkých politikách, k vytváraniu nových príležitostí pre vzdelávanie, učenie sa a výmeny, k rozvoju partnerstiev a dialógu medzi mladými ľuďmi z Únie a partnerských krajín vrátane Východného partnerstva, západného Balkánu a južného susedstva, k využívaniu existujúcich platforiem pre dialóg a partnerstvá s mládežou, ako je napríklad centrum spolupráce medzi Africkou úniou a Úniou pre mládež a platforma Únie Youth Sounding Board, ako aj k zvýšeniu úlohy zapojenia mládeže do strategickej komunikácie a činnosti v oblasti verejnej diplomacie.

(11)

Európske ciele v oblasti mládeže, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou stratégie Európskej únie pre mládež na roky 2019 – 2027 a ktoré vypracovali mladí ľudia v prospech mladých ľudí v rámci procesu Európskeho dialógu s mládežou, sú svedectvom o entuziazme mnohých mladých Európanov, ktorí sú ochotní zapájať sa do vytyčovania smeru, ktorým by sa mal uberať rozvoj Únie.

(12)

Európsky rok by mal podporiť úspešné vykonávanie zásady 1 Európskeho piliera sociálnych práv (8), v ktorej sa zdôrazňuje, že „každý má právo na kvalitné a inkluzívne vzdelávanie, odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie“. V tejto súvislosti by mal Európsky rok prispieť k dosiahnutiu viditeľného pokroku smerom k vytvoreniu európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025, ktorého cieľom je stimulovať mladých ľudí v ich osobnom, spoločenskom i profesijnom naplnení a podporovať výchovu k občianstvu vytvorením skutočného európskeho priestoru vzdelávania a odstránením prekážok, ktoré bránia automatickému vzájomnému uznávaniu diplomov, kvalifikácií a období vzdelávania v Únii. Európsky rok by mal zohľadňovať sociálnu situáciu a životné podmienky mladých ľudí. Európsky rok by mal prispieť k úspešnému vykonávaniu zásady 3 Európskeho piliera sociálnych práv, v ktorej sa zdôrazňuje, že „každý má právo na rovnaké zaobchádzanie a rovnosť príležitostí, pokiaľ ide o zamestnanie, sociálnu ochranu, vzdelanie a prístup k tovaru a službám dostupným pre verejnosť“.

(13)

Európsky rok by mal podporovať úsilie Únie o rozšírenie pracovných príležitostí pre mladých ľudí v rámci plánu obnovy v období po pandémii ochorenia COVID-19, ako sa uvádza v uznesení Európskeho parlamentu z 8. októbra 2020 o záruke pre mladých ľudí (9), v ktorom sa zdôrazňuje, že opatrenia na obmedzenie pohybu spôsobili náhle narušenie formálneho a neformálneho vzdelávania mladých ľudí, ako aj informálneho učenia sa, stáží, praxí, učňovskej prípravy a výkonu práce a ovplyvnili príjem mladých ľudí, ich potenciál zarábať a životné podmienky vrátane ich zdravia, a to najmä duševného zdravia. V uvedenom uznesení, ako aj vo svojom uznesení zo 17. decembra 2020 o silnej sociálnej Európe pre spravodlivé transformácie (10) Európsky parlament odsúdil prax neplatených stáží, ak nesúvisia so získaním študijných kvalifikácií vzdelania, ako formu vykorisťovania mladých pracovníkov a porušenia ich práv. Európsky parlament vo svojom uznesení zo 17. decembra 2020 vyzval Komisiu, aby navrhla právny rámec na účinný a vymáhateľný zákaz takýchto neplatených stáží, praxe a učňovskej prípravy.

(14)

Európsky rok by mal poskytnúť ďalší impulz na vytváranie kvalitných pracovných príležitostí pre mladých ľudí v rámci iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí, a to aj prostredníctvom odporúčania Rady z 30. októbra 2020 o posilnenej záruke pre mladých ľudí (11) a novej iniciatívy ALMA (Aim, Learn, Master, Achieve – vytýčiť si cieľ, naučiť sa, zvládnuť, dosiahnuť), ktorú navrhla Komisia a ktorá sa má vykonávať v rámci Európskeho sociálneho fondu plus zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1057 (12). Iniciatíva ALMA by mala byť programom cezhraničnej mobility mládeže pre znevýhodnených mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy.

(15)

Európsky rok by mal prispieť k uznaniu práce s mládežou a k cieľom uznesenia Rady z 1. decembra 2020 o rámci na vytvorenie európskeho programu práce s mládežou (13) (ďalej len „európsky program práce s mládežou“) a bonnského procesu, a tým prispieť k posilneniu štruktúr pre prácu s mládežou, aby boli udržateľné a odolnejšie vo všetkých častiach Únie, a cezhraničnej spolupráci. Európsky rok by mal podporiť aj potvrdzovanie kompetencií získaných neformálnym vzdelávaním a informálnym učením sa, a to aj v rámci práce s mládežou, pričom by sa mala uznať vysoká hodnota učenia sa pri práci s mládežou popri formálnom vzdelávaní a potreba posilniť partnerstvo medzi prácou s mládežou a formálnym vzdelávaním.

(16)

Vo svojom uznesení z 10. februára 2021 o vplyve pandémie COVID-19 na mladých ľudí a šport (14) Európsky parlament zdôraznil osobitne závažný vplyv pandémie ochorenia COVID-19 na mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, a zdôraznil potrebu riešiť problémy, ktorým čelia mladí ľudia zo zraniteľných skupín, a to aj mladí ľudia so zdravotným postihnutím. Konštatoval v ňom tiež, že nezamestnanosť a chudoba mladých ľudí od vypuknutia pandémie ochorenia COVID-19 neustále narastajú, a nabádal Komisiu a členské štáty, aby prijali všetky potrebné opatrenia na boj proti katastrofálnym účinkom na zamestnanosť mladých ľudí. Pripomenul aj úlohu dobrovoľníctva pri rozvoji životných a pracovných zručností mladých ľudí a vyjadril domnienku, že Európsky zbor solidarity zriadený nariadením Európskemu parlamentu a Rady (EÚ) 2021/888 (15) by mohol mladým ľuďom pomôcť rozšíriť ich príležitosti za hranice ich miestnej reality.

(17)

Pandémia ochorenia COVID-19 mala hlboký sociálny a hospodársky vplyv na našu spoločnosť ako celok a viedla k bezprecedentnému nárastu problémov v oblasti duševného zdravia, najmä medzi mladými ľuďmi. Európsky rok by preto mal podporovať diskusiu a tvorbu udržateľných riešení vrátane preventívnych opatrení s cieľom pomôcť uvedené výzvy riešiť.

(18)

Európsky rok by mal podporiť vykonávanie európskeho programu práce s mládežou a záverov Rady z 5. júna 2019 o mladých ľuďoch a budúcnosti práce (16), z 10. decembra 2019 o digitálnej práci s mládežou (17) a zo 7. decembra 2017 o inteligentnej práci s mládežou (18).

(19)

Vzhľadom na význam boja proti klimatickej a prírodnej kríze v súlade so záväzkami Únie vykonávať Parížsku dohodu prijatú na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (19) (ďalej len „Parížska dohoda“) a dosiahnuť ciele Organizácie Spojených národov v oblasti udržateľného rozvoja a Európskeho konsenzu o rozvoji by mal Európsky rok spravodlivým a inkluzívnym spôsobom prispieť k začleňovaniu opatrení v oblasti klímy a prírody a k vykonávaniu cieľov stanovených v oznámení Komisie z 11. decembra 2019 s názvom „Európska zelená dohoda“, misií programu Horizont Európa, ako sa stanovujú v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/695 (20), a balíka návrhov Fit for 55 stanovených v oznámení Komisie zo 14. júla 2021 s názvom „Fit for 55: plnenie cieľa EÚ v oblasti klímy do roku 2030 na ceste ku klimatickej neutralite“, najmä podnecovaním mladých ľudí, aby rozvíjali vlastné iniciatívy a tvorivé nápady na dosiahnutie príslušných cieľov, uznávajúc tým tvorivý a inovačný potenciál a schopnosti mladých ľudí.

(20)

Európsky rok by mal dať ďalší impulz uzneseniu Európskeho parlamentu z 15. septembra 2020 o účinných opatreniach na zvýšenie ekologickosti programov Erasmus+ a Kreatívna Európa a Európskeho zboru solidarity (21), v ktorom sa zdôraznilo, že program Erasmus+ má prostredníctvom svojej podpory formálneho a neformálneho vzdelávania, učenia sa a odbornej prípravy a činností zameraných na účasť mládeže zásadný význam pre zvyšovanie informovanosti Európanov, najmä mladej generácie, s cieľom povzbudiť ich k tomu, aby si vytvorili aktívny a informovaný postoj k udržateľnosti a príslušným politikám a aby sa z nich v budúcnosti stali angažovaní a uvedomelí občania. Európsky parlament v uvedenom uznesení tiež zdôraznil významnú úlohu, ktorú v tejto súvislosti zohrávajú organizácie mládeže a občianskej spoločnosti pri výmene najlepších postupov a realizácii projektov, ktoré zvyšujú informovanosť mladších generácií o udržateľnosti.

(21)

Európsky rok by mal nadviazať na európske podujatia a iniciatívy, ako sú Európske podujatie pre mládež, Európsky týždeň mládeže, Európske hlavné mesto mládeže, Európske hlavné mesto kultúry, Deň Európy a Dni európskeho kultúrneho dedičstva, ako aj kampaň Rady Európy s názvom „Mládež pre demokraciu, demokracia pre mládež“, a usilovať sa o súčinnosť s nimi.

(22)

Predsedníčka Komisie vo svojej správe o stave Únie zdôraznila, že „Európa potrebuje všetkých svojich mladých ľudí“. Pri plnení svojich cieľov by mal byť Európsky rok v plnej miere inkluzívny a mal by aktívne podporovať účasť mladých ľudí z rôznych prostredí, mladých ľudí s nedostatkom príležitostí a mladých ľudí z najvzdialenejších regiónov v súlade s vykonávacím rozhodnutím Komisie (EÚ) 2021/1877 (22).

(23)

Je dôležité, aby Európsky rok prispel k zvýšeniu záujmu a aktívnej účasti mladých ľudí na demokratickom živote a volebných procesoch, najmä na úrovni Únie. Podľa prieskumu Eurobarometra Európskeho parlamentu uskutočneného po voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2019 bola účasť mladých ľudí na týchto voľbách omnoho vyššia (42 %) ako na voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2014 (28 %). Účasť mladých ľudí by sa mala ďalej podporovať.

(24)

Európsky rok je pevne zakotvený v zásadách uznaných v Charte základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“). Cieľom Európskeho roka je predovšetkým zabezpečiť prostredníctvom jeho opatrení a činností úplnú rodovú rovnosť a nediskrimináciu na základe pohlavia, rasového alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie a podporovať uplatňovanie charty. V stratégii EÚ v oblasti práv dieťaťa stanovenej v oznámení Komisie z 24. marca 2021 s názvom „Stratégia EÚ v oblasti práv dieťaťa“ a v Európskej záruke pre deti zriadenej odporúčaním Rady (EÚ) 2021/1004 (23) sa stanovuje nová norma pre zastupovanie detí a mladistvých a uznanie detí a mladých ľudí ako aktívnych občanov a aktérov zmeny.

(25)

S cieľom zabezpečiť, aby bol Európsky rok efektívne a účinne vykonávaný, mal by v maximálnej možnej miere využívať už existujúce mechanizmy realizácie. S cieľom optimalizovať pridanú hodnotu Európskeho roka a vytvoriť dodatočný pozitívny vplyv na mladých ľudí by sa mala hľadať súčinnosť a doplnkovosť, a to najmä medzi Európskym rokom a programami Únie vrátane programov s medzinárodným dosahom osobitne zameraných na mladých ľudí a programov bez nadnárodného alebo medzinárodného charakteru, najmä programov týkajúcich sa vzdelávania a odbornej prípravy, športu, kultúry a médií, mládeže a ich zdravia vrátane duševného zdravia, ako aj solidarity, dobrovoľníckej činnosti, zamestnania a sociálneho začlenenia, výskumu a inovácií, priemyslu a podnikania, digitálnej politiky, poľnohospodárstva a rozvoja vidieka, kde sa uvedené programy zameriavajú na mladých poľnohospodárov, životné prostredie a klímu, politiku súdržnosti, migráciu, bezpečnosť a medzinárodnú spoluprácu a rozvoj. Súčinnosť a doplnkovosť by sa mala hľadať aj medzi Európskym rokom a aktivitami členských štátov. Súčinnosť a doplnkovosť by mali vychádzať z takýchto programov Únie a aktivít členských štátov.

(26)

Vytvorením prostredia na propagáciu cieľov Európskeho roka súbežne na úrovni Únie, na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni sa môže dosiahnuť lepšia súčinnosť a lepšie využívanie zdrojov. V tejto súvislosti by mala Komisia včas informovať Európsky parlament, Radu, členské štáty, Výbor regiónov, Európsky hospodársky a sociálny výbor a orgány a združenia aktívne v oblasti mládeže na úrovni Únie a úzko s nimi spolupracovať. S cieľom zabezpečiť európsky rozmer činností v rámci Európskeho roka je dôležité nabádať členské štáty k tomu, aby navzájom spolupracovali.

(27)

Koordinácia Európskeho roka na úrovni Únie by mala umožniť spoločnú tvorbu. Komisia by mala zvolávať spoločné alebo samostatné stretnutia so zainteresovanými stranami a zástupcami organizácií alebo orgánov pôsobiacich v oblasti mládeže a národnými koordinátormi s cieľom pomôcť pri spoluvytváraní a vykonávaní Európskeho roka na úrovni Únie. Koordinátor EÚ pre mládež by mal mať kľúčovú úlohu na uvedených stretnutiach, ako aj pri oslovovaní rôznych zainteresovaných strán a zástupcov organizácií alebo orgánov pôsobiacich v oblasti mládeže.

(28)

Európsky rok by sa mal zamerať aj na opatrenia a aktivity, ktoré predstavujú potenciálnu európsku pridanú hodnotu. Pojem európskej pridanej hodnoty sa má chápať v širšom zmysle a má sa prejavovať rôznymi spôsobmi, napríklad nadnárodným charakterom opatrení alebo aktivít, najmä v prípade spolupráce zameranej na dosiahnutie udržateľného systematického vplyvu alebo prínosu k európskej identite mladých ľudí, k zvyšovaniu ich povedomia a zodpovednosti za hodnoty a základné práva Únie vrátane rodovej rovnosti, a ich schopnosti zúčastňovať sa na zastupiteľskej a participatívnej demokracii Únie.

(29)

Európsky rok by mal podporovať šírenie osvedčených postupov, uskutočňovanie štúdií a výskumu a zber údajov, štatistík a iných kvalitatívnych alebo kvantitatívnych informácií o situácii mladých ľudí v Únii vrátane účinkov pandémie ochorenia COVID-19, využívajúc pritom zdroje, ako sú portál Wiki zameraný na mládež, správa EÚ o mládeži a index pokroku mládeže.

(30)

Na úrovni Únie by sa pridelené finančné prostriedky potrebné na vykonávanie tohto rozhodnutia mali určiť vo viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027. Minimálny operatívny rozpočet na vykonávanie tohto rozhodnutia by mal byť vo výške 8 miliónov EUR. Dodatočnú finančnú podporu pre Európsky rok by mali poskytnúť v závislosti od dostupnosti finančných prostriedkov príslušné programy a nástroje Únie, a to v súlade s uplatniteľnými pravidlami. Financovanie Európskeho roka by nemalo mať negatívny vplyv na financovanie projektov v súčasných programoch Únie a malo by sa zamerať na zabezpečenie pretrvania posolstva Európskeho roka aj po roku 2022. Bez toho, aby boli dotknuté právomoci rozpočtového orgánu, a v súlade s článkom 314 ZFEÚ by sa malo financovanie tohto posolstva určiť vo viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027.

(31)

Keďže ciele tohto rozhodnutia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu rozsahu a dôsledkov navrhovaného opatrenia ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“). V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto rozhodnutie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(32)

Vzhľadom na vplyv pandémie ochorenia COVID-19 na mladých ľudí a následne na naliehavú potrebu, aby bolo cieľom Európskeho roka oceňovať, podporovať a zapájať mladých ľudí do diania po pandémii ochorenia COVID-19, sa považuje za vhodné uplatniť výnimku z osemtýždňovej lehoty uvedenej v článku 4 Protokolu č. 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ, ZFEÚ a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu.

(33)

V nadväznosti na dôsledky pandémie ochorenia COVID-19 je potrebné včasné uplatňovanie tohto rozhodnutia s cieľom zabezpečiť rýchlu realizáciu Európskeho roka. Toto rozhodnutie by malo z dôvodu naliehavosti nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie a malo by sa uplatňovať od 1. januára 2022,