Access to European Union law
<a href="https://eur-lex.europa.eu/content/help/eurlex-content/experimental-features.html" target="_blank">More about the experimental features corner</a>
Choose the experimental features you want to try
EUR-Lex
Access to European Union law

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

You are here
Use quotation marks to search for an "exact phrase". Append an asterisk (*) to a search term to find variations of it (transp*, 32019R*). Use a question mark (?) instead of a single character in your search term to find variations of it (ca?e finds case, cane, care).
Search tips
Need more search options? Use the Advanced search

Document 32021D1094

    Rozhodnutie Rady (EÚ) 2021/1094 z 28. júna 2021, ktorým sa mení rozhodnutie 2008/376/ES o prijatí výskumného programu Výskumného fondu pre uhlie a oceľ a o viacročných technických pokynoch pre tento program

    ST/9400/2021/INIT

    Ú. v. EÚ L 236, 5.7.2021, p. 69–74 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, GA, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

    Legal status of the document In force

    ELI: http://data.europa.eu/eli/dec/2021/1094/oj

    5.7.2021   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    L 236/69

    ROZHODNUTIE RADY (EÚ) 2021/1094

    z 28. júna 2021,

    ktorým sa mení rozhodnutie 2008/376/ES o prijatí výskumného programu Výskumného fondu pre uhlie a oceľ a o viacročných technických pokynoch pre tento program

    RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

    so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

    so zreteľom na Protokol (č. 37) o finančných následkoch uplynutia platnosti zmluvy o založení ESUO a o Výskumnom fonde pre uhlie a oceľ, pripojený k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie, a najmä na jeho článok 2 druhý odsek,

    so zreteľom na návrh Európskej komisie,

    so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu (1),

    keďže:

    (1)

    Únia 5. októbra 2016 ratifikovala Parížsku dohodu prijatú na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (ďalej len „Parížska dohoda“). Parížskou dohodou sa vyzývajú strany, ktoré ju ratifikovali, aby posilnili globálnu reakciu na hrozbu zmeny klímy zameranú na obmedzenie globálneho zvýšenia teploty výrazne pod 2 °C.

    (2)

    V súlade s Parížskou dohodou uverejnila Komisia 11. decembra 2019 oznámenie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o európskej zelenej dohode, v ktorej sa zaviazala riešiť klimatické a environmentálne výzvy a transformovať Úniu na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným a konkurencieschopným hospodárstvom, ktoré efektívne využíva zdroje, kde budú do roku 2050 čisté emisie skleníkových plynov na nule a kde hospodársky rast nezávisí od využívania zdrojov. V oznámení o Európskej zelenej dohode, v ktorom sa stanovuje nová stratégia rastu, sa uvádza potreba podporiť prelomové technológie ekologického oceliarstva, ktoré do roku 2030 povedú k vzniku bezuhlíkového procesu výroby ocele, a preskúmať, či by sa dala využiť časť financovania likvidovaného v rámci Európskeho spoločenstva uhlia a ocele. V oznámení sa tiež uvádza, že všetky opatrenia a politiky Únie by sa mali stmeliť tak, aby Únii pomohli uskutočniť úspešnú a spravodlivú transformáciu smerom k udržateľnej budúcnosti. V súlade so zásadou „nespôsobovať škodu“ uvedenú v oznámení, sa ciele výskumného programu Výskumného fondu pre uhlie a oceľ revidujú tak, aby už nezahŕňali činnosti, ktoré pokračujú v ťažbe, spracovaní a nezmenšenom využívaní uhlia.

    (3)

    Únia presadzuje ambicióznu politiku v oblasti klímy a zaviedla regulačný rámec na dosiahnutie svojho cieľa znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030. V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 (2) sa stanovujú legislatívne základy spoľahlivého, inkluzívneho, nákladovo efektívneho, transparentného a predvídateľného riadenia energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa zabezpečí dosiahnutie zámerov a cieľov energetickej únie do roku 2030 a dlhodobých zámerov a cieľov energetickej únie v súlade s Parížskou dohodou.

    (4)

    Komisia vo svojom oznámení Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o Investičnom pláne pre udržateľnú Európu a Investičnom pláne Európskej zelenej dohody ohlásila svoj zámer navrhnúť revíziu rozhodnutia Rady 2008/376/ES (3) s cieľom umožniť financovanie veľkých projektov zameraných na prelomový výskum a inováciu v oblasti čistej výroby ocele, ako aj výskumných činností v uhoľnom odvetví v súlade so zásadami Mechanizmu spravodlivej transformácie.

    (5)

    V správe z monitorovania a hodnotenia výskumného programu Výskumného fondu pre uhlie a oceľ (ďalej len „výskumný program“) sa okrem toho odporúča zmeniť ciele výskumu pre uhlie a oceľ stanovené v kapitole II oddieloch 3 a 4 rozhodnutia 2008/376/ES a podporiť prelomový výskum v oceliarskom odvetví, ako aj symbolické projekty v uhoľnom odvetví.

    (6)

    Preto treba zosúladiť ciele výskumného programu Výskumného fondu pre uhlie a oceľ s medzinárodnými dohodami, ako je Parížska dohoda, ako aj s vedeckými, technologickými a politickými cieľmi Únie v oblasti klimatickej neutrality do roku 2050.

    (7)

    Spoločne programované partnerstvá sa ukázali ako účinné pri združovaní zdrojov na spoločný európsky výskumný cieľ. S cieľom pomôcť dosiahnuť klimaticky neutrálne hospodárstvo do roku 2050 je potrebné stanoviť možnosť poskytovať podporu prostredníctvom spoločne programovaných európskych partnerstiev v súčinnosti a v súlade s inými programami. Európske partnerstvo by mohlo byť ideálnym nástrojom na združovanie zdrojov na podporu výskumu v oblasti prelomových technológií na zníženie emisií CO2 v oceliarskom priemysle.

    (8)

    Rozhodnutie 2008/376/ES by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

    PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

    Článok 1

    Rozhodnutie 2008/376/ES sa mení takto:

    1.

    V článku 2 sa druhý odsek nahrádza takto:

    „Výskumný program poskytuje podporu pre spoločný výskum v uhoľnom i oceliarskom odvetví. Výskumný program takisto poskytuje podporu na prelomové technológie ekologického oceliarstva, ktoré povedú k vzniku projektov výroby ocele pri takmer nulových emisiách uhlíka, a na výskumné projekty na riadenie spravodlivej transformácie bývalých uhoľných baní alebo uhoľných baní v procese zatvárania a súvisiacej infraštruktúry v súlade s Mechanizmom spravodlivej transformácie a v súlade s článkom 4 ods. 2 rozhodnutia 2003/76/ES. Výskumný program je v súlade s politickými, vedeckými a technologickými cieľmi Únie a dopĺňa činnosti vykonávané v členských štátoch a v rámci súčasného rámcového programu Únie pre výskum, technický rozvoj a demonštračné činnosti (ďalej len „výskumný rámcový program“).“

    2.

    Články 4 až 6 sa nahrádzajú takto:

    „Článok 4

    Podpora spravodlivej transformácie uhoľného odvetvia a regiónov

    1.   Výskumné projekty podporujú prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo Únie do roku 2050 s cieľom podporiť postupné ukončenie využívania fosílnych palív, rozvíjať alternatívne činnosti v bývalých banských lokalitách a zabrániť environmentálnym škodám z uhoľných baní v procese zatvárania, bývalých uhoľných baní a ich okolia alebo ich riešiť. Projekty sa zameriavajú predovšetkým na:

    a)

    vývoj a skúšanie technológií zachytávania, využívania a ukladania oxidu uhličitého;

    b)

    využívanie geotermálnej energie v bývalých uhoľných lokalitách;

    c)

    neenergetické využitia a výrobu surovín z banského odpadu a zvyškov z produkcie bývalých uhoľných baní alebo uhoľných baní v procese zatvárania, pričom sa náležite zaistí, že ich vplyv na klímu, životné prostredie a zdravie je minimalizovaný a nižší ako alternatívne riešenia;

    d)

    zmenu účelu bývalých baní na ťažbu čierneho a hnedého uhlia, ako aj infraštruktúry súvisiacej s uhlím, vrátane služieb týkajúcich sa dodávky energie, v súlade s klimaticky neutrálnou transformáciou šetrnou k životnému prostrediu;

    e)

    podporu rozvoja účinných programov rekvalifikácie a zvyšovania úrovne zručností pracovnej sily, ktorej sa dotýka postupné ukončenie využívania uhlia, vrátane výskumu týkajúceho sa odbornej prípravy a rekvalifikácie pracovnej sily, ktorá je alebo bola zamestnaná v uhoľnom odvetví.

    2.   Osobitná pozornosť sa venuje posilneniu vedúceho postavenia Európy pri riadení transformácie bývalých uhoľných baní a infraštruktúry súvisiacej s uhlím prostredníctvom technologických a netechnologických riešení pri súčasnej podpore transferu technológií a netechnologických riešení. Výskumné činnosti s uvedenými cieľmi musia prinášať hmatateľné výhody z klimatického a environmentálneho hľadiska v súlade s cieľom klimatickej neutrality do roku 2050.

    Článok 5

    Zlepšenie zdravia a bezpečnosti

    1.   V projektoch týkajúcich sa činností uvedených v článkoch 4 a 6 sa zohľadňujú otázky týkajúce sa bezpečnosti v uhoľných baniach v procese zatvárania a bývalých uhoľných baniach s cieľom zlepšiť pracovné podmienky, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, ako aj environmentálne problémy, ktoré majú škodlivý vplyv na zdravie.

    2.   Výskumné projekty sa zameriavajú na choroby súvisiace s ťažobnými činnosťami s cieľom zlepšiť zdravie ľudí žijúcich v uhoľných regiónoch v procese transformácie. Výskumné projekty tiež zabezpečia ochranné opatrenia počas zatvárania baní a v bývalých baniach.

    Článok 6

    Minimalizácia environmentálnych vplyvov uhoľných baní v procese transformácie

    1.   Výskumné projekty sa snažia minimalizovať vplyvy uhoľných baní v procese zatvárania a bývalých uhoľných baní na atmosféru, vodu a pôdu. Výskum sa zameria na zachovanie a obnovu prírodných zdrojov pre budúce generácie a minimalizáciu environmentálneho vplyvu uhoľných baní v procese zatvárania a bývalých baní.

    2.   Prednosť sa dáva projektom, ktoré sledujú jeden alebo viaceré z týchto cieľov:

    a)

    nové a vylepšené technológie, aby sa zabránilo znečisťovaniu životného prostredia, vrátane úniku metánu, z uhoľných baní v procese zatvárania, bývalých baní a ich okolia (vrátane atmosféry, zeme, pôdy a vody);

    b)

    zachytávanie, minimalizácia emisií skleníkových plynov a vyhýbanie sa produkcii týchto emisií, najmä metánu z uhoľných ložísk baní v procese zatvárania;

    c)

    nakladanie s banským odpadom, popolčekom a produktmi odsírenia z uhoľných baní v procese zatvárania a z bývalých uhoľných baní a ich opätovné využívanie, ako aj prípadne s ďalšími formami odpadu;

    d)

    obnova odpadových háld a priemyselné využitie zvyškov z ťažby a spotreby uhlia v uhoľných regiónoch v procese transformácie;

    e)

    ochrana hladín podzemnej vody a čistenie odpadovej banskej vody;

    f)

    obnova životného prostredia v oblasti bývalých zariadení alebo zariadení, ktoré využívali uhlie a sú v procese zatvárania, a v ich okolí, najmä vody, zeme, pôdy a biodiverzity;

    g)

    ochrana povrchovej infraštruktúry pred účinkami poklesu a pohybov pôdy v krátkodobom a dlhodobom horizonte.“

    3.

    Článok 7 sa vypúšťa.

    4.

    Články 8 až 10 sa nahrádzajú takto:

    „Článok 8

    Nové, udržateľné a nízkouhlíkové procesy výroby ocele a konečnej úpravy

    Výskum a technologický rozvoj sa zameriavajú na vývoj, demonštráciu a zlepšovanie procesov výroby ocele pri takmer nulových emisiách uhlíka s cieľom zlepšiť kvalitu výrobkov a zvýšiť produktivitu. Neoddeliteľnou súčasťou požadovaných činností je podstatné zníženie emisií, spotreby energie, uhlíkovej stopy a iných vplyvov na životné prostredie, ako aj zachovanie zdrojov. Výskumné projekty sa zameriavajú na jednu alebo viaceré z týchto oblastí:

    a)

    nové a zlepšené prelomové procesy a operácie výroby železa a ocele pri takmer nulových emisiách uhlíka s osobitným dôrazom na priame vyhýbanie sa emisiám uhlíka alebo na inteligentné využívanie uhlíka, alebo na oboje;

    b)

    optimalizácia procesu výroby ocele a reťazca spracovania (vrátane redukcie a predredukcie železnej rudy, výroby železa a ocele, procesov založených na pretavení recyklovaného šrotu, sekundárnej metalurgie, odlievania, valcovania, konečnej úpravy a pokovovania) prostredníctvom prístrojového vybavenia, odhaľovania vlastností medziproduktov a konečných produktov, modelovania, kontroly a automatizácie vrátane digitalizácie, využívania veľkých dát, umelej inteligencie a akýchkoľvek iných moderných technológií;

    c)

    integrácia procesu výroby ocele a efektívnosť procesu výroby ocele pri takmer nulových emisiách uhlíka;

    d)

    údržba a spoľahlivosť nástrojov výroby ocele;

    e)

    techniky na zvýšenie recyklovateľnosti, recyklácie a opätovného využitia ocele a rozvoj obehového hospodárstva;

    f)

    techniky na zvýšenie energetickej účinnosti výroby ocele prostredníctvom zhodnotenia odpadového tepla, predchádzania energetickým stratám, hybridných vykurovacích techník a riešení energetického manažérstva;

    g)

    inovačné technológie a riešenia pre procesy výroby železa a ocele, ktoré podporujú medziodvetvové činnosti, demonštračné projekty integrujúce výrobu energie s nulovými emisiami uhlíka alebo prispievajúce k čistému vodíkovému hospodárstvu.

    Článok 9

    Pokročilé akostné triedy ocele a ich využitia

    Výskum a technologický rozvoj sa zameriavajú na splnenie požiadaviek používateľov ocele s cieľom vyvíjať nové produkty vyrobené pri takmer nulových emisiách uhlíka a na vytváranie nových trhových príležitostí pri súčasnom znížení emisií a vplyvov na životné prostredie. V kontexte technológií uvedených v článku 8 sa výskumné projekty zameriavajú na jednu alebo viaceré z týchto oblastí s cieľom dosiahnuť v Únii udržateľné procesy výroby ocele pri takmer nulových emisiách uhlíka:

    a)

    nové pokročilé akostné triedy ocele;

    b)

    zlepšenie vlastností ocele, ako sú mechanické a fyzikálne vlastnosti, vhodnosť na ďalšie spracovanie, vhodnosť pre rôzne využitia a rozličné pracovné podmienky;

    c)

    predĺženie životnosti najmä zlepšením odolnosti ocelí a oceľových konštrukcií proti teplu a korózii, mechanickej a tepelnej únave a iným škodlivým účinkom;

    d)

    predikatívne simulačné modely pre mikroštruktúry, mechanické vlastnosti a výrobné procesy;

    e)

    technológie týkajúce sa tvarovania, zvárania a spájania ocele a iných materiálov;

    f)

    normalizácia skúšobných metód a metód hodnotenia;

    g)

    ocele vysokej kvality pre využitie v oblastiach, ako je napr. mobilita, vrátane udržateľnosti, metód ekodizajnu, modernizácie, úspory hmotnosti a bezpečnostných riešení.

    Článok 10

    Zachovanie zdrojov, ochrana životného prostredia a obehové hospodárstvo

    Pri výrobe ocele i pri jej používaní tvorí neoddeliteľnú súčasť výskumu a technologického rozvoja zachovávanie zdrojov, ochrana ekosystémov, prechod na obehové hospodárstvo a otázky bezpečnosti. Výskumné projekty sa zameriavajú na jednu alebo viaceré z týchto oblastí:

    a)

    techniky na recykláciu zastaranej ocele a vedľajších produktov z rôznych zdrojov a zvýšenie kvality oceľového šrotu;

    b)

    spracovanie odpadu a zhodnotenie cenných druhotných surovín, vrátane trosiek, vnútri a mimo oceliarskeho závodu;

    c)

    kontrola znečistenia a ochrana životného prostredia na pracovisku a v oceliarskom závode a v ich okolí (plynné, tuhé alebo kvapalné emisie, hospodárenie s vodami, hluk, zápach, prach atď.);

    d)

    návrh akostných tried ocele a skladaných konštrukcií, ktoré uľahčujú jednoduché znovuzískanie ocele na recykláciu alebo opätovné využitie;

    e)

    využívanie technologických plynov a odstraňovanie emisií z odpadových plynov z výroby ocele;

    f)

    posudzovanie životného cyklu a zohľadňovanie životného cyklu týkajúceho sa výroby a využívania ocele.“

    5.

    Do kapitoly II oddiel 4 sa vkladá tento článok:

    „Článok 10a

    Riadenie pracovnej sily a pracovné podmienky

    Výskumné projekty sa zameriavajú na jednu alebo viaceré z týchto oblastí:

    a)

    rozvoj a šírenie kompetencií s cieľom udržať krok s novými procesmi výroby ocele pri takmer nulových emisiách uhlíka, ako je digitalizácia, a zohľadniť zásadu celoživotného vzdelávania;

    b)

    zlepšovanie pracovných podmienok vrátane ochrany zdravia, bezpečnosti a ergonómie na pracovisku a v jeho okolí.“

    6.

    Vkladá sa tento článok:

    „Článok 17a

    Európske partnerstvá

    1.   Časť výskumného programu, konkrétne výskum v oblasti prelomových technológií na zníženie emisií CO2 v oceliarskom priemysle, sa môže vykonávať prostredníctvom spoločne programovaných európskych partnerstiev zriadených v súlade s pravidlami stanovenými v článku 10 a prílohe III k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/695 (*1).

    2.   Na účely tohto článku je spoločne programované európske partnerstvo iniciatívou pripravenou s včasným zapojením členských štátov, v rámci ktorej sa Únia spolu so súkromnými alebo s verejnými partnermi alebo s oboma (ako napríklad: priemysel, univerzity, výskumné organizácie, subjekty poverené vykonávaním verejnej služby na miestnej, regionálnej, národnej alebo medzinárodnej úrovni a organizácie občianskej spoločnosti vrátane nadácií a MVO) zaviažu spoločne podporovať rozvoj a vykonávanie programu výskumných činností. Spoločne programované európske partnerstvá sú zriadené na základe memoránd o porozumení alebo zmluvných dojednaní medzi Komisiou a takýmito verejnými alebo súkromnými partnermi alebo s oboma, v ktorých sa špecifikujú ciele partnerstva, príslušné záväzky partnerov poskytnúť finančné alebo nepeňažné príspevky alebo oboje, kľúčové ukazovatele výkonnosti a vplyvu a výsledky, ktoré sa majú dosiahnuť. Zahŕňajú identifikáciu doplňujúcich výskumných činností, ktoré sú vykonávané partnermi a výskumným programom.

    3.   V rámci spoločne programovaných európskych partnerstiev môže výskumný program poskytovať finančné prostriedky na činnosti oprávnené v rámci tohto oddielu, a to vo forme uvedenej v článku 30. Okrem toho môže poskytovať finančné prostriedky formou cien.

    4.   Financovanie činností podľa tohto oddielu sa riadi osobitnými výzvami na predkladanie návrhov uvedenými v článku 25 ods. 2 a ods. 3

    (*1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/695 z 28. apríla 2021, ktorým sa zriaďuje Horizont Európa – rámcový program pre výskum a inovácie, stanovujú jeho pravidlá účasti a šírenia a zrušujú nariadenia (EÚ) č. 1290/2013 a (EÚ) č. 1291/2013 (Ú. v. EÚ L 170, 12.5.2021, s. 1).“"

    7.

    Článok 39 sa nahrádza takto:

    „Článok 39

    Vymenúvanie nezávislých a vysokokvalifikovaných odborníkov

    Pri vymenúvaní nezávislých a vysokokvalifikovaných odborníkov uvedených v článku 18, článku 28 ods. 2 a v článku 38 sa uplatňujú ustanovenia uvedené v článku 237 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (*2).

    (*2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).“"

    8.

    V článku 41 sa vypúšťa písmeno c).

    Článok 2

    Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

    V Luxemburgu 28. júna 2021

    Za Radu

    predsedníčka

    M. do C. ANTUNES

    (1)  Stanovisko z 19. mája 2021 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

    (2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 1).

    (3)  Rozhodnutie Rady 2008/376/ES z 29. apríla 2008 o prijatí výskumného programu Výskumného fondu pre uhlie a oceľ a o viacročných technických pokynoch pre tento program (Ú. v. EÚ L 130, 20.5.2008, s. 7).

    Top