(1)

Komisia dostala prostredníctvom elektronického systému sťažnosť spoločnosti Smørum Kraftvarme z 29. januára 2011 týkajúcu sa údajnej neoprávnenej štátnej pomoci poskytnutej v prospech spoločnosti DONG Energy. Táto sťažnosť bola zaregistrovaná ako vec SA.32184.

(2)

Komisia listom z 23. februára 2011 prijala sťažnosť od dánskeho Združenia pre regulovanú energiu (Brancheforeningen for Regulerkraft I Danmark, ďalej len „BRD“), v ktorej vyjadrilo obavy v súvislosti s údajnou neoprávnenou štátnou pomocou poskytnutou v prospech decentralizovaných zariadení kombinovanej výroby elektriny a tepla (ďalej len „zariadenia KVET“) a spoločnosti DONG Energy. Táto sťažnosť bola zaregistrovaná ako vec SA.32669.

(3)

Na základe ďalšej korešpondencie a posúdenia záležitostí predložených sťažovateľmi Komisia listom z 5. júna 2013 informovala Dánsko, že sa rozhodla začať postup stanovený v článku 108 ods. 2 Zmluvy v súvislosti s určitými tvrdeniami uvedenými v týchto dvoch sťažnostiach (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“).

(4)

Dánsko predložilo svoje pripomienky 8. júla 2013.

(5)

Rozhodnutie Komisie začať konanie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie8. augusta 2013 (2). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky.

(6)

Komisia prijala pripomienky od združenia BRD 5. septembra 2013 a 10. marca 2014 a od spoločnosti DONG Energy 9. septembra 2013. Od spoločnosti Smørum Kraftvarme nedostala žiadne pripomienky. Komisia postúpila pripomienky Dánsku, ktoré dostalo príležitosť reagovať. Dánsko poslalo svoje pripomienky k postrehom tretích strán 17. marca 2014 a 9. decembra 2014.

(7)

Dánsko poskytlo aj odpovede na ďalšie otázky Komisie 5. februára 2015, 10. júna 2015 a 7. decembra 2015.

(8)

Prevádzkovateľom prenosovej sústavy v Dánsku je spoločnosť Energinet.dk. V zákone o spoločnosti Energinet.dk sa od nej požaduje, že musí vykonávať činnosti prevádzkovania sústavy a činnosti prenosu elektriny vrátane vystupovania ako nezávislý prevádzkovateľ prenosovej sústavy. Spoločnosť Energinet.dk je zodpovedná za zabezpečenie bezpečnosti dodávok energie a pri plnení tejto úlohy musí udržiavať technickú kvalitu a vyváženosť v rámci prepojeného systému dodávania elektrickej energie a musí zabezpečiť dostatočnú výrobnú kapacitu v systéme.

(9)

Spoločnosť Energinet.dk je organizovaná ako nezávislý verejný podnik na základe zákona o spoločnosti Energinet.dk. Je organizovaná ako samostatný právny subjekt, ktorý riadi dozorná rada. Dánsky minister pre klímu, energetiku a správu budov vymenúva ôsmich z jedenástich členov dozornej rady vrátane predsedu. Minister má štvrťročné stretnutia s dozornou radou a môže zvolať ďalšie ad hoc stretnutia. Členovia dozornej rady musia zamestnávať kvalifikovanú výkonnú radu, ktorá riadi každodennú činnosť spoločnosti Energinet.dk. Energinet.dk má vlastné investičné a prevádzkové prostriedky.

(10)

Účastníci trhov s elektrinou môžu voľne obchodovať s energiou pred časom, kedy musí byť elektrina vyrobená alebo spotrebovaná (ďalej len „reálny čas“). „Deň vopred“ označuje trh, na ktorom sa s elektrinou obchoduje deň pred časom, kedy musí byť obchodovaná elektrina dodaná alebo spotrebovaná. „Vnútrodenný trh“ označuje trh, na ktorom sa s elektrinou obchoduje od jedného dňa do jednej hodiny pred časom, kedy musí byť obchodovaná elektrina dodaná alebo spotrebovaná. Na konci vnútrodenného obchodovania, v čase uzávierky denného trhu (v Dánsku jedna hodina pred reálnym časom) prevádzkovateľ prenosovej sústavy prevezme kontrolu nad trhom na zabezpečenie toho, aby ponuka a dopyt na trhu s elektrinou boli vyvážené a bola zachovaná stabilita sústavy. V Dánsku sa tento čas po uzávierke denného trhu nazýva regulovaný trh s energiou.

(11)

Prevádzkovatelia prenosovej sústavy na podporu vyváženia sústavy na regulovanom trhu s energiou nakupujú systémové služby. Energinet.dk v Dánsku nakupuje tieto služby vopred prostredníctvom individuálne dohodnutých zmlúv a na trhu s rezervnou energiou prostredníctvom dražieb. Nakupuje aj systémové služby v rámci regulovaného trhu s energiou.

(12)

Na trhu s rezervnou energiou uzatvára Energinet.dk zmluvy o rezervách, v ktorých sa stanovujú platby pre prevádzkovateľov za to, že budú schopní dodať energiu na základe pokynu. Prevádzkovatelia, ktorí sú stranou týchto zmlúv, majú tiež povinnosť poskytovať ponuky na regulovanom trhu s energiou.

(13)

Na regulovanom trhu s energiou môže Energinet.dk vyzvať obdivoch prevádzkovateľov, ktorí už podpísali zmluvy o rezervách, a ďalších účastníkov, ktorí predložia ponuky na dobrovoľné zvýšenie alebo zníženie výroby elektriny.

(14)

Prenosová sústava v Dánsku je rozdelená do dvoch oblastí: západná časť Dánska (ďalej len „DK1“) a východná časť Dánska (ďalej len „DK2“). Prenosová sústava v DK1 je pripojená k prenosovým sústavám v Nemecku, Nórsku a vo Švédsku. Prenosová sústava v DK2 je pripojená k prenosovým sústavám v Nemecku a vo Švédsku. Prenosové prepojenie medzi DK1 a DK2 bolo prvýkrát zriadené v roku 2010 prostredníctvom prenosového prepojenia cez Veľký Belt s výkonom 600 MW.

(15)

Spoločnosť Energinet.dk podpísala 21. decembra 2010 päťročnú zmluvu so spoločnosťou DONG Energy o systémových službách, ktoré mala spoločnosť DONG Energy poskytovať v oblasti DK2. Zmluva platila od januára 2011 do konca roku 2015 a zahŕňala rýchle rezervy v objeme 300 MW (ktoré museli byť na žiadosť spoločnosti Energinet.dk dodané na požiadanie do 15 minút) a pomalé rezervy v objeme 375 MW (do dvoch hodín od požiadania), ktoré mali poskytovať elektrárne Kyndby a Masnedø spoločnosti DONG Energy.

(16)

Zmluva zahŕňala fixné nákladové prvky na zabezpečenie toho, aby boli tieto služby k dispozícii pre spoločnosť Energinet.dk na regulovanom trhu s energiou, ako aj platby za využívanie všetkých služieb, ktoré boli vyžiadané a skutočne dodané. Maximálna ročná cena, ktorá sa mala zaplatiť spoločnosti DONG Energy, predstavovala 191 miliónov DKK, čo zodpovedá 955 miliónom DKK (približne 128 miliónov EUR) za celé päťročné trvanie zmluvy.

(17)

Zmluva bola potom 8. februára 2013 zmenená s cieľom kompenzovať spoločnosť DONG Energy za zmeny daní z oxidu dusíka (NOx) v Dánsku, pre ktoré sa zvýšili náklady na poskytovanie zmluvných služieb. Na základe dane v čase vykonania zmeny bol prvok fixných platieb v zmluve zvýšený o 827 000 DKK ročne od 1. januára 2013 do 31. decembra 2015. To znamenalo zvýšené celkové náklady pre spoločnosť Energinet.dk v približnej výške 332 000 EUR.

(18)

Časť kapacity prenosu elektriny prenosového prepojenia Veľkého Beltu v objeme 600 MW alebo aj celá by mohla byť vyčlenená na komerčné obchodovanie s energiou medzi oblasťami DK1 a DK2 alebo mohla byť rezervovaná, aby spoločnosť Energinet.dk mohla prepravovať energiu dodávanú poskytovateľmi systémových služieb medzi oblasťami DK1 a DK2.

(19)

Energinet.dk pred uzatvorením zmluvy so spoločnosťou DONG Energy vypočítala svoju celkovú požiadavku zmluvnej rezervnej energie vo výške 600 MW v oblasti DK1 a 600 MW v oblasti DK2. Pred vybudovaním prenosového prepojenia Veľkého Beltu musela spoločnosť Energinet.dk uzatvoriť zmluvy o rezervnej energii na rezervnú kapacitu 600 MW lokálne pre každú z oblastí DK1 a DK2.

(20)

Súčasťou ekonomického odôvodnenia vybudovania prenosového prepojenia Veľkého Beltu bolo, že, keď začne fungovať, rezervná zmluvná kapacita sa bude môcť využívať spoločne pre obidve oblasti DK1 a DK2, čím sa zníži celkový objem rezervnej kapacity energie, ktorú musela spoločnosť Energinet.dk kúpiť. V júli 2010 Energitilsynet (dánsky regulačný orgán pre energetiku) schválil schému, ktorá spoločnosti Energinet.dk umožnila rezervovať si kapacitu na prenosovom prepojení Veľkého Beltu na prenos rezervných zmluvných služieb z oblasti DK2 (kde spoločnosť DONG Energy mala na základe zmluvy poskytovať systémové služby) do oblasti DK1. Spoločnosti Energinet.dk to umožnilo znížiť objem rezervných zmluvných služieb požadovaných v oblasti DK1 zo 600 MW na 300 MW.

(21)

Vo všeobecnosti tečie energia cez prenosové prepojenie Veľkého Beltu z regiónu s najnižšou cenou do regiónu s najvyššou cenou. Na základe schémy, ktorú schválil orgán Energitilsynet:

(22)

Orgán Energitilsynet sa 30. októbra 2012 rozhodol od 1. januára 2013 zrušiť schému pre rezervnú kapacitu opísanú v odôvodneniach 20 a 21.

(23)

Komisia 9. novembra 2005 schválila a vyhlásila za zlučiteľnú s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. c) Zmluvy šesť opatrení štátnej pomoci v Dánsku týkajúcich sa podpory pre výrobu energie z veternej energie, výroby energie z obnoviteľných zdrojov energie iných než veterná energia a výroby energie zo zariadení kombinovanej výroby elektriny a tepla (ďalej len „zariadenia KVET“). Rozhodnutie bolo zaevidované pod referenčným číslom N602/2004 [COM(2005)3910, ďalej len „rozhodnutie N602/2004“].

(24)

Tieto opatrenia možno zhrnúť takto:

(25)

Dánsko potvrdilo, že všetky zariadenia KVET, ktoré využívali notifikované schémy, boli veľmi efektívne a predložil výpočet dodatočných nákladov pre podporovanú formu energie, ktoré sa považovali za primerané. Podľa týchto výpočtov by podpora pokrývala najviac 87 % dodatočných nákladov (pre zariadenia KVET). Z poskytnutých výpočtov tiež vyplynulo, že podpora nepresiahne odpisy s primeranou návratnosťou kapitálu.

(26)

Pomoc bola následne schválená na základe usmernení o environmentálnej pomoci z roku 2001 (3) – konkrétne oddielu E.3.3.1. Komisia sa najmä domnieva, že kompenzovať sa mohol len rozdiel medzi výrobnými nákladmi príslušnej ekologickej energie a trhovou cenou konvenčnej formy príslušnej energie. Komisia na základe poskytnutých informácií vyvodila v rozhodnutí N602/2004 záver, že príjemcovia nedostali príliš veľkú náhradu.

(27)

Sťažovatelia predložili dve hlavné tvrdenia:

(28)

Komisia vo svojom rozhodnutí o začatí konania usúdila, že na základe informácií a výpočtov Dánska, ktoré zahŕňali príjmy pre zariadenia KVET z predaja systémových služieb, nedostali zariadenia KVET nadmernú náhradu za svoje investície do kapacity kombinovanej výroby a pomoc pre zariadenia KVET schválená na základe rozhodnutia N602/2004 zostala zlučiteľná. Tento aspekt sťažností preto nebol súčasťou formálneho vyšetrovacieho konania.

(29)

Komisia však v rozhodnutí o začatí konania vyjadrila pochybnosti o tom, či mohla byť spoločnosti DONG Energy udelená pomoc, vrátane pochybností o možnej zlučiteľnosti tejto pomoci s vnútorným trhom. Pokiaľ ide o existenciu a zlučiteľnosť štátnej pomoci, prešetrovanie Komisie bolo obmedzené na tieto otázky:

(30)

Združenie BRD poznamenalo, že v dánskych právnych predpisoch nie je usmernenie pre spoločnosť Energinet.dk v súvislosti s obstarávaním rezervnej energie. Združenie však uviedlo, že vzhľadom na to, že v právnych predpisoch sa požaduje monitorovanie a schválenie všeobecných operačných plánov spoločnosti Energinet.dk zo strany Dánskej energetickej agentúry (ďalej len „DEA“), možno považovať, že agentúra DEA schválila zmluvu so spoločnosťou DONG Energy.

(31)

Združenie BRD tiež uviedlo, že z týchto faktov vyplýva zásah iných orgánov do rozhodovania spoločnosti Energinet.dk:

(32)

BRD predložilo tieto argumenty s tvrdením, že na základe zmluvy platila Energinet.dk spoločnosti DONG Energy vyššiu cenu ako trhovú:

(33)

Združenie tiež uviedlo, že nesúhlasilo so záverom Komisie v rozhodnutí o začatí konania, že pomoc pre zariadenia KVET bola zlučiteľná s vnútorným trhom, a potvrdila svoj názor, že zariadenia KVET dostávali nadmernú náhradu.

(34)

Spoločnosť DONG Energy vyhlásila, že odmena, ktorú dostáva na základe päťročnej zmluvy na systémové služby v oblasti DK2, je normálna trhová cena, ktorá zohľadňuje jej náklady na poskytovanie zmluvných služieb vrátane primeranej rentability vlastného kapitálu.

(35)

DONG Energy poskytla informácie o cenách platených za systémové služby v Spojenom kráľovstve a Írsku s tvrdením, že uvedené ceny sú výrazne vyššie ako suma 313 000 DKK/MW, ktorú spoločnosť DONG Energy uviedla ako ročnú cenu za rok 2013 a ktorú mala dostať na základe päťročnej zmluvy.

(36)

DONG Energy tiež tvrdila, že suma 313 000 DKK/MW, ktorú dostala na základe súčasnej zmluvy v roku 2013, bola nižšia ako ceny, ktoré v minulosti spoločnosť Energinet.dk platila za systémové služby v oblasti DK1. Na dokázanie tejto skutočnosti poskytla informácie o cenách z roku 2007 za rezervnú energiu v oblasti DK1. DONG Energy uviedla, že cena za rezervnú energiu v oblasti DK1 v roku 2007 bola 324 000 DKK/MW/rok (v roku 2013 sa ceny zvýšili o 2 % ročne – podľa Štatistického úradu v Dánsku bola čistá inflácia v Dánsku v období rokov 2007 až 2013 priemerne 2,2 % ročne).

(37)

Dánsko uviedlo, že konanie spoločnosti Energinet.dk nebolo pripísateľné štátu, lebo:

(38)

Dánsko uviedlo, že zmluva spoločnosti Energinet.dk so spoločnosťou DONG Energy neposkytla spoločnosti DONG Energy žiadnu výhodu, ktorá by sa mohla označiť ako pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 Zmluvy, a postúpila pripomienky spoločnosti Energinet.dk o tomto aspekte prešetrovania, v ktorých sa uvádza:

(39)

Dánsko poskytlo tiež pripomienky spoločnosti Energinet.dk k rozhodnutiu rezervovať kapacitu na prenosovom prepojení Veľkého Beltu z oblasti DK2 pre oblasť DK1. Energinet.dk vysvetlila, že bez rezervnej kapacity na prenosovom prepojení Veľkého Beltu by bolo potrebné zmluvne dohodnúť rezervnú kapacitu v objeme 600 MW v každej z oblastí DK1 a DK2, takže spolu 1 200 MW. Bez rezervácie by sa celková požiadavka mohla znížiť na 900 MW.

(40)

V odpovedi na tvrdenie združenia BRD, že rezervácia sa mohla zorganizovať tokom energie z oblasti DK1 do oblasti DK2 a nie z oblasti DK2 do oblasti DK1, spoločnosť Energinet.dk vysvetlila, že rezervácia z oblasti DK2 do oblasti DK1 viedla k omnoho menšiemu narušeniu trhu ako v prípade, ak by bola kapacita rezervovaná pre tok energie v opačnom smere.

(41)

Energinet.dk predložila analýzu na preukázanie, že so zreteľom na celkovú nadmernú kapacitu dostupnú v oblasti DK1 v porovnaní s oblasťou DK2 nižšie ceny v oblasti DK1 znamenajú, že elektrina prúdi cez prenosové prepojenie Veľkého Beltu z oblasti DK1 do oblasti DK2 72,7 % času a z oblasti DK2 do oblasti DK1 16,7 % času. Spôsob, akým spoločnosť Energinet.dk zorganizovala rezerváciu, bol, že kapacita bola rezervovaná až po uzatvorení trhu deň vopred a až, keď z obchodovania deň vopred vyplynulo, že energia bude prúdiť z oblasti DK2 do oblasti DK1. Takže rezervácia sa vykonávala len 16,7 % času. Ak by sa realizoval alternatívny model na rezervovanie kapacity, Energinet.dk tvrdila, že by sa nutne zvýšil počet hodín, kedy by bola nutná rezervácia, takže by sa zvýšilo narušenie vnútrodenného trhu, lebo účastníci trhu by mali na obchodovanie k dispozícii menšiu prenosovú kapacitu.

(42)

Podľa článku 107 ods. 1 Zmluvy pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi. Všetky podmienky článku 107 ods. 1 Zmluvy musia byť splnené, aby existovala štátna pomoc v zmysle tohto článku.

(43)

Ako sa uvádza v odôvodnení 29 skôr v texte, so zreteľom na existenciu štátnej pomoci v zmysle článku 107 ods. 1 Zmluvy sa formálne vyšetrovanie zameriavalo na to, či a) bolo konanie spoločnosti Energinet.dk vo forme podpísania zmluvy so spoločnosťou DONG Energy pripísateľné Dánsku; a či b) zmluva o rezervnej kapacite medzi spoločnosťami Energinet.dk a DONG Energy poskytla spoločnosti DONG Energy výhodu alebo či bola uzatvorená za trhových podmienok.

(44)

Na to, aby sa opatrenie považovalo za pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 Zmluvy, musí byť poskytnuté priamo alebo nepriamo zo štátnych zdrojov.

(45)

V súlade s judikatúrou sa zdroje podniku považujú za štátne zdroje, ak štát vie vykonávaním dominantného vplyvu nad podnikom nasmerovať použitie jeho zdrojov (4).

(46)

Spoločnosť Energinet.dk je verejná spoločnosť v úplnom vlastníctve dánskeho štátu. So zreteľom na postavenie dánskeho štátu ako jediného akcionára, ako aj na možnosť dánskeho štátu ovplyvňovať použitie finančných zdrojov spoločnosti Energinet.dk, sa finančné zdroje spoločnosti Energinet.dk musia považovať za štátne zdroje (5).

(47)

Komisia vo svojom rozhodnutí o začatí konania vyjadrila pochybnosti o tom, či je zmluva medzi spoločnosťami Energinet.dk a DONG Energy pripísateľná štátu.

(48)

Súdny dvor vo veci Stardust Marine (6) poukázal na to, že, aj keď štát môže kontrolovať verejný podnik a vykonávať dominantný vplyv nad jeho operáciami, nemožno pre konkrétne opatrenie automaticky predpokladať skutočné vykonávanie takejto kontroly. Nevyhnutné je ešte preskúmať, či sa verejné orgány musia pokladať za zapojené takým či onakým spôsobom do prijatia týchto dotknutého opatrenia. Súdny dvor uznal, že nemusí byť vždy možné v konkrétnom prípade preukázať, že opatrenia prijaté takýmto podnikom boli v skutočnosti prijaté na pokyn verejných orgánov. Preto stanovil určité ukazovatele, ktoré možno použiť na posúdenie pripísateľnosti vrátane týchto (bez toho, žeby boli vyčerpávajúce alebo normatívne):

(49)

Komisii neboli predložené žiadne dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že dánsky štát bol zapojený do akéhokoľvek plánovania, rokovaní či schválenia zmluvy, ktorú spoločnosť Energinet.dk podpísala so spoločnosťou DONG Energy. Takže, ako bolo stanovené vo veci Stardust Marine, pripísateľnosť by sa mala posudzovať na základe konkrétnych ukazovateľov zapojenia štátu do uzatvorenia zmluvy. Bližšie to bolo určené vo veci SACE, kde Všeobecný uviedol, že dôkaz o takomto zapojení možno poskytnúť na základe „dostatočne presných a konvergentných ukazovateľov výkonu skutočného vplyvu alebo kontroly zo strany štátu“ (7).

(50)

Spoločnosť Energinet.dk je organizovaná ako nezávislý verejný podnik a nie je začlenená do normálnych štruktúr verejnej správy. Energinet.dk nepodlieha bežnému právu obchodných spoločností, ale je regulovaná na základe Zákona o Energinet.dk a riadi sa stanovami spoločnosti. Nezávislosť spoločnosti Energinet.dk je vyjadrená v jeho stanovách, podľa ktorých je Energinet.dk nezávislá právnická osoba, ktorá vykonáva svoju činnosť bez akejkoľvek povinnosti na strane dánskeho štátu. Aktíva spoločnosti Energinet.dk sú ďalej oddelené od aktív dánskeho štátu a Energinet.dk kontroluje vlastné investície a prevádzkové prostriedky v stanovenom rámci.

(51)

Riadiacu štruktúru spoločnosti Energinet.dk tvorí dozorná rada a výkonná rada. Dánsky minister pre otázky klímy, energetiku a správu budov vymenúva osem z jedenástich členov dozornej rady vrátane predsedu. Dvaja z ôsmich členov menovaných ministrom musia byť menovaní na základe odporúčania sektoru energetiky. Členovia dozornej rady musia zamestnávať kvalifikovanú výkonnú radu, ktorá funguje pod vedením dozornej rady. Právo menovať členov dozornej rady poskytuje ministrovi vplyv nad všeobecnou činnosťou spoločnosti Energinet.dk. Skutočnosť, že štát má vplyv na jeho všeobecnú činnosť, je však vyjadrením jeho vlastníctva a sama osebe neznamená, že štát je zapojený do konkrétnych opatrení prijímaných spoločnosťou Energinet.dk. Potvrdil to aj Všeobecný súd vo veci SACE, kde po skonštatovaní, že výber správnej rady talianskym štátom vykazuje špeciálne spojenie s verejnými orgánmi, súd uvádza, že „takéto organické spojenia […] samé osebe nepostačujú na určenie špecifickej účasti štátu na prijatí predmetného opatrenia“ (8).

(52)

Dánsko tvrdí, že právo ministra menovať členov rady nie je založené na úmysle riadiť skutočné zmluvy podpisované spoločnosťou Energinet.dk. Dánsko tiež vysvetlilo, že oddiel 9 stanov spoločnosti Energinet.dk, v ktorom sú stanovené úlohy dozornej rady, zahŕňa celý § 115 Dánskeho zákona o súkromných akciových spoločnostiach, v ktorom sú vymedzené úlohy dozorných rád v takýchto spoločnostiach. Spojenie s bežným právom obchodných spoločností je výslovne uznané v prípravných podkladoch k zákonu o spoločnosti Energinet.dk, v ktorých sa uvádza, že „úlohy dozornej rady spoločnosti Energinet Danmark v zásade zodpovedajú všeobecným pokynom na rozdelenie zodpovedností a úloh medzi dozornú radu a výkonnú radu, ktoré vyplýva zo zákona o súkromných akciových spoločnostiach.“ Dánsko tiež vysvetlilo, že v praxi rokovanie o zmluve so spoločnosťou DONG Energy viedla výkonná rada a nie dozorná rada.

(53)

Dánsko ďalej uviedlo, že minister pre otázky klímy, energetiku a správu budov sa nezúčastnil na schválení ani rokovaní o zmluve medzi spoločnosťami Energinet.dk a DONG Energy a nebol informovaný o vývoji rokovaní. Hoci má minister právo na prijímanie rozhodnutí o akomkoľvek aspekte záležitostí spoločnosti Energinet.dk, Dánsko zdôraznilo, že minister túto právomoc nikdy nevyužil, pokiaľ ide uzatvorenie konkrétnych zmlúv spoločnosti Energinet.dk na rezervnú energiu. Podľa Dánska má táto právomoc zabezpečiť, aby mohol minister v prípade potreby zasiahnuť na zabezpečenie, aby spoločnosť Energinet.dk konala v medziach zákona a bola vedená finančne vhodným spôsobom. Minister zasahuje do rozhodnutí týkajúcich sa novej sieťovej infraštruktúry či podstatných úprav existujúcej infraštruktúry siete, táto právomoc sa však nepoužíva na zasahovanie do konkrétnych úloh, ktoré Energinet.dk vykonáva (alebo zmlúv, ktoré podpisuje), aby mohla plniť svoje zákonné povinnosti.

(54)

Napriek niektorým iným opatreniam, ktoré vykonáva spoločnosť Energinet.dk a ktoré sú stanovené v dánskom právnom poriadku (9), v dánskych právnych predpisoch nie je špecifikované či stanovené usmernenie pre spoločnosť Energinet.dk v súvislosti s obstarávaním rezervnej energie. Neexistuje žiadna verejná regulácia či výslovné schválenie rozhodnutí alebo konaní, za ktoré je spoločnosť Energinet.dk právne zodpovedná, pokiaľ ide o rezervnú energiu. V právnych predpisoch nie sú stanovené ani pevné požiadavky týkajúce sa obsahu zmlúv, ktoré sa spoločnosť Energinet.dk môže rozhodnúť uzatvoriť na plnenie svojich povinností na základe zákona.

(55)

Združenie BRD však argumentovalo, že so zreteľom na skutočnosť, že v dánskych právnych predpisoch sa uvádza požiadavka monitorovania a schvaľovania všeobecných prevádzkových „strategických plánov“ spoločnosti Energinet.dk Dánskou energetickou agentúrou, štát musel v rámci schválenia týchto plánov schváliť zmluvu so spoločnosťou DONG Energy. Všeobecný súd vo veci SACE uviedol, že zo schválenia plánov pre verejné podniky zo strany verejného orgánu môže vyplývať, že podnik nevykonáva svoju činnosť za podmienok plnej riadiacej autonómie, takže sa môže považovať, že podnik koná pod kontrolou verejných orgánov, minimálne v súvislosti s prijímaním dôležitých rozhodnutí (10). Na rozdiel od situácie vo veci SACE však zmluva so spoločnosťou DONG Energy nebola nikdy zahrnutá v strategických plánoch spoločnosti Energinet.dk (tak ako ani iné zmluvy na rezervnú energiu).

(56)

Dánsko vysvetlilo, že spoločnosť Energinet.dk začlenilo zmluvu so spoločnosťou DONG Energy do výročnej správy za rok 2010, nebol však potrebný súhlas štátu ex ante a výročná správa za rok 2010 bola predložená ministerstvu pre otázky klímy, energetiku a správu budov až v marci 2011 po uzatvorení zmluvy. Prvé štvrťročné stretnutie ministerstva a dozornej rady spoločnosti Energinet.dk, na ktorom bola spomenutá zmluva, bol marec 2011. Všeobecný súd vo veci T-305/13 potvrdil, že, pokiaľ finančná a politická kontrola prebieha, po prvé, a posteriori a, po druhé, sa týka v zásade všetkých účtov alebo činností verejného podniku, nevyplýva z nich predpoklad, že verejné orgány jasne ovplyvnili predchádzajúce rozhodnutia (11).

(57)

Hoci štvrťročné stretnutia dozornej rady spoločnosti Energinet.dk s ministerstvom a podávanie výročných správ zo strany spoločnosti Energinet.dk pre jej akcionára poskytujú štátu určitú kontrolu nad všeobecnou činnosťou spoločnosti Energinet.dk, Dánsko vysvetlilo, že zapojenie štátu je obmedzené na zabezpečenie, aby spoločnosť Energinet.dk všeobecne dodržiavala svoje povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov. Podľa ustálenej judikatúry takáto všeobecná kontrola nepostačuje na určenie pripísateľnosti štátu v súvislosti s uzatvorením konkrétnej zmluvy (12).

(58)

Pokiaľ ide o povahu činností spoločnosti Energinet.dk, v zákone o spoločnosti Energinet.dk sa od nej požaduje, že musí vykonávať činnosti prevádzkovania sústavy a činnosti prenosu elektriny vrátane vystupovania ako nezávislý prevádzkovateľ prenosovej sústavy. Spoločnosť Energinet.dk je zodpovedná za bezpečnosť dodávok energie a pri plnení tejto úlohy musí udržiavať technickú kvalitu a vyváženosť v rámci prepojeného systému dodávania elektrickej energie a zabezpečiť dostatočnú výrobnú kapacitu v systéme. Ide o typické činnosti prevádzkovateľa prenosovej sústavy, ktoré sú pre svoju povahu často spojené so zodpovednosťami štátu bez ohľadu na to, ako sú zorganizované.

(59)

Posudzovaným aspektom činnosti spoločnosti Energinet.dk je uzatvorenie zmluvy na systémové služby. Spoločnosť Energinet.dk sa pri obstarávaní systémových služieb zúčastňuje na trhu, vyberá systémové služby od poskytovateľov, ktorí sa na trhu k dispozícii. Preto je možné, že prevádzkovateľ prenosovej sústavy môže vykonať obstarávanie systémových služieb a vystupovať ako účastník trhu bez zapojenia štátu.

(60)

Sťažovateľ tvrdil, že spoločnosť Energinet.dk v roku 2006 verejne oznámila, že plánuje zriadiť konkurenčný trh v oblasti DK2, tento plán však potom nebol vykonaný. Sťažovateľ tvrdí, že ide o dôkaz zásahu štátu do rozhodovania spoločnosti Energinet.dk. Zo samotnej skutočnosti, že spoločnosť Energinet.dk možno nevykonala plány oznámené v roku 2006, však nevyplýva zapojenie štátu do rozhodovania spoločnosti Energinet.dk.

(61)

Sťažovateľ tiež uviedol, že z ustanovení v zmluve medzi spoločnosťami Energinet.dk a DONG Energy, ktoré chránia spoločnosť DONG Energy pred stratami v prípade, že agentúra DEA zmení zmluvu, vyplýva zasahovanie agentúry DEA do rozhodovania spoločnosti Energinet.dk. V zmluve sa však vôbec nespomína agentúra DEA, uvádza sa v nej len, že: „Ak Dánsky regulačný orgán pre energetiku požaduje, aby jedna strana alebo obidve strany zmenili podmienky dohody... dohoda sa upraví...“. Zmluva neposkytuje žiadny dôkaz, že štát preskúmal alebo schválil zmluvu so spoločnosťou DONG Energy, a Dánsko uviedlo, že dánsky štát zmluvu nepreskúmal ani neschválil. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 56, zmluva nebola predmetom žiadneho preskúmania, monitorovania či schválenia ex ante zo strany štátu a Dánsko sa o zmluve dozvedelo až z výročnej správy, ktorá bola prvýkrát predložená ministerstvu pre otázky klímy, energetiku a správu budov až v marci 2011 po podpise zmluvy.

(62)

Pokiaľ ide o všeobecnejšie známky zapojenia štátu, Komisia poznamenáva, že existujú známky oboma smermi. Zatiaľ čo spoločnosť Energinet.dk má vysoký stupeň nezávislosti, dánsky štát môže vykonávať určitý vplyv na všeobecné fungovanie spoločnosti.

(63)

So zreteľom na závery uvedené v odôvodneniach 85 a 86 v súvislosti s otázkou, či opatrenia poskytli spoločnosti DONG Energy výhodu a predstavovali štátnu pomoc, však nie je potrebné zaujať definitívne stanovisko k otázke pripísateľnosti.

(64)

Komisia vo svojom rozhodnutí o začatí konania vyjadrila tiež pochybnosť o tom, či zmluva podpísaná medzi spoločnosťami Energinet.dk a DONG Energy vyjadruje bežnú trhovú cenu za poskytované služby, a teda či spoločnosti DONG Energy poskytla výhodu. So zreteľom na otázky, na ktoré poukázalo združenie BRD v súvislosti s rezerváciou kapacity na prenosovom prepojení Veľkého Beltu, a na celkový objem kapacity nakúpenej spoločnosťou Energinet.dk od spoločnosti DONG Energy v oblasti DK2, Komisia prešetrila potrebu objemu systémových služieb kúpených spoločnosťou Energinet.dk v oblasti DK2, rozhodnutie spoločnosti Energinet.dk rokovať so spoločnosťou DONG Energy o dodávke požadovaných služieb a cenu, ktorá bola v konečnom dôsledku zaplatená spoločnosti DONG Energy za tieto služby.

(65)

Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 19, 20, 21 a 41, systémové služby v objeme 600 MW potrebovala spoločnosť Energinet.dk v oblasti DK2 na základe rezervácie kapacity prenosového prepojenia Veľkého Beltu na prevod systémových služieb medzi oblasťami DK1 a DK2, čím sa mala znížiť celková potreba systémových služieb v Dánsku a zároveň obmedziť narušenie komerčného obchodovania medzi oblasťami DK1 a DK2. Združenie BRD tvrdilo, že rozsah zmluvy podpísanej so spoločnosťou DONG Energy bol dôsledkom rozhodnutia spoločnosti Energinet.dk rezervovať si kapacitu na prenosovom prepojení Veľkého Beltu na vedenie energie z oblasti DK2 do oblasti DK1, čo dánsky štát schválil v rámci žiadosti o vybudovanie prepojenia. Združenie tiež tvrdilo, že rezervácia mohla byť vykonaná v opačnom smere (tok energie z oblasti DK1 do oblasti DK2) alebo v obidvoch smeroch a že zvýšením hospodárskej súťaže by sa znížili náklady na systémové služby.

(66)

Celkový zámer investície do prepojenia však bolo zlepšiť fungovanie trhu a obmedziť možnosť účastníkov trhu využívať trhovú silu z dôvodu preťaženia (13). Potenciál optimalizácie využívania systémových služieb bol len jedným z mnohých prínosov investície do prenosového prepojenia Veľkého Beltu, ktoré Dánsko očakávalo. Ako potvrdilo Dánsko, potenciál spoločného využívania rezervných služieb medzi oblasťami DK1 a DK2 nebol rozhodujúci faktor rozhodnutia vlády povoliť výstavbu prenosového prepojenia Veľkého Beltu a potenciál spoločného využívania rezervných služieb ani nebol priamo spomenutý v schválení projektu zo strany vlády.

(67)

Z dôkazov poskytnutých Dánskom vyplýva, že, ak by sa rezervácia vykonala opačným smerom, viedlo by to k častejšiemu narušeniu vnútrodenného trhu z dôvodu vyváženosti ponuky a dopytu v oblastiach DK1 a DK2 a skutočnosti, že elektrina prúdi z oblasti DK1 do oblasti DK2 72,7 % času. Keďže Dánsko preukázalo, že rezervácia opačným smerom alebo obidvomi smermi by podľa predpokladov mohla zvýšiť úroveň narušenia trhu vyplývajúcu z rezervácie kapacity prenosového prepojenia Veľkého Beltu, Komisia zamieta argument sťažovateľa, že spoločnosť Energinet.dk mala vykonať rezerváciu kapacity prenosového prepojenia Veľkého Beltu opačným smerom alebo obidvomi smermi.

(68)

Po potvrdení rezervácie kapacity mohla byť určená potreba systémových služieb v oblastiach DK1 a DK2. Spoločnosť Energinet.dk s rezerváciami vykonanými v období rokov 2010 až 2012 potrebovala v oblasti DK2 systémové služby v objeme 600 MW. Potreba kapacity v oblasti DK2 sa zrušením schémy na rezervnú kapacitu na prenosovom prepojení Veľkého Beltu nezmenila.

(69)

V roku 2009, pred začatím rokovaní so spoločnosťou DONG Energy, si spoločnosť Energinet.dk objednala trhovú štúdiu na určenie dostupných potenciálnych možností na splnenie identifikovanej potreby rezervnej energie v oblasti DK2. Z výsledkov trhovej štúdie pre spoločnosť Energinet.dk z roku 2009 vyplýva, že potrebné systémové služby v oblasti DK2 v objeme 600 MW nebolo možné obstarať bez nakúpenia aspoň nejakej kapacity od spoločnosti DONG Energy. Záverom štúdie bolo, že „je úplne jasné, že zariadenia Kyndby zohrávajú absolútne kľúčovú úlohu pre situáciu rezerv vo východnom Dánsku, už len pre svoju veľkosť.“

(70)

Konkrétnejšie, systémové služby, ktoré bolo možné obstarať od dodávateľov iných než DONG Energy, mali byť podľa predpokladov dostupné za pomerne vysokú cenu. V správe sa napríklad spomínajú diskusie so stavebnými spoločnosťami, z ktorých jedna ponúkla výstavbu nového zariadenia s kapacitou 150 MW za 65 000 DKK/MW/mesiac na trojročnú zmluvu a druhá ponúkla výstavbu zariadenia s kapacitou 50 MW za 50 000 DKK/MW/mesiac na trojročnú zmluvu.

(71)

Združenie BRD tvrdilo, že 300 MW mohli v oblasti DK2 dodávať poskytovatelia iní než DONG Energy, nepredložilo však žiadne dôkazy o tom, že ďalšia kapacita v objeme 300 MW, ktorá bola potrebná okrem uvedených 300 MW, mohla byť zabezpečená inak ako obstaraním kapacity od spoločnosti DONG Energy alebo využitím inej rezervácie kapacity na prenosovom prepojení Veľkého Beltu.

(72)

Dánsko okrem predloženia štúdie pre spoločnosť Energinet.dk z roku 2009 vysvetlilo, že aj keby sa v oblasti DK2 mohla poskytnúť nová kapacita v približnom objeme 300 MW, takáto kapacita nebola v čase podpísania zmluvy so spoločnosťou DONG Energy dostupná na trhu a inštalácia potrebných zariadení by trvala až päť rokov. Aj keby táto kapacita v objeme 300 MW bola v čase podpísania zmluvy so spoločnosťou DONG Energy k dispozícii na trhu, nebolo by možné zabezpečiť celú kapacitu 600 MW požadovanú v oblasti DK2 bez obstarania kapacity od spoločnosti DONG Energy.

(73)

Komisia preto na základe predložených dôkazov konštatuje, že na zabezpečenie celkového požadovaného objemu systémových služieb v oblasti DK2 by bolo potrebné nakúpiť systémové služby od spoločnosti DONG Energy. Stále je však potrebné preskúmať, či by spoločnosť Energinet.dk mala k dispozícii iné alternatívne zdroje systémových služieb s lepšou hodnotou ako cena platená spoločnosti DONG Energy za všetky systémové služby.

(74)

Spoločnosť Energinet.dk kúpila systémové služby v objeme 675 MW od spoločnosti DONG Energy v oblasti DK2. Keď sa zohľadní oslobodenie od povinnosti dodávok za údržbu, počas päťročného zmluvného obdobia museli byť dostupné systémové služby v objeme 600 MW. Dánsko predložilo dokumenty od spoločnosti Energinet.dk na objasnenie, že kapacita, ktorú poskytovali zariadenia Kyndby a Masnedø spoločnosti DONG Energy, bola dostupná za stanovenú cenu bez ohľadu na objem kúpenej kapacity.

(75)

Z dokumentov poskytnutých Dánskom vyplýva, že spoločnosť Energinet.dk v rokovaniach so spoločnosťou DONG Energy argumentovala, že náklady by sa mali pomerne znížiť, ak sa obstará kapacita v objeme 600 MW a nie 675 MW, ktoré spoločnosť Energinet.dk nakoniec zmluvne dohodla. Spoločnosť DONG Energy sa však bránila tejto snahe pre vysoké fixné náklady spojené so zabezpečením dostupnosti kapacity systémových služieb, ktoré by sa nezmenili, ak by sa zmluvne dohodla menšia kapacita.

(76)

Spoločnosť DONG Energy prijala na základe zmluvy maximálne 957 481 000 DKK – vrátane dodatočnej náhrady za zvýšené dane za NOx. Táto suma zodpovedá 24 178 DKK/MW/mesiac za systémové služby v objeme 660 MW (kapacita dostupná po umožnení oslobodenia od povinnosti dodania za údržbu). Podľa výpočtu na základe požiadavky spoločnosti Energinet.dk na 600 MW to zodpovedá 26 597 DKK/MW/mesiac.

(77)

Z informácií poskytnutých spoločnosťou DONG Energy vyplýva, že cena zaplatená za systémové služby v oblasti DK2 bola nižšia ako ceny platené za podobné služby prevádzkovateľmi prenosových sústav v Írsku a Spojenom kráľovstve. Komisia sa domnieva, že ceny v Spojenom kráľovstve a Írsku nemožno považovať za vhodnú referenčnú hodnotu na posúdenie ceny platenej spoločnosti DONG Energy, lebo môžu existovať viaceré dôvody, prečo sa ceny za systémové služby na rôznych trhoch výrazne líšia, napríklad v závislosti od úrovne miestneho dopytu a ponuky a špecifických lokálnych dohôd o obstarávaní systémových služieb, a spoločnosť DONG Energy neodôvodnila, prečo by ceny v Spojenom kráľovstve a Írsku boli relevantné a mali by poskytovať vhodnú referenčnú hodnotu na posúdenie trhovej úrovne zmluvnej ceny.

(78)

Spoločnosť DONG Energy tiež ukázala, že cena, ktorú dostala, bola nižšia ako ceny platené za systémové služby v oblasti DK1 v roku 2007. Ako však poznamenalo združenie BRD, cena, ktorú dostala spoločnosť DONG Energy, bola výrazne vyššia ako ceny platené za systémové služby v oblasti DK1 v roku 2011. Ceny v oblasti DK1 v roku 2011 mohli byť znížené po zmene v roku 2007 z dražby na rezervnom trhu mesiac vopred na deň vopred, čím sa zvýšila hospodárska súťaž v obstarávaní systémových služieb. Situácia ponuky a dopytu môže byť v oblasti DK1 v porovnaní s oblasťou DK2 odlišná. Komisia preto konštatuje, že cena v oblasti DK1 v roku 2007 ani cena v oblasti DK1 v roku 2011 by sa nemali považovať za vhodnú referenčnú hodnotu na posúdenie ceny zaplatenej spoločnosti DONG Energy za systémové služby v oblasti DK2 v období rokov 2011 až 2015.

(79)

Združenie BRD argumentovalo, že systémové služby v objeme 300 MW, o ktorých združenie BRD tvrdilo, že ich v oblasti DK2 mohli poskytovať dodávatelia odlišní od spoločnosti DONG Energy, mohli byť poskytnuté za sumu od 450 do 750 miliónov DKK. To zodpovedá sume od 25 000 DKK do 41 667 DKK/MW/mesiac – z čoho vyplýva, že celkové náklady za týchto 300 MW by boli vyššie ako náklady na kapacitu v objeme 300 MW, ktorú si spoločnosť Energinet.dk zmluvne dohodla od spoločnosti DONG Energy a ktorá bola 26 597 DKK/MW/mesiac (za 600 MW).

(80)

Ďalej, hoci Dánsko vysvetlilo, že nové projekty síce možno v skutočnosti neboli dostupné včas na poskytovanie kapacity od januára 2011, Komisia poznamenáva, že v štúdii spoločnosti Energinet.dk z roku 2009 boli identifikované dva možné nové projekty s celkovým objemom 200 MW, ktoré mohli byť vybudované, ak by im boli ponúknuté trojročné zmluvy so spoločnosťou Energinet.dk. Ak sa náklady počítajú na obdobie piatich rokov a nie troch – za predpokladu, že celá suma uvedená za trojročné zmluvy by sa rozložila na päť rokov (hoci náklady by sa mohli v dôsledku dlhšieho obdobia tiež zvýšiť a vznikli by fixné náklady, ktoré by sa museli zaplatiť) – mohli byť potenciálne k dispozícii 150 MW za 39 000 DKK/MW/mesiac a ďalších 50 MW za 30 000 DKK/MW/mesiac. Tieto orientačné náklady boli oboje vyššie ako cena, ktorú spoločnosť Energinet.dk platila spoločnosti DONG Energy.

(81)

Napokon, združenie BRD tiež tvrdilo, že sankcie za nedodanie špecifikované v zmluve so spoločnosťou DONG Energy nemuseli postačovať na pokrytie zvýšených nákladov, ktoré vznikli spoločnosti Energinet.dk, keď musela získať alternatívnu kapacitu. Dánsko vysvetlilo, že sankcie boli dostatočné: v roku 2014 boli sankcie uvalené spoločnosti DONG Energy [50 – 70] DKK/MW a alternatívna kapacita bola zmluvne dohodnutá za priemerné náklady 58 DKK/MW.

(82)

Komisia poznamenáva, že, keď sa ako referenčná hodnota použijú ceny požadované možnými alternatívnymi dodávateľmi systémových služieb, ktorých identifikovalo združenie BRD a spoločnosť Energinet.dk, tieto ceny boli vyššie ako cena platená spoločnosti DONG Energy. Komisia preto vyvodzuje záver, že spoločnosť Energinet.dk si za požadované systémové služby v oblasti DK2 zaistila konkurenčnú cenu – lepšiu ako dostupné alternatívy.

(83)

Komisia ďalej posúdila vplyv dohodnutej konkurenčnej ceny na výnosnosť vyplývajúcu zo zmluvy. So zreteľom na postavenie spoločnosti DONG Energy ako „kľúčového“ dodávateľa systémových služieb v oblasti DK2, mohol existovať potenciál výkonu trhovej sily v rokovaniach so spoločnosťou Energinet.dk. Komisia preto prešetrila aj možnosť, že spoločnosť DONG Energy dostala neprimeraný zisk zo svojho postavenia na trhu.

(84)

Z dokladov poskytnutých Dánskom vyplýva, že na základe konečných dohodnutých cien, mala spoločnosť DONG Energy dosahovať zo zmluvy na systémové služby zisk [1 – 7] %. Táto miera návratnosti bola porovnaná s návratnosťou štátnych dlhopisov, ktoré mohli byť k dispozícii ako alternatívna investícia. Výnos päťročných dánskych štátnych dlhopisov bol v decembri 2010 priemerne 2,13 %. So zreteľom na riziká, ktoré spoločnosť DONG Energy niesla v súvislosti so spoľahlivou prevádzkou zariadení poskytujúcich systémové služby, Komisia konštatuje, že úroveň zisku [1 – 7] % nebola neprimeraná, keď sa zoberie do úvahy návratnosť päťročných štátnych dlhopisov vo výške 2,13 %.

(85)

Spoločnosť Energinet.dk preskúmala situáciu ponuky na trhu v roku 2009 a snažila sa určiť všetky možnosti nákupu potrebných systémových služieb. V tejto štúdii sa okrem určenia možných nákladov súvisiacich so zmluvami s dodávateľmi inými ako spoločnosť DONG Energy potvrdilo, že na splnenie požiadaviek spoločnosti Energinet.dk nebola k dispozícii dostatočná kapacita iná než od spoločnosti DONG Energy. Túto skutočnosť potvrdil sťažovateľ, keďže združenie BRD uviedlo len to, že polovicu potrebnej kapacity mohli poskytnúť dodávatelia odlišní od spoločnosti DONG Energy. Energinet.dk si prostredníctvom rokovaní so spoločnosťou DONG Energy zaistila cenu nižšiu ako referenčné ceny identifikované v trhovej štúdii spoločnosti Energinet.dk a nižšie ako ceny, o ktorých sťažovateľ tvrdí, že by ich mohla zabezpečiť možná nová investícia v oblasti DK2 do kapacity v objeme 300 MW. Spoločnosti Energinet.dk sa tiež podarilo dohodnúť si cenu, ktorá obmedzila zisk spoločnosti DONG Energy na úroveň [1 – 7] %, ktorá nie je neprimeraná.

(86)

Komisia preto konštatuje, že spoločnosť Energinet.dk konala ako obozretný investor na trhu a že zmluvou nebola spoločnosti DONG Energy poskytnutá výhoda, ktorá by sa mohla považovať za pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 Zmluvy.

(87)

Komisia konštatuje, že so zreteľom na skutočnosť, že zmluva medzi spoločnosťami Energinet.dk a DONG Energy nespĺňa všetky kumulatívne podmienky článku 107 ods. 1 Zmluvy, nepredstavuje štátnu pomoc.