(1)

Podľa článku 168 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa pri stanovení a uskutočňovaní všetkých politík a činností Únie má zabezpečiť vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia. Činnosti Únie, ktoré majú dopĺňať vnútroštátne politiky, sa majú zameriavať na zlepšenie verejného zdravia, prevenciu ľudských chorôb a ochorení a odstraňovanie zdrojov nebezpečenstva pre telesné a duševné zdravie.

(2)

V súlade s článkom 168 ods. 6 ZFEÚ môže Rada na návrh Komisie prijímať odporúčania na účely uvedené v tomto článku s cieľom zlepšiť verejné zdravie, a to najmä čo sa týka boja proti najzávažnejším chorobám, monitorovania, včasného varovania pred závažnými cezhraničnými ohrozeniami zdravia a boja proti nim. Choroby, ktorým sa dá predchádzať očkovaním, sa považujú za najzávažnejšie choroby.

(3)

Očkovanie je jedným z najúčinnejších a nákladovo najefektívnejších opatrení v oblasti verejného zdravia, ktoré bolo vyvinuté v 20. storočí, a je naďalej hlavným nástrojom primárnej prevencie prenosných ochorení.

(4)

Hoci sú za programy očkovania zodpovedné členské štáty, vzhľadom na cezhraničnú povahu chorôb, ktorým sa dá predchádzať očkovaním, a na všeobecné výzvy, ktoré ohrozujú vnútroštátne programy imunizácie, by mohla byť prínosná koordinovanejšia činnosť a prístupy EÚ k prevencii alebo obmedzeniu šírenia epidémií a chorôb s cezhraničným rozmerom.

(5)

Rýchle šírenie dezinformácií prostredníctvom sociálnych médií a hlasných odporcov očkovania prispieva k mylným názorom, ktoré odvádzajú pozornosť verejnosti od individuálnych a kolektívnych výhod očkovania a od rizík, ktoré predstavujú prenosné ochorenia, smerom k zvýšenej nedôvere a obavám z nepodložených nežiadúcich udalostí. Je potrebné opatrenie, pomocou ktorého by sa posilnil dialóg s občanmi a ktoré by viedlo k pochopeniu ich skutočných obáv a pochybností v súvislosti s očkovaním a k primeranému riešeniu týchto otázok na základe individuálnych potrieb.

(6)

Zdravotnícki pracovníci zohrávajú kľúčovú úlohu pri dosahovaní cieľa vyššej miery zaočkovanosti. Na podporu ich úsilia by sa im mali ponúknuť príležitosti na ďalšie vzdelávanie a odbornú prípravu o očkovaní v súlade s vnútroštátnymi odporúčaniami.

(7)

Prípady, v ktorých sa miera zaočkovanosti zdravotníckych pracovníkov považuje s ohľadom na vnútroštátne odporúčania za nedostatočnú, by sa mali riešiť v záujme ochrany týchto pracovníkov a ich pacientov.

(8)

Rozdiely v očkovacích kalendároch medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o odporúčania, druh použitých očkovacích látok, počet podaných dávok a načasovanie, majú za následok zvýšené riziko toho, že občania, najmä deti, premeškajú očkovanie, keď sa budú sťahovať z jedného členského štátu do druhého.

(9)

Potreba priblížiť imunizačné služby občanom si vyžaduje osobitné úsilie, aby sa dostali k najzraniteľnejším členom spoločnosti, a to najmä prostredníctvom komunitných poskytovateľov. Európske štrukturálne fondy, najmä Európsky sociálny fond (ESF) a Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), ponúkajú členským štátom značné príležitosti na posilnenie odbornej prípravy zdravotníckych pracovníkov zameranej na očkovanie a podporu kapacít zdravotníckej infraštruktúry v oblasti očkovania.

(10)

Demografické zmeny, mobilita ľudí, zmena klímy a slabnúca imunita prispievajú k epidemiologickým zmenám v zaťažení chorobami, ktorým sa dá predchádzať očkovaním, čo si vyžaduje programy očkovania s celoživotným prístupom aj mimo obdobia detstva. Cieľom tohto prístupu je zabezpečiť primeranú celoživotnú ochranu a prispievať k zdravému životu a zdravému starnutiu, ako aj udržateľnosti systémov zdravotnej starostlivosti.

(11)

Nedostatok očkovacích látok má priamy dosah na realizáciu a vykonávanie vnútroštátnych programov očkovania; členské štáty čelia rôznym narušeniam dodávok očkovacích látok, výrobné kapacity v EÚ sú naďalej obmedzené a pretrvávajú ťažkosti s cezhraničným spoločným využívaním očkovacích látok, pričom nedostatok koordinovaného plánovania budúcich potrieb prispieva k neistote v súvislosti s dopytom. V tejto súvislosti sú Európska únia a jej občania naďalej zraniteľní v prípade vypuknutia epidémie prenosných ochorení.

(12)

Potreba dosiahnuť rýchly pokrok vo výskume a vývoji nových očkovacích látok a zlepšiť alebo prispôsobiť existujúce očkovacie látky si vyžaduje inovačné partnerstvá a platformy, odborné znalosti na vysokej úrovni a silnejšie prepojenia medzi disciplínami a odvetviami, ako aj investície do výskumu v oblasti spoločenských a behaviorálnych vied s cieľom lepšie porozumieť kľúčovým faktorom viazaným na kontext, o ktoré sa opierajú váhavé postoje k očkovaniu.

(13)

Niektoré z týchto kľúčových výziev a ďalších krokov už boli identifikované v záveroch Rady o očkovaní ako účinnom nástroji v oblasti verejného zdravia (1) a členské štáty a Komisia boli vyzvané, aby vypracovali spoločné opatrenia s cieľom spoločne využívať najlepšie postupy v oblasti politík očkovania.

(14)

V záveroch Rady o imunizácii detí (2) sa vyzýva hlavne na zlepšenie registrov a informačných systémov týkajúcich sa imunizácie, aby sa tak zlepšilo monitorovanie programov očkovania a uľahčila sa výmena informácií medzi poskytovateľmi služieb v oblasti očkovania.

(15)

V oznámení Komisie o vykonávaní stratégie digitálneho jednotného trhu (3) a v oznámení o akčnom pláne elektronického zdravotníctva na roky 2012 – 2020 (4) sa pripomína významná úloha digitálnej agendy v oblasti zdravotnej starostlivosti a potreba uprednostniť vývoj riešení založených na elektronickom zdravotníctve a veľkých dátach (big data). Tieto iniciatívy sú ďalej podporené v oznámení Komisie o uľahčovaní digitálnej transformácie zdravotnej a inej starostlivosti na digitálnom jednotnom trhu (5) s cieľom zabezpečiť moderné a udržateľné modely zdravotnej starostlivosti, ako aj posilnené postavenie občanov a zdravotníckych pracovníkov.

(16)

V smernici 2000/54/ES (6) o ochrane pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s vystavením biologickým faktorom pri práci sa stanovujú minimálne požiadavky na zabezpečenie ochrany pracovníkov vrátane potreby poskytnúť očkovacie látky tým, ktorí ešte neboli imunizovaní, a v smernici Rady 2010/32/EÚ (7), ktorou sa vykonáva Rámcová dohoda o prevencii poranení ostrými predmetmi v nemocničnom a zdravotníckom sektore, uzavretá medzi HOSPEEM a EPSU, sa stanovuje, že ak sa na základe posúdenia rizika odhalí riziko ohrozenia bezpečnosti a zdravia pracovníkov vzhľadom na ich vystavenie biologickým faktorom, proti ktorým existujú účinné očkovacie látky, pracovníkom by sa malo ponúknuť očkovanie.

(17)

V rozhodnutí 1082/2013/EÚ (8) o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia sa stanovuje základ pre vytvorenie dobrovoľného mechanizmu na predbežný nákup zdravotníckych protiopatrení proti závažným cezhraničným ohrozeniam zdravia.

(18)

V záveroch Rady o spoločných hodnotách a zásadách v zdravotníckych systémoch Európskej únie (9) sa podporujú zásady a všeobecné hodnoty univerzálnosti, prístupu ku kvalitnej starostlivosti, rovnosti a solidarity, ktoré sú mimoriadne dôležité na zabezpečenie rovnosti prístupu k očkovacím službám bez ohľadu na vek, spoločenské postavenie alebo geografickú polohu, a to v súlade s vnútroštátnymi a regionálnymi programami imunizácie.

(19)

V nariadení (ES) č. 851/2004 (10) sa Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) poveruje podporou prevencie a kontroly prenosných ochorení, ako aj podporou výmeny najlepších postupov a skúseností v súvislosti s programami očkovania. Centrum ECDC okrem toho koordinuje zber údajov, overovanie, analýzu a rozširovanie údajov na úrovni EÚ vrátane údajov o stratégiách očkovania.

(20)

Smernica 2001/83/ES (11), ktorou sa ustanovuje zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch, a nariadenie (EÚ) č. 726/2004 (12), ktorým sa zriaďuje Európska agentúra pre lieky, poskytujú regulačným orgánom mandát podporovať a chrániť verejné zdravie prostredníctvom schválenia používania bezpečných a účinných očkovacích látok a neustáleho posudzovania ich profilu prospešnosti a rizika po udelení povolenia na uvedenie na trh.

(21)

V akčnom pláne Komisie s názvom „jedno zdravie“ (13) sa členské štáty EÚ podporujú v boji proti antimikrobiálnej rezistencii (AMR) a vyzýva sa na vytvorenie racionálnejších postupov na schvaľovanie nových antibakteriálnych látok a posilnenie výskumu a vývoja nových očkovacích látok proti patogénom spájaným s antimikrobiálnou rezistenciou.

(22)

V uznesení Európskeho parlamentu z 19. apríla 2018 o zdržanlivosti v otázke očkovania a poklese úrovne zaočkovanosti v Európe (14) sa členské štáty vyzývajú, aby zabezpečili dostatočnú zaočkovanosť zdravotníckych pracovníkov, prijali účinné opatrenia proti šíreniu dezinformácií, a realizovali opatrenia na zlepšenie prístupu k liekom. Okrem toho sa v ňom adresuje výzva Komisii, aby umožnila harmonizovanejší program očkovania v celej EÚ.

(23)

Akčný plán Komisie o falošných správach a dezinformáciách na internete má za cieľ prispieť k vytvoreniu stratégie na úrovni EÚ zameranej na boj proti šíreniu dezinformácií a oznámenie Komisie o boji proti dezinformáciám (15) sa zaoberá výzvami, ktorým čelia online platformy v súvislosti so šírením dezinformácií.

(24)

Komisia podporuje zlepšenie prístupu k moderným a kľúčovým očkovacím látkam v 77 najchudobnejších krajinách prostredníctvom Gavi, Aliancie pre očkovanie (Gavi) od jej založenia v roku 2000. Do roku 2015 sa prispelo prostriedkami vo výške 83 miliónov EUR, čo prispelo k plnej imunizácii 277 miliónov detí v období rokov 2011 – 2015, a ďalších 200 miliónov EUR sa prisľúbilo na obdobie rokov 2016 – 2020, v ktorom sa plánuje imunizácia ďalších 300 miliónov detí.

(25)

Ministri zdravotníctva schválili na Svetovom zdravotníckom zhromaždení v roku 2012 celosvetový vakcinačný akčný plán s cieľom zabezpečiť, že do roku 2020 bude mať prístup k životne dôležitej imunizácii úplne každý. Európsky regionálny výbor Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) prijal v roku 2014 európsky vakcinačný akčný plán na obdobie rokov 2015 – 2020.

(26)

V treťom cieli Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj (16), ktorým je „zabezpečiť zdravý život a podporovať blahobyt pre všetkých v každom veku“, sa zdôrazňuje význam očkovacích látok v súvislosti s ochranou ľudí proti chorobám. EÚ a jej členské štáty okrem toho prostredníctvom Európskeho konsenzu o rozvoji „Náš svet, naša dôstojnosť, naša budúcnosť“ (17) opätovne vyjadrili svoj záväzok chrániť právo všetkých na čo najvyššiu dosiahnuteľnú úroveň fyzického a duševného zdravia, a to aj tým, že budú pomáhať zabezpečiť prístup k cenovo dostupným základným liekom a očkovacím látkam pre všetkých.

(27)

Jednotná akcia v oblasti očkovania spolufinancovaná z tretieho akčného programu pre Úniu v oblasti zdravia (18), ktorá sa začala v roku 2018, sa má zamerať na spoločné využívanie najlepších postupov týkajúcich sa vnútroštátnych politík očkovania a na identifikáciu technických požiadaviek súvisiacich s elektronickými informačnými systémami v oblasti imunizácie, prognózovaním v oblasti očkovacích látok, priorizáciou výskumu a vývoja očkovacích látok, ako aj s výskumom zameraným na riešenie zdržanlivosti v otázke očkovania.

(28)

Cieľom opatrení uvedených v tomto odporúčaní je zvýšiť bezpečnosť verejného zdravia, znížiť rozdiely medzi členskými štátmi a zvýšiť istotu dodávok očkovacích látok na vnútornom trhu. Tieto opatrenia dopĺňajú a posilňujú vnútroštátne politiky a opatrenia vo všetkých členských štátoch, pričom sa do úvahy berú ich odlišné východiskové pozície, pokiaľ ide o politiky imunizácie, inštitucionálne usporiadanie, regionálne rozdiely a kapacity v oblasti zdravotnej starostlivosti.

(29)

V tomto odporúčaní sa plne rešpektujú zásady subsidiarity a proporcionality,

1.

2.

3.

4.

5.

Využívať príležitosti, ktoré ponúkajú ESF a EFRR, na podporu odbornej prípravy a rozvoja zručností zdravotníckych pracovníkov, pokiaľ ide o choroby, ktorým sa dá predchádzať očkovaním, vakcinológiu a imunizáciu, a na posilnenie vnútroštátnych a regionálnych kapacít zdravotníckej infraštruktúry v oblasti vakcinácie vrátane elektronických informačných systémov v oblasti imunizácie.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.