EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32018H1228(01)

Odporúčanie Rady zo 7. decembra 2018 o posilnenej spolupráci v boji proti chorobám, ktorým sa dá predchádzať očkovaním

ST/14152/2018/REV/1

Ú. v. EÚ C 466, 28.12.2018, p. 1–7 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

28.12.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 466/1


ODPORÚČANIE RADY

zo 7. decembra 2018

o posilnenej spolupráci v boji proti chorobám, ktorým sa dá predchádzať očkovaním

(2018/C 466/01)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 168 ods. 6,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

keďže:

(1)

Podľa článku 168 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa pri stanovení a uskutočňovaní všetkých politík a činností Únie má zabezpečiť vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia. Činnosti Únie, ktoré majú dopĺňať vnútroštátne politiky, sa majú zameriavať na zlepšenie verejného zdravia, prevenciu ľudských chorôb a ochorení a odstraňovanie zdrojov nebezpečenstva pre telesné a duševné zdravie.

(2)

V súlade s článkom 168 ods. 6 ZFEÚ môže Rada na návrh Komisie prijímať odporúčania na účely uvedené v tomto článku s cieľom zlepšiť verejné zdravie, a to najmä čo sa týka boja proti najzávažnejším chorobám, monitorovania, včasného varovania pred závažnými cezhraničnými ohrozeniami zdravia a boja proti nim. Choroby, ktorým sa dá predchádzať očkovaním, sa považujú za najzávažnejšie choroby.

(3)

Očkovanie je jedným z najúčinnejších a nákladovo najefektívnejších opatrení v oblasti verejného zdravia, ktoré bolo vyvinuté v 20. storočí, a je naďalej hlavným nástrojom primárnej prevencie prenosných ochorení.

(4)

Hoci sú za programy očkovania zodpovedné členské štáty, vzhľadom na cezhraničnú povahu chorôb, ktorým sa dá predchádzať očkovaním, a na všeobecné výzvy, ktoré ohrozujú vnútroštátne programy imunizácie, by mohla byť prínosná koordinovanejšia činnosť a prístupy EÚ k prevencii alebo obmedzeniu šírenia epidémií a chorôb s cezhraničným rozmerom.

(5)

Rýchle šírenie dezinformácií prostredníctvom sociálnych médií a hlasných odporcov očkovania prispieva k mylným názorom, ktoré odvádzajú pozornosť verejnosti od individuálnych a kolektívnych výhod očkovania a od rizík, ktoré predstavujú prenosné ochorenia, smerom k zvýšenej nedôvere a obavám z nepodložených nežiadúcich udalostí. Je potrebné opatrenie, pomocou ktorého by sa posilnil dialóg s občanmi a ktoré by viedlo k pochopeniu ich skutočných obáv a pochybností v súvislosti s očkovaním a k primeranému riešeniu týchto otázok na základe individuálnych potrieb.

(6)

Zdravotnícki pracovníci zohrávajú kľúčovú úlohu pri dosahovaní cieľa vyššej miery zaočkovanosti. Na podporu ich úsilia by sa im mali ponúknuť príležitosti na ďalšie vzdelávanie a odbornú prípravu o očkovaní v súlade s vnútroštátnymi odporúčaniami.

(7)

Prípady, v ktorých sa miera zaočkovanosti zdravotníckych pracovníkov považuje s ohľadom na vnútroštátne odporúčania za nedostatočnú, by sa mali riešiť v záujme ochrany týchto pracovníkov a ich pacientov.

(8)

Rozdiely v očkovacích kalendároch medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o odporúčania, druh použitých očkovacích látok, počet podaných dávok a načasovanie, majú za následok zvýšené riziko toho, že občania, najmä deti, premeškajú očkovanie, keď sa budú sťahovať z jedného členského štátu do druhého.

(9)

Potreba priblížiť imunizačné služby občanom si vyžaduje osobitné úsilie, aby sa dostali k najzraniteľnejším členom spoločnosti, a to najmä prostredníctvom komunitných poskytovateľov. Európske štrukturálne fondy, najmä Európsky sociálny fond (ESF) a Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), ponúkajú členským štátom značné príležitosti na posilnenie odbornej prípravy zdravotníckych pracovníkov zameranej na očkovanie a podporu kapacít zdravotníckej infraštruktúry v oblasti očkovania.

(10)

Demografické zmeny, mobilita ľudí, zmena klímy a slabnúca imunita prispievajú k epidemiologickým zmenám v zaťažení chorobami, ktorým sa dá predchádzať očkovaním, čo si vyžaduje programy očkovania s celoživotným prístupom aj mimo obdobia detstva. Cieľom tohto prístupu je zabezpečiť primeranú celoživotnú ochranu a prispievať k zdravému životu a zdravému starnutiu, ako aj udržateľnosti systémov zdravotnej starostlivosti.

(11)

Nedostatok očkovacích látok má priamy dosah na realizáciu a vykonávanie vnútroštátnych programov očkovania; členské štáty čelia rôznym narušeniam dodávok očkovacích látok, výrobné kapacity v EÚ sú naďalej obmedzené a pretrvávajú ťažkosti s cezhraničným spoločným využívaním očkovacích látok, pričom nedostatok koordinovaného plánovania budúcich potrieb prispieva k neistote v súvislosti s dopytom. V tejto súvislosti sú Európska únia a jej občania naďalej zraniteľní v prípade vypuknutia epidémie prenosných ochorení.

(12)

Potreba dosiahnuť rýchly pokrok vo výskume a vývoji nových očkovacích látok a zlepšiť alebo prispôsobiť existujúce očkovacie látky si vyžaduje inovačné partnerstvá a platformy, odborné znalosti na vysokej úrovni a silnejšie prepojenia medzi disciplínami a odvetviami, ako aj investície do výskumu v oblasti spoločenských a behaviorálnych vied s cieľom lepšie porozumieť kľúčovým faktorom viazaným na kontext, o ktoré sa opierajú váhavé postoje k očkovaniu.

(13)

Niektoré z týchto kľúčových výziev a ďalších krokov už boli identifikované v záveroch Rady o očkovaní ako účinnom nástroji v oblasti verejného zdravia (1) a členské štáty a Komisia boli vyzvané, aby vypracovali spoločné opatrenia s cieľom spoločne využívať najlepšie postupy v oblasti politík očkovania.

(14)

V záveroch Rady o imunizácii detí (2) sa vyzýva hlavne na zlepšenie registrov a informačných systémov týkajúcich sa imunizácie, aby sa tak zlepšilo monitorovanie programov očkovania a uľahčila sa výmena informácií medzi poskytovateľmi služieb v oblasti očkovania.

(15)

V oznámení Komisie o vykonávaní stratégie digitálneho jednotného trhu (3) a v oznámení o akčnom pláne elektronického zdravotníctva na roky 2012 – 2020 (4) sa pripomína významná úloha digitálnej agendy v oblasti zdravotnej starostlivosti a potreba uprednostniť vývoj riešení založených na elektronickom zdravotníctve a veľkých dátach (big data). Tieto iniciatívy sú ďalej podporené v oznámení Komisie o uľahčovaní digitálnej transformácie zdravotnej a inej starostlivosti na digitálnom jednotnom trhu (5) s cieľom zabezpečiť moderné a udržateľné modely zdravotnej starostlivosti, ako aj posilnené postavenie občanov a zdravotníckych pracovníkov.

(16)

V smernici 2000/54/ES (6) o ochrane pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s vystavením biologickým faktorom pri práci sa stanovujú minimálne požiadavky na zabezpečenie ochrany pracovníkov vrátane potreby poskytnúť očkovacie látky tým, ktorí ešte neboli imunizovaní, a v smernici Rady 2010/32/EÚ (7), ktorou sa vykonáva Rámcová dohoda o prevencii poranení ostrými predmetmi v nemocničnom a zdravotníckom sektore, uzavretá medzi HOSPEEM a EPSU, sa stanovuje, že ak sa na základe posúdenia rizika odhalí riziko ohrozenia bezpečnosti a zdravia pracovníkov vzhľadom na ich vystavenie biologickým faktorom, proti ktorým existujú účinné očkovacie látky, pracovníkom by sa malo ponúknuť očkovanie.

(17)

V rozhodnutí 1082/2013/EÚ (8) o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia sa stanovuje základ pre vytvorenie dobrovoľného mechanizmu na predbežný nákup zdravotníckych protiopatrení proti závažným cezhraničným ohrozeniam zdravia.

(18)

V záveroch Rady o spoločných hodnotách a zásadách v zdravotníckych systémoch Európskej únie (9) sa podporujú zásady a všeobecné hodnoty univerzálnosti, prístupu ku kvalitnej starostlivosti, rovnosti a solidarity, ktoré sú mimoriadne dôležité na zabezpečenie rovnosti prístupu k očkovacím službám bez ohľadu na vek, spoločenské postavenie alebo geografickú polohu, a to v súlade s vnútroštátnymi a regionálnymi programami imunizácie.

(19)

V nariadení (ES) č. 851/2004 (10) sa Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) poveruje podporou prevencie a kontroly prenosných ochorení, ako aj podporou výmeny najlepších postupov a skúseností v súvislosti s programami očkovania. Centrum ECDC okrem toho koordinuje zber údajov, overovanie, analýzu a rozširovanie údajov na úrovni EÚ vrátane údajov o stratégiách očkovania.

(20)

Smernica 2001/83/ES (11), ktorou sa ustanovuje zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch, a nariadenie (EÚ) č. 726/2004 (12), ktorým sa zriaďuje Európska agentúra pre lieky, poskytujú regulačným orgánom mandát podporovať a chrániť verejné zdravie prostredníctvom schválenia používania bezpečných a účinných očkovacích látok a neustáleho posudzovania ich profilu prospešnosti a rizika po udelení povolenia na uvedenie na trh.

(21)

V akčnom pláne Komisie s názvom „jedno zdravie“ (13) sa členské štáty EÚ podporujú v boji proti antimikrobiálnej rezistencii (AMR) a vyzýva sa na vytvorenie racionálnejších postupov na schvaľovanie nových antibakteriálnych látok a posilnenie výskumu a vývoja nových očkovacích látok proti patogénom spájaným s antimikrobiálnou rezistenciou.

(22)

V uznesení Európskeho parlamentu z 19. apríla 2018 o zdržanlivosti v otázke očkovania a poklese úrovne zaočkovanosti v Európe (14) sa členské štáty vyzývajú, aby zabezpečili dostatočnú zaočkovanosť zdravotníckych pracovníkov, prijali účinné opatrenia proti šíreniu dezinformácií, a realizovali opatrenia na zlepšenie prístupu k liekom. Okrem toho sa v ňom adresuje výzva Komisii, aby umožnila harmonizovanejší program očkovania v celej EÚ.

(23)

Akčný plán Komisie o falošných správach a dezinformáciách na internete má za cieľ prispieť k vytvoreniu stratégie na úrovni EÚ zameranej na boj proti šíreniu dezinformácií a oznámenie Komisie o boji proti dezinformáciám (15) sa zaoberá výzvami, ktorým čelia online platformy v súvislosti so šírením dezinformácií.

(24)

Komisia podporuje zlepšenie prístupu k moderným a kľúčovým očkovacím látkam v 77 najchudobnejších krajinách prostredníctvom Gavi, Aliancie pre očkovanie (Gavi) od jej založenia v roku 2000. Do roku 2015 sa prispelo prostriedkami vo výške 83 miliónov EUR, čo prispelo k plnej imunizácii 277 miliónov detí v období rokov 2011 – 2015, a ďalších 200 miliónov EUR sa prisľúbilo na obdobie rokov 2016 – 2020, v ktorom sa plánuje imunizácia ďalších 300 miliónov detí.

(25)

Ministri zdravotníctva schválili na Svetovom zdravotníckom zhromaždení v roku 2012 celosvetový vakcinačný akčný plán s cieľom zabezpečiť, že do roku 2020 bude mať prístup k životne dôležitej imunizácii úplne každý. Európsky regionálny výbor Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) prijal v roku 2014 európsky vakcinačný akčný plán na obdobie rokov 2015 – 2020.

(26)

V treťom cieli Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj (16), ktorým je „zabezpečiť zdravý život a podporovať blahobyt pre všetkých v každom veku“, sa zdôrazňuje význam očkovacích látok v súvislosti s ochranou ľudí proti chorobám. EÚ a jej členské štáty okrem toho prostredníctvom Európskeho konsenzu o rozvoji „Náš svet, naša dôstojnosť, naša budúcnosť“ (17) opätovne vyjadrili svoj záväzok chrániť právo všetkých na čo najvyššiu dosiahnuteľnú úroveň fyzického a duševného zdravia, a to aj tým, že budú pomáhať zabezpečiť prístup k cenovo dostupným základným liekom a očkovacím látkam pre všetkých.

(27)

Jednotná akcia v oblasti očkovania spolufinancovaná z tretieho akčného programu pre Úniu v oblasti zdravia (18), ktorá sa začala v roku 2018, sa má zamerať na spoločné využívanie najlepších postupov týkajúcich sa vnútroštátnych politík očkovania a na identifikáciu technických požiadaviek súvisiacich s elektronickými informačnými systémami v oblasti imunizácie, prognózovaním v oblasti očkovacích látok, priorizáciou výskumu a vývoja očkovacích látok, ako aj s výskumom zameraným na riešenie zdržanlivosti v otázke očkovania.

(28)

Cieľom opatrení uvedených v tomto odporúčaní je zvýšiť bezpečnosť verejného zdravia, znížiť rozdiely medzi členskými štátmi a zvýšiť istotu dodávok očkovacích látok na vnútornom trhu. Tieto opatrenia dopĺňajú a posilňujú vnútroštátne politiky a opatrenia vo všetkých členských štátoch, pričom sa do úvahy berú ich odlišné východiskové pozície, pokiaľ ide o politiky imunizácie, inštitucionálne usporiadanie, regionálne rozdiely a kapacity v oblasti zdravotnej starostlivosti.

(29)

V tomto odporúčaní sa plne rešpektujú zásady subsidiarity a proporcionality,

TÝMTO ODPORÚČA ČLENSKÝM ŠTÁTOM:

1.

Vypracovať a vykonávať plány očkovania na vnútroštátnej a/alebo prípadne regionálnej úrovni zamerané na zvýšenie zaočkovanosti s cieľom dosiahnuť ciele a úlohy európskeho vakcinačného akčného plánu WHO do roku 2020. Tieto plány by mohli obsahovať napríklad ustanovenia týkajúce sa udržateľného financovania a dodávok očkovacích látok, celoživotného prístupu k očkovaniu, schopnosti reagovať na núdzové situácie a komunikačných a podporných činností.

2.

Usilovať sa do roku 2020 dosiahnuť konkrétne v prípade osýpok 95 % mieru zaočkovanosti, pričom cieľová detská populácia dostane dve dávky očkovacej látky, a snažiť sa odstrániť medzery v imunizácii vo všetkých vekových skupinách s cieľom eliminovať výskyt osýpok v EÚ.

3.

Zaviesť rutinné kontroly stavu zaočkovanosti a pravidelné možnosti očkovania počas rôznych životných fáz, a to prostredníctvom bežných návštev systému primárnej zdravotnej starostlivosti, ako aj prostredníctvom ďalších prijatých opatrení, napr. pri nástupe do škôlky/školy, na pracovisku alebo v zariadeniach starostlivosti, podľa vnútroštátnych kapacít.

4.

Uľahčiť prístup k vnútroštátnym a/alebo regionálnym očkovacím službám, a to prostredníctvom:

a)

zjednodušenia a rozšírenia možností poskytovať očkovanie prostredníctvom využívania komunitných poskytovateľov; a

b)

zabezpečenia cielenej aktívnej činnosti zameranej na najzraniteľnejšie skupiny vrátane sociálne vylúčených skupín s cieľom odstrániť rozdiely a medzery v zaočkovanosti.

5.

Spolupracovať s inštitúciami vysokoškolského vzdelávania a príslušnými zainteresovanými stranami a nabádať ich, aby zvážili posilnenie a začlenenie odbornej prípravy zameranej na choroby, ktorým sa dá predchádzať očkovaním, na vakcinológiu a imunizáciu do vnútroštátnych učebných plánov v oblasti zdravotníctva a do všetkých ďalších lekárskych vzdelávacích programov pre zdravotníckych pracovníkov vo všetkých odvetviach vždy, keď je to vhodné, s cieľom posilniť ich kľúčovú úlohu v úsilí o vyššie miery zaočkovanosti.

Využívať príležitosti, ktoré ponúkajú ESF a EFRR, na podporu odbornej prípravy a rozvoja zručností zdravotníckych pracovníkov, pokiaľ ide o choroby, ktorým sa dá predchádzať očkovaním, vakcinológiu a imunizáciu, a na posilnenie vnútroštátnych a regionálnych kapacít zdravotníckej infraštruktúry v oblasti vakcinácie vrátane elektronických informačných systémov v oblasti imunizácie.

6.

V prípade potreby zvýšiť komunikačné činnosti a informovanosť o výhodách očkovania na základe:

a)

predloženia vedeckých dôkazov vo forme zrozumiteľnej pre laikov a s použitím rôznych kontextuálnych stratégií s cieľom bojovať proti šíreniu dezinformácií, a to napríklad aj prostredníctvom digitálnych nástrojov a partnerstiev s občianskou spoločnosťou a ďalšími relevantnými zainteresovanými stranami;

b)

zapojenia príslušných aktérov, napríklad zdravotníckych pracovníkov, zainteresovaných strán v oblasti vzdelávania, sociálnych partnerov a médií ako multiplikačných článkov, do boja proti ľahostajnosti a za zvýšenie dôvery v imunizáciu, a ponúknutia odbornej prípravy pre týchto aktérov.

7.

Preskúmať možnosť rozvoja kapacity zdravotníckych zariadení a inštitúcií zdravotnej starostlivosti získavať elektronické informácie o stave zaočkovania občanov, napríklad na základe informačných systémov, ktoré poskytujú funkcie na vytváranie upomienok, umožňujú získavať aktuálne údaje o zaočkovanosti vo všetkých vekových skupinách a umožňujú prepojenia a výmeny údajov medzi systémami zdravotnej starostlivosti.

8.

V prípade potreby zvýšiť podporu výskumu a inovácie v oblasti očkovacích látok, aby boli k dispozícii dostatočné zdroje na rýchly pokrok v súvislosti s novými alebo vylepšenými očkovacími látkami, ako aj uľahčiť využívanie výskumu očkovacích látok v záujme lepšie informovaných vnútroštátnych alebo regionálnych programov a politík očkovania.

TÝMTO VÍTA ZÁMER KOMISIE PRIJAŤ V ÚZKEJ SPOLUPRÁCI S ČLENSKÝMI ŠTÁTMI TIETO OPATRENIA:

9.

Usilovať sa o zriadenie európskeho systému výmeny informácií o očkovaní (EVIS) koordinovaného centrom ECDC s cieľom:

a)

spoločne s vnútroštátnymi orgánmi verejného zdravia:

i)

preskúmať uskutočniteľnosť vytvorenia, do roku 2020, usmernení týkajúcich sa základného očkovacieho kalendára EÚ s ohľadom na odporúčania WHO pre rutinnú imunizáciu s cieľom zlepšiť súlad vnútroštátnych očkovacích kalendárov a podporiť rovnosť v ochrane zdravia občanov Únie, ako aj uskutočniteľnosť vytvorenia spoločného očkovacieho preukazu;

ii)

posilniť súlad, transparentnosť a metodiky pri posudzovaní vnútroštátnych a regionálnych plánov očkovania prostredníctvom spoločného využívania vedeckých dôkazov a nástrojov s podporou národných technických poradných skupín pre imunizáciu;

iii)

navrhnúť metodiky a usmernenia EÚ týkajúce sa požiadaviek na údaje potrebné na lepšie monitorovanie miery zaočkovanosti vo všetkých vekových skupinách vrátane zdravotníckych pracovníkov, a to v spolupráci s WHO, a zhromažďovať takéto údaje a sprístupniť ich na úrovni EÚ;

b)

s podporou Európskej agentúry pre lieky vytvoriť do roku 2019 európsky informačný portál v oblasti očkovania s cieľom poskytnúť online objektívne, transparentné a aktualizované dôkazy o očkovaní a očkovacích látkach, ich výhodách a bezpečnosti, ako aj o farmakovigilančnom postupe;

c)

bojovať proti dezinformáciám o očkovacích látkach na internete a vytvoriť informačné nástroje a usmernenia založené na dôkazoch s cieľom podporovať členské štáty v reakcii na zdržanlivosť v otázke očkovania v súlade s oznámením Komisie o boji proti dezinformáciám na internete.

10.

S podporou Európskej agentúry pre lieky a v spolupráci s centrom ECDC neustále monitorovať výhody a riziká očkovacích látok a očkovaní na úrovni EÚ, a to aj prostredníctvom štúdií o dohľade po uvedení na trh.

11.

Pracovať na príprave metodík a posilniť kapacity na posúdenie relatívnej účinnosti vakcín a programov očkovania.

12.

Posilniť účinné uplatňovanie pravidiel Únie týkajúcich sa ochrany pracovníkov pred rizikami spojenými s vystavením biologickým faktorom pri práci, ako sa uvádza v smernici 2000/54/ES a v smernici Rady 2010/32/EÚ s prihliadnutím na právomoci členských štátov, a to najmä tak, že sa podporí ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov, že sa bude monitorovať ich stav imunizácie a v prípade potreby im bude aktívne ponúkaná možnosť zaočkovania, s cieľom zabezpečiť primeranú úroveň bezpečnosti pacientov a zdravotníckych pracovníkov.

13.

Poskytnúť dôkazy a údaje, a to aj prostredníctvom Európskej školskej siete (European Schoolnet), s cieľom podporiť snahy členských štátov zamerané na posilnenie aspektov týkajúcich sa vakcinológie a imunizácie v ich vnútroštátnych učebných plánoch v oblasti zdravotníctva a v postgraduálnom vzdelávaní.

14.

Pracovať na posilnení dodávok očkovacích látok a zmiernení rizík spojených s ich nedostatkom, a to prostredníctvom:

a)

zváženia vytvorenia virtuálneho európskeho skladu údajov obsahujúceho informácie o potrebách očkovacích látok a prípadne ich zásobách, ktoré je možné ponúknuť, s cieľom uľahčiť dobrovoľnú výmenu informácií o dostupných zásobách, možných prebytkoch a celosvetovom nedostatku základných očkovacích látok;

b)

zváženia vytvorenia koncepcie mechanizmu na výmenu zásob očkovacích látok medzi členskými štátmi v prípade vypuknutia epidémie, čo by zlepšilo prepojenie medzi ponukou a dopytom očkovacích látok;

c)

preskúmania uskutočniteľnosti vytvorenia fyzických zásob očkovacích látok a nadviazania dialógu so spoločnosťami vyrábajúcimi očkovacie látky o mechanizme na uľahčenie vytvárania zásob a zabezpečovania dostupnosti očkovacích látok v prípade vypuknutia epidémií so zohľadnením celosvetového nedostatku základných očkovacích látok;

d)

zváženia – spoločne so zainteresovanými stranami, najmä s odvetvím výroby očkovacích látok, ktorý zohráva kľúčovú úlohu pri plnení týchto cieľov – možností na zlepšenie výrobnej kapacity EÚ, zabezpečenie kontinuity dodávok a zabezpečenie rôznorodosti dodávateľov;

e)

preskúmania možností spoločného verejného obstarávania očkovacích látok alebo antitoxínov, ktoré sa majú použiť v prípade pandémií, neočakávaného vypuknutia epidémií a v prípadoch nízkeho dopytu po očkovacích látkach (na zaočkovanie malého počtu prípadov alebo špecifických populácií);

f)

podpory siete úradne určených laboratórií EÚ na kontrolu liečiv a jej práce s cieľom zabezpečiť, aby očkovacie látky uvádzané na trh EÚ mali vysokú kvalitu;

g)

monitorovania dodržiavania povinnosti neprerušene dodávať lieky uloženej držiteľom povolenia na uvedenie na trh (článok 81 smernice 2001/83/ES) a preskúmania spôsobov, ako posilniť dodržiavanie tejto povinnosti;

h)

zváženia uľahčenia včasného dialógu s vývojármi, vnútroštátnymi tvorcami politiky a regulátormi, a to v spolupráci s Európskou agentúrou pre lieky, s cieľom podporiť schvaľovanie inovačných očkovacích látok, a to aj v prípadoch vznikajúceho ohrozenia zdravia.

15.

Zvýšiť účinnosť a efektívnosť financovania výskumu a vývoja očkovacích látok na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni úsilím o:

a)

posilnenie existujúcich partnerstiev a výskumných infraštruktúr a vytvorenie nových, a to aj pre klinické skúšania;

b)

dosiahnutie konsenzu o nenaplnených potrebách populácie a dohodnutých prioritách týkajúcich sa očkovacích látok, ktorý možno využiť na utváranie budúcich programov financovania výskumu očkovacích látok na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ vrátane využívania výhod Koalície pre inovácie v oblasti pripravenosti na epidémie (CEPI) a Globálnej výskumnej spolupráce pre pripravenosť v prípade infekčných chorôb (GloPID-R);

c)

zváženie investovania do výskumu behaviorálnych a spoločenských vied zameraného na kľúčové faktory ovplyvňujúce zdržanlivosť v otázke očkovania v rôznych podskupinách populácie a u zdravotníckych pracovníkov.

TÝMTO VÍTA ZÁMER KOMISIE:

16.

Preskúmať otázky týkajúce sa nedostatočnej zaočkovanosti spôsobenej cezhraničným pohybom ľudí v rámci EÚ a preskúmať možnosti, ako tieto otázky vyriešiť, a to aj preskúmaním uskutočniteľnosti vytvorenia spoločného očkovacieho preukazu/pasu pre občanov EÚ (v ktorom sa zohľadnia potenciálne odlišné očkovacie kalendáre v rôznych štátoch), ktorý by bol kompatibilný s elektronickými informačnými systémami v oblasti imunizácie a cezhranične uznávaný, bez toho, aby sa zdvojovala práca na vnútroštátnej úrovni.

17.

Usilovať sa o pravidelné vypracúvanie správy o stave dôvery v očkovanie v EÚ, a to napríklad v rámci procesu Stav zdravia v EÚ, s cieľom monitorovať postoje k očkovaniu. Na základe uvedenej správy a s ohľadom na súvisiacu prácu WHO predložiť usmernenie, pomocou ktorého by mohli členské štáty bojovať proti zdržanlivosti v otázke očkovania.

18.

Vytvoriť koalíciu pre očkovanie s cieľom spojiť európske združenia zdravotníckych pracovníkov, ako aj relevantné študentské združenia v danej oblasti, aby sa zaviazali poskytovať verejnosti presné informácie, bojovať s mýtami a vymieňať si najlepšie postupy.

19.

Posilniť účinok každoročného európskeho imunizačného týždňa prostredníctvom organizovania iniciatívy na zvyšovanie informovanosti verejnosti v EÚ a podpory činností jednotlivých členských štátov.

20.

Identifikovať prekážky prístupu k očkovaniu a podporiť zásahy na zlepšenie prístupu k očkovaniu v prípade znevýhodnených a sociálne vylúčených skupín v súlade s vnútroštátnymi odporúčaniami, a to aj podporou zdravotníckych mediátorov a komunitných sietí na miestnej úrovni.

21.

Vypracovať usmernenia na prekonanie právnych a technických prekážok, ktoré bránia interoperabilite vnútroštátnych informačných systémov v oblasti očkovania, pričom by sa mali riadne zohľadniť pravidlá upravujúce ochranu osobných údajov, ako sa to uvádza v oznámení Komisie o uľahčovaní digitálnej transformácie zdravotnej a inej starostlivosti na digitálnom jednotnom trhu, posilňovaní postavenia občanov a budovaní zdravšej spoločnosti.

22.

Naďalej podporovať výskum a inovácie prostredníctvom rámcových programov EÚ pre výskum a inováciu s cieľom vytvoriť nové bezpečné a účinné očkovacie látky a optimalizovať tie existujúce.

23.

Posilniť existujúce partnerstvá a spoluprácu s medzinárodnými aktérmi a iniciatívami, ako sú napríklad WHO a jej Strategická poradná skupina odborníkov v oblasti imunizácie (SAGE), Európska technická poradná skupina odborníkov v oblasti imunizácie (ETAGE), postupy iniciatívy a agendy v oblasti globálnej zdravotnej bezpečnosti (iniciatíva v oblasti globálnej zdravotnej bezpečnosti, agenda v oblasti globálnej zdravotnej bezpečnosti), Unicef, ako aj programy financovania a výskumné iniciatívy ako GAVI, CEPI, GloPID-R a JPIAMR (iniciatíva spoločného programovania v oblasti antimikrobiálnej rezistencie).

24.

Pravidelne podávať správy o pokroku vo vykonávaní tohto odporúčania na základe ukazovateľov dohodnutých s členskými štátmi a informácií z iných relevantných zdrojov.

V Bruseli 7. decembra 2018

Za Radu

predsedníčka

B. HARTINGER-KLEIN


(1)  Závery Rady o očkovaní ako účinnom nástroji v oblasti verejného zdravia (2014/C 438/04) (Ú. v. EÚ C 438, 6.12.2014, s. 3).

(2)  Závery Rady o imunizácii detí: úspechy a výzvy v oblasti európskej imunizácie detí a ďalšie kroky (Ú. v. EÚ C 202, 8.7.2011, s. 4).

(3)  Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o preskúmaní vykonávania stratégie digitálneho jednotného trhu v polovici trvania – Prepojený digitálny jednotný trh pre všetkých, COM/2017/0228 final.

(4)  Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o akčnom pláne elektronického zdravotníctva na roky 2012 – 2020, COM/2012/736.

(5)  Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o uľahčovaní digitálnej transformácie zdravotnej a inej starostlivosti na digitálnom jednotnom trhu; posilňovaní postavenia občanov a budovaní zdravšej spoločnosti, COM(2018) 233.

(6)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/54/ES z 18. septembra 2000 o ochrane pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s vystavením biologickým faktorom pri práci (Ú. v. ES L 262, 17.10.2000, s. 21).

(7)  Smernica Rady 2010/32/EÚ z 10. mája 2010, ktorou sa vykonáva Rámcová dohoda o prevencii poranení ostrými predmetmi v nemocničnom a zdravotníckom sektore, uzavretá medzi HOSPEEM a EPSU (Ú. v. EÚ L 134, 1.6.2010, s. 66).

(8)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1082/2013/EÚ z 22. októbra 2013 o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 2119/98/ES (Ú. v. EÚ L 293, 5.11.2013, s. 1).

(9)  Závery Rady o spoločných hodnotách a zásadách v zdravotníckych systémoch Európskej únie (Ú. v. EÚ C 146, 22.6.2006, s. 1).

(10)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 851/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa zriaďuje Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (Ú. v. EÚ L 142, 30.4.2004, s. 1).

(11)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch (Ú. v. ES L 311, 28.11.2001, s. 67).

(12)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 726/2004 z 31. marca 2004, ktorým sa stanovujú postupy Spoločenstva pri povoľovaní liekov na humánne použitie a na veterinárne použitie a pri vykonávaní dozoru nad týmito liekmi a ktorým sa zriaďuje Európska agentúra pre lieky (Ú. v. EÚ L 136, 30.4.2004, s. 1).

(13)  Oznámenie Komisie o akčnom pláne „jedno zdravie“, ktorý slúži na podporu členských štátov v boji proti antimikrobiálnej rezistencii, COM(2017) 339.

(14)  Uznesenie Európskeho parlamentu o zdržanlivosti v otázke očkovania a poklese úrovne zaočkovanosti v Európe (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(15)  Oznámenie Komisie o boji proti dezinformáciám na internete: európsky prístup, COM(2018) 236.

(16)  Rezolúcia 70/1 prijatá na Valnom zhromaždení Organizácie Spojených národov 25. septembra 2015: „Transformujeme náš svet: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj“.

(17)  Spoločné vyhlásenie Rady a zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade, Európskeho parlamentu a Komisie s názvom Nový Európsky konsenzus o rozvoji: „Náš svet, naša dôstojnosť, naša budúcnosť“ (Ú. v. EÚ C 210, 30.6.2017, s. 1).

(18)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 282/2014 z 11. marca 2014 o ustanovení tretieho akčného programu pre Úniu v oblasti zdravia (2014 – 2020), ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1350/2007/ES (Ú. v. EÚ L 86, 21.3.2014, s. 1).


Top