EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32016R2251

Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2016/2251 zo 4. októbra 2016, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy pre postupy zmierňovania rizika pre zmluvy o mimoburzových derivátoch, ktoré centrálna protistrana nezúčtovala (Text s významom pre EHP )

C/2016/6329

Ú. v. EÚ L 340, 15.12.2016, p. 9–46 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

Legal status of the document In force: This act has been changed. Current consolidated version: 14/02/2023

ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_del/2016/2251/oj

15.12.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 340/9


DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2016/2251

zo 4. októbra 2016,

ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy pre postupy zmierňovania rizika pre zmluvy o mimoburzových derivátoch, ktoré centrálna protistrana nezúčtovala

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov (1), a najmä na jeho článok 11 ods. 15,

keďže:

(1)

Protistrany sú povinné chrániť sa pred expozíciami kreditného rizika voči derivátovým protistranám výberom marží, ak dané zmluvy nie sú zúčtované centrálnou protistranou. V tomto nariadení sa stanovujú predpisy pre včasnú, presnú a primerane oddelenú výmenu kolaterálu. Tieto predpisy by sa mali povinne uplatňovať na kolaterál, ktorý sú protistrany podľa tohto nariadenia povinné vybrať alebo zložiť. Protistrany, ktoré sa dohodnú na výbere alebo zložení kolaterálu nad rámec požiadaviek tohto nariadenia, by však mali mať možnosť rozhodnúť sa, či vymenia alebo nevymenia takýto kolaterál v súlade s týmito predpismi.

(2)

Protistrany, na ktoré sa vzťahujú požiadavky článku 11 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, by pri stanovovaní postupov riadenia rizík pre zmluvy o mimoburzových derivátoch („OTC“) uzatvorené s nefinančnými protistranami mali zohľadňovať jednotlivé rizikové profily takýchto subjektov, ktoré nedosahujú zúčtovaciu prahovú hodnotu uvedenú v článku 10 uvedeného nariadenia. Je preto vhodné poskytnúť protistranám možnosť určiť, či úroveň kreditného rizika protistrany, ktoré predstavujú tieto nefinančné protistrany a ktoré nedosahuje danú zúčtovaciu prahovú hodnotu, je alebo nie je potrebné zmierniť výmenou kolaterálu. Vzhľadom na to, že nefinančné protistrany usadené v tretej krajine, ktoré by nedosahovali zúčtovaciu prahovú hodnotu, keby boli usadené v Únii, možno považovať za subjekty s rovnakými rizikovými profilmi ako nefinančné protistrany nedosahujúce zúčtovaciu prahovú hodnotu usadené v Únii, s cieľom predísť regulatórnej arbitráži by sa k obidvom druhom subjektov malo pristupovať rovnako.

(3)

Protistrany zmlúv o OTC derivátoch, ktoré sa nezúčtovávajú centrálne, treba chrániť pred rizikom možného zlyhania druhej protistrany. Náležité riadenie rizík, ktorým sú tieto protistrany vystavené, si preto vyžaduje dva druhy kolaterálu v podobe marží. Prvým druhom je variačná marža, ktorá chráni protistrany pred expozíciami súvisiacimi s aktuálnou trhovou hodnotou ich zmlúv o OTC derivátoch. Druhým druhom je počiatočná marža, ktorá chráni protistrany pred možnými stratami, ktoré by mohli vyplynúť z pohybov trhovej hodnoty pozície derivátov, ku ktorej by došlo medzi poslednou výmenou variačnej marže pred zlyhaním protistrany a momentom nahradenia zmlúv o OTC derivátoch alebo hedžingu príslušného rizika.

(4)

Keďže centrálne protistrany by v súlade s právnymi predpismi Únie mohli mať oprávnenie pôsobiť ako úverové inštitúcie, je nevyhnuté, aby zmluvy o OTC derivátoch, ktoré sa nezúčtovávajú centrálne a ktoré centrálne protistrany uzatvoria počas procesu riadenia zlyhania, boli oslobodené od požiadaviek tohto nariadenia, keďže na tieto zmluvy sa už vzťahujú ustanovenia delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 153/2013 (2), a preto sa na ne nevzťahujú ustanovenia tohto nariadenia.

(5)

V prípade zmlúv o OTC derivátoch, ktoré sa nezúčtovávajú centrálne a ktoré zahŕňajú zaplatenie zálohového poplatku vopred na zaručenie plnenia zmluvy, nie je protistrana prijímajúca platbu poplatku („predajca opcie“) vystavená súčasnej ani potenciálnej budúcej expozícii voči protistrane. Zaplatenie tohto poplatku už pokrýva aj dennú trhovú hodnotu takýchto zmlúv. Preto ak súbor vzájomného započítavania pozostáva z takýchto opčných pozícií, mal by mať predajca opcie možnosť rozhodnúť sa nevyberať počiatočné alebo variačné marže pre tieto druhy OTC derivátov, pokiaľ nie je predajca opcie vystavený žiadnemu kreditnému riziku. Protistrana platiaca poplatok („kupujúci opcie“) by však mala vyberať počiatočné aj variačné marže.

(6)

Hoci sú procesy riešenia sporov stanovené v dvojstranných zmluvách medzi protistranami užitočné na minimalizovanie dĺžky a frekvencie sporov, protistrany by mali v prvom rade vybrať aspoň nespornú sumu v prípade, že suma na doplnenie marže je sporná. Tým sa zmierni riziko vyplývajúce zo sporných transakcií, čím sa zaistí, že zmluvy o OTC derivátoch, ktoré sa nezúčtovávajú centrálne, budú v čo najväčšom rozsahu zabezpečené kolaterálom.

(7)

S cieľom zaručiť rovnaké podmienky v rôznych jurisdikciách v prípadoch, keď protistrana usadená v Únii uzatvorí zmluvu o OTC derivátoch, ktoré sa nezúčtovávajú centrálne, s protistranou, ktorá je usadená v tretej krajine, by sa mali počiatočné a variačné marže vymieňať v obidvoch smeroch. Na protistrany usadené v Únii uskutočňujúce transakcie s protistranami usadenými v tretích krajinách by sa mala aj naďalej vzťahovať povinnosť posúdiť právnu vymožiteľnosť dvojstranných dohôd a účinnosť dohôd o oddelení.

(8)

Je vhodné umožniť protistranám uplatniť minimálnu sumu prevodu pri výmene kolaterálu s cieľom znížiť operačné zaťaženie spojené s výmenou obmedzených súm, keď sa expozície menia len mierne. Malo by sa však zabezpečiť, aby sa takáto minimálna suma prevodu používala ako operačný nástroj, a nie aby medzi protistranami slúžila ako úverová linka bez zabezpečenia kolaterálom. Preto by sa mala pre takúto minimálnu sumu prevodu stanoviť maximálna úroveň.

(9)

Z operačných dôvodov by mohlo byť v niektorých prípadoch vhodnejšie mať pre počiatočnú a variačnú maržu osobitné minimálne sumy prevodu. V takých prípadoch by mali mať protistrany možnosť dohodnúť sa na osobitných minimálnych sumách prevodu pre počiatočnú a variačnú maržu. Súčet samostatných minimálnych súm prevodu by však nemal presahovať maximálnu úroveň minimálnej sumy prevodu. Z praktických dôvodov by malo byť možné stanoviť minimálnu sumu prevodu v mene, v ktorej sa marže bežne vymieňajú, čo nemusí byť euro.

(10)

Jurisdikcie niektorých tretích krajín môžu stanoviť iný rozsah pôsobnosti nariadenia (EÚ) č. 648/2012 na účely svojich požiadaviek na výmenu kolaterálu vo vzťahu k zmluvám o OTC derivátoch, ktoré sa nezúčtovávajú centrálne. Ak by sa teda týmto nariadením vyžadovalo, aby sa do výpočtov marží pre cezhraničné súbory vzájomného započítavania zahŕňali len zmluvy o OTC derivátoch, ktoré sa nezúčtovávajú centrálne a na ktoré sa vzťahuje nariadenie (EÚ) č. 648/2012, protistrany v rôznych jurisdikciách by potenciálne museli vykonávať požadované výpočty duplicitne, aby zohľadnili rôzne vymedzenia alebo rôzne rozsahy uplatňovania produktov na základe príslušných maržových požiadaviek. To by mohlo viesť k skresleným výpočtom marží. Okrem toho by sa tým pravdepodobne zvýšilo riziko sporov. Preto by sa umožnením používania širšieho súboru produktov v cezhraničných súboroch vzájomného započítavania zahŕňajúceho všetky zmluvy o OTC derivátoch, ktoré podliehajú výmene kolaterálu v jednej alebo vo viacerých jurisdikciách, uľahčil hladší proces prijímania marže. Tento prístup je v súlade s cieľom znižovania systémových rizík nariadenia (EÚ) č. 648/2012, pretože maržové požiadavky by sa vzťahovali na širšiu paletu produktov.

(11)

Protistrany sa môžu rozhodnúť vyberať počiatočné marže v hotovosti, pričom v takom prípade by sa na kolaterál nemala vzťahovať žiadna zrážka za predpokladu, že sa mena kolaterálu zhoduje s menou, v ktorej je vyjadrená zmluva. Ak sa však počiatočné marže vyberajú v hotovosti v inej mene, ako je mena, v ktorej je vyjadrená zmluva, môže nesúlad mien vytvárať devízové riziko. Preto by sa na počiatočné marže vyberané v hotovosti v inej mene mala uplatňovať zrážka vyplývajúca z nesúladu mien. V prípade variačných marží vyberaných v hotovosti nie je v súlade s rámcom BCBS-IOSCO potrebná žiadna zrážka, a to ani v prípade, ak sa platba vykoná v inej mene, ako je mena zmluvy.

(12)

Pri stanovovaní úrovne požiadaviek na počiatočnú maržu Bazilejský výbor pre bankový dohľad a Rada Medzinárodnej organizácie komisií pre cenné papiere výslovne zohľadnili dva aspekty, ktoré sa odzrkadľujú v ich rámci, „Maržové požiadavky na deriváty, ktoré sa nezúčtovávajú centrálne“ z marca 2015 („rámec BCBS-IOSCO“). Prvým aspektom je dostupnosť aktív s vysokou kreditnou kvalitou a likviditou pokrývajúcich požiadavky na počiatočnú maržu. Druhým aspektom je zásada proporcionality, keďže menšie finančné a nefinančné protistrany by mohli byť neprimeraným spôsobom zasiahnuté požiadavkami na počiatočnú maržu. S cieľom zachovať rovnaké podmienky by sa týmto nariadením mala zaviesť prahová úroveň, ktorá by bola úplne rovnaká ako v rámci BCBS-IOSCO a pod ktorou by sa od dvoch protistrán nevyžadovala výmena počiatočnej marže. Tým by sa mali podstatne znížiť náklady a zmierniť operačné zaťaženie pre menších účastníkov a riešiť obavy súvisiace s dostupnosťou aktív s vysokou kreditnou kvalitou a likviditou bez oslabenia všeobecných cieľov nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

(13)

Zatiaľ čo prahové hodnoty by sa vždy mali vypočítavať na úrovni skupiny, k investičným fondom by sa malo pristupovať ako k osobitnému prípadu, pretože ich môže riadiť jeden investičný manažér a možno ich chápať ako jednu skupinu. Ak sú však fondy osobitnými skupinami aktív a nie sú zabezpečené kolaterálom, zaručené alebo podporované prostredníctvom iných investičných fondov alebo samotným investičným manažérom, sú vo vzťahu k zvyšku skupiny pomerne odolné voči riziku. V súlade s rámcom BCBS-IOSCO preto treba pri výpočte prahových hodnôt k takýmto investičným fondom pristupovať ako k samostatným subjektom.

(14)

Pokiaľ ide o počiatočnú maržu, požiadavky tohto nariadenia budú mať pravdepodobne merateľný dosah na trhovú likviditu, keďže aktíva poskytnuté ako kolaterál nie je možné speňažiť alebo inak znovu použiť počas trvania zmluvy o OTC derivátoch, ktoré sa nezúčtovávajú centrálne. Takéto požiadavky znamenajú významnú zmenu v trhovej praxi a môžu viesť k určitým operačným a praktickým problémom, ktoré bude treba riešiť, keď nadobudnú účinnosť nové požiadavky. Vzhľadom na to, že variačná marža už pokrýva realizované kolísania hodnoty zmlúv o OTC derivátoch, ktoré sa nezúčtovávajú centrálne, až do momentu zlyhania, považuje sa za primerané uplatniť prahovú hodnotu 8 miliárd EUR v hrubých pomyselných hodnotách nezúčtovaných zmlúv v rámci uplatnenia požiadaviek na počiatočnú maržu. Táto prahová hodnota sa uplatňuje na úroveň skupiny alebo, ak protistrana nie je súčasťou skupiny, na úrovni samostatného subjektu. Súhrnná hrubá pomyselná hodnota nezúčtovaných zmlúv by sa mala používať ako primeraná referencia vzhľadom na to, že predstavuje vhodnú metriku na meranie veľkosti a zložitosti portfólia OTC derivátov, ktoré sa nezúčtovávajú centrálne. Je to aj referencia, ktorá sa jednoducho monitoruje a vykazuje. Tieto prahové hodnoty sú takisto v súlade s rámcom BCBS-IOSCO pre zmluvy o OTC derivátoch, ktoré sa nezúčtovávajú centrálne, a sú preto v súlade s medzinárodnými štandardmi.

(15)

Expozície vyplývajúce buď zo zmlúv alebo z protistrán, ktoré sú trvalo oslobodené, dočasne oslobodené alebo čiastočne oslobodené od marží, by sa mali takisto zahrnúť do výpočtu súhrnnej hrubej pomyselnej hodnoty. Dôvodom je to, že všetky zmluvy prispievajú k stanoveniu veľkosti a zložitosti portfólia protistrany. Preto sú aj zmluvy o OTC derivátoch, ktoré sa nezúčtovávajú centrálne a ktoré môžu byť oslobodené od požiadaviek tohto nariadenia, relevantné na určenie veľkosti, rozsahu a zložitosti portfólia protistrany, a mali by sa teda takisto zahrnúť do výpočtu prahových hodnôt.

(16)

Pre niektoré druhy zmlúv o OTC derivátoch, ktoré sa nezúčtovávajú centrálne a ktoré vykazujú zvlášť rizikové profily, je vhodné stanoviť osobitné postupy riadenia rizík. Zvlášť výmena variačnej marže bez počiatočnej marže by sa mala v súlade s rámcom BCBS-IOSCO považovať za vhodnú výmenu kolaterálu v prípade fyzicky plnených devízových zmlúv. Keďže krížové menové swapy možno rozdeliť na postupnosť termínovaných devízových forwardov, mal by byť podobne počiatočnou maržou krytý len prvok úrokovej sadzby.

(17)

Treba zohľadňovať prekážky, s ktorými sa stretávajú emitenti krytých dlhopisov alebo kryté fondy pri poskytovaní kolaterálu. Za špecifických podmienok by sa preto od emitentov krytých dlhopisov alebo krytých fondov nemalo vyžadovať zloženie kolaterálu. To by malo emitentom krytých dlhopisov alebo krytým fondom poskytnúť určitú flexibilitu a zároveň by sa tým malo zabezpečiť obmedzenie rizík pre ich protistrany. Emitenti krytých dlhopisov alebo kryté fondy môžu čeliť právnym prekážkam pri zložení a výbere bezhotovostného kolaterálu pre počiatočnú alebo variačnú maržu alebo pri zložení variačnej marže v hotovosti, pretože platba variačnej marže by sa mohla považovať za pohľadávku, ktorá má prednosť pred nárokmi držiteľov dlhopisov, čo by mohlo vyústiť do právnej prekážky. Podobne možnosť nahradiť alebo zrušiť počiatočnú maržu možno považovať za pohľadávku, ktorá má prednosť pred nárokmi držiteľov dlhopisov, ktoré čelia rovnakému druhu obmedzení. Pre emitenta krytých dlhopisov alebo krytý fond však neplatia žiadne obmedzenia, pokiaľ ide o vrátenie hotovosti, ktorá sa predtým vybrala ako variačná marža. Od protistrán emitentov krytých dlhopisov alebo krytých fondov by sa preto malo vyžadovať, aby zložili variačnú maržu v hotovosti, a mali by mať právo získať ju späť celú alebo jej časť, od emitentov krytých dlhopisov alebo krytých fondov by sa však malo vyžadovať len to, aby poskytli variačnú maržu pre sumu v hotovosti, ktorá bola predtým prijatá.

(18)

Protistrany by vždy mali posúdiť právnu vymožiteľnosť svojich dohôd o vzájomnom započítaní a oddelení. Ak budú vzhľadom na právny rámec tretej krajiny tieto posúdenia negatívne, mali by sa protistrany spoľahnúť na iné mechanizmy, ako je obojsmerná výmena marží. S cieľom zabezpečiť súlad s medzinárodnými predpismi, predísť tomu, aby pre protistrany z Únie nebolo možné obchodovať s protistranami v daných jurisdikciách, a zabezpečiť rovnaké podmienky pre protistrany z Únie, je vhodné stanoviť minimálnu prahovú hodnotu, pod ktorou budú môcť protistrany obchodovať s protistranami usadenými v daných jurisdikciách bez výmeny počiatočných alebo variačných marží. Ak majú protistrany možnosť vyberať marže a dokážu zabezpečiť dodržiavanie ustanovení tohto nariadenia týkajúcich sa vybratého kolaterálu na rozdiel od zloženého kolaterálu, mal by sa od protistrán z Únie vždy vyžadovať výber kolaterálu. Expozície vyplývajúce zo zmlúv s protistranami usadenými v jurisdikciách tretích krajín, na ktoré sa nevzťahuje žiadna výmena kolaterálu z dôvodu právnych prekážok v daných jurisdikciách, by sa mali obmedziť stanovením limitu, keďže kapitál sa nepovažuje za rovnocenný s výmenou marže vo vzťahu k expozíciám vyplývajúcim zo zmlúv o OTC derivátoch, ktoré sa nezúčtovávajú centrálne, a nie všetky protistrany, na ktoré sa vzťahujú maržové požiadavky podľa tohto nariadenia, podliehajú aj kapitálovým požiadavkám. Malo by ísť o takú hranicu, ktorá by sa dala jednoducho vypočítať a overiť. S cieľom predísť zvyšovaniu systémového rizika a tomu, aby sa takýmto špecifickým prístupom vytvorila možnosť obísť ustanovenia tohto nariadenia, by sa hranica mala stanoviť na konzervatívnej úrovni. Takéto prístupy by sa považovali za dostatočne obozretné, pretože existujú aj iné postupy zmierňovania rizika ako alternatíva k maržiam.

(19)

V záujme ochrany pred prípadom, keď kolaterál nemožno speňažiť okamžite po zlyhaní protistrany, treba pri výpočte počiatočnej marže zohľadniť časové obdobie od poslednej výmeny kolaterálu, ktorý pokrýva súbor vzájomného započítavania zmlúv o OTC derivátoch s protistranou, ktorá zlyhala, do uzatvorenia zmlúv o OTC derivátoch a opätovného hedžingu vyplývajúceho trhového rizika. Toto časové obdobie je známe ako „obdobie rizika dozabezpečenia“ a je tým istým nástrojom ako ten, ktorý je použitý v článku 272 ods. 9 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (3) v súvislosti s kreditným rizikom protistrany úverových inštitúcií. Keďže však tieto dve nariadenia majú rôzne ciele a v nariadení (EÚ) č. 575/2013 sa stanovujú pravidlá na výpočet obdobia rizika dozabezpečenia len na účely požiadaviek na vlastné prostriedky, mali by sa v tomto nariadení uvádzať osobitné pravidlá pre obdobie rizika dozabezpečenia, ktoré sú potrebné v rámci postupov riadenia rizík pre zmluvy o OTC derivátoch, ktoré sa nezúčtovávajú centrálne. V rámci obdobia rizika dozabezpečenia by sa mali zohľadniť procesy vyžadované týmto nariadením na výmenu marží.

(20)

Počiatočná aj variačná marža by sa mali vo všeobecnosti vymeniť najneskôr do konca obchodného dňa nasledujúceho po dni vykonania. Predĺženie lehoty na výmenu variačnej marže je však prípustné, ak sa kompenzuje náležitým výpočtom obdobia rizika dozabezpečenia. Prípadne, ak sa neuplatňujú žiadne požiadavky na počiatočnú maržu, malo by sa povoliť predĺženie v prípade výberu primeranej sumy dodatočnej variačnej marže.

(21)

Pri vypracovávaní modelov počiatočných marží a pri výpočte primeraného obdobia rizika dozabezpečenia by mali protistrany zohľadniť potrebu existencie modelov, ktoré zachytávajú likviditu trhu, počet účastníkov trhu a objem relevantných zmlúv o OTC derivátoch. Zároveň treba vypracovať model, ktorý obidve strany dokážu pochopiť a reprodukovať a na ktorý sa môžu spoľahnúť v prípade riešenia sporov. Preto by protistrany mali mať možnosť kalibrovať daný model a vypočítať obdobie rizika dozabezpečenia len v závislosti od podmienok trhu bez potreby prispôsobovať svoje odhady charakteristikám konkrétnych protistrán. Z toho potom vyplýva, že protistrany sa môžu rozhodnúť uplatniť na výpočet výšok počiatočnej marže, ktorú si majú medzi sebou vymeniť, odlišné modely a že tieto sumy počiatočnej marže nemusia byť symetrické.

(22)

Hoci model počiatočnej marže s dostatočnou frekvenciou treba opätovne kalibrovať, nová kalibrácia by mohla viesť k neočakávaným úrovniam maržových požiadaviek. Preto by sa malo stanoviť primerané časové obdobie, počas ktorého možno marže ešte stále vymieňať na základe predchádzajúcej kalibrácie. To by malo protistranám poskytnúť dostatok času na splnenie výzvy na dodatočné vyrovnanie vyplývajúcej z opätovnej kalibrácie.

(23)

Kolaterál by sa mal považovať za voľne prevoditeľný, ak v prípade zlyhania poskytovateľa kolaterálu neexistujú žiadne regulačné alebo právne prekážky alebo nároky tretích strán vrátane nárokov nezávislého správcu. Niektoré nároky, ako sú náklady a výdavky vzniknuté v súvislosti s prevodom kolaterálu, v podobe záložných práv, ktoré sa bežne zriaďujú na všetky prevody cenných papierov, by sa však nemali považovať za prekážku, pretože to by viedlo k situácii, že by sa prekážka zistila vždy.

(24)

Vyberajúca protistrana by mala mať v prípade zlyhania poskytovateľa kolaterálu operačnú spôsobilosť speňažiť kolaterál. Vyberajúca protistrana by takisto mala mať možnosť použiť peňažné výnosy z likvidácie na uzatvorenie rovnocennej zmluvy s inou protistranou alebo na hedžing vyplývajúceho rizika. Prístup na trh by mal byť preto nevyhnutným predpokladom pre to, aby mohol výberca kolaterálu kolaterál buď predať, alebo s ním v primeranej lehote uskutočniť repo transakciu. Táto schopnosť by nemala závisieť od poskytovateľa kolaterálu.

(25)

Vybratý kolaterál musí mať dostatočne vysokú likviditu a kreditnú kvalitu, aby mohla vyberajúca protistrana speňažiť pozície bez utrpenia straty v dôsledku významných zmien hodnoty v prípade zlyhania druhej protistrany. Na posudzovanie kreditnej kvality kolaterálu by sa mali používať uznávané metodiky, ako sú ratingy externých ratingových agentúr. S cieľom zmierniť riziko mechanického spoliehania sa na externé ratingy by sa však malo zaviesť niekoľko ďalších ochranných mechanizmov. Tieto ochranné mechanizmy by mali zahŕňať možnosť použiť schválený model založený na internom ratingu (ďalej len „prístup IRB“) a možnosť odložiť výmenu kolaterálu, ktorý sa stane neprípustným z dôvodu zníženia ratingu s cieľom účinne zmierniť účinky možného náhleho pádu, ktoré môžu vyplynúť z prílišného spoliehania sa na externé posúdenia kreditného rizika.

(26)

Kým zrážkami sa zmierňuje riziko, že vybratý kolaterál nebude stačiť na pokrytie maržových potrieb v čase finančného stresu, pri prijímaní bezhotovostného kolaterálu sú potrebné aj ďalšie prostriedky zmierňovania rizika s cieľom zabezpečiť, aby sa mohol účinne speňažiť. Protistrany by mali zvlášť zabezpečiť primeranú diverzifikáciu kolaterálu z hľadiska jednotlivých emitentov, druhov emitentov a tried aktív.

(27)

Vplyv likvidácie kolaterálu zloženého protistranami, ktoré nie sú systémovo významné, na finančnú stabilitu je obmedzený. Limity koncentrácie pre počiatočné marže by mohli pre protistrany s malými portfóliami OTC derivátov ďalej predstavovať prílišnú záťaž, pretože by mohli mať k dispozícii len obmedzený rozsah kolaterálu prípustného na zloženie. Aj keď je teda diverzifikácia kolaterálu platným prostriedkom zmierňovania rizika protistrán, ktoré nie sú systémovo významné, diverzifikácia kolaterálu by sa nemala vyžadovať. Na druhej strane, systémovo významné finančné inštitúcie a iné protistrany s veľkými portfóliami OTC derivátov, ktoré spolu obchodujú, by mali uplatňovať limity koncentrácie aspoň na počiatočnú maržu vrátane zohľadnenia prípustného kolaterálu zahŕňajúceho cenné papiere štátneho dlhu členských štátov. Tieto protistrany sú dostatočne sofistikované na to, aby buď previedli kolaterál, alebo aby získali prístup k viacerým trhom a emitentom s cieľom dostatočne diverzifikovať zložený kolaterál. V článku 131 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (4) sa stanovuje rámec pre určenie inštitúcií ako systémovo významných podľa práva Únie. Vzhľadom na široký rozsah pôsobnosti nariadenia (EÚ) č. 648/2012 by sa však mala zaviesť kvantitatívna prahová hodnota, aby sa požiadavky na limity koncentrácie vzťahovali aj na protistrany, ktoré by sa podľa existujúcich kritérií nemuseli klasifikovať ako systémovo významné inštitúcie, na ktoré by sa však napriek tomu mali vzťahovať limity koncentrácie z dôvodu veľkosti ich portfólií OTC derivátov.

(28)

Systémy dôchodkového zabezpečenia sú predmetom dvojstranných požiadaviek na zabezpečenie kolaterálom. Je však dôležité, aby sa zabránilo nadmernému zaťaženiu očakávanej výkonnosti týchto systémov a následne aj dôchodkového príjmu budúcich dôchodcov vyplývajúcemu z týchto požiadaviek. Záväzky systémov dôchodkového zabezpečenia voči dôchodcom sú denominované v miestnej mene, čo znamená, že aj ich investície musia byť denominované v tej istej mene, aby sa predišlo nákladom a rizikám spojeným s nesúladom mien. Je preto vhodné stanoviť, že limity koncentrácie sa nevzťahujú na systémy dôchodkového zabezpečenia rovnakým spôsobom ako na ostatné protistrany. Je však dôležité, aby existovali vhodné postupy riadenia rizík na monitorovanie a riešenie možných rizík koncentrácie vyplývajúcich z takéhoto osobitného režimu. Uplatňovanie týchto ustanovení vzhľadom na systémy dôchodkového zabezpečenia by sa malo monitorovať a preskúmať v nadväznosti na vývoj na trhu.

(29)

Pri oddeľovaní hotovostného kolaterálu by sa mali rozpoznať ťažkosti, v dôsledku ktorých by protistrany mali mať možnosť zložiť obmedzenú sumu počiatočnej marže v podobe hotovosti, a správcovia by mali mať možnosť tento hotovostný kolaterál opätovne investovať. Hotovosť v držbe správcu však predstavuje záväzok, ktorý má správca voči poskytujúcej protistrane, čo vytvára kreditné riziko pre poskytujúcu protistranu. Preto s cieľom znížiť systémové riziko by malo používanie hotovosti ako počiatočnej marže podliehať požiadavkám na diverzifikáciu aspoň v prípade systémovo významných inštitúcií. Od systémovo významných inštitúcií by sa malo vyžadovať, aby buď obmedzili sumu počiatočnej marže vybratej v hotovosti alebo aby diverzifikovali expozície používaním viac ako jedného správcu.

(30)

Hodnota kolaterálu by nemala vykazovať významnú pozitívnu koreláciu s úverovou bonitou poskytovateľa kolaterálu alebo hodnotou podkladového portfólia derivátov, ktoré sa nezúčtovávajú centrálne, pretože by sa tým oslabila účinnosť ochrany poskytovanej vybratým kolaterálom. V súlade s tým by sa cenné papiere emitované poskytovateľom kolaterálu alebo jeho prepojenými subjektmi nemali akceptovať ako kolaterál. Od protistrán by sa takisto malo vyžadovať, aby monitorovali, či vybratý kolaterál nie je vystavený iným formám rizika nesprávnej voľby.

(31)

V prípade zlyhania protistrany by protistrana, u ktorej nedošlo k zlyhaniu, mala mať možnosť v dostatočne krátkom čase speňažiť aktíva vybraté ako kolaterál v podobe počiatočnej alebo variačnej marže v záujme poskytnutia ochrany pred stratami zo zmlúv o OTC derivátoch, ktoré sa nezúčtovávajú centrálne. Takéto aktíva by mali preto byť vysoko likvidné a nemali by byť vystavené nadmernému kreditnému, trhovému alebo devízovému riziku. V rozsahu, v akom je hodnota kolaterálu vystavená takýmto rizikám, by sa mali uplatniť zrážky primerane citlivé voči rizikám.

(32)

Na zabezpečenie včasného prevodu kolaterálu by mali mať protistrany zavedené účinné operačné postupy. To si vyžaduje, aby boli postupy dvojstrannej výmeny kolaterálu dostatočne podrobné, transparentné a spoľahlivé. Neschopnosť protistrán dohodnúť sa na vytvorení operačného rámca pre účinné vypočítavanie, oznamovanie a dokončovanie výziev na dodatočné vyrovnanie môže viesť k sporom a zlyhaniam pri výmene kolaterálu, ktoré povedú k expozíciám bez zabezpečenia kolaterálom v rámci zmlúv o OTC derivátoch. Je preto mimoriadne dôležité, aby protistrany vo vzťahu k prevodom kolaterálu stanovili jasné vnútorné zásady a normy. Akúkoľvek odchýlku od týchto zásad by mali dôkladne preskúmať všetky príslušné vnútorné zainteresované strany, ktoré musia takéto odchýlky schváliť. Okrem toho by sa všetky uplatniteľné podmienky týkajúce sa operačnej výmeny kolaterálu mali presne a podrobne zaznamenávať, a to spoľahlivým, pohotovým a systematickým spôsobom.

(33)

V záujme poskytnutia právnej istoty by mali protistrany uzatvárajúce zmluvy o OTC derivátoch, ktoré sa nezúčtovávajú centrálne, uzatvoriť dohodu o výmene kolaterálu. Takáto dohoda o výmene kolaterálu by preto mala obsahovať všetky podstatné práva a povinnosti protistrán uplatniteľné na zmluvy o OTC derivátoch, ktoré sa nezúčtovávajú centrálne.

(34)

Kolaterál chráni vyberajúcu protistranu v prípade zlyhania poskytujúcej protistrany. Obidve protistrany sú však zodpovedné aj za zabezpečenie toho, aby spôsob držby vybratého kolaterálu nezvyšoval riziko straty nadbytočného zloženého kolaterálu pre poskytujúcu protistranu v prípade zlyhania vyberajúcej protistrany. Preto by dvojstranná dohoda medzi protistranami mala obidvom protistranám umožňovať včas získať prístup ku kolaterálu, keď majú na to právo, a preto sú potrebné pravidlá pre oddelenie a pravidlá vyžadujúce posúdenie účinnosti dohody v tomto smere pri zohľadnení právnych obmedzení a trhovej praxe každej jurisdikcie.

(35)

Opätovným hypotekárnym zaťažením, opätovným založením alebo opätovným použitím kolaterálu vybratého ako počiatočné marže by sa pre protistrany vytvorili nové riziká vyplývajúce z nárokov tretích strán na aktíva v prípade zlyhania. V prípade zlyhania výbercu počiatočného kolaterálu alebo tretej strany by právne a operačné komplikácie mohli oddialiť vrátenie kolaterálu alebo ho dokonca znemožniť. S cieľom zachovať účinnosť daného rámca a zabezpečiť náležité zmiernenie kreditného rizika protistrany by preto opätovné hypotekárne zaťažene, opätovné založenie alebo opätovné použitie kolaterálu vybratého ako počiatočná marža nemalo byť povolené.

(36)

Vzhľadom na problémy s oddeľovaním hotovosti, súčasné postupy výmeny hotovostného kolaterálu v niektorých jurisdikciách a vzhľadom na potrebu spoliehať sa na hotovosť namiesto cenných papierov za určitých okolností, keď prevodu cenných papierov môžu brániť operačné obmedzenia, by mal byť hotovostný kolaterál vybratý ako počiatočná marža vždy v držbe centrálnej banky alebo úverovej inštitúcie tretej strany, pretože sa tým zabezpečí oddelenie od dvoch protistrán zmluvy. Aby sa zabezpečilo takéto oddelenie, nesmie úverová inštitúcia tretej strany patriť do tej istej skupiny ako ktorákoľvek z protistrán.

(37)

Keď protistrana informuje dotknutý príslušný orgán o svojom zámere využiť výnimku na transakcie v rámci skupiny, aby príslušný orgán rozhodol, či sú splnené podmienky na uplatnenie výnimky, mala by protistrana poskytnúť kompletnú dokumentáciu obsahujúcu všetky dôležité informácie potrebné na to, aby mohol príslušný orgán dokončiť svoje posúdenie.

(38)

Aby sa postupy riadenia rizík skupiny mohli považovať za náležite správne a spoľahlivé, musí byť splnených niekoľko podmienok. Skupina musí zabezpečiť pravidelné monitorovanie expozícií v rámci skupiny a treba zaručiť včasné plnenie povinností vyplývajúcich zo zmlúv o OTC derivátoch v rámci skupiny na základe nástrojov monitorovania a likvidity na úrovni skupiny zodpovedajúcich zložitosti transakcií v rámci skupiny.

(39)

Aby mohla byť výnimka na transakcie v rámci skupiny uplatniteľná, musí byť isté, že žiadne legislatívne, regulačné, administratívne alebo iné záväzné ustanovenia príslušných právnych predpisov nemôžu zákonným spôsobom protistranám v rámci skupiny zabrániť v tom, aby si splnili svoje povinnosti a previedli peňažné prostriedky alebo splatili záväzky alebo cenné papiere podľa podmienok transakcií v rámci skupiny. Podobne by nemali existovať žiadne operačné alebo obchodné postupy protistrán v rámci skupiny ani tejto skupiny, ktoré by mohli spôsobiť, že nebudú k dispozícii finančné prostriedky na plnenie každodenných splatných platobných záväzkov alebo že nebude možný rýchly elektronický prevod finančných prostriedkov.

(40)

Toto nariadenie obsahuje viacero podrobných požiadaviek, ktoré musí skupina splniť na to, aby jej mohla byť udelená výnimka zo zloženia marže pre transakcie v rámci skupiny. Okrem týchto požiadaviek, ak má jedna z dvoch protistrán v rámci skupiny sídlo v tretej krajine, pre ktorú zatiaľ nebolo poskytnuté rozhodnutie o rovnocennosti podľa článku 13 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, musí si skupina vymeniť variačné a náležite oddelené počiatočné marže pri všetkých transakciách v rámci skupiny s dcérskymi podnikmi v takýchto tretích krajinách. S cieľom predísť neprimeranému uplatňovaniu maržových požiadaviek a vzhľadom na podobné požiadavky týkajúce sa zúčtovacích povinností by malo toto nariadenie umožňovať odloženie vykonania tejto konkrétnej požiadavky. Tým by sa poskytol dostatok času na dokončenie procesu na vydanie rozhodnutia o rovnocennosti, počas ktorého by sa nevyžadovalo neefektívne vyčleňovanie prostriedkov pre skupiny s dcérskymi podnikmi so sídlom v tretích krajinách.

(41)

Na základe zásady proporcionality by sa malo protistranám ktoré majú menšie portfóliá, a preto spravidla aj nižší objem operácií, poskytnúť viac času na prispôsobenie ich vnútorných systémov a procesov s cieľom splniť požiadavky tohto nariadenia. Dosiahnutie správnej rovnováhy medzi zmierňovaním rizík vyplývajúcich z OTC derivátov, ktoré sa nezúčtovávajú centrálne, a primeraným uplatňovaním tohto nariadenia, ako aj dosiahnutie medzinárodného súladu a minimalizovanie možnosti regulatórnej arbitráže s cieľom predísť narušeniu trhu si vyžaduje obdobie postupného plnenia požiadaviek. Obdobie postupného plnenia požiadaviek zavedených týmto nariadením zohľadňuje časový plán dohodnutý v rámci BCBS-IOSCO, ktorý bol stanovený na základe štúdie kvantitatívneho vplyvu týkajúcej sa úverových inštitúcií Únie.

(42)

V delegovanom nariadení Komisie (*1) sa objasňuje vymedzenie fyzicky plnených termínovaných devízových forwardov v rámci Únie. V tejto chvíli sa však toto vymedzenie neuplatňuje a tieto produkty sa v Únii vymedzujú nejednotne. Aby sa predišlo vytvoreniu nerovnakých podmienok v rámci Únie, je preto nevyhnutné, aby sa uplatňovanie príslušných techník zmierňovania rizika zosúladilo s dátumom uplatňovania príslušného delegovaného aktu. Konkrétny dátum, od ktorého by sa v každom prípade mali uplatňovať príslušné požiadavky, je stanovený aj s cieľom zabrániť prieťahom pri zavádzaní techník zmierňovania rizika.

(43)

S cieľom predísť roztrieštenosti trhu a zabezpečiť rovnaké podmienky pre protistrany pochádzajúce z Únie a usadené v Únii na globálnej úrovni a uznať skutočnosť, že v niektorých jurisdikciách sa na výmenu variačnej a počiatočnej marže v prípade akciových opcií a opcií na akciové indexy nevzťahujú rovnocenné maržové požiadavky, by sa mala úprava pre takéto produkty zavádzať postupne. Toto obdobie postupného zavádzania poskytne čas na monitorovanie vývoja v oblasti regulácie v iných jurisdikciách a na zabezpečenie toho, aby boli v Únii zavedené príslušné požiadavky na zmierňovanie kreditného rizika protistrany v súvislosti s takýmito zmluvami a zároveň sa nevytváral priestor pre regulatórnu arbitráž.

(44)

Z dôvodu právnej istoty a s cieľom predísť možnému narušeniu finančných trhov je vhodné spresniť spôsob zaobchádzania s existujúcimi zmluvami.

(45)

Toto nariadenie vychádza z návrhu regulačných technických predpisov, ktorý Komisii predložil Európsky orgán pre bankovníctvo, Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov a Európsky orgán pre cenné papiere a trhy.

(46)

Európsky orgán pre bankovníctvo, Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov a Európsky orgán pre cenné papiere a trhy uskutočnili otvorené verejné konzultácie o návrhu regulačných technických predpisov, z ktorého vychádza toto nariadenie, analyzovali potenciálne súvisiace náklady a prínosy a požiadali o stanovisko Skupinu zainteresovaných strán v bankovníctve vytvorenú v súlade s článkom 37 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (5), Skupinu zainteresovaných strán v poisťovníctve a zaisťovníctve a Skupinu zainteresovaných strán v dôchodkovom poistení zamestnancov vytvorené v súlade s článkom 37 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 (6) a Skupinu zainteresovaných strán v oblasti cenných papierov a trhov vytvorenú v súlade s článkom 37 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 (7),

(47)

V súlade s postupom stanoveným v článku 10 ods. 1 piatom, šiestom a siedmom pododseku nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, v článku 10 ods. 1 piatom, šiestom a siedmom pododseku nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 a v článku 10 ods. 1 piatom, šiestom a siedmom pododseku nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 toto nariadenie zahŕňa zmeny návrhu regulačných technických predpisov, ktoré v podobe formálneho stanoviska Komisii predkladá Európsky orgán pre bankovníctvo, Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov a Európsky orgán pre cenné papiere a trhy na základe pozmeňujúcich návrhov Komisie,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA O POSTUPOCH RIADENIA RIZÍK

ODDIEL 1

Vymedzenie pojmov a všeobecné požiadavky

Článok 1

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.

„počiatočná marža“ je kolaterál vybratý protistranou na krytie jej súčasnej a potenciálnej budúcej expozície v časovom intervale medzi posledným výberom marže a likvidáciou pozícií alebo hedžingom trhového rizika po zlyhaní druhej protistrany;

2.

„variačná marža“ je kolaterál vybratý protistranou na zohľadnenie výsledkov denného určovania trhovej hodnoty alebo určovania hodnoty na základe modelu nezúčtovaných zmlúv uvedeného v článku 11 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

3.

„súbor vzájomného započítavania“ je súbor zmlúv o OTC derivátoch, ktoré sa nezúčtovávajú centrálne, medzi dvoma protistranami, ktorý podlieha právne vymožiteľnej dvojstrannej dohode o vzájomnom započítavaní.

Článok 2

Všeobecné požiadavky

1.   Protistrany vytvoria, uplatnia a zdokumentujú postupy riadenia rizík pre výmenu kolaterálu pre zmluvy o OTC derivátoch, ktoré sa nezúčtovávajú centrálne.

2.   Postupy riadenia rizík uvedené v odseku 1 zahŕňajú postupy zabezpečujúce alebo špecifikujúce:

a)

prípustnosť kolaterálu pre zmluvy o OTC derivátoch, ktoré sa nezúčtovávajú centrálne, v súlade s oddielom 2;

b)

výpočet a výber marží pre zmluvy o OTC derivátoch, ktoré sa nezúčtovávajú centrálne, v súlade s oddielom 3;

c)

riadenie a oddelenie kolaterálu pre zmluvy o OTC derivátoch, ktoré sa nezúčtovávajú centrálne, v súlade s oddielom 5;

d)

výpočet upravenej hodnoty kolaterálu v súlade s oddielom 6;

e)

výmenu informácií medzi protistranami a schvaľovanie a zaznamenávanie akýchkoľvek výnimiek z postupov riadenia rizík uvedených v odseku 1;

f)

nahlasovanie výnimiek stanovených v kapitole II vrcholovému manažmentu;

g)

podmienky všetkých potrebných dohôd, ktoré majú protistrany uzatvoriť najneskôr v okamihu, keď sa uzavrie zmluva o OTC derivátoch, ktoré sa nezúčtovávajú centrálne, vrátane podmienok dohody o vzájomnom započítavaní a podmienok dohody o výmene kolaterálu v súlade s článkom 3;

h)

pravidelné overovanie likvidity kolaterálu, ktorý sa má vymeniť;

i)

včasné opätovné získanie kolaterálu poskytujúcou protistranou od vyberajúcej protistrany v prípade zlyhania a

j)

pravidelné monitorovanie expozícií vyplývajúcich zo zmlúv o OTC derivátoch, ktoré sú transakciami v rámci skupiny a včasné plnenie povinností vyplývajúcich z týchto zmlúv.

Na účely písmena g) prvého pododseku musia podmienky dohody zahŕňať všetky aspekty týkajúce sa povinností vyplývajúcich z akýchkoľvek zmlúv o OTC derivátoch, ktoré sa nezúčtovávajú centrálne a ktoré sa majú uzavrieť, a prinajmenšom tieto informácie:

a)

akékoľvek platobné záväzky, ktoré vzniknú medzi protistranami;

b)

podmienky pre vzájomné započítanie platobných záväzkov;

c)

prípady zlyhania alebo iné prípady ukončenia zmlúv o OTC derivátoch, ktoré sa nezúčtovávajú centrálne;

d)

všetky metódy výpočtov používané v súvislosti s platobnými záväzkami;

e)

podmienky pre vzájomné započítanie platobných záväzkov po ukončení zmluvy;

f)

prevod práv a povinností pri ukončení zmluvy;

g)

právo upravujúce transakcie zmlúv o OTC derivátoch, ktoré sa nezúčtovávajú centrálne.

3.   Ak protistrany uzatvorili dohodu o vzájomnom započítavaní alebo dohodu o výmene kolaterálu, vykonajú nezávislé právne preskúmanie vykonateľnosti týchto dohôd. Takéto preskúmanie môže vykonať nezávislý interný útvar alebo nezávislá tretia strana.

Požiadavka na vykonanie preskúmania uvedeného v prvom pododseku sa považuje za splnenú vo vzťahu k dohode o vzájomnom započítavaní, keď je táto dohoda uznaná v súlade s článkom 296 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

4.   Protistrany zavedú postupy priebežného posudzovania vymožiteľnosti dohody o vzájomnom započítavaní a dohody o výmene kolaterálu, ktoré uzatvoria.

5.   Postupy riadenia rizík uvedené v odseku 1 sa podľa potreby a najmenej raz ročne testujú, preskúmavajú a aktualizujú.

6.   Protistrany uplatňujúce modely počiatočnej marže v súlade s oddielom 4 kedykoľvek na požiadanie poskytnú príslušným orgánom všetku dokumentáciu týkajúcu sa postupov riadenia rizík uvedených v odseku 2 písm. b).

Článok 3

Dohoda o výmene kolaterálu

Dohoda o výmene kolaterálu uvedená v článku 2 ods. 2 písm. g) prvom pododseku obsahuje prinajmenšom tieto podmienky:

a)

požadované úrovne a typ kolaterálu;

b)

spôsoby oddelenia;

c)

súbor vzájomného započítavania, na ktorý sa vzťahuje výmena kolaterálu;

d)

postupy oznamovania, potvrdzovania a úpravy výziev na dodatočné vyrovnanie;

e)

postupy vyrovnania výziev na dodatočné vyrovnanie pre každý typ prípustného kolaterálu;

f)

postupy, metódy, časové rámce a rozdelenie zodpovednosti pre výpočet marží a ocenenie kolaterálu;

g)

prípady, ktoré sa považujú za zlyhanie, alebo prípady majúce za následok ukončenie zmluvy;

h)

právo uplatniteľné na zmluvy o OTC derivátoch, ktoré sa nezúčtovávajú centrálne;

i)

právo uplatniteľné na dohodu o výmene kolaterálu.

ODDIEL 2

Prípustnosť

Článok 4

Prípustný kolaterál

1.   Protistrana vyberá kolaterál len z týchto tried aktív:

a)

hotovosť vo forme peňazí pripísaných na účet v akejkoľvek mene alebo podobné nároky na vrátenie peňazí, ako sú vklady na peňažnom trhu;

b)

zlato vo forme tehál z čistého zlata uznaného dobrého pôvodu;

c)

dlhové cenné papiere emitované ústrednými vládami alebo centrálnymi bankami členských štátov;

d)

dlhové cenné papiere emitované regionálnymi vládami alebo miestnymi orgánmi členských štátov, s expozíciami voči ktorým sa zaobchádza ako s expozíciami voči ústrednej vláde daného členského štátu v súlade s článkom 115 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

e)

dlhové cenné papiere emitované subjektmi verejného sektora členských štátov, s expozíciami voči ktorým sa zaobchádza ako s expozíciami voči ústrednej vláde, regionálnej vláde alebo miestnemu orgánu daného členského štátu v súlade s článkom 116 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

f)

dlhové cenné papiere emitované regionálnymi vládami alebo miestnymi orgánmi členských štátov iné ako dlhové cenné papiere uvedené v písmene d);

g)

dlhové cenné papiere emitované subjektmi verejného sektora členských štátov iné ako dlhové cenné papiere uvedené v písmene e);

h)

dlhové cenné papiere emitované multilaterálnymi rozvojovými bankami uvedenými v článku 117 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

i)

dlhové cenné papiere emitované medzinárodnými organizáciami uvedenými v článku 118 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

j)

dlhové cenné papiere emitované ústrednými vládami alebo centrálnymi bankami tretích krajín;

k)

dlhové cenné papiere emitované regionálnymi vládami alebo miestnymi orgánmi tretích krajín, ktoré spĺňajú požiadavky písmen d) a e);

l)

dlhové cenné papiere emitované regionálnymi vládami alebo miestnymi orgánmi tretích krajín iné ako dlhové cenné papiere uvedené v písmenách d) a e);

m)

dlhové cenné papiere emitované úverovými inštitúciami alebo investičnými spoločnosťami vrátane dlhopisov uvedených v článku 52 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES (8);

n)

podnikové dlhopisy;

o)

najvyššia nadriadená sekuritizačná tranža podľa vymedzenia v článku 4 bode 61 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ktorá nie je resekuritizáciou podľa vymedzenia v článku 4 bode 63 uvedeného nariadenia;

p)

konvertibilné dlhopisy za predpokladu, že ich možno konvertovať len na kapitálové cenné papiere zahrnuté do indexu špecifikovaného podľa článku 197 ods. 8 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

q)

kapitálové cenné papiere zahrnuté do indexu špecifikovaného podľa článku 197 ods. 8 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

r)

podiely na majetku v podnikoch kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (ďalej len „PKIPCP“) za predpokladu splnenia podmienok stanovených v článku 5.

2.   Protistrana vyberá kolaterál z tried aktív uvedených v odseku 1 písm. f), g) a k) až r), len ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a)

aktíva nie sú emitované poskytujúcou protistranou;

b)

aktíva nie sú emitované subjektmi, ktoré sú súčasťou skupiny, do ktorej patrí poskytujúca protistrana;

c)

aktíva nie sú inak vystavené žiadnemu významnému riziku nesprávnej voľby podľa vymedzenia v článku 291 ods. 1 písm. a) a b) nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

Článok 5

Kritériá prípustnosti pre podiely na majetku v PKIPCP

1.   Na účely článku 4 ods. 1 písm. r) môže protistrana použiť podiely na majetku v PKIPCP ako prípustný kolaterál, len ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a)

podiely na majetku majú denne zverejňovanú kótovanú cenu;

b)

PKIPCP sa obmedzujú na investovanie do aktív, ktoré sú prípustné v súlade s článkom 4 ods. 1;

c)

PKIPCP spĺňajú kritériá stanovené v článku 132 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

Na účely písmena b) môžu PKIPCP použiť derivátové nástroje na hedžing rizík vyplývajúcich z aktív, do ktorých investujú.

Ak PKIPCP investuje do podielov na majetku iných PKIPCP, podmienky stanovené v prvom pododseku platia aj pre tieto PKIPCP.

2.   Odchylne od odseku 1 písm. b), ak PKIPCP alebo ktorýkoľvek z jeho podkladových PKIPCP neinvestuje len do aktív, ktoré sú prípustné v súlade s článkom 4 ods. 1, môže sa ako prípustný kolaterál podľa odseku 1 tohto článku použiť len hodnota podielu na majetku PKIPCP, ktorá predstavuje investície do prípustných aktív.

Prvý pododsek sa vzťahuje na akýkoľvek podkladový PKIPCP takého PKIPCP, ktorý má vlastné podkladové PKIPCP.

3.   Ak môžu mať neprípustné aktíva PKIPCP zápornú hodnotu, určí sa hodnota podielu na majetku PKIPCP, ktorá sa môže použiť ako prípustný kolaterál podľa odseku 1, odčítaním maximálnej zápornej hodnoty neprípustných aktív od hodnoty prípustných aktív.

Článok 6

Posúdenie kreditnej kvality

1.   Vyberajúca protistrana posudzuje kreditnú kvalitu aktív patriacich do tried aktív uvedených v článku 4 ods. 1 písm. c), d) a e), ktoré nie sú denominované ani financované v domácej mene emitenta, a v článku 4 ods. 1 písm. f), g), písm. j) až n) a písm. p) s použitím jednej z týchto metodík:

a)

interných ratingov vyberajúcej protistrany uvedených v odseku 3;

b)

interných ratingov poskytujúcej protistrany uvedených v odseku 3, ak je táto protistrana usadená v Únii alebo v tretej krajine, kde táto protistrana podlieha konsolidovanému dohľadu, ktorý sa považuje za rovnocenný s konsolidovaným dohľadom, ktorý sa riadi právom Únie v súlade s článkom 127 smernice 2013/36/EÚ;

c)

posúdením kreditnej kvality vydaným uznávanou externou ratingovou agentúrou (ECAI) podľa vymedzenia v článku 4 bode 98 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 alebo posúdením kreditnej kvality agentúry na podporu exportu podľa článku 137 uvedeného nariadenia.

2.   Vyberajúca protistrana posúdi kreditnú kvalitu aktív patriacich do triedy aktív uvedenej v článku 4 ods. 1 písm. o) s použitím metodiky uvedenej v odseku 1 písm. c) tohto článku.

3.   Protistrana, ktorá smie používať prístup založený na internom ratingu (IRB) podľa článku 143 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, môže použiť svoje interné ratingy na účely posúdenia kreditnej kvality kolaterálu vybratého na účely tohto nariadenia.

4.   Protistrana používajúca prístup IRB v súlade s odsekom 3 určí stupeň kreditnej kvality kolaterálu v súlade s prílohou I.

5.   Protistrana používajúca prístup IRB v súlade s odsekom 3 informuje druhú protistranu o stupni kreditnej kvality uvedenom v odseku 4 týkajúcom sa aktív, ktoré sa majú vymeniť ako kolaterál.

6.   Na účely odseku 1 písm. c) sa posúdenie kreditnej kvality zaraďuje do stupňov kreditnej kvality stanovených podľa článkov 136 alebo 270 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

Článok 7

Osobitné požiadavky na prípustné aktíva

1.   Protistrany môžu používať aktíva uvedené v článku 4 ods. 1 písm. f), g) a písm. j) až p) ako kolaterál, len ak ich kreditná kvalita bola posúdená ako stupne kreditnej kvality 1, 2 alebo 3 v súlade s článkom 6.

2.   Protistrany môžu používať aktíva uvedené v článku 4 ods. 1 písm. c), d), a e), ktoré nie sú denominované ani financované v domácej mene emitenta, ako kolaterál, len ak ich kreditná kvalita bola posúdená ako stupne kreditnej kvality 1, 2, 3 alebo 4 v súlade s článkom 6.

3.   Protistrany v súlade s odsekmi 1 a 2 vytvoria postupy na zaobchádzanie s aktívami vymenenými ako kolaterál, ktorých kreditná kvalita sa následne vyhodnotí ako:

a)

stupeň 4 alebo vyšší pre aktíva uvedené v odseku 1;

b)

stupeň vyšší ako 4 pre aktíva uvedené v odseku 2.

4.   Postupy uvedené v odseku 3 musia spĺňať všetky tieto požiadavky:

a)

musia protistranám zakazovať vymieňať si dodatočné aktíva, ktorých kreditná kvalita bola posúdená ako kreditná kvalita uvedená v odseku 3;

b)

v rámci nich sa stanoví časový harmonogram, na základe ktorého sa aktíva, ktorých kreditná kvalita bola posúdená ako kreditná kvalita uvedená v odseku 3 a ktoré už boli vymenené ako kolaterál, nahradia počas časového obdobia, ktoré nesmie presiahnuť dva mesiace;

c)

v rámci nich sa stanoví stupeň kreditnej kvality, ktorý si vyžaduje okamžité nahradenie aktív uvedených v odseku 3;

d)

musia protistranám umožňovať zvyšovať zrážky uplatňované na príslušný kolaterál, pokiaľ nebol kolaterál nahradený v súlade s časovým plánom uvedeným v písmene b).

5.   Protistrany nesmú používať triedy aktív uvedené v článku 4 ods. 1 ako kolaterál, ak nemajú prístup k trhu s týmito aktívami alebo ak nemajú možnosť včas speňažiť tieto aktíva v prípade zlyhania poskytujúcej protistrany.

Článok 8

Limity koncentrácie pre počiatočnú maržu

1.   Ak sa kolaterál v súlade s článkom 13 vyberá ako počiatočná marža, na každú vyberajúcu protistranu sa vzťahujú tieto limity:

a)

súčet hodnôt počiatočnej marže vyberanej z tried aktív uvedených v článku 4 ods. 1 písm. b), f), g) a písm. l) až r) emitovaných jedným emitentom alebo subjektmi, ktoré patria do tej istej skupiny, nepresahuje vyššiu z týchto hodnôt:

i)

15 % kolaterálu vyberaného od poskytujúcej protistrany;

ii)

10 miliónov EUR alebo rovnocenná suma v inej mene;

b)

ak triedy aktív uvedené v článku 4 ods. 1 písm. p) a q) emitujú inštitúcie podľa vymedzenia v nariadení (EÚ) č. 575/2013, súčet hodnôt počiatočnej marže vyberanej z tried aktív uvedených v písmenách o), p) a q) daného článku nepresahuje vyššiu z týchto hodnôt:

i)

40 % kolaterálu vyberaného od poskytujúcej protistrany;

ii)

10 miliónov EUR alebo rovnocenná suma v inej mene.

Limity stanovené v prvom pododseku sa vzťahujú aj na podiely na majetku v PKIPCP, ak PKIPCP investuje najmä do tried aktív uvedených v danom pododseku.

2.   Ak kolaterál vyberaný ako počiatočná marža v súlade s článkom 13 presahuje 1 miliardu EUR a každá z protistrán patrí do jednej z kategórií uvedených v odseku 3, pokiaľ ide o sumu počiatočnej marže presahujúcu 1 miliardu EUR vyberanú od protistrany, uplatňujú sa tieto limity:

a)

súčet hodnôt počiatočnej marže vyberanej z tried aktív uvedených v článku 4 ods. 1 písm. c) až l) emitovaných jedným emitentom alebo emitentmi so sídlom v tej istej krajine nepresahuje 50 % sumy počiatočnej marže vyberanej od danej protistrany.

b)

Ak sa počiatočná marža vyberá v hotovosti, v 50 % koncentračnom limite uvedenom v písmene a) sa zohľadňuje aj riziko expozícií vyplývajúcich z držiteľa alebo správcu, ktorý je treťou stranou a ktorý má danú hotovosť v držbe.

3.   Protistrany uvedené v odseku 2 musia byť jedným z týchto subjektov:

a)

inštitúcie určené ako G-SII v súlade s článkom 131 smernice 2013/36/EÚ;

b)

inštitúcie určené ako O-SII v súlade s článkom 131 smernice 2013/36/EÚ;

c)

protistrany, ktoré nie sú systémami dôchodkového zabezpečenia, pre ktoré súčet hodnôt kolaterálu, ktorý sa má vybrať, presahuje 1 miliardu EUR.

4.   Ak kolaterál v súlade s článkom 13 vyberá ako počiatočnú maržu v sume vyššej ako 1 miliarda EUR systém dôchodkového zabezpečenia alebo ak sa vyberá od tohto systému, vyberajúca protistrana zavedie postupy riadenia rizika koncentrácie vo vzťahu ku kolaterálu vyberanému z tried aktív uvedených v článku 4 ods. 1 písm. c) až l) vrátane primeranej diverzifikácie daného kolaterálu.

5.   Ak inštitúcie uvedené v písmenách a) a b) odseku 3 vyberajú počiatočnú maržu v hotovosti od jednej protistrany, ktorá je aj inštitúciou uvedenou v daných bodoch, vyberajúca protistrana zabezpečí, aby bolo v držbe jedného nezávislého správcu nie viac ako 20 % tejto počiatočnej marže.

6.   Odseky 1 až 4 sa nevzťahujú na kolaterál vybraný v podobe finančných nástrojov, ktoré sú rovnaké ako podkladový finančný nástroj zmluvy o OTC derivátoch, ktoré sa nezúčtovávajú centrálne.

7.   Vyberajúca protistrana posudzuje súlad s podmienkami stanovenými v odseku 2 tohto článku minimálne vždy vtedy, keď sa počiatočné marže sa vypočítavajú v súlade s článkom 9 ods. 2.

8.   Odchylne od odseku 7 protistrana uvedená v článku 2 ods. 10 písm. a), b) a c) nariadenia (EÚ) č. 648/2012 môže posúdiť súlad s podmienkami stanovenými v odseku 2 štvrťročne za predpokladu, že suma počiatočnej marže vyberanej od každej jednotlivej protistrany je počas štvrťroka, ktorý predchádza posúdeniu, vždy nižšia ako 800 miliónov EUR.

ODDIEL 3

Výpočet a výber marží

Článok 9

Frekvencia vypočítavania a určenie dátumu výpočtu

1.   Protistrany vypočítavajú variačnú maržu v súlade s článkom 10 minimálne každý deň.

2.   Protistrany vypočítavajú variačnú maržu v súlade s článkom 11 najneskôr v obchodný deň nasledujúci po jednej z týchto udalostí:

a)

ak sa nová zmluva o OTC derivátoch, ktoré sa nezúčtovávajú centrálne, vykoná v súbore vzájomného započítavania alebo ak sa pridá k súboru vzájomného započítavania;

b)

ak sa skončí platnosť existujúcej zmluvy o OTC derivátoch, ktoré sa nezúčtovávajú centrálne, alebo ak sa daná zmluva odstráni zo súboru vzájomného započítavania;

c)

ak sa existujúcou zmluvou o OTC derivátoch, ktoré sa nezúčtovávajú centrálne, aktivuje platba alebo dodávka iná ako zloženie a výber marží;

d)

ak sa počiatočná marža vypočíta v súlade so štandardizovaným prístupom uvedeným v článku 11 ods. 1 a existujúca zmluva sa preklasifikuje podľa kategórie aktív uvedenej v odseku 1 prílohy IV z dôvodu kratšieho času do dátumu splatnosti;

e)

ak sa žiadny výpočet neuskutočnil počas predchádzajúcich desiatich obchodných dní.

3.   Na účely určenia dátumu výpočtu počiatočnej a variačnej marže, sa uplatňujú tieto pravidlá:

a)

ak sa dve protistrany nachádzajú v rovnakom časovom pásme, je výpočet založený na súbore vzájomného započítavania predchádzajúceho obchodného dňa;

b)

ak sa dve protistrany nenachádzajú v rovnakom časovom pásme, je výpočet založený na transakciách v rámci súboru vzájomného započítavania uzatvorených pred 16.00 hod. predchádzajúceho obchodného dňa časového pásma, v ktorom je 16.00 hod. skôr.

Článok 10

Výpočet variačnej marže

Suma variačnej marže, ktorú má vybrať protistrana, predstavuje súhrn hodnôt vypočítaných v súlade s článkom 11 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 pre všetky zmluvy v rámci súboru vzájomného započítavania mínus hodnota všetkých dovtedy prijatých variačných marží, mínus čistá hodnota každej zmluvy v rámci súboru vzájomného započítavania v momente uzatvorenia zmluvy a plus hodnota všetkých dovtedy zložených variačných marží.

Článok 11

Výpočet počiatočnej marže

1.   Protistrany vypočítavajú sumu počiatočnej marže, ktorá sa má vybrať, s použitím štandardizovaného prístupu uvedeného v prílohe IV, s použitím modelov počiatočnej marže uvedených v oddiele 4 alebo s použitím obidvoch týchto postupov.

2.   Výber počiatočnej marže sa vykoná bez kompenzácie súm počiatočnej marže medzi dvomi protistranami.

3.   Ak protistrany používajú štandardný prístup stanovený v prílohe IV a modely počiatočnej marže uvedené v oddiele 4 vo vzťahu k rovnakému súboru vzájomného započítavania, musia ich používať konzistentne pre každú zmluvu o OTC derivátoch, ktoré sa nezúčtovávajú centrálne.

4.   Protistrany, ktoré vypočítavajú počiatočnú maržu v súlade s oddielom 4, nezohľadňujú v rámci daného výpočtu žiadnu súvzťažnosť medzi hodnotou nezabezpečenej expozície a kolaterálom.

5.   Protistrany sa dohodnú na spôsobe, aký každá protistrana použije na určenie počiatočnej marže, ktorú má vybrať, nemusia však používať rovnakú metodiku.

6.   Ak sa jedna alebo obidve protistrany opierajú o model počiatočnej marže, dohodnú sa na modeli vypracovanom podľa oddielu 4.

Článok 12

Zloženie variačnej marže

1.   Poskytujúca protistrana poskytne variačnú maržu takto:

a)

v ten istý obchodný deň, ako je dátum výpočtu stanovený v súlade s článkom 9 ods. 3;

b)

ak sú splnené podmienky uvedené v odseku 2, do dvoch obchodných dní od dátumu výpočtu stanoveného v súlade s článkom 9 ods. 3.

2.   Zloženie variačnej marže v súlade s odsekom 1 písm. b) sa môže uplatniť len na tieto prípady:

a)

súbory vzájomného započítavania pozostávajúce z derivátových zmlúv, na ktoré sa nevzťahujú požiadavky na počiatočnú maržu v súlade s týmto nariadením, ak vysielajúca protistrana v deň výpočtu variačnej marže alebo pred týmto dňom poskytla predbežnú sumu prípustného kolaterálu vypočítanú rovnakým spôsobom, aký sa uplatňuje na počiatočné marže v súlade s článkom 15, pre ktoré vyberajúca protistrana použila obdobie rizika dozabezpečenia, ktoré sa rovná minimálne počtu dní medzi dňom výpočtu a dňom výberu vrátane týchto dní;

b)

súbory vzájomného započítavania pozostávajúce zo zmlúv, na ktoré sa v súlade s týmto nariadením vzťahujú požiadavky na počiatočnú maržu, ak bola počiatočná marža upravená jedným z týchto spôsobov:

i)

predĺžením obdobia rizika dozabezpečenia uvedeného v článku 15 ods. 2 o počet dní od dátumu výpočtu stanoveného v súlade s článkom 9 ods. 3 a dátumom výberu stanoveným v súlade s odsekom 1 tohto článku vrátane týchto dátumov;

ii)

zvýšením počiatočnej marže vypočítanej v súlade so štandardizovaným prístupom uvedeným v článku 11 s použitím náležitej metodiky pri zohľadnení obdobia rizika dozabezpečenia predĺženého o počet dní od dátumu výpočtu stanoveného v súlade s článkom 9 ods. 3 a dátumom výberu stanoveným v súlade s odsekom 2 tohto článku vrátane týchto dátumov.

Na účely písmena a) v prípade, že nie je zavedený mechanizmus umožňujúci oddelenie medzi dvoma protistranami, tieto protistrany môžu kompenzovať sumy, ktoré majú byť poskytnuté.

3.   V prípade sporu týkajúceho sa sumy nezaplatenej variačnej marže poskytnú protistrany v rovnakom časovom rámci, aký je uvedený v odseku 1, aspoň časť sumy variačnej marže, ktorá nie je predmetom sporu.

Článok 13

Zloženie počiatočnej marže

1.   Poskytujúca protistrana zloží počiatočnú maržu v súlade s oddielom 5.

2.   Poskytujúca protistrana zloží počiatočnú maržu v ten istý obchodný deň, v ktorom dôjde k výpočtu stanovenému v súlade s článkom 9 ods. 3.

3.   V prípade sporu týkajúceho sa sumy nezaplatenej počiatočnej marže poskytnú protistrany v ten istý obchodný deň, v ktorom dôjde k výpočtu stanovenému v súlade s článkom 9 ods. 3, aspoň časť sumy počiatočnej marže, ktorá nie je predmetom sporu.

ODDIEL 4

Modely počiatočnej marže

Článok 14

Všeobecné požiadavky

1.   Ak protistrana používa model počiatočnej marže, takýto model môže vypracovať ktorákoľvek protistrana, obidve protistrany alebo zástupca tretej strany.

Ak protistrana používa model počiatočnej marže vypracovaný zástupcom tretej strany, zostáva táto protistrana zodpovedná za zabezpečenie toho, aby model spĺňal požiadavky uvedené v tomto oddiele.

2.   Modely počiatočnej marže sa vypracovávajú spôsobom, ktorý zachytáva všetky významné riziká vyplývajúce z uzatvárania zmlúv o OTC derivátoch, ktoré sa nezúčtovávajú centrálne a ktoré sú súčasťou súboru vzájomného započítavania, vrátane povahy, rozsahu a zložitosti týchto rizík, a musia spĺňať tieto požiadavky:

a)

model v sebe zahŕňa rizikové faktory zodpovedajúce jednotlivým menám, v ktorých sú denominované uvedené zmluvy v rámci súboru vzájomného započítavania;

b)

model v sebe zahŕňa rizikové faktory týkajúce sa úrokových sadzieb zodpovedajúce jednotlivým menám, v ktorých sú denominované uvedené zmluvy;

c)

výnosová krivka je rozdelená najmenej na šesť skupín splátok pre expozície voči riziku týkajúcemu sa úrokových sadzieb v najdôležitejších menách a na najdôležitejších trhoch;

d)

model zachytáva riziko pohybov medzi rôznymi výnosovými krivkami a medzi rôznymi skupinami splátok;

e)

model v sebe zahŕňa samostatné rizikové faktory minimálne pre každú akciu, akciový index, komoditu alebo komoditný index, ktoré sú významné z hľadiska uvedených zmlúv;

f)

model zachytáva riziko vyplývajúce z likvidných pozícií a z pozícií s obmedzenou transparentnosťou cien pri realistických trhových scenároch;

g)

model zachytáva riziko, ktoré inak nezachytávajú iné prvky modelu vyplývajúce zo zmlúv o derivátoch, kde je podkladovou triedou aktív úver;

h)

model zachytáva riziko pohybov medzi podobnými, ale nie totožnými podkladovými rizikovými faktormi a expozíciu voči zmenám v hodnotách vyplývajúcich z nesúladu splatností;

i)

model zachytáva hlavné nelineárne závislosti;

j)

model v sebe zahŕňa metodiky používané na spätné testovanie, ktoré zahŕňajú štatistické testy výkonnosti modelu;

k)

model určuje, ktoré udalosti aktivujú zmenu modelu, kalibráciu alebo iné nápravné opatrenie.

3.   Postupy riadenia rizika uvedené v článku 2 ods. 1 zabezpečujú, aby sa pravidelne monitorovala výkonnosť modelu, a to aj spätným testovaním modelu minimálne každé tri mesiace.

Na účely prvého pododseku spätné testovanie zahŕňa porovnanie hodnôt, ktoré vyplynuli z modelu, a realizovaných trhových hodnôt OTC derivátov, ktoré sa nezúčtovávajú centrálne, v rámci súboru vzájomného započítavania.

4.   V postupoch riadenia rizík uvedených v článku 2 ods. 1 sa uvádzajú metodiky použité na vykonanie spätného testovania vrátane štatistických testov výkonnosti.

5.   V postupoch riadenia rizík uvedených v článku 2 ods. 1 sa opisuje, aké výsledky spätného testovania by viedli k zmene modelu, rekalibrácii alebo iným nápravným opatreniam.

6.   Postupmi riadenia rizík uvedenými v článku 2 ods. 1 sa zabezpečuje, aby protistrany uchovávali záznamy výsledkov spätného testovania uvedené v odseku 3 tohto článku.

7.   Protistrany poskytnú všetky informácie potrebné na vysvetlenie výpočtu príslušnej hodnoty modelu počiatočnej marže druhej protistrane takým spôsobom, aby informovaná tretia strana dokázala tento výpočet overiť.

8.   V modeli počiatočnej marže sa obozretným spôsobom odzrkadľuje neistota parametrov, korelácia, bázické riziko a kvalita údajov.

Článok 15

Interval spoľahlivosti a obdobie rizika dozabezpečenia

1.   Predpokladané odchýlky v hodnote zmlúv o OTC derivátoch, ktoré sa nezúčtovávajú centrálne, v rámci súboru vzájomného započítavania pri výpočte počiatočných marží pomocou modelu počiatočnej marže sú založené na jednostrannom intervale spoľahlivosti 99 % počas obdobia rizika dozabezpečenia v trvaní najmenej 10 dní.

2.   Obdobie rizika dozabezpečenia pre výpočet počiatočných marží pomocou modelu počiatočnej marže uvedeného v odseku 1 zahŕňa:

a)

obdobie, ktoré môže uplynúť od poslednej výmeny variačnej marže po zlyhanie protistrany;

b)

odhadované obdobie potrebné na nahradenie každej zo zmlúv o OTC derivátoch, ktoré sa nezúčtovávajú centrálne, v rámci súboru vzájomného započítavania alebo na hedžing rizík, ktoré z nich vyplývajú, pri zohľadnení úrovne likvidity trhu, na ktorom sa s takýmito druhmi zmlúv obchoduje, celkový objem zmlúv o OTC derivátoch, ktoré sa nezúčtovávajú centrálne, na danom trhu a počet účastníkov na danom trhu.

Článok 16

Kalibrácia parametrov modelu

1.   Parametre používané v modeloch počiatočnej marže sa najmenej raz ročne kalibrujú na základe historických údajov z časového obdobia trvajúceho minimálne tri roky a maximálne päť rokov.

2.   Údaje používané na kalibráciu parametrov modelov počiatočnej marže zahŕňajú posledné nepretržité obdobie od dátumu vykonania kalibrácie uvedenej v odseku 1, pričom minimálne 25 % týchto údajov musí byť reprezentatívnych pre obdobie výrazného finančného stresu („stresové údaje“).

3.   Ak stresové údaje uvedené v odseku 2 nepredstavujú najmenej 25 % údajov použitých v modeli počiatočnej marže, najmenej aktuálne z historických údajov uvedených v odseku 1 sa nahradia údajmi z obdobia výrazného finančného stresu, kým celkový pomer stresových údajov nebude predstavovať najmenej 25 % z celkových údajov použitých v modeli počiatočnej marže.

4.   Obdobie výrazného finančného stresu použité na kalibráciu parametrov sa určí a uplatní osobitne aspoň pre každú z tried aktív uvedených v článku 17 ods. 2.

5.   Parametre sa kalibrujú s použitím rovnako vážených údajov.

6.   Parametre sa môžu kalibrovať pre kratšie obdobia, ako je obdobie rizika dozabezpečenia stanovené v súlade s článkom 15. Ak sa použijú kratšie obdobia, parametre sa vhodnou metodikou prispôsobia danému obdobiu rizika dozabezpečenia.

7.   Protistrany musia mať písomne zakotvené zásady stanovujúce okolnosti aktivujúce častejšiu kalibráciu.

8.   Protistrany vytvoria postupy na úpravu hodnoty marží, ktoré sa majú vymeniť, v reakcii na zmenu v parametroch vyvolanú zmenou trhových podmienok. Tieto postupy umožnia protistranám vymeniť si dodatočnú počiatočnú maržu vyplývajúcu z takejto zmeny parametrov v priebehu obdobia trvajúceho od jedného do tridsiatich obchodných dní.

9.   Protistrany vytvoria postupy týkajúce sa kvality údajov používaných v rámci modelu v súlade s odsekom 1 vrátane výberu vhodných poskytovateľov údajov, ako aj čistenia a interpolácie údajov.

10.   Proxy údaje za údaje používané v modeloch počiatočnej marže sa používajú len pri splnení týchto podmienok:

a)

dostupné údaje nie sú postačujúce alebo neodrážajú skutočnú volatilitu zmluvy o OTC derivátoch alebo portfólia zmlúv o OTC derivátoch v rámci súboru vzájomného započítavania;

b)

tieto proxy údaje vedú ku konzervatívnej úrovni marží.

Článok 17

Diverzifikácia, hedžing a vzájomné započítanie rizika v rôznych podkladových triedach

1.   Modely počiatočnej marže zahŕňajú len zmluvy o OTC derivátoch, ktoré sa nezúčtovávajú centrálne, v rámci rovnakého súboru vzájomného započítavania. Modely počiatočnej marže môžu zabezpečiť diverzifikáciu, hedžing a kompenzáciu rizík vyplývajúcich z rizík zmlúv v rámci rovnakého súboru vzájomného započítavania za predpokladu, že diverzifikácia, hedžing alebo kompenzácia rizík sa vykonávajú len v rámci rovnakej triedy podkladových aktív podľa odseku 2.

2.   Na účely odseku 1 možno diverzifikáciu, hedžing a kompenzáciu rizík vykonať len v rámci týchto tried podkladových aktív:

a)

úrokové sadzby, mena a inflácia;

b)

akcie;

c)

úver;

d)

komodity a zlato;

e)

iné.

Článok 18

Kvalitatívne požiadavky

1.   Protistrany zavedú proces vnútorného riadenia na účel pravidelného posudzovania vhodnosti modelu počiatočnej marže, ktorý bude zahŕňať všetky tieto prvky:

a)

počiatočná validácia modelu náležite kvalifikovanými osobami nezávislými od osôb, ktoré vypracúvajú model;

b)

následná validácia v prípade každého vykonania významnej zmeny modelu počiatočnej marže, a to najmenej raz za rok;

c)

pravidelný audit na posúdenie týchto prvkov:

i)

integrita a spoľahlivosť zdrojov údajov;

ii)

informačný systém riadenia používaný na prevádzkovanie modelu;

iii)

presnosť a úplnosť používaných údajov;

iv)

presnosť a primeranosť predpokladov týkajúcich sa volatility a korelácie.

2.   Dokumentácia o postupoch riadenia rizík uvedená v článku 2 ods. 2 písm. b) týkajúca sa modelu počiatočnej marže musí spĺňať všetky tieto podmienky:

a)

musí umožňovať informovanej tretej strane pochopiť formu a operačné podrobnosti modelu počiatočnej marže;

b)

musí obsahovať kľúčové predpoklady a obmedzenia modelu počiatočnej marže;

c)

musia sa v nej vymedziť okolnosti, za ktorých predpoklady modelu počiatočnej marže už neplatia.

3.   Protistrany zdokumentujú všetky zmeny modelu počiatočnej marže. V tejto dokumentácii sa takisto uvádzajú podrobnosti o výsledkoch validácií uvedených v odseku 1 vykonaných po takýchto zmenách.

ODDIEL 5

Riadenie a oddelenie kolaterálu

Článok 19

Riadenie a oddelenie kolaterálu

1.   Postupy uvedené v článku 2 ods. 2 písm. c) musia zahŕňať tieto prvky:

a)

denné oceňovanie kolaterálu držaného v súlade s oddielom 6;

b)

právne mechanizmy a štruktúra držby kolaterálu, ktoré umožňujú prístup k prijatému kolaterálu, ak je v držbe tretej strany;

c)

ak je počiatočná marža v držbe poskytovateľa kolaterálu, mal by byť kolaterál držaný na správcovských účtoch odolných voči platobnej neschopnosti;

d)

to, že sa bezhotovostná počiatočná marža udržiava v súlade s odsekmi 3 a 4;

e)

to, že sa hotovosť vybratá ako počiatočná marža vedie na hotovostných účtoch v centrálnych bankách alebo úverových inštitúciách, ktoré spĺňajú všetky tieto podmienky:

i)

bolo im udelené povolenie v súlade so smernicou 2013/36/EÚ alebo im bolo udelené povolenie v tretej krajine, ktorej režimy dohľadu a regulácie sa vyhodnotili ako rovnocenné v súlade s článkom 142 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

ii)

nie sú ani poskytujúcou ani vyberajúcou protistranou ani súčasťou tej istej skupiny ako ktorákoľvek z protistrán;

f)

prístup k nepoužitému kolaterálu protistrany, v prípade ktorej došlo k zlyhaniu, zo strany likvidátora alebo iného úradníka konajúceho v prípade platobnej neschopnosti;

g)

v prípade zlyhania vyberajúcej protistrany je možný včasný voľný prevod počiatočnej marže na poskytujúcu protistranu;

h)

to, že je bezhotovostný kolaterál prevoditeľný bez akýchkoľvek právnych alebo regulačných obmedzení alebo nárokov tretích strán vrátane nárokov likvidátora vyberajúcej protistrany alebo nezávislého správcu iných, ako sú záložné práva k poplatkom a výdavkom vzniknutým pri poskytovaní správcovských účtov, a iných záložných práv, ktoré sa bežne zriaďujú na všetky cenné papiere v systéme zúčtovania, v rámci ktorého môže byť takýto kolaterál v držbe;

i)

to, že sa každý nepoužitý kolaterál vráti poskytujúcej protistrane v plnej výške s výnimkou nákladov a výdavkov vzniknutých v rámci procesu výberu a držby kolaterálu.

2.   Každý kolaterál zložený ako počiatočná alebo variačná marža sa môže nahradiť alternatívnym kolaterálom, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a)

nahradenie sa vykoná v súlade s podmienkami dohody medzi protistranami uvedenej v článku 3;

b)

alternatívny kolaterál je prípustný v súlade s oddielom 2;

c)

hodnota alternatívneho kolaterálu postačuje na splnenie všetkých maržových požiadaviek po uplatnení akejkoľvek príslušnej zrážky.

3.   Počiatočná marža musí byť chránená pred zlyhaním alebo platobnou neschopnosťou vyberajúcej protistrany oddelením, a to jedným alebo oboma týmito spôsobmi:

a)

v účtovných knihách a záznamoch držiteľa alebo správcu, ktorý je treťou stranou;

b)

prostredníctvom iných právne záväzných opatrení.

4.   Protistrany zabezpečia oddelenie bezhotovostného kolaterálu vymeneného ako počiatočná marža takto:

a)

ak je kolaterál v držbe vyberajúcej protistrany na vlastníckom základe, oddelí sa od zvyšku vlastných aktív vyberajúcej protistrany;

b)

ak je kolaterál v držbe poskytujúcej protistrany na inom než vlastníckom základe, oddelí sa od zvyšku vlastných aktív poskytujúcej protistrany;

c)

ak je kolaterál vedený v účtovných knihách a záznamoch správcu alebo iného držiteľa, ktorý je treťou stranou, oddelí sa od vlastných aktív takejto tretej strany.

5.   Ak je bezhotovostný kolaterál v držbe vyberajúcej protistrany alebo držiteľa či správcu, ktorý je treťou stranou, vyberajúca protistrana poskytne poskytujúcej protistrane vždy možnosť oddeliť jej kolaterál od aktív iných poskytujúcich protistrán.

6.   Protistrany vykonajú nezávislé právne preskúmanie s cieľom overiť, či spôsoby oddelenia spĺňajú požiadavky uvedené v odseku 1 písm. g) a odsekoch 3, 4 a 5. Takéto právne preskúmanie môže vykonať nezávislý interný útvar alebo nezávislá tretia strana.

7.   Protistrany poskytnú svojim príslušným orgánom dôkaz o súlade s odsekom 6 vo vzťahu ku každej príslušnej jurisdikcii a na požiadanie príslušného orgánu prijmú zásady zabezpečujúce nepretržité posudzovanie súladu.

8.   Na účely odseku 1 písm. e) posúdia protistrany kreditnú kvalitu úverovej inštitúcie, ktorá je v ňom uvedená, pomocou metodiky, ktorá sa výlučne alebo mechanicky nespolieha len na externé posúdenie kreditnej kvality.

Článok 20

Zaobchádzanie s vybratými počiatočnými maržami

1.   Kolaterál, ktorý bol vybratý ako počiatočná marža, vyberajúca protistrana opätovne nezaťaží hypotékou, opätovne ho nezaloží ani ho nijakým iným spôsobom znovu nepoužije.

2.   Bez ohľadu na odsek 1 môže držiteľ, ktorý je treťou stranou, použiť počiatočnú maržu prijatú v hotovosti na účely opätovného investovania.

ODDIEL 6

Oceňovanie kolaterálu

Článok 21

Výpočet upravenej hodnoty kolaterálu

1.   Protistrany upravujú hodnotu vybratého kolaterálu v súlade s metodikou stanovenou v prílohe II alebo metodikou založenou na použití vlastných odhadov volatility v súlade s článkom 22.

2.   Pri úprave hodnoty kolaterálu podľa odseku 1 nemusia protistrany brať do úvahy devízové riziko vyplývajúce z pozícií v menách, na ktoré sa vzťahuje právne záväzná medzivládna dohoda na obmedzenie odchýlok týchto pozícií vo vzťahu k iným menám, ktorých sa týka tá istá dohoda.

Článok 22

Vlastné odhady upravenej hodnoty kolaterálu

1.   Protistrany upravujú hodnotu vybratého kolaterálu s použitím vlastných odhadov volatility v súlade s prílohou III.

2.   Protistrany aktualizujú svoje súbory údajov a vypočítavajú vlastné odhady volatility uvedené v článku 21 vždy, keď sa zásadne zmení volatilita trhových cien, a najmenej raz za štvrťrok.

3.   Na účely odseku 2 protistrany dopredu určia úrovne volatility, ktorými sa aktivuje prepočítanie príslušných zrážok, ako sa uvádza v prílohe III.

4.   Postupy uvedené v článku 2 ods. 2 písm. d) zahŕňajú zásady monitorovania výpočtu vlastných odhadov volatility a integráciu týchto odhadov do procesu riadenia rizík príslušnej protistrany.

5.   Zásady uvedené v odseku 4 podliehajú vnútornému preskúmaniu, ktoré zahŕňa všetky tieto prvky:

a)

integráciu odhadov do procesu riadenia rizík protistrany, ktorá sa uskutočňuje najmenej raz ročne;

b)

integráciu odhadovaných zrážok do každodenného riadenia rizík;

c)

validáciu každej významnej zmeny v procese výpočtu odhadov;

d)

overenie konzistentnosti, aktuálnosti a spoľahlivosti zdrojov údajov použitých na výpočet odhadov;

e)

presnosť a primeranosť predpokladov spojených s volatilitou.

6.   Preskúmanie uvedené v odseku 5 sa vykonáva pravidelne v rámci procesu vnútorného auditu protistrany.

KAPITOLA II

OSOBITNÉ USTANOVENIA O POSTUPOCH RIADENIA RIZÍK

ODDIEL 1

Výnimky

Článok 23

Centrálne protistrany, ktorým bolo udelené povolenie ako úverovým inštitúciám

Odchylne od ustanovení článku 2 ods. 2 môžu protistrany vo svojich postupoch riadenia rizík stanoviť, že sa kolaterál nevymieňa vo vzťahu k zmluvám o OTC derivátoch, ktoré sa nezúčtovávajú centrálne, uzatvoreným s centrálnymi protistranami, ktorým bolo udelené povolenie ako úverovým inštitúciám v súlade so smernicou 2013/36/EÚ.

Článok 24

Nefinančné protistrany a protistrany z tretích krajín

Odchylne od článku 2 ods. 2 môžu protistrany vo svojich postupoch riadenia rizík stanoviť, že sa kolaterál nevymieňa vo vzťahu k zmluvám o OTC derivátoch, ktoré sa nezúčtovávajú centrálne, uzatvoreným s nefinančnými protistranami, ktoré nespĺňajú podmienky článku 10 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 648/2012, alebo s nefinančnými subjektmi usadenými v tretej krajine, ktoré by nespĺňali podmienky článku 10 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 648/2012, keby boli usadené v Únii.

Článok 25

Minimálna suma prevodu

1.   Odchylne od článku 2 ods. 2 môžu protistrany v rámci svojich postupoch riadenia rizík stanoviť, že sa kolaterál od protistrany nevyberá, ak sa suma splatná od posledného výberu kolaterálu rovná sume, na ktorej sa dohodli protistrany („minimálna suma prevodu“), alebo je nižšia ako táto suma.

Minimálna suma prevodu nesmie presiahnuť 500 000 EUR alebo rovnocennú sumu v inej mene.

2.   Ak sa protistrany dohodnú na minimálnej sume prevodu, suma splatného kolaterálu sa vypočíta ako súčet:

a)

variačnej marže splatnej od jej posledného výberu vypočítanej v súlade s článkom 10 vrátane akéhokoľvek nadbytočného kolaterálu;

b)

počiatočnej marže splatnej od jej posledného výberu vypočítanej v súlade s článkom 11 vrátane akéhokoľvek nadbytočného kolaterálu;

3.   Ak suma splatného kolaterálu presahuje minimálnu sumu prevodu dohodnutú protistranami, prijme vyberajúca protistrana plnú sumu kolaterálu bez odpočítania minimálnej sumy prevodu.

4.   Protistrany sa môžu dohodnúť na osobitných minimálnych sumách prevodu pre počiatočnú a variačnú maržu za predpokladu, že súčet týchto minimálnych súm prevodu sa rovná 500 000 EUR alebo rovnocenná suma v inej mene, alebo je nižší ako táto suma.

5.   Ak sa protistrany v súlade s odsekom 4 dohodnú na osobitných minimálnych sumách prevodu, vyberajúca protistrana vyberie plnú sumu splatnej počiatočnej alebo variačnej marže bez odpočítania príslušných minimálnych súm prevodu, ak suma splatného počiatočného alebo variačného kolaterálu presahuje minimálnu sumu prevodu.

Článok 26

Výpočet marže s protistranami z tretích krajín

Ak má protistrana sídlo v tretej krajine, môžu protistrany vypočítavať marže na základe súboru vzájomného započítavania, ktorý zahŕňa nasledovné druhy zmlúv:

a)

zmluvy o OTC derivátoch, ktoré sa nezúčtovávajú centrálne, na ktoré sa vzťahujú maržové požiadavky na základe tohto nariadenia;

b)

zmluvy, ktoré spĺňajú obidve z týchto podmienok:

i)

na základe regulačného režimu platiaceho pre protistranu so sídlom v tretej krajine sa určia ako zmluvy o OTC derivátoch, ktoré sa nezúčtovávajú centrálne;

ii)

v rámci regulačného režimu platiaceho pre protistranu so sídlom v tretej krajine sa na ne vzťahujú pravidlá pre marže.

ODDIEL 2

Výnimky pri výpočte úrovní počiatočnej marže

Článok 27

Devízové zmluvy

Odchylne od článku 2 ods. 2 môžu protistrany v rámci svojich postupov riadenia rizík stanoviť, že sa počiatočné marže nevyberajú vo vzťahu k:

a)

fyzicky plneným zmluvám o OTC derivátoch, ktoré sa týkajú výlučne výmeny dvoch rôznych mien ku konkrétnemu dátumu v budúcnosti na základe pevného kurzu dohodnutého v deň uzatvorenia zmluvy týkajúcej sa výmeny („termínované devízové forwardy“);

b)

fyzicky plneným zmluvám o OTC derivátoch, ktoré sa týkajú výlučne výmeny dvoch rôznych mien ku konkrétnemu dátumu v budúcnosti na základe pevného kurzu dohodnutého v deň uzatvorenia zmluvy týkajúcej sa výmeny a spätnej výmeny týchto dvoch mien k neskoršiemu dátumu na základe pevného kurzu, ktorý sa takisto dohodne v deň uzatvorenia zmluvy týkajúcej sa výmeny („devízové swapy“);

c)

výmene istiny zmlúv o OTC derivátoch, ktoré sa nezúčtovávajú centrálne, na základe ktorých si protistrany v stanovených časoch a podľa stanoveného vzorca len vymenia istinu a všetky úrokové platby v jednej mene za istinu a všetky úrokové platby v inej mene („menové swapy“).

Článok 28

Prahová hodnota založená na pomyselnej hodnote

1.   Odchylne od článku 2 ods. 2 môžu protistrany v rámci svojich postupov riadenia rizík stanoviť, že sa počiatočné marže nevyberajú vo vzťahu k všetkým novým zmluvám o OTC derivátoch uzatvoreným v kalendárnom roku, ak jedna z dvoch protistrán má súhrnnú priemernú pomyselnú hodnotu OTC derivátov, ktoré sa nezúčtovávajú centrálne, na konci mesiaca za mesiace marec, apríl a máj predchádzajúceho roka nižšiu ako 8 miliárd EUR.

Súhrnná priemerná pomyselná hodnota na konci mesiaca uvedená v prvom pododseku sa vypočítava na úrovni protistrany alebo na úrovni skupiny, ak protistrana patrí do skupiny.

2.   Ak protistrana patrí do skupiny, zahŕňa výpočet súhrnnej priemernej pomyselnej hodnoty skupiny na konci mesiaca všetky zmluvy o OTC derivátoch, ktoré sa nezúčtovávajú centrálne, uzatvorené skupinou vrátane všetkých zmlúv o OTC derivátoch, ktoré sa nezúčtovávajú centrálne, v rámci skupiny.

Na účely prvého pododseku sa zmluvy o OTC derivátoch, ktoré sú vnútornými transakciami, zohľadňujú len raz.

3.   PKIPCP, ktorým bolo udelené povolenie v súlade so smernicou 2009/65/ES, a alternatívne investičné fondy spravované správcami alternatívnych investičných fondov, ktorým bolo udelené povolenie alebo sú zaregistrovaní v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ (9), sa považujú za samostatné subjekty a pristupuje sa k nim oddelene pri uplatňovaní prahových úrovní uvedených v odseku 1, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a)

fondy sú osobitnými oddelenými skupinami aktív na účely platobnej neschopnosti alebo konkurzu fondu;

b)

oddelené skupiny aktív nie sú zabezpečené kolaterálom, zaručené alebo inak finančne podporované inými investičnými fondmi alebo ich správcami.

Článok 29

Prahová hodnota založená na sumách počiatočnej marže

1.   Odchylne od ustanovení článku 2 ods. 2 platí, že protistrany môžu vo svojich postupoch riadenia rizík stanoviť, že vybraná počiatočná marža sa zníži až o sumu 50 miliónov EUR v prípade písmen a) a b) tohto odseku alebo o 10 miliónov EUR v prípade písmena c), ak:

a)

ani jedna protistrana nepatrí do žiadnej skupiny;

b)

sú protistrany súčasťou rôznych skupín;

c)

obe protistrany patria do tej istej skupiny.

2.   Ak protistrana nevyberá počiatočné marže v súlade s odsekom 1 písm. b), postupy riadenia rizík uvedené v článku 2 ods. 1 zahŕňajú ustanovenia o monitorovaní na úrovni skupiny týkajúce sa prekročenia prahovej hodnoty a vedenia náležitých záznamov o expozíciách skupiny voči každej jednej protistrane v rámci tej istej skupiny.

3.   PKIPCP, ktorým bolo udelené povolenie v súlade so smernicou 2009/65/ES, a alternatívne investičné fondy spravované správcami alternatívnych investičných fondov, ktorým bolo udelené povolenie alebo sú zaregistrovaní v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ, sa považujú za samostatné subjekty a pristupuje sa k nim oddelene pri uplatňovaní prahových úrovní uvedených v odseku 1, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a)

fondy sú osobitnými oddelenými skupinami aktív na účely platobnej neschopnosti alebo konkurzu fondu;

b)

oddelené skupiny aktív nie sú zabezpečené kolaterálom, zaručené alebo inak finančne podporované inými investičnými fondmi alebo ich správcami.

ODDIEL 3

Výnimky z požiadavky týkajúcej sa zloženia alebo výberu počiatočnej alebo variačnej marže

Článok 30

Zaobchádzanie s derivátmi týkajúcimi sa krytých dlhopisov na účely hedžingu

1.   Odchylne od článku 2 ods. 2 a ak sú splnené podmienky stanovené v odseku 2 tohto článku, môžu protistrany v rámci svojich postupov riadenia rizík stanoviť vo vzťahu k zmluvám o OTC derivátoch uzatvoreným v súvislosti s krytými dlhopismi tieto pravidlá:

a)

variačnú maržu neskladá emitent krytých dlhopisov alebo krytý fond, ale sa vyberá od jeho protistrany v hotovosti a vracia sa jeho protistrane v čase splatnosti;

b)

počiatočná marža sa neskladá ani nevyberá.

2.   Odsek 1 sa uplatňuje, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a)

zmluva o OTC derivátoch sa neukončí v prípade riešenia krízovej situácie alebo platobnej neschopnosti emitenta krytých dlhopisov alebo krytého fondu;

b)

protistrana OTC derivátu uzavretého s emitentmi krytých dlhopisov alebo s krytými fondmi krytých dlhopisov je aspoň na takej istej úrovni ako držitelia krytých dlhopisov s výnimkou prípadov, keď si protistrana OTC derivátu uzavretého s emitentmi krytých dlhopisov alebo s krytými fondmi krytých dlhopisov nesplní záväzky, je dotknutou stranou, alebo sa rovnocenného postavenia vzdá;

c)

zmluva o OTC derivátoch je zaregistrovaná alebo zaevidovaná v krytom fonde krytého dlhopisu v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi o krytých dlhopisoch;

d)

zmluva o OTC derivátoch sa používa len na hedžing úrokových sadzieb alebo nesúladu mien krytého fondu vo vzťahu ku krytému dlhopisu;

e)

súbor vzájomného započítavania nezahŕňa zmluvy o OTC derivátoch, ktoré sa netýkajú krytého fondu krytého dlhopisu;

f)

krytý dlhopis, ktorého sa týka zmluva o OTC derivátoch, spĺňa požiadavky článku 129 ods. 1, 2 a 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

g)

na krytý fond krytého dlhopisu, ktorého sa týka zmluva o OTC derivátoch, sa vzťahuje regulačná požiadavka na zabezpečenie kolaterálom vo výške najmenej 102 %.

Článok 31

Zaobchádzanie s derivátmi s protistranami v tretích krajinách, v ktorých nie je možné zabezpečiť právnu vymožiteľnosť dohôd o vzájomnom započítaní alebo ochranu kolaterálu

1.   Odchylne od článku 2 ods. 2 môžu protistrany usadené v Únii v rámci svojich postupov riadenia rizík stanoviť, že sa nevyžaduje zloženie variačných a počiatočných marží vo vzťahu k zmluvám o OTC derivátoch, ktoré sa nezúčtovávajú centrálne, uzatvoreným s protistranami usadenými v tretej krajine, v ktorej platia všetky tieto podmienky:

a)

právnym preskúmaním uvedeným v článku 2 ods. 3 sa potvrdí, že nie je možné vždy s istotou zaručiť právnu vymožiteľnosť dohody o vzájomnom započítavaní a, ak sa použila, dohody o výmene kolaterálu;

b)

právnym preskúmaním uvedeným v článku 19 ods. 6 sa potvrdí, že nie je možné splniť požiadavky na oddelenie uvedené v článku 19 ods. 3, 4 a 5.

Na účely prvého pododseku protistrany usadené v Únii vyberajú maržu v hrubom vyjadrení.

2.   Odchylne od článku 2 ods. 2 môžu protistrany usadené v Únii v rámci svojich postupov riadenia rizík stanoviť, že sa nevyžaduje zloženie alebo výber variačných a počiatočných marží vo vzťahu k zmluvám uzatvoreným s protistranami usadenými v tretej krajine, v ktorej platia všetky tieto podmienky:

a)

platí odsek 1 písm. a) a podľa vhodnosti písm. b);

b)

právnymi preskúmaniami uvedenými v odseku 1 písm. a) a b) sa potvrdí, že výber kolaterálu v súlade s týmto nariadením nie je možný, a to ani na hrubom základe;

c)

pomer vypočítaný v súlade s odsekom 3 je nižší ako 2,5 %.

3.   Pomer uvedený v odseku 2 písm. c) je výsledkom vydelenia sumy vyplývajúcej z písmena a) sumou vyplývajúcou z písmena b):

a)

súčet pomyselných hodnôt všetkých nezúčtovaných zmlúv o OTC derivátoch skupiny, ku ktorej patrí protistrana, ktoré boli uzatvorené po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia a vo vzťahu ku ktorým nebola vybratá žiadna marža od protistrán usadených v tretej krajine, pre ktorú platí odsek 2 písm. b);

b)

súčet pomyselných hodnôt všetkých nezúčtovaných zmlúv o OTC derivátoch skupiny, ku ktorej patrí protistrana, okrem zmlúv o OTC derivátoch, ktoré sú transakciami v rámci skupiny.

KAPITOLA III

ZMLUVY O DERIVÁTOCH V RÁMCI SKUPINY

ODDIEL 1

Postupy pre protistrany a príslušné orgány pri uplatňovaní výnimiek na zmluvy o derivátoch v rámci skupiny

Článok 32

Postupy pre protistrany a dotknuté príslušné orgány

1.   Žiadosť alebo oznámenie protistrany príslušnému orgánu podľa článku 11 ods. 6 až 10 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 sa považujú za doručené, keď sú príslušnému orgánu doručené všetky tieto informácie:

a)

všetky informácie potrebné na posúdenie splnenia podmienok uvedených v článku 11 ods. 6, 7, 8, 9 alebo 10 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

b)

informácie a dokumenty uvedené v článku 18 ods. 2 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 149/2013 (10).

2.   Ak príslušný orgán rozhodne, že na posúdenie splnenia podmienok uvedených v odseku 1 písm. a) sú potrebné ďalšie informácie, predloží protistrane písomnú žiadosť o poskytnutie informácií.

3.   Rozhodnutie príslušného orgánu podľa článku 11 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 sa oznámi protistrane do troch mesiacov od prijatia všetkých informácií uvedených v odseku 1.

4.   Ak príslušný orgán dospeje ku kladnému rozhodnutiu podľa článku 11 ods. 6, 8 alebo 10 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, písomne oznámi toto kladné rozhodnutie protistrane s uvedením aspoň týchto skutočností:

a)

či ide o úplnú, alebo čiastočnú výnimku;

b)

v prípade čiastočnej výnimky jasné určenie obmedzení výnimky.

5.   Ak príslušný orgán dospeje k zamietavému rozhodnutiu podľa článku 11 ods. 6, 8 alebo 10 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 alebo vznesie námietku voči oznámeniu podľa článku 11 ods. 7 alebo 9 uvedeného nariadenia, písomne oznámi toto zamietavé rozhodnutie alebo námietku protistrane s uvedením aspoň týchto skutočností:

a)

podmienok článku 11 ods. 6, 7, 8, 9 alebo 10 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, ktoré nie sú splnené;

b)

zhrnutia dôvodov, pre ktoré sa domnieva, že tieto podmienky nie sú splnené.

6.   Ak sa jeden z príslušných orgánov, ktorým sa zasiela oznámenie podľa článku 11 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, domnieva, že podmienky uvedené v článku 11 ods. 7 písm. a) alebo b) prvom pododseku uvedeného nariadenia nie sú splnené, informuje o tom do dvoch mesiacov od prijatia oznámenia druhý príslušný orgán.

7.   Príslušné orgány informujú nefinančné protistrany o námietke uvedenej v odseku 5 do troch mesiacov od prijatia oznámenia.

8.   Rozhodnutie príslušného orgánu podľa článku 11 ods. 8 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 sa oznámi protistrane usadenej v Únii do troch mesiacov od prijatia všetkých informácií uvedených v odseku 1.

9.   Rozhodnutie príslušného orgánu o finančnej protistrane uvedenej v článku 11 ods. 10 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 sa oznámi príslušnému orgánu nefinančnej protistrany do dvoch mesiacov od prijatia všetkých informácií uvedených v odseku 1 a protistranám do troch mesiacov od prijatia daných informácií.

10.   Protistrany, ktoré predložili oznámenie alebo dostali kladné rozhodnutie podľa článku 11 ods. 6, 7, 8, 9 alebo 10 (podľa vhodnosti) nariadenia (EÚ) č. 648/2012, okamžite informujú dotknutý príslušný orgán o akejkoľvek zmene, ktorá môže mať vplyv na splnenie podmienok stanovených v uvedených odsekoch. Príslušný orgán môže namietať proti žiadosti o oslobodenie alebo stiahnuť svoje kladné rozhodnutie po akejkoľvek zmene okolností, ktorá by mohla mať vplyv na splnenie týchto podmienok.

11.   Ak príslušný orgán oznámi záporné rozhodnutie alebo námietku, môže dotknutá protistrana predložiť ďalšiu žiadosť alebo oznámenie, len ak došlo k podstatnej zmene v okolnostiach, ktoré tvorili základ rozhodnutia alebo námietky príslušného orgánu.

ODDIEL 2

Kritériá uplatniteľné na uplatňovanie výnimiek na zmluvy o derivátoch v rámci skupiny

Článok 33

Kritériá uplatniteľné na právnu prekážku brániacu okamžitému prevodu vlastných zdrojov a splateniu záväzkov

Právna prekážka brániaca okamžitému prevodu vlastných zdrojov alebo splateniu záväzkov medzi protistranami, ako sa uvádza v článku 11 ods. 5 až 10 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, sa považuje za existujúcu, ak existujú skutočné alebo potenciálne obmedzenia právnej povahy zahŕňajúce ktorúkoľvek z týchto skutočností:

a)

menové a devízové kontroly;

b)

regulačný, administratívny, právny alebo zmluvný rámec, ktorý bráni vzájomnej finančnej podpore alebo významne ovplyvňuje prevod zdrojov v rámci danej skupiny;

c)

ak je splnená ktorákoľvek z podmienok pre včasnú intervenciu, ozdravenie a riešenie krízových situácií podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ (11), na základe čoho príslušný orgán predpokladá prekážku brániacu okamžitému prevodu vlastných zdrojov alebo splateniu záväzkov;

d)

existencia menšinových záujmov, ktoré obmedzujú rozhodovaciu právomoc v rámci subjektov, ktoré tvoria skupinu;

e)

povaha právnej štruktúry protistrany podľa vymedzenia v jej stanovách, zakladacích listinách a vnútorných pravidlách.

Článok 34

Kritériá uplatniteľné na praktické prekážky brániace okamžitému prevodu vlastných zdrojov a splateniu záväzkov

Praktická prekážka brániaca okamžitému prevodu vlastných zdrojov alebo splateniu záväzkov medzi protistranami, ako sa uvádza v článku 11 ods. 5 až 10 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, sa považuje za existujúcu, ak existujú obmedzenia praktickej povahy zahŕňajúce ktorúkoľvek z týchto skutočností:

a)

nedostatočnú dostupnosť nezaťažených alebo likvidných aktív príslušnej protistrane v čase splatnosti;

b)

prekážky operačnej povahy, ktoré účinne odďaľujú takéto prevody alebo splatenia v čase splatnosti, alebo im bránia.

KAPITOLA IV

PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 35

Prechodné ustanovenia

Protistrany uvedené v článku 11 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 môžu naďalej uplatňovať postupy riadenia rizík, ktoré zaviedli k dátumu uplatňovania tohto nariadenia pre zmluvy o OTC derivátoch, ktoré sa nezúčtovávajú centrálne, medzi 16. augustom 2012 a príslušnými dátumami uplatňovania tohto nariadenia.

Článok 36

Uplatňovanie článku 9 ods. 2, článku 11, článkov 13 až 18, článku 19 ods. 1 písm. c), d) a f), článku 19 ods. 3 a článku 20

1.   Článok 9 ods. 2, článok 11, články 13 až 18, článok 19 ods. 1 písm. c), d) a f), článok 19 ods. 3 a článok 20 sa uplatňujú takto:

a)

od jedného mesiaca po dátume nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, ak obidve protistrany majú súhrnnú priemernú pomyselnú hodnotu OTC derivátov, ktoré sa nezúčtovávajú centrálne, vyššiu ako 3 000 miliárd EUR, alebo patria do skupín, z ktorých každá spĺňa uvedené kritérium;

b)

od 1. septembra 2017, ak obidve protistrany majú súhrnnú priemernú pomyselnú hodnotu derivátov, ktoré sa nezúčtovávajú centrálne, vyššiu ako 2 250 miliárd EUR, alebo patria do skupín, z ktorých každá spĺňa uvedené kritérium;

c)

od 1. septembra 2018, ak obidve protistrany majú súhrnnú priemernú pomyselnú hodnotu derivátov, ktoré sa nezúčtovávajú centrálne, vyššiu ako 1 500 miliárd EUR, alebo patria do skupín, z ktorých každá spĺňa uvedené kritérium;

d)

od 1. septembra 2019, ak obidve protistrany majú súhrnnú priemernú pomyselnú hodnotu derivátov, ktoré sa nezúčtovávajú centrálne, vyššiu ako 750 miliárd EUR, alebo patria do skupín, z ktorých každá spĺňa uvedené kritérium;

e)

od 1. septembra 2020, ak obidve protistrany majú súhrnnú priemernú pomyselnú hodnotu derivátov, ktoré sa nezúčtovávajú centrálne, vyššiu ako 8 miliárd EUR, alebo patria do skupín, z ktorých každá spĺňa uvedené kritérium.

2.   Odchylne od odseku 1 a v prípade splnenia podmienok odseku 3 tohto článku sa článok 9 ods. 2, článok 11, články 13 až 18, článok 19 ods. 1 písm. c), d) a f), článok 19 ods. 3) a článok 20 uplatňujú takto:

a)

tri roky po dátume nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, ak sa neprijalo rozhodnutie o rovnocennosti podľa článku 13 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 na účely článku 11 ods. 3 uvedeného nariadenia vo vzťahu k príslušnej tretej krajine;

b)

od neskoršieho z týchto dátumov, ak sa prijalo rozhodnutie o rovnocennosti podľa článku 13 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 na účely článku 11 ods. 3 uvedeného nariadenia vo vzťahu k príslušnej tretej krajine:

i)

štyri mesiace odo dňa nadobudnutia účinnosti rozhodnutia prijatého podľa článku 13 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 na účely článku 11 ods. 3 uvedeného nariadenia v súvislosti s príslušnou treťou krajinou;

ii)

príslušný dátum určený podľa odseku 1.

3.   Výnimka uvedená v odseku 2 sa uplatňuje, len ak protistrany zmluvy o OTC derivátoch, ktoré sa nezúčtovávajú centrálne, spĺňajú všetky tieto podmienky:

a)

jedna protistrana je usadená v tretej krajine a druhá protistrana je usadená v Únii;

b)

protistrana usadená v tretej krajine je buď finančnou protistranou, alebo nefinančnou protistranou;

c)

protistrana usadená v Únii je jedným z týchto typov subjektov:

i)

finančnou protistranou, nefinančnou protistranou, finančnou holdingovou spoločnosťou, finančnou inštitúciou alebo podnikom pomocných služieb, ktoré podliehajú primeraným prudenciálnym požiadavkám, pričom protistrana z tretej krajiny uvedená v písmene a) je finančnou protistranou;

ii)

finančnou protistranou alebo nefinančnou protistranou, pričom protistrana z tretej krajiny uvedená v písmene a) je nefinančnou protistranou;

d)

obe protistrany sú v plnom rozsahu zahrnuté do tej istej konsolidácie v súlade s článkom 3 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

e)

obe protistrany podliehajú primeranému centralizovanému hodnoteniu rizika a postupom merania a kontroly;

f)

požiadavky kapitoly III sú splnené.

Článok 37

Uplatňovanie článku 9 ods. 1 a článkov 10 a 12

1.   Článok 9 ods. 1 a články 10 a 12 sa uplatňujú takto:

a)

od jedného mesiaca po dátume nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia v prípade protistrán, z ktorých obidve majú súhrnnú priemernú pomyselnú hodnotu OTC derivátov, ktoré sa nezúčtovávajú centrálne, vyššiu ako 3 000 miliárd EUR, alebo patria do skupín, z ktorých každá spĺňa uvedené kritérium;

b)

od dátumu, ktorý je najneskôr 1. marca 2017 alebo 1 mesiac po dátume nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia pre ostatné protistrany.

2.   Odchylne od odseku 1 sa vo vzťahu k zmluvám o termínovaných devízových forwardoch uvedeným v článku 27 písm. a) uplatňuje článok 9 ods. 1 a články 10 a 12 od jedného z týchto dátumov podľa toho, ktorý nastane skôr:

a)

od 31. decembra 2018, ak sa nariadenie uvedené v písmene b) ešte neuplatňuje;

b)

od dátumu nadobudnutia účinnosti delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) (*2) objasňujúce niektoré technické prvky týkajúce sa vymedzenia finančných nástrojov vo vzťahu k fyzicky plneným termínovaným devízovým forwardom alebo od dátumu určeného podľa odseku 1 podľa toho, ktorý dátum nastane neskôr.

Článok 38

Dátumy uplatňovania osobitných zmlúv

1.   Odchylne od článku 36 ods. 1 a článku 37 sa vo vzťahu ku všetkým OTC derivátom, ktoré sa nezúčtovávajú centrálne a ktoré sú akciovými opciami alebo opciami na akciové indexy, ustanovenia uvedené v článku 36 ods. 1 a článku 37 uplatňujú od 3 rokov po dátume nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

2.   Odchylne od článku 36 ods. 1 a článku 37, ak protistrana usadená v Únii uzatvorí zmluvu o OTC derivátoch, ktoré sa nezúčtovávajú centrálne, s inou protistranou, ktorá patrí do tej istej skupiny, ustanovenia uvedené v článku 36 ods. 1 a článku 37 sa uplatňujú od dátumov stanovených v súlade s uvedenými článkami alebo 4. júla 2017 podľa toho, čo nastane neskôr.

Článok 39

Výpočet súhrnnej priemernej pomyselnej hodnoty

1.   Na účely článkov 36 a 37 sa uvedená súhrnná priemerná pomyselná hodnota vypočítava ako priemer celkovej hrubej pomyselnej hodnoty, ktorá spĺňa všetky tieto podmienky:

a)

hodnoty sú zaznamenané v posledný obchodný deň marca, apríla a mája 2016 vzhľadom na protistrany uvedené v článku 36 ods. 1 písm. a);

b)

hodnoty sú zaznamenané v posledný obchodný deň marca, apríla a mája roku uvedeného v každom z písmen článku 36 ods. 1;

c)

priemer zahŕňa všetky subjekty skupiny;

d)

priemer zahŕňa všetky zmluvy o OTC derivátoch, ktoré sa nezúčtovávajú centrálne, uzatvorené skupinou;

e)

priemer zahŕňa všetky vnútroskupinové zmluvy o OTC derivátoch, ktoré sa nezúčtovávajú centrálne, z ktorých každá sa počíta raz, uzatvorené skupinou.

2.   Na účely odseku 1 sa PKIPCP, ktorým bolo udelené povolenie v súlade so smernicou 2009/65/ES, a alternatívne investičné fondy spravované správcami alternatívnych investičných fondov, ktorým bolo udelené povolenie alebo sú zaregistrovaní v súlade so smernicou 2011/61/EÚ, považujú za samostatné subjekty a pristupuje sa k nim oddelene, ak sú splnené tieto podmienky:

a)

fondy sú osobitnými oddelenými skupinami aktív na účely platobnej neschopnosti alebo konkurzu fondu;

b)

oddelené skupiny aktív nie sú zabezpečené kolaterálom, zaručené alebo inak finančne podporované inými investičnými fondmi alebo ich správcami.

Článok 40

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatim dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 4. októbra 2016

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER


(1)  Ú. v. EÚ L 201, 27.7.2012, s. 1.

(2)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 153/2013 z 19. decembra 2012, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012, pokiaľ ide o regulačné technické normy týkajúce sa požiadaviek na centrálne protistrany (Ú. v. EÚ L 52, 23.2.2013, s. 41).

(3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).

(4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).

(*1)  C(2016) 2398 final.

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12).

(6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov), a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/79/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 48).

(7)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/77/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 84).

(8)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 32).

(9)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 1095/2010 (Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 1).

(10)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 149/2013 z 19. decembra 2012, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012, pokiaľ ide o regulačné technické normy týkajúce sa nepriamych zúčtovacích mechanizmov, zúčtovacej povinnosti, verejného archívu, prístupu k miestu obchodovania, nefinančných protistrán, postupov zmierňovania rizika pre zmluvy o mimoburzových derivátoch, ktoré centrálna protistrana nezúčtovala (Ú. v. EÚ L 52, 23.2.2013, s. 11).

(11)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190).

(*2)  C(2016) 2398 final.


PRÍLOHA I

Spojitosť medzi pravdepodobnosťou zlyhania („PD“) a stupňami kreditnej kvality na účely článkov 6 a 7

Interný rating s PD, ktorá je rovnaká alebo nižšia ako hodnota v tabuľke 1, musí byť spojený s príslušným stupňom kreditnej kvality.

Tabuľka 1

Stupeň kreditnej kvality

Pravdepodobnosť zlyhania podľa vymedzenia v článku 4 bode 54 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 je nižšia ako alebo sa rovná:

1

0,10 %

2

0,25 %

3

1 %

4

7,5 %


PRÍLOHA II

Metodika úpravy hodnoty kolaterálu na účely článku 21

1.

Hodnota kolaterálu sa upraví takto:

Chodnota = C · (1 – HC – HFX)

kde:

C

=

trhová hodnota kolaterálu;

HC

=

zrážka vhodná pre daný kolaterál, vypočítaná podľa odseku 2;

HFX

=

zrážka zodpovedajúca nesúladu mien, vypočítaná podľa odseku 6.

2.

Protistrany uplatňujú na trhovú hodnotu kolaterálu zrážky najmenej v hodnote stanovenej v nasledujúcich tabuľkách 1 a 2:

Tabuľka 1

Zrážky v prípade dlhodobých ratingových hodnotení

Stupeň kreditnej kvality, s ktorým je spojené ratingové hodnotenie dlhových cenných papierov

Zostatková splatnosť

Zrážky pre dlhové cenné papiere emitované subjektmi uvedenými v článku 4 ods. 1 písm. c) až e) a písm. h) až k) (v %)

Zrážky pre dlhové cenné papiere emitované subjektmi uvedenými v článku 4 ods. 1 písm. f), g), l) až n) (v %)

Zrážky pre sekuritizačné pozície, ktoré spĺňajú kritériá uvedené v článku 4 ods. 1 písm. o) (v %)

1

≤ 1 rok

0,5

1

2

> 1 ≤ 5 rokov

2

4

8

> 5 rokov

4

8

16

2 – 3

≤ 1 rok

1

2

4

> 1 ≤ 5 rokov

3

6

12

> 5 rokov

6

12

24

4 alebo menej

≤ 1 rok

15

neuvádza sa

neuvádza sa

> 1 ≤ 5 rokov

15

neuvádza sa

neuvádza sa

> 5 rokov

15

neuvádza sa

neuvádza sa


Tabuľka 2

Zrážky v prípade krátkodobých ratingových hodnotení

Stupeň kreditnej kvality, s ktorým je spojené ratingové hodnotenie krátkodobých dlhových cenných papierov

Zrážky pre dlhové cenné papiere emitované subjektmi uvedenými v článku 4 ods. 1 písm. c) a j) (v %)

Zrážky pre dlhové cenné papiere emitované subjektmi uvedenými v článku 4 ods. 1 písm. m) (v %)

Zrážky pre sekuritizačné pozície, ktoré spĺňajú kritériá uvedené v článku 4 ods. 1 písm. o) (v %)

1

0,5

1

2

2 – 3 alebo menej

1

2

4

1.

Na akcie v hlavných indexoch, dlhopisy prevoditeľné na akcie v hlavných indexoch a na zlato sa vzťahuje zrážka vo výške 15 %.

2.

Pre prípustné podiely v PKIPCP predstavuje zrážka vážený priemer zrážok, ktorý by sa uplatnil na aktíva, do ktorých fond investoval.

3.

Na hotovostnú variačnú maržu sa vzťahuje zrážka vo výške 0 %.

4.

Na účely výmeny variačnej marže sa zrážka vo výške 8 % uplatňuje na všetky bezhotovostné kolaterály zložené v inej mene, než sú meny dohodnuté v individuálnej zmluve o derivátoch, príslušnej platnej rámcovej dohode o vzájomnom započítavaní alebo v príslušnej prílohe o úverovej podpore.

5.

Na účely výmeny počiatočnej marže sa zrážka vo výške 8 % uplatňuje na všetky hotovostné a bezhotovostné kolaterály zložené v inej mene, než je mena, v ktorej sa majú vykonať platby v prípade predčasného ukončenia alebo zlyhania v súlade s jednotnou zmluvou o derivátoch, príslušnou dohodou o výmene kolaterálu alebo príslušnou prílohou o úverovej podpore („mena ukončenia“). Každá z protistrán si môže zvoliť inú menu ukončenia. Ak sa v dohode mena ukončenia nestanovuje, zrážka sa uplatňuje na trhovú hodnotu všetkých aktív zložených ako kolaterál.


PRÍLOHA III

Vlastné odhady volatility v prípade zrážok, ktoré sa použijú na trhovú hodnotu kolaterálu na účely článku 22

1.

Výpočet upravenej hodnoty kolaterálu musí spĺňať všetky tieto podmienky:

a)

protistrany vychádzajú pri výpočte z jednostranného intervalu spoľahlivosti 99 %;

b)

protistrany vychádzajú pri výpočte z doby na zatvorenie pozície v trvaní najmenej 10 obchodných dní;

c)

protistrany počítajú zrážky preškálovaním denného preceňovania zrážok pomocou tohto vzorca druhej odmocniny času:

Formula

kde:

H

=

zrážka, ktorá sa má uplatňovať;

HM

=

zrážka pri dennom preceňovaní;

NR

=

skutočný počet obchodných dní medzi preceneniami;

TM

=

doba na zatvorenie pozície pre daný druh transakcie.

d)

protistrany musia zohľadniť nižšiu likviditu aktív nízkej kvality. V prípadoch, keď existujú pochybnosti o likvidite kolaterálu, upraví sa doba na zatvorenie pozície smerom nahor. Určia sa aj prípady, v ktorých sa z dôvodu historických údajov môže podceniť potenciálna volatilita. S takýmito prípadmi sa zaobchádza pomocou stresového scenára;

e)

dĺžka historického obdobia pozorovania, ktoré inštitúcie používajú na výpočet zrážok, je minimálne jeden rok. V prípade protistrán, ktoré na historické obdobie pozorovania používajú systém váženia alebo iné metódy, je dĺžka skutočného obdobia pozorovania aspoň jeden rok.

f)

trhová hodnota kolaterálu sa upraví takto:

Chodnota = C · (1 – H)

kde:

C

=

trhová hodnota kolaterálu;

H

=

zrážka vypočítaná v písmene c) vyššie.

2.

Na hotovostnú variačnú maržu sa môže vzťahovať zrážka vo výške 0 %.

3.

V prípade dlhových cenných papierov, ktoré majú ratingové hodnotenie od externej ratingovej agentúry, môžu protistrany použiť vlastné odhady volatility pre každú kategóriu cenného papiera.

4.

Pri určovaní príslušných kategórií cenných papierov na účely odseku 3 protistrany zohľadňujú druh emitenta cenného papiera, externé ratingové hodnotenie cenných papierov, ich zostatkovú splatnosť a ich modifikovanú duráciu. Odhady volatility musia byť reprezentatívne pre cenné papiere zahrnuté v danej kategórii.

5.

Výpočet zrážok, ktoré sú výsledkom uplatňovania odseku 1 písm. c), musí spĺňať všetky tieto podmienky:

a)

protistrana používa odhady volatility v procese každodenného riadenia rizík, a to aj vo vzťahu k svojim limitom pre expozície;

b)

keď je doba na uzatvorenie pozície používané protistranou pre daný typ zmlúv o OTC derivátoch dlhšia, než je uvedené v odseku 1 písm. b), uvedená protistrana zvýši svoje zrážky v súlade so vzorcom druhej odmocniny času uvedeným v písmene c) daného odseku.


PRÍLOHA IV

Štandardizovaná metóda výpočtu počiatočnej marže na účely článkov 9 a 11

1.

Pomyselné hodnoty alebo podľa potreby podkladové hodnoty zmlúv o OTC derivátoch v súbore vzájomného započítavania sa vynásobia percentuálnymi hodnotami stanovenými v nasledujúcej tabuľke 1:

Tabuľka 1

Kategória

Faktor navýšenia

Úver: zostatková doba splatnosti 0 – 2 roky

2 %

Úver: zostatková doba splatnosti 2 – 5 rokov

5 %

Úver so zostatkovou dobou splatnosti 5+ rokov

10 %

Komodita

15 %

Akcie

15 %

Devízy

6 %

Úroková sadzba a inflácia: zostatková doba splatnosti 0 – 2 roky

1 %

Úroková sadzba a inflácia: zostatková doba splatnosti 2 – 5 rokov

2 %

Úroková sadzba a inflácia: zostatková doba splatnosti 5+ rokov

4 %

Ostatné

15 %

2.

Hrubá počiatočná marža súboru vzájomného započítavania sa vypočíta ako súčet súčinov uvedených v odseku 1 pre všetky zmluvy o OTC derivátoch v súbore vzájomného započítavania.

3.

Na zmluvy, ktoré patria do viac ako jednej kategórie, sa uplatňuje tento postup:

a)

ak sa príslušný rizikový faktor pre zmluvy o OTC derivátoch dá jasne identifikovať, zmluvy sa zaradia do kategórie zodpovedajúcej tomuto rizikovému faktoru;

b)

ak nie je splnená podmienka uvedená v písmene a), zmluvy sa zaraďujú do tej kategórie spomedzi príslušných kategórií, ktorá má najvyšší faktor navýšenia;

c)

požiadavky na počiatočnú maržu súboru vzájomného započítavania sa vypočítajú podľa tohto vzorca:

čistá počiatočná marža = 0,4 * hrubá počiatočná marža + 0,6 * NGR * hrubá počiatočná marža.

kde:

i)

čistá počiatočná marža predstavuje zníženú hodnotu požiadaviek na počiatočnú maržu pre všetky zmluvy o OTC derivátoch s danou protistranou, ktoré sú zahrnuté do súboru vzájomného započítavania;

ii)

NGR predstavuje pomer čistej a hrubej hodnoty vypočítaný ako kvocient čistých reprodukčných nákladov súboru vzájomného započítavania s danou protistranou v čitateli a hrubých reprodukčných nákladov daného súboru vzájomného započítavania v menovateli;

d)

na účely písmena c) sú čisté reprodukčné náklady súboru vzájomného započítavania vyššie ako nula a nižšie ako súčet aktuálnych trhových hodnôt všetkých zmlúv o OTC derivátoch v súbore vzájomného započítavania;

e)

na účely písmena c) sa hrubé reprodukčné náklady súboru vzájomného započítavania rovnajú súčtu aktuálnych trhových hodnôt všetkých zmlúv o OTC derivátoch vypočítaných v súlade s článkom 11 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 a s článkami 16 a 17 delegovaného nariadenia (EÚ) č. 149/2013 s kladnými hodnotami v súbore vzájomného započítavania;

f)

pomyselná hodnota uvedená v odseku 1 sa môže vypočítať vzájomným započítaním pomyselných hodnôt zmlúv, ktoré majú opačný účinok, a s výnimkou ich pomyselnej sumy majú inak všetky zmluvné prvky identické.


Top