29.7.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 204/92

(1)

Dňa 26. februára 2016 vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2016/262 (ďalej len „dočasné nariadenie“) (2) Európska komisia (ďalej len „Komisia“) uložila dočasné antidumpingové clo na dovoz aspartámu s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „príslušná krajina“ alebo „ČĽR“) podľa článku 7 ods. 4 základného nariadenia.

(2)

Prešetrovanie sa začalo 30. mája 2015 na základe podnetu, ktorý 16. apríla 2015 podala spoločnosť Ajinomoto Sweeteners Europe SAS („ASE“) ako jediný výrobca aspartámu v Únii. Dňa 15. októbra 2015 spoločnosť ASE kúpila spoločnosť Hyet Holding BV a následne sa premenovala na Hyet Sweet SAS („Hyet“). Spoločnosť Hyet pokrýva 100 % výroby aspartámu a tvorí výrobné odvetvie Únie v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(3)

Ako sa uvádza v odôvodnení 18 dočasného nariadenia, prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. apríla 2014 do 31. marca 2015 (ďalej len „obdobie prešetrovania“). Skúmanie vývoja týkajúceho sa posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2011 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(4)

Po zverejnení základných skutočností a úvah, na základe ktorých bolo uložené dočasné antidumpingové clo (ďalej len „dočasné zverejnenie“), niekoľko zainteresovaných strán písomne vyjadrilo svoje stanovisko k predbežným zisteniam. Stranám, ktoré o to požiadali, bola poskytnutá možnosť vypočutia.

(5)

Rokovanie sa uskutočnilo na žiadosť Čínskej komory medzinárodného obchodu za prítomnosti zástupcov jedného vyvážajúceho výrobcu, Sinosweet Co., Ltd. K hlavným témam, o ktorých sa diskutovalo, patrila možnosť získať cenový záväzok, ako aj ďalšie návrhy a pripomienky k výpočtu dumpingového rozpätia. Uvedené pripomienky boli neskôr formálne predložené a zaoberá sa nimi toto nariadenie.

(6)

O zásah úradníka pre vypočutie v obchodnom konaní požiadal jeden vyvážajúci výrobca, Changmao Biochemical Engineering Co., Ltd. Hlavné témy, o ktorých sa diskutovalo, zahŕňali dôvody na zamietnutie trhovohospodárskeho zaobchádzania, výber analogickej krajiny, potrebu úpravy pri určovaní podhodnotenia ceny a údajnú neexistenciu príčinnej súvislosti medzi značnou ujmou a dumpingovým dovozom.

(7)

Komisia posúdila ústne a písomné pripomienky, ktoré predložili zainteresované strany, a podľa potreby príslušným spôsobom upravila predbežné zistenia.

(8)

Komisia informovala všetky strany o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých zamýšľala uložiť konečné antidumpingové clo na dovoz aspartámu s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a s konečnou platnosťou vybrať sumy zabezpečené dočasným clom (ďalej len „konečné zverejnenie“). Všetkým stranám bola poskytnutá lehota, v rámci ktorej mohli predložiť pripomienky týkajúce sa tohto konečného zverejnenia.

(9)

Pripomienky, ktoré predložili zainteresované strany, boli posúdené a v prípade vhodnosti sa zohľadnili.

(10)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa výberu vzorky dovozcov, odôvodnenia 8 až 10 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(11)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa výberu vzorky vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, odôvodnenia 11 a 12 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(12)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa individuálneho preskúmania, odôvodnenie 13 dočasného nariadenia sa potvrdzuje.

(13)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa žiadostí o trhovohospodárske zaobchádzanie (ďalej len „THZ“), odôvodnenie 14 dočasného nariadenia sa potvrdzuje.

(14)

Predmetným výrobkom zadefinovaným a bližšie objasneným v odôvodneniach 19 až 22 dočasného nariadenia je aspartám [1-metylester N-L-α–aspartyl-L-fenylalanínu, N-metylester kyseliny 3-amino-N-(α-karbometoxyfenetyl)-sukcínovej], CAS RN 22839-47-0, s pôvodom v ČĽR, v súčasnosti zaradený pod číselný znak KN ex 2924 29 98 (ďalej len „príslušný výrobok“ alebo „podobný výrobok“).

(15)

Po dočasnom zverejnení výrobné odvetvie Únie zopakovalo svoje obavy týkajúce sa možného obchádzania opatrení cez zmesi a prípravky obsahujúce aspartám. Výrobné odvetvie Únie takisto tvrdilo, že nebude mať ťažkosti so zavedením, ak by boli uložené clá na takéto zmesi a prípravky. Ako príklad uviedlo iné prešetrovanie týkajúce sa glutamanu sodného v Spojených štátoch.

(16)

V odpovedi na túto pripomienku je potrebné poznamenať, že v rámci posledného prešetrovania týkajúceho sa podobného výrobku v konečnej fáze dospelo k záveru, že vo viacerých členských štátoch a vo Švajčiarsku sa vyskytli značné ťažkosti vzhľadom na začlenenie takýchto zmesí a prípravkov v príslušnom výrobku. V dôsledku toho bolo rozhodnuté o ich odstránení z definície výrobku v konečnej fáze. Vzhľadom na podobnosť výrobkov (sladidlá s rovnakým uplatnením v potravinárskom a nápojovom a farmaceutickom sektore) je vysoko pravdepodobné, že podobné problémy by sa objavili aj v tomto prípade.

(17)

Ešte dôležitejšie je, že zistenia v rámci prešetrovania nepodporili tvrdenie, že riziko obchádzania cez zmesi a prípravky bolo vysoké. Spolupracujúci používatelia potvrdili, že každý následný výrobok a v rámci každého následného výrobku si typ/značka vyžaduje rôzne podiely rozličných sladidiel, preto by bol samostatný dovoz pre každú zmes úplne nepraktický. Dovoz aspartámu v tekutej forme (ako zmes s vodou) by si vyžadoval úplne odlišné a oveľa drahšie balenie a prepravu.

(18)

Na základe vyššie uvedených informácií sa zachováva definícia výrobku uvedená v odôvodnení 22 dočasného nariadenia.

(19)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa podobného výrobku, odôvodnenie 23 dočasného nariadenia sa potvrdzuje.

(20)

Ako sa uvádza v odôvodnení 26 dočasného nariadenia, žiadosť o THZ, ktorú predložil jeden vyvážajúci výrobca zaradený do vzorky, bola zamietnutá, pretože prešetrovanie ukázalo, že nespĺňala kritériá 2 a 3 článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia. Strana znovu zopakovala tvrdenia, že spĺňa tieto kritériá. Pokiaľ však ide o kritérium 2, strana neposkytla žiadne nové dôkazy ani argumenty, ako je napríklad opätovné preskúmanie predbežného posúdenia.

(21)

Pokiaľ ide o kritérium 3, strana odkazuje na nedávny rozsudok Všeobecného súdu (3), v ktorom Súdny dvor nesúhlasil s analýzou daňových stimulov Komisie v súvislosti s týmto kritériom. Je potrebné poznamenať, že rozsudok ešte nenadobudol platnosť. Ako sa uvádza v odôvodnení 31 dočasného nariadenia, každý prípad sa posudzuje podľa svojej skutkovej podstaty, a to na základe všetkých skutočností, ktoré má Komisia k dispozícii. Vzhľadom na neexistenciu ďalších argumentov a nových skutočností súvisiacich s charakterom konkrétnej analýzy daňových stimulov v danom prípade závery nemožno preskúmať.

(22)

Počas stretnutia s úradníkom pre vypočutie strana zopakovala tvrdenie uvedené v odôvodnení 29 dočasného nariadenia, že výhoda získaná z grantov preferenčných daňových režimov by sa mala považovať za subvencie, a teda existenciu subvencie nemožno klasifikovať ako deformáciu prenesenú z bývalého systému netrhového hospodárstva.

(23)

Ako sa uvádza v odôvodnení 32 dočasného nariadenia, cieľ posúdenia THZ je odlišný od cieľa v prípade antisubvenčného prešetrovania. Kým hodnotenie THZ sa zameriava na určenie toho, či spoločnosť pôsobí v podmienkach trhového hospodárstva na základe ustanovení článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia, antisubvenčné prešetrovanie sa zameriava na stanovenie toho, či spoločnosť získala prospech zo subvencií podliehajúcich vyrovnávacím opatreniam na základe ustanovení nariadenia o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín mimo EÚ (4). Preto majú tieto dve otázky svoj vlastný právny základ a musia sa riešiť samostatne. V prípade THZ je jedným z dôležitých aspektov posúdenia kritéria 3 to, či výrobné náklady a finančná situácia prešetrovaných spoločností podliehajú významným deformáciám preneseným z bývalého systému netrhového hospodárstva a nie to, či spoločnosť získala prospech zo subvencií podliehajúcich vyrovnávacím opatreniam.

(24)

V každom prípade sa v odôvodnení 29 dočasného nariadenia vysvetľuje, že uvedený vyvážajúci výrobca nesplnil kritérium 3, a to nielen z dôvodu daňových stimulov, ktoré dostal, ale aj vzhľadom na výhody získané pri kúpe svojich práv na užívanie pozemkov. V súvislosti s právami na užívanie pozemkov táto strana tvrdila, že súbor dokumentácie predloženej v tomto prípade bol rovnaký ako súbor dokumentácie predložený v dvoch predchádzajúcich prešetrovaniach, v ktorých jej bolo napokon priznané THZ. No záver, že kritérium 3 nie je splnené, nebol založený len na dokumentoch predložených v predchádzajúcich prešetrovaniach, ale aj na nových dôkazoch získaných počas tohto aktuálneho prešetrovania, a to konkrétne na správe o ocenení nehnuteľnosti vypracovanej nezávislým audítorom. Tento dokument je prílohou prospektu zverejneného na hongkongskej burze cenných papierov pre potenciálnych investorov. Správa poukazuje na to, že existuje výrazný rozdiel medzi cenou zaplatenou vyvážajúcim výrobcom za jeho právo na užívanie pozemkov a trhovou hodnotou. Na základe uvedeného sa usúdilo, že strana nezískala právo na užívanie pozemkov za trhovú hodnotu a kritérium 3 sa nepovažujú za splnené.

(25)

Na základe uvedených skutočností sa tvrdenie vyvážajúceho výrobcu zamieta a odôvodnenia 24 až 37 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(26)

Po dočasnom zverejnení tri zainteresované strany vyjadrili obavy, pokiaľ ide o výber Japonska ako analogickej krajiny, a najmä výrobcu Ajinomoto Co., Japonsko (ďalej len „Ajinomoto Japonsko“), ktorá je materskou spoločnosťou navrhovateľa, a o stanovenie normálnej hodnoty pre ČĽR na základe tejto krajiny.

(27)

Strany tvrdili najmä to, že spoločnosť Ajinomoto Japonsko má monopolné postavenie na svojom domácom trhu, kde je schopná predávať za výrazne vyššie ceny v porovnaní s ostatnými trhmi, ako sú Kórea alebo ČĽR, kde prebieha hospodárska súťaž. Počas vypočutia úradníkom pre vypočutie jedna strana tvrdila, že spoločnosť Ajinomoto Japonsko má dominantné postavenie na svojom domácom trhu, má v zásade 100 % podiel na trhu, a preto v Japonsku neexistuje žiaden dovoz ani konkurencia. Okrem toho sa strany domnievajú, že Japonsko zjavne nie je vhodnou analogickou krajinou, keďže rozdiely medzi japonským a čínskym trhom sú jasné a ukazuje ich vysoká úroveň zistených dumpingových rozpätí uvedených v dočasnom nariadení. Tvrdili tiež, že prítomnosť viacerých domácich výrobcov na domácom čínskom trhu zabezpečuje väčšiu konkurencieschopnosť, a zisk zaznamenaný čínskymi výrobcami na ich domácom trhu je podstatne nižší ako ten, ktorý uviedol výrobca z analogickej krajiny.

(28)

Ďalšia strana tvrdila, že výber Japonska ako analogickej krajiny je tým najhorším scenárom a že výsledok porovnania medzi japonskými cenami a čínskymi cenami ukazuje, že nejde o reálnu ani najrozumnejšiu voľbu.

(29)

V počiatočnej fáze prešetrovania Komisia požiadala o spoluprácu iné tretie krajiny na účely výberu vhodnej analogickej krajiny. Prešetrovanie ukázalo, že svetová produkcia aspartámu je sústredená v niekoľkých krajinách: ČĽR, Francúzsku, Japonsku a Kórei. Oslovení boli známi výrobcovia v Japonsku a Kórei. Jediný známy kórejský výrobca odmietol spolupracovať. Ako bolo prediskutované v dočasnom štádiu, len výrobca v Japonsku súhlasil so spoluprácou a Japonsko bolo tak jedinou treťou krajinou s trhovým hospodárstvom, ktoré bolo k dispozícii ako analogická krajina. Tieto údaje boli použité na stanovenie bežných hodnôt v dočasnom nariadení.

(30)

Komisia konštatuje, že výber Japonska namietajú viaceré strany, predovšetkým z dôvodu vysokého podielu spoločnosti Ajinomoto Japonsko na domácom trhu a údajnej obmedzenej hospodárskej súťaži na tomto trhu. Zmluvné strany však nepredložili žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení v tejto súvislosti. Prešetrovanie nepreukázalo, že Japonsko nie je otvorený trh kvôli dovozným obmedzeniam, ako sú vysoké clá alebo iné poplatky a množstevné obmedzenia, a v skutočnosti sa zistilo, že aspartám sa na japonský trh dováža, vrátane dovozu z ČĽR a Kórey.

(31)

Aj napriek tomu Komisia ďalej skúmala podmienky hospodárskej súťaže, za akých sa cena podobného výrobku tvorí v Japonsku, aby zhodnotila vhodnosť Japonska ako analogickej krajiny pre ČĽR. Ako už bolo uvedené, na japonskom trhu pôsobí len jeden výrobca konkurujúci dovozu z ČĽR a Kórey. Dôležitejšie je, že sa zistilo, že ziskové rozpätia, ktoré japonský výrobca dosiahol u zákazníkov, sa veľmi odlišujú v závislosti od typu a veľkosti zákazníkov. Prešetrovanie neodhalilo žiadne rozumné dôvody na výrazné rozdiely medzi ziskovými rozpätiami. Predovšetkým sa nezistilo, že by rozdiely ziskových rozpätí bolo možné vysvetliť napríklad predaným množstvom. Preto sa vzhľadom na túto nevyriešenú otázku usúdilo, že použitie cien, ktoré prinášajú takúto iracionálnu odchýlku ziskov, by spôsobilo skutočne neprimerané a nevhodné určenie normálnej hodnoty.

(32)

Na tomto základe musela Komisia v konečnom štádiu použiť akýkoľvek iný primeraný základ na stanovenie normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia. Preto normálna hodnota pre ČĽR vychádzala z cien výrobného odvetvia Únie, náležite upravenej tak, aby zahŕňala primerané ziskové rozpätie.

(33)

Ako primeraný základ na stanovenie normálnej hodnoty pre vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, ktorým nebolo udelené THZ podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia, sa použili ceny jediného výrobcu v Únii za podobný výrobok na trhu Únie.

(34)

Po prvé, Komisia skúmala, či je v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia celkový objem predaja podobného výrobku nezávislým zákazníkom v Únii celkovo reprezentatívny. Na tieto účely sa tento celkový objem predaja porovnával s celkovým objemom vývozu príslušného výrobku do Únie v prípade každého z čínskych vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. Na tomto základe sa zistilo, že výrobca z Únie predával podobný výrobok v reprezentatívnych množstvách na trh Únie.

(35)

Po druhé, Komisia identifikovala druhy výrobkov, ktoré na domácom trhu predáva výrobca z Únie, a ktoré boli rovnaké ako druhy výrobkov predávané na vývoz do Únie čínskymi vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky. Porovnala podľa typu výrobku objem predaja v Únii s vývozom do Únie na strane každého spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu. Toto porovnanie ukázalo, že len jeden druh výrobku vyrobeného v Únii sa úplne zhodoval s druhom výrobku vyvážaným čínskymi vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky.

(36)

Komisia následne skúmala v prípade výrobcov z Únie, či tento druh výrobku predávaný na trhu Únie možno považovať za predávaný v rámci bežného obchodovania podľa článku 2 ods. 4 základného nariadenia. Normálna hodnota sa zakladá na skutočnej domácej cene jednotlivých druhov výrobku, bez ohľadu na to, či je tento predaj ziskový, alebo nie, ak objem predaja za čistú predajnú cenu rovnakú alebo vyššiu ako vypočítané výrobné náklady predstavuje viac ako 80 % celkového objemu predaja tohto druhu výrobku, a keď vážený priemer predajných cien tohto druhu výrobku je rovnaký alebo vyšší ako jednotkové výrobné náklady. Keďže tento typ výrobku nebol ziskový, normálna hodnota nemohla byť založená na váženom priemere cien domáceho predaja počas obdobia prešetrovania, ale musela byť vypočítaná, ako sa uvádza v nižšie uvedenom odôvodnení 37.

(37)

A na záver, Komisia identifikovala druhy výrobku vyvážané z ČĽR do Únie a nepredávané výrobným odvetvím Únie na trhu Únie a stanovila normálnu hodnotu na základe článku 2 ods. 3 a 6 základného nariadenia. Na stanovenie normálnej hodnoty pre tieto druhy výrobku a nerentabilných druhov výrobku, o ktorých sa diskutuje v predchádzajúcom odôvodnení, Komisia použila priemerné výrobné náklady najbližších druhov výrobku vyrábaných výrobcom z Únie a pripočítala suma za predajné, všeobecné a administratívne (ďalej len „PVaA“) náklady a zisk zodpovedajúci sumám váženého priemeru, ktoré vznikli výrobcovi z Únie pri predaji podobného výrobku na domácom trhu v rámci bežného obchodovania počas obdobia prešetrovania.

(38)

Okrem toho treba v odpovedi na tvrdenie zmluvnej strany týkajúce sa údajného nedostatku informácií o podrobnej charakteristike výrobku spresniť, že na rozdiel od iných produktov, ktoré podliehajú antidumpingovým prešetrovaniam, ako napríklad určité spojovacie materiály zo železa alebo ocele z ČĽR, príslušný výrobok a podobný výrobok v súčasnom prešetrovaní sú dosť homogénne s obmedzenými typmi a variantmi. Ako príklad uvádzame, že väčšina druhov výrobkov, ktoré predávajú čínski vyvážajúci výrobcovia, mala rovnaké základné vlastnosti týkajúce sa používania, koncentrácie, balenia a zloženia.

(39)

Napriek tomu, aby sme podrobnejšie vysvetlili metodiku použitú na stanovenie normálnej hodnoty, treba poznamenať, že Komisia identifikovala šesť osobitných vlastností, ktoré sú dôležité pre podrobné definície rôznych druhov výrobku: fyzikálna forma, koncentrácia, typ obalu, veľkosť balenia, používanie a zloženie. Do Únie bolo vyvážaných päť druhov výrobkov z ČĽR a pri týchto druhoch sa zistila len jedna vlastnosť odlišná od druhov výrobkov predávaných v Únii výrobným odvetvím Únie.

(40)

V konečnom zverejnení Komisia poskytla každému čínskemu vyvážajúcemu výrobcovi vlastnosti a typ výrobku použitého pri stanovovaní normálnych hodnôt so zreteľom na všetky druhy výrobkov vrátane druhov vyvážaných z ČĽR do Únie, ktoré nezodpovedali úplne druhom výrobkov predávaným v Únii výrobným odvetvím Únie, ako je vysvetlené vyššie v odôvodneniach 35 a 39.

(41)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa vývozných cien, odôvodnenia 51 až 53 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(42)

Jedna strana nesúhlasila so zamietnutím jej nároku na úpravu súvisiacu so zohľadnením menovej konverzie v jej zúčtovacích zmluvách na základe článku 2 ods. 10 písm. j) základného nariadenia. Ako je vysvetlené v odôvodnení 57 dočasného nariadenia, prešetrovanie ukázalo, že neexistuje žiadna priama súvislosť medzi devízovými zmluvami a predajnou zmluvou o obchodnom vývoze. Táto strana neposkytla žiadne nové dôkazy ani argumenty na opakované preskúmanie predbežného posúdenia.

(43)

Na základe uvedených skutočností bolo tvrdenie vyvážajúceho výrobcu zamietnuté. Navyše, ak vezmeme do úvahy použitie cien výrobného odvetvia Únie na stanovenie normálnej hodnoty, nie je potrebné reagovať na pripomienky týkajúce sa porovnania japonského podobného výrobku s príslušným výrobkom.

(44)

Po konečnom zverejnení Komisia dostala pripomienky od troch zainteresovaných strán.

(45)

Prvá zainteresovaná strana tvrdila, že údaje navrhovateľa sa nesmú použiť na stanovenie normálnej hodnoty, pretože by to bolo neobjektívne a nie neutrálne. Zainteresovaná strana sa domnieva, že jediným riešením je používať čínske údaje.

(46)

Údaje výrobcu z Únie, na základe ktorých bola normálna hodnota stanovená, sa overili na mieste a zistilo sa, že sú spoľahlivé a presné. Za týchto okolností nie je vzťah japonského výrobcu a výrobcu z Únie prekážkou použitia údajov výrobcu z Únie. Použitie údajov z Únie na stanovenie normálnej hodnoty je uvedené v článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia. Toto tvrdenie sa preto zamieta.

(47)

Tá istá zainteresovaná strana tvrdila, že rozhodnutie o použití údajov výrobného odvetvia Únie porušilo jej právo na včasné informovanie. V tejto súvislosti Komisia posúdila zverejnenie ako dostatočné, pretože obsahuje údaje týkajúce sa výrobcu z Únie. Okrem toho zainteresovaná strana dostala príležitosť vyjadriť svoje pripomienky.

(48)

A napokon, tá istá zúčastnená strana tvrdila, že existujú rozdiely vo výrobných nákladoch medzi výrobcom z Únie a čínskym výrobcom aspartámu, najmä pokiaľ ide o výrobný proces, na dodatočné poskytované služby a typ používanej energie z dôvodu uplatňovania dodatočných požiadaviek na regulačné špecifikácie, ako sú napríklad požiadavky týkajúce sa ťažkých kovov a arzénu, koliformných baktérií, E. coli, prístupu k surovinám, výdavkov na patenty, 13 mesačných miezd a nákladov na balenie. Zainteresovaná strana tvrdila, že tieto rozdiely ovplyvňujú cenovú porovnateľnosť medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou. Druhá zainteresovaná strana tvrdila, že výrobné odvetvie Únie zaplatilo licenčné poplatky za rozpustný aspartám, výrobok, ktorý sa nevyrába v ČĽR, a preto žiada príslušné zrevidovanie dumpingových výpočtov.

(49)

Zainteresované strany neodôvodnili svoje tvrdenia o tom, že údajné rozdiely vo výrobných nákladoch ovplyvňujú cenovú porovnateľnosť v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. Predovšetkým neboli predložené žiadne dôkazy, že zákazníci sústavne platia rozdielne ceny na domácom trhu v dôsledku rozdielu v týchto faktoroch. Z hľadiska spotrebiteľov, ktorí nie sú pripravení platiť iné ceny, sa domáce i vyvážané výrobky považujú za podobné. Na základe toho sú tieto tvrdenia zamietnuté.

(50)

Tretia zainteresovaná strana tvrdila, že Komisia výslovne neuviedla, či pri vytváraní normálnej hodnoty boli použité priemerné sumy na PVaA výdavky a zisk pre všetky výrobky predávané v Únii, alebo iba PVaA výdavky týkajúce sa najbližšieho druhu výrobku. Prvá zainteresovaná strana tvrdila, že vzhľadom na situáciu v podnikaní s aspartámom nemôže ziskovosť presiahnuť 3 %. Ako je vysvetlené v odôvodnení 50 dočasného nariadenia, Komisia pripomína, že na vytvorenie normálnych hodnôt pridala primeranú sumu na PVaA výdavky a zisk zodpovedajúcu váženému priemeru súm skutočne dosiahnutých výrobcom z Únie pri predaji podobného výrobku na domácom trhu v rámci bežného obchodovania počas obdobia prešetrovania v súlade s článkom 2 ods. 6 základného nariadenia.

(51)

Tretia zúčastnená strana potvrdila svoje tvrdenie o úprave na zohľadnenie menovej konverzie vo svojich zúčtovacích zmluvách. Keďže neexistujú žiadne nové dôkazy ani argumenty na opätovné preskúmanie predbežného posúdenia, toto tvrdenie sa zamieta.

(52)

Prvá zainteresovaná strana zopakovala svoje tvrdenie, že zamietnutie THZ je neopodstatnené a v rozpore s predchádzajúcimi rozhodnutiami Komisie, ako aj to, že daňové stimuly a granty by sa nemali považovať za deformáciu prenesenú z netrhového hospodárstva. Tieto tvrdenia sú analyzované v odôvodneniach 21 až 23.

(53)

Táto zainteresovaná strana navyše tvrdila, že prospekt uvedený v odôvodnení 24 bol zohľadnený v predchádzajúcom THZ.

(54)

Daná zainteresovaná strana nepreukázala, že tento dokument má nejaký vplyv na ocenenie práv na užívanie pozemkov v predchádzajúcich rozhodnutiach o THZ. V každom prípade je pri každom prešetrovaní rozhodnutie o THZ vykonané nezávisle, teda na základe osobitných okolností tohto prešetrovania.

(55)

Táto zainteresovaná strana takisto tvrdila, že prospekt oceňovania nemožno porovnávať s cenou zo zmluvy o kúpe pozemku, pretože bol predaný bez úpravy a pripravený.

(56)

Pokiaľ ide o ocenenie práv na užívanie pozemkov, Komisia oznámila dotknutej strane podrobnú metodiku používanú na odhad rozdielu medzi reálnou trhovou hodnotou a skutočnými nákladmi. V tomto ohľade boli celkové stavebné náklady odpočítané od celkového odhadu za parcelu vrátane budov a inžinierskych stavieb. Zistilo sa, že rozdiel + 35 % je významný a možno ho vysvetliť iba tým, že v čase transakcie medzi spoločnosťou a miestnymi orgánmi bola cena za prevod výrazne nižšia ako reálna trhová hodnota. Ako tvrdí zainteresovaná strana, skutočnosť, že v predchádzajúcich prešetrovaniach bol rozdiel medzi reálnou trhovou hodnotou a skutočnými nákladmi zhodnotený inak, nemení zistenia tohto prešetrovania.

(57)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, predbežné dumpingové rozpätia uvedené v odôvodneniach 61 to 67 dočasného nariadenia sa potvrdzujú a konečné dumpingové rozpätia vyjadrené ako percento ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, sú takéto:

(58)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa vymedzenia výrobného odvetvia Únie a výroby Únie, odôvodnenia 68 a 69 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(59)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa spotreby v Únii, potvrdzujú sa odôvodnenia 70 až 73 dočasného nariadenia.

(60)

Jedna strana tvrdila, že jej práva na obhajobu boli porušené, keďže dovozné štatistiky neboli zverejnené. Táto strana takisto požiadala o vysvetlenie, ako boli objemy a hodnoty príslušného výrobku z dostupných štatistík zúžené, a požiadala o objasnenie, na základe akej databázy a akým spôsobom boli tieto množstvá/hodnoty podrobené krížovej kontrole, ako je to uvedené v odôvodnení 71 dočasného nariadenia. Daná strana požiadala o prístup k dovozným štatistikám.

(61)

Komisia potvrdzuje, že objem čínskeho dovozu a ceny sa stanovili na základe údajov poskytnutých výskumnou spoločnosťou CCM so sídlom v Číne (5). Tieto údaje boli podrobené krížovej kontrole s informáciami dostupnými v oficiálnej čínskej exportnej databáze, ktorú vedú čínske colné orgány. Údaje získané z čínskej exportnej databázy sú pre zainteresované strany dostupné na nahliadnutie v spise, ktorý nemá dôverný charakter. Okrem toho sú tiež verejne prístupné po zaplatení. CCM i čínska exportná databáza majú špecifický kód (29242930) výlučne pre aspartám, a preto boli dostatočne konkrétne a nebolo potrebné žiadne zúženie.

(62)

Merná jednotka použitá v odôvodnení 76 a tabuľke 3 dočasného nariadenia obsahuje administratívnu chybu. Ceny uvedené v odôvodnení 76 a v tabuľke 3 dočasného nariadenia sú uvedené v EUR/kg a nie v EUR/tona.

(63)

Keďže neexistujú žiadne iné pripomienky, potvrdzujú sa závery dočasného nariadenia týkajúce sa objemu, trhového podielu a priemerných cien dovozu z ČĽR opísané v odôvodneniach 74 až 77 a merná jednotka v odôvodnení 76 a tabuľke 3 dočasného nariadenia je upravená na EUR/kg.

(64)

Jedna zainteresovaná strana požiadala Komisiu, aby preskúmala analýzu podhodnotenia ceny s prihliadnutím na rozdiely v druhu obalu. Táto strana predložila na podporu svojho tvrdenia cenové ponuky pre rôzne obalové materiály. Ďalšia strana tvrdila, že výpočet podhodnotenia berie do úvahy rozdiely vo výrobnom procese a kúpnu cenu suroviny z dôvodu námornej dopravy a medzinárodného poistenia, pretože tieto parametre majú údajne významný vplyv na jednotkovú cenu konečného výrobku.

(65)

Jedna zainteresovaná strana takisto tvrdila, že keďže výrobné odvetvie Únie nestratilo žiaden podiel na trhu, je podhodnotenie ceny irelevantné, pretože by bolo relevantné jedine vtedy, ak by dovoz z ČĽR ovládol trhový podiel výrobného odvetvia Únie.

(66)

Po prvé, ako bolo vysvetlené v odôvodnení 79 dočasného nariadenia, prešetrovaním sa ukázalo, že obal nie je hnacím motorom ceny. Okrem toho na základe analýzy cenových ponúk, ktoré strana poskytla, Komisia zistila, že poukazujú na rozdiel v nákladoch na balenie maximálne vo výške 0,33 RMB/kg (čo zodpovedá sume 0,046/kg), ktorý je zanedbateľný pri výrobku s priemernou cenou vyššou ako alebo rovnou približne 10 EUR/kg.

(67)

Po druhé, výpočty ujmy sú založené na porovnateľných cenách výrobného odvetvia Únie a cenách dovozov počas obdobia prešetrovania, ako sa uvádza v odôvodnení 78 dočasného nariadenia. Pri akýchkoľvek rozdieloch medzi ČĽR a Úniou týkajúcich sa ceny surovín musí byť preukázané, že majú vplyv na porovnateľnosť cien. Nie je nezvyčajné, že výrobcovia v jednej krajine nakupujú suroviny za odlišné ceny ako výrobcovia v inej krajine. Takýto rozdiel v nákladoch sa však nemusí nevyhnutne premietnuť do rozdielov v cenách ani nemusí nevyhnutne ovplyvniť spravodlivé porovnanie cien, pretože predstavuje len jeden z prvkov ceny a nie všetky. V každom prípade zainteresovaná strana neodôvodnila svoje tvrdenie, ako by údajný rozdiel v nákladoch na suroviny ovplyvnil porovnateľnosť cien. Preto sa toto tvrdenie zamieta.

(68)

Po tretie, pri prešetrovaní sa zistilo, že výrobný proces používaný výrobcom z Únie a čínskymi vyvážajúcimi výrobcami je podobný. Zainteresovaná strana okrem toho nepreukázala, aký druh úpravy, ak vôbec, by sa mal urobiť v dôsledku rozdielu vo výrobnom procese. Toto tvrdenie sa preto zamieta.

(69)

Po konečnom zverejnení zainteresované strany zopakovali svoje tvrdenie, že rozdiely ovplyvňujúce cenovú porovnateľnosť, ktoré sú uvedené v odôvodnení 48, by sa mali zvážiť aj vo výpočtoch cenového podhodnotenia. Okrem toho zainteresovaná strana tvrdila, že pre jedného z jej klientov, obchodníka, je potrebné do výpočtu podhodnotenia započítať určité ziskové rozpätie.

(70)

Prešetrovaním sa nezistilo, že na podobný výrobok, ktorý je komoditným výrobkom, existuje cenová prirážka. Pri prešetrovaní sa zistilo, že neexistuje kvalitatívny ani žiaden iný rozdiel medzi príslušným výrobkom a podobným výrobkom, ktorý by bol systematicky zohľadnený v cenách. Pokiaľ ide o tvrdenie týkajúce sa pridania ziskového rozpätia k výrobným nákladom obchodníka po dovoze, Komisia pripomína, že výpočty vychádzajú z cien platených prvým nezávislým zákazníkom bez ohľadu na to, či ide o obchodníka alebo nie. Uvedené tvrdenia sa preto zamietajú.

(71)

Tvrdenie, že podhodnotenie ceny je relevantné iba v prípadoch, keď dumpingový dovoz ovládne trhový podiel odvetvia, je neopodstatnené a neodráža znenie článku 3 ods. 3 základného nariadenia. Toto tvrdenie sa zamieta.

(72)

Po konečnom zverejnení zainteresovaná strana spochybnila záver Komisie a uviedla, že podhodnotenie ceny nemalo podstatný vplyv na ekonomické parametre výrobného odvetvia Únie.

(73)

Komisia sa domnieva, že článok 3 ods. 3 a článok 3 ods. 6 základného nariadenia umožňujú stanovenie ujmy na základe objemu a/alebo cenových ukazovateľov. Tvrdením o významnosti podhodnotenia ceny sa zaoberá oddiel 4.5.

(74)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa podhodnotenia ceny, odôvodnenia 78 až 80 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(75)

Hospodárska výkonnosť výrobného odvetvia Únie bola posúdená na základe preskúmania všetkých hospodárskych faktorov uvedených v článku 3 ods. 5 základného nariadenia. Všetky ekonomické ukazovatele (okrem podielu na trhu a výrobnej kapacity) sa počas posudzovaného obdobia zhoršili. Je potrebné zdôrazniť, že na stanovenie ujmy nemusia všetky ukazovatele vykazovať trend spôsobujúci ujmu, keďže ani jeden z nich nie je rozhodujúci v súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia.

(76)

Prešetrovaním sa zistilo, že vzhľadom na vysoký objem čínskeho dumpingového dovozu, ktorý výrazne podhodnocoval ceny Únie (o 21,1 % počas obdobia prešetrovania), výrobné odvetvie Únie nemalo inú možnosť než znížiť svoje predajné ceny napriek jeho zhoršujúcej sa situácii. Tento pokles predajných cien mal priamy negatívny dopad na jeho rentabilitu, peňažný tok, investície a návratnosť investícií. Výrazné zhoršenie týchto ukazovateľov ujmy je preto jasným signálom značnej ujmy spôsobenej dumpingovým dovozom z Číny. Zainteresované strany nepredložili žiadne nové dôkazy ani argumenty proti tomuto záveru.

(77)

Zainteresovaná strana spochybnila skutočnosť, že výrobné odvetvie Únie bolo nútené znížiť svoje ceny, aby si udržalo svoj podiel na trhu, pretože napriek 21,1 % podhodnoteniu znížilo svoje ceny len o 7 %.

(78)

V reakcii na toto tvrdenie je potrebné zdôrazniť, že podhodnotenie ceny neznamená čisto porovnanie cien, ale riadi sa metodikou uvedenou v odôvodneniach 78 až 80 dočasného nariadenia, a preto sa jeho veľkosť nemusí nevyhnutne odrážať vo vývoji cien výrobného odvetvia Únie. V každom prípade je potrebné pripomenúť, že výrobné odvetvie Únie bolo nútené nepretržite znižovať svoje ceny počas celého posudzovaného obdobia napriek jeho zhoršujúcej sa hospodárskej situácii a stratovosti už v roku 2013. V tejto súvislosti nemožno 7 % pokles cien považovať za bezvýznamný.

(79)

Na základe uvedeného sa záver uvedený v odôvodnení 106 dočasného nariadenia, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia, týmto potvrdzuje.

(80)

Niektoré strany tvrdili, že niektoré ukazovatele, ako napríklad výrobná kapacita, nepodliehajú nepriaznivej tendencii a iné, ako napríklad objem predaja, podiel na trhu a úroveň predajných cien, mali byť analyzované v súvislosti s klesajúcou spotrebou počas posudzovaného obdobia.

(81)

Pokiaľ ide o výrobnú kapacitu, skutočne zostala počas posudzovaného obdobia stabilná. Príčinou je skutočnosť, že výrobné odvetvie Únie pozostáva z jediného výrobcu, ktorý má integrovaný výrobný závod založený na starostlivo zosúladených krokoch pri výrobe, ktoré obmedzujú možnosť náhleho zníženia kapacity bez veľkých a nákladných úprav. Výrobné odvetvie Únie však zmiernilo účinky poklesu dopytu zintenzívneným odstavením výroby, ako je vysvetlené v odôvodnení 84 dočasného nariadenia. Okrem toho výrobné odvetvie Únie znížilo svoje fixné náklady s cieľom zmierniť vplyv poklesu dopytu na výrobné náklady.

(82)

Po konečnom zverejnení jedna zainteresovaná strana tvrdila, že neboli poskytnuté žiadne podrobnosti o tom, ako výrobné odvetvie Únie znížilo svoje fixné náklady. Uvedená zainteresovaná strana okrem toho tvrdila, že akékoľvek zníženie fixných nákladov bolo prinajlepšom okrajovou záležitosťou. Táto zainteresovaná strana tvrdila, že výrobné odvetvie Únie sa nedokázalo prispôsobiť vývoju na trhu Únie a že následne akúkoľvek ujmu, ktorú utrpelo, si spôsobilo samo.

(83)

Komisia v tejto súvislosti pripomína, že podrobnosti o znížení fixných nákladov výrobného odvetvia Únie boli uvedené v odôvodnení 84 dočasného nariadenia. Okrem toho sa výrobné odvetvie Únie prispôsobilo zníženiu dopytu úpravou svojich výrobných procesov na nižší výkon. Komisia dôkladne analyzovala vývoj fixných nákladov počas posudzovaného obdobia. Prešetrovaním sa zistilo, že výrobné odvetvie Únie bolo schopné výrazne znížiť svoje celkové fixné náklady a v dôsledku toho sa v rovnakom období fixné náklady na tonu zvýšili len o 24 %. Ak by výrobné odvetvie Únie neprijalo opatrenia opísané vyššie a v odôvodnení 84 dočasného nariadenia, fixné náklady by vzrástli o 66 %. Na základe toho Komisia trvá na svojom závere, že výrobné odvetvie Únie prijalo vhodné opatrenie na prispôsobenie sa poklesu predaja a dokázalo výrazne znížiť svoje fixné náklady. Na základe vyššie uvedeného nebolo tvrdenie, že ujmu si spôsobilo samotné výrobné odvetvie Spoločenstva, potvrdené zisteniami prešetrovania, a preto sa zamieta.

(84)

Pri prešetrovaní sa zistilo, že ceny dumpingového dovozu z ČĽR sa počas posudzovaného obdobia znížili o 12 %. Takéto správanie cien nemožno vysvetliť vývojom cien surovín. Je tiež dôležité zdôrazniť, že čínske dumpingové dovozy predstavujú hlavnú časť predaja na trhu Únie, a preto majú významný vplyv na tento trh, ktorý je hlavným trhom pre výrobné odvetvie Únie. Ako sa okrem toho uvádza v odôvodnení 76, rozdiel, ktorým čínsky dovoz podhodnocoval ceny výrobného odvetvia Únie počas obdobia prešetrovania, predstavoval 21,1 %. V dôsledku toho výrobné odvetvie Únie nemalo inú možnosť, než znížiť svoje predajné ceny, aby zostalo dostatočne príťažlivé a obmedzilo straty objemu predaja a podielu na trhu. Komisia zhromaždila dôkazy o zmluvných rokovaniach používateľov a distribútorov aspartámu, ktoré preukazujú, že ceny čínskych dovozov sa využívali na vyvíjanie tlaku na výrobné odvetvie Únie. To malo priamy negatívny vplyv najmä na ziskovosť výrobného odvetvia Únie, peňažný tok, investície a návratnosť investícií. Zhoršenie týchto ukazovateľov ujmy je teda priamo spojené s dumpingovým čínskym dovozom a toto spojenie nie je ovplyvnené poklesom spotreby v Únii.

(85)

Pokiaľ ide o odôvodnenie 110 dočasného nariadenia, jedna strana tvrdila, že zdroj štatistických údajov o vývoji cien surovín by sa mal zverejniť a spochybnila zistenie, že dve hlavné suroviny pokrývajú len 25 % celkových výrobných nákladov príslušného výrobku/podobného výrobku. Na základe údajov o nákladoch zmluvnej strany by tieto dve suroviny predstavovali približne 50 % celkových výrobných nákladov vyvážajúcich výrobcov, a preto by Komisia mala opätovne zvážiť závery uvedené v odôvodnení 110 dočasného nariadenia.

(86)

Informácie týkajúce sa cien surovín boli získané od spoločnosti CCM a ich otvorené zhrnutie bolo po zohľadnení týchto pripomienok predložené po zverejnení dočasného nariadenia na nahliadnutie zainteresovaným stranám v spise, ktorý nemá dôverný charakter.

(87)

Ako je vysvetlené v odôvodnení 110 dočasného nariadenia, príslušný výrobok/podobný výrobok sa vyrába zmiešaním dvoch aminokyselín (kyselina L-asparágová a L-fenylalanín) vo viac-menej rovnakom pomere. Po prijatí dodatočných štatistických údajov o OP v porovnaní s rokom 2014 bol vývoj cien surovín upravený. Počas posudzovaného obdobia sa cena kyseliny L-asparágovej zvýšila o 1 % a cena L-fenylalanínu klesla o 23,6 %. Táto úprava cien surovín však nezmenila záver, vyvodený počas dočasnej fázy, že tieto dve aminokyseliny spolu predstavujú približne 25 % celkových výrobných nákladov výrobného odvetvia Únie. Je to tiež v súlade s údajmi výrobcu z analogickej krajiny. V rozpore s tvrdením zainteresovanej strany Komisia jej údaje o nákladoch neoverila, keďže nepodliehajú trhovohospodárskemu zaobchádzaniu. V dôsledku toho jej náklady nemožno zohľadniť. Preto sa konštatovanie, že dve hlavné suroviny tvoria približne 25 % celkových výrobných nákladov príslušného výrobku/podobného výrobku, zachováva, ako sa uvádza v odôvodnení 110 dočasného nariadenia.

(88)

Na základe aktualizovaných štatistických údajov predstavuje maximálny vplyv nákladov na suroviny na vývoj nákladov a cien príslušného výrobku a podobného výrobku zníženie o 4,6 %. Prešetrovanie však ukázalo, že zníženie cien príslušného výrobku dosiahlo počas obdobia prešetrovania 12 %, ako sa uvádza v odôvodnení 77 dočasného nariadenia. Preto na rozdiel od tvrdenia zainteresovanej strany zníženie cien surovín nemôže zmysluplným spôsobom vysvetliť cenový pokles príslušného výrobku, a preto sa nemení záver, ku ktorému sa dospelo v odôvodnení 110 dočasného nariadenia; t. j. čínski vyvážajúci výrobcovia uplatňovali pomerne agresívnu cenovú politiku na trhu Únie a spôsobili výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu.

(89)

Ďalšia strana tvrdila, že skutočnosť, že si výrobné odvetvie Únie dokázalo udržať svoj trhový podiel, je jasným signálom, že dovozy z ČĽR nespôsobujú výrobnému odvetviu Únie žiadnu ujmu.

(90)

V súvislosti s týmto tvrdením treba zdôrazniť, že vývoj podielov na trhu je len jedným z faktorov analýzy príčinných súvislostí. Navyše, skutočnosť, že významný cenový tlak čínskych dovozov počas posudzovaného obdobia sa ešte nepremietol do straty podielu výrobného odvetvia Únie na trhu, a preto, že si čínski vyvážajúci výrobcovia a výrobné odvetvie Únie zachovali svoj podiel na trhu, naznačuje, že trh Únie je prísnejší, než by sa dalo očakávať v prípade komoditného výrobku. Príslušný výrobok/podobný výrobok zohráva pomerne okrajovú úlohu vo výrobných nákladoch používateľov (menej ako 3 %), pričom dodávatelia v potravinárskom a farmaceutickom priemysle zároveň podliehajú veľmi zdĺhavým a nákladným certifikačným procesom. To znamená, že prinajmenšom do konca obdobia prešetrovania väčšina používateľov radšej uprednostňovala už certifikovaných a dôveryhodných dodávateľov pred začatím certifikačného procesu na základe cenových ponúk.

(91)

Po konečnom zverejnení jedna zainteresovaná strana tvrdila, že výrobné odvetvie Únie znížilo svoje ceny počas daného obdobia „iba“ o 7 %, z čoho 4,6 % bolo spôsobených poklesom cien surovín. Podľa zúčastnenej strany je preto skutočnou príčinou poklesu predajných cien vývoj cien surovín. Okrem toho, táto zainteresovaná strana vypočítala počas posudzovaného obdobia zníženie cien spôsobené inými faktormi na ročnom základe, menovite 2,4 %, a dospela k sume 0,056 EUR za kg ročne. Táto zainteresovaná strana konštatovala, že zníženie je v rovnakom rozsahu ako cenový rozdiel pozorovaný pri obalových materiáloch, ktorý Komisia považovala v odôvodnení 66 za zanedbateľný. Na základe toho zainteresovaná strana tvrdila, že cenový dosah iných faktorov nemožno považovať za významný.

(92)

V reakcii na toto tvrdenie je potrebné objasniť, že v odôvodnení 88 Komisia konštatovala, že vývoj cien surovín môže vysvetliť pokles ceny dotknutého výrobku o 4,6 %. Ide o teoretické maximum a neznamená to, že ceny by sa mali nevyhnutne znížiť o rovnaké rozpätie v rovnakom období. Platí to najmä pre výrobok ako aspartám, ktorý nie je predmetom predaja na základe ad hoc ceny, ale prostredníctvom ročných alebo viacročných kúpnych zmlúv s pevnými cenami. Pri prešetrovaní sa zistilo, že výrobné odvetvie Únie je predmetom nepretržitého a silného cenového tlaku zo strany čínskeho dumpingového dovozu a že bolo nútené znížiť svoje predajné ceny napriek celkovému zhoršeniu štruktúry nákladov. Okrem toho ročný prístup predložený zainteresovanou stranou nemôže byť prijatý. Vzhľadom na každoročné výkyvy pozorované v rámci predaja a cien surovín neodráža tento prístup založený na ročnom priemere hospodársku realitu a nie je metodicky správny. Zároveň je cenový rozdiel v obalových materiáloch skutočným rozdielom v danom roku a ako taký je vzhľadom na cenu príslušného výrobku skutočne zanedbateľný.

(93)

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti sa Komisia domnieva, že existujú dostatočné dôkazy v spise týkajúce sa cenového tlaku a jeho značného negatívneho vplyvu na výrobné odvetvie Únie.

(94)

Keďže neboli predložené ďalšie pripomienky týkajúce sa vplyvu dumpingového dovozu na situáciu výrobného odvetvia Únie uvedenú v odôvodneniach 108 až 113 dočasného nariadenia, tieto zistenia sa týmto potvrdzujú.

(95)

Viaceré zainteresované strany tvrdili, že akákoľvek značná ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, bola spôsobená poklesom spotreby v Únii. V tejto súvislosti jedna zainteresovaná strana tvrdila, že pokles spotreby je spôsobený zvýšenou konkurenciou zo strany iných výrobcov sladidiel, najmä acesulfámu draselného („Ace-K“), ako aj zvýšenými zdravotnými obavami súvisiacimi s príslušným výrobkom a podobným výrobkom. Niektoré zainteresované strany okrem toho tvrdili, že značná ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, bola spôsobená zhoršením jeho výkonnosti v oblasti vývozu a/alebo si ju odvetvie spôsobilo samo svojím zlyhaním prispôsobiť sa poklesu dopytu.

(96)

Jedna strana takisto tvrdila, že straty výrobného odvetvia Únie možno pripísať zaúčtovaniu značného zníženia hodnoty, čo malo negatívny vplyv na náklady výrobného odvetvia Únie a vysvetľuje straty výrobného odvetvia Únie. Jedna strana tvrdila, že predaj výrobcov z Únie krátko po začatí súčasného prešetrovania nebol pri posudzovaní príčiny ujmy zohľadnený.

(97)

Ako už bolo potvrdené v odôvodneniach 121 a 122 dočasného nariadenia, pokles spotreby v Únii mohol prispieť k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Prešetrovaním sa však nezistilo, že tento pokles je dostatočný na vysvetlenie rozsahu a hĺbky ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, a preto nemohol narušiť príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom z Číny a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(98)

Pokiaľ ide o tvrdenie, že Komisia neposúdila vplyv iných sladidiel a najmä vplyv sladidla Ace-K na trh s aspartámom, nepreukázalo sa, prečo a ako sú údaje o údajne nepriaznivejšej ujme v prípade sladidla Ace-K (6) relevantné aj pre toto prešetrovanie.

(99)

Čo je ešte dôležitejšie, prešetrovaním sa zistilo, že hoci sú niektoré sladidlá nahrádzané, je takáto náhrada dosť obmedzená vzhľadom na to, že vývoj a schválenie nových receptúr predstavuje riskantný, časovo náročný a nákladný proces. V každom prípade clá uložené na sladidlo Ace-K pochádzajúce z ČĽR môžu len posilniť súčasné trhové postavenie príslušného výrobku a podobného výrobku na trhu Únie a nie negatívne ovplyvniť výlučne výrobné odvetvie Únie, ako sa tvrdilo.

(100)

Po konečnom zverejnení táto zainteresovaná strana zopakovala svoj argument, že hlavnou príčinou ujmy je pokles spotreby v dôsledku zdravotných problémov a výsledné nahradenie inými sladidlami vrátane sladidla Ace-K. Zainteresovaná strana považuje záver Komisie, že nahradenie medzi sladidlami je obmedzené, za záver v rozpore s dočasným nariadením a znova zopakovala svoje tvrdenie, že Komisia nereagovala na závery antidumpingového prešetrovania proti sladidlu Ace-K a nezaoberala sa ich vplyvom na dané prešetrovanie.

(101)

V odôvodnení 97 Komisia dospela k záveru, že účinky poklesu spotreby a ich obmedzený dosah nemôžu vysvetliť ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Zainteresovaná strana neposkytla v tejto súvislosti žiadne nové informácie, a preto sa tvrdenie, že pokles spotreby narúša príčinnú súvislosť, zamieta.

(102)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky v súvislosti s klesajúcou spotrebou, závery uvedené v odôvodnení 122 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(103)

Tabuľka 10 dočasného nariadenia obsahuje administratívnu chybu (namiesto indexov priemerných vývozných cien zobrazuje indexy cenovej úrovne pozorovanej na trhu Únie). Napriek tejto administratívnej chybe sa analýza a závery zakladali na presných údajoch. Cenové indexy sú opravené nasledovne:

Tabuľka 10

Vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie

(104)

Pokiaľ ide o tvrdenie, že ujmu spôsobila výkonnosť vývozu výrobného odvetvia Únie, je potrebné poznamenať, ako je vysvetlené v odôvodnení 115 dočasného nariadenia, že sa zistilo, že tento faktor skutočne prispel k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie. Ako je však vysvetlené v odôvodneniach 116 a 118 dočasného nariadenia, nezistilo sa, že by tento faktor narušil príčinnú súvislosť. Je potrebné pripomenúť, že pri prešetrovaní sa zistilo, že počas obdobia prešetrovania bol podiel výroby, ktorý sa vyvážal, výrazne menší, ako podiel výroby predávaný na trhu Únie.

(105)

Okrem toho je potrebné uviesť, že prešetrovanie ukázalo, že to bola práve ČĽR, ktorej sa podarilo vytlačiť výrobné odvetvie Únie z trhov iných tretích krajín. Dostupné štatistické údaje (7) ukazujú, že v hlavných vývozných cieľových krajinách výrobného odvetvia Únie, ako sú napríklad Brazília, Argentína, Mexiko a Turecko, predávala ČĽR značné a zvyšujúce sa množstvá za ceny podobné alebo dokonca nižšie ako na trhu Únie. Nie je možné nebrať do úvahy celkovú situáciu vo svete, podľa ktorej ČĽR prakticky preberá celosvetové zásobovanie týmto výrobkom (8). Čínski vývozcovia výrazne podhodnocovali cenu výrobného odvetvia Únie aj na trhoch tretích krajín. Ak vezmeme do úvahy, že neexistujú žiadne iné subjekty na svetovom trhu s výnimkou Japonska, ktoré predáva oveľa nižšie množstvá za výrazne vyššie ceny než ČĽR v hlavných vývozných cieľových krajinách výrobného odvetvia Únie, je odôvodnený záver, že pokles objemu vývozného predaja a cien bol spôsobený najmä cenovou politikou čínskych vyvážajúcich výrobcov.

(106)

Po konečnom zverejnení zainteresované strany požiadali Komisiu, aby preukázala vo vyčísliteľných pojmoch, ako boli vplyv poklesu spotreby v Únii a vývozná výkonnosť obmedzené a nenarušili príčinnú súvislosť.

(107)

Komisia pripomína, že v súlade s článkom 3 ods. 7 základného nariadenia sa hodnotia iné faktory ako dumpingový dovoz, a ich účinky spôsobujúce ujmu nemožno pripísať dumpingovému dovozu. Preto nie je vylúčené, že k ujme spôsobenej výrobnému odvetviu Únie prispievajú iné faktory. Článok 3 ods. 7 základného nariadenia však nevyžaduje žiadne vyčíslenie prínosu iných faktorov. Odlíšením a oddelením účinkov iných faktorov Komisia dodržala svoju povinnosť podľa článku 3 ods. 7 základného nariadenia.

(108)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa výkonnosti vývozu výrobného odvetvia Únie, zistenia uvedené v odôvodneniach 114 až 118 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(109)

V odpovedi na argument, že ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, si toto odvetvie spôsobilo samo, je potrebné poznamenať, že toto tvrdenie sa riešilo v odôvodnení 81 uvedenom vyššie. V každom prípade, vzhľadom na to, že celková kapacita výroby odvetvia Únie je stále oveľa nižšia ako spotreba v Únii, nie je možné hovoriť o ujme spôsobenej vlastným zavinením z dôvodu všeobecnej nadmernej kapacity.

(110)

Pokiaľ ide o tvrdenie zainteresovanej strany týkajúce sa účtovania zníženia hodnoty, je potrebné pripomenúť, že pri posúdení nákladov a ziskovosti nebolo zohľadnené účtovanie zníženia hodnoty v účtovnej závierke výrobného odvetvia Únie, ako sa uvádza v odôvodnení 98 dočasného nariadenia.

(111)

Pokiaľ ide o tvrdenie, že predaj výrobcov z Únie by sa mal posúdiť analýzou príčinných súvislostí, treba zdôrazniť nasledovné. Zainteresovaná strana nepreukázala, akým spôsobom by sa pri analýze príčinných súvislostí mala vziať do úvahy zmena vlastníckej štruktúry výrobného odvetvia Únie. Predchádzajúci vlastník, spoločnosť Ajinomoto Co. mala vždy svoje hlavné výrobné zariadenie v Japonsku, kde nedávno vyvinula nový výrobný postup. Spoločnosť Ajinomoto Co. urobila obchodné rozhodnutie s cieľom konsolidovať svoje základne na výrobu aspartámu v Japonsku. Prešetrovaním sa potvrdilo, že nový vlastník plne podporuje podnet a je odhodlaný pokračovať vo výrobe aspartámu, ako bolo uvedené v odôvodnení 68 dočasného nariadenia.

(112)

Po konečnom zverejnení zainteresované strany tvrdili, že keďže zámer predať výrobný závod Únii bol známy už v roku 2014, vlastník tohto výrobného zariadenia nevykonal potrebné úpravy a investície ani zlepšenia, aby sa prispôsobil zložitým podmienkam na trhu. Zainteresované strany tvrdili, že Komisia riadne neposúdila túto otázku pri analýze príčinných súvislostí.

(113)

V odpovedi na toto tvrdenie Komisia pripomína, že predmetom prešetrovania neboli činnosti výrobcu z Únie a dospela k záveru, že sa prijalo niekoľko opatrení na zmiernenie negatívnych účinkov na upadajúcom trhu a čínskeho dumpingu. Závery možno nájsť v odôvodnení 83. Z tabuľky 8 dočasného nariadenia vyplýva, že investície, aj keď klesajú, sa stále realizujú a v niektorých rokoch počas posudzovaného obdobia sa dokonca zvýšili. Navyše je zrejmé, že spoločnosť Ajinomoto mala veľký záujem na tom, aby negatívne neovplyvnila činnosti výrobcu z Únie, keďže zamýšľa predať spoločnosť ako fungujúci podnik. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dospelo k záveru, že predaj výrobcu z Únie bol dostatočne analyzovaný a že neexistuje žiadny dôkaz v spise, ktorý by podporil tvrdenia zainteresovanej strany.

(114)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa odôvodnení 119, 120, 123, 124 a 126 a 127 dočasného nariadenia, závery uvedené v tabuľke sa potvrdzujú.

(115)

Z prešetrovania vyplynulo, že neustály cenový tlak čínskeho dovozu v kombinácii s jeho významným zastúpením na trhu Únie spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu. Počas posudzovaného obdobia už aj tak nízke ceny čínskeho dovozu výrazne klesli a tento pokles cien nie je možné plne vysvetliť vývojom cien surovín. Zníženie cien malo priamy negatívny vplyv na ziskovosť výrobného odvetvia Únie a prispelo k tomu, že sa stalo na trhu Únie stratovým.

(116)

Na základe uvedeného Komisia potvrdzuje svoj záver, že dumpingový dovoz spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 6 základného nariadenia.

(117)

Komisia dôkladne posúdila účinky všetkých ďalších známych faktorov, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na situáciu výrobného odvetvia Únie. Uznáva sa, že niektoré faktory (pokles spotreby v Únii, vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie) mohli prispieť k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Ich vplyv bol obmedzený rozsahom alebo hĺbkovo, prípadne obomi aspektmi, a preto nenarušili príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom z Číny a utrpenou ujmou.

(118)

Záver, ku ktorému sa dospelo v odôvodneniach 128 až 131 dočasného nariadenia, sa preto potvrdzuje.

(119)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že uloženie opatrení by bolo proti záujmu Únie, keďže navrhované opatrenia by účinne uzavreli trh Únie pre čínskych vyvážajúcich výrobcov a používateľom by zostal jediný zdroj zásobovania (t. j. výrobné odvetvie Únie). Podľa zainteresovanej strany to tiež znamená, že opatrenia by zabezpečili dominantné postavenie výrobného odvetvia Únie na trhu, ktoré bude môcť plne využiť. Strany takisto spochybnili časovú súvislosť medzi predajom navrhovateľa a predložením sťažnosti.

(120)

Komisia nesúhlasí s touto argumentáciou. Okrem ČĽR existuje tiež značná výroba v Japonsku. To znamená, že používatelia majú k dispozícii alternatívne zdroje. Ešte dôležitejšie je, že tvrdenie, že navrhované opatrenia by uzavreli trh čínskym výrobcom, nie je ani odôvodnené, ani podložené zisteniami prešetrovania. Navrhované clá boli vypočítané na základe overených údajov všetkých zainteresovaných strán zapojených do tohto prípadu. Na základe cenových úrovní pozorovaných počas obdobia prešetrovania clá odstránia iba vplyv nekalých a neudržateľných obchodných praktík týkajúcich sa úrovne cien v Únii. Skutočnosť, že v Únii existuje len jediný výrobca, neznamená, že má dominantné postavenie, a nič nenasvedčuje tomu, že by ho zneužíval, aj keby takéto postavenie získal v budúcnosti vzhľadom na existenciu alternatívnych zdrojov zásobovania, ako napríklad z ČĽR a Japonska. Očakáva sa, že po uložení opatrení bude výrobné odvetvie Únie schopné zvýšiť výrobu a objem predaja na trhu s účinnou hospodárskou súťažou. Ceny účtované čínskymi vývozcami by sa mali zvýšiť a výrobné odvetvie Únie tak prestane byť pod silným finančným tlakom v súčasnosti uplatňovanom na trhu Únie. Účastníci konania napokon nepreukázali, v akom zmysle by časová súvislosť medzi predajom výrobných zariadení Únie a predložením sťažnosti mala dosah na záujem Únie. V každom prípade sa Komisia domnieva, že táto otázka nemá žiaden vplyv na posúdenie záujmu Únie. Tieto tvrdenia sa preto považujú za neopodstatnené.

(121)

Na druhej strane je vhodné zdôrazniť, že prešetrovaním sa zistilo, že ak by súčasné obchodné zvyklosti mohli pokračovať, výrobné odvetvie Únie bude s najväčšou pravdepodobnosťou nútené opustiť trh úplne, čím používateľom zostane jediná alternatíva dovozu, a to určite nie je v záujme výrobného odvetvia Únie. Komisia sa domnieva, že zachovanie výroby v Únii má kľúčový význam pre hospodársku súťaž.

(122)

Po konečnom zverejnení jedna zainteresovaná strana tvrdila, že vzhľadom na nízku hodnotu transakcie predaja výrobného odvetvia Únie majiteľ nemôže s istotou zabezpečiť budúcnosť aspartámu.

(123)

Toto tvrdenie je čisto špekulatívne. V každom prípade Komisia poznamenáva, že výroba aspartámu pokračuje aj po zmene vlastníctva. Komisia dôkladne analyzovala záujmy všetkých zainteresovaných strán a ako je vysvetlené v odôvodnení 144 dočasného nariadenia, dospela k záveru, že uloženie opatrení je odôvodnené a nie je v rozpore so záujmom Únie ako celku.

(124)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa záujmu Únie, zistenia a závery, ku ktorým sa dospelo v odôvodneniach 133 až 145 dočasného nariadenia, sa zachovávajú.

(125)

Jedna zainteresovaná strana požiadala Komisiu, aby oddelila ujmu spôsobenú dumpingovým dovozom a výkonnosťou vývozu a aby vykonala zvlášť výpočet rozpätia ujmy pre tieto dva faktory. Táto strana takisto požiadala o úpravu ceny, ktorá nespôsobuje ujmu, s cieľom zastaviť nárast fixných nákladov v dôsledku poklesu objemu výroby. Strana navrhuje použiť náklady podľa najlepšieho využitia výrobnej kapacity výrobného odvetvia Únie v priebehu troch rokov pred obdobím prešetrovania. A nakoniec, táto strana požiadala aj o úpravu ceny, ktorá nespôsobuje ujmu a údajne bola nadhodnotená surovinami nakupovanými za transferové ceny.

(126)

Ako sa vysvetľuje v oddieloch 4 a 5 vyššie v súvislosti s ujmou a príčinnou súvislosťou, Komisia zistila, že podmienky na určenie ujmy a príčinnej súvislosti podľa článku 3 ods. 1 až 7 sú splnené. Výpočet rozpätia ujmy oddelene pre rôzne faktory prispievajúce k ujme nie je zákonnou požiadavkou a nie je praxou Komisie. Komisia riadne rozlíšila a oddelila účinky iných faktorov prispievajúcich k ujme od účinkov dumpingových dovozov. Komisia konštatovala, že ostatné faktory nenarušili príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a ujmou spôsobenou výrobnému odvetviu Únie.

(127)

Ďalej, cena, ktorá nespôsobuje ujmu, sa stanovuje na základe údajov týkajúcich sa obdobia prešetrovania, to platí pre všetky parametre vrátane využitia kapacity. A napokon tvrdenie, že suroviny sa nakupovali za transferové ceny od strán prepojených s výrobným odvetvím Únie, sa prešetrovaním nepotvrdilo. Na druhej strane, prešetrovanie jasne stanovilo (ako sa uvádza v odôvodnení 125 dočasného nariadenia), že výrobné odvetvie Únie nakupovalo suroviny počas celého posudzovaného obdobia za trhové ceny.

(128)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že Komisia by mala preskúmať, či sa celosvetový pokles cien surovín premietol do poklesu cien surovín pre výrobné odvetvie Únie. Tvrdila, že ak sú ceny surovín vyššie ako na medzinárodnom trhu, výpočet ujmy by sa mal zodpovedajúcim spôsobom upraviť. V tejto súvislosti Komisia pripomína, že v odôvodnení 125 dočasného nariadenia dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie kupovalo suroviny na základe nezávislých trhových podmienok a neobjavili sa žiadne nové prvky, ktoré by spochybnili jej záver.

(129)

Na základe uvedených úvah sa žiadosti o úpravy ceny, ktorá nespôsobuje ujmu, zamietajú. Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa úrovne odstránenia ujmy, metodika použitá v dočasnej fáze, ako je vysvetlené v odôvodneniach 147 až 152 dočasného nariadenia, sa zachováva.

(130)

Vzhľadom na závery, ku ktorým sa dospelo v súvislosti s dumpingom, ujmou, príčinnými súvislosťami a záujmom Únie a v súlade s článkom 9 ods. 4 základného nariadenia, by sa mali uložiť konečné antidumpingové opatrenia na dovoz aspartámu s pôvodom v ČĽR. V súlade s pravidlom nižšieho cla v tomto prípade by opatrenia mali byť uložené na úrovni nižšieho z týchto rozpätí.

(131)

Na základe uvedených skutočností sú konečné sadzby antidumpingového cla, vyjadrené ako cena CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, takéto:

(132)

Individuálne sadzby antidumpingového cla pre jednotlivé spoločnosti vymedzené v tomto nariadení boli stanovené na základe zistení v rámci tohto prešetrovania. Odzrkadľujú teda situáciu, ktorá sa zistila počas tohto prešetrovania v súvislosti s týmito spoločnosťami. Tieto colné sadzby (na rozdiel od cla uplatňovaného v celej krajine vzťahujúceho sa na „všetky ostatné spoločnosti“) sa uplatňujú výlučne na dovoz príslušného výrobku s pôvodom v dotknutej krajine a vyrábaného konkrétne uvedenými právnymi subjektmi. Na dovoz príslušného výrobku vyrábaného akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s týmito osobitne uvedenými subjektmi, by sa mala vzťahovať colná sadzba uplatniteľná na „všetky ostatné spoločnosti“. Nemala by sa na ne vzťahovať žiadna z individuálnych antidumpingových colných sadzieb.

(133)

Ak spoločnosť následne zmení názov svojho subjektu, môže požiadať o uplatnenie týchto individuálnych antidumpingových colných sadzieb. Táto žiadosť musí byť adresovaná Komisii (9). Žiadosť musí obsahovať všetky relevantné informácie, ktoré umožnia preukázať, že uvedenou zmenou nie je dotknuté právo spoločnosti využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje. Ak zmenou názvu spoločnosti nie je dotknuté jej právo využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje, oznámenie o zmene názvu sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

(134)

Aby sa zaistilo riadne vymáhanie antidumpingových ciel, antidumpingové clo pre všetky ostatné spoločnosti by sa nemalo vzťahovať iba na vyvážajúcich výrobcov, ktorí pri tomto prešetrovaní nespolupracovali, ale aj na výrobcov, ktorí v období prešetrovania neuskutočnili žiadny vývoz do Únie.

(135)

Po konečnom zverejnení prejavilo niekoľko vyvážajúcich výrobcov a Čínska komora medzinárodného obchodu (CCOIC) záujem predložiť ponuky cenových záväzkov alebo ponuku spoločného záväzku. Len jedna spoločnosť však predložila v rámci lehoty stanovenej v článku 8 základného nariadenia dostatočne podloženú ponuku záväzkov. Navrhnutá minimálna dovozná cena pozostávala z pohyblivého prvku odrážajúceho vývoj cien hlavných surovín (t. j. L-fenylalanín) a pevného prvku, ktorý odrážal zostávajúce náklady.

(136)

Komisia posúdila ponuku a zistila niekoľko rizík spojených s výrobkami.

(137)

Aspartám sa predáva veľkým zákazníkom, ktorí ho nakupujú vo významných množstvách vnútri Únie i mimo nej na základe rámcových zmlúv. Vývozcovia by mohli kompenzovať zvýšenie cien Únie znížením svojich cien pre tretie krajiny. Preto by takáto kompenzácia odstránila akýkoľvek nápravný účinok. Tento problém je zvlášť akútny v prejednávanom prípade, pretože zistenie kompenzácie by bolo nemožné (alebo prinajmenšom veľmi ťažké).

(138)

Okrem toho sú ceny surovín aspartámu nestabilné, ako sa uvádza v odôvodnení 110 dočasného nariadenia. Cenové záväzky nie sú účinnými opravnými prostriedkami v súvislosti s výrobkami s nestabilnými výrobnými nákladmi. V časoch klesajúcich nákladov zabraňujú vývozcom reagovať na trhové sily. Ako ukazujú najnovšie štatistiky vývozu, toto kolísanie je potvrdené v prípadoch, v ktorých sa zistil trvalý pokles cien čínskeho aspartámu.

(139)

Napokon, keďže žiadnej zo spoločností nebolo udelené THZ, Komisia nemohla dôkladne posúdiť spoľahlivosť tvrdení, ktoré sú okrem iného rozhodujúce pre vybudovanie vzťahu založeného na dôvere, na ktorom sú založené záväzky.

(140)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že ponuku záväzkov nemožno prijať.

(141)

Vzhľadom na zistené dumpingové rozpätia a so zreteľom na úroveň ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie by sa sumy zabezpečené prostredníctvom dočasného antidumpingového cla, ktoré bolo uložené na základe dočasného nariadenia, mali s konečnou platnosťou vybrať.

(142)

Výbor zriadený podľa článku 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036 nevydal stanovisko,

a)

nevyvážal do Únie výrobok opísaný v článku 1 ods. 1 počas obdobia prešetrovania (od 1. apríla 2014 do 31. marca 2015);

b)

nie je prepojený so žiadnym z vývozcov alebo výrobcov v Čínskej ľudovej republike, ktorí podliehajú opatreniam uloženým týmto nariadením, a

c)

v skutočnosti vyvážal do Únie príslušný výrobok po období prešetrovania alebo vstúpil do neodvolateľného zmluvného záväzku vyvážať značné množstvo do Únie,