PRÍLOHA IIIA

OVEROVANIE EMISIÍ PRI SKUTOČNEJ JAZDE

1.   ÚVOD, VYMEDZENIE POJMOV A SKRATKY

1.1.   Úvod

Táto príloha opisuje postup na overovanie emisií ľahkých osobných a úžitkových vozidiel pri skutočnej jazde (real driving emmissions – RDE).

1.2.   Vymedzenie pojmov

1.2.1.   ‚Presnosť‘ je odchýlka medzi nameranou alebo vypočítanou hodnotou a zodpovedajúcou referenčnou hodnotou.

1.2.2.   ‚Analyzátor‘ je akékoľvek zariadenie na meranie, ktoré nie je súčasťou vozidla, ale je namontované na stanovenie koncentrácie alebo množstva plynných alebo tuhých znečisťujúcich látok.

1.2.3.   ‚Priesečník osí‘ lineárnej regresie (a 0) sa stanoví:

kde:

a 1	je sklon regresnej priamky,
	je priemerná hodnota referenčného parametra,
	je priemerná hodnota parametra, ktorú je potrebné overiť.

1.2.4.   ‚Kalibrácia‘ je proces nastavenia odozvy analyzátora, prístroja na meranie prietoku, senzora alebo signálu tak, aby jeho výstup zodpovedal jednému alebo viacerým referenčným signálom.

1.2.5.   ‚Koeficient determinácie‘ (r 2) sa stanoví:

kde:

a 0	je priesečník osí regresnej priamky,
a 1	je sklon regresnej priamky,
x i	je nameraná referenčná hodnota,
y i	je nameraná hodnota parametra, ktorú je potrebné overiť,
	je priemerná hodnota parametra, ktorú je potrebné overiť,
n	je počet hodnôt.

1.2.6.   ‚Koeficient krížovej korelácie‘ (r) sa stanoví:

kde:

x i	je nameraná referenčná hodnota,
y i	je nameraná hodnota parametra, ktorú je potrebné overiť,
	je priemerná referenčná hodnota,
	je priemerná hodnota parametra, ktorú je potrebné overiť,
n	je počet hodnôt.

1.2.7.   ‚Čas oneskorenia‘ je čas od zapnutia toku plynu (t0) do okamihu, kedy odozva dosiahne 10 % (t10) konečnej hodnoty.

1.2.8.   ‚Signály alebo údaje riadiacej jednotka motora (ECU)‘ sú všetky informácie o vozidle a signály, ktoré boli zaznamenané zo siete vozidla pomocou protokolov podľa bodu 3.4.5 doplnku 1.

1.2.9.   ‚Riadiaca jednotka motora‘ je elektronická jednotka, ktorá riadi rôzne ovládacie prvky, a zaručuje tak optimálny výkon hnacej sústavy.

1.2.10.   ‚Emisie‘ alebo tiež ‚zložky‘, ‚znečisťujúce zložky‘ alebo ‚emisie znečisťujúcich látok‘ sú regulované plynné alebo časticové zložky výfukových plynov.

1.2.11.   ‚Výfukové plyny‘ sú celkové emisie všetkých plynných či časticových zložiek vypúšťaných z výfukového otvoru alebo výfuku v dôsledku spaľovania paliva v spaľovacom motore vozidla.

1.2.12.   ‚Výfukové emisie‘ sú emisie tuhých častíc, ktoré sú charakterizované hmotnosťou a počtom častíc, a emisie plynných zložiek z výfuku vozidla.

1.2.13.   „Plný rozsah stupnice“ je plný rozsah analyzátora, prietokomeru alebo snímača udávaný výrobcom zariadenia. Ak sa na meranie používa čiastkový rozsah analyzátora, prietokomeru alebo snímača, plným rozsahom stupnice sa rozumie maximálny zaznamenaný údaj.

1.2.14.   ‚Faktor odozvy uhľovodíkov‘ pre konkrétny druh uhľovodíka je pomer medzi údajom z plameňového ionizačného detektora (FID) a koncentráciou zvažovaného druhu uhľovodíka plynu vo valci s referenčným plynom, vyjadrený ako ppmC1.

1.2.15.   ‚Údržba väčšieho rozsahu‘ je nastavenie, oprava či výmena analyzátora, prietokomeru alebo snímača, ktoré by mohli mať vplyv na presnosť merania.

1.2.16.   ‚Šum‘ je dvojnásobok kvadratického priemeru desiatich štandardných odchýlok, pričom každá z nich je vypočítaná z odoziev na nulu meraných pri konštantnej frekvencii zaznamenávania aspoň 1,0 Hz po dobu 30 sekúnd.

1.2.17.   ‚Nemetánové uhľovodíky (NMHC)‘ sú celkové uhľovodíky (THC) okrem metánu (CH4).

1.2.18.   ‚Počet častíc‘ (PN) je celkový počet tuhých častíc vypúšťaných z výfuku vozidla podľa postupu merania uvedeného v tomto nariadení na posúdenie príslušného emisného limitu Euro 6 vymedzeného v tabuľke 2 prílohy I k nariadeniu (ES) č. 715/2007.

1.2.19.   ‚Presnosť‘ je 2,5-násobok štandardnej odchýlky 10 opakovaných odoziev na danú overiteľnú štandardnú hodnotu.

1.2.20.   ‚Údaj‘ je číselná hodnota zobrazená analyzátorom, prietokomerom alebo snímačom či iným meracím prístrojom použitým na meranie emisií vozidla.

1.2.21.   ‚Čas odozvy‘ (t 90) je súčet času oneskorenia a času nábehu.

1.2.22.   ‚Čas nábehu‘ je časový interval medzi 10-percentnou a 90-percentnou odozvou (t 90 – t 10) konečnej odčítanej hodnoty.

1.2.23.   ‚Kvadratický priemer‘ (x rms) je druhá odmocnina aritmetického priemeru druhých mocnín hodnôt a je definovaný takto:

kde:

x	je nameraná alebo vypočítaná hodnota,
n	je počet hodnôt.

1.2.24.   ‚Snímač‘ je akýkoľvek merací prístroj, ktorý nie je súčasťou vozidla, ale je do neho namontovaný na účely určovanie parametrov iných než je koncentrácia plynných alebo časticových znečisťujúcich látok a hmotnostný prietok výfukových plynov.

1.2.25.   ‚nastavenie meracieho rozsahu‘ je kalibrácia analyzátora, prietokomeru alebo snímača tak, aby prístroj poskytoval presnú odozvu na štandard, ktorý sa čo najviac približuje k maximálnej očakávanej hodnote dosiahnutej pri skutočnej skúške emisií.

1.2.26.   ‚Odozva na merací rozsah‘ je priemerná odozva na signál pre merací rozsah v časovom intervale najmenej 30 sekúnd.

1.2.27.   ‚Posun odozvy na merací rozsah‘ je rozdiel medzi priemernou hodnotou odozvy na signál pre merací rozsah a skutočným signálom pre merací rozsah, ktorý sa meria po definovanú dobu po tom, čo boli analyzátor, prietokomer alebo snímač presne kalibrované na merací rozsah.

1.2.28.   ‚Sklon‘ regresnej priamky (a 1) sa stanoví:

kde:

	je priemerná hodnota referenčného parametra,
	je priemerná hodnota parametra, ktorú je potrebné overiť,
x i	je skutočná hodnota referenčného parametra,
y i	je skutočná hodnota parametra, ktorú je potrebné overiť,
n	je počet hodnôt.

1.2.29.   ‚Štandardná chyba odhadu‘ (SEE) sa stanoví:

kde:

ý	je odhadovaná hodnota parametra, ktorú je potrebné overiť,
y i	je skutočná hodnota parametra, ktorú je potrebné overiť,
x max	je maximálna skutočná hodnota referenčného parametra,
n	je počet hodnôt.

1.2.30.   ‚Celkové uhľovodíky‘ (THC) sú súhrnom všetkých prchavých zlúčenín, ktoré je možné zmerať plameňovým ionizačným detektorom (FID).

1.2.31.   ‚Overiteľnosť‘ je schopnosť vztiahnuť meranie alebo údaj pomocou neprerušovaného reťazca porovnaní k známej a spoločne dohodnutej norme.

1.2.32.   ‚Čas transformácie‘ je časový rozdiel medzi zmenou koncentrácie alebo prietoku (t0) v referenčnom bode a odozvou systému 50 % konečnej odčítanej hodnoty (t50).

1.2.33.   ‚Typ analyzátora‘, je skupina analyzátorov vyrobených rovnakým výrobcom, ktoré uplatňujú pri určovaní koncentrácie jednej konkrétnej plynné zložky alebo počtu častíc rovnaký princíp.

1.2.34.   ‚Typ hmotnostného prietokomera výfukových plynov‘ je skupina prietokomerov hmotnostného prietoku výfukových plynov vyrobených rovnakým výrobcom, ktoré majú rovnaký vnútorný priemer trubice a na určenie hmotnostného prietoku výfukových plynov používajú rovnaký princíp.

1.2.35.   ‚Validácia‘ je hodnotenie správnej montáže a funkčnosti prenosného systému na meranie emisií a správnosti výsledkov meraní hmotnostného prietoku výfukových plynov získaných z jedného alebo viacerých neoveriteľných hmotnostných prietokomerov výfukových plynov alebo vypočítaných zo snímačov či signálov riadiacej jednotky motora.

1.2.36.   ‚Overovanie‘ je proces vyhodnotenia, či sa nameraný či vypočítaný výstup z analyzátora, prietokomeru, snímača alebo signálu zhoduje s referenčným signálom v rámci jednej, prípadne niekoľkých vopred určených prahových hodnôt pre prijatie.

1.2.37.   ‚Nulovanie‘ je kalibrácia analyzátora, prietokomeru alebo snímača tak, aby dávali presnú odozvu na nulový signál.

1.2.38.   ‚Odozva na nulu‘ je priemerná odozva na nulový signál v časovom intervale najmenej 30 s.

1.2.39.   ‚Posun odozvy na nulu‘ je rozdiel medzi priemernou hodnotou odozvy na nulový signál a skutočným nulovým signálom, ktorý sa meria počas stanovenej doby po tom, čo boli analyzátor, prietokomer alebo snímač presne kalibrované na nulu.

1.3.   Skratky

Skratkami sa označujú skrátené pojmy všeobecne v jednotnom aj množnom čísle.

CH4	–	metán
CLD	–	chemiluminiscenčný detektor
CO	–	oxid uhoľnatý
CO2	–	oxid uhličitý
CVS	–	systém odberu vzoriek s konštantným objemom
DCT	–	dvojspojková prevodovka
ECU	–	riadiaca jednotka motora
EFM	–	hmotnostný prietokomer výfukových plynov
FID	–	plameňový ionizačný detektor
FS	–	plný rozsah stupnice
GPS	–	globálny systém na určovanie polohy
H2O	–	voda
HC	–	uhľovodíky
HCLD	–	ohrievaný chemiluminiscenčný detektor
HEV	–	hybridné elektrické vozidlo
ICE	–	spaľovací motor
ID	–	identifikačné číslo alebo kód
LPG	–	skvapalnený ropný plyn
MAW	–	okno kĺzavého priemeru
max	–	maximálna hodnota
N2	–	dusík
NDIR	–	analyzátor nedisperzného typu s absorpciou v infračervenom pásme
NDUV	–	analyzátor nedisperzného typu s absorpciou v ultrafialovom pásme
NEDC	–	nový európsky jazdný cyklus
NG	–	zemný plyn
NMC	–	odlučovač nemetánových uhľovodíkov
NMC-FID	–	odlučovač nemetánových uhľovodíkov v kombinácii s plameňovým ionizačným detektorom
NMHC	–	nemetánové uhľovodíky
NO	–	oxid dusnatý
No.	–	číslo
NO2	–	oxid dusičitý
NOX	–	oxidy dusíka
NTE	–	limitná hodnota, ktorú nemožno prekročiť
O2	–	kyslík
OBD	–	palubný diagnostický systém
PEMS	–	prenosný systém na meranie emisií
PHEV	–	hybridné elektrické vozidlo s možnosťou pripojenia na elektrickú sieť
PN	–	počet častíc
RDE	–	emisie pri skutočnej prevádzke
SCR	–	selektívna katalytická redukcia
SEE	–	štandardná chyba odhadu
THC	–	celkové množstvo uhľovodíkov
EHK OSN	–	Európska hospodárska komisia OSN
VIN	–	identifikačné číslo vozidla
WLTC	–	celosvetovo harmonizovaný skúšobný cyklus pre ľahké vozidlá
WWH-OBD	–	celosvetovo harmonizovaná palubná diagnostika

2.   VŠEOBECNÉ POŽIADAVKY

2.1.   V priebehu normálnej životnosti, emisie vozidla typovo schváleného podľa nariadenia (ES) č. 715/2007, určené podľa požiadaviek tejto prílohy a vypustené pri skúške emisií pri skutočnej jazde, ktorá bola vykonaná v súlade s požiadavkami tejto prílohy, nesmú byť vyššie než tieto neprekročiteľné limitné hodnoty (NTE):

NTEpollutant = CFpollutant × EURO-6

kde EURO-6 je použiteľná limitná hodnota emisií podľa normy Euro 6, ktorá je uvedená v tabuľke 2 prílohy I nariadenia (ES) č. 715/2007, a CFpollutant je faktor zhody pre príslušnú znečisťujúcu látku, ktorý je špecifikovaný takto:

Znečisťujúca látka	Hmotnosť oxidov dusíka (NOx)	Počet častíc (PN)	Hmotnosť oxidu uhoľnatého (CO) (1)	Hmotnosť celkových uhľovodíkov (THC)	Súčet hmotností celkových uhľovodíkov a oxidov dusíka (THC + NOx)
CFpollutant	zatiaľ neurčené	určí sa	—	—	—

2.2.   Výrobca musí potvrdiť súlad s bodom 2.1 vyplnením osvedčenia, ktorého vzor je uvedený v doplnku 9.

2.3.   Ak sú pri typovom schvaľovaní a v priebehu normálnej životnosti vozidla vykonávané skúšky emisií pri skutočnej jazde požadované v tejto prílohe, je možné predpokladať, že je splnená požiadavka uvedená v bode 2.1. Predpokladané splnenie požiadaviek možno opätovne posúdiť dodatočnými skúškami emisií pri skutočnej prevádzke.

2.4.   Členské štáty zaručia, že vozidlá môžu byť podrobené skúškam PEMS na verejných komunikáciách v súlade s postupmi, ktoré sú stanovené v ich vnútroštátnych právnych predpisoch, pri dodržaní miestnych právnych predpisov upravujúcich pravidlá cestnej premávky a bezpečnostných požiadaviek.

2.5.   Výrobcovia zabezpečia, že vozidlá môžu byť podrobené skúškam PEMS nezávislou stranou na verejných komunikáciách, ktoré spĺňajú požiadavky bodu 2.4, napr. sprístupnením vhodných adaptérov pre rôzne výfukové potrubia, umožnením prístupu k signálom riadiacej jednotky motora a vykonaním nevyhnutných správnych opatrení. Ak toto nariadenie príslušnú skúšku PEMS nevyžaduje, výrobca si môže účtovať primeraný poplatok, ktorý je stanovený v článku 7 ods. 1 nariadenia (ES) č. 715/2007.

3.   VYKONÁVANIE SKÚŠKY EMISIÍ PRI SKUTOČNEJ JAZDE

3.1.   Nasledujúce požiadavky sa vzťahujú na skúšky PEMS uvedené v článku 3 ods. 10 druhom pododseku.

3.1.1.   Na typové schválenie sa hmotnostný prietok výfukových plynov určí meracím zariadením, ktoré funguje nezávisle od vozidla, a v tomto ohľade sa nepoužijú žiadne údaje riadiacej jednotky motora. Mimo rámca typového schvaľovania sa na stanovenie hmotnostného prietoku výfukových plynov môžu použiť alternatívne metódy podľa doplnku 2 bodu 7.2.

3.1.2.   Ak schvaľovací úrad nie je spokojný s výsledkami kontroly kvality údajov a výsledkami validácie skúšky PEMS vykonanej podľa doplnkov 1 a 4, môže považovať skúšku za neplatnú. V takomto prípade schvaľovací úrad zaznamená skúšobné údaje a dôvody, prečo skúšku vyhlásil za neplatnú.

3.1.3.   Oznamovanie a šírenie informácií o skúške emisií pri skutočnej jazde.

3.1.3.1.   Technická správa vypracovaná výrobcom v súlade s doplnkom 8 sa sprístupní schvaľovaciemu úradu.

3.1.3.2.   Výrobca zabezpečí, aby na verejne dostupnej webovej stránke boli bezplatne k dispozícii nasledujúce informácie:

3.1.3.2.1.

po uvedení čísla schválenia typu vozidla a informácie o type, variante a verzie, ktoré sú definované v oddieloch 0.10 a 0.2 osvedčenia ES o zhode vozidla uvedeného v prílohe IX k smernici 2007/46/ES, jedinečné identifikačné číslo radu vozidiel určených na skúšky PEMS, do ktorého patrí daný typ vozidla vzhľadom na emisie, ako stanovuje bod 5.2 doplnku 7;

3.1.3.2.2.

po uvedení jedinečného identifikačného čísla radu vozidiel určených na skúšku PEMS: — všetky informácie vyžadované podľa bodu 5.1 doplnku 7, — zoznamy uvedené v bodoch 5.3 a 5.4 doplnku 7; — výsledky skúšok PEMS stanovených v bode 6.3 doplnku 5 a bode 3.9 doplnku 6, a to pri všetkých typoch vozidiel z hľadiska emisií uvedených v zozname opísanom v bode 5.4 doplnku 7.

3.1.3.3.   Výrobca akejkoľvek zúčastnenej strane na požiadanie bezplatne do 30 dní poskytne technickú správu uvedenú v bode 3.1.3.1.

3.1.3.4.   Schvaľovací úrad, ak je o to požiadaný, poskytne informácie, ktoré sú uvedené v bodoch 3.1.3.1 a 3.1.3.2, do 30 dní od doručenia žiadosti. Schvaľovací úrad si môže účtovať rozumný a primeraný poplatok, ktorý žiadateľa o informácie s oprávneným záujmom neodradí od toho, aby požiadal o príslušné informácie, alebo nepresiahne interné náklady úradu na zverejnenie požadovaných informácií.

4.   VŠEOBECNÉ POŽIADAVKY

4.1.   Výsledky týkajúce sa emisií pri skutočnej jazde sa preukazujú skúšaním vozidiel na ceste v normálnom jazdnom režime, za bežných jazdných podmienok a s normálnym užitočným zaťažením. Skúška emisií pri skutočnej jazde je reprezentatívna pre vozidlá na ich skutočných jazdných trasách s normálnym zaťažením.

4.2.   Výrobca musí preukázať schvaľovaciemu úradu, že vybrané vozidlo, spôsob jazdy, podmienky a užitočné zaťaženie sú reprezentatívne pre daný rad vozidiel. Požiadavky týkajúce sa užitočného zaťaženia a nadmorskej výšky, uvedené v bodoch 5.1 a 5.2 sa použijú ex ante na zistenie, či sú podmienky prijateľné pre skúšku emisií pri skutočnej jazde.

4.3.   Schvaľovací úrad navrhne skúšobnú jazdu v obci, mimo obce a na diaľnici, aby boli splnené požiadavky bodu 6. Na účely výberu trasy jazdy bude definícia prevádzky v obci, mimo obce a na diaľnici vychádzať z topografickej mapy.

4.4.   Ak sú zberom údajov z riadiacej jednotky motora ovplyvnené emisie alebo výkonnosť vozidla, považuje sa celý rad vozidiel určených na skúšky PEMS, do ktorého dané vozidlo patrí a ktorý je definovaný v doplnku 7, za nevyhovujúci. Takáto funkcia sa považuje za ‚rušiace zariadenie‘ definované v článku 3 ods. 10 nariadenia (ES) č. 715/2007.

5.   HRANIČNÉ PODMIENKY

5.1.   Užitočné zaťaženie vozidla a skúšobná hmotnosť

5.1.1.   Základné užitočné zaťaženie vozidla pozostáva z vodiča, svedka skúšky (ak je to vhodné) a skúšobného vybavenia vrátane upevňovacieho zariadenia a zariadenia na dodávku energie.

5.1.2.   Na účely skúšania možno doplniť umelé užitočné zaťaženie, ak celková hmotnosť základného a umelého užitočného zaťaženia nepresiahne 90 % súčtu ‚hmotnosti cestujúcich‘ a ‚užitočnej hmotnosti‘, ktoré sú definované v článku 2 ods. 19 a 21 nariadenia Komisie (EÚ) č. 1230/2012 (2).

5.2.   Podmienky okolia

5.2.1.   Skúška sa vykoná za podmienok okolia, stanovených v tejto časti. Podmienky okolia sa stávajú ‚rozšírenými‘, ak je rozšírená aspoň jedna z podmienok týkajúcich sa teploty a nadmorskej výšky.

5.2.2.   Mierne podmienky nadmorskej výšky: nadmorská výška do 700 metrov nad morom vrátane.

5.2.3.   Rozšírené podmienky nadmorskej výšky: nadmorská výška od 700 metrov do 1 300 metrov nad morom vrátane.

5.2.4.   Mierne teplotné podmienky: teplota od 273 K (0 °C) vrátane do 303 K (30 °C) vrátane.

5.2.5.   Rozšírené teplotné podmienky: teplota od 266 K (– 7 °C) vrátane do 273 K (0 °C) alebo od 303 K (30 °C) do 308 K (35 °C) vrátane.

5.2.6.   Odchylne od ustanovení bodov 5.2.4 a 5.2.5 je nižšia teplota pre mierne podmienky vyššia ako 276K (3 °C) alebo rovná 276K (3 °C) a nižšia teplota pre rozšírené podmienky vyššia ako 271K (– 2 °C) alebo rovná 271K (– 2 °C) v období od začiatku uplatňovania záväzných limitov emisií NTE definovaných v oddiele 2.1 do uplynutia piatich rokov od dátumov uvedených v článku. 10 ods. 4 a 5 nariadenia (ES) č. 715/2007.

5.3.   Dynamické podmienky

5.4.   Dynamické podmienky zahŕňajú vplyv sklonu komunikácie, čelného vetra a dynamiky jazdy (zrýchľovanie, spomaľovanie) a pomocných systémov na spotrebu energie a emisie skúšobného vozidla. Overenie normálnosti dynamických podmienok sa vykonáva po skončení skúšky pomocou údajov zaznamenaných systémom PEMS. Metódy overovania normálnosti dynamických podmienok sú stanovené v doplnkoch 5 a 6 k tejto prílohe. Každá metóda zahŕňa referenčnú hodnotu pre dynamické podmienky, rozpätia v okolí referenčnej hodnoty a požiadavky na minimálne pokrytie, ktoré je potrebné splniť, aby skúška bola platná.

5.5.   Stav a prevádzka vozidla

5.5.1.   Pomocné systémy

Klimatizačný systém alebo iné pomocné zariadenia sa musia prevádzkovať spôsobom, ktorý zodpovedá prípadnému použitiu spotrebiteľom pri skutočnej prevádzke.

5.5.2.   Vozidlá vybavené periodicky regeneratívnymi systémami

5.5.2.1.   ‚Periodicky regeneratívne systémy‘ sa chápu podľa definície v článku 2 ods. 6.

5.5.2.2.   Ak počas skúšky dôjde k periodickej regenerácii, možno skúšku vyhlásiť za neplatnú a na žiadosť výrobcu ju raz zopakovať.

5.5.2.3.   Výrobca smie zabezpečiť dokončenie regenerácie a náležite uviesť vozidlo pred druhou skúškou do požadovaného stavu.

5.5.2.4.   Ak k regenerácii dôjde pri opakovaní skúšky emisií pri skutočnej jazde, zahrnú sa emisie vzniknuté počas opakovanej skúšky do hodnotenia emisií.

6.   POŽIADAVKY NA JAZDU

6.1.   Časti jazdy v obci, mimo obce a na diaľnici, klasifikované podľa okamžitej rýchlosti, ako je opísané v bodoch 6.3 až 6.5, musia byť vyjadrené ako percentuálny podiel celkového trvania cesty.

6.2.   Jazdná sekvencia pozostáva z jazdy v obci, po ktorej nasleduje jazda mimo obce a po diaľnici v podieloch upresnených v bode 6.6. Jazda v obci, mimo obce a na diaľnici je nepretržitá. Jazdu mimo obce možno na krátke časové úseky prerušiť jazdou v obci, ak vozidlo prechádza urbanizovanými oblasťami. Jazdu na diaľnici možno na krátke časové úseky prerušiť jazdou v obci či mimo obce, napr. pri prejazde mýtnymi stanicami či úsekmi cestných prác. Ak je z praktických dôvodov opodstatnené iné poradie úsekov pri skúške, možno poradie jazdy v obci, mimo obce a na diaľnici zmeniť, ak to vopred schválil schvaľovací úrad.

6.3.   Jazda v obci je charakterizovaná rýchlosťou vozidla do 60 km/h.

6.4.   Jazda mimo obce je charakterizovaná rýchlosťou vozidla od 60 do 90 km/h.

6.5.   Jazda na diaľniciach je charakterizovaná rýchlosťou vozidla vyššou ako 90 km/h.

6.6.   Jazda pozostáva približne z 34 % jazdy v obci, 33 % jazdy mimo obce a 33 % percent jazdy na diaľnici, pričom tieto úseky sú klasifikované podľa rýchlosti, ako je uvedené vyššie, v bodoch 6.3 až 6.5. ‚Približná hodnota‘ je interval ± 10 percentuálnych bodov okolo uvedených percentuálnych podielov. Jazda v obci však nesmie byť kratšia ako 29 % celkovej prejdenej vzdialenosti.

6.7.   Rýchlosť vozidla za normálnych okolností nepresahuje 145 km/h. Túto maximálnu rýchlosť možno prekročiť o maximálnu odchýlku vo výške 15 km/h v intervale, ktorý nepresiahne 3 % celkového času trvania jazdy na diaľnici. Počas skúšky PEMS zostávajú v platnosti miestne rýchlostné obmedzenia, a to bez ohľadu na iné právne dôsledky. Ak dôjde k zjavnému porušeniu miestnych rýchlostných obmedzení, nezaniká tým platnosť skúšky PEMS.

6.8.   Priemerná rýchlosť (vrátane zastávok) počas jazdy v obci by sa mala pohybovať v rozmedzí od 15 do 30 km/h. Časy zastávok, definované ako čas, keď rýchlosť vozidla nepresahuje 1 km/h, predstavujú aspoň 10 % času jazdy v obci. Jazda v obci zahŕňa niekoľko zastávok, ktoré trvajú aspoň 10 sekúnd. Je potrebné vyhnúť sa tomu, aby počas jazdy došlo k nadmerne dlhej zastávke, ktorá by samostatne predstavovala viac ako 80 % celkového času státia pri jazde v obci.

6.9.   Rozmedzie rýchlostí pri jazde na diaľnici riadne pokrýva rozsah rýchlostí od 90 po najmenej 110 km/h. Rýchlosť vozidla je aspoň počas 5 minút vyššia ako 100 km/h.

6.10.   Trvanie jazdy sa pohybuje v rozmedzí od 90 do 120 minút.

6.11.   Nadmorská výška počiatočného a konečného bodu sa nelíši o viac ako 100 m.

6.12.   Minimálna vzdialenosť prejdená v obci, mimo obce a na diaľnici je 16 km.

7.   PREVÁDZKOVÉ POŽIADAVKY

7.1.   Trasa jazdy je zvolená tak, aby skúška bola neprerušovaná a aby údaje boli zaznamenávané nepretržite tak, aby sa dosiahlo minimálne trvanie skúšky definované v bode 6.10.

7.2.   Elektrickú energiu do systému PEMS dodáva externý zdroj napájania a nie zdroj, ktorý čerpá energiu buď priamo alebo nepriamo zo skúšaného motora.

7.3.   Montáž zariadení systému PEMS sa vykoná tak, aby boli čo najmenej ovplyvnené emisie vozidla či výkon vozidla alebo oboje. Je potrebné venovať pozornosť tomu, aby sa čo najviac znížila hmotnosť namontovaného zariadenia a minimalizovali potenciálne aerodynamické úpravy skúšaného vozidla. Užitočné zaťaženie vozidla je v súlade s bodom 5.1.

7.4.   Skúšky emisií pri skutočnej jazde sa vykonávajú v pracovné dni, ktoré sú pre Úniu definované v nariadení Rady (EHS, Euratom) č. 1182/71 (3).

7.5.   Skúšky emisií pri skutočnej jazde sa vykonávajú na spevnených cestách a uliciach (napr. nie je povolená jazda v teréne).

7.6.   Po prvom naštartovaní spaľovacieho motora na začiatku skúšky emisií je potrebné sa vyhnúť tomu, aby motor bežal dlhší čas na voľnobeh. Ak sa motor počas skúšky zastaví, môže sa opätovne naštartovať, ale odber vzoriek sa nesmie prerušiť.

8.   MAZACÍ OLEJ, PALIVO A ČINIDLO

8.1.   Palivo, mazivo a činidlo (ak sa použijú) použité pri skúške emisií pri skutočnej jazde musí spĺňať špecifikácie vydané výrobcom, podľa ktorých má zákazník vozidlo prevádzkovať.

8.2.   Odoberú sa vzorky paliva, maziva a činidla (ak sa použijú) a uchovávajú sa aspoň 1 rok.

9.   HODNOTENIE EMISIÍ A JAZDY

9.1.   Skúška sa vykoná v súlade s dodatkom 1 k tejto prílohe.

9.2.   Jazda musí spĺňať požiadavky stanovené v bodoch 4 až 8.

9.3.   Nie je povolené kombinovať údaje z rozličných jázd ani upravovať či odstraňovať z jazdy údaje.

9.4.   Po stanovení platnosti skúšky podľa bodu 9.2 sa vypočítajú emisné výsledky, a to metódami uvedenými v doplnku 5 a doplnku 6 k tejto prílohe.

9.5.   Ak sa počas konkrétneho časového úseku rozšíria okolité podmienky v súlade s bodom 5.2, emisie vzniknuté v tomto časovom úseku vypočítané podľa doplnku 4 k tejto prílohe sa vydelia hodnotou ext ešte predtým, než sú vyhodnotené z hľadiska ich súladu s požiadavkami tejto prílohy.

9.6.   Štart za studena je definovaný v súlade s bodom 4 doplnku 4 k tejto prílohe. Až do uplatnenia špecifických požiadaviek na emisie pri studenom štarte sa tieto emisie zaznamenávajú, sú však vylúčené z hodnotenia emisií.

Doplnok 1

Skúšobný postup na skúšku emisií vozidiel s využitím prenosného systému na meranie emisií (PEMS)

1.   ÚVOD

V tomto doplnku sa opisuje postup skúšky na určenie výfukových emisií z ľahkých osobných a úžitkových vozidiel pomocou prenosného systému na meranie emisií.

2.   SYMBOLY

≤	–	menšie alebo rovné
#	–	číslo
#/m3	–	počet na meter kubický
%	–	percento
°C	–	stupeň Celzia
g	–	gram
g/s	–	gram za sekundu
h	–	hodina
Hz	–	hertz
K	–	kelvin
kg	–	kilogram
kg/s	–	kilogram za sekundu
km	–	kilometer
km/h	–	kilometre za hodinu
kPa	–	kilopascal
kPa/min	–	kilopascaly za minútu
l	–	liter
l/min	–	litre za minútu
m	–	meter
m3	–	meter kubický
mg	–	miligram
min	–	minúta
p e	–	tlak vo vákuu [kPa]
qvs	–	objemový prietok v systéme [l/min]
ppm	–	milióntina (parts per million)
ppmC1	–	počet častíc na milión uhlíkových ekvivalentov
rpm	–	otáčky za minútu
s	–	sekunda
V s	–	objem systému [l]

3.   VŠEOBECNÉ POŽIADAVKY

3.1.   PEMS

Skúška sa uskutoční pomocou PEMS, ktorý tvoria súčasti uvedené v bodoch 3.1.1 až 3.1.5. Ak je to vhodné, je možné sa pripojiť k riadiacej jednotke motora vozidla, aby bolo možné stanoviť príslušné parametre motora a vozidla uvedené v bode 3.2.

3.1.1.   Analyzátory na stanovenie koncentrácie znečisťujúcich látok vo výfukovom plyne.

3.1.2.   Jeden alebo viacero prístrojov alebo snímačov na meranie alebo určovanie hmotnostného prietoku výfukových plynov.

3.1.3.   Globálny systém na určovanie polohy, nadmorskej výšky a rýchlosti vozidla.

3.1.4.   V prípade potreby snímače či iné zariadenia, ktoré nie sú súčasťou vozidla, napr. na meranie okolitej teploty, relatívnej vlhkosti, tlaku vzduchu a rýchlosti vozidla.

3.1.5.   Zdroj energie nezávislý od vozidla, ktorý slúži na napájanie systému PEMS.

3.2.   Skúšobné parametre

Skúšobné parametre podľa špecifikácie v tabuľke 1 tejto prílohy sa merajú, zaznamenajú s konštantnou frekvenciou 1,0 Hz alebo vyššou a oznamujú podľa požiadaviek dodatku 8. Ak sa získali parametre riadiacej jednotky motora, mali by byť k dispozícii pri podstatne vyššej frekvencii než parametre zaznamenané systémom PEMS, aby bol zaručený správny odber vzoriek. Analyzátory, prietokomery a snímače systému PEMS musia spĺňať požiadavky stanovené v doplnkoch 2 a 3 k tejto prílohe.

Tabuľka 1

Skúšobné parametre

Parameter	Odporúčaná jednotka	Zdroj (11)
Koncentrácia THC (4)  (7)	ppm	analyzátor
Koncentrácia CH4  (4)  (7)	ppm	analyzátor
Koncentrácia NMHC (4)  (7)	ppm	analyzátor (9)
Koncentrácia CO (4)  (7)	ppm	analyzátor
Koncentrácia CO2  (4)	ppm	analyzátor
Koncentrácia NOX  (4)  (7)	ppm	analyzátor (10)
Koncentrácia PN (7)	#/m3	analyzátor
Hmotnostný prietok výfukových plynov	kg/s	EFM, akékoľvek metódy opísané v bode 7 doplnku 2
Vlhkosť okolia	%	snímač
Teplota okolia	K	snímač
Tlak okolia	kPa	snímač
Rýchlosť vozidla	km/h	snímač, GPS, alebo ECU (6)
Zemepisná šírka vozidla	Stupne	GPS
Zemepisná dĺžka vozidla	Stupne	GPS
Nadmorská výška vozidla (8)  (12)	M	GPS alebo snímač
Teplota výfukových Plynov (8)	K	snímač
Teplota chladiaceho média motora (8)	K	snímač alebo ECU
Otáčky motora (8)	rpm	snímač alebo ECU
Krútiaci moment motora (8)	Nm	snímač alebo ECU
Krútiaci moment na poháňanej náprave (8)	Nm	merač krútiaceho momentu na obvode kolesa
Poloha pedálu (8)	%	snímač alebo ECU
Prietok motorového paliva (5)	g/s	snímač alebo ECU
Teplota vzduchu nasávaného do motora (5)	g/s	snímač alebo ECU
Stav z hľadiska porúch (8)	—	ECU
Teplota nasávaného vzduchu	K	snímač alebo ECU
Stav z hľadiska regenerácie (8)	—	ECU
Teplota motorového oleja (8)	K	snímač alebo ECU
Aktuálny prevodový stupeň (8)	#	ECU
Žiaduci prevodový stupeň (napr. GSI) (8)	#	ECU
Iné údaje o vozidle (8)	nešpecifikované	ECU

3.3.   Príprava vozidla

Príprava vozidla zahŕňa všeobecnú technickú a prevádzkovú kontrolu.

3.4.   Montáž PEMS

3.4.1.   Všeobecne

Montáž systému PEMS sa riadi pokynmi výrobcu systému PEMS a miestnymi zdravotnými a bezpečnostnými predpismi. Systém PEMS by mal byť namontovaný tak, aby sa počas skúšky minimalizovalo elektromagnetické rušenie, ako aj vystavenie nárazom, vibráciám, prachu a premenlivosti teploty. Systému PEMS sa musí namontovať a prevádzkovať tak, aby bola zabezpečená nepriepustnosť a minimalizované tepelné straty. Montážou a prevádzkou systému PEMS sa nesmie zmeniť povaha výfukových plynov ani neprimerane predĺžiť výfuk. Aby sa zabránilo tvorbe častíc, musia byť konektory pri teplotách výfukových plynov, ktoré sa počas skúšky očakávajú, tepelne stabilné. Na prepojenie konca výfukových rúrok a spojovacieho potrubia sa odporúča nepoužívať elastomérové konektory. Ak sa použijú elastomérové konektory, musia byť len minimálne vystavené výfukovému plynu, aby sa zabránilo chybám v meraní pri vysokom zaťažení motora.

3.4.2.   Povolený protitlak

Montáž a prevádzka systému PEMS nesmie neprimerane zvyšovať statický tlak na konci výfukového potrubia. Ak je to technicky možné, každé predĺženie slúžiace na uľahčenie odberu vzoriek alebo napojenie na hmotnostný prietokomer výfukových plynov má mať rovnakú alebo väčšiu plochu prierezu ako výfukové potrubie.

3.4.3.   Hmotnostný prietokomer výfukových plynov

Pri použití sa hmotnostný prietokomer výfukových plynov upevní na výfuk vozidla podľa odporúčaní výrobcu prietokomeru výfukových plynov (EFM). Rozsah merania EFM musí zodpovedať rozsahu hmotnostného prietoku výfukových plynov, ktorý sa očakáva v priebehu skúšky. Montáž EFM a akýchkoľvek adaptérov výfukového potrubia alebo prípojok nesmie nepriaznivo ovplyvňovať činnosť motora alebo systému dodatočnej úpravy výfukových plynov. Na každú stranu prvku, ktorý sníma prietok, sa umiestni rovné potrubie s dĺžkou, ktorá sa rovná minimálne štvornásobku priemeru výfuku, alebo 150 mm, podľa toho, ktorá hodnota je vyššia. Pri skúškach viacvalcového motora s rozvetveným výfukovým potrubím sa odporúča, aby boli jednotlivé vetvy zberného potrubia spojené pred hmotnostným prietokomerom výfukových plynov a aby sa zodpovedajúcim spôsobom zvýšil prierez potrubia s cieľom minimalizovať protitlak výfuku. Ak nie je to možné, zváži sa možnosť merania prietoku výfukových plynov pomocou niekoľkých hmotnostných prietokomerov výfukových plynov. Široká škála konfigurácií a rozmerov výfukov a očakávaných hmotnostných prietokov výfukových plynov si môže pri výbere a montáži hmotnostných prietokomerov výfukových plynov vynútiť kompromisy, ktoré sa musia riadiť dobrým technickým úsudkom. Ak to vyžaduje presnosť merania, je prípustné upevniť na výfuk hmotnostný prietokomer výfukových plynov, ktorý má menší priemer než koniec výfukového potrubia alebo celková plocha prierezu niekoľkých koncov výfukových potrubí, pokiaľ tým nie je nepriaznivo ovplyvnená prevádzka či následné spracovanie výfukových plynov, ako je stanovené v bode 3.4.2.

3.4.4.   Globálny systém určovania polohy

Na vozidle by mala byť upevnená anténa GPS, napr. v najvyššom možnom mieste, aby bol zaručený dobrý príjem satelitného signálu. Namontovaná GPS anténa musí prevádzku vozidla narušovať čo najmenej.

3.4.5.   Pripojenie k riadiacej jednotke motora

Ak je to žiaduce, možno relevantné parametre vozidla a motora uvedené v tabuľke 1 zaznamenať pomocou zariadenia na zber údajov, ktoré sa pripojí k riadiacej jednotke motora alebo sieti podľa týchto noriem, napr. ISO 15031-5 alebo SAE J1979, OBD-II, EOBD alebo WWH-OBD. Ak je to vhodné, výrobcovia viditeľne umiestnia štítky s parametrami, aby bolo možné požadované parametre zistiť.

3.4.6.   Snímače a pomocné zariadenia

Na vozidlo sa namontujú snímače rýchlosti vozidla, snímače teploty, termočlánkové teplomery alebo iné meracie prístroje, ktoré nie sú súčasťou vozidla, aby bolo možné reprezentatívnym, spoľahlivým a presným spôsobom merať posudzovaný parameter, bez toho aby došlo k neprimeranému narušeniu prevádzky vozidla a fungovania iných analyzátorov, prietokomerov, snímačov a signálov. Snímače a pomocné zariadenia sú napájané nezávisle od vozidla.

3.5.   Odber vzoriek emisií

Odber vzoriek emisií musí byť reprezentatívny a uskutočňuje sa v miestach, kde sú výfukové plyny riadne premiešané a v ktorých je vplyv okolitého vzduchu v potrubí v smere toku od miesta odberu plynov minimálny. Ak je to vhodné, emisie sa odoberajú v časti za prietokomerom, pričom sa dodrží vzdialenosť aspoň 150 mm od prvku snímajúceho prietok. Odberné snímače sa umiestnia aspoň vo vzdialenosti 200 mm alebo trojnásobku priemeru výfukového potrubia proti toku plynov od konca výfukového potrubia vozidla, a to podľa toho, ktorá vzdialenosť je väčšia. V tomto bode výfukové plyny vystupujú zo systému PEMS na zber vzoriek do prostredia. Ak systém PEMS vypúšťa plyny späť do výfuku, dochádza k tomu za miestom, v ktorom je umiestnená sonda na odber vzoriek spôsobom, ktorý nemá vplyv na prevádzku motora a povahu výfukových plynov v mieste (miestach) odberu. Ak sa zmení dĺžka odberného potrubia, overí sa doba dopravy v systéme a podľa potreby sa opraví.

Ak je motor vybavený systémom dodatočnej úpravy výfukových plynov, vzorka výfukových plynov sa odoberá za systémom dodatočnej úpravy výfukových plynov. Pri skúškach vozidla s viacvalcovým motorom a rozvetveným výfukovým potrubím sa sací otvor sondy na odber vzoriek umiestni dostatočne ďaleko v smere prúdenia plynov, aby sa zaručilo, že vzorka reprezentuje priemerné emisie výfukových plynov zo všetkých valcov. Vo viacvalcových motoroch s rozvetveným výfukovým potrubím, napr. pri usporiadaní motora do tvaru V, musí byť výfukové potrubie spojené pred sondou na odber vzoriek. Ak to nie je technicky uskutočniteľné, zváži sa viacbodový odber v miestach, v ktorých sú výfukové plyny riadne premiešané a neobsahujú okolitý vzduch. V takom prípade musí počet a umiestnenie sond na odber vzoriek čo najpresnejšie zodpovedať počtu hmotnostných prietokomerov výfukových plynov. V prípade, že toky výfukových plynov nie sú rovnocenné, sa zváži pomerný odber vzoriek či odber vzoriek pomocou niekoľkých analyzátorov.

Ak sa merajú častice, vzorka výfukových plynov sa odoberá uprostred prúdu výfukových plynov. Ak je na odber vzoriek plynov použitých viac sond, sonda na odber vzoriek častíc sa umiestni pred ostatné sondy.

Ak sa merajú uhľovodíky, odberné potrubie sa ohreje na 463 ± 10 K (190 ± 10 °C). Pri meraní iných plynných zložiek s chladičom alebo bez neho, sa odberné potrubie udržiava na minimálnej teplote 333 K (60 °C), aby sa zabránilo kondenzácii a zaručila sa vhodná účinnosť prieniku rôznych plynov. Pri nízkotlakových odberných systémoch je možné teplotu znížiť podľa zníženia tlaku, za predpokladu, že odberný systém zaručuje 95 % účinnosť prieniku pre všetky regulované plynné znečisťujúce látky. Ak sú odoberané častice, odberné potrubie sa od miesta odberu neriedených výfukových plynov ohreje minimálne na 373 K (100 °C). Čas zotrvania vzorky v potrubí pri odbere častíc po prvé zriedenie alebo počítadlo častíc, musí byť kratší ako 3 sekundy.

4.   POSTUPY PRED SKÚŠKOU

4.1.   Kontrola tesnosti PEMS

Po dokončení montáže systému PEMS sa pre každý pripevnený systém PEMS vo vozidle aspoň raz vykoná kontrola tesnosti, a to spôsobom predpísaným jeho výrobcom alebo nasledujúcim spôsobom. Snímač sa odpojí od výfukového systému a koniec sa musí uzavrieť. Potom sa uvedie do chodu čerpadlo analyzátora. Po počiatočnej dobe stabilizácie musia všetky prietokomery ukazovať pri neexistencii netesností približne nulu. Ak tomu tak nie je, je potrebné skontrolovať vzorkovacie potrubia a odstrániť chybu.

Prípustná netesnosť na strane podtlaku nesmie prekročiť 0,5 % skutočného prietoku v kontrolovanej časti systému. Na stanovenie skutočných prietokov je možné použiť prietoky analyzátora a obtoku.

Ďalšou možnosťou je vyprázdnenie systému na podtlak najmenej 20 kPa (80 kPa absolútnych). Po počiatočnej stabilizácii nesmie prírastok tlaku Dp (kPa/min) v systéme prekročiť:

Iným možným postupom je zavedenie skokovej zmeny koncentrácie na začiatku odberového potrubia prepnutím z nulovacieho plynu na plyn na nastavenie meracieho rozsahu, pričom sú zároveň zachované rovnaké tlakové podmienky ako pri normálnej prevádzke systému. Ak správne kalibrovaný analyzátor po primeranom čase zaznamenáva hodnotu ≤ 99 % v porovnaní s hodnotou zavedenej koncentrácie, je potrebné problém s netesnosťou napraviť.

4.2.   Spustenie a stabilizácia PEMS

Systém PEMS sa spustí, zahreje a stabilizuje podľa špecifikácií výrobcu systému PEMS, pokiaľ tlak, teploty a toky nedosiahnu svoje nastavené prevádzkové body.

4.3.   Príprava systému na odber vzoriek

Systém na odber vzoriek zložený zo sondy na odber vzoriek, odberných potrubí a analyzátorov sa pripraví na skúšky podľa pokynov výrobcu systému PEMS. Je potrebné zaručiť, aby systém na odber vzoriek bol čistý a nedochádzalo v ňom ku kondenzácii vlhkosti.

4.4.   Príprava EFM

Ak sa na meranie hmotnostného prietoku výfukových plynov použije EFM, vyčistí sa a pripraví na prevádzku podľa špecifikácií jeho výrobcu. Ak je to vhodné, týmto postupom sa odstránia kondenzáty a nánosy z potrubia a priľahlých meracích bodov.

4.5.   Overenie a kalibrácia analyzátorov na meranie plynných emisií

Analyzátory sa kalibrujú na nulu a na merací rozsah pomocou kalibračných plynov, ktoré spĺňajú požiadavky bodu 5 doplnku 2. Kalibračné plyny sa zvolia tak, aby vyhovovali rozpätiu koncentrácií znečisťujúcich látok očakávaných pri skúške emisií.

4.6.   Overenie analyzátora na meranie emisií častíc

Nulová úroveň analyzátora sa zaznamená odberom vzorky z okolitého vzduchu filtrovaného filtrom HEPA. Signál sa zaznamenáva so stálou frekvenciou aspoň 1,0 Hz v intervale 2 minút a potom sa spriemeruje; hodnota prípustnej koncentrácie sa určí, keď je k dispozícii vhodné meracie zariadenie.

4.7.   Meranie rýchlosti vozidla

Rýchlosť vozidla sa určí aspoň jednou z týchto metód:

a)	GPS: ak je rýchlosť vozidla určovaná pomocou GPS, celková prejdená vzdialenosť sa overí na základe meraní inou metódou podľa bodu 7 doplnku 4.

b)

Snímač (napr. optický či mikrovlnný snímač): ak je rýchlosť vozidla určená snímačom, meranie rýchlosti musí vyhovieť požiadavkám bodu 8 doplnku 2 alebo sa snímačom určená celková prejdená vzdialenosť porovná s referenčnou vzdialenosťou získanou z digitálnej cestnej siete či topografickej mapy. Celková prejdená vzdialenosť určená snímačom sa od referenčnej vzdialenosti nesmie líšiť viac ako o 4 %.

c)

Riadiaca jednotka motora: ak je rýchlosť vozidla určená riadiacou jednotkou motora, celková prejdená vzdialenosť sa validuje podľa bodu 3 doplnku 3 a rýchlostný signál z riadiacej jednotky motora sa v nevyhnutných prípadoch upraví tak, aby vyhovoval požiadavkám bodu 3.3 doplnku 3. Ďalšou možnosťou je porovnať celkovú prejdenú vzdialenosť, ktorá bola určená riadiacou jednotkou motora, s referenčnou vzdialenosťou získanou z digitálnej cestnej siete či topografickej mapy. Celková prejdená vzdialenosť určená riadiacou jednotkou motora sa od referenčnej vzdialenosti nesmie líšiť o viac ako 4 %.

4.8.   Kontrola nastavenia systému PEMS

Overí sa správnosť spojenia so všetkými snímačmi, a ak sa použije riadiaca jednotka motora, potom aj s touto jednotkou. Ak boli získané parametre motora, je potrebné zaručiť, aby riadiaca jednotka motora vykazovala hodnoty správne (napr. nulové otáčky motora [ot / min] pri vypnutí spaľovacieho motora a zapnutom zapaľovaní). Systém PEMS musí fungovať bez toho, aby vysielal varovné signály či hlásenia o chybách.

5.   EMISNÁ SKÚŠKA

5.1.   Začiatok skúšky

Odber vzoriek, meranie a zaznamenávanie parametrov sa začne pred naštartovaním motora. Aby sa uľahčila časová synchronizácia, odporúča sa zaznamenávať parametre podliehajúce časovému zosúladeniu buď pomocou jediného zariadenia na zaznamenávanie údajov, alebo pomocou synchronizovanej časovej značky. Pred naštartovaním motora a bezprostredne potom sa potvrdí, že zariadenia na zber údajov zaznamenávajú všetky potrebné parametre.

5.2.   Skúška

Odber emisií, meranie a záznam parametrov pokračujú počas celej skúšky vozidla na ceste. Motor je možné vypnúť a naštartovať, ale odber emisií a záznam parametrov sa nepreruší. Akékoľvek varovania, ktoré naznačujú, že systém PEMS nefunguje správne, sa zdokumentujú a overia. Zaznamenávanie informácií musí dosiahnuť úplnosť údajov nad 99 %. Meranie a zaznamenávanie údajov možno prerušiť na menej ako 1 % celkového trvania jazdy, ale nie na súvislý interval 30 sekúnd v prípade neúmyselnej straty signálu alebo na účely údržby systému PEMS. Prerušenie sa môže zaznamenať priamo v systéme PEMS, nie je však povolené zavádzať prerušenia v zaznamenanom parametri prostredníctvom predbežného spracovania, výmeny či následného spracovania údajov. Ak je zavedené, uskutoční sa automatické nulovanie na základe overiteľného nulového štandardu, ktorý je podobný štandardu použitému na vynulovanie analyzátora. Dôrazne sa odporúča začať údržbu systému PEMS v intervaloch, keď je rýchlosť vozidla nulová.

5.3.   Ukončenie skúšky

Skúška sa ukončí, len čo vozidlo dokončí jazdu a spaľovací motor sa vypne. Údaje sa zaznamenávajú, až kým neuplynie čas odozvy odberných systémov.

6.   POSTUP PO SKÚŠKE

6.1.   Overenie analyzátorov na meranie plynných emisií

Nula a merací rozsah analyzátorov plynných komponentov sa overí pomocou kalibračných plynov identických s tými, ktoré boli použité v súlade s bodom 4.5, aby bolo možné vyhodnotiť posun odozvy analyzátora v porovnaní s kalibráciou pred skúškou. Analyzátor možno pred overením posunu pri plnom rozsahu vynulovať, ak bolo určené, že sa posun nuly pohybuje v povolenom rozsahu. Kontrola posunu po skúške sa dokončí čo najskôr po skúške, a ešte predtým, ako sa systém PEMS či individuálne analyzátory alebo snímače vypnú alebo prepnú do režimu mimo prevádzky. Rozdiel medzi výsledkami pred skúškou a po skúške spĺňa požiadavky uvedené v tabuľke 2.

Tabuľka 2

Prípustný posun analyzátora v priebehu skúšky PEMS

znečisťujúca látka	Posun odozvy na nulu	Posun odozvy na merací rozsah (13)
CO2	≤ 2 000 za skúšku	≤ 2 % zaznamenaného údaja alebo ≤ 2 000 ppm za skúšku, podľa toho, ktorá hodnota je vyššia
CO	≤ 75 ppm za skúšku	≤ 2 % údaja alebo ≤ 75 ppm za skúšku, podľa toho, ktorá hodnota je vyššia
NO2	≤ 5 za skúšku	≤ 2 % zaznamenaného údaja alebo ≤ 5 ppm za skúšku, podľa toho, ktorá hodnota je vyššia
NO/NOX	≤ 5 ppm za skúšku	≤ 2 % zaznamenaného údaja alebo ≤ 5 ppm za skúšku, podľa toho, ktorá hodnota je vyššia
CH4	≤10 ppm C1 za skúšku	≤ 2 % údaja alebo ≤ 10 ppmC1 za skúšku, podľa toho, ktorá hodnota je vyššia
THC	≤10 ppm C1 za skúšku	≤ 2 % údaja alebo ≤ 10 ppmC1 za skúšku, podľa toho, ktorá hodnota je vyššia

Ak je rozdiel medzi výsledkami pri posune nuly a posune meracieho rozsahu pred skúškou a po nej vyšší ako je prípustná hodnota, všetky skúšobné výsledky sa vyhlásia za neplatné a skúška sa zopakuje.

6.2.   Overenie analyzátora na meranie emisií častíc

Nulová úroveň analyzátora sa zaznamená odberom vzorky z okolitého vzduchu filtrovaného filtrom HEPA. Signál sa zaznamenáva v intervale 2 minút a potom sa spriemeruje; prípustná konečná koncentrácia sa určí, keď je k dispozícii vhodné meracie zariadenie. Ak je rozdiel medzi overením posunu nuly a posunu meracieho rozsahu pred skúškou a po nej vyšší ako prípustná hodnota, všetky skúšobné výsledky sa vyhlásia za neplatné a skúška sa zopakuje.

6.3.   Kontrola cestného merania emisií

Kalibrované rozpätie analyzátorov musí zahŕňať aspoň 90 % hodnôt koncentrácie získaných z 99 % meraní v platných častiach skúšky emisií. Je prípustné, aby 1 % z celkového počtu meraní použitých na hodnotenie najviac dvojnásobne presahovalo kalibrované rozpätie analyzátorov. Ak tieto požiadavky nie sú splnené, skúška je neplatná.

Doplnok 2

Špecifikácia a kalibrácia komponentov a signálov PEMS

1.   ÚVOD

V tomto doplnku sa vymedzuje špecifikácia a kalibrácia komponentov a signálov PEMS.

2.   SYMBOLY

>	–	väčší ako
≥	–	väčší ako alebo rovná sa
%	–	percento
≤	–	menší ako alebo rovná sa
A	–	nezriedená koncentrácia CO2 [%]
a 0	–	priesečník osí regresnej priamky s osou y
a 1	–	sklon regresnej priamky
B	–	zriedená koncentrácia CO2 [%]
C	–	zriedená koncentrácia NO [ppm]
c	–	reakcia analyzátora pri skúške rušivého vplyvu kyslíka
c FS,b	–	plný rozsah koncentrácie HC v kroku (b) [ppmC1]
c FS,d	–	plný rozsah koncentrácie HC v kroku (d) [ppmC1]
c HC(w/NMC)	–	koncentrácia HC pri prietoku CH4 alebo C2H6 cez odlučovač nemetánových uhľovodíkov [ppmC1]
c HC(w/o NMC)	–	koncentrácia HC pri obtoku CH4 alebo C2H6 okolo odlučovača nemetánových uhľovodíkov [ppmC1]
c m,b	–	nameraná koncentrácia HC v kroku (b) [ppmC1]
c m,d	–	nameraná koncentrácia HC v kroku (d) [ppmC1]
c ref,b	–	referenčná koncentrácia HC v kroku (b) [ppmC1]
c ref,d	–	referenčná koncentrácia HC v kroku (d) [ppmC1]
°C	–	stupeň Celzia
D	–	nezriedená koncentrácia NO [ppm]
D e	–	očakávaná zriedená koncentrácia NO [ppm]
E	–	absolútny prevádzkový tlak [kPa]
E CO2	–	percento rušivého vplyvu CO2
E E	–	etánová účinnosť
E H2O	–	percento rušivého vplyvu vody
E M	–	metánová účinnosť
EO2	–	rušivý vplyv kyslíka
F	–	teplota vody [K]
G	–	tlak nasýtených pár [kPa]
g	–	gram
gH2O/kg	–	gram vody na kilogram
h	–	hodina
H	–	koncentrácia vodnej pary (%)
H m	–	maximálna koncentrácia vodnej pary [%]
Hz	–	hertz
K	–	kelvin
kg	–	kilogram
km/h	–	kilometre za hodinu
kPa	–	kilopascal
max	–	maximálna hodnota
NOX,dry	–	priemerná koncentrácia záznamov stabilizovaného NOx opravená o vlhkosť opravená o vlhkosť
NOX,m	–	priemerná koncentrácia záznamov stabilizovaného NOx
NOX,ref	–	referenčná priemerná koncentrácia záznamov stabilizovaného NOx opravená o vlhkosť
ppm	–	milióntina (parts per million)
ppmC1	–	milióntina uhlíkových ekvivalentov
r2	–	koeficient determinácie
s	–	sekunda
t0	–	časový bod prepnutia toku plynu [s]
t10	–	časový bod 10 % odozvy konečného zaznamenaného údaja
t50	–	časový bod 50 % odozvy konečného zaznamenaného údaja
t90	–	časový bod 90 % odozvy konečného zaznamenaného údaja
x	–	nezávislá premenná alebo referenčná hodnota
χmin	–	minimálna hodnota
y	–	závislá premenná alebo nameraná hodnota

3.   OVERENIE LINEARITY

3.1.   Všeobecne

Linearitu analyzátorov, prietokomerov, snímačov a signálov musí byť možné overiť na základe medzinárodných či vnútroštátnych noriem. Všetky snímače alebo signály, ktoré nie je možné priamo overiť, napr. zjednodušené prietokomery, je potrebné alternatívne kalibrovať podľa laboratórneho zariadenia vozidlového dynamometra, ktoré bolo kalibrované podľa medzinárodných či vnútroštátnych noriem.

3.2.   Požiadavky na linearitu

Všetky analyzátory, nástroje na meranie prietoku, snímače a signály musia spĺňať požiadavky na linearitu uvedené v tabuľke 1. Ak sú údaje o toku vzduchu, prietoku paliva, pomere vzduchu a paliva či hmotnostnom toku výfukových plynov získané z riadiacej jednotky motora, vypočítaný hmotnostný prietok výfukových plynov musí spĺňať požiadavky na linearitu uvedené v tabuľke 1.

Tabuľka 1

Požiadavky na linearitu parametrov a systémov merania

Parameter/nástroj merania		Sklon a1	štandardná chyba SEE	koeficient determinácie r2
prietok paliva (14)	≤ 1 % max	0,98 – 1,02	≤ 2 % max	≥ 0,990
prietok vzduchu (14)	≤ 1 % max	0,98 – 1,02	≤ 2 % max	≥ 0,990
hmotnostný prietok výfukových plynov	≤ 2 % max	0,97 – 1,03	≤ 2 % max	≥ 0,990
analyzátory plynov	≤ 0,5 % max	0,99 – 1,01	≤ 1 % max	≥ 0,998
krútiaci moment (15)	≤ 1 % max	0,98 – 1,02	≤ 2 % max	≥ 0,990
analyzátory počtu častíc (16)	zatiaľ neurčené	určí sa	určí sa	určí sa

3.3.   Frekvencia overovania linearity

Požiadavky na linearitu podľa bodu 3.2 sa overujú:

a)	pre každý analyzátor aspoň každé tri mesiace alebo kedykoľvek pri oprave alebo zmene systému, ktorá by mohla ovplyvniť kalibráciu;

b)	pre ostatné relevantné prístroje, napr. hmotnostné prietokomery výfukových plynov a overiteľne kalibrované snímače zakaždým, keď je zistené poškodenie, v súlade s požiadavkami postupov vnútorného auditu, výrobcu nástroja alebo normy ISO 9000, avšak nie skôr ako rok pred skutočnou skúškou.

Požiadavky na linearitu podľa bodu 3.2 pri snímačoch alebo signáloch riadiacej jednotky motora, ktoré nie sú priamo overiteľné, sa overujú jedenkrát pre každé nastavenie systému PEMS pomocou overiteľne kalibrovaného meracieho prístroja na vozidlovom dynamometri.

3.4.   Postup overovania linearity

3.4.1.   Všeobecné požiadavky

Príslušné analyzátory, prístroje a snímače sa uvedú do bežných prevádzkových podmienok podľa odporúčania výrobcu. Analyzátory, nástroje a snímače sa používajú pri ich stanovených teplotách, tlakoch a prietokoch.

3.4.2.   Všeobecný postup

Linearita sa overuje pre každé bežné prevádzkové rozpätie vykonaním týchto krokov:

a)	Analyzátor, prietokomer alebo snímač sa vynulujú zavedením nulovacieho signálu. V prípade plynových analyzátorov sa do ústia analyzátora zavedie čistený syntetický vzduch alebo dusík, a to cestou, ktorá je čo najpriamejšia a najkratšia.

b)	Analyzátor, prietokomer alebo snímač sa nastavia na hodnotu meracieho rozsahu zavedením signálu pre merací rozsah. V prípade plynových analyzátorov sa do ústia analyzátora zavedie vhodný plyn na nastavenie meracieho rozsahu, a to cestou, ktorá je čo najpriamejšia a najkratšia.

c)	Zopakuje sa postup nulovania podľa písmena a).

d)

Vykoná sa overenie použitím najmenej 10 referenčných hodnôt (vrátane nuly), medzi ktorými sú približne rovnaké rozstupy a ktoré sú platné. Referenčné hodnoty s ohľadom na koncentrácie zložiek, hmotnostný prietok výfukových plynov alebo akékoľvek iné relevantné parametre sa zvolia tak, aby zodpovedali rozpätiu hodnôt očakávaných pri skúške emisií. Pri meraní hmotnostného toku výfukových plynov je možné z overovania linearity vylúčiť referenčné body, ktoré nepresahujú 5 % maximálnej hodnoty kalibrácie.

e)	V prípade plynových analyzátorov sa zavedú priamo do vstupu do analyzátora plyny so známymi koncentráciami podľa bodu 5. Zabezpečí sa dostatočný čas na stabilizáciu signálu.

f)	Hodnotené hodnoty a v prípade potreby referenčné hodnoty sa zaznamenávajú počas 30 sekúnd pri frekvencii aspoň 1,0 Hz.

g)

Hodnoty aritmetického priemeru za interval 30 sekúnd sa použijú na výpočet parametrov lineárnej regresie prostredníctvom metódy najmenších štvorcov, pričom zodpovedajúca rovnica má tvar: y = a 1 x + a 0 kde: y je skutočná hodnota meracieho systému, a 1 je sklon regresnej priamky, x je referenčná hodnota, a 0 je priesečník regresnej priamky s osou y. Pre každý parameter a systém merania sa vypočíta štandardná chyba odhadu (SEE) y v závislosti od x a koeficient determinácie (r2).

a)	Parametre lineárnej regresie musia spĺňať požiadavky stanovené v tabuľke 1.

3.4.3.   Požiadavky na overenie linearity na vozidlovom dynamometri

Neoveriteľné prietokomery, snímače či signály riadiacej jednotky motora, ktoré nie je možné priamo kalibrovať podľa overiteľných noriem, sa kalibrujú na dynamometri. Postup sa v čo najväčšej miere riadi požiadavkami prílohy 4a k predpisu EHK OSN č. 83. V nevyhnutnom prípade možno prietokomer alebo snímač, ktorý sa má kalibrovať, upevniť na skúšobné vozidlo a prevádzkovať podľa požiadaviek doplnku 1. Postup kalibrácie sa pokiaľ možno riadi požiadavkami bodu 3.4.2; vyberie sa aspoň 10 vhodných referenčných hodnôt, aby bolo zaručené, že sa pokryje minimálne 90 % maximálnej hodnoty, ktorá je očakávaná pri skúške emisií.

Ak má byť kalibrovaný prietokomer, snímač alebo signál z riadiacej jednotky motora, ktoré slúžia na stanovenie prietoku výfukových plynov a ktoré nemožno priamo overiť, upevní sa k výfuku vozidla overiteľne kalibrovaný referenčný hmotnostný prietokomer výfukových plynov alebo systém CVS (odber vzoriek s konštantným objemom ). Je potrebné zaručiť, že sa výfukové plyny vozidla v hmotnostnom prietokomere výfukových plynov zmerajú presne podľa bodu 3.4.3 dodatku 1. Klapka akcelerátora vozidla musí byť počas prevádzky v stálej polohe, prevodový stupeň a zaťaženie dynamometra sú konštantné.

4.   ANALYZÁTORY NA MERANIE PLYNNÝCH ZLOŽIEK

4.1.   Prípustné typy analyzátorov

4.1.1.   Štandardné analyzátory

Plynné zložky sa merajú pomocou analyzátorov uvedených v bodoch 1.3.1 až 1.3.5 dodatku 3 k prílohe 4Ak predpisu EHK OSN č. 83, séria zmien 07. Ak analyzátor nedisperzného typu s absorpciou v ultrafialovom pásme meria emisie NO aj NO2, nie je potrebný konvertor NO2/NO.

4.1.2.   Alternatívne analyzátory

Analyzátor, ktorý nespĺňa konštrukčné špecifikácie uvedené v bode 4.1.1 je prípustný, ak spĺňa požiadavky bodu 4.2. Výrobca zaručí, že alternatívny analyzátor má v porovnaní so štandardným analyzátorom rovnocennú alebo vyššiu presnosť pri meraní koncentrácií radu znečisťujúcich látok a spoluprítomných plynov, ktoré možno očakávať z vozidiel prevádzkovaných s prípustnými palivami pri miernych a rozšírených podmienkach pri platnej cestnej skúške opísanej v bodoch 5, 6 a 7. Výrobca analyzátora na požiadanie predloží písomnou formou doplňujúce informácie, ktorými preukáže, že presnosť merania alternatívneho analyzátora je trvalo a spoľahlivo v súlade s presnosťou merania štandardných analyzátorov. Doplňujúce informácie obsahujú:

a)	opis teoretického základu a technických súčastí alternatívneho analyzátora;

b)

preukázanie rovnocennosti s príslušným štandardným analyzátorom podľa bodu 4.1.1 pri očakávanom rozsahu koncentrácií znečisťujúcich látok a podmienok okolia pri skúške na schválenie typu definovanej v prílohe 4a k predpisu EHK OSN č. 83, séria zmien 07, ako aj validačná skúška opísaná v bode 3 dodatku 3 v prípade vozidla vybaveného zážihovým a vznetovým motorom; výrobca analyzátora preukáže význam rovnocennosti v rámci prípustných odchýlok uvedených v bode 3.3 doplnku 3;

c)

preukázanie rovnocennosti s príslušným štandardným analyzátorom sa uvádza v bode 4.1.1, pokiaľ ide o vplyv atmosférického tlaku na meranie výkonnosti analyzátora; predvádzacia skúška určí reakciu na plyn na plný rozsah, ktorého koncentrácia spadá do rozsahu analyzátora, aby bolo možné skontrolovať vplyv atmosférického tlaku pri miernych a rozšírených podmienkach týkajúcich sa nadmorskej výšky, ktoré sú definované v bode 5.2. Takúto skúšku je možné vykonať v skúšobnej komore simulujúcej nadmorskú výšku;

d)	preukázanie rovnocennosti vo vzťahu k štandardnému analyzátoru podľa bodu 4.1.1 v priebehu najmenej troch cestných skúšok, ktoré spĺňajú požiadavky tejto prílohy;

e)	preukázanie, že vplyv vibrácií, zrýchlení a okolitej teploty na zaznamenané údaje z analyzátora nepresahuje požiadavky týkajúce sa, ktoré sú pre analyzátory uvedené v bode 4.2.4

schvaľovacie úrady si môžu vyžiadať dodatočné informácie opodstatňujúce rovnocennosť, alebo môžu schválenie odmietnuť ak sa meraním preukázalo, že alternatívny analyzátor nie je rovnocenný so štandardným analyzátorom.

4.2.   Špecifikácie analyzátora

4.2.1.   Všeobecne

Okrem požiadaviek na linearitu, ktoré sú definované pre každý analyzátor v bode 3, výrobca analyzátora preukáže, že typy analyzátorov spĺňajú špecifikácie stanovené v bodoch 4.2.2 až 4.2.8. Analyzátory musia mať merací rozsah a čas odozvy, ktoré umožnia dosiahnuť presnosť požadovanú na meranie koncentrácií zložiek výfukových plynov podľa uplatniteľných emisných noriem v nestálych a ustálených podmienkach. Čo najviac musí byť obmedzená citlivosť analyzátorov voči otrasom, vibráciám, starnutiu, zmenám teploty a okolitého tlaku, ako aj elektromagnetickému rušeniu a ďalším vplyvom v súvislosti s prevádzkou vozidla a analyzátora.

4.2.2.   Presnosť

Presnosť definovaná ako odchýlka zaznamenaného údaja analyzátora od referenčnej hodnoty, nesmie presiahnuť 2 % zaznamenaného údaja alebo 0,3 % plného rozsahu stupnice, podľa toho, ktorá hodnota je väčšia.

4.2.3.   Precíznosť

Precíznosť, definovaná ako 2,5-násobok štandardnej odchýlky desiatich opakovaných odoziev na daný kalibračný plyn alebo plyn na plný rozsah, nesmie byť pre žiadny merací rozsah, ktorý je rovný 155 ppm alebo väčší ako 155 ppm (alebo ppmC1), väčší ako 1 % koncentrácie na plnom rozsahu stupnice alebo nesmie byť väčšia ako 2 % koncentrácie na plnom rozsahu stupnice v prípade meracieho rozsahu, ktorý je menší alebo rovný 155 ppm (alebo ppmC1).

4.2.4.   Šum

Šum, definovaný ako dvojnásobok kvadratického priemeru desiatich štandardných odchýlok, keď každá z nich je vypočítaná z nulových odoziev meraných pri konštantnej frekvencii zaznamenávania aspoň 1,0 Hz v intervale 30 sekúnd, nepresiahne 2 % plného rozsahu stupnice. Po každom z 10 meracích intervalov nasleduje interval 30 sekúnd, počas ktorého je analyzátor vystavený vhodnému kalibračnému plynu pre plný rozsah. Pred každým odberom vzoriek a každým použitím na plný rozsah sa zaistí dostatočný čas na vyčistenie analyzátora a odberného potrubia.

4.2.5.   Posun odozvy na nulu

Posun odozvy na nulu, definovaný ako priemerná odozva na nulový plyn počas časového intervalu najmenej 30 sekúnd, vyhovuje špecifikáciám uvedeným v tabuľke 2.

4.2.6.   Posun odozvy na merací rozsah

Posun odozvy na merací rozsah, definovaný ako priemerná odozva na plyn na merací rozsah počas časového intervalu najmenej 30 sekúnd, vyhovuje špecifikáciám uvedeným v tabuľke 2. (už to ďalej neopravujem, plný rozsah je ‚full scale‘)

Tabuľka 2

Prípustný posun odozvy analyzátorov na nulu a odozvy na merací rozsah pri meraní plynných zložiek v laboratórnych podmienkach

Znečisťujúca látka	Posun odozvy na nulu	Posun odozvy na merací rozsah
CO2	≤ 1 000 ppm počas 4 h	≤ 2 % zaznamenaného údaja alebo ≤ 1 000 ppm počas 4 h podľa toho, ktorá hodnota je vyššia
CO	≤ 50 ppm počas 4 h	≤ 2 % údaja alebo ≤ 50 ppm počas 4 h, podľa toho, ktorá hodnota je vyššia
NO2	≤ 5 ppm počas 4 h	≤ 2 % zaznamenaného údaja alebo ≤ 5 ppm počas 4 h podľa toho, ktorá hodnota je vyššia
NO/NOX	≤ 5 ppm počas 4 h	≤ 2 % údaja alebo 5 ppm počas 4 h, podľa toho, ktorá hodnota je vyššia
CH4	≤10 ppmC1	≤ 2 % údaja alebo ≤ 10 ppmC1počas 4 h, podľa toho, ktorá hodnota je vyššia
THC	≤10 ppmC1	≤ 2 % údaja alebo ≤ 10 ppmC1počas 4 h, podľa toho, ktorá hodnota je vyššia

4.2.7.   Čas nábehu

Čas nábehu sa definuje ako čas medzi odozvou pri 10 % až 90 % konečnej odčítanej hodnoty (t 90 – t 10, pozri bod 4.4). Čas nábehu analyzátorov PEMS nesmie prekročiť 3 s.

4.2.8.   Sušenie plynu

Výfukové plyny sa môžu merať v suchom alebo vlhkom stave. Zariadenie na sušenie plynu, ak sa použije, musí mať minimálny účinok na zloženie meraných plynov. Chemické vysušovače nie sú povolené.

4.3.   Dodatočné požiadavky

4.3.1.   Všeobecne

Ustanovenia bodov 4.3.2 až 4.3.5 definujú ďalšie požiadavky na výkonnosť špecifických typov analyzátorov a vzťahujú sa len na prípady, keď je daný analyzátor použitý na meranie emisií pomocou systému PEMS.

4.3.2.   Skúška účinnosti konvertorov NOX

Ak je použitý konvertor NOX, napr. na konverziu NO2 na NO na účely analýzy chemiluminiscenčným analyzátorom, jeho účinnosť sa skúša podľa požiadaviek bodu 2.4 dodatku 3 prílohy 4a k predpisu EHK OSN č. 83, séria zmien 07. Účinnosť konvertora NOX sa overí nie skôr ako jeden mesiac pred skúškou.

4.3.3.   Nastavenie plameňového ionizačného detektora

a)   Optimalizácia odozvy detektora

Ak sa merajú uhľovodíky, plameňový ionizačný detektor sa nastavuje v intervaloch stanovených výrobcom analyzátora podľa bodu 2.3.1 doplnku 3 prílohy 4a k predpisu EHK OSN č. 83, séria zmien 07. Na optimalizáciu odozvy v najbežnejšom prevádzkovom rozpätí sa použije plyn na merací rozsah obsahujúci propán vo vzduchu alebo propán v dusíku.

b)   Faktory odozvy na uhľovodíky

Ak sa merajú uhľovodíky, faktor odozvy plameňového ionizačného detektora na uhľovodíky sa overí podľa ustanovení bodu 2.3.3 dodatku 3 prílohy 4a k predpisu EHK OSN č. 83, séria zmien 07, pričom sa použije propán vo vzduchu alebo propán v dusíku ako plyn na merací rozsah a čistený syntetický vzduch alebo dusík ako nulový plyn, a to v uvedenom poradí.

c)   Kontrola rušivého vplyvu kyslíka

Pri uvedení analyzátora do prevádzky a po dlhších intervaloch údržby sa musí vykonať kontrola rušivého vplyvu kyslíka. Zvolí sa merací rozsah, v ktorom sa plyny na kontrolu rušivého vplyvu kyslíka nachádzajú v oblasti horných 50 %. Pre túto skúšku sa vyhrievaný priestor ohreje na požadovanú teplotu. Špecifikácie plynov na kontrolu rušivého vplyvu kyslíka sú opísané v bode 5.3.

Uplatní sa nasledujúci postup:

i)	analyzátor sa nastaví na nulu;

ii)	analyzátor sa kalibruje na hodnotu plného rozsahu zmesou obsahujúcou 0 % kyslíka pri zážihových motoroch a pri vznetových motoroch sa prístroj kalibruje na hodnotu plného rozsahu zmesou obsahujúcou 21 % kyslíka;

iii)	odozva na nulu sa skontroluje znova. Ak sa zmenila o viac než 0,5 % plného rozsahu stupnice, zopakuje sa postup uvedený v bodoch i) a ii);

iv)	zavedú sa 5 % a 10 % plyny na kontrolu rušivého vplyvu kyslíka;

v)	opätovne sa skontroluje odozva na nulu. Ak sa zmenila o viac než ± 1 % plného rozsahu stupnice, skúška sa opakuje.

vi)

rušivý vplyv kyslíka E O2 sa vypočíta pre každý plyn na kontrolu rušivého vplyvu kyslíka v kroku d) takto: kde odozva analyzátora je: kde: c ref,b je referenčná koncentrácia HC v kroku (b) [ppmC1], c ref,d je referenčná koncentrácia HC v kroku (d) [ppmC1], c FS,b plný rozsah koncentrácie HC v kroku (b) [ppmC1], c FS,d plný rozsah koncentrácie HC v kroku (d) [ppmC1], c m,b je nameraná koncentrácia HC v kroku (b) [ppmC1], c m,d je nameraná koncentrácia HC v kroku (d) [ppmC1];

vii)	hodnota rušivého vplyvu kyslíka E O2 musí byť menšia než ± 1,5 % v prípade všetkých plynov potrebných na kontrolu rušivého vplyvu kyslíka.

viii)

ak je hodnota rušivého vplyvu kyslíka E O2 vyššia než ± 1,5 %, môže sa vykonať náprava nastavovaním prietoku vzduchu po stupňoch nad hodnoty uvedené výrobcom, ako aj pod tieto hodnoty, a rovnako aj takýmto postupným nastavovaním prietoku paliva a prietoku vzorky;

ix)	kontrola rušivého vplyvu kyslíka sa musí opakovať pri každom novom nastavení.

4.3.4.   Účinnosť konverzie odlučovača nemetánových uhľovodíkov (NMC)

Ak sú analyzované uhľovodíky, možno NMC použiť na odstránenie uhľovodíkov iných ako metán zo vzorky plynu oxidáciou všetkých uhľovodíkov okrem metánu. V ideálnom prípade je konverzia metánu 0 % a ostatných uhľovodíkov reprezentovaných etánom 100 %. Na presné meranie NMHC sa určia obe účinnosti a použijú sa na výpočet emisií NMHC (pozri bod 9.2 doplnku 4). V prípade, že je NMC-FID kalibrovaný podľa metódy b) v bode 9.2 doplnku 4 tým, že cez NMC prechádza kalibračný plyn obsahujúci metán/vzduch, nie je potrebné určiť účinnosť konverzie metánu.

a)

Účinnosť konverzie metánu Metánový kalibračný plyn prúdi cez FID s obtokom NMC a bez takéhoto obtoku; zaznamenajú sa obidve hodnoty koncentrácií. Účinnosť konverzie metánu sa určuje ako: kde: cHC(w/NMC) je koncentrácia HC, pričom CH4 prechádza cez NMC [ppmC1], cHC(w/o NMC) je koncentrácia HC, pričom CH4 obteká NMC [ppmC1].

b)

Účinnosť konverzie etánu Etánový kalibračný plyn prúdi cez FID s obtokom NMC a bez takéhoto obtoku; zaznamenajú sa obidve hodnoty koncentrácií. Účinnosť konverzie etánu sa určuje ako: kde: c HC(w/NMC) je koncentrácia HC, pričom C2H6 prechádza cez NMC [ppmC1], c HC(w/o NMC) je koncentrácia HC, pričom C2H6 obteká NMC [ppmC1].

4.3.5.   Rušivé vplyvy

a)   Všeobecne

Zaznamenané údaje z analyzátora môžu byť ovplyvnené aj inými ako analyzovanými plynmi. Kontrolu účinkov rušivých vplyvov a správnej funkčnosti analyzátorov vykonáva výrobca analyzátorov pred uvedením na trh, a to aspoň raz pri každom type analyzátora alebo prístroja uvedených v písmenách b) až f).

b)   Kontrola rušivého vplyvu v prípade analyzátora CO

Meranie pomocou analyzátora CO môže rušiť voda a CO2. Počas skúšky sa preto nechá cez vodu prebublať CO2, ktorý je plynom na nastavenie meracieho rozsahu analyzátora CO, s koncentráciou 80 až 100 % plného rozsahu stupnice maximálneho prevádzkového rozsahu pri izbovej teplote, a zaznamená sa odozva analyzátora. Odozva analyzátora nesmie byť väčšia ako 2 % priemernej koncentrácie CO očakávanej počas normálnej cestnej skúšky alebo ± 50 ppm podľa toho, ktorá hodnota je vyššia. Kontroly rušivých vplyvov H2O a CO2 sa môžu vykonávať samostatne. Ak sú úrovne H2O a CO2 použité na kontrolu rušivých vplyvov vyššie ako maximálne úrovne očakávané pri skúške, musí sa každá zistená hodnota rušivého vplyvu znížiť vynásobením zisteného rušivého vplyvu pomerom hodnoty maximálnej očakávanej koncentrácie počas skúšky ku skutočnej hodnote koncentrácie použitej v priebehu tejto kontroly//skúšky. Je možné vykonávať oddelené kontroly na zistenie rušivého vplyvu koncentrácií H2O, ktoré sú menšie ako maximálne koncentrácie očakávané počas skúšky, a zistené rušivé vplyvy H2O sa zväčšia vynásobením zisteného rušivého vplyvu pomerom hodnoty maximálnej očakávanej koncentrácie H2O očakávanej počas skúšky ku skutočnej hodnote koncentrácie použitej v priebehu tohto postupu. Súčet dvoch takto upravených hodnôt rušivého vplyvu musí spĺňať požiadavky na prípustné odchýlky špecifikované v tomto bode.

c)   Kontrola krížovej citlivosti analyzátora NOx

V prípade analyzátorov CLD a HCLD sa pozornosť musí venovať dvom plynom, a to CO2 a vodnej pare. Krížová citlivosť týchto plynov je úmerná koncentráciám týchto plynov. Skúška určí rušivé vplyvy pri najvyšších koncentráciách očakávaných počas skúšky. Ak analyzátory CLD a HCLD používajú algoritmy na kompenzáciu utlmujúcich rušivých vplyvov, ktoré pracujú s analyzátormi, ktoré merajú H2O alebo CO2 alebo obe hodnoty, musia sa rušivé vplyvy vyhodnotiť s týmito analyzátormi v činnosti a s použitím kompenzačných algoritmov.

i)   Kontrola rušivého vplyvu CO2

Kalibračný plyn CO2 pre merací rozsah s koncentráciou 80 % do 100 % maximálneho pracovného rozsahu sa nechá prechádzať NDIR; hodnota CO2 sa zaznamená ako A. Tento plyn na nastavenie meracieho rozsahu CO2 sa potom zriedi približne o 50 percent kalibračným plynom rozpätia NO a nechá sa prechádzať NDIR a CLD alebo HCLD; hodnoty CO2 a NO sa zaznamenajú ako B a C, v uvedenom poradí. Potom sa uzavrie prívod CO2 a detektorom CLD alebo HCLD prechádza len kalibračný plyn NO pre plný rozsah; hodnota NO sa zaznamená ako D. Percento rušivého vplyvu sa vypočíta takto:

kde:

A	je koncentrácia CO2 v nezriedenom plyne nameraná analyzátorom NDIR [ %].
B	je koncentrácia CO2 v zriedenom plyne nameraná analyzátorom NDIR [ %].
C	je koncentrácia zriedeného NO nameraná detektorom CLD alebo HCLD [ppm].
D	je koncentrácia nezriedeného NO nameraná detektorom CLD alebo HCLD [ppm].

So súhlasom schvaľovacieho úradu je možné používať alternatívne metódy zrieďovania a určovania hodnôt plynov na nastavenie meracieho rozsahu CO2 a NO, napr. dynamické zmiešavanie.

ii)   Kontrola rušivého vplyvu vodnej pary

Táto kontrola sa uplatní len v prípade merania koncentrácie mokrého plynu. Výpočet krížovej citlivosti vodnej pary musí zohľadňovať riedenie kalibračného plynu NO vodnou parou a nastavenie koncentrácie vodnej pary v plynnej zmesi na úrovne koncentrácie očakávané pri skúške emisií. Plyn na nastavenie meracieho rozsahu NO s koncentráciou 80 % až 100 % plnej stupnice v normálnom prevádzkovom rozsahu sa nechá prúdiť detektorom CLD alebo HCLD; hodnota NO sa zaznamená ako D. Plyn na nastavenie meracieho rozsahu NO sa potom nechá pri izbovej teplote prebublávať vodou a prechádzať detektorom CLD alebo HCLD; Stanoví sa absolútny pracovný tlak analyzátora a teplota vody a tieto hodnoty sa zaznamenajú ako E a F, v uvedenom poradí. Určí sa tlak nasýtených pár zmesi, ktorý zodpovedá teplote vody prebublávača F, a zaznamená sa ako G. Koncentrácia vodnej pary H [v %] v plynnej zmesi sa vypočíta takto:

Očakávaná koncentrácia zriedeného kalibračného plynu NO pre merací rozsah vo vodnej pare sa zaznamená ako De a vypočíta takto:

.V prípade výfukových plynov z dieselového motora sa odhadne maximálna koncentrácia vodnej pary vo výfukových plynoch (v %) očakávaná pri skúške a táto hodnota sa zaznamená ako Hm . Odhad sa vykoná za predpokladu pomeru H/C paliva 1,8/1 z maximálnej koncentrácie CO2 vo výfukových plynoch A takto:

Percento rušivého vplyvu vodnej pary sa vypočíta takto:

kde:

D e	je očakávaná koncentrácia zriedeného NO, [ppm].
C	je nameraná koncentrácia zriedeného NO, [ppm].
H m	maximálna koncentrácia vodnej pary [ %].
H	skutočná koncentrácia vodnej pary [ %].

iii)   Maximálna prípustný rušivý vplyv

Kombinovaný rušivý vplyv CO2 a vody nesmie prekročiť 2 % celej stupnice.

d)   Kontrola rušivého vplyvu pre analyzátory NDUV

Uhľovodíky a H2O môžu pozitívne vplývať na analyzátory NDUV tým, že spôsobujú odozvu podobnú odozve na NOx. Výrobca analyzátora NDUV overí, že sú rušivé vplyvy obmedzené, týmto spôsobom:

i)	Analyzátor a chladič sa nastaví podľa prevádzkových pokynov výrobcu; urobia sa úpravy, aby sa optimalizovala výkonnosť analyzátora a chladiča.

ii)	Pri analyzátore sa vykoná kalibrácia na nulu a na merací rozsah pri hodnotách koncentrácie očakávaných počas skúšky emisií.

iii)	Kalibračný plyn NO2 sa zvolí tak, aby čo najviac zodpovedal maximálnu koncentráciu NO2 očakávané počas skúšok emisií.

iv)	Kalibračný plyn NO2 preteká cez sondu systému odberu vzoriek plynu, kým sa neustáli odozva analyzátora na NOX.

v)	Vypočíta sa priemerná koncentrácia stabilizovaných záznamov NOX za dobu 30 sekúnd a zaznamená sa ako NOX,ref.

vi)

Tok kalibračného plynu NO2 sa zastaví a odberný systém sa nasýti pretekaním výstupu generátora rosného bodu, ktorý je nastavený na rosný bod pri 50 °C. Z výstupu generátora rosného bodu sa odoberá vzorka pomocou odberového systému a chladiča po dobu najmenej 10 minút až do stavu, keď podľa očakávania chladič odstraňuje vodu konštantným rýchlosťou.

vii)	Bezprostredne po ukončení fázy iv) sa systém odberu vzoriek opäť nasýti pretekaním kalibračného plynu NO2 použitého na stanovenie hodnoty NOX, ref, kým sa neustáli celková odozva na NOX.

viii)

Vypočíta sa priemerná koncentrácia stabilizovaných záznamov NOX za dobu 30 sekúnd a zaznamená sa ako NOX,m.

ix)	NOx,m sa skoriguje vzhľadom na NOX,dry na základe zvyškových vodných pár prechádzajúcich chladičom pri teplote a tlaku na výstupe chladiča.

Vypočítaná hodnota NOX,dry predstavuje najmenej 95 % hodnoty NOX,ref.

e)   Sušič vzoriek

Sušič vzoriek odstraňuje vodu, ktorá inak môže mať rušivý vplyv na merania NOx. V prípade analyzátorov CLD na suchej báze sa musia preukázať, že pre najväčšie očakávanú koncentráciu vodnej pary H m sušič vzoriek udržuje vlhkosť v CLD na hodnote ≤ 5 g vody / kg suchého vzduchu (alebo na približne 0,8 % H2O), čo zodpovedá 100 % relatívnej vlhkosti pri 3,9 °C a 101,3 kPa alebo približne 25 % relatívnej vlhkosti pri 25 °C a 101,3 kPa. Súlad je možné preukázať meraním teploty na výstupe tepelného sušiča vzoriek alebo meraním vlhkosti v bode bezprostredne pred CLD. Môže sa merať aj vlhkosť výfukových plynov CLD, ak jediným prúdom do CLD je prúd zo sušiča vzoriek.

f)   Zachytenie NO2 sušičom vzoriek

Voda v kvapalnom skupenstve, ktorá zostáva v nesprávne skonštruovanom sušiči vzoriek, môže odstrániť NO2 zo vzorky. Ak je sušič vzoriek použitý v kombinácii s NDUV analyzátorom bez NO2/NO konvertora umiestneného pred ním, voda by teda mohla odstrániť NO2 zo vzorky pred meraním NOx. Sušič vzoriek musí byť schopný zmerať minimálne 95 % celkového množstva NO2 obsiahnutého v plyne, ktorý je nasýtený vodnou parou a pozostáva z maximálnej koncentrácie NO2 očakávanej pri skúške vozidla.

4.4.   Kontrola času odozvy analytického systému

Na vyhodnotenie času odozvy musia byť nastavenia analytického systému úplne rovnaké ako pri meraní v priebehu skúšky emisií (t. j. tlak, prietoky, nastavenia filtrov na analyzátore a všetky ostatné parametre, ktoré ovplyvňujú čas odozvy). Čas odozvy sa určí prepnutím plynu priamo na vstupe vzorkovacej sondy. K zmene plynu musí dôjsť v čase kratšom ako 0,1 sekundy. Plyny používané pri skúške zmenia koncentráciu najmenej 60 % plného rozsahu stupnice analyzátora.

Krivka koncentrácie každej jednotlivej zložky plynu sa zaznamená. Čas oneskorenia je definovaný ako čas od zmeny plynu (t 0) až do okamihu, keď odozva dosiahne 10 % konečnej odčítanej hodnoty (t 10). Čas nábehu sa definuje ako čas medzi odozvou pri 10 % až 90 % konečnej odčítanej hodnoty (t 90 – t 10). Čas odozvy systému (t 90) pozostáva z času oneskorenia k meraciemu detektoru a nábehového času detektora.

Na časovú synchronizáciu signálov analyzátora a prietoku výfukových plynov sa čas transformácie definuje ako čas od zmeny (t 0) do okamihu, keď odozva dosiahne 50 % konečnej odčítanej hodnoty (t 50).

Čas odozvy systému musí byť ≤ 12 sekúnd s časom nábehu ≤ 3 s pre všetky zložky a pre všetky použité rozsahy. Keď sa na meranie NMHC použije NMC, čas odozvy systému môže presiahnuť 12 s.

5.   PLYNY

5.1.   Všeobecne

Musí sa dodržiavať doba skladovania všetkých kalibračných plynov a plynov na nastavenie meracieho rozsahu. Čisté a zmiešané kalibračné plyny a plyny na nastavenie meracieho rozsahu musia spĺňať špecifikácie bodov 3.1 a 3.2 dodatku 3 prílohy 4A k predpisu EHK OSN č. 83, série zmien 07. Okrem toho je prípustný kalibračný plyn NO2. Koncentrácia kalibračného plynu NO2 sa pohybuje v rozmedzí dvoch percent okolo uvedenej hodnoty koncentrácie. Množstvo NO obsiahnuté v kalibračnom plyne NO2 nesmie presiahnuť 5 % obsahu NO2.

5.2.   Rozdeľovače plynov

Plyny použité na kalibráciu a stanovenie meracieho rozsahu sa môžu tiež získať rozdeľovačmi plynov, teda presnými zmiešavacími zariadeniami, a to riedením očisteným N2 alebo očisteným syntetickým vzduchom. Presnosť deliča plynov musí byť taká, aby koncentráciu zmiešaných kalibračných plynov bolo možné stanoviť s presnosťou ± 2 %. Overenie sa vykonáva v rozmedzí od 15 do 50 % úplného rozsahu stupnice pre každú kalibráciu vykonanú s použitím deliča plynov. Ak zlyhalo prvé overenie, môže sa vykonať dodatočné overenie s použitím ďalšieho kalibrovacieho plynu.

Voliteľne rozdeľovač plynu môže byť skontrolovaný prístrojom, ktorý je svojou podstatou lineárny, napr. použitím plynu NO v kombinácii s CLD. Hodnota meracieho rozsahu prístroja sa nastavuje plynom na nastavenie meracieho rozsahu priamo pripojeným k prístroju. Rozdeľovač plynu sa kontroluje pri typicky používaných nastaveniach a menovitá hodnota sa porovnáva s koncentráciou nameranou pomocou prístroja. Tento rozdiel musí byť v každom bode v rozmedzí ± 1 % menovitej hodnoty koncentrácie.

5.3.   Plyny na kontrolu rušivého vplyvu kyslíka

Plyny na kontrolu rušivého vplyvu kyslíka sú zmesou propánu, kyslíka a dusíka a musia obsahovať propán s koncentráciou 350 ± 75 ppmC1. Koncentrácia sa stanoví prostredníctvom gravimetrickej metódy, dynamického zmiešavania alebo chromatografickej analýzy celkových uhľovodíkov spolu s nečistotami. Koncentrácie kyslíka v plynoch na kontrolu rušivého vplyvu kyslíka musia spĺňať požiadavky uvedené v tabuľke 3; zvyšok plynov na kontrolu rušivého vplyvu kyslíka tvorí čistený dusík.

Tabuľka 3

Plyny na kontrolu rušivého vplyvu kyslíka

	Typ motora
	Vznetový	Zážihový
Koncentrácia O2	21 ± 1 %	10 ± 1 %
	10 ± 1 %	5 ± 1 %
	5 ± 1 %	0,5 ± 0,5 %

6.   ANALYZÁTORY NA MERANIE EMISIÍ TUHÝCH ČASTÍC

V tomto oddiele budú vymedzené budúce požiadavky na analyzátory na meranie emisií tuhých častíc, hneď ako bude zavedená povinnosť ich merania.

7.   PRÍSTROJE NA MERANIE HMOTNOSTNÉHO PRIETOKU VÝFUKOVÝCH PLYNOV

7.1.   Všeobecne

Prístroje, snímače alebo signály na meranie hmotnostného prietoku výfukových plynov musia mať rozsah merania a čas odozvy zodpovedajúci presnosti požadovanej na meranie hmotnostného prietoku výfukových plynov za prechodných a ustálených podmienok. Citlivosť prístrojov, snímačov a signálov voči otrasom, vibráciám, starnutiu, premenlivosti teploty a okolitému tlaku, ako aj elektromagnetickému rušeniu a ďalším vplyvom týkajúcim sa vozidla a prevádzky analyzátora je taká, aby sa minimalizovali dodatočné chyby.

7.2.   Špecifikácie prístrojov

Hmotnostný prietok výfukových plynov sa stanovuje metódou priameho merania uplatňovanou v ktoromkoľvek z týchto prístrojov:

a)	prístroje na meranie toku Pitotovou sondou;

b)	prístroje na meranie rozdielu tlakov, ako napr. prietoková dýza (podrobnosti pozri v norme ISO 5167);

c)	ultrazvukový prietokomer;

d)	vírový prietokomer;

Každý jednotlivý hmotnostný prietokomer výfukových plynov musí spĺňať požiadavky na linearitu uvedené v bode 3. Okrem toho výrobca prístroja musí preukázať zhodu každého typu hmotnostného prietokomera výfukových plynov so špecifikáciami v bodoch 7.2.3 až 7.2.9.

Je povolené vypočítať hmotnostný prietok výfukových plynov na základe zmeraných hodnôt prietoku vzduchu a prietoku paliva, ktoré boli získané z overiteľne kalibrovaných snímačov, ak tieto snímače spĺňajú požiadavky na linearitu podľa bodu 3, požiadavky na presnosť podľa bodu 8 a ak je výsledný hmotnostný prietok výfukových plynov validovaný podľa bodu 4 doplnku 3.

Okrem toho možno použiť aj ďalšie metódy na určenie hmotnostného prietoku výfukových plynov, ktoré sú založené na nástrojoch a signáloch, ktoré nie sú priamo overiteľné, napr. zjednodušené hmotnostné prietokomery výfukových plynov alebo signály z riadiacej jednotky motora, a to v prípade, že výsledný hmotnostný prietok výfukových plynov spĺňa požiadavky na linearitu podľa bodu 3 a je validovaný podľa bodu 4 doplnku 3.

7.2.1.   Normy kalibrácie a overovania

Presnosť hmotnostných prietokomerov výfukových plynov sa overuje pomocou vzduchu alebo výfukových plynov podľa overiteľnej normy, napr. kalibrovaným hmotnostným prietokomerom výfukových plynov alebo tunelom na riedenie plného prietoku.

7.2.2.   Frekvencia overovania

Overenie súladu hmotnostných prietokomerov výfukových plynov s bodmi 7.2.3 a 7.2.9 nesmie byť vykonané skôr ako rok pred danou skúškou.

7.2.3.   Presnosť

Presnosť, definovaná ako odchýlka zaznamenaného údaja z prietokomeru výfukových plynov od referenčnej hodnoty prietoku, nepresahuje ± 2 % zaznamenaného údaja, 0,5 % plného rozsahu alebo ± 1,0 % maximálneho prietoku, na ktorý bol prietokomer kalibrovaný, podľa toho, ktorá z hodnôt je vyššia.

7.2.4.   Precíznosť

Precíznosť, definovaná ako 2,5-násobok štandardnej odchýlky desiatich opakovaných odoziev na daný menovitý prietok približne uprostred kalibračného rozpätia, nesmie byť väčšia ako ± 1 % maximálneho prietoku, na ktorý bol prietokomer kalibrovaný.

7.2.5.   Šum

Šum je dvojnásobok kvadratického priemeru desiatich štandardných odchýlok, pričom každá z nich je vypočítaná z odoziev na nulu meraných pri konštantnej frekvencii zaznamenávania aspoň 1,0 Hz v intervale 30 sekúnd. Po každom z 10 meraní nasleduje interval 30 sekúnd, počas ktorého je prietokomer EFM vystavený maximálnemu kalibrovanému prietoku.

7.2.6.   Posun odozvy na nulu

Nulová odozva je definovaná ako priemerná odozva, na nulový plyn počas najmenej 30-sekundového časového intervalu. Posun nulovej odozvy možno overiť na základe nahlásených zistených základných signálov, napr. tlaku. Posun základných signálov počas 4 hodín musí byť menší ako ± 2 percentá maximálnej hodnoty základného signálu zaznamenaného pri toku, pri ktorom bol kalibrovaný EFM.

7.2.7.   Posun odozvy na merací rozsah

Odozva na merací rozsah je definovaná ako priemerná odozva na merací rozsah počas najmenej 30-sekundového časového intervalu. Posun odozvy na merací rozsah možno overiť na základe nahlásených zistených základných signálov, napr. tlaku. Posun základných signálov počas 4 hodín musí byť menší ako ± 2 percentá maximálnej hodnoty základného signálu zaznamenaného pri toku, pri ktorom bol kalibrovaný EFM.

7.2.8.   Čas nábehu

Čas nábehu prístrojov a metód na meranie prietoku výfukových plynov by mal čo najviac zodpovedať dobe nábehu analyzátorov plynov uvedených v bode 4.2.7, nesmie však byť dlhší ako 1 sekunda.

7.2.9.   Kontrola času odozvy

Čas odozvy hmotnostných prietokomerov výfukových plynov sa určuje uplatnením rovnakých parametrov, aké boli uplatnené pri skúške emisií (t. j. tlak, prietoky, nastavenia filtrov a všetky ostatné vplyvy na čas odozvy). Určovanie času odozvy sa vykonáva prepnutím plynu priamo na vstupe hmotnostného prietokomeru výfukových plynov. Prepnutie toku plynu musí byť vykonané čo najrýchlejšie, ale dôrazne sa odporúča, aby sa vykonalo za menej ako 0,1 sekundy. Prietok plynu použitý pri skúške musí zmeniť prietok najmenej o 60 % plnej stupnice hmotnostného prietokomeru výfukových plynov. Prietok plynu sa zaznamená. Čas oneskorenia je čas od prepnutia toku plynu (t 0) do okamihu, kedy reakcia dosiahne 10 percent (t 10) konečnej hodnoty. Čas nábehu sa definuje ako čas medzi odozvou pri 10 % až 90 % konečnej odčítanej hodnoty (t 90 – t 10). Čas odozvy (t90) je definovaný ako súčet času oneskorenia a času nábehu. Čas odozvy hmotnostného prietokomeru výfukových plynov (t90 ) je ≤ 3 sekundy s časom nábehu (t 90 – t 10) ≤ 1 sekunda, v súlade s bodom 7.2.8.

8.   SNÍMAČE A POMOCNÉ ZARIADENIA

Akékoľvek snímače a pomocné zariadenia, ktoré sa používajú na určenie napr. teploty, atmosferického tlaku, okolitej vlhkosti, rýchlosti vozidla, prietoku paliva alebo prietoku nasávaného vzduchu nesmú meniť alebo neprimerane ovplyvňovať výkon motora vozidla a systému dodatočnej úpravy výfukových plynov. Presnosť snímačov a pomocných zariadení musí spĺňať požiadavky uvedené v tabuľke 4. Súlad s požiadavkami uvedenými v tabuľke 4 sa preukazuje v intervaloch stanovených výrobcom prístroja, ako to vyžadujú postupy vnútorného auditu alebo norma ISO 9000.

Tabuľka 4

Požiadavky na presnosť parametrov merania

Parameter merania	Presnosť
Prietok paliva (17)	± 1 % údaja (19)
Prietok vzduchu (17)	± 2 % zaznamenaného údaja
Rýchlosť vozidla (18)	± 1,0 km/h absolútnej hodnoty
Teploty ≤ 600 K	± 2 K absolútnej hodnoty
Teploty > 600 K	± 0,4 % zaznamenaného údaja v kelvinoch
Tlak okolia	± 0,2 kPa absolútnej hodnoty
Relatívna vlhkosť	± 5 % absolútnej hodnoty
Absolútna vlhkosť	± 10 % údaja alebo 1 gH2O/kg suchého vzduchu, podľa toho, ktorá hodnota je vyššia

Doplnok 3

Validácia systému PEMS a neoveriteľný hmotnostný prietok výfukových plynov

1.   ÚVOD

Tento doplnok popisuje požiadavky, na základe ktorých sa má v nestálych podmienkach validovať fungovanie namontovaného systému PEMS, ako aj správnosť hmotnostného prietoku výfukových plynov, ktorého hodnota bola získaná z neoveriteľných hmotnostného prietokomerov výfukových plynov alebo vypočítaná zo signálov riadiacej jednotky motora.

2.   SYMBOLY

%	–	percento
#/km	–	počet na kilometer
a 0	–	priesečník regresnej priamky s osou y
a 1	–	sklon regresnej priamky
g/km	–	gram na kilometer
Hz	–	hertz
km	–	kilometer
m	–	meter
mg/km	–	miligram na kilometer
r2	–	koeficient determinácie
x	–	skutočná hodnota referenčného signálu
y	–	skutočná hodnota validovaného signálu

3.   POSTUP VALIDÁCIE SYSTÉMU PEMS

3.1.   Frekvencia validácie systému PEMS

Odporúča sa validovať namontovaný systém PEMS raz pri každej kombinácii vozidiel so systémom PEMS buď pred skúškou, alebo prípadne po dokončení cestnej skúšky. Montáž PEMS zostane v dobe medzi cestnou skúškou a validáciou bez zmien.

3.2.   Postup validácie systému PEMS

3.2.1.   Montáž systému PEMS

Systém PEMS sa namontuje a pripraví v súlade s požiadavkami uvedenými v doplnku 1. V čase od dokončenia validačnej skúšky do začiatku cestnej skúšky musí zostať montáž systému PEMS bez zmien.

3.2.2.   Skúšobné podmienky

Validačná skúška sa vykonáva na vozidlovom dynamometri, podľa možností v rámci podmienok schválenia podľa požiadaviek prílohy 4a k predpisu EHK OSN č. 83, série zmien 07 alebo akoukoľvek inou vhodnou metódou merania. Odporúča sa vykonávať validačnú skúšku pomocou celosvetovo harmonizovaného skúšobného cyklu pre ľahké vozidlá (WLTC), ktorý je opísaný v prílohe 1 globálneho technického predpisu EHK OSN č. 15. Okolitá teplota sa pohybuje v rozmedzí špecifikovanom v bode 5.2 tejto prílohy.

Odporúča sa odviesť tok výfukových plynov, ktorý bol počas validačnej skúšky odobratý systémom PEMS, späť do CVS (odber vzoriek s konštantným objemom). Ak to nie je možné, výsledky CVS sa opravia o hmotnosť odobratých výfukových plynov. Ak je hmotnostný prietok výfukových plynov validovaný hmotnostným prietokomerom výfukových plynov, odporúča sa vykonať krížovú kontrolu nameraných hodnôt hmotnostného prietoku podľa údajov získaných zo snímača alebo riadiacej jednotky motora.

3.2.3.   Analýza údajov

Celkové emisie za konkrétnu vzdialenosť [g/km] namerané pomocou laboratórneho vybavenia sa vypočítavajú podľa prílohy 4a k predpisu EHK OSN č. 83, séria zmien 07. Emisie namerané systémom PEMS sa vypočítajú podľa bodu 9 doplnku 4, spočítajú sa, aby bola získaná celková hmotnosť emisií znečisťujúcich látok [g], a potom sa vydelia vzdialenosťou prejdenou pri skúške [km], ktorá sa získa z dynamometra. Celková hmotnosť znečisťujúcich látok za konkrétnu vzdialenosť [g/km] určená pomocou systému PEMS a referenčného laboratórneho systému sa porovná s požiadavkami uvedenými v bode 3.3 a podľa týchto požiadaviek sa vyhodnotí. Pri validácii merania emisií NOX sa vykoná korekcia vlhkosti podľa bodu 6.6.5 prílohy 4a k predpisu EHK OSN č. 83, séria zmien 07.

3.3.   Povolené tolerancie pre validáciu systému PEMS

Výsledky validácie systému PEMS musia spĺňať požiadavky uvedené v tabuľke 1. Ak nie je dodržaná niektorá z odchýlok, vykoná sa oprava a validácia PEMS sa zopakuje.

Tabuľka 1

Prípustné odchýlky

Parameter [jednotka]	Prípustná odchýlka
Vzdialenosť [km] (20)	± 250 m od laboratórnej referenčnej hodnoty
THC (21) [mg/km]	± 15 mg/km alebo 15 % laboratórnej referenčnej hodnoty podľa toho, ktorá hodnota je vyššia
CH4  (21) [mg/km]	± 15 mg/km alebo 15 % laboratórnej referenčnej hodnoty podľa toho, ktorá hodnota je vyššia
NMHC (21) [mg/km]	± 20 mg/km alebo 20 % laboratórnej referenčnej hodnoty podľa toho, ktorá hodnota je vyššia
PN (21) [#/km]	(22)
CO (21) [mg/km]	± 150 mg/km alebo 15 % laboratórnej referenčnej hodnoty podľa toho, ktorá hodnota je vyššia
CO2  (21) [g/km]	± 10 g/km alebo 10 % laboratórnej referenčnej hodnoty podľa toho, ktorá hodnota je vyššia
NOx  (21) [mg/km]	± 15 mg/km alebo 15 % laboratórnej referenčnej hodnoty podľa toho, ktorá hodnota je vyššia

4.   POSTUP VALIDÁCIE HMOTNOSTNÉHO PRIETOKU VÝFUKOVÝCH PLYNOV URČENÝCH NEOVERITEĽNÝMI PRÍSTROJMI A SNÍMAČMI

4.1.   Frekvencia validácie

Okrem toho, že spĺňa požiadavky na linearitu podľa bodu 3 doplnku 2 za ustálených podmienok, sa linearita neoveriteľných hmotnostných prietokomerov výfukových plynov alebo hmotnostného prietoku výfukových plynov vypočítaná z neoveriteľných snímačov alebo signálov riadiacej jednotky motora validuje pri ustálených podmienkach pre každé skúšané vozidlo podľa kalibrovaného hmotnostného prietokomeru výfukových plynov alebo CVS. Validačnú skúšku možno vykonať bez montáže PEMS, ale všeobecne sa riadi požiadavkami, ktoré sú definované v prílohe 4a k predpisu EHK OSN č. 83, séria zmien 07 a požiadavkami, ktoré sa týkajú meračov hmotnostného prietoku výfukových plynov, ktoré sú definované v doplnku 1.

4.2.   Postup validácie

Validačná skúška sa vykonáva na dynamometri, pokiaľ je to uplatniteľné, v rámci podmienok typového schválenia na základe požiadaviek prílohy 4a k predpisu EHK OSN č. 83, séria zmien 07. Skúšobným cyklom je celosvetovo harmonizovaný skúšobný cyklus pre ľahké vozidlá (WLTC), ktorý je opísaný v prílohe 1 globálneho technického predpisu EHK OSN č. 15. Ako referenčná hodnota sa použije overiteľne kalibrovaný prietokomer. Okolitá teplota sa pohybuje v rozmedzí špecifikovanom v bode 5.2 tejto prílohy. Montáž merača hmotnostného prietoku výfukových plynov a priebeh skúšky spĺňajú požiadavky bodu 3.4.3 doplnku 1 k tejto prílohe.

Linearita sa validuje pomocou týchto krokov výpočtu:

a)	Validovaný signál a referenčný signál sa opraví z hľadiska času, a to pokiaľ možno podľa požiadaviek bodu 3 doplnku 4.

b)	Z ďalšej analýzy sa vylúčia body pod hodnotou 10 % maximálneho prietoku.

c)

Validovaný signál a referenčný signál sa pri stálej frekvencii 1,0 Hz spoja do vzájomnej závislosti rovnicou pre regresnú priamku, ktorá má tvar: y = a 1 x + a 0 kde: y je skutočná hodnota validovaného signálu, a 1 je sklon regresnej priamky, x je skutočná hodnota referenčného signálu, a 0 je priesečník regresnej priamky s osou y. Pre každý parameter a systém merania sa vypočíta štandardná chyba odhadu (SEE) y v závislosti od x a koeficient určenia (r2).

d)	Parametre lineárnej regresie musia spĺňať požiadavky uvedené v tabuľke 2.

4.3.   Požiadavky

Požiadavky na linearitu uvedené v tabuľke 2 musia byť splnené. Ak nie je dodržaná niektorá z odchýlok, vykoná sa oprava a validácia sa zopakuje.

Tabuľka 2

Požiadavky na linearitu vypočítaného a nameraného hmotnostného prietoku výfukových plynov

Parameter/systém merania	a0	Sklon a1	Štandardná chyba SEE	koeficient determinácie r2
Hmotnostný prietok výfukových plynov	0,0 ± 3,0 kg/h	1,00 ± 0,075	≤ 10 % max	≥ 0,90

Doplnok 4

Určenie emisií

1.   ÚVOD

V tomto doplnku sa opisuje postup určenia okamžitej hmotnosti emisií a počtu emitovaných častíc [g/s; #/S], ktorý sa použije na následné vyhodnotenie skúšobnej jazdy a na výpočet konečného emisného výsledku, ako je opísané v doplnkoch 5 a 6.

2.   SYMBOLY

%	–	percento
<	–	menej ako
#/s	–	počet za sekundu
α	–	mólový pomer vodíka (H/C)
β	–	mólový pomer uhlíka (C/C)
γ	–	mólový pomer síry (S/C)
δ	–	mólový pomer dusíka (N/C)
Δtt,i	–	čas transformácie t analyzátora [s]
Δtt,m	–	čas transformácie t hmotnostného prietokomera výfukových plynov [s]
ε	–	mólový pomer kyslíka (O/C)
r e	–	hustota výfukových plynov
r plyn	–	hustota plynnej (gas) zložky výfukových plynov
l	–	pomer prebytočného vzduchu
l i	–	okamžitý pomer prebytočného vzduchu
A/F st	–	stechiometrický pomer vzduchu a paliva [kg/kg]
°C	–	stupeň Celzia
c CH4	–	koncentrácia metánu
c CO	–	koncentrácia CO v suchom stave [ %]
c CO2	–	koncentrácia CO2 v suchom stave ( %)
c dry	–	koncentrácia znečisťujúcej látky v suchom stave v ppm alebo v percentách objemu
c gas,i	–	okamžitá koncentrácia plynnej (gas) zložky výfukových plynov [ppm]
c HCw	–	koncentrácia HC vo vlhkom stave [ppm]
c HC(w/NMC)	–	koncentrácia HC pri prietoku CH4 alebo C2H6 cez NMC [ppmC1]
c HC(w/oNMC)	–	koncentrácia HC pri obtoku CH4 alebo C2H6 okolo odlučovača NMC [ppmC1]
c i,c	–	časovo opravená koncentrácia zložky i [ppm]
c i,r	–	koncentrácia zložky i [ppm] vo výfukových plynoch
c NMHC	–	koncentrácia nemetánových uhľovodíkov
c wet	–	koncentrácia znečisťujúcej látky v mokrom stave v ppm alebo v percentách objemu
E E	–	etánová účinnosť
E M	–	metánová účinnosť
g	–	gram
g/s	–	gram za sekundu
H a	–	vlhkosť nasávaného vzduchu [g vody na kg suchého vzduchu]
i	–	počet meraní
kg	–	kilogram
kg/h	–	kilogram za hodinu
kg/s	–	kilogram za sekundu
k w	–	korekčný faktor suchého stavu na vlhký stav
m	–	merací prístroj
m gas,i	–	hmotnosť plynnej (gas) zložky výfukových plynov
qm aw,i	–	okamžitý hmotnostný prietok nasávaného vzduchu [kg/s]
q m,c	–	časovo opravený hmotnostný prietok výfukových plynov [kg/s]
qm ew,i	–	okamžitý hmotnostný prietok výfukových plynov [kg/s]
qm f,i	–	okamžitý hmotnostný prietok paliva [kg/s]
q m,r	–	neupravený hmotnostný prietok výfukových plynov [kg/s]
r	–	krížový korelačný koeficient
r2	–	koeficient determinácie
r h	–	faktor odozvy na uhľovodíky
rpm	–	otáčky za minútu
s	–	sekunda
u gas	–	hodnota u plynnej (gas) zložky výfukových plynov

3.   ČASOVÁ KOREKCIA PARAMETROV

Na správny výpočet emisií pre konkrétnu vzdialenosť sa časovo korigujú zaznamenané údaje o koncentrácii komponentov, hmotnostnom prietoku výfukových plynov, rýchlosti vozidla a ďalšie údaje o vozidle. Aby bola časová korekcia jednoduchšia, údaje, ktoré je potrebné časovo zosúladiť, sa zaznamenajú buď pomocou jediného zariadenia na zaznamenávanie údajov, alebo so synchronizovanou časovou pečiatkou podľa bodu 5.1 doplnku 1. Časová korekcia a zladenie parametrov sa vykonáva v poradí opísanom v bodoch 3.1 až 3.3.

3.1.   Časová korekcia koncentrácií komponentov

Zaznamenané stopy všetkých koncentrácií zložiek sa časovo korigujú spätným posunom podľa časov transformácie príslušných analyzátorov. Čas transformácie analyzátorov sa stanoví podľa bodu 4.4 doplnku 2:

c i,c (t – Δt t,i ) = c i,r (t)

kde:

c i,c	je časovo korigovaná koncentrácia zložky i ako funkcia času t,
c i,r	je nezriedená koncentrácia zložky i ako funkcia času t,
Δtt,i	je transformačný čas t analyzátora, ktorý meria zložku i.

3.2.   Časová korekcia hmotnostného prietoku výfukových plynov

Hmotnostný prietok výfukových plynov meraný hmotnostným prietokomerom výfukových plynov sa časovo koriguje spätným posunom podľa času transformácie daného hmotnostného prietokomeru výfukových plynov. Čas transformácie hmotnostného prietokomeru sa stanoví podľa bodu 4.4.9 doplnku 2:

q m,c (t – Δt t,m ) = qm ,r (t)

kde:

q m,c	je časovo korigovaný hmotnostný prietok výfukových plynov ako funkcia času t,
q m,r	je n hmotnostný prietok nezriedených výfukových plynov ako funkcia času t,
Δtt,m	čas transformácie t hmotnostného prietokomeru výfukových plynov.

V prípade, že je hmotnostný prietok výfukových plynov určený údajmi riadiacej jednotky motora alebo snímačom, zohľadní sa čas dodatočnej transformácie, ktorý sa získa krížovou koreláciou medzi vypočítaným hmotnostným prietokom výfukových plynov a hmotnostným prietokom výfukových plynov, nameraným podľa bodu 4 doplnku 3.

3.3.   Časová synchronizácia údajov o vozidle

Ďalšie údaje získané zo snímača alebo riadiacej jednotky motora sa časovo synchronizujú krížovou koreláciou s vhodnými údajmi o emisiách (napr. koncentráciami zložiek).

3.3.1.   Rýchlosť vozidla z rôznych zdrojov

Aby sa časovo synchronizovala rýchlosť vozidla s hmotnostným prietokom výfukových plynov, je najprv potrebné určiť jednu platnú rýchlostnú stopu. V prípade, že je rýchlosť vozidla získaná z niekoľkých zdrojov (napr. z GPS, snímača alebo riadiacej jednotky motora), sa hodnoty rýchlosti časovo zladia krížovou koreláciou.

3.3.2.   Rýchlosť vozidla a hmotnostný prietok výfukových plynov

Rýchlosť vozidla sa časovo synchronizuje s hmotnostným prietokom výfukových plynov, a to krížovou koreláciou hmotnostného prietoku výfukových plynov a súčinu rýchlosti vozidla a kladného zrýchlenia.

3.3.3.   Ďalšie signály

Časovú synchronizáciu signálov, ktorých hodnoty sa menia pomaly a v rámci malého rozpätia hodnôt, napr. okolitej teploty, možno vynechať.

4.   ŠTART ZA STUDENA

Čas štartu za studena sa vzťahuje na prvých 5 minút po prvotnom naštartovaní spaľovacieho motora. Ak možno spoľahlivo určiť teplotu chladiacej kvapaliny končí čas štartu za studena v okamihu, keď chladiaca kvapalina prvýkrát dosiahne teplotu 343 K (70 °C), avšak najneskôr 5 minút po prvom naštartovaní motora. Zaznamenajú sa emisie pri štarte za studena.

5.   MERANIE EMISIÍ POČAS VYPNUTIA MOTORA

Zaznamenávajú sa všetky okamžité hodnoty emisií alebo prietoku výfukových plynov merané v čase, keď je spaľovací motor vypnutý. V samostatnom kroku sa potom zaznamenané hodnoty pri následnom spracovaní údajov nastavia na nulu. Spaľovací motor sa považuje za vypnutý, ak sú splnené dve z nasledujúcich kritérií: zaznamenané otáčky motora sú < 50 ot/min; nameraný hmotnostný prietok výfukových plynov dosahuje < 3 kg/h; nameraný hmotnostný prietok výfukových plynov klesne pod 15 % hmotnostného prietoku výfukových plynov v rovnovážnom stave pri voľnobehu.

6.   KONTROLA KONZISTENTNOSTI ÚDAJOV O NADMORSKEJ VÝŠKE VOZIDLA

V prípade, že sa vyskytnú riadne odôvodnené pochybnosti, či sa jazda uskutočnila v nadmorskej výške presahujúcej prípustnú nadmorskú výšku podľa bodu 5.2 prílohy IIIA, a ak bola nadmorská výška meraná len pomocou GPS, skontroluje sa konzistentnosť údajov o nadmorskej výške z GPS a ak je to nevyhnutné, údaje sa opravia. Konzistentnosť údajov sa skontroluje porovnaním údajov o zemepisnej šírke, zemepisnej dĺžke a nadmorskej výške, ktoré boli získané pomocou GPS, s údajmi o nadmorskej výške, ktoré sú uvedené v digitálnom modeli terénu alebo v topografickej mape vhodnej mierky. Namerané hodnoty, ktoré sa odchyľujú o viac ako 40 m od nadmorskej výšky vyznačenej v topografickej mape, sa ručne opravia a označia.

7.   KONTROLA KONZISTENTNOSTI ÚDAJOV O RÝCHLOSTI VOZIDLA

Skontroluje sa konzistentnosť údajov o rýchlosti vozidla určená pomocou GPS, a to výpočtom celkovej prejdenej vzdialenosti a jej porovnaním s referenčnými hodnotami merania, ktoré boli získané buď zo snímača, validovanej riadiacej jednotky motora alebo prípadne z digitálnej cestnej siete alebo topografickej mapy. Pred kontrolou súdržnosti údajov sa musia opraviť zjavné chyby v údajoch z GPS, napr. približným výpočtom pomocou snímača pre stanovenie polohy. Súbor s pôvodnými a neopravenými údajmi sa uchová a všetky opravené údaje sa označia. Opravené údaje nepresahujú neprerušený čas 120 s alebo celkovo 300 s. Celková prejdená vzdialenosť vypočítaná z opravených údajov z GPS sa od referenčnej hodnoty nesmie odchyľovať o viac ako 4 %. Ak údaje z GPS tieto požiadavky nespĺňajú a k dispozícii nie je žiadny iný spoľahlivý zdroj údajov o rýchlosti, výsledky skúšky sa vyhlásia za neplatné.

8.   KOREKCIA EMISIÍ

8.1.   Korekcia suchého stavu na vlhký stav

Ak sa emisie merajú v suchom stave, namerané koncentrácie sa prevedú na vlhký stav ako:

c wet= k w· c dry

kde:

c wet	je koncentrácia znečisťujúcej látky vo vlhkom stave v ppm alebo v percentách, objemu
c dry	je koncentrácia znečisťujúcej látky v suchom stave v ppm alebo v percentách, objemu
k w	je korekčný faktor suchého stavu na vlhký stav.

Na výpočet k w sa používa táto rovnica:

kde:

kde:

H a	je vlhkosť nasávaného vzduchu [g vody na kg suchého vzduchu],
c CO2	je koncentrácia CO2 v suchom stave [ %],
c CO	je koncentrácia CO v suchom stave ( %),
α	je molárny pomer vodíka.

8.2.   Korekcia NOx podľa vlhkosti a teploty okolitého prostredia

Emisie NOX sa nekorigujú o okolitú vlhkosť a teplotu.

9.   STANOVENIE OKAMŽITÝCH PLYNNÝCH KOMPONENTOV VÝFUKOVÝCH PLYNOV

9.1.   Úvod

Zložky nezriedených výfukových plynov sa merajú pomocou analyzátorov na meranie a odber vzoriek opísaných v doplnku 2. Nezriedené koncentrácie príslušných zložiek sa merajú v súlade s doplnkom 1. Údaje sa časovo opravia a zosúladia s bodom 3.

9.2.   Výpočet koncentrácie NMHC a CH4

Pri meraní metánu pomocou NMC-FID závisí výpočet NMHC na kalibračnom plyne/metóde, ktoré sa použijú na nulovacie/kalibračné nastavenie. Ak sa na meranie THC použije detektor FID bez odlučovača NMC, kalibruje sa bežným spôsobom pomocou propánu/vzduchu alebo propánu/N2. Na kalibráciu FID v sérii s NMC sú povolené tieto metódy:

a)	kalibračný plyn zložený z propánu/vzduchu obteká NMC;

b)	kalibračný plyn zložený z metánu/vzduchu preteká cez NMC;

Dôrazne sa odporúča kalibrovať plameňový ionizačný detektor metánu pomocou metánu/vzduchu, ktoré prechádzajú cez NMC.

Pri metóde a) sa koncentrácia CH4 a NMHC vypočíta takto:

Pri metóde b) sa koncentrácia CH4 a NMHC vypočíta takto:

kde:

c HC(w/oNMC)	je koncentrácia HC, pričom CH4 alebo C2H6 obteká mimo NMC [ppmC1],
c HC(w/NMC)	je koncentrácia HC, pričom CH4 alebo C2H6 preteká cez NMC [ppmC1],
r h	je faktor odozvy uhľovodíkov určený v bode 4.3.3 písm. b) doplnku 2,
E M	EM je metánová účinnosť stanovená v bode 4.3.4 písm. a) doplnku 2,
E E	EM je etánová účinnosť stanovená v bode 4.3.4 písm. b) doplnku 2.

Ak je plameňový ionizačný detektor kalibrovaný pomocou odlučovača (metóda B), potom sa účinnosť konverzie metánu určená v bode 4.3.4. a) doplnku 2 rovná nule. Hustota použitá pre výpočty hmotnosti NMHC sa rovná hustote všetkých uhľovodíkov pri 273,15 K a 101,325 kPa a je závislá od paliva.

10.   URČENIE HMOTNOSTNÉHO PRIETOKU VÝFUKOVÝCH PLYNOV

10.1.   Úvod

Na výpočet okamžitých hmotnostných emisií podľa bodov 11 a 12 je potrebné určiť hmotnostný prietok výfukových plynov. Hmotnostný prietok výfukových plynov sa určuje jednou z priamych metód merania uvedených v bode 7.2 doplnku 2. Inak je možné vypočítať hmotnostný prietok výfukových plynov podľa bodov 10.2 až 10.4.

10.2.   Metóda výpočtu pomocou hmotnostného prietoku vzduchu a hmotnostného prietoku paliva

Okamžitý hmotnostný prietok výfukových plynov sa môže vypočítať z hmotnostného prietoku vzduchu a hmotnostný prietoku paliva týmto spôsobom:

q mew,i = q maw,i + q mf,i

kde:

qm ew,i	je okamžitý hmotnostný prietok výfukového plynu [kg/s],
qm aw,i	je okamžitý hmotnostný prietok nasávaného vzduchu [kg/s],
qm f,i	je okamžitý hmotnostný prietok paliva [kg/s].

Ak sa hmotnostný prietok vzduchu a hmotnostný prietok paliva alebo hmotnostný prietok výfukových plynov určuje podľa záznamov riadiacej jednotky motora, vypočítaný okamžitý hmotnostný prietok výfukových plynov spĺňa požiadavky na linearitu hmotnostného prietoku výfukových plynov, ktoré sú uvedené v bode 3 doplnku 2, a požiadavky na validáciu špecifikované v bode 4.3 doplnku 3.

10.3.   Metóda výpočtu pomocou hmotnostného prietoku vzduchu a pomeru vzduchu a paliva

Okamžitý hmotnostný prietok výfukových plynov sa môže vypočítať z hmotnostného prietoku vzduchu a pomeru vzduchu a paliva týmto spôsobom

kde:

kde:

qm aw,i	je okamžitý hmotnostný prietok nasávaného vzduchu [kg/s],
A/F st	je stechiometrický pomer vzduchu a paliva [kg/kg],
l i	je okamžitý pomer nadbytočného vzduchu,
c CO2	je koncentrácia CO2 v suchom stave [ %],
c CO	je koncentrácia CO v suchom stave [ppm],
c HCw	je koncentrácia HC vo vlhkom stave [ppm],
α	je mólový pomer vodíka (H/C),
β	je mólový pomer uhlíka (C/C),
γ	je mólový pomer síry (S/C),
δ	je mólový pomer dusíka (N/C),
ε	je mólový pomer kyslíka (O/C).

Koeficienty sa vzťahujú na palivo Cβ Hα Oε Nδ Sγ s hodnotou β = 1 pre palivá na základe uhlíka. Koncentrácia emisií HC je spravidla nízka a pri výpočte hodnoty l i.ju možno vypustiť.

Ak sa hmotnostný prietok vzduchu a pomer vzduchu a paliva určuje podľa záznamov riadiacej jednotky motora, vypočítaný okamžitý hmotnostný prietok výfukových plynov spĺňa požiadavky na linearitu hmotnostného prietoku výfukových plynov, ktoré sú uvedené v bode 3 doplnku 2, a požiadavky na validáciu špecifikované v bode 4.3 doplnku 3.

10.4.   Metóda výpočtu pomocou hmotnostného prietoku paliva a pomeru vzduchu a paliva

Okamžitý hmotnostný prietok výfukových plynov sa môže vypočítať z prietoku paliva a pomeru vzduchu a paliva (vypočítaného pomocou A/Fst a li podľa bodu 10.3) týmto spôsobom:

q mew,i = q mf,i × (1 + A/F st × λ i)

Vypočítaný okamžitý hmotnostný prietok výfukových plynov spĺňa požiadavky na linearitu hmotnostného prietoku výfukových plynov, ktoré sú uvedené v bode 3 doplnku 2, a požiadavky na validáciu špecifikované v bode 4.3 doplnku 3.

11.   VÝPOČET OKAMŽITÝCH HMOTNOSTNÝCH EMISIÍ

Okamžité hmotnostné emisie [g/s] sa určia vynásobením okamžitej koncentrácie zvažovanej znečisťujúcej látky [ppm] okamžitým hmotnostným prietokom výfukových plynov [kg/s], pričom obe tieto hodnoty sa opravia a zosúladia s časom transformácie a príslušnú hodnotu u v tabuľke 1. Ak sa meria v suchom stave, použije sa na hodnoty okamžitých koncentrácií komponentov korekcia zo suchého na vlhký stav podľa bodu 8.1 predtým, než sa vykonajú akékoľvek ďalšie výpočty. Ak sú použiteľné, použijú sa záporné okamžité hodnoty emisií pri všetkých následných hodnoteniach údajov. Pri výpočte okamžitých emisií sa použijú všetky dôležité údaje o priebežných výsledkoch. Použije sa táto rovnica:

m gas,i = u gas · c gas,i · q mew,i

kde:

m gas,i	hmotnosť plynnej (gas) zložky výfukových plynov,
u gas	je pomer hustoty plynnej (gas) zložky výfukových plynov a celkovej hustoty výfukových plynov uvedenej v tabuľke 1,
c gas,i	je nameraná koncentrácia plynných (gas) zložiek výfukových plynov vo výfukových plynoch [ppm],
qm ew,i	je nameraný hmotnostný prietok výfukového plynu [kg/s],
plyn	je príslušná zložka,
i	počet meraní.

Tabuľka 1

Hodnoty u nezriedených výfukových plynov, ktoré opisujú pomer medzi hustotami zložky výfukových plynov alebo znečisťujúcej látky i [kg/m3] a hustotou výfukových plynov [kg/m3]  (28)

Palivo	ρ e [kg/m3]	zložka alebo znečisťujúca látka i
		NOx	CO	HC	CO2	O2	CH4
		ρ gas [kg/m3]
		2,053	1,250	(23)	1,9636	1,4277	0,716
		u gas  (24)  (28)
Nafta (B7)	1,2943	0,001586	0,000966	0,000482	0,001517	0,001103	0,000553
Etanol (ED95)	1,2768	0,001609	0,000980	0,000780	0,001539	0,001119	0,000561
CNG (25)	1,2661	0,001621	0,000987	0,000528 (26)	0,001551	0,001128	0,000565
Propán	1,2805	0,001603	0,000976	0,000512	0,001533	0,001115	0,000559
Bután	1,2832	0,001600	0,000974	0,000505	0,001530	0,001113	0,000558
LPG (27)	1,2811	0,001602	0,000976	0,000510	0,001533	0,001115	0,000559
Benzín (E10)	1,2931	0,001587	0,000966	0,000499	0,001518	0,001104	0,000553
Etanol (E85)	1,2797	0,001604	0,000977	0,000730	0,001534	0,001116	0,000559

12.   VÝPOČET OKAMŽITÝCH EMISIÍ ČASTÍC

V tomto oddiele budú vymedzené budúce požiadavky na výpočet okamžitých emisií častíc, keď bude zavedená povinnosť ich merania.

13.   PODÁVANIE SPRÁV A VÝMENA ÚDAJOV

Údaje medzi meracími systémami a softvérom pre vyhodnocovanie údajov sa vymieňajú v štandardnom súbore pre podávanie správ podľa bodu 2 dodatku 8. Predbežné spracovanie údajov (napr. časová oprava podľa bodu 3 alebo oprava signálu rýchlosti vozidla podľa GPS podľa bodu 7) sa vykonáva pomocou kontrolného softvéru meracích systémov a dokončí sa pred vytvorením súboru pre podávanie správ. Ak sú údaje pred zaradením do súboru pre podávanie správ opravené alebo spracované, pôvodné nespracované údaje sa uchovajú na účely zabezpečenia kvality a kontroly. Priebežné hodnoty sa nesmú zaokrúhľovať. Namiesto toho sa priebežné hodnoty použijú na výpočet okamžitých emisií [g/s; #/S] udaných analyzátorom, prietokomerom, snímačom alebo riadiacou jednotkou motora.

Doplnok 5

Overenie dynamických podmienok pri jazde pomocou metódy 1 (pohyblivé priemerujúce okno)

1.   ÚVOD

Metóda pohyblivých priemerujúcich okien poskytuje prehľad o emisiách pri skutočnej jazde (RDE), ku ktorým dochádza počas skúšky v určitom rozsahu. Skúška je rozdelená na menšie úseky (okná) a následné štatistické spracovanie je zamerané na identifikáciu okien vhodných na posúdenie parametrov vozidla týkajúcich sa emisií pri skutočnej jazde.

„Normálnosť“ okien sa určuje porovnaním ich emisií CO2 špecifických pre vzdialenosť (29) s referenčnou krivkou. Skúška je kompletná, keď zahŕňa dostatočný počet normálnych okien z jednotlivých rýchlostných oblastí (v obci, mimo obce, na diaľnici).

Krok 1.	Segmentácia údajov a vyradenie emisií pri studenom štarte.
Krok 2.	Výpočet emisií podľa podmnožín alebo ‚okien‘ (bod 3.1).
Krok 3.	Identifikácia normálnych okien (bod 4).
Krok 4.	Overenie úplnosti a normálnosti skúšky (bod 5).
Krok 5.	Výpočet emisií pomocou normálnych okien (bod 6).

2.   SYMBOLY, PARAMETRE A JEDNOTKY

Index (i) označuje časový krok.

Index (j) označuje okno.

Index (k) označuje kategóriu (t = celkovo, u = v obci, r = mimo obce, m = na diaľnici) alebo charakteristickú krivku CO2 (cc).

Index „gas“ označuje regulované zložky výfukových plynov (napr. NOx, CO, počet častíc).

Δ	–	rozdiel
≥	–	väčší alebo rovná sa
#	–	počet
%	–	percentá
≤	–	menší alebo rovná sa
a 1, b 1	–	koeficienty charakteristickej krivky CO2
a 2, b 2	–	koeficienty charakteristickej krivky CO2
dj	–	vzdialenosť v rámci okna j [km]
fk	–	faktory váženia podielov – v obci, mimo obce, na diaľnici
h	–	vzdialenosť okien od charakteristickej krivky CO2 [ %]
hj	–	vzdialenosť okna j od charakteristickej krivky CO2 [ %]
	–	index závažnosti pre podiely v obci, mimo obce a na diaľnici a úplnú jazdu
k 11, k 12	–	koeficienty funkcie váženia
k 21, k 21	–	koeficienty funkcie váženia
M CO2,ref	–	referenčná hmotnosť CO2 [g]
Mgas	–	hmotnosť alebo počet častíc zložky výfukových plynov ‚gas‘ [g] alebo [#]
Mgas,j	–	hmotnosť alebo počet častíc zložky výfukových plynov ‚gas‘ v okne j [g] alebo [#]
Mgas,d	–	emisie špecifické pre vzdialenosť v prípade zložky výfukových plynov ‚gas‘ [g/km] alebo [#/km]
Mgas,d,j	–	emisie špecifické pre vzdialenosť v prípade zložky výfukových plynov ‚gas‘ v okne j [g/km] alebo [#/km]
N k	–	počet okien jednotlivých podielov v obci, mimo obce a na diaľnici
P 1, P 2, P 3	–	referenčné body
t	–	čas [s]
t 1,j	–	prvá sekunda j-tého priemerujúceho okna [s]
t 2,j	–	posledná sekunda j-tého priemerujúceho okna [s]
ti	–	celkový čas v kroku i [s]
t i,j	–	celkový čas v kroku i vzhľadom na okno j [s]
tol 1	–	primárna tolerancia pre charakteristickú krivku CO2 vozidla [ %]
tol 2	–	sekundárna tolerancia pre charakteristickú krivku CO2 vozidla [ %]
tt	–	trvanie skúšky [s]
v	–	rýchlosť vozidla [km/h]
	–	priemerná rýchlosť okien [km/h]
vi	–	skutočná rýchlosť vozidla v časovom kroku i [km/h]
	–	priemerná rýchlosť vozidla v okne j [km/h]
	–	priemerná rýchlosť vo fáze nízkej rýchlosti cyklu WLTP (celosvetových harmonizovaných skúšobných postupov pre ľahké úžitkové vozidlá)
	–	priemerná rýchlosť vo fáze vysokej rýchlosti cyklu WLTP
	–	priemerná rýchlosť vo fáze veľmi vysokej rýchlosti cyklu WLTP
w	–	faktor váženia pre okná
wj	–	faktor váženia pre okno j

3.   POHYBLIVÉ PRIEMERUJÚCE OKNÁ

3.1.   Definícia pohyblivých priemerujúcich okien

Okamžité emisie vypočítané podľa doplnku 4 sa integrujú pomocou metódy pohyblivých priemerujúcich okien na základe referenčnej hmotnosti CO2. Princíp výpočtu je takýto: Hmotnosť emisií sa nevypočítava pre celý súbor údajov, ale pre jeho podmnožiny, pričom veľkosť týchto podmnožín sa stanovuje tak, aby zodpovedala hmotnosti CO2, ktorú vozidlo emituje počas referenčného laboratórneho cyklu. Výpočty kĺzavého priemeru sa uskutočňujú s časovým prírastkom, ktorý zodpovedá frekvencii odberu vzoriek údajov. Tieto podmnožiny použité na spriemerovanie údajov o emisiách sa označujú ako „pohyblivé priemerujúce okná“. Výpočet opísaný v tomto bode môže prebiehať od posledného bodu (nazad) alebo od prvého bodu (napred).

Pri výpočte hmotnosti CO2, emisií a vzdialenosti pohyblivých priemerujúcich okien sa nezohľadňujú tieto údaje:

—	pravidelné overovanie prístrojov a/alebo overenie po posune nuly,

—	emisie pri studenom štarte definované podľa doplnku 4 bodu 4.4,

—	rýchlosť vozidla vo vzťahu k vozovke < 1 km/h,

—	každý úsek skúšky, počas ktorého je spaľovací motor vypnutý.

Hmotnosť emisií (alebo počet častíc) M gas,j sa stanoví pomocou integrácie okamžitých emisií v g/s (alebo #/s v prípade počtu častíc) vypočítaných podľa postupu uvedeného v doplnku 4.

Obrázok 1

Rýchlosť vozidla vo vzťahu k času – spriemerované emisie vozidla vo vzťahu k času, počnúc od prvého pohyblivého priemerujúceho okna

Obrázok 2

Definícia pohyblivých priemerujúcich okien na základe hmotnosti CO2

Trvanie (t2,j – t1,j ) j-tého pohyblivého priemerujúceho okna sa stanovuje takto:

Kde:

je hmotnosť CO2 nameraná od začiatku skúšky do času (ti,j), [g];

je polovica hmotnosti CO2 [g] emitovanej vozidlom počas cyklu WLTP (skúška typu I vrátane studeného štartu);

t 2,j sa vyberie tak, aby:

kde Δt je čas odberu vzoriek údajov.

Hmotnosti CO2 sa vypočítajú v oknách integrovaním okamžitých emisií vypočítaných podľa postupu uvedeného v doplnku 4 k tejto prílohe.

3.2.   Výpočet emisií a priemerov pre okná

Pre každé okno stanovené v súlade s bodom 3.1 sa vypočítajú tieto hodnoty:

—	emisie špecifické pre vzdialenosť Mgas,d,j v prípade všetkých znečisťujúcich látok uvedených v tejto prílohe,

—	emisie CO2 špecifické pre vzdialenosť MCO2,d,j ,

—	priemerná rýchlosť vozidla.

4.   HODNOTENIE OKIEN

4.1.   Úvod

Referenčné dynamické podmienky skúšaného vozidla sú stanovené na základe vzťahu emisií CO2 vozidla k priemernej rýchlosti nameranej pri typovom schvaľovaní a označujú sa ako ‚charakteristická krivka CO2 vozidla‘.

Na získanie emisií CO2 špecifických pre vzdialenosť sa vykoná skúška vozidla s použitím nastavení jazdného zaťaženia predpísaných v globálnom technickom predpise EHK OSN č. 15 – Celosvetový harmonizovaný skúšobný postup pre ľahké vozidlá (ECE/TRANS/180/Add.15).

4.2.   Referenčné body charakteristickej krivky CO2

Referenčné body P 1, P 2 a P 3 potrebné na definovanie krivky sa stanovia takto:

4.2.1.   Bod P1

(priemerná rýchlosť vo fáze nízkej rýchlosti cyklu WLTP)

= emisie CO2 vozidla počas fázy nízkej rýchlosti cyklu WLTP × 1,2 [g/km]

4.2.2.   Bod P2

4.2.3.    (priemerná rýchlosť vo fáze vysokej rýchlosti cyklu WLTP)

= emisie CO2 vozidla počas fázy vysokej rýchlosti cyklu WLTP × 1,1 [g/km]

4.2.4.   Bod P3

4.2.5.    (priemerná rýchlosť vo fáze veľmi vysokej rýchlosti cyklu WLTP)

= emisie CO2 vozidla počas fázy veľmi vysokej rýchlosti cyklu WLTP × 1,05 [g/km]

4.3.   Definícia charakteristickej krivky CO2

Pomocou referenčných bodov definovaných v bode 4.2 sa charakteristická krivka emisií CO2 vypočíta ako funkcia priemernej rýchlosti s využitím dvoch lineárnych úsekov (P 1, P 2) a (P 2, P 3). Úsek (P 2, P 3) je na osi rýchlosti vozidla obmedzený do 145 km/h. Charakteristická krivka je definovaná týmito rovnicami:

Úsek (P 1, P 2):   with   and

Úsek (P 2, P 3):   with   and

Obrázok 3

Charakteristická krivka CO2 vozidla

4.4.   Okná jazdy v obci, mimo obce a na diaľnici

4.4.1.   Okná jazdy v obci sa vyznačujú priemernými rýchlosťami vozidla vo vzťahu k vozovke do 45 km/h.

4.4.2.   Okná jazdy mimo obce sa vyznačujú priemernými rýchlosťami vozidla vo vzťahu k vozovke od 45 km/h vrátane do 80 km/h.

4.4.3.   Okná jazdy na diaľnici sa vyznačujú priemernými rýchlosťami vozidla vo vzťahu k vozovke od 80 km/h vrátane do 145 km/h.

Obrázok 4

Charakteristická krivka CO2 vozidla: definície jazdy v obci, mimo obce a na diaľnici

5.   OVERENIE ÚPLNOSTI A NORMÁLNOSTI JAZDY

5.1.   Tolerancie charakteristickej krivky CO2 vozidla

Charakteristická krivka CO2 vozidla má primárnu toleranciu tol 1= 25 % a sekundárnu toleranciu tol2 = 50 %.

5.2.   Overenie úplnosti skúšky

Skúška sa považuje za úplnú, ak z celkového počtu okien zahŕňa aspoň 15 % okien jazdy v obci, mimo obce a na diaľnici.

5.3.   Overenie normálnosti skúšky

Skúška sa považuje za normálnu, ak aspoň 50 % okien jazdy v obci, mimo obce a na diaľnici je v rámci primárnej tolerancie definovanej pre charakteristickú krivku.

Ak určená minimálna požiadavka 50 % nie je splnená, horná kladná tolerancia tol 1 sa môže zvyšovať v krokoch o 1 %, kým sa nedosiahne cieľová úroveň 50 % normálnych okien. Ak sa použije tento mechanizmus, tol1 nesmie nikdy prekročiť 30 %.

6.   VÝPOČET EMISIÍ

6.1.   Výpočet vážených emisií špecifických pre vzdialenosť

Emisie sa vypočítajú ako vážený priemer emisií špecifických pre vzdialenosť v oknách osobitne pre kategórie jazdy v obci, mimo obce a na diaľnici a pre úplnú jazdu.

Faktor váženia w j sa pre každé okno stanoví takto:

Ak

potom w j = 1

Ak

potom wj = k11hj + k12

pričom k11 = 1/(tol1 – tol2)

a k12: tol2/(tol2 – tol1)

Ak

potom wj = k21hj + K22

pričom k21 = 1/(tol2 – tol1)

a k22 = k21 = tol2/(tol2 – tol1)

Ak

alebo

potom w j = 0

Kde:

Obrázok 5

Funkcia váženia pohyblivého priemerujúceho okna

6.2.   Výpočet indexov závažnosti

Indexy závažnosti sa vypočítajú osobitne pre kategórie jazdy v obci, mimo obce a na diaľnici

a pre úplnú jazdu:

Kde, fu, fr fm sa rovná 0,34, 0,33 a 0,33 v uvedenom poradí.

6.3.   Výpočet emisií za celú jazdu

Pomocou vážených emisií špecifických pre vzdialenosť vypočítaných podľa postupu uvedeného v bode 6.1 sa emisie špecifické pre vzdialenosť v [mg/km] vypočítajú pre každú plynnú znečisťujúcu látku za úplnú jazdu takto:

a pre počet častíc:

Kde fu, fr fm sa rovná 0,34, 0,33 a 0,33 v uvedenom poradí.

7.   NUMERICKÉ PRÍKLADY

7.1.   Výpočty pohyblivých priemerujúcich okien

Tabuľka 1

Hlavné nastavenia výpočtu

[g]	610
Smer na výpočet pohyblivých priemerujúcich okien	napred
Frekvencia zberu údajov [Hz]	1

Obrázok 6 znázorňuje spôsob, akým sa pohyblivé priemerujúce okná definujú na základe údajov zaznamenaných počas cestnej skúšky vykonanej prenosným systémom merania emisií (PEMS). V záujme prehľadnosti je na obrázku zobrazených iba prvých 1 200 sekúnd jazdy.

Časy od 0. do 43. sekundy a od 81. do 86. sekundy sú vylúčené, pretože ide o prevádzku pri nulovej rýchlosti vozidla.

Prvé pohyblivé priemerujúce okno sa začína v čase t 1,1 = 0 s a končí sa v čase t 2,1 = 524 s (tabuľka 3). Priemerná rýchlosť vozidla v okne a integrované hmotnosti emitovaného CO a NOx [g] zodpovedajúce platným údajom zaznamenaným počas prvého pohyblivého priemerujúceho okna sú uvedené v tabuľke 4.

Obrázok 6

Okamžité emisie CO2 zaznamenané počas cestnej skúšky systémom PEMS ako funkcia času. Pravouhlé rámčeky ohraničujú trvanie j-tého okna. Rad údajov s názvom ‚Valid=100 / Invalid=0‘ znázorňuje sekundu po sekunde údaje, ktoré sa z analýzy vyradia.

7.2.   Hodnotenie okien

Tabuľka 2

Nastavenia na výpočet charakteristickej krivky CO2

CO2 pri nízkej rýchlosti WLTC (P1) [g/km]	154
CO2 pri vysokej rýchlosti WLTC (P2) [g/km]	96
CO2 pri veľmi vysokej rýchlosti WLTC (P3) [g/km]	120

Referenčný bod
P 1
P 2
P 3

Definovanie charakteristickej krivky CO2 sa vykoná takto:

Úsek (P 1, P 2):

pričom

a pričom: b1 = 154 – (– 1,543) × 19,0 = 154 + 29,317 = 183,317

Úsek (P 2, P 3):

pričom

a pričom: b2 = 96 – 0,672 × 56,6 = 96 – 38,035 = 57,965

Nasledujú príklady výpočtu pre faktory váženia a kategorizácie pohyblivých priemerujúcich okien ako okien jazdy v obci, mimo obce alebo na diaľnici:

V prípade okna #45:

V prípade charakteristickej krivky:

Overením:

124,498 × (1 – 25/100) ≤ 122,62 ≤ 124,498 × (1 + 25/100)

93,373 ≤ 122,62 ≤ 155,622

získame: w 45= 1

V prípade okna #556:

V prípade charakteristickej krivky:

Overením:

105,982 × (1 – 50/100) ≤ 72,15 ≤ 105,982 × (1 + 25/100)

52,991 ≤ 72,15 ≤ 79,487

získame:

w 556 = k 21 h 556 + k 22 = 0,04 · (– 31,922) + 2 = 0,723

with k 21 = 1/(tol 2 – tol 1) = 1/(50 – 25) = 0,04

and k 22 = k 21 = tol 2/(tol 2 – tol 1) = 50/(50 – 25) = 2

Tabuľka 3

Numerické údaje emisií

Okno [#]	t 1,j [s]	t 2,j – Δt [s]	t 2,j [s]	[g]	[g]
1	0	523	524	609,06	610,22
2	1	523	524	609,06	610,22
…	…		…	…	…
43	42	523	524	609,06	610,22
44	43	523	524	609,06	610,22
45	44	523	524	609,06	610,22
46	45	524	525	609,68	610,86
47	46	524	525	609,17	610,34
…	…		…	…	…
100	99	563	564	609,69	612,74
…	…		…	…	…
200	199	686	687	608,44	610,01
…	…		…	…	…
474	473	1 024	1 025	609,84	610,60
475	474	1 029	1 030	609,80	610,49
	…		…	…	…
556	555	1 173	1 174	609,96	610,59
557	556	1 174	1 175	609,09	610,08
558	557	1 176	1 177	609,09	610,59
559	558	1 180	1 181	609,79	611,23

Tabuľka 4

Numerické údaje okna

Okno [#]	t1,j [s]	t2,j [s]	dj [km]	[km/h]	MCO2,j [g]	MCO,j [g]	MNOx,j [g]	MCO2,d,j [g/km]	MCO,d,j [g/km]	MNOx,d,j [g/km]	MCO2,d,cc() [g/km]	Okno (U/R/M)	hj [%]	wj [%]
1	0	524	4,98	38,12	610,22	2,25	3,51	122,61	0,45	0,71	124,51	V OBCI	– 1,53	1,00
2	1	524	4,98	38,12	610,22	2,25	3,51	122,61	0,45	0,71	124,51	V OBCI	– 1,53	1,00
…	…	…	…	…	…	…	…	…	…	…	…	…	…	…
43	42	524	4,98	38,12	610,22	2,25	3,51	122,61	0,45	0,71	124,51	V OBCI	– 1,53	1,00
44	43	524	4,98	38,12	610,22	2,25	3,51	122,61	0,45	0,71	124,51	V OBCI	– 1,53	1,00
45	44	524	4,98	38,12	610,22	2,25	3,51	122,62	0,45	0,71	124,51	V OBCI	– 1,51	1,00
46	45	525	4,99	38,25	610,86	2,25	3,52	122,36	0,45	0,71	124,30	V OBCI	– 1,57	1,00
…	…	…	…	…	…	…	…	…	…	…	…	…	…	…
100	99	564	5,25	41,23	612,74	2,00	3,68	116,77	0,38	0,70	119,70	V OBCI	– 2,45	1,00
…	…	…	…	…	…	…	…	…	…	…	…	…	…	…
200	199	687	6,17	46,32	610,01	2,07	4,32	98,93	0,34	0,70	111,85	MIMO OBCE	– 11,55	1,00
…	…	…	…	…	…	…	…	…	…	…	…	…	…	…
474	473	1 025	7,82	52,00	610,60	2,05	4,82	78,11	0,26	0,62	103,10	MIMO OBCE	– 24,24	1,00
475	474	1 030	7,87	51,98	610,49	2,06	4,82	77,57	0,26	0,61	103,13	MIMO OBCE	– 24,79	1,00
	…	…	…	…	…	…	…	…	…	…	…	…	…	…
556	555	1 174	8,46	50,12	610,59	2,23	4,98	72,15	0,26	0,59	105,99	MIMO OBCE	– 31,93	0,72
557	556	1 175	8,46	50,12	610,08	2,23	4,98	72,10	0,26	0,59	106,00	MIMO OBCE	– 31,98	0,72
558	557	1 177	8,46	50,07	610,59	2,23	4,98	72,13	0,26	0,59	106,08	MIMO OBCE	– 32,00	0,72
559	558	1 181	8,48	49,93	611,23	2,23	5,00	72,06	0,26	0,59	106,28	MIMO OBCE	– 32,20	0,71

7.3.   Okná jazdy v obci, mimo obce a na diaľnici – úplnosť jazdy

V tomto numerickom príklade jazda pozostáva zo 7 036 pohyblivých priemerujúcich okien. V tabuľke 5 je uvedený počet okien klasifikovaných podľa kategórií jazdy v obci, mimo obce a na diaľnici, podľa priemernej rýchlosti vozidla, ktorá sa v nich dosiahla, a podľa regiónov na základe ich vzdialenosti od charakteristickej krivky CO2. Jazda je úplná, pretože z celkového počtu okien zahŕňa aspoň 15 % okien jazdy v obci, mimo obce a na diaľnici. Skúška sa navyše považuje za normálnu, pretože aspoň 50 % okien jazdy v obci, mimo obce a na diaľnici neprekročilo primárne tolerancie definované pre charakteristickú krivku.

Tabuľka 5

Overenie úplnosti a normálnosti jazdy

Jazdné podmienky	Počet	Percentuálny podiel okien
Všetky okná
V obci	1 909	1 909 /7 036 * 100 = 27,1 > 15
Mimo obce	2 011	2 011 /7 036 * 100 = 28,6 > 15
Na diaľnici	3 116	3 116 /7 036 * 100 = 44,3 > 15
Spolu	1 909 + 2 011 + 3 116 = 7 036
Normálne okná
V obci	1 514	1 514 /1 909 * 100 = 79,3 > 50
Mimo obce	1 395	1 395 /2 011 * 100 = 69,4 > 50
Na diaľnici	2 708	2 708 /3 116 * 100 = 86,9 > 50
Spolu	1 514 + 1 395 + 2 708 = 5 617