This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 32013D0084
2013/84/EU: Commission Implementing Decision of 11 February 2013 establishing the best available techniques (BAT) conclusions under Directive 2010/75/EU of the European Parliament and of the Council on industrial emissions for the tanning of hides and skins (notified under document C(2013) 618) Text with EEA relevance
2013/84/EÚ: Vykonávacie rozhodnutie Komisie z 11. februára 2013 , ktorým sa podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách stanovujú závery o najlepších dostupných technikách (BAT) pre vyčiňovanie koží a kožušín [oznámené pod číslom C(2013) 618] Text s významom pre EHP
2013/84/EÚ: Vykonávacie rozhodnutie Komisie z 11. februára 2013 , ktorým sa podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách stanovujú závery o najlepších dostupných technikách (BAT) pre vyčiňovanie koží a kožušín [oznámené pod číslom C(2013) 618] Text s významom pre EHP
Ú. v. EÚ L 45, 16.2.2013, pp. 13–29
(BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV) Tento dokument bol uverejnený v osobitnom vydaní
(HR)
In force
|
16.2.2013 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 45/13 |
VYKONÁVACIE ROZHODNUTIE KOMISIE
z 11. februára 2013,
ktorým sa podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách stanovujú závery o najlepších dostupných technikách (BAT) pre vyčiňovanie koží a kožušín
[oznámené pod číslom C(2013) 618]
(Text s významom pre EHP)
(2013/84/EÚ)
EURÓPSKA KOMISIA,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,
so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) (1), a najmä na jej článok 13 ods. 5,
keďže:
|
(1) |
V článku 13 ods. 1 smernice 2010/75/EÚ sa vyžaduje, aby Komisia organizovala výmenu informácií o priemyselných emisiách medzi ňou, členskými štátmi, dotknutými odvetviami a mimovládnymi organizáciami presadzujúcimi ochranu životného prostredia s cieľom uľahčiť vypracovanie referenčných dokumentov o najlepších dostupných technikách (ďalej len „BAT“) vymedzených v článku 3 ods. 11 uvedenej smernice. |
|
(2) |
V súlade s článkom 13 ods. 2 smernice 2010/75/EÚ sa má výmena informácií zameriavať na výkonnosť zariadení a techník z hľadiska emisií vyjadrených prípadne ako krátkodobé a dlhodobé priemerné hodnoty a súvisiacich referenčných podmienok, spotreby a charakteru surovín, spotreby vody, využívania energie a vzniku odpadu; na používané techniky, súvisiace monitorovanie, medzizložkové vplyvy, hospodársku a technickú únosnosť a ich vývoj a na najlepšie dostupné techniky a nové techniky určené po zohľadnení aspektov uvedených v článku 13 ods. 2 písm. a) a b) uvedenej smernice. |
|
(3) |
„Závery o BAT“ vymedzené v článku 3 ods. 12 smernice 2010/75/EÚ sú kľúčovým prvkom referenčných dokumentov o BAT a stanovujú sa v nich závery o najlepších dostupných technikách, ich opis, informácie na hodnotenie ich uplatniteľnosti, úrovne znečisťovania súvisiace s najlepšími dostupnými technikami, súvisiace monitorovanie, súvisiace úrovne spotreby a prípadne relevantné opatrenia na sanáciu lokality. |
|
(4) |
V súlade s článkom 14 ods. 3 smernice 2010/75/EÚ závery o BAT slúžia ako referencia pri stanovovaní podmienok povolenia pre zariadenia, na ktoré sa vzťahuje kapitola II uvedenej smernice. |
|
(5) |
V článku 15 ods. 3 smernice 2010/75/EÚ sa vyžaduje, aby príslušný orgán stanovil emisné limity, ktoré zabezpečujú, že emisie za bežných prevádzkových podmienok neprevyšujú úrovne znečisťovania súvisiace s najlepšími dostupnými technikami, ktoré sú stanovené v rozhodnutiach o záveroch o BAT uvedených v článku 13 ods. 5 smernice 2010/75/EÚ. |
|
(6) |
V článku 15 ods. 4 smernice 2010/75/EÚ sa stanovujú odchýlky z požiadavky stanovenej v článku 15 ods. 3, ktoré možno uplatniť len vtedy, ak náklady na dosiahnutie úrovní znečisťovania súvisiacich s najlepšími dostupnými technikami neúmerne presahujú environmentálny prínos z dôvodov geografickej polohy, miestnych podmienok životného prostredia alebo technických charakteristík príslušného zariadenia. |
|
(7) |
V článku 16 ods. 1 smernice 2010/75/EÚ sa stanovuje, že požiadavky povolenia v oblasti monitorovania uvedené v článku 14 ods. 1 písm. c) smernice majú vychádzať zo záverov o monitorovaní opísaných v záveroch o BAT. |
|
(8) |
V súlade s článkom 21 ods. 3 smernice 2010/75/EÚ príslušný orgán do štyroch rokov od uverejnenia rozhodnutí o záveroch o BAT prehodnotí a v prípade potreby aktualizuje všetky podmienky povolenia a zabezpečí, aby zariadenie tieto podmienky povolenia dodržiavalo. |
|
(9) |
Rozhodnutím Komisie zo 16. mája 2011, ktorým sa zriaďuje fórum na výmenu informácií podľa článku 13 smernice 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách (2), sa zriadilo fórum zložené zo zástupcov členských štátov, dotknutých odvetví a mimovládnych organizácií presadzujúcich ochranu životného prostredia. |
|
(10) |
V súlade s článkom 13 ods. 4 smernice 2010/75/EÚ Komisia získala 13. septembra 2012 stanovisko (3) tohto fóra k navrhovanému obsahu referenčného dokumentu o BAT pre vyčiňovanie koží a kožušín a toto stanovisko zverejnila. |
|
(11) |
Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného podľa článku 75 ods. 1 smernice 2010/75/EÚ, |
PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:
Článok 1
Závery o BAT pre vyčiňovanie koží a kožušín sa stanovujú v prílohe k tomuto rozhodnutiu.
Článok 2
Toto rozhodnutie je určené členským štátom.
V Bruseli 11. februára 2013
Za Komisiu
Janez POTOČNIK
člen Komisie
(1) Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010, s. 17.
(2) Ú. v. EÚ C 146, 17.5.2011, s. 3.
(3) http://circa.europa.eu/Public/irc/env/ied/library?l=/ied_art_13_forum/opinions_article
PRÍLOHA
ZÁVERY O NAJLEPŠÍCH DOSTUPNÝCH TECHNIKÁCH PRE VYČIŇOVANIE KOŽÍ A KOŽUŠÍN
| ROZSAH PÔSOBNOSTI | 16 |
| VYMEDZENIE POJMOV | 16 |
|
1.1. |
Všeobecné závery o BAT pre vyčiňovanie koží a kožušín | 17 |
|
1.1.1. |
Systémy environmentálneho manažérstva | 17 |
|
1.1.2. |
Udržiavanie poriadku | 17 |
|
1.2. |
Monitorovanie | 18 |
|
1.3. |
Minimalizovanie spotreby vody | 19 |
|
1.4. |
Zníženie emisií v odpadových vodách | 20 |
|
1.4.1. |
Zníženie emisií v odpadových vodách z krokov procesu v mokrej dielni | 20 |
|
1.4.2. |
Zníženie emisií v odpadových vodách z krokov procesu v činiacej dielni | 21 |
|
1.4.3. |
Zníženie emisií v odpadových vodách z krokov procesu po vyčinení | 22 |
|
1.4.4. |
Ďalšie možnosti zníženia emisií v odpadových vodách | 22 |
|
1.5. |
Čistenie emisií do vody | 23 |
|
1.6. |
Emisie v ovzduší | 25 |
|
1.6.1. |
Zápach | 25 |
|
1.6.2. |
Prchavé organické zlúčeniny | 26 |
|
1.6.3. |
Pevné častice | 27 |
|
1.7. |
Nakladanie s odpadmi | 27 |
|
1.8. |
Energia | 29 |
ROZSAH PÔSOBNOSTI
Tieto závery o najlepších dostupných technikách (ďalej len „závery o BAT“) sa týkajú týchto činností uvedených v prílohe I k smernici 2010/75/EÚ, konkrétne:
|
— |
|
|
— |
|
Pokiaľ sa neuvádza inak, predkladané závery o BAT sa môžu uplatniť na všetky zariadenia, na ktoré sa vzťahujú tieto závery o BAT.
Ďalšími referenčnými dokumentmi relevantnými pre činnosti, na ktoré sa vzťahujú tieto závery o BAT, sú:
|
Referenčný dokument |
Predmet |
|
Energetická efektívnosť (Energy Efficiency, ENE) |
Energetická efektívnosť všeobecne |
|
Hospodárske vplyvy a medzizložkové vplyvy (Economic and Cross-Media Effects, ECM) |
Hospodárske vplyvy techník a ich dosah na iné zložky životného prostredia |
|
Všeobecné zásady monitorovania (General Principles of Monitoring, MON) |
Monitorovanie emisií a spotreby |
|
Emisie vznikajúce pri skladovaní (Emissions from Storage, EFS) |
Emisie z nádrží, potrubí a skladovaných chemických látok |
|
Spaľovanie odpadu (Waste Incineration, WI) |
Spaľovanie odpadu |
|
Spracovanie odpadu (Waste Treatments Industries, WT) |
Spracovanie odpadu |
Techniky uvedené a opísané v týchto záveroch o BAT nie sú normatívne ani úplné. Na zabezpečenie minimálne ekvivalentnej úrovne ochrany životného prostredia možno použiť aj iné techniky.
VYMEDZENIE POJMOV
Na účely týchto záverov o BAT sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
|
Mokrá dielňa |
Časť garbiarne, kde sa kože pred vyčiňovaním v prípade potreby namáčajú, upravujú vápnom, zbavujú väzív a odchlpujú. |
|
Vedľajší produkt |
Vec alebo látka, ktorá spĺňa požiadavky článku 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES (2). |
|
Existujúce zariadenie |
Zariadenie, ktoré nie je novým zariadením. |
|
Existujúca spracovacia nádoba |
Spracovacia nádoba, ktorá nie je novou spracovacou nádobou. |
|
Nové zariadenie |
Zariadenie prvý raz prevádzkované po uverejnení týchto záverov o BAT alebo úplne nahradené zariadenie na existujúcich základoch zariadenia po uverejnení týchto záverov o BAT. |
|
Nová spracovacia nádoba |
Spracovacia nádoba prvý raz prevádzkovaná v zariadení po uverejnení týchto záverov o BAT alebo úplné nahradenie spracovacej nádoby po uverejnení týchto záverov o BAT. |
|
Garbiareň |
Zariadenie v ktorom sa vykonáva činnosť „Vyčiňovanie koží a kožušín s kapacitou spracovania presahujúcou 12 ton hotových výrobkov za deň“ (činnosť 6.3 v prílohe I k smernici 2010/75/EÚ). |
|
Činiaca dielňa |
Časť garbiarne, kde sa vykonávajú procesy piklovania a vyčiňovania. |
|
Komunálna čistiareň odpadových vôd |
Zariadenie, na ktoré sa vzťahuje smernica 91/271/EHS. |
1.1. Všeobecné závery o BAT pre vyčiňovanie koží a kožušín
1.1.1.
1. V rámci úsilia o zlepšenie celkového environmentálneho správania garbiarní majú najlepšie dostupné techniky slúžiť na zavedenie a dodržiavanie systému environmentálneho manažérstva, ktorý zahŕňa všetky tieto vlastnosti:
|
i) |
angažovanosť manažmentu vrátane vyššieho manažmentu; |
|
ii) |
vymedzenie environmentálnej politiky, ktorá zahŕňa neustále zlepšovanie zariadenia manažmentom; |
|
iii) |
plánovanie a stanovenie potrebných postupov, celkových a čiastkových cieľov v spojení s finančným plánovaním a investíciami; |
|
iv) |
vykonávanie postupov s osobitným dôrazom na:
|
|
v) |
kontrolu výsledkov a prijímanie nápravných opatrení s osobitným dôrazom na:
|
|
vi) |
preskúmanie EMS a jeho pretrvávajúcej vhodnosti, primeranosti a účinnosti zo strany vyššieho manažmentu; |
|
vii) |
sledovanie vývoja čistejších technológií; |
|
viii) |
zohľadnenie vplyvov na životné prostredie v dôsledku prípadného vyradenia zariadenia z prevádzky vo fáze projektovania nového zariadenia a počas jeho prevádzkovej životnosti; |
|
ix) |
pravidelné vykonávanie referenčného porovnávania na úrovni odvetví. Osobitne v prípade vyčiňovania koží a kožušín je takisto dôležité zohľadniť tieto potenciálne vlastnosti EMS: |
|
x) |
uľahčovanie vyraďovania z prevádzky, uchovávanie záznamov zariadení na mieste, kde sa vykonávajú konkrétne kroky procesu; |
|
xi) |
ďalšie body uvedené v závere o BAT č. 2. |
Uplatniteľnosť
Rozsah pôsobnosti (napr. úroveň podrobnosti) a charakter EMS (napr. štandardizovaný alebo neštandardizovaný) vo všeobecnosti súvisia s charakterom, veľkosťou a zložitosťou zariadenia a s rozsahom prípadných vplyvov na životné prostredie.
1.1.2.
2. Na minimalizáciu vplyvu výrobného procesu na životné prostredie by sa v rámci najlepších dostupných techník mali uplatňovať zásady udržiavania poriadku uplatňovaním kombinácie týchto techník:
|
i) |
starostlivý výber a kontrola látok a surovín (napr. kvalita koží, kvalita chemických látok); |
|
ii) |
analýza vstupov a výstupov so súpisom chemických látok vrátane množstiev a toxikologických vlastností; |
|
iii) |
znižovanie používania chemických látok na minimálnu úroveň, ktorú vyžadujú kvalitatívne špecifikácie hotového výrobku; |
|
iv) |
starostlivá manipulácia so surovinami a hotovými výrobkami a ich starostlivé skladovanie s cieľom znížiť úniky, úrazy a plytvanie vodou; |
|
v) |
oddelenie prúdov odpadov (keď je to možné), aby bola možná recyklácia určitých prúdov odpadov; |
|
vi) |
monitorovanie rozhodujúcich procesných parametrov s cieľom zabezpečiť stabilitu výrobného procesu; |
|
vii) |
pravidelná údržba systémov na čistenie odpadových vôd; |
|
viii) |
preskúmanie možností opätovného využívania úžitkovej/premývacej vody; |
|
ix) |
preskúmanie možností likvidácie odpadu. |
1.2. Monitorovanie
3. Najlepšie dostupné techniky majú pri uvedenej frekvencii zaistiť monitorovanie emisií a ostatných príslušných procesných parametrov vrátane parametrov uvedených ďalej a monitorovanie emisií podľa noriem EN. Ak nie sú dostupné normy EN, v rámci najlepších dostupných techník sa použijú normy ISO, vnútroštátne alebo iné medzinárodné normy, na základe ktorých sa zabezpečia údaje rovnocennej odbornej kvality.
|
Parameter |
Frekvencia |
Uplatnenie |
|
|
a |
Meranie spotreby vody vo dvoch štádiách procesu: pred vyčiňovaním a po vyčiňovaní a vykazovanie výroby v rovnakom období. |
Aspoň mesačne. |
Uplatňuje sa na zariadenia, v ktorých sa vykonáva mokré spracovanie. |
|
b |
Zaznamenávanie množstva chemických látok použitých v každom kroku procesu a vykazovanie výroby v rovnakom období. |
Aspoň ročne. |
Všeobecne uplatniteľné. |
|
c |
Monitorovanie koncentrácie sulfidu a celkovej koncentrácie chrómu v odpadových vodách po vyčistení určených na priame vypúšťanie do zberných vôd pomocou kompozitných vzoriek úmerných prietoku za 24 hodín. Monitorovanie koncentrácie sulfidu a celkovej koncentrácie chrómu po vyzrážaní chrómu na nepriame odvádzanie pomocou kompozitných vzoriek úmerných prietoku za 24 hodín. |
Týždenne alebo mesačne. |
Monitorovanie koncentrácie chrómu sa uplatňuje v zariadeniach, v ktorých sa vykonáva zrážanie chrómu, alebo mimo nich. Ak je to ekonomicky únosné, monitorovanie koncentrácie sulfidu sa uplatňuje na zariadenia, v ktorých sa vykonáva nejaká časť procesu čistenia odpadových vôd z garbiarní, a to buď v zariadení, alebo mimo neho. |
|
d |
Monitorovanie chemickej spotreby kyslíka (CHSK), biochemickej spotreby kyslíka (BSK) a amoniakového dusíka po čistení odpadových vôd buď v zariadení, alebo mimo neho určených na priame vypustenie do zberných vôd, a to pomocou kompozitných vzoriek úmerných prietoku za 24 hodín. Monitorovanie celkového množstva nerozpustených tuhých látok po čistení odpadových vôd buď v zariadení, alebo mimo neho, určených na priame vypustenie do zberných vôd. |
Týždenne alebo mesačne. Častejšie merania v prípade potreby zmien procesu. |
Uplatňuje sa na zariadenia, v ktorých sa uskutočňuje nejaká časť procesu čistenia odpadových vôd z garbiarní, a to buď v zariadení, alebo mimo neho. |
|
e |
Monitorovanie halogenovaných organických zlúčenín po čistení odpadových vôd buď v zariadení, alebo mimo neho určených na priame vypustenie do zberných vôd. |
Pravidelne. |
Uplatňuje sa na zariadenia, kde sa vo výrobnom procese používajú halogenované organické zlúčeniny a môže dôjsť k ich uvoľneniu do zberných vôd. |
|
f |
Meranie pH alebo oxidačno-redukčného potenciálu na výstupe kvapaliny z mokrého odsírenia v práčkach. |
Nepretržite. |
Uplatňuje sa na zariadenia, ktoré na znižovanie uvoľňovania emisií sírovodíka a amoniaku do ovzdušia používajú proces mokrého prania. |
|
g |
Každoročné vypracovanie súpisu rozpúšťadiel a vykazovanie výroby v rovnakom období. |
Každoročne. |
Uplatňuje sa na zariadenia, v ktorých sa vykonáva povrchová úprava s použitím rozpúšťadiel a náterov rozpustných vo vode alebo podobných materiálov na obmedzenie vstupu rozpúšťadiel. |
|
h |
Monitorovanie emisií z prchavých organických zlúčenín na výstupe zo zariadenia na znižovanie emisií a vykazovanie výroby. |
Nepretržite alebo pravidelne. |
Uplatňuje sa na zariadenia, v ktorých sa vykonáva povrchová úprava s použitím rozpúšťadiel a v ktorých sa využívajú techniky na znižovanie emisií. |
|
i |
Orientačné monitorovanie poklesu tlaku vo vrecových filtroch. |
Pravidelne. |
Uplatňuje sa na zariadenia, v ktorých sa na znižovanie emisií pevných znečisťujúcich látok používajú vrecové filtre, ak dochádza k priamemu vypúšťaniu do atmosféry. |
|
j |
Testovanie účinnosti zachytávania systémov mokrého prania. |
Každoročne. |
Uplatňuje sa na zariadenia, v ktorých sa na znižovanie emisií pevných častíc používa mokré pranie, ak dochádza k priamemu vypúšťaniu do atmosféry. |
|
k |
Vykazovanie množstiev zvyškov z výroby určených na zhodnotenie, opätovné využívanie, recykláciu a likvidáciu. |
Pravidelne. |
Všeobecne uplatniteľné. |
|
l |
Vykazovanie všetkých foriem spotrebovanej energie a výroby v rovnakom období. |
Pravidelne. |
Všeobecne uplatniteľné. |
1.3. Minimalizovanie spotreby vody
4. Na minimalizovanie spotreby vody by sa v rámci najlepších dostupných techník mali používať tieto techniky (samostatne alebo v kombinácii).
|
Technika |
Opis |
Uplatnenie |
|||||
|
a |
Optimalizácia využívania vody vo všetkých krokoch mokrého spracovania vrátane využívania vsádzkového prania namiesto prietočného prania. |
Optimalizácia využívania vody sa dosiahne určením optimálneho množstva potrebného v každom kroku procesu a zavedením správneho množstva pomocou meracieho zariadenia. Vsádzkové pranie vyžaduje pranie koží a kožušín počas spracovania zavedením požadovaného množstva čistej vody do spracovacej nádoby a využívanie činnosti nádoby pri dosahovaní požadovaného miešania na rozdiel od prietočného prania, pri ktorom sa využíva prítok a odtok veľkého množstva vody. |
Uplatňuje sa na všetky zariadenia, v ktorých sa vykonáva mokré spracovanie. |
||||
|
b |
Používanie tzv. krátkych kúpeľov |
Tzv. krátke kúpele sú znížené množstvá úžitkovej vody v pomere k množstvu spracovaných koží a kožušín v porovnaní s tradičnými postupmi. Existuje však dolná medzná hodnota tohto znižovania, pretože voda pri spracovaní koží a kožušín plní aj funkciu maziva a chladiva. Otáčanie spracovacích nádob obsahujúcich znížené množstvo vody vyžaduje robustnejší pohon ozubenými kolesami, pretože rotujúca masa nie je rovnomerne rozložená. |
Túto techniku nemožno uplatniť pri kroku procesu farbenia a pri spracovaní teľacích koží. Uplatňovanie je takisto obmedzené na:
|
||||
Preskúmanie možností opätovného využívania úžitkovej/premývacej vody je súčasťou systému environmentálneho manažérstva (pozri BAT č. 1) a zásad udržiavania poriadku (pozri BAT č. 2).
Úrovne spotreby vody súvisiace s najlepšími dostupnými technikami
Pozri tabuľku 1 (hovädzie kože) a tabuľku 2 (ovčie kože).
Tabuľka 1
Úrovne spotreby vody súvisiace s najlepšími dostupnými technikami platné pre spracovanie hovädzích koží
|
Štádiá procesu |
Spotreba vody na tonu surovej kože (3) (m3/t) |
|
|
Nesolené kože |
Solené kože |
|
|
Od surovej kože po činenie chrómom/lúhom (wet-blue/wet-white) |
10 až 15 |
13 až 18 |
|
Procesy po vyčinení a povrchová úprava |
6 až 10 |
6 až 10 |
|
Spolu |
16 až 25 |
19 až 28 |
Tabuľka 2
Úrovne spotreby vody súvisiace s najlepšími dostupnými technikami platné pre spracovanie ovčích koží
|
Štádiá procesu |
Špecifická spotreba vody (4) |
|
litrov na kožu |
|
|
Od surovej kože po piklovanie |
65 až 80 |
|
Od piklovania po činenie chrómom (wet-blue) |
30 až 55 |
|
Procesy po vyčinení a povrchová úprava |
15 až 45 |
|
Spolu |
110 až 180 |
1.4. Zníženie emisií v odpadových vodách
1.4.1.
5. Na zníženie množstva znečisťujúcich látok v odpadových vodách vznikajúcich pri krokoch procesu v mokrej dielni pred ich čistením by sa v rámci najlepších dostupných techník mala používať vhodná kombinácia týchto techník.
|
Technika |
Opis |
Uplatnenie |
|||||
|
a |
Používanie tzv. krátkych kúpeľov |
Tzv. krátke kúpele sú znížené množstvá úžitkovej vody. Ak sa použije menšie množstvo vody, zníži sa množstvo vylúčených nezreagovaných chemických látok. |
Túto techniku nemožno uplatniť pri spracovaní teľacích koží. Uplatňovanie je takisto obmedzené na:
|
||||
|
b |
Používanie čistých koží alebo kožušín |
Používanie koží alebo kožušín, na ktoré sa v menšej miere prichytáva trus, pravdepodobne prostredníctvom formálnej schémy čistých koží. |
Uplatňovanie podlieha obmedzeniam dostupnosti čistých koží. |
||||
|
c |
Spracovanie čerstvých koží a kožušín |
Používajú sa nesolené kože alebo kožušiny. Na ich uchovanie v dobrom stave sa používa rýchle schladenie post mortem spolu s dodaním v krátkom čase alebo prepravou a skladovaním pri kontrolovanej teplote. |
Uplatňovanie je obmedzené dostupnosťou čerstvých koží alebo kožušín. Nemožno uplatniť, ak dodávateľský reťazec trvá dlhšie ako dva dni. |
||||
|
d |
Mechanické vytriasanie voľnej soli z koží |
Solené kože je možné spracovať spôsobom, pri ktorom sa vytrasú alebo v bubne spracujú tak, že z nich vypadnú kryštály voľnej soli a nedostanú sa do procesu namáčania. |
Uplatňovanie je obmedzené na garbiarne spracovávajúce solené kože. |
||||
|
e |
Odchlpovanie bez rozpúšťania chlpov |
Odchlpovanie sa vykonáva rozpúšťaním korienka a nie celého chlpu. Zostávajúce chlpy sa z odpadovej vody odfiltrujú. Znižuje sa tak koncentrácia produktov rozkladu chlpov v odpadovej vode. |
Túto techniku nemožno uplatňovať tam, kde sa zariadenia na spracovanie chlpov nenachádzajú v primeranej prepravnej vzdialenosti alebo nie je možné využitie chlpov. Uplatňovanie je takisto obmedzené na:
|
||||
|
f |
Používanie organických zlúčenín síry alebo enzýmov na odchlpovanie hovädzích koží |
Množstvo použitého anorganického sulfidu sa znižuje jeho čiastočným nahradením organickými zlúčeninami síry alebo dodatočným použitím vhodných enzýmov. |
Dodatočné používanie enzýmov sa neuplatňuje v garbiarňach, ktoré vyrábajú kožu s viditeľným lícom (napr. anilínová koža). |
||||
|
g |
Obmedzenie používania amónia počas odvápňovania |
Používanie amónia pri odvápňovaní sa čiastočne alebo úplne nahrádza vstrekovaním plynného oxidu uhličitého a/alebo použitím iných náhradných odvápňovacích látok. |
Úplné nahradenie amóniových zlúčenín CO2 počas odvápňovania nemožno uplatňovať na spracovanie materiálov hrubších než 1,5 mm. Uplatňovanie čiastočného alebo úplného nahradenia amóniových zlúčenín CO2 pri odvápňovaní je takisto obmedzené na
|
||||
1.4.2.
6. Na zníženie množstva znečisťujúcich látok v odpadových vodách vznikajúcich pri krokoch procesu v činiacej dielni pred ich čistením by sa v rámci najlepších dostupných techník mala používať vhodná kombinácia týchto techník.
|
Technika |
Opis |
Uplatnenie |
|||||
|
a |
Používanie tzv. krátkych kúpeľov |
Tzv. krátke kúpele sú znížené množstvá úžitkovej vody. Ak sa použije menšie množstvo vody, zníži sa množstvo vylúčených nezreagovaných chemických látok. |
Túto techniku nemožno uplatniť pri spracovaní teľacích koží. Uplatňovanie je takisto obmedzené na:
|
||||
|
b |
Maximalizácia absorpcie chrómových činidiel |
Optimalizácia prevádzkových parametrov (napr. pH, kúpeľ, teplota, čas a rýchlosť bubna) a používanie chemických látok na zvýšenie podielu absorbovaných chrómových činidiel kožami a kožušinami. |
Všeobecne uplatniteľné. |
||||
|
c |
Optimalizované metódy činenia rastlinnými činidlami |
Použitie bubnového činenia na časť procesu. Použitie predčinidiel na uľahčenie prieniku rastlinných činidiel. |
Nemožno uplatňovať na výrobu podrážkovej usne pomocou rastlinných činidiel. |
||||
1.4.3.
7. Na zníženie množstva znečisťujúcich látok v odpadových vodách vznikajúcich pri krokoch procesu po vyčinení pred ich čistením by sa v rámci najlepších dostupných techník mala používať vhodná kombinácia týchto techník.
|
Technika |
Opis |
Uplatnenie |
|||||
|
a |
Používanie tzv. krátkych kúpeľov |
Tzv. krátke kúpele sú znížené množstvá úžitkovej vody. Ak sa použije menšie množstvo vody, zníži sa množstvo vylúčených nezreagovaných chemických látok. |
Túto techniku nemožno uplatniť pri kroku procesu farbenia a pri spracovaní teľacích koží. Uplatňovanie je takisto obmedzené na:
|
||||
|
b |
Optimalizácia prečinenia, farbenia a mastenia |
Optimalizácia procesných parametrov s cieľom zabezpečiť maximálnu absorpciu procesných chemických látok. |
Všeobecne uplatniteľné. |
||||
1.4.4.
8. Na zamedzenie emisií špecifických pesticídov v odpadových vodách by sa v rámci najlepších dostupných techník mali spracovávať len kože alebo kožušiny, ktoré sa neupravovali týmito materiálmi.
Opis
Táto technika spočíva v špecifikácii v zmluvách o dodávkach, že dodané materiály neobsahujú pesticídy:
|
— |
uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/105/ES zo 16. decembra 2008 o environmentálnych normách kvality v oblasti vodnej politiky (5); |
|
— |
uvedené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 850/2004 z 29. apríla 2004 o perzistentných organických znečisťujúcich látkach (6); |
|
— |
klasifikované ako karcinogénne a mutagénne látky alebo látky poškodzujúce reprodukciu podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí (7). |
Ako príklady možno uviesť DDT, cyklodiénové pesticídy (aldrín, dieldrín, endrín, isodrín) a HCH vrátane lindánu.
Uplatnenie
Všeobecne uplatniteľné na garbiarne v rámci obmedzení kontroly špecifikácií poskytnutých dodávateľmi koží a kožušín z krajín mimo EÚ.
9. Na minimalizovanie emisií biocídov v odpadových vodách by sa v rámci najlepších dostupných techník mali kože alebo kožušiny spracovávať len biocídnymi výrobkami schválenými v súlade s ustanoveniami uvedenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 528/2012 z 22. mája 2012 o sprístupňovaní biocídnych výrobkov na trhu a ich používaní (8).
1.5. Čistenie emisií do vody
10. Na zníženie množstva emisií do zberných vôd by sa v rámci najlepších dostupných techník malo uplatňovať čistenie odpadových vôd v zariadení a/alebo mimo neho, pričom by toto čistenie pozostávalo z vhodnej kombinácie týchto techník:
|
i) |
mechanická úprava; |
|
ii) |
fyzikálno-chemická úprava; |
|
iii) |
biologická úprava; |
|
iv) |
biologická eliminácia dusíka. |
Opis
Uplatňovanie vhodnej kombinácie techník opísaných ďalej. Kombinácia techník sa môže vykonávať v zariadení a/alebo mimo neho vo dvoch alebo troch fázach.
|
Technika |
Opis |
Uplatnenie |
|
|
a |
Mechanická úprava |
Preosievanie hrubých pevných látok, odstreďovanie tukov, olejov a mastnoty a odstraňovanie pevných látok sedimentáciou. |
Všeobecne uplatniteľné na úpravu v zariadení a/alebo mimo neho. |
|
b |
Fyzikálno-chemická úprava |
Oxidácia a/alebo zrážanie sulfidu, odstraňovanie CHSK a nerozpustených pevných látok napríklad koaguláciou a flokuláciou. Zrážanie chrómu zvýšením pH na hodnotu 8 alebo vyššiu použitím alkalickej látky (napr. hydroxidu vápenatého, oxidu horečnatého, uhličitanu sodného, hydroxidu sodného, oxidu hlinito-sodného). |
Všeobecne uplatniteľné na úpravu v zariadení a/alebo mimo neho. |
|
c |
Biologická úprava |
Aeróbna biologická úprava odpadových vôd pomocou prevzdušňovania vrátane odstránenia nerozpustných pevných látok napríklad sedimentáciou, sekundárnou flotáciou. |
Všeobecne uplatniteľné na úpravu v zariadení a/alebo mimo neho. |
|
d |
Biologická eliminácia dusíka |
Nitrifikácia zlúčenín amoniakového dusíka na dusičnany, po ktorej nasleduje redukcia dusičnanov na plynný dusík. |
Vzťahuje sa na zariadenia priamo vypúšťajúce do zberných vôd. Náročné zavádzanie v existujúcich zariadeniach s obmedzenými priestorovými podmienkami. |
Úrovne znečistenia súvisiace s najlepšími dostupnými technikami – BAT-AEL
Pozri tabuľku 3. BAT-AEL sa uplatňujú na:
|
i) |
priame vypúšťanie odpadových vôd zo zariadení na čistenie odpadových vôd v garbiarňach; |
|
ii) |
priame vypúšťanie odpadových vôd z nezávisle prevádzkovaných zariadení na čistenie odpadových vôd podľa časti 6.11 prílohy I k smernici 2010/75/EÚ, ktoré spracovávajú odpadové vody najmä z garbiarní. |
Tabuľka 3
BAT-AEL pre priame vypúšťanie odpadových vôd po čistení
|
Parameter |
BAT-AEL |
|
mg/l (priemerné mesačné hodnoty na základe priemeru reprezentatívnych kompozitných vzoriek za 24 hodín odobratých za mesiac) |
|
|
CHSK |
200 – 500 (9) |
|
BSK5 |
15 – 25 |
|
Nerozpustené pevné látky |
< 35 |
|
Amoniakový dusík NH4-N (ako N) |
< 10 |
|
Celkový obsah chrómu (ako Cr) |
< 0,3 – 1 |
|
Sulfid (ako S) |
< 1 |
11. Na zníženie obsahu chrómu vo vypúšťaných odpadových vodách by sa v rámci najlepších dostupných techník malo uplatňovať zrážanie chrómu v zariadení alebo mimo neho.
Opis
Pozri BAT č. 10, technika podľa písmena b).
Účinnosť zrážania chrómu je vyššia v prípade segregovaných, koncentrovaných prúdov s obsahom chrómu.
Uplatnenie
Všeobecne uplatniteľné na čistenie odpadových vôd z garbiarní, v ktorých sa vykonáva činenie a/alebo prečinenie chrómom, v zariadení alebo mimo neho.
Úrovne znečistenia súvisiace s najlepšími dostupnými technikami – BAT-AEL
Pozri tabuľku 3: BAT-AEL pre priame vypúšťanie chrómu do zberných vôd a tabuľku 4: BAT-AEL pre nepriame vypúšťanie chrómu do komunálnych čistiarní odpadových vôd.
12. Na zníženie celkových emisií chrómu a sulfidu pri nepriamom vypúšťaní odpadových vôd z garbiarní do komunálnych čistiarní odpadových vôd by sa v rámci najlepších dostupných techník malo uplatňovať zrážanie chlóru a oxidácia sulfidu.
Opis
Pozri BAT č. 10, technika podľa písmena b).
Účinnosť odstraňovania je vyššia v prípade segregovaných, koncentrovaných prúdov s obsahom chrómu/sulfidu.
Oxidáciu sulfidu tvorí katalytická oxidácia (prevzdušňovanie za prítomnosti mangánových solí).
Uplatnenie
Zrážanie chrómu je všeobecne uplatniteľné na čistenie odpadových vôd z garbiarní, v ktorých prebieha činenie a/alebo prečinenie chrómom, v zariadení alebo mimo neho.
Úrovne znečistenia súvisiace s najlepšími dostupnými technikami – BAT-AEL
Pozri tabuľku 4: BAT-AEL pre nepriame vypúšťanie chrómu a sulfidu do komunálnych čistiarní odpadových vôd.
Tabuľka 4
BAT-AEL pre celkové emisie chrómu a sulfidu pri nepriamom vypúšťaní odpadových vôd z garbiarní do komunálnych čistiarní odpadových vôd
|
Parameter |
BAT-AEL |
|
mg/l (priemerné mesačné hodnoty na základe priemeru reprezentatívnych kompozitných vzoriek za 24 hodín odobratých za mesiac) |
|
|
Celkový obsah chrómu (ako Cr) |
< 0,3 – 1 |
|
Sulfid (ako S) |
< 1 |
1.6. Emisie v ovzduší
1.6.1.
13. Na zníženie vytvárania amoniakového zápachu zo spracovania by sa v rámci najlepších dostupných techník mali pri odvápňovaní čiastočne alebo úplne nahradiť amóniové zlúčeniny.
Uplatnenie
Úplné nahradenie amóniových zlúčenín CO2 počas odvápňovania nemožno uplatňovať na spracovanie materiálov hrubších než 1,5 mm.
Uplatňovanie čiastočného alebo úplného nahradenia amóniových zlúčenín CO2 pri odvápňovaní je obmedzené na existujúce spracovacie nádoby, ktoré umožňujú využívanie CO2 pri odvápňovaní alebo ich naň možno upraviť.
14. Na zníženie emisií zápachu z krokov procesu a čistenia odpadových vôd by sa v rámci najlepších dostupných techník malo na zníženie emisií amoniaku a sírovodíka používať mokré pranie a/alebo biofiltrácia odsávaného vzduchu, v ktorom je výrazný zápach týchto plynov.
15. Na zníženie tvorby zápachu z rozkladajúcich sa surových koží alebo kožušín by sa v rámci najlepších dostupných techník malo používať ošetrovanie a skladovanie, ktoré predchádza rozkladu, a dôsledný obrat zásob.
Opis
Správne solenie alebo správna regulácia teploty spolu s dôsledným obratom zásob eliminujú zápach z rozkladu.
16. Na zníženie emisií zápachu z odpadu by sa v rámci najlepších dostupných techník mali používať postupy manipulácie a skladovania znižujúce rozklad odpadu.
Opis
Regulácia skladovania odpadu a metodické odstraňovanie odpadu podliehajúceho hnilobe zo zariadení, prv než nastane jeho rozklad spôsobujúci zápach.
Uplatniteľnosť
Uplatňuje sa len na zariadenia, v ktorých pri výrobe vzniká odpad podliehajúci hnilobe.
17. Na zníženie emisií zápachu z odpadových vôd z mokrej dielne by sa v rámci najlepších dostupných techník malo regulovať pH, po čom by mala nasledovať úprava s cieľom odstrániť sulfid.
Opis
Udržiavanie pH odpadových vôd z mokrej dielne obsahujúcich sulfid nad úrovňou pH 9,5 až do vyčistenia od sulfidu (v zariadení alebo mimo neho) použitím jednej z týchto techník:
|
i) |
katalytická oxidácia (ako katalyzátor použité mangánové soli); |
|
ii) |
biologická oxidácia; |
|
iii) |
zrážanie alebo |
|
iv) |
miešanie v uzavretých systémoch nádob vybavených odsávacím praním alebo uhlíkovým filtrom. |
Uplatnenie
Uplatňuje sa len na zariadenia, v ktorých sa vykonáva odchlpovanie sulfidom.
1.6.2.
18. Na zníženie emisií halogenovaných prchavých organických zlúčenín v ovzduší by sa v rámci najlepších dostupných techník mali nahradiť halogenované prchavé chemické zlúčeniny používané pri procese látkami, ktoré nie sú halogenované.
Opis
Nahradenie halogenovaných rozpúšťadiel nehalogenovanými rozpúšťadlami.
Uplatnenie
Neuplatňuje sa na suché odmasťovanie ovčích koží, ktoré sa vykonáva v strojoch s uzavretým cyklom.
19. Na zníženie emisií prchavých organických zlúčenín v ovzduší z povrchovej úpravy by sa v rámci najlepších dostupných postupov mali používať uvedené techniky (samostatne alebo v kombinácii), pričom by sa mala uprednostniť prvá technika.
|
Technika |
Opis |
|
|
a |
Používanie náterov rozpustných vo vode v kombinácii s účinným aplikačným systémom |
Obmedzenie emisií prchavých organických zlúčenín použitím náterov rozpustných vo vode, pričom jednotlivé vrstvy by sa mali nanášať jedným z týchto spôsobov: clonové natieranie, valcové natieranie alebo vylepšené striekacie techniky. |
|
b |
Používanie extrakčného vetrania a systému znižovania emisií |
Čistenie vzduchu použitím extrakčných systémov vybavených niektorým z týchto systémov alebo ich kombináciou: mokré pranie, adsorpcia, biofiltrácia alebo spaľovanie. |
Úrovne používania rozpúšťadiel súvisiace s najlepšími dostupnými technikami a úrovne znečistenia súvisiace s najlepšími dostupnými technikami pre prchavé organické zlúčeniny
Používané dávky rozpúšťadiel súvisiace s používaním náterov rozpustných vo vode v kombinácii s účinným systémom aplikácie, ako aj rozsah BAT-AEL pre špecifické emisie prchavých organických zlúčenín, keď sa ako alternatíva používania náterov rozpustných vo vode používa extrakčné vetranie a systém znižovania emisií, sa uvádzajú v tabuľke 5.
Tabuľka 5
Úrovne používania rozpúšťadiel súvisiace s BAT a BAT-AEL pre emisie prchavých organických zlúčenín
|
Parameter |
Typ výroby |
Úrovne súvisiace s BAT |
|
|
g/m2 (priemerné mesačné hodnoty na jednotku povrchovo upravenej kože) |
|||
|
Úrovne používania rozpúšťadiel |
Ak sa používajú nátery rozpustné vo vode v kombinácii s účinným systémom aplikácie |
Čalúnnická koža a koža pre automobilový priemysel |
10 – 25 |
|
Koža na obuv, oblečenie a tovar z kože |
40 – 85 |
||
|
Natieraná koža (hrúbka náteru > 0,15 mm) |
115 – 150 |
||
|
Emisie prchavých organických zlúčenín |
Ak sa používa extrakčné vetranie a systém znižovania emisií ako alternatíva používania náterov rozpustných vo vode |
9 – 23 (10) |
|
1.6.3.
20. Na zníženie emisií pevných častíc v ovzduší z fázy suchej povrchovej úpravy by sa v rámci najlepších dostupných techník mal používať extrakčný vetrací systém vybavený vrecovými filtrami alebo práčkami na mokré odsírenie.
Úrovne znečistenia súvisiace s najlepšími dostupnými technikami – BAT-AEL
BAT-AEL pre pevné častice je 3 až 6 mg na bežný m3 odvádzaného vzduchu vyjadrené ako priemer za 30 minút.
1.7. Nakladanie s odpadmi
21. Na zníženie množstva odpadov určených na likvidáciu by sa v rámci najlepších dostupných techník malo prevádzkovanie v zariadení organizovať takým spôsobom, aby sa maximalizoval pomer zvyškov z procesov, ktoré vznikajú ako vedľajšie produkty vrátane:
|
Zvyšok z procesov |
Použitie ako vedľajšieho produktu |
||||||||
|
Chlpy a vlna |
|
||||||||
|
Vápnené odrezky |
|
||||||||
|
Nevyčinené štiepenky |
|
||||||||
|
Vyčinené štiepenky a orezky |
|
22. Na zníženie množstva odpadov určených na likvidáciu by sa v rámci najlepších dostupných techník malo prevádzkovanie v zariadení organizovať takým spôsobom, aby sa uľahčilo opätovné použitie odpadov alebo prípadne recyklácia odpadov či iné zhodnotenie vrátane:
|
Odpad |
Opätovné použitie po príprave |
Recyklácia ako |
Iné zhodnotenie |
||||||||||
|
Chlpy a vlna |
|
|
|
||||||||||
|
Surové odrezky |
|
|
|
||||||||||
|
Vápnené odrezky |
|
|
|
||||||||||
|
Glejovka |
|
|
|
||||||||||
|
Nevyčinené štiepenky |
|
|
|
||||||||||
|
Vyčinené štiepenky a odrezky |
|
|
|
||||||||||
|
Vyčinené hobliny |
|
|
|
||||||||||
|
Kaly z čistenia odpadových vôd |
|
|
|
23. Na zníženie spotreby chemických látok a množstva koženého odpadu obsahujúceho činidlá na báze chrómu a určeného na likvidáciu by sa v rámci najlepších dostupných techník malo používať štiepenie v holine.
Opis
Vykonávanie štiepenia v skoršom štádiu spracovania tak, aby vedľajšie produkty neobsahovali činidlá.
Uplatnenie
Uplatňuje sa len na zariadenia, v ktorých sa používa činenie chrómom.
Neuplatňuje sa:
|
— |
ak sa kože a kožušiny spracúvajú ako celé (t. j. neštiepené) výrobky; |
|
— |
ak sa musí vyrobiť pevnejšia koža (t. j. obuvnícka koža); |
|
— |
ak sa vyžaduje jednotná hrúbka hotového výrobku; |
|
— |
ak sa ako hlavný alebo vedľajší výrobok vyrábajú činené štiepenky. |
24. Na zníženie množstva chrómu v kaloch určených na likvidáciu by sa v rámci najlepších dostupných techník mali používať tieto techniky (samostatne alebo v kombinácii).
|
Technika |
Opis |
Uplatnenie |
|
|
a |
Zhodnotenie chrómu na opätovné použitie v garbiarni |
Opätovné rozpustenie chrómu vyzrážaného z činiaceho kúpeľa pomocou kyseliny sírovej na použitie ako čiastočná náhrada za čerstvé chrómové soli. |
Uplatnenie je obmedzené potrebou vyrobiť kožu s vlastnosťami podľa špecifikácií zákazníka, najmä pokiaľ ide o farbenie (znížená tvrdosť a menej jasné farby) a zakalenie. |
|
b |
Zhodnotenie chrómu na opätovné použitie v inom priemyselnom odvetví |
Využitie chrómového kalu ako suroviny v inom priemyselnom odvetví. |
Uplatňuje sa, len ak existuje priemyselný používateľ regenerovaného odpadu. |
25. Na zníženie kapacitných požiadaviek na energiu, chemické látky a manipuláciu súvisiacich s následným spracovaním kalu by sa v rámci najlepších dostupných techník malo používať zníženie obsahu vody v kaloch pomocou odvodnenia kalu.
Uplatnenie
Uplatňuje sa na všetky zariadenia, v ktorých sa vykonáva mokré spracovanie.
1.8. Energia
26. Na zníženie spotreby energie pri sušení by sa v rámci najlepších dostupných techník mala optimalizovať príprava na sušenie prostredníctvom žmýkania alebo iného spôsobu mechanického odvodnenia.
27. Na zníženie spotreby energie pri mokrých procesoch by sa v rámci najlepších dostupných techník mali využívať tzv. krátke kúpele.
Opis
Zníženie energie použitej na ohrev vody znížením spotreby horúcej vody.
Uplatnenie
Túto techniku nemožno uplatniť pri kroku procesu farbenia a pri spracovaní teľacích koží.
Uplatnenie je takisto obmedzené na:
|
— |
nové spracovacie nádoby; |
|
— |
existujúce spracovacie nádoby, ktoré umožňujú využívanie tzv. krátkych kúpeľov alebo ich na ne možno upraviť. |
Úrovne spotreby energie súvisiace s najlepšími dostupnými technikami
Pozri tabuľku 6.
Tabuľka 6
Špecifická spotreba energie súvisiaca s BAT
|
Fáza činnosti |
Špecifická spotreba energie na jednotku suroviny (11) |
|
GJ/t |
|
|
Spracovanie hovädzích koží od surovej kože po činenie chrómom alebo lúhom (wet-blue alebo wet-white) |
< 3 |
|
Spracovanie hovädzích koží od surovej po povrchovo upravenú kožu |
< 14 |
|
Spracovanie ovčích koží od surovej po povrchovo upravenú kožu |
< 6 |
(1) Ú. v. ES L 135, 30.5.1991, s. 40.
(2) Ú. v. L 312, 22.11.2008, s. 3.
(3) Priemerné mesačné hodnoty. Spracovanie teľacích koží a používanie rastlinných činidiel môže vyžadovať vyššiu spotrebu vody.
(4) Priemerné mesačné hodnoty. Neodchlpené ovčie kože môžu vyžadovať vyššiu spotrebu vody.
(5) Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 84.
(6) Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004, s. 7.
(7) Ú. V. EÚ L 353, 31.12.2008, s. 1.
(8) Ú. V. EÚ L 167, 27.6.2012, s. 1.
(9) Vyššia úroveň súvisí so vstupnými koncentráciami CHSK ≥ 8 000 mg/l.
(10) Rozsah BAT-AEL vyjadrené ako obsah celkového uhlíka.
(11) Hodnoty spotreby energie (vyjadrené ako priemerné ročné hodnoty neupravené vzhľadom na primárnu energiu) pokrývajú energiu použitú pri výrobnom procese vrátane elektrickej energie a celkového vykurovania vnútorných priestorov, nezahŕňajú však energiu spotrebovanú na čistenie odpadových vôd.