This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 32012R0206
Commission Regulation (EU) No 206/2012 of 6 March 2012 implementing Directive 2009/125/EC of the European Parliament and of the Council with regard to ecodesign requirements for air conditioners and comfort fans Text with EEA relevance
Nariadenie Komisie (EÚ) č. 206/2012 zo 6. marca 2012 , ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES, pokiaľ ide o požiadavky na ekodizajn klimatizátorov a pohodových ventilátorov Text s významom pre EHP
Nariadenie Komisie (EÚ) č. 206/2012 zo 6. marca 2012 , ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES, pokiaľ ide o požiadavky na ekodizajn klimatizátorov a pohodových ventilátorov Text s významom pre EHP
Ú. v. EÚ L 72, 10.3.2012, p. 7–27
(BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV) Tento dokument bol uverejnený v osobitnom vydaní
(HR)
In force: This act has been changed. Current consolidated version: 09/01/2017
10.3.2012 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 72/7 |
NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 206/2012
zo 6. marca 2012,
ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES, pokiaľ ide o požiadavky na ekodizajn klimatizátorov a pohodových ventilátorov
(Text s významom pre EHP)
EURÓPSKA KOMISIA,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,
so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES z 21. októbra 2009 o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov (1), a najmä na jej článok 15 ods. 1,
po porade s Konzultačným fórom pre ekodizajn,
keďže:
(1) |
Podľa smernice 2009/125/ES by Komisia mala ustanoviť požiadavky na ekodizajn energeticky významných výrobkov, ktoré predstavujú významný objem odbytu a obchodu, majú významný vplyv na životné prostredie a predstavujú významný potenciál zlepšenia prostredníctvom dizajnu z hľadiska vplyvu na životné prostredie bez neprimerane vysokých nákladov. |
(2) |
V článku 16 ods. 2 písm. a) smernice 2009/125/ES sa ustanovuje, že Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 19 ods. 3 a kritériami vymedzenými v článku 15 ods. 2 a po porade s Konzultačným fórom pre ekodizajn vo vhodných prípadoch zavedie vykonávacie opatrenia, ktoré poskytujú značný potenciál na nákladovo efektívne zníženie emisií skleníkových plynov, ako napríklad v prípade výrobkov vo vykurovacích, ventilačných a klimatizačných sústavách. |
(3) |
Komisia vypracovala prípravnú štúdiu s cieľom zanalyzovať technické, environmentálne a hospodárske aspekty klimatizátorov a pohodových ventilátorov, ktoré sa zvyčajne používajú v domácnostiach a malých obchodných prevádzkach. Štúdia vznikla v spolupráci so zainteresovanými subjektmi a stranami z EÚ a tretích krajín a výsledky sú verejne prístupné. |
(4) |
Medzi hlavné environmentálne aspekty výrobkov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie identifikované ako významné na účely tohto nariadenia, patria spotreba energie vo fáze používania a hladina akustického výkonu. Na základe prípravnej štúdie sa za významný environmentálny aspekt vo forme priamych emisií skleníkových plynov označil aj možný únik chladiva, ktorý predstavuje v priemere 10 – 20 % kombinovaných priamych a nepriamych emisií skleníkových plynov. |
(5) |
Ako vyplýva z prípravnej štúdie a ako sa potvrdilo pri posudzovaní vplyvu, chýbajú informácie o účinnosti pohodových ventilátorov. S cieľom zabezpečiť dôležité informácie pre orgány dohľadu nad trhom a umožniť účinné monitorovanie trhu na účely stanovenia minimálnych požiadaviek na energetickú účinnosť v budúcnosti, sa požiadavkami na informácie o výrobkoch v prípade pohodových ventilátorov zabezpečí, aby sa na výrobku viditeľným spôsobom uvádzala účinnosť spotrebiča a použitá metóda merania. Okrem toho sa pre pohodové ventilátory stanovujú požiadavky na pohotovostný režim a režim vypnutia. |
(6) |
Odhaduje sa, že ročná spotreba elektrickej energie výrobkov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, bola v roku 2005 v EÚ na úrovni 30 TWh. Ak sa neprijmú osobitné opatrenia, odhaduje sa, že ročná spotreba elektrickej energie sa do roku 2020 zvýši na úroveň 74 TWh. Z prípravnej štúdie vyplýva, že spotreba elektrickej energie výrobkov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, sa môže významne znížiť. |
(7) |
Z prípravnej štúdie vyplýva, že požiadavky týkajúce sa ďalších parametrov ekodizajnu podľa časti 1 prílohy I k smernici 2009/125/ES nie sú nevyhnutné, pretože spotreba elektrickej energie a hladina akustického výkonu klimatizátorov vo fáze používania sú najvýznamnejšími environmentálnymi aspektmi. |
(8) |
Keďže sa na chladivá vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 842/2006 zo 17. mája 2006 o určitých fluórovaných skleníkových plynoch (2), v tomto nariadení sa nestanovujú žiadne špecifické požiadavky na chladivá. Na základe požiadaviek na ekodizajn sa však navrhuje bonifikácia s cieľom nasmerovať trh na používanie chladív s nižším škodlivým vplyvom na životné prostredie. Bonifikácia povedie k nižším minimálnym požiadavkám na energetickú účinnosť spotrebičov, v ktorých sa používajú chladivá s nízkym potenciálom prispievania ku globálnemu otepľovaniu (GWP). |
(9) |
Klimatizátory môžu tvoriť súčasť sústav nainštalovaných v budovách. V rámci vnútroštátnych právnych predpisov vychádzajúcich okrem iného zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov (znenie 2010/31/EÚ) (3) sa môžu stanoviť nové prísnejšie požiadavky na takéto klimatizačné sústavy, pričom sa pri výpočtoch a meraniach účinnosti klimatizátora použijú metódy vymedzené v tomto nariadení. |
(10) |
Funkcie pohotovostného režimu a režimu vypnutia môžu zodpovedať za podstatnú časť celkovej spotreby energie týchto zariadení. V prípade klimatizátorov, s výnimkou dvojkanálových a jednokanálových klimatizátorov, je spotreba energie týchto funkcií súčasťou minimálnych požiadaviek na energetickú výkonnosť a súčasťou metódy merania sezónnej účinnosti. Požiadavky na pohotovostný režim a režim vypnutia v prípade dvojkanálových a jednokanálových klimatizátorov sú vymedzené na základe požiadaviek na ekodizajn uvedených v nariadení Komisie (ES) č. 1275/2008/ES (4). |
(11) |
Predpokladá sa, že výsledkom kombinovaného účinku požiadaviek na ekodizajn vymedzených v tomto nariadení a delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 626/2011 zo 4. mája 2011, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/30/EÚ, pokiaľ ide o označovanie klimatizátorov energetickými štítkami (5), budú do roku 2020 ročné úspory elektrickej energie vo výške 11 TWh v porovnaní so situáciou, keby sa neprijali žiadne opatrenia. |
(12) |
Výrobky, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, by sa mali stať energeticky účinnejšími vďaka uplatňovaniu existujúcich nechránených nákladovo efektívnych technológií, ktoré môžu znížiť kombinované náklady na nákup a prevádzku týchto výrobkov. |
(13) |
Požiadavky na ekodizajn by nemali mať vplyv na funkcie z pohľadu koncového používateľa ani by nemali negatívne ovplyvňovať zdravie, bezpečnosť alebo životné prostredie. Najmä prínosy v oblasti znižovania spotreby elektrickej energie počas fázy používania by mali viac ako len kompenzovať možný dodatočný vplyv na životné prostredie počas výrobnej fázy. |
(14) |
Požiadavky na ekodizajn by sa mali zavádzať postupne, aby sa pre výrobcov zabezpečil dostatočný časový rámec na to, aby mohli podľa potreby zmeniť konštrukčné riešenie výrobkov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Načasovanie by malo byť také, aby sa predišlo negatívnym vplyvom na funkcie zariadení na trhu a aby sa zohľadnili vplyvy na koncových používateľov a výrobcov, pokiaľ ide o náklady, najmä na malé a stredné podniky, a aby sa zároveň zabezpečilo dosiahnutie cieľov tohto nariadenia v primeranom čase. |
(15) |
Merania príslušných parametrov výrobkov by sa mali uskutočňovať pomocou spoľahlivých, presných a reprodukovateľných metód merania, ktoré zohľadňujú všeobecne uznávané najmodernejšie metódy merania vrátane harmonizovaných noriem, ak sú k dispozícii, ktoré prijali európske normalizačné orgány uvedené v prílohe I k smernici Európskeho parlamentu a Rady 98/48/ES z 20. júna 1998, ktorou sa mení smernica 98/34/ES, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov (6). |
(16) |
V súlade s článkom 8 smernice 2009/125/ES sa v tomto nariadení vymedzujú uplatniteľné postupy na posúdenie zhody. |
(17) |
Na uľahčenie overovania zhody by výrobcovia mali v technickej dokumentácii poskytovať informácie uvedené v prílohách IV a V k smernici 2009/125/ES, pokiaľ sa tieto informácie týkajú požiadaviek ustanovených v tomto nariadení. |
(18) |
Okrem právne záväzných požiadaviek ustanovených v tomto nariadení by sa mali zistiť aj orientačné referenčné hodnoty pre najlepšie dostupné technológie, aby sa zabezpečila všeobecná dostupnosť informácií o environmentálnom vplyve výrobkov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, počas ich životného cyklu a ľahký prístup k týmto informáciám. |
(19) |
Opatrenia ustanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného podľa článku 19 ods. 1 smernice 2009/125/ES, |
PRIJALA TOTO NARIADENIE:
Článok 1
Predmet a rozsah pôsobnosti
1. V tomto nariadení sa ustanovujú požiadavky na ekodizajn na umiestňovanie klimatizátorov napájaných z elektrickej siete s menovitým výkonom ≤ 12 kW pri chladení, alebo vykurovaní, ak výrobok nemá funkciu chladenia, na trh a na umiestňovanie pohodových ventilátorov s príkonom elektrického ventilátora ≤ 125 W na trh.
2. Toto nariadenie sa nevzťahuje na:
a) |
spotrebiče, pri ktorých sa používajú neelektrické zdroje energie; |
b) |
klimatizátory, pri ktorých sa na strane kondenzátora alebo výparníka alebo v obidvoch z nich nepoužíva vzduch ako prostriedok na prenos tepla. |
Článok 2
Vymedzenia pojmov
Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú vymedzenia pojmov uvedené v článku 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES.
Okrem toho sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:
1. |
„klimatizátor“ je prístroj schopný chladiť alebo ohrievať vzduch vo vnútri alebo oboje, pričom využíva parný kompresný cyklus využívajúci kompresor s elektrickým pohonom, vrátane klimatizátorov, ktoré poskytujú ďalšie funkcie, ako je odvlhčovanie, čistenie vzduchu, vetranie alebo dodatočné ohrievanie vzduchu prostredníctvom elektrického odporového vykurovania, ako aj spotrebičov, v ktorých sa môže používať voda (buď kondenzovaná voda, ktorá sa vytvára na výparníku, alebo zvonku pridávaná voda) na vyparovanie na kondenzátore za predpokladu, že tento prístroj je schopný fungovať aj bez použitia dodatočnej vody len pri použití vzduchu; |
2. |
„dvojkanálový klimatizátor“ je klimatizátor, v ktorom sa počas chladenia alebo vykurovania prívod vzduchu do kondenzátora (alebo výparníka) jednotky zabezpečuje z vonkajšieho prostredia prostredníctvom kanála a vzduch sa do vonkajšieho prostredia vyfukuje druhým kanálom, a ktorý je celý umiestnený pri stene v priestore, ktorý sa má chladiť alebo vykurovať; |
3. |
„jednokanálový klimatizátor“ je klimatizátor, v ktorom sa počas chladenia alebo vykurovania prívod vzduchu do kondenzátora (alebo výparníka) zabezpečuje z priestoru, ktorý obsahuje jednotku, a vzduch sa vyfukuje mimo tohto priestoru; |
4. |
„menovitý výkon“ (Prated) znamená chladiaci alebo vykurovací výkon parného kompresného cyklu jednotky za normalizovaných menovitých podmienok; |
5. |
„pohodový ventilátor“ je spotrebič navrhnutý predovšetkým na vytvorenie pohybu vzduchu okolo ľudského tela alebo jeho časti na schladenie osoby vrátane pohodových ventilátorov, ktoré môžu vykonávať dodatočné funkcie, ako je napríklad osvetlenie; |
6. |
„príkon ventilátora“ (PF) znamená elektrický príkon pohodového ventilátora vo wattoch, ktorý pracuje pri deklarovanom maximálnom prietoku ventilátora meranom pri zapnutom oscilačnom mechanizme (ak/keď je to vhodné). |
Dodatočné vymedzenia pojmov na účely príloh sú uvedené v prílohe I.
Článok 3
Požiadavky na ekodizajn a časový harmonogram
1. Požiadavky na ekodizajn klimatizátorov a pohodových ventilátorov sa vymedzujú v prílohe I.
2. Každá požiadavka na ekodizajn sa uplatňuje v súlade s týmto časovým harmonogramom:
|
Od 1. januára 2013: jednokanálové a dvojkanálové klimatizátory spĺňajú požiadavky uvedené v bode 2a prílohy I. |
|
Od 1. januára 2013:
|
|
Od 1. januára 2014:
|
3. Súlad s požiadavkami na ekodizajn sa meria a vypočítava v súlade s požiadavkami ustanovenými v prílohe II.
Článok 4
Posudzovanie zhody
1. Postupom posudzovania zhody uvedeným v článku 8 smernice 2009/125/ES je systém vnútornej kontroly projektu ustanovený v prílohe IV k uvedenej smernici alebo systém riadenia ustanovený v prílohe V k uvedenej smernici.
2. Na účely posudzovania zhody podľa článku 8 smernice 2009/125/ES technická dokumentácia obsahuje výsledky výpočtu ustanoveného v prílohe II k tomuto nariadeniu.
Článok 5
Postup overovania na účely dohľadu nad trhom
Členské štáty uplatňujú postup overovania opísaný v prílohe III k tomuto nariadeniu v rámci dohľadu nad trhom podľa článku 3 ods. 2 smernice 2009/125/ES na účely overovania zhody s požiadavkami uvedenými v prílohe I k tomuto nariadeniu.
Článok 6
Referenčné hodnoty
Orientačné referenčné hodnoty pre klimatizátory s najlepším výkonom, ktoré sú dostupné na trhu v čase nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, sú ustanovené v prílohe IV.
Článok 7
Revízia
Komisia preskúma toto nariadenie z hľadiska technologického pokroku a výsledky tohto preskúmania predloží Konzultačnému fóru pre ekodizajn najneskôr do piatich rokov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia. Pri preskúmaní sa predovšetkým posúdia požiadavky na účinnosť a hladinu akustického výkonu s cieľom podporiť používanie chladív s nízkym potenciálom prispievania ku globálnemu otepľovaniu (GWP) a rozsah pôsobnosti nariadenia vzhľadom na klimatizátory a možné zmeny trhových podielov rôznych druhov spotrebičov vrátane klimatizátorov s menovitým výstupným výkonom vyšším ako 12 kW. Pri preskúmaní sa posúdi aj vhodnosť požiadaviek na pohotovostný režim a režim vypnutia, metódy sezónnych výpočtov a meraní vrátane zohľadnenia vývoja možnej metódy sezónnych výpočtov a meraní pre všetky klimatizátory v rozsahu chladiacej sezóny a vykurovacej sezóny.
Článok 8
Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie
1. Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
2. Uplatňuje sa od 1. januára 2013.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli 6. marca 2012
Za Komisiu
predseda
José Manuel BARROSO
(1) Ú. v. EÚ L 285, 31.10.2009, s. 10.
(2) Ú. v. EÚ L 161, 14.6.2006, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ L 153, 18.6.2010, s. 13.
(4) Ú. v. EÚ L 339, 18.12.2008, s. 45.
(5) Ú. v. EÚ L 178, 6.7.2011, s. 1.
(6) Ú. v. ES L 217, 5.8.1998, s. 18.
PRÍLOHA I
Požiadavky na ekodizajn
1. VYMEDZENIA POJMOV UPLATNITEĽNÉ NA ÚČELY PRÍLOH
1. |
„Reverzibilné klimatizátory“ sú klimatizátory, ktoré dokážu chladiť aj vykurovať. |
2. |
„Normalizované menovité podmienky“ znamenajú kombináciu vnútorných (Tin) a vonkajších teplôt (Tj), ktorá opisuje prevádzkové podmienky, pri ktorých sa stanoví hladina akustického výkonu, menovitý výkon, menovitý prietok vzduchu, menovitý chladiaci súčiniteľ (EERrated) a/alebo menovitý vykurovací súčiniteľ (COPrated) podľa tabuľky 2 v prílohe II. |
3. |
„Vnútorná teplota“ (Tin) znamená vnútornú teplotu vzduchu nameranú suchým teplomerom [v °C] (s príslušnou vlhkosťou uvedenou na základe zodpovedajúcej teploty vlhkého teplomera). |
4. |
„Vonkajšia teplota“ (Tj) znamená vonkajšiu teplotu vzduchu nameranú suchým teplomerom [v °C] (s príslušnou vlhkosťou uvedenou na základe zodpovedajúcej teploty vlhkého teplomera). |
5. |
„Menovitý chladiaci súčiniteľ“ (EER rated ) znamená deklarovaný chladiaci výkon [kW] vydelený menovitým chladiacim príkonom [kW] jednotky pri chladení za normalizovaných menovitých podmienok. |
6. |
„Menovitý vykurovací súčiniteľ“ (COP rated ) znamená deklarovaný vykurovací výkon [kW] vydelený menovitým vykurovacím príkonom [kW] jednotky pri vykurovaní za normalizovaných menovitých podmienok. |
7. |
„Potenciál prispievania ku globálnemu otepľovaniu“ (GWP) znamená meranie odhadu toho, ako 1 kg chladiva použitého v parnom kompresnom cykle prispeje ku globálnemu otepľovaniu v časovom horizonte 100 rokov, pričom tento odhad je vyjadrený v kilogramoch ekvivalentov CO2. Zohľadnia sa hodnoty GWP stanovené v prílohe 1 k nariadeniu (ES) č. 842/2006. V prípade fluórovaných chladív sa použijú hodnoty GWP uverejnené v Tretej hodnotiacej správe (Third Assessment Report – TAR) prijatej Medzivládnym panelom zaoberajúcim sa zmenou klímy (Intergovernmental Panel on Climate Change) (1) (hodnoty GWP od IPCC na obdobie 100 rokov z roku 2001). V prípade nefluórovaných plynov sa použijú hodnoty GWP uverejnené v prvom hodnotení IPCC (2) na obdobie 100 rokov. Hodnoty GWP pre zmesi chladív vychádzajú zo vzorca uvedeného v prílohe I k nariadeniu (ES) č. 842/2006. V prípade chladív, ktoré sa nenachádzajú v uvedených referenčných dokumentoch, sa ako referenčný dokument použije správa IPCC UNEP 2010 report on Refrigeration, Air Conditioning and Heat Pumps z februára 2011 alebo jej aktuálnejšia verzia; |
8. |
„Režim vypnutia“ je stav, v ktorom je klimatizátor alebo pohodový ventilátor zapojený do sieťového zdroja a neposkytuje žiadnu funkciu. Za režim vypnutia sa považuje aj stav, kedy sa poskytuje iba údaj o stave režimu vypnutia, ako aj stav, kedy sa poskytujú iba funkcie určené na zabezpečenie elektromagnetickej kompatibility podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/108/ES (3). |
9. |
„Pohotovostný režim“ znamená stav, keď je zariadenie (klimatizátor alebo pohodový ventilátor) zapojený do sieťového zdroja, závisí od energetického vstupu zo sieťového zdroja, aby plnilo svoj účel, a poskytuje iba tieto funkcie, ktoré môžu pretrvávať neurčitý čas: funkciu opätovnej aktivácie alebo funkciu opätovnej aktivácie a iba indikáciu zapnutej funkcie opätovnej aktivácie a/alebo funkciu zobrazenia informácií alebo stavu; |
10. |
„Funkcia opätovnej aktivácie“ je funkcia uľahčujúca aktiváciu ostatných režimov vrátane aktívneho režimu prostredníctvom diaľkového prepínača vrátane diaľkového ovládača, vnútorného snímača a časovača na stav, v ktorom sú možné dodatočné funkcie vrátane hlavnej funkcie. |
11. |
„Zobrazenie informácií alebo stavu“ znamená nepretržitú funkciu poskytovania informácií alebo uvádzania stavu zariadenia na displeji vrátane hodín. |
12. |
„Hladina akustického výkonu“ znamená úroveň akustického výkonu váženú stupnicou A [dB(A)] vo vnútri a/alebo vonku meranú za normalizovaných menovitých podmienok pri chladení (alebo vykurovaní, ak výrobok nemá funkciu chladenia). |
13. |
„Referenčné konštrukčné podmienky“ znamenajú kombináciu požiadaviek na referenčnú výpočtovú teplotu, maximálnu bivalentnú teplotu a maximálnu hraničnú prevádzkovú teplotu, podľa tabuľky 3 v prílohe II. |
14. |
„Referenčná výpočtová teplota“ je vonkajšia teplota [°C] pri chladení (Tdesignc) alebo vykurovaní (Tdesignh), ako sa opisuje v tabuľke 3 v prílohe II, pri ktorej sa pomer čiastočného zaťaženia rovná 1 a ktorá sa mení podľa určenej chladiacej alebo vykurovacej sezóny. |
15. |
„Pomer čiastočného zaťaženia“ (pl(Tj)) znamená vonkajšiu teplotu mínus 16 °C vydelenú referenčnou výpočtovou teplotou mínus 16 °C buď pre chladenie alebo vykurovanie. |
16. |
„Sezóna“ znamená jeden zo štyroch súborov prevádzkových podmienok (dostupné sú štyri sezóny: jedna chladiaca sezóna, tri vykurovacie sezóny: priemerná/chladnejšia/teplejšia), pri ktorom sa pre jednotlivé štatistické teplotné intervaly opisuje kombinácia vonkajších teplôt a počet hodín, počas ktorých sa tieto teploty vyskytujú počas sezóny, pre ktorú je jednotka deklarovaná za jednotku spĺňajúcu účel. |
17. |
„Štatistický teplotný interval (bin)“ (s indexom j) znamená kombináciu vonkajšej teploty (Tj) a počtu hodín v príslušnom štatistickom intervale (hj), ako sa uvádza v tabuľke 1 v prílohe II. |
18. |
„Počet hodín v príslušnom štatistickom teplotnom intervale“ predstavujú počet hodín v danej sezóne (hj), kedy sa vonkajšia teplota vyskytuje v príslušnom štatistickom teplotnom intervale, ako sa uvádza v tabuľke 1 v prílohe II. |
19. |
„Sezónny hladiaci súčiniteľ“ (SEER) je celkový súčiniteľ jednotky reprezentatívny pre celú chladiacu sezónu vypočítaný ako referenčná ročná potreba chladenia vydelená ročnou spotrebou elektrickej energie pri chladení. |
20. |
„Referenčná ročná potreba chladenia“ (QC) znamená referenčnú potrebu chladenia [kWh/rok], ktorá sa má použiť ako základ pre výpočet SEER, a vypočíta sa ako súčin projektovaného chladiaceho zaťaženia (Pdesignc) a ekvivalentu počtu hodín v aktívnom režime chladenia (HCE). |
21. |
„Ekvivalentný počet hodín v aktívnom režime chladenia“ (HCE) znamená predpokladaný počet hodín za rok [h/rok], počas ktorých jednotka musí zabezpečovať projektované chladiace zaťaženie (Pdesignc) na účel uspokojenia referenčnej ročnej potreby chladenia, ako sa uvádza v tabuľke 4 v prílohe II. |
22. |
„Ročná spotreba elektrickej energie pri chladení“ (QCE) znamená spotrebu elektrickej energie [kWh/rok] potrebnú na uspokojenie referenčnej ročnej potreby chladenia a vypočíta sa ako referenčná ročná potreba chladenia vydelená sezónnym chladiacim súčiniteľom v aktívnom režime (SEERon) a spotrebou elektrickej energie jednotky v režime vypnutia termostatu, pohotovostnom režime, režime vypnutia a v režime ohrevu kľukovej skrine počas chladiacej sezóny. |
23. |
„Sezónny chladiaci súčiniteľ v aktívnom režime“ (SEERon) znamená priemerný chladiaci súčiniteľ jednotky v aktívnom režime pre funkciu chladenia, získaný z čiastočného zaťaženia a chladiacich súčiniteľov pre jednotlivé štatistické teplotné intervaly (EERbin(Tj)) a je vážený počtom hodín v príslušnom štatistickom intervale, počas ktorých sa vyskytujú podmienky stanovené pre jednotlivé štatistické teplotné intervaly. |
24. |
„Čiastočné zaťaženie“ znamená chladiace (Pc(Tj)) alebo vykurovacie zaťaženie (Ph(Tj)) [kW] pri konkrétnej vonkajšej teplote Tj vypočítané ako projektované zaťaženie vynásobené pomerom čiastočného zaťaženia. |
25. |
„Chladiaci súčiniteľ podľa štatistického teplotného intervalu“ (EERbin(Tj)) znamená chladiaci súčiniteľ špecifický pre každý štatistický teplotný interval j s vonkajšou teplotou Tj počas sezóny odvodený od čiastočného zaťaženia, deklarovaného výkonu a deklarovaného chladiaceho súčiniteľa (EERd(Tj)) pre konkrétne štatistické teplotné intervaly (j) a pre ostatné štatistické teplotné intervaly sa vypočíta prostredníctvom inter-/extrapolácie a v prípade potreby sa upraví o súčiniteľ straty účinnosti. |
26. |
„Sezónny vykurovací súčiniteľ“ (SCOP) je celkový vykurovací súčiniteľ jednotky reprezentatívny pre celú určenú vykurovaciu sezónu (hodnota SCOP sa vzťahuje na určenú vykurovaciu sezónu) vypočítaný ako referenčná ročná potreba vykurovania vydelená ročnou spotrebou elektrickej energie pri vykurovaní; |
27. |
„Referenčná ročná potreba vykurovania“ (QH) znamená referenčnú potrebu vykurovania [kWh/rok] vzťahujúcu sa na určenú vykurovaciu sezónu, ktorá sa má použiť ako základ pre výpočet SCOP, a vypočíta sa ako súčin projektovaného vykurovacieho zaťaženia (Pdesignh) a sezónneho ekvivalentu počtu hodín v aktívnom režime vykurovania (HHE). |
28. |
„Ekvivalentný počet hodín v aktívnom režime vykurovania“(HHE) znamená predpokladaný počet hodín za rok [h/rok], počas ktorých jednotka musí zabezpečovať projektované vykurovacie zaťaženie (Pdesignh) na účel uspokojenia referenčnej ročnej potreby vykurovania, ako sa uvádza v tabuľke 4 v prílohe II. |
29. |
„Ročná spotreba elektrickej energie pri vykurovaní“ (QHE) znamená spotrebu elektrickej energie [kWh/rok] potrebnú na uspokojenie referenčnej ročnej potreby vykurovania, ktorá sa vzťahuje na určenú vykurovaciu sezónu a vypočíta sa ako referenčná ročná potreba vykurovania vydelená sezónnym vykurovacím súčiniteľom v aktívnom režime (SCOPon) a spotrebou elektrickej energie jednotky v režime vypnutia termostatu, pohotovostnom režime, režime vypnutia a v režime ohrevu kľukovej skrine počas vykurovacej sezóny. |
30. |
„Sezónny vykurovací súčiniteľ v aktívnom režime“ (SCOPon) znamená priemerný vykurovací súčiniteľ jednotky v aktívnom režime pre určenú vykurovaciu sezónu získaný na základe čiastočného zaťaženia, elektrického výkonu záložného vykurovacieho telesa (ak sa požaduje) a vykurovacích súčiniteľov podľa štatistického teplotného intervalu (COPbin(Tj) a je vážený hodinami, počas ktorých sa vyskytujú podmienky stanovené pre jednotlivé štatistické teplotné intervaly. |
31. |
„Elektrický výkon záložného vykurovacieho telesa“ (elbu(Tj)) je vykurovací výkon [kW] skutočného alebo predpokladaného elektrického záložného vykurovacieho telesa s COP rovnajúcim sa 1, ktorý dopĺňa deklarovaný vykurovací výkon (Pdh(Tj)) s cieľom dosiahnuť čiastočné vykurovacie zaťaženie(Ph(Tj)) v prípade, že je (Pdh(Tj)) nižšie ako (Ph(Tj)) pri vonkajšej teplote (Tj). |
32. |
„Vykurovací súčiniteľ podľa štatistického teplotného intervalu“ (COPbin(Tj)) znamená vykurovací súčiniteľ špecifický pre každý štatistický teplotný interval j s vonkajšou teplotou Tj počas sezóny odvodený od čiastočného zaťaženia, deklarovaného výkonu a deklarovaného vykurovacieho súčiniteľa (COPd(Tj)) pre konkrétny štatistický teplotný interval (j), pre ostatné štatistické teplotné intervaly sa vypočíta prostredníctvom inter-/extrapolácie a v prípade potreby sa upraví o súčiniteľ straty účinnosti. |
33. |
„Deklarovaný výkon“ [kW] je výkon parného kompresného cyklu jednotky pri chladení (Pdc(Tj)) alebo vykurovaní (Pdh(Tj)), ktorý sa vzťahuje na vonkajšiu teplotu Tj a vnútornú teplotu (Tin), podľa deklarácie výrobcu. |
34. |
„Prevádzková hodnota“ (SV) [(m3/min)/W] znamená v prípade pohodových ventilátorov pomer maximálneho prietoku ventilátora [m3/min] a príkonu ventilátora [W]. |
35. |
„Regulácia výkonu“ znamená schopnosť jednotky meniť výkon zmenou volumetrického prietoku. Jednotky sa majú označovať ako „fixné“, ak jednotka nemôže zmeniť svoj volumetrický prietok, „nastaviteľné“, ak sa volumetrický prietok mení alebo strieda v sériách pozostávajúcich z nie viac ako dvoch krokov alebo „variabilné“, ak sa volumetrický prietok mení alebo strieda v sériách pozostávajúcich z troch alebo viacerých krokov. |
36. |
„Funkcia“ znamená údaj, či je jednotka schopná chladenia vnútorného vzduchu, ohrievania vnútorného vzduchu alebo obidvoch z nich. |
37. |
„Projektované zaťaženie“ znamená deklarované chladiace zaťaženie (Pdesignc) a/alebo deklarované vykurovacie zaťaženie (Pdesignh) [kW] pri referenčnej výpočtovej teplote, kedy sa v režime chladenia Pdesignc rovná deklarovanému chladiacemu výkonu pri Tj rovnej Tdesignc; v režime vykurovania Pdesignh rovná čiastočnému zaťaženiu pri Tj rovnej Tdesignh. |
38. |
„Deklarovaný chladiaci súčiniteľ“ (EERd(Tj)) znamená chladiaci súčiniteľ pri obmedzenom počte konkrétnych štatistických teplotných intervalov (j) s vonkajšou teplotou (Tj), podľa deklarácie výrobcu. |
39. |
„Deklarovaný vykurovací súčiniteľ“ (COPd(Tj)) znamená vykurovací súčiniteľ pri obmedzenom počte konkrétnych štatistických teplotných intervalov (j) s vonkajšou teplotou (Tj), podľa deklarácie výrobcu. |
40. |
„Bivalentná teplota“ (Tbiv) znamená vonkajšiu teplotu (Tj) [°C], ktorú deklaroval výrobca pre vykurovanie, pri ktorej sa deklarovaný výkon rovná čiastočnému zaťaženiu a pod hodnotu ktorej sa musí deklarovaný výkon doplniť o elektrický výkon záložného vykurovacieho telesa, aby sa dosiahlo čiastočné vykurovacie zaťaženie. |
41. |
„Hraničná prevádzková teplota“ (Tol) znamená vonkajšiu teplotu [°C], ktorú deklaroval výrobca pre vykurovanie, pod hodnotu ktorej klimatizátor nie je schopný zabezpečiť vykurovací výkon. Pod touto teplotou sa deklarovaný výkon rovná nule. |
42. |
„Výkon v rámci cyklického intervalu“ [kW] je (časovo vážený) priemer deklarovaného výkonu počas intervalu cyklického testu pri chladení (Pcycc) alebo vykurovaní (Pcych). |
43. |
„Chladiaci súčiniteľ v rámci cyklického intervalu“ (EERcyc) je priemerný chladiaci súčiniteľ počas intervalu cyklického testu (kompresor sa zapína a vypína) vypočítaný ako integrovaný chladiaci výkon počas intervalu [kWh] vydelený integrovaným elektrickým príkonom počas rovnakého intervalu [kWh]. |
44. |
„Vykurovací súčiniteľ v rámci cyklického intervalu“ (COPcyc) je priemerný vykurovací súčiniteľ počas intervalu cyklického testu (kompresor sa zapína a vypína) vypočítaný ako integrovaný vykurovací výkon počas intervalu [kWh] vydelený integrovaným elektrickým príkonom počas rovnakého intervalu [kWh]. |
45. |
„Súčiniteľ straty účinnosti“ je miera straty účinnosti v dôsledku cyklu (kompresor sa v aktívnom režime zapína a vypína) stanovená pre chladenie (Cdc), vykurovanie (Cdh) alebo zvolená ako predvolená hodnota 0,25. |
46. |
„Aktívny režim“ znamená režim zodpovedajúci počtu hodín s chladiacim alebo vykurovacím zaťažením v rámci budovy, kedy je aktivovaná funkcia chladenia alebo vykurovania jednotky. Tento stav môže zahŕňať cyklus zapnutia/vypnutia jednotky s cieľom dosiahnuť alebo udržať požadovanú teplotu vnútorného vzduchu. |
47. |
„Režim vypnutia termostatu“ znamená režim zodpovedajúci počtu hodín bez chladiaceho alebo vykurovacieho zaťaženia, kedy je funkcia chladenia alebo vykurovania jednotky zapnutá, ale jednotka nie je v prevádzke, lebo nie je žiadne chladiace alebo vykurovacie zaťaženia. Tento stav preto súvisí s vonkajšími teplotami, a nie s vnútornými zaťaženiami. Za vypnutie termostatu sa nepovažuje cyklus zapnutia/vypnutia v aktívnom režime. |
48. |
„Režim ohrevu kľukovej skrine“ znamená stav, kedy jednotka aktivuje vykurovacie teleso, aby sa zabránilo úniku chladiva do kompresora s cieľom obmedziť koncentráciu chladiva v oleji pri spustení kompresora. |
49. |
„Spotreba energie v režime vypnutia termostatu“ (PTO) znamená spotrebu energie jednotky [kW] v režime vypnutia termostatu. |
50. |
„Spotreba energie v pohotovostnom režime“ (PSB) znamená spotrebu energie jednotky [kW] v pohotovostnom režime. |
51. |
„Spotreba energie v režime vypnutia“ (POFF) znamená spotrebu energie jednotky [kW] v režime vypnutia. |
52. |
„Spotreba energie v režime ohrevu kľukovej skrine“ (PCK) znamená spotrebu energie jednotky [kW] v režime ohrevu kľukovej skrine. |
53. |
„Počet prevádzkových hodín v režime vypnutia termostatu“ (HTO) znamená ročný počet hodín [h/rok], kedy sa jednotka považuje za prevádzkovanú v režime vypnutia termostatu, pričom príslušná hodnota závisí od určenej sezóny a funkcie. |
54. |
„Počet prevádzkových hodín v pohotovostnom režime“ (HSB) znamená ročný počet hodín [h/rok], kedy sa jednotka považuje za prevádzkovanú v pohotovostnom režime, pričom príslušná hodnota závisí od určenej sezóny a funkcie. |
55. |
„Počet prevádzkových hodín v režime vypnutia“ (HOFF) znamená ročný počet hodín [h/rok], kedy sa jednotka považuje za prevádzkovanú v režime vypnutia, pričom príslušná hodnota závisí od určenej sezóny a funkcie. |
56. |
„Počet prevádzkových hodín v režime ohrevu kľukovej skrine“ (HCK) znamená ročný počet hodín [h/rok], kedy sa jednotka považuje za prevádzkovanú v režime ohrevu kľukovej skrine, pričom príslušná hodnota závisí od určenej sezóny a funkcie. |
57. |
„Nominálny prietok vzduchu“ znamená prietok vzduchu [m3/h] meraný pri výstupe vzduchu z vnútorných a/alebo vonkajších jednotiek (v prípade potreby) klimatizátorov za normalizovaných menovitých podmienok pri chladení (alebo vykurovaní, ak výrobok nemá funkciu chladenia). |
58. |
„Menovitý chladiaci príkon“ (PEER) znamená elektrický príkon [kW] jednotky, keď zabezpečuje chladenie za normalizovaných menovitých podmienok. |
59. |
„Menovitý vykurovací príkon“ (PCOP) znamená elektrický príkon [kW] jednotky, keď zabezpečuje vykurovanie za normalizovaných menovitých podmienok. |
60. |
„Spotreba elektrickej energie jednokanálových a dvojkanálových zariadení“ (QSD alebo QDD) znamená spotrebu elektrickej energie jednokanálových alebo dvojkanálových klimatizátorov v režime chladenia a/alebo vykurovania (podľa toho, čo sa používa) [jednokanálové zariadenia v kWh/h, dvojkanálové zariadenia v kWh/rok]. |
61. |
„Pomer výkonu“ znamená pomer celkového deklarovaného chladiaceho (vykurovacieho) výkonu všetkých prevádzkových vnútorných jednotiek k deklarovanému chladiacemu (vykurovaciemu) výkonu vonkajšej jednotky za normalizovaných menovitých podmienok. |
62. |
„Maximálny prietok ventilátora“ (F) znamená prietok vzduchu pohodového ventilátora pri jeho maximálnom nastavení [m3/min] meraný na výstupe ventilátora pri vypnutom oscilačnom mechanizme (v prípade potreby). |
63. |
„Oscilačný mechanizmus“ znamená schopnosť pohodového ventilátora automaticky zmeniť smer prietoku vzduchu pri prevádzke ventilátora. |
64. |
„Hladina akustického výkonu ventilátora“ znamená hladinu akustického výkonu pohodového ventilátora váženú stupnicou A, keď sa poskytuje maximálny prietok ventilátora, meranú na strane výstupu. |
65. |
„Počet hodín v aktívnom režime ventilátora“ (HCE) znamená počet hodín [h/rok], počas ktorých sa predpokladá, že pohodový ventilátor poskytuje maximálny prietok ventilátora, ako sa uvádza v tabuľke 4 v prílohe II. |
2. POŽIADAVKY NA MINIMÁLNU ENERGETICKÚ ÚČINNOSŤ, MAXIMÁLNU SPOTREBU ENERGIE V REŽIME VYPNUTIA A POHOTOVOSTNOM REŽIME A NA MAXIMÁLNU HLADINU AKUSTICKÉHO VÝKONU
a) |
Jednokanálové a dvojkanálové klimatizátory musia od 1. januára 2013 spĺňať požiadavky uvedené v tabuľkách č. 1, 2 a 3 vypočítané v súlade s prílohou II. Jednokanálové a dvojkanálové klimatizátory a pohodové ventilátory musia spĺňať požiadavky na pohotovostný režim a režim vypnutia uvedené v tabuľke č. 2. Požiadavky na minimálnu energetickú účinnosť a maximálnu hladinu akustického výkonu sa vzťahujú na normalizované menovité podmienky uvedené v tabuľke č. 2 v prílohe II. Tabuľka 1 Požiadavky na minimálnu energetickú účinnosť
Tabuľka 2 Požiadavky na maximálnu spotrebu energie v režime vypnutia a v pohotovostnom režime vzťahujúce sa na jednokanálové a dvojkanálové klimatizátory a pohodové ventilátory
Tabuľka 3 Požiadavky na maximálnu hladinu akustického výkonu Vnútorná hladina akustického výkonu v dB(A) 65 |
b) |
Klimatizátory s výnimkou jednokanálových a dvojkanálových klimatizátorov musia od 1. januára 2013 spĺňať požiadavky na minimálnu energetickú účinnosť a maximálnu hladinu akustického výkonu uvedené tabuľkách č. 4 a 5 vypočítané v súlade s prílohou II. V požiadavkách na energetickú účinnosť sa zohľadňujú referenčné konštrukčné podmienky uvedené v tabuľke č. 3 v prílohe II, pričom sa v prípade potreby použije „priemerná“ vykurovacia sezóna. Požiadavky na akustický výkon sa vzťahujú na normalizované menovité podmienky uvedené v tabuľke č. 2 v prílohe II. Tabuľka 4 Požiadavky na minimálnu energetickú účinnosť
Tabuľka 5 Požiadavky na maximálnu hladinu akustického výkonu
|
c) |
Klimatizátory musia od 1. januára 2014 spĺňať požiadavky uvedené v tabuľke vypočítané v súlade s prílohou II. V požiadavkách na energetickú účinnosť klimatizátorov s výnimkou jednokanálových a dvojkanálových klimatizátorov sa zohľadňujú referenčné konštrukčné podmienky uvedené v tabuľke č. 3 v prílohe II, pričom sa v prípade potreby použije „priemerná“ vykurovacia sezóna. Požiadavky na energetickú účinnosť v prípade jednokanálových a dvojkanálových klimatizátorov sa vzťahujú na normalizované menovité podmienky uvedené v tabuľke č. 2 v prílohe II. Tabuľka 6 Požiadavky na minimálnu energetickú účinnosť
|
d) |
Jednokanálové a dvojkanálové klimatizátory musia od 1. januára 2014 spĺňať požiadavky uvedené v tabuľke č. 7 vypočítané v súlade s prílohou II. Tabuľka 7 Požiadavky na maximálnu spotrebu energie v režime vypnutia a v pohotovostnom režime
|
3. POŽIADAVKY NA INFORMÁCIE O VÝROBKU
a) |
Od 1. januára 2013 musia byť v prípade klimatizátorov a pohodových ventilátorov poskytnuté informácie vymedzené v nasledujúcich bodoch a vypočítané v súlade s prílohou II:
|
b) |
Výrobca klimatizátorov a pohodových ventilátorov poskytne laboratóriám, ktoré vykonávajú kontroly v rámci dohľadu nad trhom, na požiadanie potrebné informácie o nastaveniach jednotky, ktoré sa uplatňujú na stanovenie deklarovaných výkonov, hodnôt SEER/EER, SCOP/COP a prevádzkových hodnôt a poskytne kontaktné údaje na získanie takýchto informácií. |
c) |
Požiadavky na informácie v prípade klimatizátorov s výnimkou dvojkanálových a jednokanálových klimatizátorov: Tabuľka 1 Požiadavky na informácie (4) (počet desatinných miest v políčku naznačuje presnosť nahlásených údajov) Informácie na identifikáciu modelu(-ov), na ktorý(-é) sa informácie vzťahujú:
Keďže je to dôležité z hľadiska funkcií, výrobca poskytne informácie požadované v tabuľke 1 v technickej dokumentácii výrobku. V prípade jednotiek s reguláciou výkonu s označením „nastaviteľné“ sa v každom políčku pod označením „Deklarovaný výkon“ uvedú najvyššie a najnižšie hodnoty, označené ako „hi/lo“ oddelené lomkou („/“). |
d) |
Požiadavky na informácie v prípade jednokanálových a dvojkanálových klimatizátorov. Jednokanálové klimatizátory sa označia ako „lokálne klimatizátory“ na balení, v dokumentácii k výrobku a na akomkoľvek reklamnom materiáli, či už v elektronickej alebo papierovej forme. Výrobca poskytne informácie podrobne uvedené v tabuľke: Tabuľka 2 Požiadavky na informácie
|
e) |
Požiadavky na informácie týkajúce sa pohodových ventilátorov. Výrobca poskytne informácie podrobne uvedené v tabuľke: Tabuľka 3 Požiadavky na informácie
|
(1) IPCC Third Assessment Climate Change 2001. A Report of the Intergovernmental Panel on Climate Change (Zmena klímy – tretie hodnotenie IPCC z roku 2001: Správa Medzivládneho panelu zaoberajúceho sa zmenou klímy): http://www.ipcc.ch/publications_and_data/publications_and_data_reports.shtml
(2) Climate Change, The IPCC Scientific Assessment, J.T Houghton, G.J.Jenkins, J.J. Ephraums (ed.) Cambridge University Press, Cambridge (UK) 1990.
(3) Ú. v. EÚ L 390, 31.12.2004, s. 24.
(4) V prípade viacnásobne delených zariadení sa údaje poskytnú za kombinácie s pomerom výkonu rovnajúcim sa 1.
(5) V prípade jednotiek s nastaviteľným výkonom sa v každom políčku v časti „Deklarovaný výkon jednotky“ a „Deklarovaný EER/COP“ jednotky uvedú dve hodnoty oddelené lomkou („/“).
(6) Ak sa zvolí predvolená hodnota Cd = 0,25, potom sa cyklické testy (výsledky z nich) nepožadujú. Inak sa požadujú hodnoty cyklických testov pri vykurovaní alebo chladení.
PRÍLOHA II
Merania a výpočty
1. |
Na účely zhody a overovania zhody s požiadavkami tohto nariadenia sa merania a výpočty vykonávajú použitím harmonizovaných noriem, ktorých referenčné čísla boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie, alebo použitím iných spoľahlivých, presných a reprodukovateľných metód, ktoré zohľadňujú všeobecne uznávané najmodernejšie postupy, a ktorých výsledky sa považujú za výsledky s nízkou neistotou. Musia spĺňať všetky tieto technické parametre. |
2. |
Pri stanovení sezónnej spotreby energie a účinnosti pre sezónny chladiaci súčiniteľ (SEER) a sezónny vykurovaní súčiniteľ (SCOP) sa zohľadňujú:
|
3. |
Ak sa informácie týkajúce sa konkrétneho modelu, ktorý je kombináciou vnútorných a vonkajších jednotiek, získali výpočtom na základe projektu a/alebo extrapoláciou z iných kombinácií, dokumentácia by mala obsahovať podrobnosti o takýchto výpočtoch a/alebo extrapoláciách a testoch vykonaných na overenie presnosti vykonaných výpočtov (vrátane podrobných údajov o matematickom modeli na výpočet výsledkov takýchto kombinácií alebo meraní vykonaných na overenie tohto modelu). |
4. |
Menovitý chladiaci súčiniteľ (EERrated), a ak sa uplatňuje menovitý vykurovací súčiniteľ (COPrated), jednokanálových a dvojkanálových klimatizátorov sa stanoví za normalizovaných menovitých podmienok vymedzených v tabuľke 2 ďalej uvedenej prílohy. |
5. |
Pri výpočte sezónnej spotreby elektrickej energie pri chladení (a/alebo vykurovaní) sa zohľadňuje spotreba elektrickej energie všetkých príslušných režimov prevádzky podľa ďalej uvedenej tabuľky 3, pričom sa používa počet prevádzkových hodín podľa ďalej uvedenej tabuľky 4. |
6. |
Účinnosť pohodových ventilátorov sa stanoví na základe nominálneho prietoku vzduchu jednotky vydeleného nominálnym elektrickým príkonom jednotky. |
Tabuľka 1
Štatistické teplotné intervaly v rámci chladiacej sezóny a vykurovacej sezóny (j = index štatistických teplotných intervalov, Tj = vonkajšia teplota, hj = počet hodín za rok podľa jednotlivých štatistických teplotných intervalov), kde „db“ = teplota suchého teplomeru
CHLADIACA SEZÓNA |
||
j # |
Tj °C db |
hj h/rok |
1 |
17 |
205 |
2 |
18 |
227 |
3 |
19 |
225 |
4 |
20 |
225 |
5 |
21 |
216 |
6 |
22 |
215 |
7 |
23 |
218 |
8 |
24 |
197 |
9 |
25 |
178 |
10 |
26 |
158 |
11 |
27 |
137 |
12 |
28 |
109 |
13 |
29 |
88 |
14 |
30 |
63 |
15 |
31 |
39 |
16 |
32 |
31 |
17 |
33 |
24 |
18 |
34 |
17 |
19 |
35 |
13 |
20 |
36 |
9 |
21 |
37 |
4 |
22 |
38 |
3 |
23 |
39 |
1 |
24 |
40 |
0 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Počet hodín spolu |
2 602 |
VYKUROVACIA SEZÓNA |
||||
j # |
Tj °C db |
hj h/rok |
||
Priemerná |
Teplejšia |
Chladnejšia |
||
1 až 8 |
– 30 až – 23 |
0 |
0 |
0 |
9 |
–22 |
0 |
0 |
1 |
10 |
–21 |
0 |
0 |
6 |
11 |
–20 |
0 |
0 |
13 |
12 |
–19 |
0 |
0 |
17 |
13 |
–18 |
0 |
0 |
19 |
14 |
–17 |
0 |
0 |
26 |
15 |
–16 |
0 |
0 |
39 |
16 |
–15 |
0 |
0 |
41 |
17 |
–14 |
0 |
0 |
35 |
18 |
–13 |
0 |
0 |
52 |
19 |
–12 |
0 |
0 |
37 |
20 |
–11 |
0 |
0 |
41 |
21 |
–10 |
1 |
0 |
43 |
22 |
–9 |
25 |
0 |
54 |
23 |
–8 |
23 |
0 |
90 |
24 |
–7 |
24 |
0 |
125 |
25 |
–6 |
27 |
0 |
169 |
26 |
–5 |
68 |
0 |
195 |
27 |
–4 |
91 |
0 |
278 |
28 |
–3 |
89 |
0 |
306 |
29 |
–2 |
165 |
0 |
454 |
30 |
–1 |
173 |
0 |
385 |
31 |
0 |
240 |
0 |
490 |
32 |
1 |
280 |
0 |
533 |
33 |
2 |
320 |
3 |
380 |
34 |
3 |
357 |
22 |
228 |
35 |
4 |
356 |
63 |
261 |
36 |
5 |
303 |
63 |
279 |
37 |
6 |
330 |
175 |
229 |
38 |
7 |
326 |
162 |
269 |
39 |
8 |
348 |
259 |
233 |
40 |
9 |
335 |
360 |
230 |
41 |
10 |
315 |
428 |
243 |
42 |
11 |
215 |
430 |
191 |
43 |
12 |
169 |
503 |
146 |
44 |
13 |
151 |
444 |
150 |
45 |
14 |
105 |
384 |
97 |
46 |
15 |
74 |
294 |
61 |
Počet hodín spolu |
4 910 |
3 590 |
6 446 |
Tabuľka 2
Normalizované menovité podmienky, teplota „suchého teplomeru“
(teplota „vlhkého teplomeru“ uvedená v zátvorkách)
Spotrebič |
Funkcia |
Vnútorná teplota vzduchu (°C) |
Vonkajšia teplota vzduchu (°C) |
klimatizátory s výnimkou jednokanálových klimatizátorov |
chladenie |
27 (19) |
35 (24) |
vykurovanie |
20 (max. 15) |
7(6) |
|
jednokanálové klimatizátory |
chladenie |
35 (24) |
35 (24) (1) |
vykurovanie |
20 (12) |
20 (12) (1) |
Tabuľka 3
Referenčné konštrukčné podmienky, teplota „suchého teplomeru“
(teplota „vlhkého teplomeru“ uvedená v zátvorkách)
Funkcia/sezóna |
Vnútorná teplota vzduchu (°C) |
Vonkajšia teplota vzduchu (°C) |
Bivalentná teplota (°C) |
Hraničná prevádzková teplota (°C) |
|
Tin |
Tdesignc/Tdesignh |
Tbiv |
Tol |
chladenie |
27 (19) |
Tdesignc = 35 (24) |
ne |
neuvádza sa |
vykurovanie/priemerná |
20 (15) |
Tdesignh = – 10 (– 11) |
max. 2 |
max. – 7 |
vykurovanie/teplejšia |
Tdesignh = 2 (1) |
max. 7 |
max. 2 |
|
vykurovanie/ chladnejšia |
Tdesignh = – 22 (– 23) |
max. – 7 |
max. – 15 |
Tabuľka 4
Počet prevádzkových hodín podľa typu spotrebiča a funkčného režimu, ktoré sa majú používať pri výpočte spotreby elektrickej energie
Typ spotrebiča/funkcia (v prípade potreby) |
Jednotka |
Vykurovacia sezóna |
Režim zapnutia |
Režim vypnutia termostatu |
Pohotovostný režim |
Režim vypnutia |
Režim ohrevu kľukovej skrine |
|
|
|
|
chladenie: HCE vykurovanie: HHE |
HTO |
HSB |
HOFF |
HCK |
|
Klimatizátory s výnimkou jednokanálových klimatizátorov |
||||||||
Režim chladenia, ak spotrebič poskytuje iba chladenie |
h/rok |
|
350 |
221 |
2 142 |
5 088 |
7 760 |
|
Režim chladenia a vykurovania, ak spotrebič poskytuje obidva režimy |
Režim chladenia |
h/rok |
|
350 |
221 |
2 142 |
0 |
2 672 |
Režim vykurovania |
h/rok |
Priemerná |
1 400 |
179 |
0 |
0 |
179 |
|
Teplejšia |
1 400 |
755 |
0 |
0 |
755 |
|||
Chladnejšia |
2 100 |
131 |
0 |
0 |
131 |
|||
Režim vykurovania, ak spotrebič poskytuje iba vykurovanie |
h/rok |
Priemerná |
1 400 |
179 |
0 |
3 672 |
3 851 |
|
Teplejšia |
1 400 |
755 |
0 |
4 345 |
4 476 |
|||
Chladnejšia |
2 100 |
131 |
0 |
2 189 |
2 944 |
|||
Dvojkanálové klimatizátory |
||||||||
Režim chladenia, ak spotrebič poskytuje iba chladenie |
h/60 min. |
|
1 |
neuvádza sa |
neuvádza sa |
neuvádza sa |
neuvádza sa |
|
Režim chladenia a vykurovania, ak spotrebič poskytuje obidva režimy |
Režim chladenia |
h/60 min. |
|
1 |
neuvádza sa |
neuvádza sa |
neuvádza sa |
neuvádza sa |
Režim vykurovania |
h/60 min. |
|
1 |
neuvádza sa |
neuvádza sa |
neuvádza sa |
neuvádza sa |
|
Režim vykurovania, ak spotrebič poskytuje iba vykurovanie |
h/60 min. |
|
1 |
neuvádza sa |
neuvádza sa |
neuvádza sa |
neuvádza sa |
|
Jednokanálové klimatizátory |
||||||||
Režim chladenia |
h/60 min. |
|
1 |
neuvádza sa |
neuvádza sa |
neuvádza sa |
neuvádza sa |
|
Režim vykurovania |
h/60 min. |
|
1 |
neuvádza sa |
neuvádza sa |
neuvádza sa |
neuvádza sa |
(1) V prípade jednokanálových klimatizátorov sa do kondenzátora (výparníka) pri chladení (vykurovaní) nedodáva vonkajší, ale vnútorný vzduch.
PRÍLOHA III
Postup overovania na účely dohľadu nad trhom
Orgány členských štátov pri vykonávaní kontrol v rámci dohľadu nad trhom uvedených v článku 3 ods. 2 smernice 2009/125/ES uplatňujú na požiadavky uvedené v prílohe I tento postup overovania:
1. |
Orgány členského štátu skúšajú iba jednu jednotku. |
2. |
Model klimatizátora s výnimkou jednokanálových a dvojkanálových klimatizátorov sa považuje za spĺňajúci požiadavky vymedzené v prílohe I k tomuto nariadeniu, ako sa uplatňujú, ak jeho hodnota sezónneho chladiaceho súčiniteľa (SEER) prípadne jeho hodnota sezónneho vykurovacieho súčiniteľa (SCOP) nie je nižšia ako deklarovaná hodnota mínus 8 % pri deklarovanom výkone jednotky. Hodnoty SEER a SCOP sa stanovujú v súlade s prílohou II. Model jednokanálového a dvojkanálového klimatizátora sa považuje za spĺňajúci požiadavky vymedzené v prílohe I k tomuto nariadeniu, ako sa uplatňujú, ak výsledky v podmienkach režimu vypnutia a pohotovostného režimu neprekročia hraničné hodnoty o viac než 10 % a ak hodnota chladiaceho súčiniteľa (EERrated) prípadne hodnota vykurovacieho súčiniteľa (COPrated) nie je nižšia ako deklarovaná hodnota mínus 10 %. Hodnoty EER a COP sa stanovujú v súlade s prílohou II. Model klimatizátora sa považuje za spĺňajúci požiadavky vymedzené v tomto nariadení, ako sa uplatňujú, ak maximálna hladina akustického výkonu nepresiahne deklarovanú hodnotu o viac než 2 dB(A). |
3. |
Ak sa nedosiahne výsledok uvedený v bode 2, orgán dohľadu nad trhom náhodne vyberie na preskúšanie ďalšie tri jednotky rovnakého modelu. |
4. |
Model klimatizátora s výnimkou jednokanálových a dvojkanálových klimatizátorov sa považuje za spĺňajúci požiadavky vymedzené v prílohe I k tomuto nariadeniu, ako sa uplatňujú, ak priemerná hodnota sezónneho chladiaceho súčiniteľa (SEER) prípadne priemerná hodnota sezónneho vykurovacieho súčiniteľa (SCOP) daných troch jednotiek nie je nižšia než deklarovaná hodnota mínus 8 % pri deklarovanom výkone jednotky. Hodnoty SEER a SCOP sa stanovujú v súlade s prílohou II. Model jednokanálového a dvojkanálového klimatizátora sa považuje za spĺňajúci požiadavky vymedzené v prílohe I k tomuto nariadeniu, ako sa uplatňujú, ak priemerné výsledky daných troch jednotiek v podmienkach režimu vypnutia a pohotovostného režimu neprekračujú hraničné hodnoty o viac než 10 % a ak priemerná hodnota chladiaceho súčiniteľa (EERrated) prípadne priemerná hodnota vykurovacieho súčiniteľa (COPrated) nie je nižšia než deklarovaná hodnota mínus 10 %. Hodnoty EER a COP sa stanovujú v súlade s prílohou II. Model klimatizátora sa považuje za spĺňajúci požiadavky vymedzené v tomto nariadení, ako sa uplatňujú, ak priemerná maximálna hladina akustického výkonu nepresiahne deklarovanú hodnotu o viac než 2 dB (A). |
5. |
Ak sa nedosiahnu výsledky uvedené v bode 4, model nie je v súlade s týmto nariadením. |
Členský štát uplatňuje na účely overovania zhody s požiadavkami uvedenými v tomto nariadení postupy uvedené v prílohe II a harmonizované normy, ktorých referenčné čísla boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie, alebo iné spoľahlivé, presné a reprodukovateľné metódy výpočtov a meraní, ktoré zohľadňujú všeobecne uznávané najmodernejšie postupy.
PRÍLOHA IV
Referenčné hodnoty
Najlepšie technológie dostupné na trhu v prípade klimatizátorov z hľadiska ich energetického výkonu boli v čase nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia tieto:
Referenčné hodnoty pre klimatizátory
Klimatizátory s výnimkou dvojkanálových a jednokanálových klimatizátorov |
Dvojkanálové klimatizátory |
Jednokanálové klimatizátory |
|||
SEER |
SCOP |
EER |
COP |
EER |
COP |
8,50 |
5,10 |
3,00 (1) |
3,15 |
3,15 (1) |
2,60 |
Referenčná hodnota pre hladinu GWP chladiva použitého v klimatizátore je GWP ≤ 20. |
(1) Na základe účinnosti jednokanálových klimatizátorov chladených odparovaním.