28.4.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 108/3

(1)

Komisia uložila nariadením (EÚ) č. 1261/2010 (2) (ďalej len „dočasné nariadenie“) dočasné vyrovnávacie clo na dovoz určitých tyčí z nehrdzavejúcej ocele s pôvodom v Indii.

(2)

Konanie sa začalo po podnete, ktorý 15. februára 2010 podala Európska federácia výrobcov železa a ocele (European Federation of Iron and Steel Industries, Eurofer) (ďalej len „navrhovateľ“) v mene výrobcov, ktorí predstavujú podstatnú časť, v tomto prípade viac ako 25 %, celkovej výroby určitých tyčí z nehrdzavejúcej ocele v Únii.

(3)

Ako sa stanovuje v odôvodnení 23 dočasného nariadenia, prešetrovanie subvencovania a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. apríla 2009 do 31. marca 2010 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Preskúmanie vývoja relevantného z hľadiska posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od roku 2007 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(4)

Po zverejnení základných skutočností a úvah, na základe ktorých sa rozhodlo o uložení dočasných vyrovnávacích opatrení (ďalej len „dočasné zverejnenie“), niekoľko zainteresovaných strán písomne vyjadrilo svoje stanovisko k dočasným zisteniam. Strany, ktoré o to požiadali, mali možnosť byť vypočuté. Komisia pokračovala v získavaní informácií, ktoré považovala za potrebné pre svoje konečné zistenia. Ústne alebo písomné pripomienky, ktoré predložili zainteresované strany, sa posúdili a v prípade vhodnosti aj zohľadnili.

(5)

Všetky strany boli informované o podstatných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa zamýšľalo odporučiť uloženie konečného vyrovnávacieho cla na dovoz určitých tyčí z nehrdzavejúcej ocele s pôvodom v Indii a konečný výber súm zabezpečených prostredníctvom dočasného cla. Po tomto konečnom zverejnení bola tiež zainteresovaným stranám poskytnutá lehota, počas ktorej mohli vzniesť pripomienky.

(6)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa konania, odôvodnenia 5 až 22 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(7)

Je potrebné pripomenúť, že príslušným výrobkom, ako je uvedené v odôvodnení 24 dočasného nariadenia, sú tyče a prúty z nehrdzavejúcej ocele, po tvarovaní za studena alebo dokončení za studena už ďalej neupravené, iné ako tyče a prúty s kruhovým prierezom s priemerom 80 mm alebo väčším, s pôvodom v Indii, v súčasnosti zaradené pod kódy KN 7222 20 21, 7222 20 29, 7222 20 31, 7222 20 39, 7222 20 81 a 7222 20 89.

(8)

Jeden vyvážajúci výrobca z Indie tvrdil, že tyče z nehrdzavejúcej ocele s kruhovým prierezom s priemerom menším ako 80 mm, avšak mimo tolerančného rozpätia H6 až H11, by sa mali z prešetrovania vylúčiť, pretože nespadajú do rozsahu výrobku.

(9)

Toto tvrdenie bolo zamietnuté, keďže sa v rozsahu výrobku na tolerancie neodkazuje. Kontrolné číslo výrobku (PCN) v dotazníku síce obsahuje položku určenú pre tolerancie v rozpätí H6 až H11, je to však iba na účely porovnania a pre výrobok, ktorý je predmetom prešetrovania, nemá záväzné dôsledky. Preto sa dospelo k záveru, že výrobky mimo tolerančného rozpätia H6 až H11 by sa nemali vylúčiť.

(10)

Je potrebné poznamenať, že výrobky mimo tolerančného rozpätia H6 až H11 boli pri výpočte dočasného rozpätia subvencovania a ujmy zohľadnené.

(11)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa podobného výrobku, odôvodnenie 25 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzuje.

(12)

V odôvodnení 26 dočasného nariadenia sa odkazuje na tieto systémy, súčasťou ktorých je údajné poskytovanie subvencií:

(13)

Výrobné odvetvie Únie vyjadrilo pochybnosti, či Komisia nezabudla zohľadniť viacero systémov subvencovania, a preto sa domnievalo, že subvencie, o ktorých sa zistilo, že ich indickí výrobcovia dostali, boli podhodnotené.

(14)

V reakcii na túto skutočnosť je potrebné poznamenať, že podnet obsahoval veľký počet vnútroštátnych a miestnych systémov subvencovania, ktoré boli zahrnuté v dotazníku pre vyvážajúcich výrobcov z Indie a ktoré prešetrovala Komisia. Avšak iba v prípade systémov uvedených v odôvodnení 12 sa zistilo, že vyvážajúci výrobcovia, ktorých sa prešetrovanie týkalo a ktorí boli zaradení do vzorky, dostali subvencie.

(15)

Výrobné odvetvie Únie takisto tvrdilo, že závery Komisie odporujú záveru ministerstva obchodu USA (US DOC), ktoré v nedávnom konaní o uložení vyrovnávacieho cla týkajúceho sa určitého vývozu ocele z Indie zistilo oveľa vyššie subvencie. Je však potrebné poznamenať, že sa toto zistenie týka iného výrobku a vzťahuje sa na iné obdobie prešetrovania. Toto tvrdenie sa preto zamieta.

(16)

Vzhľadom na to, že neexistujú žiadne iné pripomienky, odôvodnenia 26 až 28 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(17)

Niekoľko strán tvrdilo, že DEPBS by sa nemal považovať za subvenciu podliehajúcu vyrovnávacím opatreniam, keďže účelom systému je vyrovnať dovozné clo. Ako je vysvetlené v odôvodnení 38 dočasného nariadenia, tento systém nemožno považovať za prípustný systém vrátenia cla ani za systém náhradného vrátenia cla v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia, keďže nespĺňa pravidlá stanovené v prílohe I bode i), v prílohe II (vymedzenie a pravidlá vrátenia cla) a v prílohe III (vymedzenie a pravidlá náhradného vrátenia cla) k základnému nariadeniu. Vývozca predovšetkým nemá povinnosť skutočne spotrebovať tovar dovezený bez cla vo výrobnom procese a výška úveru sa nevypočítava vo vzťahu k skutočne využitým vstupom. Okrem toho nie je zavedený systém ani postup, ktorý by potvrdzoval, ktoré vstupné materiály sa spotrebovali vo výrobnom procese vyvážaného výrobku alebo či k vyššej platbe dovozného cla došlo v zmysle prílohy I bodu i) a príloh II a III k základnému nariadeniu. Vývozca má napokon nárok na výhody v rámci DEPBS bez ohľadu na to, či vôbec nejaké vstupy dováža. Na to, aby vývozca získal výhodu, stačí, aby jednoducho vyviezol tovar bez preukazovania, že vôbec došlo k dovozu nejakých vstupov. Takto dokonca aj vývozcovia, ktorí si zabezpečujú všetky svoje vstupné materiály na miestnej úrovni a nedovážajú žiadny tovar, ktorý sa môže použiť ako vstupný materiál, majú stále nárok na čerpanie výhod v rámci DEPBS. Tieto tvrdenia sa preto zamietajú.

(18)

V prípade predaja DEPB licencie jedna strana tvrdila, že skutočná predajná cena nedosahovala hodnotu licencie, a preto bola výhoda menšia. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že výhoda získaná v rámci tohto systému bola vypočítaná na základe výšky úveru poskytnutého v rámci tejto licencie bez ohľadu na to, či sa licencia použila na vyrovnanie dovozného cla, alebo bola skutočne predaná. Akýkoľvek predaj licencie za nižšiu cenu, ako je jej nominálna hodnota, sa považuje za čisto obchodné rozhodnutie, ktoré nemení výšku výhody získanej v rámci tohto systému. Toto tvrdenie sa preto zamieta.

(19)

Jedna strana ďalej tvrdila, že aj keby sa DEPBS považoval za podliehajúci vyrovnávacím opatreniam, výhoda získaná v rámci tohto systému by sa nemala zakladať na vývoznej hodnote, ale na skutočnom využití licencie DEPB. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že v súlade s článkom 3 ods. 2 a článkom 5 základného nariadenia sa výška subvencií podliehajúcich vyrovnávacím opatreniam vypočítala na základe výhody, ktorú získal príjemca a ktorá bola zistená počas OP. V tejto súvislosti sa usúdilo, že príjemca získal výhodu v momente, keď sa uskutočnila vývozná transakcia v rámci tohto systému. V tom momente sa indická vláda musí zrieknuť colných poplatkov, čo predstavuje finančný príspevok v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu i) základného nariadenia. Len čo colné orgány vydajú vývozný colný doklad, ktorý uvádza okrem iného výšku úveru v rámci DEPBS, ktorý sa má pre túto vývoznú transakciu poskytnúť, stráca indická vláda možnosť rozhodovať o udelení subvencie. Spoločnosť, ktorá vie, že v rámci DEPBS dostane subvenciu, má výhodnejšie postavenie, pretože môže túto subvenciu zohľadniť a ponúknuť nižšie ceny. Na určenie poskytnutia výhody je rozhodujúci moment vývozu, nie následné použitie, pretože vývozca, ktorý už takéto právo využívať výhodu získal, je na tom finančne lepšie. Toto tvrdenie sa preto zamieta.

(20)

Vzhľadom na to, že neexistujú žiadne iné pripomienky týkajúce sa tohto systému, odôvodnenia 29 až 41 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(21)

Jedna strana tvrdila, že AAS by sa mal považovať za systém vrátenia cla, pretože dovezené materiály sa používajú na výrobu vyvážaného tovaru. V reakcii na toto tvrdenie bolo v odôvodnení 54 dočasného nariadenia vysvetlené, že podsystém využívaný v tomto prípade nemožno považovať za prípustný systém vrátenia cla ani systém náhradného vrátenia cla v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Nespĺňa pravidlá stanovené v prílohe I bode i), v prílohách II (vymedzenie a pravidlá vrátenia cla) a III (vymedzenie a pravidlá náhradného vrátenia cla) k základnému nariadeniu. Indická vláda účinne neuplatňovala kontrolný systém ani postup na potvrdenie, či a v akých množstvách sa vstupy spotrebovali pri výrobe vyvážaného výrobku (oddiel II bod 4 prílohy II k základnému nariadeniu a v prípade systémov náhradného vrátenia cla oddiel II bod 2 prílohy III k základnému nariadeniu). Usudzuje sa teda, že štandardné normy vstupov a výstupov pre príslušný výrobok neboli dostatočne presné a samotné nemôžu predstavovať kontrolný systém skutočnej spotreby, pretože podoba týchto štandardných noriem neumožňuje indickej vláde dostatočne presne skontrolovať, aké množstvá vstupov sa spotrebovali pri výrobe vyvážaných výrobkov. Okrem toho nevykonala ani žiadne ďalšie preskúmanie na základe skutočne použitých vstupov, i keď by to za normálnych okolností pri absencii účinne uplatňovaného systému kontroly bolo potrebné (oddiel II bod 5 prílohy II a oddiel II bod 3 prílohy III k základnému nariadeniu). Podsystém preto podlieha vyrovnávacím opatreniam a tvrdenie sa týmto zamieta.

(22)

Pokiaľ ide o výpočet výšky subvencie, v rozpore s tvrdením jednej strany musela byť pri určení výšky výhody, ktorá podlieha vyrovnávacím opatreniam, zohľadnená výhoda, ktorú v rámci AAS získal iný než príslušný výrobok. V rámci systému AAS neexistuje žiadna povinnosť, ktorá by obmedzovala využitie výhody na dovoz vstupného materiálu oslobodeného od cla v súvislosti s konkrétnym výrobkom. V dôsledku toho je možné v prípade príslušného výrobku využiť všetky výhody poskytované týmto systémom.

(23)

Vzhľadom na to, že neexistujú žiadne iné pripomienky týkajúce sa tohto systému, odôvodnenia 42 až 58 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(24)

Vzhľadom na to, že neexistujú žiadne iné pripomienky týkajúce sa tohto systému, odôvodnenie 59 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzuje.

(25)

Predtým, ako sa budeme zaoberať viacerými pripomienkami spoločnosti zaradenej do vzorky, ktorá mala status jednotky zameranej na vývoz (ďalej len „EOU“), je potrebné pripomenúť, že základnou povinnosťou EOU, ako sa stanovuje v dokumente o politike zahraničného obchodu 2004 – 2009 a 2009 – 2014, je dosiahnutie čistých devízových príjmov (net foreign exchange, NFE), t. j. v referenčnom období (5 rokov) celková hodnota vývozu musí byť vyššia ako celková hodnota dovezeného tovaru. V zásade všetky podniky, ktoré sa zaviažu vyviezť celú svoju produkciu tovaru alebo služieb, môžu byť ustanovené v rámci EOUS.

(26)

Jednotky orientované na vývoz zasa majú nárok na viaceré úľavy uvedené v odôvodnení 66 dočasného nariadenia. Zo zákona sú podmienené výkonnosťou vývozu, a preto sa považujú za špecifické a podliehajúce vyrovnávacím opatreniam na základe článku 4 ods. 4 prvého pododseku písm. a) základného nariadenia. Vývozným cieľom EOU, ako je stanovené v kapitole 6.1 dokumentu o politike zahraničného obchodu 2009 – 2014, je conditio sine qua non na získanie subvencií.

(27)

Výnimky, ktoré EOU môže využívať, sú všetky stanovené zákonom v závislosti od vývoznej výkonnosti. EOUS sa nemôže považovať za prípustný systém vrátenia cla ani za systém náhradného vrátenia cla v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Nevyhovuje prísnym pravidlám stanoveným v prílohe I [písmená h) a i)], v prílohe II (vymedzenie a pravidlá vrátenia cla) a v prílohe III (vymedzenie a pravidlá náhradného vrátenia cla) k základnému nariadeniu.

(28)

Okrem toho sa doteraz nepotvrdilo, že by indická vláda mala zavedený kontrolný systém alebo postup, ktorým by sa dalo overiť, či a v akom množstve sa vstupy, zaobstarané bez cla a/alebo bez dane, spotrebovali pri výrobe vyvážaného výrobku (oddiel II bod 4 prílohy II k základnému nariadeniu a v prípade systémov náhradného vrátenia cla oddiel II bod 2 prílohy III k základnému nariadeniu). Cieľom zavedeného kontrolného systému je monitorovať plnenie povinnosti dosiahnutia čistých devízových príjmov a nie spotrebu dovozu v súvislosti s výrobou vyvážaného tovaru.

(29)

Pokiaľ ide o stranu so statusom EOU, výhoda podlieha vyrovnávajúcim opatreniam, ak sú splnené tieto dve podmienky: i) neexistencia kontrolného systému a ii) uskutočnenie nadmerného odpočtu. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že je nevyhnutné, aby indická vláda preukázala, že zaviedla riadny kontrolný systém s cieľom určiť, ktoré vstupy boli vo výrobnom procese spotrebované a v akom rozsahu. Neexistencia riadneho kontrolného systému sa bude riešiť ďalej. Pokiaľ ide o otázku nadmerného odpočtu, je to relevantné iba v prípade, keď sa zistilo, že určitý systém, v tomto prípade EOUS, je systém vrátenia cla v dobrej viere, ktorý spĺňa požiadavky príloh I, II a III k základnému nariadeniu. Ako už bolo vysvetlené v odôvodnení 27, EOUS sa nemôže považovať za prípustný systém vrátenia cla ani za systém náhradného vrátenia cla v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia.

(30)

Strana ďalej zdôraznila, že systém EOU automaticky umožňuje bezcolný dovoz surovín na vývoz konečného tovaru. Strana tvrdila, že systém EOU je porovnateľný s osobitným colným režimom aktívny zošľachťovací styk, nie so systémom vrátenia cla. Tvrdila, že bez ohľadu na to, či je výsledok týchto dvoch systémov teoreticky ten istý (vývoz tovaru, ktorý bol vyrobený zo surovín, z ktorých nebolo vybrané dovozné clo), medzi týmito dvoma systémami existujú podstatné rozdiely. Na podporu svojho názoru strana tvrdila, že v rámci systému vrátenia cla má vývozca právo žiadať o vrátenie cla uloženého na suroviny, z ktorých bol vyrobený konečný tovar. V režime aktívny zošľachťovací styk je vývozca oslobodený od akéhokoľvek dovozného cla, zo zákona má však povinnosť zaplatiť clo za každý konečný tovar predaný na domácom trhu. Strana tvrdila, že v režime aktívny zošľachťovací styk nemôže dôjsť k nadmernému odpočtu.

(31)

K tomu je potrebné predovšetkým poznamenať, že iba v prípadoch, keď je zavedený kontrolný systém, ktorého cieľom je monitorovať spotrebu dovážaných výrobkov vo vzťahu k výrobe vyvážaného tovaru, je možné určiť, či došlo k nadmernej platbe. Pokiaľ ide o tvrdenie strany, že EOUS nie je systém vrátenia cla, je potrebné poznamenať, že poznámka pod čiarou č. 2 prílohy I k základnému nariadeniu jasne stanovuje, že na účely základného nariadenia „odpustenie alebo zrušenie“ zahŕňa úplné alebo čiastočné oslobodenie alebo odloženie dovozných daní. Malo by byť zrejmé, že základný koncept systémov vrátenia a náhrady cla alebo oslobodenia od cla je rovnaký, t. j. že dovozné clo na dovoz surovín buď netreba zaplatiť, alebo treba nahradiť pod podmienkou, že takéto suroviny sa používajú pri výrobe výrobkov, ktoré sa následne vyvezú. Nakoniec by malo byť zrejmé, že EOUS musí spĺňať požiadavky príloh I, II a III k základnému nariadeniu, aby bolo možné určiť, či ho možno považovať za systém vrátenia cla v dobrej viere.

(32)

Strana ďalej tvrdila, že EOU podlieha riadnemu kontrolnému systému a ďalším kontrolným opatreniam, pokiaľ ide o vývoz a domáci predaj. Tvrdila, že v tejto záležitosti nie je relevantná iba politika zahraničného obchodu a príručka postupov (Handbook of Procedure), ktorá stanovuje zákony a postupy. Takisto by sa malo prešetriť, či sú zavedené ďalšie indické zákony a iné právne predpisy, ktorými sa zriaďuje primeraný a účinný kontrolný systém. Na podporu svojho tvrdenia strana uviedla, že pokiaľ ide o dovoz, nákupy na domácom trhu, vývoz a domáci predaj, je povinná zo zákona v súlade s oddielom 6.10.1 príručky postupov viesť riadne účtovníctvo a ukladať digitálne podpísané štvrťročné a ročné správy o pokroku. Strana ďalej tvrdila, že v súlade s hlavným zákonom o spotrebnej dani (Central Excise Act) z roku 1944 je pri predaji na domácom trhu zo zákona povinné vystavovať daňový doklad, na ktorom sú jasne uvedené napríklad splatné dane. Podľa tohto zákona je strana povinná každý mesiac predkladať podrobné informácie o svojom predaji na domácom trhu. Podľa zákona o spoločnostiach (Companies Act) z roku 1956 a platných účtovných štandardov je strana zo zákona povinná vo svojich auditovaných účtovných závierkach poskytnúť podrobné informácie o dovoze a verejnom obstarávaní na domácom trhu, ako aj vývoze a predaji na domácom trhu.

(33)

V tejto súvislosti je nesporné, že tento zákon o spoločnostiach môže poskytnúť rámec na účtovné štandardy v Indii. Na stanovenie toho, či EOU podlieha vyrovnávajúcim opatreniam, je však podstatné, či indická vláda zaviedla systém, ktorý umožňuje potvrdiť, či a v akom rozsahu boli vstupy oslobodené od cla alebo daní spotrebované pri výrobe vyvážaného tovaru.

(34)

Požiadavky stanovené v hlavnom zákone o spotrebnej dani slúžia na úplne iný účel, t. j. na zabezpečenie toho, že sa pri predaji na domácom trhu v Indii zaplatia príslušné dane. Zákon nekontroluje bezcolne dovezené materiály, ani nekontroluje súvislosť medzi vstupmi oslobodenými od cla a výslednými výrobkami určenými na vývoz, čo by bolo potrebné na to, aby mohol byť systém považovaný za systém vrátenia cla.

(35)

Čo sa týka ďalších kontrolných krokov, ktoré sú zavedené, je potrebné pripomenúť, ako je uvedené v odôvodnení 69 dočasného nariadenia, že od EOU sa nikdy nevyžaduje, aby určovali vzájomný vzťah medzi každou dovezenou zásielkou s miestom určenia zodpovedajúceho výsledného výrobku. Iba takéto kontroly zásielok by však indickým orgánom poskytli dostatok informácií o konečnom mieste určenia vstupov, aby sa overilo, či oslobodenia od cla/dane z predaja neprevyšujú vstupy pre vývoznú produkciu.

(36)

Napriek starostlivému posúdeniu tvrdení predložených touto stranou sa potvrdilo, že indická vláda nemá zavedený žiadny účinný kontrolný systém ani postup, aby potvrdila, či a v akom rozsahu boli vstupy získané bez cla/dane z predaja spotrebované pri výrobe vyvážaného výrobku (oddiel II bod 4 prílohy II k základnému nariadeniu a v prípade systémov náhradného vrátenia cla oddiel II bod 2 prílohy III k základnému nariadeniu). Indická vláda navyše nevykonala ďalšie preskúmanie na základe skutočne použitých vstupných materiálov, aj keď toto by za normálnych okolností pri neexistencii účinného kontrolného systému bolo potrebné (oddiel II bod 5 prílohy II a oddiel II bod 3 prílohy III k základnému nariadeniu). Okrem toho indická vláda neposkytla žiadny dôkaz, ktorým by sa preukázalo, že nedošlo k nadmernému odpočtu.

(37)

Strana tvrdila, že pri výpočte subvencie Komisia mala zohľadniť clo zaplatené z predaja konečných výrobkov na domácom trhu. V reakcii na toto tvrdenie je potrebné poznamenať, že napriek tomu, že účelom zriadenia EOU je dosiahnuť čisté devízové príjmy, EOU môže časť svojej výroby predať na domácom trhu. V rámci EOUS sa bude tovar považovať za dovážaný tovar, hoci stačí zaplatiť iba preferenčnú colnú sadzbu vo výške 50 %. EOU z tohto hľadiska nie je v inej situácii ako ostatné spoločnosti, ktoré pôsobia na domácom trhu, t. j. za nakúpený tovar treba zaplatiť platné clo/dane. V tejto súvislosti by malo byť jasné, že rozhodnutie indickej vlády uložiť daň za tovar určený na spotrebu na domácom trhu neznamená, že oslobodenie EOU od dovozného cla a náhrada dane z predaja nie je výhodou vo vzťahu k vývoznému predaju príslušného výrobku. Okrem toho predaj na domácom trhu nemá žiadny vplyv na všeobecnejšie posúdenie toho, či existuje primeraný kontrolný systém.

(38)

Strana takisto tvrdila, že Komisia pri výpočte výšky subvencie používa zlý menovateľ. Tvrdila, že správny menovateľ je obrat z celkového predaja a nie obrat z vývozného predaja. Toto tvrdenie sa muselo zamietnuť. V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa výška subvencie (čitateľ) vypočítaná v rámci systému rozložila na celkový vývozný obrat počas OP ako vhodný menovateľ, pretože subvencia závisí od výkonnosti vývozu. Skutočnosť, že EOU môže predať časť svojej výroby na domácom trhu, nemení nič na tom, že jasným cieľom EOUS je vývoz.

(39)

A nakoniec strana tvrdila, že výhoda, ktorú získava spoločnosť, by sa mala rovnať nákladom na úver, ktorých sa indická vláda vzdala v období od dovozu surovín do vývozu hotových tyčí z nehrdzavejúcej ocele z Indie. Na podporu tohto tvrdenia sa strana odvolala na nedávne predbežné zistenie ministerstva obchodu USA v rámci antisubvenčného preskúmania nového odosielateľa, keď bolo nezaplatené clo považované za bezúročnú pôžičku poskytnutú spoločnosti v čase dovozu. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že Komisia nie je viazaná žiadnou metodikou výpočtu použitou ministerstvom obchodu USA, ale ustanoveniami základného nariadenia. V tomto prípade je použitá metodika výpočtu vysvetlená v odôvodneniach 75 a 76 dočasného nariadenia. V každom prípade by toto tvrdenie bolo relevantné iba vtedy, ak by clo bolo iba odložené (poznámka pod čiarou č. 3 prílohy I k základnému nariadeniu) a nešlo by o oslobodenie od cla, ako je tomu v tomto prípade.

(40)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa týmto potvrdzujú odôvodnenia 60 až 77 dočasného nariadenia.

(41)

Jedna strana priznala, že na svoj vývoz dostala preferenčný úver, tvrdila však, že sadzba úveru bola značne vyššia ako bežné sadzby úverov v EÚ, a preto by sa tento úver nemal považovať za výhodu.

(42)

V reakcii na to je potrebné poznamenať, že výška subvencie sa vypočítala na základe rozdielu medzi úrokmi zaplatenými za vývozné úvery a sumou, ktorá by bola splatná za bežné komerčné úvery využívané príslušnou spoločnosťou v Indii. V tomto prípade sa na výpočet výšky subvencie použila domáca referenčná hodnota. Toto tvrdenie sa preto zamieta.

(43)

Vzhľadom na to, že neexistujú žiadne iné pripomienky týkajúce sa tohto systému, odôvodnenia 78 až 86 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(44)

Výška subvencií podliehajúcich vyrovnávacím opatreniam v súlade s ustanoveniami základného nariadenia, vyjadrená ad valorem, predstavuje 3,3 % až 4,3 %. Keďže táto výška je rovnaká ako úroveň stanovená v odôvodnení 87 dočasného nariadenia, toto odôvodnenie sa preto potvrdzuje.

(45)

Metodika stanovenia subvenčného rozpätia pre spolupracujúce spoločnosti, ktoré neboli zaradené do vzorky, bola uvedená v odôvodnení 88 dočasného nariadenia. V súlade s článkom 15 ods. 3 základného nariadenia výška subvenčného rozpätia pre spolupracujúce spoločnosti, ktoré nie sú zaradené do vzorky, vypočítaná na základe váženého priemeru subvenčného rozpätia stanoveného pre spolupracujúce spoločnosti vo vzorke, predstavuje 4,0 %. Odôvodnenie 88 dočasného nariadenia sa teda potvrdzuje.

(46)

Základ na stanovenie subvenčného rozpätia pre celú krajinu bol stanovený v odôvodnení 89 dočasného nariadenia. Keďže v tejto súvislosti neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, potvrdzuje sa týmto odôvodnenie 89 dočasného nariadenia.

(47)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa výrobného odvetvia Únie, odôvodnenia 90 až 93 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(48)

Vzhľadom na to, že neexistujú žiadne iné pripomienky týkajúce sa ujmy, odôvodnenia 94 až 122 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(49)

Vzhľadom na to, že neexistujú žiadne iné pripomienky týkajúce sa príčinnej súvislosti, odôvodnenia 123 až 136 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(50)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa záujmu Únie, závery uvedené v odôvodneniach 137 až 148 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(51)

Jedna strana tvrdila, že priemerné ziskové rozpätie pred zdanením vo výške 9,5 %, ktoré vychádzalo zo situácie v roku 2007 a využívalo sa na výpočet cien nespôsobujúcich ujmu s cieľom stanoviť rozpätie ujmy, nie je reprezentatívne pre dlhodobé priemerné ziskové rozpätie pred zdanením v prípade výrobného odvetvia. Strana tvrdila, že referenčný rok na výpočet zisku bol výnimočným rokom a že roky 2005 a 2006 by boli reprezentatívnejšie, keďže išlo o obvyklé hospodárske roky, v ktorých sa ziskové rozpätie pohybovalo medzi 4 až 6 %.

(52)

Cieľový zisk použitý v predbežnej fáze bol založený na váženom priemere ziskového rozpätia, ktoré výrobcovia z Únie zaradení do vzorky realizovali v roku 2007. Tento rok sa považoval za najreprezentatívnejší rok, keď výrobcovia z Únie netrpeli subvencovaním spôsobujúcim ujmu. Táto pripomienka sa preto zamieta a ziskové rozpätie použité v predbežnej fáze sa týmto potvrdzuje.

(53)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa úrovne odstránenia ujmy, týmto sa potvrdzujú odôvodnenia 149 až 153 dočasného nariadenia.

(54)

Metodika použitá v dočasnom nariadení sa týmto potvrdzuje.

(55)

Na základe uvedených skutočností a v súlade s článkom 15 ods. 1 základného nariadenia by malo byť konečné vyrovnávacie clo uložené na úrovni dostatočnej na odstránenie ujmy spôsobenej subvencovaným dovozom bez toho, aby sa prekročilo zistené subvenčné rozpätie.

(56)

Na základe uvedeného sa sadzby vyrovnávacieho cla stanovili porovnaním rozpätí odstránenia ujmy a subvenčných rozpätí. V dôsledku toho je navrhované vyrovnávacie clo takéto:

(57)

Sadzby vyrovnávacieho cla pre jednotlivé spoločnosti uvedené v tomto nariadení boli stanovené na základe zistení tohto prešetrovania. Zohľadňujú preto situáciu zistenú počas tohto prešetrovania, pokiaľ ide o tieto spoločnosti. Tieto colné sadzby (na rozdiel od celoštátneho cla platného pre „všetky ostatné spoločnosti“) sa teda dajú uplatňovať výlučne pri dovoze výrobkov s pôvodom v Indii, ktoré vyrábajú dané spoločnosti, t. j. uvedené konkrétne právnické osoby. Na dovážané výrobky vyrábané akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s týmito osobitne uvedenými spoločnosťami, sa nevzťahujú tieto sadzby a podliehajú colnej sadzbe uplatniteľnej na „všetky ostatné spoločnosti“.

(58)

Každú žiadosť o uplatňovanie sadzieb vyrovnávacieho cla pre jednotlivé spoločnosti (napr. po zmene názvu subjektu alebo po zriadení nových výrobných alebo predajných subjektov) je potrebné bezodkladne adresovať Komisii (5) spolu so všetkými náležitými informáciami, najmä pokiaľ ide o všetky zmeny v činnosti spoločnosti, ktoré súvisia s výrobou, domácim predajom a predajom na vývoz, napr. v súvislosti so zmenou názvu alebo so zmenou výrobných alebo predajných subjektov. Ak je to vhodné, vykoná sa zodpovedajúca zmena a doplnenie tohto nariadenia a aktualizácia zoznamu spoločností, ktoré využívajú výhody individuálnych colných sadzieb.

(59)

Vzhľadom na rozsah zisteného subvenčného rozpätia a vzhľadom na úroveň ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie sa považuje za potrebné, aby sa s konečnou platnosťou vybrali sumy zabezpečené prostredníctvom dočasného vyrovnávacieho cla uloženého dočasným nariadením,