1.6.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 134/25

(1)

Oznámením uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie  (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“) z 3. septembra 2009 Komisia oznámila začatie antisubvenčného konania v súvislosti s dovozom určitého polyetyléntereftalátu (ďalej len „PET“) s pôvodom v Iráne, Pakistane a v Spojených arabských emirátoch (ďalej len „príslušné krajiny“) do Únie.

(2)

V ten istý deň Komisia formou oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie  (3) oznámila začatie antidumpingového konania v súvislosti s dovozom určitého polyetyléntereftalátu s pôvodom v Iráne, Pakistane a v Spojených arabských emirátoch do Únie a začala osobitné prešetrovanie (ďalej len „AD konanie“).

(3)

Antisubvenčné konanie sa začalo po podnete, ktorý 20. júla 2009 podal Výbor pre polyetyléntereftalát spoločnosti Plastics Europe (ďalej len „navrhovateľ“) v mene výrobcov, ktorí tvoria prevažnú časť, v tomto prípade viac ako 50 %, z celkovej výroby určitého polyetyléntereftalátu v Únii. Podnet obsahoval dôkazy prima facie o subvencovaní uvedeného výrobku a o značnej ujme, ktorá z toho vyplýva, čo sa považovalo za dostatočný dôvod na začatie antisubvenčného konania.

(4)

Pred začatím konania a v súlade s článkom 10 ods. 7 základného nariadenia Komisia oznámila vládam Iránu, Pakistanu a Spojených arabských emirátov (ďalej len „SAE“), že dostala riadne zdokumentovaný podnet, v ktorom sa uvádza, že subvencovaný dovoz PET s pôvodom v Iráne, Pakistane a SAE údajne spôsobil značnú ujmu výrobnému odvetviu Únie. Príslušné vlády boli pozvané na konzultácie s cieľom objasniť situáciu, pokiaľ ide o obsah podnetu, a dohodnúť sa na vzájomne prijateľnom riešení. Všetky vlády prijali ponuku na konzultácie a tieto následne prebehli. Počas konzultácií sa nepodarilo dospieť k vzájomne prijateľnému riešeniu. Zohľadnili sa však pripomienky orgánov príslušných krajín k tvrdeniam uvedeným v podnete, ktoré sa týkajú nedostatočnej kompenzovateľnosti súčasných systémov. Počas nasledujúcich konzultácií vlády Pakistanu a SAE predložili svoje vyjadrenia.

(5)

Komisia oficiálne informovala výrobcov, ktorí podali podnet, ostatných známych výrobcov z Únie, dovozcov/obchodníkov a používateľov, o ktorých sa vedelo, že sa ich konanie týka, o začatí konania. Zainteresované strany dostali príležitosť vyjadriť sa písomne a požiadať o vypočutie v lehote stanovenej v oznámení o začatí preskúmania.

(6)

Všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali a preukázali, že by z konkrétnych dôvodov mali byť vypočuté, boli vypočuté.

(7)

Vzhľadom na zrejmý vysoký počet výrobcov a dovozcov z Únie sa pri prešetrovaní ujmy uvažovalo o použití metód výberu vzorky v súlade s článkom 27 základného nariadenia. Na to, aby Komisia mohla rozhodnúť, či je výber vzorky potrebný, a ak áno, vzorku vybrať, všetci výrobcovia a dovozcovia z Únie boli vyzvaní, aby sa prihlásili Komisii a poskytli základné informácie o svojej činnosti v súvislosti s prešetrovaným výrobkom v období prešetrovania (od 1. júla 2008 do 30. júna 2009), ako sa uvádza v oznámení o začatí konania.

(8)

Štrnásť výrobcov z Únie poskytlo požadované informácie a súhlasilo so zahrnutím do vzorky. Na základe informácií od spolupracujúcich výrobcov z Únie Komisia vybrala vzorku piatich výrobcov z Únie, ktorí predstavujú 65 % z predaja všetkých spolupracujúcich výrobcov z Únie.

(9)

Osem dovozcov poskytlo požadované informácie a súhlasilo so zahrnutím do vzorky. Na základe informácií od spolupracujúcich dovozcov Komisia vybrala vzorku dvoch dovozcov, ktorí predstavujú 83 % z dovozov všetkých spolupracujúcich dovozcov a 48 % zo všetkých dovozov zo SAE, Iránu a Pakistanu.

(10)

Komisia zaslala dotazníky orgánom príslušných krajín, vyvážajúcim výrobcom, výrobcom z Únie zahrnutým do vzorky, dovozcom zahrnutým do vzorky a všetkým používateľom a dodávateľom, o ktorých sa vedelo, že sa ich konanie týka, ako aj tým, ktorí sa prihlásili v lehotách stanovených v oznámení o začatí preskúmania.

(11)

Vyplnené dotazníky zaslali orgány príslušných krajín, jeden vyvážajúci výrobca z Iránu a jeho prepojený obchodník, jeden vyvážajúci výrobca z Pakistanu a jeden vyvážajúci výrobca zo Spojených arabských emirátov, päť výrobcov z Únie zahrnutých do vzorky, jeden dovozca zahrnutý do vzorky, desať používateľov v Únii, traja dodávatelia surovín. Okrem toho sedem spolupracujúcich výrobcov z Únie poskytlo požadované všeobecné údaje na analýzu ujmy.

(12)

Komisia si vyžiadala a preverila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na zistenie subvencovania, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Únie.

(13)

Overovacie návštevy sa vykonali v priestoroch týchto štátnych orgánov:

(14)

Overovacie návštevy sa vykonali v priestoroch týchto spoločností:

(15)

Prešetrovanie subvencovania a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. júla 2008 do 30. júna 2009 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Preskúmanie vývoja týkajúceho sa posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2006 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(16)

Príslušný výrobok je polyetyléntereftalát s viskozitou 78 ml/g alebo vyššou, podľa normy ISO 1628-5, s pôvodom v Iráne, Pakistane a v Spojených arabských emirátoch (ďalej len „príslušný výrobok“), ktorý je v súčasnosti zaradený pod kód KN 3907 60 20.

(17)

PET je chemický výrobok, ktorý sa zvyčajne používa v plastovom priemysle na výrobu fliaš a fólií. Keďže PET tejto triedy je homogénny výrobok, nie je tu žiadne ďalšie členenie na rôzne druhy výrobku.

(18)

Pri prešetrovaní sa ukázalo, že PET, ktorý vyrába a predáva výrobné odvetvie Únie v Únii, a PET, ktorý sa vyrába a predáva na domácich trhoch v Iráne, Pakistane a v Spojených arabských emirátoch, má v zásade rovnaké chemické a fyzikálne vlastnosti a rovnaké základné spôsoby použitia. Tieto výrobky sa preto predbežne považujú za podobné výrobky v zmysle článku 2 písm. c) základného nariadenia.

(19)

Na základe informácií uvedených v podnete a vo vyplnených dotazníkoch Komisie sa prešetrili nasledujúce systémy, súčasťou ktorých bolo údajné poskytovanie subvencií zo strany štátneho orgánu:

(20)

Podľa právnych predpisov spoločnosť založená v OHZ je zvýhodnená bezcolným dovozom vstupných materiálov pod podmienkou, že sa tento materiál použije vo výrobnom procese na výrobu výrobku pre následný vývoz. Počas preverovania sa tiež zistilo, že spoločnosti v OHZ sú zvýhodnené aj bezcolným dovozom investičného majetku.

(21)

Úplná právna kvalifikácia systému OHZ je v súčasnosti ustanovená v týchto právnych predpisoch a nariadeniach: zákon o zakladaní a riadení osobitných hospodárskych zón v Iránskej islamskej republike č. 257/184168 z 19. mája 2005; schválenie článku 138 ústavného zákona Komisiou sekretariátu Vrchnej rady pre voľné priemyselno-obchodné zóny z 27. mája 2007; vykonávacie nariadenie na zakladanie a riadenie osobitných hospodárskych zón v Iránskej islamskej republike, schválené kolégiom ministrov 29. apríla 2006.

(22)

Petrochemická OHZ bola založená 30. apríla 1997 (v roku 1376 podľa perzského kalendára) zákonom č. 58548 uverejneným v úradnom vestníku č. 15275 z 25. mája 1997.

(23)

Počas prešetrovania sa v súbore právnych a administratívnych aktov, ktoré ustanovila iránska vláda, nenašlo žiadne pravidlo o oprávnenosti. Jediný iránsky spolupracujúci vývozca zriadil svoje továrenské priestory v petrochemickej OHZ Mahshahr, Bandar Imam Khomeini. Podľa informácií, ktoré poskytli iránske orgány, táto zóna je jediná petrochemická OHZ v Iráne.

(24)

Predpokladá sa, že každá OHZ je umiestnená mimo colného územia krajiny. Preto všetky dovozy sú oslobodené od cla pod podmienkou, že dovážané vstupné materiály sa použijú na výrobu výsledného výrobku určeného na vývoz.

(25)

Na monitorovanie množstva bezcolne dovážaných surovín, ktoré sa spotrebujú pri výrobe výsledného výrobku určeného na vývoz, colné úrady registrujú výšku úľavy na dovoz aj vývoznú povinnosť v čase dovozu a vývozu na základe noriem štandardných vstupov a výstupov stanovených v osvedčení s názvom „Povolenie na výrobu“, ktoré vydáva oddelenie pre všeobecné otázky ministerstva zdravotníctva, a ktoré platí päť rokov. Pre každú transakciu colný úrad na požiadanie vydá číselný kód (B-Jack), ktorý spoločnosť potrebuje na colné odbavenie tovaru.

(26)

Okrem toho spoločnosť poskytuje pravidelne príslušnému orgánu údaje o vývoze a domácom predaji, ktorý plánuje vykonať v nasledujúcom roku. Na základe týchto informácií colné úrady dohliadajú na korektné využívanie výhod poskytnutých spoločnosti.

(27)

Pokiaľ ide o domáci predaj, t. j. predaj z OHZ na území štátu, clo sa uloží na tú časť vstupov z bezcolného dovozu, ktorá je zapracovaná do konečného výrobku podľa noriem štandardných vstupov a výstupov.

(28)

Počas overovacej návštevy sa zistilo, že neexistujú žiadne konkrétne právne a verejne dostupné kritériá, ktorými sa riadi rozhodovanie orgánu, ktorý udeľuje povolenia o tom, kto je oprávnený založiť podnik v petrochemickej OHZ. Spoločnosť, ktorá chce založiť podnik v tejto zóne, musí podať žiadosť príslušnému orgánu, ale nie sú k dispozícii žiadne usmernenia, v ktorých by bolo stanovené, na základe čoho môže byť táto žiadosť prijatá alebo zamietnutá. Okrem toho zakladací dokument petrochemickej OHZ poveruje Národnú petrochemickú spoločnosť (akcionára jediného spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu) riadiť a organizovať túto zónu za účelom vykonávania petrochemických činností.

(29)

Zistili sa závažné nezrovnalosti a nedostatky v systéme. Iránske orgány nezaviedli riadny kontrolný systém na monitorovanie množstva surovín z bezcolného dovozu, ktoré sa spotrebujú pri výrobe výsledného výrobku určeného na vývoz. STPC ako jediný spolupracujúci výrobca v Iráne, neoznámil údaje o skutočnej výťažnosti surovín a Národná petrochemická spoločnosť nezaviedla do praxe žiadny kontrolný systém, ktorým by sa dalo potvrdiť, že vstupné suroviny a ich množstvo, na ktoré bolo udelené oslobodenie od cla, sa spotrebujú pri výrobe výrobku určeného na vývoz. Normy štandardných vstupov a výstupov sú výrobné dávky navrhnuté spoločnosťou a prijaté vládou, odvodené od štandardov uplatňovaných v petrochemickom priemysle.

(30)

Jediný spolupracujúci vyvážajúci výrobca využíval výhody uvedeného systému a aj výhody bezcolného dovozu investičného majetku.

(31)

So zreteľom na uvedené skutočnosti sa bezcolný dovoz vstupov v OHZ musí považovať za subvenciu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bod ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia, t. j. za finančný príspevok iránskej vlády zvýhodňujúci vývozcu, na ktorého sa vzťahuje prešetrovanie.

(32)

Okrem toho tento systém je špecifický v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia tým, že právne predpisy, na základe ktorých pracuje orgán udeľujúci povolenia, jednoznačne obmedzujú prístup do tejto zóny pre určité podniky, ktoré patria do odvetvia petrochemickej výroby.

(33)

Okrem toho tento systém je zo zákona podmienený uskutočnením vývozu, a preto sa považuje za špecifický a napadnuteľný podľa článku 4 ods. 4 písm. a) základného nariadenia. Bez vývozného záväzku nemôže spoločnosť získať výhody vyplývajúce z tohto systému.

(34)

Tento systém sa nedá považovať za prípustný systém návratného cla ani vrátenia náhrady cla v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bod ii) základného nariadenia, keďže nespĺňa pravidlá stanovené v prílohe I, najmä v bode i), v prílohe II a v prílohe III základného nariadenia.

(35)

Konkrétne iránska vláda nemá zavedený žiadny kontrolný systém ani postup, ktorým by sa dalo potvrdiť, či sa vstupy spotrebovali pri výrobe výrobku určeného na vývoz a v akých množstvách (v súlade s prílohou II časťou II bodom 4) základného nariadenia a v prípade systémov vrátenia náhrady cla s prílohou III časťou II bodom 2) základného nariadenia). Samotné normy štandardných vstupov a výstupov sa nemôžu považovať za štandardy špecifické pre danú spoločnosť ani za systém na kontrolu skutočnej spotreby. Tento typ postupu neumožňuje vláde kontrolovať s dostatočnou presnosťou, aké množstvá vstupov sa spotrebovali pri výrobe výrobku určeného na vývoz a na základe ktorej referenčnej normy štandardných vstupov a výstupov by sa mali porovnávať. Okrem toho vláda nevykonáva účinnú kontrolu na základe riadne vedeného registra spotreby. Vláda Iránu vlastne nevykonáva žiadne ďalšie skúmanie na základe skutočných použitých vstupov, hoci toto skúmanie by bolo potrebné pravidelne vykonávať, ak neexistuje účinne uplatňovaný kontrolný systém (v súlade s prílohou II časťou II bodom 5) a v prípade systémov vrátenia náhrady cla s prílohou III časťou II bodom 3) základného nariadenia).

(36)

Okrem toho zvýhodnenie, ktoré vyplýva z neuhradenia cla za dovoz investičného majetku, je tiež subvenciou v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia, t. j. finančným príspevkom iránskej vlády na zvýhodnenie vývozcu, na ktorého sa vzťahuje prešetrovanie. Okrem toho tento systém je zo zákona podmienený uskutočnením vývozu, a preto sa považuje za špecifický a napadnuteľný podľa článku 4 ods. 4 písm. a) základného nariadenia. Bez vývozného záväzku nemôže spoločnosť získať výhody vyplývajúce z tohto systému.

(37)

Tento systém sa nemôže považovať za prípustný systém návratného cla, lebo sa týka investičného majetku, ktorý sa nespotrebuje vo výrobnom procese, a teda nepatrí do pôsobnosti prípustných systémov návratného cla, ustanovených v prílohe I bode i) základného nariadenia.

(38)

So zreteľom na uvedené skutočnosti sa uvedené subvencie považujú za napadnuteľné.

(39)

Keďže neexistujú prípustné systémy návratného cla ani systémy vrátenia náhrady cla, zvýhodnenie spočíva v odpustení celkových dovozných ciel, ktoré sú zvyčajne splatné pri dovoze vstupných materiálov. Vzhľadom na to treba poznamenať, že v základnom nariadení sa neustanovuje iba napadnuteľnosť odpustenia ciel v „nadmernej“ výške. Podľa článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a prílohy I bodu i) základného nariadenia sa môže napadnúť iba odpustenie ciel v nadmernej výške za predpokladu, že sú splnené podmienky prílohy II a III základného nariadenia. Tieto podmienky však v danom prípade neboli splnené. Preto keď sa zistí, že nie je zavedený vhodný monitorovací postup, uvedená výnimka pre systémy návratného cla sa neuplatňuje a uplatňuje sa skôr bežné pravidlo pre napadnuteľnosť sumy neuhradených ciel (ušlý príjem) ako napadnuteľnosť údajného odpustenia cla v nadmernej výške.

(40)

Výška subvencie pre vývozcu vzhľadom na bezcolný dovoz vstupných materiálov sa vypočítala na základe ušlých dovozných ciel (základné clo) na materiály dovážané na výrobu príslušného výrobku počas OP (čitateľ). V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa táto výška subvencie rozdelila na celý obrat vývozu, ktorý príslušný výrobok vyprodukoval v priebehu OP, pretože subvencia je podmienená uskutočnením vývozu a neposkytla sa na základe vyrobených, vyprodukovaných, vyvezených alebo prepravených množstiev.

(41)

Sadzba subvencie stanovená v tomto systéme počas OP pre vyvážajúceho výrobcu je 1,13 %.

(42)

Okrem toho zvýhodnenie, ktoré vyplýva z neuhradenia cla za dovoz investičného majetku, sa nemôže považovať za prípustný systém vrátenia cla, pretože sa týka investičného majetku, ktorý sa nespotrebuje vo výrobnom procese. V súlade s článkom 7 ods. 3 základného nariadenia výška subvencie sa vypočítala na základe neuhradeného cla za dovoz investičného majetku za obdobie 15 rokov, čo je minimálna doba odpisovania, ktorá sa zistila vo všetkých troch krajinách zapojených do súčasného prešetrovania v súvislosti s príslušným odvetvím. V súlade so zavedeným postupom sa takto vypočítaná suma, ktorá sa vzťahuje na OP, upraví pripočítaním úroku za toto obdobie, aby sa získala celková hodnota zvýhodnenia v čase. Na tento účel sa považovala za vhodnú komerčná úroková sadzba platná v Iráne počas OP.

(43)

V súlade s článkom 7 ods. 2 a ods. 3 základného nariadenia sa táto výška subvencie (ako čitateľ) rozložila na celkový obrat vývozu počas OP, pretože subvencia je podmienená uskutočnením vývozu a neposkytla sa na základe vyrobených, vyprodukovaných, vyvezených alebo prepravených množstiev. Sadzba subvencie stanovená pre túto subvenciu počas OP pre vyvážajúceho výrobcu je 0,93 %.

(44)

Celková sadzba subvencie stanovená so zreteľom na uvedené opatrenia počas OP pre vyvážajúceho výrobcu je 2,06 %.

(45)

Tento systém spočíva v priamom prevode nesplatných finančných prostriedkov z Národnej petrochemickej spoločnosti na jediného spolupracujúceho iránskeho vyvážajúceho výrobcu.

(46)

Pri prešetrovaní sa zistilo, že Národná petrochemická spoločnosť je hlavným akcionárom spoločnosti STPC a vlastní 75 % jej akcií. Ostatní akcionári sú Fond dôchodkov a sociálneho zabezpečenia pri ministerstve naftového priemyslu, ktorý vlastní 15 % akcií, a spoločnosť Justice Shares Broker Co., ktorá vlastní 10 % akcií. Počas overovacej návštevy sa zistilo, že Národná petrochemická spoločnosť financovala podstatnú časť investičných nákladov spoločnosti STPC a jej obežného/prevádzkového kapitálu, ako aj splátky úverov spoločnosti STPC v termínoch ich splatnosti. Preto, ako jasne ukazujú aj auditované finančné výkazy za finančný rok, do ktorého patrí OP, zachovanie činnosti spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu závisí od finančnej podpory hlavného akcionára, ktorého plne vlastní Národná iránska ropná spoločnosť, ktorá patrí pod iránske ministerstvo naftového priemyslu.

(47)

Okrem toho injekcie do likvidity spoločnosti STPC nie sú zaznamenané vo výkazoch spoločnosti ako poskytnuté úvery.

(48)

Dlh spoločnosti STPC voči Národnej petrochemickej spoločnosti sa rovná 51 % z celkových aktív spoločnosti STPC, ako jednoznačne ukazujú auditované finančné výkazy spoločnosti z 20. marca 2009. Vzhľadom na to treba poznamenať, že v článku 141 zmeny a doplnenia iránskeho Obchodného zákonníka sa vyžaduje, aby akcionár rozhodol o likvidácii alebo zotrvaní spoločnosti zakaždým, keď nejaká spoločnosť musí vynaložiť minimálne polovicu svojho kapitálu na krytie strát, ktoré utrpela.

(49)

Národná petrochemická spoločnosť, ako hlavný akcionár spoločnosti STPC, doteraz nepodnikla žiadne kroky na zvýšenie kapitálu spoločnosti STPC vzhľadom na jej finančnú situáciu, i keď 3. júna 2009 valné zhromaždenie rozhodlo, že stav dlhu spoločnosti STPC voči Národnej petrochemickej spoločnosti by sa mal objasniť.

(50)

Pri prešetrovaní sa tiež zistilo, že uvedený prevod financií sa vyskytuje opakovane a uskutočňoval sa už niekoľko rokov. Príslušné auditované finančné výkazy spoločnosti STPC skutočne ukazujú, že nesplatené finančné prostriedky sa kumulovali od začiatku fungovania spoločnosti, ako to potvrdzujú auditované finančné výkazy počnúc finančným rokom 2004.

(51)

So zreteľom na uvedené skutočnosti sa táto finančná podpora od Národnej petrochemickej spoločnosti môže považovať za subvenciu, pretože je to postup štátnej správy, ktorým sa poskytuje príspevok v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu i) základného nariadenia, t. j. priamy prevod finančných prostriedkov vo forme zvyšovania prevádzkového kapitálu a grantov na krytie splátok úverov. Okrem toho skutočnosť, že nesplatené finančné prostriedky sa kumulovali od roku 2004 potvrdzuje, že ide o opakovanú subvenciu, ktorej účelom je udržať prevádzku jediného spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu v Iráne.

(52)

Okrem toho Národnú petrochemickú spoločnosť treba považovať za verejný orgán na základe týchto faktorov: 1) štátne vlastníctvo: Národná petrochemická spoločnosť je 100 % vlastníctvom štátu, dcérska spoločnosť Národnej iránskej ropnej spoločnosti, ktorá je úplným vlastníctvom ministerstva naftového priemyslu; 2) stanovy Národnej petrochemickej spoločnosti ako akciovej spoločnosti boli vydané prostredníctvom legislatívneho postupu; 3) valné zhromaždenie zástupcov akcionárov tvorí šesť ministrov vrátane premiéra a dvaja riaditelia Národnej iránskej ropnej spoločnosti, ktorých volí predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Národnej iránskej ropnej spoločnosti. Inými slovami, vláda uplatňuje plnú kontrolu nad Národnou petrochemickou spoločnosťou; 4) Národná petrochemická spoločnosť je zodpovedná za vývoj a prevádzku petrochemického odvetvia krajiny a z toho dôvodu bola poverená riadením osobitnej petrochemickej hospodárskej zóny.

(53)

Pokiaľ ide o existenciu zvýhodnenia prijímajúcej spoločnosti, pri prešetrovaní sa zistilo, že spoločnosť STPC, tak ako je v súčasnosti ustanovená, nemôže pokračovať v prevádzke bez finančnej podpory Národnej petrochemickej spoločnosti. Tento postup nie je v súlade s bežnými investičnými postupmi súkromných investorov, pretože žiadna komerčná organizácia nebude vkladať prostriedky do podobného nenávratného financovania.

(54)

Táto finančná intervencia Národnej petrochemickej spoločnosti je špecifická v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia vzhľadom na to, že orgán, ktorý poskytuje podporu, výslovne obmedzuje prístup k tejto subvencii len na spoločnosť STPC, v súlade so svojou stratégiou rozvoja petrochemického odvetvia.

(55)

So zreteľom na uvedené skutočnosti sa táto subvencia považuje za napadnuteľnú.

(56)

Výška napadnuteľnej subvencie sa vypočíta na základe zvýhodnenia poskytnutého prijímateľovi, o ktorom sa zistilo, že existovalo počas OP. Za zvýhodnenie poskytnuté prijímateľovi sa považuje celá suma nenávratného financovania tak, ako ho uviedol spolupracujúci vyvážajúci výrobca vo svojich výkazoch. V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa výška subvencie (čitateľ) rozložila na celkový obrat z predaja spoločnosti počas OP, pretože subvencia nie je podmienená uskutočnením vývozu a neposkytla sa na základe vyrobených, vyprodukovaných, vyvezených alebo prepravených množstiev.

(57)

Sadzba subvencie stanovená v tomto systéme počas OP pre spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu je 51,02 %.

(58)

Dočasná výška napadnuteľných subvencií v súlade s ustanoveniami základného nariadenia, vyjadrená ad valorem, pre jediného spolupracujúceho iránskeho vyvážajúceho výrobcu je 53,08 %.

(59)

Na základe informácií uvedených v podnete a vo vyplnených dotazníkoch Komisie sa prešetrili tieto systémy, ktorých súčasťou bolo údajné poskytovanie subvencií zo strany štátneho orgánu:

(60)

Tento systém umožňuje bezcolný dovoz materiálov pod podmienkou, že sa tento materiál použije na následný vývoz.

(61)

Tento systém vychádza z colného zákona z roku 1969, v znení zmien a doplnení z 30. júna 2008. V oddiele 219 (kapitola XX) tohto colného zákona sa centrálnemu výboru pre príjmy udeľuje oprávnenie vydávať oznámenia v súvislosti so stratégiou vývozu a dovozu. V súlade s tým sa v kapitole XV colných predpisov z roku 2001 (colný predpis č. 450(I)/2001, uverejnený 18. júna 2001) stanovuje podrobné nariadenie pre oslobodenie od cla pre tovar, ktorý sa dovezie do skladu tovaru na výrobnú kauciu.

(62)

Na to, aby sa mohol využívať systém výrobných kaucií, je potrebné získať licenciu, ktorú vydá Colná správa každej osobe alebo firme, ktorá o ňu požiada, ako sa uvádza v článku 343 colných predpisov z roku 2001, kapitola XV.

(63)

V čase dovozu vstupných materiálov výrobná spoločnosť musí napísať číslo colného predpisu 450(I)/2001 na predpísaný formulár colného vyhlásenia, t. j. na formulár „Vyhlásenie o tovare“. Záručná obligácia a dopredu datované šeky vo výške cla a dane z obratu sa však uložia v colnom oddelení a platia tri roky. Túto záruku colnica uvoľní/vyplatí na základe dôkazu o vývoze hotového tovaru, ktorý predloží spoločnosť.

(64)

Hotový tovar vyrobený z dovezených vstupných materiálov sa zapíše do registra colných kaucií a suroviny sa upravia podľa vstupných dávok potvrdených v osvedčení o analýze. Týmto osvedčením, ktoré vydáva colné oddelenie, sa potvrdzuje kontrola vstupných a výstupných dávok všetkých surovín na výrobu 1 000 kg príslušného výrobku. Tieto vstupné a výstupné dávky, ktoré navrhuje spoločnosť a schvaľuje vláda, vychádzajú z noriem uplatňovaných v príslušnom výrobnom odvetví.

(65)

V čase vývozu sa na formulári colného vyhlásenia o tovare uvedie vyhlásenie o tom, že ide o vývoz na výrobnú kauciu a k tomuto colnému vyhláseniu o tovare sa pripojí výkaz o spotrebe vstupných materiálov, ktoré sa použili pri výrobe hotového tovaru určeného na vývoz. Po preskúmaní všetkých aspektov vyhlásenia o tovare príslušná colnica povolí vývoz hotového tovaru.

(66)

Keď sa dovezený vstupný materiál spotrebuje na príslušný hotový tovar určený na vývoz podľa zápisu v registri colných kaucií, spoločnosť predloží colnému oddeleniu list, spolu s kópiou vyhlásenia o tovare pri dovoze a s povolením na prepravu pri vývoze, vrátane súhrnného výkazu/odsúhlasenia, z ktorého je zrejmá spotreba surovín a ich vývoz vo forme hotového tovaru podľa zápisu v registri colných kaucií. V súlade s tým colný úradník uvoľní záručnú obligáciu a dopredu datované šeky, ktoré boli uložené v čase dovozu vstupných materiálov.

(67)

Jediný spolupracujúci vyvážajúci výrobca získal výhody na základe systému výrobných kaucií.

(68)

Pri overovacej návšteve sa zistilo, že v praxi pakistanské orgány neuplatňovali riadny kontrolný systém na monitorovanie množstiev surovín z bezcolného dovozu a množstiev, ktoré sa spotrebovali pri výrobe výsledného výrobku určeného na vývoz. Pri porovnaní s návratným systémom, ktorý je ustanovený v právnych predpisoch (kapitola XV colných pravidiel z roku 2001), sa zistili závažné nezrovnalosti a nedostatky tohto systému.

(69)

V systéme výrobnej kaucie výrobné priestory a osobitné sklady hotových výrobkov, nepodarkov a odpadu neboli v areáli jasne vyhradené. Iba suroviny z bezcolného dovozu boli oddelené od vstupných materiálov získaných obstaraním z domácej výroby. Miestnosti skladu, ktorý je colným skladom a skladom materiálov pod výrobnou kauciou, neboli v samostatnom priestore so samostatným vchodom alebo východom, ako sa predpisuje v článku 349 kapitoly XV.

(70)

Dôležitá evidencia dodaného vstupného tovaru, tovaru vyrobeného a vyvezeného sa neviedla na základe skutočnej spotreby. Registrovala sa iba teoretická spotreba podľa osvedčenia o analýze s uvedením vstupných a výstupných dávok všetkých surovín na výrobu 1 000 kg výstupov. Tieto vstupné a výstupné normy orgány stanovujú a pravidelne kontrolujú, ale neexistujú žiadne jasné pravidlá ani žiadna dokumentácia o tom, ako sa tieto kontroly vykonávajú.

(71)

Okrem toho vláda Pakistanu doteraz nezaviedla do praxe žiadny účinný kontrolný systém. Orgány tvrdili, že vykonávajú revízie podľa dokumentácie, ktorú si vedú spoločnosti, ale robia to tak, že kontrolujú, čo spoločnosti uvádzajú podľa normy štandardných vstupov a výstupov, a nie aká bola skutočná výťažnosť materiálov vo výrobe.

(72)

Orgány uviedli, že príslušné osvedčenie o analýze PET pre jediného spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu sa kontrolovalo od roku 2002 (keď bolo vydané prvé osvedčenie o analýze) až do OP. Na podporu tohto tvrdenia orgány poskytli kópiu záznamu z jednej kontroly z roku 2004. I keď táto kontrola viedla k obmedzeniu povolených množstiev surovín na bezcolný dovoz, nevykonala sa žiadna kontrola odpustenia ušlých ciel v „nadmernej“ výške. Od úpravy osvedčenia o analýze spolupracujúci vyvážajúci výrobca jednoducho upravil svoje množstvá zapísané v registri kaucií podľa údajov výťažnosti v osvedčení o analýze. Od roku 2004, napriek jasným dôkazom o tom, že výrobný proces mohol viesť k zlepšeniu výťažnosti surovín (a teda k odpusteniu ciel v nadmernej výške), nevykonala sa žiadna kontrola osvedčenia o analýze a žiadne prešetrenie skutočnej spotreby surovín, ktoré tento vyvážajúci výrobca používal.

(73)

So zreteľom na uvedené skutočnosti systém výrobných kaucií sa musí považovať za subvenciu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia vo forme ušlých štátnych príjmov, z ktorých sa poskytuje zvýhodnenie prijímajúcej spoločnosti.

(74)

Okrem toho tento systém subvencií sa môže považovať za špecifický, pretože sa poskytuje spoločnostiam, ktoré vyrábajú výrobky na kauciu a tovar ďalej vyvážajú, a je teda zo zákona podmienený uskutočnením vývozu v súlade s článkom 4 ods. 4 písm. a) základného nariadenia.

(75)

Okrem toho tento systém sa nemôže považovať za prípustný systém návratného cla ani za systém vrátenia náhrady cla v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Nie je v súlade s prísnymi pravidlami stanovenými v prílohe I, najmä v bode i), v prílohe II a v prílohe III základného nariadenia.

(76)

Konkrétne pakistanská vláda účinne neuplatňovala svoj kontrolný systém alebo postup, ktorým by sa dalo overiť, či sa vstupy spotrebovali pri výrobe výrobku určeného na vývoz, a v akých množstvách (v súlade s prílohou II časťou II bodom 4) základného nariadenia a v prípade systémov vrátenia náhrady cla s prílohou III časťou II bodom 2) základného nariadenia). Vstupné a výstupné dávky sa nemôžu považovať za štandardy špecifické pre danú spoločnosť ani za systém na kontrolu skutočnej spotreby. Tento typ postupu neumožňuje vláde kontrolovať s dostatočnou presnosťou množstvá vstupov, ktoré sa spotrebovali pri výrobe určenej na vývoz. Okrem toho vláda nevykonáva účinnú kontrolu na základe riadne vedeného registra spotreby. Okrem toho vláda Pakistanu nevykonala žiadne ďalšie skúmanie na základe skutočných použitých vstupov, hoci toto skúmanie by bolo potrebné pravidelne vykonávať, ak neexistuje účinne uplatňovaný kontrolný systém (príloha II časť II bod 5) a príloha III časť II bod 3) základného nariadenia).

(77)

So zreteľom na uvedené skutočnosti sa táto subvencia považuje za napadnuteľnú.

(78)

Ak neexistujú prípustné systémy návratného cla ani systémy vrátenia náhrady cla, zvýhodnenie spočíva v odpustení celkových dovozných ciel, ktoré sú zvyčajne splatné pri dovoze vstupných materiálov. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že v základnom nariadení sa nestanovuje len napadnuteľnosť odpustenia ciel v „nadmernej“ výške. Podľa článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a prílohy I bodu i) základného nariadenia napadnuteľné je iba odpustenie ciel v nadmernej výške, za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v prílohách II a III základného nariadenia. V predmetnom prípade však tieto podmienky neboli splnené. Preto ak sa zistí, že nie je zavedený vhodný monitorovací postup, uvedená výnimka pre systémy návratného cla sa neuplatňuje a uplatňuje sa skôr bežné pravidlo pre napadnuteľnosť sumy neuhradených ciel (ušlý príjem) ako napadnuteľnosť údajného odpustenia cla v nadmernej výške.

(79)

Výška subvencie pre daného vývozcu sa vypočítala na základe ušlých dovozných ciel (základné clo) za materiály dovezené na základe systému výrobných kaucií, ktoré sa použili na výrobu príslušného výrobku počas OP (čitateľ). V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa táto výška subvencie rozložila na celkový obrat vývozu, ktorý príslušný výrobok vyprodukoval v priebehu OP, pretože subvencia je podmienená uskutočnením vývozu a neposkytla sa vzhľadom na vyrobené, vyprodukované, vyvezené alebo prepravené množstvá.

(80)

Sadzba subvencie stanovená v tomto systéme počas OP pre vyvážajúceho výrobcu je 2,57 %.

(81)

V tomto systéme sa povoľuje bezcolný dovoz zariadení a strojov určených pre systém výrobných kaucií a dovezených do 30. júna 2004. Stroje a náhradné diely, ktoré sa nevyrábajú v krajine, sa musia doviezť na účely založenia výrobnej jednotky alebo na rozšírenie, vyváženie, modernizáciu a náhradu existujúcich jednotiek na kauciu.

(82)

Tento program sa ustanovuje prostredníctvom colného predpisu č. 554(I)/98 z 12. júna 1998.

(83)

Na to, aby sa mohol využívať tento systém, dovozca musí urobiť vyhlásenie pre colný orgán, že stroje boli kompletne nainštalované alebo použité v priestoroch krytých kauciou.

(84)

Dovozca v čase dovozu musí preukázať orgánu, ktorý vyberá clo, že stroje alebo náhradné diely sa doviezli na účely založenia výrobnej jednotky krytej kauciou, a vybaviť si záručnú obligáciu vo výške cla. Táto záručná obligácia sa vyplatí pri vystavení potvrdenia o inštalácii dovezených strojov.

(85)

Tento systém sa využíval do júna 2004 a jediný spolupracujúci vyvážajúci výrobca využil jeho výhody na dovoz jednej časti svojho zariadenia v rokoch 2002 až 2003.

(86)

So zreteľom na uvedené skutočnosti sa tento systém musí považovať za subvenciu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia vo forme ušlých štátnych príjmov, z ktorých sa poskytuje zvýhodnenie prijímajúcej spoločnosti.

(87)

Tento systém subvencií sa môže považovať za špecifický, pretože sa poskytuje spoločnostiam, ktoré vyrábajú výrobky na kauciu a tovar ďalej vyvážajú, a teda je zo zákona podmienený uskutočnením vývozu v súlade s článkom 4 ods. 4 písm. a) základného nariadenia.

(88)

Okrem toho zvýhodnenie získané z neuhradeného cla za dovoz investičného majetku sa nemôže považovať za prípustný systém návratného cla, pretože sa vzťahuje na investičný majetok, ktorý sa nespotrebuje vo výrobnom procese, a teda nepatrí do pôsobnosti prípustných systémov návratného cla ustanovených v prílohe I bode i) základného nariadenia.

(89)

So zreteľom na uvedené skutočnosti sa táto subvencia považuje za napadnuteľnú.

(90)

V súlade s článkom 7 ods. 3 základného nariadenia výška subvencie sa vypočítala na základe neuhradeného cla za dovoz investičného majetku za obdobie 15 rokov, čo je minimálna doba odpisovania, ktorá sa zistila vo všetkých troch krajinách zapojených do súčasného prešetrovania v súvislosti s príslušným odvetvím. V súlade so zavedeným postupom sa takto vypočítaná suma, ktorá sa vzťahuje na OP, upraví pripočítaním úroku za toto obdobie, aby sa získala celková hodnota zvýhodnenia v čase. Na tento účel sa považovala za vhodnú komerčná úroková sadzba platná v Pakistane počas OP.

(91)

V súlade s článkom 7 ods. 2 a s článkom 7 ods. 3 základného nariadenia sa táto výška subvencie (ako čitateľ) rozložila na celkový obrat vývozu počas OP, pretože subvencia je podmienená uskutočnením vývozu a neposkytla sa na základe vyrobených, vyprodukovaných, vyvezených alebo prepravených množstiev.

(92)

Sadzba subvencie stanovená v tomto systéme počas OP pre vyvážajúceho výrobcu je 0,01 %.

(93)

V tomto systéme sa poskytuje finančná refundácia za domáce nákupy rafinovanej kyseliny tereftalovej (hlavná surovina používaná pri výrobe PET) vyrobenej v Pakistane vo výške 7,5 % z fakturovanej predajnej ceny.

(94)

Tento systém vychádza z colného predpisu č. 1045(I)/2008 z 19. septembra 2008, v znení zmien a doplnení colného predpisu č. 1299(I)/2008 z 22. decembra 2008, a umožňuje všetkým používateľom rafinovanej kyseliny tereftalovej získať refundáciu vo výške 7,5 % z hodnoty ich nákupov rafinovanej kyseliny tereftalovej na základe obstarávania z domácej výroby.

(95)

Tento systém predstavuje kompenzačnú podporu pre používateľov alebo spotrebiteľov rafinovanej kyseliny tereftalovej zo zoznamu v uvedenom colnom predpise a pre všetkých ostatných používateľov schválených ministerstvom textilného priemyslu, ktorí sa stanú oprávnenými v budúcnosti. Táto kompenzačná podpora sa poskytuje na vyrovnanie vplyvu rafinovanej kyseliny tereftalovej obstaranej z domácej výroby alebo z dovozu prostredníctvom Štátnej banky Pakistanu. Formuláre žiadosti o získanie zvýhodnenia na základe tohto systému sú uvedené v prílohách k colným predpisom. Okrem toho zoznam prijímajúcich spoločností pre tento systém je uvedený priamo v colnom predpise č. 1045(I)/2008.

(96)

Táto refundácia predstavuje kompenzačnú pomoc/tarifnú ochranu pre výrobu polyesteru a spravuje ju Štátna banka Pakistanu. Ak sa rafinovaná kyselina tereftalová dovezie, uloží sa dovozné clo 7,5 %.

(97)

Ak sa rafinovaná kyselina tereftalová kúpi od pakistanského výrobcu, ktorý vyrába rafinovanú kyselinu tereftalovú v krajine, zložka ceny vo výške 7,5 % sa uvedie na faktúre, ktorú zašle domáci výrobca rafinovanej kyseliny tereftalovej kupujúcemu. Na základe toho kupujúci na požiadanie získa refundáciu vo výške 7,5 %.

(98)

Pri prešetrovaní sa zistilo, že v praxi tento systém poskytuje priame financovanie výroby polyesteru v Pakistane. Colné predpisy pôsobia v prospech obstarávania rafinovanej kyseliny tereftalovej z domácej výroby. Táto podpora pre rafinovanú kyselinu tereftalovú z domácej výroby sa považuje za priame financovanie pre kupujúceho. Pri prešetrovaní sa zistilo, že jediný spolupracujúci vyvážajúci výrobca bol jednoznačne zahrnutý do zoznamu v colných predpisoch ako prijímateľ výhod tohto systému. V skutočnosti v príslušných colných predpisoch je zmienka iba o ôsmich spoločnostiach v Pakistane, ktoré sú oprávnené využívať tento systém. Spolupracujúci vyvážajúci výrobca teda získal zvýhodnenie na základe kompenzačnej podpory na rafinovanú kyselinu tereftalovú.

(99)

So zreteľom na uvedené skutočnosti sa tento systém považuje za subvenciu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu i) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia, pretože poskytuje finančný príspevok, ktorý je jednoznačným zvýhodnením prijímajúcej spoločnosti.

(100)

Okrem toho tento systém je špecifický v zmysle článku 4 ods. 4 písm. b) základného nariadenia vzhľadom na to, že táto podpora je podmienená prednostným používaním domáceho tovaru pred dovezeným.

(101)

Okrem toho táto subvencia sa môže tiež považovať za špecifickú v zmysle článku 4 ods. 4 základného nariadenia vzhľadom na to, že samotné právne predpisy jednoznačne obmedzujú prístup k tomuto systému na určité podniky, ktoré patria do odvetvia výroby polyesteru.

(102)

V dôsledku toho sa táto subvencia považuje za napadnuteľnú.

(103)

Výška napadnuteľnej subvencie sa vypočíta na základe zvýhodnenia poskytnutého prijímateľovi, o ktorom sa zistilo, že existovalo počas OP. Za zvýhodnenie poskytnuté prijímateľovi sa považuje celá výška finančnej refundácie, ako ju uviedol spolupracujúci vyvážajúci výrobca vo svojich výkazoch.

(104)

V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa táto výška subvencie (čitateľ) rozložila na celkový obrat vývozu počas OP, pretože subvencia nie je podmienená uskutočnením vývozu a neposkytla sa na základe vyrobených, vyprodukovaných, vyvezených alebo prepravených množstiev.

(105)

Sadzba subvencie stanovená v tomto systéme počas OP pre spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu je 2,38 %.

(106)

Na základe tohto systému spoločnosť môže byť zvýhodnená osobitným daňovým režimom pre jej obrat z vývozu.

(107)

Tento systém vychádza z oddielu 154 a 169 výnosu o dani z príjmov z roku 2001 a zo sekcie IV časti III prvej prílohy k výnosu o dani z príjmov z roku 2001.

(108)

Tento program zahŕňa systém na výber daní na základe obratu vývozu a je prístupný pre každého vývozcu v čase pripísania výnosu z predaja tovaru na účet.

(109)

Zrážkovú daň vo výške 1 % odpočíta poverená banka z hodnoty vývoznej transakcie v čase realizácie devízového výnosu bez ohľadu na zisk spoločnosti. Na druhej strane zdaniteľné príjmy spoločností z ich domácich aktivít podliehajú dani z príjmov vo výške 35 %.

(110)

Tento daňový odpočet, ktorý sa uplatňuje priamo na devízových výnosoch, treba považovať za konečnú daň z príjmu z vývozných transakcií. Žiadny odpočet nie je povolený z výdajov, ktoré súvisia s realizáciou obratu vývozu.

(111)

Pri prešetrovaní sa zistilo, že v praxi tento systém poskytuje osobitné a výhodné daňové ošetrenie pre vývozcov. I keď časť výdajov, ktoré súvisia s obratom vývozu, sa nemôže odpočítať, nízka daňová sadzba 1 % z celkového obratu vývozu predstavuje výhodný daňový systém v porovnaní s normálnym daňovým režimom, v ktorom sa pri príjmoch zvyčajne uplatňuje vyššia sadzba 35 %, za predpokladu, že zisky z vývozu sa zdaňujú nižšou sadzbou ako zisky z domáceho predaja. Spolupracujúci vyvážajúci výrobca získal zvýhodnenie zo systému na základe režimu konečnej dane.

(112)

Vzhľadom na to, že výsledkom tohto daňového režimu sú zisky v dôsledku toho, že vývoz sa zdaňuje nižšou sadzbou ako domáci predaj, tento systém sa považuje za subvenciu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia vo forme ušlých štátnych príjmov, z ktorých sa poskytuje zvýhodnenie prijímajúcej spoločnosti.

(113)

Okrem toho táto subvencia sa môže považovať za špecifickú v zmysle článku 4 ods. 4 písm. a) základného nariadenia vzhľadom na to, že táto subvencia je podmienená uskutočnením vývozu.

(114)

V dôsledku toho sa táto subvencia považuje za napadnuteľnú.

(115)

Výška napadnuteľnej subvencie sa vypočíta na základe zvýhodnenia poskytnutého prijímateľovi, o ktorom sa zistilo, že existovalo počas OP. Za zvýhodnenie poskytnuté prijímateľovi sa považuje celá hodnota dane splatnej z príjmov, ktoré podliehajú režimu konečnej dane (vývoz), po odpočte dane zaplatenej na základe režimu konečnej dane (1 % z obratu vývozu). V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa táto výška subvencie (čitateľ) rozložila na celkový obrat vývozu počas OP, pretože subvencia je podmienená uskutočnením vývozu a neposkytla sa na základe vyrobených, vyprodukovaných, vyvezených alebo prepravených množstiev.

(116)

Sadzba subvencie stanovená v tomto systéme počas OP pre vyvážajúceho výrobcu je 1,95 %.

(117)

Cieľom dlhodobého financovania projektov orientovaných na vývoz je umožniť oprávneným finančným inštitúciám poskytovať finančné nástroje za atraktívnych podmienok vypožičiavateľom na dovoz strojov, zariadení, vybavenia a ich príslušenstva.

(118)

Právne základy sú ustanovené na základe oddielu 17 ods. 2 písm. a)/oddielu 17 ods. 4 písm. c) a oddielu 22, resp. vykladajú sa podľa oddielu 17 ods. 2 písm. d) zákona o Štátnej banke Pakistanu z roku 1956. Podrobnosti o tomto systéme sú stanovené v obežníku Štátnej banky Pakistanu č. 14 z 18. mája 2004.

(119)

Ako sa jednoznačne uvádza v obežníku Štátnej banky Pakistanu č. 14 z 18. mája 2004, spoločnosti, ktoré vyvážajú priamo alebo nepriamo najmenej 50 % svojej ročnej výroby, sú oprávnené na financovanie na základe tohto systému.

(120)

Zúčastnené finančné inštitúcie schválené na dlhodobé financovanie projektov orientovaných na vývoz sú tie, ktoré spĺňajú požiadavky kapitálovej primeranosti, ktoré stanovila Štátna banka Pakistanu. Tieto inštitúcie môžu poskytovať svojim vypožičiavateľom dlhodobé financovanie až do 7 a pol roka.

(121)

Úvery, ktoré sa takto poskytnú spoločnostiam, sa môžu použiť na rôzne účely (na modernizáciu tovární, nákup zariadení a strojov z domácej výroby, dovoz strojov atď.).

(122)

Banky môžu účtovať dlžníkovi maximálne 3 % nad rámec sadzieb, ktoré oznámi Štátna banka Pakistanu. Úrokové sadzby na financovanie na základe systému dlhodobého financovania projektov orientovaných na vývoz sa vzťahujú na vážené priemerné výnosy z 12-mesačných štátnych pokladničných poukážok a z trojročných a päťročných pakistanských investičných cenných papierov, v závislosti od doby financovania.

(123)

Po vyplatení úveru banky sa môžu obrátiť na príslušný útvar Štátnej banky Pakistanu na získanie refundácie vo výške vyplateného úveru.

(124)

I keď tento systém skončil v júni 2007, jediný spolupracujúci vyvážajúci výrobca doteraz využíva výhody tohto systému vzhľadom na to, že ide o dlhodobé financovanie a zvýhodnenie získal v apríli 2005 na 7 a pol roka.

(125)

Na základe tohto systému Štátna banka Pakistanu povinne stanovuje maximálne stropné úrokové sadzby uplatniteľné pre dlhodobé úvery.

(126)

Výsledok je taký, že vývozcovia môžu získať dlhodobé úvery s preferenčnými úrokovými sadzbami v porovnaní s úrokovými sadzbami pre bežné komerčné úvery, ktoré sa stanovujú výlučne na základe trhových podmienok.

(127)

Tento systém sa musí považovať za subvenciu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia vo forme postupu štátnej správy za účasti štátneho orgánu ( t. j. Štátnej banky Pakistanu), ktorý je teda súčasťou štátnej správy a dáva pokyn komerčným bankám, aby vykonávali funkcie uvedené v článku 3 ods. 1 písm. a) bodu i) (t. j. priamy prevod finančných prostriedkov vo forme úverov). Prijímajúcej spoločnosti sa poskytuje zvýhodnenie vo forme preferenčnej úrokovej sadzby.

(128)

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že Štátna banka Pakistanu patrí do vymedzenia štátnej správy, ako sa ustanovuje v článku 2 ods. b) základného nariadenia. Je 100 % vlastníctvom štátu a plní ciele štátnej politiky. Štátna banka Pakistanu v skutočnosti vykonáva všetky funkcie pridelené centrálnym bankám, vrátane vydávania bankoviek, regulácie finančného systému a dohľadu nad ním, pôsobenia ako banka bánk, ako veriteľ poslednej inštancie, bankár vlády, vykonávania menovej politiky, správy štátneho dlhu, riadenia devízového hospodárstva, vývoja finančného rámca, inštitucionalizácie úspor a investícií, poskytovania školiacich zariadení pre bankárov a poskytovania úverov pre prioritné odvetvia.

(129)

So zreteľom na uvedené skutočnosti táto subvencia sa môže považovať za špecifickú podľa článku 4 ods. 4 písm. a) základného nariadenia, pretože v samotnom právnom predpise, pokiaľ ide o kritériá oprávnenosti, sa jednoznačne ustanovuje subvencia podmienená uskutočnením vývozu.

(130)

V dôsledku toho sa táto subvencia považuje za napadnuteľnú.

(131)

Výška napadnuteľnej subvencie sa vypočíta na základe zvýhodnenia poskytnutého prijímateľovi, o ktorom sa zistilo, že existovalo počas OP. Podľa článku 6 ods. b) základného nariadenia sa zvýhodnenie prijímateľa vypočíta ako rozdiel medzi úverovým stropom, ktorý stanoví centrálna banka (Štátna banka Pakistanu), a platnými komerčnými úverovými sadzbami.

(132)

V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa táto výška subvencie (čitateľ) rozložila na celkový obrat vývozu príslušného výrobku počas OP, pretože subvencia je podmienená uskutočnením vývozu a neposkytla sa vzhľadom na vyrobené, vyprodukované, vyvezené alebo prepravené množstvá.

(133)

Sadzba subvencie stanovená v tomto systéme počas OP pre vyvážajúceho výrobcu je 0,60 %.

(134)

Na základe systému financovania vývozu sa vývozcom poskytujú krátkodobé nástroje prostredníctvom komerčných bánk na financovanie vývozu celého objemu vyrobeného tovaru. Tento systém je predovšetkým nástrojom pre prevádzkový kapitál krátkodobého charakteru, najviac na dobu 180 dní.

(135)

Právne základy sú ustanovené v oddiele 17 ods. 2 písm. a)/oddiele 17 ods. 4 písm. c) a oddielu 22, resp. vykladajú sa podľa oddielu 17 ods. 2 písm. d) zákona o Štátnej banke Pakistanu z roku 1956. Podrobnosti o tomto systéme sú stanovené v obežníku Štátnej banky Pakistanu č. 35 z 28. septembra 2001 a v obežníku č. 44 zo 17. decembra 1998.

(136)

Každý vývozca môže získať zvýhodnenie na základe systému financovania vývozu, keď o to požiada ľubovoľnú komerčnú banku a splní ostatné požiadavky finančnej inštitúcie. V skutočnosti rozhodnutie o poskytnutí úveru prijíma banka na základe vlastnej interne schválenej úverovej stratégie.

(137)

Toto zvýhodnenie sa môže poskytnúť na vývozné transakcie aj na uskutočnenie vývozu.

(138)

Pokiaľ ide o nástroj pre transakcie, finančné prostriedky poskytuje banka vývozcovi na základe záväznej objednávky na vývoz/vývozného akreditívu na dobu najviac 180 dní. Finančný nástroj sa môže poskytnúť v etape pred odoslaním tovaru na obstaranie vstupov a na výrobu tovaru, ktorý sa má vyviezť. Takisto sa poskytuje financovanie v etape po odoslaní tovaru na tovar, ktorý už bol odoslaný dovozcovi v zahraničí, na dobu realizácie výnosov z vývozu alebo na 180 dní podľa toho, čo nastane skôr.

(139)

Pokiaľ ide o nástroj na uskutočnenie vývozu, toto revolvingové financovanie sa poskytuje vývozcovi do výšky 50 % z jeho vývozu, ktorý sa uskutočnil v predchádzajúcom roku. Vývozcovia môžu využívať tento finančný nástroj počas 180 dní. Tento nástroj, ak sa už použil, musí sa splatiť v plnej výške.

(140)

V tomto systéme sa poskytuje krátkodobý úver na financovanie vývozu od komerčných bánk s preferenčnými úrokovými sadzbami, ktoré predpisuje Štátna banka Pakistanu. Jediný spolupracujúci vyvážajúci výrobca využíva výhody tohto systému na domáci predaj aj na vývoz.

(141)

Ziskové prirážky v systéme financovania vývozu sa vzťahujú na vážené priemerné výnosy zo šesťmesačných pakistanských štátnych pokladničných poukážok.

(142)

Výsledok je taký, že vývozcovia môžu získať nástroj na financovanie s preferenčnými úrokovými sadzbami v porovnaní s úrokovými sadzbami pre bežné komerčné úvery, ktoré sa stanovujú výlučne na základe trhových podmienok.

(143)

Tento systém sa považuje za subvenciu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia, pretože poskytuje finančný príspevok vo forme postupu štátnej správy za účasti štátneho orgánu (t. j. Štátnej banky Pakistanu), ktorý dáva pokyn komerčným bankám, aby vykonávali funkcie uvedené v článku 3 ods. 1 písm. a) bode i) (t. j. priamy prevod finančných prostriedkov vo forme úverov). Prijímajúcej spoločnosti sa poskytuje zvýhodnenie vo forme preferenčnej úrokovej sadzby.

(144)

Okrem toho, so zreteľom na uvedené skutočnosti táto subvencia sa môže považovať za špecifickú podľa článku 4 ods. 4 písm. a) základného nariadenia, pretože v samotnom právnom predpise, pokiaľ ide o kritériá oprávnenosti, sa jednoznačne ustanovuje subvencia podmienená uskutočnením vývozu.

(145)

V dôsledku toho sa táto subvencia považuje za napadnuteľnú.

(146)

Výška napadnuteľnej subvencie sa vypočíta na základe zvýhodnenia poskytnutého prijímateľovi, o ktorom sa zistilo, že existovalo počas OP. Podľa článku 6 ods. b) základného nariadenia sa zvýhodnenie prijímateľa vypočíta ako rozdiel medzi úverovým stropom, ktorý stanoví centrálna banka (Štátna banka Pakistanu), a platnými komerčnými úverovými sadzbami.

(147)

V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa výška subvencie (čitateľ) rozložila na celkový obrat vývozu počas OP, pretože subvencia je podmienená uskutočnením vývozu a neposkytla sa vzhľadom na vyrobené, vyprodukované, vyvezené alebo prepravené množstvá.

(148)

Sadzba subvencie stanovená v tomto systéme počas OP pre vyvážajúceho výrobcu je 2,22 %.

(149)

Tento systém predstavuje krátkodobý nástroj na financovanie vývozu a dovozu od komerčných bánk s preferenčnými úrokovými sadzbami, ktoré predpisuje Štátna banka Pakistanu.

(150)

Tento nástroj na financovanie sa riadi obežníkom F.E. Circular č. 25 z 20. júna 1998, ktorý bol následne upravený obežníkom F.E. Circular č. 05 z 23. augusta 2002.

(151)

Každý vývozca a dovozca môže využívať toto krátkodobé financovanie.

(152)

Na základe tohto systému sa bankám povolilo používať/investovať svoje vklady v dolároch na financovanie dovozcov a vývozcov. Tento úver sa financuje z dolárových vkladov/medzibankových emisií cenných papierov v dolároch, ale vypláca sa v rupiách. Financovanie na základe obežníka F.E. Circular č. 25 (ďalej len „F.E. 25“) banky vykonávajú na základe príslušných dokladov o obchodných transakciách.

(153)

Ako sa uvádza v obežníku F.E. Circular č. 05 z 23. augusta 2002, v prípade úveru pre vývozcu je možné upraviť devízové výnosy z vývozu pri splácaní úveru a zisk/úrok z neho iba vtedy, keď vývozca odovzdá celý výnos z úveru banke proti platbe v rupiách. Úverový nástroj na obchodovanie na základe systému F.E. 25 sa likviduje úplne automaticky z výnosov vývozu.

(154)

Ako sa uvádza v obežníku F.E. Circular č. 05 z 23. augusta 2002, nástroj na financovanie dovozu sa môže uvoľniť len od dátumu skutočného vykonania platieb za dovoz v cudzej mene navrhnutím úveru v cudzej mene v prospech dovozcu. Maximálna doba trvania takýchto úverov by nemala presiahnuť šesť mesiacov od dátumu výplaty dovozcovi.

(155)

Tento systém poskytuje krátkodobý úver na financovanie vývozu od komerčných bánk s preferenčnými úrokovými sadzbami, ktoré predpisuje Štátna banka Pakistanu.

(156)

Úrok/zisková prirážka pre toto financovanie sa vzťahuje na sadzbu LIBOR plus rozpätie, ktoré účtujú banky.

(157)

Výsledok je taký, že vývozcovia môžu získať nástroj na financovanie s preferenčnými úrokovými sadzbami v porovnaní s úrokovými sadzbami pre bežné komerčné úvery, ktoré sa stanovujú výlučne na základe trhových podmienok.

(158)

Tento systém sa považuje za subvenciu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia, pretože poskytuje finančný príspevok vo forme postupu štátnej správy za účasti štátneho orgánu ( t. j. Štátnej banky Pakistanu), ktorý dáva pokyn komerčným bankám, aby vykonávali funkcie uvedené v článku 3 ods. 1 písm. a) bode i) (t. j. priamy prevod finančných prostriedkov vo forme úverov). Prijímajúcej spoločnosti sa poskytuje zvýhodnenie vo forme preferenčnej úrokovej sadzby.

(159)

Okrem toho, so zreteľom na uvedené skutočnosti sa táto subvencia môže považovať za špecifickú podľa článku 4 ods. 4 písm. a) základného nariadenia, pretože v samotnom právnom predpise, pokiaľ ide o kritériá oprávnenosti, sa jednoznačne ustanovuje subvencia podmienená uskutočnením vývozu.

(160)

V dôsledku toho sa táto subvencia považuje za napadnuteľnú.

(161)

Výška napadnuteľnej subvencie sa vypočíta na základe zvýhodnenia poskytnutého prijímateľovi, o ktorom sa zistilo, že existovalo počas OP. Podľa článku 6 písm. b) základného nariadenia sa zvýhodnenie prijímateľa vypočíta ako rozdiel medzi úverovým stropom, ktorý stanoví centrálna banka (Štátna banka Pakistanu), a platnými komerčnými úverovými sadzbami.

(162)

V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa výška subvencie (čitateľ) rozložila na celkový obrat vývozu počas OP, pretože subvencia je podmienená uskutočnením vývozu a neposkytla sa vzhľadom na vyrobené, vyprodukované, vyvezené alebo prepravené množstvá.

(163)

Sadzba subvencie stanovená v tomto systéme počas OP pre vyvážajúceho výrobcu je 0,06 %.

(164)

Dočasná výška napadnuteľných subvencií v súlade s ustanoveniami základného nariadenia, vyjadrená ad valorem, pre jediného spolupracujúceho pakistanského vyvážajúceho výrobcu je 9,79 %.

(165)

Na základe informácií uvedených v podnete a vo vyplnených dotazníkoch Komisie sa prešetrili tieto programy, súčasťou ktorých bolo údajné poskytovanie subvencií zo strany orgánu vlády:

(166)

Tento program povoľuje bezcolný dovoz surovín, obalových materiálov a investičného majetku s nulovými colnými sadzbami.

(167)

Tento program vychádza z federálneho zákona č. 1 z roku 1979 o organizácii priemyslu.

(168)

Na využívanie výhod uvedeného federálneho zákona je potrebné získať priemyselnú licenciu, ktorú vydáva ministerstvo financií a priemyslu.

(169)

Podľa článku 8 federálneho zákona sa licencie na založenie priemyselného projektu môžu udeľovať iba občanom SAE alebo spoločnostiam, ktorých domáce kapitálové podiely dosahujú najmenej 51 %, a za predpokladu, že zodpovedný vedúci pracovník je domáci občan alebo predstavenstvo tvoria prevažne domáci občania.

(170)

Okrem toho tým istým federálnym zákonom sa ustanovuje súbor ďalších podmienok oprávnenosti, ktoré by strany mali spĺňať: hmotný majetok by nemal byť nižší ako 250 000 dirhamov, počet zamestnancov by nemal byť nižší ako 10 osôb, použitie pohonu by malo presiahnuť 5 konských síl (článok 2). Ďalšia požiadavka je, že 25 % zamestnancov by mali byť domáci občania, ale minister môže rozhodnúť o zrušení alebo znížení tohto percentuálneho podielu (článok 33). Podľa článku 13 žiadosť o priemyselný projekt sa musí posudzovať podľa toho, či je priemyselný projekt súčasťou programu priemyselného rozvoja krajiny a dohody uzatvorenej s arabskými krajinami, ako aj vo svetle miestnych požiadaviek na spotrebu. Tým projektom, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v článku 13 a ktoré sú konkurencieschopné a orientované na vývoz, sa podľa článku 21 poskytuje osobitná priorita pri udeľovaní výhod.

(171)

Na základe predloženej žiadosti a príslušnej poskytnutej dokumentácie príslušný výbor ministerstva financií a priemyslu odporučí ministrovi žiadosť schváliť alebo zamietnuť. V súlade s článkom 12 federálneho zákona č. 1 minister môže rozhodnúť o udelení alebo neudelení licencie.

(172)

Aby žiadateľ patril do pôsobnosti uplatňovania tohto programu, musí vykonať tento postup: predložiť žiadosť o priemyselnú licenciu na ministerstvo financií a priemyslu; dostať priemyselnú licenciu od ministerstva, získať súhlas na bezcolný dovoz prostredníctvom žiadosti v režime on-line.

(173)

Príslušné ministerstvo vytvorilo elektronický priemyselný systém pre tento program a vydalo príslušnú používateľskú príručku ako návod pre používateľa tohto systému. Elektronický priemyselný systém je systém v režime on-line, ktorý zaviedlo ministerstvo. Na jednej strane umožňuje používateľom priamy prístup k ich individuálnej licencii. Na druhej strane umožňuje odboru pre priemyselný rozvoj na ministerstve celkovú kontrolu systému a dohľad nad používaním výhod, ktoré sa poskytujú spoločnostiam.

(174)

Každý používateľ tohto programu má vyhradený prístup do elektronického priemyselného systému, v ktorom si môže prezerať svoj príslušný zoznam surovín, ktoré sa používajú vo výrobnom procese v jeho podniku (názov položky, kód tovaru, merná jednotka, celková bilancia, t. j. množstvo položky, a zostatková bilancia, t. j. zvyšné množstvo tejto položky, na ktorú môže spoločnosť dostať oslobodenie od cla). Žiadosť v režime on-line sa musí vyplniť pre každú dovoznú transakciu, aby sa získal špeciálny kód, ktorý umožňuje odbavenie bezcolného dovozu tovaru cez colnicu. Odbor priemyselného rozvoja môže zamietnuť žiadosti o oslobodenie surovín od cla, ak požadované množstvo presiahne zostatkovú bilanciu tejto položky. Takisto môže zamietnuť oslobodenie pre investičný majetok, ktorý nie je zahrnutý do priemyselného projektu. V tomto poslednom prípade sa pri rozhodovaní vychádza z informácií, ktoré poskytla spoločnosť pri prvej registrácii do programu. Po zamietnutí si spoločnosť môže cez systém pozrieť všetky podrobnosti a dôvody zamietnutia a podľa toho vykonať ďalšie kroky na získanie potrebných vysvetlení.

(175)

Počas overovacej návštevy sa zistilo, že jediný spolupracujúci vyvážajúci výrobca využíva výhody všeobecného oslobodenia od cla na dovoz surovín, obalových materiálov a investičného majetku bez akejkoľvek podmienky, ako je napríklad následný vývoz hotového výrobku. Žiadny federálny/miestny zákon alebo nariadenie neukladá spoločnosti povinnosť viesť ľubovoľný typ evidencie pre následnú kontrolu zo strany kompetentných orgánov.

(176)

I keď spoločnosť musí podať žiadosť o bezcolný dovoz prostredníctvom elektronického priemyselného systému v režime on-line, nenašla sa žiadna príručka, v ktorej by sa uvádzalo, na základe čoho sa žiadosti schvaľujú alebo zamietajú.

(177)

Okrem toho orgány, ktoré zvýhodnenia udeľujú, nepoznajú skutočnú spotrebu vstupného tovaru z bezcolného dovozu. Spoločnosť zadáva do elektronického priemyselného systému iba teoretickú spotrebu. V skutočnosti od prvej registrácie do systému sa kontroly, ktoré vykonávajú orgány poskytujúce zvýhodnenia, robia iba elektronicky. Nebol poskytnutý žiadny dôkaz o tom, že údaje o výťažnosti materiálov na vstupe a výstupe, zadané pri prvej registrácii, sa vo všetkých prípadoch skontrolovali a overili. Okrem toho vláda SAE nezaviedla do praxe žiadny účinný kontrolný systém. Orgány tvrdili, že vykonávajú audity prostredníctvom elektronického priemyselného systému a na základe dokumentácie, ktorej predloženie sa vyžaduje od všetkých spoločností každý rok pre obnovenie ich licencií (informácie týkajúce sa domácej priemyselnej licencie, auditované výkazy, údaje o výrobe a predaji atď.). Robí sa to však tak, že sa skontrolujú výročné správy spoločností a údaje sa porovnajú s ich prvou registráciou a nie so skutočnou spotrebou. V skutočnosti neboli poskytnuté žiadne informácie, ktoré by potvrdili, že orgány sú oboznámené v každej etape postupu so skutočnou výťažnosťou materiálov vo výrobe u jediného spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu, ktorý využíva zvýhodnenia podľa tohto programu.

(178)

So zreteľom na uvedené skutočnosti sa tento program považuje za subvenciu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia, pretože poskytuje finančný príspevok vo forme ušlých štátnych príjmov a poskytuje výhodu prijímajúcej spoločnosti, keďže dáva možnosť oslobodenia od dovozných ciel. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že to nemožno považovať za prípustný systém návratného cla ani systém vrátenia náhrady cla, lebo nevyhovuje pravidlám stanoveným v prílohe I, najmä v bode i), v prílohe II a v prílohe III základného nariadenia. V skutočnosti vláda SAE uviedla, že v SAE neexistujú žiadne ustanovenia pre predpisy týkajúce sa návratného cla.

(179)

Okrem toho tento program je špecifický v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia vzhľadom na to, že prístup je obmedzený na určité podniky a neexistujú žiadne objektívne kritériá na obmedzenie oprávnenosti v súlade s článkom 4 ods. 2 písm. b) základného nariadenia. Vzhľadom na podávanie žiadostí v režime on-line kritériá oprávnenosti, podľa ktorých orgán udeľujúci výhody vyberá prijímateľov programu, sú skutočne kombináciou niekoľkých jednoznačných a objektívnych, i keď diskriminačných kritérií (t. j. licencie sa môžu udeľovať iba občanom SAE alebo spoločnostiam, v ktorých domáce kapitálové podiely predstavujú najmenej 51 % a za predpokladu, že zodpovedný vedúci pracovník je domáci občan alebo väčšinu predstavenstva tvoria domáci občania, 25 % zamestnancov by mali byť domáci občania) a niekoľkých podmienok, ktoré nie sú jednoznačne vymedzené (t. j. zriadenie v oblastiach, ktoré určí štátna správa, splnenie programu priemyselného rozvoja krajiny a dohody uzatvorené s arabskými krajinami, splnenie miestnych požiadaviek na spotrebu, konkurencieschopnosť a orientácia na vývoz). V žiadnom predpise sa nevysvetľuje úloha odboru priemyselného rozvoja, o ktorom je zmienka iba v používateľskej príručke vydanej ministerstvom, ale nie vo federálnom zákone, ktorým sa tento program zriaďuje.

(180)

Okrem toho existuje dôkaz, že prideľovanie subvencií nie je automatické. Samotné právne predpisy, podľa ktorých funguje orgán udeľujúci výhody, dávajú ministrovi právomoc urobiť konečné rozhodnutie o udelení priemyselnej licencie bez akéhokoľvek dôkazu, na základe ktorého sa žiadosti môžu schváliť alebo zamietnuť. Okrem toho orgány majú vždy možnosť použiť vlastný úsudok vo veci udelenia alebo zamietnutia žiadosti o oslobodenie od cla.

(181)

So zreteľom na uvedené skutočnosti sa táto subvencia považuje za napadnuteľnú.

(182)

Výška napadnuteľnej subvencie sa vypočíta na základe zvýhodnenia poskytnutého prijímateľovi, o ktorom sa zistilo, že existovalo počas OP, a predstavuje celkovú sumu neuhradeného cla pri dovoze surovín počas OP. Táto výška subvencie (čitateľ) sa rozložila na celkový obrat spoločnosti z predaja príslušného výrobku počas OP.

(183)

Sadzba subvencie stanovená v tomto programe počas OP pre vyvážajúceho výrobcu je 5,02 %.

(184)

Vyvážajúci výrobca fungoval v režime zóny voľného obchodu Ras Al Khaimah od svojho založenia až do mája 2008 a využíval výhody bezcolného dovozu investičného majetku.

(185)

V SAE neexistujú žiadne federálne právne predpisy na reguláciu záležitostí v súvislosti so zriaďovaním a riadením zón voľného obchodu. Každý emirát vydáva svoje vlastné právne predpisy a pravidlá a je zodpovedný za monitorovanie príslušných zón voľného obchodu prostredníctvom colných služieb.

(186)

Neexistujú žiadne konkrétne pravidlá ani obmedzenia oprávnenosti v súvislosti so zriadením spoločnosti v zóne voľného obchodu Ras Al Khaimah: ktorákoľvek domáca alebo čisto zahraničná spoločnosť sa môže usídliť v zóne voľného obchodu.

(187)

Najdôležitejšie výhody, ktoré sú spojené so zriadením spoločnosti v zóne voľného obchodu, sú možnosť dovážať bez cla všetky položky (suroviny, základné a pomocné materiály, medziprodukty, investičný majetok) a rozhodovať o akcionárskej štruktúre spoločnosti bez toho, aby štát vopred ukladal nejaké podmienky. Tovar vyrobený v zóne voľného obchodu sa na účely pôvodu považuje za pochádzajúci zo SAE. Keď sa však presunie zo zóny voľného obchodu na domáci trh v SAE, považuje sa za zahraničný tovar, t. j. pri spustení do voľného obehu sa uplatňujú dovozné clá.

(188)

I keď spoločnosť, ktorá sídli v zóne voľného obchodu, má výhodu bezcolného dovozu a vývozu, colné vyhlásenia musí podávať na príslušnej federálnej colnici v čase dovozu. Spoločnosť si musí zabezpečiť bankovú záruku na colnici na vstupnom mieste dovozu. Dovezený tovar colnica odbaví na základe vstupného/výstupného vyhlásenia. Pri prijatí tovaru na mieste vývozu/dovozu v zóne voľného obchodu miestne príslušný colný orgán skontroluje prijatý tovar a ak je výsledok kontroly vyhovujúci, potvrdí výstupné/vstupné vyhlásenie. Vstupné vyhlásenie, riadne potvrdené colnicou na prijímajúcom kontrolnom mieste sa vráti colnému orgánu v mieste dovozu na účely uvoľnenia bankovej záruky.

(189)

Počas overovacej návštevy sa zistilo, že neexistujú žiadne konkrétne, právne a verejne dostupné kritériá, ktorými sa riadi rozhodovanie orgánu udeľujúceho zvýhodnenie o tom, kto je oprávnený zriadiť svoju spoločnosť v zóne voľného obchodu. Spoločnosť, ktorá sa chce usídliť v zóne voľného obchodu, musí predložiť žiadosť orgánu emirátu Ras Al Khaimah, ale nie sú k dispozícii žiadne právne predpisy ani usmernenia, v ktorých by bolo stanovené, na základe čoho sa žiadosť môže schváliť alebo zamietnuť.

(190)

Pokiaľ ide o existenciu rôznych zón voľného obchodu v SAE pri prešetrovaní sa zistilo, že neexistujú žiadne jednotné právne kritériá, ktorými sa riadi zriaďovanie a riadenie zón voľného obchodu v SAE. Nebol predložený žiadny dôkaz o tom, že všetky zóny voľného obchodu v SAE fungujú na základe rovnakého regulačného rámca a dodržiavajú rovnaké prevádzkové predpisy. Vážne pochybnosti sa objavili aj v súvislosti s tým, či oprávnenie na zriadenie spoločnosti v zóne voľného obchodu by sa mohlo obmedziť na základe určitého druhu hospodárskej činnosti. Na základe poskytnutých informácií sa skutočne zdá, že určité zóny voľného obchodu v SAE sú vyhradené pre určité druhy hospodárskych činnosti (napr. zóna Dubai Auto Free Zone – automobilové centrum, International Media Production Free Zone – výroba médií, Dubai Flower Centre Free Zone – kvetinové centrum atď.).

(191)

Jediný spolupracujúci vyvážajúci výrobca využíval výhody bezcolného dovozu investičného majetku.

(192)

So zreteľom na uvedené skutočnosti sa tento program musí považovať za subvenciu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia, pretože poskytuje finančný príspevok vo forme ušlých štátnych príjmov a zvýhodňuje prijímajúcu spoločnosť.

(193)

Okrem toho je špecifický v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, pretože tieto výhody sú dostupné iba pre spoločnosti v zóne voľného obchodu, t. j. prístup k subvencii je obmedzený na spoločnosti na určitých miestach, ktoré fungujú v režime zóny voľného obchodu. Okrem toho pri prešetrovaní sa zistilo, že udeľovanie statusu zóny voľného obchodu v SAE je na základe voľného posúdenia a neuplatňujú sa pri ňom žiadne nestranné alebo objektívne kritériá, ako sa ustanovuje v článku 4 ods. 2 písm. b). Vzhľadom na to, že neexistujú žiadne federálne právne predpisy, ktorými by sa upravovalo zriaďovanie a riadenie zón voľného obchodu v SAE, každý orgán udeľujúci zvýhodnenia v siedmich emirátoch, ktoré tvoria SAE, udeľuje prístup do zón voľného obchodu podľa svojich vlastných predpisov. Keďže v emiráte Ras Al Khaimah neexistujú žiadne právne predpisy ani usmernenia, príslušný orgán rozhoduje podľa vlastného úsudku o tom, ktorá spoločnosť môže byť oprávnená na vstup do zóny voľného obchodu.

(194)

Okrem toho zvýhodnenie, ktoré vyplýva z neuhradených ciel za dovoz investičného majetku, sa nemôže považovať za prípustný systém návratného cla, lebo sa vzťahuje na investičný majetok, ktorý sa nespotrebuje vo výrobnom procese a preto nepatrí do pôsobnosti prípustných systémov návratného cla, ako sa ustanovuje v prílohe I bode i) základného nariadenia.

(195)

So zreteľom na uvedené skutočnosti sa táto subvencia považuje za napadnuteľnú.

(196)

So zreteľom na to, že spoločnosť bola zriadená v zóne voľného obchodu od založenia zóny v máji 2008, ale výroba PET sa spustila v septembri 2007 a spoločnosť od januára 2008 prevádzkovala svoju výrobu na základe dočasnej priemyselnej licencie podľa federálneho zákona č. 1 z roku 1979, musí sa za subvenciu, ktorú spoločnosť získala počas OP, považovať iba bezcolný dovoz investičného majetku.

(197)

V súlade s článkom 7 ods. 3 základného nariadenia výška subvencie sa vypočítala na základe neuhradeného cla za dovoz investičného majetku za obdobie 15 rokov, čo je minimálna doba odpisovania, ktorá sa zistila vo všetkých troch krajinách zapojených do súčasného prešetrovania v súvislosti s príslušným odvetvím. V súlade so zavedeným postupom sa takto vypočítaná suma, ktorá sa vzťahuje na OP, upraví pripočítaním úroku za toto obdobie s cieľom zistiť celkovú hodnotu zvýhodnenia v čase. Na tento účel sa považovala za vhodnú komerčná úroková sadzba platná v SAE počas OP.

(198)

V súlade s článkom 7 ods. 2 a s článkom 7 ods. 3 základného nariadenia sa táto výška subvencie (ako čitateľ) rozložila na celkový obrat z predaja počas OP, keďže poskytovanie výhody nie je podmienené uskutočnením vývozu.

(199)

Sadzba subvencie stanovená v tomto programe počas OP pre vyvážajúceho výrobcu je 0,11 %.

(200)

Predbežná výška napadnuteľných subvencií v súlade s ustanoveniami základného nariadenia, vyjadrená ad valorem, pre jediného spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu v Spojených arabských emirátoch je 5,13 %.

(201)

V OP podobný výrobok vyrábalo 17 výrobcov z Únie. Výstup z výroby týchto výrobcov sa preto považuje za výrobu Únie v zmysle článku 9 ods. 1 základného nariadenia.

(202)

Z týchto 17 výrobcov 12 spolupracovalo pri prešetrovaní. Zistilo sa, že týchto 12 výrobcov predstavuje prevažnú časť, v tomto prípade viac ako 80 % z celkovej výroby podobného výrobku v Únii. Týchto 12 výrobcov teda tvorí výrobné odvetvie Únie v zmysle článku 9 ods. 1 a článku 10 ods. 6 základného nariadenia, ďalej len „výrobné odvetvie Únie“. Ostatní výrobcovia z Únie sa budú ďalej uvádzať len ako „ostatní výrobcovia z Únie“. Títo ostatní výrobcovia z Únie podnet aktívne nepodporovali alebo s ním nesúhlasili.

(203)

Treba poznamenať, že trh s PET v EÚ je charakteristický pomerne vysokým počtom výrobcov, ktorí zvyčajne patria do väčších zoskupení s ústrediami mimo EÚ. V poslednom čase tento trh prechádza procesom konsolidácie s množstvom prípadov prevzatia a uzavretia prevádzok. Napríklad od roku 2009 boli zatvorené závody na výrobu PET Tergal Fibers (Francúzsko), Invista (Nemecko) a Artenius (Spojené kráľovstvo), zatiaľ čo spoločnosť Indorama prevzala bývalé závody spoločnosti Eastman v Spojenom kráľovstve a v Holandsku.

(204)

Ako sa uvádza v odôvodnení 9, vybrala sa vzorka piatich individuálnych výrobcov, ktorí predstavujú 65 % z predaja všetkých spolupracujúcich výrobcov z Únie. Jedna spoločnosť nedokázala poskytnúť všetky požadované údaje a v dôsledku toho sa vzorka musela zúžiť na štyri spoločnosti, ktoré predstavujú 47 % z celkového predaja všetkých spolupracujúcich výrobcov.

(205)

Spotreba v Únii sa zistila na základe objemov predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie, údajov o objemoch dovozu na trh EÚ, ktoré sa získali od Eurostatu, a údajov o ostatných výrobcoch z Únie z odhadov na základe podnetu.

(206)

Spotreba výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, v Únii sa v období od roku 2006 do OP zvýšila o 11 %. Pri podrobnom pohľade skutočný dopyt vzrástol v roku 2007 o 8 %, v rokoch 2007 a 2008 mierne klesol (o 2 percentuálne body) a v období od roku 2008 do OP vzrástol o 5 percentuálnych bodov.

Tabuľka č. 1

(207)

Komisia skúmala, či dovoz PET z Iránu, Pakistanu a Spojených arabských emirátov by sa mal hodnotiť súhrnne v súlade s článkom 8 ods. 3 základného nariadenia.

(208)

Pokiaľ ide o vplyv dovozu s pôvodom v SAE, Iráne a Pakistane, pri prešetrovaní sa ukázalo, že subvenčné rozpätia presiahli hranicu de minimis, ako sa vymedzuje v článku 14 ods. 5 základného nariadenia, a objem subvencovaného dovozu z týchto krajín nebol zanedbateľný v zmysle článku 10 ods. 9 základného nariadenia.

(209)

Pokiaľ ide o podmienky hospodárskej súťaže medzi dovozom z Iránu, Pakistanu a Spojených arabských emirátov a podobným výrobkom, pri prešetrovaní sa zistilo, že výrobcovia z týchto krajín využívajú rovnaké predajné kanály a predávajú podobným kategóriám zákazníkov. Okrem toho pri prešetrovaní sa tiež ukázalo, že dovoz z týchto krajín mal v posudzovanom období vzostupný vývoj.

(210)

So zreteľom na uvedené skutočnosti sa predbežne usúdilo, že všetky kritériá stanovené v článku 8 ods. 3 základného nariadenia sú splnené a že dovoz z Iránu, Pakistanu a Spojených arabských emirátov by sa mal skúmať súhrnne.

(211)

Objem subvencovaného dovozu príslušného výrobku do EÚ stúpol viac ako päťnásobne v období od roku 2006 do OP a v OP dosiahol 304 202 ton. Konkrétne dovoz z príslušných krajín sa zvýšil o 20 % v rokoch 2006 – 2007, potom o 270 percentuálnych bodov v roku 2008 v porovnaní s rokom 2007 a ešte o 154 percentuálnych bodov v období od roku 2008 do OP.

Tabuľka č. 2

(212)

Podiel na trhu, ktorý tvorí subvencovaný dovoz z príslušných krajín, bol 2,1 % v roku 2006 a v posudzovanom období vzrástol stabilne o 8 percentuálnych bodov. Konkrétne stúpol o 0,2 percentuálnych bodov v rokoch 2006 – 2007, o ďalších 5,3 percentuálnych bodov v rokoch 2007 – 2008 a o 2,6 percentuálnych bodov v období od roku 2008 do OP. V OP podiel subvencovaného dovozu z príslušných krajín na trhu tvoril 10,2 %.

(213)

Treba poznamenať, že SAE vstúpili na trh až v roku 2007, ale rýchlo sa im podarilo získať významný podiel na trhu.

(214)

Priemerná cena dovozu sa znížila o 14 % v posudzovanom období, pričom k najväčšiemu poklesu došlo v období od roku 2008 do OP. Konkrétne priemerná cena klesla o 1 % v roku 2007, v roku 2008 zostala blízko tejto úrovne a v OP klesla o ďalších 13 percentuálnych bodov.

Tabuľka č. 3

(215)

Vzhľadom na skutočnosť, že ceny a náklady na príslušný výrobok v OP podliehali značnému kolísaniu, údaje o predajných cenách a nákladoch sa zbierali štvrťročne a výpočty podhodnotenia a predaja pod cenu sa vykonávali jedenkrát za štvrťrok.

(216)

Na účely analýzy cenového podhodnotenia sa porovnávali vážené priemerné predajné ceny výrobného odvetvia Únie pre neprepojených zákazníkov na trhu Únie, upravené na úroveň zo závodu, so zodpovedajúcimi váženými priemernými cenami dovozu z príslušných krajín pre prvého nezávislého zákazníka na trhu Únie, stanovenými na základe cien CIF, náležite upravenými vzhľadom na náklady po dovoze a na rozdiel v úrovni obchodovania.

(217)

Pri porovnaní sa ukázalo, že počas OP subvencovaným dovozom s pôvodom v SAE, ktorý sa predával v Únii, sa podhodnotil tovar výrobného odvetvia Únie o 3,9 %. Subvencovaným dovozom s pôvodom v Iráne, ktorý sa predával v Únii, sa podhodnotil tovar výrobného odvetvia Únie o 3,2 %. Subvencovaným dovozom s pôvodom v Pakistane, ktorý sa predával v Únii, sa podhodnotil tovar výrobného odvetvia Únie o 1,4 %. Vážené priemerné rozpätie podhodnotenia zo strany príslušných krajín počas OP je 3,2 %.

(218)

Podľa článku 8 ods. 4 základného nariadenia v rámci preskúmania vplyvu subvencovaného dovozu na výrobné odvetvie Únie sa posúdili všetky hospodárske faktory a indexy, ktoré ovplyvňovali stav výrobného odvetvia Únie v priebehu posudzovaného obdobia.

(219)

Ako sa už uviedlo, vzhľadom na veľký počet výrobcov z Únie sa musel použiť výber vzorky. Na účely analýzy ujmy sa stanovili ukazovatele ujmy na týchto dvoch úrovniach:

(220)

Výroba v Únii klesla o 4 % od roku 2006 do OP. Konkrétne v roku 2007 sa zvýšila o 5 % približne na 2 570 000 ton, alebo prudko klesla o 10 percentuálnych bodov v roku 2008 v porovnaní s rokom 2007 a mierne vzrástla o 1 percentuálny bod v období od roku 2008 do OP, keď dosiahla okolo 2 300 000 ton.

Tabuľka č. 4

(221)

Výrobná kapacita výrobcov z Únie vzrástla o 15 % počas posudzovaného obdobia. Konkrétne sa zvýšila o 1 % v roku 2007, o ďalších 5 percentuálnych bodov roku 2008 a dokonca o ďalších 9 percentuálnych bodov v OP.

Tabuľka č. 5

(222)

Využitie kapacity bolo 83 % v roku 2006, v roku 2007 sa zvýšilo na 87 %, ale potom kleslo na 75 % v roku 2008 a až na 69 % v OP. V klesajúcej miere využitia v roku 2008 a v OP sa prejavuje zníženie výroby a zvýšenie výrobnej kapacity v tomto období.

(223)

Objem predaja výrobcov z Únie neprepojeným zákazníkom na trhu EÚ v posudzovanom období mierne klesol. Predaj vzrástol o 5 % v roku 2007, ale v ďalšom roku sa mierne znížil pod úroveň z roku 2006 a v OP bol o 3 % nižší ako v roku 2006, na úrovni okolo 2 100 000 ton. Vzhľadom na obmedzený objem zásob vo vývoji predaja sa presne odráža vývoj vo výrobe.

Tabuľka č. 6

(224)

V posudzovanom období výrobcovia z Únie stratili 10 percentuálnych bodov z podielu na trhu, ktorý klesol z 85 % v roku 2006 na 75 % v OP. Táto strata podielu na trhu je dôsledkom toho, že napriek zvýšeniu spotreby sa predaj výrobného odvetvia Únie znížil o 3 % v posudzovanom období. Treba poznamenať, že tento klesajúci vývoj sa zistil u výrobcov z Únie zahrnutých do vzorky.

Tabuľka č. 7

(225)

V období od roku 2006 do OP, keď spotreba Únie stúpla o 11 %, objem predaja výrobcov z Únie na trhu Únie sa znížil o 3 % a podiel výrobcov z Únie na trhu klesol o 10 percentuálnych bodov. Na druhej strane podiel subvencovaného dovozu na trhu v rovnakom období sa zvýšil z 2,1 % na 10,2 %. Preto sa dospelo k záveru, že výrobcom z Únie sa nepodarilo využiť výhody rastu trhu.

(226)

Úroveň zamestnanosti u výrobcov z Únie vykázala pokles o 15 % v období od roku 2006 do OP. Konkrétne počet zamestnancov sa značne znížil z 2 400 v roku 2006 na 2 100 v roku 2007, t. j. o 13 % a v roku 2008 a v OP zostala na približne na rovnakej úrovni. V poklese v roku 2007 sa prejavuje snaha mnohých výrobcov z EÚ o reštrukturalizáciu.

Tabuľka č. 8

(227)

Produktivita pracovnej sily u výrobcov z Únie, ktorá sa meria ako objem výroby (v tonách) na osobu za rok, sa zvýšila v posudzovanom období o 12 %. Odráža sa v tom skutočnosť, že výroba klesala pomalšie ako úroveň zamestnanosti a poukazuje to na vyššiu efektívnosť výrobcov z Únie. Osobitne výrazné je to v roku 2007, keď sa produktivita zvýšila, zatiaľ čo zamestnanosť klesla a produktivita bola o 21 % vyššia ako v roku 2006.

Tabuľka č. 9

(228)

Priemerné ročné predajné ceny výrobcov z Únie na trhu Únie pre neprepojených zákazníkov zostali na stabilnej úrovni v rokoch 2006 – 2008 vo výške okolo 1 100 EUR za tonu. V OP sa ročná priemerná predajná cena znížila o 12 % a dosiahla 977 EUR za tonu. V priemerných ročných predajných cenách sa síce nezohľadňuje mesačné, či dokonca denné kolísanie ceny PET na európskom (a svetovom) trhu, ale považujú sa za dostatočný ukazovateľ na sledovanie vývoja počas posudzovaného obdobia. Predajné ceny PET zvyčajne zodpovedajú cenovému vývoju hlavných surovín na jeho výrobu (hlavne rafinovanej kyseliny tereftalovej a monoetylénglykolu), ktoré tvoria až 80 % z celkových nákladov na PET.

Tabuľka č. 10

(229)

Ako sa už uviedlo, tovar predávaný výrobným odvetvím Únie bol cenovo podhodnotený subvencovaným dovozom z príslušných krajín.

(230)

Vzhľadom na objem, podiel na trhu a ceny dovozu z príslušných krajín vplyv skutočných subvenčných rozpätí na výrobné odvetvie Únie sa nemôže považovať za zanedbateľný. Je dôležité pripomenúť, že od roku 2002 platili antidumpingové opatrenia proti dovozu PET z Indie, Indonézie, Kórejskej republiky, Malajzie, Taiwanu, Thajska a od roku 2004 z Čínskej ľudovej republiky. Od roku 2000 platili aj vyrovnávacie opatrenia proti dovozu z Indie. Vzhľadom na to, že v posudzovanom období pri tomto prešetrovaní výrobné odvetvie Únie stratilo podiel na trhu a stúpli jeho straty, nemožno zaznamenať žiadne skutočné prekonanie vplyvu dumpingu a subvencovania a usudzuje sa, že výroba Únie bude ďalej zraniteľná pôsobením poškodzujúcich vplyvov každého subvencovaného dovozu na trh Únie.

(231)

Úroveň konečného stavu zásob výrobcov zahrnutých do vzorky klesla od roku 2006 do OP o 22 %. Treba poznamenať, že zásoby tvoria menej ako 5 % z ročnej výroby a preto význam tohto ukazovateľa je pri analýze ujmy obmedzený.

Tabuľka č. 11

(232)

Ročné mzdové náklady sa zvýšili o 11 % v rokoch 2006 – 2007, potom v roku 2008 klesli o 2 percentuálne body v porovnaní s rokom 2007 a v OP o ďalších 9 percentuálnych bodov v porovnaní s rokom 2008 a dosiahli rovnakú úroveň ako v roku 2006. Celkove teda mzdové náklady zostali na stabilnej úrovni.

Tabuľka č. 12

(233)

V posudzovanom období ziskovosť predaja podobného výrobku výrobcov zahrnutých do vzorky na trhu EÚ neprepojeným zákazníkom, vyjadrená ako percento z čistého predaja, zostala záporná a dokonca klesla zo – 6,9 % na – 7,5 %. Konkrétne sa situácia vzhľadom na ziskovosť výrobcov zahrnutých do vzorky zlepšila v roku 2007, keď čisté straty tvorili iba – 1,5 % z čistého predaja, ale straty sa prudko zvýšili v roku 2008 na – 9,3 %. Táto situácia sa mierne zlepšila v OP.

Tabuľka č. 13

(234)

Návratnosť investícií, vyjadrená ako zisk v percentách z čistej účtovnej hodnoty investícií, približne zodpovedala vývoju ziskovosti. Vzrástla z úrovne – 9,6 % v roku 2006 na – 3,1 % v roku 2007. Klesla na – 16,8 % v roku 2008 a znova vzrástla v OP na – 12,3 %. Celkovo návratnosť investícií zostala záporná a v posudzovanom období sa zhoršila o 2,7 percentuálnych bodov.

(235)

Čistý peňažný tok z hospodárskych činností bol v roku 2006 záporný vo výške 18,5 miliónov EUR. Značne sa zvýšil v roku 2007, keď sa zmenil na kladný vo výške 19,5 miliónov EUR, ale v roku 2008 sa výrazne zhoršil (– 42 miliónov EUR) a v OP dosiahol zápornú hodnotu – 11 miliónov EUR. Celkove sa v posudzovanom období peňažný tok zlepšil, i keď zostal záporný.

(236)

Neexistovali žiadne náznaky, že by výrobné odvetvie Únie malo problémy so zvyšovaním kapitálu, najmä v dôsledku toho, že niektorí výrobcovia sú začlenení do väčších zoskupení.

Tabuľka č. 14

(237)

Ročné investície spoločností zahrnutých do vzorky do výroby podobného výrobku sa v rokoch 2006 – 2007 znížili o 34 %, v rokoch 2007 – 2008 o ďalších 59 percentuálnych bodov a potom v OP mierne klesli v porovnaní s rokom 2008. Celkove investície v posudzovanom období klesli o 96 %. Tento prudký pokles sa čiastočne dá vysvetliť tým, že v roku 2006 a 2007 sa zabezpečili nové výrobné linky s cieľom zvýšiť kapacitu.

Tabuľka č. 15

(238)

Analýza makroekonomických údajov ukazuje, že výrobcovia z Únie znížili svoju výrobu a predaj v posudzovanom období. I keď zaznamenaný pokles sám osebe nebol dramatický, je potrebné ho vidieť v súvislosti so zvýšeným dopytom v období od roku 2006 do OP, ktorý viedol k poklesu podielu výrobcov z Únie na trhu o 10 percentuálnych bodov na 75 %.

(239)

Súčasne príslušné mikroekonomické ukazovatele vypovedajú o jednoznačnom zhoršení hospodárskej situácie výrobcov z Únie zahrnutých do vzorky. Ziskovosť a návratnosť investícií zostala záporná a celkove naďalej klesala v období od roku 2006 do OP. Peňažný tok, napriek celkove priaznivému vývoju, zostal v OP tiež záporný.

(240)

S prihliadnutím na uvedené skutočnosti sa dospelo k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo významnú ujmu v zmysle článku 8 ods. 4 základného nariadenia.

(241)

V súlade s článkom 8 ods. 5 a s článkom 8 ods. 6 základného nariadenia Komisia preskúmala, či subvencovaný dovoz spôsobil ujmu výrobnému odvetviu Únie v takej miere, ktorú možno označiť ako značnú. Skúmali sa aj známe faktory, iné ako subvencovaný dovoz, ktoré by mohli súčasne poškodzovať výrobné odvetvie Únie, aby sa zabezpečilo, že prípadná ujma spôsobená týmito inými faktormi sa nebude vzťahovať na subvencovaný dovoz.

(242)

V období od roku 2006 do OP objem subvencovaného dovozu príslušného výrobku vzrástol viac ako päťnásobne na 304 200 ton a jeho podiel na trhu takmer o 8 percentuálnych bodov (z 2,1 % na 10,2 %). Výrobné odvetvie Únie súčasne prišlo o takmer 10 percentuálnych bodov z podielu na trhu (z 84,9 % na 72,1 %). Priemerná cena tohto dovozu v období od roku 2006 do OP klesla a zostala nižšia, ako je priemerná cena výrobcov z Únie.

(243)

Ako sa uvádza v odôvodnení 217, cenové podhodnotenie subvencovaného dovozu bolo v priemere 3,2 %. I keď toto cenové podhodnotenie bolo nižšie ako 4 %, nemôže sa považovať za bezvýznamné vzhľadom na to, že PET je tovar a hospodárska súťaž prebieha hlavne na základe ceny.

(244)

Iránsky vývozca tvrdil, že iránsky dovoz PET nemohol spôsobiť výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu, pretože úroveň dovozu len okrajovo prevýšila minimálnu prahovú hopdnotu pre dovoz. Dovoz z Iránu počas OP však zodpovedal trhovému podielu 1,9 %, čo prevyšuje minimálnu prahovú hodnotu stanovenú v základnom nariadení. Okrem toho iránske dovozné ceny cenovo podhodnocovali tovar predávaný výrobným odvetvím Únie. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa argument iránskeho vývozcu zamieta.

(245)

Vzhľadom na podhodnotenie tovaru výrobného odvetvia Únie dovozom z príslušných krajín sa usudzuje, že týmto subvencovaným dovozom sa vyvíjal tlak na znižovanie cien, čím sa zabraňovalo výrobnému odvetviu Únie udržať jeho predajné ceny na takej úrovni, ktorá by bola potrebná na pokrytie nákladov a realizáciu zisku. Preto sa usudzuje, že existuje príčinná súvislosť medzi týmto dovozom a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(246)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že celá ujma bola dôsledkom slabej vývoznej aktivity výrobcov z Únie. Ako možno vidieť v uvedenej tabuľke, objem vývozu výrobného odvetvia Únie v posudzovanom období vzrástol o 11 %. Úroveň cien vývozu v tom istom období klesla o 10 %, čo viedlo k stabilnej cene vývozného predaja v posudzovanom období. Neexistujú teda žiadne náznaky, že by výkonnosť vývozu prispela k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

Tabuľka č. 16

(247)

Ďalšia zainteresovaná strana tvrdila, že ceny výrobného odvetvia Únie na trhu EÚ boli umelo zdvihnuté nahor. Svoje tvrdenie podporila skutočnosťou, že ceny na trhu EÚ zostali stabilné, zatiaľ čo ceny vývozného predaja klesli. Prešetrovanie však ukázalo, že priemerné ročné predajné ceny výrobného odvetvia Únie na trhu EÚ klesli v posudzovanom období o 12 % v súlade s poklesom cien vývozu v tom istom období. Preto sa tento argument zamieta.

(248)

Kórejská republika podlieha antidumpingovým clám od roku 2000. Dve kórejské spoločnosti však podliehajú nulovému clu a pri prešetrovaní sa zistilo, že dovoz z Kórejskej republiky zostáva na vysokej úrovni a v posudzovanom období značne stúpol. Dovoz z Kórey vzrástol takmer o 150 % v období od roku 2006 do OP a jej zodpovedajúci podiel na trhu sa zvýšil z 3,5 % v roku 2006 na 7,7 % v OP.

Tabuľka č. 17

(249)

Priemerná cena dovozu z Kórey zostala vo všeobecnosti trochu nižšia ako priemerné ceny výrobcov z Únie. Kórejské ceny však boli vyššie ako priemerné ceny z príslušných krajín. Preto i keď sa nedá vylúčiť, že dovozom z Kórejskej republiky sa prispelo k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, jeho príspevok bol len obmedzený a usudzuje sa, že tento dovoz nenarušil príčinnú súvislosť, ktorá sa zistila vzhľadom na subvencovaný dovoz z príslušných krajín.

(250)

Iránsky vývozca tvrdil, že akékoľvek zvýšenie iránskeho dovozu nastalo v dôsledku poklesu dovozu z Južnej Kórey, takže sa neuskutočnilo na úkor európskych výrobcov. Z údajov Eurostatu však vidno, že v posudzovanom období sa objem dovozu z oboch krajín stabilným spôsobom paralelne zvyšoval. Nemožno preto dospieť k záveru, že dovoz z Iránu jednoducho nahradil dovoz z Južnej Kórey.

(251)

Dovoz z iných krajín bol v priemere za ceny podstatne vyššie ako priemerné predajné ceny výrobcov z Únie. Okrem toho tento dovoz v posudzovanom období stratil podiel na trhu. Preto sa tento dovoz nepovažuje za možnú príčinu ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

Tabuľka č. 18

(252)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, bola dôsledkom hospodárskej súťaže zo strany nespolupracujúcich výrobcov z Únie. Päť výrobcov z Únie nespolupracovalo pri tomto konaní. Jeden z nich zastavil výrobu už v OP, zatiaľ čo druhí dvaja tak urobili krátko potom. Objem predaja nespolupracujúcich výrobcov sa odhadol podľa informácií predložených v podnete. Na základe dostupných informácií sa zdá, že títo výrobcovia prišli o svoj podiel na trhu počas posudzovaného obdobia, pričom tento klesol z 20,5 % v roku 2006 na 16 % v OP. Pri prešetrovaní sa nepreukázalo, že by správanie týchto výrobcov narušilo príčinnú súvislosť medzi subvencovaným dovozom a ujmou, ktorá sa zistila vo výrobnom odvetví Únie.

Tabuľka č. 19

(253)

Finančná a hospodárska kríza v roku 2008 viedla k rastu trhu, ktorý bol nižší ako sa predpokladalo, a nezvyčajný v porovnaní so začiatkom 21. storočia, keď sa zaznamenala ročná miera rastu okolo 10 %. Po prvýkrát došlo k zníženiu dopytu po PET v roku 2008. To malo jednoznačne vplyv na celkovú výkonnosť výrobného odvetvia Únie.

(254)

Záporný vplyv hospodárskeho poklesu a zníženia dopytu však ešte zosilnel pri zvýšení subvencovaného dovozu z príslušných krajín, ktorým sa cenovo podhodnotil tovar výrobného odvetvia Únie. Aj keby sa hospodársky pokles považoval za príspevok k ujme v období, ktoré začalo v poslednom štvrťroku 2008, nijako to neoslabí poškodzujúce škodlivé vplyvy subvencovaného dovozu za nízke ceny na trh EÚ počas celého posudzovaného obdobia. Dokonca aj v situácii klesajúceho predaja by výrobné odvetvie Únie malo byť schopné udržať prijateľnú úroveň cien a tým obmedziť záporné vplyvy poklesu rastu spotreby, ale iba vtedy, keby neexistovala nekalá hospodárska súťaž na trhu zo strany dovozu za nízke ceny.

(255)

Hospodársky pokles nemal tiež vôbec žiadny vplyv na ujmu, ktorá vznikla a bola zaznamenaná už skôr ako v poslednom štvrťroku 2008.

(256)

Preto sa hospodársky pokles musí považovať za parameter, ktorý prispel k ujme výrobného odvetvia Únie až od posledného štvrťroka 2008, a vzhľadom na jeho celosvetový charakter sa nemôže považovať za dôvod narušenia príčinnej súvislosti medzi ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, a subvencovaným dovozom z príslušných krajín.

(257)

Niektoré zainteresované strany namietali, že ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, je spôsobená predovšetkým nepriaznivou polohou niektorých výrobcov z Únie (napr. ďaleko od prístavov, čím vznikajú ďalšie nadbytočné náklady na dopravu surovín, ako aj hotového výrobku).

(258)

Pokiaľ ide o túto námietku, uznáva sa, že umiestnenie v lokalite, ktorá nie je ľahko dostupná pomerne lacnými dopravnými prostriedkami, má určité nevýhody pokiaľ ide o náklady na dodávky surovín od dodávateľov a na dodávky hotového výrobku zákazníkom. Pri prešetrovaní a na základe overených údajov od výrobcov z Únie zahrnutých do vzorky (dvaja z nich pôsobia v blízkosti prístavu a dvaja ďalej vo vnútrozemí) sa však nepreukázal žiadny významný vzájomný vzťah medzi geografickou polohou a hospodárnosťou výrobcov z Únie. V skutočnosti sa zistená ujma týkala iba výrobcov, ktorí pôsobia v blízkosti prístavu.

(259)

Preto sa dospelo k záveru, že geografická poloha nijako významne neprispieva k ujme, ktorú vo veľkej miere utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(260)

Niektoré zainteresované strany namietali, že celá ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, je spôsobená tým, že mnohí výrobcovia z Únie nie sú vertikálne integrovaní (pokiaľ ide o výrobu rafinovanej kyseliny tereftalovej) a so svojimi nákladmi sú teda vo výraznej nevýhode oproti integrovaným dovozcom. Na základe overených údajov od výrobcov z Únie zahrnutých do vzorky sa však nepreukázal žiadny významný vzájomný vzťah medzi vertikálnou integráciou výroby rafinovanej kyseliny tereftalovej a hospodárnosťou výrobcov z Únie.

(261)

Preto sa dospelo k záveru, že nedostatočná vertikálna integrácia výroby rafinovanej kyseliny tereftalovej neprispela k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(262)

Časová zhoda medzi nárastom subvencovaného dovozu z príslušných krajín, zvýšením podielov na trhu a zisteným podhodnotením na jednej strane a zhoršením situácie výrobcov v Únii na strane druhej vedie k záveru, že subvencovaný dovoz spôsobil významnú ujmu výrobnému odvetviu Únie v zmysle článku 8 ods. 5 základného nariadenia.

(263)

Analyzovali sa aj ďalšie faktory, ale nezistilo sa, že by boli narušili príčinnú súvislosť medzi vplyvmi subvencovaného dovozu a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Dovoz z Kórejskej republiky mohol prispieť k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, ale vzhľadom na nízky rozdiel medzi cenou tohto dovozu a cenou na trhu Únie sa nepovažuje za dôvod narušenia príčinnej súvislosti, ktorá sa zistila pri subvencovanom dovoze z príslušných krajín. Vzhľadom na klesajúci podiel na trhu a vysokú úroveň cien neexistuje žiadny dôkaz o tom, že dovoz z iných tretích krajín prispel k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Okrem toho žiadny iný známy faktor, t. j. výkonnosť vývozu výrobného odvetvia Únie, hospodárska súťaž zo strany iných výrobcov z Únie, hospodársky pokles, geografická poloha a nedostatočná vertikálna integrácia, neprispel k ujme výrobného odvetvia Únie v takej miere, že by spôsobil narušenie príčinnej súvislosti.

(264)

Na základe uvedenej analýzy, pomocou ktorej sa riadne rozlíšili a oddelili účinky všetkých známych faktorov, ktoré majú vplyv na situáciu výrobného odvetvia Únie, od poškodzujúceho vplyvu subvencovaného dovozu, dospelo sa k predbežnému záveru, že dovoz z príslušných krajín spôsobil významnú ujmu výrobnému odvetviu Únie v zmysle článku 8 ods. 5 základného nariadenia.

(265)

V súlade s článkom 31 základného nariadenia Komisia preskúmala, či napriek záverom o subvencovaní, ujme a príčinných súvislostiach neexistujú závažné dôvody, ktoré by viedli k záveru, že nie je v záujme Únie prijať opatrenia v tomto konkrétnom prípade. Na tento účel a podľa článku 31 ods. 1 základného nariadenia Komisia posúdila pravdepodobný vplyv možných opatrení na všetky zúčastnené strany, ako aj pravdepodobné dôsledky neprijatia opatrení.

(266)

Komisia zaslala dotazníky nezávislým dovozcom, dodávateľom surovín, používateľom a ich združeniam. Celkove bolo odoslaných viac ako 50 dotazníkov, ale iba 13 vyplnených prišlo v stanovených časových lehotách. Okrem toho 22 používateľov sa ozvalo neskôr počas konania listami, v ktorých vyjadrili svoj nesúhlas s akýmikoľvek možnými opatreniami v tomto prípade.

(267)

Predpokladá sa, že uložením opatrení na dovoz z príslušných krajín ba sa zabránilo ďalšej deformácii trhu, tlaku na ceny a obnovila by sa spravodlivá hospodárska súťaž. Tým by spätne poskytla výrobnému odvetviu Únie možnosť zlepšiť svoju situáciu prostredníctvom vyšších cien, zvýšenia objemov predaja a podielu na trhu.

(268)

Ak sa opatrenia nezavedú, predpokladá sa, že dovoz z príslušných krajín sa bude naďalej zvyšovať za nízke ceny, ktorými sa cenovo podhodnotí tovar výrobného odvetvia Únie. V takom prípade by výrobné odvetvie Únie nemalo možnosť zlepšiť svoju situáciu. Vzhľadom na zlý finančný stav výrobného odvetvia Únie sa očakáva viac prípadov zatvorenia prevádzok s následným poklesom zamestnanosti.

(269)

Nič nenaznačuje tomu, že by záujmy ostatných výrobcov z Únie, ktorí pri prešetrovaní aktívne nespolupracovali, boli iné ako záujmy uvedené vzhľadom na výrobné odvetvie Únie.

(270)

Iránska spoločnosť argumentovala, že uloženie opatrení nepomôže výrobnému odvetviu Únie, pretože to povedie len k ďalším investíciám v iných vyvážajúcich krajinách. Tento argument nemožno akceptovať, pretože keby sa logicky rozvinul, znamenalo by to, že vyrovnávacie opatrenia by nikdy nebolo možné uložiť na výrobky, v prípade ktorých možno investície presunúť do iných krajín. Takisto by to znamenalo popieranie ochrany pred nekalými obchodnými praktikami len v dôsledku možnej novej konkurencie z iných tretích krajín.

(271)

Tá istá zainteresovaná strana tvrdila, že akékoľvek opatrenia nemôžu napraviť štrukturálnu konkurenčnú nevýhodu výrobného odvetvia EÚ v oblasti PET v porovnaní s tým istým výrobným odvetvím v Ázii a na Blízkom Východe. Tento argument však nebol dostatočne podložený. Je potrebné uviesť, že niektorí výrobcovia Únie vybraní do vzorky, ktorí sú vertikálne integrovaní, sa zároveň nachádzajú v ťažkej finančnej situácii. Okrem toho aj keby sa pripustila možnosť existencie konkurenčných výhod (napr. lacnejší prístup k surovine), vyvážajúci výrobcovia stále dostávali napadnuteľné subvencie.

(272)

Preto sa predbežne dospelo k záveru, že uloženie vyrovnávacích opatrení by bolo jednoznačne v záujme výrobného odvetvia Únie.

(273)

Ako sa už uviedlo, u neprepojených dovozcov sa uplatnil výber vzorky a z dvoch spoločností zahrnutých do vzorky iba jeden sprostredkovateľ dovozu (Global Services International, ďalej len „G.S.I.“) v plnej miere spolupracoval pri prešetrovaní a predložil vyplnený dotazník. Dovoz, ktorý priznal spolupracujúci sprostredkovateľ dovozu, predstavuje značnú časť celkového dovozu z príslušných krajín v OP. Provízie za dovoz PET tvoria hlavnú časť obchodu G.S.I. Vzhľadom na to, že tento sprostredkovateľ pracuje za províziu, nepredpokladá sa, že by uloženie akýchkoľvek ciel malo výrazný vplyv na jeho výkonnosť, pretože každé skutočné zvýšenie dovozných cien by zrejme znášali jeho zákazníci.

(274)

Žiadny iný dovozca nepredložil žiadne súvisiace informácie. Vzhľadom na to, že dovoz z iných krajín, pre ktoré v súčasnosti platia antidumpingové a/alebo vyrovnávacie opatrenia, nezastavili svoj dovoz, a keďže dovoz je možný aj z krajín, pre ktoré nie sú zavedené žiadne opatrenia na ochranu obchodu (napr. Omán, USA, Brazília), usudzuje sa, že dovozcovia môžu dovážať z týchto krajín.

(275)

V súlade s tým sa predbežne dospelo k záveru, že uloženie dočasných opatrení neovplyvní vo významnej miere záujem dovozcov v EÚ.

(276)

Traja dodávatelia surovín (dvaja dodávatelia rafinovanej kyseliny tereftalovej a jeden dodávateľ monoetylénglykolu) spolupracovali pri prešetrovaní a predložili vyplnené dotazníky v stanovenej lehote. Počet pracovníkov zamestnaných v ich európskych závodoch, ktorí pracujú vo výrobe rafinovanej kyseliny tereftalovej/monoetylénglykolu, bol približne 700.

(277)

Spolupracujúci výrobcovia rafinovanej kyseliny tereftalovej tvoria približne 50 % z nákupov rafinovanej kyseliny tereftalovej zo strany výrobcov z Únie zahrnutých do vzorky. Výrobcovia rafinovanej kyseliny tereftalovej sú vo veľkej miere závislí od stavu výrobcov PET, ktorí predstavujú ich hlavných zákazníkov. Nízke ceny PET sa premietajú do nižších cien rafinovanej kyseliny tereftalovej a do nižších rozpätí pre výrobcov rafinovanej kyseliny tereftalovej. Treba poznamenať, že prebieha antidumpingové a protisubvenčné prešetrovanie, ktoré sa týka dovozu rafinovanej kyseliny tereftalovej s pôvodom v Thajsku, a to znamená, že výrobcovia rafinovanej kyseliny tereftalovej z EÚ možno čelia aj nekalej hospodárskej súťaži zo strany thajského dovozu. Preto sa usudzuje, že uložením opatrení proti subvencovanému dovozu PET by sa zvýhodnili výrobcovia rafinovanej kyseliny tereftalovej.

(278)

U spolupracujúceho dodávateľa monoetylénglykolu tvorí monoetylénglykol menej ako 10 % z jeho celkového obratu. Treba poznamenať, že pokiaľ ide o monoetylénglykol, výroba PET nie je ani jediným, ani hlavným možným spôsobom jeho použitia, a výrobcovia monoetylénglykolu sú menej závislí od situácie vo výrobe PET. Ťažkosti vo výrobe PET však môžu mať určitý obmedzený vplyv aj na dodávateľov monoetylénglykolu, aspoň v krátkodobom až strednodobom horizonte.

(279)

So zreteľom na uvedené skutočnosti sa predbežne dospelo k záveru, že uloženie opatrení proti subvencovanému dovozu z príslušných krajín by bolo v záujme dodávateľov surovín.

(280)

PET, ktorý je predmetom tohto konania (t. j. s viskozitou 78 ml/g alebo vyššou, tzv. „fľašková kvalita“), sa väčšinou používa na výrobu fliaš na vodu a iné nápoje. Jeho použitie na výrobu iných obalov (na tuhé potraviny alebo pracie prostriedky) a na výrobu fólií je vo vývoji, ale zostáva pomerne obmedzené. Fľaše z PET sa vyrábajú vo dvoch etapách: i) najprv sa vyrobí predbežný výlisok vstrekovaním PET do formy a ii) potom sa predbežný výlisok zohreje a vyfúkne do tvaru fľaše. Výroba fliaš môže byť ucelený proces (t. j. jedna spoločnosť kúpi PET, vyrobí predbežný výlisok a vyfúkne ho do tvaru fľaše) alebo obmedzený na druhú etapu (vyfúknutie predbežného výlisku do tvaru fľaše). Predbežné výlisky sa môžu pomerne ľahko prepravovať, keďže sú malé a kompaktné, zatiaľ čo prázdne fľaše sú labilné a kvôli veľkosti je ich preprava veľmi drahá.

(281)

PET fľaše sa plnia vodou a/alebo inými nápojmi v plniacich firmách (ďalej len „plniči fliaš“). Plniace firmy sú často zapojené do obchodovania s PET, či už prostredníctvom integrovaných prevádzok na výrobu fliaš alebo prostredníctvom dojednaní o poplatkoch so spracovateľmi a/alebo výrobcami fliaš v subdodávateľskom vzťahu, pre ktorých vyjednávajú cenu PET s výrobcom (soft tolling – mäkké poplatky) alebo dokonca kupujú PET za svoje vlastné fľaše (hard tolling – tvrdé poplatky).

(282)

Preto možno rozlíšiť dve skupiny používateľov:

(283)

Výrobcovia predbežných výliskov sú hlavní používatelia PET fľaškovej kvality. Štyria spracovatelia, ktorí tvorili 16 % zo spotreby Únie v OP, v plnej miere spolupracovali pri prešetrovaní (t. j. predložili vyplnené dotazníky v časových lehotách). Ako už bolo uvedené, značný počet spracovateľov sa prihlásil neskôr počas konania a vyjadril svoj nesúhlas, ale neposkytol žiadne overiteľné údaje o svojej spotrebe. Spolupracujúci sprostredkovateľ dovozu pri vypočutí tvrdil, že viac ako 80 % používateľov v EÚ nesúhlasí s opatreniami. Táto informácia však nebola dostatočne zdôvodnená a nedala sa overiť.

(284)

Združenie, ktoré zastupuje európskych spracovateľov plastov, pri vypočutí tvrdilo, že k tomuto konaniu zaujíma nestranné stanovisko. I keď niektorí členovia by nesúhlasili so žiadnymi opatreniami, súčasná úroveň cien PET na európskom trhu nie je udržateľná pre spoločnosti na recykláciu PET. Spoločnosti na recykláciu PET (takisto zastúpené združením európskych spracovateľov plastov) by vystupovali v prospech opatrení. V neskoršom štádiu prešetrovania však združenie zmenilo svoj postoj a vyjadrilo nesúhlas s uložením opatrení. Združenie tvrdilo, že uložením opatrení by sa nadmerne zvýšili náklady výrobného odvetvia európskych spracovateľov plastov, ktoré pozostáva najmä z malých a stredných podnikov (MSP). Združenie argumentovalo, že tieto MSP by nedokázali implementovať vyššie ceny PET, čo by ich nútilo buď ukončiť činnosť, alebo presídliť sa mimo EÚ. Tieto tvrdenia sa v tomto štádiu riadne nepodložili.

(285)

Celkový počet zamestnancov, ktorí pracujú u spolupracujúcich spracovateľov, bol 1 300 ľudí, zatiaľ čo počet pracovníkov, ktorý priznali spracovatelia, ktorí sa prihlásili neskôr počas konania, by dosiahol ďalších 6 000 ľudí. Sprostredkovateľ dovozu a jeho zákazníci pri vypočutí uviedli, že úroveň zamestnanosti u spracovateľov je približne 20 000 ľudí. Informácie o zamestnanosti treba ešte overiť.

(286)

Na základe dostupných informácií PET, ktorý sa používa pri výrobe predbežných výliskov, tvorí 70 % až 80 % z celkových výrobných nákladov spracovateľov. Pre tieto spoločnosti je to teda rozhodujúca zložka nákladov. Pri prešetrovaní sa doteraz ukázalo, že spolupracujúcim spracovateľom v priemere už vznikajú nejaké straty. Vzhľadom na to, že väčšina spracovateľov sú malé a stredné spoločnosti, môžu mať v krátkodobom až strednodobom horizonte iba obmedzené možnosti preniesť akékoľvek zvýšenie svojich nákladov, najmä keď ich zákazník (plniace spoločnosti) sú silný hráč s oveľa lepšou pozíciou na rokovanie. Zmluvy (zvyčajne sa vyjednávajú každý rok) o predaji predbežných výliskov a/alebo fliaš však často obsahujú mechanizmy reakcií na kolísanie cien PET.

(287)

Spracovatelia a spolupracujúci sprostredkovateľ dovozu namietali, že opatrenia by viedli k tomu, že niektorí väčší výrobcovia predbežných výliskov by presunuli svoje štandardizované výrobné linky do krajín v susedstve EÚ. Vzhľadom na to, že náklady na prepravu predbežných výliskov na obmedzenú vzdialenosť sú pomerne nízke, tento proces už do istej miery prebieha. Práve teraz sa však zdá, že také dôvody, ako je blízkosť k zákazníkovi alebo pružnosť dodávok, kompenzujú výhody, ktoré môžu ponúknuť susedné krajiny. Ak úroveň navrhovaných opatrení bude mierna, dá sa predbežne usúdiť, že výhody výroby predbežných výliskov mimo EÚ by nemali prevážiť nad súčasnými nevýhodami. Okrem toho vzhľadom na prepravné náklady sa predpokladá, že premiestnenie je alternatívou iba pre tie spoločnosti, ktorých zákazníci sú situovaní v blízkosti hraníc EÚ, ale nie pre spracovateľov, ktorí majú svojich zákazníkov v iných častiach EÚ.

(288)

Spracovatelia a spolupracujúci sprostredkovateľ dovozu tiež namietali, že opatrenia by mohli priniesť výrobcom PET iba krátkodobú úľavu. Tvrdili, že v strednodobom až dlhodobom horizonte, keď sa výrobcovia predbežných výliskov presunú mimo EÚ, bude na trhu EÚ nedostatočný dopyt pre výrobcov PET a klesajúce ceny by nakoniec nútili výrobcov PET zatvárať alebo premiestňovať svoje prevádzky mimo EÚ. Vzhľadom na dôvody uvedené v predchádzajúcom odôvodnení a vzhľadom na to, že presun výrobcov predbežných výliskov mimo EÚ sa predbežne ešte nepovažuje za hospodársku nevyhnutnosť, tento scenár sa pravdepodobne neuskutoční.

(289)

Predbežne preto sa nedá vylúčiť, že uloženie opatrení bude mať významný vplyv na výrobné náklady spracovateľov. Vzhľadom na neistú možnosť výrobcov predbežných výliskov a/alebo fliaš preniesť zvýšenie nákladov na svojich zákazníkov však vplyv na ziskovosť spracovateľov a ich celkovú výkonnosť sa v tejto predbežnej etape nedá jednoznačne stanoviť.

(290)

Šesť plniacich spoločností vrátane pobočiek spoločností Coca-Cola Co., Nestle Waters, Danone a Orangina spolupracovalo pri prešetrovaní, t. j. predložilo vyplnené dotazníky v stanovenej lehote. Tieto spoločnosti tvorili okolo 11 % zo spotreby PET v Únii v OP. Forma poskytnutých informácií neumožňuje jednoducho zistiť počet osôb priamo zapojených do výroby, v ktorej sa používa PET. Tento počet sa však predbežne odhadol na 6 000 ľudí. Na základe dostupných informácií sa odhaduje, že v celom plniacom priemysle v Únii pracuje 40 000 až 60 000 zamestnancov priamo vo výrobe, v ktorej sa používa PET.

(291)

Na základe dostupných informácií náklady na PET v rámci celkových nákladov spolupracujúcich plničov fliaš kolíšu v rozsahu 1 % až 14 % v závislosti od nákladov na iné zložky, ktoré sa používajú pri výrobe ich vlastných výrobkov. Dostupné informácie naznačujú tendenciu, že PET sa stane najdôležitejšou nákladovou položkou pre výrobcov minerálnych vôd (najmä neznačkových), zatiaľ čo pre niektoré spoločnosti plniace nealkoholické nápoje by to bola okrajová záležitosť. Dostupné informácie ukazujú, že v niektorých prípadoch náklady na PET môžu tvoriť až 20 % z konečnej ceny minerálnej vody pre zákazníkov. Odhaduje sa, že v priemere náklady na PET môžu predstavovať až 10 % z celkových nákladov plniacich spoločností.

(292)

So zreteľom na uvedené skutočnosti sa usudzuje, každé zvýšenie cien PET po zavedení navrhovaných opatrení bude mať iba obmedzený vplyv (zvýšenie nákladov o menej ako 2 %) na celkovú situáciu plniacich spoločností, i keď, ako sa tvrdí, by mali ťažkosti s presunom zvýšených nákladov na svojich zákazníkov, čo je v každom prípade nepravdepodobné, prinajmenšom v strednodobom horizonte.

(293)

Niekoľko zainteresovaných strán namietalo, že zavedenie opatrení by malo za následok nedostatok PET na trhu EÚ a výrobcovia z Únie nemajú dostatočné kapacity na uspokojenie existujúceho dopytu.

(294)

Treba poznamenať, že v tejto súvislosti výrobcovia z Únie v OP fungovali iba na 69 % svojej kapacity a majú dostatočnú voľnú kapacitu na to, aby nahradili dovoz z príslušných krajín, ak by to bolo potrebné. Účelom tohto cla by však nemalo byť zabránenie všetkým dovozom, ale iba obnovenie spravodlivej hospodárskej súťaže na trhu. Okrem toho sú k dispozícii aj iné zdroje dodávok.

(295)

Okrem toho sa predpokladá, že v priemysle na recykláciu PET by sa zvýšila výroba vtedy, keby sa cena nepoužitého PET v EÚ udržala na primeranej úrovni a nepripustil by sa jej pokles v dôsledku nekalej hospodárskej súťaže.

(296)

Iránsky vývozca argumentoval, že uloženie opatrení na iránsky PET bude mať neprimerane negatívny účinok, pokiaľ ide o postavenie krajiny ako rozvojovej krajiny, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že iránski vývozcovia sú už teraz značne znevýhodnení v dôsledku medzinárodných sankcií. Prax Komisie je však taká, že prijíma antisubvenčné opatrenia tak proti rozvojovým, ako proti rozvinutým krajinám vždy, keď sú splnené podmienky, ktoré z právneho hľadiska odôvodňujú uloženie týchto opatrení. Okrem toho podľa platných antidumpingových pravidiel je skutočnosť, že sa uplatňujú sankcie proti Iránu, nepodstatná.

(297)

Na záver sa predpokladá, že zavedením opatrení na dovoz z príslušných krajín by sa výrobnému odvetviu Únie, ako aj iným výrobcom z Únie, dala možnosť zlepšiť svoju situáciu zvýšením objemov predaja, predajných cien a podielu na trhu. I keď sa môžu vyskytnúť niektoré záporné vplyvy vo forme zvýšenia nákladov pre používateľov (najmä spracovateľov), tieto by boli pravdepodobne prevážené predpokladanými výhodami pre výrobcov a ich dodávateľov.

(298)

Obnovením spravodlivej hospodárskej súťaže a zachovaním primeranej úrovne cien v EÚ sa podporí recyklácia PET, čím sa prispeje k ochrane životného prostredia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa predbežne dospelo k záveru, že keď sa všetko dôkladne posúdi, neexistujú žiadne závažné dôvody pre to, aby sa nezaviedli opatrenia v predmetnom prípade. Toto predbežné hodnotenie sa možno bude musieť v záverečnej etape znova posúdiť, po overení vyplnených dotazníkov a ďalšom prešetrovaní.

(299)

Vzhľadom na predbežné závery, ku ktorým sa dospelo v súvislosti so subvencovaním, následnou ujmou a záujmom Únie, mali by sa zaviesť dočasné opatrenia pre dovoz príslušného výrobku z Iránu, Pakistanu a Spojených arabských emirátov, aby sa zabránilo vzniku ďalšej ujmy výrobnému odvetviu Únie pôsobením subvencovaného dovozu.

(300)

Dočasné opatrenia pre dovoz s pôvodom v príslušných krajinách by sa mali zaviesť na úrovni dostatočnej na odstránenie ujmy, ktorú spôsobil výrobnému odvetviu Únie subvencovaný dovoz, bez toho, aby sa prekročilo zistené subvenčné rozpätie. Pri výpočte výšky cla potrebného na odstránenie vplyvov poškodzujúceho subvencovania sa usúdilo, že všetky opatrenia by mali umožniť, aby výrobné odvetvie Únie dokázalo pokryť svoje výrobné náklady a dosiahnuť taký celkový zisk pred zdanením, aký by sa dal primerane dosiahnuť v normálnych podmienkach hospodárskej súťaže, t. j. keď nedochádza k subvencovanému dovozu.

(301)

Únia uviedla cieľový zisk 7,5 %, ktorý sa použil pri konaní proti Čínskej ľudovej republike. Počas posudzovaného obdobia však výrobné odvetvie Únie nikdy takýto zisk nedosiahlo (v skutočnosti ani nikdy nebolo rentabilné) a vo všeobecnosti sa k tomu vyjadrilo tak, že zvyčajne funguje skôr s nízkymi rozpätiami. Najvyšší zisk, ktorý dosiahli dve spoločnosti zahrnuté do vzorky v jednom roku počas posudzovaného obdobia, bol 3 %. Za týchto okolností sa predbežne usúdilo, že 5 % je najprimeranejší cieľový zisk.

(302)

Na základe toho sa vypočítala cena podobného výrobku, ktorá nepoškodzuje výrobné odvetvie Spoločenstva. Nepoškodzujúca cena sa stanovila odpočítaním skutočného ziskového rozpätia od ceny na úrovni zo závodu a k takto vypočítanej cene, pri ktorej práve pokryjú výrobné náklady, sa pripočítalo uvedené cieľové ziskové rozpätie.

(303)

Keďže počas OP došlo pri cenách surovín a následne aj pri cenách PET na trhu Únie k významným zmenám, považovalo sa za vhodné vypočítať úroveň odstránenia ujmy na základe štvrťročných údajov.

(304)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a podľa článku 12 ods. 1 základného nariadenia sa usudzuje, že dočasné vyrovnávacie clo by sa malo uložiť na dovoz príslušného výrobku s pôvodom v Iráne, Pakistane a Spojených arabských emirátoch na najnižšej zistenej úrovni subvencovania a odstránenia ujmy, v súlade s pravidlom nižšieho cla.

(305)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a v súlade s článkom 12 ods. 1 základného nariadenia sa usudzuje, že dočasná vyrovnávacia colná sadzba by sa mala uložiť na dovoz s pôvodom v Iráne, na úrovni zisteného rozpätia ujmy, zatiaľ čo na dovoz z Pakistanu a Spojených arabských emirátov by sa dočasná vyrovnávacia colná sadzba mala uložiť na úrovni zisteného subvenčného rozpätia.

(306)

Treba poznamenať, že náklady a ceny PET podliehajú značnému kolísaniu v pomerne krátkych časových obdobiach. Z toho dôvodu sa považovalo za vhodné uložiť clá vo forme konkrétnej sumy za tonu. Táto suma vychádza z uplatňovania vyrovnávacej sadzby na vývozné ceny CIF, ktoré sa používajú na výpočty v súbežnom antidumpingovom konaní.

(307)

Na základe uvedených skutočností navrhované výšky vyrovnávacieho cla, vyjadrené pomocou ceny CIF na hranici Únie, pred uhradením cla, sú:

(308)

V záujme riadneho úradného postupu by sa mala stanoviť lehota, v rámci ktorej môžu zainteresované strany, ktoré sa prihlásili v rámci lehoty uvedenej v oznámení o začatí konania, písomne oznámiť svoje stanoviská a požiadať o vypočutie. Okrem toho je potrebné uviesť, že zistenia týkajúce sa uloženia ciel sú na účely tohto nariadenia dočasné a je možné, že sa budú musieť pred uložením akýchkoľvek konečných opatrení prehodnotiť,