17.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 335/1

(1)

Mnoho zásadných zmien sa má vykonať v prvej smernici Rady 73/239/EHS z 24. júla 1973 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení vzťahujúcich sa na začatie a vykonávanie priameho poistenia s výnimkou životného poistenia (3); v smernici Rady 78/473/EHS z 30. mája 1978 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa spolupoistenia v rámci Spoločenstva (4); v smernici Rady 87/344/EHS z 22. júna 1987 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa poistenia právnej ochrany (5); v druhej smernici Rady 88/357/EHS z 22. júna 1988 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení, týkajúcich sa priameho poistenia s výnimkou životného poistenia, na uľahčenie účinného vykonávania slobody poskytovať služby (6); v smernici Rady 92/49/EHS z 18. júna 1992 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa priameho poistenia s výnimkou životného poistenia (tretia smernica o neživotnom poistení) (7); v smernici Európskeho parlamentu a Rady 98/78/ES z 27. októbra 1998 o doplnkovom dohľade nad poisťovňami v skupine poisťovní (8); v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/17/ES z 19. marca 2001 o reorganizácii a likvidácii poisťovní (9); v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/83/ES z 5. novembra 2002 o životnom poistení (10) a v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2005/68/ES zo 16. novembra 2005 o zaistení (11). V záujme jasnosti by sa mali tieto smernice prepracovať.

(2)

V záujme uľahčenia začatia a vykonávania činnosti poisťovní a zaisťovní je potrebné odstrániť najzávažnejšie rozdiely medzi právnymi predpismi členských štátov týkajúce sa pravidiel, ktoré sa vzťahujú na poisťovne a zaisťovne. Pre poisťovne a zaisťovne by sa mal preto ustanoviť právny rámec pre výkon poisťovacej činnosti na úrovni vnútorného trhu, ktorý uľahčí poisťovniam a zaisťovniam s ústredím v Spoločenstve kryť riziká a záväzky nachádzajúce sa v Spoločenstve.

(3)

Je v záujme riadneho fungovania vnútorného trhu, aby sa vytvorili koordinované pravidlá týkajúce sa dohľadu nad skupinami poisťovní a vzhľadom na ochranu veriteľov aj pravidlá týkajúce sa reorganizácie a likvidácie poisťovní.

(4)

Je vhodné, aby sa systém ustanovený touto smernicou nevzťahoval na určité podniky, ktoré poskytujú poisťovacie služby, pre ich veľkosť, právne postavenie, povahu – keďže sú úzko prepojené s verejnými systémami poistenia – alebo pre špecifické služby, ktoré poskytujú. Ďalej je žiaduce vylúčiť určité inštitúcie vo viacerých členských štátoch, ktorých podnikanie sa vzťahuje len na veľmi obmedzený sektor a je zákonom obmedzené na konkrétne územie alebo určené osoby.

(5)

Veľmi malé poisťovne spĺňajúce určité podmienky vrátane hrubých výnosov z poistného menej ako 5 miliónov EUR sú vyňaté z rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Všetky poisťovne a zaisťovne, ktoré už majú povolenie na základe platných smerníc, by však mali zostať povolené aj po vykonaní tejto smernice. Podniky vyňaté z rozsahu pôsobnosti tejto smernice by mali mať možnosť využiť základné slobody priznané v zmluve. Tieto podniky majú možnosť žiadať o povolenie podľa tejto smernice s cieľom využívať jednotné povolenie ustanovené v tejto smernici.

(6)

Členské štáty by mali mať možnosť žiadať podniky, ktoré vykonávajú poisťovaciu alebo zaisťovaciu činnosť a ktoré sú vyňaté z rozsahu pôsobnosti tejto smernice, aby sa zaregistrovali. Členské štáty tiež môžu podrobiť tieto podniky obozretnému a právnemu dohľadu.

(7)

Smernica Rady 72/166/EHS z 24. apríla 1972 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti (12); siedma smernica Rady 83/349/EHS z 13. júna 1983 o konsolidovaných účtovných závierkach, vychádzajúca z článku 54 ods. 3 písm. g) zmluvy (13); druhá smernica Rady 84/5/EHS z 30. decembra 1983 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel (14); smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi (15) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (16) stanovujú všeobecné pravidlá v oblasti účtovníctva, zodpovednosti z poistenia motorových vozidiel, finančných nástrojov a úverových inštitúcií a obsahujú vymedzenia pojmov v týchto oblastiach. Je vhodné, aby sa niektoré z vymedzení pojmov ustanovených v uvedených smerniciach uplatňovali na účely tejto smernice.

(8)

Začatie činnosti poisťovní alebo zaisťovní by malo podliehať predchádzajúcemu povoleniu. Je preto potrebné stanoviť podmienky a postup udeľovania tohto povolenia, ako aj akéhokoľvek zamietnutia.

(9)

Smernice zrušené touto smernicou nestanovujú žiadne pravidlá pokiaľ ide o rozsah zaisťovacích činností, ktorých vykonávanie sa môže povoliť poisťovni. Je na členských štátoch, aby rozhodli o stanovení pravidiel v tejto oblasti.

(10)

Odkazy v tejto smernici na poisťovne alebo zaisťovne by mali zahŕňať kaptívne poisťovne a kaptívne zaisťovne okrem prípadov, v ktorých sa pre tieto podniky stanovujú osobitné pravidlá.

(11)

Vzhľadom na to, že táto smernica predstavuje dôležitý nástroj na dosiahnutie vnútorného trhu, oprávnené poisťovne a zaisťovne vo svojich domovských členských štátoch by mali mať povolené vykonávať na úrovni Spoločenstva ktorúkoľvek alebo všetky svoje činnosti zriaďovaním pobočiek alebo poskytovaním služieb. Je preto vhodné dosiahnuť také zosúladenie, ktoré je nutné a dostatočné na dosiahnutie vzájomného uznávania povolení a systémov dohľadu, a tým aj jednotného povolenia platného na úrovni Spoločenstva, ktoré umožňuje domovskému členskému štátu vykonávať dohľad nad poisťovňou alebo zaisťovňou.

(12)

Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2000/26/ES zo 16. mája 2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel (štvrtá smernica o poistení motorových vozidiel) (17) sa stanovujú pravidlá určovania likvidačných zástupcov. Tieto pravidlá by sa mali uplatňovať na účely tejto smernice.

(13)

Zaisťovne by mali obmedziť svoje aktivity na zaisťovanie a súvisiace činnosti. Táto požiadavka by nemala brániť zaisťovni vykonávať činnosti ako poskytovanie poradenstva v oblasti štatistickej alebo poistno-matematickej, analýzy rizík alebo výskumu pre svojich klientov. Môže tiež zahŕňať funkcie holdingovej spoločnosti a činnosti finančného sektora v zmysle článku 2 ods. 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 o doplnkovom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte (18). Táto požiadavka v žiadnom prípade neumožňuje vykonávanie nesúvisiacich bankových a finančných činností.

(14)

Ochrana poistníkov vyžaduje, aby sa na poisťovne a zaisťovne vzťahovali účinné požiadavky na solventnosť, ktorých výsledkom je efektívna alokácia kapitálu v Európskej únii. Z hľadiska vývoja na trhu súčasný systém už nie je primeraný. Je preto potrebné zaviesť nový regulačný rámec.

(15)

V súlade s najnovším vývojom v riadení rizík v súvislosti s Medzinárodným združením orgánov dohľadu nad poistením, Radou pre medzinárodné účtovné štandardy a Medzinárodným združením aktuárov, ako aj v súlade s najnovším vývojom v ostatným finančných sektoroch by sa mal prijať ekonomický prístup založený na rizikách, ktorý poskytuje poisťovniam a zaisťovniam stimuly na správne meranie a riadenie ich rizík. Zosúladenie by sa malo zvýšiť stanovením osobitných pravidiel oceňovania aktív a záväzkov vrátane technických rezerv.

(16)

Hlavným cieľom regulácie poistenia a zaistenia a dohľadu nad nimi je riadna ochrana poistníkov a oprávnených osôb. Pojem oprávnená osoba by mal zahŕňať každú fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá má určité právo v zmysle poistnej zmluvy. Finančná stabilita a objektívne a stabilné trhy sú ďalšími cieľmi regulácie poistenia a zaistenia a dohľadu nad nimi, na ktoré je takisto potrebné prihliadať, ktoré by avšak nemali narušiť hlavný cieľ.

(17)

Od režimu solventnosti ustanoveného v tejto smernici sa očakáva, že povedie k ešte lepšej ochrane poistníkov. Od členských štátov bude vyžadovať, aby poskytli orgánom dohľadu zdroje potrebné na plnenie ich povinností stanovených v tejto smernici. To zahŕňa všetky potrebné kapacity vrátane finančných a ľudských zdrojov.

(18)

Orgány dohľadu členských štátov by preto mali mať k dispozícii všetky prostriedky potrebné na zabezpečenie riadneho vykonávania činnosti poisťovní a zaisťovní v celom Spoločenstve, či sa vykonávajú na základe slobody usadiť sa alebo slobody poskytovať služby. Všetky opatrenia prijaté orgánmi dohľadu by mali byť v záujme zabezpečenia účinnosti dohľadu primerané povahe, rozsahu a zložitosti rizík prítomných v činnostiach poisťovne alebo zaisťovne bez ohľadu na dôležitosť príslušnej poisťovne alebo zaisťovne pre celkovú finančnú stabilitu trhu.

(19)

Táto smernica by nemala byť príliš zaťažujúca pre malé a stredné poisťovne. Jedným z nástrojov na dosiahnutie tohto cieľa je riadne uplatňovanie zásady proporcionality. Táto zásada by sa mala vzťahovať tak na požiadavky uložené poisťovniam a zaisťovniam, ako aj na vykonávanie právomocí dohľadu.

(20)

Táto smernica by nemala byť príliš zaťažujúca najmä pre poisťovne, ktoré sa špecializujú na poskytovanie osobitných typov poistenia alebo poskytovanie služieb osobitným skupinám zákazníkov, a mala by zohľadňovať, že takáto špecializácia môže byť cenným nástrojom efektívneho a účinného riadenia rizík. V záujme dosiahnutia tohto cieľa, ako aj riadneho uplatňovania zásady proporcionality by sa tiež malo podnikom osobitne povoliť, aby používali vlastné údaje na kalibráciu parametrov v moduloch upisovacieho rizika v štandardnom vzorci kapitálovej požiadavky na solventnosť.

(21)

Táto smernica by mala tiež zohľadniť osobitnú povahu kaptívnych poisťovní a kaptívnych zaisťovní. Keďže tieto podniky kryjú len riziká spojené s priemyselnou alebo obchodnou skupinou, ku ktorej patria, mali by sa stanoviť vhodné prístupy v súlade so zásadou proporcionality, aby sa zohľadnila povaha, rozsah a zložitosť ich činnosti.

(22)

Dohľad nad zaisťovacími činnosťami by mal zohľadňovať osobitné črty zaisťovania, najmä jeho globálnu povahu a skutočnosť, že poistníci samotní sú poisťovne alebo zaisťovne.

(23)

Orgány dohľadu by mali byť schopné získať od poisťovní a zaisťovní informácie, ktoré sú potrebné na účel dohľadu, podľa potreby vrátane informácií zverejňovaných poisťovňou alebo zaisťovňou v rámci požiadaviek finančného výkazníctva, požiadaviek súvisiacich s kótovaním na burze a iných zákonných alebo regulačných požiadaviek.

(24)

Orgány dohľadu domovského členského štátu by mali byť zodpovedné za monitorovanie finančného zdravia poisťovní a zaisťovní. Na tento účel by mali vykonávať pravidelné skúmania a hodnotenia.

(25)

Orgány dohľadu by mali vziať do úvahy vplyv dobrovoľných kódexov správania a transparentnosti, ktoré príslušné inštitúcie zaoberajúce sa neregulovanými alebo alternatívnymi investičnými nástrojmi dodržiavajú, na riadenie rizík a správu aktív.

(26)

Východiskom primeranosti kvantitatívnych požiadaviek v poisťovníctve je kapitálová požiadavka na solventnosť. Orgány dohľadu by preto mali mať právomoc nariadiť zvýšenie kapitálu nad kapitálovú požiadavku na solventnosť len za výnimočných okolností v prípadoch uvedených v tejto smernici a po postupe preskúmania orgánom dohľadu. Cieľom štandardného vzorca kapitálovej požiadavky na solventnosť je odrážať rizikový profil väčšiny poisťovní a zaisťovní. Môžu však existovať určité prípady, keď štandardizovaný prístup neodráža primerane veľmi špecifický rizikový profil poisťovne alebo zaisťovne.

(27)

Nariadenie navýšenia kapitálu je výnimočné v tom zmysle, že by sa malo využívať len ako opatrenie poslednej inštancie v prípade, že iné opatrenia dohľadu sú neúčinné alebo nevhodné. Okrem toho by sa mal pojem výnimočné chápať skôr v kontexte osobitnej situácie každého podniku než vo vzťahu k počtu navýšení kapitálu nariadených na konkrétnom trhu.

(28)

Navýšenie kapitálu by sa malo zachovať, pokiaľ sa neodstránia podmienky, za ktorých bolo nariadené. V prípade závažných nedostatkov úplného alebo čiastočného vnútorného modelu alebo závažných zlyhaní v oblasti správy by orgány dohľadu mali zabezpečiť, aby príslušný podnik vynaložil maximálne úsilie na nápravu nedostatkov, ktoré viedli k uloženiu navýšenia kapitálu. V prípadoch, keď štandardizovaný prístup primerane neodráža veľmi špecifický rizikový profil podniku, sa však navýšenie kapitálu môže zachovať počas niekoľkých po sebe nasledujúcich rokov.

(29)

Niektoré riziká môžu byť náležite zvládnuté skôr len prostredníctvom požiadaviek na správu ako prostredníctvom kvantitatívnych požiadaviek premietnutých v kapitálovej požiadavke na solventnosť. Účinný systém správy a riadenia je preto podstatný pre primerané riadenie poisťovne a pre systém regulácie.

(30)

Systém správy a riadenia zahŕňa funkciu riadenia rizík, funkciu dodržiavania súladu, funkciu vnútorného auditu a poistno-matematickú funkciu.

(31)

Funkcia predstavuje administratívnu schopnosť vykonávať konkrétne úlohy správy a riadenia. Určenie konkrétnej funkcie nebráni podniku voľne rozhodnúť, ako zabezpečiť túto funkciu v praxi, ak sa v tejto smernici nestanovuje inak. To by nemalo viesť k neprimerane zaťažujúcim požiadavkám, lebo by sa malo prihliadať na povahu, rozsah a zložitosť operácií podniku. Preto by malo byť možné, aby tieto funkcie vykonávali vlastní pracovníci alebo sa môže využiť poradenstvo externých odborníkov, prípadne ich možno zabezpečiť prostredníctvom externých odborníkov v súlade s obmedzeniami stanovenými v tejto smernici.

(32)

Okrem toho v malých a menej zložitých podnikoch môže jedna osoba alebo organizačná jednotka vykonávať viac ako jednu funkciu, okrem funkcie vnútorného auditu.

(33)

Funkcie zahrnuté v systéme správy a riadenia sa považujú za kľúčové funkcie, a teda aj za dôležité a kritické funkcie.

(34)

Všetky osoby, ktoré vykonávajú kľúčové funkcie, by mali spĺňať požiadavky na vhodnosť a odbornosť. Len osoby zastávajúce kľúčové funkcie by však mali podliehať oznamovacej povinnosti vo vzťahu k orgánu dohľadu.

(35)

Na účely posúdenia požadovanej úrovne schopností, odborná kvalifikácia a skúsenosti osôb, ktoré v skutočnosti riadia podnik alebo zastávajú iné kľúčové funkcie, by sa mali zohľadniť ako dodatočné faktory.

(36)

Všetky poisťovne a zaisťovne by mali mať ako neoddeliteľnú súčasť svojej podnikateľskej stratégie štandardný postup hodnotenia svojich celkových potrieb solventnosti vzhľadom na svoj špecifický rizikový profil (vlastné hodnotenie rizika a solventnosti). Uvedené hodnotenie nevyžaduje vývoj vnútorného modelu, ani neslúži na výpočet kapitálovej požiadavky odlišnej od kapitálovej požiadavky na solventnosť alebo od minimálnej kapitálovej požiadavky. Výsledky každého hodnotenia by mali byť oznámené orgánu dohľadu ako súčasť informácií, ktoré je potrebné poskytovať na účely dohľadu.

(37)

V záujme zabezpečenia účinného dohľadu nad funkciami alebo činnosťami obstarávanými outsourcingom je dôležité, aby orgány dohľadu nad poisťovňou alebo zaisťovňou využívajúcou outsourcing mali prístup ku všetkým dôležitým údajom, ktoré vlastí poskytovateľ externých výkonov bez ohľadu na to, či je tento poskytovateľ regulovaný subjekt alebo neregulovaný subjekt, ako aj právo vykonávať kontroly na mieste. V záujme zohľadnenia vývoja na trhu a na zabezpečenie neustáleho dodržiavania podmienok outsourcingu by orgány dohľadu mali byť informované pred outsourcingom kritických alebo dôležitých funkcií alebo činností. Tieto požiadavky by mali zohľadňovať prácu Spoločného fóra a sú v súlade so súčasnými pravidlami a postupmi v bankovom sektore a so smernicou 2004/39/ES a jej uplatňovaním vo vzťahu k úverovým inštitúciám.

(38)

V záujme zaručenia transparentnosti by poisťovne a zaisťovne mali najmenej raz ročne zverejniť, t. j. bezplatne sprístupniť verejnosti v tlačenej alebo elektronickej forme dôležité informácie o svojej solventnosti a finančnom stave. Podnikom by sa malo umožniť dobrovoľne zverejniť ďalšie informácie.

(39)

Mala by sa zabezpečiť výmena informácií medzi orgánmi dohľadu a orgánmi alebo inštitúciami, ktoré z dôvodu svojich úloh pomáhajú posilniť stabilitu finančného systému. Je preto potrebné stanoviť podmienky, za ktorých by táto výmena informácií mala byť možná. Ak sa informácie môžu sprístupniť len s výslovným súhlasom orgánov dohľadu, tieto orgány by mali byť podľa potreby schopné podmieniť svoj súhlas splnením prísnych podmienok.

(40)

Je potrebné podporovať zbližovanie v oblasti dohľadu nielen v súvislosti s nástrojmi dohľadu, ale aj v súvislosti s postupmi dohľadu. Výbor európskych orgánov dohľadu nad poisťovníctvom a dôchodkovým poistením zamestnancov (CEIOPS) zriadený na základe rozhodnutia Komisie 2009/79/ES (19) by mal v súvislosti s tým plniť dôležitú úlohu a pravidelne podávať správy o dosiahnutom pokroku Európskemu parlamentu a Komisii.

(41)

Účelom informácií a správy, ktoré má predkladať CEIOPS v súvislosti s navýšením kapitálu, nie je obmedziť jeho používanie povolené podľa tejto smernice, ale prispievať k čoraz väčšej konvergencii dohľadu pri využívaní navýšenia kapitálu medzi orgánmi dohľadu v rôznych členských štátoch.

(42)

Orgány dohľadu a vnútroštátne štatistické úrady by mali spolupracovať a vymieňať si informácie s cieľom obmedziť administratívnu záťaž a zabrániť duplicite úloh.

(43)

Na účely posilnenia dohľadu nad poisťovňami a zaisťovňami a ochrany poistníkov by štatutárni audítori v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES zo 17. mája 2006 o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok (20) mali mať povinnosť okamžite ohlásiť akékoľvek fakty, ktoré by mohli mať závažný vplyv na finančnú situáciu alebo administratívnu organizáciu poisťovne alebo zaisťovne.

(44)

Poisťovne, ktoré vykonávajú činnosti životného aj neživotného poistenia, by mali riadiť tieto činnosti osobitne s cieľom chrániť záujmy držiteľov životných poistiek. Na tieto poisťovne by sa predovšetkým mali vzťahovať rovnaké kapitálové požiadavky ako požiadavky vzťahujúce sa na rovnocennú skupinu poisťovní, ktorú tvorí životná poisťovňa a neživotná poisťovňa, so zohľadnením vyššej prevoditeľnosti kapitálu v prípade univerzálnych poisťovní.

(45)

Hodnotenie finančnej pozície poisťovní a zaisťovní by sa malo zakladať na správnych ekonomických zásadách a mali by sa v ňom optimálne využívať informácie poskytované finančnými trhmi, ako aj všeobecne dostupné údaje o poistných technických rizikách. Predovšetkým požiadavky na solventnosť by sa mali zakladať na ekonomickom ocenení celej súvahy.

(46)

Normy oceňovania na účely dohľadu by mali byť v maximálnej miere zlučiteľné s medzinárodným vývojom v oblasti účtovníctva v záujme obmedzenia administratívnej záťaže poisťovní alebo zaisťovní.

(47)

V súlade s týmto prístupom by kapitálové požiadavky mali byť kryté vlastnými zdrojmi bez ohľadu na to, či sú vo forme súvahových alebo podsúvahových položiek alebo nie. Keďže nie všetky finančné zdroje zabezpečujú úplnú absorpciu strát v prípade likvidácie alebo v prípade aktívneho podniku, položky vlastných zdrojov by sa mali klasifikovať v súlade s kritériami kvality do troch tried a oprávnená suma vlastných zdrojov na krytie kapitálových požiadaviek by mala byť zodpovedajúcim spôsobom obmedzená. Obmedzenia uplatniteľné na položky vlastných zdrojov by sa mali vzťahovať len na určenie pozície poisťovní a zaisťovní z hľadiska ich solventnosti a nemali by hlbšie obmedziť voľnosť týchto poisťovní a zaisťovní v súvislosti s ich vnútorným riadením kapitálu.

(48)

Vo všeobecnosti sú aktíva bez akýchkoľvek predvídateľných záväzkov dostupné na účely absorbovania strát vyplývajúcich z negatívnych obchodných výkyvov pri pokračovaní činnosti a v prípade likvidácie. Preto by sa prevažná väčšina prebytku aktív nad záväzkami oceneného v súlade so zásadami stanovenými v tejto smernici mala pokladať za vysokokvalitný kapitál (trieda 1).

(49)

Nie všetky aktíva v rámci podniku sú neobmedzené. V niektorých členských štátoch osobitné produkty majú za následok oddelené štruktúry zdrojov, ktoré dávajú určitej triede poistníkov väčšie práva k aktívam v rámci ich vlastných zdrojov. Hoci sú tieto aktíva zahrnuté do výpočtu prebytku aktív nad záväzkami na účely vlastných zdrojov, v skutočnosti ich nemožno využiť na krytie rizík mimo oddeleného zdroja. V záujme zachovania súladu s ekonomickým prístupom treba hodnotenie potrieb vlastných zdrojov prispôsobiť tak, aby odrážalo rozličnú povahu aktív, ktoré tvoria súčasť oddeleného mechanizmu. Podobne by mal výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť odrážať zníženie združovania alebo diverzifikácie súvisiace s týmito oddelenými zdrojmi.

(50)

V niektorých členských štátoch je obvyklé, že poisťovne predávajú produkty životného poistenia, pri ktorých poistníci a oprávnené osoby prispievajú na rizikový kapitál podniku výmenou za celý alebo čiastočný výnos z príspevkov. Tieto nerozdelené zisky sú prebytočné zdroje, ktoré sú majetkom právnickej osoby, ktorá ich vytvorí.

(51)

Prebytočné zdroje by sa mali oceňovať v súlade s ekonomickým prístupom stanoveným v tejto smernici. V tejto súvislosti by nemal postačovať samotný odkaz na oceňovanie prebytočných zdrojov v štatutárnych ročných účtovných závierkach. V súlade s požiadavkami na vlastné zdroje by prebytočné zdroje mali podliehať kritériám na zaradenie do tried stanovených v tejto smernici. To okrem iného znamená, že len tie prebytočné zdroje, ktoré spĺňajú požiadavky na zaradenie do triedy 1, by sa mali považovať za kapitál triedy 1.

(52)

Vzájomné poisťovacie spolky a podobné spolky môžu svojich členov vyzvať na dodatočné príspevky (dodatočné príspevky členov) s cieľom zvýšiť sumu finančných zdrojov, ktoré držia na účely absorpcie strát. Dodatočné príspevky členov môžu predstavovať významný zdroj financovania vzájomných poisťovacích spolkov a podobných spolkov vrátane prípadov, keď tieto spolky čelia negatívnym obchodným výkyvom. Preto by sa dodatočné príspevky členov mali pokladať za položky dodatkových vlastných zdrojov a v súlade s tým by sa s nimi malo zaobchádzať aj na účely solventnosti. Najmä v prípade vzájomných poisťovacích spolkov alebo podobných spolkov vlastníkov lodí s premenlivými príspevkami, ktoré poisťujú výlučne námorné riziká, je využívanie dodatočných príspevkov členov zaužívanou praxou, ktorá podlieha osobitným mechanizmom vymáhania, a schválená výška týchto príspevkov členov by sa mala pokladať za kapitál dobrej kvality (trieda 2). Podobne v prípade vzájomných poisťovacích spolkov alebo podobných spolkov, kde majú dodatočné príspevky členov podobnú kvalitu, by sa schválená výška týchto príspevkov členov mala pokladať za kapitál dobrej kvality (trieda 2).

(53)

Členské štáty by mali od poisťovní a zaisťovní vyžadovať, aby zriadili primerané technické rezervy, s cieľom umožniť týmto poisťovniam a zaisťovniam dodržať ich záväzky voči poistníkom a príjemcom poistného plnenia. Zásady a poistno-matematické a štatistické metódy výpočtu týchto technických rezerv by mali byť zosúladené v rámci Spoločenstva v záujme dosiahnutia lepšej porovnateľnosti a transparentnosti.

(54)

Výpočet technických rezerv by mal byť v súlade s ocenením aktív a iných záväzkov, v súlade s trhom a v súlade s medzinárodným vývojom v oblasti účtovníctva a dohľadu.

(55)

Hodnota technických rezerv by preto mala zodpovedať sume, ktorú by poisťovňa alebo zaisťovňa musela zaplatiť, ak by svoje zmluvné práva a záväzky okamžite previedla na iný podnik. Hodnota technických rezerv by teda mala zodpovedať sume, ktorú by iná poisťovňa alebo zaisťovňa (referenčný podnik) žiadala, ak by mala prevziať a vyrovnať podkladové poistné a zaistné záväzky. Výška technických rezerv by mala zohľadňovať vlastnosti poistného kmeňa, ktorý je ich základom. Pri ich výpočte by sa preto mali používať len informácie týkajúce sa konkrétnej poisťovne alebo zaisťovne, napríklad informácie o správe nárokov a o výdavkoch, keďže tieto informácie umožňujú, aby poisťovne a zaisťovne lepšie zohľadnili vlastnosti základného poistného kmeňa.

(56)

Predpoklady o referenčnom podniku, ktorý by mal prevziať a kryť podkladové poistné a zaistné záväzky, by sa mali zosúladiť v celom Spoločenstve. Ako súčasť hodnotenia vplyvu vykonávacích opatrení by sa mali analyzovať najmä predpoklady o referenčnom podniku, ktoré určujú, či vôbec a do akej miery by sa pri výpočte rizikovej marže mali zohľadňovať vplyvy diverzifikácie, a následne by sa tieto predpoklady mali zosúladiť na úrovni Spoločenstva.

(57)

Na účel výpočtu technických rezerv by malo byť možné použiť primerané interpolácie a extrapolácie z priamo sledovateľných trhových hodnôt.

(58)

Na získanie ekonomického ocenenia poistných alebo zaistných záväzkov je potrebné, aby sa očakávaná súčasná hodnota poistných záväzkov počítala na základe aktuálnych a hodnoverných informácií a realistických predpokladov so zohľadnením finančných záruk a opcií v poistných alebo zaistných zmluvách. Malo by sa vyžadovať použitie účinných a zosúladených poistno-matematických metód.

(59)

V záujme premietnutia špecifickej situácie malých a stredných poisťovní by sa mali umožniť zjednodušené prístupy k výpočtu technických rezerv.

(60)

Režim dohľadu by mal stanoviť požiadavku citlivú na riziko, ktorá sa zakladá na očakávanom výpočte, s cieľom zabezpečiť presný a včasný zásah orgánov dohľadu (kapitálová požiadavka na solventnosť), a minimálnu úroveň bezpečnosti, pod ktorú by výška finančných zdrojov nemala klesnúť (minimálna kapitálová požiadavka). Obidve kapitálové požiadavky by sa mali zosúladiť v rámci Spoločenstva s cieľom dosiahnuť jednotnú úroveň ochrany poistníkov. Aby táto smernica dobre fungovala, medzi minimálnou kapitálovou požiadavkou a kapitálovou požiadavkou na solventnosť by mali byť adekvátne odstupňované intervencie.

(61)

V záujme obmedzenia nežiaducich potenciálnych procyklických vplyvov na finančný systém a s cieľom vyhnúť sa situácii, v ktorej by poisťovne a zaisťovne neboli nadmerne nútené získavať dodatočný kapitál alebo predávať svoje investície v dôsledku krátkodobých negatívnych pohybov na finančných trhoch, modul trhového rizika v štandardnom vzorci kapitálovej požiadavky na solventnosť by mal obsahovať mechanizmus symetrickej úpravy vo vzťahu k zmenám úrovne cien akcií. Okrem toho v prípade mimoriadnych poklesov na finančných trhoch a v prípade, že tento mechanizmus symetrickej úpravy nepostačuje na to, aby poisťovniam a zaisťovniam umožnil splniť ich kapitálovú požiadavku na solventnosť, by sa malo orgánom dohľadu umožniť, aby predĺžili lehotu, v ktorej musia poisťovne a zaisťovne obnoviť úroveň použiteľných vlastných zdrojov, ktoré pokrývajú kapitálovú požiadavku na solventnosť.

(62)

Kapitálová požiadavka na solventnosť by mala odrážať úroveň oprávnených vlastných zdrojov, ktorá umožňuje poisťovniam a zaisťovniam absorbovať výrazné straty a ktorá dáva poistníkom a príjemcom poistného plnenia primeranú záruku, že platby sa vykonajú v čase splatnosti.

(63)

Aby sa zabezpečilo, že poisťovne a zaisťovne priebežne disponujú použiteľnými vlastnými zdrojmi, ktoré pokrývajú kapitálovú požiadavku na solventnosť, pričom sa zohľadňujú zmeny v ich rizikovom profile, tieto podniky by mali aspoň ročne vykonať výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť, neustále ju sledovať a prepočítať ju pri každej významnej zmene rizikového profilu.

(64)

V záujme podpory dobrého riadenia rizík a zosúladenia kapitálových požiadaviek regulačných orgánov s postupmi odvetvia by sa kapitálová požiadavka na solventnosť mala určiť ako ekonomický kapitál, ktorý by poisťovne a zaisťovne mali držať s cieľom zabezpečiť, aby úpadok nenastal častejšie než v jednom z 200 prípadov, alebo aby tieto podniky stále boli schopné splniť svoje záväzky voči poistníkom a oprávneným osobám počas nasledujúcich 12 mesiacov s pravdepodobnosťou aspoň 99,5 %. Tento ekonomický kapitál by sa mal počítať na základe skutočného rizikového profilu týchto poisťovní a zaisťovní a so zohľadnením vplyvu prípadných postupov zmierňovania rizika, ako aj účinkov diverzifikácie.

(65)

Je potrebné zabezpečiť, aby sa stanovil štandardný vzorec na výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť, ktorý umožní všetkým poisťovniam a zaisťovniam hodnotiť ich ekonomický kapitál. Pre štruktúru štandardného vzorca by sa mal prijať modulárny prístup, čo znamená, že v prvom kroku by sa mala hodnotiť individuálna expozícia voči každej kategórii rizika a v druhom kroku by sa mala potom kumulovať. Ak použitie špecifických parametrov jednotlivej poisťovne alebo zaisťovne umožňuje lepšie zachytiť skutočný rizikový profil tejto poisťovne alebo zaisťovne, malo by sa povoliť, ak sú tieto parametre získané s použitím štandardných metód.

(66)

Mali by sa povoliť zjednodušené prístupy k výpočtu kapitálovej požiadavky na solventnosť v súlade so štandardným vzorcom s cieľom zohľadniť špecifickú situáciu malých a stredných podnikov.

(67)

Nový prístup založený na rizikách zo zásady neobsahuje pojem kvantitatívnych investičných limitov a kritériá oprávnenosti aktív. Malo by však byť možné zaviesť investičné limity a kritériá oprávnenosti aktív s cieľom riešiť riziká, ktoré nie sú primerane pokryté podmodulom štandardného vzorca.

(68)

V súlade s prístupom ku kapitálovej požiadavke na solventnosť orientovaným na riziko by za osobitných okolností malo byť možné použiť namiesto štandardného vzorca čiastočné alebo úplné vnútorné modely výpočtu tejto požiadavky. Tieto vnútorné modely by v záujme zabezpečenia rovnocennej úrovne ochrany poistníkov a oprávnených osôb mali podliehať predchádzajúcemu schváleniu orgánom dohľadu na základe zosúladených postupov a noriem.

(69)

Ak výška oprávnených základných vlastných zdrojov klesne pod minimálnu kapitálovú požiadavku, povolenie poisťovní a zaisťovní by sa malo zrušiť, ak tieto podniky nie sú schopné v krátkej lehote obnoviť sumu oprávnených základných vlastných zdrojov na úrovni minimálnej kapitálovej požiadavky.

(70)

Minimálna kapitálová požiadavka by mala zabezpečiť minimálnu úroveň, pod ktorú by výška finančných zdrojov nemala klesnúť. Je nutné, aby sa uvedená úroveň počítala podľa jednoduchého vzorca, pre ktorý je stanovené minimum a maximum na základe kapitálovej požiadavky na solventnosť orientovanej na riziko s cieľom umožniť postupné zvyšovanie intervencie orgánov dohľadu, a aby vychádzala z údajov, ktoré možno overiť auditom.

(71)

Poisťovne a zaisťovne by mali mať aktíva dostatočnej kvality na pokrytie svojich celkových finančných požiadaviek. Všetky investície, ktoré držia poisťovne a zaisťovne, by sa mali riadiť v súlade so zásadou „obozretnej osoby“.

(72)

Členské štáty by nemali vyžadovať, aby poisťovne alebo zaisťovne investovali svoje aktíva do konkrétnych kategórií aktív, keďže táto požiadavka by mohla byť nezlučiteľná s liberalizáciou pohybu kapitálu ustanovenou v článku 56 zmluvy.

(73)

Je potrebné zakázať akékoľvek ustanovenia, ktoré umožňujú členským štátom vyžadovať zastavenie aktív, ktorými sú kryté technické rezervy poisťovne alebo zaisťovne, bez ohľadu na to, akú formu má táto požiadavka, ak je poisťovateľ zaistený poisťovňou alebo zaisťovňou oprávnenou podľa tejto smernice alebo poisťovňou alebo zaisťovňou tretej krajiny, ak sa režim dohľadu tejto tretej krajiny považuje za rovnocenný.

(74)

Právny rámec doposiaľ neustanovil podrobné kritériá obozretného posudzovania navrhovaného nadobudnutia, ani postup ich uplatňovania. V záujme zabezpečenia právnej istoty, jasnosti a predvídateľnosti, je preto nevyhnutné objasniť kritériá a postupy obozretného posudzovania, pokiaľ ide o postup posudzovania a jeho výsledky. Uvedené kritériá a postupy boli zavedené ustanoveniami smernice 2007/44/ES. V súvislosti s poisťovňami a zaisťovňami by sa preto uvedené ustanovenia mali kodifikovať a začleniť do tejto smernice.

(75)

Maximálne zosúladenie uvedených postupov a obozretného posudzovania v celom Spoločenstve je teda nevyhnutné. Ustanovenia o kvalifikovaných podieloch by však nemali brániť členským štátom, aby uložili povinnosť informovať orgány dohľadu o nadobudnutí podielov pod prahovými hodnotami určenými v týchto ustanoveniach, pokiaľ členský štát neustanovuje na tento účel viac ako jednu dodatočnú prahovú hodnotu nižšiu ako 10 %. Tieto ustanovenia by nemali brániť orgánom dohľadu ani v poskytovaní všeobecných usmernení týkajúcich sa toho, kedy sa takéto podiely posudzujú ako podiely s významným vplyvom.

(76)

Z hľadiska zvyšujúcej sa mobility občanov Únie sa poistenie motorových vozidiel v stále väčšej miere poskytuje cezhranične. Na zabezpečenie pokračujúceho správneho fungovania systému zelenej karty a dohôd medzi vnútroštátnymi úradmi poistiteľov motorových vozidiel je vhodné, aby členské štáty boli schopné vyžadovať, aby sa poisťovne, ktoré poskytujú poistenie motorových vozidiel na svojom území formou poskytovania služieb, stali členom vnútroštátneho úradu a záručného fondu zriadených v tomto členskom štáte a podieľali sa na ich financovaní. Členský štát poskytovania služieb by mal vyžadovať, aby poisťovne, ktoré poskytujú poistenie motorových vozidiel, vymenovali zástupcu na svojom území na zber všetkých potrebných informácií v súvislosti s poistným plnením a pre zastupovanie príslušnej poisťovne.

(77)

Na vnútornom trhu je v záujme poistníkov, aby mali prístup k najširšiemu možnému okruhu poistných produktov dostupných v Spoločenstve. Členský štát v ktorom sa nachádza riziko alebo členský štát záväzku, by mali preto zabezpečiť, aby nič nebránilo marketingu na jeho území všetkých poistných produktov ponúkaných na predaj v Spoločenstve, pokiaľ nie sú v rozpore s právnymi ustanoveniami na ochranu všeobecného záujmu záväznými v tom členskom štáte a tento všeobecný záujem nie je chránený predpismi domovského členského štátu.

(78)

Mal by sa zabezpečiť systém sankcií, ktoré sa ukladajú, ak v členskom štáte, v ktorom sa nachádza riziko alebo v členskom štáte záväzku, poisťovňa nedodrží akékoľvek uplatniteľné ustanovenia na ochranu všeobecného záujmu.

(79)

Na vnútornom trhu poistenia majú spotrebitelia širšiu a rôznorodejšiu voľbu zmlúv. Ak majú úplne využívať výhody rozmanitosti a rastúcej hospodárskej súťaže, spotrebitelia by mali dostať akékoľvek potrebné informácie pred uzatvorením zmluvy a počas trvania platnosti zmluvy, aby si mohli zvoliť zmluvu, ktorá najlepšie vyhovuje ich potrebám.

(80)

Poisťovňa, ktorá poskytuje asistenčné zmluvy, by mala vlastniť prostriedky potrebné na poskytnutie vecných dávok, ktoré poskytne v primeranej lehote. Pre výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť a absolútne najnižšej úrovne minimálnej kapitálovej požiadavky, ktoré má táto poisťovňa mať, by sa mali stanoviť osobitné ustanovenia.

(81)

Účinné vykonávanie spolupoistenia v rámci Spoločenstva pre činnosti, ktoré by z dôvodu ich povahy alebo veľkosti mohli spadať do predmetu medzinárodného spolupoistenia, by malo byť uľahčené minimálnym zosúladením s cieľom zabrániť narušeniu hospodárskej súťaže a rozdielom v zaobchádzaní. V súvislosti s tým by vedúca poisťovňa mala stanoviť poistné plnenie a výšku technických rezerv. Mala by sa ďalej zabezpečiť osobitná spolupráca v oblasti spolupoistenia v rámci Spoločenstva medzi orgánmi dohľadu členských štátov, ako aj medzi týmito orgánmi a Komisiou.

(82)

V záujme ochrany poistencov by sa mali zosúladiť vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa poistenia právnej ochrany. Malo by sa v čo najvyššej miere zabrániť akýmkoľvek konfliktom záujmu vyplývajúcim najmä zo skutočnosti, že poisťovňa kryje inú osobu alebo kryje osobu v súvislosti s výdavkami na právnu ochranu a zároveň akýmkoľvek iným druhom poistenia, alebo by malo byť možné riešiť ich. Na tento účel možno vhodnú úroveň ochrany poistníkov dosiahnuť rôznymi spôsobmi. Nech sa prijme ktorékoľvek riešenie, záujem osôb, ktoré sú poistené proti výdavkom na právnu ochranu, by mal byť chránený vhodnými ochrannými opatreniami.

(83)

Spory medzi poistencami a poisťovňami, ktoré kryjú výdavky na právnu ochranu, by sa mali vyriešiť najuspokojivejším a najrýchlejším možným spôsobom. Je preto vhodné, aby členské štáty zabezpečili rozhodcovské konanie alebo konanie, ktoré poskytuje porovnateľné záruky.

(84)

Súkromné alebo dobrovoľné zdravotné poistenie slúži v niektorých členských štátoch ako čiastočná alebo úplná alternatíva k zdravotnému poisteniu poskytovanému systémami sociálneho zabezpečenia. Osobitná povaha tohto zdravotného poistenia ho odlišuje od iných tried poistenia zodpovednosti za škody a životného poistenia, keďže je potrebné zabezpečiť, aby poistníci mali účinný prístup k súkromnému zdravotnému poisteniu alebo zdravotnému poisteniu uzatváranému na dobrovoľnom základe bez ohľadu na ich vek alebo rizikový profil. Vzhľadom na povahu a sociálne dôsledky zmlúv o zdravotnom poistení by orgány dohľadu členského štátu, v ktorom sa riziko nachádza, mali byť schopné vyžadovať systematické oznamovanie všeobecných a osobitných podmienok poistiek týkajúcich sa súkromného alebo dobrovoľného zdravotného poistenia s cieľom overiť, či tieto zmluvy predstavujú čiastočnú alebo úplnú alternatívu zdravotného krytia poskytovaného systémom sociálneho zabezpečenia. Toto overenie by nemalo byť predbežnou podmienkou marketingu týchto produktov.

(85)

Niektoré členské štáty prijali na tento účel osobitné právne normy. Na ochranu všeobecného záujmu by malo byť možné prijímať alebo zachovať tieto právne normy, ak neprimerane neobmedzujú právo usadiť sa alebo slobodu poskytovať služby, s tým, že tieto normy by sa mali uplatňovať rovnakým spôsobom. Povaha týchto právnych noriem sa môže odlišovať podľa podmienok každého členského štátu. Cieľ ochrany všeobecného záujmu možno dosiahnuť aj požadovaním, aby poisťovne, ktoré poskytujú súkromné zdravotné poistenie alebo zdravotné poistenie uzatvorené na dobrovoľnom základe, ponúkali štandardné poistky v súlade s poistením poskytovaným zákonnými systémami sociálneho zabezpečenia za sadzbu poistného na rovnakej alebo nižšej úrovni ako predpísané maximum a podieľali sa na programoch náhrady za utrpenú škodu. Ako ďalšia možnosť sa môže vyžadovať, aby technická báza súkromného zdravotného poistenia alebo zdravotného poistenia uzatvoreného dobrovoľne bola podobná technickej báze životného poistenia.

(86)

Hostiteľské členské štáty by mali byť schopné vyžadovať, aby akákoľvek poisťovňa, ktorá ponúka na ich území povinné poistenie proti pracovným úrazom na vlastné riziko, dodržiavala osobitné ustanovenia stanovené v ich vnútroštátnych právnych predpisoch upravujúcich toto poistenie. Táto požiadavka by sa však nemala vzťahovať na ustanovenia týkajúce sa finančného dohľadu, ktoré by mali zostať vo výhradnej zodpovednosti domovského členského štátu.

(87)

V niektorých členských štátoch nepodliehajú poisťovacie transakcie žiadnemu druhu nepriameho zdanenia, zatiaľ čo väčšina uplatňuje osobitné dane a iné formy príspevkov vrátane prirážok pre kompenzačné orgány. Štruktúry a sadzby týchto daní a príspevkov sa medzi členskými štátmi, v ktorých sa používajú, značne líšia. Je žiaduce, aby sa predchádzalo existujúcim rozdielom vedúcim k narušeniu hospodárskej súťaže v oblasti poisťovacích služieb medzi členskými štátmi. Používanie daňových systémov a iných foriem príspevkov stanovených členskými štátmi, v ktorých sa nachádzajú riziká alebo členského štátu záväzku, pravdepodobne napraví tento problém až do následnej harmonizácie, pričom je na členských štátoch, aby stanovili mechanizmy, ktorými zabezpečia, že tieto dane a príspevky sa vyberú.

(88)

Tie členské štáty, na ktoré sa nevzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) (21), by mali v súlade s touto smernicou uplatňovať ustanovenia uvedeného nariadenia s cieľom stanoviť rozhodné právo v prípade poistných zmlúv patriacich do rozsahu pôsobnosti článku 7 uvedeného nariadenia.

(89)

V záujme zohľadnenia medzinárodných aspektov zaistenia by sa malo zabezpečiť, aby bolo možné uzatvárať medzinárodné dohody s treťou krajinou zamerané na stanovenie prostriedkov dohľadu nad zaisťovateľmi, ktorí vykonávajú obchodnú činnosť na území každej zmluvnej strany. Mal by sa ďalej zabezpečiť pružný postup na úrovni Spoločenstva, ktorý umožní hodnotiť rovnocennosť s tretími krajinami v oblasti obozretnosti, s cieľom zlepšiť liberalizáciu služieb zaistenia v tretích krajinách buď formou usadenia sa, alebo cezhraničného poskytovania služieb.

(90)

Vzhľadom na osobitnú povahu činností finitného zaistenia by členské štáty mali zabezpečiť, aby poisťovne a zaisťovne, ktoré uzatvárajú zmluvy o finitnom zaistení alebo vykonávajú činnosti finitného zaistenia, mohli správne stanoviť, merať a riadiť riziká vyplývajúce z týchto zmlúv alebo činností.

(91)

Vhodné pravidlá by sa mali stanoviť pre účelovo vytvorené subjekty, ktoré preberajú riziká od poisťovní a zaisťovní bez toho, aby boli poisťovňou alebo zaisťovňou. Sumy, ktorých vrátenie možno vymáhať od účelovo vytvoreného subjektu, by sa mali považovať za odpočítateľné položky v rámci zaistných alebo retrocesných zmlúv.

(92)

Účelovo vytvorené subjekty povolené pred 31. októbrom 2012 by sa mali riadiť právom členského štátu, ktorý účelovo vytvorený subjekt povolil. S cieľom zabrániť regulačnej arbitráži by sa však každá nová činnosť, ktorú účelovo vytvorený subjekt začne vykonávať po 31. októbrom 2012, mala riadiť ustanoveniami tejto smernice.

(93)

Vzhľadom na čoraz výraznejší cezhraničný charakter poisťovníctva by sa mali čo najviac zredukovať rozdiely v režimoch členských štátov pre účelovo vytvorené subjekty, ktoré podliehajú ustanoveniam tejto smernice, pričom by sa mali zohľadniť ich štruktúry dohľadu.

(94)

Malo by sa ďalej pracovať na účelovo vytvorených subjektoch, pričom sa zohľadní práca uskutočnená v ostatných finančných sektoroch.

(95)

Opatrenia týkajúce sa dohľadu nad poisťovňami a zaisťovňami v skupine by mali umožniť orgánom vykonávajúcim dohľad nad poisťovňou alebo zaisťovňou vytvoriť si objektívnejšie založený úsudok o jej finančnej situácii.

(96)

Tento dohľad nad skupinou by mal v nutnej miere prihliadať na poisťovacie holdingové spoločnosti a poisťovacie holdingové spoločnosti so zmiešanou činnosťou. Táto smernica by však nemala nijakým spôsobom implikovať, že členské štáty sú povinné uplatňovať dohľad nad týmito poisťovňami na individuálnom základe.

(97)

Hoci dohľad nad individuálnymi poisťovňami a zaisťovňami zostáva základnou zásadou dohľadu nad poisťovníctvom, je nutné určiť, ktoré poisťovne a zaisťovne spadajú do rámca pôsobnosti dohľadu nad úrovňou skupiny.

(98)

Podniky, najmä vzájomné poisťovacie spolky a podobné spolky, by mali mať možnosť, aby sa v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva a členských štátov spájali vytváraním koncentrácií alebo skupín nie prostredníctvom kapitálových väzieb, ale prostredníctvom formalizovaných pevných a udržateľných vzťahov založených na zmluvnom alebo inom faktickom uznaní, ktoré zaručuje finančnú solidaritu medzi týmito podnikmi. V prípade, že sa prostredníctvom centralizovanej koordinácie uplatňuje dominantný vplyv, dohľad nad týmito podnikmi by sa mal vykonávať v súlade s rovnakými pravidlami ako nad skupinami vytvorenými prostredníctvom kapitálových väzieb, a to s cieľom dosiahnuť primeranú úroveň ochrany poistníkov a rovnaké podmienky pre skupiny.

(99)

Dohľad nad skupinou by sa mal v každom prípade uplatňovať na úrovni konečného materského podniku, ktorého sídlo sa nachádza v Spoločenstve. Členské štáty by však mali byť schopné povoliť svojim orgánom dohľadu uplatňovať dohľad nad skupinou na obmedzenom počte nižších úrovní, ak to považujú za potrebné.

(100)

Solventnosť je potrebné počítať na úrovni skupiny za poisťovne a zaisťovne, ktoré tvoria súčasť skupiny.

(101)

Konsolidovaná kapitálová požiadavka na solventnosť by v prípade skupiny mala zohľadňovať globálnu diverzifikáciu rizík, ktoré existujú naprieč všetkými poisťovňami a zaisťovňami v skupine tak, aby náležite odrážala mieru rizika tejto skupiny.

(102)

Poisťovne a zaisťovne patriace k skupine by mali byť schopné požiadať o schválenie vnútorného modelu, ktorý sa má používať na výpočet solventnosti na úrovni skupiny, ako aj na individuálnej úrovni.

(103)

Niektoré ustanovenia tejto smernice výslovne stanovujú sprostredkovateľskú alebo konzultačnú úlohu pre CEIOPS, nemalo by to ale CEIOPS brániť, aby zohrával sprostredkovateľskú alebo konzultačnú úlohu aj vo vzťahu k iným ustanoveniam.

(104)

Táto smernica reflektuje inovatívny model dohľadu, v ktorom kľúčovú úlohu zohráva orgán dohľadu nad skupinou, pričom sa uznáva a zachováva významná úloha pre individuálny orgán dohľadu. Právomoci a úlohy orgánov dohľadu sú spojené s ich zodpovednosťou.

(105)

So všetkými poistníkmi a oprávnenými osobami by sa malo zaobchádzať rovnako a bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť alebo miesto pobytu. Na tento účel by každý členský štát mal zabezpečiť, aby sa žiadne opatrenia prijaté orgánom dohľadu na základe vnútroštátneho mandátu tohto orgánu dohľadu nepovažovali za porušenie záujmov daného členského štátu alebo poistníkov a oprávnených osôb v danom členskom štáte. Vo všetkých prípadoch vyrovnania poistných udalostí a likvidácie by sa mali aktíva spravodlivo rozdeliť medzi všetkých príslušných poistníkov bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť alebo miesto pobytu.

(106)

Je nutné zabezpečiť, aby sa vlastné zdroje primerane rozdeľovali vnútri skupiny a boli v prípade potreby k dispozícii na ochranu poistníkov a príjemcov poistného plnenia. Na tento účel by mali mať poisťovne a zaisťovne v skupine dostatočné vlastné zdroje na pokrytie svojich kapitálových požiadaviek na solventnosť.

(107)

Každý orgán dohľadu zaoberajúci sa dohľadom nad skupinou by mal byť schopný porozumieť prijatým rozhodnutiam, najmä tým, ktoré prijal orgán dohľadu nad skupinou. Je preto potrebné, aby sa relevantná informácia, ktorú má k dispozícii jeden z orgánov dohľadu, bezodkladne po jej získaní dostala k ostatným orgánom dohľadu tak, aby si všetky mohli vytvoriť úsudok na základe rovnakej relevantnej informácie. V prípade, že príslušné orgány dohľadu nemôžu dosiahnuť dohodu, treba s cieľom vyriešiť situáciu požiadať o odborné stanovisko výbor CEIOPS.

(108)

Na solventnosť dcérskej poisťovne alebo zaisťovne holdingovej poisťovacej spoločnosti, poisťovne tretej krajiny alebo zaisťovne tretej krajiny môžu mať vplyv finančné zdroje skupiny, ktorých sú súčasťou, a rozdelenie finančných zdrojov v rámci tejto skupiny. Orgány dohľadu by mali mať preto k dispozícii prostriedky na výkon dohľadu nad skupinou a na prijímanie vhodných opatrení na úrovni poisťovne alebo zaisťovne, ak jej solventnosť je alebo môže byť ohrozená.

(109)

Na finančnú pozíciu poisťovne alebo zaisťovne by mohli mať vplyv koncentrácie rizika a transakcie vnútri skupiny. Orgány dohľadu by mali byť preto schopné uplatňovať dohľad nad týmito koncentráciami rizík a transakciami vnútri skupiny, pričom zohľadnia povahu vzťahov medzi regulovanými subjektmi, ako aj neregulovanými subjektmi vrátane holdingových poisťovní a zmiešaných holdingových poisťovní, a prijímať vhodné opatrenia na úrovni poisťovne alebo zaisťovne, ak jej solventnosť je alebo môže byť ohrozená.

(110)

Poisťovne a zaisťovne v skupine by mali mať primerané systémy správy a riadenia, ktoré by mali podliehať skúmaniu orgánmi dohľadu.

(111)

Všetky skupiny poisťovní a zaisťovní, na ktoré sa vzťahuje dohľad nad skupinou, by mali mať orgán dohľadu nad skupinou vymenovaný spomedzi dotknutých orgánov dohľadu. Medzi práva a povinnosti orgánu dohľadu nad skupinou by mali patriť vhodné koordinačné a rozhodovacie právomoci. Orgány zapojené do dohľadu nad poisťovňami a zaisťovňami patriacimi do tej istej skupiny by mali ustanoviť mechanizmy koordinácie.

(112)

Vzhľadom na rastúce kompetencie orgánov dohľadu nad skupinou by sa malo zabezpečiť, aby sa kritériá výberu orgánu dohľadu nad skupinou nedali zámerne obchádzať. Najmä v prípadoch, keď bude orgán dohľadu nad skupinou určený s ohľadom na štruktúru skupiny a relatívny význam poisťovacích a zaisťovacích činností na rôznych trhoch, by sa transakcie vnútri skupiny a zaistenie v rámci skupiny nemali pri hodnotení ich relatívneho významu na trhu započítať dvakrát.

(113)

Orgány dohľadu zo všetkých členských štátov, v ktorých majú podniky skupiny svoje sídlo, by sa mali stať súčasťou dohľadu nad skupinou prostredníctvom kolégia orgánov dohľadu (kolégium). Všetky by mali mať prístup k informáciám, ktoré majú k dispozícii ostatné orgány dohľadu v kolégiu, a mali by sa aktívne a na sústavnom základe zapájať do procesu rozhodovania. Mala by sa ustanoviť spolupráca medzi orgánmi zodpovednými za dohľad nad poisťovňami a zaisťovňami, ako aj medzi týmito orgánmi a orgánmi zodpovednými za dohľad nad podnikmi aktívnymi v iných finančných sektoroch.

(114)

Činnosti kolégia by mali byť primerané povahe, rozsahu a zložitosti rizík obsiahnutých v činnosti všetkých podnikov, ktoré sú súčasťou skupiny, ako aj cezhraničnému rozmeru. Malo by sa vytvoriť kolégium s cieľom zabezpečiť účinné uplatňovanie postupov spolupráce, výmeny informácií a konzultácií medzi orgánmi dohľadu v kolégiu podľa tejto smernice. Orgány dohľadu by mali využívať kolégium na účely zbližovania svojich príslušných rozhodnutí a na účely úzkej spolupráce, aby mohli vykonávať činnosti súvisiace s dohľadom nad skupinou podľa harmonizovaných kritérií.

(115)

Táto smernica by mala stanoviť pre CEIOPS konzultačnú úlohu. Príslušný orgán dohľadu by nemal byť pri rozhodovaní viazaný odporúčaním výboru CEIOPS adresovaným tomuto orgánu dohľadu. Orgán dohľadu by však mal pri rozhodovaní v plnej miere zohľadniť toto odporúčanie a vysvetliť akýkoľvek významný odklon od neho.

(116)

Na poisťovne a zaisťovne, ktoré sú súčasťou skupiny, ktorej ústredie sa nachádza mimo Spoločenstva, by sa mal vzťahovať rovnocenný a primeraný režim dohľadu nad skupinou. Je preto potrebné zabezpečiť transparentnosť pravidiel a výmenu informácií s orgánmi tretích krajín o všetkých dôležitých okolnostiach. S cieľom zabezpečiť zosúladený prístup k určeniu a hodnoteniu rovnocennosti dohľadu nad poistením a zaistením v tretích krajinách by sa malo Komisii umožniť, aby prijala záväzné rozhodnutie týkajúce sa rovnocennosti režimov solventnosti v tretích krajinách. V prípade tretích krajín, vo vzťahu ku ktorým Komisia neprijala rozhodnutie, uskutoční hodnotenie rovnocennosti orgán dohľadu nad skupinou po porade s ostatnými príslušnými orgánmi dohľadu.

(117)

Keďže vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa reorganizačných opatrení a likvidačného konania nie sú zosúladené, je vhodné v rámci vnútorného trhu zabezpečiť vzájomné uznávanie reorganizačných opatrení a právnych predpisov členských štátov upravujúcich likvidáciu, ktoré sa týkajú poisťovní, ako aj potrebnú spoluprácu, zohľadňujúc potrebu jednotnosti, univerzálnosti, koordinácie a publicity týchto opatrení, a rovnocenné zaobchádzanie s poistnými veriteľmi a ich ochranu.

(118)

Malo by sa zabezpečiť, aby reorganizačné opatrenia, ktoré prijal príslušný orgán členského štátu s cieľom zachovať alebo obnoviť dobrý finančný stav poisťovne a v čo najväčšej miere zabrániť situácii vedúcej k likvidácii, mali úplné účinky na úrovni Spoločenstva. Účinky akýchkoľvek takýchto reorganizačných opatrení, ako aj likvidačného konania vo vzťahu k tretím krajinám by však nemali byť dotknuté.

(119)

Je potrebné rozlišovať medzi príslušnými orgánmi na účely reorganizačných opatrení a likvidačného konania a orgánmi dohľadu nad poisťovňami.

(120)

Definícia pobočky na účely platobnej neschopnosti by mala v súlade s existujúcimi zásadami platobnej neschopnosti prihliadať na samostatnú právnu subjektivitu poisťovne. V právnych predpisoch domovského členského štátu by sa však mal určiť spôsob, ako by sa malo pri likvidácii poisťovne zaobchádzať s aktívami a záväzkami vlastnenými nezávislými osobami, ktoré majú trvalú právomoc konať ako zástupca tejto poisťovne.

(121)

Mali by sa stanoviť podmienky, za ktorých spadá do rámca pôsobnosti tejto smernice likvidačné konanie, ktoré nie je založené na platobnej neschopnosti a týka sa poradia vyplácania poistného plnenia podľa priority. Pohľadávky zamestnancov poisťovne vyplývajúce z pracovnej zmluvy a pracovného pomeru by mali byť spôsobilé prejsť na vnútroštátny mzdový garančný systém. Na tieto pohľadávky, ktoré sa stali predmetom subrogácie, by sa mali vzťahovať postupy ustanovené v právnych predpisoch domovského členského štátu (lex concursus).

(122)

Reorganizačné opatrenia neznemožňujú začať likvidačné konanie. Likvidačné konanie by preto malo byť možné začať bez prijatia reorganizačných opatrení alebo po ich prijatí, a môžu končiť vyrovnaním alebo inými obdobnými opatreniami vrátane reorganizačných opatrení.

(123)

Prijímať rozhodnutia o likvidačných konaniach týkajúcich sa poisťovní by mali byť splnomocnené jedine príslušné orgány domovského členského štátu. Tieto rozhodnutia by mali mať účinky na úrovni Spoločenstva a mali by ich uznávať všetky členské štáty. Mali by byť uverejnené v súlade s postupmi domovského členského štátu a v Úradnom vestníku Európskej únie. Informácie by mali byť sprístupnené aj známym veriteľom so sídlom v Spoločenstve, ktorí by mali mať právo prihlásiť pohľadávky a predkladať pripomienky.

(124)

Pri likvidačnom konaní by sa mali zohľadniť všetky aktíva a záväzky poisťovne.

(125)

Všetky podmienky začatia, vedenia a ukončenia likvidačného konania by mali byť upravené právnymi predpismi domovského členského štátu.

(126)

S cieľom zabezpečiť koordinovanú činnosť medzi členskými štátmi by orgány dohľadu domovského členského štátu a orgány dohľadu všetkých ostatných členských štátov mali byť bezodkladne informované o začatí likvidačného konania.

(127)

Je mimoriadne dôležité, aby poistenci, poistníci, príjemcovia poistného plnenia a akákoľvek poškodená osoba, ktorá má bezprostredné právo žalovať poisťovňu za škodový prípad na základe poistnej operácie, boli počas likvidácie chránení, s tým, že táto ochrana sa nevzťahuje na pohľadávky, ktoré vznikli nie zo záväzkov vyplývajúcich z poisťovacej zmluvy alebo poistných operácií, ale z občianskoprávnej zodpovednosti spôsobenej zástupcom počas rokovaní, za ktorú, podľa právnych predpisov uplatňovaných na poistné zmluvy alebo operácie, nie je zástupca zodpovedný podľa takejto poisťovacej zmluvy alebo operácie. Členské štáty by mali mať v záujme dosiahnutia tohto cieľa možnosť voľby medzi rovnocennými metódami na zabezpečenie osobitného zaobchádzania s veriteľmi poisťovní a žiadna z týchto metód nebráni členskému štátu, aby vytvoril poradie medzi jednotlivými kategóriami pohľadávok z poistenia. Mala by sa ďalej zabezpečiť správna rovnováha medzi ochranou veriteľov poisťovní a inými privilegovanými veriteľmi chránenými podľa právnych predpisov príslušného členského štátu.

(128)

Na začiatku likvidácie by malo byť poisťovni odobraté povolenie na vykonávanie činnosti, pokiaľ jej ešte nebolo odobraté.

(129)

Počas likvidácie by mali mať veritelia právo uplatniť svoju pohľadávku alebo predložiť písomné pripomienky k tomuto procesu. S pohľadávkami veriteľov, ktorí majú sídlo v členskom štáte inom ako je domovský členský štát, by sa malo zaobchádzať rovnako ako s rovnocennými pohľadávkami v domovskom členskom štáte, bez diskriminácie z dôvodu štátnej príslušnosti alebo miesta pobytu.

(130)

V záujme ochrany legitímnej dôvery a istoty niektorých transakcií v iných členských štátoch ako domovský členský štát je potrebné určiť právo, ktorým sa spravuje dopad reorganizačných opatrení a likvidácie na nerozhodnuté súdne spory a jednotlivé činnosti v rámci presadzovania vyplývajúce zo súdnych sporov.

(131)

Opatrenia potrebné na vykonávanie tejto smernice by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (22).

(132)

Komisia by predovšetkým mala byť splnomocnená na prijatie opatrení týkajúcich sa úpravy príloh, opatrení, ktorými sa stanovujú najmä právomoci a činnosti, ktoré sa majú uskutočniť, a opatrení, ktorými sa stanovujú podrobnejšie požiadavky v takých oblastiach ako systém správy a riadenia, zverejňovanie informácií, kritériá posudzovania v súvislosti s kvalifikovanými podielmi, výpočet technických rezerv a kapitálových požiadaviek, investičné predpisy a dohľad nad skupinou. Komisia by tiež mala byť splnomocnená na prijatie vykonávacích opatrení, ktorými tretím krajinám udelí štatút rovnocennosti s ustanoveniami tejto smernice. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť nepodstatné prvky tejto smernice, okrem iného jej doplnením o nové nepodstatné prvky, musia sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES.

(133)

Keďže ciele tejto smernice nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale vzhľadom na ich rozsah a dôsledky ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje táto smernica rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(134)

Smernica Rady 64/225/EHS z 25. februára 1964 o zrušení obmedzení slobody usadiť sa a slobody poskytovať služby vo vzťahu k zaisteniu a retrocesii (23); smernica Rady 73/240/EHS z 24. júla 1973, ktorou sa rušia obmedzenia práva usadiť sa v oblasti priameho poistenia s výnimkou životného poistenia (24); smernica Rady 76/580/EHS z 29. júna 1976, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 73/239/EHS o koordinácii zákonov, iných predpisov a správnych opatrení vzťahujúcich sa na začatie a vykonávanie podnikania v oblasti priameho poistenia s výnimkou životného poistenia (25) a smernica Rady 84/641/EHS z 10. decembra 1984, ktorou sa mení a dopĺňa prvá smernica (73/239/EHS) o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení vzťahujúcich sa na začatie a vykonávanie priameho poistenia, s výnimkou životného poistenia, najmä so zreteľom na pomoc turistom (26), sa stali obsolentné a mali by sa preto zrušiť.

(135)

Povinnosť transponovať túto smernicu do vnútroštátnych právnych predpisov by sa mala obmedziť na tie ustanovenia, ktoré predstavujú podstatnú zmenu v porovnaní s predchádzajúcimi smernicami. Povinnosť transponovať ustanovenia, ktoré zostávajú nezmenené, je stanovená v predchádzajúcich smerniciach.

(136)

Táto smernica by sa nemala dotýkať povinností členských štátov týkajúcich sa lehôt na transpozíciu smerníc do vnútroštátneho práva, ktoré sú uvedené v časti B prílohy VI.

(137)

Komisia preskúma primeranosť platných systémov záruk v sektore poisťovníctva a predloží vhodný legislatívny návrh.

(138)

Článok 17 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/41/ES z 3. júna 2003 o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia (27) odkazuje na platné právne ustanovenia o mierach solventnosti. Tieto odkazy by sa mali ponechať s cieľom zachovať súčasný stav. Komisia by mala čo najskôr uskutočniť revíziu smernice 2003/41/ES podľa jej článku 21 ods. 4 Komisia by s podporou CEIOPS mala vyvinúť vhodný systém pravidiel solventnosti týkajúci sa inštitúcií pre dôchodkové poistenie, ktorý by zároveň plne odrážal charakteristickú zvláštnosť poistenia, a preto by nemal vopred stanovovať uplatňovanie tejto smernice na tieto inštitúcie.

(139)

Prijatie tejto smernice mení rizikový profil poisťovne voči poistníkovi. Komisia by mala čo najskôr a najneskôr do konca roku 2010 predložiť návrh revízie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/92/ES z 9. decembra 2002 o sprostredkovaní poistenia (28), pričom zohľadní dôsledky tejto smernice pre poistníkov.

(140)

Ďalšie ďalekosiahle reformy regulačného modelu a modelu dohľadu nad finančným sektorom v EÚ sú veľmi potrebné a Komisia by ich mala urýchlene navrhnúť, pričom náležite zohľadní závery predložené 25. februára 2009 skupinou odborníkov, ktorej predsedá Jacques de Larosière. Komisia by mala navrhnúť právne predpisy potrebné na riešenie zistených nedostatkov, pokiaľ ide o ustanovenia súvisiace s koordináciou dohľadu a mechanizmami spolupráce.

(141)

Je potrebné poradiť sa s CEIOPS o tom, ako je najlepšie riešiť otázky posilneného dohľadu nad skupinou a riadenia kapitálu v rámci skupiny poisťovní alebo zaisťovní. CEIOPS by mal byť pozvaný, aby poskytol poradenstvo, ktoré Komisii pomôže vypracovať jej návrhy za podmienok, ktoré sú v súlade s vysokou úrovňou ochrany poistníkov (a oprávnených osôb) a zabezpečením finančnej stability. CEIOPS by mal byť v tejto súvislosti vyzvaný, aby Komisii poskytol rady týkajúce sa štruktúry a zásad, ktorými by sa mohli riadiť prípadné budúce zmeny a doplnenia tejto smernice, ktoré môžu byť nevyhnutné v záujme uskutočnenia zmien, ktoré môžu byť navrhnuté. Komisia by mala Európskemu parlamentu a Rade predložiť správu a následne príslušné legislatívne návrhy na alternatívne režimy obozretného dohľadu nad poisťovňami a zaisťovňami v rámci skupín, ktoré posilňujú efektívne riadenie kapitálu v rámci skupín, ak sa uistí, že jestvuje primeraný podporný regulačný rámec na zavedenie takéhoto režimu.

Predovšetkým je žiaduce, aby režim podpory skupiny fungoval na solídnych základoch založených na existencii harmonizovaných a primerane financovaných systémov poistných záruk, harmonizovaného a právne záväzného rámca pre príslušné orgány, centrálne banky a ministerstvá financií, ktorý sa týka krízového riadenia, riešenia kríz a deľby fiškálneho zaťaženia a zosúlaďuje právomoci dohľadu a fiškálnu zodpovednosť, právne záväzného rámca pre urovnávanie sporov v oblasti dohľadu, harmonizovaného rámca pre včasné intervencie a harmonizovaného rámca pre prevoditeľnosť aktív, insolventnosť a postupy likvidácie, ktorý odstraňuje príslušné prekážky prevoditeľnosti aktív stanovené vo vnútroštátnom obchodnom práve. Komisia by mala vo svojej správe zohľadniť aj fungovanie vplyvov diverzifikácie v čase a riziká spojené so zapojením do skupiny, postupy pri centralizovanom riadení rizika skupiny, fungovanie vnútorných modelov skupiny, ako aj dohľad nad transakciami vnútri skupiny a koncentráciami rizík.

(142)

V súlade s bodom 34 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva (29) sa členské štáty vyzývajú, aby pre seba a v záujme Spoločenstva vypracovali a zverejnili svoje vlastné tabuľky, ktoré budú čo najlepšie vyjadrovať vzájomný vzťah medzi touto smernicou a opatreniami na jej transpozíciu,

HLAVA I

KAPITOLA I

ODDIEL 1

ODDIEL 2

Pododdiel 1

Pododdiel 2

Pododdiel 3

Pododdiel 4

ODDIEL 3

KAPITOLA II

KAPITOLA III

KAPITOLA IV

ODDIEL 1

ODDIEL 2

ODDIEL 3

ODDIEL 4

ODDIEL 5

ODDIEL 6

KAPITOLA V

KAPITOLA VI

ODDIEL 1

ODDIEL 2

ODDIEL 3

Pododdiel 1

Pododdiel 2

Pododdiel 3

ODDIEL 4

Pododdiel 1

Pododdiel 2

Pododdiel 3

ODDIEL 5

ODDIEL 6

KAPITOLA VII

KAPITOLA VIII

ODDIEL 1

ODDIEL 2

Pododdiel 1

Pododdiel 2

ODDIEL 3

Pododdiel 1

Pododdiel 2

ODDIEL 4

ODDIEL 5

KAPITOLA IX

ODDIEL 1

ODDIEL 2

KAPITOLA X

HLAVA II

KAPITOLA I

ODDIEL 1

ODDIEL 2

ODDIEL 3

ODDIEL 4

ODDIEL 5

Pododdiel 1

Pododdiel 2

KAPITOLA II

ODDIEL 1

ODDIEL 2

ODDIEL 3

ODDIEL 4

ODDIEL 5

ODDIEL 6

KAPITOLA III

KAPITOLA IV

HLAVA III

KAPITOLA I

ODDIEL 1

ODDIEL 2

ODDIEL 3

KAPITOLA II

ODDIEL 1

Pododdiel 1

Pododdiel 2

Pododdiel 3

Pododdiel 4

Pododdiel 5

Pododdiel 6

ODDIEL 2

ODDIEL 3

KAPITOLA III

KAPITOLA IV

KAPITOLA V

HLAVA IV

KAPITOLA I

KAPITOLA II

KAPITOLA III

KAPITOLA IV

HLAVA V

HLAVA VI

KAPITOLA I

ODDIEL 1

ODDIEL 2

KAPITOLA II

PRÍLOHA I

A.

B.

PRÍLOHA II

PRÍLOHA III

A.

B.

C.

PRÍLOHA IV

1.

2.

3.

4.

PRÍLOHA V

PRÍLOHA VI

Časť A

Časť B

PRÍLOHA VII

1.

začatia a výkonu samostatných činností v priamom poistení a zaistení v rámci Spoločenstva;

2.

dohľadu nad poisťovňami a zaisťovňami v skupine;

3.

reorganizácie a likvidácie poisťovní poskytujúcich priame poistenie.

a)

tieto činnosti životného poistenia, ktoré sú na zmluvnom základe:

b)

tieto operácie, ak sú na zmluvnom základe, pokým podliehajú dohľadu orgánov zodpovedných za dohľad nad súkromným poistením:

c)

operácie predpísané alebo upravené v právnych predpisoch sociálneho poistenia viazané na dĺžku ľudského života, pokiaľ sa realizujú alebo spravujú poisťovňami poskytujúcimi životné poistenie na ich vlastné riziko v súlade so zákonmi členského štátu.

a)

ročný hrubý výnos z predpísaného poistného nepresahuje 5 miliónov EUR;

b)

celkové technické rezervy poisťovne vrátane súm vyplývajúcich zo zaistných zmlúv a účelovo vytvorených subjektov uvedených v článku 76 nepresahujú 25 miliónov EUR;

c)

v prípade, že poisťovňa patrí do skupiny, celkové technické rezervy skupiny definované ako úhrn súm vyplývajúcich zo zaistných zmlúv a účelovo vytvorených subjektov nepresahujú 25 miliónov EUR;

d)

činnosť poisťovne nezahŕňa poistné a zaistné činnosti, ktoré pokrývajú riziká vyplývajúce z poistenia zodpovednosti, úverov a kaucie, pokiaľ nepredstavujú doplnkové riziká v zmysle článku 16 ods. 1;

e)

činnosť poisťovne nezahŕňa zaistné operácie, z ktorých objem prekročí čiastku 0,5 milióna EUR, ak ide o hrubý výnos z predpísaného poistného alebo 2,5 milióna EUR, ak ide o hodnotu technickej rezervy vrátane súm vyplývajúcich zo zaistných zmlúv a účelovo vytvorených subjektov, alebo ktoré predstavujú viac ako 10 % jeho hrubého príjmu z predpísaného poistného alebo viac ako 10 % jeho technických rezerv vrátane súm vyplývajúcich zo zaistných zmlúv a účelovo vytvorených subjektov.

a)

žiadny z prahov ustanovených v odseku 1 nebol presiahnutý v posledných troch po sebe idúcich rokoch; a

b)

neočakáva sa, že by sa ktorýkoľvek z prahov ustanovených v odseku 1 presiahol v nasledujúcich piatich rokoch.

1.

kapitalizačné operácie, ako sú stanovené v právnych predpisoch členských štátov;

2.

operácie zabezpečovacích a vzájomných poisťovacích inštitúcií, ktorých dávky sa menia podľa dostupných zdrojov a príspevky členov sú určené paušálne;

3.

operácie, ktoré vykonávajú podniky bez právnej subjektivity, ktorých účelom je vzájomné krytie jeho členov bez platieb poistného a bez vytvárania technických rezerv; alebo

4.

operácie poistenia vývozného úveru na účet alebo so zárukou štátu alebo v prípadoch, keď je štát poistiteľom.

a)

pomoc je poskytovaná v prípade nehody alebo poruchy cestného vozidla, ak sa nehoda alebo porucha vyskytne na území členského štátu poisťovne, ktorá poskytuje poistnú ochranu;

b)

zodpovednosť za poskytnutie pomoci sa obmedzuje na nasledovné činnosti:

c)

poskytnutie pomoci nevykoná poisťovňa v zmysle tejto smernice.

1.

v Dánsku na Falck Danmark;

2.

v Nemecku na tieto pološtátne inštitúcie:

3.

v Írsku na Voluntary Health Insurance Board;

4.

v Španielsku na Consorcio de Compensación de Seguros.

1.

operácie zabezpečovacích a vzájomných poisťovacích inštitúcií, ktorých plnenia sa líšia podľa dostupných zdrojov a ktoré vyžadujú od každého zo svojich členov príslušné paušálne príspevky;

2.

operácie vykonávané inými organizáciami ako podnikmi uvedenými v článku 2, ktorých cieľom je poskytovať plnenia zamestnaným osobám alebo samostatne zárobkovo činným osobám podnikov alebo skupiny podnikov alebo povolania alebo skupiny povolaní v prípade úmrtia alebo dožitia alebo prerušenia alebo skrátenia činnosti, bez ohľadu na to, či tieto záväzky vznikajú alebo nevznikajú z týchto operácií a sú vždy plne kryté matematickými rezervami;

3.

činnosti spoločností dôchodkového poistenia v oblasti dôchodkového poistenia predpísané v zákone o dôchodkoch zamestnancov (TyEL) a ďalších súvisiacich fínskych právnych predpisoch za predpokladu, že:

1.

organizácie, ktoré sa zaväzujú poskytovať plnenia len v prípade úmrtia, ak výška týchto plnení neprekračuje priemerné náklady na pohreb pri jednom úmrtí, alebo ak sa tieto plnenia poskytujú vo forme vecných plnení;

2.

„Versorgungsverband deutscher Wirtschaftsorganisationen“ v Nemecku, ak jeho stanovy nebudú menené a doplnené, čo sa týka rozsahu jeho pôsobnosti;

3.

„Consorcio de Compensación de Seguros“ v Španielsku, ak jeho stanovy nebudú menené a doplnené, čo sa týka rozsahu jeho činnosti alebo funkcie.

1.

„poisťovňa“ je podnik priameho životného alebo neživotného poistenia, ktorému bolo udelené povolenie v súlade s článkom 14;

2.

„kaptívna poisťovňa“ je poisťovňa, ktorú vlastní buď finančný podnik, ktorý nie je poisťovňou alebo zaisťovňou alebo skupinou poisťovní alebo zaisťovní v zmysle článku 212 ods. 1 písm. c), alebo nefinančný podnik, ktorej účelom je poskytovať výlučne poistné krytie rizík podniku alebo podnikov, ku ktorým patrí, alebo podniku či podnikov skupiny, ktorej je kaptívna poisťovňa členom;

3.

„poisťovňa z tretej krajiny“ je podnik, ktorý by potreboval povolenie ako poisťovňa v súlade s článkom 14, ak by sa jeho ústredie nachádzalo v Spoločenstve;

4.

„zaisťovňa“ je podnik, ktorý dostal povolenie podľa článku 14 na vykonávanie zaisťovacích činností;

5.

„kaptívna zaisťovňa“ je zaisťovňa, ktorú vlastní buď finančný podnik, ktorý nie je poisťovňou alebo zaisťovňou alebo skupinou poisťovní alebo zaisťovní v zmysle článku 212 ods. 1 písm. c), alebo nefinančný podnik, ktorej účelom je poskytovať výlučne zaistné krytie rizík podniku alebo podnikov, ku ktorým patrí, alebo podniku či podnikov skupiny, ktorej je kaptívna zaisťovňa členom;

6.

„zaisťovňa z tretej krajiny“ je podnik, ktorý by potreboval povolenie ako zaisťovňa v súlade s článkom 14, ak by sa jeho ústredie nachádzalo v Spoločenstve;

7.

„zaistenie“ je buď:

8.

„domovský členský štát“ je:

9.

„hostiteľský členský štát“ je členský štát iný ako domovský členský štát, v ktorom má poisťovňa alebo zaisťovňa pobočku alebo poskytuje služby; pokiaľ ide o životné a neživotné poistenie, členským štátom poskytujúcim služby je členský štát záväzku alebo členský štát, v ktorom je umiestnené riziko, ak je záväzok alebo riziko kryté poisťovňou alebo pobočkou umiestnenou v inom členskom štáte;

10.

„orgány dohľadu“ je vnútroštátny orgán alebo vnútroštátne orgány, ktoré sú splnomocnené zo zákona alebo iným právnym predpisom vykonávať dohľad nad poisťovňami alebo zaisťovňami;

11.

„pobočka“ je zastúpenie alebo pobočka poisťovne alebo zaisťovne, ktorá sa nachádza na území členského štátu iného ako domovský členský štát;

12.

„prevádzkareň“ podniku je ústredie podniku alebo akákoľvek z jeho pobočiek;

13.

„členský štát, v ktorom je umiestnené riziko“ je:

14.

„členský štát záväzku“ je členský štát, v ktorom sa nachádza buď:

15.

„materský podnik“ je materský podnik v zmysle článku 1 smernice 83/349/EHS;

16.

„dcérsky podnik“ je ktorýkoľvek dcérsky podnik v zmysle článku 1 smernice 83/349/EHS vrátane jeho dcérskych podnikov;

17.

„úzke väzby“ znamenajú situáciu, v ktorej sú dve alebo viaceré fyzické osoby alebo právnické osoby spojené kontrolou alebo podielom, alebo situáciu, v ktorej sú dve alebo viaceré fyzické osoby alebo právnické osoby trvalo prepojené s jednou a tou istou osobou prostredníctvom kontrolného vzťahu;

18.

„kontrola“ je vzťah medzi materským podnikom a dcérskym podnikom, ako sa ustanovuje v článku 1 smernice 83/349/EHS, alebo podobný vzťah medzi akoukoľvek fyzickou osobou alebo právnickou osobou a podnikom;

19.

„vnútroskupinová transakcia“ je akákoľvek transakcia, pri ktorej poisťovňa alebo zaisťovňa priamo alebo nepriamo využíva iné podniky tej istej skupiny alebo akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu prepojenú s podnikmi tejto skupiny úzkou väzbou na splnenie zmluvného alebo nezmluvného záväzku za odplatu alebo bezodplatne;

20.

„účasť“ je vlastníctvo, priame alebo vo forme kontroly, 20 % alebo viac hlasovacích práv alebo základného imania podniku;

21.

„kvalifikovaná účasť“ je priama alebo nepriama účasť v podniku predstavujúca najmenej 10 % základného imania alebo hlasovacích práv, alebo účasť, ktorá umožňuje uplatňovanie významného vplyvu na riadenie tohto podniku;

22.

„regulovaný trh“ je ktorékoľvek z týchto vymedzení:

23.

„národná kancelária“ je národná kancelária poisťovateľov, ako je definovaná v článku 1 ods. 3 smernice 72/166/EHS;

24.

„národný garančný fond“ je orgán uvedený v článku 1 ods. 4 smernice 84/5/EHS;

25.

„finančná spoločnosť“ je ktorýkoľvek z týchto subjektov:

26.

„účelovo vytvorený subjekt“ je podnik bez ohľadu na to, či je zapísaný v obchodnom registri alebo nie, iný ako už existujúca poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorý na seba preberá riziká poisťovní alebo zaisťovní a ktorý v plnej miere financuje svoje vystavenie sa týmto rizikám výnosmi z emitovaných dlhových cenných papierov alebo akýmkoľvek iným finančným mechanizmom, pričom sú práva veriteľov z týchto dlhopisov alebo mechanizmu financovania podriadené zaisťovacím záväzkom takéhoto podniku;

27.

„veľké riziká“ sú:

Ak poistník patrí do skupiny podnikov, pre ktoré sa vypracováva konsolidovaná účtovná závierka v zmysle smernice 83/349/EHS, kritériá stanovené v písmene c) prvého pododseku sa použijú na základe konsolidovanej účtovnej závierky.

Členské štáty môžu doplniť do kategórie uvedenej v písmene c) prvého pododseku riziká poistené profesijnými združeniami, spoločnými podnikmi alebo dočasnými zoskupeniami;

28.

„zverenie výkonu činností“ (outsourcing) je dohoda v akejkoľvek podobe medzi poisťovňou alebo zaisťovňou a poskytovateľom služby bez ohľadu na to, či ide o subjekt pod dohľadom, na základe ktorej tento poskytovateľ služby vykonáva, či už priamo alebo prostredníctvom subdodávateľa, postup, službu alebo inú činnosť, ktorú by inak vykonávala samotná poisťovňa alebo zaisťovňa;

29.

„funkcia“ v rámci systému správy a riadenia je vnútorná schopnosť vykonávať konkrétne úlohy; systém správy a riadenia zahŕňa funkciu riadenia rizík, dodržiavania súladu s predpismi, vnútorného auditu a poistno-matematickú funkciu;

30.

„upisovacie riziko“ je riziko straty alebo nepriaznivej zmeny v hodnote poistných záväzkov z dôvodu neprimeraných predpokladov pri oceňovaní a vytváraní rezerv;

31.

„trhové riziko“ je riziko straty alebo nepriaznivej zmeny vo finančnej situácii, priamo alebo nepriamo vyplývajúce z kolísania úrovne a volatility trhových cien aktív, záväzkov a finančných nástrojov;

32.

„úverové riziko“ znamená riziko straty alebo nepriaznivej zmeny vo finančnej situácii vyplývajúce z kolísania úverového ratingu emitentov cenných papierov, protistrán a akýchkoľvek dlžníkov, ktorému sú poisťovne a zaisťovne vystavené, v podobe rizika zlyhania protistrany alebo rizika úverového rozpätia, alebo koncentrácie trhového rizika;

33.

„operačné riziko“ je riziko straty vyplývajúce z nevhodných vnútorných procesov alebo z ich zlyhania, z personálu alebo systémov, alebo z nepriaznivých vonkajších udalostí;

34.

„riziko likvidity“ je riziko, že poisťovne a zaisťovne nie sú schopné speňažiť investície a ostatné aktíva s cieľom vyrovnať svoje finančné záväzky v čase ich splatnosti;

35.

„riziko koncentrácie“ je každé vystavenie riziku s prípadnou stratou, ktorá je dostatočne veľká, aby ohrozila solventnosť alebo finančnú situáciu poisťovní a zaisťovní;

36.

„techniky zmierňovania rizika“ sú všetky techniky, ktoré umožňujú poisťovniam a zaisťovniam, aby preniesli všetky svoje riziká alebo ich časť na ďalšiu stranu;

37.

„účinky diverzifikácie“ je zníženie vystavenia poisťovní a zaisťovní a skupín riziku v súvislosti s diverzifikáciou ich činností, ktoré vyplýva zo skutočnosti, že nepriaznivý výsledok jedného rizika sa môže vyrovnať priaznivejším výsledkom iného rizika, pokiaľ tieto riziká nie sú úplne vzájomne závislé;

38.

„prognóza rozdelenia pravdepodobnosti“ je matematická funkcia, ktorá vyčerpávajúcemu súboru vzájomne sa vylučujúcich budúcich udalostí priraďuje pravdepodobnosť uskutočnenia;

39.

„miera rizika“ je matematická funkcia, ktorá priraďuje peňažnú sumu danej prognóze rozdelenia pravdepodobnosti a monotónne rastie s úrovňou vystavenia riziku, ktorá je podkladom k tejto prognóze rozdelenia pravdepodobnosti.

a)

každý podnik, ktorý si na území tohto členského štátu zriaďuje svoje ústredie; alebo

b)

každá poisťovňa, ktorá získala povolenie podľa odseku 1 a ktorá plánuje rozšíriť svoju činnosť na celé odvetvie poistenia alebo odvetvia poistenia iné ako tie, na ktoré už získala povolenie.

a)

riziká sú spojené s hlavným poistným rizikom;

b)

riziká sa týkajú predmetu, ktorý je poistený proti hlavnému poistnému riziku; a

c)

riziká sú poistené zmluvou, ktorou je poistené hlavné poistné riziko.

a)

hlavné riziko sa týka výlučne pomoci poskytovanej osobám, ktoré sa dostali do ťažkostí pri cestovaní, keď sú mimo svojho domova alebo keď sú mimo miesta svojho obvyklého pobytu; alebo

b)

poistenie sa týka sporov alebo rizík vznikajúcich z používania námorných plavidiel alebo v súvislosti s ním.

a)

pokiaľ ide o poisťovne, obmedzili svoje ciele na poisťovaciu činnosť a činnosti priamo z nej vyplývajúce a vylúčili všetky ostatné obchodné činnosti;

b)

pokiaľ ide o zaisťovne, obmedzili svoje predmety činnosti na zaistenie a súvisiace činnosti; uvedená požiadavka môže zahŕňať funkciu holdingovej spoločnosti a činnosti v spojitosti s činnosťami finančného sektora v zmysle článku 2 ods. 8 smernice 2002/87/ES;

c)

predložil plán činností v súlade s článkom 23;

d)

mal v držbe použiteľné základné vlastné zdroje na krytie absolútnej spodnej hranice minimálnej kapitálovej požiadavky upravenej v článku 129 ods. 1 písm. d);

e)

preukázal, že bude schopný mať v držbe použiteľné vlastné zdroje na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť, ako sa ustanovuje v článku 100 a ďalej;

f)

preukázal, že bude schopný mať v držbe použiteľné základné vlastné zdroje na krytie minimálnej kapitálovej požiadavky, ako sa ustanovuje v článku 128 a ďalej;

g)

preukázal, že bude schopný dodržiavať systém správy uvedený v kapitole IV oddiele 2;

h)

pokiaľ ide o neživotné poistenie, oznámil meno alebo názov a adresu všetkých likvidačných zástupcov určených podľa článku 4 smernice 2000/26/ES v každom inom členskom štáte, ako je členský štát, v ktorom žiada o povolenie, ak riziká, ktoré majú byť kryté, sú klasifikované v odvetví 10 časti A prílohy I k tejto smernici, okrem zodpovednosti prepravcu.

a)

vlastní použiteľné základné vlastné zdroje na krytie absolútnej spodnej hranice minimálnej kapitálovej požiadavky pre životné poisťovne a absolútnej spodnej hranice minimálnej kapitálovej požiadavky pre neživotné poisťovne, ako sa ustanovuje v článku 129 ods. 1 písm. d);

b)

sa zaväzuje pokryť minimálne finančné záväzky uvedené v článku 74 ods. 3 a ďalej.

a)

vlastní použiteľné základné vlastné zdroje na krytie absolútnej spodnej hranice minimálnej kapitálovej požiadavky pre životné poisťovne a absolútnej spodnej hranice minimálnej kapitálovej požiadavky pre neživotné poisťovne, ako sa ustanovuje v článku 129 ods. 1 písm. d);

b)

sa zaväzuje pokryť minimálne finančné záväzky uvedené v článku 74 ods. 3 a ďalej.

a)

povaha rizík alebo záväzky, ktoré dotknutá poisťovňa alebo zaisťovňa plánuje kryť;

b)

druh zaisťovacích dohôd, ktoré zaisťovňa plánuje vykonávať s postupujúcimi podnikmi;

c)

základné zásady týkajúce sa zaistenia a retrocesie;

d)

položky základných vlastných zdrojov tvoriacich absolútnu spodnú hranicu minimálnej kapitálovej požiadavky;

e)

predpokladané náklady na zavedenie administratívnych služieb a obchodnej siete, predpokladané finančné zdroje na ich pokrytie a v prípade krytia rizík uvedených pod odvetvím 18 v časti A prílohy I zdroje, ktorými poisťovňa disponuje, aby zabezpečila dohodnutú pomoc.

a)

prognózy súvahy;

b)

odhady budúcej kapitálovej požiadavky na solventnosť, ako sa ustanovuje v kapitole VI oddiele 4 pododdiele 1, na základe prognózy súvahy uvedenej v písmene a), ako aj metódu výpočtu použitú na odvodenie týchto odhadov;

c)

odhady budúcej minimálnej kapitálovej požiadavky, ako sa ustanovuje v článkoch 128 a 129, na základe prognózy súvahy uvedenej v písmene a), ako aj metódu výpočtu použitú na odvodenie týchto odhadov;

d)

odhady finančných zdrojov určených na pokrytie technických rezerv, minimálnej kapitálovej požiadavky a kapitálovej požiadavky na solventnosť;

e)

pokiaľ ide o neživotné poistenie a zaistenie aj tieto náležitosti:

f)

pokiaľ ide o životné poistenie aj plán uvádzajúci podrobné odhady príjmov a výdavkov v súvislosti s priamou činnosťou, prevzatým a postúpeným zaistením.

a)

dcérskej spoločnosti poisťovne alebo zaisťovne, ktorej bolo udelené povolenie v uvedenom členskom štáte;

b)

dcérskej spoločnosti materskej spoločnosti poisťovne alebo zaisťovne, ktorej bolo udelené povolenie v uvedenom členskom štáte; alebo

c)

spoločnosti kontrolovanej tou istou fyzickou alebo právnickou osobou, ktorá kontroluje poisťovňu alebo zaisťovňu, ktorej bolo udelené povolenie v uvedenom členskom štáte.

a)

dcérskym podnikom úverovej inštitúcie alebo investičnej spoločnosti, ktorej bolo udelené povolenie v Spoločenstve,

b)

dcérskym podnikom materského podniku úverovej inštitúcie alebo investičnej spoločnosti, ktorej bolo udelené povolenie v Spoločenstve, alebo

c)

podnikom kontrolovaným tou istou fyzickou alebo právnickou osobou, ktorá kontroluje úverovú inštitúciu alebo investičnú spoločnosť, ktorej bolo udelené povolenie v Spoločenstve.

a)

znenia zákonov, iných právnych predpisov, správnych opatrení a všeobecných usmernení v oblasti regulácie poisťovníctva;

b)

všeobecné kritériá a metódy vrátane nástrojov vypracovaných v súlade s článkom 34 ods. 4 používané v rámci kontrolného procesu orgánom dohľadu, ako sa stanovuje v článku 36;

c)

súhrnné štatistické údaje o kľúčových aspektoch uplatňovania rámca obozretnosti;

d)

spôsob výkonu možností stanovených v tejto smernici;

e)

ciele dohľadu a jeho hlavné funkcie a činnosti.

a)

hodnotenie systému správy uplatňovaného poisťovňami a zaisťovňami, hodnotenie vykonávaných činností, zásad oceňovania uplatňovaných na účely solventnosti, rizík, ktorým poisťovne a zaisťovne čelia, a systémov riadenia rizík a ich kapitálovej štruktúry, potrieb a riadenia;

b)

prijatie akýchkoľvek náležitých rozhodnutí vyplývajúcich z výkonu ich práv a povinností v oblasti dohľadu.

a)

určiť povahu, rozsah a úpravu informácií, ktoré sú uvedené v odseku 1 a ktorých predloženie požadujú od poisťovní a zaisťovní v týchto časových úsekoch:

b)

získať akékoľvek informácie o zmluvách, ktoré majú k dispozícii sprostredkovatelia alebo o zmluvách uzavretých s tretími stranami; a

c)

požadovať informácie od externých odborníkov, ako sú audítori a aktuári.

a)

kvalitatívne alebo kvantitatívne prvky, alebo akékoľvek vhodné kombinácie týchto prvkov;

b)

historické, súčasné alebo očakávané prvky, alebo akékoľvek vhodné kombinácie týchto prvkov; a

c)

údaje pochádzajúce z vnútorných alebo vonkajších zdrojov, alebo akékoľvek vhodné kombinácie týchto prvkov.

a)

musia odrážať povahu, rozsah a zložitosť činnosti príslušných poisťovní a zaisťovní, a najmä riziká obsiahnuté v tejto činnosti;

b)

musia byť prístupné, úplné vo všetkých dôležitých aspektoch, porovnateľné a konzistentné počas celého obdobia; a

c)

musia byť relevantné, spoľahlivé a zrozumiteľné.

a)

systémom správy vrátane vlastného posúdenia rizika a solventnosti, ako sa stanovuje v kapitole IV oddiele 2;

b)

technickými ustanoveniami, ako sa stanovujú v kapitole VI oddiele 2;

c)

kapitálovými požiadavkami, ako sa stanovujú v kapitole VI oddieloch 4 a 5;

d)

investičnými pravidlami, ako sa stanovujú v kapitole VI oddiele 6;

e)

kvalitou a kvantitou vlastných zdrojov, ako sa stanovujú v kapitole VI oddiele 3;

f)

pokiaľ poisťovňa alebo zaisťovňa používa úplný alebo čiastočný vnútorný model, priebežný súlad s požiadavkami pre úplný a čiastočný vnútorný model, ako sa stanovujú v kapitole VI oddiele 4 pododdiele 3.

a)

orgány dohľadu dospejú k záveru, že rizikový profil poisťovne alebo zaisťovne sa významne odchyľuje od predpokladov, z ktorých vychádza kapitálová požiadavka na solventnosť vypočítaná na základe štandardného vzorca v súlade s kapitolou VI oddielom 4 pododdielom 2, a:

b)

orgány dohľadu dospejú k záveru, že rizikový profil poisťovne alebo zaisťovne sa významne odchyľuje od predpokladov, z ktorých vychádza kapitálová požiadavka na solventnosť vypočítaná na základe vnútorného modelu alebo čiastočného vnútorného modelu v súlade s kapitolou VI oddielom 4 pododdielom 3, pretože určité kvantifikovateľné riziká sú zachytené nedostatočne a úprava modelu s cieľom lepšie zohľadniť daný rizikový profil sa nevykonala v primeranej časovej lehote; alebo

c)

orgány dohľadu dospejú k záveru, že systém správy a riadenia poisťovne alebo zaisťovne sa významne odchyľuje od noriem stanovených v kapitole IV oddiele 2, a že tieto odchýlky bránia poisťovni alebo zaisťovni, aby správne určila, merala, sledovala, riadila a vykazovala riziká, ktorým je vystavená alebo ktorým by mohla byť vystavená, a je nepravdepodobné, že samotné uplatňovanie iných opatrení dostatočným spôsobom vylepší nedostatky v primeranej časovej lehote.

a)

poskytovateľ služby musí spolupracovať s orgánmi dohľadu poisťovne a zaisťovne v súvislosti so zvereným výkonom funkcií alebo činností;

b)

poisťovne a zaisťovne, ich audítori a orgány dohľadu musia mať skutočný prístup k údajom týkajúcim sa zverených funkcií alebo činností;

c)

orgány dohľadu musia mať skutočný prístup k prevádzkovým priestorom poskytovateľa služby a musia mať možnosť uplatňovať tieto prístupové práva.

a)

majú náležitú odbornú kvalifikáciu, vedomosti a skúsenosti, ktoré im umožnia spoľahlivé a obozretné riadenie (odbornosť); a

b)

majú dobrú povesť a sú bezúhonné (vhodnosť).

a)

upisovanie rizík a tvorbu rezerv;

b)

riadenie aktív – záväzkov;

c)

investície, najmä deriváty a podobné záväzky;

d)

riadenie rizika likvidity a koncentrácie;

e)

riadenie operačného rizika;

f)

zaistenie a iné techniky zmierňovania rizika.

a)

návrh a zavedenie vnútorného modelu;

b)

testovanie a validácia vnútorného modelu;

c)

vedenie dokumentácie o vnútornom modeli a jeho akýchkoľvek ďalších zmenách;

d)

analýza výkonnosti vnútorného modelu a vyhotovenie súhrnných správ o jeho výkonnosti;

e)

informovanie správneho orgánu, riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu o výkonnosti vnútorného modelu, navrhnutie oblastí, ktoré si vyžadujú zlepšenie, a podávanie najnovších informácií tomuto orgánu o úsilí vyvíjanom na zlepšenie predtým identifikovaných slabých miest.

a)

celkové potreby solventnosti s ohľadom na osobitný rizikový profil, schválené limity tolerancie rizika a obchodnú stratégiu poisťovne a zaisťovne;

b)

neustálu kontrolu súladu s kapitálovými požiadavkami, ako sú stanovené v kapitole VI oddieloch 4 a 5, a s požiadavkami týkajúcimi sa technických rezerv, ako sa ustanovujú v kapitole VI oddiele 2;

c)

miera, do akej sa rizikový profil príslušnej poisťovne alebo zaisťovne odchyľuje od predpokladov, z ktorých vychádza kapitálová požiadavka na solventnosť, ako sa ustanovuje v článku 101 ods. 3, vypočítaná podľa štandardného vzorca v súlade s kapitolou VI oddielom 4 pododdielom 2, alebo podľa čiastočného alebo úplného vnútorného modelu v súlade s kapitolou VI oddielom 4 pododdielom 3.

a)

koordinovať výpočet technických rezerv;

b)

zabezpečiť vhodnosť metodológie a použitých podkladových modelov, ako aj predpokladov použitých pri výpočte technických rezerv;

c)

posúdiť vhodnosť a kvalitu údajov použitých na výpočet technických rezerv;

d)

porovnať najlepšie odhady so skutočnosťou;

e)

informovať správny orgán, riadiaci orgán alebo kontrolný orgán o spoľahlivosti a vhodnosti výpočtu technických rezerv;

f)

dohliadať na výpočet technických rezerv v prípadoch stanovených v článku 82;

g)

vyjadriť stanovisko k celkovej koncepcii upisovania;

h)

vyjadriť stanovisko k vhodnosti zaistných zmlúv; a

i)

prispieť k účinnému uplatňovaniu systému riadenia rizík uvedenému v článku 44, najmä pokiaľ ide o modelovanie rizík, na ktorom sa zakladá výpočet kapitálových požiadaviek stanovených v kapitole VI oddieloch 4 a 5 a pokiaľ ide o hodnotenie uvedené v článku 45.

a)

podstatnému zhoršeniu kvality systému správy a riadenia príslušného podniku;

b)

nadmernému zvýšeniu operačného rizika;

c)

zhoršeniu schopnosti orgánov dohľadu kontrolovať, či podnik dodržiava svoje záväzky;

d)

narušeniu nepretržitého poskytovania uspokojivej služby poistníkom.

a)

prvky systémov uvedených v článkoch 41, 44, 46 a 47 a najmä oblasti, v ktorých sa má uplatňovať riadenie aktív a záväzkov a investičná politika poisťovní a zaisťovní, ako sa ustanovuje v článku 44 ods. 2;

b)

funkcie uvedené v článkoch 44 a 46 až 48;

c)

požiadavky stanovené v článku 42 a funkcie, ktoré im podliehajú;

d)

podmienky, za ktorých sa môže vykonávať zverený výkon činností, najmä prostredníctvom poskytovateľov služieb sídliacich v tretích krajinách.

a)

opis obchodnej činnosti a výkonnosti poisťovne a zaisťovne;

b)

opis systému správy a hodnotenie jeho vhodnosti z hľadiska rizikového profilu poisťovne a zaisťovne;

c)

opis vystavenia riziku, koncentrácie, zníženia a citlivosti rizík, a to samostatne pre každú kategóriu rizika;

d)

opis, a to samostatne pre aktíva, technické rezervy a iné záväzky, podkladov a metód použitých na ich ocenenie spolu s vysvetlením každej väčšej zmeny v podkladoch a metódach použitých na ich ocenenie v účtovných závierkach;

e)

opis riadenia kapitálu vrátane minimálne:

a)

priemerné navýšenie kapitálu na jeden podnik a rozdelenie navýšení kapitálu uložených orgánom dohľadu počas predchádzajúceho roku, merané ako percento kapitálovej požiadavky na solventnosť, uvedené samostatne týmto spôsobom:

b)

v prípade každého uverejnenia stanoveného v písmene a), podiel navýšení kapitálu uložených podľa článku 37 ods. 1 písm. a), b) a c).

a)

celkové rozdelenie navýšení kapitálu za všetky členské štáty spolu merané ako percento kapitálovej požiadavky na solventnosť, za každú z týchto kategórií:

b)

samostatne za každý členský štát rozdelenie navýšení kapitálu merané ako percento kapitálovej požiadavky na solventnosť, pokrývajúce všetky poisťovne a zaisťovne v tomto členskom štáte;

c)

v prípade každého uverejnenia uvedeného v písmenách a) a b) podiel navýšení kapitálu uložených podľa článku 37 ods. 1 písm. a), b) a c).

a)

ak by uverejnením takýchto informácií konkurenčné podniky získali významnú neoprávnenú výhodu;

b)

ak existujú také povinnosti voči poistníkom alebo iné vzťahy s protistranami, ktoré zaväzujú poisťovňu alebo zaisťovňu k zachovávaniu tajomstva alebo dôvernosti.

a)

sa zistí nedodržiavanie minimálnej kapitálovej požiadavky a orgány dohľadu buď usudzujú, že poisťovňa alebo zaisťovňa nebude schopná predložiť realistický krátkodobý finančný plán, alebo nedostanú tento plán do jedného mesiaca odo dňa zistenia takéhoto nedodržania;

b)

sa zistí významné nedodržiavanie kapitálovej požiadavky na solventnosť a orgány dohľadu nedostanú do dvoch mesiacov odo dňa zistenia takéhoto nedodržania realistický ozdravný plán.

a)

sídli alebo sa riadi právnymi predpismi mimo Spoločenstva; alebo

b)

je fyzickou alebo právnickou osobou, ktorá nepodlieha dohľadu na základe tejto smernice, smernice Rady 85/611/EHS z 20. decembra 1985 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (32), smernice 2004/39/ES alebo smernice 2006/48/ES.

a)

dobré meno navrhovaného nadobúdateľa;

b)

dobré meno a skúsenosti osoby, ktorá bude riadiť činnosť poisťovne alebo zaisťovne v dôsledku navrhovaného nadobudnutia;

c)

pozitívna finančná situácia navrhovaného nadobúdateľa, najmä v súvislosti s druhom činnosti vykonávanej a plánovanej v poisťovni alebo zaisťovni, v ktorej sa nadobudnutie navrhuje;

d)

či poisťovňa alebo zaisťovňa bude schopná plniť požiadavky obozretného podnikania na základe tejto smernice a prípadne iných smerníc, najmä smernice 2002/87/ES, či bude schopná v ich plnení pokračovať, a najmä či skupina, ktorej súčasťou sa stane, má takú štruktúru, ktorá umožňuje vykonávať účinný dohľad, účinne vymieňať informácie medzi orgánmi dohľadu a určiť rozdelenie zodpovednosti medzi orgány dohľadu;

e)

či existujú primerané dôvody na podozrenie, že v súvislosti s navrhovaným nadobudnutím sa pácha alebo bolo spáchané pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu, alebo došlo k pokusu o pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu v zmysle článku 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES z 26. októbra 2005 o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých (33) peňazí a financovania terorizmu, alebo že navrhované nadobudnutie by mohlo zvýšiť riziko takéhoto konania.

a)

úverová inštitúcia, poisťovňa alebo zaisťovňa, investičná spoločnosť alebo správcovská spoločnosť v zmysle článku 1a bodu 2 smernice 85/611/EHS (ďalej len „správcovská spoločnosť PKIPCP“) povolená v inom členskom štáte alebo v inom sektore, ako sú tie, v prípade ktorých sa nadobudnutie navrhuje;

b)

materská spoločnosť úverovej inštitúcie, poisťovne alebo zaisťovne, investičnej spoločnosti alebo správcovskej spoločnosti PKIPCP s povolením v inom členskom štáte alebo v inom sektore, ako sú tie, v prípade ktorých sa nadobudnutie navrhuje, alebo

c)

fyzická osoba alebo právnická osoba kontrolujúca úverovú inštitúciu, poisťovňu alebo zaisťovňu, investičnú spoločnosť alebo správcovskú spoločnosť PKIPCP s povolením v inom členskom štáte alebo v inom sektore, ako sú tie, v prípade ktorých sa nadobudnutie navrhuje.

1.

pozastavenie uplatňovania zodpovedajúcich hlasovacích práv; alebo

2.

neplatnosť všetkých uplatnených hlasov alebo zabezpečí, aby bolo možné vyhlásiť ich za neplatné.

1.

kontrolovať plnenie podmienok upravujúcich začatie poisťovacej alebo zaisťovacej činnosti a zabezpečiť monitorovanie výkonu tejto činnosti, najmä v súvislosti s monitorovaním technických rezerv, kapitálovou požiadavkou na solventnosť, minimálnou kapitálovou požiadavkou, a systémom správy a riadenia;

2.

ukladať sankcie;

3.

v správnom konaní o odvolaní proti rozhodnutiam orgánu dohľadu;

4.

v súdnych sporoch podľa tejto smernice.

a)

výmene informácií medzi viacerými orgánmi dohľadu v rovnakom členskom štáte pri výkone ich funkcií dohľadu;

b)

výmene informácií pri výkone ich funkcií dohľadu medzi orgánmi dohľadu a ktorýmkoľvek z týchto orgánov, ktoré sa nachádzajú v tom istom členskom štáte:

c)

sprístupneniu informácií potrebných na plnenie povinností orgánom, ktoré spravujú nútené likvidačné konanie alebo garančné fondy.

a)

orgánmi príslušnými na kontrolu nad subjektmi zapojenými do likvidácie a konkurzu poisťovní, zaisťovní a do ďalších podobných konaní;

b)

orgánmi príslušnými na kontrolu nad osobami poverenými výkonom zákonných auditov účtovníctva poisťovní, zaisťovní, úverových inštitúcií, investičných spoločností a ďalších finančných inštitúcií;

c)

zodpovednými aktuármi poisťovní alebo zaisťovní vykonávajúcimi dozor nad týmito podnikmi a orgánmi príslušnými na kontrolu nad týmito aktuármi.

a)

informácia musí byť určená na účel vykonávania dohľadu alebo dozoru uvedeného v prvom pododseku;

b)

na prijaté informácie sa musí vzťahovať povinnosť mlčanlivosti ustanovená v článku 64;

c)

ak informácie pochádzajú z iného členského štátu, môžu byť sprístupnené iba s výslovným súhlasom orgánu dohľadu, od ktorého informácia pochádza, a podľa potreby výhradne na účely, na ktoré tento orgán poskytol svoj súhlas.

a)

informácie musia byť určené na účely zisťovania a vyšetrovania ako sa uvádza v prvom pododseku;

b)

na prijaté informácie sa musí vzťahovať povinnosť mlčanlivosti ustanovená v článku 64;

c)

ak informácie pochádzajú z iného členského štátu, môžu byť sprístupnené iba s výslovným súhlasom orgánu dohľadu, od ktorého informácia pochádza, a podľa potreby výhradne na účely, na ktoré tento orgán poskytol svoj súhlas.

1.

centrálnym bankám a iným inštitúciám s podobnou funkciou v ich postavení ako menové orgány;

2.

podľa potreby ďalším orgánom verejnej moci, príslušným na dohľad nad platobnými systémami.

a)

závažné porušenie zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení, ktoré stanovujú podmienky upravujúce povoľovanie alebo ktoré špecificky upravujú vykonávanie činností poisťovní a zaisťovní;

b)

narušiť pokračovanie činnosti poisťovne alebo zaisťovne;

c)

odmietnutie osvedčenia účtovných závierok alebo k vyjadreniu výhrad;.

d)

nedodržiavanie kapitálovej požiadavky na solventnosť; alebo

e)

nedodržiavanie minimálnej kapitálovej požiadavky.

a)

podniky oprávnené vykonávať činnosti životného poistenia môžu získať oprávnenie na činnosti neživotného poistenia na riziká uvedené v odvetví 1 a 2 v časti A prílohy I;

b)

podniky oprávnené výlučne na riziká uvedené v odvetví 1 a 2 v časti A prílohy I môžu získať oprávnenie na vykonávanie činnosti životného poistenia.

a)

k 1. januáru 1981 pre podniky oprávnené v Grécku;

b)

k 1. januáru 1986 pre podniky oprávnené v Španielsku a Portugalsku;

c)

k 1. januáru 1995 pre podniky oprávnené v Rakúsku, Fínsku a Švédsku;

d)

k 1. máju 2004 pre podniky oprávnené v Českej republike, Estónsku, na Cypre, v Lotyšsku, Litve, Maďarsku, na Malte, v Poľsku, na Slovensku a v Slovinsku;

e)

k 1. januáru 2007 pre podniky oprávnené v Bulharsku a Rumunsku;

f)

k 15. marcu 1979 pre všetky ostatné podniky.

a)

hypotetickú minimálnu kapitálovú požiadavku vzťahujúcu sa na ich činnosť životného poistenia alebo zaistenia, ktorá sa vypočíta, akoby príslušné podniky vykonávali iba túto činnosť, na základe oddelených účtovných závierok uvedených v odseku 6; a

b)

hypotetickú minimálnu kapitálovú požiadavku vzťahujúcu sa na ich činnosť neživotného poistenia alebo zaistenia, ktorá sa vypočíta, akoby príslušné podniky vykonávali iba túto činnosť, na základe oddelených účtovných závierok uvedených v odseku 6.

a)

hypotetickú minimálnu kapitálovú požiadavku, vzťahujúcu sa na činnosti životného poistenia alebo zaistenia;

b)

hypotetickú minimálnu kapitálovú požiadavku, vzťahujúcu sa na činnosti neživotného poistenia alebo zaistenia.

a)

aktíva sa ocenia na sumu, za ktorú by sa mohli vymieňať v nezávislej transakcii medzi informovanými dobrovoľne súhlasiacimi zúčastnenými stranami;

b)

záväzky sa ocenia na sumu, za ktorú by sa mohli previesť alebo vysporiadať v nezávislej transakcii medzi informovanými dobrovoľne súhlasiacimi zúčastnenými stranami.

1.

všetky náklady, ktoré vzniknú pri plnení poistných a zaistných záväzkov;

2.

infláciu vrátane inflácie nákladov a inflácie poistných nárokov;

3.

všetky platby poistníkom a príjemcom plnení vrátane budúcich dobrovoľných bonusov, ktoré poisťovne a zaisťovne plánujú udeliť, bez ohľadu na to, či sú uvedené platby zmluvne garantované, pokiaľ tieto platby nespadajú pod pôsobnosť článku 91 ods. 2

a)

poistno-matematické a štatistické metódy na výpočet najlepšieho odhadu uvedeného v článku 77 ods. 2;

b)

príslušnú časovú štruktúru bezrizikovej úrokovej sadzby, ktorá sa má použiť na výpočet najlepšieho odhadu uvedeného v článku 77 ods. 2;

c)

okolnosti, za ktorých sa vypočítajú technické rezervy ako celok, alebo ako súčet najlepšieho odhadu a rizikovej marže, a metódy, ktoré sa majú použiť v prípade, že sa technické rezervy vypočítajú ako celok;

d)

metódy a predpoklady, ktoré sa majú použiť na výpočet rizikovej marže vrátane stanovenia sumy použiteľných vlastných zdrojov potrebných na zabezpečenie poistných a zaistných záväzkov a kalibráciu miery nákladov na kapitál;

e)

skupiny činností, na základe ktorých sa rozčlenia poistné a zaistné záväzky s cieľom výpočtu technických rezerv;

f)

normy, ktoré sa majú splniť s cieľom zabezpečiť vhodnosť, úplnosť a presnosť údajov použitých na výpočet technických rezerv, a špecifické podmienky, za ktorých by bolo vhodné použiť na výpočet najlepšieho odhadu aproximácie vrátane individuálneho prístupu;

g)

metódy, ktoré sa majú použiť na výpočet úpravy z dôvodu zlyhania protistrany uvedené v článku 81, určené na odhad očakávaných strát z dôvodu zlyhania protistrany;

h)

pokiaľ je to potrebné, zjednodušené metódy a techniky na výpočet technických rezerv s cieľom zabezpečiť, aby poistno-matematické a štatistické metódy uvedené v písmenách a) a d) boli primerané povahe, rozsahu a zložitosti rizík, ktorým je poisťovňa a zaisťovňa, vrátane kaptívnych poisťovní a zaisťovní, vystavená.

1.

prebytok aktív nad záväzkami, ocenený v súlade s článkom 75 a oddielom 2;

2.

podriadené záväzky.

a)

nesplatené základné imanie alebo počiatočný kapitál, ktorý nebol vyžiadaný;

b)

akreditívy a záruky;

c)

akékoľvek iné právne záväzné prísľuby prijaté poisťovňami a zaisťovňami.

a)

peňažnú hodnotu každej položky dodatkových vlastných zdrojov; alebo

b)

metódu na určenie výšky každej položky dodatkových vlastných zdrojov, pričom v takomto prípade orgány dohľadu schvália výšku hodnoty určenej v súlade s touto metódou na určité obdobie.

a)

situáciu príslušných protistrán z hľadiska ich platobnej schopnosti a ochoty zaplatiť;

b)

vymožiteľnosť zdrojov vzhľadom na právnu formu položky, ako aj na akékoľvek podmienky, ktoré by mohli zabrániť úspešnému splateniu alebo vyžiadaniu položky;

c)

akékoľvek informácie o výsledku minulých žiadostí poisťovní a zaisťovní o takéto dodatkové vlastné zdroje, pokiaľ sa tieto informácie dajú spoľahlivo využiť na zhodnotenie očakávaného výsledku budúcich žiadostí.

a)

kritériá udeľovania schválenia orgánom dohľadu v súlade s článkom 90;

b)

posudzovanie účastí v zmysle tretieho pododseku článku 212 ods. 2 vo finančných a úverových inštitúciách pri stanovovaní vlastných zdrojov.

a)

účasti, ktoré majú poisťovne a zaisťovne:

b)

podriadené pohľadávky a nástroje uvedené v článku 63 a článku 64 ods. 3 smernice 2006/48/ES, ktoré majú poisťovne a zaisťovne voči subjektom uvedeným v písmene a) tohto odseku, v ktorých majú účasť.

a)

položka je dostupná alebo môže byť vyžiadaná na účely plného absorbovania strát pri pokračovaní činnosti, ako aj v prípade likvidácie (trvalá dostupnosť);

b)

v prípade likvidácie je na absorbovanie strát k dispozícii položka v plnej výške a splatenie položky sa zamietne jej držiteľovi dovtedy, kým nie sú splnené všetky ostatné záväzky vrátane poistných a zaistných záväzkov voči poistníkom a oprávneným osobám poistných a zaistných zmlúv (podriadenosť).

a)

či je položka zbavená požiadaviek alebo podnetov k splateniu nominálnych súm (absencia podnetov k splateniu);

b)

či je položka zbavená povinných pevne stanovených poplatkov (absencia povinných správnych nákladov);

c)

či je položka zbavená bremien (absencia bremien).

1.

prebytočné zdroje podliehajúce ustanoveniam článku 91 ods. 2 sa zaradia do triedy 1;

2.

akreditívy a záruky, ktoré sú v záujme veriteľov poisťovne zverené nezávislému správcovi a ktoré poskytujú úverové inštitúcie povolené v súlade so smernicou 2006/48/ES, sa zaradia do triedy 2;

3.

akékoľvek budúce pohľadávky, ktoré by vzájomné poisťovacie spolky alebo podobné spolky vlastníkov lodí s premenlivými príspevkami poisťujúce výhradne riziká uvedené v odvetviach 6, 12 a 17 v časti A prílohy I mohli mať voči svojim členom prostredníctvom žiadosti o dodatočný príspevok v priebehu nasledujúcich 12 mesiacov, sa zaradia do triedy 2.

a)

zoznam položiek vlastných zdrojov vrátane položiek uvedených v článku 96, o ktorých sa usudzuje, že splnili kritériá stanovené v článku 94, ktorý pri každej položke vlastných zdrojov obsahuje presný opis znakov určujúcich jej zaradenie;

b)

metódy, ktoré majú použiť orgány dohľadu, keď schvaľujú hodnotenie a zaradenie položiek vlastných zdrojov, ktoré nie sú na zozname uvedenom v písmene a).

a)

pomer položiek triedy 1 v použiteľných vlastných zdrojoch je vyšší ako tretina celkovej sumy použiteľných vlastných zdrojov;

b)

použiteľná suma položiek triedy 3 je nižšia ako tretina celkovej sumy použiteľných vlastných zdrojov.

a)

kvantitatívne limity uvedené v článku 98 ods. 1 a 2;

b)

úpravy, ktoré by mali byť vykonané s cieľom odrážať neprevoditeľnosť tých položiek vlastných zdrojov, ktoré sa môžu použiť len na krytie strát z osobitného segmentu záväzkov alebo z konkrétnych rizík (oddelené prostriedky – „ring-fenced funds“).

a)

upisovacie riziko neživotného poistenia;

b)

upisovacie riziko životného poistenia;

c)

upisovacie riziko zdravotného poistenia;

d)

trhové riziko;

e)

kreditné riziko;

f)

operačné riziko.

a)

základná kapitálová požiadavka na solventnosť, ako sa stanovuje v článku 104;

b)

kapitálová požiadavka pre operačné riziko, ako sa stanovuje v článku 107;

c)

úprava zohľadňujúca kapacitu technických rezerv a odložených daní absorbovať straty, ako sa ustanovuje v článku 108.

a)

upisovacie riziko neživotného poistenia;

b)

upisovacie riziko životného poistenia;

c)

upisovacie riziko zdravotného poistenia;

d)

trhové riziko;

e)

riziko zlyhania protistrany.

a)

riziko straty alebo nepriaznivej zmeny v hodnote poistných záväzkov vyplývajúce z fluktuácie, a to načasovania, frekvencie a závažnosti poistných udalostí a trvania a sumy likvidácie poistných udalostí (riziko poistného a rezerv neživotného poistenia);

b)

riziko straty alebo nepriaznivej zmeny v hodnote poistných záväzkov vyplývajúce z významnej neistoty pri určovaní poistného a predpokladov tvorby rezerv v súvislosti s mimoriadnymi alebo výnimočnými udalosťami (katastrofické riziko neživotného poistenia).

a)

riziko straty alebo nepriaznivej zmeny v hodnote poistných záväzkov vyplývajúce zo zmien v úrovni, trende alebo volatilite úmrtnosti, keď zvýšenie úmrtnosti vedie k zvýšeniu hodnoty poistných záväzkov (riziko úmrtnosti);

b)

riziko straty alebo nepriaznivej zmeny v hodnote poistných záväzkov vyplývajúce zo zmien v úrovni, trende alebo volatilite úmrtnosti, keď zníženie úmrtnosti vedie k zvýšeniu hodnoty poistných záväzkov (riziko dlhovekosti);

c)

riziko straty alebo nepriaznivej zmeny v hodnote poistných záväzkov vyplývajúce zo zmien v úrovni, trende alebo volatilite invalidity, chorôb a chorobnosti (riziko invalidity – chorobnosti);

d)

riziko straty alebo nepriaznivej zmeny v hodnote poistných záväzkov vyplývajúce zo zmien v úrovni, trende alebo volatilite nákladov vynaložených pri správe poistenia a zaistenia (riziko životných nákladov);

e)

riziko straty alebo nepriaznivej zmeny v hodnote poistných záväzkov vyplývajúce zo zmien v úrovni, trende alebo volatilite sadzieb revíznych uplatňovaných na anuity v súvislosti so zmenami právneho prostredia alebo zdravotného stavu poistenej osoby (revízne riziko);

f)

riziko straty alebo nepriaznivej zmeny v hodnote poistných záväzkov vyplývajúce zo zmien v úrovni, trende alebo volatilite miery odstúpenia od zmluvy s výplatou a bez výplaty odkupnej hodnoty, ukončenia zmluvy a obnovy zmluvy (riziko ukončenia zmlúv);

g)

riziko straty alebo nepriaznivej zmeny v hodnote poistných záväzkov vyplývajúce významnej neistoty pri určovaní poistného a predpokladov tvorby rezerv v súvislosti s mimoriadnymi alebo výnimočnými udalosťami (katastrofické riziko životného poistenia).

a)

riziko straty alebo nepriaznivej zmeny v hodnote poistných záväzkov vyplývajúce zo zmien v úrovni, trende alebo volatilite nákladov vynaložených pri správe poistenia a zaistenia;

b)

riziko straty alebo nepriaznivej zmeny v hodnote poistných záväzkov vyplývajúce z fluktuácie, a to načasovania, frekvencie a závažnosti poistných udalostí a trvania a sumy likvidácie poistných udalostí v čase tvorby rezerv;

c)

riziko straty alebo nepriaznivej zmeny v hodnote poistných záväzkov vyplývajúce z významnej neistoty pri určovaní poistného a predpokladov tvorby rezerv v súvislosti s vypuknutím rozsiahlych epidémií, ako aj neobvyklou akumuláciou rizík za takýchto extrémnych okolností.

a)

citlivosť hodnoty aktív, záväzkov a finančných nástrojov na zmeny časovej štruktúry úrokových mier alebo na volatilitu úrokových mier (riziko úrokových mier);

b)

citlivosť hodnoty aktív, záväzkov a finančných nástrojov na zmeny úrovne alebo volatility trhových cien akcií (akciové riziko);

c)

citlivosť hodnoty aktív, záväzkov a finančných nástrojov na zmeny úrovne alebo volatility trhových cien nehnuteľností (riziko nehnuteľností);

d)

citlivosť hodnoty aktív, záväzkov a finančných nástrojov na zmeny úrovne alebo volatility úverového rozpätia nad úroveň časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery (riziko úverového rozpätia);

e)

citlivosť hodnoty aktív, záväzkov a finančných nástrojov na zmeny úrovne alebo volatility výmenných kurzov (kurzové riziko);

f)

dodatočné riziká pre poisťovne alebo zaisťovne vyplývajúce z nedostatočnej diverzifikácie portfólia aktív alebo z výrazného vystavenia sa riziku zlyhania jediného emitenta cenných papierov alebo skupiny príslušných emitentov (riziko koncentrácie trhových rizík).

a)

štandardný vzorec v súlade s ustanoveniami článku 101 a článkov 103 až 109,

b)

akékoľvek podmoduly nevyhnutné alebo presnejšie kryjúce riziká, ktoré patria do príslušných rizikových modulov uvedených v článku 104, ako aj ich následné aktualizácie;

c)

metódy, predpoklady a štandardné parametre, ktoré sa majú použiť pri výpočte každého rizikového modulu alebo podmodulu základnej kapitálovej požiadavky na solventnosť stanovenej v článkoch 104, 105 a 304, mechanizmus symetrickej úpravy a primerané časové obdobie vyjadrené počtom mesiacov, ako sa uvádza v článku 106 a primeraný prístup k integrovaniu metódy uvedenej v článku 304 pri kapitálovej požiadavke na solventnosť, vypočítanej v súlade so štandardným vzorcom;

d)

korelačné parametre vrátane, ak je to potrebné, parametrov uvedených v prílohe IV a postupy aktualizácie týchto parametrov;

e)

ak poisťovne a zaisťovne použijú techniky na zmiernenie rizika, metódy a predpoklady, ktoré sa majú použiť na zhodnotenie zmien v rizikovom profile príslušných poisťovní a zaisťovní a na úpravu výpočtu kapitálovej požiadavky na solventnosť;

f)

kvalitatívne kritériá, ktoré musia spĺňať techniky na zmiernenie rizík uvedené v písmene e) s cieľom zabezpečiť, aby sa riziko skutočne prenieslo na tretiu stranu;

g)

metódy a parametre, ktoré sa musia použiť pri hodnotení kapitálovej požiadavky pre operačné riziko stanovenej v článku 107 vrátane percentuálnej hodnoty uvedenej v článku 107 ods. 3;

h)

metódy a úpravy, prostredníctvom ktorých sa zohľadní znížený rozsah diverzifikácie rizík u poisťovní a zaisťovní v súvislosti s oddelenými prostriedkami (ring-fenced funds);

i)

metódy, ktoré sa majú použiť na výpočet úpravy zohľadňujúcej kapacitu technických rezerv a odložených daní absorbovať straty, ako sa stanovuje v článku 108;

j)

podskupinu štandardných parametrov v moduloch upisovacieho rizika životného, neživotného a zdravotného poistenia, ktoré sa môžu nahradiť konkrétnymi parametrami poisťovní a zaisťovní, ako sa stanovuje v článku 104 ods. 7;

k)

štandardizované metódy, ktoré majú použiť poisťovne alebo zaisťovne na výpočet parametrov charakteristických pre poisťovne a zaisťovne uvedených v písmene j) a akékoľvek kritériá týkajúce sa úplnosti, presnosti a primeranosti použitých údajov, ktoré sa musia splniť pred udelením schválenia orgánom dohľadu;

l)

zjednodušené výpočty určené pre špecifické podmoduly a rizikové moduly, ako aj kritériá, ktorých splnenie sa požaduje od poisťovní a zaisťovní vrátane kaptívnych poisťovní a zaisťovní, aby boli oprávnené použiť uvedené zjednodušenia, ako sa stanovuje v článku 109;

m)

prístup, ktorý sa použije v súvislosti s prepojenými poisťovňami a zaisťovňami v zmysle článku 212 pri výpočte kapitálovej požiadavky na solventnosť, najmä pri výpočte podmodulu akciového rizika uvedeného v článku 105 ods. 5, zohľadnením pravdepodobného zníženia volatility hodnoty týchto prepojených spoločností vyplývajúcej zo strategickej povahy týchto investícií a vplyvu, ktorý má podnik s účasťou na tieto prepojené spoločnosti.

a)

jedného alebo viacerých rizikových modulov alebo podmodulov základnej kapitálovej požiadavky na solventnosť, ako sa stanovuje v článkoch 104 a 105;

b)

kapitálovej požiadavky pre operačné riziko, ako sa stanovuje v článku 107;

c)

úpravy uvedenej v článku 108.