Accept Refuse

EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32009L0138

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (Text s významom pre EHP)

OJ L 335, 17.12.2009, p. 1–155 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
Special edition in Croatian: Chapter 06 Volume 010 P. 153 - 307

In force

ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2009/138/oj

17.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 335/1


SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2009/138/ES

z 25. novembra 2009

o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II)

(prepracované znenie)

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä jej článok 47 ods. 2 a článok 55,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

po porade s Výborom regiónov,

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (2),

keďže:

(1)

Mnoho zásadných zmien sa má vykonať v prvej smernici Rady 73/239/EHS z 24. júla 1973 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení vzťahujúcich sa na začatie a vykonávanie priameho poistenia s výnimkou životného poistenia (3); v smernici Rady 78/473/EHS z 30. mája 1978 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa spolupoistenia v rámci Spoločenstva (4); v smernici Rady 87/344/EHS z 22. júna 1987 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa poistenia právnej ochrany (5); v druhej smernici Rady 88/357/EHS z 22. júna 1988 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení, týkajúcich sa priameho poistenia s výnimkou životného poistenia, na uľahčenie účinného vykonávania slobody poskytovať služby (6); v smernici Rady 92/49/EHS z 18. júna 1992 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa priameho poistenia s výnimkou životného poistenia (tretia smernica o neživotnom poistení) (7); v smernici Európskeho parlamentu a Rady 98/78/ES z 27. októbra 1998 o doplnkovom dohľade nad poisťovňami v skupine poisťovní (8); v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/17/ES z 19. marca 2001 o reorganizácii a likvidácii poisťovní (9); v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/83/ES z 5. novembra 2002 o životnom poistení (10) a v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2005/68/ES zo 16. novembra 2005 o zaistení (11). V záujme jasnosti by sa mali tieto smernice prepracovať.

(2)

V záujme uľahčenia začatia a vykonávania činnosti poisťovní a zaisťovní je potrebné odstrániť najzávažnejšie rozdiely medzi právnymi predpismi členských štátov týkajúce sa pravidiel, ktoré sa vzťahujú na poisťovne a zaisťovne. Pre poisťovne a zaisťovne by sa mal preto ustanoviť právny rámec pre výkon poisťovacej činnosti na úrovni vnútorného trhu, ktorý uľahčí poisťovniam a zaisťovniam s ústredím v Spoločenstve kryť riziká a záväzky nachádzajúce sa v Spoločenstve.

(3)

Je v záujme riadneho fungovania vnútorného trhu, aby sa vytvorili koordinované pravidlá týkajúce sa dohľadu nad skupinami poisťovní a vzhľadom na ochranu veriteľov aj pravidlá týkajúce sa reorganizácie a likvidácie poisťovní.

(4)

Je vhodné, aby sa systém ustanovený touto smernicou nevzťahoval na určité podniky, ktoré poskytujú poisťovacie služby, pre ich veľkosť, právne postavenie, povahu – keďže sú úzko prepojené s verejnými systémami poistenia – alebo pre špecifické služby, ktoré poskytujú. Ďalej je žiaduce vylúčiť určité inštitúcie vo viacerých členských štátoch, ktorých podnikanie sa vzťahuje len na veľmi obmedzený sektor a je zákonom obmedzené na konkrétne územie alebo určené osoby.

(5)

Veľmi malé poisťovne spĺňajúce určité podmienky vrátane hrubých výnosov z poistného menej ako 5 miliónov EUR sú vyňaté z rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Všetky poisťovne a zaisťovne, ktoré už majú povolenie na základe platných smerníc, by však mali zostať povolené aj po vykonaní tejto smernice. Podniky vyňaté z rozsahu pôsobnosti tejto smernice by mali mať možnosť využiť základné slobody priznané v zmluve. Tieto podniky majú možnosť žiadať o povolenie podľa tejto smernice s cieľom využívať jednotné povolenie ustanovené v tejto smernici.

(6)

Členské štáty by mali mať možnosť žiadať podniky, ktoré vykonávajú poisťovaciu alebo zaisťovaciu činnosť a ktoré sú vyňaté z rozsahu pôsobnosti tejto smernice, aby sa zaregistrovali. Členské štáty tiež môžu podrobiť tieto podniky obozretnému a právnemu dohľadu.

(7)

Smernica Rady 72/166/EHS z 24. apríla 1972 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti (12); siedma smernica Rady 83/349/EHS z 13. júna 1983 o konsolidovaných účtovných závierkach, vychádzajúca z článku 54 ods. 3 písm. g) zmluvy (13); druhá smernica Rady 84/5/EHS z 30. decembra 1983 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel (14); smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi (15) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (16) stanovujú všeobecné pravidlá v oblasti účtovníctva, zodpovednosti z poistenia motorových vozidiel, finančných nástrojov a úverových inštitúcií a obsahujú vymedzenia pojmov v týchto oblastiach. Je vhodné, aby sa niektoré z vymedzení pojmov ustanovených v uvedených smerniciach uplatňovali na účely tejto smernice.

(8)

Začatie činnosti poisťovní alebo zaisťovní by malo podliehať predchádzajúcemu povoleniu. Je preto potrebné stanoviť podmienky a postup udeľovania tohto povolenia, ako aj akéhokoľvek zamietnutia.

(9)

Smernice zrušené touto smernicou nestanovujú žiadne pravidlá pokiaľ ide o rozsah zaisťovacích činností, ktorých vykonávanie sa môže povoliť poisťovni. Je na členských štátoch, aby rozhodli o stanovení pravidiel v tejto oblasti.

(10)

Odkazy v tejto smernici na poisťovne alebo zaisťovne by mali zahŕňať kaptívne poisťovne a kaptívne zaisťovne okrem prípadov, v ktorých sa pre tieto podniky stanovujú osobitné pravidlá.

(11)

Vzhľadom na to, že táto smernica predstavuje dôležitý nástroj na dosiahnutie vnútorného trhu, oprávnené poisťovne a zaisťovne vo svojich domovských členských štátoch by mali mať povolené vykonávať na úrovni Spoločenstva ktorúkoľvek alebo všetky svoje činnosti zriaďovaním pobočiek alebo poskytovaním služieb. Je preto vhodné dosiahnuť také zosúladenie, ktoré je nutné a dostatočné na dosiahnutie vzájomného uznávania povolení a systémov dohľadu, a tým aj jednotného povolenia platného na úrovni Spoločenstva, ktoré umožňuje domovskému členskému štátu vykonávať dohľad nad poisťovňou alebo zaisťovňou.

(12)

Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2000/26/ES zo 16. mája 2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel (štvrtá smernica o poistení motorových vozidiel) (17) sa stanovujú pravidlá určovania likvidačných zástupcov. Tieto pravidlá by sa mali uplatňovať na účely tejto smernice.

(13)

Zaisťovne by mali obmedziť svoje aktivity na zaisťovanie a súvisiace činnosti. Táto požiadavka by nemala brániť zaisťovni vykonávať činnosti ako poskytovanie poradenstva v oblasti štatistickej alebo poistno-matematickej, analýzy rizík alebo výskumu pre svojich klientov. Môže tiež zahŕňať funkcie holdingovej spoločnosti a činnosti finančného sektora v zmysle článku 2 ods. 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 o doplnkovom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte (18). Táto požiadavka v žiadnom prípade neumožňuje vykonávanie nesúvisiacich bankových a finančných činností.

(14)

Ochrana poistníkov vyžaduje, aby sa na poisťovne a zaisťovne vzťahovali účinné požiadavky na solventnosť, ktorých výsledkom je efektívna alokácia kapitálu v Európskej únii. Z hľadiska vývoja na trhu súčasný systém už nie je primeraný. Je preto potrebné zaviesť nový regulačný rámec.

(15)

V súlade s najnovším vývojom v riadení rizík v súvislosti s Medzinárodným združením orgánov dohľadu nad poistením, Radou pre medzinárodné účtovné štandardy a Medzinárodným združením aktuárov, ako aj v súlade s najnovším vývojom v ostatným finančných sektoroch by sa mal prijať ekonomický prístup založený na rizikách, ktorý poskytuje poisťovniam a zaisťovniam stimuly na správne meranie a riadenie ich rizík. Zosúladenie by sa malo zvýšiť stanovením osobitných pravidiel oceňovania aktív a záväzkov vrátane technických rezerv.

(16)

Hlavným cieľom regulácie poistenia a zaistenia a dohľadu nad nimi je riadna ochrana poistníkov a oprávnených osôb. Pojem oprávnená osoba by mal zahŕňať každú fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá má určité právo v zmysle poistnej zmluvy. Finančná stabilita a objektívne a stabilné trhy sú ďalšími cieľmi regulácie poistenia a zaistenia a dohľadu nad nimi, na ktoré je takisto potrebné prihliadať, ktoré by avšak nemali narušiť hlavný cieľ.

(17)

Od režimu solventnosti ustanoveného v tejto smernici sa očakáva, že povedie k ešte lepšej ochrane poistníkov. Od členských štátov bude vyžadovať, aby poskytli orgánom dohľadu zdroje potrebné na plnenie ich povinností stanovených v tejto smernici. To zahŕňa všetky potrebné kapacity vrátane finančných a ľudských zdrojov.

(18)

Orgány dohľadu členských štátov by preto mali mať k dispozícii všetky prostriedky potrebné na zabezpečenie riadneho vykonávania činnosti poisťovní a zaisťovní v celom Spoločenstve, či sa vykonávajú na základe slobody usadiť sa alebo slobody poskytovať služby. Všetky opatrenia prijaté orgánmi dohľadu by mali byť v záujme zabezpečenia účinnosti dohľadu primerané povahe, rozsahu a zložitosti rizík prítomných v činnostiach poisťovne alebo zaisťovne bez ohľadu na dôležitosť príslušnej poisťovne alebo zaisťovne pre celkovú finančnú stabilitu trhu.

(19)

Táto smernica by nemala byť príliš zaťažujúca pre malé a stredné poisťovne. Jedným z nástrojov na dosiahnutie tohto cieľa je riadne uplatňovanie zásady proporcionality. Táto zásada by sa mala vzťahovať tak na požiadavky uložené poisťovniam a zaisťovniam, ako aj na vykonávanie právomocí dohľadu.

(20)

Táto smernica by nemala byť príliš zaťažujúca najmä pre poisťovne, ktoré sa špecializujú na poskytovanie osobitných typov poistenia alebo poskytovanie služieb osobitným skupinám zákazníkov, a mala by zohľadňovať, že takáto špecializácia môže byť cenným nástrojom efektívneho a účinného riadenia rizík. V záujme dosiahnutia tohto cieľa, ako aj riadneho uplatňovania zásady proporcionality by sa tiež malo podnikom osobitne povoliť, aby používali vlastné údaje na kalibráciu parametrov v moduloch upisovacieho rizika v štandardnom vzorci kapitálovej požiadavky na solventnosť.

(21)

Táto smernica by mala tiež zohľadniť osobitnú povahu kaptívnych poisťovní a kaptívnych zaisťovní. Keďže tieto podniky kryjú len riziká spojené s priemyselnou alebo obchodnou skupinou, ku ktorej patria, mali by sa stanoviť vhodné prístupy v súlade so zásadou proporcionality, aby sa zohľadnila povaha, rozsah a zložitosť ich činnosti.

(22)

Dohľad nad zaisťovacími činnosťami by mal zohľadňovať osobitné črty zaisťovania, najmä jeho globálnu povahu a skutočnosť, že poistníci samotní sú poisťovne alebo zaisťovne.

(23)

Orgány dohľadu by mali byť schopné získať od poisťovní a zaisťovní informácie, ktoré sú potrebné na účel dohľadu, podľa potreby vrátane informácií zverejňovaných poisťovňou alebo zaisťovňou v rámci požiadaviek finančného výkazníctva, požiadaviek súvisiacich s kótovaním na burze a iných zákonných alebo regulačných požiadaviek.

(24)

Orgány dohľadu domovského členského štátu by mali byť zodpovedné za monitorovanie finančného zdravia poisťovní a zaisťovní. Na tento účel by mali vykonávať pravidelné skúmania a hodnotenia.

(25)

Orgány dohľadu by mali vziať do úvahy vplyv dobrovoľných kódexov správania a transparentnosti, ktoré príslušné inštitúcie zaoberajúce sa neregulovanými alebo alternatívnymi investičnými nástrojmi dodržiavajú, na riadenie rizík a správu aktív.

(26)

Východiskom primeranosti kvantitatívnych požiadaviek v poisťovníctve je kapitálová požiadavka na solventnosť. Orgány dohľadu by preto mali mať právomoc nariadiť zvýšenie kapitálu nad kapitálovú požiadavku na solventnosť len za výnimočných okolností v prípadoch uvedených v tejto smernici a po postupe preskúmania orgánom dohľadu. Cieľom štandardného vzorca kapitálovej požiadavky na solventnosť je odrážať rizikový profil väčšiny poisťovní a zaisťovní. Môžu však existovať určité prípady, keď štandardizovaný prístup neodráža primerane veľmi špecifický rizikový profil poisťovne alebo zaisťovne.

(27)

Nariadenie navýšenia kapitálu je výnimočné v tom zmysle, že by sa malo využívať len ako opatrenie poslednej inštancie v prípade, že iné opatrenia dohľadu sú neúčinné alebo nevhodné. Okrem toho by sa mal pojem výnimočné chápať skôr v kontexte osobitnej situácie každého podniku než vo vzťahu k počtu navýšení kapitálu nariadených na konkrétnom trhu.

(28)

Navýšenie kapitálu by sa malo zachovať, pokiaľ sa neodstránia podmienky, za ktorých bolo nariadené. V prípade závažných nedostatkov úplného alebo čiastočného vnútorného modelu alebo závažných zlyhaní v oblasti správy by orgány dohľadu mali zabezpečiť, aby príslušný podnik vynaložil maximálne úsilie na nápravu nedostatkov, ktoré viedli k uloženiu navýšenia kapitálu. V prípadoch, keď štandardizovaný prístup primerane neodráža veľmi špecifický rizikový profil podniku, sa však navýšenie kapitálu môže zachovať počas niekoľkých po sebe nasledujúcich rokov.

(29)

Niektoré riziká môžu byť náležite zvládnuté skôr len prostredníctvom požiadaviek na správu ako prostredníctvom kvantitatívnych požiadaviek premietnutých v kapitálovej požiadavke na solventnosť. Účinný systém správy a riadenia je preto podstatný pre primerané riadenie poisťovne a pre systém regulácie.

(30)

Systém správy a riadenia zahŕňa funkciu riadenia rizík, funkciu dodržiavania súladu, funkciu vnútorného auditu a poistno-matematickú funkciu.

(31)

Funkcia predstavuje administratívnu schopnosť vykonávať konkrétne úlohy správy a riadenia. Určenie konkrétnej funkcie nebráni podniku voľne rozhodnúť, ako zabezpečiť túto funkciu v praxi, ak sa v tejto smernici nestanovuje inak. To by nemalo viesť k neprimerane zaťažujúcim požiadavkám, lebo by sa malo prihliadať na povahu, rozsah a zložitosť operácií podniku. Preto by malo byť možné, aby tieto funkcie vykonávali vlastní pracovníci alebo sa môže využiť poradenstvo externých odborníkov, prípadne ich možno zabezpečiť prostredníctvom externých odborníkov v súlade s obmedzeniami stanovenými v tejto smernici.

(32)

Okrem toho v malých a menej zložitých podnikoch môže jedna osoba alebo organizačná jednotka vykonávať viac ako jednu funkciu, okrem funkcie vnútorného auditu.

(33)

Funkcie zahrnuté v systéme správy a riadenia sa považujú za kľúčové funkcie, a teda aj za dôležité a kritické funkcie.

(34)

Všetky osoby, ktoré vykonávajú kľúčové funkcie, by mali spĺňať požiadavky na vhodnosť a odbornosť. Len osoby zastávajúce kľúčové funkcie by však mali podliehať oznamovacej povinnosti vo vzťahu k orgánu dohľadu.

(35)

Na účely posúdenia požadovanej úrovne schopností, odborná kvalifikácia a skúsenosti osôb, ktoré v skutočnosti riadia podnik alebo zastávajú iné kľúčové funkcie, by sa mali zohľadniť ako dodatočné faktory.

(36)

Všetky poisťovne a zaisťovne by mali mať ako neoddeliteľnú súčasť svojej podnikateľskej stratégie štandardný postup hodnotenia svojich celkových potrieb solventnosti vzhľadom na svoj špecifický rizikový profil (vlastné hodnotenie rizika a solventnosti). Uvedené hodnotenie nevyžaduje vývoj vnútorného modelu, ani neslúži na výpočet kapitálovej požiadavky odlišnej od kapitálovej požiadavky na solventnosť alebo od minimálnej kapitálovej požiadavky. Výsledky každého hodnotenia by mali byť oznámené orgánu dohľadu ako súčasť informácií, ktoré je potrebné poskytovať na účely dohľadu.

(37)

V záujme zabezpečenia účinného dohľadu nad funkciami alebo činnosťami obstarávanými outsourcingom je dôležité, aby orgány dohľadu nad poisťovňou alebo zaisťovňou využívajúcou outsourcing mali prístup ku všetkým dôležitým údajom, ktoré vlastí poskytovateľ externých výkonov bez ohľadu na to, či je tento poskytovateľ regulovaný subjekt alebo neregulovaný subjekt, ako aj právo vykonávať kontroly na mieste. V záujme zohľadnenia vývoja na trhu a na zabezpečenie neustáleho dodržiavania podmienok outsourcingu by orgány dohľadu mali byť informované pred outsourcingom kritických alebo dôležitých funkcií alebo činností. Tieto požiadavky by mali zohľadňovať prácu Spoločného fóra a sú v súlade so súčasnými pravidlami a postupmi v bankovom sektore a so smernicou 2004/39/ES a jej uplatňovaním vo vzťahu k úverovým inštitúciám.

(38)

V záujme zaručenia transparentnosti by poisťovne a zaisťovne mali najmenej raz ročne zverejniť, t. j. bezplatne sprístupniť verejnosti v tlačenej alebo elektronickej forme dôležité informácie o svojej solventnosti a finančnom stave. Podnikom by sa malo umožniť dobrovoľne zverejniť ďalšie informácie.

(39)

Mala by sa zabezpečiť výmena informácií medzi orgánmi dohľadu a orgánmi alebo inštitúciami, ktoré z dôvodu svojich úloh pomáhajú posilniť stabilitu finančného systému. Je preto potrebné stanoviť podmienky, za ktorých by táto výmena informácií mala byť možná. Ak sa informácie môžu sprístupniť len s výslovným súhlasom orgánov dohľadu, tieto orgány by mali byť podľa potreby schopné podmieniť svoj súhlas splnením prísnych podmienok.

(40)

Je potrebné podporovať zbližovanie v oblasti dohľadu nielen v súvislosti s nástrojmi dohľadu, ale aj v súvislosti s postupmi dohľadu. Výbor európskych orgánov dohľadu nad poisťovníctvom a dôchodkovým poistením zamestnancov (CEIOPS) zriadený na základe rozhodnutia Komisie 2009/79/ES (19) by mal v súvislosti s tým plniť dôležitú úlohu a pravidelne podávať správy o dosiahnutom pokroku Európskemu parlamentu a Komisii.

(41)

Účelom informácií a správy, ktoré má predkladať CEIOPS v súvislosti s navýšením kapitálu, nie je obmedziť jeho používanie povolené podľa tejto smernice, ale prispievať k čoraz väčšej konvergencii dohľadu pri využívaní navýšenia kapitálu medzi orgánmi dohľadu v rôznych členských štátoch.

(42)

Orgány dohľadu a vnútroštátne štatistické úrady by mali spolupracovať a vymieňať si informácie s cieľom obmedziť administratívnu záťaž a zabrániť duplicite úloh.

(43)

Na účely posilnenia dohľadu nad poisťovňami a zaisťovňami a ochrany poistníkov by štatutárni audítori v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES zo 17. mája 2006 o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok (20) mali mať povinnosť okamžite ohlásiť akékoľvek fakty, ktoré by mohli mať závažný vplyv na finančnú situáciu alebo administratívnu organizáciu poisťovne alebo zaisťovne.

(44)

Poisťovne, ktoré vykonávajú činnosti životného aj neživotného poistenia, by mali riadiť tieto činnosti osobitne s cieľom chrániť záujmy držiteľov životných poistiek. Na tieto poisťovne by sa predovšetkým mali vzťahovať rovnaké kapitálové požiadavky ako požiadavky vzťahujúce sa na rovnocennú skupinu poisťovní, ktorú tvorí životná poisťovňa a neživotná poisťovňa, so zohľadnením vyššej prevoditeľnosti kapitálu v prípade univerzálnych poisťovní.

(45)

Hodnotenie finančnej pozície poisťovní a zaisťovní by sa malo zakladať na správnych ekonomických zásadách a mali by sa v ňom optimálne využívať informácie poskytované finančnými trhmi, ako aj všeobecne dostupné údaje o poistných technických rizikách. Predovšetkým požiadavky na solventnosť by sa mali zakladať na ekonomickom ocenení celej súvahy.

(46)

Normy oceňovania na účely dohľadu by mali byť v maximálnej miere zlučiteľné s medzinárodným vývojom v oblasti účtovníctva v záujme obmedzenia administratívnej záťaže poisťovní alebo zaisťovní.

(47)

V súlade s týmto prístupom by kapitálové požiadavky mali byť kryté vlastnými zdrojmi bez ohľadu na to, či sú vo forme súvahových alebo podsúvahových položiek alebo nie. Keďže nie všetky finančné zdroje zabezpečujú úplnú absorpciu strát v prípade likvidácie alebo v prípade aktívneho podniku, položky vlastných zdrojov by sa mali klasifikovať v súlade s kritériami kvality do troch tried a oprávnená suma vlastných zdrojov na krytie kapitálových požiadaviek by mala byť zodpovedajúcim spôsobom obmedzená. Obmedzenia uplatniteľné na položky vlastných zdrojov by sa mali vzťahovať len na určenie pozície poisťovní a zaisťovní z hľadiska ich solventnosti a nemali by hlbšie obmedziť voľnosť týchto poisťovní a zaisťovní v súvislosti s ich vnútorným riadením kapitálu.

(48)

Vo všeobecnosti sú aktíva bez akýchkoľvek predvídateľných záväzkov dostupné na účely absorbovania strát vyplývajúcich z negatívnych obchodných výkyvov pri pokračovaní činnosti a v prípade likvidácie. Preto by sa prevažná väčšina prebytku aktív nad záväzkami oceneného v súlade so zásadami stanovenými v tejto smernici mala pokladať za vysokokvalitný kapitál (trieda 1).

(49)

Nie všetky aktíva v rámci podniku sú neobmedzené. V niektorých členských štátoch osobitné produkty majú za následok oddelené štruktúry zdrojov, ktoré dávajú určitej triede poistníkov väčšie práva k aktívam v rámci ich vlastných zdrojov. Hoci sú tieto aktíva zahrnuté do výpočtu prebytku aktív nad záväzkami na účely vlastných zdrojov, v skutočnosti ich nemožno využiť na krytie rizík mimo oddeleného zdroja. V záujme zachovania súladu s ekonomickým prístupom treba hodnotenie potrieb vlastných zdrojov prispôsobiť tak, aby odrážalo rozličnú povahu aktív, ktoré tvoria súčasť oddeleného mechanizmu. Podobne by mal výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť odrážať zníženie združovania alebo diverzifikácie súvisiace s týmito oddelenými zdrojmi.

(50)

V niektorých členských štátoch je obvyklé, že poisťovne predávajú produkty životného poistenia, pri ktorých poistníci a oprávnené osoby prispievajú na rizikový kapitál podniku výmenou za celý alebo čiastočný výnos z príspevkov. Tieto nerozdelené zisky sú prebytočné zdroje, ktoré sú majetkom právnickej osoby, ktorá ich vytvorí.

(51)

Prebytočné zdroje by sa mali oceňovať v súlade s ekonomickým prístupom stanoveným v tejto smernici. V tejto súvislosti by nemal postačovať samotný odkaz na oceňovanie prebytočných zdrojov v štatutárnych ročných účtovných závierkach. V súlade s požiadavkami na vlastné zdroje by prebytočné zdroje mali podliehať kritériám na zaradenie do tried stanovených v tejto smernici. To okrem iného znamená, že len tie prebytočné zdroje, ktoré spĺňajú požiadavky na zaradenie do triedy 1, by sa mali považovať za kapitál triedy 1.

(52)

Vzájomné poisťovacie spolky a podobné spolky môžu svojich členov vyzvať na dodatočné príspevky (dodatočné príspevky členov) s cieľom zvýšiť sumu finančných zdrojov, ktoré držia na účely absorpcie strát. Dodatočné príspevky členov môžu predstavovať významný zdroj financovania vzájomných poisťovacích spolkov a podobných spolkov vrátane prípadov, keď tieto spolky čelia negatívnym obchodným výkyvom. Preto by sa dodatočné príspevky členov mali pokladať za položky dodatkových vlastných zdrojov a v súlade s tým by sa s nimi malo zaobchádzať aj na účely solventnosti. Najmä v prípade vzájomných poisťovacích spolkov alebo podobných spolkov vlastníkov lodí s premenlivými príspevkami, ktoré poisťujú výlučne námorné riziká, je využívanie dodatočných príspevkov členov zaužívanou praxou, ktorá podlieha osobitným mechanizmom vymáhania, a schválená výška týchto príspevkov členov by sa mala pokladať za kapitál dobrej kvality (trieda 2). Podobne v prípade vzájomných poisťovacích spolkov alebo podobných spolkov, kde majú dodatočné príspevky členov podobnú kvalitu, by sa schválená výška týchto príspevkov členov mala pokladať za kapitál dobrej kvality (trieda 2).

(53)

Členské štáty by mali od poisťovní a zaisťovní vyžadovať, aby zriadili primerané technické rezervy, s cieľom umožniť týmto poisťovniam a zaisťovniam dodržať ich záväzky voči poistníkom a príjemcom poistného plnenia. Zásady a poistno-matematické a štatistické metódy výpočtu týchto technických rezerv by mali byť zosúladené v rámci Spoločenstva v záujme dosiahnutia lepšej porovnateľnosti a transparentnosti.

(54)

Výpočet technických rezerv by mal byť v súlade s ocenením aktív a iných záväzkov, v súlade s trhom a v súlade s medzinárodným vývojom v oblasti účtovníctva a dohľadu.

(55)

Hodnota technických rezerv by preto mala zodpovedať sume, ktorú by poisťovňa alebo zaisťovňa musela zaplatiť, ak by svoje zmluvné práva a záväzky okamžite previedla na iný podnik. Hodnota technických rezerv by teda mala zodpovedať sume, ktorú by iná poisťovňa alebo zaisťovňa (referenčný podnik) žiadala, ak by mala prevziať a vyrovnať podkladové poistné a zaistné záväzky. Výška technických rezerv by mala zohľadňovať vlastnosti poistného kmeňa, ktorý je ich základom. Pri ich výpočte by sa preto mali používať len informácie týkajúce sa konkrétnej poisťovne alebo zaisťovne, napríklad informácie o správe nárokov a o výdavkoch, keďže tieto informácie umožňujú, aby poisťovne a zaisťovne lepšie zohľadnili vlastnosti základného poistného kmeňa.

(56)

Predpoklady o referenčnom podniku, ktorý by mal prevziať a kryť podkladové poistné a zaistné záväzky, by sa mali zosúladiť v celom Spoločenstve. Ako súčasť hodnotenia vplyvu vykonávacích opatrení by sa mali analyzovať najmä predpoklady o referenčnom podniku, ktoré určujú, či vôbec a do akej miery by sa pri výpočte rizikovej marže mali zohľadňovať vplyvy diverzifikácie, a následne by sa tieto predpoklady mali zosúladiť na úrovni Spoločenstva.

(57)

Na účel výpočtu technických rezerv by malo byť možné použiť primerané interpolácie a extrapolácie z priamo sledovateľných trhových hodnôt.

(58)

Na získanie ekonomického ocenenia poistných alebo zaistných záväzkov je potrebné, aby sa očakávaná súčasná hodnota poistných záväzkov počítala na základe aktuálnych a hodnoverných informácií a realistických predpokladov so zohľadnením finančných záruk a opcií v poistných alebo zaistných zmluvách. Malo by sa vyžadovať použitie účinných a zosúladených poistno-matematických metód.

(59)

V záujme premietnutia špecifickej situácie malých a stredných poisťovní by sa mali umožniť zjednodušené prístupy k výpočtu technických rezerv.

(60)

Režim dohľadu by mal stanoviť požiadavku citlivú na riziko, ktorá sa zakladá na očakávanom výpočte, s cieľom zabezpečiť presný a včasný zásah orgánov dohľadu (kapitálová požiadavka na solventnosť), a minimálnu úroveň bezpečnosti, pod ktorú by výška finančných zdrojov nemala klesnúť (minimálna kapitálová požiadavka). Obidve kapitálové požiadavky by sa mali zosúladiť v rámci Spoločenstva s cieľom dosiahnuť jednotnú úroveň ochrany poistníkov. Aby táto smernica dobre fungovala, medzi minimálnou kapitálovou požiadavkou a kapitálovou požiadavkou na solventnosť by mali byť adekvátne odstupňované intervencie.

(61)

V záujme obmedzenia nežiaducich potenciálnych procyklických vplyvov na finančný systém a s cieľom vyhnúť sa situácii, v ktorej by poisťovne a zaisťovne neboli nadmerne nútené získavať dodatočný kapitál alebo predávať svoje investície v dôsledku krátkodobých negatívnych pohybov na finančných trhoch, modul trhového rizika v štandardnom vzorci kapitálovej požiadavky na solventnosť by mal obsahovať mechanizmus symetrickej úpravy vo vzťahu k zmenám úrovne cien akcií. Okrem toho v prípade mimoriadnych poklesov na finančných trhoch a v prípade, že tento mechanizmus symetrickej úpravy nepostačuje na to, aby poisťovniam a zaisťovniam umožnil splniť ich kapitálovú požiadavku na solventnosť, by sa malo orgánom dohľadu umožniť, aby predĺžili lehotu, v ktorej musia poisťovne a zaisťovne obnoviť úroveň použiteľných vlastných zdrojov, ktoré pokrývajú kapitálovú požiadavku na solventnosť.

(62)

Kapitálová požiadavka na solventnosť by mala odrážať úroveň oprávnených vlastných zdrojov, ktorá umožňuje poisťovniam a zaisťovniam absorbovať výrazné straty a ktorá dáva poistníkom a príjemcom poistného plnenia primeranú záruku, že platby sa vykonajú v čase splatnosti.

(63)

Aby sa zabezpečilo, že poisťovne a zaisťovne priebežne disponujú použiteľnými vlastnými zdrojmi, ktoré pokrývajú kapitálovú požiadavku na solventnosť, pričom sa zohľadňujú zmeny v ich rizikovom profile, tieto podniky by mali aspoň ročne vykonať výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť, neustále ju sledovať a prepočítať ju pri každej významnej zmene rizikového profilu.

(64)

V záujme podpory dobrého riadenia rizík a zosúladenia kapitálových požiadaviek regulačných orgánov s postupmi odvetvia by sa kapitálová požiadavka na solventnosť mala určiť ako ekonomický kapitál, ktorý by poisťovne a zaisťovne mali držať s cieľom zabezpečiť, aby úpadok nenastal častejšie než v jednom z 200 prípadov, alebo aby tieto podniky stále boli schopné splniť svoje záväzky voči poistníkom a oprávneným osobám počas nasledujúcich 12 mesiacov s pravdepodobnosťou aspoň 99,5 %. Tento ekonomický kapitál by sa mal počítať na základe skutočného rizikového profilu týchto poisťovní a zaisťovní a so zohľadnením vplyvu prípadných postupov zmierňovania rizika, ako aj účinkov diverzifikácie.

(65)

Je potrebné zabezpečiť, aby sa stanovil štandardný vzorec na výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť, ktorý umožní všetkým poisťovniam a zaisťovniam hodnotiť ich ekonomický kapitál. Pre štruktúru štandardného vzorca by sa mal prijať modulárny prístup, čo znamená, že v prvom kroku by sa mala hodnotiť individuálna expozícia voči každej kategórii rizika a v druhom kroku by sa mala potom kumulovať. Ak použitie špecifických parametrov jednotlivej poisťovne alebo zaisťovne umožňuje lepšie zachytiť skutočný rizikový profil tejto poisťovne alebo zaisťovne, malo by sa povoliť, ak sú tieto parametre získané s použitím štandardných metód.

(66)

Mali by sa povoliť zjednodušené prístupy k výpočtu kapitálovej požiadavky na solventnosť v súlade so štandardným vzorcom s cieľom zohľadniť špecifickú situáciu malých a stredných podnikov.

(67)

Nový prístup založený na rizikách zo zásady neobsahuje pojem kvantitatívnych investičných limitov a kritériá oprávnenosti aktív. Malo by však byť možné zaviesť investičné limity a kritériá oprávnenosti aktív s cieľom riešiť riziká, ktoré nie sú primerane pokryté podmodulom štandardného vzorca.

(68)

V súlade s prístupom ku kapitálovej požiadavke na solventnosť orientovaným na riziko by za osobitných okolností malo byť možné použiť namiesto štandardného vzorca čiastočné alebo úplné vnútorné modely výpočtu tejto požiadavky. Tieto vnútorné modely by v záujme zabezpečenia rovnocennej úrovne ochrany poistníkov a oprávnených osôb mali podliehať predchádzajúcemu schváleniu orgánom dohľadu na základe zosúladených postupov a noriem.

(69)

Ak výška oprávnených základných vlastných zdrojov klesne pod minimálnu kapitálovú požiadavku, povolenie poisťovní a zaisťovní by sa malo zrušiť, ak tieto podniky nie sú schopné v krátkej lehote obnoviť sumu oprávnených základných vlastných zdrojov na úrovni minimálnej kapitálovej požiadavky.

(70)

Minimálna kapitálová požiadavka by mala zabezpečiť minimálnu úroveň, pod ktorú by výška finančných zdrojov nemala klesnúť. Je nutné, aby sa uvedená úroveň počítala podľa jednoduchého vzorca, pre ktorý je stanovené minimum a maximum na základe kapitálovej požiadavky na solventnosť orientovanej na riziko s cieľom umožniť postupné zvyšovanie intervencie orgánov dohľadu, a aby vychádzala z údajov, ktoré možno overiť auditom.

(71)

Poisťovne a zaisťovne by mali mať aktíva dostatočnej kvality na pokrytie svojich celkových finančných požiadaviek. Všetky investície, ktoré držia poisťovne a zaisťovne, by sa mali riadiť v súlade so zásadou „obozretnej osoby“.

(72)

Členské štáty by nemali vyžadovať, aby poisťovne alebo zaisťovne investovali svoje aktíva do konkrétnych kategórií aktív, keďže táto požiadavka by mohla byť nezlučiteľná s liberalizáciou pohybu kapitálu ustanovenou v článku 56 zmluvy.

(73)

Je potrebné zakázať akékoľvek ustanovenia, ktoré umožňujú členským štátom vyžadovať zastavenie aktív, ktorými sú kryté technické rezervy poisťovne alebo zaisťovne, bez ohľadu na to, akú formu má táto požiadavka, ak je poisťovateľ zaistený poisťovňou alebo zaisťovňou oprávnenou podľa tejto smernice alebo poisťovňou alebo zaisťovňou tretej krajiny, ak sa režim dohľadu tejto tretej krajiny považuje za rovnocenný.

(74)

Právny rámec doposiaľ neustanovil podrobné kritériá obozretného posudzovania navrhovaného nadobudnutia, ani postup ich uplatňovania. V záujme zabezpečenia právnej istoty, jasnosti a predvídateľnosti, je preto nevyhnutné objasniť kritériá a postupy obozretného posudzovania, pokiaľ ide o postup posudzovania a jeho výsledky. Uvedené kritériá a postupy boli zavedené ustanoveniami smernice 2007/44/ES. V súvislosti s poisťovňami a zaisťovňami by sa preto uvedené ustanovenia mali kodifikovať a začleniť do tejto smernice.

(75)

Maximálne zosúladenie uvedených postupov a obozretného posudzovania v celom Spoločenstve je teda nevyhnutné. Ustanovenia o kvalifikovaných podieloch by však nemali brániť členským štátom, aby uložili povinnosť informovať orgány dohľadu o nadobudnutí podielov pod prahovými hodnotami určenými v týchto ustanoveniach, pokiaľ členský štát neustanovuje na tento účel viac ako jednu dodatočnú prahovú hodnotu nižšiu ako 10 %. Tieto ustanovenia by nemali brániť orgánom dohľadu ani v poskytovaní všeobecných usmernení týkajúcich sa toho, kedy sa takéto podiely posudzujú ako podiely s významným vplyvom.

(76)

Z hľadiska zvyšujúcej sa mobility občanov Únie sa poistenie motorových vozidiel v stále väčšej miere poskytuje cezhranične. Na zabezpečenie pokračujúceho správneho fungovania systému zelenej karty a dohôd medzi vnútroštátnymi úradmi poistiteľov motorových vozidiel je vhodné, aby členské štáty boli schopné vyžadovať, aby sa poisťovne, ktoré poskytujú poistenie motorových vozidiel na svojom území formou poskytovania služieb, stali členom vnútroštátneho úradu a záručného fondu zriadených v tomto členskom štáte a podieľali sa na ich financovaní. Členský štát poskytovania služieb by mal vyžadovať, aby poisťovne, ktoré poskytujú poistenie motorových vozidiel, vymenovali zástupcu na svojom území na zber všetkých potrebných informácií v súvislosti s poistným plnením a pre zastupovanie príslušnej poisťovne.

(77)

Na vnútornom trhu je v záujme poistníkov, aby mali prístup k najširšiemu možnému okruhu poistných produktov dostupných v Spoločenstve. Členský štát v ktorom sa nachádza riziko alebo členský štát záväzku, by mali preto zabezpečiť, aby nič nebránilo marketingu na jeho území všetkých poistných produktov ponúkaných na predaj v Spoločenstve, pokiaľ nie sú v rozpore s právnymi ustanoveniami na ochranu všeobecného záujmu záväznými v tom členskom štáte a tento všeobecný záujem nie je chránený predpismi domovského členského štátu.

(78)

Mal by sa zabezpečiť systém sankcií, ktoré sa ukladajú, ak v členskom štáte, v ktorom sa nachádza riziko alebo v členskom štáte záväzku, poisťovňa nedodrží akékoľvek uplatniteľné ustanovenia na ochranu všeobecného záujmu.

(79)

Na vnútornom trhu poistenia majú spotrebitelia širšiu a rôznorodejšiu voľbu zmlúv. Ak majú úplne využívať výhody rozmanitosti a rastúcej hospodárskej súťaže, spotrebitelia by mali dostať akékoľvek potrebné informácie pred uzatvorením zmluvy a počas trvania platnosti zmluvy, aby si mohli zvoliť zmluvu, ktorá najlepšie vyhovuje ich potrebám.

(80)

Poisťovňa, ktorá poskytuje asistenčné zmluvy, by mala vlastniť prostriedky potrebné na poskytnutie vecných dávok, ktoré poskytne v primeranej lehote. Pre výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť a absolútne najnižšej úrovne minimálnej kapitálovej požiadavky, ktoré má táto poisťovňa mať, by sa mali stanoviť osobitné ustanovenia.

(81)

Účinné vykonávanie spolupoistenia v rámci Spoločenstva pre činnosti, ktoré by z dôvodu ich povahy alebo veľkosti mohli spadať do predmetu medzinárodného spolupoistenia, by malo byť uľahčené minimálnym zosúladením s cieľom zabrániť narušeniu hospodárskej súťaže a rozdielom v zaobchádzaní. V súvislosti s tým by vedúca poisťovňa mala stanoviť poistné plnenie a výšku technických rezerv. Mala by sa ďalej zabezpečiť osobitná spolupráca v oblasti spolupoistenia v rámci Spoločenstva medzi orgánmi dohľadu členských štátov, ako aj medzi týmito orgánmi a Komisiou.

(82)

V záujme ochrany poistencov by sa mali zosúladiť vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa poistenia právnej ochrany. Malo by sa v čo najvyššej miere zabrániť akýmkoľvek konfliktom záujmu vyplývajúcim najmä zo skutočnosti, že poisťovňa kryje inú osobu alebo kryje osobu v súvislosti s výdavkami na právnu ochranu a zároveň akýmkoľvek iným druhom poistenia, alebo by malo byť možné riešiť ich. Na tento účel možno vhodnú úroveň ochrany poistníkov dosiahnuť rôznymi spôsobmi. Nech sa prijme ktorékoľvek riešenie, záujem osôb, ktoré sú poistené proti výdavkom na právnu ochranu, by mal byť chránený vhodnými ochrannými opatreniami.

(83)

Spory medzi poistencami a poisťovňami, ktoré kryjú výdavky na právnu ochranu, by sa mali vyriešiť najuspokojivejším a najrýchlejším možným spôsobom. Je preto vhodné, aby členské štáty zabezpečili rozhodcovské konanie alebo konanie, ktoré poskytuje porovnateľné záruky.

(84)

Súkromné alebo dobrovoľné zdravotné poistenie slúži v niektorých členských štátoch ako čiastočná alebo úplná alternatíva k zdravotnému poisteniu poskytovanému systémami sociálneho zabezpečenia. Osobitná povaha tohto zdravotného poistenia ho odlišuje od iných tried poistenia zodpovednosti za škody a životného poistenia, keďže je potrebné zabezpečiť, aby poistníci mali účinný prístup k súkromnému zdravotnému poisteniu alebo zdravotnému poisteniu uzatváranému na dobrovoľnom základe bez ohľadu na ich vek alebo rizikový profil. Vzhľadom na povahu a sociálne dôsledky zmlúv o zdravotnom poistení by orgány dohľadu členského štátu, v ktorom sa riziko nachádza, mali byť schopné vyžadovať systematické oznamovanie všeobecných a osobitných podmienok poistiek týkajúcich sa súkromného alebo dobrovoľného zdravotného poistenia s cieľom overiť, či tieto zmluvy predstavujú čiastočnú alebo úplnú alternatívu zdravotného krytia poskytovaného systémom sociálneho zabezpečenia. Toto overenie by nemalo byť predbežnou podmienkou marketingu týchto produktov.

(85)

Niektoré členské štáty prijali na tento účel osobitné právne normy. Na ochranu všeobecného záujmu by malo byť možné prijímať alebo zachovať tieto právne normy, ak neprimerane neobmedzujú právo usadiť sa alebo slobodu poskytovať služby, s tým, že tieto normy by sa mali uplatňovať rovnakým spôsobom. Povaha týchto právnych noriem sa môže odlišovať podľa podmienok každého členského štátu. Cieľ ochrany všeobecného záujmu možno dosiahnuť aj požadovaním, aby poisťovne, ktoré poskytujú súkromné zdravotné poistenie alebo zdravotné poistenie uzatvorené na dobrovoľnom základe, ponúkali štandardné poistky v súlade s poistením poskytovaným zákonnými systémami sociálneho zabezpečenia za sadzbu poistného na rovnakej alebo nižšej úrovni ako predpísané maximum a podieľali sa na programoch náhrady za utrpenú škodu. Ako ďalšia možnosť sa môže vyžadovať, aby technická báza súkromného zdravotného poistenia alebo zdravotného poistenia uzatvoreného dobrovoľne bola podobná technickej báze životného poistenia.

(86)

Hostiteľské členské štáty by mali byť schopné vyžadovať, aby akákoľvek poisťovňa, ktorá ponúka na ich území povinné poistenie proti pracovným úrazom na vlastné riziko, dodržiavala osobitné ustanovenia stanovené v ich vnútroštátnych právnych predpisoch upravujúcich toto poistenie. Táto požiadavka by sa však nemala vzťahovať na ustanovenia týkajúce sa finančného dohľadu, ktoré by mali zostať vo výhradnej zodpovednosti domovského členského štátu.

(87)

V niektorých členských štátoch nepodliehajú poisťovacie transakcie žiadnemu druhu nepriameho zdanenia, zatiaľ čo väčšina uplatňuje osobitné dane a iné formy príspevkov vrátane prirážok pre kompenzačné orgány. Štruktúry a sadzby týchto daní a príspevkov sa medzi členskými štátmi, v ktorých sa používajú, značne líšia. Je žiaduce, aby sa predchádzalo existujúcim rozdielom vedúcim k narušeniu hospodárskej súťaže v oblasti poisťovacích služieb medzi členskými štátmi. Používanie daňových systémov a iných foriem príspevkov stanovených členskými štátmi, v ktorých sa nachádzajú riziká alebo členského štátu záväzku, pravdepodobne napraví tento problém až do následnej harmonizácie, pričom je na členských štátoch, aby stanovili mechanizmy, ktorými zabezpečia, že tieto dane a príspevky sa vyberú.

(88)

Tie členské štáty, na ktoré sa nevzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) (21), by mali v súlade s touto smernicou uplatňovať ustanovenia uvedeného nariadenia s cieľom stanoviť rozhodné právo v prípade poistných zmlúv patriacich do rozsahu pôsobnosti článku 7 uvedeného nariadenia.

(89)

V záujme zohľadnenia medzinárodných aspektov zaistenia by sa malo zabezpečiť, aby bolo možné uzatvárať medzinárodné dohody s treťou krajinou zamerané na stanovenie prostriedkov dohľadu nad zaisťovateľmi, ktorí vykonávajú obchodnú činnosť na území každej zmluvnej strany. Mal by sa ďalej zabezpečiť pružný postup na úrovni Spoločenstva, ktorý umožní hodnotiť rovnocennosť s tretími krajinami v oblasti obozretnosti, s cieľom zlepšiť liberalizáciu služieb zaistenia v tretích krajinách buď formou usadenia sa, alebo cezhraničného poskytovania služieb.

(90)

Vzhľadom na osobitnú povahu činností finitného zaistenia by členské štáty mali zabezpečiť, aby poisťovne a zaisťovne, ktoré uzatvárajú zmluvy o finitnom zaistení alebo vykonávajú činnosti finitného zaistenia, mohli správne stanoviť, merať a riadiť riziká vyplývajúce z týchto zmlúv alebo činností.

(91)

Vhodné pravidlá by sa mali stanoviť pre účelovo vytvorené subjekty, ktoré preberajú riziká od poisťovní a zaisťovní bez toho, aby boli poisťovňou alebo zaisťovňou. Sumy, ktorých vrátenie možno vymáhať od účelovo vytvoreného subjektu, by sa mali považovať za odpočítateľné položky v rámci zaistných alebo retrocesných zmlúv.

(92)

Účelovo vytvorené subjekty povolené pred 31. októbrom 2012 by sa mali riadiť právom členského štátu, ktorý účelovo vytvorený subjekt povolil. S cieľom zabrániť regulačnej arbitráži by sa však každá nová činnosť, ktorú účelovo vytvorený subjekt začne vykonávať po 31. októbrom 2012, mala riadiť ustanoveniami tejto smernice.

(93)

Vzhľadom na čoraz výraznejší cezhraničný charakter poisťovníctva by sa mali čo najviac zredukovať rozdiely v režimoch členských štátov pre účelovo vytvorené subjekty, ktoré podliehajú ustanoveniam tejto smernice, pričom by sa mali zohľadniť ich štruktúry dohľadu.

(94)

Malo by sa ďalej pracovať na účelovo vytvorených subjektoch, pričom sa zohľadní práca uskutočnená v ostatných finančných sektoroch.

(95)

Opatrenia týkajúce sa dohľadu nad poisťovňami a zaisťovňami v skupine by mali umožniť orgánom vykonávajúcim dohľad nad poisťovňou alebo zaisťovňou vytvoriť si objektívnejšie založený úsudok o jej finančnej situácii.

(96)

Tento dohľad nad skupinou by mal v nutnej miere prihliadať na poisťovacie holdingové spoločnosti a poisťovacie holdingové spoločnosti so zmiešanou činnosťou. Táto smernica by však nemala nijakým spôsobom implikovať, že členské štáty sú povinné uplatňovať dohľad nad týmito poisťovňami na individuálnom základe.

(97)

Hoci dohľad nad individuálnymi poisťovňami a zaisťovňami zostáva základnou zásadou dohľadu nad poisťovníctvom, je nutné určiť, ktoré poisťovne a zaisťovne spadajú do rámca pôsobnosti dohľadu nad úrovňou skupiny.

(98)

Podniky, najmä vzájomné poisťovacie spolky a podobné spolky, by mali mať možnosť, aby sa v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva a členských štátov spájali vytváraním koncentrácií alebo skupín nie prostredníctvom kapitálových väzieb, ale prostredníctvom formalizovaných pevných a udržateľných vzťahov založených na zmluvnom alebo inom faktickom uznaní, ktoré zaručuje finančnú solidaritu medzi týmito podnikmi. V prípade, že sa prostredníctvom centralizovanej koordinácie uplatňuje dominantný vplyv, dohľad nad týmito podnikmi by sa mal vykonávať v súlade s rovnakými pravidlami ako nad skupinami vytvorenými prostredníctvom kapitálových väzieb, a to s cieľom dosiahnuť primeranú úroveň ochrany poistníkov a rovnaké podmienky pre skupiny.

(99)

Dohľad nad skupinou by sa mal v každom prípade uplatňovať na úrovni konečného materského podniku, ktorého sídlo sa nachádza v Spoločenstve. Členské štáty by však mali byť schopné povoliť svojim orgánom dohľadu uplatňovať dohľad nad skupinou na obmedzenom počte nižších úrovní, ak to považujú za potrebné.

(100)

Solventnosť je potrebné počítať na úrovni skupiny za poisťovne a zaisťovne, ktoré tvoria súčasť skupiny.

(101)

Konsolidovaná kapitálová požiadavka na solventnosť by v prípade skupiny mala zohľadňovať globálnu diverzifikáciu rizík, ktoré existujú naprieč všetkými poisťovňami a zaisťovňami v skupine tak, aby náležite odrážala mieru rizika tejto skupiny.

(102)

Poisťovne a zaisťovne patriace k skupine by mali byť schopné požiadať o schválenie vnútorného modelu, ktorý sa má používať na výpočet solventnosti na úrovni skupiny, ako aj na individuálnej úrovni.

(103)

Niektoré ustanovenia tejto smernice výslovne stanovujú sprostredkovateľskú alebo konzultačnú úlohu pre CEIOPS, nemalo by to ale CEIOPS brániť, aby zohrával sprostredkovateľskú alebo konzultačnú úlohu aj vo vzťahu k iným ustanoveniam.

(104)

Táto smernica reflektuje inovatívny model dohľadu, v ktorom kľúčovú úlohu zohráva orgán dohľadu nad skupinou, pričom sa uznáva a zachováva významná úloha pre individuálny orgán dohľadu. Právomoci a úlohy orgánov dohľadu sú spojené s ich zodpovednosťou.

(105)

So všetkými poistníkmi a oprávnenými osobami by sa malo zaobchádzať rovnako a bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť alebo miesto pobytu. Na tento účel by každý členský štát mal zabezpečiť, aby sa žiadne opatrenia prijaté orgánom dohľadu na základe vnútroštátneho mandátu tohto orgánu dohľadu nepovažovali za porušenie záujmov daného členského štátu alebo poistníkov a oprávnených osôb v danom členskom štáte. Vo všetkých prípadoch vyrovnania poistných udalostí a likvidácie by sa mali aktíva spravodlivo rozdeliť medzi všetkých príslušných poistníkov bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť alebo miesto pobytu.

(106)

Je nutné zabezpečiť, aby sa vlastné zdroje primerane rozdeľovali vnútri skupiny a boli v prípade potreby k dispozícii na ochranu poistníkov a príjemcov poistného plnenia. Na tento účel by mali mať poisťovne a zaisťovne v skupine dostatočné vlastné zdroje na pokrytie svojich kapitálových požiadaviek na solventnosť.

(107)

Každý orgán dohľadu zaoberajúci sa dohľadom nad skupinou by mal byť schopný porozumieť prijatým rozhodnutiam, najmä tým, ktoré prijal orgán dohľadu nad skupinou. Je preto potrebné, aby sa relevantná informácia, ktorú má k dispozícii jeden z orgánov dohľadu, bezodkladne po jej získaní dostala k ostatným orgánom dohľadu tak, aby si všetky mohli vytvoriť úsudok na základe rovnakej relevantnej informácie. V prípade, že príslušné orgány dohľadu nemôžu dosiahnuť dohodu, treba s cieľom vyriešiť situáciu požiadať o odborné stanovisko výbor CEIOPS.

(108)

Na solventnosť dcérskej poisťovne alebo zaisťovne holdingovej poisťovacej spoločnosti, poisťovne tretej krajiny alebo zaisťovne tretej krajiny môžu mať vplyv finančné zdroje skupiny, ktorých sú súčasťou, a rozdelenie finančných zdrojov v rámci tejto skupiny. Orgány dohľadu by mali mať preto k dispozícii prostriedky na výkon dohľadu nad skupinou a na prijímanie vhodných opatrení na úrovni poisťovne alebo zaisťovne, ak jej solventnosť je alebo môže byť ohrozená.

(109)

Na finančnú pozíciu poisťovne alebo zaisťovne by mohli mať vplyv koncentrácie rizika a transakcie vnútri skupiny. Orgány dohľadu by mali byť preto schopné uplatňovať dohľad nad týmito koncentráciami rizík a transakciami vnútri skupiny, pričom zohľadnia povahu vzťahov medzi regulovanými subjektmi, ako aj neregulovanými subjektmi vrátane holdingových poisťovní a zmiešaných holdingových poisťovní, a prijímať vhodné opatrenia na úrovni poisťovne alebo zaisťovne, ak jej solventnosť je alebo môže byť ohrozená.

(110)

Poisťovne a zaisťovne v skupine by mali mať primerané systémy správy a riadenia, ktoré by mali podliehať skúmaniu orgánmi dohľadu.

(111)

Všetky skupiny poisťovní a zaisťovní, na ktoré sa vzťahuje dohľad nad skupinou, by mali mať orgán dohľadu nad skupinou vymenovaný spomedzi dotknutých orgánov dohľadu. Medzi práva a povinnosti orgánu dohľadu nad skupinou by mali patriť vhodné koordinačné a rozhodovacie právomoci. Orgány zapojené do dohľadu nad poisťovňami a zaisťovňami patriacimi do tej istej skupiny by mali ustanoviť mechanizmy koordinácie.

(112)

Vzhľadom na rastúce kompetencie orgánov dohľadu nad skupinou by sa malo zabezpečiť, aby sa kritériá výberu orgánu dohľadu nad skupinou nedali zámerne obchádzať. Najmä v prípadoch, keď bude orgán dohľadu nad skupinou určený s ohľadom na štruktúru skupiny a relatívny význam poisťovacích a zaisťovacích činností na rôznych trhoch, by sa transakcie vnútri skupiny a zaistenie v rámci skupiny nemali pri hodnotení ich relatívneho významu na trhu započítať dvakrát.

(113)

Orgány dohľadu zo všetkých členských štátov, v ktorých majú podniky skupiny svoje sídlo, by sa mali stať súčasťou dohľadu nad skupinou prostredníctvom kolégia orgánov dohľadu (kolégium). Všetky by mali mať prístup k informáciám, ktoré majú k dispozícii ostatné orgány dohľadu v kolégiu, a mali by sa aktívne a na sústavnom základe zapájať do procesu rozhodovania. Mala by sa ustanoviť spolupráca medzi orgánmi zodpovednými za dohľad nad poisťovňami a zaisťovňami, ako aj medzi týmito orgánmi a orgánmi zodpovednými za dohľad nad podnikmi aktívnymi v iných finančných sektoroch.

(114)

Činnosti kolégia by mali byť primerané povahe, rozsahu a zložitosti rizík obsiahnutých v činnosti všetkých podnikov, ktoré sú súčasťou skupiny, ako aj cezhraničnému rozmeru. Malo by sa vytvoriť kolégium s cieľom zabezpečiť účinné uplatňovanie postupov spolupráce, výmeny informácií a konzultácií medzi orgánmi dohľadu v kolégiu podľa tejto smernice. Orgány dohľadu by mali využívať kolégium na účely zbližovania svojich príslušných rozhodnutí a na účely úzkej spolupráce, aby mohli vykonávať činnosti súvisiace s dohľadom nad skupinou podľa harmonizovaných kritérií.

(115)

Táto smernica by mala stanoviť pre CEIOPS konzultačnú úlohu. Príslušný orgán dohľadu by nemal byť pri rozhodovaní viazaný odporúčaním výboru CEIOPS adresovaným tomuto orgánu dohľadu. Orgán dohľadu by však mal pri rozhodovaní v plnej miere zohľadniť toto odporúčanie a vysvetliť akýkoľvek významný odklon od neho.

(116)

Na poisťovne a zaisťovne, ktoré sú súčasťou skupiny, ktorej ústredie sa nachádza mimo Spoločenstva, by sa mal vzťahovať rovnocenný a primeraný režim dohľadu nad skupinou. Je preto potrebné zabezpečiť transparentnosť pravidiel a výmenu informácií s orgánmi tretích krajín o všetkých dôležitých okolnostiach. S cieľom zabezpečiť zosúladený prístup k určeniu a hodnoteniu rovnocennosti dohľadu nad poistením a zaistením v tretích krajinách by sa malo Komisii umožniť, aby prijala záväzné rozhodnutie týkajúce sa rovnocennosti režimov solventnosti v tretích krajinách. V prípade tretích krajín, vo vzťahu ku ktorým Komisia neprijala rozhodnutie, uskutoční hodnotenie rovnocennosti orgán dohľadu nad skupinou po porade s ostatnými príslušnými orgánmi dohľadu.

(117)

Keďže vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa reorganizačných opatrení a likvidačného konania nie sú zosúladené, je vhodné v rámci vnútorného trhu zabezpečiť vzájomné uznávanie reorganizačných opatrení a právnych predpisov členských štátov upravujúcich likvidáciu, ktoré sa týkajú poisťovní, ako aj potrebnú spoluprácu, zohľadňujúc potrebu jednotnosti, univerzálnosti, koordinácie a publicity týchto opatrení, a rovnocenné zaobchádzanie s poistnými veriteľmi a ich ochranu.

(118)

Malo by sa zabezpečiť, aby reorganizačné opatrenia, ktoré prijal príslušný orgán členského štátu s cieľom zachovať alebo obnoviť dobrý finančný stav poisťovne a v čo najväčšej miere zabrániť situácii vedúcej k likvidácii, mali úplné účinky na úrovni Spoločenstva. Účinky akýchkoľvek takýchto reorganizačných opatrení, ako aj likvidačného konania vo vzťahu k tretím krajinám by však nemali byť dotknuté.

(119)

Je potrebné rozlišovať medzi príslušnými orgánmi na účely reorganizačných opatrení a likvidačného konania a orgánmi dohľadu nad poisťovňami.

(120)

Definícia pobočky na účely platobnej neschopnosti by mala v súlade s existujúcimi zásadami platobnej neschopnosti prihliadať na samostatnú právnu subjektivitu poisťovne. V právnych predpisoch domovského členského štátu by sa však mal určiť spôsob, ako by sa malo pri likvidácii poisťovne zaobchádzať s aktívami a záväzkami vlastnenými nezávislými osobami, ktoré majú trvalú právomoc konať ako zástupca tejto poisťovne.

(121)

Mali by sa stanoviť podmienky, za ktorých spadá do rámca pôsobnosti tejto smernice likvidačné konanie, ktoré nie je založené na platobnej neschopnosti a týka sa poradia vyplácania poistného plnenia podľa priority. Pohľadávky zamestnancov poisťovne vyplývajúce z pracovnej zmluvy a pracovného pomeru by mali byť spôsobilé prejsť na vnútroštátny mzdový garančný systém. Na tieto pohľadávky, ktoré sa stali predmetom subrogácie, by sa mali vzťahovať postupy ustanovené v právnych predpisoch domovského členského štátu (lex concursus).

(122)

Reorganizačné opatrenia neznemožňujú začať likvidačné konanie. Likvidačné konanie by preto malo byť možné začať bez prijatia reorganizačných opatrení alebo po ich prijatí, a môžu končiť vyrovnaním alebo inými obdobnými opatreniami vrátane reorganizačných opatrení.

(123)

Prijímať rozhodnutia o likvidačných konaniach týkajúcich sa poisťovní by mali byť splnomocnené jedine príslušné orgány domovského členského štátu. Tieto rozhodnutia by mali mať účinky na úrovni Spoločenstva a mali by ich uznávať všetky členské štáty. Mali by byť uverejnené v súlade s postupmi domovského členského štátu a v Úradnom vestníku Európskej únie. Informácie by mali byť sprístupnené aj známym veriteľom so sídlom v Spoločenstve, ktorí by mali mať právo prihlásiť pohľadávky a predkladať pripomienky.

(124)

Pri likvidačnom konaní by sa mali zohľadniť všetky aktíva a záväzky poisťovne.

(125)

Všetky podmienky začatia, vedenia a ukončenia likvidačného konania by mali byť upravené právnymi predpismi domovského členského štátu.

(126)

S cieľom zabezpečiť koordinovanú činnosť medzi členskými štátmi by orgány dohľadu domovského členského štátu a orgány dohľadu všetkých ostatných členských štátov mali byť bezodkladne informované o začatí likvidačného konania.

(127)

Je mimoriadne dôležité, aby poistenci, poistníci, príjemcovia poistného plnenia a akákoľvek poškodená osoba, ktorá má bezprostredné právo žalovať poisťovňu za škodový prípad na základe poistnej operácie, boli počas likvidácie chránení, s tým, že táto ochrana sa nevzťahuje na pohľadávky, ktoré vznikli nie zo záväzkov vyplývajúcich z poisťovacej zmluvy alebo poistných operácií, ale z občianskoprávnej zodpovednosti spôsobenej zástupcom počas rokovaní, za ktorú, podľa právnych predpisov uplatňovaných na poistné zmluvy alebo operácie, nie je zástupca zodpovedný podľa takejto poisťovacej zmluvy alebo operácie. Členské štáty by mali mať v záujme dosiahnutia tohto cieľa možnosť voľby medzi rovnocennými metódami na zabezpečenie osobitného zaobchádzania s veriteľmi poisťovní a žiadna z týchto metód nebráni členskému štátu, aby vytvoril poradie medzi jednotlivými kategóriami pohľadávok z poistenia. Mala by sa ďalej zabezpečiť správna rovnováha medzi ochranou veriteľov poisťovní a inými privilegovanými veriteľmi chránenými podľa právnych predpisov príslušného členského štátu.

(128)

Na začiatku likvidácie by malo byť poisťovni odobraté povolenie na vykonávanie činnosti, pokiaľ jej ešte nebolo odobraté.

(129)

Počas likvidácie by mali mať veritelia právo uplatniť svoju pohľadávku alebo predložiť písomné pripomienky k tomuto procesu. S pohľadávkami veriteľov, ktorí majú sídlo v členskom štáte inom ako je domovský členský štát, by sa malo zaobchádzať rovnako ako s rovnocennými pohľadávkami v domovskom členskom štáte, bez diskriminácie z dôvodu štátnej príslušnosti alebo miesta pobytu.

(130)

V záujme ochrany legitímnej dôvery a istoty niektorých transakcií v iných členských štátoch ako domovský členský štát je potrebné určiť právo, ktorým sa spravuje dopad reorganizačných opatrení a likvidácie na nerozhodnuté súdne spory a jednotlivé činnosti v rámci presadzovania vyplývajúce zo súdnych sporov.

(131)

Opatrenia potrebné na vykonávanie tejto smernice by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (22).

(132)

Komisia by predovšetkým mala byť splnomocnená na prijatie opatrení týkajúcich sa úpravy príloh, opatrení, ktorými sa stanovujú najmä právomoci a činnosti, ktoré sa majú uskutočniť, a opatrení, ktorými sa stanovujú podrobnejšie požiadavky v takých oblastiach ako systém správy a riadenia, zverejňovanie informácií, kritériá posudzovania v súvislosti s kvalifikovanými podielmi, výpočet technických rezerv a kapitálových požiadaviek, investičné predpisy a dohľad nad skupinou. Komisia by tiež mala byť splnomocnená na prijatie vykonávacích opatrení, ktorými tretím krajinám udelí štatút rovnocennosti s ustanoveniami tejto smernice. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť nepodstatné prvky tejto smernice, okrem iného jej doplnením o nové nepodstatné prvky, musia sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES.

(133)

Keďže ciele tejto smernice nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale vzhľadom na ich rozsah a dôsledky ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje táto smernica rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(134)

Smernica Rady 64/225/EHS z 25. februára 1964 o zrušení obmedzení slobody usadiť sa a slobody poskytovať služby vo vzťahu k zaisteniu a retrocesii (23); smernica Rady 73/240/EHS z 24. júla 1973, ktorou sa rušia obmedzenia práva usadiť sa v oblasti priameho poistenia s výnimkou životného poistenia (24); smernica Rady 76/580/EHS z 29. júna 1976, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 73/239/EHS o koordinácii zákonov, iných predpisov a správnych opatrení vzťahujúcich sa na začatie a vykonávanie podnikania v oblasti priameho poistenia s výnimkou životného poistenia (25) a smernica Rady 84/641/EHS z 10. decembra 1984, ktorou sa mení a dopĺňa prvá smernica (73/239/EHS) o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení vzťahujúcich sa na začatie a vykonávanie priameho poistenia, s výnimkou životného poistenia, najmä so zreteľom na pomoc turistom (26), sa stali obsolentné a mali by sa preto zrušiť.

(135)

Povinnosť transponovať túto smernicu do vnútroštátnych právnych predpisov by sa mala obmedziť na tie ustanovenia, ktoré predstavujú podstatnú zmenu v porovnaní s predchádzajúcimi smernicami. Povinnosť transponovať ustanovenia, ktoré zostávajú nezmenené, je stanovená v predchádzajúcich smerniciach.

(136)

Táto smernica by sa nemala dotýkať povinností členských štátov týkajúcich sa lehôt na transpozíciu smerníc do vnútroštátneho práva, ktoré sú uvedené v časti B prílohy VI.

(137)

Komisia preskúma primeranosť platných systémov záruk v sektore poisťovníctva a predloží vhodný legislatívny návrh.

(138)

Článok 17 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/41/ES z 3. júna 2003 o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia (27) odkazuje na platné právne ustanovenia o mierach solventnosti. Tieto odkazy by sa mali ponechať s cieľom zachovať súčasný stav. Komisia by mala čo najskôr uskutočniť revíziu smernice 2003/41/ES podľa jej článku 21 ods. 4 Komisia by s podporou CEIOPS mala vyvinúť vhodný systém pravidiel solventnosti týkajúci sa inštitúcií pre dôchodkové poistenie, ktorý by zároveň plne odrážal charakteristickú zvláštnosť poistenia, a preto by nemal vopred stanovovať uplatňovanie tejto smernice na tieto inštitúcie.

(139)

Prijatie tejto smernice mení rizikový profil poisťovne voči poistníkovi. Komisia by mala čo najskôr a najneskôr do konca roku 2010 predložiť návrh revízie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/92/ES z 9. decembra 2002 o sprostredkovaní poistenia (28), pričom zohľadní dôsledky tejto smernice pre poistníkov.

(140)

Ďalšie ďalekosiahle reformy regulačného modelu a modelu dohľadu nad finančným sektorom v EÚ sú veľmi potrebné a Komisia by ich mala urýchlene navrhnúť, pričom náležite zohľadní závery predložené 25. februára 2009 skupinou odborníkov, ktorej predsedá Jacques de Larosière. Komisia by mala navrhnúť právne predpisy potrebné na riešenie zistených nedostatkov, pokiaľ ide o ustanovenia súvisiace s koordináciou dohľadu a mechanizmami spolupráce.

(141)

Je potrebné poradiť sa s CEIOPS o tom, ako je najlepšie riešiť otázky posilneného dohľadu nad skupinou a riadenia kapitálu v rámci skupiny poisťovní alebo zaisťovní. CEIOPS by mal byť pozvaný, aby poskytol poradenstvo, ktoré Komisii pomôže vypracovať jej návrhy za podmienok, ktoré sú v súlade s vysokou úrovňou ochrany poistníkov (a oprávnených osôb) a zabezpečením finančnej stability. CEIOPS by mal byť v tejto súvislosti vyzvaný, aby Komisii poskytol rady týkajúce sa štruktúry a zásad, ktorými by sa mohli riadiť prípadné budúce zmeny a doplnenia tejto smernice, ktoré môžu byť nevyhnutné v záujme uskutočnenia zmien, ktoré môžu byť navrhnuté. Komisia by mala Európskemu parlamentu a Rade predložiť správu a následne príslušné legislatívne návrhy na alternatívne režimy obozretného dohľadu nad poisťovňami a zaisťovňami v rámci skupín, ktoré posilňujú efektívne riadenie kapitálu v rámci skupín, ak sa uistí, že jestvuje primeraný podporný regulačný rámec na zavedenie takéhoto režimu.

Predovšetkým je žiaduce, aby režim podpory skupiny fungoval na solídnych základoch založených na existencii harmonizovaných a primerane financovaných systémov poistných záruk, harmonizovaného a právne záväzného rámca pre príslušné orgány, centrálne banky a ministerstvá financií, ktorý sa týka krízového riadenia, riešenia kríz a deľby fiškálneho zaťaženia a zosúlaďuje právomoci dohľadu a fiškálnu zodpovednosť, právne záväzného rámca pre urovnávanie sporov v oblasti dohľadu, harmonizovaného rámca pre včasné intervencie a harmonizovaného rámca pre prevoditeľnosť aktív, insolventnosť a postupy likvidácie, ktorý odstraňuje príslušné prekážky prevoditeľnosti aktív stanovené vo vnútroštátnom obchodnom práve. Komisia by mala vo svojej správe zohľadniť aj fungovanie vplyvov diverzifikácie v čase a riziká spojené so zapojením do skupiny, postupy pri centralizovanom riadení rizika skupiny, fungovanie vnútorných modelov skupiny, ako aj dohľad nad transakciami vnútri skupiny a koncentráciami rizík.

(142)

V súlade s bodom 34 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva (29) sa členské štáty vyzývajú, aby pre seba a v záujme Spoločenstva vypracovali a zverejnili svoje vlastné tabuľky, ktoré budú čo najlepšie vyjadrovať vzájomný vzťah medzi touto smernicou a opatreniami na jej transpozíciu,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

OBSAH

HLAVA I

VŠEOBECNÉ PRAVIDLÁ ZAČATIA A VYKONÁVANIA ČINNOSTÍ PRIAMEHO POISTENIA A ZAISTENIA

KAPITOLA I

Predmet úpravy, rozsah pôsobnosti a vymedzenie pojmov

ODDIEL 1

Predmet ÚPRAVY a rozsah pôsobnosti

ODDIEL 2

Vylúčenie z rozsahu pôsobnosti

Pododdiel 1

Všeobecné ustanovenia

Pododdiel 2

Neživotné poistenie

Pododdiel 3

Životné poistenie

Pododdiel 4

Zaistenie

ODDIEL 3

Vymedzenie Pojmov

KAPITOLA II

začatie podnikania

KAPITOLA III

Orgány dohľadu a všeobecné pravidlá

KAPITOLA IV

Podmienky výkonu činností

ODDIEL 1

Zodpovednosť správneho orgánu, riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu

ODDIEL 2

Systém správy a riadenia

ODDIEL 3

Zverejnenie informácií

ODDIEL 4

Kvalifikovaná účasť

ODDIEL 5

Služobné Tajomstvo, Výmena Informácií A Podpora Konvergencie V Oblasti Dohľadu

ODDIEL 6

Povinnosti audítorov

KAPITOLA V

Vykonávanie činnosti životného a neživotného poistenia

KAPITOLA VI

Pravidlá týkajúce sa oceňovania aktív a záväzkov, technických rezerv, vlastných zdrojov, kapitálovej požiadavky na solventnosť, minimálnej kapitálovej požiadavky a investičné pravidlá

ODDIEL 1

Oceňovanie aktív a Záväzkov

ODDIEL 2

pravidlá týkajúce sa technických rezerv

ODDIEL 3

Vlastné zdroje

Pododdiel 1

Stanovenie vlastných zdrojov

Pododdiel 2

Klasifikácia vlastných zdrojov

Pododdiel 3

Použiteľnosť vlastných zdrojov

ODDIEL 4

Kapitálová požiadavka na solventnosť

Pododdiel 1

Všeobecné ustanovenia týkajúce sa kapitálovej požiadavky na solventnosť s využitím štandardného vzorca alebo vnútorného modelu

Pododdiel 2

Kapitálová požiadavka na solventnosť štandardný vzorec

Pododdiel 3

Kapitálová požiadavka na solventnosť úplné a čiastočné vnútorné modely

ODDIEL 5

Minimálna kapitálová požiadavka

ODDIEL 6

Investície

KAPITOLA VII

Poisťovne a zaisťovne s finančnými problémami alebo v protiprávnom stave

KAPITOLA VIII

Právo usadiť sa a sloboda poskytovať služby

ODDIEL 1

Zriadenie poisťovňou

ODDIEL 2

Sloboda poskytovať služby poisťovňami

Pododdiel 1

Všeobecné ustanovenia

Pododdiel 2

Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel

ODDIEL 3

Právomoc orgánov dohľadu hostiteľského členského štátu

Pododdiel 1

Poistenie

Pododdiel 2

Zaistenie

ODDIEL 4

Štatistické informácie

ODDIEL 5

Zaobchádzanie so zmluvami pobočiek v likvidácii

KAPITOLA IX

Pobočky zriadené v rámci spoločenstva a patriace poisťovniam alebo zaisťovniam, ktorých ústredie sa nachádza mimo spoločenstva

ODDIEL 1

Začatie podnikania

ODDIEL 2

Zaistenie

KAPITOLA X

Dcérske podniky poisťovní a zaisťovní, ktoré sa spravujú právom tretej krajiny a nadobúdanie účastí týmito podnikmi

HLAVA II

OSOBITNÉ USTANOVENIA PRE POISŤOVNE A ZAISŤOVNE

KAPITOLA I

Rozhodné právo a podmienky zmlúv priameho poistenia

ODDIEL 1

Rozhodné právo

ODDIEL 2

Povinné poistenie

ODDIEL 3

Všeobecný záujem

ODDIEL 4

Poistné podmienky poistných zmlúv a sadzby poistného

ODDIEL 5

Informácie pre poistníkov

Pododdiel 1

Neživotné poistenie

Pododdiel 2

Životné poistenie

KAPITOLA II

Špecifické ustanovenia pre neživotné poistenie

ODDIEL 1

Všeobecné ustanovenia

ODDIEL 2

Spolupoistenie v rámci spoločenstva

ODDIEL 3

Asistenčné služby

ODDIEL 4

Poistenie právnej ochrany

ODDIEL 5

Zdravotné poistenie

ODDIEL 6

Poistenie pracovných úrazov

KAPITOLA III

Špecifické ustanovenia pre životné poistenie

KAPITOLA IV

Špecifické pravidlá pre zaistenie

HLAVA III

DOHĽAD NAD POISŤOVŇAMI A ZAISŤOVŇAMI V SKUPINE

KAPITOLA I

Dohľad nad skupinou: vymedzenie pojmov, prípady uplatňovania, rozsah a úrovne

ODDIEL 1

Vymedzenie pojmov

ODDIEL 2

Prípady uplatňovania a rozsah

ODDIEL 3

Úrovne

KAPITOLA II

Finančná situácia

ODDIEL 1

Skupinová solventnosť

Pododdiel 1

Všeobecné ustanovenia

Pododdiel 2

Výber metódy výpočtu a všeobecné zásady

Pododdiel 3

Uplatňovanie metód výpočtu

Pododdiel 4

Metódy výpočtu

Pododdiel 5

Kontrola skupinovej solventnosti poisťovní a zaisťovní, ktoré sú dcérskymi podnikmi holdingovej poisťovne

Pododdiel 6

Kontrola skupinovej solventnosti pre skupiny s centralizovaným riadením rizika

ODDIEL 2

Koncentrácia rizík a vnútroskupinové transakcie

ODDIEL 3

Riadenie rizík a vnútorná kontrola

KAPITOLA III

Opatrenia na uľahčenie dohľadu nad skupinou

KAPITOLA IV

Tretie krajiny

KAPITOLA V

Zmiešané holdingové poisťovne

HLAVA IV

REORGANIZÁCIA A LIKVIDÁCIA POISŤOVNÍ

KAPITOLA I

Rozsah pôsobnosti a vymedzenie pojmov

KAPITOLA II

Reorganizačné opatrenia

KAPITOLA III

Likvidácia

KAPITOLA IV

Spoločné ustanovenia

HLAVA V

OSTATNÉ USTANOVENIA

HLAVA VI

PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

KAPITOLA I

Prechodné ustanovenia

ODDIEL 1

Poistenie

ODDIEL 2

Zaistenie

KAPITOLA II

Záverečné ustanovenia

PRÍLOHA I

ODVETVIA NEŽIVOTNÉHO POISTENIA

A.

Klasifikácia rizík podľa poistných odvetví

B.

Opis povolenia udeleného pre viac ako jedno poistné odvetvie

PRÍLOHA II

ODVETVIA ŽIVOTNÉHO POISTENIA

PRÍLOHA III

PRÁVNA FORMA PODNIKOV

A.

Právna forma poisťovní v oblasti neživotného poistenia:

B.

Právna forma poisťovní v oblasti životného poistenia:

C.

Formy zaisťovní:

PRÍLOHA IV

ŠTANDARDNÝ VZOREC NA VÝPOČET KAPITÁLOVEJ POŽIADAVKY NA SOLVENTNOSŤ (SCR)

1.

Výpočet základnej kapitálovej požiadavky na solventnosť

2.

Výpočet modulu upisovacieho rizika neživotného poistenia

3.

Výpočet modulu upisovacieho rizika životného poistenia

4.

Výpočet modulu trhového rizika

PRÍLOHA V

SKUPINY ODVETVÍ NEŽIVOTNÉHO POISTENIA NA ÚČELY ČLÁNKU 159

PRÍLOHA VI

 

Časť A

Zrušené smernice a zoznam ich následných zmien a doplnení (uvedené v článku 310)

Časť B

Lehoty na transpozíciu do vnútroštátnych právnych predpisov (uvedené v článku 310)

PRÍLOHA VII

TABUĽKA ZHODY

HLAVA I

VŠEOBECNÉ PRAVIDLÁ ZAČATIA A VYKONÁVANIA ČINNOSTÍ PRIAMEHO POISTENIA A ZAISTENIA

KAPITOLA I

Predmet úpravy, rozsah pôsobnosti a vymedzenie pojmov

Oddiel 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

Článok 1

Predmet úpravy

Touto smernicou sa ustanovujú pravidlá týkajúce sa:

1.

začatia a výkonu samostatných činností v priamom poistení a zaistení v rámci Spoločenstva;

2.

dohľadu nad poisťovňami a zaisťovňami v skupine;

3.

reorganizácie a likvidácie poisťovní poskytujúcich priame poistenie.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.   Táto smernica sa uplatňuje na poisťovne poskytujúce priame životné a neživotné poistenie, ktoré sú usadené na území členského štátu, alebo ktoré sa tam chcú usadiť.

Smernica sa uplatňuje aj na zaisťovne, ktoré vykonávajú len zaisťovacie činnosti a ktoré sú usadené na území členského štátu alebo ktoré sa tam chcú usadiť, s výnimkou hlavy IV.

2.   Pokiaľ ide o neživotné poistenie, táto smernica sa uplatňuje na činnosti v odvetviach uvedených v bode A prílohy I. Na účely prvého pododseku odseku 1 neživotné poistenie zahŕňa činnosť, ktorá pozostáva z asistenčných služieb poskytovanej osobám, ktoré sa dostanú do ťažkostí počas cestovania, keď sú mimo svojho domova alebo keď sú mimo miesta svojho obvyklého pobytu. Pozostáva z poskytnutia okamžitej pomoci oprávnenej osobe, na základe vopred zaplateného poistného, podľa uzavretej zmluvy o pomoci, keď sa táto osoba ocitne v ťažkej situácii v dôsledku náhodnej udalosti v prípadoch a za podmienok stanovených v zmluve.

Pomoc môže pozostávať z poskytnutia formou peňažných dávok alebo vo vecných dávkach. Vecné dávky sa môžu poskytovať tiež prostredníctvom personálu a zariadení osoby, ktorá ich poskytuje.

Poskytovanie pomoci nezahŕňa opravu, údržbu, záručný servis alebo jednoduché oznámenie, alebo sprostredkovanie poskytnutia pomoci.

3.   Pokiaľ ide o životné poistenie, táto smernica sa uplatňuje na:

a)

tieto činnosti životného poistenia, ktoré sú na zmluvnom základe:

i)

životné poistenie, ktoré zahrňuje len poistenie pre prípad dožitia stanoveného veku, len poistenie pre prípad úmrtia, poistenie pre prípad dožitia stanoveného veku alebo pre prípad úmrtia, životné poistenie spojené s kapitalizačnými zmluvami, poistenie vena, poistenie prostriedkov na výživu;

ii)

dôchodkové poistenie;

iii)

doplnkové poistenie uzavreté popri životnom poistení, najmä poistenie pre prípad ublíženia na zdraví vrátane práceneschopnosti, poistenie pre prípad smrti následkom úrazu a poistenie pre prípad invalidity následkom úrazu alebo choroby;

iv)

typy dlhodobého nezrušiteľného zdravotného poistenia v súčasnosti existujúceho v Írsku a Spojenom kráľovstve;

b)

tieto operácie, ak sú na zmluvnom základe, pokým podliehajú dohľadu orgánov zodpovedných za dohľad nad súkromným poistením:

i)

činnosti, pri ktorých sa združenia podielnikov zakladajú s cieľom spoločne kapitalizovať svoje príspevky a následne rozdeliť aktíva takto akumulované medzi pozostalými alebo medzi oprávnenými po zosnulých (tontiny);

ii)

kapitalizačné operácie na základe poistno-matematických výpočtov, pričom za jednu platbu alebo vopred dohodnuté pravidelné platby sa prevezmú záväzky určitého trvania a v určitej výške;

iii)

správa skupinových dôchodkových fondov zahrňujúca správu investícií, a najmä aktív reprezentujúcich rezervy subjektov, ktoré vykonávajú platby pri úmrtí alebo dožití, alebo v prípade prerušenia alebo skrátenia činnosti;

iv)

operácie uvedené v bode iii), keď sú tieto sprevádzané poistením kryjúcim buď zachovanie kapitálu, alebo platbu minimálneho úroku;

v)

operácie vykonávané takými poisťovňami poskytujúcimi životné poistenie, ako sú uvedené v kapitole 1 hlave 4 knihy IV francúzskeho „poisťovacieho zákonníka“;

c)

operácie predpísané alebo upravené v právnych predpisoch sociálneho poistenia viazané na dĺžku ľudského života, pokiaľ sa realizujú alebo spravujú poisťovňami poskytujúcimi životné poistenie na ich vlastné riziko v súlade so zákonmi členského štátu.

Oddiel 2

Vylúčenie z rozsahu pôsobnosti

Pododdiel 1

Všeobecné ustanovenia

Článok 3

Zákonné systémy

Bez toho, aby bol dotknutý článok 2 ods. 3 písm. c), sa táto smernica nevzťahuje na poistenie predstavujúce súčasť zákonného systému sociálneho zabezpečenia.

Článok 4

Vylúčenie z rozsahu pôsobnosti z dôvodu veľkosti

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 3 a články 5 až 10, sa táto smernica neuplatňuje na poisťovňu, ktorá spĺňa všetky tieto podmienky:

a)

ročný hrubý výnos z predpísaného poistného nepresahuje 5 miliónov EUR;

b)

celkové technické rezervy poisťovne vrátane súm vyplývajúcich zo zaistných zmlúv a účelovo vytvorených subjektov uvedených v článku 76 nepresahujú 25 miliónov EUR;

c)

v prípade, že poisťovňa patrí do skupiny, celkové technické rezervy skupiny definované ako úhrn súm vyplývajúcich zo zaistných zmlúv a účelovo vytvorených subjektov nepresahujú 25 miliónov EUR;

d)

činnosť poisťovne nezahŕňa poistné a zaistné činnosti, ktoré pokrývajú riziká vyplývajúce z poistenia zodpovednosti, úverov a kaucie, pokiaľ nepredstavujú doplnkové riziká v zmysle článku 16 ods. 1;

e)

činnosť poisťovne nezahŕňa zaistné operácie, z ktorých objem prekročí čiastku 0,5 milióna EUR, ak ide o hrubý výnos z predpísaného poistného alebo 2,5 milióna EUR, ak ide o hodnotu technickej rezervy vrátane súm vyplývajúcich zo zaistných zmlúv a účelovo vytvorených subjektov, alebo ktoré predstavujú viac ako 10 % jeho hrubého príjmu z predpísaného poistného alebo viac ako 10 % jeho technických rezerv vrátane súm vyplývajúcich zo zaistných zmlúv a účelovo vytvorených subjektov.

2.   Ak sa ktorákoľvek zo súm stanovených v odseku 1 presiahne po tri roky za sebou, táto smernica sa uplatní s účinnosťou od štvrtého roku.

3.   Odchylne od odseku 1 sa táto smernica uplatňuje na všetky podniky žiadajúce o povolenie vykonávať činnosti poistenia a zaistenia, u ktorých sa očakáva, že ich hrubý ročný výnos z predpísaného poistného alebo technické rezervy vrátane súm vyplývajúcich zo zaistných zmlúv a účelovo vytvorených subjektov v nasledujúcich piatich rokoch presiahnu ktorúkoľvek zo súm stanovených v odseku 1.

4.   Táto smernica sa prestane vzťahovať na tie poisťovne, u ktorých orgán dohľadu overil, že spĺňajú všetky uvedené podmienky:

a)

žiadny z prahov ustanovených v odseku 1 nebol presiahnutý v posledných troch po sebe idúcich rokoch; a

b)

neočakáva sa, že by sa ktorýkoľvek z prahov ustanovených v odseku 1 presiahol v nasledujúcich piatich rokoch.

Odsek 1 sa neuplatňuje, pokiaľ príslušná poisťovňa vykonáva činnosti v súlade s článkami 145 až 149.

5.   Odseky 1 a 4 nebránia žiadnemu podniku v tom, aby požiadal o povolenie alebo pokračoval v činnosti na základe povolenia v zmysle tejto smernice.

Pododdiel 2

Neživotné poistenie

Článok 5

Operácie

Pokiaľ ide o neživotné poistenie, táto smernica sa neuplatňuje na tieto operácie:

1.

kapitalizačné operácie, ako sú stanovené v právnych predpisoch členských štátov;

2.

operácie zabezpečovacích a vzájomných poisťovacích inštitúcií, ktorých dávky sa menia podľa dostupných zdrojov a príspevky členov sú určené paušálne;

3.

operácie, ktoré vykonávajú podniky bez právnej subjektivity, ktorých účelom je vzájomné krytie jeho členov bez platieb poistného a bez vytvárania technických rezerv; alebo

4.

operácie poistenia vývozného úveru na účet alebo so zárukou štátu alebo v prípadoch, keď je štát poistiteľom.

Článok 6

Asistenčné služby

1.   Táto smernica sa nevzťahuje na činnosť v oblasti poskytovania asistenčných služieb, ktoré spĺňajú všetky nasledujúce podmienky:

a)

pomoc je poskytovaná v prípade nehody alebo poruchy cestného vozidla, ak sa nehoda alebo porucha vyskytne na území členského štátu poisťovne, ktorá poskytuje poistnú ochranu;

b)

zodpovednosť za poskytnutie pomoci sa obmedzuje na nasledovné činnosti:

i)

zabezpečenie opravy priamo na mieste, na ktorú poisťovňa, ktorá poskytuje poistné krytie, použije vo väčšine prípadov vlastný personál a zariadenia;

ii)

doprava vozidla na najbližšie alebo najvhodnejšie miesto, kde sa môže vykonať oprava a zabezpečenie prípadného sprievodu, zvyčajne tým istým spôsobom pre vodiča a cestujúcich do najbližšieho miesta, odkiaľ môžu pokračovať v ceste iným spôsobom; a

iii)

ak je tak ustanovené domovským členským štátom poisťovne, ktorá poskytuje poistné krytie, doprava vozidla, prípadne spolu s vodičom a cestujúcimi, domov, naspäť do východiska cesty alebo do pôvodného cieľa cesty v tom istom štáte; a

c)

poskytnutie pomoci nevykoná poisťovňa v zmysle tejto smernice.

2.   V prípadoch, ktoré sú uvedené v odseku 1 písm. b) bodoch i) a ii), podmienka, že k nehode alebo poruche musí dôjsť na území členského štátu poisťovne, ktorá poskytuje poistné krytie, neplatí, ak je oprávnená osoba členom organizácie, ktorá poskytuje poistné krytie, a oprava vozidla alebo jeho doprava sa uskutoční jednoducho po predložení členského preukazu bez platenia zvláštneho poistného prostredníctvom podobnej organizácie v príslušnom štáte na základe dohody o vzájomnosti, alebo v prípade Írska a Spojeného kráľovstva, ak sa úkony pomoci poskytnú prostredníctvom jedinej organizácie pôsobiacej v oboch štátoch.

3.   Táto smernica sa neuplatňuje v prípade činností uvedených v odseku 1 písm. b) bode iii), keď sa nehoda alebo porucha stala na území Írska alebo na území Severného Írska a vozidlo, prípadne spolu s vodičom a cestujúcimi, je dopravené domov, do východiska cesty alebo do pôvodného cieľa cesty, ktoré sa nachádzajú na území niektorého z týchto dvoch štátov.

4.   Táto smernica sa neuplatňuje na poskytovanie pomoci, ktorú zabezpečí Automobilový klub Luxemburského veľkovojvodstva, ak sa nehoda alebo porucha cestného vozidla stala mimo územia Luxemburského veľkovojvodstva a poskytnutie pomoci spočíva v odtiahnutí vozidla, ktoré bolo účastníkom tejto dopravnej nehody alebo malo poruchu, prípadne aj spolu s vodičom a cestujúcimi do ich bydliska.

Článok 7

Vzájomné poisťovacie spolky

Táto smernica sa neuplatňuje na vzájomné poisťovacie spolky, ktoré vykonávajú poisťovacie činnosti neživotného poistenia a ktoré s inými vzájomnými poisťovacími spolkami uzavreli dohodu, podľa ktorej tento prijímajúci podnik zaisťuje všetky poistné zmluvy alebo vo vzťahu k plneniu záväzkov z poistných zmlúv vstupuje na miesto postupujúceho podniku. V takom prípade sa však táto smernica vzťahuje na prijímajúcu poisťovňu.

Článok 8

Inštitúcie

Táto smernica sa neuplatňuje na tieto inštitúcie, ktoré vykonávajú poisťovacie činnosti neživotného poistenia, pokiaľ ich pôsobnosť nebude zmenená príslušným zákonom alebo stanovami:

1.

v Dánsku na Falck Danmark;

2.

v Nemecku na tieto pološtátne inštitúcie:

a)

Postbeamtenkrankenkasse,

b)

Krankenversorgung der Bundesbahnbeamten;

3.

v Írsku na Voluntary Health Insurance Board;

4.

v Španielsku na Consorcio de Compensación de Seguros.

Pododdiel 3

Životné poistenie

Článok 9

Operácie a činnosti

Pokiaľ ide o životné poistenie, táto smernica sa neuplatňuje na tieto operácie a činnosti:

1.

operácie zabezpečovacích a vzájomných poisťovacích inštitúcií, ktorých plnenia sa líšia podľa dostupných zdrojov a ktoré vyžadujú od každého zo svojich členov príslušné paušálne príspevky;

2.

operácie vykonávané inými organizáciami ako podnikmi uvedenými v článku 2, ktorých cieľom je poskytovať plnenia zamestnaným osobám alebo samostatne zárobkovo činným osobám podnikov alebo skupiny podnikov alebo povolania alebo skupiny povolaní v prípade úmrtia alebo dožitia alebo prerušenia alebo skrátenia činnosti, bez ohľadu na to, či tieto záväzky vznikajú alebo nevznikajú z týchto operácií a sú vždy plne kryté matematickými rezervami;

3.

činnosti spoločností dôchodkového poistenia v oblasti dôchodkového poistenia predpísané v zákone o dôchodkoch zamestnancov (TyEL) a ďalších súvisiacich fínskych právnych predpisoch za predpokladu, že:

a)

dôchodkové poisťovne, ktoré už sú podľa fínskeho práva povinné viesť oddelené účtovníctvo a systémy správy pre svoje činnosti v oblasti dôchodkového poistenia, k 1. januáru 1995 založia samostatné právne subjekty na výkon týchto činností; a

b)

fínske orgány umožnia nediskriminačným spôsobom všetkým štátnym príslušníkom a spoločnostiam členských štátov vykonávať podľa fínskych právnych predpisov činnosti uvedené v článku 2 týkajúce sa tohto vyňatia, či už prostredníctvom vlastníctva alebo účasti v existujúcej poisťovni alebo skupine, alebo prostredníctvom vytvárania alebo účasti novej poisťovne alebo skupiny, vrátane dôchodkových poisťovní.

Článok 10

Organizácie, podniky a inštitúcie

Pokiaľ ide o životné poistenie, táto smernica sa neuplatňuje na tieto organizácie, podniky a inštitúcie:

1.

organizácie, ktoré sa zaväzujú poskytovať plnenia len v prípade úmrtia, ak výška týchto plnení neprekračuje priemerné náklady na pohreb pri jednom úmrtí, alebo ak sa tieto plnenia poskytujú vo forme vecných plnení;

2.

„Versorgungsverband deutscher Wirtschaftsorganisationen“ v Nemecku, ak jeho stanovy nebudú menené a doplnené, čo sa týka rozsahu jeho pôsobnosti;

3.

„Consorcio de Compensación de Seguros“ v Španielsku, ak jeho stanovy nebudú menené a doplnené, čo sa týka rozsahu jeho činnosti alebo funkcie.

Pododdiel 4

Zaistenie

Článok 11

Zaistenie

Pokiaľ ide o zaistenie, táto smernica sa neuplatňuje na zaisťovaciu činnosť vykonávanú alebo plne zaručenú vládou členského štátu, ak táto koná z dôvodu podstatného verejného záujmu v postavení zaisťovateľa poslednej inštancie vrátane okolností, keď túto úlohu vyžaduje situácia na trhu, v ktorej objektívne nie je možné získať primerané komerčné krytie.

Článok 12

Zaisťovne končiace svoju činnosť

1.   Zaisťovne, ktoré do 10. decembra 2007 zastavili uzatváranie nových zaistných zmlúv a spravujú výlučne svoj existujúci kmeň zaistných zmlúv s cieľom ukončiť svoju činnosť, nepatria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

2.   Členské štáty zostavia zoznam takýchto zaisťovní a odošlú ho všetkým ostatným členským štátom.

Oddiel 3

Vymedzenie pojmov

Článok 13

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1.

„poisťovňa“ je podnik priameho životného alebo neživotného poistenia, ktorému bolo udelené povolenie v súlade s článkom 14;

2.

„kaptívna poisťovňa“ je poisťovňa, ktorú vlastní buď finančný podnik, ktorý nie je poisťovňou alebo zaisťovňou alebo skupinou poisťovní alebo zaisťovní v zmysle článku 212 ods. 1 písm. c), alebo nefinančný podnik, ktorej účelom je poskytovať výlučne poistné krytie rizík podniku alebo podnikov, ku ktorým patrí, alebo podniku či podnikov skupiny, ktorej je kaptívna poisťovňa členom;

3.

„poisťovňa z tretej krajiny“ je podnik, ktorý by potreboval povolenie ako poisťovňa v súlade s článkom 14, ak by sa jeho ústredie nachádzalo v Spoločenstve;

4.

„zaisťovňa“ je podnik, ktorý dostal povolenie podľa článku 14 na vykonávanie zaisťovacích činností;

5.

„kaptívna zaisťovňa“ je zaisťovňa, ktorú vlastní buď finančný podnik, ktorý nie je poisťovňou alebo zaisťovňou alebo skupinou poisťovní alebo zaisťovní v zmysle článku 212 ods. 1 písm. c), alebo nefinančný podnik, ktorej účelom je poskytovať výlučne zaistné krytie rizík podniku alebo podnikov, ku ktorým patrí, alebo podniku či podnikov skupiny, ktorej je kaptívna zaisťovňa členom;

6.

„zaisťovňa z tretej krajiny“ je podnik, ktorý by potreboval povolenie ako zaisťovňa v súlade s článkom 14, ak by sa jeho ústredie nachádzalo v Spoločenstve;

7.

„zaistenie“ je buď:

a)

činnosť spočívajúca v prijímaní rizík postúpených poisťovňou či poisťovňou z tretej krajiny alebo inou zaisťovňou či zaisťovňou z tretej krajiny; alebo

b)

v prípade združenia upisovateľov, známeho ako Lloyd’s, činnosť spočívajúca v prijatí rizík, postúpených akýmkoľvek členom Lloyd’s poisťovňou alebo zaisťovňou inou ako združenie upisovateľov, známe ako Lloyd’s;

8.

„domovský členský štát“ je:

a)

pokiaľ ide o neživotné poistenie, členský štát, v ktorom je umiestnené ústredie poisťovne kryjúcej riziko;

b)

pokiaľ ide o životné poistenie, členský štát, v ktorom sa nachádza ústredie poisťovne kryjúcej záväzok; alebo

c)

pokiaľ ide o zaistenie, členský štát, v ktorom sa nachádza ústredie zaisťovne;

9.

„hostiteľský členský štát“ je členský štát iný ako domovský členský štát, v ktorom má poisťovňa alebo zaisťovňa pobočku alebo poskytuje služby; pokiaľ ide o životné a neživotné poistenie, členským štátom poskytujúcim služby je členský štát záväzku alebo členský štát, v ktorom je umiestnené riziko, ak je záväzok alebo riziko kryté poisťovňou alebo pobočkou umiestnenou v inom členskom štáte;

10.

„orgány dohľadu“ je vnútroštátny orgán alebo vnútroštátne orgány, ktoré sú splnomocnené zo zákona alebo iným právnym predpisom vykonávať dohľad nad poisťovňami alebo zaisťovňami;

11.

„pobočka“ je zastúpenie alebo pobočka poisťovne alebo zaisťovne, ktorá sa nachádza na území členského štátu iného ako domovský členský štát;

12.

„prevádzkareň“ podniku je ústredie podniku alebo akákoľvek z jeho pobočiek;

13.

„členský štát, v ktorom je umiestnené riziko“ je:

a)

členský štát, v ktorom sa nachádza majetok, ak sa poistenie vzťahuje buď na budovy, alebo na budovy a ich obsah, pokiaľ je obsah krytý tou istou poistnou zmluvou;

b)

členský štát registrácie, ak sa poistenie vzťahuje na vozidlá akéhokoľvek typu;

c)

členský štát, v ktorom poistník uzavrel poistnú zmluvu, v prípade najviac štvormesačných zmlúv o poistení rizík cestovania a dovolenky, bez ohľadu na odvetvie;

d)

v ostatných prípadoch neuvedených výslovne v písmenách a), b) alebo c) členský štát, v ktorom sa nachádza buď:

i)

miesto obvyklého pobytu poistníka, alebo

ii)

ak je poistník právnická osoba, prevádzkareň tohto poistníka, ktorej sa týka zmluva;

14.

„členský štát záväzku“ je členský štát, v ktorom sa nachádza buď:

a)

miesto obvyklého pobytu poistníka, alebo

b)

ak je poistník právnická osoba, prevádzkareň tohto poistníka, ktorej sa týka zmluva;

15.

„materský podnik“ je materský podnik v zmysle článku 1 smernice 83/349/EHS;

16.

„dcérsky podnik“ je ktorýkoľvek dcérsky podnik v zmysle článku 1 smernice 83/349/EHS vrátane jeho dcérskych podnikov;

17.

„úzke väzby“ znamenajú situáciu, v ktorej sú dve alebo viaceré fyzické osoby alebo právnické osoby spojené kontrolou alebo podielom, alebo situáciu, v ktorej sú dve alebo viaceré fyzické osoby alebo právnické osoby trvalo prepojené s jednou a tou istou osobou prostredníctvom kontrolného vzťahu;

18.

„kontrola“ je vzťah medzi materským podnikom a dcérskym podnikom, ako sa ustanovuje v článku 1 smernice 83/349/EHS, alebo podobný vzťah medzi akoukoľvek fyzickou osobou alebo právnickou osobou a podnikom;

19.

„vnútroskupinová transakcia“ je akákoľvek transakcia, pri ktorej poisťovňa alebo zaisťovňa priamo alebo nepriamo využíva iné podniky tej istej skupiny alebo akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu prepojenú s podnikmi tejto skupiny úzkou väzbou na splnenie zmluvného alebo nezmluvného záväzku za odplatu alebo bezodplatne;

20.

„účasť“ je vlastníctvo, priame alebo vo forme kontroly, 20 % alebo viac hlasovacích práv alebo základného imania podniku;

21.

„kvalifikovaná účasť“ je priama alebo nepriama účasť v podniku predstavujúca najmenej 10 % základného imania alebo hlasovacích práv, alebo účasť, ktorá umožňuje uplatňovanie významného vplyvu na riadenie tohto podniku;

22.

„regulovaný trh“ je ktorékoľvek z týchto vymedzení:

a)

v prípade trhu situovaného v členskom štáte regulovaný trh, ako ho definuje článok 4 ods. 1 bod 14 smernice 2004/39/ES; alebo

b)

v prípade trhu situovaného v tretej krajine finančný trh, ktorý spĺňa tieto podmienky:

i)

tento trh je uznávaný domovským členským štátom poisťovne a spĺňa požiadavky porovnateľné s požiadavkami ustanovenými v smernici 2004/39/ES; a

ii)

finančné nástroje, s ktorými sa obchoduje na tomto trhu, sú kvality porovnateľnej s kvalitou nástrojov, s ktorými sa obchoduje na regulovanom trhu, alebo trhoch domovského členského štátu;

23.

„národná kancelária“ je národná kancelária poisťovateľov, ako je definovaná v článku 1 ods. 3 smernice 72/166/EHS;

24.

„národný garančný fond“ je orgán uvedený v článku 1 ods. 4 smernice 84/5/EHS;

25.

„finančná spoločnosť“ je ktorýkoľvek z týchto subjektov:

a)

úverová inštitúcia, finančná inštitúcia alebo podnik poskytujúci doplnkové bankové služby v zmysle článku 4 ods. 1, 5 a 21 smernice 2006/48/ES;

b)

poisťovňa alebo zaisťovňa alebo holdingová poisťovňa v zmysle článku 212 ods. 1 písm. f);

c)

investičná spoločnosť alebo finančná inštitúcia v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 1 smernice 2004/39/ES; alebo

d)

zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v zmysle článku 2 ods. 15 smernice 2002/87/ES;

26.

„účelovo vytvorený subjekt“ je podnik bez ohľadu na to, či je zapísaný v obchodnom registri alebo nie, iný ako už existujúca poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorý na seba preberá riziká poisťovní alebo zaisťovní a ktorý v plnej miere financuje svoje vystavenie sa týmto rizikám výnosmi z emitovaných dlhových cenných papierov alebo akýmkoľvek iným finančným mechanizmom, pričom sú práva veriteľov z týchto dlhopisov alebo mechanizmu financovania podriadené zaisťovacím záväzkom takéhoto podniku;

27.

„veľké riziká“ sú:

a)

riziká zaradené do odvetví 4, 5, 6, 7, 11 a 12 v časti A prílohy I;

b)

riziká zaradené do odvetví 14 a 15 v časti A prílohy I, ak je poistník profesijne činný v priemysle alebo obchode alebo v jednom zo slobodných povolaní a riziká sa týkajú tejto činnosti;

c)

riziká zaradené do odvetví 3, 8, 9, 10, 13 a 16 v časti A prílohy I, pokiaľ poistník prekračuje horné limity najmenej dvoch z nasledujúcich kritérií:

i)

súvaha celkom: 6,2 milióna EUR;

ii)

čistý obrat v zmysle štvrtej smernice Rady 78/660/EHS z 25. júla 1978 o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností, vychádzajúca z článku 54 ods. 3 písm. g) zmluvy (30): 12,8 milióna EUR;

iii)

priemerný počet 250 zamestnancov počas účtovného roka.

Ak poistník patrí do skupiny podnikov, pre ktoré sa vypracováva konsolidovaná účtovná závierka v zmysle smernice 83/349/EHS, kritériá stanovené v písmene c) prvého pododseku sa použijú na základe konsolidovanej účtovnej závierky.

Členské štáty môžu doplniť do kategórie uvedenej v písmene c) prvého pododseku riziká poistené profesijnými združeniami, spoločnými podnikmi alebo dočasnými zoskupeniami;

28.

„zverenie výkonu činností“ (outsourcing) je dohoda v akejkoľvek podobe medzi poisťovňou alebo zaisťovňou a poskytovateľom služby bez ohľadu na to, či ide o subjekt pod dohľadom, na základe ktorej tento poskytovateľ služby vykonáva, či už priamo alebo prostredníctvom subdodávateľa, postup, službu alebo inú činnosť, ktorú by inak vykonávala samotná poisťovňa alebo zaisťovňa;

29.

„funkcia“ v rámci systému správy a riadenia je vnútorná schopnosť vykonávať konkrétne úlohy; systém správy a riadenia zahŕňa funkciu riadenia rizík, dodržiavania súladu s predpismi, vnútorného auditu a poistno-matematickú funkciu;

30.

„upisovacie riziko“ je riziko straty alebo nepriaznivej zmeny v hodnote poistných záväzkov z dôvodu neprimeraných predpokladov pri oceňovaní a vytváraní rezerv;

31.

„trhové riziko“ je riziko straty alebo nepriaznivej zmeny vo finančnej situácii, priamo alebo nepriamo vyplývajúce z kolísania úrovne a volatility trhových cien aktív, záväzkov a finančných nástrojov;

32.

„úverové riziko“ znamená riziko straty alebo nepriaznivej zmeny vo finančnej situácii vyplývajúce z kolísania úverového ratingu emitentov cenných papierov, protistrán a akýchkoľvek dlžníkov, ktorému sú poisťovne a zaisťovne vystavené, v podobe rizika zlyhania protistrany alebo rizika úverového rozpätia, alebo koncentrácie trhového rizika;

33.

„operačné riziko“ je riziko straty vyplývajúce z nevhodných vnútorných procesov alebo z ich zlyhania, z personálu alebo systémov, alebo z nepriaznivých vonkajších udalostí;

34.

„riziko likvidity“ je riziko, že poisťovne a zaisťovne nie sú schopné speňažiť investície a ostatné aktíva s cieľom vyrovnať svoje finančné záväzky v čase ich splatnosti;

35.

„riziko koncentrácie“ je každé vystavenie riziku s prípadnou stratou, ktorá je dostatočne veľká, aby ohrozila solventnosť alebo finančnú situáciu poisťovní a zaisťovní;

36.

„techniky zmierňovania rizika“ sú všetky techniky, ktoré umožňujú poisťovniam a zaisťovniam, aby preniesli všetky svoje riziká alebo ich časť na ďalšiu stranu;

37.

„účinky diverzifikácie“ je zníženie vystavenia poisťovní a zaisťovní a skupín riziku v súvislosti s diverzifikáciou ich činností, ktoré vyplýva zo skutočnosti, že nepriaznivý výsledok jedného rizika sa môže vyrovnať priaznivejším výsledkom iného rizika, pokiaľ tieto riziká nie sú úplne vzájomne závislé;

38.

„prognóza rozdelenia pravdepodobnosti“ je matematická funkcia, ktorá vyčerpávajúcemu súboru vzájomne sa vylučujúcich budúcich udalostí priraďuje pravdepodobnosť uskutočnenia;

39.

„miera rizika“ je matematická funkcia, ktorá priraďuje peňažnú sumu danej prognóze rozdelenia pravdepodobnosti a monotónne rastie s úrovňou vystavenia riziku, ktorá je podkladom k tejto prognóze rozdelenia pravdepodobnosti.

KAPITOLA II

Začatie podnikania

Článok 14

Zásada povoľovania

1.   Vykonávanie priamej poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti, na ktorú sa vzťahuje táto smernica, je podmienené povolením.

2.   O povolenie uvedené v odseku 1 zo strany orgánov dohľadu domovského členského štátu požiada tento subjekt:

a)

každý podnik, ktorý si na území tohto členského štátu zriaďuje svoje ústredie; alebo

b)

každá poisťovňa, ktorá získala povolenie podľa odseku 1 a ktorá plánuje rozšíriť svoju činnosť na celé odvetvie poistenia alebo odvetvia poistenia iné ako tie, na ktoré už získala povolenie.

Článok 15

Rozsah povolenia

1.   Povolenie podľa článku 14 platí pre celé Spoločenstvo. Umožní poisťovniam a zaisťovniam vykonávať činnosť v Spoločenstve. Toto povolenie zahŕňa aj právo usadiť sa a slobodu poskytovať služby.

2.   Pokiaľ v článku 14 nie je ustanovené inak, povolenie sa poskytne pre určité odvetvie priameho poistenia podľa časti A prílohy I alebo podľa prílohy II. Bude zahrnovať celé odvetvie, ak si žiadateľ neželá kryť len niektoré riziká patriace do tohto odvetvia.

Riziká zahrnuté do jedného odvetvia nesmú byť zahrnuté do žiadneho iného odvetvia okrem prípadov uvedených v článku 16.

Povolenie sa môže poskytnúť pre dve alebo viac odvetví, ak vnútroštátne právne predpisy členského štátu umožňujú tieto odvetvia vykonávať súčasne.

3.   Pokiaľ ide o neživotné poistenie, členské štáty môžu udeliť povolenie pre skupiny odvetví podľa časti B prílohy I.

Orgány dohľadu môžu obmedziť povolenie požadované pre jedno z odvetví na operácie stanovené v pláne činností uvedenom v článku 23.

4.   Poisťovňa podľa tejto smernice môže vykonávať činnosť v oblasti poskytovania pomoci uvedenú v článku 6, iba ak získala povolenie pre odvetvie 18 časti A prílohy I bez toho, aby bol dotknutý článok 16 ods. 1 V takom prípade sa táto smernica neuplatňuje na uvedené činnosti.

5.   Pokiaľ ide o zaistenie, povolenie sa udeľuje pre činnosť neživotného zaistenia, činnosť životného zaistenia alebo pre všetky druhy zaisťovacej činnosti.

Žiadosť o povolenie sa posudzuje z hľadiska plánu činnosti, ktorý treba predložiť podľa článku 18 ods. 1 písm. c), a splnenia podmienok stanovených pre povolenie členským štátom, od ktorého sa povolenie žiada.

Článok 16

Doplnkové riziká

1.   Poisťovňa, ktorej sa udelilo povolenie pre hlavné poistné riziko patriace do jedného odvetvia alebo skupiny odvetví, ako sú ustanovené v prílohe I, môže poistiť aj riziká zahrnuté do iného odvetvia bez toho, aby musela získať povolenie, pokiaľ ide o uvedené riziká, za predpokladu, že riziká spĺňajú všetky nasledujúce podmienky:

a)

riziká sú spojené s hlavným poistným rizikom;

b)

riziká sa týkajú predmetu, ktorý je poistený proti hlavnému poistnému riziku; a

c)

riziká sú poistené zmluvou, ktorou je poistené hlavné poistné riziko.

2.   Odchylne od odseku 1, riziká zahrnuté do odvetví 14, 15 a 17 v časti A prílohy I sa nesmú považovať za doplnkové riziká iných odvetví.

Poistenie právnej ochrany, ako je ustanovené v odvetví 17, však možno považovať za riziko doplnkové k odvetviu 18, ak sú splnené podmienky stanovené v odseku 1 a zároveň ktorákoľvek z týchto podmienok:

a)

hlavné riziko sa týka výlučne pomoci poskytovanej osobám, ktoré sa dostali do ťažkostí pri cestovaní, keď sú mimo svojho domova alebo keď sú mimo miesta svojho obvyklého pobytu; alebo

b)

poistenie sa týka sporov alebo rizík vznikajúcich z používania námorných plavidiel alebo v súvislosti s ním.

Článok 17

Právna forma poisťovne alebo zaisťovne

1.   Domovský členský štát vyžaduje od každého podniku, ktorý žiada o povolenie podľa článku 14, aby prijal jednu z právnych foriem uvedených v prílohe III.

2.   Členské štáty môžu zriaďovať podniky vo forme upravenej podľa verejného práva, ak tieto inštitúcie majú ako svoj predmet činnosti poisťovaciu alebo zaisťovaciu činnosť za podmienok rovnocenných s podmienkami, za ktorých vykonávajú činnosť podniky upravené súkromným právom.

3.   Komisia môže prijať vykonávacie opatrenia súvisiace s rozšírením zoznamu foriem stanovených v prílohe III.

Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 301 ods. 3

Článok 18

Podmienky udelenia povolenia

1.   Domovský členský štát vyžaduje od každého podniku, ktorý žiada o povolenie, aby:

a)

pokiaľ ide o poisťovne, obmedzili svoje ciele na poisťovaciu činnosť a činnosti priamo z nej vyplývajúce a vylúčili všetky ostatné obchodné činnosti;

b)

pokiaľ ide o zaisťovne, obmedzili svoje predmety činnosti na zaistenie a súvisiace činnosti; uvedená požiadavka môže zahŕňať funkciu holdingovej spoločnosti a činnosti v spojitosti s činnosťami finančného sektora v zmysle článku 2 ods. 8 smernice 2002/87/ES;

c)

predložil plán činností v súlade s článkom 23;

d)

mal v držbe použiteľné základné vlastné zdroje na krytie absolútnej spodnej hranice minimálnej kapitálovej požiadavky upravenej v článku 129 ods. 1 písm. d);

e)

preukázal, že bude schopný mať v držbe použiteľné vlastné zdroje na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť, ako sa ustanovuje v článku 100 a ďalej;

f)

preukázal, že bude schopný mať v držbe použiteľné základné vlastné zdroje na krytie minimálnej kapitálovej požiadavky, ako sa ustanovuje v článku 128 a ďalej;

g)

preukázal, že bude schopný dodržiavať systém správy uvedený v kapitole IV oddiele 2;

h)

pokiaľ ide o neživotné poistenie, oznámil meno alebo názov a adresu všetkých likvidačných zástupcov určených podľa článku 4 smernice 2000/26/ES v každom inom členskom štáte, ako je členský štát, v ktorom žiada o povolenie, ak riziká, ktoré majú byť kryté, sú klasifikované v odvetví 10 časti A prílohy I k tejto smernici, okrem zodpovednosti prepravcu.

2.   Od poisťovne, ktorá požiada o povolenie na rozšírenie svojej činnosti na iné odvetvia alebo rozšírenie povolenia na pokrytie iba niektorých rizík patriacich do jedného odvetvia, sa vyžaduje, aby predložila plán činnosti v súlade s článkom 23.

Okrem toho sa vyžaduje predloženie dôkazu o vlastníctve použiteľných vlastných zdrojov na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť a minimálnej kapitálovej požiadavky stanovených v prvom odseku článku 100 a v článku 128.

3.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2, poisťovňa vykonávajúca činnosti životného poistenia, ktorá sa snaží získať povolenie na rozšírenie svojej činnosti na riziká uvedené v odvetviach 1 alebo 2 v časti A prílohy I, ako je uvedené v článku 73, preukáže, že:

a)

vlastní použiteľné základné vlastné zdroje na krytie absolútnej spodnej hranice minimálnej kapitálovej požiadavky pre životné poisťovne a absolútnej spodnej hranice minimálnej kapitálovej požiadavky pre neživotné poisťovne, ako sa ustanovuje v článku 129 ods. 1 písm. d);

b)

sa zaväzuje pokryť minimálne finančné záväzky uvedené v článku 74 ods. 3 a ďalej.

4.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2, poisťovňa vykonávajúca činnosti neživotného poistenia pre riziká uvedené v odvetviach 1 alebo 2 v časti A prílohy I, ktorá sa snaží získať povolenie na rozšírenie svojej činnosti na riziká životného poistenia uvedené v článku 73, preukáže, že:

a)

vlastní použiteľné základné vlastné zdroje na krytie absolútnej spodnej hranice minimálnej kapitálovej požiadavky pre životné poisťovne a absolútnej spodnej hranice minimálnej kapitálovej požiadavky pre neživotné poisťovne, ako sa ustanovuje v článku 129 ods. 1 písm. d);

b)

sa zaväzuje pokryť minimálne finančné záväzky uvedené v článku 74 ods. 3 a ďalej.

Článok 19

Úzke väzby

Ak existujú úzke väzby medzi poisťovňou alebo zaisťovňou a inými fyzickými alebo právnickými osobami, orgány dohľadu udelia povolenie, len ak tieto väzby nebránia účinnému vykonávaniu ich funkcií dohľadu.

Orgány dohľadu zamietnu povolenie, ak zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia tretej krajiny, ktoré upravujú činnosť jednej alebo viac fyzických alebo právnických osôb, s ktorými má poisťovňa alebo zaisťovňa úzke väzby, alebo ťažkosti spojené s vynucovaním uvedených opatrení, bránia účinnému vykonávaniu ich funkcií dohľadu.

Orgány dohľadu vyžadujú, aby im poisťovne a zaisťovne trvalo poskytovali informácie, ktoré vyžadujú na sledovanie dodržiavania podmienok uvedených v prvom odseku.

Článok 20

Ústredia poisťovní a zaisťovní

Členské štáty vyžadujú, aby sa ústredia poisťovní a zaisťovní nachádzali v tom istom členskom štáte, v ktorom sa nachádzajú ich sídla.

Článok 21

Zaistné a poistné podmienky a sadzby zaistného a poistného

1.   Členské štáty nepožadujú predchádzajúce schválenie alebo systematické oznamovanie všeobecných a osobitných poistných alebo zaistných podmienok, sadzieb poistného alebo zaistného, technických podkladov, používaných najmä na výpočet sadzieb poistného alebo zaistného a technických rezerv alebo formulárov a iných tlačív, ktoré podnik mieni použiť vo svojom styku s poistníkmi alebo s postupujúcimi alebo retrocedujúcimi podnikmi.

Pokiaľ však ide o životné poistenie a výlučne na účely overenia dodržiavania vnútroštátnych ustanovení týkajúcich sa zásad poistnej matematiky, môže domovský členský štát vyžadovať systematické oznamovanie technických základov používaných na výpočet sadzieb poistného alebo zaistného a technických rezerv. Táto požiadavka nepredstavuje predchádzajúcu podmienku pre udelenie povolenia životnej poisťovni.

2.   Členské štáty zachovajú alebo zavedú predchádzajúce oznámenie či súhlas s navrhovaným nárastom poistných sadzieb iba ako súčasť všeobecného systému cenovej kontroly.

3.   Členské štáty môžu poisťovne, ktoré sa snažia získať alebo už získali povolenie pre odvetvie 18 v časti A prílohy I, podrobiť kontrole ich priamych alebo nepriamych zdrojov personálu a vybavenia vrátane vzdelania ich lekárskych tímov a kvality zariadenia vhodného pre také poisťovne na splnenie ich záväzkov vyplývajúcich z uvedeného odvetvia.

4.   Členské štáty môžu ponechať v platnosti alebo prijať zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia, ktoré vyžadujú schválenie zakladateľskej zmluvy alebo listiny a stanov a predloženie iných dokladov potrebných na bežné vykonávanie dohľadu.

Článok 22

Ekonomické požiadavky trhu

Členské štáty nesmú vyžadovať, aby sa akákoľvek žiadosť o povolenie posudzovala podľa ekonomických požiadaviek trhu.

Článok 23

Plán činnosti

1.   Plán činnosti uvedený v článku 18 ods. 1 písm. c) obsahuje údaje alebo doklady o týchto skutočnostiach:

a)

povaha rizík alebo záväzky, ktoré dotknutá poisťovňa alebo zaisťovňa plánuje kryť;

b)

druh zaisťovacích dohôd, ktoré zaisťovňa plánuje vykonávať s postupujúcimi podnikmi;

c)

základné zásady týkajúce sa zaistenia a retrocesie;

d)

položky základných vlastných zdrojov tvoriacich absolútnu spodnú hranicu minimálnej kapitálovej požiadavky;

e)

predpokladané náklady na zavedenie administratívnych služieb a obchodnej siete, predpokladané finančné zdroje na ich pokrytie a v prípade krytia rizík uvedených pod odvetvím 18 v časti A prílohy I zdroje, ktorými poisťovňa disponuje, aby zabezpečila dohodnutú pomoc.

2.   Okrem požiadaviek ustanovených v odseku 1, počas prvých troch finančných rokov plán zahŕňa tieto náležitosti:

a)

prognózy súvahy;

b)

odhady budúcej kapitálovej požiadavky na solventnosť, ako sa ustanovuje v kapitole VI oddiele 4 pododdiele 1, na základe prognózy súvahy uvedenej v písmene a), ako aj metódu výpočtu použitú na odvodenie týchto odhadov;

c)

odhady budúcej minimálnej kapitálovej požiadavky, ako sa ustanovuje v článkoch 128 a 129, na základe prognózy súvahy uvedenej v písmene a), ako aj metódu výpočtu použitú na odvodenie týchto odhadov;

d)

odhady finančných zdrojov určených na pokrytie technických rezerv, minimálnej kapitálovej požiadavky a kapitálovej požiadavky na solventnosť;

e)

pokiaľ ide o neživotné poistenie a zaistenie aj tieto náležitosti:

i)

odhady výdavkov na správu s výnimkou zriaďovacích nákladov, najmä bežných všeobecných výdavkov a provízií;

ii)

odhady poistného alebo príspevkov a nárokov;

f)

pokiaľ ide o životné poistenie aj plán uvádzajúci podrobné odhady príjmov a výdavkov v súvislosti s priamou činnosťou, prevzatým a postúpeným zaistením.

Článok 24

Akcionári a spoločníci s kvalifikovanou účasťou

1.   Orgány dohľadu domovského členského štátu neudelia podniku povolenie na začatie poisťovacej alebo zaisťovacej činnosti skôr, ako budú informované o totožnosti akcionárov alebo spoločníkov, priamych alebo nepriamych, či už sú to fyzické alebo právnické osoby, ktoré majú kvalifikované účasti v tomto podniku, a o výške týchto podielov.

Tieto orgány neudelia povolenie, ak po zohľadnení potreby zabezpečiť spoľahlivé a obozretné riadenie poisťovne alebo zaisťovne, nie sú spokojné so spôsobilosťou akcionárov alebo spoločníkov.

2.   Na účely odseku 1 sa zohľadnia hlasovacie práva uvedené v článkoch 9 a 10 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES z 15. decembra 2004 o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu (31), ako aj podmienky týkajúce sa ich spojenia ustanovené v článku 12 ods. 4 a 5 uvedenej smernice.

Členské štáty nezohľadnia hlasovacie práva alebo akciové podiely, ktoré investičné spoločnosti alebo úverové inštitúcie môžu držať ako výsledok upisovania finančných nástrojov a/alebo umiestňovania finančných nástrojov na základe pevného záväzku, ako sa uvádza v prílohe I oddiele A bode 6 k smernici 2004/39/ES, ak sa tieto práva na jednej strane nevykonávajú alebo inak nevyužívajú na zasahovanie do riadenia emitenta a na druhej strane sa ich investičné spoločnosti alebo úverové inštitúcie zbavia do jedného roka po ich nadobudnutí.

Článok 25

Neudelenie povolenia

Akékoľvek rozhodnutie o neudelení povolenia musí byť riadne odôvodnené a oznámené dotknutému podniku.

Každý členský štát ustanoví právo obrátiť sa na súd s opravným prostriedkom v prípade, ak sa neudelí vydanie povolenia.

Rovnaké právo sa ustanoví pre prípady, v ktorých sa orgány dohľadu nezaoberali žiadosťou o povolenie počas šiestich mesiacov od dátumu jej doručenia.

Článok 26

Predchádzajúca konzultácia s orgánmi ostatných členských štátov

1.   S orgánmi dohľadu ktoréhokoľvek iného dotknutého členského štátu treba konzultovať pred udelením povolenia:

a)

dcérskej spoločnosti poisťovne alebo zaisťovne, ktorej bolo udelené povolenie v uvedenom členskom štáte;

b)

dcérskej spoločnosti materskej spoločnosti poisťovne alebo zaisťovne, ktorej bolo udelené povolenie v uvedenom členskom štáte; alebo

c)

spoločnosti kontrolovanej tou istou fyzickou alebo právnickou osobou, ktorá kontroluje poisťovňu alebo zaisťovňu, ktorej bolo udelené povolenie v uvedenom členskom štáte.

2.   S orgánmi dotknutého členského štátu, ktoré sú zodpovedné za dohľad nad úverovými inštitúciami alebo investičnými spoločnosťami, treba konzultovať pred udelením povolenia poisťovni alebo zaisťovni, ktorá je:

a)

dcérskym podnikom úverovej inštitúcie alebo investičnej spoločnosti, ktorej bolo udelené povolenie v Spoločenstve,

b)

dcérskym podnikom materského podniku úverovej inštitúcie alebo investičnej spoločnosti, ktorej bolo udelené povolenie v Spoločenstve, alebo

c)

podnikom kontrolovaným tou istou fyzickou alebo právnickou osobou, ktorá kontroluje úverovú inštitúciu alebo investičnú spoločnosť, ktorej bolo udelené povolenie v Spoločenstve.

3.   Príslušné orgány uvedené v odsekoch 1 a 2 navzájom konzultujú pri hodnotení najmä vhodnosť akcionárov a vhodnosť a odbornosť všetkých osôb, ktoré skutočne riadia podnik alebo majú iné kľúčové funkcie v manažmente iného subjektu tej istej skupiny.

Navzájom sa informujú o všetkých informáciách týkajúcich sa vhodnosti akcionárov a vhodnosti a odbornosti všetkých osôb, ktoré skutočne riadia podnik alebo majú iné kľúčové funkcie, ktoré sú dôležité pre ostatné dotknuté príslušné orgány pri udeľovaní povolenia, ako aj pri priebežnom hodnotení dodržiavania podmienok činnosti.

KAPITOLA III

Orgány dohľadu a všeobecné pravidlá

Článok 27

Hlavné ciele dohľadu

Členské štáty zabezpečia, aby mali orgány dohľadu k dispozícii nevyhnutné prostriedky, zodpovedajúcu odbornosť, kapacity a mandát na dosiahnutie hlavného cieľa dohľadu, ktorým je ochrana poistníkov a oprávnených osôb.

Článok 28

Finančná stabilita a procyklickosť

Bez toho, aby boli dotknuté hlavné ciele dohľadu stanovené v článku 27, členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu pri výkone svojich všeobecných úloh náležite zohľadňovali možný vplyv svojich rozhodnutí na stabilitu dotknutých finančných systémov v Európskej únii, najmä v núdzových situáciách, pričom vezmú do úvahy informácie dostupné v danom čase.

V časoch výnimočných pohybov na finančných trhoch vezmú orgány dohľadu do úvahy možný procyklický účinok svojich opatrení.

Článok 29

Všeobecné zásady dohľadu

1.   Dohľad sa zakladá na prospektívnom a rizikovo orientovanom prístupe. Zahŕňa neustálu kontrolu riadneho vykonávania poisťovacej alebo zaisťovacej činnosti, ako aj dodržiavania pravidiel dohľadu poisťovňami a zaisťovňami.

2.   Dohľad nad poisťovňami a zaisťovňami zahŕňa vhodnú kombináciu kontrol na diaľku, ako aj kontrol na mieste.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby sa požiadavky ustanovené v tejto smernici uplatňovali spôsobom, ktorý je primeraný povahe, rozsahu a zložitosti rizík obsiahnutých v činnosti poisťovne alebo zaisťovne.

4.   Komisia zabezpečí, aby vykonávacie opatrenia vzali do úvahy zásadu primeranosti, čím sa zabezpečí primerané uplatňovanie tejto smernice, najmä v prípade malých poisťovní.

Článok 30

Orgány dohľadu a rozsah pôsobnosti dohľadu

1.   Finančný dohľad nad poisťovňami a zaisťovňami vrátane činnosti, ktorú tieto vykonávajú buď prostredníctvom pobočiek, alebo na základe slobody poskytovať služby, patrí do výlučnej pôsobnosti domovského členského štátu.

2.   Finančný dohľad podľa odseku 1 zahŕňa v súvislosti s celou činnosťou poisťovne a zaisťovne preskúmanie jej stavu solventnosti, vytvorenia technických rezerv, jej aktív a použiteľných vlastných zdrojov v súlade s pravidlami stanovenými alebo postupmi dodržiavanými v členskom štáte podľa opatrení prijatých na úrovni Spoločenstva.

Ak je dotknutá poisťovňa oprávnená pokryť riziká klasifikované v odvetví 18 časti A prílohy I, dohľad sa rozšíri na sledovanie technických zdrojov, ktoré má poisťovňa k dispozícii s cieľom vykonávania asistenčných služieb, ku ktorým sa zaviazala, ak právne predpisy domovského členského štátu stanovujú sledovanie takých zdrojov.

3.   Ak orgány dohľadu členského štátu, v ktorom je umiestnené riziko alebo členského štátu záväzku, alebo v prípade zaisťovne, orgány dohľadu hostiteľského členského štátu majú dôvod uvažovať tak, že činnosti poisťovne alebo zaisťovne by mohli ovplyvniť jej finančné zdravie, budú informovať orgány dohľadu domovského členského štátu tejto spoločnosti.

Orgány dohľadu domovského členského štátu overia, či podnik dodržuje zásady obozretného podnikania stanovené v tejto smernici.

Článok 31

Transparentnosť a zodpovednosť

1.   Orgány dohľadu vykonávajú svoje úlohy transparentným a zodpovedným spôsobom, s patričným ohľadom na ochranu dôverných informácií.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby sa uverejnili tieto informácie:

a)

znenia zákonov, iných právnych predpisov, správnych opatrení a všeobecných usmernení v oblasti regulácie poisťovníctva;

b)

všeobecné kritériá a metódy vrátane nástrojov vypracovaných v súlade s článkom 34 ods. 4 používané v rámci kontrolného procesu orgánom dohľadu, ako sa stanovuje v článku 36;

c)

súhrnné štatistické údaje o kľúčových aspektoch uplatňovania rámca obozretnosti;

d)

spôsob výkonu možností stanovených v tejto smernici;

e)

ciele dohľadu a jeho hlavné funkcie a činnosti.

Uverejnenie ustanovené v prvom pododseku musí byť dostatočné, aby umožnilo porovnanie prístupov dohľadu prijatých orgánmi dohľadu v rôznych členských štátoch.

Uverejnenie sa vykonáva podľa spoločného vzoru a pravidelne sa aktualizuje. Informácie uvedené v písmenách a) až e) prvého pododseku sú dostupné na jednotnej elektronickej adrese v každom členskom štáte.

3.   Členské štáty ustanovia transparentné postupy týkajúce sa menovania a odvolania členov riadiacich a správnych orgánov svojich orgánov dohľadu.

4.   Komisia prijme vykonávacie opatrenia týkajúce sa odseku 2, ktorými bližšie určí kľúčové aspekty, o ktorých sa musia uverejniť súhrnné štatistické údaje, ako aj formát, štruktúru, obsah a dátum uverejnenia.

Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 301 ods. 3

Článok 32

Zákaz odmietnutia zaisťovacích zmlúv alebo retrocesných zmlúv

1.   Domovský členský štát poisťovne neodmietne zaisťovaciu zmluvu uzatvorenú so zaisťovňou, alebo poisťovňou, ktorej bolo udelené povolenie podľa článku 14, z dôvodu, ktorý sa priamo týka finančného stavu tejto zaisťovne alebo tejto poisťovne.

2.   Domovský členský štát zaisťovne neodmietne retrocesnú zmluvu uzatvorenú zaisťovňou so zaisťovňou alebo s poisťovňou, ktorej bolo udelené povolenie podľa článku 14, z dôvodu priamo sa týkajúceho finančného stavu tejto zaisťovne alebo tejto poisťovne.

Článok 33

Dohľad nad pobočkami zriadenými v inom členskom štáte

Členské štáty ustanovia, že ak poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorej bolo udelené povolenie v inom členskom štáte, vykonáva činnosť prostredníctvom pobočky, orgány dohľadu domovského členského štátu môžu po informovaní orgánov dohľadu dotknutého hostiteľského členského štátu vykonať sami alebo prostredníctvom sprostredkovateľov vymenovaných na tento účel overenie informácií potrebných na zabezpečenie finančného dohľadu nad podnikom dohľadom na mieste.

Orgány dotknutého hostiteľského členského štátu sa môžu zúčastniť týchto overení.

Článok 34

Všeobecné právomoci dohľadu

1.   Členské štáty zabezpečia, aby mali orgány dohľadu právomoc prijať preventívne a nápravné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby poisťovne a zaisťovne dodržiavali zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia, ktoré musia dodržiavať v každom členskom štáte.

2.   Orgány dohľadu majú právomoc prijať akékoľvek potrebné opatrenia, v prípade potreby aj opatrenia správnej a finančnej povahy, voči poisťovniam alebo zaisťovniam a členom ich správnych orgánov, riadiacich orgánov alebo kontrolných orgánov.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby mali orgány dohľadu právomoc požadovať všetky informácie nevyhnutné na výkon dohľadu v súlade s článkom 35.

4.   Členské štáty zabezpečia, aby mali orgány dohľadu okrem právomoci vypočítať kapitálovú požiadavku na solventnosť v prípade potreby aj právomoc vypracovať kvantitatívne nástroje v rámci kontrolného procesu vykonávaného orgánom dohľadu na účely posúdenia schopnosti poisťovne alebo zaisťovne vysporiadať sa s prípadnými udalosťami alebo budúcimi zmenami hospodárskych podmienok, ktoré by mohli mať nepriaznivý vplyv na ich celkovú finančnú situáciu. Orgány dohľadu majú právo požadovať, aby podniky vykonávali príslušne testy.

5.   Orgány dohľadu majú právomoc vykonávať vyšetrovanie na mieste v prevádzkových priestoroch poisťovne alebo zaisťovne.

6.   Právomoci dohľadu sa uplatňujú včas a primeraným spôsobom.

7.   Právomoci súvisiace s poisťovňami a zaisťovňami uvedené v odsekoch 1 až 5 sú uplatniteľné aj v prípade zverenia výkonu činností poisťovní a zaisťovní.

8.   Právomoci uvedené v odsekoch 1 až 5 a 7 sa vykonajú v prípade potreby vynútením a súdnou cestou.

Článok 35

Informácie poskytované na účely dohľadu

1.   Členské štáty požadujú od poisťovní a zaisťovní, aby predložili orgánom dohľadu informácie nevyhnutné na účely dohľadu. Tieto informácie obsahujú minimálne informácie nevyhnutné na plnenie nasledujúcich krokov v rámci výkonu procesu uvedeného v článku 36:

a)

hodnotenie systému správy uplatňovaného poisťovňami a zaisťovňami, hodnotenie vykonávaných činností, zásad oceňovania uplatňovaných na účely solventnosti, rizík, ktorým poisťovne a zaisťovne čelia, a systémov riadenia rizík a ich kapitálovej štruktúry, potrieb a riadenia;

b)

prijatie akýchkoľvek náležitých rozhodnutí vyplývajúcich z výkonu ich práv a povinností v oblasti dohľadu.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby mali orgány dohľadu tieto právomoci:

a)

určiť povahu, rozsah a úpravu informácií, ktoré sú uvedené v odseku 1 a ktorých predloženie požadujú od poisťovní a zaisťovní v týchto časových úsekoch:

i)

vo vopred stanovených lehotách;

ii)

pri vopred stanovených udalostiach;

iii)

počas prieskumu, ktorý sa týka situácie poisťovne alebo zaisťovne;

b)

získať akékoľvek informácie o zmluvách, ktoré majú k dispozícii sprostredkovatelia alebo o zmluvách uzavretých s tretími stranami; a

c)

požadovať informácie od externých odborníkov, ako sú audítori a aktuári.

3.   Informácie uvedené v odsekoch 1 a 2 obsahujú:

a)

kvalitatívne alebo kvantitatívne prvky, alebo akékoľvek vhodné kombinácie týchto prvkov;

b)

historické, súčasné alebo očakávané prvky, alebo akékoľvek vhodné kombinácie týchto prvkov; a

c)

údaje pochádzajúce z vnútorných alebo vonkajších zdrojov, alebo akékoľvek vhodné kombinácie týchto prvkov.

4.   Informácie uvedené v odsekoch 1 a 2 sú v súlade s týmito zásadami:

a)

musia odrážať povahu, rozsah a zložitosť činnosti príslušných poisťovní a zaisťovní, a najmä riziká obsiahnuté v tejto činnosti;

b)

musia byť prístupné, úplné vo všetkých dôležitých aspektoch, porovnateľné a konzistentné počas celého obdobia; a

c)

musia byť relevantné, spoľahlivé a zrozumiteľné.

5.   Členské štáty požadujú od poisťovní a zaisťovní, aby zaviedli vhodné systémy a štruktúry s cieľom splniť požiadavky stanovené v odsekoch 1 až 4, ako aj písomnú koncepciu schválenú správnym orgánom, riadiacim orgánom alebo kontrolným orgánom poisťovne alebo zaisťovne, zabezpečujúcu priebežnú primeranosť odovzdávaných informácií.

6.   Komisia prijme vykonávacie opatrenia, ktoré bližšie určujú informácie uvedené v odsekoch 1 až 4, s cieľom zabezpečiť primeranú mieru konvergencie informácií odovzdávaných orgánmi dohľadu.

Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 301 ods. 3

Článok 36

Kontrolný proces vykonávaný orgánom dohľadu

1.   Členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu kontrolovali a hodnotili stratégie, procesy a postupy oznamovania, ktoré zaviedli poisťovne a zaisťovne s cieľom dodržiavať zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia prijaté podľa tejto smernice.

Táto kontrola a hodnotenie zahŕňajú hodnotenie kvalitatívnych požiadaviek týkajúcich sa systému správy, posúdenie rizík, ktorým príslušné poisťovne a zaisťovne čelia alebo ktorým by mohli čeliť, a posúdenie schopnosti týchto poisťovní a zaisťovní posúdiť tieto riziká vzhľadom na prostredie, v ktorom poisťovne a zaisťovne vykonávajú svoju činnosť.

2.   Orgány dohľadu kontrolujú a hodnotia najmä súlad so:

a)

systémom správy vrátane vlastného posúdenia rizika a solventnosti, ako sa stanovuje v kapitole IV oddiele 2;

b)

technickými ustanoveniami, ako sa stanovujú v kapitole VI oddiele 2;

c)

kapitálovými požiadavkami, ako sa stanovujú v kapitole VI oddieloch 4 a 5;

d)

investičnými pravidlami, ako sa stanovujú v kapitole VI oddiele 6;

e)

kvalitou a kvantitou vlastných zdrojov, ako sa stanovujú v kapitole VI oddiele 3;

f)

pokiaľ poisťovňa alebo zaisťovňa používa úplný alebo čiastočný vnútorný model, priebežný súlad s požiadavkami pre úplný a čiastočný vnútorný model, ako sa stanovujú v kapitole VI oddiele 4 pododdiele 3.

3.   Orgány dohľadu zavedú vhodné kontrolné nástroje, ktoré im umožnia identifikovať zhoršujúcu sa finančnú situáciu v poisťovni alebo zaisťovni a kontrolovať, ako sa toto zhoršenie rieši.

4.   Orgány dohľadu hodnotia vhodnosť metód a postupov poisťovne a zaisťovne určených na identifikáciu prípadných udalostí alebo budúcich zmien hospodárskych podmienok, ktoré by mohli mať nepriaznivé vplyvy na celkovú finančnú situáciu príslušnej poisťovne alebo zaisťovne.

Orgány dohľadu posúdia schopnosť podnikov čeliť takýmto prípadným udalostiam alebo budúcim zmenám hospodárskych podmienok.

5.   Orgány dohľadu majú potrebné právomoci, aby mohli od poisťovní a zaisťovní žiadať nápravu slabých miest alebo nedostatkov identifikovaných v rámci kontrolného procesu vykonávaného orgánom dohľadu.

6.   Kontroly, hodnotenia a posúdenia uvedené v odsekoch 1, 2 a 4 sa vykonávajú pravidelne.

Orgány dohľadu stanovia minimálnu frekvenciu a rozsah uvedených kontrol, hodnotení a posudkov so zreteľom na povahu, rozsah a zložitosť činností príslušnej poisťovne alebo zaisťovne.

Článok 37

Navýšenie kapitálu

1.   V nadväznosti na kontrolný proces vykonaný orgánmi dohľadu môžu orgány dohľadu za výnimočných okolností prostredníctvom rozhodnutia s uvedením dôvodov stanoviť, aby poisťovne alebo zaisťovne navýšili svoj kapitál. Táto možnosť existuje iba v nasledujúcich prípadoch:

a)

orgány dohľadu dospejú k záveru, že rizikový profil poisťovne alebo zaisťovne sa významne odchyľuje od predpokladov, z ktorých vychádza kapitálová požiadavka na solventnosť vypočítaná na základe štandardného vzorca v súlade s kapitolou VI oddielom 4 pododdielom 2, a:

i)

požiadavka využiť vnútorný model podľa článku 119 je nevhodná alebo bola neúčinná; alebo

ii)

v čase, keď sa čiastočný alebo úplný vnútorný model vypracováva v súlade s článkom 119;

b)

orgány dohľadu dospejú k záveru, že rizikový profil poisťovne alebo zaisťovne sa významne odchyľuje od predpokladov, z ktorých vychádza kapitálová požiadavka na solventnosť vypočítaná na základe vnútorného modelu alebo čiastočného vnútorného modelu v súlade s kapitolou VI oddielom 4 pododdielom 3, pretože určité kvantifikovateľné riziká sú zachytené nedostatočne a úprava modelu s cieľom lepšie zohľadniť daný rizikový profil sa nevykonala v primeranej časovej lehote; alebo

c)

orgány dohľadu dospejú k záveru, že systém správy a riadenia poisťovne alebo zaisťovne sa významne odchyľuje od noriem stanovených v kapitole IV oddiele 2, a že tieto odchýlky bránia poisťovni alebo zaisťovni, aby správne určila, merala, sledovala, riadila a vykazovala riziká, ktorým je vystavená alebo ktorým by mohla byť vystavená, a je nepravdepodobné, že samotné uplatňovanie iných opatrení dostatočným spôsobom vylepší nedostatky v primeranej časovej lehote.

2.   V prípadoch stanovených v písmenách a) a b) odseku 1 tohto článku sa navýšenie kapitálu vypočíta takým spôsobom, aby sa zabezpečilo, že poisťovňa alebo zaisťovňa splní ustanovenia článku 101 ods. 3

V prípadoch stanovených v písmene c) odseku 1 tohto článku je navýšenie kapitálu primerané významným rizikám vyplývajúcim z nedostatkov, ktoré orgán dohľadu podnietili rozhodnúť o stanovení navýšenia.

3.   V prípadoch stanovených v písmenách b) a c) odseku 1 orgán dohľadu zabezpečí, aby poisťovňa alebo zaisťovňa vyvinula maximálne úsilie na nápravu nedostatkov, ktoré viedli k uloženiu navýšenia kapitálu.

4.   Orgán dohľadu skontroluje navýšenie kapitálu uvedené v odseku 1 minimálne raz za rok a zruší ho, ak poisťovňa alebo zaisťovňa napraví nedostatky, ktoré viedli k jeho uloženiu.

5.   Kapitálová požiadavka na solventnosť vrátane uloženého navýšenia kapitálu nahradí neprimeranú kapitálovú požiadavku na solventnosť.

Bez ohľadu na prvý pododsek by kapitálová požiadavka na solventnosť nemala zahŕňať navýšenie kapitálu uložené v súlade s písmenom c) odseku 1 na účely výpočtu rizikovej marže uvedenej v článku 77 ods. 5

6.   Komisia prijme vykonávacie opatrenia, ktoré bližšie určia okolnosti, za ktorých sa môže uložiť navýšenie kapitálu, a metódy jeho výpočtu.

Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 301 ods. 3

Článok 38

Dohľad nad zvereným výkonom funkcií a činností

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 49, členské štáty zabezpečia, aby poisťovne a zaisťovne, ktoré zverujú výkon funkcie alebo činnosti poistenia či zaistenia prijali kroky potrebné na zabezpečenie splnenia týchto podmienok:

a)

poskytovateľ služby musí spolupracovať s orgánmi dohľadu poisťovne a zaisťovne v súvislosti so zvereným výkonom funkcií alebo činností;

b)

poisťovne a zaisťovne, ich audítori a orgány dohľadu musia mať skutočný prístup k údajom týkajúcim sa zverených funkcií alebo činností;

c)

orgány dohľadu musia mať skutočný prístup k prevádzkovým priestorom poskytovateľa služby a musia mať možnosť uplatňovať tieto prístupové práva.

2.   Členský štát, v ktorom sa poskytovateľ služby nachádza, povolí orgánom dohľadu poisťovne alebo zaisťovne, aby samotné alebo prostredníctvom osôb, ktoré poveria na tento účel, vykonali inšpekcie na mieste v priestoroch prevádzkovateľa služby. Orgány dohľadu poisťovne alebo zaisťovne pred vykonaním kontroly na mieste informujú príslušné orgány členského štátu poskytovateľa služby. V prípade subjektov, ktoré nepodliehajú dohľadu, je príslušným orgánom orgán dohľadu.

Orgány dohľadu členského štátu poisťovne alebo zaisťovne môžu poveriť takýmito inšpekciami na mieste orgány dohľadu členského štátu, v ktorom sa poskytovateľ služby nachádza.

Článok 39

Prevod kmeňa

1.   Podľa podmienok stanovených vo vnútroštátnych právnych predpisoch členské štáty oprávnia poisťovňu a zaisťovňu s ústredím na svojom území previesť celý alebo časť kmeňa zmlúv, uzatvorených buď na základe práva usadiť sa, alebo slobody poskytovať služby, na preberajúci podnik zriadený v rámci Spoločenstva.

Takýto prevod sa povolí iba ak orgány dohľadu domovského členského štátu preberajúceho podniku osvedčia, že po zohľadnení tohto prevodu bude preberajúci podnik dosahovať potrebné použiteľné vlastné zdroje na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť uvedenej v prvom odseku článku 100.

2.   V prípade poisťovní sa uplatnia odseky 3 až 6.

3.   Keď pobočka navrhuje prevod celého alebo časti svojho kmeňa zmlúv, je treba konzultovať s členským štátom, v ktorom sa pobočka nachádza.

4.   V prípadoch uvedených v odsekoch 1 a 3 orgány dohľadu domovského členského štátu prevádzajúcej poisťovne povolia prevod po dosiahnutí dohody s orgánmi členských štátov, v ktorých boli uzavreté zmluvy buď na základe práva usadiť sa, alebo slobody poskytovať služby.

5.   Konzultované orgány členských štátov predložia svoje stanovisko alebo súhlas orgánom domovského členského štátu prevádzajúcej poisťovne do troch mesiacov od doručenia žiadosti o konzultáciu.

Ak konzultované orgány v tejto lehote nepredložili svoje stanovisko alebo súhlas, považuje sa to za tichý súhlas.

6.   Prevod kmeňa povolený v súlade s odsekmi 1 až 5 sa zverejní buď pred udelením povolenia alebo po ňom tak, ako to upravujú vnútroštátne právne predpisy v domovskom členskom štáte, v členskom štáte, v ktorom je umiestnené riziko, alebo v členskom štáte záväzku.

Tieto prevody sú automaticky účinné voči poistníkom, poisteným osobám a akýmkoľvek iným osobám, ktoré majú práva alebo povinnosti vznikajúce z prevedených zmlúv.

Prvým a druhým pododsekom tohto odseku nie je dotknuté právo členských štátov poskytnúť poistníkom možnosť zrušiť zmluvy v stanovenej lehote po prevode.

KAPITOLA IV

Podmienky výkonu činností

Oddiel 1

Zodpovednosť správneho orgánu, riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu

Článok 40

Zodpovednosť správneho orgánu, riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu

Členské štáty zabezpečia, aby správny orgán, riadiaci orgán alebo kontrolný orgán poisťovne alebo zaisťovne niesol konečnú zodpovednosť za dodržiavanie zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení prijatých podľa tejto smernice.

Oddiel 2

Systém správy a riadenia

Článok 41

Všeobecné požiadavky na správu a riadenie

1.   Členské štáty požadujú od všetkých poisťovní a zaisťovní, aby zaviedli účinný systém správy, ktorým sa zabezpečí spoľahlivé a obozretné riadenie činnosti.

Tento systém zahŕňa minimálne primeranú transparentnú organizačnú štruktúru s jasným rozdelením a s vhodným oddelením zodpovedností a účinný systém zabezpečujúci odovzdávanie informácií. Zahŕňa súlad s požiadavkami stanovenými v článkoch 42 až 49.

Systém správy podlieha pravidelným vnútorným kontrolám.

2.   Systém správy je primeraný povahe, rozsahu a zložitosti operácií poisťovne alebo zaisťovne.

3.   Poisťovne a zaisťovne disponujú písomnou koncepciou minimálne o riadení rizík, vnútornej kontrole, vnútornom audite a prípadne o zverení výkonu činností. Poisťovne a zaisťovne zabezpečia plnenie týchto koncepcií.

Tieto písomné koncepcie sa kontrolujú minimálne raz za rok. Podliehajú predchádzajúcemu schváleniu správnym orgánom, riadiacim orgánom alebo kontrolným orgánom a upravujú sa vzhľadom na každú podstatnú zmenu v systéme alebo v príslušnej oblasti.

4.   Poisťovne a zaisťovne prijmú primerané kroky na zabezpečenie kontinuity a pravidelnosti výkonu svojich činností vrátane vypracovania záložných plánov. Na tento účel podnik využíva vhodné a primerané systémy, zdroje a postupy.

5.   Orgány dohľadu disponujú náležitými nástrojmi, metódami a právomocami na overovanie systému správy poisťovní a zaisťovní a na hodnotenie vznikajúcich rizík identifikovaných týmito poisťovňami a zaisťovňami, ktoré môžu ovplyvniť ich finančnú situáciu.

Členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu disponovali nevyhnutnými právomocami, ktoré im umožnia požadovať, aby sa systém správy zlepšil a posilnil s cieľom zabezpečiť súlad s požiadavkami stanovenými v článkoch 42 až 49.

článok 42

Požiadavky na odbornosť a vhodnosť osôb; ktoré skutočne riadia podnik alebo majú iné kľúčové funkcie

1.   Poisťovne a zaisťovne zabezpečia, aby všetky osoby, ktoré skutočne riadia poisťovne a zaisťovne alebo majú iné kľúčové funkcie, spĺňali po celý čas tieto požiadavky:

a)

majú náležitú odbornú kvalifikáciu, vedomosti a skúsenosti, ktoré im umožnia spoľahlivé a obozretné riadenie (odbornosť); a

b)

majú dobrú povesť a sú bezúhonné (vhodnosť).

2.   Poisťovne a zaisťovne oznámia orgánu dohľadu akékoľvek zmeny súvisiace s totožnosťou osôb, ktoré skutočne riadia podnik alebo sú zodpovedné za iné kľúčové funkcie, spolu so všetkými informáciami potrebnými na účely posúdenia, či akákoľvek nová osoba poverená riadením poisťovne alebo zaisťovne spĺňa požiadavky na vhodnosť a odbornosť.

3.   Poisťovne a zaisťovne informujú svoje orgány dohľadu, ak bola ktorákoľvek z osôb uvedených v odsekoch 1 a 2 nahradená, pretože prestala spĺňať požiadavky uvedené v odseku 1.

článok 43

Dôkaz o dobrej povesti

1.   Ak členský štát požaduje od svojich vlastných štátnych príslušníkov dôkaz o dobrej povesti a dôkaz o tom, že na nich nebol vyhlásený konkurz, alebo oba tieto dôkazy, uzná tento štát v prípade štátnych príslušníkov iných členských štátov ako postačujúci dôkaz výpis z trestného registra, alebo ak to nie je možné, rovnocenný doklad vystavený príslušným súdnym alebo správnym orgánom v domovskom členskom štáte alebo v členskom štáte, z ktorého cudzí štátny príslušník prichádza, ktorý potvrdzuje, že uvedené požiadavky boli splnené.

2.   Ak domovský členský štát alebo členský štát, z ktorého daný cudzí štátny príslušník prichádza, nevydá dokument, o ktorom pojednáva odsek 1, možno ho nahradiť prísažným vyhlásením, alebo v členských štátoch, kde neexistuje žiadne ustanovenie o prísažnom vyhlásení, čestným vyhlásením vykonaným dotknutým cudzím štátnym príslušníkom pred príslušným súdnym alebo správnym orgánom, prípadne notárom v domovskom členskom štáte alebo členskom štáte, z ktorého tento cudzí štátny príslušník prichádza.

Tento orgán alebo notár vystaví osvedčenie potvrdzujúce toto prísažné vyhlásenie alebo čestné vyhlásenie.

Vyhlásenie uvedené v prvom pododseku o tom, že na dotknutú osobu nebol vyhlásený konkurz, možno tiež vykonať pred na to oprávnenou profesijnou organizáciou v dotknutom členskom štáte.

3.   Dokumenty a osvedčenia uvedené v odsekoch 1 a 2 sa nesmú predložiť po uplynutí viac ako troch mesiacov od dátumu ich vystavenia.

4.   Členské štáty určia orgány a inštitúcie príslušné vystavovať doklady uvedené v odsekoch 1 a 2 a bezodkladne o tom informujú ostatné členské štáty a Komisiu.

Každý členský štát tiež informuje ostatné členské štáty a Komisiu o orgánoch alebo inštitúciách, ktorým sa doklady uvedené v odsekoch 1 a 2 prikladajú k žiadosti o povolenie vykonávať na území uvedeného členského štátu činnosti uvedené v článku 2.

článok 44

Riadenie rizík

1.   Poisťovne a zaisťovne zavedú účinný systém riadenia rizík zahrňujúci stratégie, procesy a postupy oznamovania potrebné na účely neustáleho zisťovania, merania, monitorovania, riadenia a oznamovania rizík, ktorým sú vystavené alebo ktorým by mohli byť vystavené, ako aj vzájomnej závislosti týchto rizík, a to na individuálnej, ako aj na súhrnnej úrovni.

Tento systém riadenia rizík musí byť účinný a dobre začlenený do organizačnej štruktúry a do rozhodovacích procesov poisťovne alebo zaisťovne, pričom sa riadne zohľadňujú osoby, ktoré skutočne riadia podnik alebo majú iné kľúčové funkcie.

2.   Systém riadenia rizík sa týka rizík, ktoré sa musia zahrnúť do výpočtu kapitálovej požiadavky na solventnosť, ako sa stanovuje v článku 101 ods. 4, ako aj rizík, ktoré nie sú zahrnuté alebo nie sú úplne zahrnuté do tohto výpočtu.

Systém riadenia rizík zahŕňa minimálne tieto oblasti:

a)

upisovanie rizík a tvorbu rezerv;

b)

riadenie aktív – záväzkov;

c)

investície, najmä deriváty a podobné záväzky;

d)

riadenie rizika likvidity a koncentrácie;

e)

riadenie operačného rizika;

f)

zaistenie a iné techniky zmierňovania rizika.

Písomná koncepcia o riadení rizík uvedená v článku 41 ods. 3 zahŕňa koncepcie týkajúce sa písmen a) až f) druhého pododseku tohto odseku.

3.   Pokiaľ ide o investičné riziko, poisťovne a zaisťovne preukážu, že spĺňajú ustanovenia kapitoly VI oddielu 6.

4.   Poisťovne a zaisťovne zabezpečia funkciu riadenia rizík, ktorá je štruktúrovaná spôsobom uľahčujúcim vykonávanie systému riadenia rizík.

5.   Pokiaľ ide o poisťovne a zaisťovne využívajúce čiastočný alebo úplný vnútorný model schválený v súlade s článkami 112 a 113, funkcia riadenia rizík zahŕňa tieto dodatočné úlohy:

a)

návrh a zavedenie vnútorného modelu;

b)

testovanie a validácia vnútorného modelu;

c)

vedenie dokumentácie o vnútornom modeli a jeho akýchkoľvek ďalších zmenách;

d)

analýza výkonnosti vnútorného modelu a vyhotovenie súhrnných správ o jeho výkonnosti;

e)

informovanie správneho orgánu, riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu o výkonnosti vnútorného modelu, navrhnutie oblastí, ktoré si vyžadujú zlepšenie, a podávanie najnovších informácií tomuto orgánu o úsilí vyvíjanom na zlepšenie predtým identifikovaných slabých miest.

Článok 45

Vlastné posúdenie rizika a solventnosti

1.   Každá poisťovňa a zaisťovňa vykonáva ako súčasť svojho systému riadenia rizík vlastné posúdenie rizika a solventnosti.

Toto posúdenie zahŕňa minimálne:

a)

celkové potreby solventnosti s ohľadom na osobitný rizikový profil, schválené limity tolerancie rizika a obchodnú stratégiu poisťovne a zaisťovne;

b)

neustálu kontrolu súladu s kapitálovými požiadavkami, ako sú stanovené v kapitole VI oddieloch 4 a 5, a s požiadavkami týkajúcimi sa technických rezerv, ako sa ustanovujú v kapitole VI oddiele 2;

c)

miera, do akej sa rizikový profil príslušnej poisťovne alebo zaisťovne odchyľuje od predpokladov, z ktorých vychádza kapitálová požiadavka na solventnosť, ako sa ustanovuje v článku 101 ods. 3, vypočítaná podľa štandardného vzorca v súlade s kapitolou VI oddielom 4 pododdielom 2, alebo podľa čiastočného alebo úplného vnútorného modelu v súlade s kapitolou VI oddielom 4 pododdielom 3.

2.   Príslušné poisťovne a zaisťovne zavedú na účely odseku 1 písm. a) procesy primerané povahe, rozsahu a zložitosti rizík obsiahnutých v ich činnosti, ktoré im umožnia správne určiť a posúdiť riziká, ktorým čelia z krátkodobého a z dlhodobého hľadiska a ktorým sú alebo ktorým by mohli byť vystavené. Poisťovne a zaisťovne preukážu metódy použité na uvedené posúdenie.

3.   V prípade uvedenom v odseku 1 písm. c), pokiaľ sa používa vnútorný model, sa posúdenie vykoná súčasne s opätovnou kalibráciou, ktorá zmení hodnoty vnútorného modelu na mieru rizika a kalibráciu kapitálovej požiadavky na solventnosť.

4.   Vlastné posúdenie rizika a solventnosti je neoddeliteľnou súčasťou obchodnej stratégie a neustále sa zohľadňuje v strategických rozhodnutiach poisťovní a zaisťovní.

5.   Poisťovne a zaisťovne vykonávajú posúdenie uvedené v odseku 1 pravidelne a bezodkladne po každej podstatnej zmene vo svojom rizikovom profile.

6.   Poisťovne a zaisťovne informujú orgány dohľadu o výsledkoch každého vlastného posúdenia rizika a solventnosti ako súčasť informácií oznamovaných podľa článku 35.

7.   Vlastné posúdenie rizika a solventnosti neslúži na výpočet kapitálovej požiadavky. Kapitálová požiadavka na solventnosť sa zmení len v súlade s článkami 37, 231 až 233 a 238.

článok 46

Vnútorná kontrola

1.   Poisťovne a zaisťovne zavedú účinný systém vnútornej kontroly.

Tento systém zahŕňa minimálne administratívne a účtovné postupy, rámec vnútornej kontroly, náležité ustanovenia o oznamovaní informácií na všetkých úrovniach podniku a funkciu dodržiavania súladu s predpismi.

2.   Funkcia dodržiavania súladu s predpismi zahŕňa poskytovanie poradenstva správnemu orgánu, riadiacemu orgánu alebo kontrolnému orgánu v otázkach dodržiavania zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení prijatých podľa tejto smernice. Zahŕňa aj hodnotenie možného dosahu akýchkoľvek zmien v právnom prostredí na operácie príslušných poisťovní a zaisťovní a identifikáciu a posudzovanie rizika nedodržiavania súladu s predpismi.

Článok 47

Vnútorný audit

1.   Poisťovne a zaisťovne zabezpečia účinnú funkciu vnútorného auditu.

Funkcia vnútorného auditu zahŕňa hodnotenie primeranosti a účinnosti systému vnútornej kontroly a ostatných prvkov systému správy a riadenia.

2.   Funkcia vnútorného auditu je objektívna a nezávislá od operačných funkcií.

3.   Každé zistenie a odporúčanie vnútorného auditu sa oznámi správnemu orgánu, riadiacemu orgánu alebo kontrolnému orgánu, ktorý určí, aké opatrenia sa majú prijať vo vzťahu ku každému zo zistení a pripomienok vnútorného auditu a zabezpečí vykonanie uvedených opatrení.

Článok 48

Aktuárska funkcia

1.   Poisťovne a zaisťovne zavedú účinnú aktuársku funkciu s cieľom:

a)

koordinovať výpočet technických rezerv;

b)

zabezpečiť vhodnosť metodológie a použitých podkladových modelov, ako aj predpokladov použitých pri výpočte technických rezerv;

c)

posúdiť vhodnosť a kvalitu údajov použitých na výpočet technických rezerv;

d)

porovnať najlepšie odhady so skutočnosťou;

e)

informovať správny orgán, riadiaci orgán alebo kontrolný orgán o spoľahlivosti a vhodnosti výpočtu technických rezerv;

f)

dohliadať na výpočet technických rezerv v prípadoch stanovených v článku 82;

g)

vyjadriť stanovisko k celkovej koncepcii upisovania;

h)

vyjadriť stanovisko k vhodnosti zaistných zmlúv; a

i)

prispieť k účinnému uplatňovaniu systému riadenia rizík uvedenému v článku 44, najmä pokiaľ ide o modelovanie rizík, na ktorom sa zakladá výpočet kapitálových požiadaviek stanovených v kapitole VI oddieloch 4 a 5 a pokiaľ ide o hodnotenie uvedené v článku 45.

2.   Aktuársku funkciu vykonávajú osoby, ktoré majú znalosti v oblasti poistnej a finančnej matematiky primerané povahe, rozsahu a zložitosti rizík obsiahnutých v činnosti poisťovne alebo zaisťovne a sú schopné preukázať, že majú náležité skúsenosti zodpovedajúce platným odborným a iným normám.

Článok 49

Zverenie výkonu činností

1.   Členské štáty zabezpečia, aby poisťovne a zaisťovne niesli plnú zodpovednosť za plnenie všetkých svojich povinností podľa tejto smernice, ak zverujú výkon funkcií alebo akýchkoľvek činností poistenia alebo zaistenia.

2.   Externé zabezpečovanie výkonu kritických alebo dôležitých operačných funkcií alebo činností sa uskutočňuje takým spôsobom, aby nedošlo k vzniku takýchto situácií:

a)

podstatnému zhoršeniu kvality systému správy a riadenia príslušného podniku;

b)

nadmernému zvýšeniu operačného rizika;

c)

zhoršeniu schopnosti orgánov dohľadu kontrolovať, či podnik dodržiava svoje záväzky;

d)

narušeniu nepretržitého poskytovania uspokojivej služby poistníkom.

3.   Poisťovne a zaisťovne včas informujú orgány dohľadu o svojom zámere zveriť výkon kritických alebo dôležitých funkcií alebo činností, ako aj o akomkoľvek následnom dôležitom vývoji v súvislosti s týmito funkciami alebo činnosťami.

Článok 50

Vykonávacie opatrenia

1.   Komisia prijme vykonávacie opatrenia, ktorými sa bližšie určia:

a)

prvky systémov uvedených v článkoch 41, 44, 46 a 47 a najmä oblasti, v ktorých sa má uplatňovať riadenie aktív a záväzkov a investičná politika poisťovní a zaisťovní, ako sa ustanovuje v článku 44 ods. 2;

b)

funkcie uvedené v článkoch 44 a 46 až 48;

c)

požiadavky stanovené v článku 42 a funkcie, ktoré im podliehajú;

d)

podmienky, za ktorých sa môže vykonávať zverený výkon činností, najmä prostredníctvom poskytovateľov služieb sídliacich v tretích krajinách.

2.   Ak je potrebné zabezpečiť vhodnú konvergenciu posúdenia uvedeného v článku 45 ods. 1 písm. a), Komisia môže prijať vykonávacie opatrenia, v ktorých podrobnejšie stanoví prvky tohto posúdenia.

3.   Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 301 ods. 3

Oddiel 3

Zverejnenie informácií

Článok 51

Správa o solventnosti a finančnom stave: obsah

1.   Členské štáty so zreteľom na informácie požadované v článku 35 ods. 3 a so zreteľom na zásady stanovené v článku 35 ods. 4 požadujú od poisťovní a zaisťovní, aby každoročne uverejnili správu o svojej solventnosti a finančnom stave.

Táto správa obsahuje nasledujúce informácie, a to buď v plnom rozsahu alebo prostredníctvom odkazu na rovnocenné informácie z hľadiska povahy a rozsahu uverejnené na základe iných právnych alebo regulačných požiadaviek:

a)

opis obchodnej činnosti a výkonnosti poisťovne a zaisťovne;

b)

opis systému správy a hodnotenie jeho vhodnosti z hľadiska rizikového profilu poisťovne a zaisťovne;

c)

opis vystavenia riziku, koncentrácie, zníženia a citlivosti rizík, a to samostatne pre každú kategóriu rizika;

d)

opis, a to samostatne pre aktíva, technické rezervy a iné záväzky, podkladov a metód použitých na ich ocenenie spolu s vysvetlením každej väčšej zmeny v podkladoch a metódach použitých na ich ocenenie v účtovných závierkach;

e)

opis riadenia kapitálu vrátane minimálne:

i)

štruktúry a výšky vlastných zdrojov a ich kvality;

ii)

výšky kapitálovej požiadavky na solventnosť a minimálnej kapitálovej požiadavky;

iii)

možnosti stanovenej v článku 304 použitej na výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť;

iv)

informácií umožňujúcich jasné pochopenie hlavných rozdielov medzi základnými predpokladmi štandardného vzorca a predpokladmi akéhokoľvek vnútorného modelu použitého poisťovňami a zaisťovňami na výpočet ich kapitálovej požiadavky na solventnosť;

v)

výšky akéhokoľvek nedodržania minimálnej kapitálovej požiadavky alebo akéhokoľvek významného nedodržania kapitálovej požiadavky na solventnosť počas obdobia, o ktorom sa podáva správa, aj keď následne dôjde k náprave, s vysvetlením pôvodu a následkov, ako aj akýchkoľvek prijatých nápravných opatrení.

2.   Opis uvedený v odseku 1 písm. e) bode i) zahŕňa analýzu každej podstatnej zmeny v porovnaní s predchádzajúcim obdobím podávania správ a vysvetlenie každého väčšieho rozdielu v súvislosti s hodnotou takýchto prvkov v účtovných závierkach, a krátky opis prevoditeľnosti kapitálu.

V uverejnení kapitálovej požiadavky na solventnosť uvedenej v odseku 1 písm. e) bode ii) sa oddelene uvedú suma vypočítaná v súlade s kapitolou VI oddielom 4 pododdielmi 2 a 3 a každé navýšenie kapitálu uložené v súlade s článkom 37 alebo vplyv špecifických parametrov, ktoré musí poisťovňa alebo zaisťovňa používať v súlade s článkom 110, spolu so stručnou informáciou o jeho zdôvodnení príslušným orgánom dohľadu.

Bez toho, aby bolo dotknuté akékoľvek uverejnenie, ktoré je povinné podľa akýchkoľvek iných zákonných alebo regulačných požiadaviek, však členské štáty môžu stanoviť, že napriek uverejneniu celkovej kapitálovej požiadavky na solventnosť uvedenej v odseku 1 písm. e) bode ii) navýšenie kapitálu alebo vplyv špecifických parametrov, ktoré musí poisťovňa alebo zaisťovňa používať v súlade s článkom 110, nie je potrebné zverejňovať samostatne počas prechodného obdobia, ktoré sa skončí najneskôr 31. októbra 2017.

Uverejnenie kapitálovej požiadavky na solventnosť je prípadne doplnené o informáciu, že jej konečná výška je ešte stále predmetom posudzovania orgánom dohľadu.

Článok 52

Informácie pre CEIOPS a jeho správy

1.   Členské štáty požadujú od orgánov dohľadu, aby CEIOPS každoročne poskytli tieto informácie:

a)

priemerné navýšenie kapitálu na jeden podnik a rozdelenie navýšení kapitálu uložených orgánom dohľadu počas predchádzajúceho roku, merané ako percento kapitálovej požiadavky na solventnosť, uvedené samostatne týmto spôsobom:

i)

za všetky poisťovne a zaisťovne;

ii)

za životné poisťovne;

iii)

za neživotné poisťovne;

iv)

za poisťovne vykonávajúce činnosti životného aj neživotného poistenia;

v)

za zaisťovne;

b)

v prípade každého uverejnenia stanoveného v písmene a), podiel navýšení kapitálu uložených podľa článku 37 ods. 1 písm. a), b) a c).

2.   CEIOPS každoročne uverejní tieto informácie:

a)

celkové rozdelenie navýšení kapitálu za všetky členské štáty spolu merané ako percento kapitálovej požiadavky na solventnosť, za každú z týchto kategórií:

i)

všetky poisťovne a zaisťovne;

ii)

životné poisťovne;

iii)

neživotné poisťovne;

iv)

poisťovne vykonávajúce činnosti životného aj neživotného poistenia;

v)

zaisťovne;

b)

samostatne za každý členský štát rozdelenie navýšení kapitálu merané ako percento kapitálovej požiadavky na solventnosť, pokrývajúce všetky poisťovne a zaisťovne v tomto členskom štáte;

c)

v prípade každého uverejnenia uvedeného v písmenách a) a b) podiel navýšení kapitálu uložených podľa článku 37 ods. 1 písm. a), b) a c).

3.   CEIOPS poskytne informácie uvedené v odseku 2 Európskemu parlamentu, Rade a Komisii spolu so správou uvádzajúcou stupeň konvergencie dohľadu medzi orgánmi dohľadu v rôznych členských štátoch, pokiaľ ide o používanie navýšenia kapitálu.

Článok 53

Správa o solventnosti a finančnom stave: platné zásady

1.   Orgány dohľadu povolia poisťovniam alebo zaisťovniam, aby neuverejnili informácie:

a)

ak by uverejnením takýchto informácií konkurenčné podniky získali významnú neoprávnenú výhodu;

b)

ak existujú také povinnosti voči poistníkom alebo iné vzťahy s protistranami, ktoré zaväzujú poisťovňu alebo zaisťovňu k zachovávaniu tajomstva alebo dôvernosti.

2.   Pokiaľ je neuverejnenie informácií povolené orgánom dohľadu, poisťovne a zaisťovne to uvedú vo svojej správe o solventnosti a finančnom stave a vysvetlia dôvody.

3.   Orgány dohľadu umožnia poisťovniam a zaisťovniam, aby použili informácie uverejnené podľa iných právnych alebo regulačných požiadaviek, alebo aby na ne uviedli odkazy do takej miery, v akej tieto uverejnené informácie zodpovedajú svojou povahou a rozsahom informáciám požadovaným podľa článku 51.

4.   Odseky 1 a 2 sa neuplatňujú na informácie uvedené v článku 51 ods. 1 písm. e).

Článok 54

Správa o solventnosti a finančnom stave: aktualizácia a dodatočné dobrovoľne poskytnuté informácie

1.   V prípade akéhokoľvek dôležitého vývoja, ktorý významným spôsobom ovplyvňuje relevantnosť informácií uverejnených v súlade s článkami 51 a 53, uverejnia poisťovne a zaisťovne náležité informácie o povahe a vplyvoch uvedeného dôležitého vývoja.

Na účely prvého pododseku sa za dôležitý vývoj považujú minimálne tieto prípady keď:

a)

sa zistí nedodržiavanie minimálnej kapitálovej požiadavky a orgány dohľadu buď usudzujú, že poisťovňa alebo zaisťovňa nebude schopná predložiť realistický krátkodobý finančný plán, alebo nedostanú tento plán do jedného mesiaca odo dňa zistenia takéhoto nedodržania;

b)

sa zistí významné nedodržiavanie kapitálovej požiadavky na solventnosť a orgány dohľadu nedostanú do dvoch mesiacov odo dňa zistenia takéhoto nedodržania realistický ozdravný plán.

Pokiaľ ide o písmeno a) druhého pododseku orgány dohľadu požadujú od príslušných poisťovní a zaisťovní, aby bezodkladne uverejnili sumu nedodržiavania spolu s vysvetlením jeho pôvodu a dôsledkov vrátane akýchkoľvek prijatých nápravných opatrení. Pokiaľ sa napriek krátkodobému finančnému plánu, ktorý sa pôvodne považoval za realistický, nevyriešilo nedodržanie minimálnej kapitálovej požiadavky do troch mesiacov od jeho zistenia, uverejní sa to na konci tohto obdobia spolu s vysvetlením jeho pôvodu a dôsledkov vrátane akýchkoľvek prijatých nápravných opatrení, ako aj akýchkoľvek ďalších plánovaných nápravných opatrení.

Pokiaľ ide o písmeno b) druhého pododseku orgány dohľadu požadujú od príslušných poisťovní a zaisťovní, aby bezodkladne uverejnili sumu nedodržiavania spolu s vysvetlením jeho pôvodu a dôsledkov vrátane akýchkoľvek prijatých nápravných opatrení. Pokiaľ sa napriek nápravnému plánu, ktorý sa pôvodne považoval za realistický, nevyriešilo zásadné nedodržanie kapitálovej požiadavky na solventnosť do šiestich mesiacov od jeho zistenia, uverejní sa to na konci tohto obdobia spolu s vysvetlením jeho pôvodu a dôsledkov vrátane akýchkoľvek prijatých nápravných opatrení, ako aj akýchkoľvek ďalších plánovaných nápravných opatrení.

2.   Poisťovne a zaisťovne môžu dobrovoľne uverejniť akúkoľvek informáciu alebo vysvetlenie v súvislosti so svojou solventnosťou a finančným stavom, pokiaľ sa už predtým nepožadovalo ich uverejnenie v súlade s článkami 51 a 53 a odsekom 1 tohto článku.

Článok 55

Správa o solventnosti a finančnom stave: koncepcia a schválenie

1.   Členské štáty požadujú od poisťovní a zaisťovní, aby zaviedli vhodné systémy a štruktúry s cieľom splniť požiadavky stanovené v článkoch 51 a 53 a v článku 54 ods. 1, a aby mali písomné koncepcie zabezpečujúce priebežnú primeranosť každej informácie uverejnenej v súlade s článkami 51, 53 a 54.

2.   Správa o solventnosti a finančnom stave podlieha schváleniu správneho orgánu, riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu poisťovne alebo zaisťovne a uverejní sa až po tomto schválení.

Článok 56

Správa o solventnosti a finančnom stave: vykonávacie opatrenia

Komisia prijme vykonávacie opatrenia, ktoré bližšie určujú informácie, ktoré sa musia uverejniť, a prostriedky, akými sa to má dosiahnuť.

Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 301 ods. 3

Oddiel 4

Kvalifikovaná účasť

Článok 57

Nadobúdanie účastí

1.   Členské štáty požadujú, aby každá fyzická alebo právnická osoba, alebo takéto osoby konajúce v zhode (ďalej len „navrhovaný nadobúdateľ“), ktoré sa rozhodli nadobudnúť, priamo alebo nepriamo, kvalifikovaný podiel v poisťovni alebo zaisťovni alebo ďalej zvýšiť, priamo alebo nepriamo, takýto kvalifikovaný podiel v poisťovni alebo zaisťovni, čím by pomer hlasovacích práv alebo základného imania, ktoré vlastnia, dosiahol alebo prekročil 20 %, 30 % alebo 50 %, alebo by sa poisťovňa alebo zaisťovňa stala jej dcérskym podnikom (ďalej len „navrhované nadobudnutie“), to najprv písomne oznámili orgánom dohľadu poisťovne alebo zaisťovne, v ktorej sa snažia nadobudnúť alebo zvýšiť kvalifikovaný podiel, a uviedli veľkosť zamýšľaného podielu a príslušné informácie, ako je uvedené v článku 59 ods. 4 Členské štáty nemusia uplatňovať prahovú hodnotu vo výške 30 %, ak v súlade s článkom 9 ods. 3 písm. a) smernice 2004/109/ES uplatňujú prahovú hodnotu vo výške jednej tretiny.

2.   Členské štáty požadujú, aby každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá sa rozhodla priamo alebo nepriamo vzdať kvalifikovaného podielu v poisťovni alebo zaisťovni, to najprv písomne oznámila orgánom dohľadu domovského členského štátu a uviedla veľkosť podielu uvedenej osoby, ktorého sa zamýšľa vzdať. Taká osoba tiež oznámi orgánom dohľadu, ak sa rozhodla znížiť svoj kvalifikovaný podiel tak, že by podiel hlasovacích práv alebo základného imania, ktorý vlastní, klesol pod 20 %, 30 % alebo 50 %, alebo tak, že by poisťovňa alebo zaisťovňa prestala byť dcérskou spoločnosťou uvedenej osoby. Členské štáty nemusia uplatňovať prahovú hodnotu vo výške 30 %, ak v súlade s článkom 9 ods. 3 písm. a) smernice 2004/109/ES uplatňujú prahovú hodnotu vo výške jednej tretiny.

Článok 58

Lehota na posúdenie

1.   Orgány dohľadu bezodkladne a v každom prípade do dvoch pracovných dní od doručenia oznámenia požadovaného podľa článku 57 ods. 1, ako aj po prípadnom následnom doručení informácií uvedených v odseku 2 navrhovanému nadobúdateľovi písomne potvrdia ich doručenie.

Orgány dohľadu majú maximálne 60 pracovných dní od dátumu písomného potvrdenia doručenia oznámenia a všetkých dokumentov požadovaných členským štátom, ktoré majú byť priložené k oznámeniu na základe zoznamu uvedeného v článku 59 ods. 4 (ďalej len „lehota na posúdenie“) na vykonanie posúdenia uvedeného v článku 59 ods. 1 (ďalej len „posúdenie“).

Orgány dohľadu informujú navrhovaného nadobúdateľa o dátume uplynutia lehoty na posúdenie pri potvrdzovaní doručenia oznámenia.

2.   Orgány dohľadu môžu, ak je to potrebné, počas lehoty na posúdenie, ale najneskôr do päťdesiateho pracovného dňa lehoty na posúdenie požiadať o ďalšie informácie, ktoré sú potrebné na ukončenie posúdenia. Táto žiadosť musí byť písomná a musí sa v nej uvádzať, o ktoré dodatočné potrebné informácie ide.

Na obdobie od dátumu žiadosti orgánov dohľadu o informácie do doručenia odpovede na ňu od navrhovaného nadobúdateľa sa lehota na posúdenie preruší. Prerušenie nesmie byť dlhšie ako 20 pracovných dní. Orgány dohľadu môžu požiadať o ďalšie doplnenie alebo spresnenie informácií, takáto žiadosť však nesmie viesť k prerušeniu lehoty na posúdenie.

3.   Orgány dohľadu môžu predĺžiť prerušenie uvedené v druhom pododseku odseku 2 až na 30 pracovných dní, ak navrhovaný nadobúdateľ:

a)

sídli alebo sa riadi právnymi predpismi mimo Spoločenstva; alebo

b)

je fyzickou alebo právnickou osobou, ktorá nepodlieha dohľadu na základe tejto smernice, smernice Rady 85/611/EHS z 20. decembra 1985 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (32), smernice 2004/39/ES alebo smernice 2006/48/ES.

4.   Ak sa orgány dohľadu rozhodnú po skončení posudzovania vyjadriť nesúhlas s navrhovaným nadobudnutím, do dvoch pracovných dní a pred uplynutím lehoty na posúdenie o tom písomne informujú navrhovaného nadobúdateľa a svoje rozhodnutie odôvodnia. Ak vnútroštátne právne predpisy neustanovujú inak, na žiadosť navrhovaného nadobúdateľa je možné sprístupniť verejnosti primerané odôvodnenie rozhodnutia. To nebráni členskému štátu, aby umožnil orgánu dohľadu zverejniť odôvodnenie bez žiadosti navrhovaného nadobúdateľa.

5.   Ak orgány dohľadu nevyjadria písomne nesúhlas s navrhovaným nadobudnutím v lehote na posúdenie, navrhované nadobudnutie sa považuje za schválené.

6.   Orgány dohľadu môžu stanoviť maximálnu lehotu na dokončenie navrhovaného nadobudnutia a prípadne ju predĺžiť.

7.   Členské štáty nestanovia požiadavky na oznamovanie priameho alebo nepriameho nadobudnutia hlasovacích práv alebo základného imania orgánom dohľadu a na schvaľovanie takéhoto nadobudnutia príslušnými orgánmi, ktoré sú prísnejšie ako požiadavky ustanovené touto smernicou.

8.   Komisia prijme vykonávacie opatrenia, ktorými sa upresňujú úpravy kritérií stanovených v článku 59 ods. 1 s cieľom zohľadniť budúci vývoj a zabezpečiť jednotné uplatňovanie článkov 57 až 63.

Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 301 ods. 3

Článok 59

Posúdenie

1.   Pri posudzovaní oznámenia ustanoveného v článku 57 ods. 1 a informácií uvedených v článku 58 ods. 2 orgány dohľadu v záujme zaručenia spoľahlivého a obozretného riadenia poisťovne alebo zaisťovne, v prípade ktorej sa nadobudnutie navrhuje, a so zreteľom na možný vplyv navrhovaného nadobúdateľa na poisťovňu alebo zaisťovňu zhodnotia vhodnosť navrhovaného nadobúdateľa a finančné zdravie navrhovaného nadobudnutia na základe týchto kritérií:

a)

dobré meno navrhovaného nadobúdateľa;

b)

dobré meno a skúsenosti osoby, ktorá bude riadiť činnosť poisťovne alebo zaisťovne v dôsledku navrhovaného nadobudnutia;

c)

pozitívna finančná situácia navrhovaného nadobúdateľa, najmä v súvislosti s druhom činnosti vykonávanej a plánovanej v poisťovni alebo zaisťovni, v ktorej sa nadobudnutie navrhuje;

d)

či poisťovňa alebo zaisťovňa bude schopná plniť požiadavky obozretného podnikania na základe tejto smernice a prípadne iných smerníc, najmä smernice 2002/87/ES, či bude schopná v ich plnení pokračovať, a najmä či skupina, ktorej súčasťou sa stane, má takú štruktúru, ktorá umožňuje vykonávať účinný dohľad, účinne vymieňať informácie medzi orgánmi dohľadu a určiť rozdelenie zodpovednosti medzi orgány dohľadu;

e)

či existujú primerané dôvody na podozrenie, že v súvislosti s navrhovaným nadobudnutím sa pácha alebo bolo spáchané pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu, alebo došlo k pokusu o pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu v zmysle článku 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES z 26. októbra 2005 o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých (33) peňazí a financovania terorizmu, alebo že navrhované nadobudnutie by mohlo zvýšiť riziko takéhoto konania.

2.   Orgány dohľadu môžu vzniesť námietky proti navrhovanému nadobudnutiu len vtedy, ak na to existujú dostatočné dôvody na základe kritérií uvedených v odseku 1 alebo ak informácie poskytnuté navrhovaným nadobúdateľom nie sú úplné.

3.   Členské štáty neuložia žiadne predchádzajúce podmienky v súvislosti s výškou podielu, ktorý musí byť nadobudnutý, ani neumožnia orgánom dohľadu skúmať navrhnuté nadobudnutie z hľadiska ekonomických potrieb trhu.

4.   Členské štáty zverejnia zoznam s informáciami, ktoré sú potrebné na vykonanie posúdenia a ktoré sa musia orgánom dohľadu poskytnúť zároveň s oznámením uvedeným v článku 57 ods. 1 Požadované informácie musia byť primerané a musia zodpovedať povahe navrhovaného nadobúdateľa a navrhovaného nadobudnutia. Členské štáty nesmú vyžadovať informácie, ktoré pre obozretné posudzovanie nie sú relevantné.

5.   Bez ohľadu na článok 58 ods. 1, 2 a 3, ak sa príslušnému orgánu oznámili dva alebo viac návrhov na nadobudnutie alebo zvýšenie kvalifikovaných podielov v tej istej poisťovni alebo zaisťovni, tento orgán dohľadu bude so všetkými navrhovanými nadobúdateľmi zaobchádzať nediskriminačným spôsobom.

Článok 60

Nadobudnutia regulovanými finančnými spoločnosťami

1.   Pri vykonávaní posudzovania sa dotknuté orgány dohľadu navzájom radia, ak je navrhovaný nadobúdateľ jedným z týchto subjektov:

a)

úverová inštitúcia, poisťovňa alebo zaisťovňa, investičná spoločnosť alebo správcovská spoločnosť v zmysle článku 1a bodu 2 smernice 85/611/EHS (ďalej len „správcovská spoločnosť PKIPCP“) povolená v inom členskom štáte alebo v inom sektore, ako sú tie, v prípade ktorých sa nadobudnutie navrhuje;

b)

materská spoločnosť úverovej inštitúcie, poisťovne alebo zaisťovne, investičnej spoločnosti alebo správcovskej spoločnosti PKIPCP s povolením v inom členskom štáte alebo v inom sektore, ako sú tie, v prípade ktorých sa nadobudnutie navrhuje, alebo

c)

fyzická osoba alebo právnická osoba kontrolujúca úverovú inštitúciu, poisťovňu alebo zaisťovňu, investičnú spoločnosť alebo správcovskú spoločnosť PKIPCP s povolením v inom členskom štáte alebo v inom sektore, ako sú tie, v prípade ktorých sa nadobudnutie navrhuje.

2.   Orgány dohľadu si bez zbytočného odkladu navzájom poskytnú akékoľvek informácie, ktoré sú dôležité alebo relevantné pre posudzovanie. V tejto súvislosti si orgány dohľadu na žiadosť navzájom oznámia všetky relevantné informácie a z vlastnej iniciatívy oznámia všetky dôležité informácie. V rozhodnutí orgánu dohľadu, ktorý udelil povolenie poisťovni alebo zaisťovni, v prípade ktorej sa nadobudnutie navrhuje, sa uvedú všetky názory alebo výhrady orgánu dohľadu zodpovedného za navrhovaného nadobúdateľa.

Článok 61

Informácie postupované poisťovňou alebo zaisťovňou orgánu dohľadu

Keď sa poisťovňa alebo zaisťovňa dozvie o nadobudnutiach alebo likvidáciách účastí na jej základnom imaní, ktoré spôsobia, že tieto účasti prekročia alebo poklesnú pod jednu z hraníc uvedených v článku 57 a článku 58 ods. 1 až 7, informuje o nich orgán dohľadu svojho domovského členského štátu.

Poisťovňa alebo zaisťovňa najmenej raz ročne informuje orgán dohľadu jej domovského členského štátu o menách akcionárov a spoločníkov vlastniacich kvalifikované účasti a o výške týchto účastí, uvedených napríklad v informáciách prijímaných na valných zhromaždeniach akcionárov alebo spoločníkov, alebo ktoré vyplývajú z dodržiavania právnych predpisov týkajúcich sa spoločností kótovaných na burze cenných papierov.

Článok 62

Kvalifikované účasti, právomoci orgánu dohľadu

Členské štáty v prípadoch, ak vplyv uplatňovaný osobami uvedenými v článku 57 je pravdepodobne v neprospech spoľahlivého a obozretného riadenia poisťovne alebo zaisťovne, budú vyžadovať, aby orgán dohľadu domovského členského štátu toho podniku, v ktorom sa účasť zamýšľa alebo sa navyšuje vykonali príslušné opatrenia na ukončenie tejto situácie. Týmito opatreniami môže byť napríklad súdny príkaz, sankcie proti členom predstavenstva a manažérom, alebo pozastavenie výkonu hlasovacích práv spojených s akciami v držbe príslušných akcionárov alebo spoločníkov.

Podobné opatrenia sa uplatnia voči fyzickým osobám alebo právnickým osobám, ktoré nesplnia oznamovaciu povinnosť uvedenú v článku 57.

Ak sa účasť nadobudne napriek nesúhlasu orgánov dohľadu, členský štát bez ohľadu na akékoľvek ďalšie sankcie, ktoré treba prijať, zabezpečí:

1.

pozastavenie uplatňovania zodpovedajúcich hlasovacích práv; alebo

2.

neplatnosť všetkých uplatnených hlasov alebo zabezpečí, aby bolo možné vyhlásiť ich za neplatné.

Článok 63

Hlasovacie práva

Na účely tohto oddielu sa zohľadnia hlasovacie práva uvedené v článkoch 9 a 10 smernice 2004/109/ES, ako aj podmienky týkajúce sa ich spojenia ustanovené v článku 12 ods. 4 a 5 uvedenej smernice.

Členské štáty nezohľadnia hlasovacie práva alebo podiely, ktoré investičné spoločnosti alebo úverové inštitúcie môžu držať ako výsledok upisovania finančných nástrojov a/alebo umiestňovania finančných nástrojov na základe pevného záväzku, ako sa uvádza v prílohe I oddiele A bode 6 k smernici 2004/39/ES, za predpokladu, že tieto práva sa na jednej strane nevykonávajú alebo inak nevyužívajú na zasahovanie do riadenia emitenta a na druhej strane sa ich investičné spoločnosti alebo úverové inštitúcie zbavia do jedného roka po ich nadobudnutí.

Oddiel 5

Služobné tajomstvo, výmena informácií a podpora konvergencie v oblasti dohľadu

Článok 64

Mlčanlivosť

Členské štáty zabezpečia, aby všetky osoby, ktoré pracujú alebo pracovali pre orgány dohľadu, ako aj audítori a znalci konajúci v mene týchto orgánov, boli viazaní mlčanlivosťou.

Bez toho, aby boli dotknuté prípady upravené trestným právom, akékoľvek dôverné informácie získané týmito osobami počas výkonu ich úloh sa nesprístupnia žiadnej osobe ani orgánu, okrem súhrnnej alebo zovšeobecnenej formy, z ktorej nemožno identifikovať jednotlivé poisťovne a zaisťovne.

Ak sa však v poisťovni alebo zaisťovni vyhlási konkurz alebo nútená likvidácia, dôverné informácie, ktoré sa netýkajú tretích strán zapojených do pokusov zachrániť takýto podnik, možno sprístupniť v občianskoprávnom alebo obchodnom konaní.

Článok 65

Výmena informácií medzi orgánmi dohľadu členských štátov

Článok 64 nebráni výmene informácií medzi orgánmi dohľadu rôznych členských štátov. Na tieto informácie sa vzťahujú podmienky povinnosti mlčanlivosti uvedené v článku 64.

článok 66

Dohody o spolupráci s tretími krajinami

Členské štáty môžu uzatvárať dohody upravujúce výmenu informácií s orgánmi dohľadu tretích krajín alebo s orgánmi alebo inštitúciami tretích krajín v zmysle vymedzenia v článku 68 ods. 1 a 2, len ak informácie, ktoré sa majú poskytnúť, podliehajú zárukám služobného tajomstva, ktoré sú rovnocenné aspoň zárukám uvedeným v tomto oddiele. Táto výmena informácií musí byť určená na plnenie úlohy dohľadu týchto orgánov alebo inštitúcií.

Ak informácie, ktoré má členský štát poskytnúť tretej krajine, pochádzajú z iného členského štátu, nesprístupnia sa bez výslovného súhlasu orgánu dohľadu tohto členského štátu a podľa potreby len na účely, na ktoré uvedený orgán poskytol svoj súhlas.

Článok 67

Použitie dôverných informácií

Orgány dohľadu, ktoré prijímajú dôverné informácie podľa článkov 64 alebo 65, ich môžu použiť len v rámci plnenia svojich povinností a na tieto účely:

1.

kontrolovať plnenie podmienok upravujúcich začatie poisťovacej alebo zaisťovacej činnosti a zabezpečiť monitorovanie výkonu tejto činnosti, najmä v súvislosti s monitorovaním technických rezerv, kapitálovou požiadavkou na solventnosť, minimálnou kapitálovou požiadavkou, a systémom správy a riadenia;

2.

ukladať sankcie;

3.

v správnom konaní o odvolaní proti rozhodnutiam orgánu dohľadu;

4.

v súdnych sporoch podľa tejto smernice.

Článok 68

Výmena informácií s inými orgánmi

1.   Články 64 a 67 nebránia žiadnej z týchto situácií:

a)

výmene informácií medzi viacerými orgánmi dohľadu v rovnakom členskom štáte pri výkone ich funkcií dohľadu;

b)

výmene informácií pri výkone ich funkcií dohľadu medzi orgánmi dohľadu a ktorýmkoľvek z týchto orgánov, ktoré sa nachádzajú v tom istom členskom štáte:

i)

orgánmi príslušnými na dohľad nad úverovými inštitúciami a ďalšími finančnými inštitúciami a orgánmi príslušnými na dohľad nad finančnými trhmi;

ii)

orgánmi zapojenými do likvidácie a konkurzu poisťovní alebo zaisťovní a do ďalších podobných konaní;

iii)

osobami zodpovednými za vykonávanie zákonných auditov účtovníctva poisťovní, zaisťovní a iných finančných inštitúcií;

c)

sprístupneniu informácií potrebných na plnenie povinností orgánom, ktoré spravujú nútené likvidačné konanie alebo garančné fondy.

Výmena informácií uvedená v písmenách b) a c) sa môže uskutočniť aj medzi rôznymi členskými štátmi.

Na informácie prijaté týmito orgánmi, inštitúciami a osobami sa vzťahuje povinnosť mlčanlivosti stanovená v článku 64.

2.   Ustanovenia článkov 64 až 67 nebránia členským štátom, aby povolili výmenu informácií medzi orgánmi dohľadu a ktorýmkoľvek z týchto subjektov:

a)

orgánmi príslušnými na kontrolu nad subjektmi zapojenými do likvidácie a konkurzu poisťovní, zaisťovní a do ďalších podobných konaní;

b)

orgánmi príslušnými na kontrolu nad osobami poverenými výkonom zákonných auditov účtovníctva poisťovní, zaisťovní, úverových inštitúcií, investičných spoločností a ďalších finančných inštitúcií;

c)

zodpovednými aktuármi poisťovní alebo zaisťovní vykonávajúcimi dozor nad týmito podnikmi a orgánmi príslušnými na kontrolu nad týmito aktuármi.

Členské štáty, ktoré uplatňujú prvý pododsek, vyžadujú splnenie aspoň týchto podmienok:

a)

informácia musí byť určená na účel vykonávania dohľadu alebo dozoru uvedeného v prvom pododseku;

b)

na prijaté informácie sa musí vzťahovať povinnosť mlčanlivosti ustanovená v článku 64;

c)

ak informácie pochádzajú z iného členského štátu, môžu byť sprístupnené iba s výslovným súhlasom orgánu dohľadu, od ktorého informácia pochádza, a podľa potreby výhradne na účely, na ktoré tento orgán poskytol svoj súhlas.

Členské štáty oznámia Komisii a ostatným členským štátom názvy orgánov, osôb a inštitúcií, ktoré môžu prijímať informácie podľa prvého a druhého pododseku.

3.   Ustanovenia článkov 64 až 67 nebránia členským štátom, aby s cieľom posilniť stabilitu finančného systému a jeho integritu povolili výmenu informácií medzi orgánmi dohľadu a orgánmi alebo inštitúciami príslušnými na zisťovanie a vyšetrovanie porušení obchodného práva.

Členské štáty, ktoré uplatňujú prvý pododsek, ako minimum vyžadujú splnenie týchto podmienok:

a)

informácie musia byť určené na účely zisťovania a vyšetrovania ako sa uvádza v prvom pododseku;

b)

na prijaté informácie sa musí vzťahovať povinnosť mlčanlivosti ustanovená v článku 64;

c)

ak informácie pochádzajú z iného členského štátu, môžu byť sprístupnené iba s výslovným súhlasom orgánu dohľadu, od ktorého informácia pochádza, a podľa potreby výhradne na účely, na ktoré tento orgán poskytol svoj súhlas.

Ak v členskom štáte orgány alebo inštitúcie uvedené v prvom pododseku vykonávajú svoje úlohy zisťovania alebo vyšetrovania s pomocou osôb, ktoré sú vymenované na tieto účely s ohľadom na ich osobitnú odbornú spôsobilosť a nie sú zamestnané vo verejnom sektore, možnosť výmeny informácií upravenú v prvom pododseku možno rozšíriť na tieto osoby podľa podmienok stanovených v druhom pododseku.

Na účely vykonávania písmena c) druhého pododseku orgány alebo inštitúcie uvedené v prvom pododseku oznámia orgánu dohľadu, od ktorého informácia pochádza, mená a presnú zodpovednosť osôb, ktorým ich treba zaslať.

4.   Členské štáty oznámia Komisii a ostatným členským štátom názvy orgánov, osôb alebo inštitúcií, ktoré môžu prijímať informácie podľa odseku 3.

článok 69

Sprístupňovanie informácií orgánom štátnej správy zodpovedným za finančné právne predpisy

Ustanovenia článkov 64 a 67 nebránia členským štátom, aby podľa ustanovení zákonov povolili sprístupnenie určitých informácií iným orgánom ich ústrednej štátnej správy zodpovedným za právne predpisy o dohľade nad úverovými inštitúciami, finančnými inštitúciami, investičnými spoločnosťami a poisťovňami a zaisťovňami, a inšpektorom konajúcim v mene týchto orgánov.

Takéto sprístupnenie sa vykoná len v prípade potreby z dôvodov dohľadu nad obozretným podnikaním. Členské štáty však stanovia, že informácie prijaté podľa článku 65 a článku 68 ods. 1 a informácie získané prostredníctvom overenia na mieste uvedeného v článku 32 možno sprístupniť len s výslovným súhlasom orgánu dohľadu, od ktorého informácia pochádza, alebo orgánu dohľadu členského štátu, v ktorom sa vykonávalo overenie na mieste.

Článok 70

Zasielanie informácií centrálnym bankám a menovým orgánom

Bez toho, aby bol dotknutý tento oddiel, orgán dohľadu môže týmto subjektom zasielať informácie určené na plnenie ich úloh:

1.

centrálnym bankám a iným inštitúciám s podobnou funkciou v ich postavení ako menové orgány;

2.

podľa potreby ďalším orgánom verejnej moci, príslušným na dohľad nad platobnými systémami.

Tieto orgány alebo inštitúcie môžu tiež oznámiť orgánom dohľadu také informácie, ktoré môžu potrebovať na účely článku 67. Na informácie prijaté v tejto súvislosti sa vzťahujú ustanovenia o mlčanlivosti tohto oddielu.

Článok 71

Konvergencia v oblasti dohľadu

1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa v mandátoch orgánov dohľadu vhodným spôsobom prihliadalo na rozmer Európskej únie.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu pri výkone svojich úloh zohľadňovali zbližovanie v oblasti nástrojov dohľadu a postupov dohľadu pri uplatňovaní zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení prijatých na základe tejto smernice. Na uvedený účel členské štáty zabezpečia, aby sa orgány dohľadu zúčastňovali na činnostiach CEIOPS podľa rozhodnutia 2009/79/ES a náležite zohľadňovali usmernenia a odporúčania tohto výboru uvedené v odseku 3 tohto článku.

3.   CEIOPS poskytuje v prípade potreby právne nezáväzné usmernenia a odporúčania týkajúce sa ustanovení tejto smernice a jej vykonávacích opatrení s cieľom posilniť zbližovanie postupov dohľadu. Okrem toho CEIOPS pravidelne a najmenej každé dva roky podáva správy o pokroku dosiahnutom v oblasti zbližovania dohľadu v rámci Spoločenstva Európskemu parlamentu, Rade a Komisii.

Oddiel 6

Povinnosti audítorov

Článok 72

Povinnosti audítorov

1.   Členské štáty ako minimum stanovia, že osoby oprávnené v zmysle ôsmej smernice Rady 84/253/EHS z 10. apríla 1984 o požiadavkách kladených na osoby oprávnené vykonávať povinný audit účtovných dokladov, vychádzajúcej z článku 54 ods. 3 písm. g) zmluvy (34), ktoré vykonávajú v poisťovni alebo zaisťovni zákonný audit uvedený v článku 51 smernice 78/660/EHS, článku 37 smernice 83/349/EHS alebo článku 31 smernice 85/611/EHS alebo akúkoľvek inú zákonom uloženú úlohu, sú povinné okamžite oznámiť orgánom dohľadu akúkoľvek skutočnosť alebo rozhodnutie týkajúce sa tohto podniku, o ktorých sa dozvedeli pri výkone tejto úlohy a ktoré by mohli alternatívne spôsobiť:

a)

závažné porušenie zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení, ktoré stanovujú podmienky upravujúce povoľovanie alebo ktoré špecificky upravujú vykonávanie činností poisťovní a zaisťovní;

b)

narušiť pokračovanie činnosti poisťovne alebo zaisťovne;

c)

odmietnutie osvedčenia účtovných závierok alebo k vyjadreniu výhrad;.

d)

nedodržiavanie kapitálovej požiadavky na solventnosť; alebo

e)

nedodržiavanie minimálnej kapitálovej požiadavky.

Osoby uvedené v prvom pododseku tiež oznámia akékoľvek skutočnosti alebo rozhodnutia, o ktorých sa dozvedia počas vykonávania úlohy uvedenej v prvom pododseku v podniku, ktorý má úzke väzby vyplývajúce z kontrolného vzťahu s poisťovňou alebo zaisťovňou, v ktorej vykonávajú túto úlohu.

2.   Poskytnutie akejkoľvek skutočnosti alebo rozhodnutia uvedeného v odseku 1 orgánom dohľadu v dobrej viere osobami oprávnenými v zmysle smernice 84/253/EHS nepredstavuje porušenie žiadneho obmedzenia v poskytovaní informácií stanoveného zmluvou alebo akýmkoľvek právnym predpisom alebo správnym opatrením a neznamená žiadnu zodpovednosť akéhokoľvek druhu takýchto osôb.

KAPITOLA V

Vykonávanie činnosti životného a neživotného poistenia

Článok 73

Výkon činnosti životného a neživotného poistenia

1.   Poisťovňa nemôže byť súčasne oprávnená vykonávať činnosti životného a neživotného poistenia.

2.   Odchylne od odseku 1 členské štáty môžu stanoviť, že:

a)

podniky oprávnené vykonávať činnosti životného poistenia môžu získať oprávnenie na činnosti neživotného poistenia na riziká uvedené v odvetví 1 a 2 v časti A prílohy I;

b)

podniky oprávnené výlučne na riziká uvedené v odvetví 1 a 2 v časti A prílohy I môžu získať oprávnenie na vykonávanie činnosti životného poistenia.

Každá činnosť sa však spravuje samostatne v súlade s článkom 74.

3.   Členské štáty môžu zabezpečiť, aby podniky uvedené v odseku 2 dosiahli súlad s účtovnými pravidlami upravujúcimi životné poisťovne pre všetky svoje činnosti. Do dosiahnutia koordinácie v tomto smere členské štáty môžu tiež stanoviť, že v súvislosti s pravidlami o likvidácii činnosti týkajúce sa rizík uvedených v odvetví 1 a 2 v časti A prílohy I vykonávaných týmito podnikmi sa spravujú pravidlami platnými pre činnosti životného poistenia.

4.   Keď má neživotná poisťovňa finančné, obchodné alebo administratívne spojenia so životnou poisťovňou, orgány dohľadu domovských členských štátov zabezpečia, aby účtovné závierky dotknutých podnikov neboli skreslené zmluvami medzi týmito spoločnosťami alebo akýmkoľvek dojednaním, ktoré by mohlo ovplyvniť rozdelenie nákladov a výnosov.

5.   Podniky, ktoré k týmto dátumom súčasne vykonávali činnosti životného aj neživotného poistenia zahrnuté do tejto smernice, môžu naďalej vykonávať tieto činnosti súčasne za predpokladu, že každá činnosť je samostatne spravovaná v súlade s článkom 74:

a)

k 1. januáru 1981 pre podniky oprávnené v Grécku;

b)

k 1. januáru 1986 pre podniky oprávnené v Španielsku a Portugalsku;

c)

k 1. januáru 1995 pre podniky oprávnené v Rakúsku, Fínsku a Švédsku;

d)

k 1. máju 2004 pre podniky oprávnené v Českej republike, Estónsku, na Cypre, v Lotyšsku, Litve, Maďarsku, na Malte, v Poľsku, na Slovensku a v Slovinsku;

e)

k 1. januáru 2007 pre podniky oprávnené v Bulharsku a Rumunsku;

f)

k 15. marcu 1979 pre všetky ostatné podniky.

Domovský členský štát môže vyžadovať od poisťovní, aby počas obdobia, ktoré stanoví tento členský štát, prestali so súčasným výkonom činností životného a neživotného poistenia, ktoré vykonávali k dátumom uvedeným v prvom pododseku.

Článok 74

Oddelenie správy životného a neživotného poistenia

1.   Samostatná správa uvedená v článku 73 sa organizuje takým spôsobom, aby činnosť životného poistenia bola oddelená od činnosti neživotného poistenia.

Záujmy poistníkov v životnom a neživotnom poistení nemôžu byť poškodené, a najmä výnosy zo životného poistenia musia byť v prospech poistníkov so životnou poistkou, akoby životná poisťovňa vykonávala len činnosti životného poistenia.

2.   Bez toho, aby boli dotknuté články 100 a 128, poisťovne uvedené v článku 73 ods. 2 a ods. 5 vypočítajú:

a)

hypotetickú minimálnu kapitálovú požiadavku vzťahujúcu sa na ich činnosť životného poistenia alebo zaistenia, ktorá sa vypočíta, akoby príslušné podniky vykonávali iba túto činnosť, na základe oddelených účtovných závierok uvedených v odseku 6; a

b)

hypotetickú minimálnu kapitálovú požiadavku vzťahujúcu sa na ich činnosť neživotného poistenia alebo zaistenia, ktorá sa vypočíta, akoby príslušné podniky vykonávali iba túto činnosť, na základe oddelených účtovných závierok uvedených v odseku 6.

3.   Poisťovne uvedené v článku 73 ods. 2 a 5 kryjú prostredníctvom zodpovedajúcej výšky položiek použiteľných základných vlastných zdrojov aspoň:

a)

hypotetickú minimálnu kapitálovú požiadavku, vzťahujúcu sa na činnosti životného poistenia alebo zaistenia;

b)

hypotetickú minimálnu kapitálovú požiadavku, vzťahujúcu sa na činnosti neživotného poistenia alebo zaistenia.

Minimálne finančné záväzky uvedené v prvom pododseku v súvislosti s činnosťou životného a neživotného poistenia nemôžu byť na ťarchu inej činnosti.

4.   Pokým sú minimálne finančné záväzky uvedené v odseku 3 plnené a za predpokladu, že orgán dohľadu je informovaný, podnik môže používať na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť uvedenej v článku 100 explicitne uvedené položky použiteľných vlastných zdrojov, ktoré sú ešte k dispozícii pre jednu alebo druhú činnosť.

5.   Orgány dohľadu analyzujú výsledky činností životného aj neživotného poistenia s cieľom zabezpečiť splnenie požiadaviek v súlade s odsekmi 1 až 4.

6.   Účtovné závierky sa budú pripravovať tak, aby sa oddelene vykázali zdroje životného poistenia a neživotného poistenia. Celkové výnosy, najmä poistné, platby zaisťovateľov a príjmy z investícií, a náklady, najmä výplaty poistných plnení, tvorba technických rezerv, platby zaisťovateľov a prevádzkové náklady v súvislosti s poisťovacou činnosťou, sa rozčlenia podľa svojho pôvodu. Položky spoločné pre obe činnosti sa zaúčtujú podľa metód rozdelenia, ktoré akceptuje orgán dohľadu.

Poisťovne na základe účtovných závierok vypracujú výkaz, v ktorom sa jasne identifikujú položky použiteľných základných vlastných zdrojov kryjúce každú hypotetickú minimálnu kapitálovú požiadavku uvedenú v odseku 2 v súlade s článkom 98 ods. 4

7.   Ak výška položiek použiteľných základných vlastných zdrojov v súvislosti s jednou z týchto činností nie je dostatočná na krytie minimálnych finančných požiadaviek uvedených v prvom pododseku odseku 3, orgány dohľadu použijú pre činnosť s nedostatočnou výškou použiteľných základných vlastných zdrojov opatrenia upravené v tejto smernici, bez ohľadu na výsledky v druhej činnosti.

Odchylne od druhého pododseku odseku 3 tieto opatrenia môžu zahŕňať povolenie prevodu explicitne uvedených položiek použiteľných základných vlastných zdrojov z jednej činnosti do druhej.

KAPITOLA VI

Pravidlá týkajúce sa oceňovania aktív a záväzkov, technických rezerv, vlastných zdrojov, kapitálovej požiadavky na solventnosť, minimálnej kapitálovej požiadavky a investičné pravidlá

Oddiel 1

Oceňovanie aktív a záväzkov

Článok 75

Oceňovanie aktív a záväzkov

1.   Členské štáty zabezpečia, pokiaľ nie je uvedené inak, aby poisťovne a zaisťovne ocenili aktíva a záväzkov týmto spôsobom:

a)

aktíva sa ocenia na sumu, za ktorú by sa mohli vymieňať v nezávislej transakcii medzi informovanými dobrovoľne súhlasiacimi zúčastnenými stranami;

b)

záväzky sa ocenia na sumu, za ktorú by sa mohli previesť alebo vysporiadať v nezávislej transakcii medzi informovanými dobrovoľne súhlasiacimi zúčastnenými stranami.

Pri oceňovaní záväzkov podľa písm. b) sa nevykoná žiadna úprava s cieľom zohľadniť vlastný kreditný rating poisťovne alebo zaisťovne.

2.   Komisia prijme vykonávacie opatrenia na účely stanovenia metód a predpokladov, ktoré sa použijú pri oceňovaní aktív a záväzkov, ako sa ustanovuje v odseku 1.

Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 301 ods. 3

Oddiel 2

Pravidlá týkajúce sa technických rezerv

Článok 76

Všeobecné ustanovenia

1.   Členské štáty zabezpečia, aby poisťovne a zaisťovne tvorili technické rezervy so zreteľom na všetky svoje poistné a zaistné záväzky voči poistníkom a príjemcom plnení z poistných alebo zaistných zmlúv.

2.   Hodnota technických rezerv zodpovedá súčasnej hodnote, ktorú by poisťovňa alebo zaisťovňa musela zaplatiť, ak by svoje poistné a zaistné záväzky okamžite previedla na inú poisťovňu alebo zaisťovňu.

3.   Pri výpočte technických rezerv sa využívajú a zohľadňujú informácie získané z finančných trhov a všeobecne dostupné údaje o poistných rizikách (súlad s trhom).

4.   Technické rezervy sa vypočítajú obozretným, spoľahlivým a objektívnym spôsobom.

5.   Výpočet technických rezerv sa vykoná v súlade s článkami 77 až 82 a článkom 86 podľa zásad stanovených v odsekoch 2, 3 a 4 a so zreteľom na zásady stanovené v článku 75 ods. 1

Článok 77

Výpočet technických rezerv

1.   Hodnota technických rezerv sa rovná súčtu najlepšieho odhadu a rizikovej marže, ako sa ustanovuje v odsekoch 2 a 3.

2.   Najlepší odhad zodpovedá pravdepodobnosťou váženému priemeru budúcich peňažných tokov so zreteľom na časovú hodnotu peňazí (očakávaná súčasná hodnota budúcich peňažných tokov) za použitia príslušnej časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej sadzby.

Výpočet najlepšieho odhadu je založený na aktuálnych a vierohodných informáciách, ako aj na realistických predpokladoch a uskutoční sa za použitia primeraných, použiteľných a relevantných poistno-matematických a štatistických metód.

Predpokladaný vývoj peňažných tokov použitý pri výpočte najlepšieho odhadu zohľadňuje všetky prírastky a úbytky peňažných prostriedkov súvisiace s vysporiadaním poistných a zaistných záväzkov po dobu ich trvania.

Najlepší odhad sa vypočíta ako brutto hodnota bez odpočítania hodnôt pohľadávok zo zaistných zmlúv a účelovo vytvorených subjektov. Tieto hodnoty sa vypočítajú samostatne v súlade s článkom 81.

3.   Výška rizikovej marže musí zabezpečiť, aby sa hodnota technických rezerv rovnala sume, ktorú budú poisťovne a zaisťovne pravdepodobne vyžadovať na účely prevzatia a plnenia poistných a zaistných záväzkov.

4.   Poisťovne a zaisťovne ocenia najlepší odhad a rizikovú maržu samostatne.

Avšak v prípade, že budúce peňažné toky spojené s poistnými alebo zaistnými záväzkami možno spoľahlivo replikovať prostredníctvom finančných nástrojov, pre ktoré je možné zistiť spoľahlivú trhovú hodnotu, hodnota technických rezerv spojených s týmito budúcimi peňažnými tokmi sa určí na základe trhovej hodnoty týchto finančných nástrojov. V tomto prípade sa nepožaduje samostatný výpočet najlepšieho odhadu a rizikovej marže.

5.   Pokiaľ poisťovne a zaisťovne ocenia najlepší odhad a rizikovú maržu samostatne, riziková marža sa vypočíta prostredníctvom určenia nákladov na obstaranie použiteľných vlastných zdrojov, ktoré sa rovnajú kapitálovej požiadavke na solventnosť nevyhnutnej na podporu poistných a zaistných záväzkov po dobu ich trvania.

Sadzba použitá na stanovenie nákladov na obstaranie použiteľných vlastných zdrojov (miera nákladov na kapitál) je rovnaká pre všetky poisťovne a zaisťovne a pravidelne sa prehodnocuje.

Použitá miera nákladov na kapitál sa rovná dodatočnej sadzbe presahujúcej úroveň príslušnej bezrizikovej úrokovej sadzby, ktorú by zaplatila poisťovňa a zaisťovňa, ktorá má v držbe použiteľné vlastné zdroje, ako sa ustanovuje v oddiele 3, rovnajúce sa kapitálovej požiadavke na solventnosť a potrebné na zabezpečenie poisťovacích a zaisťovacích záväzkov počas ich trvania.

Článok 78

Ďalšie položky, ktoré sa musia zohľadniť pri výpočte technických rezerv

Poisťovne a zaisťovne zohľadnia pri výpočte technických rezerv okrem ustanovení článku 77 aj tieto položky:

1.

všetky náklady, ktoré vzniknú pri plnení poistných a zaistných záväzkov;

2.

infláciu vrátane inflácie nákladov a inflácie poistných nárokov;

3.

všetky platby poistníkom a príjemcom plnení vrátane budúcich dobrovoľných bonusov, ktoré poisťovne a zaisťovne plánujú udeliť, bez ohľadu na to, či sú uvedené platby zmluvne garantované, pokiaľ tieto platby nespadajú pod pôsobnosť článku 91 ods. 2

Článok 79

Ocenenie finančných garancií a zmluvných opcií začlenených do poistných a zaistných zmlúv

Poisťovne a zaisťovne zohľadnia pri výpočte technických rezerv aj hodnotu finančných garancií a akýchkoľvek zmluvných opcií začlenených do poistných a zaistných zmlúv.

Akýkoľvek predpoklad pripravený poisťovňou a zaisťovňou týkajúci sa pravdepodobnosti, že poistníci využijú zmluvné opcie vrátane odstúpenia od zmluvy a výplaty odkupnej hodnoty, musí byť realistický a musí vychádzať zo súčasných vierohodných informácií. V predpokladoch sa zohľadnia, či už explicitne alebo implicitne, vplyvy, ktoré môžu mať budúce zmeny podmienok finančného a nefinančného charakteru na využitie týchto opcií.

Článok 80

Segmentácia

Pri výpočte technických rezerv rozčlenia poisťovne a zaisťovne svoje poistné a zaistné záväzky do homogénnych rizikových skupín a minimálne podľa skupín činnosti.

Článok 81

Pohľadávky vyplývajúce z poistných a zaistných zmlúv a účelovo vytvorených subjektov

Poisťovne a zaisťovne dodržiavajú pri výpočte pohľadávok vyplývajúcich zo zaistných zmlúv a účelovo vytvorených subjektov ustanovenia článkov 76 až 80.

Poisťovne a zaisťovne zohľadnia pri výpočte pohľadávok vyplývajúcich zo zaistných zmlúv a účelovo vytvorených subjektov časové rozdiely medzi splatnosťou pohľadávok a priamymi platbami.

Výsledok tohto výpočtu sa upraví tak, aby zohľadňoval očakávané straty z dôvodu zlyhania protistrany. Táto úprava je založená na hodnotení pravdepodobnosti zlyhania protistrany a na priemernej strate vyplývajúcej z tohto zlyhania (strata v prípade zlyhania).

Článok 82

Kvalita údajov a uplatňovanie aproximácií vrátane prístupu pri technických rezervách po jednotlivých poistných zmluvách

Členské štáty zabezpečia, aby poisťovne a zaisťovne zaviedli vnútorné procesy a postupy s cieľom zabezpečiť vhodnosť, úplnosť a presnosť údajov použitých pri výpočte svojich technických rezerv.

Ak poisťovne a zaisťovne za špecifických podmienok nemajú dostatočné údaje príslušnej kvality, aby na skupinu alebo podskupinu svojich poistných a zaistných záväzkov, alebo pohľadávok vyplývajúcich zo zaistných zmlúv a účelovo vytvorených subjektov uplatnili spoľahlivé poistno-matematické metódy, môžu sa na účely výpočtu najlepšieho odhadu použiť vhodné aproximácie vrátane prístupu po jednotlivých poistných zmluvách.

Článok 83

Porovnanie so skúsenosťami

Poisťovne a zaisťovne zavedú procesy a postupy, ktorými zabezpečia, aby sa najlepší odhad a predpoklady použité pri výpočte najlepšieho odhadu, pravidelne porovnávali so skúsenosťami.

Pokiaľ sa porovnaním odhalia systematické odchýlky medzi skúsenosťami a výpočtami najlepšieho odhadu poisťovne alebo zaisťovne, príslušné podniky vykonajú primerané úpravy použitých poistno-matematických metód a/alebo použitých predpokladov.

Článok 84

Primeranosť hodnoty technických rezerv

Poisťovne a zaisťovne preukážu na žiadosť orgánov dohľadu primeranosť hodnoty technických rezerv, ako aj použiteľnosť a relevantnosť použitých metód, a vhodnosť použitých štatistických údajov.

Článok 85

Navýšenie technických rezerv

Pokiaľ výpočet technických rezerv poisťovne a zaisťovne nie je v súlade s článkami 76 až 83, orgány dohľadu môžu od poisťovne a zaisťovne požadovať, aby navýšili sumu technických rezerv tak, aby zodpovedala hodnote stanovenej podľa týchto článkov.

Článok 86

Vykonávacie opatrenia

Komisia prijme vykonávacie opatrenia, ktorými spresní:

a)

poistno-matematické a štatistické metódy na výpočet najlepšieho odhadu uvedeného v článku 77 ods. 2;

b)

príslušnú časovú štruktúru bezrizikovej úrokovej sadzby, ktorá sa má použiť na výpočet najlepšieho odhadu uvedeného v článku 77 ods. 2;

c)

okolnosti, za ktorých sa vypočítajú technické rezervy ako celok, alebo ako súčet najlepšieho odhadu a rizikovej marže, a metódy, ktoré sa majú použiť v prípade, že sa technické rezervy vypočítajú ako celok;

d)

metódy a predpoklady, ktoré sa majú použiť na výpočet rizikovej marže vrátane stanovenia sumy použiteľných vlastných zdrojov potrebných na zabezpečenie poistných a zaistných záväzkov a kalibráciu miery nákladov na kapitál;

e)

skupiny činností, na základe ktorých sa rozčlenia poistné a zaistné záväzky s cieľom výpočtu technických rezerv;

f)

normy, ktoré sa majú splniť s cieľom zabezpečiť vhodnosť, úplnosť a presnosť údajov použitých na výpočet technických rezerv, a špecifické podmienky, za ktorých by bolo vhodné použiť na výpočet najlepšieho odhadu aproximácie vrátane individuálneho prístupu;

g)

metódy, ktoré sa majú použiť na výpočet úpravy z dôvodu zlyhania protistrany uvedené v článku 81, určené na odhad očakávaných strát z dôvodu zlyhania protistrany;

h)

pokiaľ je to potrebné, zjednodušené metódy a techniky na výpočet technických rezerv s cieľom zabezpečiť, aby poistno-matematické a štatistické metódy uvedené v písmenách a) a d) boli primerané povahe, rozsahu a zložitosti rizík, ktorým je poisťovňa a zaisťovňa, vrátane kaptívnych poisťovní a zaisťovní, vystavená.

Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 301 ods. 3

Oddiel 3

Vlastné zdroje

Pododdiel 1

Stanovenie vlastných zdrojov

Článok 87

Vlastné zdroje

Vlastné zdroje tvorí súčet základných vlastných zdrojov uvedených v článku 88 a dodatkových vlastných zdrojov uvedených v článku 89.

článok 88

Základné vlastné zdroje

Základné vlastné zdroje tvoria tieto položky:

1.

prebytok aktív nad záväzkami, ocenený v súlade s článkom 75 a oddielom 2;

2.

podriadené záväzky.

Prebytok uvedený v bode 1 sa zníži o čiastku vlastných akcií, ktoré sú v držbe poisťovne alebo zaisťovne.

Článok 89

Dodatkové vlastné zdroje

1.   Dodatkové vlastné zdroje tvoria iné položky ako základné vlastné zdroje, ktoré sa môžu použiť na absorpciu strát.

Dodatkové vlastné zdroje tvoria nasledujúce položky, ak nie sú položkami základných vlastných zdrojov:

a)

nesplatené základné imanie alebo počiatočný kapitál, ktorý nebol vyžiadaný;

b)

akreditívy a záruky;

c)

akékoľvek iné právne záväzné prísľuby prijaté poisťovňami a zaisťovňami.

V prípade vzájomných poisťovacích spolkov alebo podobných spolkov s premenlivými príspevkami môžu byť dodatkové vlastné zdroje tvorené aj akýmikoľvek budúcimi pohľadávkami, ktoré môžu tieto spolky požadovať od svojich členov prostredníctvom dodatočného príspevku počas nasledujúcich 12 mesiacov.

2.   Pokiaľ položky dodatkových vlastných zdrojov boli splatené alebo vyžiadané, považujú sa za aktíva a prestávajú tvoriť súčasť položiek dodatkových vlastných zdrojov.

Článok 90

Schválenie dodatkových vlastných zdrojov orgánom dohľadu

1.   Výška položiek dodatkových vlastných zdrojov, ktorá sa zohľadňuje pri stanovovaní vlastných zdrojov, je predmetom predchádzajúceho schválenia orgánom dohľadu.

2.   Suma priradená ku každej položke dodatkových vlastných zdrojov zohľadňuje schopnosť položky absorbovať stratu a vychádza z obozretných a realistických predpokladov. Ak má položka dodatkových vlastných zdrojov fixnú nominálnu hodnotu, suma tejto položky sa rovná jej nominálnej hodnote, ak vhodne odráža schopnosť položky absorbovať stratu.

3.   Orgány dohľadu schvália buď:

a)

peňažnú hodnotu každej položky dodatkových vlastných zdrojov; alebo

b)

metódu na určenie výšky každej položky dodatkových vlastných zdrojov, pričom v takomto prípade orgány dohľadu schvália výšku hodnoty určenej v súlade s touto metódou na určité obdobie.

4.   Orgány dohľadu pri schvaľovaní každej jednej položky dodatkových vlastných zdrojov hodnotia:

a)

situáciu príslušných protistrán z hľadiska ich platobnej schopnosti a ochoty zaplatiť;

b)

vymožiteľnosť zdrojov vzhľadom na právnu formu položky, ako aj na akékoľvek podmienky, ktoré by mohli zabrániť úspešnému splateniu alebo vyžiadaniu položky;

c)

akékoľvek informácie o výsledku minulých žiadostí poisťovní a zaisťovní o takéto dodatkové vlastné zdroje, pokiaľ sa tieto informácie dajú spoľahlivo využiť na zhodnotenie očakávaného výsledku budúcich žiadostí.

Článok 91

Prebytočné zdroje

1.   Prebytočné zdroje sa považujú za kumulované zisky, ktoré neboli určené na rozdelenie medzi poistníkov a oprávnené osoby.

2.   Ak je to v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, prebytočné zdroje nie sú považované za poistné a zaistné záväzky, pokiaľ spĺňajú kritériá stanovené v článku 94 ods. 1

Článok 92

Vykonávacie opatrenia

1.   Komisia prijme vykonávacie opatrenia, ktorými spresní:

a)

kritériá udeľovania schválenia orgánom dohľadu v súlade s článkom 90;

b)

posudzovanie účastí v zmysle tretieho pododseku článku 212 ods. 2 vo finančných a úverových inštitúciách pri stanovovaní vlastných zdrojov.

Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 301 ods. 3

2.   Účasti vo finančných a úverových inštitúciách uvedené v odseku 1 písm. b) zahŕňajú:

a)

účasti, ktoré majú poisťovne a zaisťovne:

i)

v úverových a finančných inštitúciách v zmysle článku 4 ods. 1 a 5 smernice 2006/48/ES,

ii)

v investičných spoločnostiach v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 1 smernice 2004/39/ES;

b)

podriadené pohľadávky a nástroje uvedené v článku 63 a článku 64 ods. 3 smernice 2006/48/ES, ktoré majú poisťovne a zaisťovne voči subjektom uvedeným v písmene a) tohto odseku, v ktorých majú účasť.

Pododdiel 2

Klasifikácia vlastných zdrojov

Článok 93

Charakteristiky a vlastnosti použité na zaradenie vlastných zdrojov do tried

1.   Položky vlastných zdrojov sú zaradené do troch tried. Zaradenie týchto položiek závisí od toho, či ide o základné vlastné zdroje alebo dodatkové vlastné zdroje a na tom, do akej miery spĺňajú tieto charakteristiky:

a)

položka je dostupná alebo môže byť vyžiadaná na účely plného absorbovania strát pri pokračovaní činnosti, ako aj v prípade likvidácie (trvalá dostupnosť);

b)

v prípade likvidácie je na absorbovanie strát k dispozícii položka v plnej výške a splatenie položky sa zamietne jej držiteľovi dovtedy, kým nie sú splnené všetky ostatné záväzky vrátane poistných a zaistných záväzkov voči poistníkom a oprávneným osobám poistných a zaistných zmlúv (podriadenosť).

2.   Pri posudzovaní, do akej miery spĺňajú položky vlastných zdrojov charakteristiky stanovené v odseku 1 písm. a) a b), a to v súčasnosti, ako aj v budúcnosti, sa náležite zohľadňuje doba trvania položky, najmä či má alebo nemá dátum splatnosti. Pokiaľ má položka vlastných zdrojov dátum splatnosti, relatívna doba trvania položky sa zohľadní v porovnaní s trvaním poistných a zaistných záväzkov podniku (dostatočná doba trvania).

Okrem toho sa posudzujú tieto vlastnosti:

a)

či je položka zbavená požiadaviek alebo podnetov k splateniu nominálnych súm (absencia podnetov k splateniu);

b)

či je položka zbavená povinných pevne stanovených poplatkov (absencia povinných správnych nákladov);

c)

či je položka zbavená bremien (absencia bremien).

Článok 94

Hlavné kritériá na zaradenie do tried

1.   Položky základných vlastných zdrojov sú zaradené do triedy 1, ak do značnej miery zodpovedajú charakteristikám stanoveným v článku 93 ods. 1 písm. a) a b), pričom sa zohľadňujú vlastnosti stanovené v článku 93 ods. 2

2.   Položky základných vlastných zdrojov sú zaradené do triedy 2, ak do značnej miery zodpovedajú charakteristikám stanoveným v článku 93 ods. 1 písm. b), pričom sa zohľadňujú vlastnosti stanovené v článku 93 ods. 2

Položky dodatkových vlastných zdrojov sú zaradené do triedy 2, ak do značnej miery zodpovedajú charakteristikám stanoveným v článku 93 ods. 1 písm. a) a b), pričom sa zohľadňujú vlastnosti stanovené v článku 93 ods. 2

3.   Všetky ostatné položky základných a dodatkových zdrojov, ktoré nepodliehajú odsekom 1 a 2, sú zaradené do triedy 3.

článok 95

Zaradenie vlastných zdrojov do tried

Členské štáty zabezpečia, aby poisťovne a zaisťovne zaradili svoje položky vlastných zdrojov na základe kritérií stanovených v článku 94.

Poisťovne a zaisťovne prípadne použijú na tento účel zoznam položiek vlastných zdrojov uvedený v článku 97 ods. 1 písm. a).

Pokiaľ položka vlastného zdroja nie je zahrnutá do tohto zoznamu, poisťovne a zaisťovne ju ohodnotia a zaradia v súlade s prvým odsekom. Toto zaradenie podlieha schváleniu orgánom dohľadu.

Článok 96

Zaradenie špecifických položiek vlastných zdrojov

Bez toho, aby bol dotknutý článok 95 a článok 97 ods. 1 písm. a) sa na účely tejto smernice uplatnia tieto zaradenia do tried:

1.

prebytočné zdroje podliehajúce ustanoveniam článku 91 ods. 2 sa zaradia do triedy 1;

2.

akreditívy a záruky, ktoré sú v záujme veriteľov poisťovne zverené nezávislému správcovi a ktoré poskytujú úverové inštitúcie povolené v súlade so smernicou 2006/48/ES, sa zaradia do triedy 2;

3.

akékoľvek budúce pohľadávky, ktoré by vzájomné poisťovacie spolky alebo podobné spolky vlastníkov lodí s premenlivými príspevkami poisťujúce výhradne riziká uvedené v odvetviach 6, 12 a 17 v časti A prílohy I mohli mať voči svojim členom prostredníctvom žiadosti o dodatočný príspevok v priebehu nasledujúcich 12 mesiacov, sa zaradia do triedy 2.

V súlade s druhým pododsekom článku 94 ods. 2 sa akékoľvek budúce pohľadávky, ktoré by vzájomné poisťovacie spolky alebo podobné spolky s premenlivými príspevkami mohli mať voči svojim členom prostredníctvom žiadosti o dodatočný príspevok v priebehu nasledujúcich 12 mesiacov a ktoré nespadajú pod bod 3 prvého pododseku, zaradia do triedy 2, ak do značnej miery zodpovedajú charakteristikám stanoveným v článku 93 ods. 1 písm. a) a b), pričom sa zohľadňujú vlastnosti stanovené v článku 93 ods. 2

Článok 97

Vykonávacie opatrenia

1.   Komisia prijme vykonávacie opatrenia, ktorými spresní:

a)

zoznam položiek vlastných zdrojov vrátane položiek uvedených v článku 96, o ktorých sa usudzuje, že splnili kritériá stanovené v článku 94, ktorý pri každej položke vlastných zdrojov obsahuje presný opis znakov určujúcich jej zaradenie;

b)

metódy, ktoré majú použiť orgány dohľadu, keď schvaľujú hodnotenie a zaradenie položiek vlastných zdrojov, ktoré nie sú na zozname uvedenom v písmene a).

Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 301 ods. 3

2.   Komisia pravidelne preveruje a prípadne aktualizuje zoznam uvedený v odseku 1 písm. a) v závislosti od vývoja na trhu.

Pododdiel 3

Použiteľnosť vlastných zdrojov

Článok 98

Použiteľnosť a limity platné pre triedy 1, 2 a 3

1.   Pokiaľ ide o splnenie kapitálovej požiadavky na solventnosť, použiteľná výška položiek triedy 2 a triedy 3 podlieha kvantitatívnym limitom. Tieto limity musia byť v takej výške, aby zabezpečili splnenie minimálne týchto podmienok:

a)

pomer položiek triedy 1 v použiteľných vlastných zdrojoch je vyšší ako tretina celkovej sumy použiteľných vlastných zdrojov;

b)

použiteľná suma položiek triedy 3 je nižšia ako tretina celkovej sumy použiteľných vlastných zdrojov.

2.   Pokiaľ ide o splnenie minimálnej kapitálovej požiadavky, suma položiek základných vlastných zdrojov použiteľných na krytie minimálnej kapitálovej požiadavky, ktoré sú zaradené do triedy 2, podlieha kvantitatívnym limitom. Tieto limity musia byť v takej výške, aby zabezpečili minimálne to, že pomer položiek triedy 1 v použiteľných základných vlastných zdrojoch je vyšší ako polovica celkovej sumy použiteľných základných vlastných zdrojov.

3.   Použiteľná čiastka vlastných zdrojov na pokrytie kapitálovej požiadavky na solventnosť stanovenej v článku 100 sa rovná súčtu sumy triedy 1, použiteľnej sumy triedy 2 a použiteľnej sumy triedy 3.

4.   Použiteľná suma základných vlastných zdrojov na pokrytie minimálnej kapitálovej požiadavky stanovenej v článku 128 sa rovná súčtu sumy triedy 1 a použiteľnej sumy položiek základných vlastných zdrojov zaradených do triedy 2.

článok 99

Vykonávacie opatrenia

Komisia prijme vykonávacie opatrenia ustanovujúce:

a)

kvantitatívne limity uvedené v článku 98 ods. 1 a 2;

b)

úpravy, ktoré by mali byť vykonané s cieľom odrážať neprevoditeľnosť tých položiek vlastných zdrojov, ktoré sa môžu použiť len na krytie strát z osobitného segmentu záväzkov alebo z konkrétnych rizík (oddelené prostriedky – „ring-fenced funds“).

Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 301 ods. 3

Oddiel 4

Kapitálová požiadavka na solventnosť

Poddodiel 1

Všeobecné ustanovenia týkajúce sa kapitálovej požiadavky na solventnosť s využitím štandardného vzorca alebo vnútorného modelu

Článok 100

Všeobecné ustanovenia

Členské štáty vyžadujú, aby mali poisťovne a zaisťovne v držbe použiteľné vlastné zdroje na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť.

Kapitálová požiadavka na solventnosť sa vypočíta buď na základe štandardného vzorca podľa pododdielu 2 alebo s využitím vnútorného modelu stanoveného v pododdiele 3.

článok 101

Výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť

1.   Kapitálová požiadavka na solventnosť sa vypočíta v súlade s odsekmi 2 až 5.

2.   Kapitálová požiadavka na solventnosť sa vypočíta na základe predpokladu, že poisťovňa alebo zaisťovňa bude pokračovať vo svojej činnosti.

3.   Kapitálová požiadavka na solventnosť sa určí takým spôsobom, aby bolo zabezpečené, že sa zohľadnia všetky kvantifikovateľné riziká, ktorým sú poisťovne alebo zaisťovne vystavené. Výpočet pokrýva existujúcu činnosť ako aj očakávanú novú produkciu nasledujúcich 12 mesiacov. Pri súčasnej činnosti pokrýva kapitálová požiadavka na solventnosť výlučne neočakávané straty.

Kapitálová požiadavka na solventnosť zodpovedá hodnote v riziku (Value-at-Risk) základných vlastných zdrojov poisťovne alebo zaisťovne s 99,5 % hladinou spoľahlivosti v časovom horizonte jedného roku.

4.   Kapitálová požiadavka na solventnosť pokrýva minimálne tieto riziká:

a)

upisovacie riziko neživotného poistenia;

b)

upisovacie riziko životného poistenia;

c)

upisovacie riziko zdravotného poistenia;

d)

trhové riziko;

e)

kreditné riziko;

f)

operačné riziko.

Operačné riziko uvedené v písmene f) prvého pododseku zahŕňa právne riziká a vylučuje riziká vyplývajúce zo strategických rozhodnutí, ako aj riziko straty dobrého mena.

5.   Poisťovne a zaisťovne zohľadnia pri výpočte kapitálovej požiadavky na solventnosť vplyvy techník zmierňovania rizík pod podmienkou, že kreditné riziko a ostatné riziká vyplývajúce z použitia takýchto techník sú náležite zohľadnené v kapitálovej požiadavke na solventnosť.

Článok 102

Frekvencia výpočtu

1.   Poisťovne a zaisťovne vypočítajú kapitálovú požiadavku na solventnosť aspoň raz ročne a výsledky tohto výpočtu oznámia orgánom dohľadu.

Poisťovne a zaisťovne majú mať v držbe použiteľné vlastné zdroje, ktoré pokryjú naposledy oznámenú kapitálovú požiadavku na solventnosť.

Poisťovne a zaisťovne priebežne monitorujú hodnotu použiteľných vlastných zdrojov a výšku kapitálovej požiadavky na solventnosť.

Ak sa rizikový profil poisťovní alebo zaisťovní významne odchyľuje od predpokladov, z ktorých vychádza naposledy oznámená kapitálová požiadavka na solventnosť, príslušné poisťovne alebo zaisťovne bezodkladne opätovne vypočítajú kapitálovú požiadavku na solventnosť a jej výšku oznámia orgánom dohľadu.

2.   Pokiaľ sa preukáže, že sa rizikový profil poisťovní alebo zaisťovní významne zmenil od dátumu posledného oznámenia kapitálovej požiadavky na solventnosť, orgány dohľadu môžu od príslušných poisťovní alebo zaisťovní požadovať, aby prepočítali kapitálovú požiadavku na solventnosť.

Pododdiel 2

Kapitálová požiadavka na solventnosť štandardný vzorec

Článok 103

Štruktúra štandardného vzorca

Kapitálová požiadavka na solventnosť vypočítaná na základe štandardného vzorca sa rovná súčtu týchto položiek:

a)

základná kapitálová požiadavka na solventnosť, ako sa stanovuje v článku 104;

b)

kapitálová požiadavka pre operačné riziko, ako sa stanovuje v článku 107;

c)

úprava zohľadňujúca kapacitu technických rezerv a odložených daní absorbovať straty, ako sa ustanovuje v článku 108.

článok 104

Konštrukcia základnej kapitálovej požiadavky na solventnosť

1.   Základná kapitálová požiadavka na solventnosť pozostáva z jednotlivých rizikových modulov, ktoré sa agregujú v súlade s bodom 1 prílohy IV.

Tvoria ju minimálne tieto rizikové moduly:

a)

upisovacie riziko neživotného poistenia;

b)

upisovacie riziko životného poistenia;

c)

upisovacie riziko zdravotného poistenia;

d)

trhové riziko;

e)

riziko zlyhania protistrany.

2.   Na účely odseku 1 písm. a), b) a c) sa poistné a zaistné činnosti priradia k modulu upisovacieho rizika, ktorý najlepšie odráža technickú povahu podkladových rizík.

3.   Celková kapitálová požiadavka na solventnosť určená na základe korelačných koeficientov pre agregáciu rizikových modulov uvedených v odseku 1 a kalibrácie kapitálových požiadaviek pre každý rizikový modul je v súlade so zásadami stanovenými v článku 101.

4.   Každý rizikový modul uvedený v odseku 1 sa kalibruje prostredníctvom hodnoty v riziku (Value-at-Risk) s 99,5 % hladinou spoľahlivosti v časovom horizonte jedného roka.

V konštrukcii každého rizikového modulu sa prípadne zohľadnia diverzifikačné účinky, ak je to primerané.

5.   V prípade základnej kapitálovej požiadavky na solventnosť, ako aj akékoľvek zjednodušené výpočty podľa článku 109 sa použije rovnaká konštrukcia a špecifikácia rizikových modulov všetkými poisťovňami a zaisťovňami.

6.   Pokiaľ ide o riziká vyplývajúce z katastrôf, na výpočet modulov upisovacieho rizika životného, neživotného a zdravotného poistenia sa môžu prípadne použiť geografické špecifikácie, ak je to primerané.

7.   So súhlasom orgánov dohľadu môžu poisťovne a zaisťovne pri výpočte modulov upisovacieho rizika životného, neživotného a zdravotného poistenia nahradiť v konštrukcii štandardného vzorca podskupinu jeho parametrov konkrétnymi parametrami charakteristickými pre príslušné poisťovne a zaisťovne.

Takéto parametre sa kalibrujú na základe vlastných údajov príslušných poisťovní a zaisťovní alebo údajov, ktoré priamo súvisia s činnosťou takýchto poisťovní a zaisťovní s použitím štandardizovaných metód.

Orgány dohľadu overia pri udeľovaní schválenia úplnosť, presnosť a primeranosť použitých údajov.

Článok 105

Výpočet základnej kapitálovej požiadavky na solventnosť

1.   Základná kapitálová požiadavka na solventnosť sa vypočíta v súlade s odsekmi 2 až 6.

2.   Modul upisovacieho rizika neživotného poistenia zohľadní riziko vyplývajúce zo záväzkov neživotného poistenia v súvislosti s prebratými rizikami a procesmi používanými pri výkone činnosti.

Zohľadňuje neistotu výsledkov poisťovní a zaisťovní v súvislosti s existujúcimi záväzkami poisťovní a zaisťovní ako aj s očakávanou novou produkciou počas nasledujúcich 12 mesiacov.

Vypočíta sa v súlade s bodom 2 prílohy IV ako kombinácia kapitálových požiadaviek minimálne pre tieto podmoduly:

a)

riziko straty alebo nepriaznivej zmeny v hodnote poistných záväzkov vyplývajúce z fluktuácie, a to načasovania, frekvencie a závažnosti poistných udalostí a trvania a sumy likvidácie poistných udalostí (riziko poistného a rezerv neživotného poistenia);

b)

riziko straty alebo nepriaznivej zmeny v hodnote poistných záväzkov vyplývajúce z významnej neistoty pri určovaní poistného a predpokladov tvorby rezerv v súvislosti s mimoriadnymi alebo výnimočnými udalosťami (katastrofické riziko neživotného poistenia).

3.   Modul upisovacieho rizika životného poistenia zohľadní riziko vyplývajúce zo záväzkov životného poistenia v súvislosti s prebratými rizikami a procesmi používanými pri výkone činnosti.

Vypočíta sa v súlade s bodom 3 prílohy IV ako kombinácia kapitálových požiadaviek minimálne pre tieto podmoduly:

a)

riziko straty alebo nepriaznivej zmeny v hodnote poistných záväzkov vyplývajúce zo zmien v úrovni, trende alebo volatilite úmrtnosti, keď zvýšenie úmrtnosti vedie k zvýšeniu hodnoty poistných záväzkov (riziko úmrtnosti);

b)

riziko straty alebo nepriaznivej zmeny v hodnote poistných záväzkov vyplývajúce zo zmien v úrovni, trende alebo volatilite úmrtnosti, keď zníženie úmrtnosti vedie k zvýšeniu hodnoty poistných záväzkov (riziko dlhovekosti);

c)

riziko straty alebo nepriaznivej zmeny v hodnote poistných záväzkov vyplývajúce zo zmien v úrovni, trende alebo volatilite invalidity, chorôb a chorobnosti (riziko invalidity – chorobnosti);

d)

riziko straty alebo nepriaznivej zmeny v hodnote poistných záväzkov vyplývajúce zo zmien v úrovni, trende alebo volatilite nákladov vynaložených pri správe poistenia a zaistenia (riziko životných nákladov);

e)

riziko straty alebo nepriaznivej zmeny v hodnote poistných záväzkov vyplývajúce zo zmien v úrovni, trende alebo volatilite sadzieb revíznych uplatňovaných na anuity v súvislosti so zmenami právneho prostredia alebo zdravotného stavu poistenej osoby (revízne riziko);

f)

riziko straty alebo nepriaznivej zmeny v hodnote poistných záväzkov vyplývajúce zo zmien v úrovni, trende alebo volatilite miery odstúpenia od zmluvy s výplatou a bez výplaty odkupnej hodnoty, ukončenia zmluvy a obnovy zmluvy (riziko ukončenia zmlúv);

g)

riziko straty alebo nepriaznivej zmeny v hodnote poistných záväzkov vyplývajúce významnej neistoty pri určovaní poistného a predpokladov tvorby rezerv v súvislosti s mimoriadnymi alebo výnimočnými udalosťami (katastrofické riziko životného poistenia).

4.   Modul upisovacieho rizika zdravotného poistenia zohľadňuje riziko vyplývajúce zo zdravotného poistenia, a to bez ohľadu na to, či sa zdravotné poistenie vykonáva na podobnom technickom základe ako životné poistenie alebo nevykonáva, v súvislosti s prebratými rizikami a procesmi používanými pri výkone činnosti.

Zahŕňa minimálne tieto riziká:

a)

riziko straty alebo nepriaznivej zmeny v hodnote poistných záväzkov vyplývajúce zo zmien v úrovni, trende alebo volatilite nákladov vynaložených pri správe poistenia a zaistenia;

b)

riziko straty alebo nepriaznivej zmeny v hodnote poistných záväzkov vyplývajúce z fluktuácie, a to načasovania, frekvencie a závažnosti poistných udalostí a trvania a sumy likvidácie poistných udalostí v čase tvorby rezerv;

c)

riziko straty alebo nepriaznivej zmeny v hodnote poistných záväzkov vyplývajúce z významnej neistoty pri určovaní poistného a predpokladov tvorby rezerv v súvislosti s vypuknutím rozsiahlych epidémií, ako aj neobvyklou akumuláciou rizík za takýchto extrémnych okolností.

5.   Modul trhového rizika zohľadní riziko vyplývajúce z úrovne alebo volatility trhových cien finančných nástrojov, ktoré majú dosah na hodnotu aktív a záväzkov poisťovní a zaisťovní. Riadne zohľadňuje štrukturálne rozdiely medzi aktívami a záväzkami, najmä pokiaľ ide o ich trvanie.

Vypočíta sa v súlade s bodom 4 prílohy IV ako kombinácia kapitálových požiadaviek minimálne pre tieto podmoduly:

a)

citlivosť hodnoty aktív, záväzkov a finančných nástrojov na zmeny časovej štruktúry úrokových mier alebo na volatilitu úrokových mier (riziko úrokových mier);

b)

citlivosť hodnoty aktív, záväzkov a finančných nástrojov na zmeny úrovne alebo volatility trhových cien akcií (akciové riziko);

c)

citlivosť hodnoty aktív, záväzkov a finančných nástrojov na zmeny úrovne alebo volatility trhových cien nehnuteľností (riziko nehnuteľností);

d)

citlivosť hodnoty aktív, záväzkov a finančných nástrojov na zmeny úrovne alebo volatility úverového rozpätia nad úroveň časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery (riziko úverového rozpätia);

e)

citlivosť hodnoty aktív, záväzkov a finančných nástrojov na zmeny úrovne alebo volatility výmenných kurzov (kurzové riziko);

f)

dodatočné riziká pre poisťovne alebo zaisťovne vyplývajúce z nedostatočnej diverzifikácie portfólia aktív alebo z výrazného vystavenia sa riziku zlyhania jediného emitenta cenných papierov alebo skupiny príslušných emitentov (riziko koncentrácie trhových rizík).

6.   Modul rizika zlyhania protistrany zohľadní prípadné straty spôsobené neočakávaným zlyhaním alebo zhoršením úverového ratingu protistrán alebo dlžníkov poisťovní a zaisťovní v nadchádzajúcich 12 mesiacoch. Modul rizika zlyhania protistrany pokrýva zmluvy na zníženie rizika, ako sú zaisťovacie zmluvy, sekuritizácia a deriváty a pohľadávky voči sprostredkovateľom, ako aj všetky ostatné úverové expozície, na ktoré sa nevzťahuje podmodul rizika úverového rozpätia. Riadne zohľadňuje kolaterál a iné zabezpečenie, ktoré má poisťovňa alebo zaisťovňa v držbe alebo na vlastnom účte, ako aj riziká s tým spojené.

V prípade každej protistrany modul rizika zlyhania protistrany zohľadní celkovú expozíciu voči riziku protistrany poisťovne alebo zaisťovne voči tejto protistrane bez ohľadu na právnu formu jej zmluvných záväzkov k tomuto podniku.

Článok 106

Výpočet podmodulu akciového rizika: mechanizmus symetrickej úpravy

1.   Podmodul akciového rizika vypočítaný v súlade so štandardným vzorcom zahŕňa symetrickú úpravu kapitálovej požiadavky, ktorá sa uplatňuje na pokrytie rizika vyplývajúceho zo zmien úrovne cien akcií.

2.   Symetrická úprava štandardnej kapitálovej požiadavky, kalibrovanej v súlade s článkom 104 ods. 4 a pokrývajúcej riziká vyplývajúce zo zmien úrovne cien akcií, je založená na funkcii súčasnej úrovne primeraného akciového indexu a váženej priemernej úrovne tohto indexu. Vážený priemer sa vypočíta za primerané časové obdobie, ktoré je rovnaké pre všetky poisťovne a zaisťovne.

3.   Symetrická úprava štandardnej kapitálovej požiadavky pokrývajúcej riziká vyplývajúce z úrovne cien akcií nebude mať za následok uplatňovanie kapitálovej požiadavky zmenenej o viac ako 10 percentuálnych bodov oproti štandardnej kapitálovej požiadavke.

Článok 107

Kapitálová požiadavka pre operačné riziko

1.   Kapitálová požiadavka pre operačné riziko zohľadní operačné riziká, pokiaľ už nie sú zohľadnené v rizikových moduloch uvedených v článku 104. Táto požiadavka sa kalibruje v súlade s článkom 101 ods. 3

2.   Pokiaľ ide o zmluvy životného poistenia, pri ktorých investičné riziko znášajú poistníci, výpočet kapitálovej požiadavky pre operačné riziko zohľadní výšku ročných nákladov vynaložených v súvislosti s týmito poistnými záväzkami.

3.   Pokiaľ ide o zmluvy poistenia a zaistenia iné ako zmluvy uvedené v odseku 2, výpočet kapitálovej požiadavky pre operačné riziko zohľadní objem týchto činností, a to prostredníctvom zaslúženého poistného a hodnoty technických rezerv, ktoré sú vytvorené na účely týchto poistných a zaistných záväzkov. V tomto prípade kapitálová požiadavka pre operačné riziká nepresiahne 30 % základnej kapitálovej požiadavky na solventnosť vzťahujúcej sa na tieto operácie poistenia a zaistenia.

Článok 108

Úprava zohľadňujúca kapacitu technických rezerv a odložených daní absorbovať straty

Úprava zohľadňujúca kapacitu technických rezerv a odložených daní absorbovať straty uvedená v článku 103 písm. c) zohľadní prípadnú kompenzáciu neočakávaných strát prostredníctvom zníženia technických rezerv alebo odložených daní alebo kombinácia oboch postupov.

Úprava zohľadní účinok zníženia rizika prostredníctvom budúcich dobrovoľných plnení poistných zmlúv, pokiaľ poisťovne a zaisťovne môžu preukázať, že zníženie takýchto plnení možno použiť na krytie neočakávaných strát v čase ich vzniku. Účinok zníženia rizika ak budúce dobrovoľné plnenia nie sú vyššie ako súčet technických rezerv a odložených daní súvisiacich s uvedenými budúcimi dobrovoľnými plneniami.

Na účely druhého odseku sa hodnota budúcich dobrovoľných plnení v prípade nepriaznivých okolností porovná s hodnotou takýchto plnení podľa predpokladov použitých pri výpočte najlepšieho odhadu.

Článok 109

Zjednodušenie štandardného vzorca

Poisťovne a zaisťovne môžu použiť zjednodušený výpočet pre určitý podmodul alebo rizikový modul, ak to opodstatňuje povaha, rozsah a zložitosť rizík, ktorým čelia, a pokiaľ by bolo neprimerané žiadať, aby všetky poisťovne a zaisťovne uplatňovali štandardizovaný výpočet.

Zjednodušené výpočty sa kalibrujú v súlade s článkom 101 ods. 3

Článok 110

Významné odchýlky od predpokladov, z ktorých vychádza výpočet podľa štandardného vzorca

Pokiaľ nie je vhodné, aby sa na výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť použil štandardný vzorec podľa pododdielu 2, pretože sa rizikový profil príslušnej poisťovne alebo zaisťovne významne odchyľuje od predpokladov, z ktorých vychádza štandardný vzorec výpočtu, orgány dohľadu môžu prostredníctvom rozhodnutia s uvedením dôvodov požadovať od poisťovne alebo zaisťovne, aby pri výpočte modulov upisovacieho rizika životného, neživotného a zdravotného poistenia nahradil podskupinu parametrov použitých pri výpočte podľa štandardného vzorca parametrami špecifickými pre príslušný podnik, ako sa stanovuje v článku 104 ods. 7 Tieto špecifické parametre sa vypočítajú takým spôsobom, aby sa zabezpečilo, že poisťovňa alebo zaisťovňa splní ustanovenia článku 101 ods. 3

Článok 111

Vykonávacie opatrenia

1.   S cieľom zabezpečiť, aby sa zaobchádzalo rovnako so všetkými poisťovňami a zaisťovňami pri výpočte kapitálovej požiadavky na solventnosť podľa štandardného vzorca, alebo aby sa zohľadnil vývoj na trhu, Komisia prijme vykonávacie opatrenia stanovujúce:

a)

štandardný vzorec v súlade s ustanoveniami článku 101 a článkov 103 až 109,

b)

akékoľvek podmoduly nevyhnutné alebo presnejšie kryjúce riziká, ktoré patria do príslušných rizikových modulov uvedených v článku 104, ako aj ich následné aktualizácie;

c)

metódy, predpoklady a štandardné parametre, ktoré sa majú použiť pri výpočte každého rizikového modulu alebo podmodulu základnej kapitálovej požiadavky na solventnosť stanovenej v článkoch 104, 105 a 304, mechanizmus symetrickej úpravy a primerané časové obdobie vyjadrené počtom mesiacov, ako sa uvádza v článku 106 a primeraný prístup k integrovaniu metódy uvedenej v článku 304 pri kapitálovej požiadavke na solventnosť, vypočítanej v súlade so štandardným vzorcom;

d)

korelačné parametre vrátane, ak je to potrebné, parametrov uvedených v prílohe IV a postupy aktualizácie týchto parametrov;

e)

ak poisťovne a zaisťovne použijú techniky na zmiernenie rizika, metódy a predpoklady, ktoré sa majú použiť na zhodnotenie zmien v rizikovom profile príslušných poisťovní a zaisťovní a na úpravu výpočtu kapitálovej požiadavky na solventnosť;

f)

kvalitatívne kritériá, ktoré musia spĺňať techniky na zmiernenie rizík uvedené v písmene e) s cieľom zabezpečiť, aby sa riziko skutočne prenieslo na tretiu stranu;

g)

metódy a parametre, ktoré sa musia použiť pri hodnotení kapitálovej požiadavky pre operačné riziko stanovenej v článku 107 vrátane percentuálnej hodnoty uvedenej v článku 107 ods. 3;

h)

metódy a úpravy, prostredníctvom ktorých sa zohľadní znížený rozsah diverzifikácie rizík u poisťovní a zaisťovní v súvislosti s oddelenými prostriedkami (ring-fenced funds);

i)

metódy, ktoré sa majú použiť na výpočet úpravy zohľadňujúcej kapacitu technických rezerv a odložených daní absorbovať straty, ako sa stanovuje v článku 108;

j)

podskupinu štandardných parametrov v moduloch upisovacieho rizika životného, neživotného a zdravotného poistenia, ktoré sa môžu nahradiť konkrétnymi parametrami poisťovní a zaisťovní, ako sa stanovuje v článku 104 ods. 7;

k)

štandardizované metódy, ktoré majú použiť poisťovne alebo zaisťovne na výpočet parametrov charakteristických pre poisťovne a zaisťovne uvedených v písmene j) a akékoľvek kritériá týkajúce sa úplnosti, presnosti a primeranosti použitých údajov, ktoré sa musia splniť pred udelením schválenia orgánom dohľadu;

l)

zjednodušené výpočty určené pre špecifické podmoduly a rizikové moduly, ako aj kritériá, ktorých splnenie sa požaduje od poisťovní a zaisťovní vrátane kaptívnych poisťovní a zaisťovní, aby boli oprávnené použiť uvedené zjednodušenia, ako sa stanovuje v článku 109;

m)

prístup, ktorý sa použije v súvislosti s prepojenými poisťovňami a zaisťovňami v zmysle článku 212 pri výpočte kapitálovej požiadavky na solventnosť, najmä pri výpočte podmodulu akciového rizika uvedeného v článku 105 ods. 5, zohľadnením pravdepodobného zníženia volatility hodnoty týchto prepojených spoločností vyplývajúcej zo strategickej povahy týchto investícií a vplyvu, ktorý má podnik s účasťou na tieto prepojené spoločnosti.

Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 301 ods. 3

2.   Komisia môže prijať vykonávacie opatrenia stanovujúce kvantitatívne limity a kritéria použiteľnosti aktív s cieľom pokryť riziká, ktoré nie sú primerane zohľadnené podmodulom. Takéto vykonávacie opatrenia sa uplatňujú na aktíva kryjúce technické rezervy s výnimkou aktív, ktoré sú v držbe pre krytie záväzkov v životnom poistení, kde investičné riziko znáša poistník. Tieto opatrenia zreviduje Komisia s ohľadom na vývoj štandardného vzorca a na finančných trhoch.

Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 301 ods. 3

Pododdiel 3

Kapitálová požiadavka na solventnosť úplné a čiastočné vnútorné modely

Článok 112

Všeobecné ustanovenia o schvaľovaní úplných a čiastočných vnútorných modelov

1.   Členské štáty zabezpečia, aby poisťovne alebo zaisťovne mohli vypočítať kapitálovú požiadavku na solventnosť prostredníctvom použitia úplného alebo čiastočného modelu schváleného orgánmi dohľadu.

2.   Poisťovne a zaisťovne môžu použiť čiastočné vnútorné modely na výpočet jedného alebo viacerých nasledujúcich prvkov:

a)

jedného alebo viacerých rizikových modulov alebo podmodulov základnej kapitálovej požiadavky na solventnosť, ako sa stanovuje v článkoch 104 a 105;

b)

kapitálovej požiadavky pre operačné riziko, ako sa stanovuje v článku 107;

c)

úpravy uvedenej v článku 108.

Čiastočné modelovanie sa okrem toho môže uplatniť na všetky činnosti poisťovní a zaisťovní, alebo iba na jednu alebo viaceré hlavné zložky činnosti.

3.   Súčasťou každej žiadosti o schválenie vnútorného modelu sú minimálne dokumenty preukazujúce, že vnútorný model spĺňa požiadavky, stanovené v článkoch 120 až 125.

Pokiaľ sa žiadosť o schválenie týka čiastočného vnútorného modelu, požiadavky stanovené v článkoch 120 až 125 sa prispôsobia tak, aby zohľadňovali obmedzený rozsah uplatnenia modelu.

4.   Orgány dohľadu prijmú rozhodnutie o žiadosti v lehote šiestich mesiacov od prijatia úplnej žiadosti.

5.   Orgány dohľadu schvália žiadosť iba vtedy, ak sú presvedčené, že systémy poisťovne alebo zaisťovne týkajúce sa identifikácie, merania, monitorovania, riadenia a oznamovania rizika sú vhodné, a najmä, ak vnútorný model spĺňa požiadavky uvedené v odseku 3.

6.   Rozhodnutie orgánov dohľadu o zamietnutí žiadosti o použitie vnútorného modelu bude obsahovať odôvodnenie.

7.   Po získaní schválenia od orgánov dohľadu môžu byť poisťovne a zaisťovne prostredníctvom odôvodneného rozhodnutia požiadané, aby oznámili orgánom dohľadu odhad kapitálovej požiadavky na solventnosť stanovený podľa štandardného vzorca, ako sa stanovuje v pododdiele 2.

článok 113

Osobitné ustanovenia o schvaľovaní čiastočných vnútorných modelov

1.   Pokiaľ ide o čiastočný vnútorný model, orgán dohľadu poskytne schválenie len vtedy, keď tento model spĺňa požiadavky stanovené v článku 112 a tieto dodatočné podmienky:

a)

poisťovňa alebo zaisťovňa riadne vysvetlili dôvody obmedzeného rozsahu uplatňovania modelu;

b)

výsledná kapitálová požiadavka na solventnosť primeranejšie odráža rizikový profil podniku a najmä spĺňa zásady stanovené v pododdiele 1;

c)

jeho štruktúra je v súlade so zásadami stanovenými v pododdiele 1, čo umožňuje úplné začlenenie čiastočného vnútorného modelu do štandardného vzorca kapitálovej požiadavky na solventnosť.

2.   Pri hodnotení žiadosti o použitie čiastočného vnútorného modelu, ktorý pokrýva iba určité podmoduly konkrétneho rizikového modulu, alebo niektoré zložky činnosti poisťovne alebo zaisťovne v súvislosti s konkrétnym rizikovým modulom, alebo časti oboch, orgány dohľadu môžu požadovať, aby príslušné poisťovne a zaisťovne predložili realistický plán na prechodné obdobie na rozšírenie rozsahu modelu.

V pláne na prechodné obdobie sa stanoví, akým spôsobom plánujú poisťovne a zaisťovne rozšíriť rozsah modelu na iné podmoduly alebo zložky činnosti, s cieľom zabezpečiť, aby model pokrýval prevažnú časť ich operácií poistenia s ohľadom na konkrétny rizikový modul.

Článok 114

Vykonávacie opatrenia

Komisia prijme vykonávacie opatrenia, ktorými ustanoví:

(1)

postup, ktorý sa má uplatňovať pri schvaľovaní vnútorného modelu;

(2)

úpravy noriem stanovených v článkoch 120 až 125, ktoré sa majú vykonať s cieľom zohľadniť obmedzený rozsah uplatňovania čiastočného vnútorného modelu.

Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 301 ods. 3

Článok 115

Koncepcia zmeny úplného a čiastočného vnútorného modelu

V rámci počiatočného schvaľovacieho procesu vnútorného modelu orgány dohľadu schvália koncepciu zmeny modelov poisťovne alebo zaisťovne. Poisťovne a zaisťovne môžu zmeniť svoj vnútorný model v súlade s touto koncepciou.

Koncepcia zahŕňa špecifikácie menších a väčších zmien vnútorných modelov.

Väčšie zmeny vnútorných modelov, ako aj zmeny tejto koncepcie, podliehajú zakaždým predchádzajúcemu schváleniu orgánom dohľadu, ako sa ustanovuje v článku 112.

Menšie zmeny vnútorného modelu nepodliehajú predchádzajúcemu schváleniu orgánom dohľadu, pokiaľ sa vykonávajú v súlade s touto koncepciou.

Článok 116

Zodpovednosti správnych orgánov, riadiacich orgánov alebo kontrolných orgánov

Správne orgány, riadiace orgány alebo kontrolné orgány poisťovní a zaisťovní schvália žiadosti o schválenie vnútorného modelu uvedeného v článku 112 určené orgánom dohľadu, ako aj žiadosti o schválenie každej následnej väčšej zmeny vykonanej na tomto modeli.

Správne orgány, riadiace orgány alebo kontrolné orgány nesú zodpovednosť za zavedenie systémov, ktoré zabezpečia neustále riadne fungovanie vnútorných modelov.

Článok 117

Návrat k štandardnému vzorcu

Po prijatí schválenia v súlade s článkom 112 sa poisťovne a zaisťovne nevrátia k výpočtu celej kapitálovej požiadavky na solventnosť alebo ktorejkoľvek jej časti v súlade so štandardným vzorcom, ako sa stanovuje v pododdiele 2, s výnimkou riadne odôvodnených prípadov a po schválení orgánmi dohľadu.

Článok 118

Nedodržiavanie vnútorného modelu

1.   Ak po prijatí schválenia na používanie vnútorného modelu od orgánov dohľadu poisťovne a zaisťovne prestanú dodržiavať požiadavky stanovené v článkoch 120 až 125, bezodkladne predložia orgánom dohľadu plán na opätovné dosiahnutie súladu s požiadavkami v primeranej časovej lehote, alebo preukážu, že účinok nedodržiavania nie je významný.

2.   V prípade, že poisťovne a zaisťovne neuskutočnia plán uvedený v odseku 1, orgány dohľadu môžu od poisťovní a zaisťovní požadovať, aby sa vrátili k výpočtu kapitálovej požiadavky na solventnosť v súlade so štandardným vzorcom stanoveným v pododdiele 2.

článok 119

Významné odchýlky od predpokladov, z ktorých vychádza výpočet podľa štandardného vzorca

Pokiaľ nie je vhodné, aby sa na výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť použil štandardný vzorec podľa pododdielu 2, pretože sa rizikový profil príslušnej poisťovne alebo zaisťovne významne odchyľuje od predpokladov, z ktorých vychádza výpočet podľa štandardného vzorca výpočtu, orgány dohľadu môžu prostredníctvom rozhodnutia s uvedením dôvodov požadovať od dotknutého podniku, aby na výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť použili vnútorný model, alebo náležité rizikové moduly.

Článok 120

Kontrola používania

Poisťovne a zaisťovne preukážu, že vnútorný model sa dostatočne používa a zohráva významnú úlohu v ich systéme správy uvedenom v článkoch 41 až 50, a najmä v:

a)

ich systéme riadenia rizík, ako sa stanovuje v článku 44 a v ich rozhodovacích procesoch;

b)

ich posudzovaní ekonomického kapitálu a kapitálu solventnosti a v procese ich alokácie vrátane hodnotenia uvedeného v článku 45.

Poisťovne a zaisťovne okrem toho preukážu, že frekvencia výpočtu kapitálovej požiadavky na solventnosť s použitím vnútorného modelu je v súlade s frekvenciou, s ktorou využívajú svoj vnútorný model na iné účely, na ktoré sa vzťahuje prvý odsek.

Správne orgány, riadiace orgány alebo kontrolné orgány sú zodpovedné za zabezpečenie priebežnej vhodnosti štruktúry a operácií vnútorného modelu a za to, aby vnútorný model aj naďalej vhodne zohľadňoval príslušný rizikový profil príslušnej poisťovne a zaisťovne.

Článok 121

Štatistické normy kvality

1.   Vnútorný model a najmä výpočet prognózy rozdelenia pravdepodobnosti, z ktorej vychádza, spĺňa kritériá stanovené v odsekoch 2 až 9.

2.   Metódy použité na výpočet prognózy rozdelenia pravdepodobnosti sa zakladajú na vhodných, použiteľných a náležitých poistno-matematických a štatistických technikách a sú v súlade s metódami použitými na výpočet technických rezerv.

Metódy použité na výpočet prognózy rozdelenia pravdepodobnosti sa zakladajú na súčasných a vierohodných informáciách a na realistických predpokladoch.

Poisťovne a zaisťovne musia byť schopné zdôvodniť pred orgánmi dohľadu predpoklady, z ktorých vychádza ich vnútorný model.

3.   Údaje použité pre vnútorný model musia byť presné, úplné a primerané.

Poisťovne a zaisťovne aktualizujú súbory údajov použité na výpočet prognózy rozdelenia pravdepodobnosti minimálne raz ročne.

4.   Na účely výpočtu prognózy rozdelenia pravdepodobnosti nie je predpísaná žiadna osobitná metóda.

Bez ohľadu na zvolenú metódu výpočtu musí byť kapacita vnútorného modelu ohodnotiť riziko dostatočne na to, aby zabezpečila jeho rozsiahle využitie a jeho významnú úlohu v systéme správy poisťovní a zaisťovní, a najmä v ich systémoch riadenia rizík a rozhodovacích procesoch a v procesoch rozdeľovania kapitálu v súlade s článkom 120.

Vnútorný model pokrýva všetky dôležité riziká, ktorým sú poisťovne a zaisťovne vystavené. Vnútorné modely pokrývajú minimálne riziká stanovené v článku 101 ods. 4

5.   Pokiaľ ide o diverzifikačné účinky, poisťovne a zaisťovne ich môžu zohľadniť vo svojom vnútornom modeli závislosti v rámci rizikových kategórií a medzi rizikovými kategóriami, pod podmienkou, že orgány dohľadu sú presvedčené, že systém použitý na meranie týchto diverzifikačných účinkov je primeraný.

6.   Poisťovne a zaisťovne môžu plne zohľadniť účinok techník na zmiernenie rizika vo svojom vnútornom modeli, pokiaľ sú kreditné riziká a iné riziká vyplývajúce z použitia techník na zmiernenie rizika riadne zohľadnené vo vnútornom modeli.

7.   Poisťovne a zaisťovne vo svojom vnútornom modeli presne ohodnotia osobitné riziká spojené s finančnými zárukami a všetkými zmluvnými opciami, pokiaľ sú dôležité. Ohodnotia aj riziká spojené s opciami poistníka a so zmluvnými opciami poisťovne a zaisťovne. Na tento účel sa zohľadnia vplyvy, ktoré môžu mať budúce zmeny podmienok finančného a nefinančného charakteru na využitie týchto opcií.

8.   Poisťovne a zaisťovne môžu vo svojich vnútorných modeloch zohľadniť budúce opatrenia manažmentu, ktorých uskutočnenie možno za osobitných okolností očakávať.

V prípade stanovenom v prvom pododseku zohľadní príslušná poisťovňa alebo zaisťovňa čas potrebný na vykonanie takýchto činností.

9.   Poisťovne a zaisťovne zohľadnia vo svojich vnútorných modeloch všetky platby poistníkom a príjemcom plnení, vyplatenie ktorých môžu očakávať, bez ohľadu na to, či sú uvedené platby zmluvne zaručené.

Článok 122

Normy kalibrácie

1.   Poisťovne a zaisťovne môžu na účely vnútorného modelovania použiť iné časové obdobie alebo mieru rizika ako tie, ktoré sú stanovené v článku 101 ods. 3, pokiaľ tieto poisťovne a zaisťovne môžu výstupy vnútorného modelu použiť na výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť spôsobom, ktorý zabezpečí poistníkom a príjemcom plnení rovnakú úroveň ochrany, ako je stanovená v článku 101.

2.   Pokiaľ je to možné, poisťovne a zaisťovne odvodia kapitálovú požiadavku na solventnosť priamo z prognózy rozdelenia pravdepodobnosti vygenerovanej vnútorným modelom týchto poisťovní a zaisťovní s použitím metódy hodnoty v riziku (Value-At-Risk) stanovenej v článku 101 ods. 3

3.   Ak poisťovne a zaisťovne nemôžu odvodiť kapitálovú požiadavku na solventnosť priamo z prognózy rozdelenia pravdepodobnosti vygenerovanej vnútorným modelom, orgány dohľadu môžu povoliť, aby sa pri výpočte kapitálovej požiadavky na solventnosť použili aproximácie, pokiaľ tieto poisťovne a zaisťovne môžu preukázať orgánom dohľadu, že poistníci majú rovnakú úroveň ochrany, ako sa ustanovuje v článku 101.

4.   Orgány dohľadu môžu od poisťovní a zaisťovní požadovať, aby svoj vnútorný model uplatnili na relevantných porovnávacích portfóliách (benchmark) a použili predpoklady vychádzajúce skôr z externých ako interných údajov s cieľom overiť kalibráciu vnútorného modelu a skontrolovať, či sú jeho špecifikácie v súlade so všeobecne prijatými trhovými postupmi.

Článok 123

Pridelenie ziskov a strát

Poisťovne a zaisťovne minimálne raz ročne skontrolujú príčiny a zdroje ziskov a strát v prípade každej hlavnej zložky činnosti.

Preukážu, ako kategorizácia rizika zvolená vo vnútornom modeli vysvetľuje príčiny a zdroje ziskov a strát. Kategorizácia rizika a pridelenie ziskov a strát odráža rizikový profil poisťovní a zaisťovní.

Článok 124

Normy validácie

Poisťovne a zaisťovne zavedú pravidelný cyklus validácie modelu, ktorý zahŕňa sledovanie výkonnosti vnútorného modelu, kontrolu priebežnej vhodnosti jeho špecifikácie a testovanie jeho výsledkov oproti skutočnosti.

Proces validácie modelu zahŕňa účinný štatistický proces validácie vnútorného modelu, ktorá umožňuje poisťovniam a zaisťovniam preukázať ich orgánom dohľadu, že výsledné kapitálové požiadavky sú primerané.

Použité štatistické metódy nemajú testovať iba vhodnosť odhadovaného rozdelenia pravdepodobnosti v porovnaní so skutočnými stratami, ale aj so všetkými závažnými novými údajmi a súvisiacimi informáciami.

Proces validácie modelu zahŕňa analýzu stability vnútorného modelu, a najmä testovanie citlivosti výsledkov vnútorného modelu na zmeny v jeho kľúčových podkladových predpokladoch. Okrem toho zahŕňa aj hodnotenie presnosti, úplnosti a primeranosti údajov použitých vo vnútornom modeli.

Článok 125

Normy dokumentácie

Poisťovne a zaisťovne zdokumentujú štruktúru a operačné detaily svojich vnútorných modelov.

Táto dokumentácia je v súlade s článkami 120 až 124.

Dokumentácia poskytne podrobný náčrt teórie, predpokladov a matematických a empirických podkladov, z ktorých vnútorný model vychádza.

V dokumentácii sa uvedú všetky podmienky, v ktorých vnútorný model nemôže účinne fungovať.

Poisťovne a zaisťovne zdokumentujú všetky väčšie zmeny vo svojich modeloch, ako sa stanovuje v článku 115.

článok 126

Externé modely a údaje

Použitie modelu alebo údajov získaných od tretej strany nemožno považovať za opodstatnený dôvod pre výnimku z akýchkoľvek požiadaviek na vnútorný model stanovených v článkoch 120 až 125.

článok 127

Vykonávacie opatrenia

Komisia prijme vykonávacie opatrenia k článkom 120 až 126 s cieľom zabezpečiť zosúladený prístup pri používaní vnútorných modelov v celom Spoločenstve a s cieľom podporiť lepšie hodnotenie rizikového profilu a riadenia činností poisťovní a zaisťovní.

Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 301 ods. 3

Oddiel 5

Minimálna kapitálová požiadavka

Článok 128

Všeobecné ustanovenia

Členské štáty vyžadujú, aby mali poisťovne a zaisťovne v držbe použiteľné základné vlastné zdroje pokrývajúce minimálnu kapitálovú požiadavku.

Článok 129

Výpočet minimálnej kapitálovej požiadavky

1.   Minimálna kapitálová požiadavka sa vypočíta v súlade s týmito zásadami:

a)

vypočíta sa jasným a jednoduchým spôsobom a tak, aby sa výpočet dal auditovať;

b)

zodpovedá výške základných použiteľných vlastných zdrojov, pod ktorou sú poistníci a príjemcovia plnení vystavení neprijateľnej úrovni rizika, keď sa poisťovniam a zaisťovniam povolilo, aby pokračovali vo svojej činnosti;

c)

lineárna funkcia uvedená v odseku 2, používaná na výpočet minimálnej kapitálovej požiadavky, zodpovedá hodnote v riziku (Value-at-Risk) základných vlastných zdrojov poisťovne alebo zaisťovne s 85 % hladinou spoľahlivosti v časovom horizonte jedného roku;

d)

absolútna spodná hranica je:

i)

2 200 000 EUR v prípade neživotných poisťovní vrátane kaptívnych poisťovní okrem prípadu, keď sú pokryté všetky alebo niektoré rizika zahrnuté do jedného z odvetví 10 až 15 v časti A prílohy I; v tomto prípade nesmie byť nižšia ako 3 200 000 EUR,

ii)

3 200 000 EUR v prípade životných poisťovní vrátane kaptívnych poisťovní,

iii)

3 200 000 EUR v prípade zaisťovní okrem kaptívnych zaisťovní; v tomto prípade minimálna kapitálová požiadavka nesmie byť nižšia ako 1 000 000 EUR;

iv)

vo výške súčtu súm uvedených v bodoch i) a ii) v prípade poisťovní uvedených v článku 73 ods. 5

2.   S výhradou odseku 3 sa minimálna kapitálová požiadavka vypočíta ako lineárna funkcia množiny alebo podmnožiny týchto premenných podniku: technické rezervy, predpísané poistné, rizikový kapitál, odložené dane a administratívne náklady. Používané premenné sa merajú očistené od zaistenia.

3.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1 písm. d), nesmie byť minimálna kapitálová požiadavka nižšia ako 25 % ani vyššia ako 45 % kapitálovej požiadavky na solventnosť podniku, ktorá sa vypočíta v súlade s kapitolou VI oddielom 4 pododdielom 2 alebo 3, vrátane akéhokoľvek navýšenia kapitálu uloženého v súlade s článkom 37.

Členské štáty umožňujú svojím orgánom dohľadu, aby po dobu, ktorá sa skončí 31. októbra 2014 vyžadovali od poisťovne alebo zaisťovne, aby uplatňovala percentuálne hodnoty uvedené v prvom pododseku výlučne na kapitálovú požiadavku na solventnosť podniku vypočítanú v súlade s kapitolou VI oddielom 4 pododdielom 2.

4.   Poisťovne a zaisťovne vypočítajú minimálnu kapitálovú požiadavku aspoň raz za štvrťrok a výsledky tohto výpočtu oznámia orgánom dohľadu.

Ak minimálnu kapitálovú požiadavku podniku určuje jeden z limitov uvedených v odseku 3, tento podnik poskytne orgánu dohľadu informácie, ktoré mu umožnia riadne porozumieť dôvodom tejto situácie.

5.   Komisia predloží Európskemu parlamentu a Európskemu výboru pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov ustanovenému rozhodnutím Komisie 2004/9/ES (35), a to do 31. októbra 2017 správu o pravidlách členských štátov a postupoch orgánov dohľadu prijatých podľa odsekov 1 až 4.

Správa sa týka najmä použitia a úrovne najvyššej a najnižšej hodnoty stanovenej v odseku 3 a akýchkoľvek problémov, ktorými sa zaoberajú orgány dohľadu a podniky pri uplatňovaní tohto článku.

Článok 130

Vykonávacie opatrenia

Komisia prijme vykonávacie opatrenia upresňujúce výpočet minimálnej kapitálovej požiadavky uvedenej v článkoch 128 a 129.

Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 301 ods. 3

Článok 131

Prechodné ustanovenia týkajúce sa súladu s minimálnou kapitálovou požiadavkou

Odchylne od článkov 139 a 144, ak poisťovne a zaisťovne spĺňajú požadovanú maržu solventnosti uvedenú v článku 28 smernice 2002/83/ES, článku 16a smernice 73/239/EHS alebo článku 37, 38 alebo 39 smernice 2005/68/ES k 31. októbru 2012 avšak nemajú dostatočné použiteľné základné vlastné zdroje na pokrytie minimálnej kapitálovej požiadavky, príslušné podniky musia splniť ustanovenia článku 128 do 31. októbra 2013.

Ak príslušné poisťovne a zaisťovne nesplnia ustanovenia článku 128 v rámci lehoty stanovenej v prvom odseku, povolenie poisťovne a zaisťovne sa odoberie podľa platných postupov ustanovených vo vnútroštátnych právnych predpisoch.

Oddiel 6

Investície

Článok 132

Zásada obozretnej osoby

1.   Členské štáty zabezpečia, aby poisťovne a zaisťovne investovali všetky svoje aktíva v súlade so zásadou obozretnej osoby, ako sa ustanovuje v odsekoch 2, 3 a 4.

2.   Pokiaľ ide o celé portfólio aktív, poisťovne a zaisťovne investujú iba do aktív a nástrojov, ktorých riziká môže príslušná poisťovňa alebo zaisťovňa riadne identifikovať, merať, monitorovať, riadiť, kontrolovať a oznamovať, a náležite zohľadňovať pri posudzovaní svojich celkových potrieb solventnosti v súlade s článkom 45 ods. 1 druhým pododsekom písm. a).

Všetky aktíva, najmä aktíva pokrývajúce minimálnu kapitálovú požiadavku a kapitálovú požiadavku na solventnosť, sa investujú takým spôsobom, aby zabezpečili bezpečnosť, kvalitu, likviditu a výnosnosť portfólia ako celku. Okrem toho sa tieto aktíva umiestňujú tak, aby sa zabezpečila ich dostupnosť.

Aktíva držané na účely pokrytia technických rezerv sa investujú aj iným spôsobom primeraným povahe a trvaniu poistných a zaistných záväzkov. Tieto aktíva sa investujú v najlepšom záujme všetkých poistníkov a príjemcov plnení pri zohľadnení príslušnej zverejnenej koncepcie.

V prípade konfliktu záujmov zabezpečia poisťovne, alebo útvary, ktoré riadia ich portfóliá aktív, aby sa investovalo čo možno najlepším spôsobom v záujme poistníkov a príjemcov plnení.

3.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2, pokiaľ ide o aktíva držané na účely zmlúv životného poistenia, podľa ktorých investičné riziko nesú poistníci, uplatňujú sa druhý, tretí a štvrtý pododsek tohto odseku.

Ak sú plnenia na základe zmluvy priamo viazané na hodnotu podielov v PKIPCP, ako sa ustanovuje v smernici 85/611/EHS, alebo na hodnotu aktív obsiahnutých v internom fonde poisťovne, zvyčajne rozdelenom na podielové jednotky, technické rezervy v súvislosti s týmito plneniami sa vyjadria podľa možností čo najpresnejšie hodnotou týchto podielových jednotiek alebo v prípade, keď podiely nie sú stanovené, týmito aktívami.

Ak sú plnenia na základe zmluvy priamo spojené s akciovým indexom alebo nejakou inou referenčnou hodnotou rôznou od hodnôt uvedených v druhom pododseku, technické rezervy v súvislosti s týmito plneniami musia byť vyjadrené podľa možností čo najpresnejšie buď podielovými jednotkami považovanými za také, že predstavujú referenčnú hodnotu, alebo, ak tieto podielové jednotky nie sú stanovené, aktívami s náležitou bezpečnosťou a obchodovateľnosťou, ktorá zodpovedá podľa možností čo najviac referenčnej hodnote.

Pokiaľ plnenia uvedené v druhom a treťom pododseku zahŕňajú garanciu investičnej výkonnosti alebo nejaké ďalšie garantované plnenia, aktíva držané na účely pokrytia zodpovedajúcich dodatočných technických rezerv podliehajú odseku 4.

4.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2, pokiaľ ide o iné aktíva ako tie, ktoré podliehajú odseku 3, uplatňuje sa druhý až piaty pododsek tohto odseku.

Použitie derivátových nástrojov je možné do tej miery, kým prispievajú k znižovaniu rizík alebo umožňujú efektívne riadenie portfólia.

Investície a aktíva, obchodovanie s ktorými na regulovanom finančnom trhu nie je povolené, sa v každom prípade obmedzujú na obozretnú úroveň.

Aktíva sú vhodne diverzifikované tak, aby sa predišlo prílišnému naviazaniu sa na akékoľvek konkrétne aktívum, emitenta alebo skupinu spoločností, či zemepisné oblasti a nahromadeniu rizík v portfóliu ako celku.

Investície do aktív vydaných tým istým emitentom alebo emitentmi patriacimi do tej istej skupiny nesmú vystaviť poisťovne prílišnej koncentrácii rizika.

Článok 133

Sloboda investovania

1.   Členské štáty nebudú žiadať, aby poisťovne a zaisťovne investovali do konkrétnych kategórií aktív.

2.   Členské štáty nepodmienia investičné rozhodnutia poisťovne alebo zaisťovne alebo jej správcu investícií žiadnymi požiadavkami predchádzajúceho schválenia alebo systematického oznamovania.

3.   Týmto článkom nie sú dotknuté požiadavky členských štátov obmedzujúce druhy aktív alebo referenčné hodnoty, na ktoré sa môžu viazať poistné plnenia. Akékoľvek takéto pravidlá sa uplatňujú iba ak investičné riziko nesie poistník, ktorým je fyzická osoba, a nie sú obmedzujúcejšie ako pravidlá stanovené v smernici 85/611/EHS.

Článok 134

Umiestnenie aktív a zákaz zakladať aktíva

1.   Pokiaľ ide o poistné riziká umiestnené v Spoločenstve, členské štáty nepožadujú, aby boli aktíva držané na účely pokrytia technických rezerv súvisiacich s týmito rizikami umiestnené v rámci Spoločenstva alebo v niektorom konkrétnom členskom štáte.

Navyše, pokiaľ ide o pohľadávky zo zaistných zmlúv od podnikov povolených podľa tejto smernice alebo majúcich sídlo v tretej krajine, u ktorých možno usudzovať, že ich režim solventnosti zodpovedá článku 172, členské štáty taktiež nesmú požadovať, aby aktíva predstavujúce tieto pohľadávky boli umiestnené v rámci Spoločenstva.

2.   Ak je zaisťovateľom poisťovňa alebo zaisťovňa povolená v súlade s touto smernicou, nesmú členské štáty zachovávať ani zavádzať systém tvorby hrubých technických rezerv, ktorý požaduje založenie aktív pre krytie nezaslúženého poistného a rezervy na poistné plnenia.

Článok 135

Vykonávacie opatrenia

1.   S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie tejto smernice, Komisia môže prijať vykonávacie opatrenia, ktorými sa spresnia kvalitatívne požiadavky v týchto oblastiach:

a)

identifikácia, meranie, monitorovanie, riadenie a oznamovanie rizík vyplývajúcich z investícií, v súvislosti s prvým pododsekom článku 132 ods. 2;

b)

identifikácia, meranie, monitorovanie, riadenie a oznamovanie osobitných rizík vyplývajúcich z investícií do derivátových nástrojov a aktív uvedených v druhom pododseku článku 132 ods. 4;

2.   S cieľom zabezpečiť jednotnosť medzi odvetviami a odstrániť nesúlad medzi záujmami spoločností, ktoré „preskupujú“ úvery na obchodovateľné cenné papiere a iné finančné nástroje (pôvodcovia) a záujmami poisťovní alebo zaisťovní, ktoré investujú do týchto cenných papierov a nástrojov, Komisia prijme vykonávacie opatrenia stanovujúce:

a)

požiadavky, ktoré musia originátori spĺňať na to, aby poisťovne alebo zaisťovne mohli investovať do takýchto cenných papierov a nástrojov tohto druhu po 1. januári 2011, vrátane požiadaviek, ktorými sa zabezpečí, aby si originátor ponechal čistý hospodársky podiel vo výške minimálne 5 %;

b)

kvalitatívne požiadavky, ktoré musia spĺňať poisťovne alebo zaisťovne, ktoré investujú do týchto cenných papierov alebo nástrojov.

3.   Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 301 ods. 3

KAPITOLA VII

Poisťovne a zaisťovne s finančnými problémami alebo v protiprávnom stave

Článok 136

Identifikácia a oznamovanie zhoršujúceho sa finančného stavu poisťovňami a zaisťovňami

Poisťovne a zaisťovne zavedú postupy určené na identifikáciu zhoršujúceho sa finančného stavu a bezodkladne informujú orgány dohľadu v prípade, že dôjde k takémuto zhoršeniu.

Článok 137

Nesplnenie technických rezerv

Ak poisťovňa alebo zaisťovňa nedodržiava kapitolu VI oddiel 2, orgány dohľadu jej domovského členského štátu môžu zakázať voľné nakladanie s jej aktívami po tom, ako oznámia svoj zámer orgánom dohľadu hostiteľských členských štátov. Orgány dohľadu domovského členského štátu určia, na ktoré aktíva sa budú tieto opatrenia vzťahovať.

Článok 138

Nesplnenie kapitálovej požiadavky na solventnosť

1.   Poisťovne a zaisťovne bezodkladne informujú orgán dohľadu, hneď ako zistia, že prestali spĺňať kapitálovú požiadavku na solventnosť alebo im hrozí, že ju nebudú spĺňať v nasledujúcich troch mesiacoch.

2.   Príslušné poisťovne alebo zaisťovne predložia na schválenie orgánu dohľadu realistický ozdravný plán do dvoch mesiacov od zistenia, že nespĺňajú kapitálovú požiadavku na solventnosť.

3.   Orgán dohľadu požiada príslušné poisťovne alebo zaisťovne, aby v lehote šiestich mesiacov od zistenia, že nespĺňajú kapitálovú požiadavku na solventnosť, prijali nevyhnutné opatrenia s cieľom obnoviť použiteľné vlastné zdroje na úroveň pokrývajúcu kapitálovú požiadavku na solventnosť, alebo znížili svoj rizikový profil s cieľom zabezpečiť splnenie kapitálovej požiadavky na solventnosť.

Orgán dohľadu môže prípadne predĺžiť túto lehotu o tri mesiace.

4.   V prípade mimoriadneho poklesu na finančných trhoch môže orgán dohľadu predĺžiť lehotu stanovenú v druhom pododseku odseku 3 o primerané časové obdobie pri zohľadnení všetkých relevantných faktorov.

Príslušné poisťovne alebo zaisťovne predložia každé 3 mesiace ich orgánom dohľadu správu o pokroku, v ktorej uvedú prijaté opatrenia a pokrok smerom k obnoveniu použiteľných vlastných zdrojov na úroveň pokrývajúcu kapitálovú požiadavku na solventnosť alebo k zníženiu rizikového profilu s cieľom zabezpečiť splnenie kapitálovej požiadavky na solventnosť.

Predĺženie lehoty uvedené v prvom pododseku sa zruší, ak je zo správy o pokroku zjavné, že sa nedosiahol žiadny významný pokrok k obnoveniu použiteľných zdrojov na úroveň pokrývajúcu kapitálovú požiadavku na solventnosť alebo k zníženiu rizikového profilu s cieľom zabezpečiť splnenie kapitálovej požiadavky na solventnosť medzi dátumom zistenia neplnenia kapitálovej požiadavky na solventnosť a dátumom predloženia správy o pokroku.

5.   Za mimoriadnych okolností, ak je orgán dohľadu toho názoru, že finančná situácia dotknutého podniku sa bude ďalej zhoršovať, môže tiež obmedziť alebo zakázať voľné nakladanie s aktívami tohto podniku. Tento orgán dohľadu informuje orgány dohľadu hostiteľských členských štátov o akýchkoľvek opatreniach, ktoré vykonal. Tieto orgány na žiadosť orgánu dohľadu domovského členského štátu prijmú rovnaké opatrenia. Orgán dohľadu domovského členského štátu určí, na ktoré aktíva sa tieto opatrenia budú vzťahovať.

Článok 139

Nesplnenie minimálnej kapitálovej požiadavky

1.   Poisťovne a zaisťovne bezodkladne informujú orgán dohľadu, hneď ako zistia, že prestali spĺňať minimálnu kapitálovú požiadavku, alebo im hrozí, že ju nebudú spĺňať v nasledujúcich troch mesiacoch.

2.   Do jedného mesiaca od zistenia, že nespĺňajú minimálnu kapitálovú požiadavku predložia príslušné poisťovne alebo zaisťovne orgánu dohľadu na schválenie, krátkodobú realistickú finančnú schému s cieľom obnoviť v lehote troch mesiacov od tohto zistenia použiteľné základné vlastné zdroje najmenej na úroveň minimálnej kapitálovej požiadavky, alebo znížiť svoj rizikový profil s cieľom zabezpečiť splnenie minimálnej kapitálovej požiadavky.

3.   Orgán dohľadu domovského členského štátu môže tiež obmedziť alebo zakázať voľné nakladanie s aktívami poisťovne alebo zaisťovne. Informuje orgány dohľadu hostiteľských členských štátov. Na žiadosť orgánu dohľadu domovského členského štátu tieto orgány prijmú rovnaké opatrenia. Orgán dohľadu domovského členského štátu určí, na ktoré aktíva sa tieto opatrenia budú vzťahovať.

Článok 140

Zákaz voľného nakladania s aktívami umiestnenými na území členského štátu

Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na to, aby v prípadoch stanovených v článkoch 137 až 139 a článku 144 ods. 2 mohli v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi zakázať voľné nakladanie s aktívami umiestnenými na svojom území na žiadosť domovského členského štátu podniku, ktorý označí aktíva, ktorých sa tieto opatrenia majú týkať.

Článok 141

Právomoci dohľadu v prípade zhoršujúceho sa finančného postavenia

Bez toho, aby boli dotknuté články 138 a 139, ak sa solventnosť podniku aj naďalej zhoršuje, orgány dohľadu disponujú právomocami, ktoré im umožnia prijať všetky opatrenia nevyhnutné na ochranu záujmov poistníkov v prípade poistných zmlúv, alebo záväzkov vyplývajúcich zo zaistných zmlúv.

Tieto opatrenia sú primerané, a teda zohľadňujú úroveň a trvanie zhoršenia solventnosti príslušných poisťovní alebo zaisťovní.

Článok 142

Ozdravný plán a finančná schéma

1.   Ozdravný plán uvedený v článku 138 ods. 2 a finančná schéma uvedená v článku 139 ods. 2 obsahujú aspoň podrobné údaje alebo doklady týkajúce sa:

a)

predpokladaných nákladov na správu, najmä bežných nákladov a provízie;

b)

odhadov príjmov a výdavkov v súvislosti s priamou činnosťou, prevzatým zaistením a postúpeným zaistením;

c)

prognózy súvahy;

d)

odhadu finančných zdrojov určených na krytie technických rezerv a kapitálovej požiadavky na solventnosť a minimálnej kapitálovej požiadavky;

e)

celkovej zaisťovacej stratégie.

2.   Ak orgány dohľadu vyžiadali ozdravný plán uvedený v článku 138 ods. 2 alebo finančnú schému uvedenú v článku 139 ods. 2 v súlade s odsekom 1 tohto článku, zdržia sa vydania povolenia v súlade s článkom 39, kým sú toho názoru, že práva poistníkov alebo zmluvné záväzky zaisťovne sú ohrozené.

Článok 143

Vykonávacie opatrenia

Komisia prijme vykonávacie opatrenia, ktorými určí faktory na účely uplatňovania článku 138 ods. 4 vrátane maximálneho primeraného časového obdobia vyjadreného celkovým počtom mesiacov, ktoré budú rovnaké pre všetky poisťovne a zaisťovne, ako je uvedené v prvom pododseku článku 138 ods. 4

Kde je potrebné zlepšiť konvergenciu, Komisia môže prijať vykonávacie opatrenia ustanovujúce podrobnosti týkajúce sa ozdravného plánu uvedeného v článku 138 ods. 2, finančnej schémy uvedenej v článku 139 ods. 2 a článku 141, pri primeranej starostlivosti o zabránenie procyklickým účinkom.

Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 301 ods. 3

Článok 144

Odňatie povolenia

1.   Orgán dohľadu domovského členského štátu môže odobrať povolenie udelené poisťovni alebo zaisťovni v týchto prípadoch:

a)

dotknutý podnik nepoužije povolenie do 12 mesiacov, výslovne sa ho vzdá alebo prestane vykonávať činnosť po dobu dlhšiu ako šesť mesiacov, ak dotknutý členský štát nestanovil, že v týchto prípadoch toto povolenie zaniká;

b)

dotknutý podnik prestal spĺňať podmienky pre povolenie;

c)

dotknutý podnik závažným spôsobom porušuje svoje povinnosti podľa právnych predpisov, ktoré sa na neho vzťahujú.

Orgán dohľadu domovského členského štátu odoberie povolenie vydané poisťovni alebo zaisťovni v prípade, ak podnik nespĺňa minimálnu kapitálovú požiadavku a orgán dohľadu usudzuje, že predložená finančná schéma zjavne nie je primeraná, alebo sa príslušnému podniku nepodarí splniť schválenú schému v lehote troch mesiacov od zistenia nesúladu s minimálnou kapitálovou požiadavkou.

2.   V prípade odňatia alebo zániku povolenia orgán dohľadu domovského členského štátu to oznámi orgánom dohľadu ostatných členských štátov, a tieto orgány prijmú primerané opatrenia, aby zabránili poisťovni alebo zaisťovni so začatím nových činností na svojich územiach.

Orgány dohľadu domovského členského štátu spolu s týmito orgánmi prijmú všetky opatrenia potrebné na ochranu záujmov poistených osôb, a najmä obmedzia voľné nakladanie s aktívami poisťovne v súlade s článkom 140.

3.   Každé rozhodnutie o odňatí povolenia musí obsahovať úplné zdôvodnenie a musí byť oznámené dotknutej poisťovni alebo zaisťovni.

KAPITOLA VIII

Právo usadiť sa a sloboda poskytovať služby

Oddiel 1

Zriadenie poisťovňou

Článok 145

Podmienky zriaďovania pobočiek

1.   Členské štáty zabezpečia, aby poisťovňa, ktorá navrhuje zriadiť pobočku na území iného členského štátu, o tom upovedomila orgány dohľadu svojho domovského členského štátu.

Každá trvalá prítomnosť poisťovne na území členského štátu má rovnaké postavenie ako pobočka, dokonca aj keď táto prítomnosť nemá formu pobočky, ale pozostáva len z kancelárie riadenej vlastnými pracovníkmi poisťovne alebo osobou, ktorá je nezávislá, má však trvalé oprávnenie konať za poisťovňu, ako by mala zastúpenie.

2.   Členské štáty vyžadujú, aby každá poisťovňa, ktorá navrhuje zriadenie pobočky na území iného členského štátu, poskytla pri podaní oznámenia stanoveného v odseku 1 nasledujúce údaje:

a)

členský štát, na území ktorého navrhuje zriadiť pobočku;

b)

plán činnosti stanovujúci prinajmenšom druhy predpokladaných činností a organizačnú štruktúru pobočky;

c)

meno osoby, ktorá má dostatočné právomoci zaväzovať poisťovňu vo vzťahu k tretím osobám alebo v prípade poisťovne Lloyd’s jednotlivých zúčastnených poisťovateľov a zastupovať poisťovňu alebo týchto poisťovateľov vo vzťahu k orgánom a súdom hostiteľského členského štátu, (ďalej len „oprávnený zástupca“);

d)

adresu v hostiteľskom členskom štáte, na ktorej možno získať dokumenty a na ktorú ich možno doručovať, vrátane všetkej korešpondencie oprávnenému zástupcovi.

Čo sa týka poisťovne Lloyd’s, v prípade súdneho sporu v hostiteľskom členskom štáte, vyplývajúceho z prevzatých záväzkov, sa s poistenými osobami nesmie zaobchádzať menej priaznivo, ako keby bol spor vedený proti bežným poisťovateľom.

3.   Ak neživotná poisťovňa chce, aby jej pobočka kryla riziká odvetvia 10 v časti A prílohy I bez zahrnutia zodpovednosti dopravcu, musí predložiť vyhlásenie, že sa stala členom národnej kancelárie a národného záručného fondu hostiteľského členského štátu.

4.   V prípade zmien v niektorých údajoch predložených podľa odseku 2 písm. b), c) alebo d) poisťovňa podá orgánom dohľadu svojho domovského členského štátu a členského štátu, v ktorom pobočka sídli, písomné oznámenie o zmene minimálne jeden mesiac pred vykonaním zmeny, aby orgány dohľadu domovského členského štátu a orgány dohľadu členského štátu, v ktorom pobočka sídli, mohli splniť svoje povinnosti podľa článku 146.

článok 146

Oznamovanie informácií

1.   Ak orgány dohľadu domovského členského štátu nemajú dôvod pochybovať o primeranosti systému správy a riadenia alebo finančnej situácii poisťovne alebo o požiadavkách vhodnosti a odbornosti v súlade s článkom 42 u oprávnených zástupcov, s ohľadom na plánované činnosti, oznámia do troch mesiacov od získania všetkých informácií uvedených v článku 145 ods. 2 tieto informácie orgánom dohľadu hostiteľského členského štátu a informujú o tom dotknutú poisťovňu.

Orgány dohľadu domovského členského štátu tiež osvedčia, že poisťovňa pokrýva kapitálovú požiadavku na solventnosť a minimálnu kapitálovú požiadavku vypočítanú v súlade s článkami 100 a 129.

2.   Ak orgány dohľadu domovského členského štátu odmietnu sprostredkovať údaje uvedené v článku 145 ods. 2 orgánom dohľadu hostiteľského členského štátu, uvedú dôvody svojho odmietnutia dotknutej poisťovni do troch mesiacov od doručenia všetkých príslušných údajov.

Proti takémuto zamietnutiu alebo nečinnosti musí byť možné podať opravný prostriedok v domovskom členskom štáte.

3.   Pred začatím činnosti pobočky poisťovne orgány dohľadu hostiteľského členského štátu informujú, ak je to možné, do dvoch mesiacov od doručenia údajov uvedených v odseku 1, orgán dohľadu domovského členského štátu, o podmienkach, za ktorých musí byť vo verejnom záujme činnosť pobočky v hostiteľskom členskom štáte vykonávaná. Orgán dohľadu domovského členského štátu oznámi túto informáciu dotknutej poisťovni.

Poisťovňa môže založiť pobočku a začať vykonávať činnosť odo dňa, kedy orgánu dohľadu domovského členského štátu bolo doručené takéto oznámenie alebo, ak oznámenie nebolo doručené, odo dňa uplynutia lehoty stanovenej v prvom pododseku.

Oddiel 2

Sloboda poskytovať služby poisťovňami

Pododdiel 1

Všeobecné ustanovenia

Článok 147

Oznámenie vopred domovskému členskému štátu

Každá poisťovňa, ktorá má zámer vykonávať činnosť po prvýkrát v jednom alebo viacerých členských štátoch na základe slobody poskytovať služby, to najprv oznámi orgánom dohľadu domovského členského štátu s uvedením povahy rizík alebo záväzkov, ktoré plánuje kryť.

Článok 148

Oznámenie domovského členského štátu

1.   Orgány dohľadu domovského členského štátu oznámia, v lehote do jedného mesiaca od oznámenia stanoveného v článku 147, členskému štátu alebo štátom, na územiach ktorých má poisťovňa zámer vykonávať činnosť na základe slobody poskytovať služby, tieto údaje:

a)

osvedčenie o tom, že poisťovňa kryje kapitálovú požiadavku na solventnosť a minimálnu kapitálovú požiadavku vypočítanú podľa článkov 100 a129;

b)

poistné odvetvia, v ktorých môže poisťovňa podľa povolenia ponúkať poistenie;

c)

povahu rizík alebo záväzkov, ktoré poisťovňa navrhuje kryť v hostiteľskom členskom štáte.

Súčasne orgány dohľadu domovského členského štátu informujú o oznámení príslušnú poisťovňu.

2.   Členské štáty, na území ktorých chce neživotná poisťovňa na základe slobody poskytovať služby pokryť riziká v odvetví 10 v časti A prílohy I, okrem zodpovednosti dopravcu, môžu požadovať, aby poisťovňa predložila tieto údaje:

a)

meno a adresu zástupcu uvedeného v článku 18 ods. 1 písm. h);

b)

vyhlásenie, že sa táto poisťovňa stala členom národného úradu a národného garančného fondu hostiteľského členského štátu.

3.   Ak orgány dohľadu domovského členského štátu neoznámia údaje uvedené v odseku 1 do stanovenej lehoty, predložia poisťovni dôvody na zamietnutie v rovnakej lehote.

Proti takémuto zamietnutiu alebo nečinnosti musí byť možné podať opravný prostriedok v domovskom členskom štáte.

4.   Poisťovňa môže začať činnosť odo dňa, ku ktorému je upovedomená o oznámení uvedenom v prvom pododseku odseku 1.

článok 149

Zmeny povahy rizík alebo záväzkov

Akákoľvek zmena, ktorú poisťovňa mieni vykonať v informáciách uvedených v článku 145, podlieha postupu ustanovenému v článkoch 147 a 148.

Pododdiel 2

Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel

Článok 150

Povinné zmluvné poistenie motorových vozidiel

1.   Ak neživotná poisťovňa prostredníctvom prevádzkarne pôsobiacej v jednom členskom štáte pokrýva riziko, iné než zodpovednosť prepravcu, zatriedené do odvetvia 10 v časti A prílohy I, ktoré sa nachádza v inom členskom štáte, hostiteľský členský štát požaduje od tejto spoločnosti, aby sa stala členom a podieľala sa na financovaní jeho národnej kancelárie a jeho národného garančného fondu.

2.   Finančný príspevok uvedený v odseku 1 sa poskytne len v súvislosti s rizikami inými než zodpovednosť prepravcu, zatriedenými do odvetvia 10 časti A prílohy I krytými v rámci poskytovania služieb. Tento príspevok sa vypočíta rovnakým spôsobom ako pre neživotné poisťovne pokrývajúce tieto riziká prostredníctvom prevádzkarne pôsobiacej v tomto členskom štáte.

Výpočet sa vykoná v závislosti od príjmu poisťovne z poistného z daného odvetvia v hostiteľskom členskom štáte alebo množstva rizík v tomto odvetví pokrytých v danom členskom štáte.

3.   Hostiteľský členský štát môže od poisťovne poskytujúcej služby požadovať, aby dodržiavala pravidlá platné v tomto členskom štáte týkajúce sa krytia zvýšených rizík do tej miery, ako platia pre podniky poskytujúce neživotné poistenie usadené v tom štáte.

Článok 151

Zákaz znevýhodňovania osôb uplatňujúcich si nároky

Hostiteľský členský štát požaduje od neživotnej poisťovne, aby zaistila, že osoby uplatňujúce si nároky vzniknuté z udalostí, ktoré sa stali na jeho území, nebudú znevýhodnené v dôsledku skutočnosti, že poisťovňa pokrýva iné riziko než zodpovednosť prepravcu zatriedené do odvetvia 10 v časti A prílohy I v rámci poskytovania služieb, a nie prostredníctvom prevádzkarne pôsobiacej v tomto štáte.

Článok 152

Zástupca

1.   Na účely uvedené v článku 151 hostiteľský členský štát požaduje od neživotnej poisťovne, aby vymenovala svojho zástupcu, ktorý má bydlisko alebo je usadený na jeho území, ktorý bude zhromažďovať všetky potrebné údaje v súvislosti s uplatňovanými nárokmi a ktorý bude mať dostatočné právomoci na to, aby mohol zastupovať poisťovňu vo vzťahu k poškodeným osobám, ktoré si môžu uplatňovať nároky, vrátane platby takých nárokov, a zastupovať poisťovňu pred súdmi alebo orgánmi tohto členského štátu vo vzťahu k uvedeným nárokom.

Od tohto zástupcu sa môže tiež požadovať, aby zastupoval neživotnú poisťovňu pred orgánmi dohľadu hostiteľského členského štátu, pokiaľ ide o kontrolu existencie a platnosti poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel.

2.   Hostiteľský členský štát nemôže požadovať, aby zástupca vykonával iné činnosti v mene neživotnej poisťovne, ktorou bol vymenovaný, než tie, ktoré sú uvedené v odseku 1.

3.   Vymenovanie zástupcu samo osebe nepredstavuje otvorenie pobočky na účely článku 145.

4.   Ak poisťovňa neurčí zástupcu, členské štáty môžu dať súhlas likvidačnému zástupcovi vymenovanému v súlade s článkom 4 smernice 2000/26/ES, aby prijal funkciu zástupcu uvedenú v odseku 1 tohto článku.

Oddiel 3

Právomoc orgánov dohľadu hostiteľského členského štátu

Pododdiel 1

Poistenie

Článok 153

Jazyk

Orgány dohľadu hostiteľského členského štátu môžu vyžadovať, aby sa im informácie, ktoré sú oprávnené vyžadovať v súvislosti s činnosťou poisťovní pôsobiacich na území daného členského štátu, poskytovali v úradnom jazyku alebo jazykoch tohto štátu.

Článok 154

Oznámenie vopred a predchádzajúce schválenie

1.   Hostiteľský členský štát neprijme ustanovenia, ktoré vyžadujú predchádzajúci súhlas alebo systematické oznamovanie všeobecných a osobitných poistných podmienok, sadzieb poistného, alebo v prípade životného poistenia technických základov používaných najmä na výpočet sadzieb poistného a technických rezerv, alebo formulárov a iných dokumentov, ktoré chce poisťovňa používať v styku s poistníkmi.

2.   Hostiteľský členský štát môže len požadovať, aby poisťovňa, ktorá navrhuje vykonávanie poisťovacej činnosti na jeho území, vykonávala nesystematické oznamovanie poistných podmienok a iných dokumentov s cieľom overiť dodržiavanie vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa poistných zmlúv a aby táto požiadavka nebola predchádzajúcou podmienkou pre výkon činnosti poisťovne.

3.   Hostiteľský členský štát môže zachovať alebo zaviesť požiadavku pre oznamovanie alebo schvaľovanie navrhovaného zvýšenia poistných sadzieb vopred iba ako súčasť všeobecného systému cenovej kontroly.

Článok 155

Poisťovne porušujúce právne predpisy

1.   Ak orgány dohľadu hostiteľského členského štátu zistia, že poisťovňa s pobočkou alebo vykonávajúca činnosť na jeho území na základe slobody poskytovať služby nedodržiava právne predpisy, ktoré sa na ňu v tomto členskom štáte vzťahujú, budú požadovať od príslušnej poisťovne, aby napravila tento protiprávny stav.

2.   Ak dotknutá poisťovňa neprijme potrebné opatrenia, orgány dohľadu dotknutého členského štátu o tom informujú orgány dohľadu domovského členského štátu.

Orgány dohľadu domovského členského štátu pri najbližšej príležitosti vykonajú všetky vhodné opatrenia, aby zabezpečili, že príslušná poisťovňa napraví tento protiprávny stav.

Orgány dohľadu domovského členského štátu informujú o prijatých opatreniach orgány dohľadu hostiteľského členského štátu.

3.   Ak napriek opatreniam prijatým domovským členským štátom, alebo ak sa tieto opatrenia ukázali ako neprimerané alebo ak tento štát neprijal žiadne opatrenia, poisťovňa naďalej porušuje právne predpisy platné v hostiteľskom členskom štáte orgány dohľadu hostiteľského členského štátu môžu po informovaní orgánov dohľadu domovského členského štátu prijať príslušné opatrenia, aby zabránili ďalším nezrovnalostiam alebo za ne uložili sankcie, vrátane – pokiaľ je to bezpodmienečne nevyhnutné – zabránenia tomuto podniku v ďalšom uzatváraní nových poistných zmlúv na území hostiteľského členského štátu.

Členské štáty zabezpečia, aby na ich území bolo možné poisťovniam doručovať právne dokumenty potrebné pre tieto opatrenia.

4.   Odsekmi 1, 2 a 3 nie je dotknutá právomoc dotknutých členských štátov, aby prijali vhodné núdzové opatrenia na zabránenie nezrovnalostiam na svojich územiach alebo za ne uložili sankcie. Táto právomoc zahŕňa možnosť zabrániť poisťovniam, aby pokračovali v uzatváraní nových poistných zmlúv na ich územiach.

5.   Odsekmi 1, 2 a 3 nie je dotknutá právomoc členských štátov ukladať sankcie za porušenia na svojich územiach.

6.   Ak poisťovňa, ktorá sa dopustila porušenia, má prevádzku alebo vlastní majetok v dotknutom členskom štáte, orgány dohľadu tohto členského štátu môžu v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi použiť vnútroštátne správne sankcie predpísané za toto porušenie voči tejto prevádzke alebo tomuto majetku.

7.   Akékoľvek opatrenie prijaté podľa odsekov 2 až 6, zahrnujúce obmedzenia vykonávania poisťovacej činnosti, musia byť riadne odôvodnené a oznámené dotknutej poisťovni.

8.   Poisťovne predložia orgánom dohľadu hostiteľského členského štátu na ich žiadosť všetky požadované dokumenty, ktoré sa od nich požadujú na účely odsekov 1 až 7, v rovnakom rozsahu, ako sú povinné poisťovne s ústredím v tomto členskom štáte.

9.   Členské štáty poskytnú Komisii údaje o množstve a druhu prípadov, ktoré viedli k zamietnutiu podľa článkov 146 a 148, alebo v ktorých sa prijali opatrenia podľa odseku 4 tohto článku.

Na základe týchto údajov Komisia informuje Európsky výbor pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov každé dva roky.

Článok 156

Reklama

Poisťovne s ústredím v členských štátoch môžu propagovať svoje služby pomocou všetkých vhodných komunikačných spôsobov v hostiteľskom členskom štáte podľa pravidiel, ktorými sa spravuje druh a obsah takej reklamy, prijatých vo všeobecnom záujme.

Článok 157

Zdanenie poistného

1.   Bez toho, aby tým bola dotknutá akákoľvek následná harmonizácia, každá poistná zmluva podlieha výlučne nepriamym daniam a obdobným odvodom z poistného v členskom štáte, v ktorom sa nachádza riziko alebo v členskom štáte, v ktorom je krytý záväzok.

Na účely prvého pododseku sa hnuteľný majetok uložený v budove umiestnenej na území členského štátu okrem tovarov v obchodnej preprave považuje za riziko v tomto členskom štáte aj vtedy, ak budova a jej obsah nie sú kryté rovnakou poistkou.

V prípade Španielska poistná zmluva podlieha tiež prirážkam zo zákona v prospech španielskeho „Consorcio de compensación de Seguros“ na plnenie jeho funkcií vyplývajúcich zo strát vznikajúcich z mimoriadnych udalostí vyskytujúcich sa v tomto členskom štáte.

2.   Právom, ktorým sa upravujú zmluvy podľa článku 178 tejto smernice a podľa nariadenia (ES) č. 593/2008, nie je dotknutá platná daňovo-právna úprava.

3.   Každý členský štát uplatní svoje vnútroštátne právne predpisy na tie poisťovne, ktoré kryjú riziká alebo záväzky umiestnené na jeho území, aby zabezpečil vyberanie nepriamych daní a obdobných poplatkov splatných podľa odseku 1.

Pododdiel 2

Zaistenie

Článok 158

Zaisťovne porušujúce právne predpisy

1.   Ak orgány dohľadu členského štátu zistia, že zaisťovňa s pobočkou alebo vykonávajúca činnosť na jeho území na základe slobody poskytovať služby nedodržiava právne predpisy, ktoré sa na ňu v tomto členskom štáte vzťahujú, požadujú od príslušnej zaisťovne, aby napravila tento protiprávny stav. Súčasne postúpia tieto zistenia orgánu dohľadu domovského členského štátu.

2.   Ak napriek opatreniam prijatým domovským členským štátom zaisťovňa naďalej porušuje právne predpisy, ktoré sa na ňu v hostiteľskom členskom štáte vzťahujú, alebo ak sa tieto opatrenia ukázali ako neprimerané, môžu orgány dohľadu hostiteľského členského štátu po informovaní orgánu dohľadu domovského členského štátu prijať príslušné opatrenia, aby zabránili ďalším nezrovnalostiam, alebo uložiť za ne sankcie, vrátane, ak je to bezpodmienečne nutné, zabránenia tejto zaisťovni v ďalšom uzatváraní nových zaistných zmlúv na území hostiteľského členského štátu.

Členské štáty zabezpečia, aby na ich území bolo možné zaisťovniam úradne doručovať právne dokumenty potrebné pre tieto opatrenia.

3.   Akékoľvek opatrenie prijaté podľa odsekov 1 a 2, zahŕňajúce sankcie alebo obmedzenia vykonávania zaisťovacej činnosti, je riadne odôvodnené a oznámi sa príslušnej zaisťovni.

Oddiel 4

Štatistické informácie

Článok 159

Štatistické informácie o cezhraničných činnostiach

Každá poisťovňa bude informovať orgány dohľadu svojho členského štátu oddelene o operáciách vykonávaných na základe práva usadiť sa a na základe slobody poskytovať služby o sume poistného, poistných plnení a poplatkov bez odpočítania zaistenia podľa členského štátu takto:

a)

pre neživotné poistenie podľa skupiny odvetví, ako sú ustanovené v prílohe V;

b)

pre životné poistenie podľa každého z odvetví I až IX, ako sú stanovené v prílohe II.

Pokiaľ ide o odvetvie 10 v časti A prílohy I, okrem zodpovednosti dopravcu dotknutý podnik tiež informuje uvedený orgán dohľadu o početnosti a priemerných nákladoch na poistné plnenia.

Orgány dohľadu domovského členského štátu postúpia informáciu uvedenú v prvom a druhom pododseku v primeranom čase a v súhrnnej forme orgánom dohľadu každého z dotknutých členských štátov na základe ich žiadosti.

Oddiel 5

Zaobchádzanie so zmluvami pobočiek v likvidácii

Článok 160

Likvidácia poisťovní

Ak sa likviduje poisťovňa, záväzky vyplývajúce z poistných zmlúv uzavretých prostredníctvom pobočky alebo na základe slobody poskytovať služby sa uspokoja rovnakým spôsobom ako tie, ktoré vyplývajú z iných poistných zmlúv tejto poisťovne bez ohľadu na štátnu príslušnosť dotknutých poistených osôb a príjemcov poistných plnení.

Článok 161

Likvidácia zaisťovní

Ak sa likviduje zaisťovňa, záväzky vyplývajúce zo zaistných zmlúv uzavretých prostredníctvom pobočky alebo na základe slobody poskytovať služby sa uspokojujú rovnakým spôsobom ako tie, ktoré vyplývajú z iných zaistných zmlúv tejto zaisťovne.

KAPITOLA IX

Pobočky zriadené v rámci spoločenstva a patriace poisťovniam alebo zaisťovniam, ktorých ústredie sa nachádza mimo spoločenstva

Oddiel 1

Začatie podnikania

Článok 162

Zásady povolenia a podmienky

1.   Členské štáty podmienia prístup každého podniku s ústredím mimo Spoločenstva k činnostiam uvedeným v prvom pododseku článku 2 ods. 1 povolením.

2.   Členský štát môže udeliť povolenie, ak podnik spĺňa aspoň tieto podmienky:

a)

je oprávnený na vykonávanie poisťovacej činnosti podľa vnútroštátnych právnych predpisov;

b)

zriaďuje pobočku na území členského štátu, v ktorom sa žiada o povolenie;

c)

zaviaže sa v mieste sídla pobočky viesť účtovníctvo o činnosti, ktorú tam vykonáva, a uchovávať tam všetky záznamy viažuce sa na vykonávanú obchodnú činnosť;

d)

vymenuje všeobecného zástupcu, ktorého musia schváliť orgány dohľadu;

e)

vlastní v členskom štáte, v ktorom sa žiada o povolenie, aktíva vo výške rovnej najmenej jednej polovici absolútnej spodnej hranice predpísanej v článku 129 ods. 1 písm. d) pre minimálnu kapitálovú požiadavku a zloží jednu štvrtinu tejto absolútnej spodnej hranice ako zábezpeku;

f)

zaviaže sa, že pokryje kapitálovú požiadavku na solventnosť a minimálnu kapitálovú požiadavku podľa požiadaviek článkov 100 a 128;

g)

oznámi meno alebo názov a adresu likvidačného zástupcu určeného v každom inom členskom štáte, ako je členský štát, v ktorom žiada o povolenie, ak riziká, ktoré majú byť kryté, sú zatriedené do odvetvia 10 časti A v prílohe I, okrem zodpovednosti prepravcu;

h)

predloží plán činnosti v súlade s ustanoveniami v článku 163;

i)

spĺňa požiadavky na správu stanovené v kapitole IV oddiele 2.

3.   Na účely tejto kapitoly „pobočka“ znamená akékoľvek trvalé zastúpenie poisťovne uvedenej v odseku 1 na území členského štátu, ktorá získa povolenie v tomto členskom štáte a ktorá vykonáva obchodnú činnosť v oblasti poisťovníctva.

Článok 163

Plán činnosti pobočky

1.   Plán činnosti pobočky uvedenej v článku 162 ods. 2 písm. h) obsahuje tieto údaje:

a)

povahu rizík alebo záväzkov, ktoré podnik navrhuje kryť;

b)

hlavné zásady zaistenia;

c)

odhady budúcej kapitálovej požiadavky na solventnosť, ako sa ustanovuje v kapitole VI oddiele 4, na základe prognózy súvahy, ako aj metódu výpočtu použitú na odvodenie týchto odhadov;

d)

odhady budúcej minimálnej kapitálovej požiadavky, ako sa ustanovuje v kapitole VI oddiele 5, na základe prognózy súvahy, ako aj metódu výpočtu použitú na odvodenie týchto odhadov;

e)

stav použiteľných vlastných zdrojov a použiteľných základných vlastných zdrojov podniku, pokiaľ ide o kapitálovú požiadavku na solventnosť a minimálnu kapitálovú požiadavku kapitoly VI oddielov 4 a 5;

f)

odhady nákladov na vytvorenie prevádzkového systému a organizácie na zabezpečenie činnosti, finančných zdrojov určených na krytie týchto nákladov a, v prípade krytia rizík zatriedených do odvetvia 18 v časti A prílohy I, zdroje, ktorými poisťovňa disponuje, aby zabezpečila asistenčné služby;

g)

informácie o štruktúre systému správy a riadenia.

2.   Navyše k požiadavkám ustanoveným v odseku 1 za prvé tri finančné roky plán činnosti obsahuje tieto údaje:

a)

prognózy súvahy;

b)

odhady finančných zdrojov určených na krytie technických rezerv, minimálnej kapitálovej požiadavky a kapitálovej požiadavky na solventnosť;

c)

pre neživotné poistenie:

i)

odhady nákladov na správu s výnimkou zriaďovacích nákladov, najmä bežných všeobecných nákladov a provízií;

ii)

odhady poistného alebo príspevkov a nárokov;

d)

pre životné poistenie plán stanovujúci podrobné odhady príjmov a výdavkov v súvislosti s priamou činnosťou, prevzatým a postúpeným zaistením.

3.   Pokiaľ ide o životné poistenie, členské štáty môžu od poisťovní vyžadovať, aby predkladali systematické oznamovanie technických základov používaných na výpočet sadzieb poistného a technických rezerv, pričom táto požiadavka nesmie predstavovať predchádzajúcu podmienku pre výkon činnosti životnej poisťovne.

Článok 164

Prevod kmeňa

1.   Za podmienok stanovených vnútroštátnymi právnymi predpismi členské štáty povolia pobočkám zriadeným na ich území, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia tejto kapitoly, prevod celého kmeňa zmlúv alebo jeho časti na preberajúcu poisťovňu usadenú v rovnakom členskom štáte, ak orgány dohľadu tohto členského štátu alebo podľa potreby členského štátu uvedeného v článku 167 osvedčia, že po zohľadnení prevodu, preberajúca poisťovňa bude mať potrebné použiteľné vlastné zdroje na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť uvedenej v prvom odseku článku 100.

2.   Za podmienok stanovených vo vnútroštátnych právnych predpisoch členské štáty povolia pobočkám zriadeným na svojom území, na ktoré sa vzťahuje táto kapitola, prevod celého poistného kmeňa alebo jeho časti na poisťovňu s ústredím v inom členskom štáte, ak orgány dohľadu tohto členského štátu potvrdia, že po zohľadnení prevodu bude mať preberajúca poisťovňa potrebné použiteľné vlastné zdroje na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť uvedenej v prvom odseku článku 100.

3.   Ak podľa podmienok stanovených vo vnútroštátnych právnych predpisoch členský štát povolí pobočkám zriadeným na jeho území, na ktoré sa vzťahuje táto kapitola, aby previedli celý zmluvný kmeň alebo jeho časť na pobočku, na ktorú sa vzťahuje táto kapitola, zriadenú na území iného členského štátu, zabezpečí, aby orgány dohľadu členského štátu preberajúcej poisťovne, prípadne členského štátu podľa článku 167 potvrdili, že:

a)

po zohľadnení prevodu má preberajúca poisťovňa potrebné použiteľné vlastné zdroje na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť;

b)

právne predpisy členského štátu preberajúcej poisťovne umožňujú taký prevod; a

c)

tento členský štát súhlasil s prevodom.

4.   V prípadoch uvedených v odsekoch 1 až 3 členský štát, v ktorom je umiestnená pobočka vykonávajúca prevod, povolí prevod po získaní súhlasu orgánov dohľadu členského štátu, v ktorom je umiestnené riziko alebo členského štátu záväzku, ak je iný ako členský štát, v ktorom je umiestnená pobočka vykonávajúca prevod.

5.   Orgány dohľadu členských štátov, ktoré boli požiadané o vyjadrenie, vyslovia svoje stanovisko alebo súhlas orgánom dohľadu domovského členského štátu vykonávajúcej prevod pobočky do troch mesiacov od doručenia žiadosti. Pokiaľ sa do uplynutia tejto lehoty nevyjadria, platí, že vyjadrili kladné stanovisko alebo tichý súhlas.

6.   Prevod schválený v súlade s odsekmi 1 až 5 bude zverejnený podľa vnútroštátnych právnych predpisov členského štátu, v ktorom je umiestnené riziko, alebo členského štátu záväzku.

Také prevody sú automaticky účinné voči poistníkom, poisteným osobám a akýmkoľvek iným osobám, ktorým z prevedených zmlúv vyplývajú práva alebo povinnosti.

Článok 165

Technické rezervy

Členské štáty vyžadujú od podnikov, aby zriadili dostatočné technické rezervy na krytie poistných a zaistných záväzkov prevzatých na ich územiach vypočítaných v súlade s kapitolou VI oddielom 2. Členské štáty požadujú od podnikov, aby ocenili aktíva a záväzky v súlade s kapitolou VI oddielom 1 a stanovili vlastné zdroje v súlade s kapitolou VI oddielom 3.

článok 166

Kapitálová požiadavka na solventnosť a minimálna kapitálová požiadavka

1.   Každý členský štát vyžaduje, aby pobočky zriadené na jeho území disponovali sumou použiteľných vlastných zdrojov pozostávajúcich z položiek uvedených v článku 98 ods. 3

Kapitálová požiadavka na solventnosť a minimálna kapitálová požiadavka sa vypočíta v súlade s ustanoveniami kapitoly VI oddielov 4 a 5.

Na účely výpočtu požiadavky kapitálovej na solventnosť a minimálnej kapitálovej požiadavky, a to pre životné i neživotné poistenie, treba zohľadniť len operácie vykonávané príslušnou pobočkou.

2.   Použiteľná výška základných vlastných zdrojov požadovaná na krytie minimálnej kapitálovej požiadavky a absolútnej spodnej hranice tejto minimálnej kapitálovej požiadavky sa vytvorí v súlade s článkom 98 ods. 4

3.   Použiteľná výška základných vlastných zdrojov nesmie byť nižšia ako polovica absolútnej spodnej hranice požadovanej podľa článku 129 ods. 1 písm. d).

Kaucia zložená v súlade s článku 162 ods. 2 písm. e) sa započíta do týchto použiteľných základných vlastných zdrojov na krytie minimálnej kapitálovej požiadavky.

4.   Aktíva predstavujúce kapitálovú požiadavku na solventnosť do výšky minimálnej kapitálovej požiadavky musia byť umiestnené v členskom štáte, v ktorom sa vykonávajú činnosti, a ostatné v rámci Spoločenstva.

Článok 167

Výhody pre podniky, ktorým bolo udelené povolenie vo viac ako jednom členskom štáte

1.   Každý podnik, ktorý požiadal o povolenie alebo ktorému bolo udelené povolenie vo viac ako jednom členskom štáte, môže požiadať o nasledujúce výhody, ktoré môžu byť poskytnuté len spoločne:

a)

kapitálová požiadavka na solventnosť uvedená v článku 166 sa vypočíta vo vzťahu k celej činnosti, ktorú vykonáva v rámci Spoločenstva;

b)

zábezpeka požadovaná podľa článku 162 ods. 2 písm. e) sa zloží len v jednom z týchto členských štátov;

c)

aktíva predstavujúce minimálnu kapitálovú požiadavku sa umiestnia v súlade s článkom 134 v akomkoľvek z členských štátov, v ktorom vykonáva svoje činnosti.

V prípadoch uvedených v písmene a) prvého pododseku sa zohľadnia len operácie realizované všetkými pobočkami zriadenými v rámci Spoločenstva na účely tohto výpočtu.

2.   Žiadosť o využitie výhod upravených v odseku 1 sa predloží orgánom dohľadu dotknutých členských štátov. V žiadosti sa musí uvádzať orgán členského štátu, ktorý v budúcnosti bude vykonávať dohľad nad solventnosťou celej činnosti pobočiek zriadených v rámci Spoločenstva. Musia sa uviesť dôvody pre výber orgánu spoločnosťou.

Zábezpeka uvedená v článku 162 ods. 2 písm. e) sa zloží v tomto členskom štáte.

3.   Výhody uvedené v odseku 1 môžu byť poskytnuté, iba ak s tým súhlasia orgány dohľadu vo všetkých členských štátoch, v ktorých bola žiadosť podaná.

Uvedené výhody sú účinné odo dňa, keď zvolený orgán dohľadu oznámi ostatným orgánom dohľadu, že bude vykonávať dohľad nad solventnosťou celkovej obchodnej činnosti pobočiek v rámci Spoločenstva.

Zvolený orgán dohľadu dostane od ostatných členských štátov údaje potrebné na vykonávanie dohľadu nad celkovou solventnosťou pobočiek usadených na ich území.

4.   Na žiadosť jedného alebo viacerých dotknutých členských štátov budú výhody poskytnuté podľa odsekov 1, 2 a 3 odňaté súčasne všetkými dotknutými členskými štátmi.

Článok 168

Účtovné, finančné a štatistické informácie a podniky s finančnými problémami

Na účely tohto oddielu sa uplatňuje článok 34, článok 139 ods. 3 a články 140 a 141.

Na účely uplatňovania článkov 137 až 139, ak podnik spĺňa podmienky pre poskytnutie výhod ustanovených v článku 167 odsekoch 1, 2 a 3, orgán dohľadu príslušný na overovanie solventnosti pobočiek zriadených v rámci Spoločenstva so zreteľom na celú obchodnú činnosť, má rovnaké postavenie ako orgán dohľadu štátu, na ktorého území sa nachádza ústredie podniku činného v Spoločenstve.

Článok 169

Oddelenie správy životného a neživotného poistenia

1.   Pobočky uvedené v tomto oddiele nemôžu súčasne vykonávať činností životného a neživotného poistenia v tom istom členskom štáte.

2.   Odchylne od odseku 1 členské štáty môžu stanoviť, že pobočky uvedené v tomto oddiele, ktoré k príslušnému dátumu uvedenému v prvom pododseku článku 73 ods. 5 vykonávali v členskom štáte obe činnosti súčasne. Tieto môžu naďalej pokračovať v činnosti za predpokladu, že každá činnosť je samostatne spravovaná v súlade s článkom 74.

3.   Každý členský štát, ktorý podľa druhého pododseku článku 73 ods. 5 vyžaduje od podnikov usadených na jeho území, aby prestali súčasne vykonávať činnosti, ktoré vykonávali k príslušnému dátumu uvedenému v prvom pododseku článku 73 ods. 5, musí túto požiadavku uplatňovať aj na pobočky uvedené v tomto oddiele, ktoré sú usadené na jeho území a súčasne tu vykonávajú obe činnosti.

Členské štáty môžu stanoviť, že pobočky uvedené v tomto oddiele, ktorých ústredie súčasne vykonáva obe tieto činnosti a ktoré k dátumom uvedeným v prvom pododseku článku 73 ods. 5 vykonávali na území členského štátu len činnosť životného poistenia, tu môžu v tejto činnosti pokračovať. Ak si podnik želá vykonávať činnosť neživotného poistenia na tomto území, smie vykonávať činnosť životného poistenia len prostredníctvom dcérskeho podniku.

Článok 170

Odňatie povolenia podnikom, ktorým bolo udelené povolenie vo viac ako jednom členskom štáte

Ak orgán uvedený v článku 167 ods. 2 odoberie povolenie, oznámi to orgánom dohľadu ostatných členských štátov, v ktorých poisťovňa vykonáva činnosť, a tieto orgány prijmú potrebné opatrenia.

Ak príčinou tohto odňatia je celkový neprimeraný stav solventnosti podľa určenia členských štátov, ktoré súhlasili s požiadavkou uvedenou v článku 167, členské štáty, ktoré dali svoj súhlas, tiež odnímu svoje povolenia.

Článok 171

Dohody s tretími krajinami

Spoločenstvo môže v dohodách uzavretých podľa Zmluvy s jednou alebo viacerými tretími krajinami dohodnúť uplatňovanie ustanovení, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tohto oddielu, aby bola na základe vzájomnosti zabezpečená primeraná ochrana poistníkov a poistených osôb v členských štátoch.

Oddiel 2

Zaistenie

Článok 172

Rovnocennosť

1.   Komisia prijme vykonávacie opatrenia, ktorými stanoví kritériá na zhodnotenie, či režim solventnosti v tretej krajine, ktorý sa uplatňuje na zaisťovacie činnosti podnikov s ústredím v tejto tretej krajine, je rovnocenný s režimom stanoveným v Hlave I.

Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 301 ods. 3

2.   Komisia v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 301 ods. 2 a pri zohľadnení kritérií prijatých v súlade s odsekom 1 môže rozhodnúť, či režim solventnosti v tretej krajine, ktorý sa uplatňuje na zaisťovacie činnosti podnikov s ústredím v tejto tretej krajine, je rovnocenný s režimom stanoveným v Hlave I.

Tieto rozhodnutia sa pravidelne preskúmajú.

3.   Pokiaľ sa v súlade s odsekom 2 usúdi, že režim solventnosti v tretej krajine je rovnocenný s režimom ustanoveným v tejto smernici, zaistné zmluvy uzavreté s podnikmi, ktoré majú svoje ústredie v uvedenej tretej krajine, sa posudzujú rovnakým spôsobom ako zaistné zmluvy uzavreté s podnikom, ktorý je schválený v súlade s touto smernicou.

Článok 173

Zákaz zakladania aktív

Ak je zaisťovateľom poisťovňa alebo zaisťovňa so sídlom v tretej krajine, ktorej režim solventnosti sa považuje za rovnocenný s režimom solventnosti stanoveným v tejto smernici podľa článku 172, nesmú členské štáty zachovávať ani zavádzať systém tvorby hrubých technických rezerv, ktorý požaduje založenie aktív pre krytie nezaslúženého poistného a rezervy na poistné plnenia.

Článok 174

Zásada a podmienky pre vykonávanie zaisťovacích činností

Členský štát nebude uplatňovať voči zaisťovniam z tretích krajín, ktoré začínajú alebo vykonávajú zaisťovacie činnosti na jeho území právne predpisy, ktoré vedú k priaznivejšiemu zaobchádzaniu, aké sa poskytuje zaisťovniam, ktoré majú ústredie v tomto členskom štáte.

Článok 175

Dohody s tretími krajinami

1.   Komisia môže predkladať Rade návrhy na prerokovanie dohôd s jednou alebo viacerými tretími krajinami ohľadne prostriedkov vykonávania dohľadu nad týmito subjektmi:

a)

zaisťovňami z tretích krajín, ktoré vykonávajú zaisťovacie činnosti v Spoločenstve;

b)

zaisťovňami Spoločenstva, ktoré vykonávajú zaisťovacie činnosti na území tretej krajiny.

2.   Cieľom dohôd uvedených v odseku 1 je predovšetkým zabezpečiť, za podmienok rovnocennosti regulácie obozretného podnikania, účinný prístup na trh pre zaisťovne na území každej zmluvnej strany a vzájomné uznávanie pravidiel a postupov dohľadu v oblasti zaistenia. Ich cieľom je tiež zabezpečiť, aby:

a)

orgány dohľadu členských štátov mohli získať informácie potrebné pre dohľad nad zaisťovňami, ktorých ústredie sa nachádza v Spoločenstve a ktoré vykonávajú činnosť na území príslušných tretích krajín;

b)

orgány dohľadu tretích krajín mohli získať informácie potrebné pre dohľad nad zaisťovňami, ktorých ústredie sa nachádza na ich území a ktoré vykonávajú činnosť v Spoločenstve.

3.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 300 ods. 1 a 2 Zmluvy, Komisia preskúma s pomocou Európskeho výboru pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov výsledky rokovaní uvedených v odseku 1 tohto článku a výslednú situáciu.

KAPITOLA X

Dcérske podniky poisťovní a zaisťovní, ktoré sa spravujú právom tretej krajiny a nadobúdanie účastí týmito podnikmi

Článok 176

Informácie od členských štátov Komisii

Orgány dohľadu členských štátov informujú Komisiu a orgány dohľadu ostatných členských štátov o každom povolení priamemu alebo nepriamemu dcérskemu podniku, ktorého jeden alebo viacero materských podnikov sa spravuje právnymi predpismi tretej krajiny.

Uvedená informácia obsahuje aj oznámenie štruktúry dotknutej skupiny.

Vždy, keď podnik, ktorý sa spravuje právom tretej krajiny nadobudne podiel v poisťovni alebo zaisťovni, ktorej bolo udelené povolenie v Spoločenstve, stane sa táto poisťovňa alebo zaisťovňa dcérskym podnikom tohto podniku z tretej krajiny, orgány dohľadu domovského členského štátu informujú Komisiu a orgány dohľadu ostatných členských štátov.

Článok 177

Zaobchádzanie tretích krajín s poisťovňami a so zaisťovňami Spoločenstva

1.   Členské štáty informujú Komisiu o akýchkoľvek všeobecných ťažkostiach, s ktorými sa stretli ich poisťovne alebo zaisťovne pri usadení a pôsobení v tretej krajine alebo pri výkone ich činností v tretej krajine.

2.   Komisia pravidelne predkladá Rade správu skúmajúcu zaobchádzanie s poisťovňami a zaisťovňami, ktorým bolo udelené povolenie v Spoločenstve, v tretích krajinách, v súlade s uvedeným:

a)

usadenia poisťovní alebo zaisťovní ktorým bolo udelené povolenie v Spoločenstve, v tretích krajinách;

b)

nadobúdania účastí v poisťovniach alebo zaisťovniach tretích krajín;

c)

vykonávania poisťovacích alebo zaisťovacích činností týmito usadenými podnikmi;

d)

cezhraničného poskytovania poisťovacích alebo zaisťovacích činností zo Spoločenstva do tretích krajín.

Komisia predkladá tieto správy Rade spolu s príslušnými návrhmi alebo odporúčaniami.

HLAVA II

OSOBITNÉ USTANOVENIA PRE POISŤOVNE A ZAISŤOVNE

KAPITOLA I

Rozhodné právo a podmienky zmlúv priameho poistenia

Oddiel 1

Rozhodné právo

Článok 178

Rozhodné právo

Každý členský štát, na ktorý sa nevzťahuje nariadenie (ES) č. 593/2008, uplatní ustanovenia uvedeného nariadenia s cieľom stanoviť rozhodné právo v prípade poistných zmlúv patriacich do rozsahu pôsobnosti článku 7 uvedeného nariadenia.

Oddiel 2

Povinné poistenie

Článok 179

Súvisiace povinnosti

1.   Neživotné poisťovne môžu ponúkať a uzatvárať zmluvy povinného poistenia za podmienok ustanovených v tomto článku.

2.   Ak členský štát stanoví povinnosť uzavrieť poistenie, nie je táto povinnosť splnená poistnou zmluvou, ktorá nie je v súlade s osobitnými ustanoveniami týkajúcimi sa tohto poistenia platnými v tomto členskom štáte.

3.   Ak členský štát stanovuje povinné poistenie a poisťovňa musí oznámiť orgánom dohľadu akýkoľvek zánik krytia, možno taký zánik krytia uplatniť proti poškodeným tretím osobám iba za podmienok stanovených týmto členským štátom.

4.   Každý členský štát oznámi Komisii riziká, proti ktorým je podľa jeho právnych predpisov poistenie povinné, pričom uvedie:

a)

osobitné právne ustanovenia týkajúce sa tohto poistenia;

b)

údaje, ktoré musia byť uvedené v osvedčení, ktoré neživotná poisťovňa musí vystaviť poistenej osobe, ak tento členský štát vyžaduje dôkaz, že povinnosť uzavrieť poistenie bola splnená.

Každý členský štát môže vyžadovať, aby údaje uvedené v písmene b) prvého pododseku zahŕňali vyhlásenie poisťovateľa o tom, že zmluva je v súlade s osobitnými ustanoveniami týkajúcimi sa tohto poistenia.

Komisia uverejní údaje uvedené v písmene b) prvého pododseku v Úradnom vestníku Európskej únie.

Oddiel 3

Všeobecný záujem

Článok 180

Všeobecný záujem

Členský štát, v ktorom je umiestnené riziko ani členský štát záväzku nebude brániť poistníkovi v uzavretí zmluvy s poisťovňou, ktorej bolo udelené povolenie podľa podmienok článku 14, pokiaľ takéto uzavretie zmluvy nie je v rozpore s právnymi predpismi na ochranu všeobecných záujmov v členskom štáte, v ktorom je umiestnené riziko alebo v členskom štáte záväzku.

Oddiel 4

Poistné podmienky poistných zmlúv a sadzby poistného

Článok 181

Neživotné poistenie

1.   Členské štáty nevyžadujú predchádzajúci súhlas alebo systematické oznamovanie všeobecných a osobitných poistných podmienok, sadzieb poistného alebo formulárov a iných tlačív, ktoré poisťovňa chce používať v styku s poistníkmi.

Členské štáty môžu požadovať nesystematické oznamovanie týchto poistných podmienok a iné doklady len na účely overenia súladu s vnútroštátnymi právnymi predpismi týkajúcimi sa poistných zmlúv. Uvedené požiadavky nesmú pre poisťovňu predstavovať predchádzajúcu podmienku vykonávania činnosti.

2.   Členský štát, ktorý stanoví povinné poistenie, môže požadovať, aby poisťovne svojim orgánom dohľadu predkladali všeobecné a osobitné podmienky tohto poistenia prv, ako ich uvedú do obehu.

3.   Členské štáty môžu zachovať alebo zaviesť povinnosť predchádzajúceho oznamovania alebo schvaľovania navrhovaného zvýšenia sadzieb poistného iba ako súčasť všeobecného systému cenovej kontroly.

Článok 182

Životné poistenie

Členské štáty nevyžadujú predchádzajúce schválenie alebo systematické oznamovanie všeobecných a osobitných poistných podmienok, sadzieb poistného, technických základov používaných najmä na výpočet sadzieb poistného a technických rezerv alebo formulárov a ďalších tlačených dokumentov, ktoré má životná poisťovňa záujem použiť v styku s poistníkmi.

Domovský členský štát však môže výlučne na účely overenia dodržiavania vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa poistno-matematických zásad vyžadovať systematické oznamovanie technických základov používaných najmä na výpočet sadzieb poistného a technických rezerv. Uvedené požiadavky nesmú pre poisťovňu predstavovať predchádzajúcu podmienku vykonávania činnosti.

Oddiel 5

Informácie pre poistníkov

Pododdiel 1

Neživotné poistenie

Článok 183

Všeobecné informácie pre poistníkov

1.   Pred uzavretím poistnej zmluvy o neživotnom poistení neživotná poisťovňa informuje poistníkov o týchto skutočnostiach:

a)

o práve, ktorým sa spravuje zmluva, keď strany nemajú možnosť slobodnej voľby práva;

b)

o skutočnosti, že strany si môžu slobodne zvoliť rozhodné právo a o práve, ktorého výber im navrhuje poisťovateľ.

Poisťovňa informuje poistníka aj o spôsoboch na riešenie sťažností poistníkov týkajúcich sa zmlúv, a ak je to vhodné, vrátane existencie orgánu, na ktorý možno podávať sťažnosti, pričom tým nie je dotknuté právo poistníka na súdnu ochranu.

2.   Povinnosť uvedená v odseku 1 sa uplatní, len ak je poistníkom fyzická osoba.

3.   Podrobné pravidlá vykonávania odsekov 1 a 2 ustanoví členský štát, v ktorom je umiestnené riziko.

Článok 184

Doplňujúce informácie v prípade neživotného poistenia ponúkaného na základe práva usadiť sa alebo slobody poskytovať služby

1.   Ak je neživotné poistenie ponúkané na základe práva usadiť sa alebo poskytovať služby, poistník bude informovaný ešte pred prijatím záväzku o členskom štáte, v ktorom je umiestnené ústredie, alebo ak je to primerané, o umiestnení pobočky, s ktorou má uzavrieť zmluvu.

Všetky dokumenty vydané poistníkom musia obsahovať údaje uvedené v prvom pododseku.

Povinnosti stanovené v prvom a druhom pododseku sa nevzťahujú na veľké riziká.

2.   Zmluva alebo akýkoľvek iný dokument na poskytnutie krytia spolu s návrhom poistenia, ak je záväzný pre poistníka, uvádza adresu ústredia alebo ak je to vhodné, adresu pobočky neživotnej poisťovne, ktorá poskytuje krytie.

Členské štáty môžu žiadať, aby bolo uvedené aj meno a adresa zástupcu neživotnej poisťovne podľa zmienky v článku 148 ods. 2 písm. a) v dokumentoch uvedených v prvom pododseku tohto odseku.

Pododdiel 2

Životné poistenie

Článok 185

Informácie pre poistníkov

1.   Pred uzavretím poistnej zmluvy o životnom poistení sa poistníkovi oznámia aspoň informácie uvedené v odsekoch 2 až 4.

2.   Oznámia sa tieto informácie o životnej poisťovni:

a)

názov podniku a jeho právna forma;

b)

názov členského štátu, v ktorom sa nachádza sídlo a prípadne agentúra alebo pobočka uzatvárajúca zmluvu;

c)

adresa sídla a prípadne pobočky uzatvárajúcej zmluvu;

d)

konkrétny odkaz na správu o situácii z hľadiska solventnosti a o finančnej situácii, ako sa stanovuje v článku 51, čo umožňuje poistníkovi ľahký prístup k týmto informáciám.

3.   Oznámia sa tieto informácie o záväzku:

a)

definícia každého plnenia a každej možnosti;

b)

doba trvania zmluvy;

c)

spôsoby zrušenia zmluvy;

d)

spôsoby platenia poistného a dobu trvania platenia;

e)

spôsoby výpočtu a rozdelenia podielov na prémiách;

f)

uvedenie odkupnej hodnoty a výplat a rozsah, do akého sú zaručené;

g)

informácie o poistnom pre každé plnenie, tak pre hlavné plnenie a prípadné dodatočné plnenia;

h)

pre poistenie vzťahujúce sa na podielové fondy: definovanie podielov, s ktorými sú plnenia spojené;

i)

uvedenie povahy podkladových aktív pre zmluvy spojené s podielmi;

j)

podmienky uplatnenia práva na odstúpenie od zmluvy;

k)

všeobecné informácie o daňovej úprave platnej pre druh poistenia;

l)

ustanovenia o vybavovaní sťažností týkajúcich sa zmlúv poistníkov, poistených alebo osôb oprávnených zo zmlúv, prípadne vrátane inštitúcie pre sťažnosti bez toho, aby bolo dotknuté právo začať súdne konanie;

m)

právo rozhodné pre zmluvu, ak zmluvné strany nemajú slobodný výber, alebo ak zmluvné strany si môžu slobodne vybrať rozhodné právo, právo, ktoré navrhuje použiť poisťovňa životného poistenia.

4.   Okrem toho sa poskytujú osobitné informácie, ktoré poistníkovi umožnia správne pochopiť riziká spojené so zmluvou, ktoré poistník preberá.

5.   Poistník bude informovaný počas trvania zmluvy o každej zmene týkajúcej sa týchto informácií:

a)

všeobecné a osobitné poistné podmienky;

b)

názov životnej poisťovne, jej právna forma alebo adresa ústredia a prípadne pobočky, ktorá uzatvorila zmluvu;

c)

všetky informácie uvedené v odseku 3 písm. d) až j) v prípade zmeny zmluvných podmienok alebo zmeny alebo doplnenia práva, ktorým sa spravuje zmluva;

d)

každý rok informácie o stave podielov na prémiách.

V prípade, ak by v súvislosti s ponukou na uzavretie zmluvy životného poistenia alebo s jej uzavretím poisťovateľ poskytol údaje týkajúce sa sumy predpokladaných platieb nad rámec zmluvne dohodnutých platieb, poisťovateľ musí poskytnúť poistníkovi vzorovú kalkuláciu, pri ktorej sa potenciálna suma pri splatnosti vypočíta s použitím kalkulácie poistného s tromi rôznymi úrokovými sadzbami. To sa nevzťahuje na časovo obmedzené poistenie a zmluvy. Poisťovateľ musí jasným a zrozumiteľným spôsobom informovať poistníka, že vzorová kalkulácia je len modelovým výpočtom na základe nominálnych predpokladov, a že poistník nemá žiadne zmluvné nároky vyplývajúce zo vzorovej kalkulácie.

V prípade poistiek s podielom na zisku musí poisťovateľ každoročne písomne informovať poistníka o stave jeho nárokov vrátane podielu na zisku. V prípade, ak poisťovateľ poskytol údaje o potenciálnom budúcom vývoji podielov na zisku, poisťovateľ musí okrem toho informovať poistníka o rozdieloch medzi aktuálnym vývojom a pôvodnými údajmi.

6.   Informácie uvedené v odsekoch 2 až 5 sa poskytujú jasne a presne, písomne, v úradnom jazyku členského štátu záväzku.

Tieto informácie môžu však byť v inom jazyku, ak o to požiada poistník a právo členského štátu to umožňuje, alebo ak si poistník môže slobodne vybrať rozhodné právo.

7.   Členský štát záväzku môže požadovať od životných poisťovní, aby poskytovali iné informácie okrem tých, ktoré sú uvedené v odsekoch 2 až 5, len ak to je potrebné na správne pochopenie základných prvkov záväzku poistníkom.

8.   Podrobné pravidlá na uplatňovanie odsekov 1 až 7 stanoví členský štát záväzku.

Článok 186

Lehota pre odstúpenie

1.   Členské štáty stanovia, že poistníci, ktorí uzatvorili individuálne zmluvy na životné poistenie, majú lehotu od 14 do 30 dní od času, kedy boli informovaní o tom, že zmluva bola uzatvorená, v rámci ktorej môžu odstúpiť od zmluvy.

Oznámenie poistníkov o odstúpení ich oslobodzuje od akýchkoľvek budúcich povinností vznikajúcich zo zmluvy.

Ostatné právne účinky a podmienky odstúpenia budú stanovené právom, ktorým sa spravuje zmluva, najmä pokiaľ ide o podrobnosti o informovaní poistníka, že zmluva bola uzavretá.

2.   Členské štáty sa môžu rozhodnúť neuplatniť odsek 1 v týchto prípadoch:

a)

ak sa zmluva uzatvára na obdobie šesť mesiacov alebo menej;

b)

ak pre postavenie poistníka alebo okolnosti, v ktorých sa zmluva uzatvárala, poistník nepotrebuje osobitnú ochranu.

Ak členské štáty využijú možnosť rozhodnutia ustanovenú v prvom pododseku, uvedú túto skutočnosť vo svojich právnych predpisoch.

KAPITOLA II

Špecifické ustanovenia pre neživotné poistenie

Oddiel 1

Všeobecné ustanovenia

Článok 187

Poistné podmienky

Všeobecné a osobitné poistné podmienky nezahŕňajú žiadne podmienky, ktoré sa vzťahujú na osobitné okolnosti jednotlivého rizika, ktoré má byť pokryté.

Článok 188

Zrušenie monopolov

Členské štáty so zreteľom na prístup k činnosti v určitých odvetviach poistenia zabezpečia zrušenie monopolov povolených právnickým osobám zriadeným na ich územiach, uvedeným v článku 8.

článok 189

Účasť vo vnútroštátnych garančných systémoch

Domovské členské štáty môžu požadovať od neživotných poisťovní, aby sa pripojili a zúčastnili sa za rovnakých podmienok ako neživotné poisťovne, ktorým bolo na ich územiach udelené povolenie, na ktoromkoľvek systéme určenom na zaručenie výplaty poistných plnení poisteným osobám a poškodeným tretím osobám.

Oddiel 2

Spolupoistenie v rámci spoločenstva

Článok 190

Operácie spolupoistenia v rámci Spoločenstva

1.   Tento oddiel sa vzťahuje na operácie spolupoistenia v rámci Spoločenstva, ktorými sa rozumejú operácie spolupoistenia, týkajúce sa jedného alebo viacerých rizík zaradených do odvetví 3 až 16 časti A prílohy I a ktoré spĺňajú tieto podmienky:

a)

riziko je veľké riziko;

b)

riziko je kryté jedinou zmluvou pri celkovom poistnom a na to isté obdobie dvoma alebo viacerými poisťovňami, každou podľa jej podielu ako „spolupoisťovateľa“, jedna z nich je pritom vedúcou poisťovňou;

c)

riziko je umiestnené v rámci Spoločenstva;

d)

na účely krytia rizika má vedúca poisťovňa rovnaké postavenie, ako keby bola poisťovňou, ktorá kryje celé riziko;

e)

najmenej jeden zo spolupoisťovateľov sa podieľa na zmluve prostredníctvom ústredia alebo pobočky usadenej v inom členskom štáte, ako je štát vedúcej poisťovne;

f)

hlavná poisťovňa plne prevezme vedúcu úlohu v praxi spolupoistenia, najmä určí poistné podmienky a sadzby poistného.

2.   Články 147 až 152 sa uplatňujú len na hlavného poisťovateľa.

3.   Operácie spolupoistenia, ktoré nespĺňajú podmienky stanovené v odseku 1 sa naďalej spravujú ustanoveniami tejto smernice, s výnimkou ustanovení tohto oddielu.

Článok 191

Účasť na spolupoistení v rámci Spoločenstva

Právo poisťovní zúčastniť sa na spolupoistení v rámci Spoločenstva, nesmie podliehať iným ustanoveniam ako ustanoveniam tohto oddielu.

Článok 192

Technické rezervy

Výšku technických rezerv určia jednotliví spolupoisťovatelia podľa pravidiel ich domovského členského štátu, alebo, v prípade absencie takých pravidiel, podľa obvyklého postupu v tom štáte.

Avšak technické rezervy sa rovnajú najmenej tým, ktoré určil vedúci poisťovateľ podľa pravidiel v jeho domovskom členskom štáte.

Článok 193

Štatistické údaje

Domovské členské štáty zabezpečia, aby spolupoisťovatelia evidovali štatistické údaje, z ktorých je zrejmý objem operácií spolupoistenia v rámci Spoločenstva, ktorých sa zúčastnili, a dotknuté členské štáty.

Článok 194

Zaobchádzanie s poistnými zmluvami uzatvorenými formou spolupoistenia v procese likvidácie

V prípade likvidácie poisťovne sa záväzky vyplývajúce z poistných zmlúv uzatvorených formou spolupoistenia v rámci Spoločenstva plnia rovnakým spôsobom ako tie, ktoré vznikajú zo záväzkov z iných poistných zmlúv tejto poisťovne bez ohľadu na štátnu príslušnosť, pokiaľ sa to týka poistených a príjemcov plnení.

Článok 195

Výmena informácií medzi orgánmi dohľadu

Na účely vykonávania tohto oddielu si orgány dohľadu členských štátov v rámci spolupráce uvedenej v hlave I kapitole IV oddiele 5 navzájom poskytujú všetky potrebné informácie.

Článok 196

Spolupráca pri vykonávaní

Komisia a orgány dohľadu členských štátov úzko spolupracujú na účely preskúmania všetkých ťažkostí, ktoré by mohli vzniknúť pri vykonávaní tohto oddielu.

V priebehu uvedenej spolupráce preskúmajú najmä všetky postupy, ktoré môžu naznačovať, že vedúca poisťovňa nepreberá vedúcu úlohu v praxi spolupoistenia, alebo že riziká jednoznačne nevyžadujú spoluúčasť dvoch alebo viacerých poisťovateľov na ich pokrytie.

Oddiel 3

Asistenčné služby

Článok 197

Činnosti podobné asistenčným službám pre turistov

Členské štáty môžu upraviť poskytovanie asistenčných služieb osobám, ktoré sa dostali do ťažkostí za iných okolností, ako sú uvedené v článku 2 ods. 2 tejto smernice.

Ak niektorý členský štát vytvorí takúto právnu úpravu, považuje sa takáto činnosť za činnosť zaradenú do odvetvia 18 časti A prílohy I.

Druhým odsekom nie je dotknutá možnosť klasifikácie uvedenej v prílohe I, platnej pre činnosti, ktoré zjavne patria do iných odvetví.

Oddiel 4

Poistenie právnej ochrany

Článok 198

Rozsah pôsobnosti tohto oddielu

1.   Tento oddiel sa vzťahuje na poistenie právnej ochrany uvedené v odvetví 17 časti A prílohy I, ktorým poisťovňa prisľubuje znášať za úhradu poistného náklady na právne konanie a poskytovať iné služby priamo spojené s poistným krytím, najmä z tohto hľadiska:

a)

zabezpečenia náhrady za stratu, poškodenie alebo úraz utrpený poistenou osobou, mimosúdnym vyrovnaním alebo prostredníctvom občianskeho alebo trestného konania;

b)

obhajoby alebo zastupovania poistenej osoby v občianskom, trestnom, správnom alebo inom konaní alebo v súvislosti s akoukoľvek pohľadávkou uplatňovanou proti tejto osobe.

2.   Tento oddiel sa nevzťahuje na žiadnu z týchto situácií:

a)

poistenie právnej ochrany, keď sa toto poistenie týka sporov alebo rizík vznikajúcich z používania námorných plavidiel alebo v súvislosti s ním;

b)

činnosť, ktorú vykonávala poisťovňa poskytujúca krytie zodpovednosti za škodu na účely obhajoby alebo zastupovania poistenej osoby v akomkoľvek vyšetrovaní alebo konaní, ak túto činnosť v rovnakom čase vykonáva táto poisťovňa vo vlastnom záujme v rámci tohto krytia;

c)

ak sa tak členský štát rozhodne, činnosť poistenia právnej ochrany realizovaná poisťovateľom asistenčných služieb, ktorá je v súlade s týmito podmienkami:

i)

činnosť sa vykonáva v členskom štáte inom ako štát, v ktorom sa nachádza trvalé bydlisko poistenej osoby;

ii)

činnosť predstavuje časť zmluvy, ktorá kryje len asistenčné služby poskytované osobám, ktoré sa dostanú do ťažkostí počas cestovania, keď sú mimo svojho domova alebo keď sú mimo miesta svojho obvyklého pobytu.

Na účely písmena c) prvého pododseku musí byť v zmluve jasne uvedené, že dotknuté krytie je obmedzené na okolnosti uvedené v tomto písmene a vo vzťahu k poisteniu poskytovania pomoci je doplnkovým.

Článok 199

Samostatné zmluvy

Krytie právnej ochrany je upravené osobitnou poistnou zmluvou ako zmluvou pre iné odvetvia poistenia, alebo je upravené v samostatnej časti jednej poistnej zmluvy, v ktorej sa spresní povaha krytia právnej ochrany a, ak to vyžaduje členský štát, aj výška príslušného poistného.

Článok 200

Správa nárokov

1.   Domovský členský štát zabezpečí, že poisťovne prijmú v súlade s možnosťou zvolenou členským štátom, alebo podľa vlastného výberu, ak s tým členský štát súhlasí, najmenej jednu z metód na správu nárokov ustanovených v odsekoch 2, 3 a 4.

Nech sa prijme ktorékoľvek riešenie, záujem osôb, ktoré majú krytie právnej ochrany, sa bude považovať za zachované ekvivalentným spôsobom podľa tohto oddielu.

2.   Poisťovňa zabezpečí, že žiaden pracovník, ktorý sa zaoberá správou plnení pri poistení právnej ochrany alebo právnym poradenstvom súčasne s nimi nebude vykonávať podobnú činnosť v inej poisťovni, ktorá je finančne, obchodne alebo administratívne spojená s prvou poisťovňou a poskytuje poistenie v jednom alebo viacerých iných poistných odvetviach stanovených v prílohe I.

Univerzálna poisťovňa zabezpečí, že žiaden pracovník, ktorý sa zaoberá správou plnení pri poistení právnej ochrany alebo právnym poradenstvom, súčasne s nimi nebude vykonávať podobnú činnosť pre iné odvetvie, v ktorom je činný.

3.   Poisťovňa poverí správou nárokov v súvislosti s poistením právnej ochrany iný podnik, ktorý má samostatnú právnu subjektivitu. Tento podnik bude uvedený v samostatnej zmluve alebo v samostatnej časti uvedenej v článku 199.

Ak je tento podnik, ktorý má samostatnú právnu subjektivitu, prepojený s poisťovňou, ktorá vykonáva jedno alebo viac odvetví poistenia uvedených v časti A prílohy I, pracovníci podniku, ktorý má samostatnú právnu subjektivitu, ktorí sa zaoberajú správou nárokov alebo právnym poradenstvom spojeným s touto správou, nesmú súčasne vykonávať rovnakú alebo podobnú činnosť v inej poisťovni. Členské štáty môžu stanoviť rovnaké požiadavky pre členov správneho orgánu, riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu.

4.   V poistnej zmluve sa ustanoví, že poistení môžu zveriť obhajobu ich záujmov právnemu zástupcovi podľa ich výberu alebo v rozsahu v akom to umožňuje vnútroštátne právo akejkoľvek inej vhodnej osobe, a to od chvíle, od ktorej majú právo nárokovať si poistné plnenie od svojho poisťovateľa podľa tejto zmluvy.

Článok 201

Voľný výber právnika

1.   Akákoľvek zmluva o poistení právnej ochrany výslovne upraví, že:

a)

poistená osoba má právo slobodného výberu právnika alebo inej osoby náležite kvalifikovanej podľa vnútroštátneho práva s cieľom obhajovať, zastupovať alebo slúžiť záujmom poistenej osoby v akomkoľvek vyšetrovaní alebo konaní;

b)

poistené osoby si slobodne vyberú právnika alebo, ak to uprednostnia a pokiaľ to umožňuje vnútroštátne právo, akúkoľvek inú náležite spôsobilú osobu, ktorá bude slúžiť ich záujmom vždy, keď vznikne konflikt záujmov.

2.   Na účely tohto oddielu „právnik“ znamená akúkoľvek osobu, ktorá je oprávnená vykonávať svoje povolanie podľa jedného z označení stanovených v smernici Rady 77/249/EHS z 22. marca 1977 na uľahčenie účinného výkonu slobody právnikov poskytovať služby (36).

Článok 202

Výnimka z voľného výberu právnika

1.   Členské štáty môžu poskytnúť výnimku z článku 201 ods. 1 pre poistenie právnej ochrany, ak sú súčasne splnené tieto podmienky:

a)

poistenie je obmedzené na prípady vznikajúce z používania cestných vozidiel na území daného členského štátu;

b)

poistenie je spojené so zmluvou o poskytovaní pomoci v prípade nehody alebo poruchy týkajúcej sa cestného vozidla;

c)

ani poisťovňa právnej ochrany, ani poisťovateľ poskytovania pomoci nie je činný v žiadnom odvetví poistenia zodpovednosti;

d)

sú prijaté opatrenia, aby právne poradenstvo a zastupovanie každej strany v spore bolo realizované úplne nezávislými právnikmi, keď tieto strany sú poistené na právnu ochranu rovnakou poisťovňou.

2.   Výnimka poskytnutá podľa odseku 1 neovplyvní uplatňovanie článku 200.

článok 203

Rozhodcovské konanie

Členské štáty zabezpečia, aby v prípade sporu medzi poisťovňou právnej ochrany a poistenými osobami, bol spor urovnaný v rozhodcovskom konaní alebo v inom konaní s porovnateľnými zárukami objektívnosti, bez toho, aby tým bolo dotknuté právo obrátiť sa s opravným prostriedkom na príslušný súdny orgán, ktorý môže byť stanovený vnútroštátnym právom.

V poistnej zmluve sa ustanoví právo poistenej osoby využiť takéto postupy.

Článok 204

Konflikt záujmov

V prípade konfliktu záujmov alebo nezhody o spôsobe urovnania sporu poisťovateľ právnej ochrany alebo podľa potreby úrad pre vysporiadanie škôd musí informovať poistenú osobu o práve uvedenom v článku 201 ods. 1 a možnosti využiť postup uvedený v článku 203.

článok 205

Zrušenie výlučnosti poistenia právnej ochrany

Členské štáty zrušia všetky ustanovenia, ktoré zakazujú poisťovni vykonávať na svojom území poistenie právnej ochrany a iné poistné odvetvia súčasne.

Oddiel 5

Zdravotné poistenie

Článok 206

Zdravotné poistenie ako alternatíva sociálneho zabezpečenia

1.   Členské štáty, v ktorých zmluvy na pokrytie rizík odvetvia 2 v časti A prílohy I môžu slúžiť ako čiastočná alebo úplná alternatíva zdravotného poistenia, poskytnutá zákonným systémom sociálneho zabezpečenia, môžu žiadať:

a)

aby tieto zmluvy dodržiavali osobitné právne predpisy prijaté týmto členským štátom na ochranu všeobecných záujmov v týchto odvetviach poistenia;

b)

aby všeobecné a osobitné podmienky tohto poistenia boli oznámené orgánom dohľadu tohto členského štátu pred ich používaním.

2.   Členský štát môže požadovať, aby sa systém zdravotného poistenia uvedený v odseku 1 vykonával na technickom základe podobnom životnému poisteniu, pričom musia byť splnené všetky tieto podmienky:

a)

zaplatené poistné sa vypočíta na základe nemocenských tabuliek a iných štatistických údajov týkajúcich sa členského štátu, v ktorom je umiestnené riziko, v súlade s matematickými metódami používanými v poisťovníctve;

b)

zriadi sa rezerva pre narastajúci vek;

c)

poisťovateľ môže zrušiť zmluvu len v rámci pevne stanovenej lehoty, určenej členským štátom, v ktorom je umiestnené riziko;

d)

zmluva stanoví, že poistné sa môže zvýšiť alebo platby znížiť, dokonca pri platných zmluvách;

e)

zmluva stanoví, že poistníci môžu zmeniť svoje existujúce zmluvy na novú zmluvu podľa odseku 1, ktorú ponúka tá istá poisťovňa alebo tá istá pobočka, a zohľadňuje ich nadobudnuté práva.

V prípade uvedenom v písmene e) prvého pododseku sa vezme do úvahy rezerva pre narastajúci vek a nové lekárske vyšetrenia možno žiadať len pri zvýšenom krytí.

Orgány dohľadu dotknutého členského štátu uverejnia nemocenské tabuľky a iné potrebné štatistické údaje uvedené v písmene a) prvého pododseku a predložia ich orgánom dohľadu domovského členského štátu.

Poistné musí byť dostatočné podľa uvážlivých poistno-matematických predpokladov, aby poisťovne mohli splniť všetky svoje záväzky vzhľadom na všetky aspekty ich finančnej situácie. Domovský členský štát bude vyžadovať, aby sa technický základ pre výpočet poistného predložil jeho orgánom dohľadu pred uvedením produktu do obehu.

Tretí a štvrtý pododsek sa uplatňuje aj pri úprave existujúcich zmlúv.

Oddiel 6

Poistenie pracovných úrazov

Článok 207

Povinné poistenie pracovných úrazov

Členské štáty môžu žiadať, aby všetky poisťovne, ktoré ponúkajú na vlastné riziko povinné úrazové poistenie na ich území, dodržiavali osobitné vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa takého poistenia okrem ustanovení týkajúcich sa finančného dohľadu, za ktorý je výlučne zodpovedný domovský členský štát.

KAPITOLA III

Špecifické ustanovenia pre životné poistenie

Článok 208

Zákaz povinného postúpenia časti poistného kmeňa

Členské štáty nepožadujú od životných poisťovní, aby postúpili časť svojich predpísaných činností uvedených v článku 2 ods. 3 organizácii alebo organizáciám určeným vnútroštátnymi právnymi predpismi.

Článok 209

Poistné pre nové obchody

Poistné pre nové obchody sa stanoví v dostatočnej výške na základe primeraných poistno-matematických predpokladov tak, aby umožnilo životným poisťovniam plniť všetky svoje záväzky a najmä vytvoriť primerané technické rezervy.

Na tento účel sa môžu zohľadniť všetky aspekty finančnej situácie životnej poisťovne bez systematického a trvalého vstupu iných zdrojov ako poistného a príjmov z neho, ktorý by mohol ohroziť solventnosť príslušného podniku z dlhodobého hľadiska.

KAPITOLA IV

Špecifické pravidlá pre zaistenie

Článok 210

Finitné zaistenie

1.   Členské štáty zabezpečujú, aby poisťovne a zaisťovne, ktoré uzatvoria zmluvy o finitnom zaistení alebo vykonávajú činnosti finitného zaistenia, boli schopné správne zistiť, posudzovať, monitorovať, riadiť, kontrolovať a oznamovať riziká vyplývajúce z týchto zmlúv alebo činností.

2.   S cieľom zabezpečiť, aby sa prijal zosúladený prístup v oblasti činností finitného zaistenia, Komisia môže prijať vykonávacie opatrenia spresňujúce ustanovenia odseku 1, pokiaľ ide o monitorovanie, riadenie a kontrolu rizík vyplývajúcich z činností finitného zaistenia.

Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice, okrem iného aj jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 301 ods. 3

3.   Na účely odsekov 1 a 2 finitné zaistenie znamená zaistenie, v ktorom explicitný maximálny potenciál straty, vyjadrený ako maximálne prenesené ekonomické riziko, vznikajúce z významného upisovacieho rizika a načasovania prevodu rizika, presiahne poistné počas doby platnosti danej zmluvy limitovanou, ale významnou sumou, spolu s aspoň jednou z týchto charakteristík:

a)

explicitné a podstatné zváženie časovej hodnoty peňazí;

b)

zmluvné ustanovenia pre riadenie rovnováhy ekonomických dôsledkov medzi zmluvnými stranami v určitom časovom úseku k dosiahnutiu prevodu cieľového rizika.

Článok 211

Účelovo vytvorené subjekty

1.   Členské štáty umožnia zriadenie účelovo vytvorených subjektov na svojich územiach, s predchádzajúcim povolením orgánu dohľadu.

2.   S cieľom zabezpečiť zosúladený prístup v oblasti účelovo vytvorených subjektov, Komisia prijme vykonávacie opatrenia ustanovujúce:

a)

rozsah povolenia;

b)

povinné podmienky, ktoré sa zahrnú do všetkých vydaných zmlúv;

c)

požiadavky vhodnosti a odbornosti uvedené v článku 42 na osoby riadiace účelovo vytvorený subjekt;

d)

vhodné a patričné požiadavky na akcionárov alebo členov vlastniacich kvalifikovaný podiel v účelovo vytvorenom subjekte;

e)

riadne administratívne a účtovné postupy, vhodné mechanizmy vnútornej kontroly a požiadavky rizikového manažmentu;

f)

požiadavky účtovníctva, obozretnosti a štatistických informácií;

g)

požiadavky solventnosti.

Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice okrem iného jej doplnením, sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 301 ods. 3

3.   Účelovo vytvorené subjekty povolené pred 31. októbrom 2012 sa riadia právom členského štátu, ktorý účelovo vytvorený subjekt povolil. Každá nová činnosť, ktorú takýto účelovo vytvorený subjekt začne vykonávať po uvedenom dátume, však podlieha odsekom 1 a 2.

HLAVA III

DOHĽAD NAD POISŤOVŇAMI A ZAISŤOVŇAMI V SKUPINE

KAPITOLA I

Dohľad nad skupinou: vymedzenie pojmov, prípady uplatňovania, rozsah a úrovne

Oddiel 1

Vymedzenie pojmov

Článok 212

Vymedzenie pojmov

1.   Na účely tejto hlavy sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

a)

„podnik s účasťou“ znamená podnik, ktorý je buď materským podnikom, alebo iným podnikom, ktorý vlastní účasť, alebo podnikom spojeným s iným podnikom vzťahom, ako sa ustanovuje v článku 12 ods. 1 smernice 83/349/EHS;

b)

„prepojený podnik“ znamená buď dcérsky podnik, alebo iný podnik, v ktorom je držaná účasť, alebo podnik prepojený s iným podnikom vzťahom, ako sa ustanovuje v článku 12 ods. 1 smernice 83/349/EHS;

c)

„skupina“ znamená skupinu podnikov, ktorá:

i)

pozostáva z podniku s účasťou, jeho dcérskych podnikov a subjektov, v ktorých podnik s účasťou alebo jeho dcérske podniky majú účasť, ako aj podniky medzi, ktorými existujú vzájomné vzťahy, ako sa ustanovuje v článku 12 ods.1 smernice 83/349/EHS; alebo

ii)

je založená na zmluvnom alebo inom zriadení pevných a trvalých finančných vzťahov medzi týmito podnikmi, a ktorá môže zahŕňať vzájomné poisťovne alebo združenia na vzájomnom základe, za predpokladu, že:

jeden z týchto podnikov má prostredníctvom centrálnej koordinácie účinný a dominantný vplyv na rozhodnutia vrátane finančných rozhodnutí všetkých podnikov, ktoré sú súčasťou skupiny; a

vytvorenie a zrušenie takýchto vzťahov na účely tejto hlavy podliehajú predchádzajúcemu schváleniu (súhlasu) orgánom dohľadu nad skupinou;

podnik, ktorý vykonáva centralizovanú koordináciu sa považuje za materský podnik, a ostatné podniky sa považujú za dcérske podniky;

d)

„orgán dohľadu nad skupinou“ znamená orgán dohľadu zodpovedný za dohľad nad skupinou stanovený v súlade s článkom 247;

e)

„kolégium orgánov dohľadu“ znamená stálu ale flexibilnú štruktúru pre spoluprácu a koordináciu medzi orgánmi dohľadu príslušných členských štátov;

f)

„holdingová poisťovňa“ znamená materský podnik, ktorý nie je zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou v zmysle smernice 2002/87/ES, a ktorého hlavnou podnikateľskou činnosťou je získavanie a držba účasti v dcérskych podnikoch, ak sú tieto dcérske spoločnosti výlučne, alebo najmä poisťovňami alebo zaisťovňami, alebo poisťovňami alebo zaisťovňami v tretej krajine, pričom aspoň jednou z týchto dcérskych spoločností je poisťovňa alebo zaisťovňa.;

g)

„zmiešaná holdingová poisťovňa“ znamená materský podnik iný ako poisťovňa, poisťovňa v tretej krajine, zaisťovňa, zaisťovňa v tretej krajine, holdingová poisťovňa alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v zmysle smernice 2002/87/ES, ktorého aspoň jeden z dcérskych podnikov je poisťovňa alebo zaisťovňa.

2.   Na účely tejto hlavy považujú orgány dohľadu za materský podnik aj akýkoľvek podnik, ktorý má podľa orgánov dohľadu účinný dominantný vplyv na iný podnik.

Orgány dohľadu považujú za dcérsky podnik aj akýkoľvek podnik, na ktorý má podľa orgánov dohľadu materský podnik účinný dominantný vplyv.

Orgány dohľadu považujú za účasť aj priamu alebo nepriamu držbu hlasovacích práv, alebo kapitálového podielu v podniku, ktorý podľa príslušných orgánov skutočne podlieha významnému vplyvu.

Oddiel 2

Prípady uplatňovania a rozsah

Článok 213

Prípady uplatňovania dohľadu nad skupinou

1.   Členské štáty zabezpečia dohľad na úrovni skupiny nad poisťovňami a zaisťovňami, ktoré sú súčasťou skupiny, v súlade s ustanoveniami tejto hlavy.

Ustanovenia tejto smernice, ktorými sa ustanovujú pravidlá dohľadu nad poisťovňami a zaisťovňami posudzovanými jednotlivo, sa na tieto poisťovne a zaisťovne naďalej uplatňujú, pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby sa dohľad na úrovni skupiny uplatňoval v súlade s týmito článkami:

a)

na poisťovne alebo zaisťovne, ktoré sú podnikmi s účasťou minimálne v jednej poisťovni, zaisťovni, poisťovni v tretej krajine, alebo zaisťovni v tretej krajine, v súlade s článkami 218 až 258;

b)

na poisťovne alebo zaisťovne, ktorých materským podnikom je holdingová poisťovňa, ktorá má ústredie v Spoločenstve, v súlade s článkami 218 až 258;

c)

na poisťovne alebo zaisťovne, ktorých materským podnikom je holdingová poisťovňa, ktorá má ústredie mimo Spoločenstva, alebo poisťovňa alebo zaisťovňa v tretej krajine, v súlade s článkami 260 až 263;

d)

na poisťovne alebo zaisťovne, ktorých materským podnikom je zmiešaná holdingová poisťovňa, v súlade s článkom 265.

3.   V prípadoch uvedených v odseku 2 písm. a) a b), kde poisťovňa alebo zaisťovňa s účasťou, alebo holdingová poisťovňa, ktorá má svoje ústredie v Spoločenstve, je prepojeným podnikom regulovaného subjektu alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, ktorá podlieha doplnkovému dohľadu v súlade s článkom 5 ods. 2 smernice 2002/87/ES, môže orgán dohľadu nad skupinou po konzultácii s ďalšími príslušnými orgánmi dohľadu rozhodnúť, že nebude na úrovni tejto poisťovne alebo zaisťovne s účasťou, alebo tejto holdingovej poisťovne, vykonávať dohľad nad koncentráciou rizík uvedený v článku 244 tejto smernice, dohľad nad vnútroskupinovými transakciami uvedený v článku 245 tejto smernice, alebo oba tieto dohľady.

Článok 214

Rozsah pôsobnosti dohľadu nad skupinou

1.   Výkon dohľadu nad skupinou v súlade s článkom 213 neznamená, že orgány dohľadu musia vykonávať úlohu dohľadu nad jednotlivými poisťovňami v tretej krajine, zaisťovňami v tretej krajine, holdingovými poisťovňami alebo zmiešanými holdingovými poisťovňami bez toho, aby bol dotknutý článok 257, pokiaľ sa jedná o holdingové poisťovne.

2.   Orgán dohľadu môže v jednotlivých prípadoch rozhodnúť, že určitý podnik nezačlení do dohľadu nad skupinou podľa článku 213, ak:

a)

sa podnik nachádza v tretej krajine, kde existujú právne prekážky brániace odovzdávaniu potrebných informácií, bez toho aby boli dotknuté ustanovenia článku 229;

b)

má podnik, ktorý by mal byť začlenený pod dohľad, zanedbateľný význam z hľadiska cieľov dohľadu nad skupinou; alebo

c)

by bolo začlenenie podniku nevhodné alebo zavádzajúce z hľadiska cieľov dohľadu nad skupinou.

Avšak, ak by malo byť vylúčených niekoľko jednotlivých podnikov rovnakej skupiny podľa písmena b) prvého pododseku, tieto podniky nemožno vylúčiť, ak majú spoločne nezanedbateľný význam.

Ak sa orgán dohľadu nad skupinou domnieva, že niektorá poisťovňa alebo zaisťovňa by nemala byť začlenená pod dohľad nad skupinou podľa písmena b) alebo c) prvého pododseku, prijíma rozhodnutie až po konzultácii s ostatnými príslušnými orgánmi dohľadu.

Ak orgán dohľadu nad skupinou nezačlení niektorú poisťovňu alebo zaisťovňu pod dohľad nad skupinou podľa písmena b) alebo c) prvého pododseku, orgány dohľadu členského štátu, v ktorom sa tento podnik nachádza, môžu požiadať podnik na vrchole tejto skupiny, aby poskytol všetky informácie, ktoré by mohli uľahčiť ich dohľad nad príslušnými poisťovňami alebo zaisťovňami.

Oddiel 3

Úrovne

Článok 215

Konečný materský podnik na úrovni Spoločenstva

1.   Ak je samotná poisťovňa alebo zaisťovňa s účasťou, alebo holdingová poisťovňa uvedená v článku 213 ods. 2 písm. a) a b) dcérskym podnikom inej poisťovne alebo zaisťovne, alebo inej holdingovej poisťovne, ktorá má svoje ústredie v Spoločenstve, články 218 až 258 sa uplatňujú jedine na úrovni konečnej materskej poisťovne alebo zaisťovne, alebo holdingovej poisťovne, ktorá má svoje ústredie v Spoločenstve.

2.   Ak je v zmysle odseku 1 konečná materská poisťovňa alebo zaisťovňa, alebo holdingová poisťovňa, ktorá má svoje ústredie v Spoločenstve, dcérskym podnikom podniku, ktorý podlieha doplnkovému dohľadu v súlade s článkom 5 ods. 2 smernice 2002/87/ES, môže orgán dohľadu nad skupinou po konzultácii s ostatnými príslušnými orgánmi dohľadu rozhodnúť, že nebude na úrovni tohto konečného materského podniku vykonávať dohľad nad koncentráciou rizík uvedený v článku 244, dohľad nad vnútroskupinovými transakciami uvedený v článku 245, alebo oba tieto dohľady.

Článok 216

Konečný materský podnik na vnútroštátnej úrovni

1.   Ak poisťovňa alebo zaisťovňa s účasťou, alebo holdingová poisťovňa, ktorá má svoje ústredie v Spoločenstve, uvedená v článku 213 ods. 2 písm. a) a b), nemá svoje ústredie v rovnakom členskom štáte ako konečný materský podnik na úrovni Spoločenstva podľa článku 215, členské štáty môžu povoliť svojim orgánom dohľadu, aby rozhodli po konzultácii s orgánom dohľadu nad skupinou a s týmto konečným materským podnikom na úrovni Spoločenstva, že začlenia pod dohľad nad skupinou konečnú materskú poisťovňu alebo zaisťovňu, alebo holdingovú poisťovňu na vnútroštátnej úrovni.

V takýchto prípadoch orgány dohľadu vysvetlia svoje rozhodnutie orgánu dohľadu nad skupinou a konečnému materskému podniku na úrovni Spoločenstva.

Články 218 až 258 sa uplatňujú mutatis mutandis s ohľadom na ustanovenia odsekov 2 až 6.

2.   Orgán dohľadu môže v prípade konečného materského podniku na vnútroštátnej úrovni obmedziť dohľad nad skupinou na ustanovenia jedného alebo viacerých oddielov kapitoly II.

3.   Ak sa orgán dohľadu rozhodne uplatňovať na konečný materský podnik na vnútroštátnej úrovni ustanovenia oddielu 1 kapitoly II, metóda, ktorú podľa článku 220 zvolí orgán dohľadu nad skupinou v súvislosti s konečným materským podnikom na úrovni Spoločenstva podľa článku 215, sa bude považovať za určujúcu a bude uplatňovaná orgánom dohľadu v príslušnom členskom štáte.

4.   Ak sa orgán dohľadu rozhodne uplatňovať na konečný materský podnik na vnútroštátnej úrovni ustanovenia oddielu 1 kapitoly II a ak konečný materský podnik účasťou na úrovni Spoločenstva podľa článku 215 získal v súlade s článkom 231 alebo článkom 233 ods. 5 povolenie vypočítať kapitálovú požiadavku na solventnosť skupiny, ako aj kapitálovú požiadavku na solventnosť poisťovní a zaisťovní v skupine na základe vnútorného modelu, toto rozhodnutie sa bude považovať za určujúce a bude uplatňované orgánom dohľadu v príslušnom členskom štáte.

V takomto prípade, ak orgán dohľadu usudzuje, že rizikový profil konečného materského podniku na vnútroštátnej úrovni sa významne odchyľuje od vnútorného modelu schváleného na úrovni Spoločenstva, a pokiaľ tento podnik riadne nezodpovedal pripomienky orgánu dohľadu, tento orgán dohľadu môže rozhodnúť o uložení navýšenia kapitálovej požiadavky na účely krytia skupinovej kapitálovej požiadavky na solventnosť tohto podniku stanovenej podľa takéhoto modelu, alebo vo výnimočných prípadoch, ak takéto navýšenie kapitálu nie je vhodné, môže požadovať od daného podniku, aby vypočítal kapitálovú požiadavku na solventnosť svojej skupiny na základe štandardného vzorca.

Orgán dohľadu vysvetlí takéto rozhodnutia podniku, ako aj orgánu dohľadu nad skupinou.

5.   Ak sa orgán dohľadu rozhodne uplatňovať na konečný materský podnik na vnútroštátnej úrovni ustanovenia oddielu 1 kapitoly II, tomuto podniku sa nepovolí predložiť v súlade s článkami 236 alebo 243, žiadosť o povolenie, aby sa na ktorýkoľvek z jeho dcérskych podnikov uplatňovali ustanovenia článkov 238 a 239.

6.   Ak členské štáty povolia svojim orgánom dohľadu, aby prijali rozhodnutie podľa odseku 1, musia zabezpečiť, aby žiadne z takýchto rozhodnutí nebolo prijaté alebo udržiavané, ak je konečný materský podnik na vnútroštátnej úrovni dcérskym podnikom konečného materského podniku na úrovni Spoločenstva podľa článku 215, ktorý v súlade s článkami 237 alebo 243 získal povolenie, aby sa na tento dcérsky podnik vzťahovali ustanovenia článkov 238 a 239.

7.   Komisia môže prijať vykonávacie opatrenia spresňujúce podmienky, za ktorých sa môže prijať rozhodnutie uvedené v odseku 1.

Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením, sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 301 ods. 3

Článok 217

Materský podnik v niekoľkých členských štátoch

1.   Ak členské štáty povolia svojim orgánom dohľadu, aby prijali rozhodnutie uvedené v článku 216, musia im taktiež povoliť možnosť uzavrieť dohodu s orgánmi dohľadu v iných členských štátoch, kde sa nachádza iný prepojený konečný materský podnik na vnútroštátnej úrovni, s cieľom vykonávať dohľad nad skupinou na úrovni podskupiny zahrňujúcej niekoľko členských štátov.

Ak príslušné orgány dohľadu uzatvoria dohodu v zmysle prvého pododseku, dohľad nad skupinou sa nevykonáva na úrovni žiadneho konečného materského podniku uvedeného v článku 216, ktorý sa nachádza v členských štátoch iných ako členský štát, kde sa podskupina uvedená v prvom pododseku tohto odseku nachádza.

2.   Článok 216 ods. 2 až 6 sa uplatňuje mutatis mutandis.

3.   Komisia môže prijať vykonávacie opatrenia spresňujúce podmienky, za ktorých sa môže prijať rozhodnutie uvedené v odseku 1.

Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 301 ods. 3

KAPITOLA II

Finančná situácia

Oddiel 1

Skupinová solventnosť

Pododdiel 1

Všeobecné ustanovenia

Článok 218

Kontrola skupinovej solventnosti

1.   Kontrola skupinovej solventnosti sa vykonáva v súlade s odsekmi 2 a 3 tohto článku, článkom 246 a kapitolou III.

2.   V prípade uvedenom v článku 213 ods. 2 písm. a) požadujú členské štáty od poisťovní alebo zaisťovní s účasťou, aby zabezpečili, že v skupine budú dostupné použiteľné vlastné zdroje, ktoré sa budú stále minimálne rovnať kapitálovej požiadavke na solventnosť skupiny vypočítanej podľa pododdielov 2, 3 a 4.

3.   V prípade uvedenom v článku 213 ods. 2 písm. b) požadujú členské štáty od poisťovní alebo zaisťovní v skupine, aby zabezpečili, že v skupine budú dostupné použiteľné vlastné zdroje, ktoré sa budú stále minimálne rovnať kapitálovej požiadavke na solventnosť skupiny vypočítanej podľa pododdielu 5.

4.   Požiadavky uvedené v odsekoch 2 a 3 podliehajú kontrolne vykonávanej orgánom dohľadu nad skupinou v súlade s kapitolou III. Článok 136 a článok 138 ods. 1 až 4 sa uplatňujú mutatis mutandis.

5.   Hneď ako podnik s účasťou zistí, že skupina prestala spĺňať kapitálovú požiadavku na solventnosť, alebo jej hrozí, že ju nebude spĺňať v nasledujúcich troch mesiacoch a informoval o tom orgán dohľadu nad skupinou, tento orgán dohľadu nad skupinou informuje ostatné orgány dohľadu v rámci kolégia, ktoré zanalyzujú situáciu skupiny.

Článok 219

Frekvencia výpočtu

1.   Dohľad nad skupinou zabezpečí, že výpočty uvedené v článku 218 ods. 2 a 3 sa vykonajú aspoň raz ročne, a to buď poisťovňou alebo zaisťovňou s účasťou, alebo holdingovou poisťovňou.

Príslušné údaje a výsledky tohto výpočtu predložia orgánu dohľadu nad skupinou poisťovne alebo zaisťovne s účasťou, alebo ak skupinu neriadi poisťovňa alebo zaisťovňa s účasťou, tak holdingová poisťovňa alebo podnik v skupine, ktorý po dohode s ostatnými príslušnými orgánmi dohľadu a so samotnou skupinou určí orgán dohľadu nad skupinou.

2.   Poisťovňa a zaisťovňa a holdingová poisťovňa priebežne sleduje kapitálovú požiadavku na solventnosť skupiny. Ak sa rizikový profil skupiny významne odchyľuje od predpokladov, z ktorých vychádza naposledy oznámená kapitálová požiadavka na solventnosť skupiny, kapitálová požiadavka na solventnosť skupiny sa opätovne bezodkladne vypočíta a oznámi sa orgánu dohľadu nad skupinou.

Pokiaľ existuje opodstatnená domnienka, že sa rizikový profil skupiny významne zmenil od dátumu posledného oznámenia kapitálovej požiadavky na solventnosť skupiny, orgán dohľadu nad skupinou môže požadovať, aby sa opätovne vypočítala kapitálová požiadavka na solventnosť skupiny.

Pododdiel 2

Výber metódy výpočtu a všeobecné zásady

Článok 220

Výber metódy

1.   Výpočet solventnosti na úrovni skupiny poisťovní a zaisťovní uvedený v článku 213 ods. 2 písm. a) sa vykoná v súlade s technickými zásadami a na základe jednej z metód stanovených v článkoch 221 až 233.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby sa výpočet solventnosti na úrovni skupiny poisťovní a zaisťovní uvedený v článku 213 ods. 2 písm. a) vykonal v súlade s metódou 1, ktorá je ustanovená v článkoch 230 až 232.

Členské štáty však môžu povoliť svojim orgánom dohľadu, ak vykonávajú úlohu orgánu dohľadu nad skupinou v súvislosti s konkrétnou skupinou, aby sa rozhodli po konzultácii s ostatnými príslušnými orgánmi dohľadu a so samotnou skupinou uplatňovať na túto skupinu metódu 2, ktorá je ustanovená v článkoch 233 a 234 alebo kombináciu metód 1 a 2, ak by výlučné uplatňovanie metódy 1 nebolo primerané.

Článok 221

Zahrnutie pomernej účasti

1.   Pri výpočte solventnosti skupiny sa zohľadní pomerná účasť, ktorú má podnik s účasťou vo svojich prepojených podnikoch.

Na účely prvého pododseku zahŕňa pomerná účasť buď:

a)

percento použité na zostavenie konsolidovaných účtov, ak sa použije metóda 1; alebo

b)

pomer upísaného kapitálu, ktorý je v priamej alebo nepriamej držbe podniku s účasťou, ak sa použije metóda 2.

Bez ohľadu na použitú metódu sa však musí zohľadniť celkový deficit solventnosti dcérskeho podniku, ak je prepojeným podnikom dcérsky podnik a nemá dostatočné použiteľné vlastné zdroje na krytie svojej kapitálovej požiadavky na solventnosť.

Ak je podľa názoru orgánov dohľadu zodpovednosť materského podniku vlastniaceho kapitálový podiel striktne obmedzená na tento kapitálový podiel, orgán dohľadu nad skupinou môže povoliť, aby sa deficit solventnosti dcérskeho podniku zohľadnil pomerným spôsobom.

2.   Orgán dohľadu nad skupinou určí po konzultácii s ostatnými príslušnými orgánmi dohľadu a so samotnou skupinou pomerný podiel, ktorý sa zohľadní v týchto prípadoch:

a)

ak neexistuje kapitálové prepojenie medzi niektorými podnikmi v skupine;

b)

ak orgán dohľadu posudzuje za účasť aj priame alebo nepriame vlastníctvo hlasovacích práv alebo kapitálového podielu v podniku, pretože podľa neho tento podnik skutočne podlieha významnému vplyvu;

c)

ak orgán dohľadu zistil, že podnik je materským podnikom iného podniku, pretože má podľa orgánu dohľadu účinný dominantný vplyv na tento podnik.

Článok 222

Zamedzenie dvojitému použitiu použiteľných vlastných zdrojov

1.   Dvojité použitie vlastných zdrojov použiteľných na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť medzi rôznymi poisťovňami alebo zaisťovňami, ktoré sa zohľadňujú pri tomto výpočte, nie je povolené.

Na tento účel je pri výpočte skupinovej solventnosti a pokiaľ tak neustanovujú metódy opísané v pododdiele 4 potrebné vylúčiť tieto sumy:

a)

hodnotu každého aktíva poisťovne alebo zaisťovne s účasťou, ktoré sa použije na financovanie vlastných zdrojov použiteľných na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť jednej z jej prepojených poisťovní alebo zaisťovní;

b)

hodnotu každého aktíva poisťovne alebo zaisťovne, ktorá je prepojeným podnikom poisťovne alebo zaisťovne s účasťou, ktoré sa použije na financovanie vlastných zdrojov použiteľných na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť tejto poisťovne alebo zaisťovne s účasťou;

c)

hodnotu každého aktíva poisťovne alebo zaisťovne, ktorá je prepojeným podnikom poisťovne alebo zaisťovne s účasťou, ktoré sa použije na financovanie vlastných zdrojov použiteľných na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť každej ďalšej poisťovne alebo zaisťovne, ktorá je prepojeným podnikom tejto poisťovne alebo zaisťovne s účasťou.

2.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1, nasledujúce položky sa môžu začleniť do výpočtu iba do tej miery, v akej sú použiteľné na pokrytie kapitálovej požiadavky na solventnosť príslušného prepojeného podniku:

a)

prebytočné zdroje podliehajúce článku 91 ods. 2 vytvorené v životnej poisťovni alebo zaisťovni, ktorá je prepojeným podnikom poisťovne alebo zaisťovne s účasťou, pre ktorú sa vypočítava skupinová solventnosť;

b)

akýkoľvek upísaný, no nevyplatený kapitál poisťovne alebo zaisťovne, ktorá je prepojeným podnikom poisťovne alebo zaisťovne s účasťou, pre ktorú sa vypočítava skupinová solventnosť.

Z výpočtu sa v každom prípade vylučujú:

i)

upísaný, no nevyplatený kapitál, ktorý predstavuje potenciálny záväzok na strane podniku s účasťou;

ii)

upísaný, no nevyplatený kapitál poisťovne alebo zaisťovne s účasťou, ktorý predstavuje potenciálny záväzok na strane prepojenej poisťovne alebo zaisťovne;

iii)

upísaný, no nevyplatený kapitál prepojenej poisťovne alebo zaisťovne, ktorý predstavuje potenciálny záväzok na strane inej poisťovne alebo zaisťovne, ktorá je p