PREKLAD

PRÍLOHA I

DOHOVOR O DOHODÁCH O VOĽBE SÚDU

Zmluvné štáty tohto dohovoru,

ŽELAJÚC SI podporovať medzinárodný obchod a investície prostredníctvom posilnenej spolupráce v oblasti súdnictva,

DOMNIEVAJÚC SA, že takúto spoluprácu možno posilniť jednotnými pravidlami súdnej právomoci a uznávania a výkonu zahraničných rozsudkov v občianskych alebo obchodných veciach,

DOMNIEVAJÚC SA, že takáto posilnená spolupráca si vyžaduje najmä medzinárodný právny systém, ktorý poskytuje istotu a zabezpečuje účinnosť dohôd o výlučnej právomoci súdu medzi stranami obchodných transakcií a upravuje uznávanie a výkon rozsudkov vyplývajúcich zo súdnych konaní založených na týchto dohodách,

SA ROZHODLI uzatvoriť tento dohovor a dohodli sa na týchto ustanoveniach:

KAPITOLA I

ROZSAH PÔSOBNOSTI A DEFINÍCIE

Článok 1

Rozsah pôsobnosti

1.   Tento dohovor sa v medzinárodných veciach vzťahuje na dohody o výlučnej právomoci súdu uzatvorené v občianskych a obchodných veciach.

2.   Na účely kapitoly II je vec medzinárodnou, pokiaľ strany nemajú sídlo v tom istom zmluvnom štáte a vzťah strán a všetky ďalšie prvky veci, bez ohľadu na miesto zvoleného súdu, nie sú spojené iba s týmto štátom.

3.   Na účely kapitoly III je vec medzinárodnou, ak strana žiada o uznanie alebo výkon zahraničného rozsudku.

Článok 2

Výnimky z rozsahu pôsobnosti

1.   Tento dohovor sa nevzťahuje na dohody o výlučnej právomoci súdu:

a)	ktorých stranou je fyzická osoba konajúca najmä na osobné, rodinné účely alebo účely domácnosti (spotrebiteľ);

b)	ktoré sa týkajú pracovných zmlúv, vrátane kolektívnych zmlúv.

2.   Tento dohovor sa nevzťahuje na tieto veci:

a)	osobný stav a právna spôsobilosť fyzických osôb;

b)	vyživovacia povinnosť;

c)	iné veci rodinného práva, vrátane majetkových režimov manželov a ďalších práv alebo povinností vyplývajúcich z manželstva alebo podobných vzťahov;

d)	dedenie zo závetu a zo zákona;

e)	platobná neschopnosť, vyrovnanie a podobné záležitosti;

f)	preprava cestujúcich a tovarov;

g)	znečisťovanie mora, obmedzenie zodpovednosti za námorné pohľadávky, spoločné havárie, ako aj núdzové vlečenie a záchranu lodí;

h)	záležitosti týkajúce sa protimonopolnej oblasti (hospodárskej súťaže);

i)	zodpovednosť za jadrové škody;

j)	nároky na náhradu škody v prípade osobnej ujmy uplatňované fyzickými osobami alebo v ich mene;

k)	nároky na náhradu škody na hmotnom majetku vyplývajúce z mimozmluvných záväzkov;

l)	vecné práva k nehnuteľnosti a nájom nehnuteľností;

m)	platnosť, neplatnosť alebo zánik právnických osôb a platnosť rozhodnutí ich orgánov;

n)	platnosť práv duševného vlastníctva, ktoré nie sú autorskými ani súvisiacimi právami;

o)	porušenie práv duševného vlastníctva, ktoré nie sú autorskými ani súvisiacimi právami, okrem prípadov, keď sa žaloba opiera o porušenie zmluvy medzi stranami týkajúcej sa týchto práv, alebo sa mohla o porušenie tejto zmluvy opierať;

p)	platnosť zápisov do verejných registrov.

3.   Bez ohľadu na odsek 2 z rozsahu pôsobnosti tohto dohovoru nie sú vylúčené konania, v ktorých sa vec vylúčená na základe odseku 2 posudzuje iba ako predbežná otázka, ale nie je predmetom konania. Najmä skutočnosť, že vec vylúčená na základe odseku 2 sa vznesie v rámci obhajoby, nevylučuje konanie z rozsahu pôsobnosti dohovoru, ak táto vec nie je predmetom konania.

4.   Tento dohovor sa nevzťahuje na rozhodcovské konanie a súvisiace konania.

5.   Konania nie sú vylúčené z rozsahu pôsobnosti tohto dohovoru iba na základe skutočnosti, že štát, vrátane vlády, vládnej agentúry alebo akejkoľvek osoby konajúcej v mene štátu, je účastníkom konania.

6.   Nič v tomto dohovore nemá vplyv na výsady a imunity štátov a medzinárodných organizácií, pokiaľ ide o nich samé a ich majetok.

Článok 3

Dohody o výlučnej právomoci súdu

Na účely tohto dohovoru:

a)

„dohoda o výlučnej právomoci súdu“ znamená dohodu uzatvorenú dvomi alebo viacerými stranami, ktorá spĺňa požiadavky odseku c) a určuje na účely rozhodovania sporov, ktoré vznikli alebo môžu vzniknúť v súvislosti s konkrétnym právnym vzťahom, súdy jedného zmluvného štátu alebo jeden alebo viac konkrétnych súdov jedného zmluvného štátu s dôsledkom vylúčenia právomoci všetkých ostatných súdov;

b)	dohoda o právomoci súdu, ktorou sa určujú súdy jedného zmluvného štátu alebo jeden resp. viac konkrétnych súdov jedného zmluvného štátu sa považuje za výlučnú, pokiaľ sa strany výslovne nedohodli inak;

c)	dohoda o výlučnej právomoci súdu sa musí uzatvoriť alebo ju možno zdokumentovať: i) písomne alebo ii) akýmikoľvek inými komunikačnými prostriedkami, ktoré uchovávajú informácie spôsobom, ktorý umožňuje ich preukázanie v budúcnosti;

d)	dohoda o výlučnej právomoci súdu, ktorá je súčasťou zmluvy, sa považuje za dohodu nezávislú od ostatných podmienok zmluvy. Platnosť dohody o výlučnej právomoci súdu nemožno napadnúť len z dôvodu neplatnosti zmluvy.

Článok 4

Ďalšie definície

1.   „Rozsudok“ v tomto dohovore znamená akékoľvek rozhodnutie vo veci samej vydané súdom, bez ohľadu na jeho názov, vrátane uznesenia alebo príkazu, a určenie trov súdneho konania (vrátane ich určenia súdnym úradníkom) za predpokladu, že toto určenie sa týka rozhodnutia vo veci samej podstate, ktoré možno uznať alebo vykonať na základe tohto dohovoru. Ochranné opatrenie, ktoré má dočasnú povahu, nie je rozsudkom.

2.   Na účely tohto dohovoru právnická osoba alebo iná osoba než fyzická má sídlo v tom štáte:

a)	v ktorom má registrované sídlo;

b)	podľa ktorého právnych predpisov bola zaregistrovaná alebo vytvorená;

c)	v ktorom má ústredie riadenia alebo

d)	v ktorom má hlavné miesto podnikania.

KAPITOLA II

PRÁVOMOC

Článok 5

Právomoc zvoleného súdu

1.   Súd alebo súdy zmluvného štátu určené v dohode o výlučnej právomoci súdu majú právomoc rozhodovať spory, na ktoré sa vzťahuje dohoda, pokiaľ na základe právnych predpisov tohto štátu dohoda nie je neplatná.

2.   Súd, ktorý má právomoc podľa odseku 1, nesmie odmietnuť vykonávať svoju právomoc z dôvodu, že spor by mal rozhodovať súd iného štátu.

3.   Predchádzajúce odseky nemajú vplyv na pravidlá týkajúce sa:

a)	vecnej príslušnosti súdov, pokiaľ ide o predmet alebo hodnotu nároku;

b)	rozdelenia právomoci medzi súdmi v rámci zmluvného štátu. Ak však zvolený súd smie postúpiť vec inému súdu, musí sa voľba zmluvných strán primerane zohľadniť.

Článok 6

Povinnosti súdu, ktorý nebol zvolený

Súd iného zmluvného štátu, než je zmluvný štát zvoleného súdu, preruší alebo zastaví konanie, na ktoré sa vzťahuje dohoda o výlučnej právomoci súdu, s výnimkou prípadov, ak:

a)	dohoda je neplatná podľa právnych predpisov štátu zvoleného súdu;

b)	strana nemala právnu spôsobilosť uzatvoriť dohodu podľa právnych predpisov štátu konajúceho súdu;

c)	uplatnenie dohody by viedlo k zjavnej nespravodlivosti alebo by bolo zjavne v rozpore s verejným poriadkom štátu konajúceho súdu;

d)	z výnimočných dôvodov, ktoré sú mimo vplyvu strán, nemožno rozumne očakávať jej dodržanie, alebo

e)	zvolený súd rozhodol, že nebude konať vo veci.

Článok 7

Ochranné opatrenia dočasnej povahy

Dohovor sa nevzťahuje na ochranné opatrenia dočasnej povahy. Dohovor nevyžaduje prijatie, ani nevylučuje povolenie, zamietnutie alebo ukončenie ochranných opatrení dočasnej povahy súdom zmluvného štátu a nemá vplyv na to, či strana môže alebo nemôže požiadať o povolenie, zamietnutie alebo ukončenie takýchto opatrení, ani na to, či by súd mal alebo nemal povoliť, zamietnuť alebo ukončiť takéto opatrenia.

KAPITOLA III

UZNANIE A VÝKON

Článok 8

Uznanie a výkon

1.   Rozsudok vydaný súdom zmluvného štátu určeným v dohode o výlučnej právomoci súdu, sa uznáva a vykonáva v ostatných zmluvných štátoch podľa tejto kapitoly. Uznanie alebo výkon možno odmietnuť iba z dôvodov uvedených v tomto dohovore.

2.   Bez toho, aby bolo dotknutá možnosť preskúmania potrebného na uplatnenie ustanovení tejto kapitoly, sa obsah rozsudku vydaného súdom pôvodu neskúma. Dožiadaný súd je viazaný skutkovými zisteniami, na ktorých súd pôvodu založil svoju právomoc, pokiaľ rozsudok nebol vydaný za neúčasti odporcu v konaní.

3.   Rozsudok sa uzná iba, ak má účinky v štáte pôvodu a vykoná sa iba, ak je vykonateľný v štáte pôvodu.

4.   Uznanie alebo výkon rozsudku možno odložiť alebo odmietnuť, ak rozsudok bol napadnutý opravným prostriedkom v štáte pôvodu alebo ak lehota na podanie riadneho opravného prostriedku neuplynula. Odmietnutie nebráni podaniu novej žiadosti o uznanie alebo výkon rozsudku.

5.   Tento článok sa vzťahuje aj na rozsudok vynesený súdom zmluvného štátu, na ktorý súd zvolený v danom štáte postúpil vec podľa článku 5 odsek 3. V prípade, že zvolený súd smel postúpiť veci inému súdu, uznanie alebo výkon rozsudku možno odmietnuť voči strane, ktorá proti postúpeniu v štáte pôvodu včas namietla.

Článok 9

Odmietnutie uznania alebo výkonu

Uznanie alebo výkon možno odmietnuť, ak:

a)	dohoda bola neplatná na základe právnych predpisov štátu zvoleného súdu, pokiaľ zvolený súd nevyslovil platnosť dohody;

b)	strana nemala právnu spôsobilosť uzatvoriť dohodu na základe právnych predpisov dožiadaného štátu;

c)

písomnosť, ktorou sa začalo konanie, alebo rovnocenná písomnosť obsahujúca základné prvky nároku: i) nebola doručená obžalovanému v dostatočnom predstihu a takým spôsobom, že si mohol zabezpečiť obhajobu, okrem prípadu, že obžalovaný sa zúčastnil konania a konal vo veci bez toho, že by napadol doručenie na súde pôvodu, za predpokladu, že právne predpisy štátu pôvodu dovoľujú napadnutie doručenia, alebo ii) bola doručená obžalovanému v dožiadanom štáte spôsobom, ktorý nie je zlučiteľný so základnými zásadami dožiadaného štátu týkajúcimi sa doručovania písomností;

d)	rozsudok bol dosiahnutý podvodom procesnej povahy;

e)	uznanie alebo výkon rozsudku by boli zjavne nezlučiteľné s verejným poriadkom dožiadaného štátu, vrátane prípadov, keď konkrétne konanie vedúce k rozsudku bolo nezlučiteľné so základnými zásadami spravodlivého procesu v tomto štáte;

f)	rozsudok je nezlučiteľný s rozsudkom vydaným v dožiadanom štáte v spore medzi tými istými stranami alebo

g)	rozsudok je nezlučiteľný so skorším rozsudkom vyneseným v inom štáte medzi tými istými stranami o tom istom nároku za predpokladu, že skorší rozsudok spĺňa podmienky potrebné na jeho uznanie v dožiadanom štáte.

Článok 10

Predbežné otázky

1.   Ak vec vylúčená podľa článku 2 odsek 2 alebo podľa článku 21 sa posudzovala ako predbežná otázka, rozhodnutie o tejto otázke sa neuznáva ani nevykonáva podľa tohto dohovoru.

2.   Uznanie alebo výkon rozsudku možno odmietnuť, ak sa rozsudok opiera o výrok vo veci vylúčenej podľa článku 2 odsek 2 a v rozsahu, v ktorom sa o tento výrok opiera.

3.   Avšak v prípade výroku o platnosti práva duševného vlastníctva iného než je autorské alebo súvisiace právo, uznanie alebo výkon rozsudku možno odmietnuť alebo odložiť na základe predchádzajúceho odseku iba vtedy, ak:

a)	výrok je nezlučiteľný s rozsudkom alebo rozhodnutím príslušného orgánu v tejto veci vydaným v štáte, podľa ktorého právnych predpisov právo duševného vlastníctva vzniklo, alebo

b)	konanie o platnosti práva duševného vlastníctva sa koná v tom štáte.

4.   Uznanie alebo výkon rozsudku možno odmietnuť, ak rozsudok sa opiera o výrok vo veci vylúčenej na základe vyhlásenia vydaného dožiadaným štátom podľa článku 21 a v rozsahu, v ktorom sa o tento výrok opiera.

Článok 11

Náhrada škody

1.   Uznanie alebo výkon rozsudku možno odmietnuť, ak rozsudok priznáva náhradu škody, vrátane exemplárnej alebo represívnej náhrady škody, ktorá neodškodňuje stranu za skutočnú stratu alebo škodu, ktorú utrpela, a v rozsahu, v ktorom rozsudok priznáva takúto náhrada.

2.   Dožiadaný súd zohľadní, či náhrada škody priznaná súdom pôvodu slúži na pokrytie trov konania a výdavkov súvisiacich s konaním a v akom rozsahu.

Článok 12

Súdne zmiery

Súdne zmiery schválené súdom zmluvného štátu zvoleným v dohode o výlučnej právomoci, alebo pred ním uzavreté počas konania, ktoré sú vykonateľné v štáte pôvodu rovnako ako rozsudok, sa vykonávajú podľa tohto dohovoru rovnako ako rozsudok.

Článok 13

Písomnosti, ktoré sa majú predložiť

1.   Strana, ktorá sa domáha uznania alebo žiada o výkon, predloží:

a)	úplné a overené vyhotovenie rozsudku;

b)	dohodu o výlučnej právomoci súdu, jej overenú kópiu alebo iný dôkaz o jej existencii;

c)	ak bol rozsudok vynesený za neúčasti odporcu v konaní, originál alebo overenú kópiu písomnosti, ktorá potvrdzuje, že písomnosť, ktorou sa začalo konanie, alebo rovnocenná písomnosť bola doručená odporcovi;

d)	akékoľvek písomnosti potrebné na preukázanie, že rozsudok má účinky, prípadne, že je vykonateľný v štáte pôvodu;

e)	v prípade uvedenom v článku 12 osvedčenie súdu štátu pôvodu, že súdny zmier alebo jeho časť sú v štáte pôvodu vykonateľné rovnako ako rozsudok.

2.   Ak obsah rozsudku neumožňuje dožiadanému súdu posúdiť, či sa podmienky tejto kapitoly dodržali, tento súd si môže vyžiadať potrebné písomnosti.

3.   K žiadosti o uznanie alebo výkon možno pripojiť písomnosť, ktorú vydal súd (vrátane súdneho úradníka) štátu pôvodu na tlačive odporúčanom a uverejnenom Haagskou konferenciou medzinárodného práva súkromného.

4.   Ak písomnosti uvedené v tomto článku nie sú v úradnom jazyku dožiadaného štátu, musí sa k nim pripojiť overený preklad do úradného jazyka, pokiaľ právne predpisy dožiadaného štátu nestanovujú inak.

Článok 14

Konanie

Konanie o uznanie, vyhlásenie vykonateľnosti alebo registráciu na účely výkonu rozsudku a výkon rozsudku sa riadia právnymi predpismi dožiadaného štátu, pokiaľ tento dohovor nestanovuje inak. Určený súd koná urýchlene.

Článok 15

Deliteľnosť

Uznanie alebo výkon oddeliteľnej časti rozsudku sa povolí, ak sa žiadalo o uznanie alebo výkon tejto časti alebo, ak podľa tohto dohovoru možno uznať alebo vykonať iba časť rozsudku.

KAPITOLA IV

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 16

Prechodné ustanovenia

1.   Tento dohovor sa vzťahuje na dohody o výlučnej právomoci súdu dojednané potom, ako tento dohovor vstúpil do platnosti pre štát zvoleného súdu.

2.   Tento dohovor sa nevzťahuje na konania, ktoré sa začali pred nadobudnutím jeho platnosti pre štát konajúceho súdu.

Článok 17

Poistné a záistné zmluvy

1.   Konania vo veci poistných alebo záistných zmlúv nie sú vylúčené z pôsobnosti dohovoru z dôvodu, že poistná alebo zaisťovacia zmluva sa týka veci, na ktorú sa tento dohovor nevzťahuje.

2.   Uznanie a výkon rozsudku týkajúceho sa povinnosti plnenia podmienok poistnej alebo zaisťovacej zmluvy sa nesmie obmedziť ani odmietnuť z dôvodu, že zodpovednosť na základe uvedenej zmluvy zahŕňa zodpovednosť za odškodnenie poistenca alebo zaistenca:

a)	vo veci, na ktorú sa tento dohovor nevzťahuje, alebo

b)	ohľadne náhrady škody, na ktorú by sa mohol vzťahovať článok 11.

Článok 18

Oslobodenie od overenia

Všetky písomnosti zaslané alebo vydané na základe tohto dohovoru sú oslobodené od vyššieho overenia alebo inej podobnej formality, vrátane apostily.

Článok 19

Vyhlásenia obmedzujúce právomoc

Štát môže vyhlásiť, že jeho súdy môžu odmietnuť rozhodovať spory, na ktoré sa vzťahuje dohoda o výlučnej právomoci súdu, ak okrem miesta zvoleného súdu neexistuje žiadna väzba medzi týmto štátom a stranami alebo sporom.

Článok 20

Vyhlásenia obmedzujúce uznanie a výkon rozsudku

Štát môže vyhlásiť, že jeho súdy môžu odmietnuť uznať alebo vykonať rozsudok vydaný súdom iného zmluvného štátu, ak strany mali sídlo v dožiadanom štáte a ak vzťah strán a všetky ďalšie prvky týkajúce sa sporu s výnimkou miesta zvoleného súdu mali väzbu iba s dožiadaným štátom.

Článok 21

Vyhlásenia týkajúce sa špecifických vecí

1.   Ak štát má silný záujem neuplatňovať tento dohovor na určitú vec, môže vyhlásiť, že na túto vec nebude uplatňovať dohovor. Štát, ktorý také vyhlásenie urobí, zabezpečí, aby nemalo širší rozsah než nevyhnutný, a aby vylúčená vec bola jasne a presne vymedzená.

2.   Dohovor sa v takto vylúčenej veci neuplatňuje:

a)	v zmluvnom štáte, ktorý vydal vyhlásenie;

b)	v iných zmluvných štátoch, ak dohoda o výlučnej právomoci súdu určuje súdy alebo jeden prípadne viac konkrétnych súdov štátu, ktorý vydal vyhlásenie.

Článok 22

Vzájomné vyhlásenia o dohodách o právomoci súdu, ktoré nemajú výlučný charakter

1.   Zmluvný štát môže vyhlásiť, že jeho súdy budú uznávať a vykonávať rozsudky vydané súdmi iných zmluvných štátov určenými v dohode o právomoci uzatvorenej medzi dvoma alebo viacerými stranami, ktorá spĺňa požiadavky článku 3 odsek c), a určí na účely rozhodovania sporov, ktoré vznikli alebo môžu vzniknúť v súvislosti s konkrétnym právnym vzťahom, súd alebo súdy jedného alebo viacerých zmluvných štátov (dohoda o právomoci súdu, ktorá nemá výlučný charakter).

2.   V prípade, že sa o uznanie alebo výkon rozsudku vydaného v zmluvnom štáte, ktorý vydal takéto vyhlásenie, žiada v inom zmluvnom štáte, ktorý vydal rovnaké vyhlásenie, rozsudok sa uznáva a vykonáva podľa tohto dohovoru, ak:

a)	súd pôvodu bol určený v dohode o právomoci súdu, ktorá nemá výlučný charakter;

b)	žiadny zo súdov, ktoré majú právomoc na základe dohody o právomoci, ktorá nemá výlučný charakter, nevydal rozsudok, ani nekoná v spore medzi tými istými stranami a o tom istom nároku, a

c)	súd pôvodu bol súdom, ktorý začal konať ako prvý.

Článok 23

Jednotný výklad

Pri výklade tohto dohovoru sa zohľadňuje jeho medzinárodný charakter a potreba podporovať jednotnosť v jeho uplatňovaní.

Článok 24

Preskúmanie uplatňovania dohovoru

Generálny tajomník Haagskej konferencie medzinárodného práva súkromného v pravidelných intervaloch príjme opatrenia na:

a)	preskúmanie uplatňovania tohto dohovoru, vrátane akýchkoľvek vyhlásení, a

b)	posúdenie, či sú potrebné akékoľvek zmeny a doplnenia tohto dohovoru.

Článok 25

Nezjednotené právne systémy

1.   Vo vzťahu k zmluvnému štátu, v ktorom sa uplatňujú dva právne systémy alebo viac právnych systémov v rôznych územných celkoch vo veciach, na ktoré sa tento dohovor uplatňuje:

a)	každý odkaz na právne predpisy alebo konanie štátu sa, kde je to vhodné, považuje za odkaz na právne predpisy a konanie platné v príslušnej územnej jednotke;

b)	každý odkaz na sídlo v štáte sa, kde je to vhodné, považuje za odkaz na sídlo na území príslušného územného celku;

c)	každý odkaz na súd alebo súdy štátu sa, kde je to vhodné, považuje za odkaz na súd alebo súdy príslušného územného celku;

d)	každý odkaz na väzbu so štátom sa, kde je to vhodné, považuje za odkaz na väzbu s príslušným územným celkom.

2.   Bez toho, aby bol dotknutý predchádzajúci odsek, zmluvný štát s dvomi alebo viacerými územnými celkami, v ktorých sa uplatňujú rôzne právne systémy, nie je povinný uplatňovať tento dohovor v prípadoch, ktoré zahŕňajú výhradne tieto rôzne územné celky.

3.   Súd v územnom celku zmluvného štátu s dvomi alebo viacerými územnými celkami, v ktorých sa uplatňujú rôzne právne systémy, nie je povinný uznať ani vykonať rozsudok iného zmluvného štátu iba z dôvodu, že rozsudok bol uznaný alebo vykonaný v inom územnom celku toho istého zmluvného štátu podľa tohto dohovoru.

4.   Tento článok sa nevzťahuje na regionálnu organizáciu ekonomickej integrácie.

Článok 26

Vzťah k iným medzinárodným právnym nástrojom

1.   Tento dohovor sa musí vykladať v maximálnom možnom rozsahu tak, že je zlučiteľný s inými zmluvami platnými pre zmluvné štáty, bez ohľadu na to, či boli uzatvorené pred týmto dohovorom alebo po ňom.

2.   Tento dohovor sa nedotýka uplatňovania inej zmluvy zmluvným štátom, bez ohľadu na to, či bola uzatvorená pred týmto dohovorom alebo po ňom, ak žiaden z účastníkov nemá sídlo v zmluvnom štáte, ktorý nie je stranou tej zmluvy.

3.   Tento dohovor sa nedotýka uplatňovania inej zmluvy zmluvným štátom, ktorá bola uzatvorená skôr, než tento dohovor nadobudol platnosť pre zmluvný štát, ak by uplatňovanie dohovoru bolo nezlučiteľné s povinnosťami zmluvného štátu voči akémukoľvek nezmluvnému štátu. Tento odsek sa nevzťahuje na zmluvy, ktorými sa reviduje alebo nahrádza zmluva uzatvorená skôr, než tento dohovor nadobudol platnosť pre zmluvný štát, s výnimkou prípadov, keď revízia alebo nahradenie zmluvy by vyvolali nové aspekty nezlučiteľnosti s týmto dohovorom.

4.   Tento dohovor sa nedotýka uplatňovania inej zmluvy zmluvným štátom bez ohľadu na to, či bola uzatvorená pred týmto dohovorom alebo po ňom, na účely dosiahnutia uznania alebo výkonu rozsudku vydaného súdom zmluvného štátu, ktorý je tiež stranou uvedenej zmluvy. Rozsudok sa však neuzná, ani nevykoná v menšom rozsahu než by tomu bolo na základe tohto dohovoru.

5.   Tento dohovor sa nedotýka uplatňovania inej zmluvy zmluvným štátom, ktorou sa vo vzťahu k špecifickej veci spravuje právomoc súdu alebo uznanie alebo výkon rozsudkov, a to aj vtedy, ak bola uzatvorená po tomto dohovore, a aj vtedy, ak všetky dotknuté štáty sú stranami tohto dohovoru.

Tento odsek sa uplatňuje iba vtedy, ak zmluvný štát urobil vyhlásenie týkajúce sa inej zmluvy podľa tohto odseku. V prípade takéhoto vyhlásenia nie sú zmluvné štáty povinné uplatňovať tento dohovor na túto špecifickú vec v rozsahu, v ktorom je dohovor so zmluvou nezlučiteľný, ak v dohode o výlučnej právomoci súdu sú určené súdy alebo jeden prípadne viac konkrétnych súdov zmluvného štátu, ktorý vydal vyhlásenie.

6.   Tento dohovor sa nedotýka uplatňovania aktov regionálnej organizácie ekonomickej integrácie, ktorá je stranou tohto dohovoru, bez ohľadu na to, či boli prijaté pred týmto dohovorom alebo po ňom:

a)	ak žiaden z účastníkov nemá sídlo v zmluvnom štáte, ktorý nie je členským štátom regionálnej organizácie ekonomickej integrácie;

b)	ak ide o uznanie alebo výkon rozsudkov medzi členskými štátmi regionálnej organizácie ekonomickej integrácie.

KAPITOLA V

ZÁVERECNÉ USTANOVENIA

Článok 27

Podpis, ratifikácia, prijatie, schválenie alebo pristúpenie

1.   Tento dohovor je otvorený na podpis pre všetky štáty.

2.   Tento dohovor podlieha ratifikácii, prijatiu alebo schváleniu signatárskymi štátmi.

3.   Tento dohovor je otvorený na prístup pre všetky štáty.

4.   Listiny o ratifikácii, prijatí, schválení alebo prístupe sa ukladajú na Ministerstve zahraničných vecí Holandského kráľovstva, ktoré je depozitárom dohovoru.

Článok 28

Vyhlásenia týkajúce sa nezjednotených právnych systémov

1.   Ak má štát dve alebo viac územných jednotiek, v ktorých sa uplatňujú rôzne právne systémy vo veciach, na ktoré sa uplatňuje tento dohovor, môže v čase podpisu, ratifikácie, prijatia dohovoru alebo prístupu k nemu vyhlásiť, že dohovor sa rozširuje na všetky jeho územné celky alebo iba na jeden alebo niekoľko z nich a môže kedykoľvek zmeniť toto vyhlásenie urobením iného vyhlásenia.

2.   Vyhlásenie sa oznamuje depozitárovi a výslovne sa v ňom uvádzajú územné celky, na ktoré sa dohovor vzťahuje.

3.   Ak štát nevydá vyhlásenie na základe tohto článku, dohovor sa uplatňuje na všetky územné celky tohto štátu.

4.   Tento článok sa nevzťahuje na regionálnu organizáciu ekonomickej integrácie.

Článok 29

Regionálne organizácie ekonomickej integrácie

1.   Regionálna organizácia ekonomickej integrácie, ktorú tvoria výlučne zvrchované štáty a ktorá má právomoc v niektorých alebo všetkých veciach, na ktoré sa uplatňuje tento dohovor, môže tiež podpísať, prijať, schváliť tento dohovor alebo pristúpiť k nemu. Regionálna organizácia ekonomickej integrácie má v tomto prípade práva a povinnosti zmluvného štátu v rozsahu, v ktorom má právomoc vo veciach, na ktoré sa uplatňuje tento dohovor.

2.   Regionálna organizácia ekonomickej integrácie v čase podpisu, prijatia, schválenia dohovoru alebo prístupu k nemu písomne oznámi depozitárovi veci, na ktoré sa uplatňuje tento dohovor, v ktorých členské štáty preniesli právomoc na uvedenú organizáciu. Organizácia urýchlene písomne oznámi depozitárovi akékoľvek zmeny svojej právomoci uvedenej v poslednom oznámení urobenom podľa tohto odseku.

3.   Na účely nadobudnutia platnosti tohto dohovoru sa listina uložená regionálnou organizáciou ekonomickej integrácie nepočíta, okrem prípadu, že regionálna organizácia ekonomickej integrácie v súlade s článkom 30 vyhlási, že jej členské štáty nebudú stranami tohto dohovoru.

4.   Každý odkaz na „zmluvný štát“ alebo „štát“ v tomto dohovore sa, kde je to vhodné, vzťahuje rovnako na regionálnu organizáciu ekonomickej integrácie, ktorá je jeho stranou.

Článok 30

Prístup regionálnej organizácie ekonomickej integrácie bez jej členských štátov

1.   V čase podpisu, prijatia, schválenia tohto dohovoru alebo prístupu k nemu môže regionálna organizácia ekonomickej integrácie vyhlásiť, že uplatňuje právomoc vo všetkých veciach, na ktoré sa uplatňuje tento dohovor, a že jej členské štáty nebudú stranami tohto dohovoru, ale že sú ním viazané na základe podpisu, prijatia, schválenia dohovoru organizáciou alebo prístupu organizácie k nemu.

2.   V prípade, že regionálna organizácia ekonomickej integrácie urobí vyhlásenie v súlade s odsekom 1, každý odkaz na „zmluvný štát“ alebo „štát“ v tomto dohovore sa, kde je to vhodné, vzťahuje rovnako na členské štáty organizácie.

Článok 31

Nadobudnutie platnosti

1.   Tento dohovor nadobúda platnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí troch mesiacov po uložení druhej listiny o ratifikácii, prijatí, schválení alebo prístupe uvedenej v článku 27.

2.   Potom tento dohovor nadobúda platnosť:

a)	pre každý štát alebo regionálnu organizáciu ekonomickej integrácie následne po jeho ratifikácii, prijatí, schválení alebo prístupe k nemu v prvý deň mesiaca nasledujúceho po uplynutí troch mesiacov po uložení jeho listiny o ratifikácii, prijatí, schválení alebo prístupe;

b)	pre územnú jednotku, na ktorú sa tento dohovor rozšíril v súlade s článkom 28 odsek 1 v prvý deň mesiaca nasledujúceho po uplynutí troch mesiacov po oznámení vyhlásenia uvedeného v uvedenom článku.

Článok 32

Vyhlásenia

1.   Vyhlásenia uvedené v článkoch 19, 20, 21, 22 a 26 možno urobiť pri podpise, ratifikácii, prijatí, schválení alebo prístupe alebo kedykoľvek neskôr a môžu sa kedykoľvek zmeniť alebo odvolať.

2.   Vyhlásenia, zmeny a odvolania sa oznamujú depozitárovi.

3.   Vyhlásenie urobené pri podpise, ratifikácii, prijatí, schválení alebo prístupe nadobúda platnosť pre príslušný štát súčasne s nadobudnutím platnosti tohto dohovoru.

4.   Vyhlásenie urobené neskôr a akákoľvek zmena alebo odvolanie vyhlásenia nadobúda platnosť v prvý deň mesiaca nasledujúceho po uplynutí troch mesiacov odo dňa, kedy bolo depozitárovi doručené oznámenie.

5.   Vyhlásenie podľa článkov 19, 20, 21 a 26 sa nevzťahuje na dohody o výlučnej právomoci súdu uzatvorené pred nadobudnutím platnosti vyhlásenia.

Článok 33

Výpoveď dohovoru

1.   Tento dohovor možno vypovedať na základe písomného oznámenia depozitárovi. Výpoveď sa môže obmedziť na určité územné jednotky nezjednoteného právneho systému, na ktoré sa vzťahuje tento dohovor.

2.   Výpoveď nadobúda účinnosť v prvý deň mesiaca nasledujúceho po uplynutí dvanástich mesiacov odo dňa, kedy bolo depozitárovi doručené oznámenie. V prípade, že v oznámení je stanovená dlhšia lehota na nadobudnutie účinnosti výpovede dohovoru, výpoveď nadobúda účinnosť po uplynutí tejto dlhšej lehoty odo dňa, kedy bolo depozitárovi doručené oznámenie.

Článok 34

Oznámenia depozitára

Depozitár oznámi členom Haagskej konferencie medzinárodného práva súkromného a ďalším štátom a regionálnej organizácii ekonomickej integrácie, ktoré podpísali, ratifikovali, prijali, schválili dohovor alebo k nemu pristúpili v súlade s článkami 27, 29 a 30:

a)	podpisy, ratifikácie, prijatia, schválenia a prístupy uvedené v článkoch 27, 29 a 30;

b)	dátum, kedy tento dohovor nadobudol platnosť v súlade s článkom 31;

c)	oznámenia, vyhlásenia, zmeny a odvolania vyhlásení, ktoré sú uvedené v článkoch 19, 20, 21, 22, 26, 28, 29 a 30;

d)	vypovedania dohovoru uvedené v článku 33.

PRÍLOHA II

Vyhlásenie Európskeho spoločenstva v súlade s článkom 30 Dohovoru o dohodách o voľbe súdu

Európske spoločenstvo vyhlasuje v súlade s článkom 30 Dohovoru o dohodách o voľbe súdu, že uplatňuje právomoc nad všetkými záležitosťami, ktoré sa riadia týmto dohovorom. Jeho členské štáty nepodpíšu, neratifikujú, neprijmú ani neschvália dohovor, ale budú viazané dohovorom na základe jeho uzavretia Európskym spoločenstvom.

Na účely tohto vyhlásenia pojem „Európske spoločenstvo“ nezahŕňa Dánsko v zmysle článkov 1 a 2 Protokolu o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva.