30.8.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 226/9

(1)

Nariadením Komisie (ES) č. 800/1999 z 15. apríla 1999, ktorým sa ustanovujú spoločné podrobné pravidlá uplatňovania vývozných náhrad za poľnohospodárske výrobky (3), sa najmä požaduje, aby sa predložil určitý listinný dôkaz, ktorým sa preukáže, že výrobky, pre ktoré sa žiadajú vývozné náhrady, boli skutočne dovezené v nezmenenom stave do konkrétnej tretej krajiny, ak sa na túto tretiu krajinu uplatňuje diferencovaná náhrada. Postupy týkajúce sa takéhoto dôkazu by sa mali zjednodušiť a zároveň by sa mali zachovať finančné záujmy Spoločenstva. Komisia a členské štáty by mali monitorovať používanie zjednodušených postupov a v prípade ich zneužívania vykonať vhodné opatrenia.

(2)

V praxi tretie krajiny, pre ktoré sú vývozné náhrady pre daný výrobok diferencované na úrovni nižšej, ako je priemerná úroveň, alebo na nulovej úrovni, sa vo všeobecnosti nachádzajú blízko Spoločenstva, zatiaľ čo úrovne náhrad sú väčšinou stanovené na vyššej úrovni, identickej s úrovňou pre krajiny, ktoré sú od Spoločenstva viac vzdialené. V mnohých prípadoch majú vývozcovia problémy získať dôkaz o dovoze do týchto vzdialenejších krajín.

(3)

Krajiny, pre ktoré boli stanovené vyššie, identické úrovne náhrady, sa môžu považovať za „vzdialenú zónu náhrad“ pre príslušný výrobok. Vzdialené krajiny, pre ktoré je diferencovaná časť náhrady nižšia ako priemerná úroveň alebo je na nulovej úrovni, by však mali byť vylúčené z takejto zóny. Z takejto zóny by sa mali takisto vylúčiť krajiny, pri ktorých existuje reálne riziko odklonu obchodu, alebo všetky krajiny, pre ktorých sektory existuje reálne riziko odklonu obchodu.

(4)

Keď sa predkladá vývozné colné vyhlásenie pre krajinu vo vzdialenej zóne náhrad a vývoz sa uskutočňuje prostredníctvom námornej prepravy v kontajneroch, kombinácia obchodného riadenia kontajnerov, prepravných dokladov a relatívne nepružného spôsobu prepravy na postačujúcej úrovni zabezpečuje, že výrobky boli dovezené do konkrétnej tretej krajiny. Za týchto okolností dôkaz, že výrobky boli dopravené a vyložené v krajine vzdialenej zóny náhrad, by sa mohol poskytnúť kombináciou prepravného dokladu určeného prístavu v krajine určenia alebo prístavu, ktorý poskytuje služby v okolí miesta určenia, a colného vyhlásenia o vyložení tovaru.

(5)

Ak obchodný systém, počítačom riadený systém sledovania a systém sledovania, ktoré používa prepravca kontajnerov, spĺňajú prevádzkové bezpečnostné normy stanovené v prílohe I k nariadeniu Komisie (ES) č. 885/2006 z 21. júna 2006, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1290/2005, pokiaľ ide o akreditáciu platobných agentúr a iných orgánov a zúčtovania EPZF a EPFRV (4), a poskytujú informácie ekvivalentné tým, ktoré sa uvádzajú v prepravných dokladoch, členské štáty sa môžu rozhodnúť, že budú namiesto papierových dokladov používať ako dôkaz o preprave do krajiny určenia takéto informácie.

(6)

V článku 17 nariadenia (ES) č. 800/1999 sa ustanovujú výnimky v maximálnej výške 2 400 a 12 000 EUR pre diferencované časti náhrady pre priľahlé alebo vzdialené miesta určenia. Považuje sa za užitočné, aby sa ustanovila nová výnimka pre námornú prepravu v kontajneroch do vzdialených zón náhrad tým, že sa bude požadovať prepravný doklad a jedno z colných vyhlásení o vyložení tovaru uvedených v článku 16 ods. 2 písm. a), b) alebo c). Takáto výnimka sa môže udeliť iba vtedy, ak boli poskytnuté informácie týkajúce sa vyloženia tovaru v prístave, ktorý sa nachádza vo vzdialenej zóne náhrad. S cieľom zabezpečiť spoľahlivosť dôkazu získaného v rámci takýchto výnimiek tieto výnimky by sa mali udeľovať na základe odvolateľných povolení.

(7)

S cieľom znížiť riziko zámeny všetky prepravné prostriedky alebo balenia by mali byť zapečatené okrem výnimočných prípadov, keď možno tieto výrobky identifikovať inými spôsobmi v súlade s článkom 340a a článkom 357 nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (5). Táto požiadavka bola ustanovená v článku 7 nariadenia Komisie (ES) č. 2090/2002 z 26. novembra 2002, ktoré ustanovuje podrobné pravidlá na uplatňovanie nariadenia Rady (EHS) č. 386/90, ktoré sa týka fyzických kontrol uskutočňovaných pri vývoze poľnohospodárskych produktov, ktoré boli kvalifikované pre náhrady (6). Keďže uvedená požiadavka je súčasťou formalít týkajúcich sa vývozného colného vyhlásenia a má všeobecnú povahu, mala by sa vypustiť z nariadenia (ES) č. 2090/2002 a podobné ustanovenie by sa malo zahrnúť do nariadenia (ES) č. 800/1999.

(8)

Colný úrad výstupu potrebuje v kontrolnej kópii T5 informácie, či výrobky, ktoré mu boli predložené, spĺňajú podmienky na vykonanie kontroly zámeny v súlade s článkom 10 nariadenia (ES) č. 2090/2002. Keďže kontrolné kópie T5 sa môžu takisto používať pre výrobky, ktoré nespĺňajú podmienky na vykonanie kontrol zámeny, v kolónke 107 kontrolnej kópie T5 by sa mala uvádzať informácia v prípade, že výrobky sa vyvážajú s oprávnením na náhrady.

(9)

Nariadenia (ES) č. 800/1999 a (ES) č. 2090/2002 by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(10)

Ustanovenia v tomto nariadení súvisiace s dôkazom o dopravení na miesto určenia by sa mali uplatňovať na žiadosti o náhradu predložené odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. Keďže týmto nariadením sa má zjednodušiť správa schémy pre prevádzkovateľov, ako aj pre členské štáty, malo by byť takisto možné na žiadosť vývozcu uplatňovať ho na žiadosti o náhradu predložené pred daným dátumom pod podmienkou, že lehota na predloženie dôkazu ešte neuplynula.

(11)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskami príslušných riadiacich výborov,

1.

V článku 2 ods. 1 sa pridávajú tieto písmená:

2.

Do článku 5 sa dopĺňa tento odsek:

„8.   Tovar, pre ktorý sa žiadajú vývozné náhrady, je zapečatený colným úradom vývozu alebo je pod jeho kontrolou. Článok 340a a článok 357 ods. 2, 3 a 4 nariadenia (EHS) č. 2454/93 sa uplatňujú mutatis mutandis.“

3.

Do článku 8 sa dopĺňa tento odsek:

„V prípade, že sa žiada o náhrady, kolónka 107 obsahuje jednu z poznámok uvedených v prílohe XII.“

4.

V článku 15 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Do 12 mesiacov odo dňa prijatia vývozného colného vyhlásenia sa výrobky:

V súlade s článkom 49 sa však môže táto lehota predĺžiť.“

5.

Článok 16 sa mení a dopĺňa takto:

6.

Článok 17 sa nahrádza takto:

„Článok 17

1.   Členské štáty môžu oslobodiť vývozcov od povinnosti poskytnúť iný dôkaz požadovaný podľa článku 16 ako prepravný doklad alebo jeho elektronický ekvivalent, ako sa uvádza v článku 16 ods. 3, v prípade vývozného colného vyhlásenia, ktoré oprávňuje na udelenie náhrady, keď:

2.   Výnimka uvedená v článku 1 písm. b) sa uplatňuje iba vtedy, keď sú splnené tieto podmienky:

V prípade námornej prepravy v kontajneroch môže členský štát na žiadosť vývozcu súhlasiť s tým, že namiesto dôkazu o vyložení tovaru uvedeného v prvom pododseku písm. c) sa poskytnú ako dôkaz informácie zodpovedajúce informáciám uvedeným v dokumente o vyložení tovaru, ak boli poskytnuté prostredníctvom informačného systému spravovaného treťou stranou zodpovednou za prepravu kontajnerov na miesto určenia, pod podmienkou, že tretia strana sa špecializuje na takéto operácie a bezpečnosť informačného systému bola členským štátom schválená ako bezpečnosť, ktorá spĺňa kritériá stanovené vo verzii, ktorá sa uplatňuje v príslušnom období, niektorej z medzinárodne prijatých noriem stanovených v bode 3 časti B prílohy I k nariadeniu (ES) č. 885/2006.

Dôkaz o vyložení tovaru sa môže poskytnúť podľa prvého pododseku písm. c) alebo podľa druhého pododseku bez toho, aby vývozca musel preukázať, že urobil potrebné opatrenia na získanie dokladu uvedeného v článku 16 ods. 1 písm. a) alebo b).

3.   Oprávnenie na výnimky uvedené v článku 1 písm. a) je automatické okrem prípadov, keď sa uplatňuje odsek 4.

Oprávnenie na výnimku uvedenú v odseku 1 písm. b) sa udeľuje na tri roky vo forme písomného povolenia pred uskutočnením vývozu na základe žiadosti vývozcu. Vývozcovia, ktorí využívajú takéto povolenia, uvádzajú číslo povolenia v žiadosti o platbu.

4.   Ak sa členský štát domnieva, že výrobky, pre ktoré vývozca žiada výnimku podľa tohto článku, boli vyvezené do inej krajiny, ako je krajina uvedená vo vývoznom colnom vyhlásení, alebo prípadne do krajiny mimo príslušnej vzdialenej zóny náhrad, pre ktorú je náhrada stanovená, alebo vývozca umelo rozdelil vývoznú operáciu s cieľom využiť výnimku, členský štát bezodkladne zruší oprávnenie na akúkoľvek výnimku pre príslušného vývozcu podľa tohto článku.

Príslušný vývozca nie je oprávnený na udelenie akejkoľvek ďalšej výnimky podľa tohto článku na obdobie dvoch rokov od dátumu zrušenie oprávnenia.

V prípade zrušenia oprávnenia zaniká oprávnenie na vývoznú náhradu za príslušné výrobky a náhrada sa vráti okrem prípadu, keď vývozca môže, pokiaľ ide o príslušné výrobky, poskytnúť dôkaz požadovaný na základe článku 16.

Navyše oprávnenie na vývozné náhrady zaniká pri výrobkoch, na ktoré sa vzťahuje akékoľvek vývozné colné vyhlásenie predložené po dátume vykonania činu, ktorý viedol k zrušeniu oprávnenia, a náhrady sa vrátia okrem prípadu, keď vývozca môže, pokiaľ ide o príslušné výrobky, poskytnúť dôkaz požadovaný na základe článku 16.“

7.

Názov prílohy IV sa nahrádza takto:

8.

Text uvedený v prílohe k tomuto nariadeniu sa pripája formou príloh XI a XII.