12.4.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 103/1

(1)

Rada nariadením (ES) č. 1480/2003 (3) (ďalej len „konečné nariadenie“) uplatnila konečné vyrovnávacie clo vo výške 34,8 % na dovoz niektorých mikroelektronických obvodov známych ako dynamické pamäte s priamym prístupom („DRAM“) s pôvodom v Kórejskej republike, ktoré vyrábajú všetky spoločnosti s výnimkou spoločnosti Samsung Electronics Co., Ltd (ďalej len „Samsung“), pre ktorú bola stanovená colná sadzba vo výške 0 %. Konečnému nariadeniu predchádzalo nariadenie Komisie (ES) č. 708/2003 z 23. apríla 2003, ktorým sa uplatňuje dočasné vyrovnávacie clo na dovoz niektorých mikroelektronických obvodov známych ako DRAM (dynamické pamäte s priamym prístupom) s pôvodom v Kórejskej republike (4) (ďalej len „dočasné nariadenie“).

(2)

Dvaja vyvážajúci výrobcovia so sídlom v Kórejskej republike spolupracovali na prešetrovaní, ktoré viedlo k uplatneniu existujúcich opatrení (ďalej len „pôvodné prešetrovanie“): spoločnosť Samsung, o ktorej sa zistilo, že nedostáva subvencie, a spoločnosť Hynix Semiconductor Inc. (ďalej len „Hynix“). Výrobné odvetvie Európskeho spoločenstva (ES) v pôvodnom prešetrovaní pozostávalo z dvoch výrobcov, na ktorých pripadal hlavný objem celkovej produkcie DRAM v Spoločenstve, a to Infineon Technologies AG, Mníchov, Nemecko (ďalej len „Infineon“) a Micron Europe Ltd, Crowthorne, Spojené kráľovstvo (ďalej len „Micron“).

(3)

Prešetrovanie subvencovania a ujmy trvalo od 1. januára 2001 do 31. decembra 2001 ďalej len „OP“). Skúmanie trendov relevantných pre hodnotenie ujmy trvalo od 1. januára 1998 do konca OP (ďalej len „posudzované obdobie“).

(4)

Orgán na riešenie sporov („DSB“) Svetovej obchodnej organizácie (ďalej len „WTO“) prijal 3. augusta 2005 správu odbornej komisie k prípadu „Európske spoločenstvá – vyrovnávacie opatrenia uplatňované na čipy dynamických pamätí s priamym prístupom dovážané z Kórey“ (5).

(5)

Podľa správy odbornej komisie ES postupovalo spôsobom, ktorý sa nezhoduje s jeho záväzkami voči WTO na základe:

(6)

Na druhej strane sa ukázalo, že ES postupovalo v zhode so svojimi záväzkami voči WTO na základe:

(7)

Komisia na základe odporúčaní uvedených v správe odbornej komisie uskutočnila dôkladné a objektívne prehodnotenie relevantných zistení v konečnom nariadení, vychádzajúc zo zaznamenaných informácií. Rozsah prehodnotenia je primerane limitovaný na skúmanie piatich osobitných aspektov existujúcich opatrení opísaných vyššie, o ktorých sa zistilo, že sa nezhodujú s dohodou o SCM. Toto skúmanie sa zakladá na prehodnotení dôkazov zaznamenaných v protokole pôvodného prešetrovania, opierajúcich sa o relevantné zistenia v správe odbornej komisie.

(8)

Prehodnotenie uvedené nižšie ukazuje, že poškodzujúce subvencovanie stále existuje, aj keď na nepatrne nižšej úrovni.

(9)

Posudzovaný výrobok a podobný výrobok sú tie isté ako výrobky, na ktoré sa vzťahuje pôvodné prešetrovanie, t. j. niektoré mikroelektronické obvody známe ako dynamické pamäte s priamym prístupom („DRAM“) všetkých typov, hustôt a druhov bez ohľadu na to, či sú zmontované vo forme spracovaných doštičiek alebo čipov (foriem) vyrobených s pomocou rôznych druhov technológie vytvárania polovodičovej štruktúry na základe oxidov kovov (ďalej len „MOS“), vrátane doplnkových MOS (ďalej len CMOS), všetkých hustôt (vrátane budúcich hustôt), bez ohľadu na rýchlosť prístupu, konfiguráciu, balenie alebo rám atď., s pôvodom v Kórejskej republike. Príslušný výrobok zahŕňa aj DRAM prezentované v (štandardných) pamäťových moduloch alebo na (štandardných) pamäťových kartách, alebo v niektorom inom druhu súhrnnej formy za predpokladu, že ich hlavným účelom je poskytovať pamäť (7).

(10)

Príslušný výrobok je v súčasnosti zatriedený do kódov KN 8542 21 11, 8542 21 13, 8542 21 15, 8542 21 17, ex 8542 21 01, ex 8542 21 05, ex 8548 90 10, ex 8473 30 10 a ex 8473 50 10.

(11)

Správa odbornej komisie sa nevzťahuje na žiadne tvrdenia ovplyvňujúce zistenia uvedené v konečnom nariadení a týkajúce sa posudzovaného výrobku a podobného výrobku.

(12)

Táto časť vysvetľuje prehodnotené zistenia založené na záveroch a odporúčaniach správy odbornej komisie a týkajúce sa:

(13)

Všetky ostatné zistenia týkajúce sa subvencií zostávajú také, ako boli stanovené v pôvodnom prešetrovaní a uvedené v dočasnom nariadení a konečnom nariadení.

(14)

Odborná komisia zistila, že rozhodnutie, že veriteľské banky dostali príkaz podieľať sa na programe reštrukturalizácie z mája 2001 a že ich nákup prevoditeľných dlhopisov (ďalej len „CB“) v hodnote 1 bilión KRW ako súčasť uvedeného programu preto predstavoval finančný príspevok GOK, sa nezhodovalo s článkom 1.1 písm. a) dohody o SCM (8). Konkrétne, odborná komisia zistila, že „zatiaľ čo program reštrukturalizácie z mája 2001 je uzavretý prípad, usudzujeme, že dôkazy, ktorými disponoval prešetrovací orgán, nestačili na odôvodnený záver, že vláda poverila súkromné banky alebo im dala príkaz zakúpiť prevoditeľné dlhopisy spoločnosti Hynix“ (9).

(15)

V súlade s hodnotením odbornej komisie prostriedky poskytnuté spoločnosti Hynix v súvislosti s programom reštrukturalizácie z mája 2001 nepodliehajú vyrovnaniu (10).

(16)

Pokiaľ ide o syndikovanú pôžičku vo výške 800 miliárd KRW, odborná komisia zistila, že ES správne stanovilo, že GOK dala príkaz Kórejskej devízovej banke (ďalej len „KEB“) podieľať sa na pôžičke a že toto predstavovalo finančný príspevok poskytnutý prostredníctvom poverenia alebo nariadenia KEB v súlade s článkom 1.1 písm. a) dohody o SCM. Odborná komisia ďalej zistila, že Kórejská rozvojová banka (ďalej len „KDB“) poskytla svojou účasťou na syndikovanej pôžičke priamy finančný príspevok, a keďže KDB je verejná inštitúcia, ES nemusela urobiť záver a poverení alebo nariadení (11). Odborná komisia však konštatovala, že ES nezistila existenciu prospechu z finančného príspevku, ktorý poskytli KDB a KEB, v zmysle článku 1 písm. b) dohody o SCM (12). Konkrétne, odborná komisia konštatovala, že ES neskúmalo, či sa vyskytli porovnateľné komerčné pôžičky, ktoré by spoločnosť Hynix mohla skutočne získať na trhu, a konštatovala, že ES ignorovalo ďalších účastníkov na syndikovaných pôžičkách ako možné referenčné hodnoty (13).

(17)

Podľa názoru Komisie účasť ďalších bánk na syndikovanej pôžičke nemôže slúžiť ako správna referenčná hodnota na zistenie existencie prospechu. Ako poznamenala samotná odborná komisia, pri určovaní existencie komerčnej referenčnej hodnoty musia orgány skúmať, či takéto pôžičky boli ovplyvnené údajnou intervenciou vlády do takej miery, že nepredstavujú pôžičky, ktoré by bolo možné skutočne získať na trhu (14). Komisia uskutočnila nové dôkladné preskúmanie rozsiahleho záznamu v tomto prípade a použila druh analýzy, o ktorom diskutovala odborná komisia. Na základe toho Komisia rozhodla, že pôžičky od iných bánk podieľajúcich sa na syndikovanej pôžičke nemôžu slúžiť ako správna referenčná hodnota.

(18)

Po prvé, majúc na zreteli zlý finančný stav spoločnosti Hynix v čase, keď sa vybavila syndikovaná pôžička. Ako sa uvádza v odôvodnení 19 konečného nariadenia, na konci roku 2000, keď bola pôžička schválená, spoločnosť Hynix bola vo veľkej finančnej tiesni. Jej záväzky koncom roku 2000 prekračovali 9,46 miliárd USD, čo viac ako dvojnásobne presahovalo jej vlastný kapitál a viac ako štyri razy prevyšovalo trhovú hodnotu spoločnosti. V roku 2000, v ktorom ostatní veľkí výrobcovia DRAM zaznamenali zisky a ktorý sa všeobecne považoval za veľmi dobrý rok pre výrobné odvetvie DRAM, spoločnosť Hynix utrpela stratu. Väčšina jej záväzkov bola splatná v roku 2001 a spoločnosť čelila značným problémom likvidity. Mnohí nezávislí analytici a maklérske firmy v tom čase tvrdili, že spoločnosť nebude schopná generovať dostatočný finančný tok alebo disponibilné aktíva na zaplatenie svojich záväzkov, ktoré sa stávali splatnými. Za týchto okolností banky stupňujúce svoje zisky a pôsobiace za bežných komerčných podmienok by sa dobrovoľne nezúčastnili na pôžičkách spojených s takým enormným rizikom nesplatenia (15).

(19)

Po druhé, zaznamenali sme dostatok dôkazov o tom, že aj na ďalších účastníkov na syndikovanej pôžičke sa vyvíjal tlak, aby sa podieľali na celkovej reštrukturalizácii dlhu spoločnosti Hynix. Napríklad protokol obsahuje dôkaz, že od jedného z účastníkov, od spoločnosti Kookmin Bank, sa vyžadovalo, aby priamo poskytla pôžičku „vypožičiavateľom z problémových podnikov“. Konkrétne, vo vyhlásení pre Výbor pre cenné papiere a devízy Spojených štátov spoločnosť Kookmin konštatovala:

„Kórejská vláda presadzovala a ako záležitosť politiky možno naďalej presadzuje poskytovanie pôžičiek určitým typom vypožičiavateľov. V podstate to urobila tak, že požiadala banky, aby sa podieľali na programoch nápravy pre problémových vypožičiavateľov (ako je spoločnosť Hynix), označila sektory ekonomiky, ktoré chce podporovať, a poskytovala nízkoúrokové pôžičky dostupné bankám a finančným inštitúciám, ktoré poskytujú pôžičky vypožičiavateľom v týchto sektoroch . Týmto spôsobom vláda presadzovala poskytovanie nízkopríjmových hypotekárnych pôžičiek a pôžičiek technologickým spoločnostiam. Očakávame, že všetky pôžičky poskytnuté v rámci vládnej politiky budú preskúmané v súlade s našimi postupmi skúmania úverov. Politika vlády nás však môže primať poskytovať pôžičky určitým sektorom alebo robiť tak spôsobom, ktorý by sme ináč neuplatňovali pri absencii vládnej politiky  (16).“

Je zrejmé, že banka Kookmin sa odvoláva na spoločnosť Hynix pri zmienke o „problémových vypožičiavateľoch“, pretože vo výročnej správe banky za rok 2001 sa spoločnosť Hynix uvádza ako najväčší finančne problémový vypožičiavateľ (17). Ďalej, banka Kookmin ako podnik, do ktorého investuje kórejská vláda, podliehala auditu a kontrole zo strany Rady GOK pre audit a kontrolu, a ako taká bola vystavená tlaku podriadiť sa politike GOK.

(20)

Aj ďalší účastníci na syndikovanej pôžičke boli vystavení tlaku zo strany GOK, aby pomáhali spoločnosti Hynix. V tejto súvislosti odôvodnenie 55 konečného nariadenia poskytuje rozsiahle informácie týkajúce sa rozsahu, v akom GOK vyvíjala tlak na Prvú kórejskú banku (ďalej len „KFB“), aby poskytovala priebežné financovanie spoločnosti Hynix. Na zasadnutí ekonomických ministrov v novembri 2000 GOK podnikla kroky na „zmiernenie kritickej pokladničnej situácie spoločnosti Hynix“ a zriekla sa zákonných úverových limitov pre KFB, KEB a KDB. Odborná komisia neskúmala dôkazy súvisiace s KFB, pretože Komisia usúdila, že jej angažovanosť je zanedbateľná. No vzhľadom na skutočnosť, že odborná komisia zistila, že rovnaká taktika GOK použitá vo vzťahu ku KFB predstavovala príkaz a že GOK vlastní 49 % KFB, možno opodstatnene urobiť záver, že GOK mala možnosť vplývať a vplývala na KFB v súvislosti s jej rozhodnutím podieľať sa na syndikovanej pôžičke. KDB je verejná inštitúcia a odborná Komisia zistila, že KEB dostala príkaz od GOK. Účasť týchto bánk na syndikovanej pôžičke teda nie je spoľahlivou komerčnou referenčnou hodnotou. Aj ďalšie banky, ktoré boli súčasťou syndikovanej pôžičky, boli vystavené podobnému tlaku zo strany GOK. Kórejská vláda vyvinula veľmi priamy tlak na banky Shinhan a KorAm v súvislosti s rozšírením mechanizmov vývozného úveru, čo sa urobilo súčasne so syndikovanou pôžičkou. Tieto banky dospeli k záveru, že sa už nadmerne exponovali pre spoločnosť Hynix a zrušili svoje predchádzajúce rozhodnutie zvýšiť strop vývozného úveru dostupný pre spoločnosť Hynix. V reakcii na to úradník FSS (Finančného dozorného úradu) kritizoval ich krok ako „nepredstaviteľný“ (18). GOK vlastnila 18,3 % banky Shinhan a bola jej najväčším akcionárom, teda schopným vyvíjať na banku značný tlak. Je evidentné, že banka Shinhan nepostupovala komerčne vzhľadom na to, že zvýšila svoje rezervy na stratené pôžičky pre spoločnosť Hynix, aj keď jej naďalej pomáhala, a že neponúkla žiadnu legitímnu analýzu úverového rizika pre pomoc tejto spoločnosti. Banka KorAm Bank znovu čelila hrozbám zo strany GOK, keď odmietla kúpiť prevoditeľné dlhopisy spoločnosti Hynix, pretože sa rozhodla, že takéto konanie nie je finančne opodstatnené. V reakcii na rozhodnutie banky KorAm nekúpiť dlhopisy úradník FSS vytkol GOK použitie spôsobu vyjadrovania netypického pre vládu evidentne nezúčastnenú na rozhodnutiach o úveroch. Úradník konštatoval: „Ak banka KorAm neakceptuje dohodu, neodpustíme jej to.  (19)“ Ďalej uviedol, že FSS uplatní voči banke tvrdé opatrenia, ako je neschválenie nových finančných nástrojov a podrobenie banky prísnejšiemu auditu (20). V dôsledku týchto hrozieb KorAm Bank kapitulovala a odvolala svoje rozhodnutie (21), zatiaľ čo súčasne zvýšila svoje rezervy na stratené pôžičky pre spoločnosť Hynix a neponúkla žiadnu legitímnu analýzu rizík na poskytovanie takejto finančnej pomoci. Spomedzi ostatných bánk zúčastnených na syndikovanej pôžičke GOK vlastní Chohung Bank, Woori Bank, NACF, Seoul Bank, Kwangju Bank, Peace Bank, Kyongnam Bank a Kórejskú priemyselnú banku, a preto sú ich úverové rozhodnutia poznačené politikou GOK. Stavebná a komerčná banka, ktorej 20-percentný podiel vlastní GOK, pripustila vládne usmerňovanie svojich úverových rozhodnutí v prísažnom vyhlásení pre US SEC (22). Napokon, hoci GOK nevlastnila žiadny podiel banky Pusan Bank, FSS jej napriek tomu nariadil v roku 1999, aby prepustila alebo nahradila svojich vedúcich pracovníkov a zvýšila svoj vložený kapitál o 86,2 milióna USD pred koncom marca 2000 (23), „prudko znížila stav zamestnancov, počet pobočiek a organizácií a súčasne zlikvidovala neduživé dcérske firmy“ (24), a v roku 2000 FSS sankcionoval jej bývalých i súčasných úradníkov za nesprávne riadenie (25). Vzhľadom na túto mieru kontroly GOK nad bankou Pusan Bank nemožno považovať rozhodnutie banky podieľať sa na syndikovanej pôžičke za bezpečnú komerčnú referenčnú hodnotu.

(21)

Po tretie, bolo by evidentne nenáležité použiť Citibank Seoul ako referenčnú hodnotu na určenie komerčnej opodstatnenosti účasti na syndikovanej pôžičke z dôvodov uvedených v odôvodneniach 130 až 133 konečného nariadenia. Po prvé, Citibank Seoul nespolupracovala na tomto prešetrovaní, čím primala Komisiu spoliehať sa na dostupné skutočnosti týkajúce sa účasti Citibank Seoul. Po druhé, zaznamenané dôkazy diskutované v odôvodnení 133 konečného nariadenia odzrkadľujú neobvykle blízky vzťah medzi GOK a Citibank, čo spochybňuje nestrannosť Citibank pri poskytovaní pôžičky spoločnosti Hynix. Po tretie, samotná Citibank bola finančným poradcom spoločnosti Hynix v súvislosti s jej reštrukturalizáciou, a teda mala inherentný konflikt v súvislosti s účasťou na poskytnutí novej pôžičky spoločnosti Hynix (26). Neposkytla spoločnosti Hynix finančné prostriedky skôr, ako sa stala jej finančným poradcom. Po štvrté, samotná odborná komisia uznala, že Citibank nemôže slúžiť ako základ na zistenie, či k niektorým stratám spoločnosti Hynix došlo na základe komerčných dôvodov (27).

(22)

Napokon treba poznamenať, že spoločnosť Hynix nesplácala svoje úrokové platby na syndikovanú pôžičku takmer okamžite, ako bola pôžička poskytnutá. Ako sa uvádza v odôvodnení 87 konečného nariadenia, spoločnosť Hynix neobsluhovala syndikovanú pôžičku, ktorú dostala v januári 2001.

(23)

Na základe uvedeného možno dospieť k záveru, že ani jeden z ďalších siedmich účastníkov na syndikovanej pôžičke nemôže slúžiť ako vhodná referenčná hodnota na ohodnotenie komerčnej opodstatnenosti alebo výšky prospechu pre spoločnosť Hynix z častí pôžičky, ktoré poskytli KEB a KDB.

(24)

Na základe toho možno naďalej považovať účasť KEB a KDB na syndikovanej pôžičke za subvenciu podliehajúcu vyrovnávacím opatreniam, ktorá prináša prospech spoločnosti Hynix. Ako sa však uvádza v odôvodnení 37 konečného nariadenia, žiadna suma subvencie nebola v rámci syndikovanej pôžičky vyrovnaná, aby sa zabránilo dvojnásobnému započítaniu, keďže výška syndikovanej pôžičky bola následne odsunutá do opatrení z októbra 2001. To znamená, že nie je nevyhnutné zmeniť alebo doplniť zistenia, pokiaľ ide o toto opatrenie.

(25)

Odborná komisia v odseku 7.215 svojej správy konštatovala, že výpočet výšky prospechu, ktorý priniesol každý z finančných príspevkov, sa nezhodoval s článkom 1.1 písm. b) a článkom 14 dohody o SCM. GOK nevzniesla žiadne požiadavky odmietajúce ustanovenia základného nariadenia „ako také“ alebo usmernenia (28) týkajúce sa výpočtu výšky prospechu. Správa odbornej komisie teda rieši len otázku, ako ES uplatňovalo tieto ustanovenia a vypočítalo výšku prospechu s ohľadom na opatrenia, ktoré sú predmetom tohto konania (konečné nariadenie).

(26)

Odborná komisia najmä usúdila, že ES nepostupovalo v súlade s článkom 1.1 písm. b) a článkom 14 dohody o SCM, keď vychádzalo z toho, že výška prospechu poskytnutá každým z finančných príspevkov, ktoré sa všeobecne uskutočnili vo forme pôžičiek, záruk alebo majetku, sa má vypočítať, ako keby tieto finančné príspevky boli grantmi, bez ohľadu na ich podmienky. Odborná komisia tvrdila, že výpočet výšky prospechu sa má zakladať na prospechu pre príjemcu a nie na nákladoch pre poskytovateľa. Ďalej uviedla, že poskytnutie finančných prostriedkov spoločnosti Hynix vo forme pôžičiek, záruk a majetku mohlo byť v tomto prípade pre túto spoločnosť menej prospešné než v prípade, keby sa finančné prostriedky objavili v súvahe spoločnosti Hynix ako dlh, alebo keby dali podnet na zníženie vlastníckych nárokov existujúcich akcionárov spoločnosti Hynix (29).

(27)

Odborná komisia usúdila, že, ako vec práva WTO, správnym východiskovým bodom pre ES v tomto prípade musí byť hľadanie alternatívnej referenčnej hodnoty ako základu na výpočet výšky prospechu. Odborná komisia v odseku 7.213 svojej správy odkazuje najmä na „porovnateľnú komerčnú pôžičku, ktorú by firma skutočne mohla dostať na trhu“ [článok 14 písm. b) dohody o SCM] a „porovnateľnú komerčnú pôžičku pri absencii vládnej záruky“ [článok 14 písm. a) dohody o SCM]. Odborná komisia odkazuje, ako príklad, na takzvané „podradné obligácie“ alebo „dravé fondy“ (30).

(28)

Odborná komisia zistila, že môžu existovať okolnosti, za ktorých chýba akákoľvek porovnateľná referenčná hodnota, a že prešetrujúci orgán bol a je oprávnený na značnú voľnosť konania pri prijímaní odôvodneného prístupu k výpočtu výšky prospechu pre spoločnosť Hynix (31).

(29)

Na základe zistení odbornej komisie pre každý z relevantných finančných príspevkov v predmetnom opatrení Komisia opätovne preskúmala príslušné skutočnosti a zaznamenané dôkazy, zohľadňujúc všetky návrhy predložené zainteresovanými stranami, osobitne v súvislosti s možnými alternatívnymi referenčnými hodnotami, vrátane „podradných obligácií“ a „dravých fondov“, a pre každý relevantný finančný príspevok znovu stanovila výšky prospechu pre spoločnosť Hynix.

(30)

Komisia neuskutočnila opätovné preskúmanie ani nové stanovenia v súvislosti so žiadnymi podstatnými alebo procedurálnymi záležitosťami, ktoré potvrdila správa odbornej komisie alebo o ktorých odborná komisia nezistila, že nezodpovedajú dohode o SCM, vrátane okrem iného: finančnej situácie hodnoty spoločnosti Hynix, podmienok na trhu DRAM, podmienok na finančných trhoch a používania dostupných skutočností. Komisia sa obmedzila na osobitnú otázku, ktorá je predmetom zistení odbornej komisie: dostupnosť alternatívnych referenčných hodnôt.

(31)

Pri tomto opätovnom stanovení Komisia opierala svoj výpočet subvencie o štandard „prospech pre príjemcu“ a nie o štandard „náklady pre vládu“, ako to vyžaduje článok 6 základného nariadenia, v súlade s tvrdením odbornej komisie, s rozhodnutiami v konečnom nariadení a s ustálenou praxou Komisie (32). V tejto súvislosti Komisia poznamenáva, že jednou z hlavných charakteristík dohody o SCM (článok 14) po Uruguajskom kole bolo potvrdenie, že štandard „prospech pre príjemcu“ bude obvykle prevažovať nad štandardom „náklady pre vládu“. Komisia ďalej poznamenáva, že prvý z týchto štandardov vo všeobecnosti povedie k väčšej výške subvencie ako druhý štandard, pretože vyžaduje porovnanie skôr s komerčným ako s vládnym financovaním. Komisia preto poznamenáva, že od prístupu „náklady pre vládu“ sa vo všeobecnosti nebude očakávať, že povedie k väčšej výške subvencie ako prístup „prospech pre príjemcu“.

(32)

Komisia preto v zhode s tvrdením odbornej komisie preskúmala finančné príspevky „z perspektívy príjemcu“. Komisia tak urobila prostredníctvom objektívneho preskúmania zaznamenaných informácií o danom prípade. Komisia neskúmala, čo mohlo byť v tom čase subjektívnym stavom mysle jedného alebo viacerých vedúcich pracovníkov spoločnosti Hynix. Skúmala skôr, aká bola objektívne výška prospechu pre spoločnosť Hynix v tej situácii, v ktorej sa v tom čase nachádzala. Výpočet výšky prospechu z perspektívy príjemcu neznamená prechod od objektívneho k subjektívnemu základu skúmania.

(33)

Odborná komisia zhrnula skutočnosti týkajúce sa záruky KEIC takto:

(34)

Odborná komisia konštatovala, že ES urobilo primeraný a odôvodnený záver na základe existujúceho protokolu, že záruka KEIC poskytla prospech spoločnosti Hynix (34). Pritom súčasne pripomenula, že samotná KEIC váhala s poskytnutím záruky na dlh spoločnosti Hynix a potrebovala svoju vlastnú záruku od GOK (35). No pokiaľ ide o výšku prospechu, správa odbornej komisie uvádza, že ES má ako vec práva WTO opätovne preskúmať otázku dostupnosti alternatívnych referenčných hodnôt na výpočet prospechu pre spoločnosť Hynix (36).

(35)

Komisia zistila, že otázku prospechu v prípade vládnej záruky možno preskúmať z viac ako jedného uhla pohľadu (37).

(36)

Jednou prijateľnou metódou skúmania výšky prospechu z takéhoto opatrenia by mohlo byť porovnanie záruky, ktorú poskytuje vláda, s porovnateľnou zárukou, ktorú poskytuje trh (38).

(37)

Druhá prijateľná metóda je uvedená v článku 6 písm. b) základného nariadenia [ktorý v podstate zodpovedá článku 14 písm. b) dohody o SCM], ktorý sa vzťahuje na vládne pôžičky, a v článku 6 písm. c) základného nariadenia [ktorý v podstate zodpovedá článku 14 písm. c) dohody o SCM], ktorý sa vzťahuje na záruku pôžičky od vlády (39). V tomto prípade „pôžička zaručená vládou“ je opakujúca sa suma nesplateného dlhu, ktorú skupina Hynix kedykoľvek dlhuje bankám cez svojich pridružených dovozcov v rôznych krajinách v súvislosti s vývoznými transakciami, kde sa platby už mali vykonať, ale banky už presunuli finančné prostriedky spoločnosti Hynix. Posudzovaný finančný príspevok sa týkal rozšírenia záruky na vývozné úvery o 600 miliónov USD. No samotné toto rozšírenie malo celkový strop 1,4 miliardy USD.

(38)

Komisia opätovne preskúmala rozsiahly protokol v tomto prípade a zvážila, či existuje relevantná referenčná hodnota, na základe ktorej možno vypočítať výšku prospechu. Po prvé, Komisia zvážila, či spoločnosť Hynix dostala nové pôžičky v čase, keď sa poskytlo zvýšenie o 600 miliónov USD. Protokol však preukazuje, že sa neposkytla žiadna komerčne porovnateľná pôžička. Po druhé, Komisia hľadala overený dôkaz o nákladoch a podmienkach porovnateľnej komerčnej záruky alebo „porovnateľnej komerčnej pôžičky pri absencii vládnej záruky“, ktorú spoločnosť Hynix alebo iná firma v porovnateľnej situácii uzavrela v príslušnom čase. Porovnateľná komerčná pôžička by v ideálnom prípade bola rovnako veľká pôžička, súvisela by s tým istým alebo podobným sektorom ekonomickej činnosti, zahŕňala by porovnateľný druh činnosti, ako je poistenie vývozného úveru, a bola by dohodnutá približne v tom istom čase. Nemohla by zahŕňať žiadnu vládnu záruku, výslovnú alebo implicitnú, a musela by zahŕňať firmu vo finančnej situácii podobnej finančnej situácii spoločnosti Hynix.

(39)

Komisia po vykonaní tohto opätovného preskúmania rozhodla, že protokol neobsahuje žiadne spoľahlivé informácie týkajúce sa týchto otázok. Komisia nenašla žiadnu takú referenčnú hodnotu, pokiaľ ide o samotnú spoločnosť Hynix. Pôžičky pre spoločnosť Hynix poskytla vo všeobecnosti buď GOK alebo banky, ktoré tým poverila alebo im takto nariadila GOK, a miera syndikovanej pôžičky by tiež bola neadekvátnou referenčnou hodnotou z dôvodov uvedených v odôvodneniach 17 až 20. Pôžička, ktorú poskytla Citibank Seoul, tiež nie je adekvátnou referenčnou hodnotou z dôvodov uvedených v odôvodnení 21. Účasť Citibank nebola dostatočne významná, bola ovplyvnená účasťou iných požičiavateľov a GOK a bola deformovaná tak jej záujmom spolu s SSB ako finančného poradcu spoločnosti Hynix, ako aj dlhodobým vzťahom s GOK. Citibank v každom prípade nespolupracovala na prešetrovaní.

(40)

Vzhľadom na finančnú situáciu spoločnosti Hynix nejestvujú žiadne pre ňu špecifické referenčné hodnoty, ktoré by sa mohli použiť, a protokol neobsahuje žiadne údaje týkajúce sa pôžičiek pre spoločnosti vo finančnej situácii podobnej finančnej situácii tejto spoločnosti. Okrem toho dostupné informácie naznačujú, že spoločnosť Hynix nedostala a nebola by schopná dostať relevantné prostriedky na trhu (40). Program záruk KEIC na vývozné úvery a dlhopisový program KDB boli účinné po celý rok 2001. Počas tohto obdobia bola spoločnosť Hynix podľa všetkých meradiel úveruneschopná, jej už beztak žalostná finančná situácia sa výrazne zhoršila v roku 2000, keď utrpela čistú stratu viac ako 2 bilióny KRW. Celková zadĺženosť spoločnosti Hynix koncom roku 2000 dosiahla 8 biliónov KRW a jej súčasný pomer vyjadrujúci mieru, v akej bežné aktíva pokrývajú bežné záväzky, bol 0,33 (41). Čistý zisk spoločnosti Hynix po zdanení klesol z 2,08 % v roku 1999 na mínus 24,03 % v roku 2000 (keď výrobné odvetvie DRAM prosperovalo ako celok) a mínus 93,83 % v roku 2001 (42). Je zrejmé, že v rokoch 2000 a 2001 spoločnosť Hynix nebola schopná generovať adekvátny finančný tok na krytie svojho existujúceho dlhu, tým menej nového dlhu.

(41)

Trhoví analytici sa zhodli na tom, že spoločnosť Hynix nebola počas tohto obdobia úveruschopná. Rating agentúry Standard & Poor's bol B- v marci 2001, CCC+ v auguste 2001 a „selektívne neplnenie záväzkov“ v októbri 2001. Spoločnosť UBD Warburg v januári 2001 vysvetlila, že „dohoda spoločnosti Hynix s KDB o refinancovaní dlhu... len odsúva zlý deň, nerieši však základný problém (spoločnosti Hynix), ktorá nie je zisková a nespláca dlh s dostatočnou rýchlosťou z vnútorného finančného toku alebo z disponibilných aktív“ (43). Spoločnosť UBD Warburg následne konštatovala, že nedostatočná rozmanitosť výrobkov spoločnosti Hynix vzbudzovala obavy a že jej nadmerná orientácia na komoditu DRAM bude prispievať k „poškodeniu jej základov“ v priebehu prvej polovice roku 2001 (44). Podobne Deutsche Bank vo februári 2001 otvorene nastolila problém finančných tokov: „Domnievame sa, že najkritickejším problémom pre (spoločnosť Hynix) sú jej pokračujúce problémy s finančnými tokmi. Podľa nášho názoru je nepravdepodobné, že by kórejská vláda už bola ochotná vzdať sa tejto spoločnosti.... Domnievame sa, že finančná kríza (spoločnosti Hynix) bude i naďalej ťažkým bremenom zaťažujúcim jej schopnosť ozdravenia, keďže sektor DRAM je azda kapitálovo najnáročnejším sektorom v oblasti polovodičov, kde sa neustále vyžaduje zdokonaľovanie technologických procesov (45).“

(42)

Ďalší trhový expert v článku uverejnenom vo februári 2001 v novinách Korea Herald (46) konštatoval: „Vzhľadom na skutočnosť, že úverové riziko je stále markantné a straší investorov, nemyslím si, že plynulý kapitál bude prúdiť do podnikových dlhopisov hodnotených pod BBB+“. To sa zhoduje s raným obdobím záruky KEIC a dlhopisového programu KDB. Článok ďalej upozorňuje na rozdiel vo výnosoch medzi dlhopismi investičného stupňa a podradnými dlhopismi a uzatvára, že „toto naznačuje, že investori sa naďalej vyhýbajú podnikovým dlhopisom s nízkou bonitou, čím sa rozširuje rozptyl medzi dlhopismi s vysokou reputáciou a takzvanými podradnými dlhopismi až po ich najširšie rozpätie“. V tlačovej správe z júna 2001 sa konštatovalo, že „investori začali uprene pozorovať ázijskú úverovú krivku, stále však nemajú dosť odvahy sledovať podniky s ratingmi pod najnižšou priečkou investičného stupňa pri BBB-mínus. Len spoločnosti so silnými finančnými tokmi, schopnosťou obsluhovať dlh a vyhliadkami rastu by mohli zlepšiť svoj výhľad“ (47). V ďalšej správe sa konštatovalo, že „najmä v druhej polovici posledného roka bolo takmer nemožné, aby spoločnosť emitovala podradné dlhopisy založené na jej vlastnom úvere a trh s podradnými dlhopismi existoval prostredníctvom primárnych zabezpečených záväzkov z dlhopisov, záväzkov zo zaručených pôžičiek a vládou iniciovaného plánu na refinancovanie dlhopisov“ (48).

(43)

Komisia teda potvrdzuje svoje pôvodné zistenie, že spoločnosť Hynix mala nedostatočný investičný stupeň požadovaný investormi pre trh s podradnými dlhopismi a že druh kapitálových trhov, na ktorý odkazuje odborná komisia, bol počas posudzovaného obdobia nedosiahnuteľný pre spoločnosti s tak slabými vyhliadkami ako v prípade spoločnosti Hynix. Preto také informácie, aké obsahuje protokol, neumožňujú určiť spoľahlivú referenčnú hodnotu v súvislosti s týmito trhmi.

(44)

Komisia by preto bola oprávnená urobiť odôvodnený a objektívny záver, že v tomto prípade fakticky nebude dostupná žiadna alternatívna komerčná referenčná hodnota. Za týchto okolností preto Komisia konštatuje, že výška prospechu pre spoločnosť Hynix by nemohla prekročiť celkovú výšku pôžičky zvýšenú o zložitý úrok a náklady spojené s vymáhaním alebo pokusom o vymáhanie v prípade nesplatenia. Keďže sa nezaznamenali ani žiadne spoľahlivé informácie o týchto posledne menovaných dodatočných nákladoch, Komisia sa obmedzila na plnú výšku pôžičky. Komisia sa domnieva, že tento záver plne podporujú jej (nezmenené) rozhodnutia týkajúce sa finančnej situácie a majetkovej hodnoty spoločnosti Hynix a situácie na trhoch DRAM a že je v súlade so základným nariadením a s usmerneniami.

(45)

S prihliadnutím na tvrdenie odbornej komisie WTO Komisia však výnimočne a len z tohto dôvodu tiež zvážila, či aj pri absencii akýchkoľvek relevantných referenčných hodnôt existuje niečo, čo by mohlo slúžiť ako základ pre náhradnú referenčnú hodnotu upravenú v prípade potreby tak, aby zohľadňovala osobitné okolnosti tohto prípadu. Takáto náhrada by sa mohla napríklad zakladať na komerčnej úrokovej sadzbe zvýšenej o rizikovú prémiu, odzrkadľujúc percento nesplatených dlhov spoločností vykazujúcich porovnateľné riziko. Takýto výpočet by zohľadňoval termín pôžičky, referenčnú úrokovú sadzbu, ktorú by platila úveruschopná spoločnosť. Pravdepodobnosť nesplatenia úveruneschopnou spoločnosťou v rámci stanovenej lehoty a pravdepodobnosť nesplatenia úveruschopnou spoločnosťou v rámci tej istej stanovenej lehoty. Tento prístup vychádza z predpokladu spoločne pochopenej predstavy, že keď požičiavateľ poskytne pôžičku spoločnosti, ktorá sa nepovažuje za úveruschopnú, čelí vyššej pravdepodobnosti, že vypožičiavateľ nebude schopný splatiť pôžičku. V dôsledku tejto vyššej pravdepodobnosti nesplatenia bude požičiavateľ účtovať vyššiu úrokovú sadzbu, a to takú, ktorá je úmerná zvýšenej pravdepodobnosti nesplatenia. To by v podstate znamenalo prijať úrokovú sadzbu dostupnú na trhu pre úveruschopných vypožičiavateľov a pridať k nej „rizikovú prémiu“, aby sa zohľadnilo zvýšené riziko spojené s poskytnutím pôžičky spoločnosti, ktorá nie je úveruschopná.

(46)

Na účely implementácie správy odbornej komisie v tomto prípade Komisia použila na výpočet adekvátnej referenčnej úrokovej sadzby pre úveruneschopného vypožičiavateľa tento vzorec:

ib= [(1-qn)(1+if)n/(1-pn)]1/n -1

kde:

(47)

Na účely tejto implementácie Komisia použila ako úveruschopnú (alebo „komerčnú“) sadzbu pre pôžičky v USD priemernú úrokovú sadzbu pre pôžičky v USD za rok 2001, ktorá podľa Medzinárodného úradu finančnej štatistiky MMF predstavovala 6,922 %. Hoci úver, ktorý dostala spoločnosť Hynix na základe záruky, bol krátkodobý, posudzované opatrenie, t. j. samotná záruka, malo vlastne formu opakujúcej sa pôžičky. Komisia použila údaje od služby pre investorov agentúry Moody’s, aby získala percento nesplatených dlhov pre úveruschopné a úveruneschopné spoločnosti. V prípade úveruneschopnej sadzby Komisia použila pravdepodobnosť nesplatenia pre spoločnosti s ratingom od Caa do C počas doby príslušného opatrenia (t. j. jedného roka pre záruku KEIC). Podobne Komisia použila percento nesplatených dlhov pre úveruschopnú spoločnosť počas doby daného opatrenia vypočítané na základe kumulovania údajov pre spoločnosti s investičným stupňom. Percento nesplatených dlhov úveruneschopnej spoločnosti v roku 2001 do jedného roka podľa agentúry Moody’s bolo 34,34 %. Percento nesplatených dlhov úveruschopnej spoločnosti v roku 2001 do jedného roka bolo 0,13 %. To viedlo k celkovej úrokovej sadzbe 62,70 %. Naproti tomu úroková sadzba, ktorú mala zaplatiť spoločnosť Hynix na dané pôžičky v USD, bola 8,33 %, čo predstavuje úrokový rozdiel 54,37 %.

(48)

Komisia pripomína, že obvykle, akonáhle zistí, že prospech je rovnocenný plnej výške finančného príspevku (v tomto prípade pôžičky alebo záruky na pôžičku), posudzuje to ako „neopakujúcu sa“ subvenciu a alokuje ju na obdobie zodpovedajúce bežnej amortizácii základných prostriedkov v príslušnom výrobnom odvetví. Komisia používa priamu alokáciu a nezvyšuje celkovú výšku prospechu s použitím metódy „časovej hodnoty peňazí“, len pridáva úroky ku každej ročnej alokovanej časti. V tomto prípade obdobie alokácie bolo päť rokov a nepridali sa žiadne dodatočné náklady k plnej výške pôžičky, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 44, čo znamená, že na každý rok sa alokovalo 20 % finančného príspevku.

(49)

Keby bola Komisia použila porovnanie úrokových sadzieb opísané v odôvodneniach 45 až 47, prospech (t. j. rozdiel medzi referenčnou a skutočnou úrokovou sadzbou) by sa bol zohľadnil ako opakujúca sa subvencia. Výška subvencie alokovanej na každý rok by bola predstavovala rozdiel úrokových sadzieb vynásobený faktickou výškou pôžičky. Preto v závislosti od rozdielu úrokových sadzieb, podmienok pôžičky a dĺžky amortizačného obdobia môže byť ročný prospech, ktorý sa dosiahne porovnaním úrokových sadzieb, väčší alebo menší ako ten, ktorý vyplynie z uplatňovania pôvodného prístupu Komisie.

(50)

Pôvodný prístup Komisie by v tomto prípade viedol k alokovanému ročnému prospechu vo výške 20 % finančného príspevku. V závislosti od presných podmienok pôžičky, t. j. od toho, či jej užívateľ spláca úroky a kapitál, alebo len úroky každý rok, táto suma sa dosiahne pri rozdiele úrokových sadzieb najmenej 20 % a najviac 35 % ročne. Skutočný úrokový rozdiel v tomto prípade je 54,37 %. To znamená, že striktné uplatňovanie tejto metódy by viedlo k oveľa vyššej sadzbe subvencie podliehajúcej vyrovnávacím opatreniam alokovanej na obrat, fakticky 12,8 % namiesto 5,1 %, ktorú pôvodne vypočítala Komisia.

(51)

Komisia preto usudzuje, že jej pôvodný prístup bol a je v tomto prípade opodstatnený. Skutočne iba v extrémnych prípadoch bude Komisia určovať výšku prospechu tak, aby bola ekvivalentná plnej výške pôžičky (t. j. keď nejestvuje žiadna reálna možnosť splatenia), a za týchto okolností je obvyklé, že referenčná úroková sadzba bude extrémne vysoká. Preto rozdiel úrokových sadzieb bude často dávať väčšiu výšku prospechu ako jednoduchá alokácia nominálnej sumy pôžičky postupom času. Za týchto okolností Komisia použila konzervatívnejšiu z dvoch možností, aby sa ubezpečila, že nezveličila výšku subvencie, a bude posudzovať nominálnu sumu pôžičky ako základ pre vrchol maximálnej výšky prospechu.

(52)

Na základe uvedeného výška prospechu, ktorý poskytla záruka KEIC podľa hodnoty vývozného obratu, bola 5,1 %.

(53)

Odborná komisia zhrnula skutočnosti týkajúce sa dlhopisového programu KDB takto:

(54)

Odborná komisia konštatovala, že ES dospelo k prijateľnému a odôvodnenému záveru na základe získaného záznamu, že dlhopisový program KDB priniesol prospech spoločnosti Hynix. Pritom pripomenula, že samotný dlhopisový program KDB vypracovala a v skutočnosti garantovala GOK (54). No pokiaľ ide o výšku prospechu, v správe odbornej komisie sa uvádza, že Komisia má ako vec práva WTO opätovne preskúmať otázku dostupnosti alternatívnych referenčných hodnôt.

(55)

Odborná komisia poznamenala, že otázku prospechu, aspoň v prípade vládnej záruky, možno preskúmať z viac ako jedného uhla pohľadu (55), a pri uplatňovaní usmernení obsiahnutých v článku 14 dohody o SCM je prešetrujúci orgán oprávnený na značnú voľnosť konania (56). Dlhopisový program KDB vykazuje napríklad niektoré charakteristické znaky záruky, pokiaľ celé opatrenie vypracovala, sponzorovala a fakticky garantovala GOK alebo verejný orgán GOK. To znamená, že jednou z prijateľných metód skúmania výšky prospechu takého opatrenia by mohlo byť porovnanie záruky, ktorú poskytla vláda, s porovnateľnou zárukou, ktorú poskytuje trh. Dlhopisový program KDB možno posudzovať aj na základe článku 6 písm. b) základného nariadenia [ktorý v podstate zodpovedá článku 14 písm. b) dohody o SCM], ktorý sa vzťahuje na vládne pôžičky, a článku 6 písm. c) základného nariadenia [ktorý v podstate zodpovedá článku 14 písm. c) dohody o SCM], ktorý sa vzťahuje na vládnu záruku pôžičky.

(56)

Komisia opätovne preskúmala záznam, aby posúdila, či existuje nejaká relevantná referenčná hodnota, v porovnaní s ktorou by bolo možné vypočítať výšku prospechu. Hľadala overený dôkaz o porovnateľnej vládnej záruke alebo „porovnateľnej komerčnej záruke“ alebo „porovnateľnej komerčnej záruke pri absencii vládnej záruky“, ktorú spoločnosť Hynix alebo iná firma v situácii podobnej situácii tejto spoločnosti uzavrela v príslušnom čase. Porovnateľná komerčná pôžička by v ideálnom prípade bola približne rovnako veľká pôžička, týkala by sa toho istého alebo podobného sektoru ekonomickej činnosti, zahŕňala by porovnateľný druh činnosti a bola by dohodnutá približne v tom istom čase. Nemohla by zahŕňať žiadnu vládnu záruku, výslovnú alebo implicitnú, a zahŕňala by firmu vo finančnej situácii porovnateľnej s finančnou situáciou spoločnosti Hynix.

(57)

Komisia po vykonaní tohto opätovného preskúmania rozhodla, že v tomto prípade nebola k dispozícii komerčná referenčná hodnota, ktorá by spĺňala tieto kritériá. Samotná spoločnosť Hynix nepredala žiadne podnikové dlhopisy na komerčnom trhu v čase, keď sa zúčastňovala na dlhopisovom programe KDB. Skutočne jedným z prahových kritérií pre účasť na dlhopisovom programe KDB bolo, že daná spoločnosť by nemohla dostať pôžičky alebo predávať dlhopisy na obvyklom komerčnom trhu. Okrem toho, ako sa uvádza v odôvodnení 53 konečného nariadenia, spoločnosť Hynix neposkytla do protokolu žiadny dôkaz o tom, že sa počas tohto obdobia pokúsila získať prístup na trhy zahraničného dlhu. Okrem toho skutočnosť, že medzinárodná ratingová agentúra Standard and Poor’s znížila hodnotu dlhu spoločnosti Hynix na špekulatívny rating „B-“, robí nepravdepodobným, že by spoločnosť Hynix bola schopná získať prístup na trhy zahraničných dlhopisov alebo pôžičiek, aj keby sa o to bola pokúsila. Aj samotná kórejská vláda v januári 2001 poznamenala, že spoločnosť Hynix bola „v stave technickej platobnej neschopnosti“ (57).

(58)

Okrem toho ďalšia pôžička pre spoločnosť Hynix počas obdobia, do ktorého KDB previedla splatné dlhopisy spoločnosti Hynix, nemôže slúžiť ako základ na hodnotenie, či existoval prospech pre spoločnosť Hynix. Z dôvodov uvedených v odôvodneniach 17 až 22 pôžičky poskytnuté ako súčasť syndikovanej pôžičky nemôžu slúžiť ako primeraný základ na porovnanie. Pôžička poskytnutá v rámci syndikovanej pôžičky bola natoľko skreslená zasahovaním vlády do tejto pôžičky, že nemôže slúžiť ako primeraná komerčná referenčná hodnota, podľa ktorej by sa hodnotilo, či prospech vznikol, alebo výška tohto prospechu. V tejto súvislosti Komisia pripomína, že samotnú syndikovanú pôžičku umožnila GOK tým, že upustila od limitov na poskytovanie pôžičiek pre troch hlavných účastníkov tejto pôžičky. V prípade neúčasti týchto troch bánk na syndikáte nie je jasné, či by pôžička mohla vôbec pokračovať vzhľadom na to, že by bola do značnej miery nekrytá (58).

(59)

Ďalej, prevoditeľné dlhopisy, ktoré zakúpili súkromné inštitúcie ako súčasť programu reštrukturalizácie z mája 2001, nemôžu slúžiť ako referenčná hodnota, pretože hoci dôkazy uvedené v protokole nedosahujú úroveň postačujúcu pre záver o poverení alebo príkaze, ukazujú úroveň angažovanosti vlády, ktorá robí účasť súkromných veriteľov nenáležitým opatrením komerčnej opodstatnenosti kúpy prevoditeľných dlhopisov: samotné veriteľské banky potvrdili v rozhodnutí finančnej inštitúcie veriteľov zo 7. mája 2001, že spoločnosť Hynix nebola schopná obsluhovať svoje dlhy v máji 2001 (59) a že GOK bola evidentne značne zapojená do dohľadu nad dokončením ponuky CB v máji 2001 a dokonca prinútila vysokých úradníkov FSS zúčastniť sa na zasadnutí Rady veriteľov v marci 2001 (60). Ďalej, porovnateľná komerčná pôžička, ktorá by mohla slúžiť ako referenčná hodnota, je tá, ktorá sa uzavrela v približne rovnakom časovom období; ponuka CB sa uskutočnila päť mesiacov po dlhopisovom programe KDB, keď sa finančná situácia spoločnosti Hynix výrazne líšila od situácie na trhu DRAM.

(60)

Ako sa už uviedlo (61), na trhu nebola dostupná žiadna iná porovnateľný komerčná referenčná hodnota. Naopak, dostupné informácie nasvedčujú, že spoločnosť Hynix by nezískala na trhu relevantné finančné prostriedky.

(61)

Komisia by preto bola v stave urobiť opodstatnený a objektívny záver, že v tomto prípade by skutočne nebola dostupná žiadna alternatívna komerčná referenčná hodnota. Za týchto okolností preto Komisia konštatuje, že výška prospechu pre spoločnosť Hynix nemohla prekročiť plnú výšku prostriedkov, ktoré získala v dôsledku prevádzkovania dlhopisového programu KDB, plus zložitý úrok a náklady na vymáhanie alebo pokus o vymáhanie v prípade nesplatenia. Keďže protokol neobsahuje žiadne spoľahlivé informácie týkajúce sa týchto dodatočných nákladov, Komisia sa obmedzila na plnú výšku prostriedkov. Komisia sa domnieva, že tento záver v plnom rozsahu podporujú jej (nezmenené) rozhodnutia ohľadne finančnej situácie a majetkovej hodnoty spoločnosti Hynix a situácie na trhu DRAM a finančných trhoch a že je to v súlade so základným nariadením a s usmerneniami.

(62)

Komisia však s prihliadnutím na tvrdenie odbornej komisie WTO ďalej zvážila, či aj pri absencii dostupnosti akýchkoľvek adekvátnych komerčných referenčných hodnôt existuje niečo, čo by mohlo slúžiť ako základ pre náhradnú referenčnú hodnotu upravenú v prípade potreby tak, aby zohľadňovala osobitné okolnosti tohto prípadu. Takáto náhrada by sa mohla napríklad vypočítať podľa postupov uvedených v odôvodneniach 45 a 46 v súvislosti so zárukou KEIC.

(63)

Na účely tohto výpočtu a ako navrhuje GOK, Komisia použila ako úveruschopnú sadzbu pre pôžičky v KRW sadzbu medzinárodnej finančnej štatistiky MMF na krátkodobé pôžičky denominované v KRW, ktorá sa rovnala 7,7 %. Percento nesplatených dlhov tak pre úveruschopné, ako aj pre úveruneschopné spoločnosti na dobu daného opatrenia Komisia prevzala od služby investorom agentúry Moody’s (0,13 %, resp. 34,37 %). To viedlo k celkovej úrokovej sadzbe 63,89 %. Naproti tomu priemerná úroková sadzba, ktorú mala zaplatiť spoločnosť Hynix na dané dlhopisy KDB, bola 12,7 %, t. j. celkový rozdiel úrokových sadzieb bol 51,19 %.

(64)

Ak posudzujeme finančný príspevok skôr ako opakujúcu sa subvenciu než ako neopakujúcu sa subvenciu, ktorá sa má alokovať po určitom čase, a uplatníme tento model na výpočet výšky prospechu v posudzovanom finančnom príspevku, povedie to k výške prospechu 626,9 miliardy KRW, z čoho vyplynie subvencia podliehajúca vyrovnávacím opatreniam alokovaná na obrat vo výške 11,8 % namiesto 4,9 %, ktoré Komisia pôvodne vypočítala. Komisia preto usudzuje, že jej pôvodný prístup je a bol v tomto prípade opodstatnený, pretože rozdiel úrokových sadzieb by poskytol oveľa väčšiu výšku prospechu než jednoduchá alokácia nominálnej výšky pôžičky po určitom čase. Za týchto okolností Komisia použila konzervatívnejšiu z dvoch možností, aby sa uistila v tom, že nezveličila výšku subvencie, a bude posudzovať nominálnu výšku pôžičky ako základ pre vrchol maximálnej výšky prospechu.

(65)

Posudzujúc výšku finančných prostriedkov, ktoré dostala spoločnosť Hynix v dôsledku prevádzkovania dlhopisového programu KDB, ako vrchol maximálnej výšky prospechu, Komisia konštatuje, že výška prospechu pre spoločnosť Hynix v danom finančnom príspevku podľa hodnoty obratu bola 4,9 %.

(66)

Odborná komisia zhrnula skutočnosti týkajúce sa programu reštrukturalizácie z októbra 2001 takto:

(67)

Odborná komisia konštatovala, že ES dospelo k prijateľnému a odôvodnenému záveru na základe existujúceho protokolu, že program reštrukturalizácie z októbra 2001 priniesol prospech spoločnosti Hynix (64). No pokiaľ ide o výšku prospechu, v správe odbornej komisie sa uvádza, že Komisia má ako vec práva WTO opätovne preskúmať otázku dostupnosti alternatívnych referenčných hodnôt.

(68)

Odborná komisia, pristupujúc k otázke prospechu v prípade vládneho poskytnutia akciového kapitálu a uplatňujúc usmernenia obsiahnuté v článku 14 dohody o SCM, uviedla, že prešetrujúci orgán je oprávnený na značnú voľnosť konania (65). Komisia usudzuje, že výmenu dlhu za kmeňové akcie v rámci programu reštrukturalizácie z októbra 2001 možno posudzovať na základe článku 6 ods. 1 základného nariadenia [ktorý v podstate zodpovedá článku 14 písm. a) dohody o SCM], ktorý sa vzťahuje na vládne poskytovanie akciového kapitálu v rozpore s bežnou investičnou praxou vrátane poskytnutia rizikového kapitálu, alebo na súkromných investorov na území príslušného člena. Komisia poznamenáva, že písmeno a) na rozdiel od písmen b) a c) neobsahuje žiadnu záverečnú vetu poskytujúcu ďalšie usmernenie, ako sa má vypočítať výška prospechu.

(69)

Komisia opätovne preskúmala protokol, aby posúdila, či existuje nejaká relevantná referenčná hodnota, v porovnaní s ktorou by bolo možné vypočítať výšku prospechu. Hľadala overený dôkaz o porovnateľnom súkromnom poskytnutí akciového kapitálu, ktoré spoločnosť Hynix alebo iná firma v porovnateľnej situácii dohodla v príslušnom čase. Porovnateľné poskytnutie akciového kapitálu by v ideálnom prípade malo približne rovnakú veľkosť, týkalo by sa toho istého alebo podobného sektoru ekonomickej činnosti, zahŕňalo by porovnateľný druh činnosti a bolo by dohodnuté približne v tom istom čase. Nemohlo by zahŕňať žiadnu vládnu záruku, výslovnú alebo implicitnú, a muselo by zahŕňať firmu vo finančnej situácii porovnateľnej s finančnou situáciou spoločnosti Hynix.

(70)

Komisia po vykonaní tohto opätovného preskúmania rozhodla, že protokol neobsahuje žiadne overené informácie týkajúce sa týchto otázok. Komisia nezistila žiadnu takúto referenčnú hodnotu, pokiaľ ide o samotnú spoločnosť Hynix. Akciový majetok poskytnutý spoločnosti Hynix jej vo všeobecnosti poskytla buď GOK, alebo banky, ktoré tým poverila alebo im to nariadila GOK.

(71)

Okrem toho na trhu nebola skutočne dostupná žiadna iná porovnateľná komerčná referenčná hodnota. Naopak, dostupné informácie nasvedčovali tomu, že spoločnosť Hynix by na trhu nebola získala relevantné finančné prostriedky. Ako sa uvádza v odôvodnení 103 konečného nariadenia, úverový rating spoločnosti Hynix od agentúry Standard & Poor’s bol „SD“ (selektívna neschopnosť splácať dlhy). Spoločnosť Hynix sa stala neschopnou uhrádzať úrokové platby na syndikovanú pôžičku v máji 2001 a viaceré veriteľské banky uplatnili svoje opatrenia proti strate pôžičky v súvislosti so spoločnosťou Hynix už v máji 2001 a znovu v októbri 2001, predtým, ako nadobudli platnosť posudzované opatrenia. Šesť bánk, ktorých sa týkali opatrenia z októbra 2001, hodnotilo spoločnosť Hynix interne od „varovnej“ po „pochybnú“ a banky možnosti 2 zapojené do výmeny dlhu za kmeňové akcie dostali veľmi malú možnosť voľby: buď prevzali akcie, alebo fakticky odpísali dlh spoločnosti Hynix v plnej výške. Návrh GOK, že rozdiel medzi cenou zaplatenou za výmenu a jej trhovou cenou má slúžiť ako výška prospechu, ignoruje reality žalostnej finančnej situácie spoločnosti Hynix; nikto by neinvestoval do spoločnosti s ratingom SD. Týmto sa potvrdzujú závery uvedené v odôvodneniach 101 až 112 konečného nariadenia podporujúce zistenie, že na komerčnom trhu nebolo pre spoločnosť Hynix dostupné žiadne ekvivalentné financovanie, ktoré by mohlo slúžiť ako referenčná hodnota.

(72)

Komisia by preto bola oprávnená urobiť opodstatnený a objektívny záver, že v tomto prípade by skutočne nebola dostupná žiadna alternatívna komerčná referenčná hodnota. Za týchto okolností preto Komisia konštatuje, že výška prospechu pre spoločnosť Hynix nemohla prekročiť plnú výšku prostriedkov, ktoré získala v dôsledku prevádzkovania výmeny dlhu za kmeňové akcie v rámci programu reštrukturalizácie z októbra 2001. Komisia sa domnieva, že tento záver v plnom rozsahu podporujú jej (nezmenené) rozhodnutia ohľadne finančnej situácie a majetkovej hodnoty spoločnosti Hynix a situácie na trhu DRAM a finančných trhoch a že je to v súlade so základným nariadením a s usmerneniami.

(73)

Komisia však s prihliadnutím na tvrdenie odbornej komisie WTO ďalej zvážila, či aj pri absencii dostupnosti akýchkoľvek relevantných referenčných hodnôt existuje nejaká iná metóda, ktorou by sa výška prospechu mohla upraviť tak, aby sa zohľadnili osobitné okolnosti tohto prípadu. Komisia usudzuje, že analýza úveruneschopnosti vykonaná v súvislosti s dlhom nemôže poskytnúť primeraný základ na porovnanie najmä preto, že tento konkrétny finančný príspevok súvisí s akciovým majetkom, čo je v podstate druh opatrenia odlišný od dlhu.

(74)

Komisia vzala do úvahy možnosť, že za osobitných okolností súčasného prehodnocovania sa majú zohľadniť náklady pre príjemcu, ktorý dostáva finančný príspevok. Komisia zdôrazňuje, že v záujme preskúmania prípadných nákladov výmeny z hľadiska príjemcu sa musia zohľadniť záväzky uložené spoločnosti pri emitovaní nových akcií. V tejto súvislosti Komisia poznamenáva, že injekcie kapitálu kmeňových akcií vo všeobecnosti neukladajú na spoločnosť osobitné povinnosti, pretože nejestvuje ani pevná miera návratnosti, ktorú musí spoločnosť dosiahnuť, a fakticky sa ani nemusia vykonať žiadne platby. Spoločnosť však má najmenej jednu teoretickú povinnosť rozdeliť svoje zisky alebo ich časť medzi svojich akcionárov; kapitálová návratnosť (ďalej len „ROE“) by mohla poskytnúť určitú indikáciu úrovne výnosu, ktorú má spoločnosť zabezpečiť pre svojich akcionárov a mohla by sa použiť pri výpočte výšky prospechu pre spoločnosť Hynix. No ROE spoločnosti Hynix za rok 2001 bola mínus 96,75 %, ako sme vypočítali na základe jej finančných výkazov za uvedený rok. Preto na základe objektívneho ohodnotenia finančnej situácie spoločnosti Hynix v čase výmeny dlhu za kmeňové akcie nie je opodstatnené očakávať, že by táto spoločnosť bola v stave rozdeliť medzi svojich akcionárov akýkoľvek druh výnosu za príslušný rok. Ak teda použijeme ROE ako referenčnú hodnotu, aj tak by sme dospeli k záveru, že celková výška výmeny dlhu za kmeňové akcie je subvencia podliehajúca vyrovnávacím opatreniam.

(75)

Komisia ďalej preskúmala, či existujú náklady pre spoločnosť Hynix spojené s nevyhnutnosťou vzdať sa vlastníckych podielov v dôsledku výmeny alebo náklady pre spoločnosť Hynix vyplývajúce z potenciálneho zníženia ceny akcií v dôsledku emitovania nových akcií (66). Komisia sa na základe svojho preskúmania dôkazov obsiahnutých v protokole nedomnieva, že čistý prospech z výmeny dlhu za kmeňové akcie sa pre spoločnosť Hynix zmenšil v dôsledku emitovania nových akcií. V tejto súvislosti sa Komisia domnieva, že je dôležité uvedomiť si vplyv, ktorý mala výmena dlhu za kmeňové akcie na finančnú situáciu spoločnosti Hynix.

(76)

Pokiaľ ide o otázku prahu, je veľmi dôležité uvedomiť si, že to nebola priama infúzia akciového majetku. Základný prospech pre spoločnosť Hynix bol výsledkom značnej výšky dlhu, ktorá bola splatená v dôsledku výmeny, menovite 2,483 miliardy KRW. To fakticky oslobodilo spoločnosť Hynix od povinnosti splatiť akúkoľvek časť istiny svojho dlhu a od povinnosti splácať úroky. Namiesto toho túto značnú výšku dlhu nahradili kmeňové akcie emitované pre veriteľské banky možnosti 1. Pre spoločnosť Hynix však neexistovali žiadne reálne kvantifikovateľné náklady spojené s emitovaním nových akcií. Zatiaľ čo sa hodnota existujúcich akcií v dôsledku emisie znížila, táto skutočnosť nemala absolútne žiadny vplyv na súvahu spoločnosti Hynix. Nemala za následok žiadne hotovostné výdavky (okrem výdavkov spojených s emitovaním nových akcií) a nezaväzovala spoločnosť Hynix k žiadnej forme hotovostných platieb v budúcnosti, ako by to bolo v prípade s dlhovými nástrojmi.

(77)

V dôsledku uvedeného, na základe týchto okolností a keďže spoločnosť Hynix nevykázala žiadne náklady spojené s emitovaním kmeňových akcií, adekvátnou metódou hodnotenia prospechu z výmeny dlhu za kmeňové akcie je akceptovať plnú výšku výmeny. To povedie k celkovému prospechu pre spoločnosť Hynix vo výške 358,2 miliardy KRW a subvencii podliehajúcej vyrovnávacím opatreniam alokovanej na obrat vo výške 9,6 %.

(78)

Komisia usudzuje, že prolongáciu dlhu a novú pôžičku v rámci programu reštrukturalizácie z októbra 2001 možno posudzovať na základe článku 6 písm. b) základného nariadenia [ktorý v podstate zodpovedá článku 14 písm. b) dohody o SCM], ktorý sa vzťahuje na sumu, ktorú by firma zaplatila na porovnateľnú komerčnú pôžičku, ktorú by mohla skutočne získať na trhu.

(79)

Komisia opätovne preskúmala protokol, aby posúdila, či existuje nejaká relevantná referenčná hodnota, na základe ktorej by sa mohla vypočítať výška prospechu. Hľadala overený dôkaz o porovnateľnej súkromnej pôžičke, ktorú spoločnosť Hynix alebo iná firma v porovnateľnej situácii dohodla v príslušnom čase. Porovnateľná komerčná pôžička by v ideálnom prípade bola približne rovnako veľká, týkala by sa toho istého alebo podobného sektoru ekonomickej činnosti, zahŕňala by porovnateľný druh činnosti a bola by dohodnutá približne v tom istom čase. Nemohla by zahŕňať žiadnu vládnu záruku, výslovnú alebo implicitnú, a musela by zahŕňať firmu vo finančnej situácii porovnateľnej s finančnou situáciou spoločnosti Hynix.

(80)

Dlhopisy zakúpené v rámci programu reštrukturalizácie z mája 2001 nemôžu slúžiť ako základ na stanovenie komerčnej opodstatnenosti novej pôžičky a prolongácie dlhu, keďže finančná situácia spoločnosti Hynix sa od mája do októbra 2001 výrazne zhoršila. Preto tieto dve situácie nemožno považovať za porovnateľné.

(81)

Komisia po vykonaní tohto opätovného preskúmania rozhodla, že protokol neobsahuje žiadne overené informácie týkajúce sa týchto otázok. Komisia nezistila žiadnu takúto referenčnú hodnotu, pokiaľ ide o samotnú spoločnosť Hynix. Pôžičky poskytnuté spoločnosti Hynix jej vo všeobecnosti poskytla buď GOK, alebo banky, ktoré tým poverila alebo im to nariadila GOK.

(82)

Ako sa už uviedlo (67), žiadna iná porovnateľná komerčná referenčná hodnota skutočne nebola dostupná na trhu. Naopak, dostupné informácie nasvedčujú tomu, že spoločnosť Hynix nemohla získať na trhu relevantné finančné prostriedky.

(83)

Komisia by preto bola v stave urobiť opodstatnený a objektívny záver, že v tomto prípade by skutočne nebola dostupná žiadna alternatívna komerčná referenčná hodnota. Za týchto okolností preto Komisia konštatuje, že výška prospechu pre spoločnosť Hynix nemohla prekročiť plnú výšku prostriedkov, ktoré získala v dôsledku prevádzkovania prolongácie dlhu a novej pôžičky v rámci programu reštrukturalizácie z októbra 2001. Komisia sa domnieva, že tento záver v plnom rozsahu podporujú jej (nezmenené) rozhodnutia ohľadne finančnej situácie a majetkovej hodnoty spoločnosti Hynix a situácie na trhu DRAM a finančných trhoch a že je to v súlade so základným nariadením a s usmerneniami.

(84)

Komisia však s prihliadnutím na tvrdenie odbornej komisie WTO ďalej zvážila, či aj pri nedostatku akýchkoľvek relevantných referenčných hodnôt existuje nejaká iná metóda, ktorou by sa výška prospechu mohla upraviť tak, aby sa zohľadnili osobitné okolnosti tohto prípadu. Vzhľadom na to sa na výpočet výšky prospechu, ktorý dosiahla spoločnosť Hynix z týchto dvoch opatrení, použila rovnaká metodika, aká je opísaná v odôvodneniach 45 a 46.

(85)

Na účely tohto výpočtu Komisia použila ako úveruschopnú sadzbu pre pôžičky v KRW priemernú úrokovú sadzbu Kórejskej banky na podnikové dlhopisy investičného stupňa v roku 2001, ktorá predstavovala 11,38 %. Percento nesplatených dlhov tak pre úveruschopné, ako aj pre úveruneschopné spoločnosti na dobu daného opatrenia Komisia prevzala od služby investorom agentúry Moody’s. Percento nesplatených dlhov úveruneschopnej spoločnosti v roku 2001 do 3 rokov (termín novej pôžičky a prolongácie) bolo 57,97 %, zatiaľ čo percento nesplatených dlhov úveruschopnej spoločnosti do troch rokov v roku 2001 bolo 0,94 %. To viedlo k celkovej úrokovej sadzbe 48,22 %. Naproti tomu priemerná úroková sadzba, ktorú mala zaplatiť spoločnosť Hynix na novú pôžičku, bola 7 % a na prolongáciu 6,5 %, t. j. celkový rozdiel úrokových sadzieb bol 41,2 %, resp. 41,7 %.

(86)

Ak posudzujeme finančný príspevok skôr ako opakujúcu sa subvenciu než ako neopakujúcu sa subvenciu, ktorá sa má alokovať po určitom čase, a uplatníme tento model na výpočet výšky prospechu v posudzovanom finančnom príspevku, povedie to k výške prospechu 271,5 miliardy KRW pre nové pôžičky a 761,4 miliardy KRW pre prolongáciu. To povedie k subvencii podliehajúcej vyrovnávacím opatreniam alokovanej na obrat vo výške 6,8 % pre novú pôžičku a 19,1 % pre prolongáciu v porovnaní s 3,5 % resp. 9,8 %, ktoré Komisia pôvodne vypočítala. Komisia preto usudzuje, že jej pôvodný prístup bol a je v tomto prípade opodstatnený, pretože rozdiel úrokových sadzieb by poskytol oveľa väčšiu výšku prospechu než jednoduchá alokácia nominálnej sumy pôžičky po určitom čase. Za týchto okolností Komisia použila konzervatívnejšiu z dvoch možností, aby sa uistila v tom, že nezveličila výšku subvencie, a bude posudzovať nominálnu sumu pôžičky ako základ pre vrchol maximálnej výšky prospechu. Na základe týchto úvah Komisia rozhodla, že výška prospechu pre spoločnosť Hynix podľa hodnoty obratu je v prípade obidvoch opatrení 13,3 %.

(87)

Poznamenávame, že vo vzťahu k prolongácii dlhu na rozdiel od odôvodnenia 166 konečného nariadenia suma prevoditeľných dlhopisov, ktoré zakúpili banky možnosti 1, nebola odpočítaná, pretože opatrenia z mája 2001 už viac nepodliehajú vyrovnávacím opatreniam.

(88)

Komisia usúdila, že takto vypočítaná výška výmeny dlhu za kmeňové akcie, prolongácie dlhu a novej pôžičky poskytuje veľký neopakujúci sa prospech a bola rozdelená na päťročné obdobie zodpovedajúce bežnému obdobiu amortizácie základných prostriedkov vo výrobnom odvetví DRAM. Výsledná suma bola potom alokovaná na obrat spoločnosti Hynix počas posudzovaného obdobia a pripočítali sa úroky na základe priemernej komerčnej sadzby uplatňovanej v Kórei počas posudzovaného obdobia. Revidovaná suma vyjadrená podľa hodnoty je 22,9 %.

(89)

Súhrnne, výpočet celkovej výšky subvencie bol teda revidovaný na základe odporúčaní odbornej komisie a teraz je:

(90)

V tejto časti sú uvedené prehodnotené zistenia založené na odporúčaní správy odbornej komisie v súvislosti s hodnotením faktoru „mzdy“ ako relevantného faktoru ovplyvňujúceho stav výrobného odvetvia Spoločenstva v zmysle článku 8 ods. 5 základného nariadenia (ktorý v podstate zodpovedá článku 15.4 dohody o SCM).

(91)

Všetky ostatné zistenia týkajúce sa ujmy zostávajú tak, ako boli zistené v pôvodnom prešetrovaní a uvedené v dočasnom nariadení a konečnom nariadení.

(92)

V pôvodnom prešetrovaní ES posúdilo a ohodnotilo mzdový faktor, zistilo však, že mzdy sú irelevantné pre určenie jeho ujmy. Odborná komisia však zistila, že:

„Bez písomného záznamu analytických procesov uskutočneného prešetrujúcim orgánom na ohodnotenie ‚miezd‘ nemôžeme preskúmať, či sa poskytlo adekvátne a odôvodnené vysvetlenie, ako fakty podporujú určenie ujmy, ktoré vykonalo ES, a teda či sa toto určenie zhodovalo z článkom 15.4. Bez tohto písomného záznamu by sme boli nútení pustiť sa do post hoc špekulácie o myšlienkovom procese, ktorým prešetrujúci orgán dospel k svojim konečným záverom. Usudzujeme, že štandard skúmania v článku 11 DSU nám bráni pustiť sa do takého konania (68).“

Odborná komisia preto dospela k záveru, že ES nepostupovala v zhode s článkom 15.4 dohody o SCM tým, že nehodnotila „mzdový“ faktor pri skúmaní vplyvu subvencovaného dovozu na stav domáceho výrobného odvetvia (69).

(93)

Komisia na základe zistení odbornej komisie po preskúmaní zaznamenaných informácií týkajúcich sa miezd v Spoločenstve tak oddelene, ako aj spoločne s ďalšími poškodzujúcimi faktormi uvedenými v článku 8 ods. 5 základného nariadenia predkladá tu písomný záznam svojho hodnotenia mzdového faktora.

(94)

Komisia preskúmala priemerné mzdové náklady na jedného zamestnanca pre výrobné odvetvia Spoločenstva počas posudzovaného obdobia a v troch predchádzajúcich rokoch. Indexované výsledky sú uvedené v tejto tabuľke (70).

(95)

Tabuľka ukazuje, že priemerné mzdové náklady výrobného odvetvia Spoločenstva na mzdy a platy počas posudzovaného obdobia kolísali, klesajúc a stúpajúc v čase. V roku 2000 sa zvýšili o 15 %, V roku 2001 sa oproti roku 1998 zvýšili o 9 %. Celkovo bolo toto zvýšenie menšie ako zvýšenie celkových hodinových pracovných nákladov v eurozóne počas tohto obdobia (71). To znamená, že počas príslušného obdobia nedošlo k žiadnemu neobvyklému vývoju v mzdách a akýkoľvek vývoj mal iba veľmi obmedzené vplyvy na situáciu v celom domácom výrobnom odvetví (72).

(96)

Komisia okrem toho pripomína, že DRAM sú kapitálovo náročné výrobky, a preto práca môže len v obmedzenej miere prispievať k ich výrobným nákladom (pozri tiež odôvodnenie 41). V dôsledku toho toto pomerne malé zvýšenie miezd malo sotva nejaký vplyv na celkovú finančnú situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva.

(97)

Vzhľadom na svoj zanedbateľný vplyv zohľadnenie mzdového faktora spolu s ďalšími faktormi uvedenými v článku 8 ods. 5 základného nariadenia nie je také, aby mohlo zmeniť záver, že výrobné odvetvie Spoločenstva utrpelo značnú ujmu (73).

(98)

Na základe uvedeného sa týmto potvrdzuje záver uvedený v odôvodnení 188 konečného nariadenia, že výrobné odvetvie Spoločenstva utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 8 základného nariadenia.

(99)

V tejto časti sú uvedené prehodnotené zistenia založené na odporúčaní správy odbornej komisie v súvislosti s tým, že sa subvencovanému dovozu nepripísala žiadna ujma spôsobená inými faktormi (najmä poklesom dopytu, nadmernou kapacitou a iným, nesubvencovaným dovozom) v zmysle článku 8 ods. 7 základného nariadenia. Zistenie odbornej komisie v odseku 7.437 jej správy nevylučuje záver o príčinnom vzťahu medzi subvencovaným dovozom a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, ale dodáva, že je potrebné uspokojivé vysvetlenie povahy a rozsahu poškodzujúcich vplyvov týchto iných faktorov, najlepšie s kvantitatívnou analýzou, odlíšené od vplyvov subvencovaného dovozu.

(100)

Článok 8 ods. 7 základného nariadenia (ktorý v podstate zodpovedá článku 15.5 dohody o SCM) vyžaduje preskúmať všetky známe faktory iné ako subvencovaný dovoz, ktoré súčasne poškodzujú výrobné odvetvie Spoločenstva, a nepripisovať subvencovanému dovozu ujmu spôsobenú týmito inými faktormi. Jedným z uvádzaných faktorov je „zníženie dopytu“.

(101)

Odborná komisia v odseku 8.1 písm. e) svojej správy konštatovala, že ES sa neubezpečilo v tom, že ujma spôsobená „poklesom dopytu“ nebola pripísaná subvencovanému dovozu. K tomuto záveru dospela na základe svojich zistení v odseku 7.411 až 7.414 svojej správy, ktoré posudzujú „pokles dopytu“ ako synonymum „celkového hospodárskeho poklesu“.

(102)

Komisia pripomína, že pri rovnosti všetkých iných záležitostí dopyt (t. j. ochota a schopnosť nadobudnúť určité množstvo konkrétneho tovaru) možno všeobecne posudzovať ako rovnocenný spotrebe (t. j. skutočnému fyzickému procesu používania tovaru nezávisle od úrovne obchodu). Uvedená tabuľka obsahuje údaje o spotrebe v ES počas relevantného obdobia vyjadrené v Mbitoch. Používanie tejto mernej jednotky nebolo pred odbornou komisiou spochybnené. Z tabuľky vyplýva, že pretože skutočná spotreba DRAM v Spoločenstve sa trvalo a výrazne znižovala počas posudzovaného obdobia, je nesprávne tvrdiť, že úroveň dopytu po DRAM v Spoločenstve počas toho istého obdobia klesala. To znamená, že všetka relevantná argumentácia v súvislosti s vplyvom „poklesu dopytu“ na poškodzujúcu situáciu vo výrobnom odvetví Spoločenstva (najmä na jeho ceny), ktorú predniesla kórejská vláda a spoločnosť Hynix, je irelevantná, pretože, ako sme uviedli vyššie, úroveň dopytu klesala. Pokiaľ ide o tvrdenie kórejskej vlády a spoločnosti Hynix, že údajný pokles dopytu ovplyvnil ceny výrobného odvetvia Spoločenstva, je toto tvrdenie nepodložené vzhľadom na skutočnosť, že v úrovni dopytu nenastal žiadny pokles. Naopak, subvencovaný dovoz mal značný vplyv na ceny výrobného odvetvia Spoločenstva, a tým aj na jeho poškodzujúci stav (pozri odôvodnenia 191 a 192 konečného nariadenia).

(103)

Spoločnosť Hynix a GOK poznamenali, že celosvetový dopyt po DRAM sa v roku 2001 zvýšil len o 59 % v porovnaní s priemernou medziročnou 75-percentnou mierou rastu, čo evidentne dokazuje, že v rokoch 2000 – 2001 nastal výrazný pokles miery rastu dopytu (pozri odôvodnenie 193 konečného nariadenia). Komisia s tým nesúhlasí. Spoločnosť Hynix a GOK správne poukazujú na to, že trh DRAM podlieha cyklickým vplyvom (pozri odôvodnenie 193 konečného nariadenia). Na takých trhoch však miery rastu z roka na rok silne kolíšu a bolo by neodôvodnené očakávať, že miera rastu dopytu v konkrétnom roku bude odzrkadľovať priemernú mieru rastu dopytu pre celý obchodný cyklus. Prijateľným spôsobom ako ohodnotiť, či sa rast dopytu v rokoch 2000 – 2001 výrazne spomalil, pri zohľadnení cyklickej povahy trhu, by bolo porovnať mieru rastu dopytu v rokoch 2000 – 2001, ktorá predstavovala cyklické dno, s priemerným rastom dopytu počas dien v predchádzajúcich cykloch. Spoločnosť Hynix ani GOK nepredložili žiadne argumenty ani údaje na podporu takého porovnania. Preto dôkazy obsiahnuté v protokole nepodporujú záver, že sa miera rastu dopytu v rokoch 2000 – 2001 výrazne spomalila, prihliadajúc na cyklickú povahu trhu DRAM.

(104)

Komisia tiež posúdila, či sa miera rastu dopytu v Spoločenstve v rokoch 2000–2001 spomalila v porovnaní so skutočnými mierami rastu pozorovanými v predchádzajúcich rokoch. Dopyt po DRAM v Spoločenstve vyjadrený v podobe spotreby ES sa v rokoch 1998–1999 zvýšil o 75 %, v rokoch 1999–2000 o 58 % a v rokoch 2000–2001 o 51 %. To znamená, že zatiaľ čo sa dopyt počas posudzovaného obdobia trvalo zvyšoval, toto zvýšenie nasledovalo po klesajúcom trende. Napriek tomu miera rastu dopytu zostala v OP značná (51 %).

(105)

Klesajúci trend v raste dopytu bol výraznejší medzi rokmi 1999 a 2000 (keď rast dopytu klesol o 17 percentuálnych bodov) než medzi rokom 2000 a OP, keď rast dopytu klesol o 8 percentuálnych bodov). Tento vývoj rastu dopytu sa musel ohodnotiť porovnaním s vývojom predajných cien výrobného odvetvia Spoločenstva, ktorý bol základnou príčinou ujmy pre výrobne odvetvie Spoločenstva počas posudzovaného obdobia (pozri odôvodnenie 188 konečného nariadenia). Konkrétne, rast dopytu v rokoch 1999–2000 výrazne klesol o 23 %, ale priemerné predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva klesli len o 5 %. Naproti tomu, medzi rokom 2000 a OP rast dopytu klesol mierne (o 12 %), ale priemerné predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva klesli prudko o 77 % (pozri odôvodnenie 128 a príslušnú tabuľku v konečnom nariadení). Ak bolo spomalenie rastu dopytu príčinou ujmy, očakávali by sme, že predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva budú klesať výraznejšie v období, keď rast dopytu klesal prudšie. Dôkazy uvedené v protokole neukazujú žiadny takýto vzťah medzi trendmi v raste dopytu a trendmi v predajných cenách výrobného odvetvia Spoločenstva. Preto Komisia dospela k záveru, že nejestvuje žiadna evidentná súvislosť medzi rastom dopytu a predajnými cenami výrobného odvetvia Spoločenstva, ktorá by mohla naznačovať, že spomalenie rastu dopytu prispelo k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(106)

Tento prístup sa zhoduje so závermi posledných prieskumných zistení odborných komisií WTO v súvislosti s nepripisovaním. Odborné komisie WTO podporili najmä závery o nepripisovaní, keď zaznamenané dôkazy ukázali, že príslušný faktor nemohol spôsobiť ujmu, pretože trendy vývoja tohto faktora nezáviseli od trendov vývoja kľúčových ukazovateľov domáceho výrobného odvetvia. Konkrétne, pokiaľ ide o US-Steel, odborná komisia zdôraznila, že sa vyskytli fakty podporujúce zistenia prešetrujúceho orgánu ohľadne tyčovej ocele, že zvýšenia nákladov nespôsobili ujmu, pretože trendy vo vývoji prevádzkovej miery zisku (čo je hlavná miera ziskovosti) nesúviseli s trendmi vo vývoji nákladov realizovaného tovaru (ďalej len „COGS“) (74). Podobne, hoci odborná komisia dospela k záveru, že zistenia prešetrujúceho orgánu ohľadne nehrdzavejúcich oceľových prútov týkajúce sa dopytu ako faktora ujmy nespĺňajú požiadavku nepripisovania, odborná komisia poznamenala, že prešetrujúci orgán mohol splniť túto požiadavku pomocou „odôvodneného a adekvátneho vysvetlenia“ jednoduchým preukázaním, že trendy vo vývoji dopytu nemajú žiadnu súvislosť s trendmi vo vývoji kľúčovej premennej potvrdzujúcej stav domáceho výrobného odvetvia (75).

(107)

Komisia je teda toho názoru, že jej nové stanovenie spĺňa požiadavku nepripisovania podľa článku 8 ods. 7 základného nariadenia (ktorý v podstate zodpovedá článku 15.5 dohody o SCM) v súvislosti s rastom dopytu, keďže preukázala, že trendy rastu dopytu počas posudzovaného obdobia nezáviseli od trendov vývoja predajných cien výrobného odvetvia Spoločenstva. Komisia je tiež toho názoru, že jej nové stanovenie spĺňa požiadavku nepripisovania v súvislosti s poklesmi úrovne dopytu, keďže preukázala, že počas posudzovaného obdobia nenastali žiadne takéto poklesy dopytu.

(108)

Odborná komisia v odseku 7.421 svojej správy zdôraznila, že otázkou oddeľovania a rozlišovania vplyvov nadmernej kapacity pri tlaku na znižovanie cien sa treba zaoberať bez ohľadu na to, kto má niesť vinu za takúto nadmernú kapacitu.

(109)

Komisia poznamenáva, že „nadmerná kapacita“ nie je výslovne uvedená v článku 8 ods. 7 základného nariadenia (ktorý v podstate zodpovedá článku 15.5 dohody o SCM). O tomto pojme sa diskutuje v dočasnom a konečnom nariadení, pokiaľ sa ho dovolávajú niektoré zainteresované strany. Je to relatívny pojem do tej miery, v akej závisí od toho, koľko kapacity je k dispozícii a koľko kapacity sa využilo – to znamená od úrovne dopytu. „Nadmerná kapacita“ musí teda vzniknúť buď v dôsledku zvýšenia kapacity, alebo poklesu dopytu.

(110)

„Nadmernú kapacitu“ ako možný faktor ujmy možno skúmať v kontexte svetového trhu alebo v kontexte trhu Spoločenstva. Komisia nižšie posudzuje obidve situácie.

(111)

V odôvodnení 153 dočasného nariadenia a v odôvodnení 197 konečného nariadenia sa uvádza, že nadmerná kapacita existovala celosvetovo počas niekoľkých rokov, vrátane posudzovaného obdobia. V tejto situácii nadmernej kapacity sa počas posudzovaného obdobia, a najmä na jeho konci, ktorý viedol k obdobiu prešetrovania, nepozorovala žiadna väčšia zmena. Táto celosvetová nadmerná kapacita mohla presadiť tlak na ceny počas posudzovaného obdobia, čo mohlo prispieť k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva. Ani jedna z dotknutých strán neoponovala proti tomuto zisteniu.

(112)

Celosvetová nadmerná kapacita, ako sa uvádza v odôvodnení 147 dočasného nariadenia, sa však odhadovala približne vo výške 20 % trhu. Spoločnosť Hynix zodpovedala asi za 17 % celosvetovej výroby počas OP. Vzhľadom na to, že spoločnosť Hynix počas OP fakticky zbankrotovala a udržala sa na hladine len vďaka subvenciám, ktoré jej poskytla GOK, možno urobiť záver, že celosvetová situácia nadmernej kapacity sa umelo udržiavala prostredníctvom subvencovania spoločnosti Hynix. Vplyv celosvetovej nadmernej kapacity na poškodzujúcu situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva sa teda uplatňoval prostredníctvom subvencovaného dovozu tovaru spoločnosti Hynix. Tento vplyv je analyzovaný v odôvodneniach 144 až 149 dočasného nariadenia a v odôvodneniach 191 a 192 konečného nariadenia. V tejto súvislosti nemožno vplyv celosvetovej nadmernej kapacity vytvorený spoločnosťou Hynix posudzovať ako faktor oddelene od vplyvov subvencovaného dovozu.

(113)

V každom prípade, aj keby sa vplyv celosvetovej nadmernej kapacity mohol posudzovať oddelene od vplyvu subvencovaného dovozu, možno konštatovať toto. Informácie z dotazníkových odpovedí štyroch výrobcov DRAM spolupracujúcich s pôvodným vyšetrovaním (t. j. spoločností Samsung, Hynix, Infineon a Micron, ktoré dovedna predstavovali 80 % celosvetového trhu DRAM) ukazujú, že ich celková kapacita v Mbitoch sa medzi rokmi 1999 a 2000 zvýšila o 129 % a medzi rokom 2000 a OP o 85 %. Ich celkový objem výroby v Mbitoch sa zvýšil zhodne o 124 % medzi rokmi 1999 a 2000 a o 81 % medzi rokom 2000 a OP. Inými slovami, kapacita a výroba štyroch hlavných svetových výrobcov sa zvýšila výraznejšie medzi rokmi 1999 a 2000, čo bol dobrý rok, počas ktorého si výrobné odvetvie Spoločenstva udržalo určitú cenovú stabilitu a dosiahlo zisky, než medzi rokom 2000 a OP (2001), keď výrobné odvetvie Spoločenstva utrpelo značné straty v dôsledku kolapsu cien (pozri odôvodnenia 128, 131 a príslušné tabuľky v dočasnom nariadení). Podľa názoru Komisie teda celosvetová nadmerná kapacita, ktorá existovala počas celého posudzovaného obdobia, neprispela výrazne ku kolapsu cien a k značnej ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva v období prešetrovania.

(114)

Okrem toho dôkazy zaznamenané v protokole ukazujú, že nadmerná kapacita Spoločenstva nebola faktorom ujmy. Počas rokov 1999–2000 sa kapacita Spoločenstva viac ako strojnásobila (keď sa zvýšila o 252 %) a od roku 2000 do roku 2001 sa takmer zdvojnásobila (keď sa zvýšila o 92 %). Tieto nárasty kapacity Spoločenstva sprevádzali zvýšenia výroby v Spoločenstve. Kým využitie kapacity Spoločenstva medzi rokmi 1999 a 2000 kleslo o 28 %, medzi rokmi 2000 a 2001 sa zvýšilo o 4 % (pozri odôvodnenie 125 a príslušnú tabuľku v dočasnom nariadení).

(115)

Trendy vývoja nadmernej kapacity Spoločenstva (definované ako opačné trendy využitia kapacity Spoločenstva) vykazujú malú alebo nevykazujú žiadnu koreláciu s trendmi vývoja predajných cien výrobného odvetvia Spoločenstva. Konkrétne, v rokoch 1999–2000 nadmerná kapacita Spoločenstva vzrástla o 28 %, no predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva klesli len o 5 %. Ďalej, medzi rokmi 2000 a 2001 nadmerná kapacita Spoločenstva klesla o 4 %, no predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva sa znížili o 77 % (pozri odôvodnenia 125, 128 a príslušné tabuľky v dočasnom nariadení). Možno teda urobiť záver, že keby rastúca nadmerná kapacita korelovala s klesajúcimi hladinami cien, značné zvýšenie nadmernej kapacity v rokoch 1999–2000 by bolo vyústilo do silného cenového poklesu, zatiaľ čo zníženie nadmernej kapacity v rokoch 2000–2001 by bolo viedlo k rastúcim cenám alebo aspoň k určitej miere cenovej stability. Zaznamenané dôkazy svedčia o opaku. V rokoch 1999–2000 bol veľmi mierny cenový pokles napriek výraznému zvýšeniu nadmernej kapacity, zatiaľ čo od rokov 2000 až 2001 došlo k výraznému cenovému poklesu napriek zníženiu nadmernej kapacity. To je v príkrom rozpore s úzkou koreláciou medzi trendmi vývoja cien subvencovaného dovozu a trendmi vývoja predajných cien výrobného odvetvia Spoločenstva. Skutočne, počas rokov 2000–2001 trend vývoja predajných cien výrobného odvetvia Spoločenstva bol takmer dokonalým zrkadlovým odrazom trendu vývoja cien subvencovaného dovozu: v tomto období predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva klesli o 74 % a ceny subvencovaného dovozu klesli o 77 % (pozri odôvodnenia 119 a 128 dočasného nariadenia).

(116)

Dôkazy zaznamenané v protokole ďalej ukazujú, že trendy vývoja nadmernej kapacity Spoločenstva nijako nekorelujú s trendmi vývoja iných kľúčových ukazovateľov stavu výrobného odvetvia Spoločenstva. Konkrétne, ziskovosť výrobného odvetvia Spoločenstva počas rokov 1999–2000 stúpala a návratnosť investícií a finančný tok boli kladné napriek značnému zvýšeniu nadmernej kapacity Spoločenstva. Naproti tomu výrobné odvetvie Spoločenstva utrpelo v roku 2001 ťažké straty a návratnosť investícií a finančný tok boli záporné napriek zníženiu nadmernej kapacity Spoločenstva v rokoch 2000–2001. Namiesto toho výkonnosť výrobného odvetvia Spoločenstva v rokoch 2000–2001, vyjadrená v podobe ziskovosti, návratnosti investícií a finančného toku, koreluje s trendom vo vývoji cien subvencovaného dovozu v uvedenom období. Ako sme už poznamenali, v rokoch 2000–2001, keďže výrobné odvetvie Spoločenstva utrpelo ťažké straty a zaznamenalo záporný finančný tok a návratnosť investícií, ceny subvencovaného dovozu klesli o 74 %.

(117)

Spoločnosť Hynix tvrdila, že nadmerná kapacita Spoločenstva bola ďalším známym faktorom, ktorý prispel k značnej ujme počas posudzovaného obdobia. Trendy vo vývoji nadmernej kapacity Spoločenstva však nevykazujú žiadnu alebo vykazujú len zanedbateľnú koreláciu s trendmi vývoja stavu výrobného odvetvia Spoločenstva. Komisia preto prichádza k záveru, že nadmernú kapacitu Spoločenstva nemožno považovať za faktor vážnej ujmy pre výrobné odvetvie Spoločenstva. Vzhľadom na to, že nadmerná kapacita Spoločenstva nemala nepriaznivý vplyv na stav výrobného odvetvia Spoločenstva, nie je potrebné odlišovať žiadnu údajnú ujmu spôsobenú kapacitou od ujmy spôsobenej dovozom tovaru spoločnosti Hynix. Komisia sa domnieva, že toto zistenie sa zhoduje so zisteniami nedávnych prieskumných rozhodnutí odborných komisií WTO v súvislosti s nepripisovaním opísanými v odôvodnení 106.

(118)

Prieskum ukázal, že nejestvuje žiadny preukázaný príčinný vzťah medzi nadmernou kapacitou a buď poklesmi cien, alebo ujmou pre výrobné odvetvie Spoločenstva. Naproti tomu výrobné odvetvie Spoločenstva zaznamenalo značné poklesy počas roku 2001, čo je to isté obdobie, keď predmetné dovozné ceny klesali a keď predmetné objemy dovozu dosiahli špičkové preniknutie na trh Spoločenstva. Tento protiklad dokazuje, že vplyvy predmetných objemov dovozu a dovozných cien sú oddelené a rozlíšiteľné príčiny značnej ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Spoločenstva v porovnaní s nadmernou kapacitou.

(119)

Odborná komisia v odseku 7.426 svojej správy zdôraznila, že nejestvuje žiadna požiadavka posudzovať nesubvencovaný dovoz podľa jednotlivých krajín. Odborná komisia ďalej v odseku 7.435 zdôraznila, že treba predložiť uspokojivé vysvetlenie povahy a rozsahu poškodzujúcich vplyvov nesubvencovaného dovozu odlíšene od poškodzujúcich vplyvov subvencovaného dovozu. Vplyvy nesubvencovaného dovozu sa preto skúmali spoločným posudzovaním dovozu z iných krajín ako Kórea (napr. zo Spojených štátov, Japonska a Taiwanu) a dovozu spoločnosti Samsung. V odôvodnení 151 dočasného nariadenia a v odôvodneniach 194 a 200 konečného nariadenia sú uvedené miery rastu objemu dovozu, podielu na trhu a priemerných cien nesubvencovaného dovozu počas posudzovaného obdobia. Tieto údaje sú znovu uvedené nižšie vo forme súhrnných indexov (76). Vzhľadom na veľmi obmedzený počet aktérov na trhu DRAM sa z dôvodu dôvernosti na ilustrovanie trendov používajú indexy.

(120)

Počas posudzovaného obdobia nesubvencovaný dovoz vzrástol výrazne menej ako subvencovaný dovoz, t. j. o 133 % oproti 361 % (pozri odôvodnenie 177 a príslušnú tabuľku v konečnom nariadení). Poznamenávame, že počas toho istého obdobia sa spotreba v Spoločenstve zvýšila o 316 %. To znamená, že zatiaľ čo miera rastu nesubvencovaného dovozu bola len zlomkom miery rastu spotreby v Spoločenstve, rast subvencovaného dovozu značne prevýšil rast spotreby v Spoločenstve. V súlade s tým sa podiel nesubvencovaného dovozu na trhu znížil o 44 %, zatiaľ čo podiel subvencovaného dovozu na trhu vzrástol o 20 % (pozri odôvodnenie 185 a príslušnú tabuľku v konečnom nariadení). Ak podiel nesubvencovaného dovozu na trhu počas posudzovaného obdobia výrazne klesol, ako ukazujú uvedené fakty, možno urobiť záver, že nesubvencovaný dovoz nepoškodil výrobné odvetvie Spoločenstve z dôvodu jeho objemových vplyvov.

(121)

Dôkazy zaznamenané v protokole ďalej naznačujú, že nepredmetný dovoz nepoškodil výrobné odvetvie Spoločenstva z dôvodu jeho cenových vplyvov. Ceny nesubvencovaného dovozu počas OP prekročili nielen ceny subvencovaného dovozu, ale aj predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva. Konkrétne, priemerné ceny nesubvencovaného dovozu počas OP boli o 19 % vyššie ako priemerné ceny subvencovaného dovozu a o 24 % vyššie ako priemerné predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva. Okrem toho počas posudzovaného obdobia ceny nesubvencovaného dovozu klesli, no zďaleka nie o toľko, o koľko klesli ceny subvencovaného dovozu a výrobného odvetvia Spoločenstva. Konkrétne, priemerné ceny nesubvencovaného dovozu počas posudzovaného obdobia klesli o 52 %. Naproti tomu priemerné ceny subvencovaného dovozu v tomto období klesli o 80 % (pozri odôvodnenie 178 a príslušnú tabuľku v konečnom nariadení) a priemerné predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva klesli o 79 % (pozri odôvodnenie 128 a príslušnú tabuľku v konečnom nariadení). Na základe týchto skutočností možno urobiť záver, že ceny nesubvencovaného dovozu nemali nepriaznivý vplyv na predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva.

(122)

Podobne ako v prípade nadmernej kapacity, ani tu sa nepreukázal žiadny príčinný vzťah medzi nepredmetným dovozom a poklesmi cien alebo ujmou spôsobenou výrobnému odvetviu Spoločenstva. Súčasne došlo k evidentnému zhoršeniu výkonnosti výrobného odvetvia Spoločenstva, zatiaľ čo sa objemy predmetného dovozu neustále zvyšovali a ceny predmetného dovozu spôsobili, že podobné výrobky Spoločenstva sa museli predávať za nižšie ceny. Tento protiklad dokazuje, že objemy predmetného dovozu a cenové vplyvy predstavujú oddelenú a odlíšiteľnú príčinu značnej ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Spoločenstva v porovnaní s nepredmetným dovozom.

(123)

Komisia je teda toho názoru, že jej nové stanovenie spĺňa požiadavku nepripisovania podľa článku 8 ods. 7 základného nariadenia (ktorý v podstate zodpovedá článku 15.5 dohody o SCM) v súvislosti s nepredmetným dovozom tým, že oddeľuje a odlišuje tento faktor od subvencovaného dovozu, a preukazuje, že nepredmetný dovoz počas posudzovaného obdobia nespôsobil výrobnému odvetviu Spoločenstva značnú ujmu vyjadrenú buď v podobe jeho objemových vplyvov, alebo v podobe jeho cenových vplyvov.

(124)

Komisia potom, čo oddelila, podľa vhodnosti, a analyzovala ďalšie prípadné vplyvy poklesu dopytu, nadmernej kapacity a iného nesubvencovaného dovozu, usudzuje, že subvencovanému dovozu nebola pripísaná žiadna ujma spôsobená ktorýmkoľvek z týchto faktorov v zmysle článku 8 ods. 7 základného nariadenia. Okrem toho sa potvrdzuje, že subvencovaný dovoz svojimi vplyvmi uvedenými v odôvodneniach 144 až 149 dočasného nariadenia a v odôvodneniach 191 a 192 konečného nariadenia spôsobil výrobnému odvetviu Spoločenstva značnú ujmu v zmysle článku 8 ods. 6 základného nariadenia.

(125)

Obsah a závery, ku ktorým dospela Komisia v odôvodneniach 206 až 209 konečného nariadenia, zostávajú neovplyvnené správou odbornej Komisie.

(126)

Správa odbornej komisie a prehodnotené zistenia sa netýkajú spoločnosti Samsung, o ktorej sa nezistilo, že bola subvencovaná, a preto jej bola v pôvodnom prešetrovaní pripísaná colná sadzba 0 %. Ukázalo sa, že revidovaná výška subvencie pre Spoločnosť Hynix bola nižšia ako úroveň odstránenia ujmy zistená počas pôvodného prešetrovania, a teda revidovaná vyrovnávacia colná sadzba sa má zakladať na revidovanej výške subvencie vyjadrenej podľa hodnoty, t. j. 32,9 %.

(127)

Poznamenávame, že revidovaná colná sadzba pre spoločnosť Hynix sa má uplatňovať na clo, ako to určuje nariadenie (ES) č. 2116/2005.

(128)

GOK, spoločnosť Hynix a výrobcovia Spoločenstva, spoločnosti Infineon a Micron, obdržali oznámenie o prehodnotených zisteniach a dostali možnosť pripomienkovať ich a byť vypočutí. Všetci predložili pripomienky (77).

(129)

GOK vcelku uvádza, že revidované zistenia neriešia odporúčania odbornej komisie primeraným spôsobom. Komisia s tým nesúhlasí z dôvodov uvedených v tomto nariadení. Komisia nesúhlasí s tým, že revidované clo musí nevyhnutne byť nižšie ako pôvodné clo, a dodáva, že v každom prípade také je. GOK konkrétne uvádza, že Komisia mala použiť ako referenčnú hodnotu sedem bánk zapojených do syndikovanej pôžičky. Komisia s tým nesúhlasí, a to najmä z dôvodov uvedených v odôvodneniach 16 až 24. GOK ďalej uvádza, že Komisia mala urobiť svoje výpočty referenčnej hodnoty inak. Na základe pripomienok GOK Komisia urobila vo svojich výpočtoch určité úpravy, čo sa odzrkadlilo v tomto nariadení. Z dôvodov uvedených v tomto nariadení zostali ďalšie aspekty výpočtov nezmenené. Napokon GOK uvádza, že nové stanovenie ujmy, ktoré urobila Komisia, neoddeľuje a neodlišuje vplyvy iných známych faktorov, najmä pokiaľ ide o hospodársky pokles, nadmernú kapacitu a iný nesubvencovaný dovoz. Komisia s tým nesúhlasí, a to najmä z dôvodov uvedených v odôvodneniach 100 až 123.

(130)

Spoločnosť Hynix sa pridáva k tvrdeniam GOK, o ktorých sa diskutuje v predchádzajúcom odôvodnení. Okrem toho uvádza, že obdobie, počas ktorého sa majú clá uplatňovať, sa malo skončiť 1. januára 2006. Toto nie je otázka, ktorá bola predmetom sporu alebo odporúčaní odbornej komisie WTO, a preto nie je súčasťou „prijatého opatrenia, ktoré sa má dodržiavať“ s odporúčaniami odbornej komisie, ktoré je zahrnuté do tohto nariadenia. Toto nariadenie nemení blížiaci sa dátum skončenia platnosti konečného nariadenia. Otázka predčasného skončenia opatrenia spadá do sféry prípadného predbežného skúmania, a nie do sféry implementácie správy odbornej komisie. Spoločnosť Hynix ďalej uvádza, že revidovaná colná sadzba sa musí uplatňovať retroaktívne od dátumu, ku ktorému bolo opatrenie prvý raz uložené. Komisia podobne usudzuje, že táto otázka nie je súčasťou „prijatého opatrenia, ktoré sa má dodržiavať“, a v žiadnom prípade nesúhlasí. Nič v príslušných právnych predpisoch nezaväzuje Komisiu uplatňovať revidované clo retroaktívne, pritom sa odborná Komisia obmedzuje na odporúčanie, že opatrenie sa má uviesť do súladu, čo sa dosahuje týmto nariadením.

(131)

Spoločnosť Infineon v podstate súhlasí s novým stanovením. Uvádza však, že Komisia má uplatňovať radšej vyššie clo na základe náhradnej referenčnej hodnoty a pôvodného stanovenia ujmy než nižšie clo uvedené v tomto nariadení. Komisia starostlivo posúdila túto žiadosť. Avšak vzhľadom na dôvody uvedené v tomto nariadení a na osobitné účely tohto nariadenia, konkrétne implementáciu odporúčaní odbornej komisie, Komisia nezmenila svoje pôvodné rozhodnutie v tejto otázke.

(132)

Spoločnosť Micron v podstate tiež súhlasí s novým stanovením, pričom sa v tejto súvislosti odvoláva na skutočnosti a dôkazy, ktoré majú tendenciu potvrdiť a podoprieť závery Komisie vrátane znaleckej správy, ktorú vypracoval profesor J. Hausman. Pripomienky spoločnosti Micron preto nevyžadujú žiadnu úpravu týchto záverov ako takých. Spoločnosť Micron ďalej uvádza, že Komisia má na základe súčasného precedensu WTO znovu potvrdiť, že GOK poverila banky a nariadila im, aby sa zapojili do programu reštrukturalizácie z mája 2001, a má vyrovnať subvencie poskytnuté verejnými inštitúciami. Komisia starostlivo posúdila toto tvrdenie, ktoré je v zásade opodstatnené. V tomto nariadení sa však zdôrazňuje, že program reštrukturalizácie z mája 2001 sa v žiadnom prípade nebude vyrovnávať vzhľadom na to, že najväčšiu časť prospechu by poskytli opatrenia z októbra 2001. Hlavne z tohto dôvodu Komisia rozhodla nevrátiť tieto otázky do svojho vykonávacieho nariadenia.

(133)

Komisia teda primerane posúdila a zohľadnila všetky pripomienky, ktoré predložili zainteresované strany. Niektoré pripomienky však presahovali sféru pôsobnosti tohto nariadenia, ktorého úlohou je len implementovať odporúčania DSB. Takéto pripomienky preto nevyústili do žiadnych zmien tohto nariadenia,

1.

Článok 1 ods. 2 a ods. 3 sa nahrádza takto:

„2.   Sadzba konečného vyrovnávacieho cla uplatňovaného na čistú franko cenu na hranici Spoločenstva pred preclením je:

3.   Pri predložení colného vyhlásenia na prepustenie multikombinovaných foriem DRAM do voľného obehu colným orgánom členského štátu deklarant uvedie v kolónke 44 jednotného colného dokladu (ďalej len „SAD“) referenčné číslo, ktoré zodpovedá opisom výrobku/pôvodu uvedeným v nasledujúcej tabuľke. Sadzba konečného vyrovnávacieho cla uplatňovaného na čistú franko cenu na hranici Spoločenstva pred preclením je:

2.

Článok 1 ods. 5 sa nahrádza takto:

„5.   V prípade, ak sa v SAD neuvádza žiadne referenčné číslo, ako je uvedené v odseku 3, alebo ak colné vyhlásenie nesprevádza žiadne vyhlásenie v prípadoch požadovaných v odseku 4, multikombinované formy DRAM – pokiaľ sa nedokáže opak – sa považujú za pamäte s pôvodom v Kórejskej republike a vyrobené všetkými ostatnými spoločnosťami okrem spoločnosti Samsung a uplatňuje sa vyrovnávacia colná sadzba 32,9 %.

V prípadoch, keď niektoré čipy DRAM a/alebo zabudované DRAM zahrnuté do multikombinovaných foriem DRAM nie sú jasne označené a nie je možné jednoznačne identifikovať ich výrobcov na základe vyhlásenia požadovaného v odseku 4, takéto čipy DRAM a/alebo zabudované DRAM – pokiaľ sa nedokáže opak – by sa mali považovať za majúce pôvod v Kórejskej republike a za vyrobené spoločnosťami, na ktoré sa vzťahuje vyrovnávacie clo. V takýchto prípadoch sa sadzba vyrovnávacieho cla uplatniteľná na multikombinované formy DRAM vypočíta na základe percenta, ktoré predstavuje čistá franko cena čipov DRAM a/alebo zabudovaných DRAM s pôvodom v Kórejskej republike na hranici Spoločenstva, z čistej franko ceny multikombinovaných foriem DRAM na hranici Spoločenstva, ako je uvedené v tabuľke v odseku 3 v kolónkach 2 až 7. Ak však hodnota uvedených čipov DRAM a/alebo zabudovaných DRAM znamená, že multikombinované formy DRAM, do ktorých sú zahrnuté, získajú kórejský pôvod, uplatňuje sa na multikombinované formy DRAM sadzba vyrovnávacieho cla vo výške 32,9 %.“