32002L0088

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/88/ES

z 9. decembra 2002,

ktorou sa mení a dopĺňa smernica 97/68/ES o aproximácii právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú opatrení voči emisiám plynných a tuhých znečisťujúcich látok zo spaľovacích motorov inštalovaných v necestných pojazdných strojoch

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva a najmä na jej článok 95,

so zreteľom na návrh Komisie [1],

so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru [2],

po porade s Výborom pre regióny,

konajúc v súlade s postupom stanoveným v článku 251 zmluvy [3],

keďže:

(1) Program Auto Oil II bol zameraný na identifikovanie nákladovo efektívnych stratégií splnenia cieľov kvality ovzdušia spoločenstva. V oznámení Komisie Správa o programe Auto Oil II dospela Komisia k záveru, že je potrebné ďalšie opatrenie vzťahujúce sa najmä k problému ozónu a emisií častíc. Posledná práca o vývoji národných emisných limitov ukázala, že sú potrebné ďalšie opatrenia na splnenie cieľov kvality ovzdušia stanovených v právnych predpisoch spoločenstva.

(2) Postupne boli zavedené prísnejšie normy emisií cestných vozidiel. Bolo už rozhodnuté, že tieto normy by sa mali sprísniť. Príslušný príspevok škodlivín z mimocestných mobilných strojných zariadení bude preto mať v budúcnosti väčší význam.

(3) Smernica 97/68/ES [4] zaviedla emisné limitné hodnoty pre emisie plynných škodlivín a častíc zo spaľovacích motorov montovaných do mimocestných mobilných strojných zariadení.

(4) Hoci smernica 97/68/ES pôvodne platila len pre niektoré vznetové motory, bod 5 úvodnej časti uvedenej smernice predpokladá následné rozšírenie rozsahu jej platnosti tak, aby zahŕňala najmä benzínové motory.

(5) Emisie z malých zážihových motorov (benzínové motory) rôznych typov strojných zariadení značne prispievajú k identifikovaným súčasným aj budúcim problémom kvality ovzdušia, najmä k tvorbe ozónu.

(6) Emisie z malých zážihových motorov podliehajú prísnym environmentálnym normám v USA, čo ukazuje, že je možné podstatne znížiť emisie.

(7) Absencia právnych predpisov spoločenstva znamená, že je možné na trh uviesť motory so zastaralou technológiou z hľadiska životného prostredia a tým ohroziť ciele kvality ovzdušia v spoločenstve, alebo vykonávať v tejto oblasti vnútroštátne právne predpisy s potenciálom vytvárania prekážok v obchode.

(8) Smernica 97/68/ES je zladená so zodpovedajúcimi právnymi predpismi USA a ďalšie zlaďovanie bude prospešné pre priemysel ako aj pre životné prostredie.

(9) Pre európsky priemysel a najmä pre tých výrobcov, ktorí ešte nepôsobia na svetovom trhu, je potrebná určitá lehota aby mohli byť tieto emisné normy splnené.

(10) V smernici 97/68/ES sa použil dvojetapový prístup pre vznetové motory a podobne v predpisoch USA pre zážihové motory. Hoci by bolo možno prijať jednoetapový prístup v právnych predpisoch spoločenstva, malo by to však za následok zaostávanie regulácie v tejto oblasti o ďalšie štyri alebo päť rokov.

(11) Na dosiahnutie potrebnej flexibility s cieľom celosvetového zladenia sa akceptovala možnosť derogácie vykonanej podľa postupu výboru.

(12) Opatrenia potrebné na vykonávanie tejto smernice by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES, ktorým sa ustanovuje postup na uplatňovanie vykonávacích právomocí delegovaných na Komisiu [5].

(13) Smernica 97/68/ES by sa mala príslušne zmeniť a doplniť,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Smernica 97/68/ES sa týmto mení a dopĺňa takto:

1. V článku 2:

a) ôsma zarážka s nahrádza takto:

"uvedenie na trh"; znamená proces prvého sprístupnenia motoru na trhu za platbu alebo bezplatne, s cieľom distribúcie a/alebo použitia v spoločenstve,";

b) dopĺňajú s tieto zarážky:

"náhradné motory" znamená novo vyrobený motor určený na výmenu motora v strojnom zariadení, ktorý bol dodaný len na tento účel;

"ručne prenosný motor" a) motor sa musí používať v zariadení, ktoré obsluhujúci nesie počas celého výkonu jeho určenej(určených) funkcie(funkcií);

b) motor sa musí používať v zariadení, ktoré je určené na výkon funkcie(funkcií) v rôznych polohách, napr. obrátený smerom hore, dolu, na stranu;

c) motor sa musí používať v zariadení, ktorého celková čistá hmotnosť motora a vybavenia je nižšia než 20 kg a vykazuje tieto znaky:

i) obsluhujúci musí zariadenie počas výkonu funkcie(funkcií) buď podopierať alebo niesť;

ii) obsluhujúci musí počas výkonu funkcie(funkcií) zariadenie podopierať alebo riadiť jeho polohu;

iii) motor sa musí používať v generátore alebo čerpadle;

"ručne neprenosný motor" znamená motor, ktorý nespadá pod definíciu ručného motora,

"ručne prenosný motor na odborné používanie v rôznych polohách" znamená ručne prenosný motor, ktorý spĺňa požiadavky bodu definície ručného motora uvedené pod písmenami a) aj b) a u ktoréhovýrobca schvaľovaciemu orgánu preukázal, že pre motor platí kategória 3 času emisnej trvanlivosti (podľa bodu 2.1 dodatku 4 k prílohe IV),

"čas emisnej trvanlivosti" znamená počet hodín uvedený v prílohe IV dodatku 4, ktorý sa používa na stanovenie faktorov zhoršenia,

"malá séria rodiny motorov" znamená rodinu zážihových motorov s celkovou ročnou výrobou menšou než 5000 jednotiek,

"výrobca malej série rodiny zážihových motorov" znamená výrobcu s celkovou ročnou výrobou menšou než 25000 jednotiek."

2. Článok 4 sa týmto mení a dopĺňa takto:

a) odsek 2 sa mení takto:

i) v prvej vete sa slová "v prílohe VI" nahrádzajú slovami "v prílohe VII";

ii) v druhej vete sa slová "v prílohe VII" nahrádzajú slovami "v prílohe VIII";

b) odsek 4 sa mení takto:

i) v písmene a) sa slová "v prílohe VIII" nahrádzajú slovami "v prílohe IX";

ii) v písmene b) sa slová "v prílohe IX" nahrádzajú slovami "v prílohe X";

c) v odseku 5 sa slová "v prílohe X" nahrádzajú slovami "v prílohe XI".

3. Článok 7ods. 2 sa nahrádza takto:

"2. Členské štáty uznajú typové schválenia a prípadne zodpovedajúce schvaľovacie značky uvedené v prílohe XII, pokiaľ sú zhodné s touto smernicou."

4. Článok 9 sa týmto mení a dopĺňa takto:

a) nadpis "Časový harmonogram" sa nahrádza nadpisom "Časový harmonogram – vznetové motory";

b) v odseku 1 sa slová "v prílohe VI" nahrádzajú slovami "v prílohe VII";

c) odsek 2 sa mení a dopĺňa takto:

i) slová "v prílohe VI" sa nahrádzajú slovami "v prílohe VII";

ii) slová "v bode 4.2.1 prílohy I" sa nahrádzajú slovami "v bode 4.1.2.1 prílohy I";

d) odsek 3 sa mení a dopĺňa takto:

i) slová "v prílohe VI" sa nahrádzajú slovami "v prílohe VII";

ii) slová "v bode 4.2.3 prílohy I" sa nahrádzajú slovami "v bode 4.1.2.3 prílohy I";

e) v prvom pododseku odseku 4 sa slová "uvedenie nových motorov na trh" nahrádzajú slovami "uvedenie motorov na trh".

5. Vkladá sa tento nový článok:

"Článok 9a

Časový harmonogram – zážihové motory

1. ROZDELENIE DO TRIED

Hlavná trieda S H : motory pre ručné strojné zariadenia

N : motory pre ručne neprenosné strojné zariadenia

Trieda/kategória | Zdvihový objem (kubické cm) |

Ručne prenosné motory Trieda SH:1 | < 20 |

Trieda SH:2 | ≥ 20 < 50 |

Trieda SH:3 | ≥ 50 |

Ručne neprenosné motory Trieda SN:1 | < 66 |

Trieda SN:2 | ≥ 66 < 100 |

Trieda SN:3 | ≥ 100 < 225 |

Trieda SN:4 | ≥ 225 |

2. UDELENIE TYPOVÝCH SCHVÁLENÍ

3. TYPOVÉ SCHVÁLENIA ETAPA I

4. TYPOVÉ SCHVÁLENIA ETAPA II

Členské štáty:

po 1. auguste 2004 pre motory triedy SN:1 a SN:2

po 1. auguste 2006 pre motory triedy SN:1 a SN:4

po 1. auguste 2007 pre motory triedy SH:1, SH:2 a SN:3

po 1. auguste 2008 pre motory triedy SH:3

odmietnu udeliť typové schválenie pre typ alebo rodinu motorov a vydať dokumenty popísané v prílohe VII a odmietnu udeliť každé iné typové schválenie pre mimocestné mobilné strojné zariadenia, v ktorých je namontovaný motor, ak motor nespĺňa požiadavky špecifikované v tejto smernici a keď emisie plynných škodlivín z motora nespĺňajú limitné hodnoty stanovené v tabuľke v bode 4.2.2.2 prílohy I.

5. UVEDENIE NA TRH: DÁTUMY VÝROBY MOTOROV

6. OZNAČENIE PREDBEŽNÉHO SPLNENIA POŽIADAVIEK ETAPY II

7. VÝNIMKY

ručná prenosná reťazová píla : ručné zariadenie určené na rezanie dreva s reťazovou pílou, držané dvoma rukami so zdvihovým objemom motora nad 45 cm3, podľa EN ISO 11681–1;

strojné zariadenia s horným úchytom (napr. ručné vŕtačky a reťazové píly na odvetvovanie stromov) : ručné zariadenie s rukoväťou na vrchu strojného zariadenia určeného na vŕtanie dier alebo na rezanie dreva s reťazovou pílou (podľa EN ISO 11681–2);

ručný prenosný krovinorez so spaľovacím motorom : ručné zariadenie s rotujúcou čepeľou vyrobenou z kovového alebo plastického materiálu, určené na sekanie buriny, krovia, malých stromov a podobnej vegetácie. Musí byť projektované podľa normy EN ISO 11806, aby mohlo byť používané v rôznych polohách ako napr. horizontálnej alebo obrátené smerom dolu, so zdvihovým objemom motora nad 40 cm3;

ručné prenosné nožnice na živý plot : ručné zariadenie určené na úpravu živých plotov a kríkov pomocou jednej alebo niekoľkých vratných sekacích čepelí, podľa normy EN 774;

ručná prenosná píla so spaľovacím motorom : ručné zariadenie určené na rezanie tvrdých materiálov ako je kameň, asfalt, betón alebo oceľ pomocou jedného alebo niekoľkých rotujúcich kovových brúsnych kotúčov so zdvihovým objemom motora nad 50 cm3podľa normy EN 1454; a

ručne neprenosný motor triedy SN : 3 s horizontálnym hriadeľom: len tie motory triedy SN:3 s výkonom rovným alebo menším než 2,5 kW, ktoré sa používajú hlavne na vybrané priemyselné účely, vrátane kultivátorov (pôdnych fréz), kotúčových rezačiek, prevzdušňovačov trávnikov a generátorov.

8. LEHOTA PRE NEPOVINNÉ PLNENIE

Členské štáty môžu predsa však pre každú kategóriu posunúť dátumy stanovené v odsekoch 3, 4 a 4 o dva roky, pokiaľ ide o motory so skorším dátumom výroby, než sú uvedené dátumy."

6. Článok 10 sa týmto mení a dopĺňa takto:

a) odsek 1 sa nahrádza takto:

"1. Požiadavky článku 8 ods. 1) a (2), článku 9 ods. 4) a článku 9a ods. 5) sa nevzťahujú na:

- motory používané ozbrojenými silami,

- motory vyňaté v súlade s odsekmi 1a a 2";

b) vkladá sa tento odsek:

"1a. Náhradný motor musí spĺňať limitné hodnoty, ktoré musel spĺňať vymieňaný motor, keď bol uvádzaný na trh. Na štítok motora sa musí pripevniť text "NÁHRADNÝ MOTOR"; alebo sa musí vložiť do príručky užívateľa.";

c) dopĺňajú sa tieto odseky:

"3. Splnenie požiadaviek článku 9a ods. 4 a (5) sa posunie o tri roky pre výrobcov malej série motorov.

4. Požiadavky článku 9a ods. 4 a (5) sa nahradia zodpovedajúcimi požiadavkami etapy I pre malé série rodiny motorov s maximálne 25000 jednotkami za predpokladu, že jednotlivé rodiny motorov majú rôzne zdvihové objemy valcov."

7. Články 14 a 15 sa nahrádzajú týmito článkami:

"Článok 14

Prispôsobenie sa technickému pokroku

Všetky zmeny a dodatky, ktoré sú potrebné na prispôsobenie príloh k tejto smernici, s výnimkou požiadaviek stanovených v bode 1, bodoch 2.1 až 2.8 a bode 4 prílohy I, s cieľom zohľadnenia technického pokroku, prijme Komisia v súlade s postupom stanoveným v článku 15ods. 2.

Článok 14a

Postup v prípade derogácie

Komisia preštuduje možné technické ťažkosti pri plnení požiadaviek etapy II v určitých oblastiach používania motorov, najmä u mobilných strojných zariadení, v ktorých sú namontované motory tried SH:2 a SH:3. Ak štúdie Komisie preukážu, že z technických dôvodov niektoré mobilné strojné zariadenia, najmä ručne prenosné motory na odborné používanie v rôznych polohách, nemôžu splniť tieto lehoty, Komisia podľa postupu stanoveného v článku 15 ods. 2 predloží do 31. decembra 2003 správu sprevádzanú príslušnými návrhmi na predĺženie obdobia uvedeného v článku 9a ods. 7 a/alebo na ďalšie derogácie, ktoré pre také strojné zariadenia nesmú presiahnuť päť rokov, pokiaľ nejde o výnimočné okolnosti.

Článok 15

Výbor

1. Komisii bude pomáhať Výbor pre prispôsobenie smerníc o odstránení technických prekážok obchodu v sektore motorových vozidiel technickému pokroku (ďalej ako "výbor").

2. Kde sa uvádza odkaz na tento odsek, budú sa uplatňovať články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES [6], so zreteľom na ustanovenia jeho článku 8.

Obdobie určené v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES je stanovené na tri mesiace.

3. Výbor prijme svoj rokovací poriadok."

8. Na začiatku príloh sa dopĺňa tento zoznam príloh:

ZOZNAM PRÍLOH

PRÍLOHA I | Rozsah platnosti, definície, symboly a skratky, označenie motorov, špecifikácie a testy, špecifikácie posudzovania zhody výroby, parametre definujúce rodinu motorov, výber základného motora |

PRÍLOHA II | Informačné dokumenty |

Dodatok 1 | Základné charakteristiky (základného) motora |

Dodatok 2 | Základné charakteristiky rodiny motorov |

Dodatok 3 | Základné charakteristiky typu motora v rámci rodiny |

PRÍLOHA III | Postup testu pre vznetové motory |

Dodatok 1 | Postup merania a odberu vzoriek |

Dodatok 2 | Ciachovanie analytických prístrojov |

Dodatok 3 | Vyhodnotenie údajov a výpočty |

PRÍLOHA IV | Postup testu – zážihové motory |

Dodatok 1 | Postup merania a odberu vzoriek |

Dodatok 2 | Ciachovanie analytických prístrojov |

Dodatok 3 | Vyhodnotenie údajov a výpočty |

Dodatok 4 | Faktory zhoršenia |

PRÍLOHA V | Technické charakteristiky referenčného paliva predpísaného pre schvaľovacie testy a na overenie zhody výroby Referenčné palivo pre vznetové motory mimocestných mobilných strojných zariadení |

PRÍLOHA VI | Analytický systém a systém odberu vzoriek |

PRÍLOHA VII | Osvedčenie o typovom schválení |

Dodatok 1 | Výsledky testu pre vznetové motory |

Dodatok 2 | Výsledky testu pre zážihové motory |

Dodatok 3 | Vybavenie a pomocné zariadenia inštalované pri teste stanovenia výkonu motora |

PRÍLOHA VIII | Systém číslovania schvaľovacích osvedčení |

PRÍLOHA IX | Zoznam vydaných typových schválení motora/motorovej rodiny |

PRÍLOHA X | Zoznam vyrobených motorov |

PRÍLOHA XI | Záznamový list typovo schválených motorov |

PRÍLOHA XII | Uznanie alternatívnych typových schválení. |

9. Prílohy sa menia a dopĺňajú v súlade s prílohou k tejto smernici.

Článok 2

1. Členské štáty do 11. augusta 2004 uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Bezodkladne o tom budú informovať Komisiu.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 3

Najneskôr do 11. augusta 2004 Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu a prípadne návrh týkajúci sa potenciálnych nákladov, prínosov a uskutočniteľnosti:

a) zníženia emisií častíc z malých zážihových motorov so zvláštnym zreteľom na dvojdobé motory. Správa zohľadní:

i) odhady prínosu takých motorov pre emisie častíc a spôsob, akým by mohli navrhované opatrenia na zníženie emisií prispieť k zlepšeniu kvality ovzdušia a k zníženiu vplyvu na zdravie;

ii) testy, postupy merania a vybavenie, ktoré by sa mohli použiť pri typovom schvaľovaní na posúdenie emisií častíc z malých zážihových motorov;

iii) prácu a závery v rámci programu merania častíc;

iv) vývoj testovacích postupov, technológie motora, čistenia výfukových plynov ako aj sprísnených noriem pre palivo a motorový olej; a

v) náklady na zníženie emisií častíc z malých zážihových motorov a nákladovú efektívnosť každého navrhovaného opatrenia;

b) zníženia emisií z tých rekreačných vozidiel, vrátane snežných skútrov a go–carts, ktoré nie sú v súčasnosti zahrnuté;

c) zníženia výfukových plynov a emisií častíc z malých vznetových motorov s výkonom pod 18 kW;

d) zníženia výfukových plynov a emisií častíc zo vznetových motorov lokomotív.

Článok 4

Táto smernica nadobúda účinnosť odo dňa jej uverejnenia v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev.

Článok 5

Táto smernica je adresovaná členským štátom.

V Bruseli 9. decembra 2002

Za Európsky parlament

predseda

P. Cox

Za Radu

predseda

H. C. Schmidt

[1] Ú. v. ES C 180 E, 26.6.2001, s. 31.

[2] Ú. v. ES C 260, 17.9.2001, s. 1.

[3] Stanovisko Európskeho parlamentu z 2. októbra 2001 (Ú. v. ES C 87 E, 11.4.2002, s. 18), spoločná pozícia Rady z 25. marca 2002 (Ú. v. ES C 145 E, 18.6.2002, s. 17) a rozhodnutie Európskeho parlamentu z 2. júla 2002 (ešte nebolo uverejnené v úradnom vestníku).

[4] Ú. v. ES L 59, 27.2.1998, s. 1. Smernica zmenená a doplnená smernicou Komisie 2001/63/ES (Ú. v. ES L 227, 23.8.2001, s. 41).

[5] Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.

[6] Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA

1. Príloha I sa mení a dopĺňa takto:

a) prvá veta bodu 1 "ROZSAH PLATNOSTI" sa nahrádza takto:

"Táto smernica sa vzťahuje na všetky motory montované do mimocestných mobilných strojných zariadení a na pomocné motory inštalované vo vozidlách určených na prepravu cestujúcich alebo tovaru po ceste."

;

b) odseky 1 (A), (B), (C), (D) a (E) sa menia a dopĺňajú takto:

"A. musia byť určené a vybavené tak, aby sa mohli pohybovať alebo aby mohlo byť s nimi pohybované na ceste alebo mimo nej a ktoré majú buď

i) vznetové motory s čistým výkonom podľa bodu 2.4, ktorý je vyšší než 18 kW ale maximálne 560 kW (4) a ktorý pracuje skôr pri rozdielnych otáčkach než pri jediných konštantných otáčkach.

Strojné zariadenia, motory …

(zostáva nezmenené až po

"– pojazdné žeriavy;");

alebo

ii) vznetové motory s čistým výkonom podľa bodu 2.4, ktorý je vyšší než 18 kW ale maximálne 560 kW a ktorý pracuje pri konštantných otáčkach. Limity platia až od 31. decembra 2006.

Strojné zariadenia, ktorých motory spadajú do tejto definície, zahŕňajú, no nie je to limitované:

- plynové kompresory,

- elektrické agregáty s premenlivým zaťažením vrátane chladiacich jednotiek a zváracích agregátov,

- vodné čerpadlá,

- zariadenia na úpravu trávnikov, na odstraňovanie snehu, zametače,

alebo

iii) benzínové zážihové motory s čistým výkonom podľa bodu 2.4 maximálne do 19 kW.

Strojné zariadenia, ktoré spadajú do tejto definície, zahŕňajú, no nie je to limitované:

- trávnikové kosačky,

- motorové reťazové píly,

- generátory,

- vodné čerpadlá,

- krovinorezy.

Smernica sa nevzťahuje na tieto oblasti použitia:

B. lode;

C. železničné lokomotívy;

D. lietadlá;

E. rekreačné vozidlá, napr.:

- snežné skútre,

- terénne motocykle,

- terénne vozidlá"

;

c) bod 2 sa mení a dopĺňa takto:

- k poznámke pod čiarou 2 v bode 2.4 sa doplní:"… to však neplatí pre chladiaci ventilátor vzduchom chladeného motora namontovaný priamo na kľukovom hriadeli (pozri dodatok 3 prílohy VII).",

- v bode 2.8 sa doplní táto zarážka:

- "— u motorov, testovaných podľa cyklu G1, stredné otáčky zodpovedajú 85 % maximálnych menovitých otáčok (pozri bod 3.5.1.2 prílohy IV)."

,

- doplnia sa tieto body:

"2.9 nastaviteľný parameter znamená akékoľvek nastaviteľné zariadenie, systém alebo konštrukčný prvok, ktorý môže ovplyvniť emisie alebo výkon motora počas emisných testov alebo normálnej prevádzky;

2.10 dodatočná úprava znamená prechod výfukových plynov cez zariadenie alebo systém, ktorého účelom je chemicky, fyzikálne zmeniť plyny pred vypustením do atmosféry;

2.11 zážihový motor znamená motor, ktorý pracuje na princípe zážihového zapaľovania;

2.12 pomocné emisné riadiace zariadenie znamená každé zariadenie, ktoré registruje prevádzkové parametre motora s cieľom riadenia činnosti každej časti emisného kontrolného systému;

2.13 emisný kontrolný systém znamená akékoľvek zariadenie, systém alebo konštrukčný prvok, ktorý kontroluje alebo znižuje emisie;

2.14 palivový systém znamená všetky komponenty zapojené do dávkovania a zmiešavania paliva;

2.15 pomocný motor znamená motor inštalovaný v motorovom vozidle alebo na ňom, ktorý neslúži na pohyb vozidla;

2.16 trvanie fázy znamená čas medzi ukončením otáčok a/alebo krútiaceho momentu predchádzajúcej fázy alebo fázy predkondicionovania a začiatkom ďalšej fázy. Zahŕňa čas, v priebehu ktorého sa menia otáčky a/alebo krútiaci moment a stabilizácia na začiatku každej fázy."

,

- bod 2.9 sa stáva bodom 2.17 a terajšie body 2.9.1 až 2.9.3 sa stávajú bodmi 2.17.1 až 2.17.3.

d) bod 3 sa mení a dopĺňa takto:

- bod 3.1 sa nahrádza takto:

"3.1 Vznetové motory schválené v súlade s touto smernicou musia mať:"

,

- bod 3.1.3 s mení a dopĺňa takto: slová "v prílohe VII" sa nahrádzajú slovami "v prílohe VIII",

- vkladajú sa tieto body:

"3.2 Zážihové motory schválené v súlade s touto smernicou musia mať:

3.2.1 obchodnú značku alebo obchodný názov výrobcu motora;

3.2.2 číslo ES typového schválenia podľa prílohy VIII;"

,

- body 3.2 až 3.6 sa stávajú bodmi 3.3 až 3.7,

- bod 3.7 sa mení takto: slová "prílohy VI" sa nahrádzajú slovami "prílohy VII";

e) bod 4 sa mení a dopĺňa takto:

- vkladá sa tento nadpis:

"4.1 Vznetové motory."

;

- pôvodný bod 4.1 sa stáva bodom 4.1.1 a odkaz na bod 4.2.1 a 4.2.3 sa nahrádzajú odkazom na bod 4.1.2.1 a 4.1.2.3,

- pôvodný bod 4.2 sa stáva bodom 4.1.2 a mení sa takto: slová "v prílohe V" sa nahrádzajú slovami "v prílohe VI",

- pôvodný bod 4.2.1 sa stáva bodom 4.1.2.1; pôvodný bod 4.2.2 sa stáva bodom 4.1.2.2 a odkaz na bod 4.2.1 sa nahrádza odkazom na bod 4.1.2.1; pôvodné body 4.2.3 a 4.2.4 sa stávajú bodmi 4.1.2.3 a 4.1.2.4;

f) dopĺňa sa tento bod:

"4.2 Zážihové motory

4.2.1 Všeobecne

Komponenty schopné ovplyvniť emisie plynných škodlivín musia byť projektované, konštruované a montované tak, aby umožnili motoru pri normálnom používaní a napriek vibráciám, ktorým môžu byť vystavené, spĺňať ustanovenia tejto smernice.

Technické opatrenia vykonané výrobcom musia byť také, aby zabezpečili, že vyššie uvedené emisie budú účinne limitované podľa tejto smernice počas normálnej životnosti motora a za normálnych podmienok používania, v súlade s dodatkom 4 prílohy IV.

4.2.2 Špecifikácie týkajúce sa emisií škodlivín

Emisie plynných škodlivín z motora predvedené na testovanie sa merajú metódami popísanými v prílohe VI (vrátane zariadenia na dodatočnú úpravu).

Môžu sa použiť aj iné systémy alebo analyzátory ak poskytujú ekvivalentné výsledky ako nasledovné referenčné systémy:

- pre plynné emisie merané v neriedených výfukových plynoch, systém znázornený na obrázku 2 prílohy VI,

- pre plynné emisie merané v zriedených výfukových plynoch systému riedenia plného prietoku, systém znázornený na obrázku 3 prílohy VI,

4.2.2.1 Emisie oxidu uhoľnatého, emisie uhľovodíkov, emisie oxidov dusíka a súčet emisií uhľovodíkov a oxidov dusíka získaný pre etapu I nesmú prekročiť hodnoty uvedené v tejto tabuľke:

Etapa I

Trieda | Oxid uhoľnatý (CO) (g/kWh) | Uhľovodíky (HC) (g/kWh) | Oxidy dusíka (NOx) (g/kWh) | Súčet uhľovodíkov a oxidov dusíka (g/kWh) |

HC + NOx |

SH:1 | 805 | 395 | 5,36 | |

SH:2 | 805 | 241 | 5,36 | |

SH:3 | 603 | 161 | 5,36 | |

SN:1 | 519 | | | 50 |

SN:2 | 519 | | | 40 |

SN:3 | 519 | | | 16,1 |

SN:4 | 519 | | | 13,4 |

4.2.2.2 Emisie oxidu uhoľnatého a súčet emisií uhľovodíkov a oxidov dusíka získané pre etapu II nesmú prekročiť hodnoty uvedené v tejto tabuľke:

Etapa II [1]

Trieda | Oxid uhoľnatý (CO) (g/kWh) | Súčet uhľovodíkov a oxidov dusíka (g/kWh) |

HC + NOx |

SH:1 | 805 | 50 |

SH:2 | 805 | 50 |

SH:3 | 603 | 72 |

SN:1 | 610 | 50,0 |

SN:2 | 610 | 40,0 |

SN:3 | 610 | 16,1 |

SN:4 | 610 | 12,1 |

Emisie NOx nesmú vo všetkých triedach motorov prekročiť 10 g/kWh.

4.2.2.3 Bez ohľadu na definíciu "ručného motora" v článku 2 tejto smernice, dvojdobé motory používané na pohon snehových fréz musia spĺňať len normy SH:1, SH:2 alebo SH:3."

;

g) body 6.3 až 6.9 sa nahrádzajú týmito bodmi:

"6.3 Zdvihový objem jednotlivých valcov, v rozmedzí od 85 % do 100 % najväčšieho zdvihového objemu v rámci rodiny motorov

6.4 Spôsob nasávania vzduchu:

6.5 Druh paliva

- nafta

- benzín.

6.6 Typ/konštrukcia spaľovacej komory

6.7 Ventily a kanáliky – usporiadanie, veľkosť a počet

6.8 Palivový systém

Pre naftu:

- vstrekovač čerpadlového potrubia

- radové vstrekovacie čerpadlo

- rozvádzacie čerpadlo

- jednoduché vstrekovanie

- vstrekovacia jednotka.

Pre benzín:

- karburátor

- nepriame vstrekovanie

- priame vstrekovanie.

6.9 Rôzne vlastnosti

- recirkulácia výfukových plynov

- vstrekovanie vody/emulzia vody

- vstrekovanie vzduchu

- plniaci chladiaci systém

- typ zapaľovania (vznetové, zážihové).

6.10 Dodatočná úprava výfukových plynov

- oxidačný katalyzátor

- redukčný katalyzátor

- trojcestný katalyzátor

- tepelný reaktor

- filter tuhých častíc"

.

2. Príloha II sa mení a dopĺňa takto:

a) v dodatku 2 sa text v tabuľke mení a dopĺňa takto:"Dodávka paliva na zdvih (mm3)" v riadkoch 3 a 6 sa nahrádza textom:"Dodávka paliva na zdvih (mm3) pre naftové motory, prietok paliva (g/h) pre benzínové motory";

b) dodatok 3 sa mení a dopĺňa takto:

- nadpis bodu 3 sa nahrádza takto:"DODÁVKA PALIVA PRE NAFTOVÉ MOTORY"

- vkladajú sa tieto body:

"4. DODÁVKA PALIVA PRE BENZÍNOVÉ MOTORY

4.1 Karburátor: …

4.1.1 Značka(y): …

4.1.2 Typ(y): …

4.2 Nepriame vstrekovanie: jednobodové/viacbodové: …

4.2.1 Značka(y): …

4.2.2 Typ(y): …

4.3 Priame vstrekovanie: jednobodové/viacbodové: …

4.3.1 Značka(y): …

4.3.2 Typ(y): …

4.4 Prietok paliva [g/h] a pomer vzduch/palivo pri menovitých otáčkach a naplno otvorenej škrtiacej klapke."

;

- pôvodný bod 4 sa stáva bodom 5 a doplnia sa tieto body:

"5.3 Systém meniteľného časovania ventilov (pokiaľ je použiteľný a na ktorom mieste: nasávanie a/alebo výfuk)

5.3.1 Typ: nepretržité alebo zapnuté/vypnuté

5.3.2 Uhol nastavenia vačky"

;

- dopĺňajú sa tieto body:

"6. USPORIADANIE KANÁLIKOV

6.1 Poloha, rozmery a počet

– DopĹŇajú sa tieto body:"

"7. SYSTÉM ZAPAĽOVANIA

7.1 Cievka zapaľovania

7.1.1 Značka(y): …

7.1.2 Typ(y): …

7.1.3 Počet: …

7.2 Zapaľovacia(e) sviečka(y): …

7.2.1 Značka(y): …

7.2.2 Typ(y): …

7.3 Magnetové zapaľovanie: …

7.3.1 Značka(y): …

7.3.2 Typ(y): …

7.4 Časovanie zapaľovania: …

7.4.1 Statické časovanie zapaľovania pred hornou úvraťou (stupne kľukového hriadeľa): …

7.4.2 Krivka predstihu vstreku, ak je k dispozícii: …"

3. Príloha III sa mení a dopĺňa takto:

a) nadpis sa mení a dopĺňa takto:"POSTUP TESTU PRE VZNETOVÉ MOTORY";

b) bod 2.7 sa mení a dopĺňa takto: slová "prílohy VI" sa nahrádzajú slovami "prílohy VII" a "v prílohe IV" slovami "v prílohe V";

c) bod 3.6 sa mení a dopĺňa takto:

- body 3.6.1 a 3.6.1.1 sa menia a dopĺňajú takto:

"3.6.1 Špecifikácie podľa bodu 1(A) prílohy I:

3.6.1.1 Špecifikácia A: pre motory podľa bodu 1(A)i) prílohy I, pri prevádzke dynamometra na testovacom motore sa musí dodržať nasledovný 8–fázový cyklus [2]: (tabuľka sa nemení)."

,

- dopĺňa sa tento bod:

"3.6.1.2 Špecifikácia B: pre motory podľa bodu 1 ods. A bod ii) prílohy I, pri prevádzke dynamometra na testovacom motore sa musí dodržať nasledovný 5–fázový cyklus [1] Totožné s cyklom D2 normy ISO 8178–4: 1996(E).:

Číslo fázy | Otáčky motora | Zaťaženie (%) | Váhový faktor |

1 | Menovité | 100 | 0,05 |

2 | Menovité | 75 | 0,25 |

3 | Menovité | 50 | 0,3 |

4 | Menovité | 25 | 0,3 |

5 | Menovité | 10 | 0,1 |

Hodnoty zaťaženia sú percentuálnymi hodnotami krútiaceho momentu zodpovedajúceho základnému menovitému výkonu definovanému ako disponibilný maximálny výkon počas postupu s meniacim sa výkonom, ktorý môže byť spustený na neobmedzený počet hodín za rok medzi stanovenými intervalmi údržby a v stanovených podmienkach okolia; údržba sa vykonáva podľa predpisu výrobcu. [2] Na lepšiu ilustráciu definície základného výkonu, pozri obrázok 2 normy ISO 8528–1: 1993(E)."

,

- bod 3.6.3 sa mení a dopĺňa takto:

"3.6.3 Postup testu

Musí sa zahájiť testovací postup. Test sa vykoná vo vzostupnom poradí testovacích fáz pre testovací cyklus.

Počas každej fázy daného testovacieho cyklu"

(zvyšok sa nemení);

d) bod 1 dodatku 1 sa mení a dopĺňa takto:Vbode 1 a 1.4.3 sa v celom texte "príloha V" mení na "prílohu VI".

4. Dopĺňa sa táto príloha:"

PRÍLOHA IV

TESTOVACIE POSTUPY PRE ZÁŽIHOVÉ MOTORY

1. ÚVOD

1.1 Táto príloha popisuje spôsob stanovenia emisií plynných škodlivín z testovaných motorov.

1.2 Test sa musí vykonať s motorom namontovaným na skúšobnej stolici a pripojeným k dynamometru.

2. PODMIENKY TESTU

2.1 Podmienky testu motora

Meria sa absolútna teplota (Ta) vzduchu nasávaného do motora, vyjadrená v kelvinoch, a suchý atmosférický tlak (ps), vyjadrený v kPa, a podľa nasledovných vzorcov sa určí parameter fa:

f

=

99

p

×

T

298

0,6

2.1.1 Platnosť testu

Aby sa test uznal za platný, parameter fa musí byť taký, aby:

0,93 ≤ f

≤ 1,07

2.1.2 Motory s chladením plniaceho vzduchu

Musí sa zaznamenať teplota chladiaceho média a teplota plniaceho vzduchu.

2.2 Sací systém motora

Testovaný motor musí byť vybavený systémom nasávania vzduchu, ktorého odpor pri nasávaní vzduchu je v rámci 10 % horného limitu stanoveného výrobcom pre čistý vzduchový filter v prevádzkových podmienkach motora špecifikovaných výrobcom, pri ktorých nastáva maximálny prietok vzduchu u príslušnej aplikácie motora.

Pre malé zážihové motory (zdvihový objem < 1000 cm3) sa môže použiť systém reprezentujúci inštalovaný motor.

2.3 Výfukový systém motora

Testovaný motor musí byť vybavený výfukovým systémom, ktorého protitlak výfukových plynov je v rámci 10 % horného limitu stanoveného výrobcom v prevádzkových podmienkach motora, pri ktorých sa dosiahne maximálny udávaný výkon u príslušnej aplikácie motora.

Pre malé zážihové motory (zdvihový objem < 1000 cm3) sa môže použiť systém reprezentujúci inštalovaný motor.

2.4 Chladiaci systém

Použije sa chladiaci systém motora s dostatočným objemom na udržiavanie motora v normálnych prevádzkových teplotách predpísaných výrobcom. Toto ustanovenie sa vzťahuje na jednotky, ktoré musia byť odpojené aby sa mohol merať výkon ako napr. dúchadlo, u ktorého musí byť chladiaci ventilátor odmontovaný, aby sa dosiahol prístup ku kľukovému hriadeľu.

2.5 Mazací olej

Použije sa mazací olej, ktorý spĺňa špecifikácie výrobcu motora pre určitý motor a predpokladané použitie. Výrobcovia musia používať mazadlá reprezentujúce komerčne dostupné motorové mazacie oleje.

Špecifikácie mazacieho oleja použitého na test sa musia zaznamenať v bode 1.2 dodatku 2 prílohy VII pre zážihové motory a predložiť s výsledkami testu.

2.6 Nastaviteľné karburátory

Motory s obmedzene nastaviteľnými karburátormi sa testujú v oboch extrémnych nastaveniach.

2.7 Testovacie palivo

Použije sa referenčné palivo špecifikované v prílohe V.

Oktánové číslo a hustota referenčného paliva použitého na test sa zaznamená v bode 1.1.1 dodatku 2 prílohy VII pre zážihové motory.

U dvojdobých motorov sa pomer zmesi paliva a oleja musí rovnať pomeru odporučenému výrobcom. Podiel oleja v zmesi palivo/olej dodávanej do dvojdobých motorov a z toho vyplývajúca hustota paliva sa zaznamenajú v bode 1.1.4 dodatku 2 prílohy VII pre zážihové motory.

2.8 Stanovenie nastavení dynamometra

Meranie emisií je založené na nekorigovanom brzdnom účinku. Pomocné zariadenia potrebné len na prevádzku strojného zariadenia, ktoré môžu byť namontované na motore, sa pri teste odstránia. Ak sa pomocné zariadenia neodstránili, určí sa výkon, ktorý absorbovali, aby sa vypočítali nastavenia dynamometra s výnimkou motorov, u ktorých také zariadenia tvoria integrálnu časť motora (napr. chladiace ventilátory u vzduchovo chladených motorov).

Nastavenia odporu pri prívode vzduchu a protitlaku výfukového potrubia sa u motorov, u ktorých je to možné, nastavia tak, aby zodpovedali horným limitom výrobcu v súlade s bodmi 2.2 a 2.3. Hodnoty maximálneho krútiaceho momentu pri stanovených testovacích otáčkach sa musia určiť experimentálne, aby sa mohli vypočítať hodnoty krútiaceho momentu pre špecifikované testovacie fázy. U motorov, ktoré nie sú určené na prevádzku nad určitý rozsah otáčok na krivke krútiaceho momentu pri plnom zaťažení, musí maximálny krútiaci moment pri skúšobných otáčkach udať výrobca. Nastavenie motora pre každú testovaciu fázu sa vypočíta pomocou nasledovného vzorca:

S =

P

+ P

L

100

–P

AE

kde:

S je nastavenie dynamometra [kW],

PM je maximálny pozorovaný alebo udávaný výkon pri testovacích otáčkach v testovacích podmienkach (pozri dodatok 2 prílohy VII) [kW],

PAE je udávaný celkový výkon akéhokoľvek pomocného zariadenia inštalovaného s cieľom testu [kW], ktoré sa nevyžaduje podľa dodatku 3 prílohy VII,

L je podiel krútiaceho momentu špecifikovaného pre testovaciu fázu.

Ak je pomer

≥ 0,03

hodnotu PAE môže overiť technický orgán udeľujúci typové schválenie.

3. PRIEBEH TESTU

3.1 Inštalovanie meracieho vybavenia

Prístroje a vzorkovacie sondy sa inštalujú podľa požiadaviek. Pri použití plnoprietokového riediaceho systému na riedenie výfukových plynov sa musí k systému pripojiť výfuková trubica.

3.2 Spustenie systému riedenia a motora

Riediaci systém a motor sa spúšťajú a zahrievajú dovtedy, kým sa všetky teploty a tlaky nestabilizujú pri plnom zaťažení a menovitých otáčkach (bod 3.5.2).

3.3 Nastavenie riediaceho pomeru

Celkový riediaci pomer nesmie byť menší než štyri.

U systémov s regulovanou koncentráciou CO2 alebo NOx sa musí obsah riediaceho vzduchu merať na začiatku a konci každého testu. Namerané hodnoty východzích koncentrácií CO2 alebo NOx riediaceho vzduchu sa môžu pred a po teste líšiť maximálne o 100 ppm resp. 5 ppm.

Pri použití systému analýzy riedených výfukových plynov sa príslušné východzie koncentrácie stanovia odberom vzoriek riediaceho vzduchu do odberového vaku v celom rozsahu priebehu testu.

Priebežná (bez vaku) východzia koncentrácia sa môže odobrať v minimálne troch bodoch, na začiatku, na konci a v bode blízko stredu cyklu a spriemerovať. Na žiadosť výrobcu sa merania východzích hodnôt môžu vynechať.

3.4 Kontrola analyzátorov

Emisné analyzátory musia byť nastavené na nulu a musí sa ciachovať merací rozsah.

3.5 Testovací cyklus

3.5.1 Špecifikácia c) pre strojné zariadenia podľa bodu 1Aiii) prílohy I.

Pri prevádzke dynamometra na testovanom motore sa musí dodržať nasledovný testovací cyklus pre daný typ strojného zariadenia:

cyklus D [1] : motory s konštantnými otáčkami a premenlivým zaťažením ako sú elektrické agregáty;

cyklus G1 : ručne neprenosné motory pre aplikácie so strednými otáčkami;

cyklus G2 : ručne neprenosné motory pre aplikácie s menovitými otáčkami;

cyklus G3 : ručne prenosné motory.

3.5.1.1 Testovacie fázy a váhové faktory

Cyklus D |

Číslo testovacej fázy | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | | | | | | |

Otáčky motora | Menovité otáčky | Menovité otáčky | Menovité otáčky | Menovité otáčky | Menovité otáčky | Stredné otáčky | Stredné otáčky | Stredné otáčky | Stredné otáčky | Stredné otáčky | Nízke voľnobežné otáčky |

Zaťaženie [2]% | 100 | 75 | 50 | 25 | 10 | | | | | | |

Váhový faktor | 0,05 | 0,25 | 0,3 | 0,3 | 0,1 | | | | | | | | | | | | |

Cyklus G1 |

Číslo testovacej fázy | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | | | | | |

Otáčky motora | Menovité otáčky | Menovité otáčky | Menovité otáčky | Menovité otáčky | Menovité otáčky | Stredné otáčky | Stredné otáčky | Stredné otáčky | Stredné otáčky | Stredné otáčky | Nízke voľnobežné otáčky |

Zaťaženie [2] % | | | | | | 100 | 75 | 50 | 25 | 10 | 0 |

Váhový faktor | | | | | | 0,09 | 0,2 | 0,29 | 0,3 | 0,07 | 0,05 | | | | | |

Cyklus G2 |

Číslo testovacej fázy | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | | | | | |

Otáčky motora | Menovité otáčky | Menovité otáčky | Menovité otáčky | Menovité otáčky | Menovité otáčky | Stredné otáčky | Stredné otáčky | Stredné otáčky | Stredné otáčky | Stredné otáčky | Nízke voľnobežné otáčky |

Zaťaženie [2] % | 100 | 75 | 50 | 25 | 10 | | | | | | 0 |

Váhový faktor | 0,09 | 0,2 | 0,29 | 0,3 | 0,07 | | | | | | 0,05 | | | | | |

Cyklus G3 |

Číslo testovacej fázy | 1 | 2 | | | | | | | | | |

Otáčky motora | Menovité otáčky | Menovité otáčky | Menovité otáčky | Menovité otáčky | Menovité otáčky | Stredné otáčky | Stredné otáčky | Stredné otáčky | Stredné otáčky | Stredné otáčky | Nízke voľnobežné otáčky |

Zaťaženie [2] % | 100 | | | | | | | | | | 0 |

Váhový faktor | 0,85 [3] | | | | | | | | | | 0,15 [3] | | | | | | | | | |

3.5.1.2 Voľba vhodného testovacieho cyklu

Ak je hlavný účel používania modelu motora známy, potom sa testovací cyklus môže zvoliť na základe príkladov uvedených v bode 3.5.1.3. Ak je hlavný účel používania modelu motora neistý, potom by sa mal vhodný testovací cyklus zvoliť na základe špecifikácie motora.

3.5.1.3 Príklady (zoznam nie je vyčerpávajúci)

Typické príklady:

cyklus D:

elektrické agregáty s premenlivým zaťažením vrátane elektrických agregátov na lodiach a vo vlakoch (nie na pohon), chladiace jednotky, zváracie agregáty;

plynové kompresory;

cyklus G1:

trávnikové kosačky s motorom vpredu alebo vzadu;

golfové vozíky,

zametače trávnikov;

ručne vedené rotačné alebo valcové trávnikové kosačky;

zariadenia na odpratávanie snehu;

drviče odpadkov;

cyklus G2:

prenosné generátory, čerpadlá, zváracie prístroje a vzduchové kompresory;

môžu sem patriť zariadenia na úpravu trávnikov a záhradné zariadenia, ktoré pracujú pri menovitých otáčkach motora;

cyklus G3:

dúchadlá;

reťazové píly;

nožnice na živé ploty;

prenosné píly

motorové kultivátory;

prístroje na striekanie;

upravovače trávnikov;

sacie zariadenia.

3.5.2 Kondicionovanie motora

Zahrievanie motora a systému musí byť pri maximálnych otáčkach a krútiacom momente, aby sa stabilizovali parametre motora podľa odporúčaní výrobcu.

Poznámka:

Čas kondicionovania by tiež mal zabrániť pôsobeniu usadením vo výfukovom systéme z predchádzajúceho testu. Medzi fázami testu sa vyžaduje aj čas stabilizácie, ktorý bol začlenený v záujme minimalizácie vzájomného ovplyvňovania jednotlivých fáz.

3.5.3 Postup testu

Testovacie cykly G1, G2 alebo G3 sa vykonajú vo vzostupnom poradí vyššie uvedených čísiel fáz príslušného cyklu. Čas odberu vzoriek v každej fáze musí byť aspoň 180 s. Hodnoty koncentrácie výfukových emisií sa musia merať a zaznamenávať za posledných 120 s príslušného času odberu vzoriek. Pre každý merací bod musí byť trvanie fázy dostatočné na dosiahnutie tepelnej stálosti motora pred začiatkom odberu vzoriek. Trvanie fázy sa zaznamená a oznámi.

a) U motorov pri testovacej konfigurácii s reguláciou otáčok dynamometra: počas každej fázy testovacieho cyklu po počiatočnej prechodnej dobe sa stanovené otáčky musia udržiavať v rozsahu ± 1 % menovitých otáčok alebo ± 3 min.-1 podľa toho, ktoré z nich sú vyššie, okrem nízkych voľnobežných otáčok, ktoré musia byť v toleranciách udávaných výrobcom. Špecifikovaný krútiaci moment sa musí udržiavať tak, aby priemer v celom priebehu merania bol v rozmedzí ± 2 % maximálneho krútiaceho momentu pri testovacích otáčkach.

b) U motorov pri testovacej konfigurácii s reguláciou zaťaženia dynamometra: počas každej fázy testovacieho cyklu po počiatočnej prechodnej dobe sa stanovené otáčky musia udržiavať v rozsahu ± 2 % menovitých otáčok alebo ± 3 min.-1 podľa toho, ktoré z nich sú vyššie, ale v každom prípade sa musia udržiavať v rozmedzí ± 5 %, okrem nízkych voľnobežných otáčok, ktoré musia byť v toleranciách udávaných výrobcom.

Počas každej fázy testovacieho cyklu, keď je predpísaný krútiaci moment 50 % alebo väčší než maximálny krútiaci moment pri testovacích otáčkach, musí sa priemer špecifikovaného krútiaceho momentu počas trvania zberu údajov udržiavať v rozmedzí ± 5 % predpísaného krútiaceho momentu. Počas fáz testovacieho cyklu, keď je predpísaný krútiaci moment menší než 50 % maximálneho krútiaceho momentu pri testovacích otáčkach, musí sa priemer špecifikovaného krútiaceho momentu počas trvania zberu údajov udržiavať v rozmedzí ± 10 % predpísaného krútiaceho momentu alebo ± 0,5 Nm podľa toho, ktorá hodnota je väčšia.

3.5.4 Odozva analyzátora

Výstup analyzátorov sa zaznamenáva na páskový zapisovač alebo sa meria ekvivalentným systémom zberu údajov, pričom výfukový plyn preteká cez analyzátory aspoň počas posledných 180 s každej fázy. Ak sa u merania riedeného CO a CO2 použije odber vzoriek do vaku (pozri dodatok 1, bod 1.4.4), vzorka sa musí umiestniť do vaku počas posledných 180 s každej fázy a vo vaku umiestnená vzorka sa musí analyzovať a zaznamenať.

3.5.5 Podmienky motora

U každej fázy sa po stabilizovaní motora musia merať otáčky a zaťaženie motora, teplota nasávaného vzduchu a prietok paliva. Musia sa zaznamenať akékoľvek doplňujúce údaje potrebné pre výpočet (pozri body 1.1 a 1.2 dodatku 3).

3.6 Opätovná kontrola analyzátorov

Po emisnom teste sa na opätovnú kontrolu použije nulovací plyn a rovnaký ciachovací plyn. Test sa bude považovať za platný, ak je rozdiel výsledkov dvoch meraní menší než 2 %.

Dodatok 1

1. POSTUP MERANIA A ODBERU VZORIEK

Plynné komponenty emitované motorom predloženým na testovanie sa merajú metódami popísanými v prílohe VI. Metódy uvedené v prílohe VI popisujú odporúčané analytické systémy pre plynné emisie (bod 1.1).

1.1 Špecifikácia dynamometra

Na vykonanie testovacích cyklov popísaných v bode 3.5.1 prílohy IV sa musí použiť motorový dynamometer s primeranými charakteristikami. Prístrojové vybavenie na meranie krútiaceho momentu a otáčok musí umožniť meranie výkonu hriadeľa v rámci daných limitov. Môžu byť potrebné ďalšie výpočty.

Presnosť meracieho zariadenia musí byť taká, aby sa neprekročili maximálne tolerancie hodnôt uvedených v bode 1.3.

1.2 Prietok paliva a celkový prietok zriedených plynov

Na meranie prietoku paliva, z ktorého sa vychádza pri výpočte emisií (dodatok 3) sa používajú prístroje s presnosťou stanovenou v bode 1.3. Ak sa použije plnoprietokový riediaci systém, celkový prietok riedených výfukových plynov (GTOTW) sa meria s PDP alebo CFV – príloha VI bod 1.2.1.2. Presnosť musí zodpovedať ustanoveniam bodu 2.2 dodatku 2 prílohy III.

1.3 Presnosť

Ciachovanie všetkých meracích prístrojov musí vychádzať z národných (medzinárodných) noriem a musí spĺňať požiadavky uvedené v tabuľkách 2 a 3.

Tabuľka 2 – Povolené odchýlky meracích prístrojov pre parametre vzťahujúce sa

k motoru

Číslo | Položka | Povolená odchýlka |

1 | Otáčky motora | ± 2 % odčítanej hodnoty alebo ± 1 % maximálnej hodnoty motora podľa toho, ktorá hodnota je väčšia |

2 | Krútiaci moment | ± 2 % odčítanej hodnoty alebo ± 1 % maximálnej hodnoty motora podľa toho, ktorá hodnota je väčšia |

3 | Spotreba paliva [1] | ± 2 % maximálnej hodnoty motora |

4 | Spotreba vzduchu [1] | ± 2 % odčítanej hodnoty alebo ± 1 % maximálnej hodnoty motora podľa toho, ktorá hodnota je väčšia |

Tabuľka 3 – Povolené odchýlky meracích prístrojov pre iné dôležité parametre

Číslo | Položka | Povolená odchýlka |

1 | Teplota ≤ 600 K | ± 2 % K absolútna |

2 | Teplota ≥ 600 K | ± 2 % odčítanej hodnoty |

3 | Tlak výfukových plynov | ± 0,2 kPa absolútny |

4 | Podtlaky v sacom potrubí | ± 0,05 kPa absolútne |

5 | Atmosférický tlak | ± 0,1 kPa absolútny |

6 | Iné tlaky | ± 0,1 kPa absolútny |

7 | Relatívna vlhkosť | ± 3 absolútna |

8 | Absolútna vlhkosť | ± 5 % odčítanej hodnoty |

9 | Prietok riediaceho vzduchu | ± 2 % odčítanej hodnoty |

10 | Prietok zriedených výfukových plynov | ± 2 % odčítanej hodnoty |

1.4 Stanovenie plynných komponentov

1.4.1 Všeobecné špecifikácie analyzátora

Analyzátory musia mať merací rozsah vhodný pre presnosť požadovanú na meranie koncentrácií komponentov výfukových plynov (bod 1.4.1.1). Odporúča sa, aby boli analyzátory používané tak, aby nameraná koncentrácia bola v rozsahu 15 % až 100 % plného rozsahu stupnice.

Ak je hodnota plného rozsahu stupnice 155 ppm (alebo ppm C) alebo menej, alebo ak sú použité odčítacie systémy (počítače, zariadenia na zber dát) s dostatočnou presnosťou a rozlíšením menším než 15 % plného rozsahu, sú akceptovateľné aj koncentrácie menšie než 15 % plného rozsahu stupnice. V tomto prípade sa musí urobiť dodatočné ciachovanie s cieľom zaistiť presnosť ciachovacích kriviek – bod 1.5.5.2 dodatku 2 tejto prílohy.

Elektromagnetická kompatibilita (EMC) zariadenia musí byť na takej úrovni, aby sa minimalizovali dodatočné chyby.

1.4.1.1 Presnosť

Analyzátor sa nesmie odchyľovať od menovitého ciachovacieho bodu o viac než ± 2 % odčítanej hodnoty v celom meracom rozsahu okrem nuly a ± 0,3 % plného rozsahu stupnice pri nule. Presnosť sa stanoví podľa ciachovacích požiadaviek uvedených v bode 1.3.

1.4.1.2 Opakovateľnosť

Opakovateľnosť definovaná ako 2,5–násobok štandardnej odchýlky 10 opakovaných odoziev na daný ciachovací alebo plyn na nastavenie meracieho rozsahu, nesmie byť väčšia než ± 1 % z koncentrácie plného rozsahu stupnice pre každý interval použitý nad 100 ppm (alebo ppm C) alebo ± 2 % každého intervalu použitého pod 100 ppm (alebo ppm C).

1.4.1.3 Hluk

Medzišpičková odozva analyzátora na nulovacie a ciachovacie plyny alebo plyny na nastavenie meracieho rozsahu, počas ktoréhokoľvek 10–sekundového časového intervalu, nesmie prekročiť 2 % plného rozsahu stupnice vo všetkých použitých intervaloch.

1.4.1.4 Kolísanie nuly

Nulová odozva je definovaná ako stredná odozva, vrátane šumu, na nulovací plyn počas 30–sekundového časového intervalu. Kolísanie nuly počas jednej hodiny musí byť menšie než 2 % plného rozsahu stupnice v najnižšom použitom intervale.

1.4.1.5 Kolísanie meracieho rozsahu

Meracia ciachovacia odozva je definovaná ako stredná odozva, vrátane šumu, na ciachovací plyn počas 30–sekundového časového intervalu. Kolísanie meracieho rozsahu počas jednej hodiny musí byť menšie než 2 % plného rozsahu v najnižšom použitom intervale.

1.4.2 Sušenie plynu

Výfukové plyny sa môžu merať vlhké alebo suché. Akékoľvek zariadenie na sušenie plynu musí mať minimálny vplyv na koncentráciu meraných plynov. Chemické sušičky nie sú prijateľnou metódou na odstraňovanie vody zo vzorky.

1.4.3 Analyzátory

Body 1.4.3.1 až 1.4.3.5 popisujú zásady merania, ktoré sa majú použiť. Podrobný popis systémov merania je uvedený v prílohe VI.

Merané plyny sa musia analyzovať nasledovnými prístrojmi. U nelineárnych analyzátorov je povolené použitie linearizačných obvodov.

1.4.3.1 Analýza oxidu uhoľnatého (CO)

Typ analyzátora oxidu uhoľnatého musí byť nedisperzný infračervený a absorpčný (NDIR).

1.4.3.2 Analýza oxidu uhličitého (CO2)

Typ analyzátora oxidu uhličitého musí byť nedisperzný infračervený a absorpčný (NDIR).

1.4.3.3 Analýza kyslíku (O2)

Analyzátorom kyslíku musí byť paramagnetický detektor (PMD), snímač oxidu zirkoničitého (ZRDO) alebo elektrochemický snímač (ECS).

Poznámka:

Snímače oxidu zirkoničitého sa neodporúčajú keď koncentrácie HC a CO sú vysoké ako aj u zážihových motorov s chudobnou zmesou. U elektrochemických snímačov sa musí kompenzovať krížová citlivosť na CO2 a NOx.

1.4.3.4 Analýza uhľovodíkov (HC)

Analyzátorom uhľovodíkov u odberu vzoriek neriedeného plynu musí byť ohrievaný detektor s ionizáciou plameňom (HFID) s detektorom, ventilmi, potrubím, atď., vyhrievaným tak, aby sa udržiavala teplota plynu 463 K ± 10 K (190 °C ± 10 °C).

Analyzátorom uhľovodíkov u odberu vzoriek riedeného plynu musí byť buď ohrievaný detektor s ionizáciou plameňom (HFID) alebo detektor s ionizáciou plameňom (FID).

1.4.3.5 Analýza oxidov dusíka (NOx)

Analyzátorom oxidov dusíka musí byť chemiluminiscenčný detektor (CLD) alebo ohrievaný chemiluminiscenčný detektor (HCLD) s konvertorom NO2/NO, ak sa meria na suchej báze. Ak sa meria na mokrej báze, musí sa použiť HCLD s konvertorom udržiavaným nad 333 K (55 °C) za predpokladu, že je splnená kontrola krížovej citlivosti vodnej pary (príloha III, dodatok 2, bod 1.9.2.2). U oboch CLD a HCLD sa odber vzoriek musí udržiavať pri teplote steny 328 K až 473 K (55 °C až 200 °C) po konvertor pri meraní na suchej báze a po analyzátor pri meraní na mokrej báze.

1.4.4 Odber vzoriek plynných emisií

Ak je zloženie výfukových plynov ovplyvnené akýmkoľvek systémom na dodatočnú úpravu výfukových plynov, vzorka výfukových plynov sa musí odobrať za týmto zariadením.

Sonda na odber vzoriek plynných emisií by sa mala nachádzať na vysokotlakovej strane výfukového tlmiča a tak ďaleko od výstupu systému výfukových plynov ako je to možné. Na zabezpečenie úplného zmiešania výfukových plynov motora pred sondou sa môže nepovinne vložiť zmiešavacia komora medzi výstup tlmiča a odberovú sondu. Vnútorný objem zmiešavacej komory nesmie byť menší než 10 násobok zdvihového objemu valcov testovaného motora, mal by mať približne rovnaké rozmery pokiaľ ide o výšku, šírku a hĺbku a podobať sa kocke. Veľkosť zmiešavacej komory by mala byť čo možno najmenšia a komora by mala byť umiestnená čo najbližšie k motoru. Výfukové potrubie vychádzajúce zo zmiešavacej komory tlmiča by malo byť aspoň 610 mm dlhé od umiestnenia sondy a malo by mať dostatočnú veľkosť, aby sa minimalizoval protitlak. Teplota vnútorného povrchu zmiešavacej komory sa musí udržiavať nad rosným bodom výfukových plynov a odporúča sa minimálna teplota 338 K (65 °C).

Všetky komponenty sa môžu voliteľne merať priamo v riediacom tuneli, alebo pomocou odberu vzorky do vaku a následného merania koncentrácie v odberovom vaku.

Dodatok 2

1. CIACHOVANIE ANALYTICKÝCH PRÍSTROJOV

1.1 Úvod

Každý analyzátor sa ciachuje tak často, ako je to potrebné na splnenie požiadaviek tejto normy na presnosť. Ciachovacia metóda, ktorá sa musí použiť, je popísaná v tomto odseku pre analyzátory uvedené v bode 1.4.3 dodatku 1.

1.2 Ciachovacie plyny

Musí sa rešpektovať trvanlivosť všetkých ciachovacích plynov.

Musí sa zaznamenať dátum použiteľnosti ciachovacích plynov stanovený výrobcom.

1.2.1 Čisté plyny

Požadovaná čistota ciachovacích plynov je definovaná kontaminačnými limitmi uvedenými nižšie. Pre prevádzku musia byť k dispozícii nasledovné plyny:

- čistený dusík (kontaminácia ≤ 1 ppm C, ≤ 1 ppm CO, ≤ 400 ppm CO2, ≤ 0,1 ppm NO),

- čistený kyslík (čistota >99,5 objemového % O2),

- zmes vodík–hélium (40 ± 2 % vodík, zvyškové hélium); (kontaminácia ≤ 1 ppm C, ≤ 400 ppm CO2),

- čistený syntetický vzduch (kontaminácia ≤ 1 ppm C, ≤ 1 ppm CO, ≤ 400 ppm CO2, ≤ 0,1 ppm NO) (obsah kyslíka 18–21 objemového %).

1.2.2 Ciachovacie plyny a plyny na nastavenie meracieho rozsahu

K dispozícii musí byť zmes plynov, ktoré majú nasledovné chemické zloženie:

- C3H8 a čistený syntetický vzduch (pozri bod 1.2.1),

- CO a čistený dusík,

- a čistený dusík (množstvo NO2 obsiahnuté v tomto ciachovacom plyne nesmie presiahnuť 5 % obsahu NO),

- CO2 a čistený dusík,

- CH4 a čistený syntetický vzduch,

- C2H6 a čistený syntetický vzduch.

Poznámka:

iné kombinácie plynov sú povolené za predpokladu, že tieto plyny vzájomne nereagujú.

Skutočná koncentrácia ciachovacieho a plynu na nastavenie meracieho rozsahu musí byť v rámci ± 2 % menovitej hodnoty. Všetky koncentrácie ciachovacieho plynu musia byť dané na objemovej báze (objemové percento alebo objemové ppm).

Plyny použité na ciachovanie a stanovenie meracieho rozsahu sa môžu získať aj pomocou presného zmiešavacieho zariadenia (rozdeľovača plynov), riedením pomocou čisteného N2 alebo čisteného syntetického vzduchu. Presnosť zmiešavacieho zariadenia musí byť taká, aby sa mohla koncentrácia zriedených ciachovacích plynov stanoviť s toleranciou ± 1,5 %. Táto presnosť znamená, že základné plyny použité na zmiešanie musia byť známe s presnosťou aspoň ± 1 % a vychádzať z národných alebo medzinárodných noriem pre plyny. Overenie sa vykoná pri 15 % až 50 % plného rozsahu stupnice pre každé ciachovanie s pomocou zmiešavacieho zariadenia.

Voliteľne sa môže zmiešavacie zariadenie kontrolovať prístrojom, ktorý je svojou podstatou lineárny, napr. s použitím plynu NO s CLD. Ciachovacia hodnota prístroja sa nastaví s plynom na stanovenie meracieho rozsahu priamo pripojeným k prístroju. Zmiešavacie zariadenie sa kontroluje pri používaných nastaveniach a menovitá hodnota sa porovná s nameranými koncentráciami prístroja. Tento rozdiel musí byť v každom bode v rámci ± 0,5 % menovitej hodnoty.

1.2.3 Overenie krížovej citlivosti kyslíka

Skúšobné plyny na kontrolu citlivosti kyslíka musia obsahovať propán s 350 ppm ± 75 ppm C uhľovodíka. Hodnota koncentrácie sa určí so zohľadnením tolerancií ciachovacieho plynu pomocou chromatografickej analýzy celkových uhľovodíkov spolu s nečistotami alebo pomocou dynamického zmiešavania. Dusík je dominantným rozpúšťadlom zvyšku kyslíka. Zmes potrebná na testovanie benzínových motorov je nasledovná:

O2 koncentrácia krížovej citlivosti | zvyšok |

10 (9 až 11) | dusík |

5 (4 až 6) | dusík |

0 (0 až 1) | dusík |

1.3 Prevádzkový postup u analyzátorov a systému na odber vzoriek

Prevádzkový postup u analyzátorov sa musí riadiť spúšťacími a prevádzkovými pokynmi výrobcu prístroja. V nich musia byť začlenené minimálne požiadavky uvedené v bodoch 1.4 až 1.9. Pre laboratórne prístroje ako je GC prístroj a vysokovýkonné kvapalné chromatografy (HPLC) platí len bod 1.5.4.

1.4 Test netesnosti

Musí sa vykonať test netesnosti systému. Sonda musí byť odpojená od výfukového systému a koniec sa musí uzavrieť. Musí sa zapnúť čerpadlo analyzátora. Po počiatočnej stabilizačnej perióde by mali všetky prietokomery ukazovať nulu. Ak tomu tak nie je, musí sa skontrolovať potrubie na odber vzoriek a korigovať chyba.

Maximálna povolená netesnosť na podtlakovej strane je 0,5 % skutočného prietoku pre kontrolovanú časť systému. Na odhad skutočných prietokov sa môžu použiť prietoky analyzátora a obtoku.

Alternatívne sa môže systém odsať na tlak, minimálne podtlak, 20 kPa (80 kPa absolútny). Po počiatočnom stabilizačnom časovom intervale nesmie zvýšenie tlaku δp (kPa/min) prekročiť:

δp = p/V

× 0,005 × fr

kde:

Vsyst = objem systému [1]

fr = prietok systému [1/min]

Ďalšou metódou je zavedenie krokovej zmeny koncentrácie na začiatku potrubia na odber vzoriek prepnutím z nulovacieho na ciachovací plyn. Ak po primeranom čase odčítaný údaj ukazuje nižšiu koncentráciu v porovnaní so zavedenou koncentráciou, poukazuje to na problémy ciachovania alebo netesnosti.

1.5 Ciachovací postup

1.5.1 Prístrojová zostava

Prístrojová zostava sa musí ciachovať a ciachovacie krivky overiť pomocou ciachovacích plynov. Môžu sa použiť rovnaké prietoky plynov ako pri odbere vzoriek výfukových plynov.

1.5.2 Čas ohrievania

Čas ohrievania by mal byť v súlade s odporúčaniami výrobcu. Ak nie je špecifikovaný, na ohrievanie analyzátorov sa odporúčajú minimálne dve hodiny.

1.5.3 Analyzátor NDIR a HFID

Podľa potreby sa musí analyzátor NDIR vyladiť a musí sa optimalizovať plameň spaľovania analyzátora HFID (bod 1.9.1).

1.5.4 GC a HPCL

Oba prístroje sa musia ciachovať podľa správnej laboratórnej praxe a odporúčania výrobcu.

1.5.5 Zostrojenie ciachovacej krivky

1.5.5.1 Všeobecné pokyny

a) Každý normálne používaný prevádzkový rozsah sa musí ciachovať.

b) Použitím čisteného syntetického vzduchu (alebo dusíka) sa musia analyzátory CO, CO2, NOx a HC nastaviť na nulu.

c) Príslušné ciachovacie plyny sa zavedú do analyzátorov, zaznamenajú sa hodnoty a zostroja sa ciachovacie krivky.

d) Pre všetky rozsahy prístrojov, s výnimkou najnižšieho rozsahu, sa ciachovacie krivky zostroja z aspoň 10 ciachovacích, rovnomerne rozmiestnených bodov (okrem nuly). Pre najnižší rozsah prístroja sa ciachovacia krivka zostrojí pomocou aspoň 10 ciachovacích bodov (okrem nuly) rozmiestnených tak, aby polovica ciachovacích bodov ležala pod 15 % plného rozsahu stupnice analyzátora a zvyšok nad 15 % plného rozsahu stupnice. Pre všetky rozsahy musí byť najvyššia menovitá koncentrácia rovná alebo vyššia než 90 % plného rozsahu stupnice.

e) Ciachovacia krivka sa vypočíta metódou najmenších štvorcov. Môže sa použiť lineárna alebo nelineárna rovnica s najlepšou zhodou.

f) Ciachovacie body sa nesmú líšiť od čiary najlepšej zhody najmenších štvorcov o viac než ± 2 % odčítanej hodnoty alebo ± 3 % plného rozsahu stupnice podľa toho, ktorá hodnota je väčšia.

g) Nulové nastavenie sa znovu skontroluje a podľa potreby sa opakuje ciachovací postup.

1.5.5.2 Alternatívne metódy

Ak je možné preukázať, že alternatívna technológia (napr. počítač, elektronicky riadený prepínač rozsahu, atď.) môže poskytnúť ekvivalentnú presnosť, potom sa môžu tieto alternatívy použiť.

1.6 Overenie ciachovania

Každý normálne používaný prevádzkový rozsah sa musí pred každou analýzou overiť podľa nasledovného postupu.

Ciachovanie sa overuje pomocou nulovacieho plynu a plynu na stanovenie meracieho rozsahu, ktorých menovitá hodnota je väčšia než 80 % plnej stupnice meracieho rozsahu.

Ak sa u dvoch uvažovaných bodov zistená hodnota nelíši o viac než ± 4 % plnej stupnice od uvedenej referenčnej hodnoty, nastavovacie parametre sa môžu modifikovať. V prípade, že tomu tak nie je, musí sa overiť plyn na stanovenie meracieho rozsahu [1] alebo sa musí podľa bodu 1.5.5.1 zostrojiť nová ciachovacia krivka.

1.7 Ciachovanie analyzátora indikátorového plynu pre meranie prietoku výfukových plynov

Analyzátor na meranie koncentrácie indikátorového plynu sa ciachuje s použitím ciachovacieho plynu.

Ciachovacia krivka sa zostrojí pomocou aspoň 10 ciachovacích bodov (okrem nuly) rozmiestnených tak, aby polovica ciachovacích bodov ležala medzi 4 % a 20 % plného rozsahu stupnice analyzátora a zvyšok medzi 20 % a 100 % plného rozsahu stupnice. Ciachovacia krivka sa vypočíta metódou najmenších štvorcov.

Ciachovacia krivka sa nesmie líšiť o viac než ± 1 % plného rozsahu stupnice od menovitej hodnoty každého ciachovacieho bodu, v rozmedzí od 20 % do 100 % plného rozsahu stupnice. Nesmie sa tiež líšiť o viac než ± 2 % odčítanej hodnoty od menovitej hodnoty v rozmedzí od 4 % do 20 % plného rozsahu stupnice. Analyzátor sa nastaví na nulu a pred testom sa ciachuje; nato sa použije nulovací a ciachovací plyn, ktorého menovitá hodnota je väčšia než 80 % plnej stupnice analyzátora.

1.8 Test účinnosti konvertora NOx

Účinnosť konvertora použitého na zmenu NO2 na NO sa testuje podľa ustanovení bodov 1.8.1 až 1.8.8 (obrázok 1 dodatku 2 prílohy III).

1.8.1 Usporiadanie testovacej zostavy

Účinnosť konvertorov sa môže testovať pomocou ozonátora použitím testovacej zostavy znázornenej na obrázku 1 prílohy III a postupu uvedeného nižšie.

1.8.2 Ciachovanie

CLD a HCLF sa musia ciachovať v najpoužívanejšom prevádzkovom rozsahu podľa špecifikácií výrobcu pomocou nulovacieho a ciachovacieho plynu (ktorého obsah NO sa musí rovnať asi 80 % prevádzkového rozsahu a koncentrácia NO2 plynnej zmesi musí byť menšia než 5 % koncentrácie NO). Analyzátor NOx musí byť vo fáze NO, aby ciachovací plyn neprechádzal cez konvertor. Udaná koncentrácia sa musí zaznamenať.

1.8.3 Výpočet

Účinnosť konvertora NOx sa vypočíta nasledovným spôsobom:

Účinnosť % =

× 100

Kde:

a = koncentrácia NOx podľa bodu 1.8.6;

b = koncentrácia NOx podľa bodu 1.8.7;

c = koncentrácia NO podľa bodu 1.8.4;

d = koncentrácia NO podľa bodu 1.8.5;

1.8.4 Pridanie kyslíka

Cez spojku tvaru T sa priebežne do prúdu plynu pridáva kyslík alebo nulovací vzduch, kým udávaná koncentrácia nie je asi o 20 % nižšia než udávaná ciachovacia koncentrácia uvedená v bode 1.8.2. (Analyzátor je vo fáze NO).

Zaznamená sa udávaná koncentrácia c). Ozonátor ostáva počas procesu vypnutý.

1.8.5 Zapnutie ozonátora

Následne sa zapne ozonátor, aby vyrábal dostatok ozónu na zníženie koncentrácie NO na asi 20 % (minimálne 10 %) ciachovacej koncentrácie uvedenej v bode 1.8.2. Zaznamená sa udávaná koncentrácia d). (Analyzátor je vo fáze NO).

1.8.6 Fáza NOx

Analyzátor NO sa potom prepne do fázy NOx tak, aby zmes plynov (pozostávajúca z NO, NO2, O2 a N2) teraz prechádzala cez konvertor. Zaznamená sa udávaná koncentrácia a). (Analyzátor je vo fáze NOx).

1.8.7 Vypnutie ozonátora

Ozonátor je teraz vypnutý. Zmes plynov popísaná v bode 1.8.6 prechádza cez konvertor do detektora. Zaznamená sa udávaná koncentrácia b). (Analyzátor je vo fáze NOx).

1.8.8 Fáza NO

Po prepnutí na fázu NO s vypnutým ozonátorom sa zastaví aj prúd kyslíka alebo syntetického vzduchu. Odčítaný údaj NOx analyzátora sa nesmie odchyľovať o viac než ± 5 % od hodnoty nameranej podľa bodu 1.8.2. (Analyzátor je vo fáze NO).

1.8.9 Testovací interval

Účinnosť konvertora sa musí kontrolovať mesačne.

1.8.10 Požadovaná účinnosť

Účinnosť konvertora nesmie byť menšia než 90 %, ale dôrazne sa odporúča vyššia účinnosť 95 %.

Poznámka:

Ak sa u analyzátora v najbežnejšom rozsahu nemôže ozonátorom dosiahnuť zníženie z 80 % na 20 % podľa bodu 1.8.5, musí sa potom použiť najvyšší rozsah, ktorým sa dosiahne toto zníženie.

1.9 Nastavenie FID

1.9.1 Optimalizácia odozvy detektora

HFID musí byť nastavený tak, ako to stanovuje výrobca prístroja. Na optimalizáciu odozvy v najbežnejšom prevádzkovom rozsahu sa má použiť vo vzduchu ciachovací plyn z propánu.

S prietokom paliva a vzduchu, nastaveným podľa odporúčania výrobcu, sa musí do analyzátora zaviesť plyn na stanovenie meracieho rozsahu 350 ± 75 ppm C. Odozva v danom prietoku paliva sa stanoví z rozdielu medzi odozvou ciachovacieho plynu a odozvou nulovacieho plynu. Prietok paliva sa musí postupne nastaviť nad a pod špecifikáciu výrobcu. Pri týchto prietokoch paliva sa zaznamená ciachovacia a nulová odozva. Graficky sa znázorní rozdiel medzi ciachovacou a nulovou odozvou a prietok paliva sa upraví podľa najhrubšej strany krivky. Toto je počiatočné nastavenie prietoku, ktoré sa môže ďalej optimalizovať v závislosti na výsledkoch faktoru odozvy uhľovodíkov a kontroly krížovej citlivosti kyslíka podľa bodov 1.9.2 a 1.9.3.

Ak krížová citlivosť kyslíka alebo faktor odozvy uhľovodíkov nespĺňajú nasledovné špecifikácie, prietok vzduchu sa postupne nastaví nad a pod špecifikácie výrobcu, body 1.9.2 a 1.9.3 sa opakujú pre každý prietok.

1.9.2 Faktory odozvy uhľovodíkov

Analyzátor sa ciachuje pomocou propánu vo vzduchu a čisteného syntetického vzduchu podľa bodu 1.5.

Faktory odozvy sa určujú pri uvedení analyzátora do prevádzky a po väčších intervaloch údržby. Faktor odozvy (Rf) pre príslušný druh uhľovodíka je pomer na FID odčítaného údaju C1 ku koncentrácii plynu vo valci, vyjadrený v ppm C1.

Koncentrácia testovacieho plynu musí byť na takej úrovni, aby poskytovala odozvu približne 80 % plného rozsahu stupnice. Koncentrácia musí byť známa s presnosťou ± 2 % vo vzťahu ku gravimetrickej norme vyjadrenej v objeme. Okrem toho musí byť plynový valec predkondicionovaný po dobu 24 hodín pri teplote 298 K (25 °C) ± 5 K.

Používané testovacie plyny a odporúčané rozsahy faktora odozvy sú tieto:

- metán a čistený syntetický vzduch: 1,00 ≤ Rf ≤ 1,15

- propylén a čistený syntetický vzduch: 0,90 ≤ Rf ≤ 1,1

- toluén a čistený syntetický vzduch: 0,90 ≤ Rf ≤ 1,10

Tieto hodnoty sa vzťahujú na faktor odozvy (Rf) 1,00 pre propán a čistený syntetický vzduch.

1.9.3 Kontrola krížovej citlivosti kyslíka

Kontrola krížovej citlivosti kyslíka sa musí stanoviť pri uvedení analyzátora do prevádzky a po väčších intervaloch údržby. Zvolí sa taký rozsah, v ktorom testovací plyn pre krížovú citlivosti kyslíka spadá do horných 50 %. Test sa vykoná s nastavenou požadovanou teplotou pece. Plyny pre krížovú citlivosť kyslíka sú špecifikované v bode 1.2.3.

a) Analyzátor sa nastaví na nulu.

b) Analyzátor sa ciachuje s 0 % kyslíkovou zmesou pre nebenzínové motory.

c) Znovu sa skontroluje nulová odozva. Ak sa zmenila o viac než 0,5 % plnej stupnice, opakujú sa kroky podľa podbodov a) a b) tohto bodu.

d) Zavedie sa kontrola krížovej citlivosti kyslíka v 5 % a 10 % zmesi.

e) Znovu sa skontroluje nulová odozva. Ak sa zmenila o viac než ± 1 % plnej stupnice, test sa opakuje.

f) Krížová citlivosť kyslíka (% O2l) sa pre každú zmes v kroku d) vypočíta takto:

O

I =

× 100

ppm C =

AD

kde:

A = koncentrácia uhľovodíkov (ppm C) ciachovacieho plynu použitého v podbode b)

B = koncentrácia uhľovodíkov (ppm C) plynov použitých pri kontrole krížovej citlivosti kyslíka v podbode d)

C = odozva analyzátora

D = percento plného rozsahu stupnice odozvy analyzátora podľa A

g) % krížovej citlivosti kyslíka (% O2l) musí byť menšie než ± 3 % pre všetky predpísané plyny na kontrolu krížovej citlivosti kyslíka pred testom.

h) Ak je krížová citlivosť kyslíka väčšia než ± 3 %, prietok vzduchu sa postupne nastaví nad a pod špecifikáciami výrobcu pričom sa opakuje bod 1.9.1 pre každý prietok.

i) Ak je krížová citlivosť kyslíka väčšia než ± 3 % po nastavení prietoku vzduchu, prietok paliva a potom prietok vzorky sa zmení, pričom sa opakuje bod 1.9.1 pre každé nové nastavenie.

j) Ak je krížová citlivosť kyslíka stále ešte väčšia než ± 3 %, analyzátor, FID paliva alebo vzduch horáku sa pred testom opraví alebo vymení. Tento bod sa potom opakuje s opraveným alebo vymeneným zariadením alebo plynmi.

1.10 Krížová citlivosť u analyzátorov CO, CO2, NOx a O2

Plyny, prítomné vo výfukových plynoch, iné než sú analyzované plyny, môžu ovplyvňovať odčítané hodnoty niekoľkými spôsobmi. Pozitívna krížová citlivosť nastáva v prístrojoch NDIR a PMD, kde interferenčný plyn poskytuje rovnaký účinok ako meraný plyn, ale v menšej miere. Negatívna krížová citlivosť vzniká v prístrojoch NDIR interferenčným plynom rozširujúcim absorpčné pásmo meraného plynu a v prístrojoch CLD interferenčným plynom potlačujúcim žiarenie. Kontroly krížovej citlivosti v bodoch 1.10.1 a 1.10.2 sa musia vykonať pred počiatočným použitím analyzátora a po väčších intervaloch údržby, no aspoň raz za rok.

1.10.1 Kontrola krížovej citlivosti analyzátora CO

Voda a CO2 môže ovplyvňovať výkon analyzátora CO. Preto sa cez vodu musí prebublať pri izbovej teplote ciachovací plyn CO2 s koncentráciou 80 % až 100 % plného rozsahu stupnice pri maximálnom prevádzkovom rozsahu použitom počas testovania a musí sa zaznamenať odozva analyzátora. Odozva analyzátora nesmie byť väčšia než 1 % plnej stupnice u rozsahov rovných alebo väčších než 300 ppm alebo väčšia než 3 ppm u rozsahov menších než 300 ppm.

1.10.2 Kontrola krížovej citlivosti analyzátora NOx

Dvoma plynmi, ktoré sa musia brať osobitne na zreteľ u analyzátorov CLD (a HCLD), sú CO2 a vodná para. Krížová citlivosť týchto plynov je úmerná ich koncentrácii a preto sa vyžadujú testovacie metódy na stanovenie krížovej citlivosti pri najvyšších očakávaných koncentráciách, ktoré sú zaregistrované počas testovania.

1.10.2.1 Kontrola krížovej citlivosti CO2

Ciachovací plyn CO2, s koncentráciou 80 % až 100 % plného rozsahu stupnice maximálneho prevádzkového rozsahu, musí prejsť cez analyzátor NDIR a musí sa zaznamenať hodnota CO2 ako A. Potom sa musí zriediť na približne 50 % ciachovacím plynom NO a musí prejsť cez NDIR a (H)CLD, pričom hodnoty CO2 a NO sa zaznamenajú ako B resp. C. Prívod CO2 sa musí uzavrieť a cez (H)CLD prechádza len ciachovací plyn NO a hodnota NO sa zaznamená ako D.

Krížová citlivosť sa vypočíta takto:% krížovej citlivosti

% krížovej citlivosti CO

=

–

×100

kde:

A : nezriedená koncentrácia CO2 meraná NDIR v %

B : zriedená koncentrácia CO2 meraná NDIR v %

C : zriedená koncentrácia NO meraná CLD v ppm

D : nezriedená koncentrácia NO meraná CLD v ppm

Môžu sa použiť alternatívne metódy riedenia a zisťovania hodnôt ciachovacieho plynu CO2 a NO, ako aj dynamického zmiešavania/riedenia.

1.10.2.2 Kontrola krížovej citlivosti vodnej pary

Táto kontrola sa vzťahuje iba na merania mokrej koncentrácie plynu. Výpočet krížovej citlivosti vodnej pary musí zohľadňovať riedenie ciachovacieho plynu NO vodnou parou a nastavenie koncentrácie vodnej pary zmesi na koncentráciu očakávanú počas testovania.

Ciachovací plyn NO s koncentráciou 80 % až100 % plného rozsahu stupnice normálneho prevádzkového rozsahu musí prejsť cez (H)CLD a zaznamená sa hodnota NO ako D. Plyn NO musí potom prebublať cez vodu pri teplote miestnosti, prejsť cez (H)CLD a musí sa zaznamenať hodnota NO ako C. Musí sa stanoviť teplota vody a zaznamenať ako F. Musí sa stanoviť a zaznamenať ako G tlak nasýtených pár zmesi, ktorý zodpovedá teplote vody prebublávača (F). Koncentrácia vodnej pary (v %) zmesi sa vypočíta takto:

H = 100×

GpB

a zaznamená sa ako H. Očakávaná koncentrácia riedeného ciachovacieho plynu NO (vo vodnej pare) sa vypočíta takto:

D

= D ×

H

100

a zaznamená sa ako De.

Krížová citlivosť vodnej pary nesmie byť väčšia než 3 % plného rozsahu stupnice a vypočíta sa takto:

% krížovácitlivosť H

O = 100×

D

– C

×

HmH

kde:

De : očakávaná zriedená koncentrácia NO (ppm)

C : zriedená koncentrácia NO (ppm)

Hm : maximálna koncentrácia vodnej pary (%)

H : skutočná koncentrácia vodnej pary (%)

Poznámka:

Je dôležité, aby ciachovací plyn NO obsahoval minimálnu koncentráciu NO2 pre túto kontrolu, pretože absorpcia NO2 vo vode sa vo výpočtoch krížovej citlivosti nebrala do úvahy.

1.10.3 Kontrola krížovej citlivosti analyzátora O2

Odozva analyzátora PMD na plyny iné než kyslík je porovnateľne slabšia. Ekvivalenty kyslíka bežných prvkov výfukových plynov sú uvedené v tabuľke 1.

Tabuľka 1 – ekvivalenty kyslíka

Plyn | Ekvivalenty kyslíka |

Oxid uhličitý (CO2) | –0,623 |

Oxid uhoľnatý (CO) | –0,354 |

Oxid dusnatý (NO) | + 44,4 |

Oxid dusičitý (NO2) | + 28,7 |

Voda (H2O) | –0,381 |

Ak sa majú vykonať merania s vyššou presnosťou, nameraná koncentrácia kyslíka sa koriguje podľa tohto vzorca:

Krížová citlivosť =

Ekvivalent % O

× nameraná koncentrácia

100

1.11 Ciachovacie intervaly

Analyzátory sa ciachujú podľa bodu 1.5 aspoň každé tri mesiace alebo kedykoľvek pri oprave alebo zmene systému, ktorá by mohla ovplyvniť ciachovanie.

Dodatok 3

1. VYHODNOTENIE ÚDAJOV A VÝPOČTY

1.1 Vyhodnotenie údajov o plynných emisiách

Na vyhodnotenie plynných emisií sa musí spriemerovať tabuľkové odčítanie posledných 120 sekúnd každej fázy a počas každej fázy sa musia stanoviť z priemerných tabuľkových odčítaných údajov a zodpovedajúcich ciachovacích údajov priemerné koncentrácie (conc) HC, CO, NOx a CO2. Iný druh zaznamenávania sa môže použiť vtedy, ak zabezpečuje ekvivalentný zber údajov.

Priemerné východzie koncentrácie (concd) sa môžu stanoviť z odčítaných údajov riediaceho vzduchu vo vaku alebo z priebežného (mimo vakového) základného odčítavania a zodpovedajúcich ciachovacích údajov.

1.2 Výpočet plynných emisií

Záverečné oznámené výsledky testu sa zistia pomocou nasledovných krokov:

1.2.1 Suchá/mokrá korekcia

Nameraná koncentrácia prepočíta na mokrú bázu podľa nasledovných vzorcov, ak už nie je nameraná na mokrej báze:

conc

= k

×conc

suchá

Pre neriedené výfukové plyny:

k

= k

=

1+α × 0,005×

–0,01 ×% H

+ k

w2

kde α je pomer vodík/uhlík v palive.

Koncentrácia H2 vo výfukových plynoch sa vypočíta:

H

=

0,5×α ×% CO

×

% CO

+

3 ×% CO2suchý

Faktor kw2 sa vypočíta:

k

=

1,608×H

1000+

1,608×Ha

pričom Ha je absolútna vlhkosť nasávaného vzduchu v g vody na kg suchého vzduchu.

Pre riedené výfukové plyny:

pre meranie vlhkého CO2:

k

= k

=

200

– k

w1

alebo pre meranie suchého CO2:

k

= k

=

1–k

1 +

α ×% CO

2suchý200

kde α je pomer vodík/uhlík v palive.

Faktor kw1 sa vypočíta podľa nasledovných rovníc:

k

=

1,608×

1000+1,608 ×

Hd× 1 –1/DF+ Ha×1/DF

kde:

Hd absolútna vlhkosť riediaceho vzduchu, g vody na kg suchého vzduchu

Ha absolútna vlhkosť nasávaného vzduchu, g vody na kg suchého vzduchu

DF =

% conc

+

× 10

-4

Pre riadiaci vzduch:

k

=

1–kw1

Faktor kw1 sa vypočíta z nasledovných rovníc:

DF =

% conc

+

×10

k

=

1,608×

1000+1,608×

kde:

Hd absolútna vlhkosť riediaceho vzduchu, g vody na kg suchého vzduchu

Ha absolútna vlhkosť nasávaného vzduchu, g vody na kg suchého vzduchu

DF =

% conc

+

× 10

-4

Pre nasávaný vzduch (ak je iný než riediaci vzduch):

k

=

1 – kw2

Faktor kw2 sa vypočíta z nasledovných rovníc:

k

=

1,608 × H

1000 +

1,608 × Ha

pričom Ha je absolútna vlhkosť nasávaného vzduchu, g vody na kg suchého vzduchu.

1.2.2 Korekcia vlhkosti pre NOx

Pretože emisie NOx závisia na podmienkach okolitého vzduchu, koncentrácia NOx sa musí, berúc do úvah vlhkosť, vynásobiť faktorom KH:

K

= 0,6272 + 44,030 × 10

× H

– 0,862 × 10

× H

K

= 1

pričom Ha je absolútna vlhkosť nasávaného vzduchu, g vody na kg suchého vzduchu.

1.2.3 Výpočet hmotnostných prietokov emisií

Hmotnostné prietoky emisií Gasmass sa pre každú fázu vypočítajú takto:

a) Pre neriedené výfukové plyny [1]:

Gas

=

×

+ % CO

+ % HC

× % conc × G

× 1000

kde:

GFUEL [kg/h] je hmotnostný prietok paliva;

MW

Gas

[kg/kmol] molekulová hmotnosť jednotlivého plynu podľa tabuľky 1:

Tabuľka 1 – Molekulové hmotnosti

Plyn | MWGas [kg/kmol] |

NOx | 46,01 |

CO | 28,01 |

HC | MWHC = MWFUEL |

CO2 | 44,01 |

- MWFUEL = 12,011 + α x 1,00794 + β x 15,9994 [kg/kmol] je molekulová hmotnosť paliva s pomerom vodíka k uhlíku α a pomerom kyslíka k uhlíku β paliva [2];

- CO2AIR je koncentrácia CO2 v nasávanom vzduchu (predpokladá sa, že sa rovná 0,04 % ak nie je nameraná).

b) Pre riedené výfukové plyny [3]:

Gas

=

u × concc × GTOTW

kde:

- GTOTW [kg/h] je hmotnostný prietok riedených výfukových plynov na mokrej báze, ktorý sa pri použití systému riedenia plného prietoku stanoví podľa prílohy III dodatku 1 bodu 1.2.4,

- concc je východisková korigovaná koncentrácia:

conc

=

conc - concd × 1 – 1/DF

s

DF =

% conc

+

× 10

-4

Koeficient u je uvedený v tabuľke 2.

Tabuľka 2 – Hodnoty koeficienta u

Plyn | u | conc |

NOx | 0,001587 | ppm |

CO | 0,000966 | ppm |

HC | 0,000479 | ppm |

CO2 | 15,19 | % |

Hodnoty koeficientu u sú založené na molekulovej hmotnosti riedených výfukových plynov rovnej 29 [kg/mol]; hodnota HC vychádza z priemerného pomeru uhlíka k vodíku 1: 1,85.

1.2.4 Výpočet špecifických emisií

Špecifické emisie (g/kWh) sa vypočítajú pre všetky jednotlivé komponenty takto:

Jednotlivý plyn =

Gas

× WF

P

× WF

i

kde:

Pi = PM,i + PAE,i

Keď je na účely testu inštalované pomocné zariadenie ako je chladiaci ventilátor alebo dúchadlo, absorbovaný výkon sa pripočíta k výsledkom s výnimkou motorov, u ktorých také zariadenie tvorí integrálnu časť motora. Výkon chladiaceho ventilátora alebo dúchadla sa stanoví pri otáčkach použitých pre testy buď výpočtom zo štandardných charakteristík alebo praktickými testmi (dodatok 3 prílohy VII).

Váhové faktory a počet fáz n), použitých vo vyššie uvedenom výpočte, sú uvedené v bode 3.5.1.1 prílohy IV.

2. PRÍKLADY

2.1 Údaje týkajúce sa neriedených výfukových plynov zo štvordobého zážihového motora

S odkazom na experimentálne údaje (tabuľka 3) sa výpočty prvýkrát vykonajú pre fázu 1 a potom sa rozšíria na všetky ostatné fázy pričom sa použije rovnaký postup.

Tabuľka 3 – Experimentálne údaje štvordobého zážihového motora

Fáza | | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 |

Otáčky motora | min-1 | 2550 | 2550 | 2550 | 2550 | 2550 | 1480 |

Výkon | kW | 9,96 | 7,5 | 4,88 | 2,36 | 0,94 | 0 |

Čiastkové zaťaženie | % | 100 | 75 | 50 | 25 | 10 | 0 |

Váhové faktory | – | 0,090 | 0,200 | 0,290 | 0,300 | 0,070 | 0,050 |

Barometrický tlak | kPa | 101,1 | 101,1 | 101,1 | 101,1 | 101,1 | 101,1 |

Teplota vzduchu | °C | 20,5 | 21,3 | 22,4 | 22,4 | 20,7 | 21,7 |

Relatívna vlhkosť vzduchu | % | 38,0 | 38,0 | 38,0 | 37,0 | 37,0 | 38,0 |

Absolútna vlhkosť vzduchu | gH20/kgair | 5,696 | 5,986 | 6,406 | 6,236 | 5,614 | 6,136 |

CO suchý | ppm | 60995 | 40725 | 34646 | 41976 | 68207 | 37439 |

NOx mokrý | ppm | 726 | 1541 | 1328 | 377 | 127 | 85 |

HC mokrý | ppm C1 | 1461 | 1308 | 1401 | 2073 | 3024 | 9390 |

CO2 suchý | % obj. | 11,4098 | 12,691 | 13,058 | 12,566 | 10,822 | 9,516 |

Hmotnostný prietok paliva | kg/h | 2,985 | 2,047 | 1,654 | 1,183 | 1,056 | 0,429 |

Pomer H/C α | – | 1,85 | 1,85 | 1,85 | 1,85 | 1,85 | 1,85 |

Pomer O/C β | | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 |

2.1.1 Korekčný faktor kw prevodu zo suchej na mokrú bázu

Korekčný faktor kw prevodu zo suchej na mokrú bázu sa vypočíta na prevod meraní suchého CO a CO2 na mokrej báze:

k

= k

=

1 + α × 0,005 ×

– 0,01 × % H

+ k

w2

kde:

H

=

0,5 × α × % CO

×

% CO

+

3 × % CO2suchý

k

=

1,608 × H

H

=

0,5 × 1,85 × 6,0995 ×

6,0995 +

= 2,450 %

k

=

1000 +

= 0,009

k

= k

=

1 + 1,85 × 0,005 ×

– 0,01 × 2,450 + 0,009

= 0,872

CO

= CO

× k

= 60995 × 0,872 = 53198 ppm

CO

= CO

× k

= 11,410 × 0,872 = 9,951 % obj

.

Tabuľka 4 – Mokré hodnoty CO a CO2 v rôznych testovacích fázach

Fáza | | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 |

H2 suchý | % | 2,450 | 1,499 | 1,242 | 1,554 | 2,834 | 1,422 |

kw2 | – | 0,009 | 0,010 | 0,010 | 0,010 | 0,009 | 0,010 |

kw | – | 0,872 | 0,870 | 0,869 | 0,870 | 0,874 | 0,894 |

CO mokrý | ppm | 53198 | 35424 | 30111 | 36518 | 59631 | 33481 |

CO2 mokrý | % | 9,951 | 11,039 | 11,348 | 10,932 | 9,461 | 8,510 |

2.1.2 Emisie HC

HC

=

×

+ % CO

+ % HC

× % conc × G

× 1000

kde:

MW

= MW

MW

= 12,011 + α × 1,00794 = 13,876

HC

=

×

× 0,1461 × 2,985 × 1000 = 28,361 g/h

Tabuľka 5 – Emisie HC [g/h] v rôznych testovacích fázach

Fáza | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 |

HCmass | 28,361 | 18,248 | 16,026 | 16,625 | 20,357 | 31,578 |

2.1.3 Emisie NOx

Najprv sa vypočíta korekčný faktor vlhkosti KH emisií NOx:

K

= 0,6272 + 44,030 × 10

× H

– 0,862 × 10

× H

K

= 0,6272 + 44,030 × 10

× 5,696 – 0,862 × 10

×

= 0,850

Tabuľka 6 – Korekčný faktor vlhkosti KH emisií NOx v rôznych testovacích fázach

Fáza | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 |

KH | 0,850 | 0,860 | 0,874 | 0,868 | 0,847 | 0,865 |

Potom sa vypočíta NOxmass [g/h]:

NO

=

NO

×

+ % CO

+ % HC

× % conc × K

× G

× 1000

NO

=

×

× 0,073 × 0,85 × 2,985 × 1000 = 39,717 g/h

Tabuľka 7 – Emisie NOx [g/h] v rôznych testovacích fázach

Fáza | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 |

NOxmass | 39,717 | 61,291 | 44,013 | 8,703 | 2,401 | 0,820 |

2.1.4 Emisie CO

CO

=

×

+ % CO

+ % HC

× % conc × G

× 1000

CO

=

×

× 9,951 × 2,985 × 1000 = 6126,806 g/h

Tabuľka 8 – Emisie CO [g/h] v rôznych testovacích fázach

Fáza | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 |

COmass | 2084,588 | 997,638 | 695,278 | 591,183 | 810,334 | 227,285 |

2.1.5 Emisie CO2

CO

=

CO

×

+ % CO

+ % HC

× % conc × G

× 1000

CO

=

×

× 9,951 × 2,985 × 1000 = 6126,806 g/h

Tabuľka 9 – Emisie CO2 [g/h] v rôznych testovacích fázach

Fáza | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 |

CO2mass | 6126,806 | 4884,739 | 4117,202 | 2780,662 | 2020,061 | 907,648 |

2.1.6 Špecifické emisie

Špecifické emisie (g/kWh) sa vypočítajú pre všetky jednotlivé komponenty takto:

Jednotlivý plyn =

Gas

× WF

P

× WF

i

Tabuľka 10 – Emisie [g/h] a váhové faktory v rôznych testovacích fázach

Fáza | | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 |

HCmass | g/h | 28,361 | 18,248 | 16,026 | 16,625 | 20,357 | 31,578 |

NOxmass | g/h | 39,717 | 61,291 | 44,013 | 8,703 | 2,401 | 0,820 |

COmass | g/h | 2084,588 | 997,638 | 695,278 | 591,183 | 810,334 | 227,285 |

CO2mass | g/h | 6126,806 | 4884,739 | 4117,202 | 2780,662 | 2020,061 | 907,648 |

Výkon PI | kW | 9,96 | 7,50 | 4,88 | 2,36 | 0,94 | 0 |

Váhové faktory WFI | – | 0,090 | 0,200 | 0,290 | 0,300 | 0,070 | 0,050 |

HC =

= 4,11 g/kWh

NO

=

= 6,85 g/kWh

CO =

= 181,93 g/kWh

CO

=

= 816,36 g/kWh

2.2 Údaje týkajúce sa neriedených výfukových plynov zo zážihového dvojdobého motora

S odkazom na experimentálne údaje (tabuľka 11) sa výpočty prvýkrát vykonajú pre fázu 1 a potom sa rozšíria na všetky ostatné fázy pričom sa použije rovnaký postup.

Tabuľka 11 – Experimentálne údaje dvojdobého zážihového motora

Fáza | | 1 | 2 |

Otáčky motora | min-1 | 9500 | 2800 |

Výkon | kW | 2,31 | 0 |

Čiastkové zaťaženie | % | 100 | 0 |

Váhové faktory | – | 0,9 | 0,1 |

Barometrický tlak | kPa | 100,3 | 100,3 |

Teplota vzduchu | °C | 25,4 | 25 |

Relatívna vlhkosť vzduchu | % | 38,0 | 38,0 |

Absolútna vlhkosť vzduchu | gH20/kgair | 7,742 | 7,558 |

CO suchý | ppm | 37086 | 16150 |

NOx mokrý | ppm | 183 | 15 |

HC mokrý | ppm C1 | 14220 | 13179 |

CO2 suchý | % obj. | 11,986 | 11,446 |

Hmotnostný prietok paliva | kg/h | 1,195 | 0,089 |

Pomer H/C α | – | 1,85 | 1,85 |

Pomer O/C β | | 0 | 0 |

2.2.1 Korekčný faktor kw prevodu zo suchej na mokrú bázu

Korekčný faktor kw prevodu zo suchého na mokrý stav sa vypočíta na prevod meraní suchého CO a CO2 na mokrej báze:

k

= k

=

1 + α × 0,005 ×

– 0,01 × % H

+ k

w2

kde:

H

=

0,5 × α × % CO

×

% CO

+

H

=

0,5 × 1,85 × 3,7086 ×

3,7086 +

= 1,357 %

k

=

1,608 × H

1000 +

k

=

1000 +

= 0,012

k

= k

=

1 + 1,85 × 0,005 ×

– 0,01 × 1,357 + 0,012

= 0,874

CO

= CO

× k

= 37086 × 0,874 = 32420 ppm

CO

= CO

× k

= 11,986 × 0,874 = 10,478 % obj

.

Tabuľka 12 – Mokré hodnoty CO a CO2 v rôznych testovacích fázach

Fáza | | 1 | 2 |

H2 suchý | % | 1,357 | 0,543 |

kw2 | – | 0,012 | 0,012 |

kw | – | 0,874 | 0,887 |

CO mokrý | ppm | 32420 | 14325 |

CO2 mokrý | % | 10,478 | 10,153 |

2.2.2 Emisie HC

HC

=

×

+ % CO

+ % HC

× % conc × G

× 1000

kde:

MW

= MW

MW

= 12,011 + α × 1,00794 = 13,876

HC

=

×

× 1,422 × 1,195 × 1000 = 112,520 g/h

Tabuľka 13 – Emisie HC [g/h] v rôznych testovacích fázach

Fáza | 1 | 2 |

HCmass | 112,520 | 9,119 |

2.2.3 Emisie NOx

Korekčný faktor vlhkosti KH emisií NOx je u dvojdobých motorov rovný 1:

NO

=

NO

×

+ % CO

+ % HC

× % conc × K

× G

× 1000

NO

=

×

× 0,0183 × 1 × 1,195 × 1000 = 4,800 g/h

Tabuľka 14 – Emisie NOx [g/h] v rôznych testovacích fázach

Fáza | 1 | 2 |

NOxmass | 4,800 | 0,034 |

2.2.4 Emisie CO

CO

=

×

+ % CO

+ % HC

× % conc × G

× 1000

CO

=

×

× 3,2420 × 1,195 × 1000 = 517,851 g/h

Tabuľka 15 – Emisie CO [g/h] v rôznych testovacích fázach

Fáza | 1 | 2 |

CO | 517,851 | 20,007 |

2.2.5 Emisie CO2

CO

=

CO

×

+ % CO

+ % HC

× % conc × G

× 1000

CO

=

×

× 10,478 × 1,195 × 1000 = 2629,658 g/h

Tabuľka 16 – Emisie CO2 [g/h] v rôznych testovacích fázach

Fáza | 1 | 2 |

CO2mass | 2629,658 | 222,799 |

2.2.6 Špecifické emisie

Špecifické emisie (g/kWh) sa vypočítajú pre všetky jednotlivé komponenty takto:

Jednotlivý plyn =

Gas

× WF

P

× WF

i

Tabuľka 17 – Emisie [g/h] a váhové faktory v rôznych testovacích fázach

Fáza | | 1 | 2 |

HCmass | g/h | 112,520 | 9,119 |

NOxmass | g/h | 4,800 | 0,034 |

COmass | g/h | 517,851 | 20,007 |

CO2mass | g/h | 2629,658 | 222,799 |

Výkon PII | kW | 2,31 | 0 |

Váhové faktory WFI | – | 0,85 | 0,15 |

HC =

= 49,4 g/kWh

NO

=

= 2,08 g/kWh

CO =

= 225,71 g/kWh

CO

=

= 1155,4 g/kWh

2.3 Údaje týkajúce sa riedených výfukových plynov zo štvordobého zážihového motora

S odkazom na experimentálne údaje (tabuľka 18) sa výpočty prvýkrát vykonajú pre fázu 1 a potom sa rozšíria na všetky ostatné fázy pričom sa použije rovnaký postup.

Tabuľka 18 – Experimentálne údaje štvordobého zážihového motora

Fáza | | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 |

Otáčky motora | min-1 | 3060 | 3060 | 3060 | 3060 | 3060 | 2100 |

Výkon | kW | 13,15 | 9,81 | 6,52 | 3,25 | 1,28 | 0 |

Čiastkové zaťaženie | % | 100 | 75 | 50 | 25 | 10 | 0 |

Váhové faktory | – | 0,090 | 0,200 | 0,290 | 0,300 | 0,070 | 0,050 |

Barometrický tlak | kPa | 980 | 980 | 980 | 980 | 980 | 980 |

Teplota nasávaného vzduchu [4] | °C | 25,3 | 25,1 | 24,5 | 23,7 | 23,5 | 22,6 |

Relatívna vlhkosť nasávaného vzduchu [4] | % | 19,8 | 19,8 | 20,6 | 21,5 | 21,9 | 23,2 |

Absolútna vlhkosť nasávaného vzduchu [4] | gH20/kgair | 4,08 | 4,03 | 4,05 | 4,03 | 4,05 | 4,06 |

CO suchý | ppm | 3681 | 3465 | 2541 | 2365 | 3086 | 1817 |

NOx mokrý | ppm | 85,4 | 49,2 | 24,3 | 5,8 | 2,9 | 1,2 |

HC mokrý | ppm C1 | 91 | 92 | 77 | 78 | 119 | 186 |

CO2 suchý | % obj. | 1,038 | 0,814 | 0,649 | 0,457 | 0,330 | 0,208 |

CO suchý (východiskový) | ppm | 3 | 3 | 3 | 2 | 2 | 3 |

NOx mokrý (východiskový) | ppm | 0,1 | 0,1 | 0,1 | 0,1 | 0,1 | 0,1 |

HC mokrý (východiskový) | ppm C1 | 6 | 6 | 5 | 6 | 6 | 4 |

CO2 suchý (východiskový) | % obj. | 0,042 | 0,041 | 0,041 | 0,040 | 0,040 | 0,040 |

Hmotnostný prietok zriedených výfukových plynov GTOTW | kg/h | 625,722 | 627,171 | 623,549 | 630,792 | 627,895 | 561,267 |

Pomer H/C α | – | 1,85 | 1,85 | 1,85 | 1,85 | 1,85 | 1,85 |

Pomer O/C β | | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 |

2.3.1 Korekčný faktor kw prevodu zo suchej na mokrú bázu

Korekčný faktor kw prevodu zo suchej na mokrú bázu sa vypočíta na prevod meraní suchého CO a CO2 na mokrej báze:

k

= k

=

1 – k

1 +

α × % CO

2suchý200

kde:

k

=

1,608 ×

1000 + 1,608 ×

DF =

% conc

+

× 10

DF =

1,038 +

× 10

= 9,465

k

=

1,608 ×

1000 + 1,608 ×

= 0,007

k

= k

=

1 + 1,85 ×

= 0,984

CO

= CO

× k

= 3681 × 0,984 = 3623 ppm

CO

= CO

× k

= 1,038 × 0,984 = 1,0219 %

Tabuľka 19 – Mokré hodnoty CO a CO2 pre zriedený výfukový plyn v rôznych testovacích fázach

Fáza | | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 |

DF | – | 9,465 | 11,454 | 14,707 | 19,100 | 20,612 | 32,788 |

kw1 | – | 0,007 | 0,006 | 0,006 | 0,006 | 0,006 | 0,006 |

kw | – | 0,984 | 0,986 | 0,988 | 0,989 | 0,991 | 0,992 |

CO mokrý | ppm | 3623 | 3417 | 2510 | 2340 | 3057 | 1802 |

CO2 mokrý | % | 1,0219 | 0,8028 | 0,6412 | 0,4524 | 0,3264 | 0,2066 |

Pre riediaci vzduch:

kw,d = 1 – kw1

Pritom je faktor kw1 rovnaký ako už vypočítaný faktor pre zriedený výfukový plyn.

kw,d = 1 – 0,007 = 0,993

CO

= CO

× k

= 3 × 0,993 = 3 ppm

CO

= CO

× k

= 0,042 × 0,993 = 0,0421 % obj

.

Tabuľka 20 – Mokré hodnoty CO a CO2 pre riediaci vzduch v rôznych testovacích fázach

Fáza | | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 |

kw1 | – | 0,007 | 0,006 | 0,006 | 0,006 | 0,006 | 0,006 |

kW | – | 0,993 | 0,994 | 0,994 | 0,994 | 0,994 | 0,994 |

CO mokrý | ppm | 3 | 3 | 3 | 2 | 2 | 3 |

CO2 mokrý | % | 0,0421 | 0,0405 | 0,0403 | 0,0398 | 0,0394 | 0,0401 |

2.3.2 Emisie HC

HC

= u × conc

× G

kde:

u = 0,000478 z tabuľky 2

concc = conc – concd x (1 – 1/DF)

concc = 91 – 6 x (1 – 1/9,465) = 86 ppm

HCmass = 0,000478 x 86 x 625,722 = 25,666 g/h

Tabuľka 21 – Emisie HC [g/h] v rôznych testovacích fázach

Fáza | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 |

HCmass | 25,666 | 25,993 | 21,607 | 21,850 | 34,074 | 48,963 |

2.3.3 Emisie NOx

Vypočíta faktor KH pre korekciu emisií NOx z:

K

= 0,6272 + 44,030 × 10

× H

– 0,862 × 10

× H

K

= 0,6272 + 44,030 × 10

× 4,8 – 0,862 × 10

×

= 0,79

Tabuľka 22 – Korekčný faktor vlhkosti KH emisií NOx v rôznych testovacích fázach

Fáza | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 |

KH | 0,793 | 0,791 | 0,791 | 0,790 | 0,791 | 0,792 |

NO

= u × conc

× K

× G

kde:

u = 0,001587 z tabuľky 2

concc = conc – concd x (1 – 1/DF)

concc = 85 – 0 x (1 – 1/9,465) = 85 ppm

NOXmass = 0,001587 x 85 x 0,79 x 625,722 = 67,168 g/h

Tabuľka 23 – Emisie NOx [g/h] v rôznych testovacích fázach

Fáza | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 |

NOxmass | 67,168 | 38,721 | 19,012 | 4,621 | 2,319 | 0,821 |

2.3.4 Emisie CO

CO

= u × conc

× G

kde:

u = 0,000966 z tabuľky 2

concc = conc – concd x (1 – 1/DF)

concc = 3622 – 3 x (1 – 1/9,465) = 3620 ppm

COmass = 0,000966 x 3620 x 625,722 = 2188,001 g/h

Tabuľka 24 – Emisie CO [g/h] v rôznych testovacích fázach

Fáza | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 |

COmass | 2188,001 | 2068,760 | 1510,187 | 1424,792 | 1853,109 | 975,435 |

2.3.5 Emisie CO2

CO

= u × conc

× G

kde:

u = 15,19 z tabuľky 2

concc = conc – concd x (1 – 1/DF)

concc = 1,0219 – 0,0421 x (1 – 1/9,465) = 0,9842 % obj.

CO2mass = 15,19 x 0,9842 x 625,722 = 9354,488 g/h

Tabuľka 25 – Emisie CO2 [g/h] v rôznych testovacích fázach

Fáza | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 |

CO2mass | 9354,488 | 7295,794 | 5717,531 | 3973,503 | 2756,113 | 1420,229 |

2.3.6 Špecifické emisie

Špecifické emisie (g/kWh) sa vypočítajú pre všetky jednotlivé komponenty takto:

jednotlivý plyn =

Gas

× WF

P

× WF

i

Tabuľka 26 – Emisie [g/h] a váhové faktory v rôznych testovacích fázach

Fáza | | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 |

HCmass | g/h | 25,666 | 25,993 | 21,607 | 21,850 | 34,040 | 48,963 |

NOxmass | g/h | 67,168 | 38,721 | 19,012 | 4,621 | 2,319 | 0,811 |

COmass | g/h | 2188,001 | 2068,760 | 1510,187 | 1424,792 | 1853,109 | 975,435 |

CO2mass | g/h | 9354,488 | 7295,794 | 5717,531 | 3973,503 | 2756,113 | 1430,229 |

Výkon Pi | kW | 13,15 | 9,81 | 6,52 | 3,25 | 1,28 | 0 |

Váhové faktory WFI | – | 0,090 | 0,200 | 0,290 | 0,300 | 0,070 | 0,050 |

HC =

= 4,12 g/kWh

NO

=

= 3,42 g/kWh

CO =

= 271,15 g/kWh

CO

=

= 887,53 g/kWh

Dodatok 4

1. ZHODA S EMISNÝMI NORMAMI

Tento dodatok sa vzťahuje len na zážihové motory v etape II.

1.1 Emisné normy výfukových plynov pre motory v etape II, uvedené v prílohe I (4.2), sa vzťahujú na emisie z motorov z hľadiska ich času emisnej trvanlivosti (EPD) stanoveného v súlade s týmto dodatkom.

1.2 U všetkých motorov v etape II, ak sú správne testované podľa postupov stanovených touto smernicou, a emisie všetkých testovaných motorov reprezentujúcich rodinu motorov, po vynásobení faktorom zhoršenia (DF) stanoveným v tomto dodatku, sú menšie alebo rovné každej emisnej norme etapy II (emisný limit motorovej rodiny (FEL), pokiaľ je to aplikovateľné) pre danú motorovú triedu, sa táto rodina motorov považuje za rodinu, ktorej emisie zodpovedajú emisným normám pre danú motorovú triedu. Ak ktorýkoľvek testovaný motor reprezentujúci rodinu motorov má emisie, ktoré po vynásobení faktorom zhoršenia (DF), stanoveným v tomto dodatku, sú väčšie než ktorákoľvek jednotlivá emisná norma (FEL, pokiaľ je to aplikovateľné) pre danú motorovú triedu, sa táto rodina motorov považuje za rodinu, ktorej emisie nezodpovedajú emisným normám pre danú motorovú triedu.

1.3 Výrobcovia motorov malých sérií majú možnosť použiť faktory zhoršenia pre HC + NOx a CO z tabuľky 1 a 2 v tomto bode alebo môžu vypočítať faktory zhoršenia pre HC + NOx a CO podľa postupu popísaného v bode 1.3.1. Pre technológie, ktoré nespadajú do tabuliek 1 a 2 v tomto bode sa musí použiť postup popísaný v bode 1.4 tohto dodatku.

Tabuľka 1: Pridelené faktory zhoršenia ručne prenosných motorov pre HC + NOx a CO pre výrobcov malých sérií

Trieda motora | Dvojdobé motory | Štvordobé motory | Motory s dodatočnou úpravou výfukových plynov |

HC + NOx | CO | HC + NOx | CO |

SH:1 | 1,1 | 1,1 | 1,5 | 1,1 | Faktory zhoršenia sa musia vypočítať s použitím vzorca uvedeného v bode 1.3.1 |

SH:2 | 1,1 | 1,1 | 1,5 | 1,1 |

SH:3 | 1,1 | 1,1 | 1,5 | 1,1 |

Tabuľka 2: Pridelené faktory zhoršenia ručne neprenosných motorov pre HC + NOx a CO pre výrobcov malých sérií

Trieda motora | Motory s rozvodom SV | Motory s rozvodom OHV | Motory s dodatočnou úpravou výfukových plynov |

HC + NOx | CO | HC + NOx | CO |

SH:1 | 2,1 | 1,1 | 1,5 | 1,1 | Faktory zhoršenia sa musia vypočítať s použitím vzorca uvedeného v bode 1.3.1 |

SH:2 | 2,1 | 1,1 | 1,5 | 1,1 |

SH:3 | 2,1 | 1,1 | 1,5 | 1,1 |

SH:4 | 1,6 | 1,1 | 1,4 | 1,1 |

1.3.1 Vzorec pre výpočet faktora zhoršenia pre motory s dodatočnou úpravou výfukových plynov:

DF =

/

NE – CC

kde:

DF = faktor zhoršenia

NE = úrovne emisií nového motora pred katalyzátorom (g/kWh)

EDF = faktor zhoršenia u motorov bez katalyzátora podľa tabuľky 1

CC = množstvo premenené k časovému bodu 0 v g/kWh

F = 0,8 pre HC a 0,0 pre NOx pre všetky triedy motorov

E = 0,8 pre CO pre všetky triedy motorov

1.4 Výrobcovia uplatnia pridelený alebo vypočítaný DF pre každú regulovanú škodlivinu u všetkých rodín motorov etapy II. Také DF sa použijú pri typovom schvaľovaní a testovaní výrobnej linky.

1.4.1 Pre motory, ktoré nepoužívajú pridelené DF podľa tabuliek 1 a 2 tohto bodu, sa DF stanoví takto:

1.4.1.1 Na minimálne jednom motore reprezentujúcom zvolenú konfiguráciu, ktorá pravdepodobne prekročí emisné normy HC + NOx (prípadne FEL), ktorý reprezentuje prebiehajúcu výrobu motorov, sa po počte hodín zodpovedajúcom stabilizované emisie, vykoná (úplný) postup testovania emisií popísaný v tejto smernici.

1.4.1.2 Ak sa testuje viac než jeden motor, vypočíta sa priemer výsledkov a v porovnaní s platnou limitnou hodnotou sa zaokrúhli na jedno dodatočné desatinné miesto.

1.4.1.3 Podľa starnutia motora sa znovu vykoná také emisné testovanie. Postup starnutia by sa mal stanoviť tak, aby výrobca mohol primerane predvídať očakávané zhoršenie emisií v priebehu času životnosti motora, berúc do úvahy opotrebenie a ostatné zhoršujúce mechanizmy očakávané pri typickom spotrebiteľskom používaní, ktoré by mohli ovplyvniť emisné chovanie. Ak sa testuje viac než jeden motor, vypočíta sa priemer výsledkov a v porovnaní s platnou limitnou hodnotou sa zaokrúhli na jedno dodatočné desatinné miesto.

1.4.1.4 Na konci času trvanlivosti sa emisie (prípadne priemerné emisie) rozdelia na každú regulovanú škodlivinu pomocou stabilizovaných emisií (prípadne priemerných emisií) a zaokrúhlia sa na dve desatinné miesta. Výsledné číslo je faktor zhoršenia DF, pokiaľ nie je menší než 1,00; v takom prípade bude DF 1,0.

1.4.1.5 Podľa uváženia výrobcu sa môžu medzi testovacím bodom stabilizovaných emisií a časom emisnej trvanlivosti naplánovať dodatočné emisné testovacie body. Ak sa plánujú medzitesty, testovacie body sa musia rovnomerne rozmiestniť v priebehu času emisnej trvanlivosti (EPD) (± 2 hodiny) a jeden taký testovací bod musí byť v jednej polovici úplného času emisnej trvanlivosti (± 2 hodiny).

Pre každú škodlivinu HC + NOx a CO sa medzi dátovými bodmi musí urobiť priamka, pričom sa prvý test zakreslí k časovému bodu nula a použije sa metóda najmenších štvorcov. Faktor zhoršenia vyplynie z vypočítaných emisií na konci času trvanlivosti, vydelených vypočítanými emisiami v časovom bode nula.

1.4.1.6 Vypočítané faktory zhoršenia môžu obsahovať aj iné rodiny motorov než tie, ktoré sa brali za základ pri výpočte, ak výrobca pred typovým schválením predloží národnému typovému schvaľovaciemu orgánu prijateľné zdôvodnenie, že u príslušných rodín motorov sa na základe použitej konštrukcie a technológie dá oprávnene očakávať, že majú podobné emisné charakteristiky zhoršenia.

Nevyčerpávajúci zoznam konštrukčných skupín a technológie je uvedený nižšie:

- konvenčné dvojdobé motory bez systému dodatočnej úpravy výfukových plynov,

- konvenčné dvojdobé motory s keramickým katalyzátorom s tým istým aktívnym materiálom a plniacou látkou a tým istým počtom komôrok na cm2,

- konvenčné dvojdobé motory s kovovým katalyzátorom s tým istým aktívnym materiálom a plniacou látkou, podkladom a tým istým počtom komôrok na cm2,

- dvojdobé motory vybavené vrstveným vyplachovacím systémom,

- štvordobé motory s katalyzátorom (definovaným vyššie) s rovnakou technológiou ventilov a identickým mazacím systémom,

- štvordobé motory bez katalyzátora s rovnakou technológiou ventilov a identickým mazacím systémom.

2. ČASY EMISNEJ TRVANLIVOSTI PRE MOTORY ETAPY II

2.1 Výrobcovia musia pri typovom schvaľovaní vyhlásiť aplikovateľnú kategóriu EDP pre každú rodinu motorov. Taká kategória musí byť kategóriou, ktorá sa najviac približuje predpokladanej praktickej životnosti zariadenia, v ktorom majú byť motory inštalované podľa údajov výrobcu motora. Výrobcovia musia uchovávať údaje podporujúce ich voľbu kategórie EDP pre každú rodinu motorov. Také údaje sa musia na požiadanie predložiť schvaľovaciemu orgánu.

2.1.1 Pre ručne prenosné motory: výrobcovia vyberú kategóriu EDP z tabuľky 1.

Tabuľka 1: kategórie EDP pre ručne prenosné motory (hodiny)

Kategória | 1 | 2 | 3 |

Trieda SH:1 | 50 | 125 | 300 |

Trieda SH:2 | 50 | 125 | 300 |

Trieda SH:3 | 50 | 125 | 300 |

2.1.2 Pre ručne neprenosné motory: výrobcovia vyberú kategóriu EDP z tabuľky 2.

Tabuľka 2: kategórie EDP pre ručne neprenosné motory (hodiny)

Kategória | 1 | 2 | 3 |

Trieda SH:1 | 50 | 125 | 300 |

Trieda SH:2 | 125 | 250 | 500 |

Trieda SH:3 | 125 | 250 | 500 |

Trieda SH:4 | 250 | 500 | 1000 |

2.1.3 Výrobcovia musia schvaľovaciemu orgánu vierohodne preukázať, že vyhlásená praktická životnosť je primeraná. Údaje na podporu výrobcovej voľby kategórie EDP pre danú rodinu motorov musia, no nie je to obmedzené, obsahovať:

- prehľad o rozpätí životnosti zariadenia, v ktorom majú byť predmetné motory inštalované,

- technické posudky starých motorov v prevádzke, aby sa zistilo, kedy sa výkon motora zhorší na úroveň, pri ktorej sa zníži použiteľnosť a/alebo spoľahlivosť na takú mieru, že je potrebná generálka alebo výmena motora,

- vyhlásenie o záruke a záručných dobách,

- marketingové podklady týkajúce sa životnosti motora,

- prípady porúch oznámené zákazníkmi, a

- technické posudky životnosti špecifických motorových technológií, materiálov alebo konštrukcií v hodinách.

"

5. Príloha IV sa stáva prílohou V a mení a dopĺňa sa takto:

Pôvodný nadpis sa nahrádza takto:

"TECHNICKÉ CHARAKTERISTIKY REFERENČNÉHO PALIVA PREDPÍSANÉHO PRE SCHVAĽOVACIE TESTY A NA OVERENIE ZHODY VÝROBY

REFERENČNÉ PALIVO PRE VZNETOVÉ MOTORY MIMOCESTNÝCH MOBILNÝCH STROJNÝCH ZARIADENÍ(1)"

V tabuľke v riadku "Neutralizačné číslo" sa slovo "minimálne" v stĺpci 2 nahradí slovom "maximálne".Dopĺňa sa nasledovná nová tabuľka a nové poznámky pod čiarou:

"REFERENČNÉ PALIVO PRE ZÁŽIHOVÉ MOTORY MIMOCESTNÝCH MOBILNÝCH STROJNÝCH ZARIADENÍ

Poznámka:

Palivom pre dvojdobé motory je zmes mazacieho oleja a benzínu špecifikovaná nižšie. Pomer zmesi palivo/olej musí zodpovedať pomeru odporučenému výrobcom podľa bodu 2.7 prílohy IV.

Parameter | Jednotka | Limity | Testovacia metóda | Uverejnenie |

Minimum | Maximum |

Oktánové číslo výskumnou metódou, RON | 95,0 | – | EN 25164 | 1993 |

Oktánové číslo motorovou metódou, MON | | 85,0 | – | EN 25163 | 1993 |

Hustota pri 15 °C | kg/m3 | 748 | 762 | ISO 3675 | 1995 |

Tlak pár podľa Reida | kPa | 56,0 | 60,0 | EN 12 | 1993 |

Destilácia: | | | — | | |

začiatok varu | °C | 24 | 40 | EN–ISO 3405 | 1988 |

— odparené pri 100 °C | % obj. | 49,0 | 57,0 | EN–ISO 3405 | 1988 |

— odparené pri 150 °C | % obj. | 81,0 | 87,0 | EN–ISO 3405 | 1988 |

—koniec varu | °C | 190 | 215 | EN–ISO 3405 | 1988 |

Zvyšok | % obj. | – | 2 | EN–ISO 3405 | 1988 |

Analýza uhľovodíkov | – | | | | – |

— olefíny | % obj. | – | 10 | ASTM D 1319 | 1995 |

— aromáty | % obj | 28,0 | 40,0 | ASTM D 1319 | 1995 |

— benzén | % obj. | – | 1,0 | EN 12177 | 1998 |

— nasýtené uhľovodíky | % obj. | – | zostatok | ASTM D 1319 | 1995 |

Pomer uhlík/vodík | | stanovená hodnota | stanovená hodnota | | |

Oxidačná stabilita (2) | minúty | 480 | – | EN–ISO 7536 | 1996 |

Obsah kyslíka | % hmotn. | – | 2,3 | EN 1601 | 1997 |

Živičné látky | mg/ml | – | 0,04 | EN–ISO 6246 | 1997 |

Obsah síry | mg/kg | – | 100 | EN–ISO 14596 | 1998 |

Korózia medi pri 50 °C | | – | 1 | EN–ISO 2160 | 1995 |

Obsah olova | g/l | – | 0,005 | EN 237 | 1996 |

Obsah fosforu | g/l | – | 0,0013 | ASTM D 3231 | 1994 |

Poznámka 1:

Hodnoty uvedené v špecifikácii sú "skutočné hodnoty". Pri stanovení ich limitných hodnôt boli použité ustanovenia ISO 4259 "Petroleum products – Determination and application of precision data in relation to methods of test" a pri stanovení minimálnej hodnoty bol vzatý do úvahy minimálny rozdiel 2R nad nulou; pri stanovení maximálnej a minimálnej hodnoty je minimálny rozdiel 4R (R = opakovateľnosť). Bez ohľadu na toto opatrenie, ktoré je nutné zo štatistických dôvodov, výrobca paliva by sa mal napriek tomu usilovať o nulovú hodnotu, pri ktorej je stanovená maximálna hodnota 2R a o strednú hodnotu v prípade údajov týkajúcich sa maximálnych a minimálnych limitov. Ak je potrebné objasniť otázku, či palivo spĺňa požiadavky špecifikácií, platia ustanovenia ISO 4259.

Poznámka 2:

Palivo môže obsahovať antioxidanty a kovové dezaktivátory bežne používané k stabilizácii tokov benzínu v rafinériách, ale nesmú sa pridávať detergentné a disperzné prísady a olejové rozpúšťadlá."

6. Príloha V sa stáva prílohou VI.

7. Príloha VI sa stáva prílohou VII a mení a dopĺňa sa takto:

a) dodatok 1 sa mení a dopĺňa takto:

- Nadpis sa nahradí takto:

"Dodatok 1

VÝSLEDKY TESTU PRE VZNETOVÉ MOTORY"

- bod 1.3.2 sa nahrádza takto:

"1.3.2 Výkon absorbovaný pri udaných otáčkach motora (podľa údajov výrobcu):

Zariadenie | AE [5]Výkon P (kW) absorbovaný pri rôznych otáčkach motora, berúc do úvahy dodatok 3 tejto prílohy |

Stredné (ak je to aplikovateľné) | Menovité |

Celkom:" | | |

- bod 1.4.2 sa nahrádza takto:

"1.4.2 Výkon motora [6]

Stav | Nastavenie výkonu (kW) pri rôznych otáčkach motora |

Stredné (ak je to aplikovateľné) | Menovité |

Maximálny výkon meraný v teste (PM) (kW) a) | | |

Celkový výkon absorbovaný zariadením poháňaným motorom podľa bodu 1.3.2 tohto dodatku alebo bodu 2.8 prílohy III (PAE) (kW) b) | | |

Čistý výkon motora špecifikovaný v bode 2.4 prílohy I (kW) c) | | |

c = a + b" | | |

- bod 1.5 sa mení a dopĺňa takto:

"1.5 Emisné úrovne

1.5.1 Nastavenie dynamometra (kW)

Čiastkové zaťaženie | Nastavenie dynamometra (kW) pri rôznych otáčkach motora |

Stredné (ak je to aplikovateľné) | Menovité |

10 (ak je to aplikovateľné) | | |

25 (ak je to aplikovateľné) | | |

50 | | |

75 | | |

100 | | |

1.5.2 Výsledky emisného testu podľa testovacieho cyklu:"

b) Dopĺňa sa tento dodatok:

Dodatok 2

VÝSLEDKY TESTU PRE ZÁŽIHOVÉ MOTORY

1. INFORMÁCIE TÝKAJÚCE SA VYKONANIA TESTU(OV) [1]

1.1 Oktánové číslo

1.1.1 Oktánové číslo:

1.1.2 Uviesť percentuálny podiel oleja v zmesi, ak je v prípade dvojdobých motorov zmiešaný benzín a mazací prostriedok

1.1.3 Hustota benzínu u štvordobých motorov a zmesi benzín/olej u dvojdobých motorov

1.2 Mazací prostriedok

1.2.1 Značka(y)

1.2.2 Typ(y)

1.3 (Prípadne) Zariadenie poháňané motorom

1.3.1 Vymenovanie a údaje o identifikácii

1.3.2 Výkon absorbovaný pri udaných otáčkach motora (podľa údajov výrobcu):

Zariadenie | AE [2]Výkon P (kW) absorbovaný pri rôznych otáčkach motora, berúc do úvahy dodatok 3 tejto prílohy |

Stredné (ak je to aplikovateľné) | Menovité |

Celkom: | | |

1.4 Výkon motora

1.4.1 Otáčky motora:

voľnobeh: min-1

stredné otáčky: min-1

menovité otáčky: min-1

1.4.2 Výkon motora [3]

Stav | Nastavenie výkonu (kW) pri rôznych otáčkach motora |

Stredné (ak je to aplikovateľné) | Menovité |

Maximálny výkon meraný v teste (PM) (kW) a) | | |

Celkový výkon absorbovaný zariadením poháňaným motorom podľa bodu 1.3.2 tohto dodatku, alebo bodu 2.8 prílohy III (PAE) (kW) b) | | |

Čistý výkon motora špecifikovaný v bode 2.4 prílohy I (kW) c) | | |

c = a + b | | |

1.5 Emisné úrovne

1.5.1 Nastavenie dynamometra (kW)

Čiastkové zaťaženie | Nastavenie dynamometra (kW) pri rôznych otáčkach motora |

Stredné (ak je to aplikovateľné) | Menovité |

10 (ak je to aplikovateľné) | | |

25 (ak je to aplikovateľné) | | |

50 | | |

75 | | |

100 | | |

1.5.2 Výsledky emisného testu podľa testovacieho cyklu:

CO: g/kWh

HC: g/kWh

NOx: g/kWh

c) dopĺňa sa tento dodatok 3:

Dodatok 3

VYBAVENIE A POMOCNÉ ZARIADENIA INŠTALOVANÉ PRI TESTE STANOVENIA VÝKONU MOTORA

Číslo | Vybavenie a pomocné zariadenia | Namontované pre emisný test |

1 | Sací systém | |

Sacie potrubie | Áno, štandardné výrobné vybavenie |

Systém kontroly emisií kľukovej skrine | Áno, štandardné výrobné vybavenie |

Riadenie dvojitého nasávania sacieho systému | Áno, štandardné výrobné vybavenie |

Prietokomer vzduchu | Áno, štandardné výrobné vybavenie |

Systém prívodu vzduchu | Áno [1] |

Vzduchový filter | Áno [1] |

Tlmič sania | Áno [1] |

Zariadenie obmedzujúce otáčky | Áno [1] |

2 | Zariadenie pre ohrev sacieho potrubia | Áno, štandardné výrobné vybavenie. Ak je to možné, nastaviť do najpriaznivejšej polohy. |

3 | Výfukový systém | |

Filter výfukových plynov | Áno, štandardné výrobné vybavenie |

Výfukové potrubie | Áno, štandardné výrobné vybavenie |

Prípojné trubky | Áno [2] |

Tlmič | Áno [2] |

Výstupná trubka | Áno [2] |

Výfuková brzda | Nie [3] |

Zariadenie k preplňovaniu | Áno, štandardné výrobné vybavenie |

4 | Palivové čerpadlo | Áno, štandardné výrobné vybavenie [4] |

5 | Karburátorové vybavenie | |

Karburátor | Áno, štandardné výrobné vybavenie |

Elektronický systém regulácie, prietokomer vzduchu, atď. | Áno, štandardné výrobné vybavenie |

Príslušenstvo pre plynové motory | |

Reduktor tlaku | Áno, štandardné výrobné vybavenie |

Odparovač | Áno, štandardné výrobné vybavenie |

Zmiešavač | Áno, štandardné výrobné vybavenie |

6 | Zariadenie na vstrekovanie paliva (benzínu a nafty) | |

Predfilter | Áno, štandardné výrobné vybavenie alebo vybavenie skúšobnej stolice |

Filter | Áno, štandardné výrobné vybavenie alebo vybavenie skúšobnej stolice |

Čerpadlo | Áno, štandardné výrobné vybavenie |

Vysokotlakové potrubie | Áno, štandardné výrobné vybavenie |

Vstrekovač | Áno, štandardné výrobné vybavenie |

Vstupný vzduchový ventil | Áno, štandardné výrobné vybavenie [5] |

Elektronický riadiaci systém, prietokomer vzduchu, atď. | Áno, štandardné výrobné vybavenie |

Systém regulácie/riadenia | Áno, štandardné výrobné vybavenie |

Automatický uzáver pri plnom zaťažení v závislosti na atmosferických podmienkach | Áno, štandardné výrobné vybavenie |

7 | Kvapalinové chladiace zariadenie | |

Chladič | Nie |

Ventilátor | Nie |

Kryt ventilátora | Nie |

Vodné čerpadlo | Áno, štandardné výrobné vybavenie [6] |

Termostat | Áno, štandardné výrobné vybavenie [7] |

8 | Vzduchové chladenie | |

Kryt | Nie [8] |

Ventilátor alebo dúchadlo | Nie [8] |

Zariadenie regulujúce teplotu | Nie |

9 | Elektrické príslušenstvo | |

Generátor | Áno, štandardné výrobné vybavenie [9] |

Rozdeľovač | Áno, štandardné výrobné vybavenie |

Cievka alebo cievky | Áno, štandardné výrobné vybavenie |

Vodič | Áno, štandardné výrobné vybavenie |

Zapaľovacie sviečky | Áno, štandardné výrobné vybavenie |

Elektronický kontrolný systém vrátane snímača klepania/regulácie predstihu | Áno, štandardné výrobné vybavenie |

10 | Preplňovacie zariadenie | |

Kompresor poháňaný buď priamo alebo nepriamo motorom a/alebo výfukovými plynmi | Áno, štandardné výrobné vybavenie |

Chladič preplňovaného vzduchu | Áno, štandardné výrobné vybavenie alebo vybavenie skúšobnej stolice [10] [11] |

Čerpadlo chladiaceho prostriedku alebo ventilátor (poháňané motorom) | Nie h) [8] |

Termostat chladiaceho prostriedku | Áno, štandardné výrobné vybavenie |

11 | Pomocný ventilátor skúšobnej stolice | Áno, ak je potrebný |

12 | Zariadenie proti znečisťovaniu ovzdušia | Áno, štandardné výrobné vybavenie [12] |

13 | Spúšťacie zariadenie | Vybavenie skúšobnej stolice |

14 | Olejové čerpadlo | Áno, štandardné výrobné vybavenie |

8. Príloha VII až X sa stávajú prílohami VIII až XI.

9. Dopĺňa sa táto príloha:

PRÍLOHA XII

UZNANIE ALTERNATÍVNYCH TYPOVÝCH SCHVÁLENÍ

1. Pre motory kategórií A, Ba C sa podľa článku 9 ods. 2, sa nasledovné typové schválenia a prípadne príslušné schvaľovacie značky uznávajú ako ekvivalentné schváleniu podľa tejto smernice:

1.1 Smernica 2000/25/ES.

1.2 Typové schválenia podľa smernice 88/77/EHS, spĺňajúce požiadavky etapy A alebo B podľa článku 2 a prílohy I bodu 6.2.1 smernice 88/77/EHS, zmenenej a doplnenej smernicou 91/542/EHS, alebo nariadenia EHK OSN č. 49 série zmien 02, oprava 1/2.

1.3 Osvedčenia o typovom schválení podľa nariadenia EHK OSN č. 96.

2. Pre motory kategórií D, E, F a G (etapa II) podľa článku 9 ods. 3, sa nasledovné typové schválenia a prípadne príslušné schvaľovacie značky uznávajú ako ekvivalentné schváleniu podľa tejto smernice:

2.1 Smernica 2000/25/ES, schválenia podľa etapy II.

2.2 Typové schválenia podľa smernice 88/77/EHS, zmenenej a doplnenej smernicou 1999/96/ES, spĺňajúce požiadavky etapy A, B1, B2 alebo C podľa článku 2 a bodu 6.2.1 prílohy I.

2.3 Nariadenie EHK OSN č. 49 série zmien 03.

2.4 Schválenia etapy B nariadenia EHK OSN č. 96 podľa bodu 5.2.1 série zmien 01 nariadenie č. 96.

[1] "Pozri dodatok 4 prílohy IV: vrátane faktorov zhoršenia.

[2] Totožné s cyklom C1 návrhu normy ISO 8178–4.

[1] Totožné s cyklom D2 normy ISO 8168–4: 1996(E).

[2] Hodnoty zaťaženia sú percentuálnymi hodnotami krútiaceho momentu zodpovedajúceho základnému menovitému výkonu definovanému ako disponibilný maximálny výkon počas postupu s meniacim sa výkonom, ktorý môže byť spustený na neobmedzený počet hodín za rok medzi stanovenými intervalmi údržby a v stanovených podmienkach okolia; údržba sa vykonáva podľa predpisu výrobcu. Na lepšiu ilustráciu definície základného výkonu, pozri obrázok 2 normy ISO 8528–1: 1993(E).

[3] Pre etapu I sa môže použiť 0,90 a 0,10 namiesto 0,85 a 0,15

[1] Výpočty emisií výfukových plynov popísané v tejto smernici sú v niektorých prípadoch založené na rôznych metódach merania a/alebo výpočtu. Z dôvodu obmedzených celkových tolerancií pre výpočet výfukových emisií, povolené hodnoty u niektorých položiek, použité v príslušných rovniciach, musia byť menšie než povolené tolerancie uvedené v ISO 3046–3.

[1] Poznámka prekladateľa: v nemeckom a španielskom texte táto časť vety chýba a preklad by znel: "V prípade, že tomu tak nie je, musí podľa bodu 1.5.5.1 zostrojiť nová ciachovacia krivka."

[1] V prípade NOx sa koncentrácia musí vynásobiť korekčným faktorom vlhkosti KH (korekčný faktor vlhkosti pre NOx).

[2] V ISO 8178–1 je úplnejší vzorec molekulovej hmotnosti paliva (vzorec 50 v kapitole 13.5.1b)). Vzorec zohľadňuje nielen pomer vodíka k uhlíku a pomer kyslíka k uhlíku, ale aj ostatné možné komponenty paliva ako je síra a dusík. Avšak pretože sú zážihové motory smernice testované s benzínom (stanoveným ako referenčné palivo v prílohe V) obsahujúcim zvyčajne len uhlík a vodík, uvažuje sa zo zjednodušeným vzorcom.

[3] V prípade NOx sa koncentrácia musí vynásobiť korekčným faktorom vlhkosti KH (korekčný faktor vlhkosti pre NOx).

[4] Podmienky pre riediaci vzduch zodpovedajú podmienkam pre nasávaný vzduch.

[5] "Nesmie byť väčší než 10 % výkonu meraného počas testu.

[6] Nekorigovaný výkon meraný v súlade s ustanoveniami bodu 2.4 prílohy.

[1] V prípade viacerých základných motorov, uviesť pre každý z nich.

[2] Nesmie byť väčší než 10 % výkonu meraného počas testu.

[3] Nekorigovaný výkon meraný v súlade s ustanoveniami bodu 2.4 prílohy I.

[1] Musí sa namontovať úplný sací systém určený pre uvažované použitie:

- keď je tu riziko značného vplyvu na výkon motora;

- v prípade zážihových motorov s prirodzeným nasávaním;

- ak to požaduje výrobca.V ostatných prípadoch môže byť použitý rovnocenný systém a malo by sa skontrolovať, či sa tlak sania nelíši o viac než 100 Pa od horného limitu stanoveného výrobcom pre čistý vzduchový filter.

[2] Musí sa namontovať úplný sací systém určený pre uvažované použitie:

- keď je tu riziko značného vplyvu na výkon motora;

- v prípade zážihových motorov s prirodzeným nasávaním;

- ak to požaduje výrobca.V ostatných prípadoch môže byť použitý rovnocenný systém a malo by sa skontrolovať, či sa tlak sania nelíši o viac než 1000 Pa od horného limitu stanoveného výrobcom.

[3] Ak je v motore zabudovaná výfuková brzda, musí byť jej škrtiaci ventil fixovaný v úplnej otvorenej polohe.

[4] V prípade potreby môže byť nastavený tlak v prívode paliva tak, aby reprodukoval tlaky, ktoré sa vyskytujú pri danom režime prevádzky motora (zvlášť ak je použitý vratný palivový systém).

[5] Vstupný vzduchový ventil je regulačným ventilom pneumatického regulátora vstrekovacieho čerpadla. Regulátor alebo zariadenie na vstrek paliva môžu obsahovať ďalšie zariadenia, ktoré môžu ovplyvňovať množstvo vstrekovaného paliva.

[6] Obeh chladiacej kvapaliny musí zabezpečovať len vodné čerpadlo motora. Kvapalina môže byť chladená vonkajším okruhom tak, že tlaková strata tohto okruhu a tlak na vstupe do čerpadla zostávajú v podstate také isté ako pri systéme chladenia motora.

[7] Termostat môže byť fixovaný v úplne otvorenej polohe.

[8] Ak sú chladiaci ventilátor alebo dúchadlo namontované na účely testu, absorbovaný výkon sa musí pripočítať k výsledkom, s výnimkou chladiaceho ventilátora vzduchom chladených motorov, namontovaného priamo na kľukovom hriadeli. Výkon chladiaceho ventilátora alebo dúchadla sa stanoví pri otáčkach použitých pri teste buď výpočtom zo štandardných charakteristík alebo praktickými testmi.

[9] Minimálny výkon generátora: výkon generátora sa má obmedziť na výkon potrebný na prevádzku príslušenstva nevyhnutného pre chod motora. Ak je potrebné pripojenie k akumulátoru, tento musí byť použitý úplne nabitý a v dobrom stave.

[10] Preplňované, vzduchom chladené motory sa testujú s chladením preplňovaného vzduchu bez ohľadu nato, či ide o chladenie vzduchom alebo kvapalinou, ale ak výrobca tomu dáva prednosť, môže skúšobnú stolicu nahradiť vzduchovo chladený chladič. V každom prípade má byť meranie výkonu pri každých otáčkach uskutočnené s maximálnym poklesom tlaku a minimálnym poklesom teploty motorového vzduchu prechádzajúceho cez chladič preplňovaného vzduchu na skúšobnej stolici, ako je špecifikovaný výrobcom.

[11] Môže zahŕňať napríklad, recyklačný systém výfukových plynov (EGR), katalyzátor, termoreaktor, pomocný prívod vzduchu a protiodparný systém pre palivo.

[12] Výkon potrebný pre elektrické alebo iné spúšťacie systémy sa zabezpečí zo skúšobnej stolice.

--------------------------------------------------