EUR-Lex Access to European Union law
This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 02022L2523-20221222
Council Directive (EU) 2022/2523 of 15 December 2022 on ensuring a global minimum level of taxation for multinational enterprise groups and large-scale domestic groups in the Union
Consolidated text: Smernica Rady (EÚ) 2022/2523 zo 15. decembra 2022 o zabezpečení globálnej minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín v Únii
Smernica Rady (EÚ) 2022/2523 zo 15. decembra 2022 o zabezpečení globálnej minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín v Únii
02022L2523 — SK — 22.12.2022 — 000.001
Tento text slúži výlučne ako dokumentačný nástroj a nemá žiadny právny účinok. Inštitúcie Únie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah. Autentické verzie príslušných aktov vrátane ich preambúl sú tie, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a ktoré sú dostupné na portáli EUR-Lex. Tieto úradné znenia sú priamo dostupné prostredníctvom odkazov v tomto dokumente
|
SMERNICA RADY (EÚ) 2022/2523 zo ►C1 15. decembra 2022 ◄ (Ú. v. ES L 328 22.12.2022, s. 1) |
Opravená a doplnená:
SMERNICA RADY (EÚ) 2022/2523
zo ►C1 15. decembra 2022 ◄
o zabezpečení globálnej minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín v Únii
KAPITOLA I
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Článok 1
Predmet úpravy
Touto smernicou sa stanovujú spoločné opatrenia týkajúce sa minimálneho efektívneho zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín v podobe:
pravidla zahrnutia príjmov, v súlade s ktorým materský subjekt nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny vypočítava a uhrádza svoj priraditeľný podiel na dorovnávacej dani vo vzťahu k nízko zdaneným základným subjektom skupiny, a
pravidla pre nedostatočne zdanené zisky, v súlade s ktorým základnému subjektu nadnárodnej skupiny podnikov vznikajú dodatočné hotovostné náklady na daň rovnajúce sa jeho podielu na dorovnávacej dani, ktorá nebola uložená podľa pravidla zahrnutia príjmov vo vzťahu k nízko zdaneným základným subjektom skupiny.
Článok 2
Rozsah pôsobnosti
Táto smernica sa nevzťahuje na tieto subjekty (ďalej len „vylúčené subjekty“):
vládny subjekt, medzinárodná organizácia, nezisková organizácia, dôchodkový fond, investičný fond, ktorý je hlavným materským subjektom, alebo investičný subjekt v oblasti nehnuteľností, ktorý je hlavným materským subjektom;
subjekt, v prípade ktorého najmenej 95 % jeho hodnoty vlastní priamo alebo prostredníctvom jedného alebo viacerých vylúčených subjektov jeden alebo viac subjektov uvedených v písmene a), s výnimkou subjektov dôchodkových služieb, a ktorý:
pôsobí výlučne alebo takmer výlučne s cieľom držby aktív alebo investovania finančných prostriedkov v prospech subjektu alebo subjektov uvedených v písmene a), alebo
vykonáva výlučne doplnkové činnosti k tým, ktoré vykonáva subjekt alebo subjekty uvedené v písmene a);
subjekt, v prípade ktorého najmenej 85 % jeho hodnoty vlastní priamo alebo prostredníctvom jedného alebo viacerých vylúčených subjektov jeden alebo viac subjektov uvedených v písmene a), s výnimkou subjektov dôchodkových služieb, za predpokladu, že v podstate všetok jeho príjem pochádza z dividend alebo zo ziskov či strát vo vlastnom imaní, ktoré sú vylúčené z výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty v súlade s článkom 16 ods. 2 písm. b) a c).
Odchylne od prvého pododseku tohto odseku sa môže podávajúci základný subjekt v súlade s článkom 45 ods. 1 rozhodnúť, že so subjektom uvedeným v písmenách b) a c) uvedeného pododseku nebude zaobchádzať ako s vylúčeným subjektom.
Článok 3
Vymedzenie pojmov
Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
„subjekt“ je akékoľvek právne usporiadanie, ktoré vedie samostatnú účtovnú evidenciu, alebo akákoľvek právnická osoba;
„základný subjekt“ je:
akýkoľvek subjekt, ktorý je súčasťou nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, a
akákoľvek stála prevádzkareň hlavného subjektu, ktorý je súčasťou nadnárodnej skupiny podnikov uvedenej v písmene a);
„skupina“ je:
zoskupenie subjektov, ktoré sú prepojené prostredníctvom vlastníctva alebo kontroly, ako sa vymedzuje v prijateľnom štandarde finančného účtovníctva na zostavenie konsolidovanej účtovnej závierky hlavným materským subjektom, vrátane každého subjektu, ktorý mohol byť vylúčený z konsolidovanej účtovnej závierky hlavného materského subjektu len na základe svojej malej veľkosti, významnosti, alebo z dôvodu, že je určený na predaj, alebo
subjekt, ktorý má jednu alebo viac stálych prevádzkarní za predpokladu, že nie je súčasťou inej skupiny podľa vymedzenia v písmene a);
„nadnárodná skupina podnikov“ je každá skupina, ktorej súčasťou je aspoň jeden subjekt alebo jedna stála prevádzkareň, ktoré sa nenachádzajú v jurisdikcii hlavného materského subjektu;
„veľká vnútroštátna skupina“ je každá skupina, ktorej všetky základné subjekty sa nachádzajú v tom istom členskom štáte;
„konsolidovaná účtovná závierka“ je:
účtovná závierka zostavená subjektom v súlade s prijateľným štandardom finančného účtovníctva, v ktorej sa majetok, záväzky, výnosy, náklady a peňažné toky uvedeného subjektu a všetkých subjektov, v ktorých má kontrolný podiel, vykazujú, akoby sa týkali jedinej hospodárskej jednotky;
pokiaľ ide o skupiny vymedzené v bode 3 písm. b), účtovná závierka zostavená subjektom v súlade s prijateľným štandardom finančného účtovníctva;
účtovná závierka hlavného materského subjektu, ktorá nie je zostavená v súlade s prijateľným štandardom finančného účtovníctva a ktorá bola následne upravená s cieľom predísť akýmkoľvek podstatným narušeniam hospodárskej súťaže, a
ak hlavný materský subjekt nezostavuje účtovnú závierku podľa písmena a), b) alebo c), účtovná závierka, ktorú by hlavný materský subjekt zostavil, ak by sa od neho zostavenie takejto účtovnej závierky vyžadovalo v súlade s:
prijateľným štandardom finančného účtovníctva alebo
iným štandardom finančného účtovníctva a za predpokladu, že takáto účtovná závierka bola upravená s cieľom predísť akýmkoľvek podstatným narušeniam hospodárskej súťaže;
„účtovné obdobie“ je účtovné obdobie, za ktoré hlavný materský subjekt nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny zostavuje svoju konsolidovanú účtovnú závierku, alebo v prípade, ak hlavný materský subjekt konsolidovanú účtovnú závierku nezostavuje, kalendárny rok;
„podávajúci základný subjekt“ je subjekt, ktorý podáva oznámenie s informáciami na určenie dorovnávacej dane v súlade s článkom 44;
„vládny subjekt“ je subjekt, ktorý spĺňa všetky tieto kritériá:
je súčasťou vlády alebo je vo výlučnom vlastníctve vlády vrátane akéhokoľvek politického celku alebo orgánov územnej samosprávy;
nevykonáva obchodnú ani podnikateľskú činnosť a jeho hlavným účelom je:
vykonávanie vládnej funkcie alebo
riadenie alebo investovanie aktív tejto vlády alebo jurisdikcie prostredníctvom vykonávania a držby investícií, správy aktív a súvisiacich investičných činností pre uvedené aktíva vlády alebo jurisdikcie;
zodpovedá vláde za svoje celkové výsledky a každoročne podáva vláde informačné správy a
jeho majetok prechádza pri zrušení na vládu, a pokiaľ ide o rozdelenie jeho čistého zisku, takýto čistý zisk sa vypláca výlučne uvedenej vláde, pričom žiadna časť jeho čistého zisku neplynie v prospech akejkoľvek súkromnej osoby;
„medzinárodná organizácia“ je každá medzivládna organizácia vrátane nadnárodnej organizácie, alebo agentúra alebo zastúpenie v jej úplnom vlastníctve, ktoré spĺňajú všetky tieto kritériá:
tvoria ju primárne vlády;
má platnú dohodu o sídle alebo obdobnú dohodu s jurisdikciou, v ktorej je usadená, napríklad dohody, ktoré oprávňujú útvary alebo zložky organizácie v uvedenej jurisdikcii na výsady a imunity, a
právne predpisy alebo jej riadiace listiny zamedzujú tomu, aby jej príjmy plynuli v prospech súkromných osôb;
„nezisková organizácia“ je subjekt, ktorý spĺňa všetky tieto kritériá:
je zriadený a pôsobí v jurisdikcii svojho sídla:
výlučne na náboženské, charitatívne, vedecké, umelecké, kultúrne, športové, vzdelávacie alebo iné podobné účely, alebo
ako profesijná organizácia, obchodný spolok, obchodná komora, organizácia práce, poľnohospodárska alebo záhradnícka organizácia, občiansky spolok alebo organizácia pôsobiaca výlučne na podporu sociálneho zabezpečenia;
v podstate všetky príjmy z činností uvedených v písmene a) sú oslobodené od dane z príjmov v jurisdikcii jeho sídla;
nemá žiadnych spoločníkov ani členov, ktorí majú vlastnícky alebo skutočný podiel na jeho príjmoch alebo majetku;
príjmy alebo majetok subjektu sa nesmú rozdeľovať súkromnej osobe ani inému než charitatívnemu subjektu, ani sa nesmú použiť v ich prospech, inak ako:
v súvislosti s vykonávaním charitatívnych činností subjektu;
platba primeraného plnenia za poskytnuté služby alebo za použitie majetku alebo kapitálu, alebo
platba predstavujúca reálnu trhovú hodnotu majetku, ktorý subjekt zakúpil; a
pri ukončení, likvidácii alebo zrušení subjektu sa všetok jeho majetok má previesť alebo vrátiť neziskovej organizácii alebo vláde vrátane akéhokoľvek vládneho subjektu v jurisdikcii sídla subjektu alebo akémukoľvek jej politickému celku;
nevykonáva obchodnú alebo podnikateľskú činnosť, ktorá priamo nesúvisí s účelmi, na ktoré bol založený;
„subjekt s prvkom daňovej transparentnosti“ je subjekt, ktorý je daňovo transparentný, pokiaľ ide o jeho príjmy, výdavky, zisk alebo stratu v jurisdikcii, v ktorej bol založený, pokiaľ nie je daňovým rezidentom a nepodlieha zahrnutej dani zo svojich príjmov alebo zisku v inej jurisdikcii;
za subjekt s prvkom daňovej transparentnosti sa považuje:
daňovo transparentný subjekt v súvislosti so svojimi príjmami, výdavkami, ziskom alebo stratou v rozsahu v akom je daňovo transparentný v jurisdikcii, v ktorej sa nachádza jeho vlastník;
reverzný hybridný subjekt v súvislosti so svojimi príjmami, výdavkami, ziskom alebo stratou v rozsahu v akom nie je daňovo transparentný v jurisdikcii, v ktorej sa nachádza jeho vlastník;
na účely tohto vymedzenia „daňovo transparentný subjekt“ je subjekt, na ktorého príjmy, výdavky, zisk alebo stratu sa vzťahujú právne predpisy danej jurisdikcie, ako keby plynuli alebo vznikli priamemu vlastníkovi tohto subjektu v pomere k jeho podielu v tomto subjekte;
vlastnícky podiel v subjekte alebo v stálej prevádzkarni, ktoré sú základným subjektom, sa považuje za držaný prostredníctvom daňovo transparentnej štruktúry, ak je tento vlastnícky podiel držaný nepriamo prostredníctvom reťazca daňovo transparentných subjektov;
základný subjekt, ktorý nie je daňovým rezidentom a nepodlieha zahrnutej dani ani kvalifikovanej vnútroštátnej dorovnávacej dani na základe svojho miesta vedenia, miesta založenia alebo podobných kritérií, sa v súvislosti so svojimi príjmami, výdavkami, ziskom alebo stratou považuje za subjekt s prvkom daňovej transparentnosti a daňovo transparentný subjekt, ak:
sa jeho vlastníci nachádzajú v jurisdikcii, ktorá daný subjekt považuje za daňovo transparentný;
nemá miesto podnikania v jurisdikcii, v ktorej bol založený, a
príjem, výdavky, zisk alebo strata nie sú prisúditeľné stálej prevádzkarni;
„stála prevádzkareň“ je:
miesto podnikania alebo predpokladané miesto podnikania nachádzajúce sa v jurisdikcii, v ktorej sa považuje za stálu prevádzkareň v súlade s platnou daňovou zmluvou za predpokladu, že takáto jurisdikcia zdaňuje príjem prisúditeľný subjektu v súlade s ustanovením, ktoré je podobné článku 7 Modelovej daňovej zmluvy OECD o príjme a majetku v znení zmien;
ak neexistuje platná daňová zmluva, miesto podnikania alebo predpokladané miesto podnikania nachádzajúce sa v jurisdikcii, ktorá zdaňuje príjem prisúditeľný takémuto miestu podnikania na čistom základe podobným spôsobom, akým zdaňuje vlastných daňových rezidentov;
ak jurisdikcia nemá žiaden systém dane z príjmov právnických osôb, miesto podnikania alebo predpokladané miesto podnikania nachádzajúce sa v takej jurisdikcii, ktoré by sa podľa Modelovej daňovej zmluvy OECD o príjme a majetku v znení zmien považovalo za stálu prevádzkareň za predpokladu, že takáto jurisdikcia by mala právo zdaniť príjem, ktorý by bol prisúditeľný danému miestu podnikania v súlade článkom 7 uvedenej zmluvy, alebo
miesto podnikania alebo predpokladané miesto podnikania, ktoré nie je uvedené v písmenách a) až c), prostredníctvom ktorého sa vykonávajú činnosti mimo jurisdikcie, v ktorej sa subjekt nachádza, za predpokladu, že takáto jurisdikcia oslobodzuje príjem prisúditeľný takýmto činnostiam;
„hlavný materský subjekt“ je:
subjekt, ktorý priamo alebo nepriamo vlastní kontrolný podiel v inom subjekte a ktorý nie je priamo alebo nepriamo vlastnený iným subjektom s kontrolným podielom v ňom, alebo
hlavný subjekt skupiny vymedzený v bode 3 písm. b);
„minimálna sadzba dane“ je pätnásť percent (15 %);
„dorovnávacia daň“ je dorovnávacia daň vypočítaná za jurisdikciu alebo základný subjekt podľa článku 27;
„daňový režim pre kontrolovanú zahraničnú spoločnosť“ je súbor daňových pravidiel iných, než je kvalifikované pravidlo zahrnutia príjmov, podľa ktorých priamy alebo nepriamy spoločník zahraničného subjektu alebo hlavný subjekt stálej prevádzkarne podlieha zdaneniu svojho podielu na časti alebo celom príjme, ktorý daný zahraničný základný subjekt dosiahol, bez ohľadu na to, či sa daný príjem vypláca spoločníkovi;
„kvalifikované pravidlo zahrnutia príjmov“ je súbor pravidiel, ktoré sú zavedené vo vnútroštátnom práve jurisdikcie, za predpokladu, že takáto jurisdikcia neposkytuje žiadne výhody, ktoré súvisia s uvedenými pravidlami, a ktoré sú:
rovnocenné s pravidlami stanovenými v tejto smernici alebo, pokiaľ ide o jurisdikcie tretích krajín, v dokumente Daňové výzvy vyplývajúce z digitalizácie hospodárstva – globálne modelové pravidlá proti narúšaniu základu dane (druhý pilier) (ďalej len „modelové pravidlá OECD“), v súlade s ktorými materský subjekt nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny vypočítava a platí svoj priraditeľný podiel na dorovnávacej dani v súvislosti s nízko zdanenými základnými subjektmi uvedenej skupiny;
spravované spôsobom, ktorý je konzistentný s pravidlami stanovenými v tejto smernici alebo, pokiaľ ide o jurisdikcie tretích krajín, s modelovými pravidlami OECD;
„nízko zdanený základný subjekt“ je:
základný subjekt nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny nachádzajúci sa v jurisdikcii s nízkou úrovňou zdanenia, alebo
základný subjekt bez štátnej príslušnosti, ktorý má v súvislosti s určitým účtovným obdobím oprávnený príjem a efektívnu sadzbu dane nižšiu, ako je minimálna sadzba dane;
„medzistupňový materský subjekt“ je základný subjekt, ktorý vlastní, priamo alebo nepriamo, vlastnícky podiel v inom základnom subjekte v rámci tej istej nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny a ktorý nemožno považovať za hlavný materský subjekt, čiastočne vlastnený materský subjekt, stálu prevádzkareň ani investičný subjekt;
„kontrolný podiel“ je vlastnícky podiel v subjekte, na základe ktorého sa od držiteľa podielu vyžaduje alebo by sa vyžadovalo, aby položkovite konsolidoval majetok, záväzky, výnosy, náklady a peňažné toky subjektu, a to v súlade s prijateľným štandardom finančného účtovníctva; má sa za to, že hlavný subjekt má v držbe kontrolné podiely vo svojich stálych prevádzkarňach;
„čiastočne vlastnený materský subjekt“ je základný subjekt, ktorý vlastní, priamo alebo nepriamo, vlastnícky podiel v inom základnom subjekte tej istej nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, a v súvislosti s ktorým viac ako 20 % jeho vlastníckeho podielu na jeho ziskoch priamo alebo nepriamo drží jedna alebo viaceré osoby, ktoré nie sú základnými subjektmi uvedenej nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, a ktorý nemožno považovať za hlavný materský subjekt, stálu prevádzkareň ani investičný subjekt;
„vlastnícky podiel“ je akýkoľvek podiel na vlastnom imaní, s ktorým sú spojené práva na zisky, kapitál alebo fondy subjektu alebo stálej prevádzkarne;
„materský subjekt“ je hlavný materský subjekt, ktorý nie je vylúčeným subjektom, medzistupňový materský subjekt alebo čiastočne vlastnený materský subjekt;
„prijateľný štandard finančného účtovníctva“ sú medzinárodné štandardy finančného vykazovania [IFRS alebo IFRS prijaté Úniou podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 ( 1 )] a všeobecne uznávané účtovné zásady Austrálie, Brazílie, Kanady, členských štátov Európskej únie, členských štátov Európskeho hospodárskeho priestoru, Hongkongu (Čína), Japonska, Mexika, Nového Zélandu, Čínskej ľudovej republiky, Indickej republiky, Kórejskej republiky, Ruska, Singapuru, Švajčiarska, Spojeného kráľovstva a Spojených štátov amerických;
„schválený štandard finančného účtovníctva“ je v súvislosti so subjektom súbor všeobecne prijateľných účtovných zásad povolených schváleným účtovným orgánom v jurisdikcii, v ktorej sa tento subjekt nachádza; na účely tohto vymedzenia „schválený účtovný orgán“ je orgán, ktorý má v jurisdikcii zákonnú právomoc nariaďovať, stanovovať alebo prijímať účtovné štandardy na účely finančného vykazovania;
„závažné narušenie hospodárskej súťaže“ je v súvislosti s uplatňovaním určitej zásady alebo postupu podľa súboru všeobecne prijateľných účtovných zásad uplatňovanie, ktoré vedie k úhrnnej odchýlke výnosov alebo nákladov viac ako 75 000 000 EUR v účtovnom období v porovnaní so sumou, ktorá by bola stanovená uplatnením zodpovedajúcej zásady alebo postupu podľa medzinárodných štandardov finančného vykazovania [IFRS alebo IFRS prijaté Úniou podľa nariadenia (ES) č. 1606/2002];
„kvalifikovaná vnútroštátna dorovnávacia daň“ je dorovnávacia daň, ktorá je zavedená vo vnútroštátnom práve jurisdikcie, za predpokladu, že takáto jurisdikcia neposkytuje žiadne výhody, ktoré súvisia s týmito pravidlami, a ktorá:
stanovuje určenie nadmerných ziskov základných subjektov nachádzajúcich sa v danej jurisdikcii v súlade s pravidlami stanovenými v tejto smernici alebo, pokiaľ ide o jurisdikcie tretích krajín, v modelových pravidlách OECD, a uplatňovanie minimálnej sadzby dane na tieto nadmerné zisky súvisiace s danou jurisdikciou a základnými subjektmi v súlade s pravidlami stanovenými v tejto smernici alebo, pokiaľ ide o jurisdikcie tretích krajín, s modelovými pravidlami OECD, a
je spravovaná spôsobom, ktorý je konzistentný s pravidlami stanovenými v tejto smernici alebo, pokiaľ ide o jurisdikcie tretích krajín, s modelovými pravidlami OECD;
„čistá účtovná hodnota hmotného majetku“ je priemer začiatočnej a konečnej hodnoty hmotného majetku po zohľadnení akumulovaných odpisov, opotrebenia a zníženia hodnoty, ako sa uvádza v účtovnej závierke;
„investičný subjekt“ je:
investičný fond alebo investičný subjekt v oblasti nehnuteľností;
subjekt, ktorý je aspoň z 95 % priamo vlastnený subjektom uvedeným v písmene a) alebo prostredníctvom reťazca takých subjektov a ktorý pôsobí výlučne alebo takmer výlučne s cieľom držby aktív alebo investovania finančných prostriedkov v ich prospech, alebo
subjekt, v prípade ktorého najmenej 85 % jeho hodnoty vlastní subjekt uvedený v písmene a) za predpokladu, že v podstate všetok jeho príjem pochádza z dividend alebo zo ziskov alebo strát vo vlastnom imaní, ktoré sú vylúčené z výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty na účely tejto smernice;
„investičný fond“ je subjekt alebo usporiadanie, ktoré spĺňa všetky tieto podmienky:
je určený na zhromažďovanie finančného alebo nefinančného majetku od viacerých investorov, pričom niektorí z nich nie sú prepojení;
investuje v súlade s vymedzenou investičnou politikou;
investorom umožňuje znížiť náklady spojené s transakciami, výskumom a analýzami alebo kolektívne rozložiť riziko;
je určený predovšetkým na vytváranie príjmov alebo ziskov z investícií alebo ochranu pred konkrétnou alebo všeobecnou udalosťou alebo výsledkom;
jeho investori majú na základe svojho vkladu právo na návratnosť z aktív fondu alebo z príjmu dosiahnutého z týchto aktív;
sám osebe alebo jeho správa podlieha regulačnému režimu, vrátane primeranej regulácie v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a ochrany investorov, pre investičné fondy v jurisdikcii, v ktorej je vytvorený alebo spravovaný, a
spravujú ho odborníci na správu investičných fondov v mene investorov;
„investičný subjekt v oblasti nehnuteľností“ je subjekt so širokou vlastníckou štruktúrou, ktorý má v držbe predovšetkým nehnuteľný majetok a ktorý podlieha zdaneniu na jednej úrovni, na svoju ťarchu alebo na ťarchu svojich držiteľov podielu, s odkladom najviac jeden rok;
„dôchodkový fond“ je:
subjekt, ktorý je vytvorený a prevádzkovaný v jurisdikcii výlučne alebo takmer výlučne na spravovanie alebo vyplácanie starobných dôchodkov a doplnkových alebo vedľajších dávok fyzickým osobám, pričom:
uvedený subjekt ako taký reguluje daná jurisdikcia alebo jeden z jej politických celkov alebo orgánov územných samospráv, alebo
uvedené dávky sú zabezpečené alebo iným spôsobom chránené vnútroštátnymi predpismi a financované skupinou aktív držaných prostredníctvom fiduciárneho dojednania alebo zriaďovateľa s cieľom zaistiť plnenie zodpovedajúcich dôchodkových záväzkov v prípade platobnej neschopnosti nadnárodnej skupiny podnikov a veľkej vnútroštátnej skupiny;
subjekt dôchodkových služieb;
„subjekt dôchodkových služieb“ je subjekt, ktorý je vytvorený a prevádzkovaný výhradne alebo takmer výhradne na investovanie finančných prostriedkov v prospech subjektov uvedených v bode 33 písm. a) alebo na vykonávanie činností, ktoré sú doplnkové k regulovaným činnostiam uvedeným v bode 33 písm. a), za predpokladu, že subjekt dôchodkových služieb je súčasťou tej istej skupiny ako subjekty vykonávajúce uvedené regulované činnosti;
„jurisdikcia s nízkou úrovňou zdanenia“ je, a to vo vzťahu k nadnárodnej skupine podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupine v ktoromkoľvek účtovnom období, členský štát alebo jurisdikcia tretej krajiny, v ktorých má nadnárodná skupina podnikov alebo veľká vnútroštátna skupina oprávnený príjem a podlieha efektívnej sadzbe dane, ktorá je nižšia ako minimálna sadzba dane;
„oprávnený príjem alebo oprávnená strata“ je čistý zisk alebo čistá strata základného subjektu z finančného účtovníctva, upravené v súlade s pravidlami stanovenými v kapitolách III, VI a VII;
„nekvalifikovaná refundovateľná imputačná daň“ je každá daň iná ako kvalifikovaná imputačná daň vzniknutá základnému subjektu alebo zaplatená základným subjektom, ktorá je:
refundovateľná skutočnému vlastníkovi dividendy, ktorú vypláca takýto základný subjekt, v súvislosti s danou dividendou alebo započítateľná skutočným vlastníkom voči daňovej povinnosti inej ako daňovej povinnosti týkajúcej sa takejto dividendy, alebo
refundovateľná vyplácajúcej spoločnosti po vyplatení dividendy spoločníkovi;
na účely tohto vymedzenia „kvalifikovaná imputačná daň“ je zahrnutá daň, ktorá vznikla základnému subjektu alebo ktorú zaplatil základný subjekt, vrátane stálej prevádzkarne, a ktorá je refundovateľná alebo započítateľná skutočnému vlastníkovi dividendy, ktorú vypláca základný subjekt, alebo v prípade zahrnutej dane vzniknutej stálej prevádzkarni alebo zaplatenej stálou prevádzkarňou dividenda, ktorú vypláca hlavný subjekt, pokiaľ je refundácia splatná, alebo ak sa poskytne zápočet:
jurisdikciou inou ako jurisdikcia, ktorá uložila zahrnuté dane;
skutočnému vlastníkovi dividendy, ktorá podlieha zdaneniu vo výške nominálnej sadzby rovnajúcej sa minimálnej sadzbe dane alebo presahujúcej minimálnu sadzbu dane z prijatej dividendy podľa vnútroštátneho práva jurisdikcie, ktorá základnému subjektu uložila zahrnuté dane;
fyzickej osobe, ktorá je skutočným vlastníkom dividendy a daňovým rezidentom v jurisdikcii, ktorá základnému subjektu uložila zahrnuté dane, a ktorá podlieha zdaneniu vo výške nominálnej sadzby rovnajúcej sa alebo presahujúcej štandardnú sadzbu dane uplatniteľnú na bežný príjem, alebo
vládnemu subjektu, medzinárodnej organizácii, sídliacej neziskovej organizácii, sídliacemu dôchodkovému fondu, sídliacemu investičnému subjektu, ktorý nie je súčasťou nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, alebo sídliacej životnej poisťovni, pokiaľ sa dividenda prijíma v spojení s činnosťami sídliaceho dôchodkového fondu, ktorý podlieha zdaneniu podobným spôsobom ako dividenda prijatá dôchodkovým fondom;
na účely písmena d):
nezisková organizácia alebo dôchodkový fond sídlia v danej jurisdikcii, ak sú zriadené a spravované v danej jurisdikcii;
investičný subjekt sídli v danej jurisdikcii, ak je zriadený a spravovaný v danej jurisdikcii;
životná poisťovňa sídli v jurisdikcii, v ktorej sa nachádza;
„kvalifikovaný refundovateľný zápočet dane“ je:
refundovateľný zápočet dane navrhnutý takým spôsobom, že sa má zaplatiť ako platba v hotovosti alebo peňažný ekvivalent základnému subjektu do štyroch rokov odo dňa, keď základnému subjektu vznikol nárok na refundovateľný zápočet dane podľa práva jurisdikcie, ktorá zápočet udeľuje; alebo
ak je zápočet dane refundovateľný čiastočne, jeho časť, ktorá je splatná ako platba v hotovosti alebo peňažný ekvivalent základnému subjektu do štyroch rokov odo dňa, keď základnému subjektu vznikol nárok na čiastočný refundovateľný zápočet dane;
kvalifikovaný refundovateľný zápočet dane nezahŕňa žiadnu sumu dane započítateľnej alebo refundovateľnej podľa kvalifikovanej imputačnej dane alebo nekvalifikovanej refundovateľnej imputačnej dane;
„nekvalifikovaný refundovateľný zápočet dane“ je zápočet dane, ktorý nie je kvalifikovaným refundovateľným zápočtom dane, ale ktorý je refundovateľný úplne alebo čiastočne;
„hlavný subjekt“ je subjekt, ktorý do svojej účtovnej závierky zahŕňa čistý zisk alebo čistú stratu stálej prevádzkarne z finančného účtovníctva;
„základný subjekt, ktorý je vlastníkom“, je základný subjekt, ktorý vlastní, priamo alebo nepriamo, vlastnícky podiel v inom základom subjekte tej istej nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny;
„uznaný distribučný daňový systém“ je systém dane z príjmov právnických osôb, ktorý:
ukladá daň z príjmov na zisky len vtedy, ak sa dané zisky vyplácajú alebo sa považujú za vyplácané spoločníkom, alebo vtedy, ak podniku vzniknú určité náklady nesúvisiace s podnikaním;
ukladá daň vo výške sadzby rovnajúcej sa alebo presahujúcej minimálnu sadzbu dane a
bol v platnosti 1. júla 2021 alebo pred týmto dátumom;
„kvalifikované pravidlo pre nedostatočne zdanené zisky“ je súbor pravidiel zavedených do vnútroštátneho práva jurisdikcie, za predpokladu, že takáto jurisdikcia neposkytuje žiadne výhody, ktoré súvisia s týmito pravidlami, a ktoré:
sú rovnocenné s pravidlami stanovenými v tejto smernici alebo, pokiaľ ide o jurisdikcie tretích krajín, s modelovými pravidlami OECD, v súlade s ktorými jurisdikcia vyberá svoj priraditeľný podiel na dorovnávacej dani nadnárodnej skupiny podnikov, ktorá nebola uložená podľa pravidla zahrnutia príjmov, v súvislosti s nízko zdanenými základnými subjektmi tejto nadnárodnej skupiny podnikov;
je spravovaná spôsobom, ktorý je konzistentný s pravidlami stanovenými v tejto smernici alebo, pokiaľ ide o jurisdikcie tretích krajín, s modelovými pravidlami OECD;
„určený podávajúci subjekt“ je základný subjekt iný ako hlavný materský subjekt, ktorý bol poverený nadnárodnou skupinou podnikov alebo veľkou vnútroštátnou skupinou, aby v mene tejto nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny plnil povinnosti týkajúce sa podávania informácií a oznámení stanovené v článku 44.
Článok 4
Umiestnenie základného subjektu
Ak nie je možné určiť umiestnenie subjektu iného ako subjekt s prvkom daňovej transparentnosti na základe prvého pododseku, považuje sa za subjekt nachádzajúci sa v jurisdikcii, v ktorej bol založený.
Stála prevádzkareň vymedzená v článku 3 bode 13 písm. b) sa určuje za nachádzajúcu sa v jurisdikcii, v ktorej podlieha na základe svojej podnikateľskej prítomnosti zdaňovaniu na čistom základe.
Stála prevádzkareň vymedzená v článku 3 bode 13 písm. c) sa určuje za nachádzajúcu sa v jurisdikcii, v ktorej je umiestnená.
Stála prevádzkareň vymedzená v článku 3 bode 13 písm. d) sa považuje za stálu prevádzkareň bez štátnej príslušnosti.
Ak sa v platnej daňovej zmluve vyžaduje, aby príslušné orgány dosiahli vzájomnú dohodu o predpokladanej rezidencii základného subjektu na daňové účely, a k žiadnej dohode nedospejú, uplatňuje sa odsek 5.
Ak sa podľa platnej daňovej zmluvy neuplatňuje úľava od dvojitého zdanenia, keďže základný subjekt je rezidentom na daňové účely v oboch zmluvných stranách, uplatňuje sa odsek 5.
Na účely výpočtu sumy zahrnutých daní uvedenej v prvom pododseku sa nezohľadňuje suma dane zaplatenej v súlade s daňovým režimom pre kontrolovanú zahraničnú spoločnosť.
Ak je suma splatných zahrnutých daní v oboch jurisdikciách rovnaká alebo nulová, základný subjekt sa považuje za subjekt nachádzajúci sa v tej jurisdikcii, v ktorej dosahuje vyššiu sumu príjmov vylúčených na základe ekonomickej podstaty vypočítanú pre jednotlivé subjekty v súlade s článkom 28.
Ak je suma príjmov vylúčených na základe ekonomickej podstaty v oboch jurisdikciách rovnaká alebo nulová, základný subjekt sa považuje za subjekt bez štátnej príslušnosti, pokiaľ nejde o hlavný materský subjekt, pričom v tom prípade sa považuje za subjekt nachádzajúci sa v jurisdikcii, v ktorej bol založený.
KAPITOLA II
PRAVIDLO ZAHRNUTIA PRÍJMOV A PRAVIDLO PRE NEDOSTATOČNE ZDANENÉ ZISKY
Článok 5
Hlavný materský subjekt v Únii
Článok 6
Medzistupňový materský subjekt v Únii
Odseky 1 a 2 sa neuplatňujú, ak:
hlavný materský subjekt podlieha kvalifikovanému pravidlu zahrnutia príjmov za dané účtovné obdobie alebo
iný medzistupňový materský subjekt sa nachádza v jurisdikcii, v ktorej podlieha kvalifikovanému pravidlu zahrnutia príjmov za dané účtovné obdobie a priamo alebo nepriamo vlastní kontrolný podiel v medzistupňovom materskom subjekte.
Článok 7
Medzistupňový materský subjekt nachádzajúci sa v Únii a v držbe vylúčeného hlavného materského subjektu
Článok 8
Čiastočne vlastnený materský subjekt v Únii
Článok 9
Priradenie dorovnávacej dane podľa pravidla zahrnutia príjmov
Suma oprávneného príjmu prisúditeľného vlastníckym podielom v nízko zdanenom základnom subjekte v držbe iných vlastníkov je suma, ktorá by sa považovala za prisúditeľnú takýmto vlastníkom podľa zásad prijateľného štandardu finančného účtovníctva používaného v konsolidovanej účtovnej závierke hlavného materského subjektu, ak by bol čistý zisk nízko zdaneného základného subjektu rovný jeho oprávnenému príjmu a ak by:
materský subjekt zostavil konsolidovanú účtovnú závierku v súlade s týmto účtovným štandardom (ďalej len „teoretická konsolidovaná účtovná závierka“);
materský subjekt vlastnil kontrolný podiel v nízko zdanenom základnom subjekte tak, že by všetky výnosy a náklady nízko zdaneného základného subjektu boli položkovite konsolidované s výnosmi a nákladmi materského subjektu v rámci teoretickej konsolidovanej účtovnej závierky;
všetky oprávnené príjmy nízko zdaneného základného subjektu boli prisúditeľné transakciám s osobami, ktoré nie sú subjektmi skupiny, a
všetky vlastnícke podiely, ktoré nie sú priamo alebo nepriamo v držbe materského subjektu, boli v držbe osôb iných, než sú subjekty skupiny.
Popri sume priradenej materskému subjektu v súlade s odsekom 1 tohto článku dorovnávacia daň podľa pravidla zahrnutia príjmov splatná materským subjektom podľa článku 5 ods. 2, článku 6 ods. 2, článku 7 ods. 2 a článku 8 ods. 2 zahŕňa v súlade s článkom 27 za dané účtovné obdobie:
plnú sumu dorovnávacej dane vypočítanej pre tento materský subjekt a
sumu dorovnávacej dane vypočítanej pre jeho nízko zdanené základné subjekty nachádzajúce sa v tom istom členskom štáte vynásobenú priraditeľným podielom materského subjektu na takejto dorovnávacej dani za dané účtovné obdobie.
Článok 10
Mechanizmus na započítanie dorovnávacej dane podľa pravidla zahrnutia príjmov
Keď má materský subjekt nachádzajúci sa v členskom štáte v držbe vlastnícky podiel v nízko zdanenom základnom subjekte nepriamo prostredníctvom medzistupňového materského subjektu alebo čiastočne vlastneného materského subjektu, ktorý podlieha kvalifikovanému pravidlu zahrnutia príjmov za dané účtovné obdobie, dorovnávacia daň splatná podľa článkov 5 až 8 sa zníži o sumu rovnajúcu sa časti priraditeľného podielu materského subjektu, ktorý bol uvedený ako prvý, na dorovnávacej dani, ktorá je splatná zo strany medzistupňového materského subjektu alebo čiastočne vlastneného materského subjektu.
Článok 11
Rozhodnutie uplatňovať kvalifikovanú vnútroštátnu dorovnávaciu daň
Ak sa členský štát, v ktorom sa nachádzajú základné subjekty nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, rozhodne uplatňovať kvalifikovanú vnútroštátnu dorovnávaciu daň, všetky nízko zdanené základné subjekty nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny v uvedenom členskom štáte podliehajú uvedenej vnútroštátnej dorovnávacej dani za dané účtovné obdobie.
Na základe kvalifikovanej vnútroštátnej dorovnávacej dane môžu byť vnútroštátne nadmerné zisky nízko zdanených základných subjektov vypočítané skôr podľa prijateľného štandardu finančného účtovníctva alebo schváleného štandardu finančného účtovníctva povoleného schváleným účtovným orgánom a upravené tak, aby sa predišlo akémukoľvek podstatnému narušeniu hospodárskej súťaže, než ako podľa štandardu finančného účtovníctva použitého pri konsolidovanej účtovnej závierke.
Bez ohľadu na prvý pododsek, ak bola kvalifikovaná vnútroštátna dorovnávacia daň vypočítaná za dané účtovné obdobie v súlade s prijateľným štandardom finančného účtovníctva hlavného materského subjektu alebo s medzinárodnými štandardmi finančného vykazovania (IFRS alebo IFRS prijatými Úniou podľa nariadenia (ES) č. 1606/2002), vo vzťahu k základným subjektom uvedenej nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny nachádzajúcim sa v tomto členskom štáte sa za uvedené účtovné obdobie nevypočíta žiadna dorovnávacia daň v súlade s článkom 27. Týmto pododsekom nie je dotknutý výpočet žiadnej dodatočnej dorovnávacej dane podľa článku 29 v prípade, ak členský štát neuplatňuje kvalifikovanú vnútroštátnu dorovnávaciu daň s cieľom vybrať akúkoľvek dodatočnú dorovnávaciu daň vyplývajúcu z článku 29.
Článok 12
Uplatňovanie pravidla pre nedostatočne zdanené zisky v celej nadnárodnej skupine podnikov
Na uvedený účel môže mať takáto úprava formu buď dorovnávacej dane splatnej týmito základnými subjektmi alebo zamietnutia odpočtu voči zdaniteľnému príjmu týchto základných subjektov, výsledkom čoho je suma daňovej povinnosti potrebná na vybratie sumy dorovnávacej dane podľa pravidla pre nedostatočne zdanené zisky priradenej tomuto členskému štátu.
Akákoľvek suma dorovnávacej dane podľa pravidla pre nedostatočne zdanené zisky, ktorá zostáva splatná za účtovné obdobie ako výsledok uplatnenia zamietnutia odpočtu voči zdaniteľnému príjmu za toto účtovné obdobie, sa v potrebnom rozsahu prenesie do budúcich období a v každom nasledujúcom účtovnom období podlieha úprave podľa odseku 1, až kým sa nesplatí celá suma dorovnávacej dane podľa pravidla pre nedostatočne zdanené zisky priradená uvedenému členskému štátu za toto účtovné obdobie.
Článok 13
Uplatňovanie pravidla pre nedostatočne zdanené zisky v jurisdikcii hlavného materského subjektu
Na tento účel môže mať takáto úprava formu buď dorovnávacej dane splatnej týmito základnými subjektmi alebo zamietnutia odpočtu voči zdaniteľnému príjmu týchto základných subjektov, výsledkom čoho je suma daňovej povinnosti potrebná na vybratie sumy dorovnávacej dane podľa pravidla pre nedostatočne zdanené zisky priradenej tomuto členskému štátu.
Prvý pododsek sa neuplatňuje, ak hlavný materský subjekt v takejto jurisdikcii tretej krajiny s nízkou úrovňou zdanenia podlieha kvalifikovanému pravidlu zahrnutia príjmov vo vzťahu k sebe a k svojim nízko zdaneným základným subjektom nachádzajúcim sa v uvedenej jurisdikcii.
Akákoľvek suma dorovnávacej dane podľa pravidla pre nedostatočne zdanené zisky, ktorá zostáva splatná za účtovné obdobie ako výsledok uplatnenia zamietnutia odpočtu voči zdaniteľnému príjmu za toto účtovné obdobie, sa v potrebnom rozsahu prenesie do budúcich období a v každom nasledujúcom účtovnom období podlieha úprave podľa odseku 1, až kým sa nesplatí celá suma dorovnávacej dane podľa pravidla pre nedostatočne zdanené zisky priradená uvedenému členskému štátu za toto účtovné obdobie.
Článok 14
Výpočet a priradenie sumy dorovnávacej dane podľa pravidla pre nedostatočne zdanené zisky
Percentuálny podiel členského štátu podľa pravidla pre nedostatočne zdanené zisky sa vypočíta za každé účtovné obdobie a pre každú nadnárodnú skupinu podnikov podľa tohto vzorca:
kde:
počet zamestnancov v členskom štáte je celkový počet zamestnancov všetkých základných subjektov nadnárodnej skupiny podnikov nachádzajúcich sa v uvedenom členskom štáte;
počet zamestnancov vo všetkých jurisdikciách uplatňujúcich pravidlo pre nedostatočne zdanené zisky je celkový počet zamestnancov všetkých základných subjektov nadnárodnej skupiny podnikov nachádzajúcich sa v jurisdikcii, ktorá má platné kvalifikované pravidlo pre nedostatočne zdanené zisky za dané účtovné obdobie;
celková hodnota hmotného majetku v členskom štáte je súčtom čistej účtovnej hodnoty hmotného majetku všetkých základných subjektov nadnárodnej skupiny podnikov nachádzajúcich sa v uvedenom členskom štáte;
celková hodnota hmotného majetku vo všetkých jurisdikciách uplatňujúcich pravidlo pre nedostatočne zdanené zisky je súčtom čistej účtovnej hodnoty hmotného majetku všetkých základných subjektov nadnárodnej skupiny podnikov nachádzajúcich sa v jurisdikcii, ktorá má platné kvalifikované pravidlo pre nedostatočne zdanené zisky za dané účtovné obdobie.
Hmotný majetok zahŕňa hmotný majetok všetkých základných subjektov nachádzajúcich sa v príslušnej jurisdikcii, nezahŕňa však peňažné prostriedky ani peňažné ekvivalenty, nehmotný ani finančný majetok.
Hmotný majetok zahrnutý v oddelenej účtovnej evidencii stálej prevádzkarne, ako sa stanovuje v článku 18 ods. 1 a upravuje v súlade s článkom 18 ods. 2, sa priraďuje jurisdikcii, v ktorej sa stála prevádzkareň nachádza.
Počet zamestnancov a hmotný majetok priradený jurisdikcii stálej prevádzkarne sa neberú do úvahy pre počet zamestnancov a hmotný majetok jurisdikcie hlavného subjektu.
Počet zamestnancov a čistá účtovná hodnota hmotného majetku v držbe investičného subjektu sú vylúčené zo zložiek vzorca uvedeného v odseku 5.
Počet zamestnancov a čistá účtovná hodnota hmotného majetku subjektu s prvkom daňovej transparentnosti sú vylúčené zo zložiek vzorca uvedeného v odseku 5, pokiaľ nie sú priradené stálej prevádzkarni alebo, ak neexistuje stála prevádzkareň, základným subjektom nachádzajúcim sa v jurisdikcii, v ktorej bol daný subjekt s prvkom daňovej transparentnosti založený.
Počet zamestnancov a čistá účtovná hodnota hmotného majetku základných subjektov nadnárodnej skupiny podnikov, ktorá sa nachádza v jurisdikcii s nulovým percentuálnym podielom podľa pravidla pre nedostatočne zdanené zisky za účtovné obdobie, sú vylúčené zo zložiek vzorca na pridelenie celkovej dorovnávacej dane podľa pravidla pre nedostatočne zdanené zisky pre nadnárodnú skupinu podnikov za dané účtovné obdobie.
KAPITOLA III
VÝPOČET OPRÁVNENÉHO PRÍJMU ALEBO OPRÁVNENEJ STRATY
Článok 15
Stanovenie oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty
Keď stanovenie čistého zisku alebo čistej straty základného subjektu z finančného účtovníctva na základe prijateľného štandardu finančného účtovníctva alebo schváleného štandardu finančného účtovníctva použitého pri zostavovaní konsolidovanej účtovnej závierky hlavného materského subjektu nie je primerane uskutočniteľné, čistý zisk alebo čistá strata základného subjektu z finančného účtovníctva za dané účtovné obdobie sa môže stanoviť pomocou iného prijateľného štandardu finančného účtovníctva alebo schváleného štandardu finančného účtovníctva za predpokladu, že:
finančné účty základného subjektu sú vedené na základe tohto účtovného štandardu;
informácie obsiahnuté na finančných účtoch sú spoľahlivé a
trvalé rozdiely väčšie ako 1 000 000 EUR, ktoré vyplývajú z uplatňovania konkrétnej zásady alebo štandardu na výnosové, nákladové alebo transakčné položky, ak sa uvedená zásada alebo štandard odlišujú od finančného štandardu použitého pri zostavovaní konsolidovanej účtovnej závierky hlavného materského subjektu, sa upravia tak, aby zodpovedali zaobchádzaniu s touto položkou vyžadovanému podľa účtovného štandardu použitého pri zostavovaní konsolidovanej účtovnej závierky.
Ak hlavný materský subjekt nezostavuje konsolidovanú účtovnú závierku, ako sa uvádza v článku 3 bode 6 písm. a), b) a c), za konsolidovanú účtovnú závierku hlavného materského subjektu uvedenú v článku 3 bode 6 písm. d) sa považuje účtovná závierka, ktorá by sa zostavila, keby bol hlavný materský subjekt povinný zostavovať takúto konsolidovanú účtovnú závierku v súlade s:
prijateľným štandardom finančného účtovníctva alebo
schváleným štandardom finančného účtovníctva za predpokladu, že takáto konsolidovaná účtovná závierka je upravená tak, aby sa predišlo akémukoľvek závažnému narušeniu hospodárskej súťaže.
Článok 16
Úpravy na stanovenie oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty
Na účely tohto článku sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
„čistý náklad na daň“ je čistá suma týchto položiek:
zahrnuté dane vykázané ako náklad a akékoľvek bežné alebo odložené zahrnuté dane, ktoré sú súčasťou nákladov na daň z príjmov vrátane zahrnutých daní z príjmov, ktoré sú vylúčené z výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty;
odložené daňové pohľadávky prisúditeľné strate za dané účtovné obdobie;
kvalifikované vnútroštátne dorovnávacie dane vykázané ako náklad;
dane vyplývajúce z pravidiel tejto smernice, alebo v prípade jurisdikcií tretích krajín, modelových pravidiel OECD, vykázané ako náklad, a
nekvalifikované refundovateľné imputačné dane vykázané ako náklad;
„vylúčená dividenda“ je dividenda alebo iná forma rozdelenia zisku prijatá alebo vzniknutá v súvislosti s vlastníckym podielom s výnimkou dividendy alebo inej formy rozdelenia zisku prijatej alebo vzniknutej v súvislosti s:
vlastníckym podielom, ktorý:
vlastníckym podielom v investičnom subjekte, ktorý podlieha rozhodnutiu podľa článku 43;
„vylúčený zisk alebo strata vo vlastnom imaní“ je výnos, zisk alebo strata zahrnutá v čistom zisku alebo čistej strate základného subjektu z finančného účtovníctva vyplývajúca zo:
ziskov a strát vyplývajúcich zo zmien reálnej hodnoty vlastníckeho podielu s výnimkou portfóliového podielu;
ziskov alebo strát v súvislosti s vlastníckym podielom, ktorý je vykázaný metódou vlastného imania používanej v účtovníctve, a
ziskov a strát zo scudzenia vlastníckeho podielu s výnimkou scudzenia portfóliového podielu;
„zahrnutý zisk alebo strata z metódy precenenia“ je čistý zisk alebo čistá strata, navýšené alebo znížené o akékoľvek súvisiace zahrnuté dane za dané účtovné obdobie, vyplývajúce z uplatňovania účtovnej metódy alebo postupu, pri ktorých sa v súvislosti so všetkými nehnuteľnosťami, strojmi a zariadeniami:
účtovná hodnota takýchto nehnuteľností, strojov a zariadení pravidelne upravuje na jeho reálnu hodnotu;
zmeny reálnej hodnoty takéhoto majetku zaznamenajú v inom úplnom výsledku a
zisk alebo strata zaznamenané v inom úplnom výsledku následne nevykazujú prostredníctvom výsledku hospodárenia;
„asymetrický kurzový zisk alebo strata“ je kurzový zisk alebo strata subjektu, ktorého účtovné a daňové funkčné meny sú rozdielne, a ktoré sú:
zahrnuté vo výpočte zdaniteľného príjmu alebo straty základného subjektu a ktoré možno prisúdiť kolísaniu výmenného kurzu medzi účtovnou funkčnou menou a daňovou funkčnou menou základného subjektu;
zahrnuté vo výpočte čistého zisku alebo čistej straty základného subjektu z finančného účtovníctva a ktoré možno prisúdiť kolísaniu výmenného kurzu medzi účtovnou funkčnou menou a daňovou funkčnou menou základného subjektu;
zahrnuté vo výpočte čistého zisku alebo čistej straty základného subjektu z finančného účtovníctva a ktoré možno prisúdiť kolísaniu výmenného kurzu medzi treťou cudzou menou a účtovnou funkčnou menou základného subjektu, a
prisúditeľné kolísaniu výmenného kurzu medzi treťou cudzou menou a daňovou funkčnou menou základného subjektu, bez ohľadu na to, či sú takéto zisky alebo straty z tretej cudzej meny zahrnuté do zdaniteľného príjmu;
daňová funkčná mena je funkčná mena použitá na určenie zdaniteľného príjmu alebo straty základného subjektu v prípade zahrnutej dane v jurisdikcii, v ktorej sa nachádza; účtovná funkčná mena je funkčná mena použitá na určenie čistého zisku alebo čistej straty základného subjektu z finančného účtovníctva; tretia cudzia mena je mena, ktoré nie je daňovou funkčnou menou ani účtovnou funkčnou menou základného subjektu;
„zákonom neuznaný náklad“ je:
náklad, ktorý základný subjekt vykázal za nezákonné platby vrátane úplatkov a nezákonných provízií, a
náklad, ktorý základný subjekt vykázal za pokuty a sankcie, ktorý dosahuje alebo presahuje sumu 50 000 EUR alebo zodpovedajúcu sumu vo funkčnej mene, v ktorej sa vypočítava čistý zisk alebo čistá strata základného subjektu z finančného účtovníctva;
„chyby predchádzajúceho obdobia a zmeny v účtovných zásadách“ je zmena začiatočného stavu vlastného imania základného subjektu na začiatku účtovného obdobia, ktorú možno prisúdiť:
oprave chyby pri stanovovaní čistého zisku alebo čistej straty z finančného účtovníctva v niektorom predchádzajúcom účtovnom období, ktorá ovplyvnila výnosy alebo náklady zahrnuteľné vo výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty v uvedenom predchádzajúcom účtovnom období, s výnimkou rozsahu, v ktorom takáto oprava chyby viedla k podstatnému zníženiu povinnosti k zahrnutým daniam podľa článku 25, a
zmene účtovných zásad alebo politiky, ktorá ovplyvnila výnosy alebo náklady zahrnuté vo výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty;
„vzniknutý dôchodkový náklad“ je rozdiel medzi sumou nákladu v podobe dôchodkovej dávky zahrnutého v čistom zisku alebo čistej strate z finančného účtovníctva a sumou príspevku do dôchodkového fondu za dané účtovné obdobie.
Čistý zisk alebo čistá strata základného subjektu z finančného účtovníctva sa na účely stanovenia jeho oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty upraví o sumu týchto položiek:
čisté náklady na daň;
vylúčené dividendy;
vylúčené zisky alebo straty vo vlastnom imaní;
zahrnuté zisky alebo straty z metódy precenenia;
zisky alebo straty zo scudzenia majetku a záväzkov vylúčených podľa článku 35;
asymetrické kurzové zisky alebo straty;
zákonom neuznané náklady;
chyby predchádzajúceho obdobia a zmeny v účtovných zásadách a
vzniknuté dôchodkové náklady.
V prípade, že sa neuplatnila možnosť využitia opcie na akcie, suma kompenzačného nákladu alebo výdavku založeného na akciách, ktorá sa odpočítala od čistého zisku alebo čistej straty základného subjektu z finančného účtovníctva pri výpočte jeho oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty za všetky predchádzajúce účtovné obdobia, sa zahrnie do účtovného obdobia, v ktorom táto možnosť uplynula.
V prípade, že suma kompenzačného nákladu alebo výdavku založeného na akciách sa zaznamenala na finančných účtoch základného subjektu v účtovných obdobiach predchádzajúcich účtovnému obdobiu, v ktorom sa prijalo toto rozhodnutie, suma rovnajúca sa rozdielu medzi celkovou sumou kompenzačného nákladu alebo výdavku založeného na akciách, ktorá bola odpočítaná na účely výpočtu jeho oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty v uvedených predchádzajúcich účtovných obdobiach, a celkovou sumou kompenzačného nákladu alebo výdavku založeného na akciách, ktorá by sa odpočítala na účely výpočtu jeho oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty v uvedených predchádzajúcich účtovných obdobiach, keby sa toto rozhodnutie v takýchto účtovných obdobiach prijalo, sa zahrnie do výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty tohto základného subjektu za dané účtovné obdobie.
Rozhodnutie sa prijíma v súlade s článkom 45 ods. 1 a uplatňuje sa jednotne na všetky základné subjekty nachádzajúce sa v tej istej jurisdikcii pre rok, v ktorom sa rozhodnutie prijalo, a pre všetky nasledujúce účtovné obdobia.
V účtovnom období, v ktorom sa toto rozhodnutie zruší, sa suma nezaplateného kompenzačného nákladu alebo výdavku založeného na akciách odpočítaná v súlade s rozhodnutím, ktorá presahuje vzniknutý finančný účtovný náklad, zahrnie do výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu.
Strata z predaja alebo iného prevodu majetku medzi dvomi základnými subjektmi nachádzajúcimi sa v tej istej jurisdikcii, ktorá nie je zaznamenaná v súlade s princípom nezávislého vzťahu, sa upraví na základe princípu nezávislého vzťahu, ak je takáto strata zahrnutá vo výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty.
Na účely tohto odseku „princíp nezávislého vzťahu“ je princíp, podľa ktorého sa transakcie medzi základnými subjektmi majú zaznamenávať s odkazom na podmienky, ktoré by existovali medzi nezávislými podnikmi pri porovnateľných transakciách a za porovnateľných okolností.
Zisky alebo straty vyplývajúce z uplatňovania účtovania reálnej hodnoty alebo zníženia hodnoty v súvislosti s majetkom alebo záväzkom sa z výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu podľa prvého pododseku vylúčia.
Účtovná hodnota majetku alebo záväzku na účely stanovenia zisku alebo straty podľa prvého pododseku je účtovná hodnota v čase nadobudnutia majetku alebo vzniku záväzku alebo v prvý deň účtovného obdobia, v ktorom sa prijme rozhodnutie, podľa toho, čo nastane neskôr.
Rozhodnutie sa prijíma v súlade s článkom 45 ods. 1 a uplatňuje sa na všetky základné subjekty nachádzajúce sa v jurisdikcii, pre ktoré sa toto rozhodnutie prijalo, pokiaľ sa podávajúci základný subjekt nerozhodne obmedziť rozhodnutie na hmotný majetok základných subjektov alebo na investičné subjekty.
V účtovom období, v ktorom sa rozhodnutie zruší, sa suma rovnajúca sa rozdielu medzi reálnou hodnotou majetku alebo záväzku a účtovnou hodnotou majetku alebo záväzku v prvý deň účtovného obdobia, v ktorom dôjde k zrušeniu, stanovená podľa rozhodnutia, zahrnie do výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základných subjektov, ak reálna hodnota prevyšuje účtovnú hodnotu, alebo sa z tohto výpočtu odpočíta, ak účtovná hodnota prevyšuje reálnu hodnotu.
Čistý zisk vyplývajúci zo scudzenia miestneho hmotného majetku, ako sa uvádza v prvom pododseku, v účtovnom období, v ktorom sa prijme rozhodnutie, sa započíta voči akejkoľvek čistej strate základného subjektu nachádzajúceho sa v uvedenej jurisdikcii vyplývajúcej zo scudzenia miestneho hmotného majetku, ako sa uvádza v prvom pododseku, v účtovnom období, v ktorom sa prijme rozhodnutie, a v štyroch účtovných obdobiach predchádzajúcich tomuto účtovnému obdobiu (ďalej len „päťročné obdobie“). Čistý zisk sa započíta najskôr voči čistej strate, ak existuje, ku ktorej došlo v prvom účtovnom období päťročného obdobia. Akákoľvek zostatková suma čistého zisku sa prenesie a započíta voči akýmkoľvek čistým stratám, ktoré vznikli v nasledujúcich účtovných obdobiach päťročného obdobia.
Akákoľvek zostatková suma čistého zisku, ktorá zvýši po uplatnení druhého pododseku, sa pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty každého základného subjektu nachádzajúceho sa v uvedenej jurisdikcii, ktorý dosiahol čistý zisk zo scudzenia miestneho hmotného majetku, ako sa uvádza v prvom pododseku, v účtovnom období, v ktorom sa prijme rozhodnutie, rovnomerne rozloží na dané päťročné obdobie. Zostatková suma čistého zisku priradeného základnému subjektu je úmerná čistému zisku uvedeného základného subjektu vydelenému čistým ziskom všetkých základných subjektov.
Ak žiadny základný subjekt v jurisdikcii nedosiahol v účtovnom období, v ktorom sa prijme rozhodnutie, čistý zisk zo scudzenia miestneho hmotného majetku, ako sa uvádza v prvom pododseku, zostatková suma čistého zisku, ako sa uvádza v treťom pododseku, sa pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty každého z týchto základných subjektov rovným dielom priradí každému základnému subjektu v tejto jurisdikcii a rovnomerne sa rozloží na päťročné obdobie.
Akákoľvek úprava podľa tohto odseku za účtovné obdobia predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom sa prijme rozhodnutie, podlieha úpravám v súlade s článkom 29 ods. 1. Rozhodnutie sa prijme každoročne v súlade s článkom 45 ods. 2.
Akýkoľvek náklad súvisiaci s dohodou o financovaní, v rámci ktorej jeden alebo viacero základných subjektov poskytuje úver jednému alebo viacerým základným subjektom tej istej skupiny alebo inak do nich investuje (ďalej len „vnútroskupinové dohody o financovaní“), sa pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu nezohľadňuje, ak sú splnené tieto podmienky:
základný subjekt sa nachádza v jurisdikcii s nízkou úrovňou zdanenia alebo v jurisdikcii, ktorá by bola jurisdikciou s nízkou úrovňou zdanenia, keby náklad základnému subjektu nebol vznikol;
možno primerane predpokladať, že počas očakávaného trvania vnútroskupinovej dohody o financovaní, táto vnútroskupinová dohoda o financovaní zvýši sumu nákladov zohľadnených pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty tohto základného subjektu, bez toho, aby to viedlo k úmernému zvýšeniu zdaniteľného príjmu základného subjektu poskytujúceho úver (ďalej len „protistrana“);
protistrana sa nachádza v jurisdikcii, ktorá nie je jurisdikciou s nízkou úrovňou zdanenia, alebo v jurisdikcii, ktorá by nebola jurisdikciou s nízkou úrovňou zdanenia, ak by protistrane nebol vznikol príjem súvisiaci s daným nákladom.
Toto rozhodnutie sa prijíma v súlade s článkom 45 ods. 1.
V účtovnom období, v ktorom sa rozhodnutie prijme alebo zruší, sa vykonajú náležité úpravy tak, aby sa položky oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty nezohľadňovali viac než raz alebo aby sa v dôsledku takéhoto rozhodnutia alebo zrušenia neopomenuli.
Akákoľvek suma, ktorá je uznaná za zvýšenie vlastného imania základného subjektu a je výsledkom rozdelenia zisku, ktoré sa prijalo alebo sa má prijať v súvislosti s dodatočným kapitálom Tier 1 v držbe základného subjektu, sa zahrnie do výpočtu jeho oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty.
Článok 17
Vylúčenie príjmu z medzinárodnej námornej prepravy
Na účely tohto článku sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
„príjem z medzinárodnej námornej dopravy“ je čistý príjem nadobudnutý základným subjektom z ďalej uvedených činností za predpokladu, že doprava sa nevykonáva po vnútrozemských vodných cestách v rámci tej istej jurisdikcie:
preprava cestujúcich alebo nákladu loďou v medzinárodnej doprave, bez ohľadu na to, či loď vlastní, prenajíma alebo inak ňou disponuje základný subjekt;
preprava cestujúcich alebo nákladu loďou v medzinárodnej doprave v rámci dohôd o prenájme priestoru na palube plavidiel;
prenájom plne vybavenej a zásobenej lode s posádkou, ktorá sa má používať na nájomnú prepravu cestujúcich alebo nákladu v rámci medzinárodnej dopravy;
prenájom lode bez posádky používanej na prepravu cestujúcich alebo nákladu v rámci medzinárodnej dopravy inému základnému subjektu;
účasť v poole, spoločnom podniku alebo medzinárodnej agentúre prevádzkujúcej prepravu cestujúcich alebo nákladu loďou v rámci medzinárodnej dopravy a
predaj lode používanej na prepravu cestujúcich alebo nákladu v medzinárodnej doprave za predpokladu, že základný subjekt mal loď v držbe a používal ju najmenej jeden rok;
„kvalifikovaný vedľajší príjem z medzinárodnej námornej dopravy“ je čistý príjem nadobudnutý základným subjektom z nasledujúcich činností za predpokladu, že takéto činnosti sa vykonávajú primárne v súvislosti s lodnou prepravou cestujúcich alebo nákladu v rámci medzinárodnej dopravy:
prenájmu lode bez posádky inému podniku lodnej dopravy, ktorý nie je základným subjektom, za predpokladu, že trvanie prenájmu nepresahuje tri roky;
predaja lístkov vydaných inými podnikmi lodnej dopravy na vnútroštátny úsek medzinárodnej plavby;
prenájmu a krátkodobého uskladnenia kontajnerov alebo poplatkov za zadržanie pri oneskorenom vrátení kontajnerov;
poskytovania služieb iným podnikom lodnej dopravy technikmi, pracovníkmi údržby, manipulantmi nákladu, pracovníkmi stravovacích služieb a personálom zákazníckych služieb a
príjmu z investícií v prípade, že investícia, ktorá vytvára príjem, sa uskutočňuje ako neoddeliteľná súčasť výkonu činnosti prevádzkovania lodí v rámci medzinárodnej dopravy.
Náklady, ktoré vznikli základnému subjektu a ktoré nepriamo vyplývajú z jeho činností medzinárodnej námornej dopravy a kvalifikovaných vedľajších činností medzinárodnej námornej dopravy, sa na účely výpočtu príjmu z medzinárodnej námornej dopravy a príjmu z kvalifikovaného vedľajšieho príjmu z medzinárodnej námornej dopravy odpočítajú z výnosov tohto základného subjektu z takýchto činností na základe jeho výnosov z takýchto činností úmerne k jeho celkovým výnosom.
Článok 18
Rozdelenie oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty medzi hlavný subjekt a stálu prevádzkareň
Ak stála prevádzkareň nemá oddelenú účtovnú evidenciu, jej čistý zisk alebo čistá strata z finančného účtovníctva sa rovná sume, ktorá by bola zohľadnená v tejto oddelenej účtovnej evidencii, keby sa bola vypracovala samostatne a v súlade s účtovným štandardom používaným pri zostavovaní konsolidovanej účtovnej závierky hlavného materského subjektu.
Ak základný subjekt zodpovedá vymedzeniu stálej prevádzkarne v článku 3 bode 13 písm. c), jeho čistý zisk alebo čistá strata z finančného účtovníctva sa upravia tak, aby v nich boli zohľadnené len tie sumy a výnosové a nákladové položky, ktoré by mu bolo možno priradiť v súlade s článkom 7 Modelovej daňovej zmluvy OECD o príjme a majetku, v znení zmien.
S oprávneným príjmom, ktorý následne nadobudne stála prevádzkareň, sa zaobchádza ako s oprávneným príjmom hlavného subjektu až do výšky oprávnenej straty, s ktorou sa predtým podľa prvého pododseku zaobchádzalo ako s nákladom hlavného subjektu.
Článok 19
Priradenie oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty subjektu s prvkom daňovej transparentnosti
Čistý zisk alebo čistá strata základného subjektu z finančného účtovníctva, ktorý je subjektom s prvkom daňovej transparentnosti, sa zníži o sumu priraditeľnú jeho vlastníkom, ktorí nie sú subjektmi skupiny a ktorí majú v držbe vlastnícky podiel v takomto subjekte s prvkom daňovej transparentnosti buď priamo, alebo prostredníctvom reťazca daňovo transparentných subjektov, okrem prípadov, keď:
subjekt s prvkom daňovej transparentnosti je hlavným materským subjektom alebo
subjekt s prvkom daňovej transparentnosti je priamo alebo prostredníctvom reťazca daňovo transparentných subjektov v držbe hlavného materského subjektu uvedeného v písmene a).
KAPITOLA IV
Výpočet upravených zahrnutých daní
Článok 20
Zahrnuté dane
Medzi zahrnuté dane základného subjektu patria:
dane zaznamenané na finančných účtoch základného subjektu v súvislosti s jeho príjmom alebo ziskom alebo jeho podielom na príjme alebo zisku základného subjektu, v ktorom má vlastnícky podiel;
dane z rozdelených ziskov, predpokladaných rozdelení ziskov a nákladov, ktoré sa nevzťahujú na podnikateľskú činnosť uložené podľa uznaného distribučného daňového systému;
dane uložené namiesto všeobecne uplatniteľnej dane z príjmu právnických osôb a
dane vyberané v súvislosti s nerozdelenými ziskami a vlastným imaním spoločnosti vrátane daní z viacerých zložiek na základe príjmu a vlastného imania.
Medzi zahrnuté dane základného subjektu nepatria:
dorovnávacia daň, ktorá vznikla materskému subjektu podľa kvalifikovaného pravidla zahrnutia príjmov;
dorovnávacia daň, ktorá vznikla základnému subjektu v rámci kvalifikovanej vnútroštátnej dorovnávacej dane;
dane, ktoré možno prisúdiť úprave uskutočnenej základným subjektom v dôsledku uplatnenia kvalifikovaného pravidla pre nedostatočne zdanené zisky;
nekvalifikovaná refundovateľná imputačná daň a
dane zaplatené poisťovňou v súvislosti s výnosmi vyplatenými poistencom.
Článok 21
Upravené zahrnuté dane
Upravené zahrnuté dane základného subjektu za dané účtovné obdobie sa určia úpravou súčtu bežných nákladov na daň zahrnutých v jeho čistom zisku alebo čistej strate z finančného účtovníctva v súvislosti so zahrnutými daňami za dané účtovné obdobie o:
čistú sumu jeho položiek zvyšujúcich a znižujúcich zahrnuté dane za dané účtovné obdobie, ako sa uvádza v odsekoch 2 a 3;
celkovú sumu úpravy odloženej dane, ako sa uvádza v článku 22, a
akékoľvek zvýšenie alebo zníženie zahrnutých daní zaznamenané vo vlastnom imaní alebo v inom úplnom výsledku v súvislosti so sumami zahrnutými do výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty, ktoré budú podliehať dani podľa miestnych daňových pravidiel.
Položky zvyšujúce zahrnuté dane základného subjektu za účtovné obdobie zahŕňajú:
akúkoľvek sumu zahrnutých daní, ktoré sa vykázali ako náklad v rámci zisku pred zdanením na finančných účtoch;
akúkoľvek sumu oprávnenej odloženej daňovej pohľadávky súvisiacej so stratou, ktorá sa použila podľa článku 23 ods. 2;
akúkoľvek sumu zahrnutých daní súvisiacu s neistou daňovou situáciou, ktoré boli predtým vylúčené podľa odseku 3 písm. d), ktoré sú zaplatené v danom účtovnom období, a
akúkoľvek sumu zápočtu alebo refundácie v súvislosti s kvalifikovaným refundovateľným zápočtom dane, ktorý sa vykázal ako položka znižujúca bežné náklady na daň.
Položky znižujúce zahrnuté dane základného subjektu za účtovné obdobie zahŕňajú:
sumu bežných nákladov na daň v súvislosti s príjmom vylúčeným z výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty podľa kapitoly III;
akúkoľvek sumu zápočtu alebo refundácie v súvislosti s nekvalifikovaným refundovateľným zápočtom dane, ktorý nebol zaznamenaný ako položka znižujúca bežné náklady na daň;
akúkoľvek sumu zahrnutých daní, ktoré boli základnému subjektu refundované alebo boli predmetom zápočtu, pri ktorom nešlo o úpravu bežných nákladov na daň na finančných účtoch, pokiaľ sa netýka kvalifikovaného refundovateľného zápočtu dane;
sumu bežných nákladov na daň, ktorá súvisí s neistou daňovou situáciou, a
akúkoľvek sumu bežných nákladov na daň, pri ktorej sa neočakáva, že bude uhradená do troch rokov od skončenia daného účtovného obdobia.
Článok 22
Celková výška úpravy odloženej dane
Na účely tohto článku sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
„neuznané časové rozlíšenie“ je:
akýkoľvek pohyb odloženého daňového nákladu, ktorý sa vykázal na finančných účtoch základného subjektu a ktorý súvisí s neistou daňovou situáciou, a
akýkoľvek pohyb odloženého daňového nákladu, ktorý sa vykázal na finančných účtoch základného subjektu a ktorý súvisí s rozdelením zisku od základného subjektu;
„nenárokované časové rozlíšenie“ je akékoľvek zvýšenie odloženého daňového záväzku zaznamenaného na finančných účtoch základného subjektu za účtovné obdobie, pri ktorom sa neočakáva, že bude zaplatený v lehote stanovenej v odseku 7 tohto článku, a ktorý sa podávajúci základný subjekt každoročne rozhodne v súlade s článkom 45 ods. 2 nezahrnúť do celkovej sumy úpravy odloženej dane za takéto účtovné obdobie.
Ak je sadzba dane uplatnená na účel výpočtu odloženého daňového nákladu vyššia ako minimálna sadzba dane, celková suma úpravy odloženej dane, ktorá sa má pripočítať k upraveným zahrnutým daniam základného subjektu za účtovné obdobie podľa článku 21 ods. 1 písm. b), je odložený daňový náklad, ktorý sa vykázal na jeho finančných účtoch v súvislosti so zahrnutými daňami prepočítanými podľa minimálnej sadzby dane, s výhradou úprav podľa odsekov 3 až 6 tohto článku.
Celková suma úpravy odloženej dane sa zvýši o:
akúkoľvek sumu neuznaného časového rozlíšenia alebo nenárokovaného časového rozlíšenia zaplatenú počas daného účtovného obdobia a
akúkoľvek sumu opätovne zahrnutého odloženého daňového záväzku stanovenú v predchádzajúcom účtovnom období, ktorá bola zaplatená počas daného účtovného obdobia.
Celková suma úpravy odloženej dane nezahŕňa:
sumu odloženého daňového nákladu v súvislosti s položkami vylúčenými z výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty podľa kapitoly III;
sumu odloženého daňového nákladu v súvislosti s neuznaným časovým rozlíšením a nenárokovaným časovým rozlíšením;
vplyv úpravy ocenenia alebo úpravy vykázania vo finančnom účtovníctve v súvislosti s odloženou daňovou pohľadávkou;
sumu odloženého daňového nákladu vyplývajúcu z prepočtu v súvislosti so zmenou uplatniteľnej vnútroštátnej sadzby dane a
sumu odloženého daňového nákladu v súvislosti s vytvorením a použitím zápočtov dane.
Ak sa odložená daňová pohľadávka podľa prvého pododseku zvýši, celková suma úpravy odloženej dane sa zodpovedajúcim spôsobom zníži.
Suma opätovne zahrnutého odloženého daňového záväzku určená za bežné účtovné obdobie sa považuje za položku znižujúcu zahrnuté dane v piatom účtovnom období predchádzajúcom bežnému účtovnému obdobiu a efektívna sadzba dane a dorovnávacia daň za uvedené účtovné obdobie sa prepočítajú v súlade s článkom 29 ods. 1. Opätovne zahrnutý odložený daňový záväzok za bežné účtovné obdobie je suma zvýšenia v kategórii odloženého daňového záväzku, ktorá bola zahrnutá do celkovej sumy úpravy odloženej dane v piatom účtovnom období predchádzajúcom bežnému účtovnému obdobiu, ktorá nebola vysporiadaná ku koncu posledného dňa bežného účtovného obdobia.
Odchylne od odseku 7, ak odložený daňový záväzok predstavuje výnimku z opätovného zahrnutia časovo rozlíšených položiek, nevykoná sa jeho opätovné zahrnutie ani vtedy, keď nie je vysporiadaný alebo zaplatený počas piatich nasledujúcich rokov. Výnimkou z opätovného zahrnutia časovo rozlíšených položiek je suma vzniknutých nákladov na daň, ktorá je prisúditeľná zmenám v súvisiacich odložených daňových záväzkoch, pokiaľ ide o tieto položky:
náklady týkajúce sa zníženia hodnoty hmotného majetku;
náklady na licenciu alebo podobné opatrenie štátnej správy na užívanie nehnuteľného majetku alebo využívanie prírodných zdrojov, vyžadujúce značné investície do hmotného majetku;
náklady na výskum a vývoj;
náklady na vyradenie z prevádzky a sanáciu;
zaúčtovanie reálnej hodnoty nerealizovaných čistých ziskov;
čisté zisky z výmenných kurzov;
poistné rezervy a odložené obstarávacie náklady z poistných zmlúv;
zisky z predaja hmotného majetku nachádzajúceho sa v tej istej jurisdikcii ako základný subjekt, ktoré sú opätovne investované do hmotného majetku v tej istej jurisdikcii, a
dodatočné sumy vykázané v dôsledku zmien účtovných zásad v súvislosti s položkami uvedenými v písmenách a) až h).
Článok 23
Rozhodnutie týkajúce sa oprávnenej straty
Rozhodnutie týkajúce sa oprávnenej straty sa neprijíma pre jurisdikciu, v ktorej sa uplatňuje uznaný distribučný daňový systém podľa článku 40.
Článok 24
Osobitné priradenie zahrnutých daní, ktoré vznikli určitým typom základných subjektov
„Hybridný subjekt“ je subjekt, ktorý je v jurisdikcii, kde sa nachádza, považovaný za samostatnú osobu na účely dane z príjmu, ale v jurisdikcii, kde sa nachádza jeho vlastník, je považovaný za daňovo transparentný subjekt.
Odchylne od prvého pododseku základný subjekt uvedený v prvom pododseku zahrnie do svojich upravených zahrnutých daní sumu vyplývajúcu z vynásobenia percentuálnej sadzby dorovnávacej dane za jurisdikciu sumou pasívneho príjmu základného subjektu, zahrnutého v rámci daňového režimu pre kontrolovanú zahraničnú spoločnosť alebo pravidla daňovej transparentnosti, ak je výsledok nižší ako suma určená podľa prvého pododseku. Na účely tohto pododseku sa percentuálna sadzba dorovnávacej dane za jurisdikciu určuje bez ohľadu na zahrnuté dane, ktoré vznikli v súvislosti s takýmto pasívnym príjmom základného subjektu, ktorý je vlastníkom.
Akékoľvek zahrnuté dane základného subjektu, ktorý je vlastníkom, ktoré vznikli v súvislosti s takýmto pasívnym príjmom, ktoré zostanú po uplatnení tohto odseku, sa nepriradia podľa odsekov 3 a 4.
Na účely tohto odseku „pasívny príjem“ sú tieto príjmové položky zahrnuté do oprávneného príjmu, v rozsahu v akom základný subjekt, ktorý je vlastníkom, podlieha dani v rámci daňového režimu pre kontrolovanú zahraničnú spoločnosť alebo v dôsledku vlastníckeho podielu v hybridnom subjekte:
dividenda alebo ekvivalenty dividend;
úrok alebo ekvivalenty úrokov;
nájomné;
licenčný poplatok;
anuita alebo
čisté zisky z majetku takého druhu, ktorý vytvára príjem uvedený v písmenách a) až e).
Článok 25
Úpravy po podaní informácií a oznámení a zmeny sadzby dane
Ak dôjde k zníženiu zahrnutých daní, ktoré boli zahrnuté do upravených zahrnutých daní základného subjektu za niektoré predchádzajúce účtovné obdobie, efektívna sadzba dane a dorovnávacia daň za takéto účtovné obdobie sa prepočítajú v súlade s článkom 29 ods. 1 znížením upravených zahrnutých daní o sumu zníženia zahrnutých daní. Oprávnený príjem za dané účtovné obdobie a ktorékoľvek predchádzajúce účtovné obdobia sa zodpovedajúcim spôsobom upraví.
Na základe každoročného rozhodnutia podávajúceho základného subjektu prijatého v súlade s článkom 45 ods. 2 sa nepodstatné zníženie zahrnutých daní môže považovať za úpravu zahrnutých daní v účtovnom období, v ktorom sa úprava vykonáva. Nepodstatným znížením zahrnutých daní je úhrnné zníženie o menej ako 1 000 000 EUR v upravených zahrnutých daniach určených za danú jurisdikciu za dané účtovné obdobie.
Úprava podľa prvého pododseku nesmie presiahnuť sumu rovnajúcu sa odloženému daňovému nákladu prepočítanému pri minimálnej sadzbe dane.
KAPITOLA V
VÝPOČET EFEKTÍVNEJ SADZBY DANE A DOROVNÁVACEJ DANE
Článok 26
Určenie efektívnej sadzby dane
Efektívna sadzba dane nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny sa vypočítava za každé účtovné obdobie a za každú jurisdikciu za predpokladu, že v danej jurisdikcii existuje čistý oprávnený príjem, podľa tohto vzorca:
kde upravené zahrnuté dane základných subjektov sú súčtom upravených zahrnutých daní všetkých základných subjektov nachádzajúcich sa v danej jurisdikcii, ktoré sú určené v súlade s kapitolou IV.
Čistý oprávnený príjem alebo čistá oprávnená strata základných subjektov v danej jurisdikcii za účtovné obdobie sa určí podľa tohto vzorca:
kde:
oprávnený príjem základných subjektov je kladný súčet prípadných oprávnených príjmov všetkých základných subjektov nachádzajúcich sa v danej jurisdikcii, ktoré sú určené v súlade s kapitolou III;
oprávnené straty základných subjektov sú súčtom oprávnených strát všetkých základných subjektov nachádzajúcich sa v danej jurisdikcii, ktoré sú určené v súlade s kapitolou III.
Článok 27
Výpočet dorovnávacej dane
Percentuálna sadzba dorovnávacej dane za určitú jurisdikciu za účtovné obdobie je prípadný kladný percentuálny rozdiel vypočítaný podľa tohto vzorca:
kde efektívna sadzba dane je sadzba vypočítaná v súlade s článkom 26.
Dorovnávacia daň jurisdikcie za účtovné obdobie je prípadná kladná suma vypočítaná podľa tohto vzorca:
kde:
dodatočná dorovnávacia daň je suma dane určená v súlade s článkom 29 za dané účtovné obdobie;
vnútroštátna dorovnávacia daň je suma dane za dané účtovné obdobie určená v súlade s článkom 11 alebo podľa oprávnenej vnútroštátnej dorovnávacej dane jurisdikcie tretej krajiny.
Nadmerný zisk za jurisdikciu za dané účtovné obdobie uvedený v odseku 3 je prípadná kladná suma vypočítaná podľa tohto vzorca:
kde:
čistý oprávnený príjem je príjem určený v súlade s článkom 26 ods. 2 za danú jurisdikciu;
vylúčenie príjmov na základe ekonomickej podstaty je suma určená v súlade s článkom 28 za danú jurisdikciu.
Dorovnávacia daň základného subjektu za bežné účtovné obdobie sa vypočíta podľa tohto vzorca:
kde:
oprávnený príjem základného subjektu za určitú jurisdikciu za dané účtovné obdobie je príjem určený v súlade s kapitolou III;
úhrnný oprávnený príjem všetkých základných subjektov za určitú jurisdikciu za dané účtovné obdobie je súčet oprávnených príjmov všetkých základných subjektov nachádzajúcich sa v danej jurisdikcii za dané účtovné obdobie.
Článok 28
Vylúčenie príjmov na základe ekonomickej podstaty
Na účely tohto článku sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
„uznaní zamestnanci“ sú zamestnanci základného subjektu na plný alebo čiastočný úväzok a nezávislí zmluvní pracovníci, ktorí sa zúčastňujú na bežných prevádzkových činnostiach nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny pod vedením a kontrolou nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny;
„uznané mzdové náklady“ sú náklady na odmeňovanie zamestnancov vrátane platov, miezd a iných nákladov, ktoré predstavujú priame a samostatné osobné požitky zamestnanca, ako je zdravotné poistenie a príspevky na dôchodkové poistenie, dane zo mzdy a zo závislej činnosti a príspevky zamestnávateľa na sociálne zabezpečenie;
„uznaný hmotný majetok“ sú:
nehnuteľnosti, stroje a zariadenia nachádzajúce sa v danej jurisdikcii;
prírodné zdroje nachádzajúce sa v danej jurisdikcii;
právo nájomcu na užívanie hmotného majetku nachádzajúceho sa v danej jurisdikcii a
licencia alebo podobné opatrenie štátnej správy na užívanie nehnuteľného majetku alebo využívanie prírodných zdrojov, vyžadujúce značné investície do hmotného majetku.
Vyňatie mzdových nákladov základného subjektu nachádzajúceho sa v jurisdikcii sa rovná 5 % jeho uznaných mzdových nákladov na uznaných zamestnancov, ktorí vykonávajú činnosti pre nadnárodnú skupinu podnikov alebo veľkú vnútroštátnu skupinu v takejto jurisdikcii s výnimkou uznaných mzdových nákladov, ktoré sú:
kapitalizované a zahrnuté do účtovnej hodnoty uznaného hmotného majetku;
prisúditeľné príjmu, ktorý je vylúčený v súlade s článkom 17.
Vyňatie hmotného majetku základného subjektu nachádzajúceho sa v jurisdikcii sa rovná 5 % účtovnej hodnoty uznaného hmotného majetku, ktorý sa nachádza v danej jurisdikcii, s výnimkou:
účtovnej hodnoty majetku vrátane pozemkov a budov, ktoré sa držia na predaj, prenájom alebo investovanie;
účtovnej hodnoty hmotného majetku použitého na dosiahnutie príjmu, ktorý je vylúčený v súlade s článkom 17.
Uznané mzdové náklady a uznaný hmotný majetok stálej prevádzkarne sa na účely uznaných mzdových nákladov a uznaného hmotného majetku hlavného subjektu nezohľadňujú.
Ak bol príjem stálej prevádzkarne úplne alebo čiastočne vylúčený podľa článku 19 ods. 1 a článku 38 ods. 5, uznané mzdové náklady a uznaný hmotný majetok takejto stálej prevádzkarne sa vylúčia z výpočtu podľa tohto článku týkajúceho sa danej nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny v rovnakom pomere.
Uznané mzdové náklady na uznaných zamestnancov, ktoré platí subjekt s prvkom daňovej transparentnosti, ako aj uznaný hmotný majetok, ktorý tento subjekt vlastní, ktoré nie sú priradené podľa odseku 6, sa priradia:
základným subjektom, ktoré sú vlastníkmi subjektu s prvkom daňovej transparentnosti, úmerne k sume, ktorá im bola priradená podľa článku 19 ods. 4 za predpokladu, že uznaní zamestnanci a uznaný hmotný majetok sa nachádzajú v jurisdikcii základných subjektov, ktoré sú vlastníkmi, a
subjektu s prvkom daňovej transparentnosti, ak je hlavným materským subjektom, znížené úmerne k príjmu vylúčenému z výpočtu oprávneného príjmu subjektu s prvkom daňovej transparentnosti podľa článku 38 ods. 1 a článku 38 ods. 2, a to za predpokladu, že uznaní zamestnanci a uznaný hmotný majetok sa nachádzajú v jurisdikcii subjektu s prvkom daňovej transparentnosti.
Všetky ostatné uznané mzdové náklady a uznaný hmotný majetok subjektu s prvkom daňovej transparentnosti sú vylúčené z výpočtov vylúčenia príjmov na základe ekonomickej podstaty nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny.
Článok 29
Dodatočná dorovnávacia daň
Ak je podľa článku 21 ods. 5 splatná dodatočná dorovnávacia daň, oprávnený príjem každého základného subjektu nachádzajúceho sa v jurisdikcii predstavuje sumu rovnajúcu sa dorovnávacej dani priradenej takémuto základnému subjektu, ktorá sa vydelí minimálnou sadzbou dane. Priradenie sa vykoná pomerne každému základnému subjektu na základe tohto vzorca:
Dodatočná dorovnávacia daň sa priradí len základným subjektom, ktoré vykazujú sumu upravenej zahrnutej dane nižšiu ako nula a nižšiu ako oprávnený príjem alebo oprávnená strata takýchto základných subjektov, ktoré sa vynásobia minimálnou sadzbou dane.
Článok 30
Vylúčenie de minimis
Odchylne od článkov 26 až 29 a článku 31, na základe rozhodnutia podávajúceho základného subjektu sa dorovnávacia daň splatná za základné subjekty nachádzajúce sa v jurisdikcii rovná za účtovné obdobie nule, ak za dané účtovné obdobie:
priemerné oprávnené výnosy všetkých základných subjektov nachádzajúcich sa v takejto jurisdikcii sú nižšie ako 10 000 000 EUR a
priemerný oprávnený príjem alebo oprávnená strata všetkých základných subjektov takejto jurisdikcie je strata alebo je nižší ako 1 000 000 EUR.
Rozhodnutie sa prijme každoročne v súlade s článkom 45 ods. 2.
Ak sa v prvom alebo druhom predchádzajúcom účtovnom období, alebo v oboch uvedených účtovných obdobiach, v jurisdikcii nenachádzajú žiadne základné subjekty s oprávnenými výnosmi alebo oprávnenou stratou, takéto účtovné obdobie alebo obdobia sa vylúčia z výpočtu priemerných oprávnených výnosov alebo oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty danej jurisdikcie.
Článok 31
Základné subjekty v menšinovom vlastníctve
Na účely tohto článku sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
„základný subjekt v menšinovom vlastníctve“ je základný subjekt, na ktorom má hlavný materský subjekt priamy alebo nepriamy vlastnícky podiel najviac 30 %;
„materský subjekt v menšinovom vlastníctve“ je základný subjekt v menšinovom vlastníctve, ktorý má, priamo alebo nepriamo, v držbe kontrolné podiely iného základného subjektu v menšinovom vlastníctve s výnimkou prípadov, keď sú kontrolné podiely prvého uvedeného subjektu v držbe, priamo alebo nepriamo, iného základného subjektu v menšinovom vlastníctve;
„podskupina v menšinovom vlastníctve“ je materský subjekt v menšinovom vlastníctve a jeho dcérske spoločnosti v menšinovom vlastníctve a
„dcérska spoločnosť v menšinovom vlastníctve“ je základný subjekt v menšinovom vlastníctve, ktorého kontrolné podiely sú, priamo alebo nepriamo, v držbe materského subjektu v menšinovom vlastníctve.
Upravené zahrnuté dane a oprávnený príjem alebo oprávnená strata členov podskupiny v menšinovom vlastníctve sa vylúčia zo stanovenia zostatkovej výšky efektívnej sadzby dane nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny vypočítanej v súlade s článkom 26 ods. 1 a z čistého oprávneného príjmu vypočítaného v súlade s článkom 26 ods. 2.
Upravené zahrnuté dane a oprávnený príjem alebo oprávnená strata základného subjektu v menšinovom vlastníctve sa vylúčia zo stanovenia zostatkovej výšky efektívnej sadzby dane nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny vypočítanej v súlade s článkom 26 ods. 1 a z čistého oprávneného príjmu vypočítaného v súlade s článkom 26 ods. 2.
Tento odsek sa neuplatňuje na základný subjekt v menšinovom vlastníctve, ktorý je investičným subjektom.
Článok 32
Bezpečné prístavy
Odchylne od článkov 26 až 31 členské štáty zabezpečia, aby sa na základe rozhodnutia podávajúceho základného subjektu dorovnávacia daň splatná skupinou v určitej jurisdikcii považovala za dané účtovné obdobie za nulovú, ak efektívna úroveň zdanenia základných subjektov nachádzajúcich sa v tejto jurisdikcii spĺňa podmienky uznanej medzinárodnej dohody o bezpečných prístavoch.
Na účely prvého odseku „uznaná medzinárodná dohoda o bezpečných prístavoch“ je medzinárodný súbor pravidiel a podmienok, s ktorými všetky členské štáty súhlasili a ktorou sa skupinám v rámci pôsobnosti tejto smernice poskytuje možnosť rozhodnúť sa využívať výhody jedného alebo viacerých bezpečných prístavov za danú jurisdikciu.
KAPITOLA VI
OSOBITNÉ PRAVIDLÁ TÝKAJÚCE SA REŠTRUKTURALIZÁCIE PODNIKOV A HOLDINGOVÝCH ŠTRUKTÚR
Článok 33
Uplatňovanie prahovej hodnoty konsolidovaných výnosov na zlúčenie a rozdelenie skupín
Na účely tohto článku sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
„zlúčenie“ je každé usporiadanie, ktorým:
všetky alebo v podstate všetky subjekty skupiny z dvoch alebo viacerých samostatných skupín sa dostanú pod spoločnú kontrolu tak, že predstavujú subjekty kombinovanej skupiny, alebo
subjekt, ktorý nie je členom žiadnej skupiny, sa dostane pod spoločnú kontrolu s iným subjektom alebo skupinou tak, že predstavujú základné subjekty kombinovanej skupiny;
„rozdelenie“ je každé usporiadanie, podľa ktorého sa subjekty skupiny jednej skupiny rozdelia na dve alebo viacero rôznych skupín, ktoré už nie sú konsolidované v rámci toho istého hlavného materského subjektu.
Ak sa jedna nadnárodná skupina podnikov alebo veľká vnútroštátna skupina v rozsahu pôsobnosti tejto smernice rozdelí na dve alebo viaceré skupiny (každá z nich je „skupina, ktorá vznikla rozdelením“), prahová hodnota konsolidovaných výnosov sa považuje za dosiahnutú každou skupinou, ktorá vznikla rozdelením, ak:
v súvislosti s prvým analyzovaným účtovným obdobím končiacim po rozdelení skupina, ktorá vznikla rozdelením, má v danom účtovnom období ročné výnosy aspoň 750 000 000 EUR;
v súvislosti s druhým až štvrtým analyzovaným účtovným obdobím končiacim po rozdelení skupina, ktorá vznikla rozdelením, má aspoň v dvoch z týchto účtovných období ročné výnosy aspoň 750 000 000 EUR.
Článok 34
Vstup základných subjektov do nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny a ich vystúpenie z nej
Efektívna sadzba dane a dorovnávacia daň cieľového subjektu sa vypočítava v súlade s odsekmi 2 až 8.
Článok 35
Prevod majetku a záväzkov
Na účely tohto článku sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
„reorganizácia“ je zmena alebo prevod majetku a záväzkov, ako napríklad zlúčenie, rozdelenie, likvidácia alebo podobná transakcia, pri ktorej:
odplatou za prevod sú v plnej výške alebo významnou časťou podiely na vlastnom imaní emitované nadobúdajúcim základným subjektom alebo osobou prepojenou s nadobúdajúcim základným subjektom, alebo v prípade likvidácie podiely na vlastnom imaní cieľového subjektu, alebo keď sa neposkytuje žiadna odplata, ak by emisia podielu na vlastnom imaní nemala žiadny ekonomický význam;
zisk alebo strata scudzujúceho základného subjektu z tohto majetku úplne ani čiastočne nepodlieha dani a
daňové právne predpisy jurisdikcie, v ktorej sa nadobúdajúci základný subjekt nachádza, vyžadujú, aby nadobúdajúci základný subjekt vypočítal zdaniteľný príjem po scudzení alebo nadobudnutí s použitím daňového základu scudzujúceho základného subjektu v danom majetku, upraveného o akýkoľvek neoprávnený zisk alebo neoprávnenú stratu zo scudzenia alebo nadobudnutia;
„neoprávnený zisk alebo neoprávnená strata“ je zisk alebo strata scudzujúceho základného subjektu vzniknuté v súvislosti s reorganizáciou, ktoré podliehajú dani v mieste, kde sa scudzujúci základný subjekt nachádza, alebo zisk alebo strata z finančného účtovníctva vzniknuté v súvislosti s reorganizáciou, podľa toho, ktorá hodnota je nižšia.
Základný subjekt, ktorý nadobudne majetok a záväzky (ďalej len „nadobúdajúci základný subjekt“), určí svoj oprávnený príjem alebo oprávnenú stratu na základe svojej účtovnej hodnoty nadobudnutého majetku a záväzkov stanovenej podľa štandardu finančného účtovníctva použitého pri zostavovaní konsolidovanej účtovnej závierky hlavného materského subjektu.
Odchylne od odseku 2, ak sa scudzenie alebo nadobudnutie majetku a záväzkov vykonáva v kontexte reorganizácie:
scudzujúci základný subjekt vylúči z výpočtu svojho oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty každý zisk alebo stratu vyplývajúce z takéhoto scudzenia, a
nadobúdajúci základný subjekt určí svoj oprávnený príjem alebo oprávnenú stratu na základe účtovnej hodnoty nadobudnutého majetku a záväzkov scudzujúceho základného subjektu pri scudzení.
Odchylne od odsekov 2 a 3, ak sa scudzenie majetku a záväzkov vykonáva v kontexte reorganizácie, ktorej výsledkom je neoprávnený zisk alebo neoprávnená strata scudzujúceho základného subjektu:
scudzujúci základný subjekt zahrnie do výpočtu svojho oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty zisk alebo stratu vyplývajúce zo scudzenia v rozsahu neoprávneného zisku alebo neoprávnenej straty, a
nadobúdajúci základný subjekt určí svoj oprávnený príjem alebo oprávnenú stratu po nadobudnutí na základe účtovnej hodnoty nadobudnutého majetku a záväzkov scudzujúceho základného subjektu pri scudzení, po úprave v súlade s miestnymi daňovými pravidlami nadobúdajúceho základného subjektu, aby sa zohľadnil neoprávnený zisk alebo neoprávnená strata.
Podávajúci základný subjekt môže rozhodnúť, že keď je základný subjekt povinný alebo oprávnený upraviť základ svojho majetku a sumu svojich záväzkov na reálnu hodnotu na daňové účely v jurisdikcii, v ktorej sa nachádza, takýto základný subjekt môže:
do výpočtu svojho oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty zahrnúť sumu zisku alebo straty v súvislosti s jednotlivým majetkom a záväzkami, ktorá sa:
rovná rozdielu medzi účtovnou hodnotou majetku alebo záväzku na účely finančného účtovníctva bezprostredne pred dátumom udalosti, ktorá zapríčinila daňovú úpravu (ďalej len „aktivujúca udalosť“), a reálnou hodnotou majetku alebo záväzku bezprostredne po aktivujúcej udalosti, a
zníži (alebo zvýši) o prípadný neoprávnený zisk alebo prípadnú neoprávnenú stratu vzniknuté v súvislosti s aktivujúcou udalosťou;
použiť reálnu hodnotu majetku alebo záväzku na účely finančného účtovníctva bezprostredne po aktivujúcej udalosti na výpočet oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty v účtovných obdobiach končiacich po aktivujúcej udalosti, a
zahrnúť čistý súčet súm určených v písmene a) do oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu jedným z týchto spôsobov:
čistý súčet uvedených súm sa zahrnie do účtovného obdobia, v ktorom aktivujúca udalosť nastala, alebo
suma rovnajúca sa čistému súčtu uvedených súm vydelenému piatimi sa zahrnie do účtovného obdobia, v ktorom aktivujúca udalosť nastala, a do každého z bezprostredne nasledujúcich štyroch účtovných období, s výnimkou situácie, keď základný subjekt vystúpi z nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny v niektorom účtovnom období v rámci tohto obdobia, pričom vtedy sa zostávajúca suma v celom rozsahu zahrnie do tohto účtovného obdobia.
Článok 36
Spoločné podniky
Na účely tohto článku sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
„spoločný podnik“ je subjekt, ktorého finančné výsledky sa vykazujú podľa metódy vlastného imania v konsolidovanej účtovnej závierke hlavného materského subjektu za predpokladu, že hlavný materský subjekt v ňom má priamo alebo nepriamo v držbe aspoň 50 % vlastnícky podiel.
Spoločný podnik nezahŕňa:
hlavný materský subjekt nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, ktorá má uplatňovať pravidlo zahrnutia príjmov;
vylúčený subjekt v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 3;
subjekt, v ktorom vlastnícke podiely držané nadnárodnou skupinou podnikov alebo veľkou vnútroštátnou skupinou sú v držbe priamo prostredníctvom vylúčeného subjektu uvedeného v článku 2 ods. 3, a ktorý spĺňa jednu z týchto podmienok:
subjekt, ktorý je držbe nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny zloženej výlučne z vylúčených subjektov; alebo
subjekt pridružený k spoločnému podniku;
„subjekt pridružený k spoločnému podniku“ je:
subjekt, ktorého majetok, záväzky, výnosy, náklady a peňažné toky sú konsolidované spoločným podnikom na základe prijateľného štandardu finančného účtovníctva alebo by boli konsolidované, ak by sa na základe prijateľného štandardu finančného účtovníctva vyžadovalo, aby spoločný podnik konsolidoval takýto majetok, záväzky, výnosy, náklady a peňažné toky, alebo
stála prevádzkareň, ktorej hlavným subjektom je spoločný podnik alebo subjekt uvedený v bode i). V takýchto prípadoch sa stála prevádzkareň považuje za samostatný subjekt pridružený k spoločnému podniku.
Na účely tohto odseku „dorovnávacia daň splatná skupinou spoločného podniku“ je priraditeľný podiel materského subjektu na dorovnávacej dani skupiny spoločného podniku.
Článok 37
Nadnárodné skupiny podnikov s viacerými materskými subjektmi
Na účely tohto článku sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
„nadnárodná skupina podnikov alebo veľká vnútroštátna skupina s viacerými materskými subjektmi“ sú dve alebo viaceré skupiny, v ktorých hlavné materské subjekty uzavrú dohodu, ktorou je viazaná štruktúra alebo dohoda o dvojitom kótovaní, ktorá zahŕňa aspoň jeden subjekt alebo stálu prevádzkareň kombinovanej skupiny, ktoré sa z hľadiska umiestnenia iných subjektov kombinovanej skupiny nachádzajú v inej jurisdikcii;
„viazaná štruktúra“ je dohoda uzavretá dvomi alebo viacerými hlavnými materskými subjektmi samostatných skupín, na základe ktorej:
50 % alebo viac vlastníckych podielov v hlavných materských subjektoch samostatných skupín, ktoré, ak sú kótované na burze, sú kótované za jednotnú cenu, a z dôvodu formy vlastníctva, obmedzení prevodu alebo iných podmienok sú navzájom prepojené a nemožno ich previesť ani s nimi obchodovať samostatne, a
jeden z hlavných materských subjektov zostavuje konsolidovanú účtovnú závierku, v ktorej sa majetok, záväzky, výnosy, náklady a peňažné toky všetkých subjektov v príslušných skupinách vykazujú spoločne ako majetok, záväzky, výnosy, náklady a peňažné toky jedinej hospodárskej jednotky, a v súvislosti s ktorou sa na základe regulačného režimu musí vykonávať externý audit;
„dohoda o dvojitom kótovaní“ je dohoda uzavretá dvomi alebo viacerými hlavnými materskými subjektmi samostatných skupín, na základe ktorej:
hlavné materské subjekty sa dohodnú na spojení svojich podnikateľských činností len na základe zmluvy;
podľa zmluvnej dohody budú hlavné materské subjekty rozdeľovať zisk týkajúci sa dividend a v prípade likvidácie svojim spoločníkom na základe fixného pomeru;
činnosti hlavných materských subjektov sú riadené ako jedna hospodárska jednotka na základe zmluvných dohôd, pričom sú zachované ich samostatné právne identity;
vlastnícke podiely hlavných materských subjektov, ktoré tvoria dohody, sú kótované, obchodované alebo prevádzané nezávisle na rôznych kapitálových trhoch, a
hlavné materské subjekty zostavujú konsolidovanú účtovnú závierku, v ktorej sa majetok, záväzky, výnosy, náklady a peňažné toky subjektov vo všetkých skupinách vykazujú spoločne ako majetok, záväzky, výnosy, náklady a peňažné toky jedinej hospodárskej jednotky, a v súvislosti s ktorou sa na základe regulačného režimu musí vykonávať externý audit.
Subjekt, ktorý nie je vylúčeným subjektom podľa článku 2 ods. 3, sa považuje za základný subjekt, ak je položkovite konsolidovaný v rámci nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny s viacerými materskými subjektmi, alebo ak jeho kontrolné podiely držia subjekty v nadnárodnej skupine podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupine s viacerými materskými subjektmi.
Pri uplatňovaní tejto smernice v súvislosti s nadnárodnou skupinou podnikov alebo veľkou vnútroštátnou skupinou s viacerými materskými subjektmi sa všetky odkazy na hlavný materský subjekt podľa potreby uplatňujú ako odkazy na viaceré hlavné materské subjekty.
KAPITOLA VII
DAŇOVÁ NEUTRALITA A DISTRIBUČNÉ REŽIMY
Článok 38
Hlavný materský subjekt, ktorý je subjektom s prvkom daňovej transparentnosti
Oprávnený príjem subjektu s prvkom daňovej transparentnosti, ktorý je hlavným materským subjektom, sa za účtovné obdobie zníži o sumu oprávneného príjmu, ktorý je prisúditeľný držiteľovi vlastníckeho podielu v subjekte s prvkom daňovej transparentnosti, za predpokladu, že:
držiteľ vlastníckeho podielu podlieha dani z takýchto príjmov za zdaňovacie obdobie, ktoré sa končí do 12 mesiacov po skončení uvedeného účtovného obdobia, pri nominálnej sadzbe, ktorá sa rovná minimálnej sadzbe dane alebo ju prevyšuje, alebo
možno odôvodnene očakávať, že úhrnná suma upravených zahrnutých daní hlavného materského subjektu a daní, ktoré zaplatil držiteľ vlastníckeho podielu z takéhoto príjmu do 12 mesiacov po skončení účtovného obdobia, sa rovná sume rovnajúcej sa tomuto príjmu vynásobenému minimálnou sadzbou dane alebo ju prevyšuje.
Oprávnený príjem subjektu s prvkom daňovej transparentnosti, ktorý je hlavným materským subjektom, sa za účtovné obdobie zníži aj o sumu oprávneného príjmu, ktorý je priradený držiteľovi vlastníckeho podielu v subjekte s prvkom daňovej transparentnosti, za predpokladu, že držiteľ vlastníckeho podielu je:
fyzická osoba, ktorá je daňovým rezidentom jurisdikcie, v ktorej sa nachádza hlavný materský subjekt, a ktorá má v držbe vlastnícke podiely predstavujúce právo na 5 % alebo menej ziskov a majetku hlavného materského subjektu, alebo
vládny subjekt, medzinárodná organizácia, nezisková organizácia alebo dôchodkový fond, ktoré sú daňovým rezidentom v jurisdikcii, v ktorej sa nachádza hlavný materský subjekt, a ktoré majú v držbe vlastnícke podiely predstavujúce právo na 5 % alebo menej ziskov a majetku hlavného materského subjektu.
Prvý pododsek sa neuplatňuje, pokiaľ držiteľ vlastníckeho podielu nie je oprávnený použiť takúto stratu pri výpočte svojho zdaniteľného príjmu.
Článok 39
Hlavný materský subjekt podliehajúci režimu odpočítateľných dividend
Na účely tohto článku sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
„režim odpočítateľných dividend“ je daňový režim, ktorý uplatňuje jednu úroveň zdanenia príjmov vlastníkov subjektu tak, že z príjmov subjektu odpočíta alebo vylúči zisky rozdelené vlastníkom, alebo tak, že oslobodí družstvo od dane;
„odpočítateľná dividenda“ je v súvislosti so základným subjektom, ktorý podlieha režimu odpočítateľných dividend:
rozdelenie zisku držiteľovi vlastníckeho podielu v základnom subjekte, ktoré je odpočítateľné od zdaniteľného príjmu základného subjektu podľa právnych predpisov jurisdikcie, v ktorej sa nachádza, alebo
patronátna dividenda členovi družstva a
„družstvo“ je subjekt, ktorý kolektívne uvádza na trh alebo nadobúda tovar alebo služby v mene svojich členov a ktorý podlieha daňovému režimu v jurisdikcii, v ktorej sa nachádza, ktorý zabezpečuje daňovú neutralitu, pokiaľ ide o tovar alebo služby, ktoré jeho členovia predávajú alebo nadobúdajú prostredníctvom družstva.
Hlavný materský subjekt nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, ktorý podlieha režimu odpočítateľných dividend, zníži za účtovné obdobie svoj oprávnený príjem až na nulu o sumu, ktorú vyplatí ako odpočítateľné dividendy do 12 mesiacov po skončení účtovného obdobia, za predpokladu, že:
dividenda podlieha zdaneniu na strane príjemcu za zdaňovacie obdobie, ktoré sa končí do 12 mesiacov po skončení účtovného obdobia, nominálnou sadzbou, ktorá sa rovná minimálnej sadzbe dane alebo ju prevyšuje, alebo
možno odôvodnene očakávať, že úhrnná suma upravených zahrnutých daní a daní hlavného materského subjektu, ktoré zaplatil príjemca z takýchto dividend, sa rovná tomuto príjmu vynásobeného minimálnou sadzbou dane alebo ho prevyšuje.
Hlavný materský subjekt nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, ktorý podlieha režimu odpočítateľných dividend, zníži za účtovné obdobie svoj oprávnený príjem až na nulu aj o sumu, ktorú vyplatí ako odpočítateľné dividendy do 12 mesiacov po skončení účtovného obdobia, za predpokladu, že príjemcom je:
fyzická osoba a prijatá dividenda je patronátnou dividendou od dodávateľského družstva;
fyzická osoba, ktorá je daňovým rezidentom v tej istej jurisdikcii, v ktorej sa nachádza hlavný materský subjekt, a ktorá má v držbe vlastnícke podiely predstavujúce právo na 5 % alebo menej ziskov a majetku hlavného materského subjektu, alebo
vládny subjekt, medzinárodná organizácia, nezisková organizácia alebo dôchodkový fond iný ako subjekt dôchodkových služieb, ktoré sú daňovým rezidentom v jurisdikcii, v ktorej sa hlavný materský subjekt nachádza.
Článok 40
Uznané distribučné daňové systémy
Rozhodnutie sa prijme každoročne v súlade s článkom 45 ods. 2 a vzťahuje sa na všetky základné subjekty, ktoré sa nachádzajú v danej jurisdikcii.
Suma predpokladanej dane z rozdelenia zisku je nižšia suma z týchto súm:
suma upravených zahrnutých daní potrebná na zvýšenie efektívnej sadzby dane vypočítanej v súlade s článkom 27 ods. 2 za danú jurisdikciu za účtovné obdobie na minimálnu sadzbu dane, alebo
suma dane, ktorá by bola splatná, ak by základné subjekty nachádzajúce sa v danej jurisdikcii rozdelili všetky svoje príjmy, ktoré podliehajú uznanému distribučnému daňovému systému počas takéhoto účtovného obdobia.
Na konci každého nasledujúceho účtovného obdobia sa nevyrovnané zostatky na účtoch pre opätovné zahrnutie dane z predpokladaného rozdelenia zisku zriadených za predchádzajúce účtovné obdobia zníži chronologicky až na nulu o dane zaplatené základnými subjektmi počas účtovného obdobia v súvislosti so skutočným alebo predpokladaným rozdelením zisku.
Akákoľvek zostatková suma na účtoch pre opätovné zahrnutie dane z predpokladaného rozdelenia zisku, ktorá zostane po uplatnení druhého pododseku, sa zníži až na nulu o sumu rovnajúcu sa čistej oprávnenej strate jurisdikcie vynásobenú minimálnou sadzbou dane.
Akákoľvek splatná suma dodatočnej dorovnávacej dane sa vynásobí nasledujúcim pomerom, aby sa určila splatná dodatočná dorovnávacia daň za jurisdikciu:
kde:
oprávnený príjem základného subjektu je určený v súlade s kapitolou III za každé účtovné obdobie, v ktorom existuje nevyrovnaný zostatok na účtoch pre opätovné zahrnutie dane z predpokladaného rozdelenia zisku za danú jurisdikciu, a
čistý oprávnený príjem v danej jurisdikcii je určený v súlade s článkom 26 ods. 2 za každé účtovné obdobie, v ktorom existuje nevyrovnaný zostatok na účtoch pre opätovné zahrnutie dane z predpokladaného rozdelenia zisku za danú jurisdikciu.
Článok 41
Určenie efektívnej sadzby dane a dorovnávacej dane investičného subjektu
Ak sa v jednej jurisdikcii nachádza viac ako jeden investičný subjekt, ich efektívna sadzba dane sa vypočíta kombináciou ich upravených zahrnutých daní, ako aj priraditeľného podielu nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny na ich oprávnenom príjme alebo oprávnenej strate.
Percentuálna sadzba dorovnávacej dane investičného subjektu sa rovná kladnému rozdielu medzi minimálnou sadzbou dane a efektívnou sadzbou dane takéhoto investičného subjektu.
Ak sa v danej jurisdikcii nachádza viac ako jeden investičný subjekt, ich efektívna sadzba dane sa vypočíta kombináciou ich súm vylúčenia príjmov na základe ekonomickej podstaty, ako aj priraditeľného podielu nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny na ich oprávnenom príjme alebo oprávnenej strate.
Vylúčenie príjmov na základe ekonomickej podstaty investičného subjektu sa určí v súlade s článkom 28 ods. 1 až 7. Uznané mzdové náklady na uznaných zamestnancov a uznaný hmotný majetok zohľadnené pre takýto investičný subjekt sa znížia úmerne k priraditeľnému podielu nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny na oprávnenom príjme investičného subjektu, ktorý sa vydelí celkovým oprávneným príjmom takéhoto investičného subjektu.
Článok 42
Rozhodnutie o zaobchádzaní s investičným subjektom ako s daňovo transparentným subjektom
Ak sa rozhodnutie zruší, akýkoľvek zisk alebo strata zo scudzenia majetku alebo záväzku v držbe investičného subjektu alebo poisťovacieho investičného subjektu sa určuje na základe reálnej trhovej hodnoty majetku alebo záväzku k prvému dňu roka, v ktorom sa rozhodnutie zrušilo.
Článok 43
Rozhodnutie o uplatňovaní metódy zdaniteľného rozdelenia zisku
Suma zahrnutých daní, ktoré vznikli investičnému subjektu, ktorú je možné započítať voči daňovej povinnosti základného subjektu, ktorý je vlastníkom, vyplývajúcej z rozdelenia zisku investičného subjektu, sa zahrnie do oprávneného príjmu a upravených zahrnutých daní základného subjektu, ktorý je vlastníkom, ktorému bol zisk vyplatený.
S podielom základného subjektu, ktorý je vlastníkom, na nerozdelenom čistom oprávnenom príjme investičného subjektu uvedenom v odseku 3, ktorý vznikol v treťom roku predchádzajúcom danému účtovnému obdobiu (ďalej len „analyzovaný rok“), sa zaobchádza ako s oprávneným príjmom uvedeného investičného subjektu za dané účtovné obdobie. So sumou rovnajúcou sa takémuto oprávnenému príjmu vynásobenou minimálnou sadzbou dane sa na účely kapitoly II zaobchádza ako s dorovnávacou daňou nízko zdaneného základného subjektu za dané účtovné obdobie.
Oprávnený príjem alebo oprávnená strata investičného subjektu a upravené zahrnuté dane, ktoré možno prisúdiť takémuto príjmu, za účtovné obdobie, sa vylúčia z výpočtu efektívnej sadzby dane v súlade s kapitolou V a s článkom 41 ods. 1 až 4, s výnimkou sumy zahrnutých daní podľa druhého pododseku tohto odseku.
Nerozdelený čistý oprávnený príjem investičného subjektu za analyzovaný rok je suma oprávneného príjmu uvedeného investičného subjektu za analyzovaný rok znížená až na nulu o:
zahrnuté dane investičného subjektu;
rozdelený zisk a predpokladaný rozdelený zisk spoločníkom, ktorí nie sú investičnými subjektmi, počas obdobia začínajúceho prvým dňom tretieho roka, ktorý predchádza danému účtovnému obdobiu, a končiaceho posledným dňom vykazovaného účtovného obdobia, v ktorom bol vlastnícky podiel v držbe (ďalej len „analyzované obdobie“);
oprávnené straty vzniknuté počas analyzovaného obdobia a
akúkoľvek zostatkovú sumu oprávnených strát, ktorá zatiaľ neznížila nerozdelený čistý oprávnený príjem uvedeného investičného subjektu za niektorý predchádzajúci analyzovaný rok, takzvaný prenos investičnej straty do budúcich období.
Nerozdelený čistý oprávnený príjem investičného subjektu sa nezníži o rozdelený zisk alebo predpokladaný rozdelený zisk, ktoré už znížili nerozdelený čistý oprávnený príjem tohto investičného subjektu za niektorý predchádzajúci analyzovaný rok pri uplatňovaní prvého pododseku písm. b).
Nerozdelený čistý oprávnený príjem investičného subjektu sa nezníži o sumu oprávnených strát, ktoré už znížili nerozdelený čistý oprávnený príjem tohto investičného subjektu za niektorý predchádzajúci analyzovaný rok pri uplatňovaní prvého pododseku písm. c).
Ak sa rozhodnutie zruší, s podielom základného subjektu, ktorý je vlastníkom, na nerozdelenom čistom oprávnenom príjme investičného subjektu za analyzovaný rok na konci účtovného obdobia predchádzajúceho účtovného obdobia, v ktorom došlo k zrušeniu, sa zaobchádza ako s oprávneným príjmom investičného subjektu za dané účtovné obdobie. So sumou rovnajúcou sa takémuto oprávnenému príjmu vynásobenou minimálnou sadzbou dane sa na účely kapitoly II zaobchádza ako s dorovnávacou daňou nízko zdaneného základného subjektu za dané účtovné obdobie.
KAPITOLA VIII
SPRÁVNE USTANOVENIA
Článok 44
Povinnosti týkajúce sa podávania informácií a oznámení
Na účely tohto článku sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
„určený miestny subjekt“ je základný subjekt nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, ktorý sa nachádza v členskom štáte a ktorý ostatné základné subjekty nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny nachádzajúce sa v tom istom členskom štáte určili, aby v ich mene podával oznámenie s informáciami na určenie dorovnávacej dane alebo predkladal oznámenia v súlade s týmto článkom;
„kvalifikovaná dohoda príslušných orgánov“ je dvojstranná alebo mnohostranná dohoda alebo dojednanie medzi dvomi alebo viacerými príslušnými orgánmi, ktorou sa zabezpečuje automatická výmena ročných oznámení s informáciami na určenie dorovnávacej dane.
Takéto oznámenie môže podať v mene základného subjektu určený miestny subjekt.
Odchylne od odseku 2 nie je základný subjekt povinný podať svojej daňovej správe oznámenie s informáciami na určenie dorovnávacej dane, ak takéto oznámenie podal v súlade s požiadavkami stanovenými v odseku 5:
hlavný materský subjekt, ktorý sa nachádza v jurisdikcii, ktorá má za vykazované účtovné obdobie účinnú kvalifikovanú dohodu príslušných orgánov s členským štátom, v ktorom sa nachádza základný subjekt, alebo
určený podávajúci subjekt, ktorý sa nachádza v jurisdikcii, ktorá má za vykazované účtovné obdobie účinnú kvalifikovanú dohodu príslušných orgánov s členským štátom, v ktorom sa nachádza základný subjekt.
Oznámenie s informáciami na určenie dorovnávacej dane sa podáva v štandardnom vzore a obsahuje tieto informácie týkajúce sa nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny:
identifikačné údaje základných subjektov vrátane ich daňových identifikačných čísel, ak existujú, jurisdikciu, v ktorej sa nachádzajú, a ich postavenie podľa pravidiel tejto smernice;
informácie o celkovej podnikovej štruktúre nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny vrátane kontrolných podielov v základných subjektoch, ktoré majú v držbe iné základné subjekty;
informácie potrebné na výpočet:
efektívnej sadzby dane pre každú jurisdikciu a dorovnávacej dane každého základného subjektu;
dorovnávacej dane člena skupiny spoločného podniku;
priradenia dorovnávacej dane podľa pravidla zahrnutia príjmov a sumy dorovnávacej dane podľa pravidla pre nedostatočne zdanené zisky jednotlivým jurisdikciám a
záznam o rozhodnutiach prijatých v súlade s touto smernicou.
Odchylne od odseku 5, ak sa základný subjekt nachádza v členskom štáte s hlavným materským subjektom nachádzajúcim sa v jurisdikcii tretej krajiny, ktorá uplatňuje pravidlá, ktoré boli posúdené za rovnocenné s pravidlami tejto smernice podľa článku 52, základný subjekt alebo určený miestny subjekt podáva oznámenie s informáciami na určenie dorovnávacej dane obsahujúce tieto informácie:
všetky informácie potrebné na uplatňovanie článku 8 vrátane:
identifikačných údajov všetkých základných subjektov, v ktorých má čiastočne vlastnený materský subjekt nachádzajúci sa v členskom štáte v držbe priamo alebo nepriamo vlastnícky podiel kedykoľvek počas účtovného obdobia, a štruktúry takýchto vlastníckych podielov;
všetkých informácií, ktoré sú potrebné na výpočet efektívnej sadzby dane v jurisdikciách, v ktorých má čiastočne vlastnený materský subjekt nachádzajúci sa v členskom štáte v držbe vlastnícke podiely v základných subjektoch určených v bode i), a splatnej dorovnávacej dane, a
všetkých informácií, ktoré sú na daný účel relevantné v súlade s článkom 9, článkom 10 alebo článkom 11;
všetky informácie potrebné na uplatňovanie článku 13 vrátane:
identifikačných údajov všetkých základných subjektov nachádzajúcich sa v jurisdikcii hlavného materského subjektu a štruktúry takýchto vlastníckych podielov;
všetkých informácií, ktoré sú potrebné na výpočet efektívnej sadzby dane jurisdikcie hlavného materského subjektu a jeho splatnej dorovnávacej dane, a
všetkých informácií potrebných na priradenie takejto dorovnávacej dane na základe vzorca na priradenie podľa pravidla pre nedostatočne zdanené zisky uvedeného v článku 14.
všetky informácie, ktoré sú potrebné na uplatňovanie kvalifikovanej vnútroštátnej dorovnávacej dane ktorýmkoľvek členským štátom, ktorý sa v súlade s článkom 11 rozhodol uplatňovať takúto dorovnávaciu daň.
Článok 45
Rozhodnutia
Článok 46
Sankcie
Členské štáty stanovia pravidlá, pokiaľ ide o sankcie uplatniteľné pri porušení vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice, vrátane tých, ktoré sa týkajú povinnosti základného subjektu podať oznámenie týkajúce sa jeho podielu na dorovnávacej dani a zaplatiť ho alebo mať dodatočné hotovostné náklady na daň, a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich uplatňovania. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.
KAPITOLA IX
PRECHODNÉ PRAVIDLÁ
Článok 47
Daňové zaobchádzanie s odloženými daňovými pohľadávkami, odloženými daňovými záväzkami a prevedeným majetkom v prechodnom období
Odložené daňové pohľadávky a odložené daňové záväzky sa zohľadňujú pri minimálnej sadzbe dane a uplatniteľnej vnútroštátnej sadzbe dane podľa toho, ktorá z nich je nižšia. Odložená daňová pohľadávka, ktorá sa zaznamenala pri nižšej sadzbe dane, ako je minimálna sadzba dane, sa však môže zohľadniť pri minimálnej sadzbe dane, ak daňovník môže preukázať, že odložená daňová pohľadávka je prisúditeľná oprávnenej strate.
Na vplyv akejkoľvek úpravy ocenenia alebo úpravy vykázania vo finančnom účtovníctve v súvislosti s odloženou daňovou pohľadávkou sa neprihliada.
Článok 48
Prechodná úľava pre vylúčenie príjmov na základe ekonomickej podstaty
Na účely uplatňovania článku 28 ods. 3 sa hodnota 5 % nahrádza za každé účtovné obdobie začínajúce od 31. decembra v nasledujúcich kalendárnych rokoch hodnotami uvedenými v tejto tabuľke:
|
2023 |
10 % |
|
2024 |
9,8 % |
|
2025 |
9,6 % |
|
2026 |
9,4 % |
|
2027 |
9,2 % |
|
2028 |
9,0 % |
|
2029 |
8,2 % |
|
2030 |
7,4 % |
|
2031 |
6,6 % |
|
2032 |
5,8 % |
Na účely uplatňovania článku 28 ods. 4 sa hodnota 5 % nahrádza za každé účtovné obdobie začínajúce od 31. decembra v nasledujúcich kalendárnych rokoch hodnotami uvedenými v tejto tabuľke:
|
2023 |
8 % |
|
2024 |
7,8 % |
|
2025 |
7,6 % |
|
2026 |
7,4 % |
|
2027 |
7,2 % |
|
2028 |
7,0 % |
|
2029 |
6,6 % |
|
2030 |
6,2 % |
|
2031 |
5,8 % |
|
2032 |
5,4 % |
Článok 49
Začiatočná fáza vylúčenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín z pravidla zahrnutia príjmov a pravidla pre nedostatočne zdanené zisky
Dorovnávacia daň splatná hlavným materským subjektom nachádzajúcim sa v členskom štáte v súlade s článkom 5 ods. 2 alebo medzistupňovým materským subjektom nachádzajúcim sa v členskom štáte v súlade s článkom 7 ods. 2, ak je hlavný materský subjekt vylúčeným subjektom, sa zníži na nulu:
počas prvých piatich rokov začiatočnej fázy medzinárodnej činnosti danej nadnárodnej skupiny podnikov bez ohľadu na požiadavky stanovené v kapitole V;
počas prvých piatich rokov počnúc prvým dňom účtovného obdobia, v ktorom sa na veľkú vnútroštátnu skupinu po prvýkrát začne vzťahovať rozsah pôsobnosti tejto smernice.
Nadnárodná skupina podnikov sa považuje za nadnárodnú skupinu podnikov v začiatočnej fáze svojej medzinárodnej činnosti, ak v účtovnom období:
má základné subjekty najviac v šiestich jurisdikciách a
súčet čistej účtovnej hodnoty hmotného majetku všetkých základných subjektov danej nadnárodnej skupiny podnikov nachádzajúcich sa vo všetkých jurisdikciách iných, než je referenčná jurisdikcia, nepresahuje 50 000 000 EUR.
Na účely prvého pododseku písmena b) „referenčná jurisdikcia“ je jurisdikcia, v ktorej majú základné subjekty nadnárodnej skupiny podnikov najvyššiu celkovú hodnotu hmotného majetku v účtovnom období, v ktorom sa na danú nadnárodnú skupinu podnikov prvotne začne vzťahovať rozsah pôsobnosti tejto smernice. Celková hodnota hmotného majetku v určitej jurisdikcii je súčtom čistej účtovnej hodnoty celého hmotného majetku všetkých základných subjektov, ktoré patria do nadnárodnej skupiny podnikov, nachádzajúcich sa v uvedenej jurisdikcii.
Pre nadnárodné skupiny podnikov, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice v čase nadobudnutia jej účinnosti, päťročné obdobie uvedené v odseku 1 písm. a) začína 31. decembra 2023.
Pre nadnárodné skupiny podnikov, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice v čase nadobudnutia jej účinnosti, päťročné obdobie uvedené v odseku 2 začína 31. decembra 2024.
Pre veľké vnútroštátne skupiny, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice v čase nadobudnutia jej účinnosti, päťročné obdobie uvedené v odseku 1 písm. b) začína 31. decembra 2023.
Článok 50
Rozhodnutie o odklade uplatňovania pravidla zahrnutia príjmov a pravidla pre nedostatočne zdanené zisky
Hlavný materský subjekt uvedený v prvom pododseku vymenuje určený podávajúci subjekt v inom členskom štáte, než je členský štát, v ktorom sa hlavný materský subjekt nachádza, alebo – ak nadnárodná skupina podnikov nemá základný subjekt v inom členskom štáte – v jurisdikcii tretej krajiny, ktorej oprávnený príslušný orgán má za vykazované účtovné obdobie účinnú kvalifikovanú dohodu príslušných orgánov s členským štátom, v ktorom sa nachádza hlavný materský subjekt.
V takom prípade určený podávajúci subjekt podá oznámenie s informáciami na určenie dorovnávacej dane v súlade s požiadavkami uvedenými v článku 44 ods. 5. Základné subjekty nachádzajúce sa v členskom štáte, ktorý si uplatnil možnosť podľa odseku 1 tohto článku, poskytnú určenému podávajúcemu subjektu informácie potrebné na dosiahnutie súladu s článkom 44 ods. 5 a sú oslobodené od povinnosti podania oznámenia podľa článku 44 ods. 2.
Článok 51
Prechodná úľava pri povinnostiach týkajúcich sa podávania informácií a oznámení
Bez ohľadu na článok 44 ods. 7 sa oznámenie s informáciami na určenie dorovnávacej dane a oznámenia uvedené v článku 44 podávajú daňovej správe členských štátov najneskôr 18 mesiacov po poslednom dni vykazovaného účtovného obdobia, ktoré je prechodným rokom uvedeným v článku 47.
KAPITOLA X
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok 52
Posúdenie rovnocennosti
Právny rámec zavedený vo vnútroštátnom práve jurisdikcie tretej krajiny sa považuje za rovnocenný s kvalifikovaným pravidlom zahrnutia príjmov stanoveným v kapitole II, pričom sa nepovažuje za daňový režim pre kontrolovanú zahraničnú spoločnosť, ak spĺňa tieto podmienky:
presadzuje súbor pravidiel, v súlade s ktorými materský subjekt nadnárodnej skupiny podnikov vypočítava a platí svoj priraditeľný podiel na dorovnávacej dani vo vzťahu k nízko zdaneným základným subjektom nadnárodnej skupiny podnikov;
stanovuje minimálnu efektívnu sadzbu dane na úrovni najmenej 15 %, pod ktorou sa základný subjekt považuje za nízko zdanený subjekt;
na účely výpočtu minimálnej efektívnej sadzby dane povoľuje len zlúčenie príjmov subjektov nachádzajúcich sa v tej istej jurisdikcii a
na účel výpočtu dorovnávacej dane podľa rovnocenného kvalifikovaného pravidla zahrnutia príjmov stanovuje úľavu v prípade akejkoľvek dorovnávacej dane, ktorá bola zaplatená v členskom štáte pri uplatnení kvalifikovaného pravidla zahrnutia príjmov, ako aj v prípade akejkoľvek kvalifikovanej vnútroštátnej dorovnávacej dane, stanovených v tejto smernici.
Článok 53
Vykonávanie delegovania právomoci
Článok 54
Informovanie Európskeho parlamentu
Komisia informuje Európsky parlament o prijatí delegovaných aktov, o akejkoľvek námietke vznesenej proti uvedeným aktom a o odvolaní delegovania právomocí Radou.
Článok 55
Dvojstranná dohoda o zjednodušených oznamovacích povinnostiach
Únia môže uzavrieť dohody s jurisdikciami tretích krajín, ktorých právne rámce boli posúdené ako rovnocenné s kvalifikovaným pravidlom zahrnutia príjmu v súlade s článkom 52, s cieľom vytvoriť rámec na zjednodušenie postupov oznamovania stanovených v článku 44 ods. 6.
Článok 56
Transpozícia
Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 31. decembra 2023. Znenie týchto opatrení bezodkladne oznámia Komisii.
Tieto opatrenia sa uplatňujú v súvislosti s účtovnými obdobiami začínajúcimi od 31. decembra 2023.
Opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkami 12, 13 a 14, s výnimkou mechanizmu stanoveného v článku 50 ods. 2, sa však uplatňujú v súvislosti s účtovnými obdobiami začínajúcimi od 31. decembra 2024.
Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.
Článok 57
Preskúmanie implementácie prvého piliera, ktoré vykoná Komisia
Komisia do 30. júna 2023 predloží Rade správu, v ktorej posúdi situáciu, pokiaľ ide o implementáciu prvého piliera uvedeného vo vyhlásení o dvojpilierovom riešení s cieľom riešiť daňové výzvy vyplývajúce z digitalizácie hospodárstva, ktoré sa dohodlo inkluzívnym rámcom OECD/G20 k BEPS z 8. októbra 2021, a v prípade potreby, ak sa riešenie v podobe prvého piliera neimplementuje, predloží legislatívny návrh na riešenie uvedených daňových výziev.
Článok 58
Nadobudnutie účinnosti
Táto smernica nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Článok 59
Adresáti
Táto smernica je určená členským štátom.
( 1 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem (Ú. v. ES L 243, 11.9.2002, s. 1).