This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 02000A1215(01)-20180531
Partnership agreement between the members of the African, Caribbean and Pacific Group of States of the one part, and the European Community and its Member States, of the other part, signed in Cotonou on 23 June 2000
Consolidated text: Dohoda o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísaná v Cotonou 23. júna 2000
Dohoda o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísaná v Cotonou 23. júna 2000
ELI: http://data.europa.eu/eli/agree_internation/2003/159/2018-05-31
02000A1215(01) — SK — 31.05.2018 — 004.001
Tento text slúži výlučne ako dokumentačný nástroj a nemá žiadny právny účinok. Inštitúcie Únie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah. Autentické verzie príslušných aktov vrátane ich preambúl sú tie, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a ktoré sú dostupné na portáli EUR-Lex. Tieto úradné znenia sú priamo dostupné prostredníctvom odkazov v tomto dokumente
|
DOHODA O PARTNERSTVE (Ú. v. ES L 317 15.12.2000, s. 3) |
Zmenená a doplnená:
Opravená a doplnená:
|
(*) |
Tento akt nebol zatiaľ uverejnený v slovenčine. |
DOHODA O PARTNERSTVE
medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísaná v Cotonou 23. júna 2000
|
OBSAH |
|
|
PREAMBULA |
|
|
ČASŤ 1: |
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA |
|
Hlava I |
Ciele, zásady a účastníci |
|
Kapitola 1: |
Ciele a zásady |
|
Kapitola 2: |
Účastníci partnerstva |
|
Hlava II |
Politický rozmer |
|
ČASŤ 2: |
INŠTITUCIONÁLNE USTANOVENIA |
|
ČASŤ 3: |
STRATÉGIE SPOLUPRÁCE |
|
Hlava I |
Rozvojové stratégie |
|
Kapitola 1: |
Všeobecný rámec |
|
Kapitola 2: |
Oblasti podpory |
|
Oddiel 1: |
Hospodársky rozvoj |
|
Oddiel 2: |
Spoločenský a ľudský rozvoj |
|
Oddiel 3: |
Regionálna spolupráca a rozvoj |
|
Oddiel 4: |
Tematické a prierezové otázky |
|
Hlava II |
Hospodárska a obchodná spolupráca |
|
Kapitola 1: |
Ciele a zásady |
|
Kapitola 2: |
Nové obchodné dojednania |
|
Kapitola 3: |
Spolupráca na medzinárodných fórach |
|
Kapitola 4: |
Obchod so službami |
|
Kapitola 5: |
Oblasti súvisiace s obchodom |
|
Kapitola 6: |
Spolupráca v iných oblastiach |
|
ČASŤ 4: |
ROZVOJ FINANČNEJ SPOLUPRÁCE |
|
Hlava I |
Všeobecné ustanovenia |
|
Kapitola 1: |
Ciele, zásady, usmernenia a nárok. |
|
Kapitola 2: |
Pôsobnosť a podstata financovania |
|
Hlava II |
Finančná spolupráca |
|
Kapitola 1: |
Finančné zdroje |
|
Kapitola 2: |
Dlh a podpora štrukturálnej úprave |
|
Kapitola 3: |
Podpora v prípade vonkajších otrasov |
|
Kapitola 4: |
Podpora odvetvovej politiky |
|
Kapitola 5: |
Mikroprojekty a decentralizovaná spolupráca |
|
Kapitola 6: |
Humanitárna pomoc, pomoc v núdzi a následná pomoc |
|
Kapitola 7: |
Podpora investícií a rozvoja súkromného sektora |
|
Hlava III |
Technická spolupráca |
|
Hlava IV |
Postupy a systémy riadenia |
|
ČASŤ 5: |
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA PRE NAJMENEJ ROZVINUTÉ, SUCHOZEMSKÉ A OSTROVNÉ ŠTÁTY AKT (LDLICS) |
|
Kapitola 1: |
Všeobecné ustanovenia |
|
Kapitola 2: |
Najmenej rozvinuté štáty AKT |
|
Kapitola 3: |
Suchozemské štáty AKT |
|
Kapitola 4: |
Ostrovné štáty AKT |
|
ČASŤ 6: |
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA |
PREAMBULA
SO ZRETEĽOM NA Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva na jednej strane a Georgetownskou dohodou o založení Skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov (AKT) na strane druhej;
POVTRDZUJÚC svoj záväzok spolupracovať smerom k dosiahnutiu cieľov odstránenia chudoby, trvalo udržateľného rozvoja a postupnej integrácie krajín AKT do svetového hospodárstva;
UISŤUJÚC o svojom záväzku významne prispieť prostredníctvom spolupráce k hospodárskemu, spoločenskému a kultúrnemu rozvoju štátov AKT a k väčšiemu blahobytu ich obyvateľstva a pomáhať im čeliť výzvam globalizácie a posilňovať partnerstvo AKT-EÚ pri úsilí dať procesu globalizácie silnejší sociálny rozmer;
OPÄTOVNE POTVRDZUJÚC svoju vôľu oživiť nadštandardné vzťahy a vykonávať komplexný a integrovaný prístup k posilnenému partnerstvu založenému na politickom dialógu, rozvojovej spolupráci a hospodárskych a obchodných vzťahoch;
UZNÁVAJÚC, že politické prostredie zaručujúce mier, bezpečnosť a stabilitu, dodržiavanie ľudských práv, demokratických zásad a zákonnosti a dobrej vlády, je súčasťou a oblasťou dlhodobého rozvoja; uznávajúc, že zodpovednosť za vytvorenie takéhoto prostredia leží prvotne na samotných dotknutých krajinách;
UZNÁVAJÚC, že politiky stabilného a trvalo udržateľného rozvoja sú predpokladom rozvoja;
S ODKAZOM na zásady Charty Spojených národov a pripomínajúc Všeobecnú deklaráciu o ľudských právach, závery Viedenskej konferencie z roku 1993 o ľudských právach, dohovory o občianskych a politických právach a o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, Dohovor o právach dieťaťa, Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie voči ženám, medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie, Ženevské dohovory z roku 1949 a ostatné listiny medzinárodného humanitárneho práva, Dohovor z roku 1954 týkajúci sa štatútu osôb bez štátnej príslušnosti, Ženevský dohovor z roku 1951 týkajúci sa štatútu utečenca a newyorský protokol z roku 1967 týkajúci sa štatútu utečenca;
POVAŽUJÚC Dohovor Rady Európy o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Africkú Chartu o ľudských právach a Americký Dohovor o ľudských právach za pozitívne regionálne príspevky k dodržiavaniu ľudských práv v Európskej únii a štátoch AKT;
OPÄTOVNE POTVRDZUJÚC, že najzávažnejšie zločiny vyvolávajúce obavy medzinárodného spoločenstva nesmú zostať nepotrestané a že sa musí zabezpečiť ich účinné stíhanie prostredníctvom prijímania opatrení na vnútroštátnej úrovni a zlepšovania globálnej spolupráce;
BERÚC DO ÚVAHY, že zriadenie a účinné fungovanie Medzinárodného trestného súdu predstavujú dôležitý krok vpred pre mier a medzinárodnú spravodlivosť;
PRIPOMÍNAJÚC deklarácie nasledujúcich samitov hláv štátov a predsedov vlád štátov AKT,
BERÚC DO ÚVAHY, že rozvojové ciele tisícročia, ktoré vychádzajú z Miléniovej deklarácie prijatej Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov v roku 2000, najmä eliminácia extrémnej chudoby a hladu, ako aj rozvojové ciele a zásady dohodnuté na konferenciách Organizácie Spojených národov, poskytujú jasnú víziu a musia podporiť spoluprácu AKT — EÚ v rámci tejto dohody; uznávajúc, že EÚ a štáty AKT potrebujú vyvinúť spoločné úsilie s cieľom urýchliť pokrok smerom k dosiahnutiu rozvojových cieľov tisícročia,
HLÁSIAC SA k agende efektívnosti pomoci otvorenej v Ríme, pokračujúcej v Paríži a ďalej rozpracovanej v Akčnej agende z Akkry,
VENUJÚC mimoriadnu pozornosť záväzkom a cieľom dohodnutým na významných konferenciách OSN a ďalších medzinárodných konferenciách a uznávajúc potrebu ďalších krokov, ktoré treba prijať na dosiahnutie cieľov a vykonanie akčných programov, ktoré boli na týchto fórach vyhotovené,
UVEDOMUJÚC SI závažnú globálnu environmentálnu výzvu, ktorú predstavujú zmeny klímy, a hlboko znepokojení, že najzraniteľnejšie obyvateľstvo žije v rozvojových krajinách, najmä v najmenej rozvinutých krajinách a v malých ostrovných štátoch AKT, kde javy súvisiace s klímou, ako je zvyšovanie hladiny oceánov, erózia pobrežia, záplavy, suchá a dezertifikácia, ohrozujú jeho živobytie a udržateľný rozvoj,
S ÚSILÍM o dodržiavanie základných pracovných práv, berúc do úvahy zásady stanovené v príslušných dohovoroch Medzinárodnej organizácie práce;
PRIPOMÍNAJÚC záväzky v rámci Svetovej obchodnej organizácie,
ROZHODLI SA UZAVRIEŤ TÚTO DOHODU:
ČASŤ 1
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
HLAVA I
CIELE, ZÁSADY A ÚČASTNÍCI
KAPITOLA 1
Ciele a zásady
Článok 1
Ciele partnerstva
Spoločenstvo a jeho členské štáty na jednej strane a štáty AKT na strane druhej, ďalej ako „strany“, týmto uzatvárajú dohodu na podporu a urýchlenie hospodárskeho, kultúrneho, a sociálneho rozvoja štátov AKT s cieľom prispieť k mieru a bezpečnosti a podporovať stabilné a demokratické politické prostredie.
Partnerstvo sa sústredí na cieľ zníženia a konečného odstránenia chudoby v súlade s cieľom trvale udržateľného rozvoja a postupného začleňovania krajín AKT do svetového hospodárstva.
Tieto ciele a medzinárodné záväzky strán vrátane rozvojových cieľov tisícročia budú prenikať všetkými rozvojovými stratégiami a budú sa riešiť integrovaným prístupom, berúc súčasne do úvahy politické, hospodárske, sociálne, kultúrne a environmentálne aspekty rozvoja. Partnerstvo má poskytovať súdržný podporný rámec rozvojových stratégií prijatých každým štátom AKT.
Trvale udržateľný hospodársky rast, rozvoj súkromného sektora, rastúca zamestnanosť a zlepšený prístup k výrobným zdrojom je súhrnne súčasťou tohto rámca. Poskytne sa podpora dodržiavaniu práv jednotlivca a splneniu základných potrieb, uľahčeniu sociálneho rozvoja a podmienkam rovnomerného rozdelenia výsledkov rastu. Regionálne a subregionálne integračné procesy, ktoré zveľaďujú integráciu krajín AKT do svetového hospodárstva v zmysle obchodu a súkromných investícií, sa budú povzbudzovať a podporovať. Tvorba schopností účastníkov v rozvoji a zlepšovaní inštitucionálneho rámca nevyhnutného pre sociálnu súdržnosť, fungovanie demokratickej spoločnosti a trhového hospodárstva a na vytvorenie aktívnej a organizovanej občianskej spoločnosti bude nedeliteľne spojená s týmto prístupom. Systematicky sa bude brať do úvahy situácia žien a otázky pohlavia vo všetkých oblastiach – politickej, hospodárskej a sociálnej. Zásady trvale udržateľnej správy prírodných zdrojov a ekológie vrátane zmien klímy sa majú uplatňovať a zaintegrovať na každej úrovni partnerstva.
Článok 2
Základné zásady spolupráce
AKT – ES podporované právne záväzným systémom a existenciou spoločných inštitúcií sa riadi medzinárodne schválenou agendou efektívnosti pomoci v súvislosti s vlastníctvom, zosúladením, harmonizáciou, riadením pomoci zameraným na výsledky a vzájomnou zodpovednosťou, vykonávanými na základe nasledujúcich základných zásad:
— rovnosť partnerov a vlastníctvo rozvojových stratégií: na účely vykonávania cieľov partnerstva štáty AKT určia rozvojové stratégie pre svoje hospodárstva a spoločnosti za úplnej suverenity a s riadnym zreteľom na podstatné a základné súčasti opísané v článku 9; partnerstvo má povzbudzovať vlastníctvo rozvojových stratégií dotknutými krajinami a populáciami; rozvojoví partneri EÚ zosúladia svoje programy s týmito stratégiami,
— účasť: okrem ústrednej vlády ako hlavného partnera je partnerstvo otvorené pre parlamenty AKT a miestne orgány v štátoch AKT a rôzne typy ostatných účastníkov tak, aby sa povzbudzovala integrácia všetkých častí spoločnosti vrátane súkromného sektora a organizácií občianskej spoločnosti do hlavného prúdu politického, hospodárskeho a spoločenského života,
— ústredná úloha dialógu a splnenie vzájomných záväzkov a zodpovednosť: záväzky prevzaté stranami v rámci ich dialógu sú ústrednými pre ich partnerstvo a kooperačné vzťahy; strany úzko spolupracujú pri určovaní a implementácii nevyhnutných postupov zosúladenia a harmonizácie darcov s cieľom zabezpečiť pre štáty AKT kľúčovú úlohu v týchto procesoch,
— diferenciácia a regionalizácia: kooperačné dojednania a priority sa líšia podľa úrovne rozvoja partnera, jeho potrieb, jeho výkonnosti a jeho dlhodobej rozvojovej stratégie. Špeciálne zaobchádzanie sa poskytne najmenej rozvinutým krajinám. Zoberie sa do úvahy zraniteľnosť vnútrozemských a ostrovných krajín. Osobitný dôraz sa kladie na regionálnu integráciu vrátane kontinentálnej úrovne.
Článok 3
Dosiahnutie cieľ ov tejto dohody
Strany, každá pokiaľ sa jej to týka v rámci zmluvy, prijmú primerané kroky, všeobecné alebo konkrétne, na zabezpečenie splnenia záväzkov vyplývajúcich z tejto dohody a na uľahčenie dosiahnutia jej cieľov. Zdržia sa akýchkoľvek opatrení, ktoré by mohli tieto ciele ohroziť.
KAPITOLA 2
Účastníci partnerstva
Článok 4
Všeobecný prístup
Štáty AKT určujú rozvojové zásady, stratégie a modely svojich hospodárstiev a spoločností za plnej suverenity. Vypracujú so Spoločenstvom kooperačné programy stanovené v tejto dohode. Zmluvné strany však uznávajú doplňujúcu úlohu a potenciál pre prispenie zo strany neštátnych aktérov, národných parlamentov AKT a miestnych decentralizovaných orgánov k rozvojovému procesu najmä na národnej a regionálnej úrovni. Na tento účel a za podmienok stanovených v tejto dohode neštátni účastníci, národné parlamenty AKT a miestne decentralizované orgány tam, kde je to vhodné:
— budú informovaní a zainteresovaní do konzultácií o politikách a stratégiách spolupráce, o prioritách spolupráce najmä v oblastiach, ktoré sa ich týkajú alebo ich priamo ovplyvňujú, a o politickom dialógu,
— dostanú podporu pri budovaní kapacít v kritických oblastiach, aby posilnili schopnosti týchto účastníkov, najmä v súvislosti s organizáciou a reprezentáciou, a vytvorili konzultačné mechanizmy vrátane komunikačných kanálov a dialógu a podporili strategické partnerstvá.
Neštátni účastníci a miestne decentralizované orgány tam, kde to je primerané:
— dostanú finančné zdroje za podmienok stanovených v tejto dohode tak, aby sa podporili rozvojové procesy,
— budú zainteresovaní do vykonávania kooperačných projektov a programov v oblastiach, ktoré sa ich týkajú alebo v ktorých majú porovnateľnú výhodu.
Článok 5
Informácie
Spolupráca podporí operácie na poskytovanie väčšieho množstva informácií a vytvorí vyššie vedomie základných čŕt partnerstva AKT-ES. Spolupráca taktiež:
— povzbudí partnerstvo a vytvorí spojenia medzi účastníkmi AKT a EÚ,
— posilní prenos a výmenu odborných vedomostí a skúseností medzi účastníkmi.
Článok 6
Definíce
1. Účastníci spolupráce zahŕňajú:
a) štátne inštitúcie (miestne, regionálne a národné) vrátane národných parlamentov AKT;
b) regionálne organizácie AKT a Africkú úniu. Na účely tejto dohody pojem regionálne organizácie alebo úrovne zahŕňa aj subregionálne organizácie alebo úrovne;
c) neštátne inštitúcie:
— súkromný sektor,
— hospodárski a sociálni partneri vrátane odborových organizácií,
— občianska spoločnosť vo všetkých formách podľa národných charakteristík.
2. Uznanie ►M10 neštátnych účastníkov ◄ stranami závisí od rozsahu, v ktorom sa venujú potrebám obyvateľstva, od ich špecifických právomocí a od toho, či sú organizované a spravované demokraticky a transparentne.
Článok 7
Budovanie kapacít
Príspevok občianskej spoločnosti k rozvoju možno zvýšiť posilnením spoločenských organizácií a neziskových mimovládnych organizácií vo všetkých sférach spolupráce. Toto si vyžaduje:
— povzbudzovanie a podporu tvorby a rozvoja takýchto organizácií,
— vytvorenie dojednaní pre zainteresovanie takýchto organizácií do tvorby, vykonávania a hodnotenia rozvojových stratégií a programov.
HLAVA II
POLITICKÝ ROZMER
Článok 8
Politický dialóg
1. Strany sa pravidelne zúčastňujú na komplexnom, vyváženom a hlbokom politickom dialógu vedúcom k záväzkom na oboch stranách.
2. Cieľom tohto dialógu je výmena informácií, zveľaďovanie vzájomného porozumenia a uľahčovanie určovania dohodnutých priorít a spoločnej agendy najmä uznávaním existujúcich väzieb medzi rôznymi aspektmi vzťahov medzi zmluvnými stranami a rôznymi oblasťami spolupráce, tak ako sú stanovené v tejto dohode. Dialóg má uľahčovať konzultácie a posilňovať spoluprácu medzi stranami v rámci medzinárodných fór, ako aj podporovať a udržiavať systém efektívneho multilateralizmu. Ciele dialógu zahŕňajú aj zabraňovanie situáciám, v ktorých jedna zmluvná strana môže považovať za nevyhnutné uchýliť sa ku konzultačným postupom uvedeným v článkoch 96 a 97.
3. Dialóg pokrýva všetky ciele ustanovené v tejto dohode, ako aj otázky spoločného, všeobecného alebo regionálneho záujmu vrátane otázok týkajúcich sa regionálnej a kontinentálnej integrácie. Strany prostredníctvom dialógu prispievajú k mieru, bezpečnosti a stabilite a podporujú stabilné a demokratické politické prostredie. Dialóg zahŕňa kooperačné stratégie vrátane agendy efektívnosti pomoci, ako aj globálne a odvetvové politiky vrátane otázok životného prostredia, zmien klímy, pohlavia, migrácie a otázok týkajúcich sa kultúrneho dedičstva. Rieši tiež globálne a odvetvové politiky oboch strán, ktoré by mohli ovplyvniť dosiahnutie cieľov rozvojovej spolupráce.
4. Dialóg sa medziiným sústredí na konkrétne politické otázky vzájomného záujmu a všeobecného významu na dosiahnutie cieľov tejto dohody, ako je obchod so zbraňami, nadmerné vojenské výdavky, drogy a organizovaný zločin, detská práca alebo diskriminácia akéhokoľvek druhu, ako napríklad na základe rasy, farby, pohlavia, jazyka, politického či iného názoru, národnostného či spoločenského pôvodu, majetku, narodenia alebo iného postavenia. Dialóg takisto zahŕňa pravidelné hodnotenie vývoja týkajúceho sa dodržiavania ľudských práv, demokratických zásad, zákonnosti a dobrého spôsobu vládnutia.
5. Široko založené politiky podpory mieru a predchádzania, zvládnutia a riešenia násilných konfliktov hrajú v tomto dialógu kľúčovú úlohu tak ako potreba brať plne do úvahy cieľ mieru a demokratickej stability pri vymedzovaní prioritných oblastí spolupráce. V tomto kontexte sa do dialógu podľa vhodnosti v plnej miere zapájajú regionálne organizácie AKT a Africká únia.
6. Dialóg sa vedie pružným spôsobom. Dialóg je podľa potreby formálny alebo neformálny, pričom sa vedie vnútri a mimo inštitucionálneho rámca vrátane skupiny AKT, Spoločného parlamentného zhromaždenia, v primeranom zložení a na primeranej úrovni vrátane regionálnej, subregionálnej a vnútroštátnej úrovni, vrátane vnútroštátnej, regionálnej, kontinentálnej alebo celej AKT úrovne.
7. K tomuto dialógu sa pridružujú regionálne organizácie a zástupcovia občianskej spoločnosti a tam, kde je to vhodné, aj národné parlamenty krajín AKT.
8. Tam, kde je to vhodné, a s cieľom zabrániť vzniku situácií, keď jedna zmluvná strana môže považovať za nevyhnutné uplatniť konzultačný postup podľa článku 96, je dialóg o nevyhnutných súčastiach systematický a formalizovaný v súlade s pravidlami uvedenými vprílohe VII.
Článok 9
Nevyhnutné súčasti týkajúce sa ľudských práv, demokratických zásad a právneho štátu a základná súčasť týkajúca sa dobrej správy a riadenia
1. Spolupráca je smerovaná k trvale udržateľnému rozvoju zameranému na človeka, ktorý je hlavným protagonistom a beneficientom rozvoja; toto zahŕňa dodržiavanie a podporu všetkých ľudských práv.
Dodržiavanie všetkých ľudských práv a základných slobôd, vrátane dodržiavania základných sociálnych práv, demokracie založenej na zákonnosti a transparentnom a zodpovednom spôsobe vládnutia, je neoddeliteľnou súčasťou trvale udržateľného rozvoja.
2. Strany odkazujú na svoje medzinárodné povinnosti a záväzky týkajúce sa dodržiavania ľudských práv. Opätovne potvrdzujú svoj hlboký vzťah k ľudskej dôstojnosti a ľudským právam, ktoré sú legitímnymi ašpiráciami jednotlivcov aj ľudu. Ľudské práva sú všeobecné, nedeliteľné a vzájomne prepojené. Strany sa zaväzujú podporovať a ochraňovať všetky základné slobody a ľudské práva, či už sú občianske, alebo politické, hospodárske, sociálne alebo kultúrne. V tejto súvislosti strany opätovne potvrdzujú rovnosť mužov a žien.
Strany opätovne potvrdzujú, že demokratizácia, rozvoj a ochrana základných slobôd sú navzájom prepojené a vzájomne sa posilňujú. Demokratické zásady sú všeobecne uznávané zásady podporujúce organizáciu štátu na zabezpečenie legitímnosti jeho autority, legálnosti jeho krokov odrážajúcich sa v ústavnom, legislatívnom a regulačnom systéme a existencii mechanizmov účasti riadenia vecí verejných. Na základe všeobecne uznávaných zásad si každá krajina vytvára svoju demokratickú kultúru.
Štruktúra vlády a výsady v rôznych právomociach sú založené na zákonnosti, ktorá zahŕňa najmä účinné a prístupné prostriedky právnej nápravy a nezávislý právny systém zaručujúci rovnosť pred zákonom a výkonnú moc plne podriadenú zákonu.
Dodržiavanie ľudských práv, demokratických zásad a zákonnosti, ktoré podporujú partnerstvo AKT-EÚ, majú podporovať aj domácu a zahraničnú politiku strán a predstavovať kľúčové súčasti tejto dohody.
3. V kontexte politického a inštitucionálneho prostredia presadzujúceho ľudské práva, demokratické zásady a zákonnosť je dobrý spôsob vládnutia transparentným a zodpovedným spôsobom riadenia ľudských, prírodných, hospodárskych a finančných zdrojov s cieľom spravodlivého a trvalo udržateľného rozvoja. Zahŕňa jasné rozhodovacie postupy na úrovni verejných orgánov, transparentné a zodpovedné inštitúcie, prioritu práva pri správe a rozdeľovaní zdrojov a budovaní kapacít na vypracovanie a vykonávanie opatrení zameraných najmä na zabránenie a boj s korupciou.
Dobrá správa vecí verejných, ktorá podporuje partnerstvo AKT – EÚ, má podporovať aj domácu a zahraničnú politiku strán a predstavovať základnú súčasť tejto dohody. Strany súhlasia s tým, že vážne prípady korupcie vrátane skutkov úplatkárstva vedúceho k takejto korupcii uvedených v článku 97 predstavujú porušenie tejto súčasti.
4. Partnerstvo aktívne podporuje rozvoj ľudských práv, demokratizačné procesy, konsolidáciu a zákonnosť a dobrý spôsob vládnutia.
Tieto oblasti sú dôležitým predmetom politického dialógu. V kontexte tohto dialógu strany prikladajú zvláštny význam priebežným zmenám a kontinuite dosahovaného pokroku. Toto pravidelné zhodnotenie berie do úvahy hospodársky, spoločenské, kultúrne a historické súvislosti každej krajiny.
Tieto oblasti budú taktiež cieľom podpory rozvojových stratégií. Spoločenstvo poskytuje podporu politickým, inštitucionálnym a právnym reformám a budovaniu kapacít účastníkov z verejného a súkromného sektora a občianskej spoločnosti v rámci stratégií spoločne dohodnutých medzi dotknutým štátom a spoločenstvom.
Zásady, z ktorých vychádzajú podstatné a základné prvky, ako sú definované v tomto článku, sa rovnako vzťahujú na štáty AKT na jednej strane a na Európsku úniu a jej členské štáty na strane druhej.
Článok 10
Ostatné súčasti politického prostredia
1. Strany považujú nasledujúce súčasti za príspevok k udržiavaniu a konsolidácii stabilného a demokratického politického prostredia:
— trvale udržateľný a spravodlivý rozvoj zahŕňajúci medzi iným aj prístup k výrobným zdrojom, základným službám a spravodlivosti,
— väčšia zainteresovanosť národných parlamentov AKT, miestnych decentralizovaných orgánov tam, kde je to vhodné, a aktívnej a organizovanej občianskej spoločnosti a súkromného sektora.
2. Strany uznávajú, že zásady ►M10 sociálneho trhového hospodárstva ◄ podporované transparentnými pravidlami hospodárskej súťaže a zdravou hospodárskou a sociálnou politikou prispievajú k dosahovaniu cieľov partnerstva.
Článok 11
Politika budovania mieru, prevencia a riešenie konfliktov, reakcia na nestabilné situácie
1. Strany uznávajú, že bez rozvoja a znižovania chudoby nenastane udržateľný mier a bezpečnosť a že bez mieru a bezpečnosti nemôže existovať udržateľný rozvoj. V rámci partnerstva strany sledujú aktívnu, komplexnú a integrovanú politiku budovania mieru, prevencie a riešenia konfliktov, bezpečnosť ľudí a zaoberajú sa riešením nestabilných situácií. Toto je založené na zásade vlastníctva a sústreďuje sa najmä na budovanie národných, regionálnych a kontinentálnych kapacít a na zabránenie násilným konfliktom v počiatočnom štádiu tým, že sa cieleným spôsobom pomenujú hlavné príčiny vrátane chudoby za primeranej kombinácie všetkých dostupných nástrojov.
Strany uznávajú, že nové alebo rozširujúce sa bezpečnostné hrozby, ako je organizovaný zločin, pirátstvo a obchodovanie najmä s ľuďmi, drogami a zbraňami, je potrebné riešiť. Vplyvy globálnych výziev, ako sú otrasy na medzinárodných finančných trhoch, zmeny klímy a pandémie, je takisto potrebné vziať do úvahy.
Strany zdôrazňujú významnú úlohu regionálnych organizácií pri budovaní mieru, predchádzaní konfliktom a ich riešeniach a pri riešení nových alebo rozširujúcich sa bezpečnostných hrozieb v Afrike, čo je kľúčovou zodpovednosťou Africkej únie.
2. Vzájomná závislosť medzi bezpečnosťou a rozvojom preniká činnosťami v oblasti budovania mieru, prevencie a riešenia konfliktov, ktoré kombinujú krátkodobé a dlhodobé prístupy zahŕňajúce a prekračujúce rámec krízového riadenia. Aktivity na riešenie nových alebo rozširujúcich sa bezpečnostných hrozieb okrem iného podporujú presadzovanie práva vrátane spolupráce pri hraničných kontrolách, posilňovaní bezpečnosti medzinárodného dodávateľského reťazca a zlepšení bezpečnostných záruk leteckej, námornej a cestnej dopravy.
Aktivity v oblasti budovania mieru, predchádzania konfliktom a ich riešenia zahŕňajú najmä podporu vyrovnaných politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych príležitostí medzi všetkými časťami spoločnosti, posilňovania demokratickej legitimity a účinnosti vládnutia, zavádzania efektívnych mechanizmov mierového zosúladenia skupinových záujmov, aktívneho zapájania žien, preklenutia deliacich čiar medzi rôznymi časťami spoločnosti, ako aj podporu aktívnej a organizovanej občianskej spoločnosti. V tejto súvislosti sa venuje osobitná pozornosť rozvoju systémov včasného varovania a mechanizmov budovania mieru, ktoré by prispeli k predchádzaniu konfliktom.
3. Príslušné aktivity takisto medziiným zahŕňajú podporu úsilí v sprostredkovaní, rokovaní a riešení konfliktov, podporu efektívnej regionálnej správy spoločných vzácnych prírodných zdrojov, demobilizácie a opätovného začlenenia bývalých účastníkov boja do spoločnosti, riešenia problémov vojakov v detskom veku a násilia na ženách a deťoch. Prijmú sa primerané opatrenia na stanovenie zodpovedných limitov vojenských výdavkov a obchodu so zbraňami vrátane podpory prostredníctvom rozvoja a uplatňovania dohodnutých štandardov a kódexov správania, ako aj na boj proti činnostiam, ktoré živia konflikt.
3a. Osobitný dôraz sa kladie na boj proti nášľapným mínam a výbušným pozostatkom vojny, ako aj na riešenie nezákonnej výroby, presunu, obehu a hromadenia malých a ľahkých zbraní a ich munície vrátane nedostatočne zabezpečených a zle spravovaných skladov a zásob a ich nekontrolovaného šírenia.
Strany sa dohodli na koordinácii, dodržiavaní a úplnej implementácii svojich povinností podľa všetkých príslušných medzinárodných dohovorov a listín a na tento účel sa zaväzujú spolupracovať na národnej, regionálnej a kontinentálnej úrovni.
3b. Zmluvné strany sa tiež zaväzujú spolupracovať pri predchádzaní žoldnierskym činnostiam v súlade so svojimi záväzkami vyplývajúcimi zo všetkých relevantných medzinárodných dohovorov a listín a ich príslušných právnych predpisov.
4. Na účely riešenia nestabilných situácií strategickým a účinným spôsobom si strany vymieňajú informácie a uľahčujú preventívne odpovede, kombinujúc diplomatické a bezpečnostné nástroje a nástroje rozvojovej spolupráce koherentným spôsobom. Dohodnú sa na najlepšom spôsobe posilňovania schopnosti štátov plniť svoje základné funkcie a stimulovať politickú vôľu pre reformu pri rešpektovaní zásady vlastníctva. Pri nestabilných situáciách je politický dialóg zvlášť dôležitý a musí sa ďalej rozvíjať a posilňovať.
5. V situáciách násilných konfliktov strany prijmú všetky vhodné kroky na zabránenie intenzifikácii násilia, obmedzenie jeho územného rozšírenia a uľahčenie mierových urovnaní existujúcich sporov. Zvláštna pozornosť sa venuje zabezpečeniu takého využitia finančných zdrojov na spoluprácu, ktoré je v súlade so zásadami a cieľmi partnerstva, a zabráneniu odklonu fondov na vojnové účely.
6. V situáciách po skončení konfliktu strany prijmú všetky vhodné kroky na stabilizáciu situácie počas prechodného obdobia, aby sa uľahčil návrat k nenásilnej, stabilnej a demokratickej situácii. V situáciách po konflikte strany prijmú všetky vhodné kroky na uľahčenie návratu k nenásilnej, stabilnej a trvale udržateľnej situácii. Strany zabezpečia vytvorenie nevyhnutných prepojení medzi núdzovými opatreniami, rehabilitáciou a rozvojovou spoluprácou.
7. Podporou upevňovania mieru a medzinárodnej spravodlivosti zmluvné strany opätovne potvrdzujú svoju odhodlanosť:
— podeliť sa o skúsenosti pri prijímaní právnych úprav nevyhnutných na ratifikáciu a vykonávanie Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu a
— bojovať proti medzinárodnému zločinu v súlade s medzinárodným právom s náležitým dodržiavaním Rímskeho štatútu.
Zmluvné strany sa snažia podniknúť kroky k ratifikácii a vykonávaniu Rímskeho štatútu a súvisiacich listín.
Článok 11a
Boj proti terorizmu
Zmluvné strany znova opakujú, že rozhodne odsudzujú všetky teroristické činy, a zaväzujú sa bojovať proti terorizmu prostredníctvom medzinárodnej spolupráce v súlade s Chartou Organizácie Spojených národov a medzinárodným právom, príslušnými dohovormi a listinami, a najmä plnou implementáciou rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN 1373 (2001) a 1456 (2003) a iných príslušných rezolúcií OSN. Na tento účel sa zmluvné strany dohodli vymieňať si:
— informácie o teroristických skupinách a ich podporných sieťach a
— názory na prostriedky a metódy čelenia teroristickým činom, zahŕňajúce aj technické oblasti a odbornú prípravu, ako aj skúsenosti súvisiace s prevenciou terorizmu.
Článok 11b
Spolupráca v boji proti šíreniu zbraní hromadného ničenia
1. Zmluvné strany sa domnievajú, že šírenie zbraní hromadného ničenia a ich nosičov a ich poskytnutie tak štátnym, ako aj neštátnym aktérom predstavuje jednu z najvážnejších hrozieb medzinárodnej stabilite a bezpečnosti.
Zmluvné strany sa preto dohodli spolupracovať a prispievať k boju proti šíreniu zbraní hromadného ničenia a ich nosičov dôsledným plnením existujúcich záväzkov, vyplývajúcich pre ne z medzinárodných zmlúv a dohôd o odzbrojení a nešírení zbraní hromadného ničenia, ako aj z iných príslušných medzinárodných záväzkov, a ich vnútroštátnou implementáciou.
Zmluvné strany sa dohodli, že toto ustanovenie predstavuje nevyhnutnú súčasť tejto dohody.
2. Zmluvné strany sa okrem toho dohodli, že budú spolupracovať a prispievať k dosiahnutiu cieľa nešíriť zbrane hromadného ničenia:
— prijímaním krokov na podpísanie, ratifikáciu všetkých ostatných významných medzinárodných listín, prípadne pristúpenie k nim, a ich plnou implementáciou,
— vytvorením účinného systému vnútroštátnych kontrol vývozu, ktorým sa kontroluje tak vývoz, ako aj tranzit tovaru súvisiaceho so zbraňami hromadného ničenia, vrátane kontroly konečného použitia technológií na dvojaký účel, a ktorý obsahuje účinné sankcie za porušenia kontrol vývozu.
Finančná a technická pomoc v oblasti spolupráce v boji proti šíreniu zbraní hromadného ničenia sa bude financovať špecifickými nástrojmi, inými ako sú tie, ktoré sú určené na financovanie spolupráce AKT — ES.
3. Zmluvné strany sa dohodli otvoriť pravidelný politický dialóg, ktorý bude dopĺňať a upevňovať ich spoluprácu v tejto oblasti.
4. Ak sa zmluvná strana informovaná najmä správami Medzinárodného úradu pre jadrovú energiu (IAEA), Organizácie pre zákaz chemických zbraní (OPCW) a iných významných multilaterálnych inštitúcií po tom, ako viedla intenzívny politický dialóg, domnieva, že druhá zmluvná strana nesplnila záväzok vyplývajúci z odseku 1, poskytne okrem mimoriadne naliehavých prípadov druhej zmluvnej strane a Rade ministrov AKT i Rade ministrov EÚ príslušné informácie nevyhnutné na dôkladné preskúmanie situácie s cieľom hľadať riešenie prijateľné pre obe zmluvné strany. Na tento účel vyzve druhú zmluvnú stranu na konzultácie, ktoré sa zamerajú na prijaté opatrenia alebo opatrenia, ktoré má príslušná zmluvná strana prijať, aby napravila situáciu.
5. Konzultácie sa vedú na úrovni a vo forme, ktorá sa považuje za najvhodnejšiu pre nájdenie riešenia.
Konzultácie sa začnú najneskôr do 30 dní po výzve a pokračujú počas obdobia stanoveného vzájomnou dohodou v závislosti od povahy a závažnosti porušenia. V žiadnom prípade však dialóg, ktorý sa vedie podľa konzultačného postupu, netrvá dlhšie ako 120 dní.
6. Ak konzultácie nevedú k riešeniu prijateľnému pre obe strany, ak je konzultácia odmietnutá alebo v mimoriadne naliehavých prípadoch sa môžu prijať primerané opatrenia. Tieto opatrenia sa zrušia, len čo dôvody na ich prijatie zaniknú.
Článok 12
Spojitosť politík Spoločenstva a ich vplyv na vykonávanie tejto dohody
Strany sa zaväzujú riešiť spojitosť politík pre rozvoj cieleným, strategickým a partnersky orientovaným spôsobom vrátane posilnenia dialógu o otázkach spojitosti politiky pre rozvoj. Únia uznáva, že politiky Únie, iné ako rozvojové politiky, môžu podporiť rozvoj priorít štátov AKT v súlade s cieľmi tejto dohody. Na tomto základe Únia posilní spojitosť týchto politík s úmyslom dosiahnuť ciele tejto dohody.
Bez toho, aby bol dotknutý článok 96, v prípade, že Spoločenstvo má v úmysle pri výkone svojich právomocí prijať opatrenia, ktoré môžu ovplyvniť záujmy štátov AKT, pokiaľ ide o ciele tejto zmluvy, informuje o svojich úmysloch skupinu AKT v primeranom čase. Na tento účel Komisia pravidelne informuje sekretariát skupiny AKT o plánovaných návrhoch a súčasne oznámi svoj návrh takýchto opatrení. Ak je to nevyhnutné, môže byť žiadosť o informácie vznesená na podnet štátov AKT.
Na ich žiadosť sa urýchlene uskutočnia konzultácie, tak aby bolo možné brať ohľad na ich obavy, pokiaľ ide o vplyv týchto opatrení pred prijatím akéhokoľvek záverečného rozhodnutia.
Po uskutočnení takýchto konzultácií môžu okrem toho štáty AKT a skupina AKT čo najskôr predložiť Spoločenstvu svoje obavy písomne a podať návrhy na zmeny a doplnky uvádzajúce spôsob vyriešenia ich obáv.
Ak Spoločenstvo nepristúpi na návrhy štátov AKT, čo najskôr ich o tom upovedomí s uvedením dôvodov.
Skupine AKT sa takisto vopred poskytnú primerané informácie o vstupe týchto rozhodnutí do platnosti, keď to bude možné.
Článok 13
Migrácia
1. Otázka migrácie je predmetom podrobného dialógu v rámci partnerstva AKT-EÚ.
Strany opätovne potvrdzujú svoje existujúce povinnosti a záväzky medzinárodného práva o zabezpečení dodržiavania ľudských práv a vylúčení všetkých foriem diskriminácie založenej najmä na pôvode, pohlaví, rase, jazyku a vierovyznaní.
2. Strany súhlasia s tým názorom, že partnerstvo predpokladá vo vzťahu k migrácii spravodlivé zaobchádzanie so štátnymi príslušníkmi tretích krajín, ktorí sa legálne zdržiavajú na ich územiach, ako aj integračnú politiku zameranú na udelenie práv a povinností porovnateľných s vlastnými občanmi tak, že sa podporuje nediskriminácia v hospodárskom, spoločenskom a kultúrnom živote, a prijímajú sa opatrenia proti rasizmu a xenofóbii.
3. Zaobchádzanie poskytnuté každým členským štátom pre pracovníkov krajín AKT legálne zamestnaným na ich území má byť bez akejkoľvek diskriminácie založenej na štátnej príslušnosti, pokiaľ ide o pracovné podmienky, odmeňovanie a prepúšťanie, v porovnaní s vlastnými štátnymi príslušníkmi. V tomto ohľade ďalej poskytne každý štát AKT porovnateľné nediskriminačné zaobchádzanie pracovníkom, ktorí sú štátnymi príslušníkmi členského štátu.
4. Strany sa domnievajú, že stratégie zamerané na zníženie chudoby, zlepšenie pracovných a životných podmienok, vytváranie pracovných miest a rozvoj vzdelávania, prispievajú dlhodobo k normalizácii migračných tokov.
Strany budú brať v rámci rozvojových stratégií a národného a regionálneho programovania do úvahy štrukturálne prekážky spojené s migračnými tokmi s cieľom podpory hospodárskeho a sociálneho rozvoja regiónov, z ktorých migranti pochádzajú, a znižovania chudoby.
Spoločenstvo podporí prostredníctvom národných a regionálnych kooperačných programov vzdelávanie štátnych príslušníkov AKT v ich krajine pôvodu, v inej krajine AKT alebo v členskom štáte Európskej únie. Pokiaľ ide o vzdelávanie v členskom štáte, strany zabezpečia, že takéto kroky povedú k profesijnej integrácii štátnych príslušníkov AKT v ich krajinách pôvodu.
Strany vypracujú kooperačné programy na uľahčenie prístupu študentov štátov AKT ku vzdelávaniu, najmä prostredníctvom využitia nových komunikačných technológií.
5.
a) V rámci politického dialógu preskúma Rada ministrov otázky vyplývajúce z ilegálnej imigrácie s cieľom, ak je to primerané, zaviesť prostriedky na politiku prevencie.
b) V tejto súvislosti sa strany dohodli najmä zabezpečiť, že práva a dôstojnosť jednotlivcov sú zachované pri každom postupe začatom kvôli navráteniu ilegálnych imigrantov do ich krajín pôvodu. V tejto súvislosti im majú dotknuté administratívne orgány poskytnúť administratívne nástroje nevyhnutné pre ich návrat.
c) Strany sa ďalej dohodli, že:
i)
každý členský štát Európskej únie akceptuje navrátenie a opätovné prijatie ktoréhokoľvek zo svojich štátnych príslušníkov, ktorí sú nelegálne prítomní na území štátu AKT, na žiadosť tohto štátu a bez ďalších formalít;
každý štát AKT akceptuje navrátenie a opätovné prijatie ktoréhokoľvek zo svojich štátnych príslušníkov, ktorí sú nelegálne prítomní na území členského štátu Európskej únie, na žiadosť tohto členského štátu a bez ďalších formalít.
Členské štáty a štáty AKT poskytnú svojim štátnym príslušníkom na takéto účely riadne doklady totožnosti.
Vo vzťahu k členským štátom Európskej únie platia povinnosti tohto odseku iba vo vzťahu k tým osobám, ktoré sa považujú za jej štátnych príslušníkov na účely spoločenstva a v súlade s deklaráciou č. 2 k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva. Vo vzťahu k štátom AKT platia povinnosti tohto odseku iba vo vzťahu k tým osobám, ktoré sa považujú za ich štátnych príslušníkov v súlade s príslušným právnym systémom.
ii) na žiadosť strany sa, v dobrej viere a s riadnym zreteľom na príslušné pravidlá medzinárodného práva, začnú so štátmi AKT rokovania zamerané na uzatvorenie dvojstranných dohôd upravujúcich konkrétne záväzky pri opätovnom prijatí a návrate ich štátnych príslušníkov. Tieto dohody taktiež pokryjú, ak toto ktorákoľvek zo strán považuje za nevyhnutné, dojednania o opätovnom prijatí štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti. Takéto dohody stanovia podrobnosti o kategóriách osôb pokrytých dojednaniami, ako aj možné spôsoby ich opätovného prijatia a návratu.
Štátom AKT bude poskytnutá za vykonanie týchto dohôd primeraná pomoc.
iii) na účely tohto bodu c) znamená pojem „strany“ spoločenstvo ktorýkoľvek z jeho členských štátov a ktorýkoľvek štát AKT.
ČASŤ 2
INŠTITUCIONÁLNE USTANOVENIA
Článok 14
Spoločné inštitúcie
1. Inštitúciami tejto dohody sú: rada ministrov, výbor veľvyslancov a spoločné parlamentné zhromaždenie.
2. Spoločné inštitúcie a inštitúcie zriadené podľa dohôd o hospodárskom partnerstve sa usilujú o zabezpečenie koordinácie, súvislosti a doplnkovosti, ako aj o účinný a vzájomný tok informácií bez toho, aby boli dotknuté príslušné ustanovenia existujúcich alebo budúcich dohôd o hospodárskom partnerstve.
Článok 14a
Stretnutia hláv štátov alebo predsedov vlád
Strany sa schádzajú na úrovni hláv štátov alebo predsedov vlád v zodpovedajúcom zložení na základe spoločnej dohody.
Článok 15
Rada ministrov
1. Rada ministrov pozostáva na jednej strane z členov Rady Európskej únie a členov Komisie Európskych spoločenstiev a na strane druhej z členov vlád každého štátu AKT.
Úrad predsedu Rady ministrov zastávajú striedavo člen Rady Európskej únie a člen vlády štátu AKT.
Rada zasadá spravidla raz ročne z iniciatívy predsedu, inak kedykoľvek je to nevyhnutné, vo forme a zemepisnom zložení primeranom otázkam, ktoré sa majú riešiť. Tieto stretnutia umožnia konzultácie na vysokej úrovni o otázkach, ktoré sú osobitným záujmom strán, a dopĺňajú prácu v rámci Spoločného ministerského výboru pre obchod podľa článku 38 a Výboru AKT – ES pre spoluprácu v rozvojových financiách podľa článku 83, ktoré slúžia na prípravu riadnych ročných zasadnutí Rady ministrov.
2. Funkciou Rady ministrov je:
a) viesť politický dialóg;
b) prijať politické usmernenia a rozhodnutia nevyhnutné na vykonanie ustanovení tejto dohody, najmä pokiaľ ide o rozvojové v konkrétnych oblastiach stanovených v tejto dohode, alebo v inej oblasti, ak sa ukáže ako relevantná, a pokiaľ ide o postupy;
c) preskúmať a riešiť každú otázku, ktorá by mohla obmedzovať účinné a účelné vykonávanie tejto dohody alebo predstavovať prekážku dosiahnutia jej cieľov;
d) zabezpečiť hladké fungovanie konzultačných mechanizmov.
3. Rada ministrov prijíma svoje rozhodnutia spoločnou dohodou strán. Konanie Rady ministrov je platné iba vtedy, pokiaľ je prítomná polovica členov Rady Európskej únie, jeden člen Komisie a dve tretiny členov zastupujúcich vlády štátov AKT. Ktorýkoľvek z členov Rady ministrov, ktorý sa nemôže zúčastniť, môže byť zastupovaný. Zástupcovia vykonávajú všetky práva tohto člena.
Rada môže prijímať rozhodnutia, ktoré sú záväzné pre strany a vytvárajú rámec pre rezolúcie, odporúčania a stanoviská, počas pravidelných ročných zasadnutí alebo písomným postupom. Každoročne podáva správu o vykonávaní tejto dohody spoločnému parlamentnému zhromaždeniu. Rada skúma a berie do úvahy rezolúcie a odporúčania prijaté Spoločným parlamentným výborom.
Rada ministrov vedie priebežný dialóg so zástupcami sociálnych a hospodárskych partnerov a ostatnými účastníkmi občianskej spoločnosti v AKT a EÚ. Na tento účel je možné pri zasadaniach konať aj konzultácie.
4. Rada ministrov môže delegovať právomoci na Výbor veľvyslancov.
5. Rada ministrov prijme svoj rokovací poriadok do šiestich mesiacov od vstupu tejto dohody do platnosti.
Článok 16
Výbor veľvyslancov
1. Výbor veľvyslancov pozostáva na jednej strane zo stáleho zástupcu každého členského štátu v Európske únii a zástupcu Komisie a na druhej strane z vedúceho misie každého štátu AKT pri Európskej únii.
Úrad predsedu Výboru veľvyslancov zastáva striedavo stály zástupca členského štátu určeného spoločenstvom a vedúci misie zastupujúcej štáty AKT určenej štátmi AKT.
2. Výbor napomáha Rade ministrov pri plnení jej úloh a realizuje každý Radou zverený mandát. V tejto súvislosti monitoruje vykonávanie tejto dohody a pokrok v dosahovaní cieľov v nej stanovených.
Výbor veľvyslancov zasadá pravidelne, najmä kvôli príprave zasadaní Rady, a inak kedykoľvek je to potrebné.
3. Výbor prijme svoj rokovací poriadok do šiestich mesiacov od vstupu tejto dohody do platnosti.
Článok 17
Spoločné parlamentné zhromaždenie
1. Spoločné parlamentné zhromaždenie pozostáva z rovnakého počtu zástupcov EÚ a AKT. Členovia Spoločného parlamentného zhromaždenia sú na jednej strane členovia Európskeho parlamentu a na strane druhej členovia parlamentu, resp. zástupcovia určení parlamentom každého štátu AKT. Pri neúčasti parlamentu podlieha zastúpenie dotknutého štátu AKT predchádzajúcemu schváleniu Spoločného parlamentného zhromaždenia.
2. Úlohou Spoločného parlamentného zhromaždenia ako konzultačného orgánu je:
— podporovať demokratické procesy prostredníctvom dialógu a konzultácií,
— uľahčovať lepšie porozumenie medzi ľudom Európskej únie a štátmi AKT a zvyšovať verejné vedomie v rozvojových otázkach,
— rokovať o otázkach týkajúcich sa rozvoja partnerstva AKT – EÚ vrátane dohôd o hospodárskom partnerstve, iných obchodných dojednaní, Európskeho rozvojového fondu a národných a regionálnych strategických dokumentov. Komisia s týmto cieľom postúpi pre informáciu takéto strategické dokumenty spoločnému parlamentnému zhromaždeniu,
— prerokuje ročnú správu Rady ministrov o vykonávaní tejto dohody a prijme rezolúcie a vypracuje odporúčania Rade ministrov na účely dosiahnutia cieľov dohody,
— obhajovať inštitucionálny rozvoj a budovanie kapacít národných parlamentov v súlade s článkom 33 ods. 1 tejto dohody.
3. Spoločné parlamentné zhromaždenie zasadá dvakrát ročne v plenárnom zasadaní, striedavo v Európskej únii a v štáte AKT. S cieľom posilnenia regionálnej integrácie a zveľaďovania spolupráce medzi národnými parlamentmi sa organizujú zasadania medzi členmi EÚ a AKT na regionálnej úrovni.
Takéto stretnutia na regionálnej úrovni sa budú organizovať počas plnenia cieľov ustanovených v článku 14 ods. 2 tejto dohody.
4. Spoločné parlamentné zhromaždenie prijme svoj rokovací poriadok do šiestich mesiacov od vstupu tejto dohody do platnosti.
ČASŤ 3
STRATÉGIE SPOLUPRÁCE
Článok 18
Stratégie spolupráce sú založené na rozvojových stratégiách a obchodnej spolupráci, ktoré sú vzájomne prepojené a dopĺňané. Strany zabezpečia, že úsilie vyvinuté v oboch vyššie uvedených oblastiach sa navzájom podporuje.
HLAVA I
ROZVOJOVÉ STRATÉGIE
KAPITOLA 1
Všeobecný rámec
Článok 19
Zásady a ciele
1. Hlavným cieľom spolupráce AKT-ES je zníženie chudoby a neskôr jej konečné odstránenie, trvale udržateľný rozvoj a postupná integrácia krajín AKT do svetového hospodárstva. V tejto súvislosti je rámec spolupráce a jej orientácia prispôsobená individuálnym okolnostiam každej krajiny AKT, podporuje miestne vlastníctvo hospodárskych a spoločenských reforiem a integráciu súkromného sektora a občianskej spoločnosti do rozvojového procesu.
2. Spolupráca odkazuje na závery konferencií Organizácie Spojených národov a na ciele a akčné programy dohodnuté na medzinárodnej úrovni a na ich následné činnosti ako základ pre rozvojové zásady. Spolupráca taktiež odkazuje na ciele medzinárodnej rozvojovej spolupráce a venuje zvláštnu pozornosť zavádzaniu kvalitatívnych a kvantitatívnych ukazovateľov pokroku. Strany vyvinú spoločné úsilie s cieľom urýchliť pokrok smerom k dosiahnutiu rozvojových cieľov tisícročia.
3. Vlády a neštátni účastníci v každej krajine AKT začnú konzultácie o rozvojových stratégiách krajiny a ich podpore zo strany spoločenstva.
Článok 20
Prístup
1. Ciele rozvojovej spolupráce AKT – ES sa sledujú prostredníctvom integrovaných stratégií zahŕňajúcich hospodárske, spoločenské, kultúrne, environmentálne a inštitucionálne súčasti, ktoré sú v miestnom vlastníctve. Spolupráca teda poskytuje súdržný výkonný rámec podpory vlastných rozvojových stratégií krajín AKT, čím zabezpečuje celistvosť a vzájomné pôsobenie medzi rôznymi súčasťami najmä na národnej a regionálnej úrovni a medzi nimi. V tejto súvislosti a v rámci rozvojových politík a reforiem sledovaných štátmi AKT sa spolupráca AKT – ES na národnej a tam, kde to je primerané, na regionálnej úrovni zameria na:
a) dosahovanie rýchleho a trvale udržateľného hospodárskeho rastu vytvárajúceho pracovné miesta, rozvoj súkromného sektora, rastúcu zamestnanosť a zlepšený prístup k výrobným hospodárskym aktivitám a zdrojom;
aa) zveľaďovanie regionálnej spolupráce a integrácie;
b) podporu ľudskému a spoločenskému vývoju napomáhajúcemu zabezpečovať široké a rovnoprávne rozdeľovania výsledkov rastu a podporu rovnoprávnosti pohlaví;
c) podporu kultúrnych hodnôt spoločenstiev a konkrétne vzájomné pôsobenie s hospodárskymi, politickými a spoločenskými súčasťami;
d) podporu inštitucionálnych reforiem a rozvoj, resp. posilňovanie inštitúcií nevyhnutných na konsolidáciu demokracie, dobrý spôsob vládnutia a na efektívne a konkurencieschopné trhové hospodárstva a budovanie kapacít rozvoja a partnerstva a
e) podporu trvale udržateľného environmentálneho rozvoja, obnovy a dobrých spôsobov a zachovanie základne prírodných zdrojov.
2. Pri začleňovaní do hlavného prúdu spolupráce sa budú systematicky brať do úvahy nasledujúce tematické alebo medziodvetvové okruhy: ľudské práva, otázky rodovej rovnosti, demokracia, dobrá správa vecí verejných, udržateľnosť životného prostredia, zmeny klímy, prenosné a neprenosné choroby a inštitucionálny rozvoj a budovanie kapacít. Tieto oblasti majú takisto nárok na podporu Spoločenstva.
3. Podrobné texty, pokiaľ ide o stratégie a ciele rozvojovej spolupráce, najmä odvetvové politiky a stratégie, sa začlenia do prehľadu poskytujúceho operatívne usmernenia v špecifických oblastiach alebo odvetviach spolupráce. Tieto texty môžu byť revidované, prehodnotené a/alebo zmenené a doplnené Radou ministrov na základe odporúčania Výboru AKT-ES pre rozvojovú finančnú spoluprácu.
KAPITOLA 2
Oblasti podpory
ODDIEL 1
Hospodársky rozvoj
Článok 21
Rozvoj investícií a súkromného sektora
1. Spolupráca podporuje nevyhnutné hospodárske a inštitucionálne reformy a politiky na národnej a/alebo regionálnej úrovni, pričom sa zameriava na vytvorenie priaznivého prostredia pre ►M10 investície ◄ a rozvoj dynamického, zdravého a konkurencieschopného súkromného sektora. Spolupráca ďalej podporuje:
a) rozvoj dialógu medzi súkromným a verejným sektorom a ich spoluprácu;
b) rozvoj podnikateľských schopností a kultúry podnikania;
c) privatizáciu a podnikovú reformu a
d) rozvoj a modernizáciu systémov riešenia sporov a arbitráže.
2. Spolupráca taktiež podporuje formálne aj neformálne zlepšovanie kvality, dostupnosti a prístupnosti k finančným a nefinančným službám pre súkromné podniky tým, že:
a) urýchľuje a vyvažuje toky zahraničných a domácich súkromných úspor do financovania súkromných podnikov prostredníctvom podpory politiky rozvoja moderného finančného sektora, vrátane kapitálových trhov, finančných inštitúcií a stabilných mikrofinančných operácií;
b) rozvíja a posilňuje podnikateľské inštitúcie a sprostredkovateľské organizácie, združenia, obchodné komory a miestnych poskytovateľov zo súkromného sektora podporujúcich a ponúkajúcich nefinančné služby podnikom, ako sú profesijné, technické, riadiace, školiace a obchodno-podporné služby a
c) podporuje inštitúcie, programy, aktivity a iniciatívy, ktoré prispievajú k rozvoju a transferu technológií, know-how a dobrých spôsobov vo všetkých aspektoch podnikateľského riadenia.
3. Spolupráca podporuje rozvoj podnikania prostredníctvom poskytovania finančných a záručných nástrojov a technickej podpory zameranej na povzbudenie a podporu vytvárania, zavádzania, expanzie, diverzifikácie, obnovy, reštrukturalizácie, modernizácie alebo privatizácie dynamických, stabilných a konkurencieschopných podnikov vo všetkých hospodárskych odvetviach, ako aj finančných sprostredkovateľov, ako sú inštitúcie pre finančný rozvoj a kapitálové investície, a leasingových spoločností tým, že:
a) vytvára a/alebo posilňuje finančné nástroje vo forme investičného kapitálu;
b) zlepšuje prístup ku kľúčovým vstupom, ako sú služby podnikateľských informácií, poradenské a konzultačné služby alebo služby technickej podpory;
c) podporuje vývozné aktivity, najmä prostredníctvom budovania kapacít vo všetkých oblastiach súvisiacich s obchodom;
d) povzbudzuje prepojenia medzi firmami, sieťami a spoluprácou v oblasti transferu technológií a know-how na národnej, regionálnej a AKT-ES úrovni a partnerstvami so súkromnými zahraničnými investormi, ktoré sú v súlade s cieľmi a usmerneniami rozvojovej spolupráce AKT-ES.
4. Spolupráca podporuje rozvoj malých podnikov prostredníctvom lepšieho prístupu k finančným a nefinančným službám, prostredníctvom primeranej politiky a regulačného rámca pre ich rozvoj a poskytuje vzdelávacie a informačné služby o dobrých spôsoboch v mikrofinancovaní.
5. Podpora investícií a rozvoja súkromného sektora zahŕňa kroky a iniciatívy na vysokej, strednej a najnižšej úrovni a podporuje hľadanie inovatívnych mechanizmov financovania vrátane miešania a úverovania súkromných a verejných zdrojov pre financovanie rozvoja.
6. Spolupráca podporuje investície verejného sektora do základnej infraštruktúry, ktorých cieľom je rozvoj súkromného sektora, hospodárskeho rastu a odstránenie chudoby.
Článok 22
Makroekonomické a štrukturálne reformy a politiky
1. Spolupráca podporuje úsilia AKT o vykonávanie:
a) makroekonomického rastu a stabilizácie prostredníctvom disciplinovanej fiškálnej a menovej politiky, ktorá má za následok zníženie inflácie a zlepšenie vonkajšej a fiškálnej rovnováhy, posilnenie fiškálnej disciplíny, zlepšenie rozpočtovej transparentnosti a efektívnosti, zvýšenie kvality, vyváženosti a zloženia fiškálnej politiky a
b) štrukturálnych politík vytvorených na posilnenie úlohy rôznych účastníkov, najmä zo súkromného sektora, a zlepšenie prostredia pre posilnenú mobilizáciu domácich zdrojov a rast podnikania, investícií a zamestnanosti, ako aj:
i) liberalizácie obchodu a devízových režimov, konvertibility bežného účtu, so zreteľom na konkrétne okolnosti každej krajiny;
ii) posilnenia reforiem trhu práce a výrobkov;
iii) povzbudenia reforiem finančných systémov, ktoré pomáhajú rozvoju stabilných bankových a nebankových systémov, kapitálových trhov a finančných služieb, vrátane mikrofinancovania;
iv) zlepšenia kvality súkromných a verejných služieb;
v) povzbudzovania regionálnej a progresívnej integrácie makroekonomických a menových politík.
2. Tvorba makroekonomických politík a programov štrukturálnych zmien odráža socio-politické pozadie a inštitucionálnu kapacitu dotknutých krajín a zabezpečuje pozitívny dopad na znižovanie chudoby a prístup k sociálnym službám, pričom je založená na nasledujúcich zásadách:
a) štáty AKT majú primárnu zodpovednosť za analýzu problémov, ktoré sa majú riešiť, tvorbu a vykonávanie reforiem;
b) podporné programy sa prispôsobujú odlišným situáciám v každom štáte AKT a citlivo vnímajú spoločenské podmienky, kultúru a životné prostredie týchto štátov;
c) uznáva a rešpektuje sa právo štátov AKT na určenie smeru a postupnosti rozvojových stratégií a priorít;
d) tempo reforiem má byť realistické a v súlade s kapacitami a zdrojmi každého štátu AKT a
e) posilňovanie komunikácie a informovanosti obyvateľstva o hospodárskych a sociálnych reformách a politikách.
Článok 23
Rozvoj ekonomického sektora
Spolupráca podporuje trvale udržateľnú politiku a inštitucionálne reformy a investície nevyhnutné na rovnocenný prístup k hospodárskym aktivitám a výrobným zdrojom, najmä:
a) rozvoj vzdelávacích systémov, ktoré pomáhajú zvýšiť produktivitu vo formálnom aj neformálnom sektore;
b) kapitál, úvery, pôdu, najmä pokiaľ ide o vlastnícke práva a užívanie;
c) rozvoj stratégií pre vidiek zameraný na vytvorenie rámca účasti na decentralizovanom plánovaní, rozdeľovaní zdrojov a ich správe;
d) vypracovanie stratégií s cieľom posilniť poľnohospodársku výrobu a produktivitu v štátoch AKT tým, že poskytuje najmä potrebné financovanie pre poľnohospodársky výskum, poľnohospodárske vstupy a služby, podpornú infraštruktúru na vidieku a znižovanie a riadenie rizika. Podpora zahŕňa verejné i súkromné investície do poľnohospodárstva, stimulovanie na vypracovanie poľnohospodárskych politík a stratégií, posilnenie poľnohospodárov a organizácií súkromného sektora, riadenie prírodných zdrojov a budovanie a fungovanie poľnohospodárskych trhov. Stratégie poľnohospodárskej produkcie posilňujú národné a regionálne politiky potravinovej bezpečnosti a regionálnu integráciu; Spolupráca v tomto kontexte podporuje úsilie štátov AKT posilniť konkurencieschopnosť vývozu ich komodít a prispôsobovať ich stratégie vývozu komodít na základe vyvíjajúcich sa obchodných podmienok;
e) udržateľný rozvoj vodných zdrojov založený na zásadách integrovaného hospodárenia s vodnými zdrojmi, zabezpečenia spravodlivého a udržateľného rozdeľovanie zdieľaných vodných zdrojov medzi ich rôzne využitia;
f) udržateľný rozvoj akvakultúry a rybného hospodárstva, ktoré zahŕňajú vnútrozemské rybné hospodárstvo a morské zdroje v rámci výsostných hospodárskych zón štátov AKT;
g) hospodársku a technologickú infraštruktúru a služby vrátane dopravy, telekomunikačných systémov, komunikačných služieb a rozvoja informačnej spoločnosti;
h) rozvoj konkurencieschopných priemyselných, baníckych a energetických sektorov pri povzbudzovaní zainteresovanosti a rozvoja súkromného sektora;
i) rozvoj obchodu vrátane podpory spravodlivého obchodu;
j) rozvoj podnikania, financií a bankovníctva a ostatných sektorov služieb;
k) rozvoj cestovného ruchu;
l) rozvoj vedeckých, technologických a výskumných infraštruktúr a služieb vrátane zlepšenia transferu a prijímania nových technológií;
m) posilnenie kapacít vo výrobných oblastiach, najmä vo verejnom a súkromnom sektore;
n) podporu tradičných vedomostí a
o) vypracovanie a realizáciu konkrétnych stratégií prispôsobovania riešiacich vplyv rozrušovania preferencií, prípadne vrátane činností uvedených v písmenách a) až n).
Článok 23a
Rybné hospodárstvo
Uznávajúc kľúčovú úlohu, ktorú má rybné hospodárstvo a akvakultúra v krajinách AKT prostredníctvom ich pozitívneho prínosu k vytváraniu pracovných miest, tvorby príjmov, potravinovej bezpečnosti a poskytovaniu živobytia vidieckym a pobrežným komunitám, a teda k znižovaniu chudoby, sa spolupráca zameria na ďalší rozvoj sektorov akvakultúry a rybného hospodárstva štátov AKT, aby sa udržateľným spôsobom zvýšili s tým spojené sociálne a hospodárske prínosy.
Programy a aktivity spolupráce podporujú okrem iného vypracovanie a vykonávanie stratégií a plánov riadenia udržateľnej akvakultúry a rybného hospodárstva v krajinách a regiónoch AKT; zapracovanie akvakultúry a rybného hospodárstva do národných a regionálnych stratégií rozvoja, vybudovanie infraštruktúry a technického know-how potrebných na to, aby krajiny AKT mohli dosiahnuť maximálnu udržateľnú hodnotu zo svojho rybného hospodárstva a akvakultúry; budovanie kapacít krajín AKT na prekonanie vonkajších výziev, ktoré im bránia naplno využiť svoje zdroje rybného hospodárstva, a podporovanie a rozvíjanie spoločných podnikov na investície do odvetví rybného hospodárstva a akvakultúry krajín AKT. Akákoľvek dohoda o rybnom hospodárstve, ktorá môže byť dohovorená medzi Spoločenstvom a štátmi AKT, náležite zohľadňuje súlad s rozvojovými stratégiami v tejto oblasti.
Konzultácie na vysokej úrovni vrátane ministerskej úrovne sa môžu konať na základe spoločnej dohody s cieľom vypracovať, zlepšiť, resp. posilniť rozvojovú spoluprácu AKT – EÚ v oblasti udržateľnej akvakultúry a rybného hospodárstva.
Článok 24
Cestovný ruch
Spolupráca sa zameria na trvale udržateľný rozvoj odvetvia cestovného ruchu v krajinách a subregiónoch AKT, pričom sa uznáva zvyšujúci sa význam rastu sektoru služieb v krajinách AKT, expanzii ich celkového obchodu, schopnosť stimulovať ostatné sektory hospodárskych aktivít a úlohu, ktorú môže hrať pri odstránení chudoby.
Programy a projekty spolupráce podporia úsilie krajín AKT vytvoriť a zlepšiť ich právny a inštitucionálny rámec a rozvojové zdroje, ako aj zavádzať trvale udržateľné politiky a programy cestovného ruchu a medzi iným zlepšovať konkurencieschopnosť sektora, najmä malých a stredných podnikov, investičnú podporu, vývoj produktov, vrátane rozvoja domorodých kultúr v krajinách AKT, a posilnenie spojení medzi cestovným ruchom a ostatnými odvetviami hospodárskeho zamerania.
ODDIEL 2
Sociálny a ľudský rozvoj
Článok 25
Rozvoj sociálneho sektora
1. Spolupráca podporuje úsilie štátov AKT pri rozvoji všeobecných a sektorálnych politík a reforiem, ktoré zlepšujú rozsah, kvalitu a prístup k základnej sociálnej infraštruktúre a službám a berú do úvahy miestne potreby a špecifické požiadavky najzraniteľnejších a znevýhodnených, čím sa zmenšujú rozdiely v prístupe k týmto službám. Zvláštna pozornosť je venovaná zabezpečeniu primeraných úrovní verejných výdavkov v sociálnych sektoroch. V tejto súvislosti sa spolupráca zameria na:
a) zlepšenie školstva a vzdelávania na všetkých úrovniach, práca na uznávaní kvalifikácií vysokoškolského vzdelávania, zavedenie systému zabezpečenia kvality vzdelávania vrátane vzdelávania a odbornej prípravy online alebo inými nekonvenčnými prostriedkami a budovanie technických kapacít a zručností;
b) zlepšenie systému zdravotníctva najmä spravodlivým prístupom ku komplexným a kvalitným službám zdravotnej starostlivosti a výživy, odstraňovanie hladu a podvýživy a zabezpečenie primeranej dodávky potravín a potravinovej bezpečnosti, a to aj prostredníctvom podpory záchranných sietí;
c) integráciu populačných otázok do rozvojových stratégií tak, aby sa zlepšilo reprodukčné zdravotníctvo, primárna zdravotnícka starostlivosť, plánované rodičovstvo a zabránenie zohavenia ženských pohlavných orgánov;
d) podporu boja proti:
— HIV/AIDS so zabezpečením ochrany sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv žien,
— iným chorobám súvisiacim s chudobou, najmä malárii a tuberkulóze;
e) zvýšenie nezávadnosti vody pre domácnosti a zlepšenie prístupu k nezávadnej vode a primeranej hygiene;
f) zvýšenie dostupnosti cenovo prijateľného a primeraného obydlia pre každého prostredníctvom programov nízkych nákladov a programov pre domácnosti s nízkym príjmom a zlepšenia urbanistického rozvoja a
g) povzbudzovania k podpore účastníckych metód sociálneho dialógu, ako aj dodržiavanie základných sociálnych práv.
2. Spolupráca taktiež podporuje budovanie kapacít v sociálnych oblastiach, ako sú programy vzdelávania pri tvorbe sociálnych politík a moderné metódy riadenia sociálnych projektov a programov, politiky vedúce k technologickej inovácii a výskumu, budovanie miestnych odborných znalostí a podpora partnerstiev, rokovania za okrúhlym stolom na národnej a/alebo regionálnej úrovni.
3. Spolupráca podporuje rozvoj a vykonávanie politík a systémov sociálnej ochrany a bezpečnosti na zvýšenie sociálnej súdržnosti a podporu svojpomoci a spoločenskej solidarity. Zameranie podpory bude medzi iným aj na zakladanie fondov sociálneho rozvoja prispôsobených miestnym potrebám a účastníkom.
Článok 26
Otázky mládeže
Spolupráca taktiež podporuje vytváranie spojitej a komplexnej politiky využitia potenciálu mládeže tak, aby mládež bola lepšie integrovaná do spoločnosti, ktorá takto naplno využije svoje možnosti. V tejto súvislosti podporuje spolupráca politiky, opatrenia a činnosti zamerané na:
a) ochranu práv detí a mládeže, najmä práv dievčat;
b) podporu zručností, energie, inovácií a potenciálu mládeže na zlepšenie ich ekonomických, sociálnych a kultúrnych príležitostí a zvýšenie možnosti zamestnanosti vo výrobných odvetviach;
c) pomoci spoločenským inštitúciám pri poskytovaní príležitosti deťom na rozvoj fyzického, psychického, sociálneho a ekonomického potenciálu a;
d) opätovné začlenenie detí do spoločnosti v situáciách prostredníctvom rehabilitačných programov a;
e) podporu aktívnej účasti mladých občanov na verejnom živote, výmen študentov a vzájomného pôsobenia mládežníckych organizácií štátov AKT a EÚ.
Článok 27
Kultúra a rozvoj
Spolupráca sa v oblasti kultúry zameria na:
a) integrovanie kultúrneho rozmeru an všetkých úrovniach rozvojovej spolupráce;
b) uznávanie, zachovanie a podporu kultúrnych hodnôt a identít tak, aby sa umožnil dialóg medzi kultúrami;
c) uznávanie, zachovanie a podporu hodnoty kultúrneho dedičstva, podporu rozvoja kapacity v tomto sektore;
d) rozvoj kultúrnych odvetví a uľahčenie prístupu na trh pre kultúrne tovary a služby;
e) uznanie a podpora úlohy kultúrnych aktérov a kultúrnych sietí a ich príspevku k udržateľnému rozvoju a
f) podporu kultúrnej dimenzie vo vzdelávaní a účasti mládeže na kultúrnych aktivitách.
ODDIEL 3
Regionálna spolupráca a integrácia
Článok 28
Všeobecný prístup
1. Spolupráca AKT – EÚ poskytuje účinnú pomoc na dosiahnutie cieľov a priorít, ktoré pre seba stanovili štáty AKT v kontexte regionálnej spolupráce a integrácie.
2. V súlade so všeobecnými cieľmi ustanovenými v článkoch 1 a 20 sa spolupráca AKT – EÚ zameria na:
a) presadzovanie mieru a stability, ako aj na predchádzanie konfliktom a ich riešenie;
b) posilnenie hospodárskeho rozvoja a hospodárskej spolupráce prostredníctvom vybudovania väčších trhov, voľného pohybu osôb, tovaru, služieb, kapitálu, pracovných síl a technológií medzi krajinami AKT, zrýchlenej diverzifikácie ekonomík štátov AKT, presadzovanie a rozširovanie obchodu medzi krajinami AKT a s tretími krajinami a postupnú integráciu štátov AKT do svetového hospodárstva;
c) podporovanie manažovania výziev udržateľného rozvoja s nadnárodným rozmerom okrem iného prostredníctvom koordinácie a harmonizácie politík regionálnej spolupráce.
3. Za podmienok ustanovených v článku 58 spolupráca takisto podporuje medziregionálnu spoluprácu a spoluprácu vnútri AKT, ktorá okrem iného zahŕňa:
a) jednu alebo niekoľko regionálnych organizácií AKT vrátane kontinentálnej úrovne;
b) európske zámorské krajiny a územia (ZKÚ) a najvzdialenejšie regióny;
c) rozvojové krajiny, ktoré nepatria k štátom AKT.
Článok 29
Spolupráca AKT – EÚ na podporu regionálnej spolupráce a integrácie
1. Spolupráca podporuje v oblasti stability, mieru a predchádzania konfliktom:
a) presadzovanie a rozvoj regionálneho politického dialógu v oblastiach predchádzania konfliktom a ich riešenia; ľudských práv a demokratizácie; výmeny, vytvárania sietí a podpory mobility medzi rôznymi účastníkmi rozvoja najmä v občianskej spoločnosti;
b) podporovanie regionálnych iniciatív a politík v otázkach súvisiacich s bezpečnosťou vrátane kontroly zbrojenia, boja proti drogám, organizovanému zločinu, praniu špinavých peňazí, úplatkárstvu a korupcii.
2. V oblasti regionálnej hospodárskej integrácie spolupráca podporuje:
a) účasť najmenej rozvinutých krajín (NRK) spomedzi štátov AKT na vytváraní regionálnych trhov a spoločného využívania ich výhod;
b) vykonávanie odvetvových ekonomických reformných politík na regionálnej úrovni;
c) liberalizáciu obchodu a platieb;
d) podporu cezhraničných investícií, tak domácich, ako aj zahraničných a ostatných regionálnych iniciatív hospodárskej integrácie;
e) zmierňovanie účinkov čistých nákladov prechodu regionálnej integrácie na rozpočtové príjmy a platobnú bilanciu a
f) infraštruktúru, najmä dopravy a komunikácií, ich bezpečnosti a služieb, vrátane vývoja regionálnych príležitostí v oblasti informačných a komunikačných technológií (IKT).
3. V oblasti regionálnej politiky pre udržateľný rozvoj spolupráca podporuje priority regiónov AKT, najmä:
a) životné prostredie a udržateľné hospodárenie s prírodnými zdrojmi vrátane vodných zdrojov a energetiky a riešenia zmien klímy;
b) potravinovú bezpečnosť a poľnohospodárstvo;
c) zdravotníctvo, vzdelávanie a školstvo;
d) výskum a technologický vývoj a
e) regionálne iniciatívy prípravy na katastrofy a zmierňovanie ich následkov rovnako ako obnovu po katastrofe.
Článok 30
Budovanie kapacít na podporu regionálnej spolupráce a integrácie AKT
Spolupráca s cieľom dosiahnuť efektívnosť a účinnosť regionálnych politík rozvíja a posilňuje kapacity:
a) regionálnych integračných inštitúcií a organizácií zriadených štátmi AKT a tých, kde je účasť štátov AKT, ktoré podporujú regionálnu spoluprácu a integráciu;
b) národných vlád a parlamentov v záležitostiach regionálnej integrácie a
c) neštátnych účastníkov vrátane súkromného sektora.
ODDIEL 4
Tematické a prierezové otázky
Článok 31
Otázky pohlavia
Spolupráca má napomôcť posilneniu politík a programov, ktoré zlepšujú, zabezpečujú a rozširujú rovnakú účasť mužov a žien vo všetkých sférach politického, hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho života. Spolupráca má napomôcť zlepšiť prístup žien ku všetkým zdrojom požadovaným na plný výkon ich základných práv. konkrétnejšie spolupráca vytvorí rámec na:
a) začlenenie prístupu tolerantného k pohlaviu do každej úrovne rozvojovej spolupráce, vrátane makroekonomických politík, stratégií a operácií a
b) povzbudzovanie prijatia špecifických pozitívnych opatrení v prospech žien, ako:
i) účasť v národnej a miestnej politike;
ii) podpora ženských organizácií;
iii) prístup k základným sociálnym službám, najmä ku školstvu a vzdelávaniu, zdravotníctvu a plánovaniu rodiny;
iv) prístup k výrobným zdrojom, najmä pôde a úverom, a prístup na trh práce a
v) konkrétny zreteľ na ženy v operáciách naliehavej pomoci a rehabilitácie.
Článok 31a
HIV/AIDS
Spolupráca podporuje úsilie štátov AKT vypracovať a posilňovať vo všetkých odvetvových politikách a programoch zameraných na riešenie pandémie HIV/AIDS a zabraňujúcich, aby sa stali brzdou rozvoja. Podporuje štáty AKT v raste k všeobecnej dostupnosti prevencie a liečby HIV/AIDS, starostlivosti a podpory a zameriava sa najmä na:
a) podporovanie vypracovania a realizáciu komplexných viacodvetvových stratégií a plánov pre HIV/AIDS ako priority národných a regionálnych rozvojových plánov;
b) zapojenie všetkých vhodných rozvojových odvetví do národnej reakcie na HIV/AIDS a zaručenie širokej mobilizácie zúčastnených strán na všetkých úrovniach;
c) posilňovanie národných zdravotníckych systémov a riešenie nedostatku ľudských zdrojov v zdravotníctve ako základu zabezpečenia všeobecného prístupu k HIV/AIDS prevencii, liečbe a starostlivosti a ďalším zdravotníckym službám a ich účinnej integrácie;
d) riešenie rodovej nerovnosti, násilia a zneužívania založených na rodovej nerovnosti ako hnacích mechanizmov pandémie HIV/AIDS a zintenzívnenie úsilia na zaručenie práv žien a dievčat, vypracovanie účinných rodovo citlivých programov a služieb HIV/AIDS pre ženy a dievčatá vrátane tých, ktoré sa týkajú sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv, a na podporu úplného zapojenia žien do plánovania a rozhodovania v súvislosti so stratégiami a programami HIV/AIDS;
e) vytvorenie podporných právnych a politických rámcov a odstránenie represívnych zákonov, politík, postupov, stigiem a diskriminácie, ktoré oslabujú ľudské práva, zvyšujú náchylnosť na HIV/AIDS a bránia prístupu k účinnej prevencii HIV/AIDS, jej liečbe, starostlivosti a podpore vrátane liekov, komodít a služieb pre ľudí s HIV/AIDS a pre najviac ohrozené obyvateľstvo;
f) zvyšovanie prístupu ku komplexnej prevencii HIV/AIDS vychádzajúcej z dôkazov, ktorá rieši hnacie mechanizmy epidémie a špecifické potreby žien, mladých ľudí a najviac ohrozeného obyvateľstva, a
g) zabezpečenie univerzálneho a spoľahlivého prístupu k bezpečným, vysokokvalitným a cenovo dostupným liekom a zdravotným komoditám vrátane komodít sexuálneho a reprodukčného zdravia.
Článok 32
Environmentálne a prírodné zdroje
1. Spolupráca pri ochrane životného prostredia a trvale udržateľného využitia a správy prírodných zdrojov sa zameria na:
a) začlenenie trvale udržateľného prostredia do hlavného prúdu vo všetkých aspektoch rozvojovej spolupráce a podporných programov a projektov vykonávaných rôznymi účastníkmi;
b) budovanie a/alebo posilňovanie vedeckých, technických, ľudských a inštitucionálnych kapacít pre správu životného prostredia pre všetkých účastníkov ochrany životného prostredia;
c) podporu špecifických opatrení a schém zameraných na riešenie kritických otázok trvale udržateľného spravovania, a tiež spojených so súčasnými a budúcimi regionálnymi a medzinárodnými záväzkami týkajúcimi sa nerastných a prírodných zdrojov, ako sú:
i) tropické pralesy, vodné zdroje, pobrežné, morské a rybolovné zdroje, divoká zver, pôdy, biodiverzita;
ii) ochrana krehkých ekosystémov (napr. koralové útesy);
iii) obnoviteľné zdroje energie, najmä slnečná energia a energetická efektívnosť;
iv) trvale udržateľný rozvoj miest a vidieka;
v) rozširovanie plochy púští, suchá a odlesňovanie;
vi) príprava inovatívnych riešení problémov životného prostredia miest a
vii) podpora trvale udržateľného rozvoja cestovného ruchu;
d) zreteľ na otázky týkajúce sa dopravy a nakladania s nebezpečným odpadom.
2. Spolupráca taktiež berie do úvahy:
a) zraniteľnosť malých ostrovných krajín AKT, najmä voči hrozbe predstavovanej zmenou podnebia;
b) zhoršovanie sucha a zväčšovanie plochy púští, najmä v najmenej rozvinutých a suchozemských krajinách;
c) inštitucionálny rozvoj a budovanie kapacít.
Článok 32a
Zmeny klímy
Strany uznávajú, že zmeny klímy sú vážnou celosvetovou environmentálnou výzvou a hrozbou na dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia vyžadujúcich primeranú, predvídateľnú a včasnú finančnú podporu. Z týchto dôvodov a v súlade s ustanoveniami článku 32, a najmä jeho odsekom 2 písm. a) spolupráca:
a) si uvedomuje citlivosť štátov AKT, a najmä malých ostrovov a nízko položených štátov AKT na javy súvisiace s klímou, ako je erózia pobrežia, cyklóny, záplavy a presuny vyvolané životným prostredím: a najmä najmenej rozvinutých a vnútrozemských štátov AKT na rastúce povodne, suchá, odlesňovanie a rozširovanie púští;
b) posilní a podporí politiky a programy zamerané na zmiernenie zmien klímy, ich dôsledkov, ako aj hrozieb, ktoré predstavujú, na prispôsobovanie sa im, a to aj prostredníctvom inštitucionálneho rozvoja a budovania kapacít;
c) posilní kapacity štátov AKT v rozvíjaní globálneho trhu s uhlíkom a účasti na ňom a
d) zameria sa na tieto činnosti:
i) začlenenie problematiky zmien klímy do rozvojových stratégií a úsilia na znižovanie chudoby;
ii) zvýšenie politického profilu zmien klímy v rozvojovej spolupráci, a to aj prostredníctvom vhodného dialógu o politike;
iii) pomoc štátom AKT pri prispôsobovaní sa zmene klímy v relevantných sektoroch, ako je poľnohospodárstvo, vodné hospodárstvo a infraštruktúra, okrem iného aj transferom a prijatím relevantných technológií šetrných voči životnému prostrediu;
iv) presadzovanie znižovania rizika katastrof, ktoré odráža skutočnosť, že rastúci podiel katastrof súvisí so zmenami klímy;
v) poskytovanie finančnej a technickej podpory na zmierňujúce opatrenia krajín AKT v súlade s ich cieľom znižovania chudoby a udržateľného rozvoja vrátane znižovania emisií z odlesňovania a degradácie lesov a znižovania emisií v poľnohospodárstve;
vi) zlepšenie informácií o počasí a klíme a ich prognóz a systémov včasného varovania a
vii) podpora obnoviteľných zdrojov energie a nízkouhlíkových technológií, ktoré posilňujú udržateľný rozvoj.
Článok 33
Inštitucionálny rozvoj a budovanie kapacít
1. Spolupráca venuje systematickú pozornosť inštitucionálnym aspektom a v tejto súvislosti podporuje úsilia krajín AKT o rozvoj a posilnenie štruktúr, inštitúcií a postupov, ktoré napomáhajú:
a) podporovať a zachovať demokraciu, ľudskú dôstojnosť, sociálnu spravodlivosť a pluralizmus, s rešpektovaním rozmanitosti vo vnútri spoločností a medzi nimi;
b) podporovať a zachovať všeobecný a úplný rešpekt, dodržiavanie a ochranu všetkých ľudských práv a základných slobôd;
c) rozvinúť a posilniť zákonnosť a zlepšiť prístup k spravodlivosti pri zaručení profesionalizmu a nezávislosti súdnictva a
d) zabezpečiť transparentný a zodpovedný spôsob vládnutia a správu vo všetkých verejných inštitúciách.
2. Strany spolupracujú v boji proti úplatkárstvu a korupcii vo všetkých spoločnostiach.
3. Spolupráca podporuje úsilia štátov AKT o rozvoj ich verejných inštitúcií do pozitívnej sily rastu pre dosiahnutie významných zlepšení v efektívnosti vládnych služieb, keďže tieto ovplyvňujú životy bežných ľudí. V tejto súvislosti má spolupráca napomáhať reforme, racionalizácii a modernizácii verejného sektora. Konkrétne sa podpora spolupráce zameria na:
a) reformu a modernizáciu verejnej služby;
b) právnu a súdnu reformu a modernizáciu súdnictva;
c) zlepšenie a posilnenie správy verejných financií a fiškálneho riadenia s cieľom rozvinúť ekonomické aktivity v krajinách AKT a zvýšiť ich daňové príjmy pri úplnom rešpektovaní zvrchovanosti štátov AKT v tejto oblasti.
Opatrenia môžu zahŕňať:
i) posilnenie kapacít domácej daňovej správy vrátane budovania účinných, výkonných a udržateľných daňových systémov;
ii) podporovanie účasti v medzinárodných štruktúrach a procesoch spolupráce v daňovej oblasti s cieľom napomôcť ďalší rozvoj medzinárodných štandardov a ich účinné dodržiavanie;
iii) podporovanie implementácie medzinárodných osvedčených postupov v daňovej oblasti vrátane zásady transparentnosti a výmeny informácií v tých krajinách AKT, ktoré sa na ne zaviazali;
d) urýchlenie reforiem bankového a finančného sektora;
e) zlepšenie správy verejných aktív a reformu postupov verejného obstarávania;
f) politickú, administratívnu, hospodársku a finančnú decentralizácia.
4. Spolupráca má taktiež napomáhať obnoviť a/alebo zvýšiť kritickú kapacitu verejného sektora a podporovať inštitúcie potrebné na upevnenie trhového hospodárstva, najmä na podporu:
a) rozvoja právnych a regulačných schopností potrebných na fungovanie trhového hospodárstva, vrátane politiky hospodárskej súťaže a ochrany spotrebiteľa;
b) zlepšenia kapacity na analýzy, plánovanie, formulovanie a vykonávanie politík, najmä v oblasti hospodárskej, sociálnej, environmentálnej, výskumnej, vedeckej, technickej a inovačnej;
c) modernizácie, posilňovania a reformovania finančných a menových inštitúcií a zlepšenie postupov;
d) budovania kapacít na miestnej a samosprávnej úrovni, ktoré sa vyžadujú na vykonávanie decentralizačnej politiky a zvýšenia účasti populácie na rozvojových procesoch a
e) vývoja kapacít v ostatných kritických oblastiach, ako sú:
i) medzinárodné rokovania;
ii) riadenie a koordinácia zahraničnej pomoci.
5. Spolupráca má pokryť všetky oblasti a sektory spolupráce na podporu vzniku neštátnych účastníkov a vývoj ich kapacít a posilniť tak štruktúry na informácie, dialóg a konzultácie medzi nimi a národnými orgánmi, vrátane tých na regionálnej úrovni.
HLAVA II
HOSPODÁRSKA A OBCHODNÁ SPOLUPRÁCA
KAPITOLA 1
Ciele a zásady
Článok 34
Ciele
1. Hospodárska a obchodná spolupráca sa zameria na zveľaďovanie hladkého a postupného začleňovania štátov AKT do svetového hospodárstva, s riadnym zreteľom na ich politické voľby a rozvojové priority, čím sa podporí ich trvale udržateľný rozvoj a prispeje sa k odstráneniu chudoby v krajinách AKT.
2. Konečným cieľom hospodárskej a obchodnej spolupráce je umožniť štátom AKT plne sa zúčastňovať na medzinárodnom obchode. V tejto súvislosti treba mať obzvlášť na zreteli potrebu štátov AKT aktívne sa zúčastňovať na mnohostranných obchodných rokovaniach. Berúc do úvahy súčasnú úroveň rozvoja krajín AKT, hospodárska a obchodná spolupráca sa zameria na umožnenie krajinám AKT zvládnuť výzvy globalizácie a postupne sa prispôsobiť novým podmienkam medzinárodného obchodu, čím sa uľahčí ich prechod do liberalizovaného globálneho hospodárstva. V tejto súvislosti by sa mala venovať osobitná pozornosť zraniteľnosti mnohých krajín AKT vyplývajúcej z ich závislosti od komodít alebo niekoľkých kľúčových produktov vrátane produktov agropriemyslu s pridanou hodnotou a rizika rozrušovania preferencií.
3. Na tento účel sa hospodárska a obchodná spolupráca zameria prostredníctvom národných a regionálnych rozvojových stratégií podľa vymedzenia v hlave I na zlepšenie výrobnej, dodávkovej a obchodnej kapacity krajín AKT, ako aj ich schopnosti prilákať investície. Ďalej sa zameria na vytvorenie novej dynamiky obchodu medzi stranami, posilnenie obchodných a investičných politík krajín AKT, na zníženie ich závislosti od komodít, na podporu rozmanitejších ekonomík a na zlepšenie ich schopnosti zvládnuť otázky týkajúce sa obchodu.
4. Hospodárska a obchodná spolupráca sa vykonáva v úplnom súlade s ustanoveniami Svetovej obchodnej organizácie (WTO) vrátane špeciálneho a diferencovaného zaobchádzania, berúc do úvahy vzájomné záujmy strán a ich príslušnú úroveň rozvoja. Takisto rieši účinky rozrušovania preferencií v plnom súlade s multilaterálnymi záväzkami.
Článok 35
Zásady
1. Hospodárska a obchodná spolupráca je založená na skutočnom, posilnenom a strategickom partnerstve. Je ďalej založená na komplexnom prístupe, ktorý stavia na silných stránkach a dosiahnutých výsledkoch predchádzajúcich dohovorov AKT – ES.
2. Hospodárska a obchodná spolupráca stavia na regionálnych integračných iniciatívach štátov AKT. Spolupráca na podporu regionálnej spolupráce a integrácie podľa vymedzenia v hlave I a hospodárska a obchodná spolupráca sa navzájom posilňujú. Hospodárska a obchodná spolupráca rieši najmä obmedzenia na strane dopytu a ponuky, predovšetkým prepojiteľnosť infraštruktúry, diverzifikáciu ekonomiky a opatrenia na rozvoj obchodu ako prostriedku na posilnenie konkurencieschopnosti štátov AKT. Primeraný význam sa preto pripisuje zodpovedajúcim opatreniam v krajinách AKT a rozvojovým stratégiám regiónov, ktoré Spoločenstvo podporuje predovšetkým poskytovaním pomoci na obchod.
3. Hospodárska a obchodná spolupráca berie do úvahy rozdielne potreby a úrovne rozvoja krajín a regiónov AKT. V tejto súvislosti strany opätovne potvrdzujú svoj vzťah k zabezpečeniu špeciálneho a diferencovaného zaobchádzania pre všetky krajiny AKT a k zachovaniu špeciálneho zaobchádzania pre najmenej rozvinuté krajiny AKT, ako aj k riadnemu ohľadu na zraniteľnosť malých, suchozemských a ostrovných krajín.
KAPITOLA 2
Nové obchodné dojednania
Článok 36
Formy
1. Vzhľadom na uvedené ciele a zásady sa strany dohodli na prijatí všetkých potrebných opatrení na zabezpečenie uzatvorenia nových dohôd o hospodárskom partnerstve zlučiteľných s WTO, na postupnom odstraňovaní prekážok obchodu medzi nimi a na zlepšovaní spolupráce vo všetkých oblastiach relevantných pre obchod.
2. Dohody o hospodárskom partnerstve ako rozvojové nástroje sú zamerané na podporu hladkej a postupnej integrácie štátov AKT do svetovej ekonomiky hlavne úplným využitím potenciálu regionálnej integrácie a obchodu medzi južnými krajinami (juh – juh).
3. Strany sa dohodli, že tieto nové obchodné dojednania sa zavedú postupne.
Článok 37
Postupy
1. Počas rokovaní o dohodách o hospodárskom partnerstve sa poskytne budovanie kapacít v súlade s ustanoveniami hlavy I a článku 35 verejným a súkromným sektorom krajín AKT vrátane opatrení na zvýšenie konkurencieschopnosti, posilnenia regionálnych organizácií a podporu regionálnych integračných iniciatív; tam, kde je to vhodné, aj s pomocou pri rozpočtových úpravách a fiškálnej reforme, ako aj pri zlepšovaní infraštruktúry, rozvoja a podpory.
2. Strany pravidelne prehodnocujú pokrok rokovaní, ako sa predpokladá v článku 38.
3. Rokovania o dohodách o hospodárskom partnerstve sa realizujú s tými krajinami AKT, ktoré sa považujú za pripravené tak urobiť, a to na úrovni, ktorú považujú za primeranú v súlade s postupmi dohodnutými v skupine AKT s cieľom podporiť regionálne integračné procesy v rámci AKT.
4. Rokovania o dohodách o hospodárskom partnerstve sa zamerajú najmä na vytvorenie harmonogramu postupného odstraňovania prekážok obchodu medzi stranami v súlade s pravidlami WTO. Na strane Spoločenstva sa liberalizácia stavia na základe acquis a zameriava sa na zlepšenie súčasného prístupu krajín AKT na trhy, medziiným aj prostredníctvom zhodnotenia pravidiel o pôvode. Rokovania berú do úvahy úroveň rozvoja a socioekonomický vplyv obchodných opatrení na krajiny AKT a ich schopnosť prispôsobiť a upraviť svoje hospodárstva liberalizačnému procesu. Rokovania budú preto čo najpružnejšie pri stanovovaní trvania dostatočného prechodného obdobia a záverečného rozsahu pokrytia výrobkov, berúc do úvahy citlivé sektory a stupeň asymetrie, pokiaľ ide o časový harmonogram odstraňovania ciel pri zachovaní súladu s následne prevládajúcimi pravidlami WTO.
5. Strany úzko spolupracujú v rámci WTO s cieľom vysvetliť a obhájiť dosiahnuté dojednania, najmä vzhľadom na dostupný stupeň pružnosti.
6. Strany ďalej rokujú o spôsoboch zjednodušovania a prehodnocovania pravidiel o pôvode vrátane ustanovení o kumulácii, ktoré sa uplatňujú na ich vývozy.
7. Po tom, ako štáty AKT uzavrú dohodu o hospodárskom partnerstve, môžu sa tie štáty AKT, ktoré nie sú zmluvnými stranami takejto dohody, kedykoľvek usilovať o pristúpenie.
8. V kontexte spolupráce AKT – EÚ na podporu regionálnej spolupráce a integrácie AKT, ako sa uvádza v hlave I a v súlade s článkom 35, budú strany venovať osobitnú pozornosť potrebám vyplývajúcim z vykonávania dohody o hospodárskom partnerstve. Uplatňujú sa zásady uvedené v článku 1 prílohy IV k tejto dohode. V tomto zmysle sa strany dohodnú na využití existujúcich alebo nových regionálnych finančných mechanizmov, cez ktoré by mohli prichádzať zdroje z viacročného finančného rámca spolupráce a ďalšie doplnkové prostriedky.
Článok 37a
Ostatné obchodné dojednania
1. V kontexte súčasných trendov obchodnej politiky usilujúcich sa o väčšiu liberalizáciu obchodu sa môžu EÚ a štáty AKT zúčastňovať na rokovaniach a vykonávaní dohôd vedúcich k ďalšej multilaterálnej a bilaterálnej liberalizácii obchodu. Takáto liberalizácia môže viesť k rozrušeniu preferencií poskytnutých štátom AKT a ovplyvniť ich konkurenčné postavenie na trhu EÚ, ako aj ich rozvojové úsilie, ktoré má EÚ záujem podporovať.
2. V súlade s cieľmi hospodárskej a obchodnej spolupráce sa EÚ musí usilovať o realizáciu opatrení na prekonanie možných negatívnych vplyvov liberalizácie s cieľom zachovať v rámci multilaterálneho obchodného systému významný preferenčný prístup v prospech štátov AKT tak dlho, ako je možné, a zabezpečiť, že nevyhnutné zníženie preferencie sa bude zavádzať postupne v priebehu čo najdlhšieho časového úseku.
Článok 38
Spoločný ministerský výbor pre obchod
1. Založí sa Spoločný ministerský výbor AKT-ES pre obchod.
2. Ministerský výbor pre obchod prerokúva otázky súvisiace s obchodom, ktoré sú predmetom záujmu všetkých štátov AKT, a najmä pravidelne monitoruje rokovania a vykonávanie dohôd o hospodárskom partnerstve. Venuje zvláštnu pozornosť súčasným mnohostranným obchodným rokovaniam a skúma vplyv širších liberalizačných iniciatív na obchod AKT – ES a na rozvoj hospodárstiev AKT. Je podriadený Rade ministrov a predkladá jej primerané odporúčania vrátane akýchkoľvek podporných opatrení s cieľom posilniť výhody obchodných dojednaní AKT – ES.
3. Ministerský výbor pre obchod zasadá aspoň raz ročne. Jeho rokovací poriadok stanoví Rada ministrov. Výbor pozostáva zo zástupcov štátov AKT a spoločenstva.
Článok 38a
Konzultácie
1. Ak by nové opatrenia alebo opatrenia ustanovené v programoch prijatých Spoločenstvom na aproximáciu zákonov a právnych predpisov s cieľom napomôcť obchod mohli ovplyvniť záujmy jedného alebo viacerých štátov AKT, Spoločenstvo pred prijatím takýchto opatrení informuje sekretariát skupiny krajín AKT a dotknuté štáty AKT.
2. V snahe umožniť Spoločenstvu zohľadniť záujmy skupiny AKT sa na žiadosť skupiny AKT uskutočnia konzultácie v súlade s ustanoveniami článku 12 tejto dohody s cieľom dosiahnuť uspokojivé riešenie.
3. Tam, kde existujúce pravidlá alebo opatrenia Spoločenstva prijaté na uľahčenie obchodovania ovplyvňujú záujmy jedného alebo viacerých štátov AKT alebo kde sú tieto záujmy ovplyvnené výkladom, uplatňovaním a výkonom týchto pravidiel alebo predpisov, sa uskutočnia konzultácie na žiadosť dotknutých štátov AKT v súlade s ustanoveniami článku 12 s cieľom dosiahnuť uspokojivé riešenie.
4. Strany takisto môžu s úmyslom nájsť uspokojivé riešenie predložiť v rámci Spoločného ministerského výboru pre obchod akékoľvek iné problémy týkajúce sa obchodu, ktoré by mohli vyplynúť z opatrení prijatých alebo plánovaných členskými štátmi.
5. Strany sa navzájom informujú o týchto opatreniach, aby zabezpečili efektívne konzultácie.
6. Strany súhlasia, že uskutočňovanie konzultácií o otázkach v pôsobnosti dohody v rámci inštitúcií dohody o hospodárskom partnerstve a poskytovanie takýchto informácií jej prostredníctvom má tiež spĺňať ustanovenia tohto článku a článku 12 tejto dohody za predpokladu, že všetky pravdepodobne dotknuté štáty AKT sú signatármi dohody o hospodárskom partnerstve, v rámci ktorej sa uskutočnili konzultácie alebo poskytli informácie.
KAPITOLA 3
Spolupráca na medzinárodných fórach
Článok 39
Všeobecné ustanovenia
1. Strany zdôrazňujú význam svojej aktívnej účasti vo WTO, ako aj v ostatných príslušných medzinárodných organizáciách tým, že sa stávajú členmi týchto organizácií a že pozorne sledujú ich agendu a aktivity.
2. Strany sa dohodli na úzkej spolupráci pri identifikovaní a presadzovaní svojich spoločných záujmov v medzinárodnej hospodárskej a obchodnej spolupráci, najmä vo WTO, vrátane účasti pri vypracovaní a realizácii agendy budúcich mnohostranných obchodných rokovaní. V tejto súvislosti sa zvláštna pozornosť venuje prístupu na trhy spoločenstva a ostatné trhy pre výrobky a služby s pôvodom v krajinách AKT.
3. Strany sa taktiež dohodli na význame pružnosti pravidiel WTO tak, aby sa bral ohľad na úroveň rozvoja krajín AKT, ako aj ťažkosti pri napĺňaní ich záväzkov. Ďalej sa dohodli na potrebe technickej pomoci tak, aby sa krajinám AKT umožnilo vykonanie ich záväzkov.
4. Spoločenstvo súhlasí s pomocou štátom AKT v ich úsilí stať sa v súlade s ustanoveniami tejto dohody aktívnymi členmi týchto organizácií tým, že rozvinú kapacity nevyhnutné na rokovanie, efektívnu účasť, sledovanie a vykonávanie týchto dohôd.
Článok 40
Tovary
1. Strany uznávajú potrebu zabezpečiť lepšie fungovanie medzinárodných tovarových trhov a zvýšenie trhovej transparentnosti.
2. Opätovne potvrdzujú vôľu urýchliť vzájomné konzultácie na medzinárodných fórach a v organizáciách zaoberajúcich sa tovarmi.
3. Na tento účel sa uskutoční na žiadosť ktorejkoľvek zo strán výmena názorov:
— týkajúcich sa fungovania existujúcich medzinárodných dohôd alebo špecializovaných medzivládnych pracovných skupín s cieľom ich zlepšenia a zefektívnenia v súlade s trendmi trhu,
— ak sa navrhuje uzatvorenie alebo obnova medzinárodnej dohody, alebo ak sa zakladá špecializovaná medzivládna pracovná skupina.
Cieľom takýchto výmen názorov je zobrať do úvahy príslušné záujmy každej strany. Tam, kde je to nevyhnutné, sa môžu výmeny názorov uskutočniť v rámci ministerského výboru pre obchod.
KAPITOLA 4
Obchod so službami
Článok 41
Všeobecné ustanovenia
1. Strany zdôrazňujú narastajúci význam služieb v medzinárodnom obchode a ich význam a prínos k hospodárskemu a spoločenskému rozvoju.
2. Strany opätovne potvrdzujú svoje príslušné záväzky v rámci Všeobecnej dohody o obchode so službami (GATS) a zdôrazňujú potrebu špeciálneho a diferencovaného zaobchádzania s dodávateľmi služieb z AKT.
3. V rámci rokovaní o postupnej liberalizácii obchodu a služieb tak, ako je stanovené v článku XIX GATS, sa spoločenstvo zaväzuje pozitívne zvážiť priority štátov AKT pri zlepšení harmonogramu EÚ s cieľom splnenia ich špecifických záujmov.
4. Strany sa ďalej dohodli na cieli rozširovania svojho partnerstva v rámci dohôd o hospodárskom partnerstve po tom, čo získajú určité skúsenosti v uplatňovaní zaobchádzania podľa doložky najvyšších výhod (DNV) v rámci GATS tak, aby partnerstvo zahŕňalo liberalizáciu služieb v súlade s ustanoveniami GATS, najmä však s tými, ktoré sa týkajú účasti rozvojových krajín na dohodách o liberalizácii.
5. Spoločenstvo prostredníctvom národných a regionálnych rozvojových stratégií podľa vymedzenia v hlave I a v súlade s článkom 35 podporuje úsilie štátov AKT o posilnenie ich kapacít v dodávke služieb. Zvláštna pozornosť je venovaná službám týkajúcim sa práce, podnikania, distribúcie, financií, cestovného ruchu, kultúry, stavebníctva a s ním spojených inžinierskych služieb s cieľom zvýšenia ich konkurencieschopnosti, a tým aj zvýšenia hodnoty a objemu ich obchodu s tovarmi a službami.
Článok 42
Námorná doprava
1. Strany uznávajú význam úsporných a efektívnych služieb námornej dopravy v bezpečnom a čistom morskom prostredí ako hlavného spôsobu dopravy uľahčujúceho medzinárodný obchod predstavujúceho jednu zo síl stojacich za hospodárskym rozvojom a rozvojom obchodu.
2. Strany sa zaväzujú podporovať liberalizáciu námornej dopravy a na tento účel uplatňovať účinne zásadu neobmedzeného prístupu k trhu medzinárodnej námornej dopravy na nediskriminačnom a obchodnom základe.
3. Každá strana poskytne, medzi iným, zaobchádzanie nie menej výhodné ako zaobchádzanie s vlastnými loďami tým lodiam, ktoré sú prevádzkované štátnymi príslušníkmi alebo spoločnosťami inej strany a lodiam registrovaným na území druhej strany, vzhľadom na prístup k prístavom, využitie infraštruktúry a doplnkové námorné služby týchto prístavov, ako aj vzhľadom na príslušné poplatky, colné priestory a prideľovanie prístavísk na nakládku a vykládku.
4. Spoločenstvo prostredníctvom národných a regionálnych rozvojových stratégií podľa vymedzenia v hlave I a v súlade s článkom 35 podporuje úsilie štátov AKT o rozvoj a podporu úsporných a efektívnych služieb námornej dopravy v štátoch AKT s cieľom rastúcej účasti operátorov z AKT v službách medzinárodnej dopravy.
Článok 43
Informačné a komunikačné technológie a informačná spoločnosť
1. Strany uznávajú významnú úlohu informačných a komunikačných technológií, ako aj aktívnu účasť v informačnej spoločnosti ako predpoklady úspešného začlenenia krajín AKT do svetového hospodárstva.
2. Preto opätovne potvrdzujú svoje príslušné záväzky podľa existujúcich mnohostranných dohôd, najmä protokolu o základných telekomunikáciách pripojenému ku GATS, a vyzývajú tie krajiny AKT, ktoré ešte nie sú členmi týchto dohôd, aby k nim pristúpili.
3. Strany ďalej súhlasia s aktívnou a plnou účasťou vo všetkých budúcich medzinárodných rokovaniach, ktoré môžu byť v tejto oblasti vedené.
4. Strany preto prijmú opatrenia, ktoré umožnia obyvateľom krajín AKT ľahký prístup k informačným a komunikačným technológiám, prostredníctvom, okrem iného, aj týchto krokov:
— rozvoj a podpora používania lacných obnoviteľných zdrojov energie,
— rozvoj a využitie širších nízkonákladových bezdrôtových sietí,
— rozvoj a podpora využívania miestneho predmetného obsahu pre informačné a komunikačné technológie.
5. Strany sa takisto dohodli na urýchlení spolupráce v oblasti informačných a komunikačných technológií a informačnej spoločnosti. Táto spolupráca je prostredníctvom národných a regionálnych rozvojových stratégií podľa vymedzenia v hlave I a v súlade s článkom 35 zameraná predovšetkým na väčšiu doplnkovosť a harmonizáciu komunikačných systémov na národnej, regionálnej a medzinárodnej úrovni a na ich prispôsobenie novým technológiám.
KAPITOLA 5
Oblasti súvisiace s obchodom
Článok 44
Všeobecné ustanovenia
1. Strany uznávajú rastúci význam nových oblastí súvisiacich s obchodom pri uľahčovaní postupného začleňovania štátov AKT do svetového hospodárstva. Preto súhlasia s posilnením spolupráce v týchto oblastiach formou ustanovenia úplnej a koordinovanej účasti v príslušných medzinárodných fórach a dohodách.
2. Spoločenstvo podporuje úsilie štátov AKT posilniť prostredníctvom národných a regionálnych rozvojových stratégií podľa vymedzenia v hlave I a v súlade s článkom 35 svoju schopnosť zvládnuť všetky oblasti týkajúce sa obchodu tam, kde je to nutné, vrátane zlepšenia a podporovania inštitucionálneho rámca.
Článok 45
Politika hospodárskej súťaže
1. Strany súhlasia s tým, že zavedenie a vykonávanie efektívnej a stabilnej politiky a pravidiel hospodárskej súťaže sú veľmi významné pri zlepšovaní a zabezpečovaní priaznivého investičného prostredia, trvale udržateľného spriemyselňovania a prehľadnosti v prístupe na trh.
2. Aby sa zabezpečilo odstránenie narušení stabilnej hospodárskej súťaže pri riadnom zvážení rozdielnych úrovní rozvoja a hospodárskych potrieb každej krajiny AKT, strany sa zaväzujú vykonávať národné a regionálne pravidlá a politiky, vrátane kontroly a za určitých podmienok aj zákazu dohôd medzi podnikmi, rozhodnutí združení podnikateľov a zosúladených postupov medzi podnikateľmi, ktoré majú za svoj cieľ alebo následok vylúčenie, obmedzenie alebo narušenie hospodárskej súťaže. Strany sa ďalej dohodli na zákaze zneužitia dominantného postavenia jedným alebo viacerými podnikateľmi na spoločnom trhu spoločenstva alebo na území štátov AKT.
3. Strany sa taktiež dohodli na posilňovaní spolupráce v tejto oblasti s cieľom formulácie a podpory politiky účinnej hospodárskej súťaže s príslušnými národnými orgánmi pre hospodársku súťaž, ktoré postupne zabezpečia účinné presadzovanie súťažných pravidiel vo verejných aj súkromných podnikoch. Spolupráca v tejto oblasti najmä prostredníctvom národných a regionálnych rozvojových stratégií podľa vymedzenia v hlave I a v súlade s článkom 35 zahŕňa pomoc pri navrhovaní primeraného právneho rámca a jeho administratívne presadzovanie so zvláštnym odkazom na špeciálnu situáciu najmenej rozvinutých krajín.
Článok 46
Ochrana práv duševného vlastníctva
1. Bez dopadu na postavenie strán pri mnohostranných rokovaniach, strany uznávajú potrebu zabezpečenia primeranej a efektívnej úrovne ochranny práv duševného, priemyselného a obchodného vlastníctva, ako aj ostatných práv pokrytých TRIPS, vrátane ochrany zemepisných označení, a to v súlade s medzinárodnými normami a s cieľom zníženia narušení a prekážok dvojstranného obchodu.
2. Strany zdôrazňujú v tejto súvislosti význam dodržiavania Dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS), dohody o WTO a dohovoru o biologickej rozmanitosti (CBD).
3. Taktiež súhlasia s potrebou pristúpenia ku všetkým príslušným medzinárodným dohovorom o právach duševného, priemyselného a obchodného vlastníctva, uvedených v časti I dohody o TRIPS, a v súlade s ich úrovňou rozvoja.
4. Spoločenstvo, jeho členské štáty a štáty AKT môžu zvážiť uzatvorenie dohôd zameraných na ochranu obchodných značiek a zemepisných názvov na výrobky zvláštneho záujmu jednej zo strán.
5. Na účely tejto dohody zahŕňa právo duševného vlastníctva najmä autorské práva, vrátane práv na počítačové programy a príbuzné práva, vrátane práv umeleckého designu, a priemyselné práva, ktoré zahŕňajú úžitkové modely, patenty, vrátane patentov na biotechnologické vynálezy, odrody rastlín a iné systémy jedinečné svojho druhu, priemyselný design, zemepisné názvy, vrátane pomenovania pôvodu, obchodné značky tovarov alebo služieb, topografie integrovaných obvodov a právna ochrana databáz a ochrana pre nekalou súťažou tak, ako je uvedená v článku 10a Parížskeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva a ochranu nezverejnených dôverných informácií o know-how.
6. Strany sa ďalej dohodli na posilnení ich spolupráce v tejto oblasti. Po žiadosti na základe vzájomne dohodnutých podmienok a prostredníctvom národných a regionálnych rozvojových stratégií vymedzených v hlave I a v súlade s článkom 35 sa môže spolupráca rozšíriť medziiným aj na nasledujúce oblasti: príprava právnych predpisov ochrany a presadzovania práv duševného vlastníctva, prevencie zneužitia takýchto práv ich držiteľmi, porušenia práv zo strany konkurentov, zavedenie a posilňovanie domácich a regionálnych úradov a iných orgánov vrátane podpory regionálnych organizácií práv duševného vlastníctva zainteresovaných do ochrany a presadzovania práv vrátane vzdelávania personálu.
Článok 47
Normalizácia a certifikácia
1. Strany súhlasia s užšou spoluprácou v oblasti normalizácie, certifikácie a uznávania kvality tak, aby sa odstránili zbytočné technické prekážky a aby sa znížili rozdiely medzi nimi v týchto oblastiach s cieľom podpory obchodu.
V tejto súvislosti strany opätovne potvrdzujú svoj záväzok podľa dohody o technických prekážkach obchodu pripojenej k dohode o WTO (dohoda TBT).
2. Spolupráca v normalizácii a certifikácii prostredníctvom národných a regionálnych rozvojových stratégií podľa vymedzenia v hlave I a v súlade s článkom 35 sa zameria na podporu zlučiteľných systémov medzi stranami a bude zahŕňať najmä:
— opatrenia v súlade s dohodou TBT na podporu väčšieho využitia medzinárodných technických nariadení, noriem, postupov posúdenia zhody, vrátane odvetvovo špecifických opatrení, a to v súlade s úrovňou hospodárskeho rozvoja krajín AKT,
— spoluprácu v oblasti riadenia kvality a uznávania kvality vo vybraných odvetviach podľa dôležitosti pre krajiny AKT,
— podporu iniciatív budovania kapacít v krajinách AKT v oblastiach posudzovania zhody, metrológie a normalizácie,
— rozvoj fungovania spojení medzi AKT a európskymi inštitúciami normalizácie, posudzovania zhody a certifikácie.
3. Strany sa zaväzujú zvážiť riadnym spôsobom rokovania o vzájomnom uznávaní dohôd v odvetviach obojstranného hospodárskeho záujmu.
Článok 48
Sanitárne a fytosanitárne opatrenia
1. Strany uznávajú právo každej strany na prijatie alebo presadzovanie sanitárnych a fytosanitárnych opatrení nevyhnutných na ochranu zdravia ľudí, živočíchov alebo rastlín pod podmienkou, že tieto opatrenia nepredstavujú svojvoľnú diskrimináciu alebo skryté obmedzenie obchodu vo všeobecnosti. Na tento účel strany opätovne potvrdzujú svoje záväzky podľa dohody o uplatňovaní sanitárnych a fytosanitárnych opatrení pripojenej k dohode o WTO (dohoda SPS), berúc do úvahy príslušnú úroveň svojho rozvoja.
2. Strany sa ďalej zaväzujú posilňovať koordináciu, konzultácie a informovanosť, pokiaľ ide o oznámenie a uplatňovanie navrhovaných sanitárnych a fytosanitárnych opatrení, v súlade s dohodu SPS vždy, keď tieto opatrenia môžu ovplyvniť záujmy druhej strany. Taktiež súhlasia s predbežnými konzultáciami a koordináciou v rámci Potravinového kódexu, medzinárodného úradu pre hromadné ochorenia zvierat a medzinárodného dohovoru o ochrane rastlín, s cieľom podpory spoločných záujmov.
3. Strany sa ďalej dohodli na posilňovaní spolupráce prostredníctvom národných a regionálnych rozvojových stratégií podľa vymedzenia v hlave I a v súlade s článkom 35 s cieľom upevňovať kapacitu verejných a súkromných sektorov krajín AKT v tejto oblasti.
Článok 49
Obchod a životné prostredie
1. Strany opätovne potvrdzujú svoj záväzok podporovať rozvoj medzinárodného obchodu takým spôsobom, ktorý zabezpečuje trvale udržateľný rozvoj a zdravú správu životného prostredia, v súlade s medzinárodnými dohovormi a záväzkami v tejto oblasti a s riadnym zreteľom na príslušnú úroveň ich rozvoja. Súhlasia s tým, že zvláštne potreby a požiadavky štátov AKT treba brať do úvahy pri tvorbe a vykonávaní opatrení v oblasti životného prostredia aj vo vzťahu k ustanoveniam článku 32a.
2. Majúc na pamäti zásady z Ria a s cieľom upevnenia vzájomnej podporu obchodu a životného prostredia, sa strany dohodli na zvýšení spolupráce v tejto oblasti. Spolupráca sa má zamerať najmä na vytvorenie súdržnej národnej, regionálnej a medzinárodnej politiky, upevňovanie kontrol kvality tovarov a služieb súvisiacich so životným prostredím a zlepšovanie výrobných metód priaznivých pre životné prostredie v príslušných sektoroch.
3. Strany sa dohodli, že environmentálne opatrenia by sa nemali využívať na ochranárske účely.
Článok 50
Obchod a pracovné normy
1. Strany opätovne potvrdzujú svoj záväzok k medzinárodne uznávaným základným pracovným normám tak, ako sú definované príslušnými dohovormi Medzinárodnej organizácie práce (ILO), najmä slobodu združovania a právo na kolektívne vyjednávanie, zrušenie nútených prác, odstránenie najhorších foriem detskej práce a nediskrimináciu vo vzťahu k zamestnaniu.
2. Strany súhlasia so zvýšením spolupráce v tejto sfére, najmä v nasledujúcich oblastiach:
— výmena informácií o príslušnej legislatíve a pracovných predpisoch,
— formulácia národnej pracovnej legislatívy a posilnenie existujúcej legislatívy,
— programy vzdelávania a zvyšovania povedomia,
— presadzovanie dodržiavania národnej legislatívy a pracovných predpisov.
3. Strany súhlasia s tým, že pracovné normy sa nemajú používať na protekcionistické účely.
Článok 51
Spotrebiteľská politika a ochrana zdravia spotrebiteľa
1. Strany sa dohodli na urýchlení spolupráce v oblasti spotrebiteľskej politiky a ochrany zdravia spotrebiteľa, s riadnym zreteľom na domácu legislatívu tak, aby sa vyhli prekážkam obchodu.
2. Spolupráca sa zameria najmä prostredníctvom národných a regionálnych rozvojových stratégií podľa vymedzenia v hlave I a v súlade s článkom 35 na zlepšenie inštitucionálnej a technickej kapacity v tejto oblasti s vytvorením systému rýchleho varovania pri vzájomných informáciách o nebezpečných výrobkoch, výmenou informácií a skúseností pri zavádzaní a prevádzke monitorovania trhu pri predaji výrobkov, bezpečnosti výrobkov, zlepšenia informácií poskytovaných spotrebiteľom o cenách a ponúkaných službách, podporou rozvoja nezávislých spotrebiteľských združení a kontaktov medzi spotrebiteľskými záujmovými skupinami, zlepšenia zlučiteľnosti spotrebiteľských systémov a politík, presadzovania legislatívy a podpory spolupráci pri šetrení škodlivých alebo nekalých obchodných praktík a zavádzaní zákazov vývozu pri obchode medzi stranami v prípade tovarov alebo služieb, ktorých predaj bol zakázaný v krajine výroby.
Článok 52
Doložka o vyňatí daní
1. Bez dopadu na ustanovenia článku 31 prílohy IV sa zaobchádzanie podľa doložky najvyšších výhod poskytnuté podľa ustanovení tejto dohody alebo akéhokoľvek iného dojednania prijatého podľa tejto dohody neuplatňuje na daňové zvýhodnenia, ktoré strany poskytujú alebo môžu poskytovať v budúcnosti na základe dohôd a zamedzení dvojitého zdanenia alebo iných daňových dojednaní, či domácej daňovej legislatívy.
2. Nič v tejto dohode a ani v žiadnom inom dojednaní prijatom podľa tejto dohody nemožno vykladať tak, že by to bránilo prijatiu alebo presadzovaniu akéhokoľvek opatrenia zameraného na zabránenie daňového úniku podľa daňových ustanovení dohôd o zamedzení dvojitého zdanenia alebo iných daňových dojednaní, či domácej daňovej legislatívy.
3. Nič v tejto dohode a ani v žiadnom inom dojednaní prijatom podľa tejto dohody nemožno vykladať tak, že by to stranám bránilo pri uplatňovaní príslušných ustanovení daňovej legislatívy rozlišovať medzi daňovníkmi, ktorí nie sú v rovnakej situácii, najmä pokiaľ ide o ich bydlisko alebo vzhľadom na miesto investovania kapitálu.
KAPITOLA 6
Spolupráca v ostatných oblastiach
Článok 53
Dohody o rybolove
1. Strany deklarujú svoju vôľu rokovať o dohodách o rybolove zameraných na zabezpečenie trvale udržateľného a vzájomne uspokojivého rozvoja podmienok pre rybárske aktivity v štátoch AKT.
2. Bez dopadu na špeciálne dojednania medzi rozvojovými štátmi v tej istej zemepisnej oblasti, vrátane recipročných dohôd o rybolove, nebudú štáty AKT pri uzatváraní alebo vykonávaní takýchto dohôd diskriminovať spoločenstvo alebo jeho členské štáty, a takisto spoločenstvo nebude diskriminovať štáty AKT.
Článok 54
Potravinová bezpečnosť
1. S ohľadom na dostupné poľnohospodárske výrobky sa spoločenstvo zaväzuje zabezpečiť, že je možné stanoviť vývozné náhrady vopred pre všetky štáty AKT vo vzťahu k sortimentu výrobkov vyhotovenom vzhľadom na potravinové požiadavky týmito štátmi vyjadrené.
2. Stanovenie vopred sa uskutoční na jeden rok a bude sa uplatňovať každý rok počas platnosti tejto dohody, čím sa rozumie, že úroveň náhrady sa určí v súlade s metódami bežne dodržiavanými Komisiou.
3. Špecifické dojednania môžu byť uzavreté s tými štátmi AKT, ktoré o to požiadajú v kontexte svojej politiky potravinovej bezpečnosti.
4. Špecifické dohody uvedené v odseku 3 neohrozia výrobu a obchodné toky regiónov AKT.
ČASŤ 4
ROZVOJ FINANČNEJ SPOLUPRÁCE
HLAVA I
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
KAPITOLA 1
Ciele, zásady, usmernenia a nárok
Článok 55
Ciele
Cieľom rozvoja finančnej spolupráce je prostredníctvom poskytovania primeraných finančných zdrojov a technickej pomoci zabezpečiť a podporovať úsilie štátov AKT o dosiahnutie cieľov stanovených v tejto dohode na základe vzájomného záujmu a v duchu vzájomnej závislosti.
Článok 56
Zásady
1. Rozvoj finančnej spolupráce sa vykonáva na základe a v súlade s rozvojovými cieľmi, stratégiami a prioritami určenými štátmi AKT na národnej, regionálnej a vnútornej úrovni AKT. Pritom sa berie do úvahy ich zemepisná, kultúrna a sociálna charakteristika, ako aj ich špecifický potenciál. Spolupráca, riadiac sa medzinárodne schválenou agendou efektívnosti pomoci, vychádza z vlastníctva, zosúladenia, koordinácie a harmonizácie darcov, riadenia pre rozvojové výsledky a vzájomnej zodpovednosti. Spolupráca bude najmä:
a) podporovať miestne vlastníctvo na všetkých úrovniach rozvojového procesu;
b) odrážať partnerstvo založené na vzájomných právach a záväzkoch;
c) zdôrazňovať význam predvídateľnosti a bezpečnosti v tokoch zdrojov poskytnutých za vysoko výhodných podmienok a na nepretržitom základe;
d) pružná a primeraná situácii každého štátu AKT a prispôsobená špecifickej povahe daného programu alebo projektu a
e) zabezpečovať efektívnosť, koordináciu a spojitosť.
2. Spolupráca zabezpečí zvláštne zaobchádzanie pre najmenej rozvinuté štáty AKT, berie riadne do úvahy zraniteľnosť suchozemských a ostrovných krajín AKT. Okrem toho sa majú riešiť aj špecifické potreby krajín v post-konfliktnom stave.
Článok 57
Usmernenia
1. Operácie financované v rámci tejto dohody sa vykonávajú v úzkej spolupráci štátov AKT a spoločenstva, pričom sa uznáva koncepcia rovnoprávnosti partnerov.
2. Štáty AKT sú zodpovedné za:
a) definovanie cieľov a priorít, na ktorých sú založené indikatívne programy;
b) výber projektov a programov;
c) prípravu a predkladanie dokumentov pre projekty a programy;
d) prípravu, rokovanie a uzatváranie zmlúv;
e) vykonávanie a riadenie projektov a programov;
f) zachovanie projektov a programov.
3. Bez dopadu na vyššie uvedené ustanovenia, neštátni účastníci s riadnym nárokom môžu byť taktiež zodpovední za navrhovanie a vykonávanie programov a projektov v oblastiach, ktoré sa ich týkajú.
4. Štáty AKT a spoločenstvo sú spoločne zodpovední za:
a) vytvorenie usmernení na vývoj finančnej spolupráce v rámci spoločných inštitúcií;
b) prijímanie indikatívnych programov;
c) hodnotenie projektov a programov;
d) zabezpečenie rovnosti podmienok účasti na výzvach na predloženie súťažných ponúk (verejné súťaže) a uzatváranie zmlúv;
e) monitoring a hodnotenie účinkov a výsledkov projektov a programov a
f) zabezpečenie správneho, promptného a efektívneho vykonania projektov a programov.
5. Spoločenstvo je zodpovedné za prijímanie finančných rozhodnutí o projektoch a programoch.
6. Pokiaľ nie je v tejto dohode stanovené inak, všetky rozhodnutia vyžadujúce si súhlas oboch strán sa schvaľujú alebo považujú za schválené do 60 dní od oznámenia druhej strany.
ČLÁNOK 58
Nárok na financovanie
1. Tieto subjekty alebo orgány majú nárok na finančnú podporu podľa dohody:
a) štáty AKT;
b) regionálne alebo medzištátne orgány, ku ktorým patrí jeden alebo viacero štátov AKT vrátane Africkej únie alebo iných orgánov, ktorých členmi sú aj štáty, ktoré nepatria k štátom AKT, ktoré sú týmito štátmi schválené, a
c) spoločné orgány založené štátmi AKT a Spoločenstvom na dosahovanie určitých špecifických cieľov.
2. S výhradou dohody dotknutého štátu alebo štátov AKT nárok na finančnú podporu majú aj:
a) národné a/alebo regionálne verejné alebo čiastočne verejné agentúry a ministerstvá štátov AKT, vrátane parlamentov, a najmä ich finančné inštitúcie a rozvojové banky;
b) spoločnosti, firmy a ostatné súkromné organizácie a súkromní prevádzkovatelia štátov AKT;
c) podniky členského štátu Spoločenstva, ktoré umožnia okrem svojho prínosu aj realizáciu výrobných projektov na území štátu AKT;
d) finanční sprostredkovatelia z AKT alebo Spoločenstva poskytujúci, podporujúci a financujúci súkromné alebo verejné investície v štátoch AKT;
e) miestne decentralizované orgány zo štátov AKT a Spoločenstva a
f) rozvojové krajiny, ktoré nepatria do skupiny AKT, ak sa zúčastňujú na spoločnej iniciatíve alebo majú účasť v regionálnej organizácii so štátmi AKT, v súlade s článkom 6 prílohy IV k tejto dohode.
3. Neštátni aktéri miestneho charakteru zo štátov AKT a Spoločenstva majú nárok na finančnú podporu poskytovanú podľa tejto dohody v súlade s pravidlami dohodnutými vo vnútroštátnych a regionálnych indikatívnych programoch.
KAPITOLA 2
Pôsobnosť a charakter financovania
Článok 59
V rámci priorít stanovených štátom alebo štátmi AKT zainteresovaných na národnej aj regionálnej úrovni môže byť podpora daná projektom, programom a ostatným formám činnosti prispievajúcim k splneniu cieľov stanovených v tejto dohode.
Článok 60
Pôsobnosť financovania
Pôsobnosť financovania môže zahŕňať, medzi iným, v závislosti od potrieb a typov činností považovaných za najvhodnejšie, podporu:
a) opatrení, ktoré prispievajú k zmierneniu dlhového bremena a problémov platobnej bilancie krajín AKT;
b) makroekonomických a štrukturálnych reforiem a politiky;
c) zmiernenie nepriaznivých krátkodobých účinkov vonkajších otrasov vrátane nestability príjmov z vývozu na sociálno-ekonomické reformy a politiky;
d) odvetvovej politiky a reformy;
e) inštitucionálneho rozvoja a budovania kapacít;
f) programov technickej spolupráce;
g) humanitárna a núdzová pomoc vrátane pomoci utečencom a presídleným osobám, zasahovanie spájajúce krátkodobú pomoc a obnovu s dlhodobým rozvojom v krízových alebo pokrízových situáciách a pripravenosť na katastrofy.
Článok 61
Charakter financovania
1. Povaha financovania medzi iným zahŕňa:
a) projekty a programy;
b) úverové programy, záručné schémy a kapitálovú účasť;
c) rozpočtovú podporu, priamu pre štáty AKT, ktorých meny sú konvertibilné a voľne zameniteľné, alebo nepriamu z partnerských fondov vytvorených rôznymi nástrojmi spoločenstva;
d) ľudské a materiálne zdroje nevyhnutné na efektívnu správu a dohľad nad projektmi a programami;
e) odvetvové a všeobecné programy podpory dovozu, ktoré môžu mať formu:
i) odvetvových programov dovozu prostredníctvom obstarávania, vrátane financovania vstupov do výrobného systému a dodávok na zlepšenie sociálnych služieb;
ii) odvetvových programov dovozu vo forme devíz uvoľnených po splátkach na financovanie odvetvových dovozov;
iii) všeobecných programov dovozu vo forme devíz uvoľnených po splátkach na financovanie všeobecných dovozov pokrývajúcich široké spektrum výrobkov.
2. Priama rozpočtová pomoc na podporu makroekonomických a odvetvových reforiem sa poskytne, ak:
a) existujú alebo sa zavádzajú dobre vymedzené národné alebo odvetvové rozvojové stratégie zamerané na chudobu;
b) sú v platnosti alebo sa zavádzajú dobre vymedzené makroekonomické politiky orientované na stabilitu, zavedené samotnou krajinou a pozitívne hodnotené jej hlavnými darcami vrátane medzinárodných finančných inštitúcií, tam, kde je to relevantné, a
c) je riadenie verejných financií dostatočne transparentné, zodpovedné a efektívne.
Spoločenstvo sa prispôsobí systémom a postupom špecifickým pre každú krajinu AKT, monitoruje svoju rozpočtovú podporu s partnerskou krajinou a podporuje úsilie partnerských krajín posilniť vnútroštátnu zodpovednosť, parlamentnú kontrolu, audítorské kapacity a prístup verejnosti k informáciám.
3. Podobná priama rozpočtová pomoc sa poskytne postupne aj pre odvetvové politiky namiesto jednotlivých projektov.
4. Nástroje programov dovozu alebo rozpočtovej podpory uvedené vyššie je možné taktiež použiť na podporu oprávnených štátov AKT vykonávajúcich reformy zamerané na vnútroregionálnu hospodársku liberalizáciu, ktorá predstavuje čisté transakčné náklady.
5. V rámci dohody sa použijú zdroje účelovo viazané vo viacročnom finančnom rámci spolupráce podľa tejto dohody, vlastné zdroje Európskej investičnej banky (ďalej len „banka“) a tam, kde je to vhodné, iné zdroje čerpané z rozpočtu Európskeho spoločenstva, a to na financovanie projektov, programov a ostatných foriem operácií prispievajúcich k dosahovaniu cieľov tejto dohody.
6. Fondy poskytnuté podľa dohody je možné použiť na pokrytie celkových nákladov miestnych aj zahraničných výdavkov na projekty a programy, vrátane financovania variabilných nákladov.
HLAVA II
FINANČNÁ SPOLUPRÁCA
KAPITOLA 1
Finančné zdroje
Článok 62
Celková čiastka
1. Na účely stanovené v tejto dohode je celková čiastka finančnej pomoci spoločenstva a podrobné podmienky financovania uvedená v prílohách k tejto dohode.
2. Ak by štát AKT neratifikoval túto dohodu alebo ju vypovedal, strany upravia čiastky zdrojov stanovených vo finančnom protokole v prílohe I. Úprava finančných zdrojov sa taktiež uplatní po:
a) pristúpení nových štátov AKT k dohode, ktoré sa nezúčastnili týchto rokovaní;
b) rozšírení spoločenstva.
Článok 63
Spôsoby financovania
Spôsoby financovania každého projektu alebo programu sa určia spoločne dotknutým štátom alebo štátmi AKT a spoločenstvom s odvolaním sa na:
a) úroveň rozvoja, zemepisnej situácie a hospodárskych a finančných pomerov týchto štátov;
b) charakter projektu alebo programu, jeho hospodárskej a finančnej návratnosti, ako aj jeho sociálneho a kultúrneho dopadu a
c) v prípade pôžičiek, faktorov zaručujúcich ich splácanie.
Článok 64
Pôžičkové operácie
1. Finančná pomoc môže byť sprístupnená dotknutým štátom AKT alebo prostredníctvom nich, alebo v závislosti od ustanovení tejto dohody prostredníctvom oprávnených finančných inštitúcií priamo akémukoľvek inému oprávnenému užívateľovi. Ak je finančná pomoc poskytnutá konečnému príjemcovi prostredníctvom sprostredkovateľa alebo priamo užívateľovi v súkromnom sektore:
a) podmienky, za ktorých môže byť pomoc sprístupnená od sprostredkovateľa ku konečnému príjemcovi alebo priamo užívateľovi v súkromnom sektore, sú stanovené vo finančnej dohode alebo zmluve o pôžičke a
b) každý finančný prospech kumulovaný sprostredkovateľom z pôžičkovej operácie alebo vyplývajúci z priamych pôžičkových operácií užívateľovi v súkromnom sektore, sa využije na rozvojové účely za podmienok stanovených vo finančnej dohode alebo v zmluve o pôžičke po tom, čo sa zoberú do úvahy administratívne náklady, devízové a finančné riziká a náklady technickej pomoci poskytnutej konečnému príjemcovi.
2. Ak sa financovanie realizuje prostredníctvom úverového orgánu so sídlom a/alebo fungovaním v štátoch AKT, je zodpovednosťou tohto orgánu vybrať a zhodnotiť jednotlivé projekty a spravovať prostriedky dané k dispozícii za podmienok stanovených v tejto dohode a po vzájomnej dohode medzi stranami.
Článok 65
Spolufinancovanie
1. Finančné zdroje poskytnuté podľa tejto dohody môžu byť na žiadosť štátov AKT použité na spolufinancovanie realizované najmä s rozvojovými agentúrami a inštitúciami, členskými štátmi spoločenstva, štátmi AKT, tretími krajinami alebo medzinárodnými, či súkromnými finančnými inštitúciami, firmami alebo agentúrami úverovania vývozu.
2. Zvláštna pozornosť sa poskytne možnosti spolufinancovania v prípadoch, keď účasť spoločenstva povzbudí k účasti ostatné zdroje financovania a kde takéto financovanie môže viesť k výhodnému finančnému balíku pre daný štát AKT.
3. Spolufinancovanie môže mať formu spoločného alebo paralelného financovania. Prednosť sa dáva v každom prípade riešeniu, ktoré je vhodnejšie z hľadiska nákladovej efektivity (úspor). Okrem toho sa prijmú opatrenia na koordináciu a harmonizáciu operácií spoločenstva a operácií spolufinancujúcich orgánov tak, aby sa minimalizoval počet postupov, ktoré majú vykonať štáty AKT a tak, aby sa tieto postupy stali pružnejšími.
4. Proces konzultácie a koordinácie s ostatnými darcami a spolufinancujúcimi sa má posilniť a, tam, kde je to možné, rozvinúť prostredníctvom zavedenia dohôd o rámci spolufinancovania a politiky spolufinancovania, pričom majú byť prehodnotené postupy na zabezpečenie efektívnosti a najlepších možných podmienok.
KAPITOLA 2
Dlh a podpora štrukturálnych úprav
Článok 66
Podpora na zmiernenie dlhu
1. V snahe zmierniť bremeno dlhu štátov AKT a ich problémy platobnej bilancie sa strany dohodli na využití zdrojov poskytnutých v rámci viacročného finančného rámca spolupráce podľa tejto dohody na príspevok k iniciatívam zmiernenia dlhu schváleným na medzinárodnej úrovni v prospech štátov AKT. Spoločenstvo sa navyše zaväzuje preskúmať, ako sa môžu z dlhodobého hľadiska iné zdroje ako zdroje Spoločenstva mobilizovať na podporu medzinárodne schválených iniciatív zmiernenia dlhu.
2. Na žiadosť štátu AKT môže spoločenstvo poskytnúť:
a) pomoc pri štúdiu a hľadaní praktických riešení zadĺženosti, vrátane vnútorného dlhu, ťažkostí pri splácaní dlhu a problémov platobnej bilancie;
b) vzdelávanie v riadení dlhu a medzinárodných finančných rokovaniach, ako aj podporu vzdelávacích seminárov, kurzov a seminárov v týchto oblastiach a
c) pomoc na rozvoj pružných techník a nástrojov riadenia dlhu.
3. Štáty AKT môžu s cieľom prispenia k splácaniu dlhu vyplývajúceho z pôžičiek z vlastných zdrojov banky, špeciálnych pôžičiek a rizikového kapitálu, a v súlade s dojednaniami vypracovanými na individuálnej báze s Komisiou, použiť dostupnú zahraničnú menu uvedenú v tejto dohode na takéto splácanie, ak a keď nastáva splatnosť dlhu, a do čiastky požadovanej v národnej mene.
4. Berúc do úvahy závažnosť problému medzinárodného dlhu a jeho dopad na hospodársky rast, strany deklarujú svoju pripravenosť pokračovať vo výmene názorov v kontexte medzinárodných rokovaní o všeobecnom problému dlhu, bez dopadu na špecifické rokovania uskutočňované na príslušných fórach.
Článok 67
Podpora štrukturálnych úprav
1. Viacročný finančný rámec spolupráce podľa tejto dohody poskytne podporu makroekonomickým a odvetvovým reformám vykonávaným štátmi AKT. V tomto rámci strany zabezpečia, že úprava bude ekonomicky opodstatnená a sociálne a politicky únosná. Podpora sa poskytne v kontexte spoločného zhodnotenia medzi Spoločenstvom a dotknutým štátom AKT pri reformných opatreniach prijímaných alebo zvažovaných na makroekonomickej alebo odvetvovej úrovni, čo umožní celkové zhodnotenie reformných úsilí. Spoločné hodnotenie v možnom rozsahu je zosúladené s dojednaniami špecifickými pre krajinu a podpora je monitorovaná na základe dosiahnutých výsledkov. Rýchle vyplatenie čiastok je dôležitou črtou podporných programov.
2. Štáty AKT a spoločenstvo uznávajú nevyhnutnosť podporovať reformné programy na regionálnej úrovni so zabezpečením toho, že pri príprave a realizácii národných programov sa venuje riadna pozornosť regionálnym aktivitám, ktoré majú dopad na národný rozvoj. Na tento účel sa podpora štrukturálnych úprav snaží tiež:
a) začleniť od začiatku diagnózy opatrenia na povzbudenie regionálnej integrácie a brať do úvahy dôsledky cezhraničných úprav;
b) podporovať harmonizáciu a koordináciu makroekonomických a odvetvových politík, vrátane oblastí daní a ciel tak, aby sa splnil dvojaký cieľ regionálnej integrácie a štrukturálnej reformy na národnej úrovni a
c) brať do úvahy účinky čistých nákladov prechodu regionálnej integrácie na rozpočtové príjmy a platobnú bilanciu buď prostredníctvom všeobecných programov dovozu, alebo rozpočtovej podpory.
3. Štáty AKT realizujúce alebo zvažujúce reformy na makroekonomickej alebo odvetvovej úrovni majú nárok na pomoc pre štrukturálne úpravy, berúc do úvahy regionálny kontext, efektívnosť a pravdepodobný dopad na hospodársky, sociálny a politický rozmer rozvoja a na hospodárske a sociálne ťažkosti, ktorým treba čeliť.
4. Štáty AKT realizujúce reformné programy, ktoré sú uznávané a podporované aspoň hlavnými mnohostrannými darcami, alebo ktoré sú s takýmito darcami odsúhlasené, ale nie nevyhnutne nimi podporované, sa považujú automaticky za spĺňajúce požiadavky na štrukturálnu pomoc.
5. Štrukturálne úpravy sa pružne mobilizujú vo forme odvetvových alebo všeobecných dovozových programov, alebo rozpočtovej podpory.
6. Príprava, zhodnotenie a finančné rozhodnutie pre programy štrukturálnych úprav sa vykonávajú podľa ustanovení o vykonávacích postupoch tejto dohody s riadnym zreteľom na črtu rýchleho sprístupnenia prostriedkov programov štrukturálnych úprav. Na individuálnom základe je prípustné aj retroaktívne financovanie obmedzenej časti dovozov s pôvodom v AKT-ES.
7. Vykonávanie každého podporného programu musí zabezpečiť čo najširší a najtransparentnejší prístup oprávnených hospodárskych subjektov z AKT k zdrojom programu, súlad postupov obstarávania s administratívnymi a obchodnými postupmi v dotknutom štáte, zatiaľ čo sa zabezpečí aj čo najlepší pomer cena/kvalita pri dovážaných tovaroch a nevyhnutný súlad s medzinárodným pokrokom dosiahnutým pri harmonizácii postupov podpory štrukturálnych úprav.
KAPITOLA 3
Podpora v prípade vonkajších otrasov
Článok 68
1. Strany uznávajú, že makroekonomická nestabilita vyplývajúca z vonkajších otrasov môže nepriaznivo ovplyvniť rozvoj štátov AKT a ohroziť splnenie ich rozvojových požiadaviek. Preto sa vytvára systém dodatočnej podpory na zmiernenie krátkodobých nepriaznivých účinkov vyplývajúcich z vonkajších otrasov vrátane účinkov na výnosy z vývozu v rámci viacročného finančného rámca spolupráce podľa dohody.
2. Účelom tejto podpory je chrániť sociálno-ekonomické reformy a politiky, ktoré by mohli byť negatívne ovplyvnené následkom poklesu príjmov, a napraviť krátkodobé negatívne účinky takýchto otrasov.
3. Pri prideľovaní zdrojov sa berie do úvahy extrémna závislosť hospodárstiev štátov AKT od vývozu, najmä z odvetví poľnohospodárstva a baníctva. V tejto súvislosti dostanú najmenej rozvinuté, vnútrozemské a ostrovné štáty AKT a štáty AKT, ktoré boli postihnuté konfliktmi a prírodnými katastrofami, priaznivejšie zaobchádzanie.
4. Dodatočné zdroje sa poskytujú v súlade so špecifickými formami podporných mechanizmov stanovených v prílohe II o podmienkach financovania.
5. Spoločenstvo takisto poskytuje podporu trhovo založeným poistným schémam vytvoreným pre štáty AKT snažiace sa o ochranu pred krátkodobými vplyvmi vonkajších otrasov.
KAPITOLA 4
Podpora odvetvových politík
Článok 69
1. Spolupráca podporuje prostredníctvom rôznych nástrojov a foriem stanovených v dohode:
a) sociálne a hospodárske odvetvové politiky a reformy;
b) opatrenia na rozvoj činnosti výrobného sektora a vývoznej konkurencieschopnosti;
c) opatrenia na rozšírenie služieb sociálneho sektora a
d) tematické a prierezové (medziodvetvové) otázky.
2. Táto podpora sa poskytuje podľa primeranosti prostredníctvom:
a) odvetvových programov;
b) rozpočtovej podpory;
c) investícií;
d) rehabilitácie (obnovy);
e) vzdelávania;
f) technickej pomoci a
g) inštitucionálnej podpory.
KAPITOLA 5
Mikroprojekty a decentralizovaná spolupráca
Článok 70
Aby sa reagovalo na potreby miestnych spoločenstiev vzhľadom na rozvoj a aby sa podporovali všetky subjekty decentralizovanej spolupráce, ktoré sú schopné prispievať k nezávislému rozvoju štátov AKT pri predkladaní a presadzovaní iniciatív, spolupráca podporuje takéto rozvojové operácie v rámci stanovenom v pravidlách a národnej legislatíve dotknutých štátov AKT a ustanovení indikatívneho programu. V tejto súvislosti spolupráca podporuje:
a) mikroprojekty na miestnej úrovni, ktoré majú hospodársky a sociálny dopad na život ľudí, spĺňajú preukázanú a identifikovanú prioritnú potrebu a vykonajú sa z iniciatívy a za aktívnej účasti miestneho spoločenstva, ktoré z nich má prospech a
b) decentralizovanú spoluprácu najmä tam, kde takéto operácie kombinujú úsilie a zdroje decentralizovaných subjektov štátov AKT a ich partnerov zo spoločenstva. Táto forma spolupráce umožní mobilizáciu schopností, zlepšovacích metód fungovania a zdrojov decentralizovaných subjektov štátu AKT.
Článok 71
1. Mikroprojekty a decentralizovaná spolupráca môžu byť podporované z finančných zdrojov dohody. Projekty alebo programy podľa tejto formy spolupráce môžu, ale nemusia byť spojené s odvetviami koncentrácie indikatívnych programov, ale môžu byť spôsobom dosahovania špecifických cieľov indikatívnych programov alebo výsledkom iniciatív miestnych spoločenstiev alebo decentralizovaných subjektov.
2. Príspevky na financovanie mikroprojektov a decentralizovanej spolupráce sa poskytnú z fondu, v takom prípade príspevok bežne nepresiahne tri štvrtiny celkových nákladov každého projektu a nesmie prekročiť limit stanovený v indikatívnom programe. Zostávajúcu čiastku poskytne(-ú):
a) miestne spoločenstvo v prípade mikroprojektov (buď materiálne, alebo vo forme služieb, alebo hotovosti a upravené podľa schopnosti prispieť);
b) subjekty decentralizovanej spolupráce za predpokladu, že finančné, technické, materiálne a ostatné zdroje poskytnuté takýmito subjektami bežne nie sú nižšie ako 25 % odhadovaných nákladov projektu/programu a
c) vo výnimočných prípadoch dotknutým štátom AKT, buď vo forme finančného príspevku, alebo prostredníctvom využívania verejného vybavenia alebo dodávky služieb.
3. Postupy uplatniteľné na projekty a programy financované v rámci mikroprojektov a decentralizovanej spolupráce sú stanovené v dohode, a to najmä v časti uvádzajúcej viacročné programy.
KAPITOLA 6
Humanitárna pomoc, pomoc v núdzi a následná pomoc
Článok 72
Všeobecná zásada
1. Humanitárna pomoc, pomoc v núdzi a následná pomoc sa poskytuje v krízových situáciách. Humanitárna pomoc a pomoc v núdzi má za cieľ zachrániť a ochrániť život a zabrániť a zmierniť ľudské utrpenie všade tam, kde je to potrebné. Pomoc po núdzi sa zameriava na obnovu a prepojenie krátkodobej pomoci s dlhodobejšími rozvojovými programami.
2. Krízové situácie vrátane dlhodobej štrukturálnej nestability alebo krehkosti sú situácie, ktoré predstavujú hrozbu pre právo a poriadok alebo bezpečnosť a istotu osôb a hrozia vystupňovaním do ozbrojeného konfliktu alebo do destabilizácie krajiny. Krízové situácie môžu nastať v dôsledku prírodných katastrof, kríz spôsobených človekom, ako sú vojny a iné konflikty, alebo mimoriadnych okolností s porovnateľnými účinkami súvisiacimi okrem iného so zmenou klímy, zhoršovaním životného prostredia, prístupom k energii a prírodným zdrojom alebo extrémnou chudobou.
3. Humanitárna pomoc, pomoc v núdzi a po nej sa zachováva po dobu nevyhnutnú na vyrovnanie sa s núdzovými potrebami vyplývajúcimi z týchto situácií pre obete, čím prepája pomoc, obnovu a rozvoj.
4. Humanitárna pomoc sa poskytuje výhradne podľa potrieb a záujmov obetí krízových situácií a v súlade so zásadami medzinárodného humanitárneho práva a rešpektujúc ľudskosť, neutralitu, nestrannosť a nezávislosť. Nesmie najmä dôjsť k žiadnej diskriminácii medzi obeťami z dôvodu rasy, etnického pôvodu, náboženstva, pohlavia, veku, štátnej príslušnosti alebo politického presvedčenia a voľný prístup k obetiam a ich ochrana sú zabezpečené rovnako, ako aj bezpečnosť humanitárneho personálu a zariadenia.
5. Humanitárna, núdzová pomoc a pomoc po núdzovej situácii sa financujú z viacročného finančného rámca spolupráce podľa tejto dohody tam, kde sa takáto pomoc nedá financovať z rozpočtu Únie. Humanitárna, núdzová pomoc a pomoc po núdzovej situácii sa vykonáva tak, aby dopĺňala úsilie členských štátov, bola s ním koordinovaná a aby bola v súlade s osvedčenými postupmi v účinnosti pomoci.
Článok 72a
Cieľ
1. Humanitárna pomoc a pomoc v núdzi sa zameria na:
a) ochranu ľudských životov v krízach a v situáciách bezprostredne po krízach;
b) príspevky na financovanie a dodávku humanitárnej pomoci a priamy prístup k tejto pomoci zo strany určených príjemcov všetkými dostupnými logistickými prostriedkami;
c) realizáciu krátkodobej obnovy a rekonštrukcie, tak aby sa umožnilo obetiam mať prospech aspoň z minimálnej socioekonomickej integrácie, a čo najskôr vytvoriť podmienky pre opätovné pokračovanie rozvoja na základe dlhodobých cieľov stanovených dotknutými krajinami a regiónmi AKT;
d) riešenie potrieb vyplývajúcich z presídlenia ľudí (utečenci, presídlené osoby a navrátilci) následne po prírodnej katastrofe alebo katastrofe spôsobenej človekom, tak aby sa nevyhnutný čas mohli uspokojiť všetky potreby utečencov a presídlených osôb (bez ohľadu na miesto) a aby sa uľahčili kroky na ich dobrovoľnú repatriáciu a reintegráciu v ich krajine pôvodu, a
e) pomoci štátu alebo regiónu AKT pri vytváraní krátkodobých mechanizmov predchádzania a pripravenosti na katastrofy, ako aj pre systémy predpovede a včasného varovania s cieľom zmierniť následky katastrof.
2. Pomoc možno poskytnúť štátom alebo regiónom AKT prijímajúcim utečencov alebo navrátilcov na splnenie naliehavých potrieb, na ktoré sa nevzťahuje pomoc v núdzi.
3. Opatrenia po stave núdze majú za cieľ fyzickú a sociálnu obnovu stavu spôsobeného výsledkami krízy a môžu sa uskutočniť, aby prepojili krátkodobú pomoc a obnovu s relevantnými dlhodobejšími rozvojovými programami financovanými z národných, regionálnych indikatívnych programov alebo z vnútorných programov AKT. Takéto opatrenia musia byť nevyhnutné na prechod od fázy núdze do fázy rozvoja, musia podporovať socioekonomickú reintegráciu častí zasiahnutej populácie, odstrániť, pokiaľ je to možné, príčiny krízy a posilniť inštitúcie a vlastníctvo miestnych a národných účastníkov pri ich úlohe formulovania politiky trvale udržateľného rozvoja pre dotknutú krajinu AKT.
4. Tam, kde je to vhodné, mechanizmy krátkodobého predchádzania katastrofám a pripravenosti na ne, ako je uvedené v odseku 1 písm. e), sa budú koordinovať s ostatnými existujúcimi mechanizmami predchádzania katastrofám a pripravenosti na ne.
Rozvoj a posilnenie národných, regionálnych a celých AKT mechanizmov znižovania a riadenia rizika katastrof pomôže štátom AKT pri budovaní ich odolnosti voči vplyvu katastrof. Všetky súvisiace činnosti sa môžu vykonávať v spolupráci s regionálnymi a medzinárodnými organizáciami a programami, ktoré majú preukázateľné skúsenosti v oblasti znižovania rizika katastrof.
Článok 73
Vykonávanie
1. Pomoc sa realizuje buď na žiadosť krajiny alebo regiónu AKT zasiahnutých krízovou situáciou, alebo z iniciatívy Komisie, alebo na základe odporúčania medzinárodných organizácií alebo miestnych či medzinárodných neštátnych organizácií.
2. Spoločenstvo prijme primerané kroky na uľahčenie rýchleho opatrenia, ktoré sa požaduje na uspokojenie okamžitých potrieb, na ktoré je nutná pomoc. Pomoc sa spravuje a vykonáva podľa postupov umožňujúcich opatrenia, ktoré sú rýchle, pružné a efektívne.
3. So zdôraznením rozvojového charakteru pomoci poskytovanej v súlade s touto kapitolou sa môže pomoc na žiadosť dotknutého štátu alebo región iba výnimočne použiť spolu s indikatívnym programom.
KAPITOLA 7
Investície a podpora rozvoja súkromného sektora
Článok 74
Spolupráca podporuje prostredníctvom finančnej a technickej pomoci politiky a stratégie na investovanie a rozvoj súkromného sektora tak, ako je to stanovené v tejto dohode.
Článok 75
Podpora investícií
Štáty AKT, spoločenstvo a jeho členské štáty, v rámci pôsobnosti svojich príslušných právomocí, uznávajúc význam súkromných investícií pri podpore rozvojovej spolupráce, a uznávajúc potrebu krokov na podporu takýchto investícií, budú:
a) vykonávať opatrenia na povzbudenie účasti tých súkromných investorov v rozvojových úsiliach, ktorí spĺňajú ciele a priority rozvojovej spolupráce AKT-ES, a dodržiavajú príslušné zákony a nariadenia svojich štátov;
b) prijímať opatrenia, ktoré pomôžu vytvárať a zachovať predvídateľnú a bezpečnú investičnú klímu, ako aj vstupovať do rokovaní o dohodách, ktoré zlepšia takúto klímu;
c) povzbudzovať súkromný sektor v EÚ k investovaniu a poskytovaniu konkrétnej pomoci partnerom v krajinách AKT formou vzájomnej podnikateľskej spolupráce a partnerstva;
d) uľahčovať partnerstvá a spoločné podniky podporou spolufinancovania;
e) financovať odvetvové investičné fóra na podporu partnerstiev a zahraničných investícií;
f) podporovať úsilia štátov AKT o prilákanie investícií, so zvláštnym dôrazom na súkromné financovanie pre infraštruktúrne investície a príjmy vytvárajúcu infraštruktúru kriticky dôležitú pre súkromný sektor;
g) podporovať budovanie kapacít pre domáce agentúry podpory investícií a pre inštitúcie zainteresované do podpory a uľahčovania zahraničných investícií;
h) rozširovať informácie o investičných príležitostiach a podmienkach na podnikanie v štátoch AKT a
i) podporovať podnikateľský dialóg, spoluprácu a partnerstvá súkromného sektora národného, regionálneho a AKT-EÚ, najmä prostredníctvom podnikateľského fóra súkromného sektora AKT-EÚ. Podpora fungovania podnikateľského fóra súkromného sektora AKT-EÚ sa poskytne pre napĺňanie nasledujúcich cieľov:
i) uľahčovanie dialógu v rámci súkromného sektora AKT/EÚ a medzi súkromným sektorom AKT/EÚ a orgánmi založenými podľa dohody;
ii) analýza a pravidelné poskytovanie informácií príslušným orgánom o celom rozsahu otázok týkajúcich sa vzťahov medzi súkromnými sektormi AKT a EÚ v kontexte dohody, alebo všeobecnejšie, hospodárskych vzťahov medzi spoločenstvom a krajinami AKT a
iii) analýza a poskytovanie informácií príslušným orgánom o špecifických problémoch odvetvovej povahy týkajúcich sa medzi iným aj oblastí výroby alebo typov výroby na regionálnej alebo subregionálnej úrovni.
Článok 76
Podpora a financovanie investícií
1. Spolupráca poskytne dlhodobé finančné zdroje, vrátane rizikového kapitálu, na pomoc pri podpore rastu súkromného sektora a na tento účel mobilizáciu domáceho a zahraničného kapitálu. Preto táto spolupráca poskytne najmä:
a) granty finančnej a technickej pomoci na podporu politických reforiem, rozvoja ľudských zdrojov, inštitucionálneho budovania kapacít alebo iných foriem inštitucionálnej podpory týkajúcej sa konkrétnej investície, opatrenia na zvýšenie konkurencieschopnosti podnikov a posilnenie kapacít súkromných finančných a nefinančných sprostredkovateľov, napomáhanie investíciám a podpora aktivít zvyšovania konkurencieschopnosti;
b) poradenské a konzultačné služby na pomoc pri vytváraní kladnej investičnej klímy a informačnej základne na usmerňovanie a uľahčovanie pohybu kapitálu;
c) rizikový kapitál pre investície do základného imania, záruky na podporu domácich a zahraničných investícií a pôžičky alebo úverové linky za podmienok stanovených v prílohe II „Podmienky financovania“ tejto dohody a
d) pôžičky z vlastných zdrojov banky a investičného nástroja, ktorých podmienky sú uvedené v prílohe II k tejto dohode. Takéto pôžičky sa môžu takisto použiť na financovanie verejných investícií do základnej infraštruktúry.
2. Pôžičky z vlastných zdrojov banky sa poskytnú v súlade s jej stanovami a s podmienkami stanovenými v prílohe II k tejto dohode.
Článok 77
Investičné záruky
1. Investičné záruky sú stále dôležitejším nástrojom rozvojových financií, keďže prispievajú k znižovaniu projektových rizík a stimulujú súkromné kapitálové toky. Spolupráca preto zabezpečí zvýšenú dostupnosť a využitie poistenia rizík ako mechanizmu zmierňovania rizík s cieľom zvýšenia dôvery investorov v štáty AKT.
2. Spolupráca ponúka záruky a pomáha pri záručných fondoch pokrývajúcich riziká kvalifikovaných investícií. Spolupráca konkrétne poskytne podporu:
a) schémam zaistenia na pokrytie priamych zahraničných investícií oprávnených investorov proti právnym neistotám a hlavným rizikám vyvlastnenia, obmedzenia menových transferov, vojne a občianskym nepokojom, a porušeniu zmluvy. Investori môžu poistiť projekty pre akúkoľvek kombináciu štyroch typov pokrytia;
b) záručným programom na pokrytie rizika vo forme čiastočnej záruky za financovanie dlhu. Sú dostupné tak čiastočné záruky na riziko, ako aj čiastočné úverové záruky a
c) národným a regionálnym záručným fondom zahŕňajúcim najmä domáce finančné inštitúcie alebo investorov na podporu rozvoja finančného sektora.
3. Spolupráca taktiež poskytne podporu budovaniu kapacít, inštitucionálnej podpore a účasti na základnom financovaní a/alebo regionálnych iniciatívach na zníženie komerčných rizík investorov (medzi iným záručné fondy, regulačné orgány, mechanizmy arbitráže, súdne systémy na zvýšenie ochrany investícií a zlepšenia systémovú úverovania vývozu).
4. Spolupráca poskytne takúto podporu za základe doplnkovej a pridanej hodnoty vzhľadom na súkromné a/alebo verejné iniciatívy a, tam, kde je to priechodné, v partnerstve so súkromnými a verejnými organizáciami. AKT a ES zrealizujú v rámci Výboru AKT-ES pre spoluprácu v rozvojových financiách spoločnú štúdiu o návrhu založenia záručnej agentúry AKT-ES na poskytovanie a správu programov investičných záruk.
Článok 78
Ochrana investícií
1. Štáty AKT a spoločenstvo s jeho členskými štátmi potvrdzujú v rámci svojich príslušných právomocí potrebu podporovať a chrániť investície druhej strany na svojich príslušných územiach a v tejto súvislosti potvrdzujú význam dohôd o podpore investícií a ich ochrane vo vzájomnom záujme, keďže tieto by mohli taktiež poskytovať základ pre schémy poistenia a záruk.
2. Aby sa podporili európske investície do rozvojových projektov zvláštnej dôležitosti podporované štátmi AKT, môžu spoločenstvo a členské štáty na jednej strane a štáty AKT na strane druhej uzatvárať dohody týkajúce sa konkrétnych projektov vzájomného záujmu, kde spoločenstvo a európske podniky prispievajú k ich financovaniu.
3. Strany sa taktiež dohodli, v rámci dohôd o hospodárskom partnerstve a pri rešpektovaní právomocí spoločný a členských štátov, na zavedení všeobecných zásad ochrany a podpory investícií, ktoré potvrdia najlepšie výsledky dohodnuté na príslušných medzinárodných fórach alebo dvojstranne.
HLAVA III
TECHNICKÁ SPOLUPRÁCA
Článok 79
1. Technická spolupráca pomáha štátom AKT pri rozvoji národných a regionálnych ľudských zdrojov, trvale udržateľného rozvoja inštitúcií dôležitých pre úspech rozvoja, vrátane, okrem iného, aj posilnenia konzultačných firiem a organizácií štátov AKT, ako aj výmenných dojednaní zahŕňajúcich konzultantov z firiem AKT aj EÚ.
2. Technická spolupráca má byť nákladovo efektívna a príslušná pre potreby, na ktoré je určená a má uprednostňovať transfer know-how a zvýšenie národných a regionálnych schopností. Technická spolupráca prispieva k dosiahnutiu cieľov projektov a programov, vrátane úsilí na posilnenie riadiacej kapacity národných a regionálnych schvaľovacích úradníkov. Technická pomoc bude:
a) orientovaná na dopyt, a teda sprístupňovaná iba na žiadosť štátu alebo štátov AKT a upravená pre potreby príjemcu;
b) dopĺňať a podporovať úsilia AKT pri určovaní svojich vlastných požiadaviek;
c) monitorovaná a následne sledovaná kvôli zabezpečeniu efektívnosti;
d) podporovať účasť expertov AKT, konzultačných firiem a vzdelávacích a výskumných inštitúcií pri zmluvách financovaných z fondu a identifikovať spôsoby zamestnania kvalifikovaného národného a regionálneho personálu v projektoch fondu;
e) podporovať dočasné vyslanie národných kádrov AKT ako konzultantov do inštitúcií vo svojej vlastnej alebo susediacej krajine, alebo do regionálnej organizácie;
f) zameraná na rozvoj vedomostí o národných a regionálnych prekážkach ľudského rozvoja, resp. potenciálu, a vypracovávať zoznam expertov AKT, konzultantov a konzultačných firiem vhodných pre využitie na projektoch a programoch financovaných z fondu;
g) podporovať vzájomnú technickú pomoc vo vnútri AKT tak, aby sa podporovala výmena medzi štátmi AKT v technickej pomoci, riadení a profesionálnych znalostiach;
h) rozvíjať akčné programy pre dlhodobé budovanie inštitúcií a personálny rozvoj ako nedeliteľnú súčasť plánovania projektov a programov, pričom sa berú do úvahy nevyhnutné finančné požiadavky;
i) podporovať dojednania na zvýšenie kapacít štátov AKT pri budovaní svojich vlastných odborných znalostí;
j) venovať zvláštnu pozornosť rozvoju kapacít štátov AKT v plánovaní, vykonávaní a hodnotení projektov, ako aj v rozpočtovom riadení.
3. Technická pomoc môže byť poskytnutá vo všetkých oblastiach spolupráce a v rámci limitov mandátu tejto dohody. Pokryté aktivity sú rôznorodé v pôsobnosti a povahe a majú byť prispôsobené potrebám štátov AKT.
4. Technická spolupráca môže byť buď konkrétnej, alebo všeobecnej povahy. Výbor AKT-ES pre spoluprácu v rozvojových financiách stanoví usmernenia na vykonávanie technickej spolupráce.
Článok 80
S cieľom zabránenia odlevu mozgov zo štátov AKT spoločenstvo pomôže štátom AKT, ktoré o to požiadajú, uľahčiť návrat kvalifikovaných štátnych príslušníkov AKT s bydliskom vo vyspelých krajinách prostredníctvom primeranej usídľovacej motivácie.
HLAVA IV
POSTUPY A SYSTÉMY RIADENIA
Článok 81
Postupy
Riadiace postupy sú transparentné, ľahko uplatniteľné a majú umožňovať decentralizáciu úloh a zodpovedností v oblasti. Vykonávanie rozvojovej spolupráce AKT-EÚ je otvorené pre neštátnych účastníkov v oblastiach, ktoré sa ich týkajú. Podrobné procedurálne ustanovenia programovania, prípravy, vykonávania a riadenia finančnej a technickej spolupráce sú stanovené v prílohe IV o vykonávaní riadiacich postupov. Rada ministrov môže preskúmať, revidovať a upravovať tieto ustanovenia na základe odporúčaní Výboru AKT-ES pre spoluprácu v rozvojových financiách.
Článok 82
Výkonné subjekty
Na vykonávanie finančnej a technickej pomoci podľa tejto dohody sa určia výkonné subjekty. Podrobné ustanovenia o zodpovednostiach výkonných subjektov sú stanovené v prílohe IV o vykonávaní riadiacich postupov.
Článok 83
Výbor AKT-ES pre spoluprácu v rozvojových financiách
1. Rada ministrov preskúma aspoň raz ročne dosahovanie cieľov spolupráce v rozvojových financiách a taktiež preskúma všeobecné a konkrétne problémy vyplývajúce z vykonávania tejto spolupráce. Na tento účel sa zriaďuje v rámci Rady ministrov Výbor AKT-ES pre spoluprácu v rozvojových financiách, ďalej len „výbor AKT-ES“.
2. Výbor AKT-ES medzi iným:
a) zabezpečuje celkové dosahovanie cieľov a zásad spolupráce v rozvojových financiách a stanovuje všeobecné usmernenia na jej efektívne a včasné vykonávanie;
b) skúma problémy vyplývajúce z vykonávania aktivít rozvojovej spolupráce a navrhuje primerané opatrenia;
c) prehodnocuje prílohy k dohode kvôli zabezpečeniu ich stálej relevancie a odporúča Rade ministrov na schválenie všetky primerané zmeny a doplnky a
d) skúma operácie vykonané v rámci dohody na dosiahnutie cieľov podpory súkromného sektora, rozvoja investícií a operácií investičných nástrojov.
3. Výbor AKT-ES, ktorý zasadá každý štvrťrok, sa skladá na paritnej báze zo zástupcov štátov AKT a spoločenstva alebo ich oprávnených zástupcov. Na ministerskej úrovni zasadá kedykoľvek o to požiada jedna zo strán, avšak najmenej jedenkrát ročne.
4. Rada ministrov stanoví rokovací poriadok výboru AKT-ES, najmä podmienky zastupovania a počet členov výboru, podrobné dojednania pre príspevky a podmienky vykonávania predsedníctva.
5. Výbor AKT-ES môže zvolať zasadania expertov na preštudovanie príčiny akýchkoľvek ťažkostí alebo slabín, ktoré môžu brániť efektívnemu vykonávaniu rozvojovej spolupráce. Títo experti vypracujú odporúčania pre výbor o možných spôsoboch odstránenia ťažkostí alebo slabín.
ČASŤ 5
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA PRE NAJMENEJ ROZVINUTÉ, SUCHOZEMSKÉ A OSTROVNÉ ŚTÁTY AKT (LDLICS)
KAPITOLA 1
Všeobecné ustanovenia
Článok 84
1. Aby štáty LDLIC mohli plne využiť príležitosti ponúkané dohodu na urýchlenie tempa rozvoja, má spolupráca zabezpečovať zvláštne zaobchádzanie pre najmenej rozvinuté krajiny AKT a má brať riadne do úvahy zraniteľnosť suchozemských a ostrovných krajín AKT. Taktiež má brať do úvahy potreby krajín v post-konfliktných situáciách.
2. Nezávisle od konkrétnych opatrení a ustanovení pre najmenej rozvinuté, suchozemské a ostrovné krajiny v rôznych kapitolách dohody sa bude zvláštna pozornosť vo vzťahu k týmto skupinám a krajinám v post-konfliktných situáciách venovať:
a) posilňovaniu regionálnej spolupráce;
b) dopravnej a komunikačnej infraštruktúre;
c) efektívnemu využitiu morských zdrojov a predaju z nich vyrobených produktov a v prípade suchozemských krajín vnútrozemskému rybárstvu;
d) štrukturálnym úpravám, kde sa berie do úvahy úroveň rozvoja týchto krajín a v štádiu vykonávania rovnako aj sociálny rozmer úprav;
e) vykonávaní potravinových stratégií a integrovaných rozvojových programov.
KAPITOLA 2
Najmenej rozvinuté štáty AKT
Článok 85
1. Najmenej rozvinutým štátom AKT sa poskytne zvláštne zaobchádzanie tak, aby sa im umožnilo prekonanie vážnych hospodárskych a sociálnych ťažkostí brzdiacich ich rozvoj a aby sa urýchlili ich príslušné tempá rozvoja.
2. Zoznam najmenej rozvinutých krajín je uvedený v prílohe VI. Je možné ho meniť a dopĺňať rozhodnutím Rady ministrov, ak:
a) pristúpi k tejto dohode tretí štát v porovnateľnej situácii a
b) hospodárska situácia v štáte AKT sa výrazne a trvalo zmení do takej miery, že tento potrebuje byť začlenený do kategórie najmenej rozvinutých krajín, resp. jeho zahrnutie do danej kategórie už nie je opodstatnené.
Článok 86
Ustanovenia prijaté vo vzťahu k najmenej rozvinutým štátom AKT sú obsiahnuté v nasledujúcich článkoch: 2, 29, 32, 35, 37, 56, 68, 84, 85.
KAPITOLA 3
Suchozemské štáty AKT
Článok 87
1. Konkrétne ustanovenia a opatrenia sa vypracujú na podporu suchozemských krajín AKT v ich úsilí prekonať zemepisné ťažkosti a ostatné prekážky brzdiace ich rozvoj tak, aby sa urýchlili ich príslušné tempá rozvoja.
2. Zoznam suchozemských štátov AKT je uvedený v prílohe VI. Je možné ho meniť a dopĺňať rozhodnutím Rady ministrov, ak pristúpi k tejto dohode tretí štát v porovnateľnej situácii.
Článok 88
Ustanovenia prijaté vo vzťahu k suchozemským štátom AKT sú obsiahnuté v nasledujúcich článkoch: 2, 32, 35, 56, 68, 84, 87.
KAPITOLA 4
Ostrovné štáty AKT
Článok 89
1. Konkrétne opatrenia na podporu úsilia ostrovných štátov AKT sa podnikajú na zastavenie a zvrátenie ich zvyšujúcej sa zraniteľnosti spôsobenej novými a náročnými hospodárskymi, sociálnymi a ekologickým výzvami. Tieto opatrenia sa snažia urýchliť implementáciu priorít trvalo udržateľného rozvoja malých ostrovných rozvojových štátov za súčasnej podpory harmonizovaného prístupu k ich hospodárskemu rastu a ľudskému rozvoju.
2. Zoznam ostrovných štátov AKT je uvedený v prílohe VI. Je možné ho meniť a dopĺňať rozhodnutím Rady ministrov, ak pristúpi k tejto dohode tretí štát v porovnateľnej situácii.
Článok 90
Ustanovenia prijaté vo vzťahu k suchozemským štátom AKT sú obsiahnuté v nasledujúcich článkoch: 2, 32, 35, 56, 68, 84, 89.
ČASŤ 6
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok 91
Konflikt medzi touto dohodou a ostatnými zmluvami
Žiadna zmluva, dohovor, dohoda alebo dojednanie akéhokoľvek druhu medzi jedným alebo viacerými členskými štátmi spoločenstva a jedným alebo viacerými štátmi AKT nemôže brániť vykonávaniu tejto dohody.
Článok 92
Rozsah územného uplatňovania
V závislosti na zvláštnych ustanoveniach týkajúcich sa vzťahov medzi štátmi AKT a francúzskymi zámorskými dŕžavami v nej stanovenými, sa táto dohoda uplatňuje na jednej strane na územiach, kde sa uplatňuje Zmluva o založení Európskeho spoločenstva a za podmienok stanovených v tejto zmluve, a na strane druhej na územiach štátov AKT.
Článok 93
Ratifikácia a vstup do platnosti
1. Táto dohoda bude ratifikovaná alebo schválená podpisovateľskymi stranami v súlade s ich príslušnými ústavnými pravidlami a postupmi.
2. Ratifikačné listiny alebo schválenie tejto dohody sa uložia v prípade štátov AKT na generálnom sekretariáte Rady Európskej únie a v prípade spoločenstva a členských štátov na generálnom sekretariáte štátov AKT. Sekretariáty o tomto urýchlene upovedomia podpisovateľske štáty a spoločenstvo.
3. Táto dohoda vstúpi do platnosti v prvý deň druhého mesiaca nasledujúceho po dátume uloženia ratifikačných listín členských štátov a aspoň dvoch tretín štátov AKT a schvaľovacej listiny spoločenstva pre túto dohodu.
4. Podpisovateľský štát AKT, ktorý neukončil postupy stanovené v odsekoch 1 a 2 k dátumu vstupu tejto dohody do platnosti podľa odseku 3, tak môže urobiť do dvanástich mesiacov po tomto dátume, bez dopadu na ustanovenia odseku 6.
Pre takéto štáty sa táto dohoda začne uplatňovať od prvého dňa druhého mesiaca nasledujúceho po ukončení týchto postupov. Tieto štáty uznajú platnosť akéhokoľvek opatrenia prijatého na vykonanie dohody po dátume jej vstupu do platnosti.
5. Rokovací poriadok spoločných inštitúcií založených podľa tejto dohody stanoví podmienky, za ktorých sa môžu zástupcovia podpisovateľskych štátov uvedených v odseku 4 zúčastňovať na ich zasadaniach ako pozorovatelia.
6. Rada ministrov môže rozhodnúť o poskytnutí zvláštnej podpory štátom AKT – stranám predchádzajúcich dohovorov AKT-ES ktoré, za absencie bežne ustanovených vládnych inštitúcií, neboli schopné podpísať alebo ratifikovať túto dohodu. Táto podpora sa môže týkať budovania inštitúcií a aktivít hospodárskeho a sociálneho rozvoja, berúc obzvlášť do úvahy potreby najzraniteľnejších častí populácie. V tejto súvislosti môžu takéto krajiny čerpať fondy poskytnuté v časti 4 tejto dohody na finančnú a technickú spoluprácu.
Výnimkou z odseku 4 môžu dotknuté krajiny, ktoré sú podpisovateľmi dohody, ukončiť ratifikačné postupy do dvanástich mesiacov od obnovenia vládnych inštitúcií.
Dotknuté krajiny, ktoré neratifikovali ani nepodpísali dohodu, k nej môžu pristúpiť prostredníctvom postupu pristúpenia stanoveného v článku 94.
Článok 94
Pristúpenie
1. Každá žiadosť o pristúpenie k tejto dohode podaná nezávislým štátom, ktorého štrukturálne charakteristiky a hospodárska a sociálna situácia je porovnateľná so situáciou štátov AKT, bude predložená Rade ministrov.
Ak je žiadosť Radou ministrov schválená, dotknutý štát pristúpi k tejto dohode uložením aktu o pristúpení na generálnom sekretariáte Rady Európskej únie, ktorý zašle overenú kópiu sekretariátu AKT a upovedomí členské štáty. Rada ministrov môže stanoviť akékoľvek pozmeňujúce opatrenia, ktoré môžu byť nevyhnutné.
Dotknutý štát má také isté práva a podlieha takým istým záväzkom ako štáty AKT. Jeho pristúpenie nesmie porušiť výhody, ktoré majú podpisovateľské štáty AKT podľa ustanovení tejto dohody o financovaní rozvojovej spolupráce. Rada ministrov môže stanoviť podmienky a špecifické dojednania pre pristúpenie jednotlivého štátu vo zvláštnom protokole, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto dohody.
2. Rada ministrov bude upovedomená o každej žiadosti, ktorú podá tretí štát o členstvo v hospodárskom zoskupení štátov AKT.
3. Rada ministrov bude upovedomená o každej žiadosti, ktorú podá tretí štát o členstvo v Európskej únii. Počas rokovaní medzi úniou a kandidátskym štátom poskytne spoločenstvo štátom AKT všetky príslušné informácie a štáty AKT zasa odovzdajú svoje názory spoločenstvu tak, aby ich mohlo zobrať plne do úvahy. Spoločenstvo oznámi sekretariátu AKT každé pristúpenie k Európskej únii.
Každý nový členský štát Európskej únie sa stáva stranou tejto dohody od dátumu pristúpenia prostredníctvom doložky s týmto účinkom zakotvenej v akte o pristúpení. Ak akt o pristúpení k únii neumožňuje takéto automatické pristúpenie členského štátu k tejto dohode, pristúpi k nej dotknutý členský štát uložením aktu o pristúpení na generálnom sekretariáte Rady Európskej únie, ktorá zašle overenú kópiu sekretariátu krajín AKT a upovedomí členské štáty.
Strany zhodnotia účinky pristúpenia nových členských štátov na túto dohodu. Rada ministrov môže rozhodnúť o akýchkoľvek prechodných alebo pozmeňujúcich opatreniach, ktoré môžu byť nevyhnutné.
Článok 95
Trvanie dohody a doložka o revízii
1. Táto dohoda sa týmto uzatvára na obdobie dvadsiatich rokov, počnúc 1. marcom 2000.
2. Finančné protokoly sa definujú vždy na päťročné obdobie.
3. Spoločenstvo a členské štáty na jednej strane a štáty AKT na strane druhej oznámia druhej strane najneskôr 12 mesiacov pred uplynutím päťročného obdobia akékoľvek prehodnotenia ustanovení, ktoré si želajú urobiť vzhľadom na možnú zmenu alebo doplnenie dohody. Bez ohľadu na túto časovú lehotu, ak si jedna strana želá prehodnotenie akéhokoľvek ustanovenia dohody, druhá strana má lehotu dvoch mesiacov, v ktorej môže žiadať o rozšírenie prehodnotenia na ostatné ustanovenia týkajúce sa tých, ktoré boli predmetom prvotnej žiadosti.
Desať mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia strany vstúpia do rokovaní s cieľom preskúmať akékoľvek možné zmeny a doplnky k ustanoveniam, ktoré boli predmetom oznámenia.
Článok 93 sa uplatňuje tiež na vykonané zmeny a doplnky.
Rada ministrov prijme každé prechodné opatrenie, ktoré môže byť požadované vo vzťahu k pozmeneným ustanoveniam až do ich vstupu do platnosti.
4. Osemnásť mesiacov pred uplynutím celkovej doby trvania dohody strany vstúpia do rokovaní, aby preskúmali, ktoré ustanovenia budú následne upravovať ich vzťahy.
Rada ministrov prijme každé prechodné opatrenie, ktoré môže byť požadované až do vstupu novej dohody do platnosti.
Článok 96
Podstatné súčasti: konzultačný postup a primerané opatrenia týkajúce sa ľudských práv, demokratických zásad a zákonnosti
1. V zmysle tohto článku znamená „strana“ spoločenstvo a členské štáty Európskej únie na jednej strane a každý štát AKT na strane druhej.
1a. Obidve zmluvné strany sa dohodli, že s výnimkou mimoriadne naliehavých prípadov vyčerpajú všetky dostupné možnosti dialógu podľa článku 8 pred začatím konzultácií uvedených v odseku 2 písm. a) tohto článku.
2.
►M4
a) Ak sa napriek politickému dialógu o nevyhnutných súčastiach podľa článku 8 a odseku 1a tohto článku jedna zmluvná strana domnieva, že druhá zmluvná strana neplní záväzky vyplývajúce z dodržiavania ľudských práv, demokratických zásad a právneho štátu, uvedených v článku 9 ods. 2, poskytne okrem mimoriadne naliehavých prípadov druhej zmluvnej strane a Rade ministrov príslušné informácie požadované na podrobné preskúmanie situácie na účely nájdenia riešenia prijateľného pre zmluvné strany. Na tento účel vyzve druhú zmluvnú stranu na konzultácie, ktoré sa zamerajú na prijaté riešenia alebo tie, ktoré sa majú prijať dotknutou zmluvnou stranou na nápravu situácie v súlade s prílohou VII.
Konzultácie sa vedú na úrovni a vo forme, ktorá sa považuje za najvhodnejšiu na nájdenie riešenia.
Konzultácie sa začnú do 30 dní po výzve a pokračujú počas obdobia stanoveného vzájomnou dohodou v závislosti od povahy a závažnosti porušenia. V každom prípade však dialóg vedený podľa konzultačného postupu trvá najviac 120 dní.
Ak konzultácie nevedú k riešeniu prijateľnému pre obe zmluvné strany, ak sa zamietnu alebo v prípade zvláštnej naliehavosti možno prijať primerané opatrenia. Tieto opatrenia sa odvolajú, len čo dôvod ich prijatia zanikol.
◄b) Pojem „prípady zvláštnej naliehavosti“ znamená výnimočné prípady obzvlášť závažných a otvorených porušení jedného zo základných prvkov uvedených v odseku 2 článku 9, čo si vyžaduje okamžitú reakciu.
Strana uchyľujúca sa k postupu zvláštnej naliehavosti informuje druhú stranu a Radu ministrov o skutočnosti oddelene, pokiaľ nemá čas učiniť inak.
c) „Primerané opatrenia“ uvedené v tomto článku sú opatrenia prijaté v súlade s medzinárodným právom adekvátne porušeniu. Pri výbere týchto opatrení sa musia uprednostniť tie, ktoré čo najmenej narušujú uplatňovanie tejto dohody. Chápe sa to tak, že pozastavenie pomoci je opatrením poslednej možnosti.
Ak sa prijímajú opatrenia v prípade zvláštnej naliehavosti, oznámia sa okamžite druhej strane a Rade ministrov. Na žiadosť dotknutej strany je možné potom zvolať konzultácie na podrobné preskúmanie situácie a, ak je to možné, nájsť riešenie. Tieto konzultácie sa vedú podľa dojednaní stanovených v druhom a treťom pododseku odseku a).
Článok 97
Konzultačný postup a primerané opatrenia, pokiaľ ide o korupciu
1. Strany sa domnievajú, že v prípadoch, kde je spoločenstvo významným partnerom, pokiaľ ide o finančnú podporu hospodárskych a odvetvových politík a programov, vážne prípady korupcie majú byť dôvodom konania konzultácií medzi stranami.
2. V takýchto prípadoch môže jedna zo zmluvných strán vyzvať druhú zmluvnú stranu na začatie konzultácií. Takéto konzultácie sa začnú do 30 dní od výzvy a dialóg podľa konzultačného postupu trvá najviac 120 dní.
3. Ak konzultácie nevedú k riešeniu prijateľnému pre obe strany alebo ak sú zamietnuté, alebo v prípade zvláštnej naliehavosti, strany prijmú primerané opatrenia. Vo všetkých prípadoch je strana, na ktorej sa vážny prípad korupcie stal, povinná prijať opatrenia na okamžitú nápravu situácie. Opatrenia prijaté každou stranou musia byť adekvátne vážnosti situácie. Pri výbere týchto opatrení sa musia uprednostniť tie, ktoré čo najmenej narušujú uplatňovanie tejto dohody. Chápe sa to tak, že pozastavenie pomoci je opatrením poslednej možnosti.
4. V zmysle tohto článku znamená „strana“ spoločenstvo a členské štáty Európskej únie na jednej strane a každý štát AKT na strane druhej.
Článok 98
Urovnávanie sporov
1. Každý spor vyplývajúci z výkladu alebo uplatňovania tejto dohody medzi jedným alebo viacerými členskými štátmi, alebo spoločenstvom na jednej strane a jedným alebo viacerými štátmi AKT na strane druhej, sa predloží Rade ministrov.
Medzi zasadaniami Rady ministrov sa takéto spory predkladajú výboru veľvyslancov.
2.
a) Ak Rada ministrov neuspeje pri urovnávaní sporu, môže každá zo strán žiadať o urovnanie sporu rozhodcovským konaním. Na tento účel vymenuje každá strana rozhodcu do tridsať dní od podania žiadosti o rozhodcovské konanie. V prípade, že tak neurobí, môže každá zo strán požiadať generálneho sekretára Stáleho rozhodcovského súdu o vymenovanie druhého rozhodcu.
b) Dvaja rozhodcovia potom vymenujú tretieho rozhodcu do tridsať dní. V prípade, že tak neurobia, môže každá zo strán požiadať generálneho sekretára Stáleho rozhodcovského súdu o vymenovanie tretieho rozhodcu.
c) Pokiaľ sa rozhodcovia nerozhodnú inak, uplatňovaný postup bude ten, ktorý je stanovený v nariadení o voliteľnom rozhodcovskom konaní Stáleho rozhodcovského súdu pre medzinárodné organizácie a štáty. Rozhodnutia rozhodcov sa prijíma väčšinovým hlasovaním do troch mesiacov.
d) Každá strana sporu je povinná prijať opatrenia nevyhnutné na vykonanie rozhodnutia rozhodcov.
e) Pri uplatňovaní tohto postupu sa spoločenstvo a členské štáty považujú za jednu stranu sporu.
Článok 99
Výpovedná doložka
Táto dohoda môže byť vypovedaná spoločenstvom a jeho členskými štátmi vo vzťahu ku každému štátu AKT a každým štátom AKT vo vzťahu k spoločenstvu a jeho členským štátom v šesťmesačnej výpovednej lehote.
Článok 100
Status textov
Protokoly a prílohy priložené k tejto dohode tvoria jej neoddeliteľnú súčasť. Rada ministrov môže revidovať, preskúmať a/alebo meniť a doplniť prílohy Ia, II, III, IV a VI na základe odporúčania Výboru AKT — ES pre rozvojovú finančnú spoluprácu.
Táto dohoda vyhotovená v dvoch vyhotoveniach v anglickom, bulharskom, českom, dánskom, estónskom, fínskom, francúzskom, gréckom, holandskom, litovskom, lotyšskom, maďarskom, maltskom, nemeckom, poľskom, portugalskom, rumunskom, slovenskom, slovinskom, španielskom, švédskom a talianskom jazyku, pričom všetky znenia sú rovnako autentické, je uložená v archíve Generálneho sekretariátu Rady Európskej únie a sekretariátu štátov AKT, ktoré oba zašlú overenú kópiu každej z vlád signatárskych štátov.
Hecho en Cotonú, el veintitrés de junio del año dos mil.
Udfærdiget i Cotonou den treogtyvende juni to tusind.
Geschehen zu Cotonou am dreiundzwanzigsten Juni zweitausend.
Έγινε στην Κοτονού, στις είκοσι τρεις Ιουνίου δύο χιλιάδες.
Done at Cotonou on the twenty-third day of June in the year two thousand.
Fait à Cotonou, le vingt-trois juin deux mille.
Fatto a Cotonou, addì ventitré giugno duemila.
Gedaan te Cotonou, de drieëntwintigste juni tweeduizend.
Feito em Cotonu, em vinte e três de Junho de dois mil.
Tehty Cotonoussa kahdentenakymmenentenäkolmantena päivänä kesäkuuta vuonna kaksituhatta.
Som skedde i Cotonou den tjugotredje juni tjugohundra.
Pour Sa Majesté le Roi des Belges
Voor Zijne Majesteit de Koning der Belgen
Für Seine Majestät den König der Belgier
Cette signature engage également la Communauté française, la Communauté flamande, la Communauté germanophone, la Région wallonne, la Région flamande et la Région de Bruxelles-Capitale.
Deze handtekening verbindt eveneens de Vlaamse Gemeenschap, de Franse Gemeenschap, de Duitstalige Gemeenschap, het Vlaamse Gewest, het Waalse Gewest en het Brusselse Hoofdstedelijke Gewest.
Diese Unterschrift bindet zugleich die Deutschsprachige Gemeinschaft, die Flämische Gemeinschaft, die Französische Gemeinschaft, die Wallonische Region, die Flämische Region und die Region Brüssel-Hauptstadt.
For Hendes Majestæt Danmarks Dronning
Für den Präsidenten der Bundesrepublik Deutschland
Για τον Πρόεδρο της Ελληνικής Δημοκρατίας
Por Su Majestad el Rey de España
Pour le Président de la République française
Thar ceann Uachtarán na hÉireann
For the President of Ireland
Per il Presidente della Repubblica italiana
Pour Son Altesse Royale le Grand-Duc de Luxembourg
Voor Hare Majesteit de Koningin der Nederlanden
Für den Bundespräsidenten der Republik Österreich
Pelo Presidente da República Portuguesa
Suomen Tasavallan Presidentin puolesta
För Republiken Finlands President
På svenska regeringens vägnar
For Her Majesty the Queen of the United Kingdom of Great Britain and Northern Ireland
Por la Comunidad Europea
For Det Europæiske Fællesskab
Für die Europäische Gemeinschaft
Για την Ευρωπαϊκή Κοινότητα
For the European Community
Pour la Communauté européenne
Per la Comunità europea
Voor de Europese Gemeenschap
Pela Comunidade Europeia
Euroopan yhteisön puolesta
På Europeiska gemenskapens vägnar
Pour le Président de la République d'Angola
For Her Majesty the Queen of Antigua and Barbuda
For the Head of State of the Commonwealth of the Bahamas
For the Head of State of Barbados
For the Government of Belize
Pour le Président de la République du Bénin
For the President of the Republic of Botswana
Pour le Président du Burkina Faso
Pour le Président de la République du Burundi
Pour le Président de la République du Cameroun
Pour le Président de la République du Cap-Vert
Pour le Président de la République Centrafricaine
Pour le Président de la République Fédérale Islamique des Comores
Pour le Président de la République démocratique du Congo
Pour le Président de la République du Congo
For the Government of the Cook Islands
Pour le Président de la République de Côte d'Ivoire
Pour le Président de la République de Djibouti
For the Government of the Commonwealth of Dominica
For the President of the Dominican Republic
For the President of the State of Eritrea
For the President of the Federal Republic of Ethiopia
For the President of the Sovereign Democratic Republic of Fiji
Pour le Président de la République gabonaise
For the President and Head of State of the Republic of The Gambia
For the President of the Republic of Ghana
For Her Majesty the Queen of Grenada
Pour le Président de la République de Guinée
Pour le Président de la République de Guinée-Bissau
Pour le Président de la République de Guinée équatoriale
For the President of the Republic of Guyana
Pour le Président de la République d'Haïti
For the Head of State of Jamaica
For the President of the Republic of Kenya
For the President of the Republic of Kiribati
For His Majesty the King of the Kingdom of Lesotho
For the President of the Republic of Liberia
Pour le Président de la République de Madagascar
For the President of the Republic of Malawi
Pour le Président de la République du Mali
For the Government of the Republic of the Marshall Islands
Pour le Président de la République Islamique de Mauritanie
For the President of the Republic of Mauritius
For the Government of the Federated States of Micronesia
Pour le Président de la République du Mozambique
For the President of the Republic of Namibia
For the Government of the Republic of Nauru
Pour le Président de la République du Niger
For the President of the Federal Republic of Nigeria
For the Government of Niue
For the Government of the Republic of Palau
For Her Majesty the Queen of the Independent State of Papua New Guinea
Pour le Président de la République Rwandaise
For Her Majesty the Queen of Saint Kitts and Nevis
For Her Majesty the Queen of Saint Lucia
For Her Majesty the Queen of Saint Vincent and the Grenadines
For the Head of State of the Independent State of Samoa
Pour le Président de la République démocratique de São Tomé et Príncipe
Pour le Président de la République du Sénégal
Pour le Président de la République des Seychelles
For the President of the Republic of Sierra Leone
For Her Majesty the Queen of the Solomon Islands
For the President of the Republic of South Africa
For the President of the Republic of the Sudan
For the President of the Republic of Suriname
For His Majesty the King of the Kingdom of Swaziland
For the President of the United Republic of Tanzania
Pour le Président de la République du Tchad
Pour le Président de la République togolaise
For His Majesty King Taufa'ahau Tupou IV of Tonga
For the President of the Republic of Trinidad and Tobago
For Her Majesty the Queen of Tuvalu
For the President of the Republic of Uganda
For the Government of the Republic of Vanuatu
For the President of the Republic of Zambia
For the Government of the Republic of Zimbabwe
PRÍLOHY K DOHODE
|
OBSAH |
|
|
PRÍLOHA I: FINANČNÝ PROTOKOL |
|
|
PRÍLOHA Ia: VIACROČNÝ FINANČNÝ RÁMEC SPOLUPRÁCE PODĽA TEJTO DOHODY |
|
|
PRÍLOHA Ib: VIACROČNÝ FINANČNÝ RÁMEC NA OBDOBIE ROKOV 2008 – 2013 |
|
|
PRÍLOHA Ic: VIACROČNÝ FINANČNÝ RÁMEC PRE OBDOBIE ROKOV 2014 – 2020 |
|
|
PRÍLOHA II: PODMIENKY FINANCOVANIA |
|
|
Kapitola 1: Financovanie investícií |
|
|
Kapitola 2: Špeciálne operácie |
|
|
Kapitola 3: Financovanie krátkodobých výkyvov výnosov z vývozu |
|
|
Kapitola 4: Ostatné ustanovenia |
|
|
Kapitola 5: Dohody o ochrane investícií. |
|
|
PRÍLOHA III: INŠTITUCIONÁLNA PODPORA |
|
|
PRÍLOHA IV: VYKONÁVANIE A RIADIACE POSTUPY |
|
|
Kapitola 1: Programovanie (národné) |
|
|
Kapitola 2: Programovanie a príprava (regionálne) |
|
|
Kapitola 3: Zhodnotenie a financovanie |
|
|
Kapitola 4: Implementácia |
|
|
Kapitola 5: Monitoring a hodnotenie |
|
|
Kapitola 6: Riadenie zdrojov a vykonávacie subjekty |
|
|
PRÍLOHA VI: ZOZNAM LDLICS |
|
|
PRÍLOHA VII: POLITICKÝ DIALÓG O ĽUDSKÝCH PRÁVACH, DEMOKRATICKÝCH ZÁSADÁCH A PRÁVNOM ŠTÁTE |
|
|
PROTOKOLY |
|
|
PROTOKOL č. 1 O PREVÁDZKOVÝCH VÝDAVKOCH SPOLOČNÝCH INŠTITÚCIÍ |
|
|
PROTOKOL č. 2 O VÝSADÁCH A IMUNITÁCH |
|
|
Kapitola 1: Osoby podieľajúce sa na práci v rámci dohody |
|
|
Kapitola 2: Majetok, fondy a aktíva Rady ministrov AKT |
|
|
Kapitola 3: Úradné oznámenia |
|
|
Kapitola 4: Personál sekretariátu štátov AKT |
|
|
Kapitola 5: Delegácie Komisie v štátoch AKT |
|
|
Kapitola 6: Všeobecné ustanovenia |
|
|
PROTOKOL č. 3 O JUŽNEJ AFRIKE |
|
PRÍLOHA I
FINANČNÝ PROTOKOL
1. Na účely stanovené v tejto dohode a na obdobie piatich rokov začínajúcich 1. marcom 2000 je celková suma finančnej pomoci spoločenstva štátom AKT 15 200 miliónov EUR.
2. Finančná pomoc spoločenstva pozostáva z čiastky do 13 500 miliónov EUR z deviateho Európskeho rozvojového fondu (ERF).
3. Deviaty ERF sa rozdelí medzi nástroje spolupráce takto:
a) 10 000 miliónov EUR vo forme grantov sa vyčlení na kapitol podpory dlhodobého rozvoja. Táto kapitola sa využije na financovanie národných indikatívnych programov v súlade s článkami 1 až 5 prílohy IV „Vykonávanie a riadiace postupy“ k tejto dohode. Z kapitoly na podporu dlhodobého rozvoja:
i) 90 miliónov EUR sa vyčlení na financovanie rozpočtu Centra pre rozvoj podnikania (CDE);
ii) 70 miliónov EUR sa vyčlení na financovanie rozpočtu Centra pre rozvoj poľnohospodárstva (CTA) a
iii) čiastka nepresahujúca 4 milióny EUR sa vyčlení na účely uvedené v článku 17 tejto dohody (Spoločné parlamentné zhromaždenie).
b) 1 300 miliónov EUR vo forme grantov sa vyčlení na financovanie podpory regionálnej spolupráce a integrácie štátov AKT v súlade s článkami 6 až 14 prílohy IV „Vykonávanie a riadiace postupy“ k tejto dohode.
c) 2 200 miliónov EUR sa pridelí na financovanie investičných nástrojov podľa podmienok stanovených v prílohe II „Podmienky financovania“ k tejto dohode, bez dopadu na financovanie dotácií do úrokových sadzieb stanovených v článkoch 2 a 4 prílohy II k tejto dohode, ktoré sú financované zo zdrojov uvedených v odseku 3 písm. a) tejto prílohy.
4. Čiastka do 1 700 miliónov EUR sa poskytne z Európskej investičnej banky vo forme pôžičiek z jej vlastných zdrojov. Tieto zdroje sa poskytnú na účely stanovené v prílohe II „Podmienky financovania“ k tejto dohode, v súlade s podmienkami stanovenými v jej stanovách a relevantných ustanoveniach o podmienkach investičného financovania tak, ako je to určené vo vyššie uvedenej prílohe.
5. Akékoľvek zostatky z predchádzajúcich ERF k dátumu vstupu tohto finančného protokolu do platnosti, ako aj všetky čiastky vrátené v neskoršom dátume z už prebiehajúcich projektov podľa týchto fondov, sa prevedú na deviaty ERF a použijú sa v súlade s podmienkami stanovenými v tejto dohode. Všetky zdroje takto prevedené na deviaty ERF, ktoré predtým boli pridelené na indikatívne programy štátu alebo regiónu AKT, zostávajú pridelené tomuto štátu alebo regiónu. Celková čiastka tohto finančného protokolu, doplnená o prevedené zostatky z predchádzajúcich ERF, pokrýva obdobie rokov 2000 - 2007.
6. Banka spravuje pôžičky poskytnuté z jej vlastných zdrojov, ako aj operácie financované podľa investičných nástrojov. Všetky ostatné zdroje tejto dohody spravuje Komisia.
7. Pred uplynutím platnosti tohto finančného protokolu strany zhodnotia stupeň realizácie záväzkov a vyplatených čiastok. Toto zhodnotenie predstavuje základňu prehodnotenia celkovej čiastky zdrojov, ako aj vyhodnotenia potreby nových zdrojov na podporu finančnej spolupráce podľa tejto dohody.
8. V prípade, že sa fondy poskytnuté na ktorýkoľvek z nástrojov dohody vyčerpajú pred uplynutím platnosti tohto finančného protokolu, Rada ministrov AKT-ES spoločne prijme primerané opatrenia.
9. Odchylne od článku 58 tejto dohody sa do kapitoly pre spoluprácu medzi krajinami AKT v rámci 9. ERF prevedie suma 90 miliónov EUR. Túto sumu spravuje priamo Komisia a môže sa použiť na financovanie decentralizácie na obdobie rokov 2006 — 2007.
PRÍLOHA Ia
Viacročný finančný rámec spolupráce podľa tejto dohody
1. Na účely uvedené v tejto dohode a na obdobie od 1. marca 2005 nový viacročný finančný rámec spolupráce zahŕňa záväzky od 1. januára 2008 na obdobie piatich alebo šiestich rokov.
2. Počas tohto nového obdobia Európska únia zachováva svoje úsilie týkajúce sa pomoci štátom AKT najmenej na úrovni 9. ERF bez zostatkov; toto sa dopĺňa na základe odhadov Komisie o vplyvy inflácie, rastu v rámci Európskej únie a rozšírenia o 10 nových členských štátov v roku 2004.
3. O akýchkoľvek potrebných zmenách a doplneniach viacročného finančného rámca alebo s ním súvisiacich častí dohody rozhoduje Rada ministrov AKT—ES odchylne od článku 95 tejto dohody.
PRÍLOHA Ib
Viacročný finančný rámec na obdobie rokov 2008 – 2013
1. Na účely stanovené v tejto dohode a na obdobie začínajúce 1. januárom 2008 je celková suma finančnej pomoci skupine štátov AKT v rámci tohto finančného rámca stanovená vo výške 23 966 miliónov EUR, ako je uvedené v bodoch 2 a 3.
2. Suma 21 966 miliónov EUR v rámci 10. Európskeho rozvojového fondu (ERF) sa sprístupní dňom nadobudnutia účinnosti viacročného finančného rámca. Medzi nástroje spolupráce sa rozdelí nasledovným spôsobom:
a) 17 766 miliónov EUR na financovanie národných a regionálnych orientačných programov. Tento finančný balík bude slúžiť na financovanie:
i) národných orientačných programov skupiny štátov AKT v súlade s článkami 1 až 5 prílohy IV k tejto dohode o vykonávacích a riadiacich postupoch,
ii) regionálnych orientačných programov na podporu regionálnej a medziregionálnej spolupráce a integrácie skupiny štátov AKT v súlade s článkami 6 až 11, článkom 13 ods. 1 a článkom 14 prílohy IV k tejto dohode o vykonávacích a riadiacich postupoch;
b) 2 700 miliónov EUR na financovanie spolupráce v rámci AKT a medziregionálnej spolupráce mnohých alebo všetkých štátov AKT v súlade s článkom 12, článkom 13 ods. 1 a článkom 14 prílohy IV k tejto dohode o vykonávacích a riadiacich postupoch. Táto suma zahŕňa aj štrukturálnu podporu spoločných inštitúcií: CDE a CTA, ktoré sú uvedené v prílohe III k tejto dohode a kontrolované v súlade s pravidlami a postupmi ustanovenými v uvedenej prílohe, a spoločného parlamentného zhromaždenia uvedeného v článku 17 tejto dohody. Táto suma sa vzťahuje aj pokrytie prevádzkových výdavkov sekretariátu AKT uvedených v bodoch 1 a 2 protokolu 1 k tejto dohode;
c) 1 500 miliónov EUR na financovanie investičného nástroja v súlade s podmienkami ustanovenými v prílohe II („Podmienky financovania“) k tejto dohode, táto suma obsahuje doplnkový príspevok vo výške 1 100 miliónov EUR ku zdrojom investičného nástroja riadeného ako revolvingový fond a 400 miliónov EUR vo forme grantov na financovanie dotácií úrokových sadzieb ustanovených v článkoch 2 a 4 uvedenej prílohy počas trvania 10. ERF.
3. Operácie financované v rámci investičného nástroja vrátane dotácií úrokových sadzieb s ním spojených spravuje Európska investičná banka (EIB). EIB poskytne vo forme pôžičiek z vlastných zdrojov sumu do výšky 2 000 miliónov EUR ako doplnok k 10. ERF. Tieto zdroje sa poskytujú na účely uvedené v prílohe II k tejto dohode v súlade s podmienkami stanovenými v štatúte EIB a príslušnými ustanoveniami o podmienkach financovania investícií vymedzenými v uvedenej prílohe. Všetky ostatné finančné prostriedky v rámci tohto viacročného finančného rámca spravuje Komisia.
4. Zostatky z 9. ERF a z predchádzajúcich ERF sa nesmú prideliť po 31. decembri 2007 alebo po dátume nadobudnutia účinnosti tohto viacročného finančného nástroja, pokiaľ bude neskorší, rovnako ani sumy, ktorých viazanosť na projekty v rámci týchto prostriedkov sa po tomto dátume rušila, pokiaľ Rada Európskej únie jednomyseľne nerozhodne inak, s výnimkou zostatkov a prostriedkov, ktorých viazanosť na systém zaručujúci stabilizáciu príjmov z vývozu primárnych poľnohospodárskych produktov (STABEX) v rámci ERF predchádzajúcich 9. ERF sa po tomto dátume zrušila, a zostatkov súm a úhrad pridelených na financovanie investičného nástroja s výnimkou súvisiacich dotácií úrokových sadzieb, ktoré budú prevedené do 10. ERF, kde budú využité v súlade s podmienkami stanovenými v tejto revidovanej dohode. Tieto finančné prostriedky, ktoré budú viazané po 31. decembri 2007 až do nadobudnutia platnosti súčasnej dohody, ako sa uvádza vyššie, sa použijú výlučne na to, aby pomohli zabezpečiť EÚ riadnu správu, a na pokrytie nákladov súvisiacich s prebiehajúcimi projektmi až do nadobudnutia platnosti 10. ERF.
5. Celková suma tohto viacročného finančného rámca sa vzťahuje na obdobie od 1. januára 2008 do 31. decembra 2013. Finančné prostriedky 10. ERF s výnimkou súm vyčlenených na financovanie investičného nástroja, okrem súvisiacich dotácií úrokových sadzieb, sa po 31. decembri 2013 prestanú viazať, pokiaľ Rada Európskej únie na návrh Komisie nerozhodne jednomyseľne inak.
6. Výbor veľvyslancov AKT – ES konajúci v mene Rady ministrov AKT – ES môže prijať v rámci celkovej sumy viacročného finančného rámca vhodné opatrenia s cieľom splniť požiadavky programovania v rámci jedného z finančných balíkov uvedených v bode 2 vrátane prerozdelenia prostriedkov medzi jednotlivými finančnými balíkmi.
7. Strany uskutočnia preskúmanie výkonnosti a vyhodnotia stupeň realizácie záväzkov a úhrad, ako aj výsledkov a vplyvov poskytnutej pomoci. Toto preskúmanie sa uskutoční na základe návrhu, ktorý pripraví Komisia v roku 2010. Toto preskúmanie prispeje k rozhodnutiu o sume pridelenej na finančnú spoluprácu po roku 2013.
8. Ktorýkoľvek členský štát môže poskytnúť Komisii alebo EIB dobrovoľné príspevky na podporu cieľov dohody o partnerstve AKT – ES. Členské štáty tiež môžu spolufinancovať projekty alebo programy, napríklad v rámci osobitných iniciatív riadených Komisiou alebo EIB. Vlastníctvo AKT v prípade takýchto iniciatív musí byť zaručené.
PRÍLOHA Ic
Viacročný finančný rámec pre obdobie rokov 2014 – 2020
1. Na účely stanovené v tejto dohode a na obdobie začínajúce 1. januárom 2014 je celková suma finančnej pomoci sprístupnenej štátom AKT v rámci tohto viacročného finančného rámca stanovená vo výške 31 589 miliónov EUR, ako je uvedené v bodoch 2 a 3.
2. Suma 29 089 miliónov EUR v rámci 11. Európskeho rozvojového fondu (ERF) sa sprístupní odo dňa nadobudnutia účinnosti viacročného finančného rámca. Medzi nástroje spolupráce sa rozdelí nasledovným spôsobom:
a) 23 940 miliónov EUR na financovanie národných a regionálnych indikatívnych programov. Tento finančný balík bude slúžiť na financovanie:
i) národných indikatívnych programov jednotlivých štátov AKT v súlade s článkami 1 až 5 prílohy IV k tejto dohode, ktoré sa týkajú vykonávacích a riadiacich postupov;
ii) regionálnych indikatívnych programov podpory regionálnej a medziregionálnej spolupráce a regionálnej integrácie štátov AKT v súlade s článkami 6 až 11 prílohy IV k tejto dohode, ktoré sa týkajú vykonávacích a riadiacich postupov;
b) 4 015 miliónov EUR na financovanie spolupráce medzi štátmi AKT a medziregionálnej spolupráce s viacerými alebo všetkými štátmi AKT v súlade s článkami 12 až 14 prílohy IV k tejto dohode, ktoré sa týkajú vykonávacích a riadiacich postupov. Táto suma zahŕňa štrukturálnu podporu spoločným inštitúciám a orgánom zriadeným podľa tejto dohody. Suma sa rovnako vzťahuje aj na pokrytie prevádzkových výdavkov sekretariátu AKT uvedených v bodoch 1 a 2 protokolu č. 1 o prevádzkových výdavkoch spoločných inštitúcií;
c) 1 134 miliónov EUR určených na financovanie investičných nástrojov podľa podmienok stanovených v prílohe II (Podmienky financovania) k tejto dohode, zahŕňajúc dodatočný príspevok 500 miliónov EUR pre zdroje investičného nástroja, spravované ako revolvingový fond a 634 miliónov EUR vo forme grantov na financovanie dotácií úrokových sadzieb a technickej pomoci súvisiacej s projektmi podľa článkov 1, 2 a 4 uvedenej prílohy v celom období 11. ERF.
3. Operácie financované v rámci investičného nástroja vrátane dotácií úrokových sadzieb s ním spojených spravuje Európska investičná banka (EIB). EIB poskytne vo forme pôžičiek z vlastných zdrojov sumu do výšky 2 500 miliónov EUR ako doplnok k finančným prostriedkom dostupným z 11. ERF. Tieto zdroje sa poskytujú na účely uvedené v prílohe II k tejto dohode v súlade s podmienkami stanovenými v štatúte EIB a príslušnými ustanoveniami o podmienkach financovania investícií vymedzenými v uvedenej prílohe. Všetky ostatné finančné prostriedky v rámci tohto viacročného finančného rámca spravuje Komisia.
4. Po 31. decembri 2013 alebo po dátume nadobudnutia účinnosti tohto viacročného finančného rámca – podľa toho, ktorý bude neskorší – sa nebudú prideľovať zostatky z 10. ERF alebo z predchádzajúcich ERF, ani z finančných úhrad, ktoré sa na projekty v rámci uvedených ERF už prestali viazať, pokiaľ Rada Európskej únie jednomyseľne nerozhodne inak, s výnimkou zostatkov a prostriedkov pridelených na financovanie investičného nástroja okrem súvisiacich dotácií úrokových sadzieb, zostatkov a úhrad pochádzajúcich zo systému zaručujúceho stabilizáciu príjmov z vývozu primárnych poľnohospodárskych produktov (STABEX) v rámci ERF predchádzajúcich 9. ERF.
5. Celková suma tohto viacročného finančného rámca sa vzťahuje na obdobie od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020. Finančné prostriedky 11. ERF a – v prípade investičného nástroja – finančné prostriedky pochádzajúce zo spätných tokov, sa po 31. decembri 2020 prestanú viazať, pokiaľ Rada Európskej únie na návrh Komisie nerozhodne jednomyseľne inak. Finančné prostriedky vpisované členskými štátmi v rámci 9., 10. a 11. ERF na účely financovania investičného nástroja, ostanú sprístupnené na vyplácanie po 31. decembri 2020.
6. Výbor veľvyslancov AKT – EÚ konajúci v mene Rady ministrov AKT – ES môže prijať v rámci celkovej sumy viacročného finančného rámca vhodné opatrenia s cieľom splniť požiadavky programovania v rámci jedného z finančných balíkov uvedených v bode 2 vrátane prerozdelenia prostriedkov medzi jednotlivými finančnými balíkmi.
7. Zmluvné strany sa na žiadosť ktorejkoľvek z nich môžu v čase, ktorý obom stranám vyhovuje, rozhodnúť uskutočniť preskúmanie výkonnosti, pri ktorom zhodnotia stupeň realizácie záväzkov a platieb, ako aj výsledkov a vplyvov poskytnutej pomoci. Toto preskúmanie by sa uskutočnilo na základe návrhu, ktorý pripraví Komisia. Mohlo by prispieť k rokovaniam ustanoveným v článku 95 ods. 4 tejto dohody.
8. Ktorýkoľvek členský štát môže poskytnúť Komisii alebo EIB dobrovoľné príspevky na podporu cieľov dohody o partnerstve AKT – EÚ. Členské štáty tiež môžu spolufinancovať projekty alebo programy, napríklad v rámci osobitných iniciatív riadených Komisiou alebo EIB. Zodpovednosť štátov AKT v prípade takýchto iniciatív na národnej úrovni musí byť zaručená.
PRÍLOHA II
PODMIENKY FINANCOVANIA
KAPITOLA 1
INVESTIČNÉ FINANCOVANIE
Článok 1
1. V tejto kapitole sú stanovené podmienky financovania vo vzťahu k operáciám investičných nástrojov (nástroje), pôžičkám z vlastných zdrojov Európskej investičnej banky (banka) a špeciálnym operáciám. Tieto zdroje sa môžu prevádzať na oprávnené podniky buď priamo, alebo nepriamo, prostredníctvom oprávnených investičných fondov a/alebo finančných sprostredkovateľov.
2. Prostriedky na dotovanie úrokovej miery, ako sa ustanovuje v tejto prílohe, budú k dispozícii z pridelených rozpočtových prostriedkov na úrokovú dotáciu uvedených v odseku 2 písm. c) prílohy Ib k tejto dohode.
3. Úrokové dotácie môžu byť kapitalizované alebo využité vo forme grantov. Suma bonifikácie úrokov vypočítaná podľa jej hodnoty v čase vyplatenia pôžičky sa zaúčtuje na pridelené rozpočtové prostriedky úrokovej dotácie uvedenej v prílohe Ib ods. 2 písm. c) a vypláca sa priamo banke. Až 15 % tohto prídelu na bonifikáciu úrokov je takisto možné použiť na podporu technickej pomoci súvisiacej s projektmi v krajinách AKT.
4. Tieto podmienky nemajú dosah na podmienky, ktoré môžu byť uložené krajinám AKT, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne podmienky na poskytovanie pôžičiek pre vysoko zadlžené chudobné krajiny („HIPC“) alebo iné medzinárodne dohodnuté rámce udržateľnosti zadlženosti. V súlade s tým, ak tieto rámce vyžadujú zníženie úrokovej sadzby pôžičky o viac ako 3 %, než je povolené podľa článkov 2 a 4 tejto kapitoly, banka sa usiluje o zníženie priemerných nákladov finančných prostriedkov prostredníctvom vhodného spolufinancovania s ostatnými darcami. Ak by toto nebolo možné, môže byť úroková sadzba pôžičky banky znížená o sumu, ktorá je nevyhnutná na dosiahnutie súladu s úrovňou vyplývajúcou z iniciatívy HIPC alebo medzinárodne dohodnutého rámca udržateľnosti zadlženosti.
Článok 2
Zdroje investičných nástrojov
1. Zdroje investičných nástrojov sa môžu využiť, medzi iným, na:
a) poskytnutie rizikového kapitálu vo forme:
i) účasti na vlastnom imaní podnikov v AKT, vrátane finančných inštitúcií;
ii) kvázikapitálovej pomoci podnikom v AKT, vrátane finančných inštitúcií a
iii) záruk a ostatných úverových pomocí, ktoré môžu byť použité na pokrytie politických a ostatných investičných rizík pre zahraničných aj domácich investorov alebo veriteľov.
b) poskytnutie bežných pôžičiek.
2. Účasť na vlastnom imaní má bežne formu nekontrolného minoritného balíka a vypláca sa na základe výkonnosti dotknutého projektu.
3. Kvázikapitálová pomoc môže pozostávať zo záloh pre akcionárov, konvertibilných dlhopisov, podmienečných, podriadených alebo podielových pôžičiek, alebo akejkoľvek inej forme pomoci. Takáto pomoc môže pozostávať najmä z:
a) podmienečných pôžičiek, ktorých splácanie a/alebo trvanie je spojené so splnením určitých podmienok vzhľadom na výkonnosť projektu; v konkrétnom prípade podmienečných pôžičiek na predinvestičné štúdie alebo inú projektovo-zameranú technickú pomoc, môže byť vyplatenie zrušené, ak sa investícia nerealizuje;
b) podielových pôžičiek, ktorých splácanie a/alebo trvanie je spojené s finančnou návratnosťou projektu;
c) podriadených pôžičiek, ktoré sa splatia po tom, čo boli uspokojené ostatné nároky.
4. Odmena za každú operáciu sa určí pri poskytovaní pôžičky. Avšak:
a) v prípade podmienečných alebo podielových pôžičiek pozostáva odmena bežne z fixnej úrokovej miery nie väčšej ako 3 % a pohyblivej čiastky spojenej s výkonnosťou projektu a
b) v prípade podriadených pôžičiek je úroková sadzba daná trhom.
5. Záruky sa oceňujú tak, aby odrážali poisťované riziká a konkrétne charakteristiku operácie.
6. Úroková sadzba obyčajných pôžičiek pozostáva z referenčnej sadzby uplatňovanej bankou na porovnateľné pôžičky s rovnakými podmienkami, pokiaľ ide o lehoty odkladu, lehoty splácania a prirážky určenej bankou.
7. Bežné pôžičky, na ktoré sa nevzťahujú obmedzujúce podmienky na poskytovanie pôžičiek v rámci HIPC alebo iného medzinárodne dohodnutého rámca udržateľnosti zadlženia, je možné poskytnúť za stanovených koncesných podmienok v nasledujúcich prípadoch:
a) na infraštruktúrne projekty, ktoré sú predpokladom rozvoja súkromného sektora v najmenej rozvinutých krajinách alebo v krajinách po konfliktoch a v krajinách po prírodnej katastrofe. V takýchto prípadoch je úroková sadzba pôžičky znížená až o 3 %;
b) na projekty zahŕňajúce reštrukturalizačné operácie v rámci privatizácie alebo na projekty so značnými a jasne preukázateľnými sociálnymi alebo ekologickými výhodami. V takýchto prípadoch možno pôžičky poskytnúť s dotáciou úrokových sadzieb, ktorých forma a výška sa určí vzhľadom na konkrétne charakteristiky projektu. Avšak dotácia úrokovej sadzby nesmie byť vyššia ako 3 %.
Konečná úroková sadzba pôžičiek podľa písmena a) alebo b) nie je však v žiadnom prípade menšia ako 50 % referenčnej sadzby.
8. Fondy, ktoré sa majú na tieto koncesné účely poskytnúť, budú sprístupnené z pridelených rozpočtových prostriedkov na dotácie úrokov uvedených v odseku 2 písm. c) prílohy Ib k tejto dohode.
9. Úrokové dotácie môžu byť kapitalizované alebo využité vo forme grantov. Na podporu technickej pomoci súvisiacej s projektmi v krajinách AKT je možné použiť až 15 % rozpočtu na bonifikáciu úrokov.
Článok 3
Fungovanie investičných nástrojov
1. Investičné nástroje fungujú vo všetkých hospodárskych sektoroch a podporujú investície súkromných a komerčne prevádzkovaných subjektov verejného sektora vrátane hospodárskej a technologickej infraštruktúry, kľúčovej pre súkromný sektor. Nástroje:
a) sa spravujú ako revolvingový fond zameraný na svoju trvalú udržateľnosť. Jeho fungovanie sa zakladá na trhových podmienkach a vyhýba sa vytváraniu porúch na miestnych trhoch a vytláčaniu súkromných zdrojov financií;
b) podporujú finančný sektor krajín AKT a majú účinok urýchlenia najmä povzbudzovaním mobilizácie dlhodobých domácich zdrojov a prilákaním súkromných investorov a veriteľov do projektov štátov AKT;
c) nesú časť rizika projektov, ktoré financujú, ich finančná udržateľnosť je zabezpečená portfóliom ako celkom, a nie jednotlivými intervenciami, a
d) snažia sa smerovať prostriedky cez vnútroštátne a regionálne inštitúcie a programy krajín AKT, ktoré podporujú rozvoj malých a stredných podnikov (MSP).
1a. Náklady na spravovanie investičných nástrojov sa uhrádzajú banke. Prvé dva roky po nadobudnutí platnosti druhého finančného protokolu je tento poplatok vo výške do 2 % ročne z celkovej počiatočnej dotácie investičných nástrojov. Po uplynutí tohto obdobia poplatok banke obsahuje pevnú zložku vo výške 0,5 % ročne z počiatočnej dotácie a variabilnú zložku vo výške do 1,5 % ročne z portfólia investičných nástrojov investovaných do projektov v štátoch AKT. Poplatok sa financuje z investičných nástrojov.
2. Po uplynutí tohto finančného protokolu a pri absencii konkrétneho rozhodnutia Rady ministrov sa kumulatívne čisté spätné toky investičných nástrojov prenesú do ďalšieho protokolu.
Článok 4
Pôžičky z vlastných zdrojov banky
1. Banka:
a) prispieva prostredníctvom zdrojov, ktoré spravuje, k hospodárskemu a priemyselnému rozvoju štátov AKT na národnom a regionálnom základe. Na tento účel financuje prioritné výrobné projekty a programy alebo iné investície zamerané na podporu súkromného sektora v všetkých odvetviach hospodárstva;
b) vytvára úzke kooperačné prepojenia s národnými a regionálnymi rozvojovými bankami a s bankovými a finančnými inštitúciami štátov AKT a EÚ a
c) po konzultáciách s dotknutým štátom AKT prispôsobuje dojednania a postupy vykonávania rozvojovej finančnej spolupráce tak, ako je stanovená v tejto dohode, aby, ak je to nevyhnutné, brala do úvahy povahu projektov a programov a konala v súlade s cieľmi tejto dohody a v rámci postupov stanovených v jej stanovách.
2. Pôžičky z vlastných zdrojov banky sa poskytujú za nasledujúcich podmienok:
a) referenčná sadzba úrokovej miery je sadzba uplatňovaná bankou na pôžičky s tými istými podmienkami, pokiaľ ide o menu a dobu splácania, ku dňu podpisu zmluvy alebo ku dňu vyplatenia;
b) avšak pre krajiny, na ktoré sa nevzťahujú reštriktívne podmienky na poskytovanie pôžičiek v rámci HIPC alebo iného medzinárodne dohodnutého rámca udržateľnosti dlhu:
i) v zásade majú projekty verejného sektora nárok na dotáciu úrokovej miery až do výšky 3 %;
ii) projekty súkromného sektora spadajúce pod kategórie uvedené v článku 2 ods. 7 písm. b) majú nárok na dotácie úrokovej miery za podmienok uvedených v tomto ustanovení.
Konečná úroková miera nesmie však byť v žiadnom prípade nižšia ako 50 % referenčnej sadzby;
c) lehota splácania pôžičiek, ktoré banka poskytne zo svojich vlastných zdrojov, sa určí na základe hospodárskych a finančných charakteristík projektu. Tieto pôžičky obvykle obsahujú lehotu odkladu splatnosti určenú odkazom na dobu výstavby projektu.
3. Pre investície financované bankou z jej vlastných zdrojov vo verejných spoločnostiach je možné od dotknutého štátu AKT požadovať špecifické projektovo-orientované záruky alebo záväzky.
Článok 5
Podmienky rizika devízových kurzov
Aby sa minimalizovali účinky výkyvov výmenných kurzov, problémy rizika výmenných kurzov sa riešia takto:
a) v prípade účasti na vlastnom imaní určenej na posilnenie vlastných zdrojov podniku sa riziko výmenných kurzov spravidla znáša v rámci investičných nástrojov;
b) v prípade bežných pôžičiek a financovania rizikovým kapitálom pre malé a stredné podniky (MSP) na jednej strane riziko výmenných kurzov znáša čiastočne Spoločenstvo a na druhej strane ostatné zainteresované strany. V priemere by sa riziko výmenných devízových kurzov malo znášať rovnakým podielom;
c) ak je to priechodné a primerané, najmä v krajinách charakterizovaných makroekonomickou a finančnou stabilitou, bude snaha poskytovať z investičných nástrojov pôžičky v miestnych menách krajín AKT, čím sa de facto preberá devízové riziko.
Článok 6
Podmienky devízového prevodu
Dotknuté štáty AKT, vzhľadom na operácie podľa tejto dohody a vzhľadom na písomný súhlas, ktorý dali v rámci tejto dohody:
a) udelia výnimku zo všetkých národných a miestnych ciel, daňových poplatkov z úroku, sprostredkovateľských poplatkov a amortizácie splatných pôžičiek, v súlade so zákonom alebo zákonmi dotknutého štátu alebo štátov AKT;
b) dajú príjemcom k dispozícii menu nevyhnutnú na zaplatenie úroku, sprostredkovateľských poplatkov a amortizácie splatných pôžičiek podľa podmienok finančných zmlúv na vykonávanie projektov alebo programov na ich územiach a
c) sprístupnia banke zahraničnú menu nevyhnutnú na prevod všetkých čiastok ňou získaných v národnej mene pri výmennom kurze platnom ku dňu prevodu medzi eurami alebo inými menami prevodu a národnou menou. Toto zahŕňa všetky formy odmeny, ako sú, medzi iným, úroku, dividendy, sprostredkovateľské poplatky, amortizácia pôžičiek a výnos z predaja akcií splatný podľa podmienok finančných zmlúv na vykonávanie projektov alebo programov na ich územiach.
Článok 6a
Výročná správa o investičných nástrojoch
Zástupcovia členských štátov EÚ zodpovední za investičné nástroje, zástupcovia štátov AKT, ako aj Európska investičná banka, Európska komisia, sekretariát Rady EÚ a sekretariát krajín AKT sa stretnú raz ročne, aby prerokovali operácie investičných nástrojov, ich výkon a s nimi spojené otázky politiky.
Článok 6b
Preskúmanie výkonu investičných nástrojov
Celkový výkon investičných nástrojov sa podrobí spoločnému preskúmaniu uprostred a na konci platnosti finančného protokolu. Takéto preskúmanie môže obsahovať odporúčania na zlepšenie implementácie nástrojov.
KAPITOLA 2
ŠPECIÁLNE OPERÁCIE
Článok 7
1. Spolupráca podporí z prideľovania grantov:
a) bývanie pre rodiny s nízkymi príjmami na podporu dlhodobého rozvoja sektora bývania, vrátane nástrojov sekundárnej hypotéky;
b) mikrofinancovanie na podpory MSP a mikropodnikov;
c) budovanie kapacít na posilnenie a uľahčenie efektívnej účasti súkromného sektora na sociálnom a hospodárskom rozvoji.
2. Rada ministrov AKT-ES po podpise tejto dohody a na návrh výboru AKT-ES pre spoluprácu v rozvojových financiách rozhodne o formách a čiastkach zdrojov pridelených z kapitoly dlhodobého rozvoja na dosiahnutie týchto cieľov.
KAPITOLA 3
FINANCOVANIE KRÁTKODOBÝCH VÝKYVOV VO VÝNOSOCH Z VÝVOZU
Článok 8
1. Strany uznávajú, že straty výnosov z vývozu následkom krátkodobých výkyvov môžu ohroziť požiadavky rozvojového financovania a vykonávanie makroekonomických a odvetvových politík. Stupeň závislosti hospodárstva štátu AKT na vývoze tovaru, a najmä výrobkov poľnohospodárstva a baníctva, je preto kritériom určenia pre prideľovanie pomoci dlhodobého rozvoja.
2. Aby sa zmiernili nepriaznivé dopady nestability výnosov z vývozu a aby sa zabezpečili rozvojové programy ohrozené poklesom príjmov, je možné mobilizovať dodatočnú finančnú podporu z plánovaných zdrojov dlhodobého rozvoja krajiny na základe článkov 9 a 10.
Článok 9
Kritériá oprávnenosti
1. Oprávnenosť na pridelenie dodatočných zdrojov nastáva v prípade:
— 10 % (2 % v prípade najmenej rozvinutých, suchozemských a ostrovných štátov, ktoré boli postihnuté konfliktmi alebo prírodnými katastrofami) straty výnosov z vývozu tovarov v porovnaní s aritmetickým priemerom príjmov za štyri roky predchádzajúce roku uplatňovania s vylúčením najkrajnejšej hodnoty alebo
— 10 % (2 % v prípade najmenej rozvinutých, suchozemských a ostrovných štátov, ktoré boli postihnuté konfliktmi alebo prírodnými katastrofami) straty výnosov z vývozu všetkých produktov poľnohospodárstva alebo baníctva v porovnaní s aritmetickým priemerom príjmov za štyri roky predchádzajúce roku uplatňovania s vylúčením najkrajnejšej hodnoty v prípade krajín, ktorých výnosy z vývozu produktov poľnohospodárstva a baníctva predstavujú viac ako 40 % celkových výnosov z vývozu tovarov, alebo
— 10 % (2 % v prípade najmenej rozvinutých, suchozemských a ostrovných štátov, ktoré boli postihnuté konfliktmi alebo prírodnými katastrofami) straty výnosov z vývozu všetkých produktov poľnohospodárstva alebo baníctva v porovnaní s aritmetickým priemerom príjmov za štyri roky predchádzajúce roku uplatňovania s vylúčením najkrajnejšej hodnoty v prípade krajín, ktorých výnosy z vývozu produktov poľnohospodárstva a baníctva predstavujú 20 % až 40 % celkových výnosov z vývozu tovarov, za predpokladu, že sa tieto celkové výnosy nezvýšia viac ako v rozsahu vplyvu straty výnosov z vývozu produktov poľnohospodárstva alebo baníctva v pomere k celkovému vývozu.
2. Strata výnosov z vývozu definovaná v odseku 1 sa musí rovnať alebo byť vyššia ako 0,5 % HDP, aby sa mohol uplatniť nárok na dodatočnú pomoc. Nárok na dodatočnú pomoc sa obmedzuje na tri za sebou idúce roky.
3. Dodatočné zdroje sú uvedené vo verejných účtoch dotknutej krajiny. Používajú sa v súlade s pravidlami a metódami plánovania, vrátane špecifických ustanovení prílohy IV o postupe implementácie a riadenia, na základe vopred určených dohôd medzi Spoločenstvom a dotknutým štátom AKT v priebehu roka nasledujúceho po roku uplatňovania. Po spoločnej dohode medzi oboma stranami sa môžu zdroje použiť na financovanie programov uvedených v národnom rozpočte. Časť dodatočných zdrojov sa však môže vyhradiť pre špecifické sektory, najmä na rozvoj programov komerčného poistenia s cieľom zabezpečiť sa pred výkyvmi výnosov z vývozu.
Článok 9a
1. Suma dodatočnej finančnej podpory sa rovná strate výnosov z vývozu vynásobenej aritmetickým priemerom ukazovateľa „príjmy vlády/hrubý domáci produkt“ za štyri roky predchádzajúce roku uplatňovania s vylúčením najkrajnejšej hodnoty a so stanovením stropu pre tento ukazovateľ na 25 %.
2. Analýzu údajov poskytnutých štátmi AKT na určenie oprávnenosti a dodatočnej finančnej podpory definovanej v článku 9 vykoná Komisia v miestnej mene upravenej podľa miery inflácie. Komisia potom transponuje potenciálnu sumu dodatočnej finančnej podpory v súlade so svojimi postupmi.
3. V rámci finančnej kapitoly určenej na financovanie národných indikatívnych programov Komisia ročne určí rozpočet na podporu v prípade krátkodobých výkyvov výnosov z vývozu pokrývajúci všetky krajiny AKT. V prípade, že suma finančnej podpory vypočítaná na základe kritérií definovaných v článku 9 prekročí sumu tohto rozpočtu, rozdelenie národných zdrojov sa vykoná v pomere k potenciálnej sume dodatočnej finančnej podpory každého štátu AKT, vyjadrenej v eurách.
Článok 10
Zálohy
Systém prideľovania dodatočných zdrojov ustanovuje zálohy určené na zmiernenie nedostatkov vyplývajúcich z akéhokoľvek omeškania v získaní konsolidovaných štatistických údajov o obchodoch a na zaručenie toho, že uvedené zdroje sa budú môcť zahrnúť najneskôr do rozpočtu druhého roka nasledujúceho po roku uplatňovania. Získanie zálohy sa vyhradzuje štátom, v ktorých finančná podpora v rámci FLEX môže byť realizovaná prostredníctvom všeobecnej rozpočtovej pomoci. Zálohy sa uvoľňujú na základe predbežných štatistických údajov vyhotovených vládou a predložených Komisii. Maximálna záloha je 100 % sumy dodatočnej finančnej podpory plánovanej pre rok uplatňovania. Takto uvoľnené sumy sú upravené v závislosti od definitívnych štatistických údajov o vývoze. Tieto štatistické údaje sa musia predložiť najneskôr 31. decembra v druhom roku nasledujúcom po roku uplatňovania.
Článok 11
Ustanovenia tejto kapitoly podliehajú prehodnoteniu najneskôr po dvoch rokoch fungovania a následne vždy na žiadosť ktorejkoľvek zo strán.
KAPITOLA 4
OSTATNÉ USTANOVENIA
Článok 12
Bežné platby a pohyb kapitálu
1. Bez dopadu na odsek 3 nižšie, strany sa zaväzujú neuvaliť žiadne obmedzenia na akékoľvek platby vo voľne zameniteľnej mene a na bežné účty platobných bilancií medzi rezidentmi (občanmi s trvalým pobytom) spoločenstva a štátov AKT.
2. S ohľadom na transakcie kapitálových účtov platobných bilancií sa strany zaväzujú neuvaliť žiadne obmedzenia na voľný pohyb kapitálu týkajúci sa priamych investícií realizovaných v spoločnostiach vytvorených v súlade so zákonmi hostiteľskej krajiny a investíciami realizovanými v súlade s touto dohodou a na odstránenie alebo repatriáciu týchto investícií, či akéhokoľvek zisku z nich vyplývajúceho.
3. Ak má jeden alebo viacero štátov AKT, alebo jeden, alebo členských štátov spoločenstva vážne ťažkosti platobnej bilancie, alebo je nimi ohrozený, môže štát AKT, členský štát alebo spoločenstvo v súlade s podmienkami stanovenými v rámci GATT, GATS a článku VIII a XIV zmluvných ustanovení Medzinárodného menového fondu prijať obmedzenia bežných transakcií, ktoré sú obmedzeného trvania a nesmú ísť za rámec nevyhnutný na nápravu situácie v platobnej bilancii. Strana, ktorá prijíma tieto opatrenia, informuje neodkladne ostatné strany a predkladá im čo najskôr časový harmonogram odstránenia dotknutých opatrení.
Článok 13
Kvalifikácia a zaobchádzanie s podnikateľskými subjektami
Pokiaľ ide o dojednania, ktoré je možné uplatniť vo veciach založenia a poskytovania služieb, štáty AKT na jednej strane a členské štáty na strane druhej zaobchádzajú so štátnymi príslušníkmi a spoločnosťami, či firmami štátov AKT a štátnymi príslušníkmi, spoločnosťami, či firmami členských štátov na nediskriminačnom základe. Ak však nie je pre danú aktivitu štát AKT alebo členský štát schopný poskytnúť takéto zaobchádzanie, nie je štát AKT alebo členský štát, podľa okolností prípadu, povinný pre aktivitu takéto zaobchádzanie poskytnúť štátnym príslušníkom, spoločnostiam, či firmám dotknutého štátu.
Článok 14
Definícia „spoločností a firiem“
1. Na účely tejto dohody pojem „spoločnosti alebo firmy členského štátu alebo štátu AKT“ znamená spoločnosti alebo firmy založené podľa občianskeho či obchodného práva, vrátane korporácií, či už verejných, alebo iných, družstevných spoločností a ostatných právnických osôb a partnerstiev upravovaných verejným alebo súkromným právom, okrem tých, ktoré sú neziskové, vytvorených v súlade s právom členského štátu alebo štátu AKT, ktorého štatutárnym sídlom, ústrednou správou alebo hlavným miestom podnikania je členský štát alebo štát AKT.
2. Avšak spoločnosť alebo firma majúca iba štatutárne sídlo v členskom štáte alebo štáte AKT musí byť zainteresovaná do aktivity, ktorá má skutočné a priebežné prepojenie na hospodárstvo tohto členského štátu alebo štátu AKT.
KAPITOLA 5
DOHODY O OCHRANE INVESTÍCIÍ
Článok 15
1. Pri vykonávaní ustanovení článku 78 tejto dohody strany berú do úvahy nasledujúce zásady:
a) zmluvný štát môže, tam kde je to primerané, žiadať iný zmluvný štát o rokovanie o dohode na podporu a ochranu investícií;
b) štáty, ktoré sú stranami takýchto dohôd, neuplatňujú medzi štátmi – tiež stranami tejto takýchto dohôd alebo proti nim žiadnu diskrimináciu vo vzťahu k tretím krajinám pri začatí rokovaní na uzatvorenie, uplatňovanie alebo výklad dvojstranných alebo mnohostranných dohôd o podpore a ochrane investícií;
c) zmluvné strany majú právo žiadať modifikáciu alebo úpravu vyššie uvedeného nediskriminačného zaobchádzania, ak si to vyžadujú medzinárodné záväzky alebo zmenené okolnosti;
d) uplatňovanie vyššie uvedených zásad nemá za cieľ a ani v praxi nemôže porušiť suverenitu zmluvnej strany dohody a
e) vzťah medzi dátumom vstupu do platnosti akejkoľvek prejednávanej dohody, ustanoveniami o riešení sporov a dátumom dotknutej investície sa stanoví v uvedenej dohode, pričom sa berú do úvahy vyššie uvedené ustanovenia. Zmluvné strany potvrdzujú, že sa retroaktivita ako všeobecná zásada uplatňovať nebude, pokiaľ zmluvné strany nestanovia inak.
2. S cieľom uľahčenia rokovaní o dvojstranných dohodách o podpore a ochrane investícií sa zmluvné strany dohodli na preštudovaní hlavných doložiek modelovej dohode o ochrane. Štúdia stavajúca na ustanoveniach existujúcich dvojstranných dohôd medzi štátmi ako zmluvnými stranami bude venovať zvláštnu pozornosť nasledujúcim otázkam:
a) právne záruky zabezpečenia spravodlivého a rovnocenného zaobchádzania a ochrany zahraničných investorov;
b) doložka najvyšších výhod;
c) ochrana v prípade vyvlastnenia a znárodnenia;
d) transfer kapitálu a ziskov a
e) medzinárodná arbitráž v prípade sporov medzi investorom a hostiteľským štátom.
3. Strany sa dohodli na štúdiu možností systémov záruk tak, aby tieto dali kladnú odpoveď na špecifické potreby malých a stredných podnikov pri zabezpečení ich investícií v štátoch AKT. Štúdie uvedené vyššie sa začnú čo najskôr po podpise tejto dohody. Výsledky týchto štúdií sa po ich ukončení predložia na zváženie a prijatie primeraných krokov výboru AKT-ES pre spoluprácu v rozvojových financiách.
PRÍLOHA III
INŠTITUCIONÁLNA PODPORA
Článok 1
Spolupráca podporuje inštitucionálny mechanizmus na podporu poľnohospodárstva a rozvoja vidieka. V tejto súvislosti spolupráca pomáha posilniť a upevniť úlohu Technického centra pre poľnohospodársku a vidiecku spoluprácu (CTA) v rozvoji inštitucionálnej kapacity AKT, najmä pri riadení informácií s cieľom zlepšiť prístup k technológiám na zvýšenie produktivity poľnohospodárstva, komercializáciu, potravinovú bezpečnosť a rozvoj vidieka.
▼M14 —————
Článok ►M14 2 ◄
CTA
1. Úlohou CTA je posilniť politiku a rozvoj inštitucionálnych kapacít a kapacít riadenia informácií a komunikácie organizácií poľnohospodárskeho a vidieckeho rozvoja krajín AKT. Centrum pomáha takýmto organizáciám pri formulovaní a vykonávaní politík a programov na znižovanie chudoby, podpory trvale udržateľnej potravinovej bezpečnosti, zachovania domácej surovinovej základne a tak prispievať k budovaniu samostatnosti vo vidieckom a poľnohospodárskom rozvoji krajín AKT.
2. CTA:
a) rozvíja a poskytuje informačné služby a zabezpečuje lepší prístup k výskumu, vzdelávaniu a inováciám vo sférach poľnohospodárskeho a vidieckeho rozvoja a rastu tak, aby sa podporovalo poľnohospodárstvo a vidiecky rozvoj, a
b) rozvíja a posilňuje kapacity AKT tak, aby sa:
i) zlepšila formulácia a riadenie politík poľnohospodárskeho a vidieckeho rozvoja a stratégií na národnej a regionálnej úrovni vrátane zlepšených kapacít na zber údajov, výskum politík, analýz a ich formulovanie;
ii) zlepšilo riadenie informácií a komunikácie najmä v rámci národnej poľnohospodárskej stratégie;
iii) podporovalo efektívne vnútroinštitucionálne informačné a komunikačné riadenie (ICM) na sledovanie výkonnosti, ako aj pre konzorciá s regionálnymi a medzinárodnými partnermi;
iv) podporoval decentralizovaný ICM na miestnej a národnej úrovni;
v) posilnili iniciatívy prostredníctvom regionálnej spolupráce a
vi) rozvinuli prístupy zhodnotenia dosahu politiky na poľnohospodársky a vidiecky rozvoj.
3. Centrum podporuje regionálne iniciatívy a siete a postupne poskytuje svoje programy rozvoja kapacít príslušným organizáciám AKT. Na tento účel centrum podporuje decentralizované regionálne informačné siete. Takéto siete sa budujú postupne a efektívne.
4. Aktivity vykonávané CTA sa pravidelne hodnotia.
5. Výbor veľvyslancov je dozorný orgán centra. Po podpise tejto dohody výbor:
a) stanoví štatút strediska;
b) vymenuje členov výkonnej rady;
c) vymenuje manažment centra na návrh výkonnej rady a
d) monitoruje celkovú stratégiu centra a dohliada na prácu výkonnej rady.
6. Výkonná rada v súlade so štatútom centra:
a) ustanovuje finančné a služobné predpisy a pravidlá prevádzky;
b) dohliada na jeho prácu;
c) prijíma program a rozpočet centra;
d) predkladá pravidelné správy a hodnotenia orgánu dohľadu a
e) plní akékoľvek ďalšie úlohy, ktoré jej podľa štatútu centra patria.
7. Rozpočet centra je financovaný v súlade s pravidlami stanovenými v tejto dohode vo vzťahu k rozvojovej finančnej spolupráci.
PRÍLOHA IV
VYKONÁVANIE A RIADIACE POSTUPY
KAPITOLA 1
PROGRAMOVANIE (NÁRODNÉ)
Článok 1
Operácie financované grantmi v rámci tejto dohody sa plánujú na začiatku obdobia pokrytého viacročným finančným rámcom spolupráce.
Programovanie sa zakladá na zásadách vlastníctva, zosúladenia, koordinácie a harmonizácie darcov, riadenia pre rozvoj výsledkov a vzájomnej zodpovednosti.
Programovanie na tieto účely znamená:
a) prípravu a vypracovanie strategických dokumentov (SD) krajiny, regiónu AKT alebo vnútorných AKT strategických dokumentov vychádzajúcich z ich vlastných strednodobých cieľov a stratégií s prihliadnutím na zásady spoločného programovania a deľby práce medzi darcami, ktoré budú v možnej miere procesom vedeným partnerskou krajinou alebo regiónom;
b) jasné určenie plánovaných indikatívnych finančných rozdelení zo strany Spoločenstva, z ktorého môže mať spolupráca krajiny, regiónu AKT alebo vnútri AKT prospech počas obdobia pokrytého viacročným finančným rámcom spolupráce podľa tejto dohody, ako aj akékoľvek ostatné relevantné informácie vrátane možnej rezervy na nepredvídané potreby;
c) prípravu a prijatie indikatívneho programu vykonávania SD s prihliadnutím na záväzky iných darcov, a najmä členských štátov EÚ, a
d) proces opätovného hodnotenia pokrývajúci SD, indikatívny program a objem zdrojov na tieto účely pridelený.
Článok 2
Strategický dokument krajiny
Strategický dokument krajiny (SDK) spracúva dotknutý štát AKT a EÚ. Vychádza z predchádzajúcich konzultácií so širokým spektrom účastníkov vrátane neštátnych účastníkov, miestnych orgánov, a tam, kde je to relevantné, parlamentov AKT a buduje na získaných skúsenostiach a najlepšej praxi. Každá SDK je upravená podľa potrieb a reaguje na špecifické okolnosti každého štátu AKT. SDK je nástrojom zostavenia priorít v aktivitách a vybudovania miestne vlastnených kooperačných programov. Akékoľvek odchýlky medzi vlastnou analýzou krajiny a analýzou Spoločenstva sa berú na vedomie. SDK zahŕňa nasledujúce štandardné súčasti:
a) analýzu politického, hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho kontextu krajiny, prekážky, kapacity a perspektívy vrátane zhodnotenia základných potrieb, ako je príjem na obyvateľa, veľkosť populácie a sociálne ukazovatele a zraniteľnosť;
b) podrobný náčrt strednodobej stratégie rozvoja krajiny, jasne definované priority a očakávané finančné požiadavky;
c) náčrt relevantných plánov a krokov ostatných darcov prítomných v krajine vrátane predovšetkým tých, ktorí sú z členských štátov EÚ v postavení bilaterálneho darcu;
d) stratégie reakcie podrobne uvádzajúce konkrétny prínos, ktorý môže EÚ poskytnúť. Tieto stratégie majú do čo najvyššej miery umožniť komplementaritu s operáciami financovanými samotným štátom AKT a ostatnými darcami prítomnými v krajine a
e) označenie najprimeranejších podporných a vykonávacích mechanizmov, ktoré sa majú uplatniť na vykonávanie uvedených stratégií.
Článok 3
Prideľovanie zdrojov
1. Indikatívne prideľovanie zdrojov medzi krajinami AKT sa zakladá na štandardných, objektívnych a transparentných potrebách a výkonnostných kritériách. V tejto súvislosti:
a) potreby sa zhodnotia na základe kritérií týkajúcich sa príjmu na obyvateľa, veľkosti populácie, sociálnych ukazovateľov a úrovne zadlženia a citlivosti voči vonkajším otrasom. Špeciálne zaobchádzanie sa poskytne najmenej rozvinutým štátom AKT, bude sa brať riadne do úvahy aj zraniteľnosť ostrovných a vnútrozemských štátov. Okrem toho sa berú do úvahy aj konkrétne ťažkosti krajín, ktoré riešia následky konfliktov a prírodných katastrof, a
b) výkonnosť sa zhodnotí na základe kritérií týkajúcich sa správy vecí verejných, pokroku pri vykonávaní inštitucionálnych reforiem, výkonnosti krajiny pri používaní zdrojov, efektívneho vykonávania súčasných operácií, zmiernenia chudoby alebo jej zníženia, pokroku na dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia, opatrení udržateľného rozvoja a výkonnosti v makroekonomickej a odvetvovej politike.
2. Pridelené prostriedky zahŕňajú:
a) programovateľné prideľovanie rozpočtových prostriedkov na pokrytie makroekonomickej podpory, odvetvových politík, programov a projektov na podporu ústredných alebo okrajových oblastí pomoci Spoločenstva. Programovateľné prideľovanie uľahčí dlhodobé programovanie pomoci Spoločenstva pre dotknutú krajinu. Tieto pridelené rozpočtové prostriedky spolu s inými možnými zdrojmi Spoločenstva sú základom prípravy indikatívneho programu pre danú krajinu a
b) prídel na pokrytie nepredpokladaných potrieb, ako sú definované v článkoch 66 a 68 a článkoch 72, 72a a 73 tejto dohody, prístupný za podmienok ustanovených v uvedených článkoch tam, kde takáto podpora nemôže byť financovaná z rozpočtu Únie.
3. Opatrenie sa poskytne tým krajinám, ktoré z dôvodu výnimočných okolností nemajú prístup k bežným plánovaným zdrojom, na základe rezervy na nepredvídané potreby.
4. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 5 ods. 7 tejto prílohy o preskúmaní, Spoločenstvo môže zvýšiť programovateľné prideľovanie zdrojov alebo jeho zdroje na nepredvídané potreby pre dotknutú krajinu, aby zohľadnilo nové potreby alebo výnimočnú výkonnosť:
a) nové potreby môžu vzniknúť v dôsledku výnimočných okolností, ako sú krízové situácie a situácie po kríze, alebo z nepredvídaných potrieb uvedených v odseku 2 písm. b);
b) výnimočná výkonnosť je situácia, v ktorej sú programovateľné rozpočtové prostriedky krajiny mimo rámca strednodobých a záverečných hodnotení úplne viazané a dodatočné finančné prostriedky z národného indikatívneho programu môžu byť absorbované na pozadí efektívnych politík znižovania chudoby a riadneho finančného hospodárenia.
Článok 4
Príprava a prijatie indikatívneho programu
1. Po získaní uvedených informácií každý štát AKT vyhotoví a predloží Spoločenstvu návrh indikatívneho programu na základe rozvojových cieľov a priorít vyjadrených v SDK a v súlade s nimi. Návrh indikatívneho programu obsahuje:
a) všeobecnú rozpočtovú podporu, resp. obmedzený počet ústredných odvetví alebo oblastí, na ktoré sa má pomoc sústrediť;
b) najprimeranejšie opatrenia a činnosti na dosiahnutie cieľov v ústrednom odvetví (odvetviach) alebo oblasti (oblastiach);
c) možné zdroje vyhradené na obmedzený počet programov a projektov mimo ústredného odvetvia (odvetví) alebo oblasti (oblastí), resp. hrubý náčrt takýchto aktivít, ako aj určenie zdrojov, ktoré majú byť určené pre každú z týchto súčastí;
d) typy neštátnych aktérov oprávnených na financovanie v súlade s kritériami, ktoré ustanovila Rada ministrov, zdroje pridelené neštátnym aktérom a typ podporovaných aktivít, ktoré nesmú byť zamerané na dosahovanie ziskov;
e) návrhy na prípadnú účasť v regionálnych programoch a projektoch a
f) možnú rezervu na poistenie oproti možným nárokom a na pokrytie nárastu nákladov a nepredvídaných udalostí.
2. Návrh indikatívneho programu obsahuje podľa primeranosti zdroje vyhradené na posilnenie ľudských, materiálnych a inštitucionálnych kapacít AKT na prípravu a vykonávanie národných indikatívnych programov a možnú účasť v programoch a projektoch financovaných z regionálnych indikatívnych programov a na zlepšenie riadenia cyklu verejných investičných projektov štátov AKT.
3. Návrh indikatívneho programu je predmetom výmeny stanovísk medzi dotknutým štátom AKT a Spoločenstvom. Indikatívny program sa prijme po spoločnej dohode medzi Komisiou v mene Spoločenstva a dotknutým štátom AKT. Po prijatí je záväzný tak pre Spoločenstvo, ako aj pre štát. Tento indikatívny program sa pripojí k SDK a obsahuje okrem toho aj:
a) určenie konkrétnych a jednoznačne identifikovaných činností, najmä tých, ktoré je možné financovať pred ďalším prehodnotením;
b) indikatívny časový harmonogram vykonávania a prehodnotenia indikatívneho programu vrátane záväzkov a vyplatených súm zdrojov a
c) parametre a kritériá preskúmania zamerané na výsledky.
4. Spoločenstvo a dotknutý štát AKT prijmú všetky nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie čo najskoršieho možného ukončenia programovacieho procesu, a to okrem výnimočných okolností najneskôr do dvanástich mesiacov od prijatia viacročného finančného rámca spolupráce. V tejto súvislosti príprava SDK a indikatívneho programu musí byť súčasťou priebežného procesu vedúceho k prijatiu jediného dokumentu.
5. V prípade, že sa štát AKT nachádza v krízovej situácii, ktorá vznikla ako dôsledok vojny alebo iných konfliktov, alebo mimoriadnych okolností s porovnateľnými následkami a ktorá bráni národnému schvaľovaciemu úradníkovi vo výkone jeho povinností, môže Komisia riadiť zdroje pridelené tomuto štátu podľa článku 3 a použiť ich na účel zvláštnej pomoci. Zvláštna pomoc sa môže týkať mierovej politiky, politiky prekonávania a riešenia konfliktov, môže ísť o pomoc pri odstraňovaní následkov konfliktu vrátane budovania inštitúcií, aktivít zameraných na hospodársky a sociálny rozvoj, pričom sa bude venovať zvláštna pozornosť potrebám najzraniteľnejších vrstiev obyvateľstva. Komisia a dotknutý štát AKT sa vrátia k normálnemu procesu implementácie a riadenia, len čo budú príslušné úrady zodpovedné za spoluprácu schopné opäť spolupracovať.
Článok 5
Proces prehodnotenia
1. Finančná spolupráca medzi štátom AKT a spoločenstvom má byť dostatočne pružná, aby zabezpečila neustály súlad operácií s cieľmi tejto dohody a aby brala do úvahy všetky zmeny prebiehajúce v hospodárskej situácii, priority a ciele dotknutého štátu AKT. V tejto súvislosti národný schvaľovací úradník a ►M4 Komisia ◄ :
a) každoročne vykonávajú operatívne prehodnotenie indikatívneho programu a
b) vykonávajú strednodobé a záverečné hodnotenie SPK a indikatívneho programu z hľadiska súčasných potrieb a výkonnosti.
2. Za výnimočných okolností uvedených v článku 3 ods. 4, s ohľadom na nové potreby alebo výnimočné výsledky, možno hodnotenie ad hoc realizovať na žiadosť ktorejkoľvek strany.
3. Národný schvaľovací úradník a ►M4 Komisia ◄ :
a) prijmú všetky nevyhnutné kroky na zabezpečenie dodržiavania ustanovení indikatívneho programu, vrátane dodržania časového harmonogramu záväzkov a vyplatených čiastok dohodnutých v čase programovania a
b) určia všetky príčiny odkladu vykonávania a navrhnú vhodné opatrenia na nápravu situácie.
4. Výročné operatívne hodnotenie, strednodobé a záverečné hodnotenie indikatívneho programu pozostávajú zo spoločného hodnotenia vykonávania programu a berú do úvahy výsledky aktivít monitorovania a hodnotenia. Tieto hodnotenia sa realizujú miestne a majú byť ukončené národným schvaľovacím úradníkom a Komisiou s konzultovaním príslušných účastníkov vrátane neštátnych subjektov, miestnych orgánov, a tam, kde je to relevantné, parlamentov AKT. Hodnotenia pokrývajú najmä:
a) výsledky dosiahnuté v ústredných odvetviach merané oproti identifikovaným cieľom a ukazovateľom dopadu a záväzkom odvetvových politík;
b) programy a projekty mimo ústredných odvetví;
c) použitie zdrojov vyčlenených pre neštátnych účastníkov;
d) efektivitu vykonávania súčasných operácií a rozsah, v ktorom boli dodržané harmonogramy záväzkov a platieb a
e) rozšírenie perspektívy programovania na nasledujúce roky.
5. Komisia predloží raz ročne súhrnnú správu o záveroch výročného operatívneho hodnotenia výboru pre spoluprácu v rozvojových financiách. Výbor preskúma správu v súlade so svojimi zodpovednosťami a právomocami podľa tejto dohody.
6. Vzhľadom na výročné operatívne hodnotenia môže národný schvaľovací úradník a Komisia pri strednodobom a záverečnom hodnotení prehodnotiť a upraviť SDK:
a) ak operatívne hodnotenia naznačujú konkrétne problémy a/alebo
b) vzhľadom na zmenené okolnosti v štáte AKT.
O zmene v SDK možno tiež rozhodnúť v dôsledku procesu hodnotenia ad hoc podľa odseku 2.
Záverečné hodnotenie môže tiež zahŕňať úpravy na nový viacročný finančný rámec spolupráce, pokiaľ ide o prideľovanie zdrojov, ako aj prípravu na nasledujúci program.
7. Po ukončení strednodobých a záverečných hodnotení môže Komisia v mene Spoločenstva zvýšiť alebo znížiť prideľovanie zdrojov vzhľadom na súčasné potreby a výkonnosť dotknutého štátu AKT.
Po hodnotení ad hoc podľa odseku 2 môže Komisia v mene Spoločenstva takisto zvýšiť prideľovanie zdrojov s ohľadom na nové potreby alebo mimoriadnu výkonnosť dotknutého štátu AKT, ako sa vymedzuje v článku 3 ods. 4.
KAPITOLA 2
PROGRAMOVANIE A PRÍPRAVA (REGIONÁLNE)
Článok 6
Pôsobnosť
1. Regionálna spolupráca pokrýva činnosti prospievajúce a zahŕňajúce:
a) dva alebo viac, alebo všetky štáty AKT, ako aj rozvojové štáty, ktoré nepatria k štátom AKT a ktoré sa podieľajú na týchto činnostiach, a/alebo
b) regionálny orgán, ktorého členmi sú aspoň dva štáty AKT a taktiež štáty, ktoré nepatria k štátom AKT.
2. Regionálna spolupráca môže taktiež zahŕňať zámorské krajiny a územia a najvzdialenejšie regióny. Financovanie na umožnenie účasti týchto území sa pridáva k fondom prideleným štátom AKT podľa tejto dohody.
3. Žiadosti o financovanie regionálnych programov predkladá:
a) riadne poverený regionálny orgán alebo organizácia alebo
b) riadne splnomocnený subregionálny subjekt, organizácia alebo štát AKT v dotknutom regióne v programovacom stupni za predpokladu, že činnosť bola v regionálnom indikatívnom programe (RIP) určená.
4. Účasť rozvojových krajín, ktoré nepatria do AKT, v regionálnych programoch sa predpokladá len v tom rozsahu, že:
a) ťažisko projektov a programov financovaných v rámci viacročného finančného rámca spolupráce zostane v krajine AKT;
b) rovnocenné ustanovenia existujú v rámci finančných nástrojov Spoločenstva a
c) dodržiava sa zásada proporcionality.
Článok 7
Regionálne programy
Štáty AKT rozhodnú o vymedzení zemepisných regiónov. Regionálne integračné programy majú do najvyššej možnej miery zodpovedať programom existujúcich regionálnych organizácií. V zásade v prípade, že sa členstvo niekoľkých relevantných regionálnych organizácií prekrýva, má regionálny integračný program zodpovedať kombinovanému členstvu týchto organizácií.
Článok 8
Regionálne programovanie
1. Programovanie sa uskutoční na úrovni každého regiónu. Programovanie je výsledkom výmeny názorov medzi Komisiou a riadne poverenými regionálnymi organizáciami a v prípade absencie takéhoto mandátu medzi Komisiou a národnými schvaľovacími úradníkmi v krajinách regiónu. Tam, kde je to primerané, môže programovanie zahŕňať konzultácie s neštátnymi účastníkmi zastúpenými na regionálnej úrovni a tam, kde je to relevantné, regionálnymi parlamentmi.
2. Regionálny strategický dokument (RSD) pripraví Komisia a riadne poverené regionálne organizácie v spolupráci so štátmi AKT v dotknutom regióne na základe zásady subsidiarity a komplementárnosti so zohľadnením programovania SDK.
3. RSD je nástrojom zostavenia priorít v aktivitách a vybudovania miestne vlastnených kooperačných programov. RSD zahŕňa nasledujúce štandardné súčasti:
a) analýzu politického, hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho kontextu regiónu;
b) zhodnotenie procesu a perspektív regionálnej ekonomickej integrácie a integrácie do svetového hospodárstva;
c) náčrt sledovaných regionálnych stratégií a priorít a očakávaných finančných požiadaviek;
d) náčrt relevantných aktivít ostatných zahraničných partnerov v regionálnej spolupráci;
e) náčrt konkrétneho prínosu EÚ smerom k dosahovaniu cieľov regionálnej integrácie, ktoré sú, pokiaľ je to možné, čo najviac komplementárne s operáciami financovanými samotnými štátmi AKT a ostatnými zahraničnými partnermi, najmä členskými štátmi EÚ, a
f) určenie najvhodnejšej podpory a vykonávacích mechanizmov uplatňovaných pri vykonávaní uvedených stratégií.
Článok 9
Prideľovanie zdrojov
1. Indikatívne pridelenie zdrojov medzi regiónmi AKT je založené na štandardných, objektívnych a transparentných odhadoch potrieb, pokroku a perspektív v procese regionálnej spolupráce a integrácie.
2. Pridelené prostriedky obsahujú:
a) programovateľné pridelené rozpočtové prostriedky na podporu regionálnej integrácie, odvetvových politík, programov a projektov na podporu ústredných alebo okrajových oblastí pomoci Spoločenstva a
b) pridelené rozpočtové prostriedky pre každý región AKT na pokrytie nepredvídaných potrieb, ako sú tie, čo sú vymedzené v článkoch 72, 72a a 73 tejto dohody, kde vzhľadom na cezhraničný charakter, resp. nepredvídané potreby môže byť takáto podpora poskytovaná efektívnejšie na regionálnej úrovni. Tieto prostriedky budú dostupné za podmienok ustanovených v článkoch 72, 72a a 73 tejto dohody, ak takáto pomoc nemôže byť financovaná z rozpočtu Únie. Doplnkovosť medzi intervenciami poskytnutými v rámci týchto pridelených rozpočtových prostriedkov a možnými intervenciami na úrovni jednotlivých krajín je zaručená.
3. Programovateľné pridelené rozpočtové prostriedky napomáhajú dlhodobé programovanie pomoci Spoločenstva pre dotknuté regióny. Aby sa dosiahol primeraný objem a aby sa zvýšila efektívnosť, možno na financovanie regionálnych operácií s výrazným národným komponentom zmiešať regionálne a národné fondy.
Regionálne pridelené rozpočtové prostriedky na nepredvídané potreby možno zmobilizovať v prospech daného regiónu a krajiny AKT mimo regiónu tam, kde povaha nepredvídanej potreby vyžaduje ich zapojenie a ťažisko plánovaných projektov a programov je na regióne.
4. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 11 o preskúmaní, môže Spoločenstvo zvýšiť prideľovanie programovateľných zdrojov alebo jeho pridelených rozpočtových prostriedkov na nepredvídané potreby pre dotknutý región, aby zohľadnilo nové potreby alebo mimoriadnu výkonnosť:
a) nové potreby vznikajú v dôsledku výnimočných okolností, ako sú krízové situácie a situácie po kríze, alebo nepredvídaných potrieb uvedených v odseku 2 písm. b);
b) výnimočná výkonnosť je situácia, v ktorej sú pridelené rozpočtové prostriedky regiónu mimo strednodobých a záverečných hodnotení úplne viazané a dodatočné finančné prostriedky z regionálneho indikatívneho programu môžu byť absorbované na pozadí efektívnej regionálnej integrácie a riadneho finančného hospodárenia.
Článok 10
Regionálny indikatívny program
1. Na základe vyššie uvedeného pridelenia zdrojov vyhotoví riadne poverená národná organizácia (organizácie) a, v prípade, že taký mandát chýba, národný schvaľovací úradník, návrh regionálneho indikatívneho programu. Návrh regionálneho indikatívneho programu obsahuje najmä:
a) ústredné odvetvia alebo témy pomoci spoločenstva;
b) najprimeranejšie opatrenia a operácie pre dosiahnutie cieľov stanovených pre tieto odvetvia a témy a
c) programy a projekty, ktoré umožňujú splnenie týchto cieľov, pokiaľ boli jasne určené, ako aj určenie zdrojov, ktoré sa majú využiť pre každý z týchto elementov, a časový harmonogram ich implementácie.
2. Regionálny indikatívny program sa prijme po spoločnej dohode medzi Spoločenstvom a riadne poverenou regionálnou organizáciou (poverenými regionálnymi organizáciami) alebo ak takéto poverenie chýba, dotknutými štátmi AKT.
Článok 11
Proces prehodnotenia
►M10 1. ◄ Finančná spolupráca medzi regiónom AKT a spoločenstvom má byť dostatočne pružná, aby zabezpečila neustály súlad operácií s cieľmi tejto dohody a aby brala do úvahy všetky zmeny prebiehajúce v hospodárskej situácii, priority a ciele dotknutého regiónu. Strednodobé a záverečné hodnotenie regionálnych indikatívnych programov sa vykonáva na prispôsobenie indikatívnych programov k vyvíjajúcim sa okolnostiam a na zabezpečenie ich správneho vykonávania. Spoločenstvo môže po ukončení strednodobých a záverečných hodnotení revidovať prideľovanie zdrojov vzhľadom na súčasné potreby a výkonnosť.
2. Za výnimočných okolností uvedených v článku 9 ods. 4 možno realizovať hodnotenie na žiadosť ktorejkoľvek strany, aby sa zohľadnili nové potreby alebo výnimočná výkonnosť. Výsledkom preskúmania ad hoc je, že o zmene RSD môžu rozhodnúť obe strany, resp. prideľovanie zdrojov môže zvýšiť Komisia v mene Spoločenstva.
Záverečné hodnotenie môže tiež obsahovať úpravy nového viacročného finančného rámca spolupráce, pokiaľ ide o prideľovanie zdrojov a prípravu na nasledujúci regionálny indikatívny program.
Článok 12
Spolupráca vnútri AKT
1. Spolupráca vnútri AKT ako nástroj rozvoja prispieva k cieľu partnerstva AKT – ES. Spolupráca vnútri AKT je nadregionálnou spoluprácou. Jej cieľom je riešenie spoločných problémov, ktorým čelia štáty AKT, prostredníctvom operácií, ktoré presahujú pojem geografického miesta a sú prospešné pre mnoho alebo všetky štáty AKT.
2. V súlade so zásadami subsidiarity a doplnkovosti sa predpokladá zasahovanie vnútri AKT, keď sa národné, resp. regionálne opatrenia ukážu v porovnaní s operáciami vykonávanými inými nástrojmi spolupráce nemožné alebo menej efektívne na poskytnutie pridanej hodnoty.
3. Keď sa skupina AKT rozhodne prispieť k medzinárodným alebo medziregionálnym iniciatívam z vnútorného AKT fondu, zaručí sa primerané zviditeľnenie.
Článok 12a
Vnútorný strategický dokument AKT
1. Programovanie vnútornej spolupráce AKT je výsledkom výmeny názorov medzi Komisiou a Výborom veľvyslancov AKT a pripravujú ho spoločne útvary Komisie a sekretariát AKT po konzultáciách s príslušnými účastníkmi a zainteresovanými stranami.
2. Vnútorný strategický dokument AKT definuje prioritné opatrenia spolupráce vnútri AKT a opatrenia potrebné na vybudovanie vlastníctva podporovaných programov. Musí obsahovať tieto štandardné prvky:
a) analýzu politických, ekonomických, sociálnych a environmentálnych súvislostí skupiny štátov AKT;
b) hodnotenie spolupráce vnútri AKT, pokiaľ ide o jej prínos k dosiahnutiu cieľov tejto dohody a poučení z nej;
c) náčrt vnútornej AKT stratégie a sledovaných cieľov a očakávaných finančných požiadaviek;
d) prehľad relevantných činností ďalších externých partnerov spolupráce a
e) údaj o príspevku EÚ k dosiahnutiu cieľov spolupráce vnútri AKT a jej doplnkovosť s operáciami financovanými na národnej a regionálnej úrovni a ďalšími externými partnermi, najmä členskými štátmi EÚ.
Článok 12b
Žiadosť o financovanie
Žiadosti o financovanie vnútorných programov AKT predkladá:
a) priamo Rada ministrov AKT alebo Výbor veľvyslancov AKT alebo
b) nepriamo:
i) aspoň tri riadne poverené regionálne orgány alebo organizácie patriace k rozdielnym geografickým regiónom alebo najmenej dva štáty AKT z každého z týchto troch regiónov;
ii) medzinárodné organizácie, ako je napríklad Africká únia, vykonávajúce činnosti, ktoré prispievajú k cieľom regionálnej spolupráce a integrácie pod podmienkou predchádzajúceho schválenia Výborom veľvyslancov AKT, alebo
iii) karibský alebo tichomorský región vzhľadom na konkrétnu zemepisnú situáciu po predchádzajúcom schválení Radou ministrov krajín AKT alebo Výborom veľvyslancov AKT.
Článok 12c
Prideľovanie zdrojov
Indikatívne prideľovanie zdrojov je založené na odhade potrieb, pokroku a perspektív v procese spolupráce vnútri AKT. Obsahuje rezervu neplánovaných prostriedkov.
Článok 13
Indikatívny vnútorný program AKT
1. Indikatívny vnútorný program AKT obsahuje tieto hlavné štandardné prvky:
a) ústredné odvetvia a témy podpory Spoločenstva;
b) najprimeranejšie opatrenia a akcie na dosiahnutie cieľov v ústredných odvetviach a témach a
c) programy a projekty potrebné na dosiahnutie stanovených cieľov, pokiaľ boli jasne určené, ako aj uvedenie zdrojov, ktoré majú byť pridelené na každý z nich, a harmonogram realizácie.
2. Komisia a sekretariát AKT zisťujú a vyhodnocujú zodpovedajúce opatrenia. Útvary Komisie a sekretariát AKT spoločne pripravia na tomto základe indikatívny vnútorný program AKT a predložia ho Výboru veľvyslancov AKT – ES. Prijíma ho Komisia v mene Spoločenstva a Výbor veľvyslancov AKT.
3. Výbor veľvyslancov AKT predkladá každý rok bez toho, aby bol dotknutý článok 12b písm. b) bod iii), konsolidovaný zoznam žiadostí o financovanie z prioritných akcií plánovaných vo vnútornom programe AKT. Komisia určí a pripraví so sekretariátom AKT príslušné akcie, ako aj ročný akčný program. Žiadosti o financovanie akcií neplánovaných v indikatívnom vnútornom programe AKT sa zahrnú do ročného akčného programu v možnom rozsahu a s prihliadnutím na pridelené prostriedky. Vo výnimočných prípadoch sa tieto žiadosti prijímajú prostredníctvom osobitného rozhodnutia Komisie o financovaní.
Článok 14
Postup zhodnotenia
1. Spolupráca vnútri AKT by mala byť dostatočne flexibilná a reagujúca, aby zabezpečila pretrvávajúci súlad akcií s cieľmi tejto dohody a zohľadňovala akékoľvek zmeny v prioritách a cieľoch skupiny štátov AKT.
2. Výbor veľvyslancov AKT a Komisia vykonávajú strednodobé a záverečné zhodnotenie stratégie spolupráce vnútri AKT a indikatívneho programu s cieľom prispôsobiť ju aktuálnym podmienkam a zabezpečiť jej správne vykonávanie. Ak to okolnosti vyžadujú, možno hodnotenia ad hoc tiež vykonávať na účely zohľadnenia nových potrieb, ktoré môžu vzniknúť z mimoriadnych alebo nepredvídaných okolností, ako sú tie, ktoré vyplývajú z nových výziev spoločných pre krajiny AKT.
3. Výbor veľvyslancov AKT a Komisia môžu pri strednodobých a záverečných hodnoteniach alebo po hodnotení ad hoc preskúmať a prispôsobiť strategický dokument spolupráce vnútri AKT.
4. Po strednodobom a záverečnom hodnotení alebo hodnotení ad hoc Výbor veľvyslancov AKT a Komisia môžu upraviť pridelené rozpočtové prostriedky v rámci indikatívneho vnútorného programu AKT a zmobilizovať neplánovanú vnútornú rezervu AKT.
KAPITOLA 3
ZHODNOTENIE A FINANCOVANIE
Článok 15
Identifikácia, príprava a zhodnotenie programov a projektov
1. Programy a projekty predložené štátmi AKT alebo príslušnou organizáciou alebo orgánom na regionálnej alebo vnútornej úrovni AKT sú predmetom spoločného hodnotenia. Výbor AKT – ES pre spoluprácu v rozvojových financiách vypracuje všeobecné usmernenia a kritériá na zhodnotenie programov a projektov. Tieto programy a projekty sú spravidla viacročné a môžu obsahovať celé spektrum opatrení obmedzeného rozsahu v určitej oblasti.
2. Dokumenty pre programy a projekty pripravené a predložené na financovanie musia obsahovať všetky informácie nevyhnutné na zhodnotenie programov a projektov alebo tam, kde neboli takéto programy a projekty úplne definované, poskytovať hrubý náčrt nevyhnutný na ich zhodnotenie.
3. Zhodnotenie programov a projektov náležite zohľadňuje národné prekážky ľudských zdrojov a zabezpečuje stratégiu priaznivú na podporu týchto zdrojov. Taktiež berie do úvahy špecifické charakteristiky a prekážky každého štátu AKT alebo regiónu.
4. Programy a projekty, ktoré majú implementovať neštátni aktéri oprávnení na túto činnosť v súlade s touto dohodou, môže hodnotiť len Komisia; na tieto programy a projekty sa môže uzavrieť grantová zmluva medzi Komisiou a neštátnymi aktérmi v súlade s článkom 19a. Toto zhodnotenie je v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. d), pokiaľ ide o typy aktérov, ich oprávnenie a druhy aktivít, ktoré majú byť predmetom podpory. Komisia informuje prostredníctvom vedúceho delegácie ►M10 príslušného schvaľovacieho úradníka ◄ o týchto pridelených grantoch.
Článok 16
Finančný návrh a rozhodnutie
1. Závery zhodnotenia sa zhrnú vo finančnom návrhu, ktorého konečnú verziu vyhotoví Komisia v úzkej spolupráci s ►M10 dotknutým štátom AKT alebo príslušnou organizáciou alebo orgánom na regionálnej alebo vnútornej úrovni AKT ◄ .
2. [vypustený]
3. [vypustený]
4. Komisia v mene Spoločenstva oznámi svoje rozhodnutie o financovaní ►M10 dotknutému štátu AKT alebo príslušnej organizácie alebo orgánu na regionálnej alebo vnútornej úrovni AKT ◄ do 90 dní od dátumu vyhotovenia konečnej verzie finančného návrhu.
5. Ak Komisia v mene Spoločenstva finančný návrh neprijala, ►M10 dotknutý štát AKT alebo príslušná organizácia alebo orgán na regionálnej alebo vnútornej úrovni AKT ◄ je okamžite informovaný o dôvodoch tohto rozhodnutia. V takom prípade môžu zástupcovia ►M10 dotknutého štátu AKT alebo príslušnej organizácie alebo orgánu na regionálnej alebo vnútornej úrovni AKT ◄ žiadať buď:
a) aby bola vec postúpená Výboru AKT — ES pre spoluprácu v rozvojových financiách, zriadenému podľa tejto dohody, alebo
b) aby im bola daná možnosť vypočutia pred zástupcami Spoločenstva.
6. Po takomto vypočutí prijme Komisia v mene Spoločenstva definitívne rozhodnutie o prijatí alebo zamietnutí finančného návrhu, pričom ►M10 dotknutý štát AKT alebo príslušná organizácia alebo orgán na regionálnej alebo vnútornej úrovni AKT ◄ môže predložiť Komisii ešte pred prijatím rozhodnutia akékoľvek fakty, ktoré môžu byť nevyhnutné na doplnenie informácií dostupných Komisii.
Článok 17
Finančná dohoda
1. Programy alebo projekty financované z viacročného finančného rámca spolupráce spravidla podliehajú finančnej dohode vyhotovenej Komisiou a štátom AKT alebo príslušnou organizáciou alebo orgánom na regionálnej alebo na vnútornej úrovni AKT.
2. Finančná dohoda sa vyhotoví do 60 dní po oznámení rozhodnutia o financovaní prijatého Komisiou. Finančná dohoda:
a) špecifikuje najmä podrobnosti týkajúce sa finančného príspevku Spoločenstva, finančné dojednania a podmienky, všeobecné a konkrétne ustanovenia týkajúce sa dotknutého programu alebo projektu vrátane očakávaných výstupov a výsledkov a
b) umožňuje primerane poskytnúť čiastky na pokrytie nárastu nákladov, nepredvídaných udalostí, auditov a hodnotení.
3. Akýkoľvek nepoužitý zostatok po uzavretí účtov programov a projektov v časovom rámci pre rozpočtové prostriedky na záväzky viacročného finančného rámca spolupráce, z ktorých sa financovali programy a projekty, sa kumuluje pre štát AKT alebo príslušnú organizáciu alebo orgán na regionálnej alebo vnútornej úrovni AKT.
Článok 18
Prekročenie nákladov
1. Keď sa ukáže, že existuje riziko prekročenia nákladov nad rámec prostriedkov, ktoré sú k dispozícii podľa finančnej dohody, ►M10 príslušný schvaľovací úradník ◄ informuje o tomto Komisiu a žiada Komisiu o schválenie opatrení, ktoré ►M10 príslušný schvaľovací úradník ◄ zamýšľa prijať na pokrytie prekročenia nákladov, a to buď znížením rozsahu programu alebo projektu, alebo čerpaním národných či iných zdrojov mimo Spoločenstva.
2. Ak nemožno znížiť rozsah programu alebo projektu alebo pokryť prekročenie pomocou iných zdrojov, Komisia môže, konajúc v mene Spoločenstva na základe zdôvodnenej žiadosti ►M10 príslušného schvaľovacieho úradníka ◄ , prijať dodatočné rozhodnutie o financovaní zo zdrojov národného indikatívneho programu.
Článok 19
Spätné financovanie
1. Aby sa zabezpečilo včasné začatie projektu, aby sa vyhlo medzerám v následných projektoch a zabránilo odkladom, ►M10 štáty AKT alebo príslušná organizácia alebo orgán na regionálnej alebo vnútornej úrovni AKT ◄ môžu pri ukončení zhodnotenia projektu a pred prijatím finančného rozhodnutia vopred financovať aktivity spojené so začatím programov, predbežných a sezónnych prác, objednávok na zariadenia s dlhým časom dodania, ako aj niektoré priebežné činnosti. Takéto výdavky spĺňajú postupy stanovené v tejto dohode.
2. Akékoľvek výdavky podľa odseku 1 sa uvedú vo finančnom návrhu a nemajú dosah na finančné rozhodnutie, ktoré prijala Komisia v mene Spoločenstva.
3. Výdavky vynaložené ►M10 štátom AKT alebo príslušnou organizáciou alebo orgánom na regionálnej alebo vnútornej úrovni AKT ◄ sa podľa tohto článku spätne financujú podľa programu alebo projektu po podpísaní finančnej dohody.
KAPITOLA 4
IMPLEMENTÁCIA
Článok 19a
Implementačné opatrenia
1. Implementácia programov a projektov financovaná z viacročného finančného rámca spolupráce podľa tejto dohody pozostáva hlavne:
a) zo zadania zmlúv o verejnom obstarávaní;
b) z poskytnutia grantov;
c) z implementácie prostredníctvom priamej práce;
d) priamych platieb ako rozpočtová pomoc, podpora sektorových programov, odpustenie dlhu a podpora na zmiernenie nepriaznivých účinkov vyplývajúcich z krátkodobých vonkajších otrasov vrátane výkyvov výnosov z vývozu.
2. V zmysle tejto prílohy sú zmluvy o verejnom obstarávaní zmluvami na peňažný úrok, ktoré sa uzavierajú písomne na účel obstarania hnuteľného majetku, vykonávania prác alebo poskytovania služieb.
3. V zmysle tejto prílohy sú granty priame finančné príspevky, ktoré sa poskytujú ako dar na účel financovania:
a) opatrenia na podporu uskutočňovania cieľa tejto dohody alebo programu, alebo projektu, prijatých v súlade s touto dohodou, alebo
b) fungovanie orgánu, ktorý sleduje takýto cieľ.
Granty sú predmetom písomnej zmluvy.
Článok 19b
Verejná súťaž s odkladacou doložkou
S cieľom zabezpečiť, aby sa projekty začali realizovať včas, ►M10 štáty AKT alebo príslušná organizácia alebo orgán na regionálnej alebo vnútornej úrovni AKT ◄ môžu vo všetkých riadne odôvodnených prípadoch ihneď, ako sa dokončí hodnotenie projektu, a pred prijatím rozhodnutia o financovaní, po dohode s Komisiou, vypísať verejnú súťaž na všetky druhy zmlúv s odkladacou doložkou. Takéto ustanovenie sa musí uviesť vo finančnom návrhu.
Článok 19c
Zadávanie zákaziek, udeľovanie grantov a plnenie zmlúv
1. S výnimkou prípadov uvedených v článku 26 sa zákazky a granty prideľujú a vykonávajú v súlade s predpismi Spoločenstva a s výnimkou osobitných prípadov uvedených v týchto pravidlách podľa štandardných postupov a dokumentácie ustanovených a uverejnených Komisiou na účely realizácie akcií spolupráce s tretími krajinami a platných v čase začatia postupu.
2. V prípade decentralizovaného riadenia, kde spoločné hodnotenia ukazujú, že postupy zadávania zákaziek a grantov v štáte AKT alebo prijímacom regióne alebo postupy schválené poskytovateľmi finančných prostriedkov sú v súlade so zásadami transparentnosti, proporcionality, rovnakého zaobchádzania a zákazu diskriminácie a vylučujú akýkoľvek druh konfliktu záujmov, Komisia uplatňuje tieto postupy v súlade s Parížskym vyhlásením a bez toho, aby bol dotknutý článok 26, pri plnom rešpektovaní pravidiel na výkon svojich právomocí v tejto oblasti.
3. Štát AKT alebo príslušná organizácia alebo orgán na regionálnej alebo vnútornej úrovni AKT pravidelne kontroluje, či sa operácie financované z viacročného finančného rámca spolupráce podľa tejto dohody riadne vykonávajú, aby prijal primerané opatrenia na zamedzenie nezrovnalostiam a podvodom, a v prípade potreby uskutočňuje právne kroky na vymáhanie neoprávnene vyplatených finančných prostriedkov.
4. V prípade decentralizovaného riadenia zmluvy prerokúva, vypracúva, podpisuje a vykonáva štát AKT alebo príslušná organizácia na regionálnej alebo vnútornej úrovni AKT. Tieto štáty alebo príslušné organizácie alebo orgány na regionálnej alebo vnútornej úrovni AKT však môžu vyzvať Komisiu, aby prerokovala, vypracovala, podpísala a plnila zmluvy v ich mene.
5. Podľa záväzku uvedeného v článku 32 ods. 1 písm. a) a článku 50 tejto dohody sa plnia zmluvy a granty financované z prostriedkov viacročného finančného rámca spolupráce s AKT v súlade s platnými právnymi predpismi v oblasti životného prostredia a medzinárodne uznávanými základnými normami v oblasti pracovného práva.
6. Zriadi sa expertná skupina zložená zo zástupcov sekretariátu skupiny štátov AKT a Komisie, aby určila akékoľvek vhodné úpravy a navrhovala zmeny a zlepšenie pravidiel a postupov uvedených v odsekoch 1 a 2 na žiadosť jednej alebo druhej strany.
Táto expertná skupina takisto predkladá pravidelné správy Výboru rozvojovej finančnej spolupráce AKT – ES na pomoc pri plnení jeho úlohy skúmať problémy spojené s vykonávaním činností rozvojovej spolupráce a navrhovať primerané opatrenia.
Článok 20
Oprávnenosť
Okrem výnimiek udelených podľa článku 22 a bez toho, aby bol dotknutý článok 26:
1. Účasť na postupoch zadávania zmlúv vo verejnom obstarávaní alebo grantov financovaných z viacročného finančného rámca spolupráce podľa tejto dohody je otvorená pre všetky fyzické osoby, ktoré sú štátnymi príslušníkmi nasledujúcich krajín alebo právnické osoby, ktoré sú skutočne usadené v nasledujúcich krajinách:
a) štát AKT, členský štát Európskeho spoločenstva, prijímajúce krajiny nástroja predvstupovej pomoci Európskeho spoločenstva, členský štát Európskeho hospodárskeho priestoru a zámorské krajiny a územia, na ktoré sa vzťahuje rozhodnutie Rady 2013/755/EÚ z 25. novembra 2013 o pridružení zámorských krajín a území k Európskej únii ( 1 );
b) rozvojové krajiny a územia uvedených na zozname príjemcov oficiálnej rozvojovej pomoci Výboru pre rozvojovú pomoc OECD, ktoré nie sú členmi skupiny G20 bez toho, aby bol dotknutý status Juhoafrickej republiky, ako je stanovené v protokole 3;
c) krajiny, pre ktoré stanovila Komisia po dohode s krajinami AKT recipročný prístup k vonkajšej pomoci.
Recipročný prístup sa môže udeliť na obmedzené obdobie v trvaní aspoň jedného roka v prípade, ak krajina priznáva oprávnenosť subjektom zo Spoločenstva a z krajín oprávnených podľa tohto článku na základe rovnakých podmienok;
d) členský štát OECD v prípade zmlúv vykonávaných v niektorej najmenej rozvinutej krajine alebo vysoko zadlženej chudobnej krajine, ktoré sú uvedené na zozname príjemcov oficiálnej rozvojovej pomoci Výboru pre rozvojovú pomoc OECD zverejneným týmto výborom.
▼M13 —————
2. Služby na základe zmluvy financovanej z viacročného finančného rámca spolupráce podľa tejto dohody môžu byť poskytnuté odborníkmi akejkoľvek štátnej príslušnosti bez toho, aby boli dotknuté kvalitatívne a finančné požiadavky ustanovené v pravidlách verejného obstarávania Spoločenstva.
3. Všetok tovar a všetky materiály zakúpené na základe zmluvy o verejnom obstarávaní alebo v súlade s dohodou o grante, ktoré sú financované z viacročného finančného rámca spolupráce podľa tejto dohody, musia pochádzať z oprávnenej krajiny podľa vymedzenia v tomto článku.
Môžu však pochádzať z ktoréhokoľvek štátu v prípade, ak hodnota tovaru a materiálov, ktoré sa majú kúpiť, nedosahuje prahovú hodnotu pre použitie súťažného rokovacieho konania stanoveného v súlade s článkom 19 C ods. 1
V tejto súvislosti sa pojem „pôvodné“ výrobky posudzuje podľa platných medzinárodných dohôd a za tovar s pôvodom v Spoločenstve sa považuje aj tovar s pôvodom v zámorských krajinách a územiach.
4. Na postupoch zadávania zmlúv o verejnom obstarávaní alebo grantov financovaných z viacročného finančného rámca spolupráce podľa tejto dohody sa môžu zúčastniť medzinárodné organizácie.
5. Ak sa z viacročného finančného rámca spolupráce podľa tejto dohody financuje činnosť, ktorú vykonáva medzinárodná organizácia, môžu sa na postupoch zadávania zmlúv o verejnom obstarávaní alebo udeľovania grantov zúčastniť všetky fyzické a právnické osoby, ktoré sú oprávnené na účasť podľa odseku 1 a všetky fyzické a právnické osoby, ktoré sú oprávnené podľa predpisov danej organizácie, pričom sa musí zaistiť rovnaké zaobchádzanie so všetkými darcami. Rovnaké pravidlá platia pre tovar a materiály.
6. Ak sa z viacročného finančného rámca spolupráce podľa tejto dohody financuje činnosť, ktorá sa vykonáva v rámci regionálnej iniciatívy, na postupoch zadávania zmlúv o verejnom obstarávaní alebo grantov sa môžu zúčastniť všetky fyzické a právnické osoby, ktoré sú oprávnené na účasť podľa odseku 1, ako aj všetky fyzické a právnické osoby z krajiny, ktorá sa zúčastňuje na príslušnej iniciatíve. Rovnaké pravidlá platia pre tovar a materiály.
7. Ak sa z viacročného finančného rámca spolupráce podľa tejto dohody financuje činnosť, ktorá je spolufinancovaná partnerom alebo iným darcom alebo uskutočňovaná prostredníctvom trustového fondu zriadeného Komisiou, môžu sa na postupoch zadávania zmlúv o verejnom obstarávaní alebo udeľovania grantov zúčastniť všetky fyzické a právnické osoby, ktoré sú oprávnené na účasť podľa odseku 1 a všetky fyzické alebo právnické osoby, ktoré sú oprávnené podľa predpisov daného partnera, iného darcu, alebo predpisov, ktoré sú stanovené v zriaďovacom akte trustového fondu.
V prípade opatrení vykonávaných prostredníctvom poverených subjektov ako sú napríklad členské štáty alebo ich agentúry alebo Európska investičná banka, alebo prostredníctvom medzinárodných organizácií alebo ich agentúr, sa za oprávnené považujú aj fyzické a právnické osoby, ktoré sú oprávnené podľa pravidiel daného povereného orgánu tak, ako je uvedené v dohodách uzavretých so spolufinancujúcim alebo vykonávajúcim orgánom. Rovnaké pravidlá platia pre tovar a materiály.
8. Ak sa z viacročného finančného rámca spolupráce podľa tejto dohody financuje činnosť, ktorá je spolufinancovaná v rámci iného finančného nástroja EÚ, môžu sa na postupoch zadávania zmlúv o verejnom obstarávaní alebo udeľovania grantov zúčastniť všetky fyzické a právnické osoby, ktoré sú oprávnené na účasť podľa odseku 1 a všetky fyzické a právnické osoby oprávnené podľa týchto nástrojov. Rovnaké pravidlá platia pre tovar a materiály.
9. Oprávnenosť podľa vymedzenia v tomto článku sa môže obmedziť s ohľadom na štátnu príslušnosť, umiestnenie alebo povahu žiadateľov, ak si to vyžaduje povaha a ciele opatrenia a keď je to nevyhnutné na účely jeho účinného vykonávania.
▼M10 —————
Článok 22
Odchýlky
1. Uchádzačom, žiadateľom a záujemcom z tretích krajín, ktorí nie sú oprávnení podľa článku 20, môže byť povolená účasť na postupoch zadávania zmlúv o verejnom obstarávaní alebo udeľovania grantov financovaných z viacročného finančného rámca spolupráce podľa tejto dohody alebo sa za oprávnený môže považovať tovar a materiály z neoprávnených krajín pôvodu, a to na základe odôvodnenej žiadosti štátov AKT alebo príslušnej organizácie či orgánu na regionálnej úrovni alebo na úrovni AKT, a to v prípade:
a) krajín, ktoré majú tradičné hospodárske, obchodné alebo geografické väzby so susednými prijímajúcimi krajinami; alebo v prípade
b) naliehavosti či nedostupnosti výrobkov a služieb na trhoch príslušných krajín alebo v iných riadne odôvodnených prípadoch, v ktorých by pravidlá oprávnenosti znemožňovali alebo výrazne sťažovali realizáciu projektu, programu alebo opatrenia.
Dotknutý štát AKT alebo príslušná organizácia či orgán na regionálnej úrovni alebo úrovni AKT poskytnú Komisii ku každému prípadu informácie potrebné na prijatie rozhodnutia o takejto výnimke.
2. V prípade projektov, ktoré sú financované z investičných nástrojov, platia pravidlá obstarávania banky.
▼M10 —————
Článok 24
Implementácia prostredníctvom priamej práce
1. V prípade implementácie projektov a programov prostredníctvom priamej práce sa programy a projekty implementujú verejnými alebo čiastočne verejnými agentúrami alebo ministerstvami dotknutého štátu AKT alebo dotknutých štátov, alebo právnickou osobou zodpovednou za vykonávanie činnosti.
2. Spoločenstvo prispieva k nákladom daného ministerstva poskytnutím vybavenia a/alebo materiálu, ktoré ministerstvu chýbajú, a/alebo zdrojov, ktoré mu umožnia získať dodatočný požadovaný personál vo forme expertov z dotknutých štátov AKT alebo ostatných štátov AKT. Účasť Spoločenstva pokrýva iba náklady vynaložené na dodatočné opatrenia a dočasné výdavky týkajúce sa vykonávania programov a projektov prísne podľa ich požiadaviek.
3. Programové odhady na implementáciu činností priamej práce musia byť v súlade s pravidlami, postupmi a štandardnými dokumentmi Spoločenstva, ktoré ustanovila Komisia a ktoré platia v čase schvaľovania programových odhadov.
▼M10 —————
Článok 26
Preferencie
1. Prijmú sa opatrenia na čo najširšiu účasť fyzických a právnických osôb zo štátov AKT pri vykonávaní zmlúv financovaných z viacročného finančného rámca spolupráce podľa tejto dohody, tak aby sa umožnila optimalizácia fyzických a ľudských zdrojov týchto štátov. Na tento účel:
a) v prípade zmlúv o vykonaní prác s hodnotou nižšou ako 5 000 000 EUR sa uchádzačom zo štátov AKT poskytne pri finančnom hodnotení 10 % cenová preferencia, a to za predpokladu, že aspoň jedna štvrtina ich základného kapitálu a riadiacich pracovníkov pochádza z jedného alebo viacerých štátov AKT;
b) v prípade dodávateľských zmlúv v hodnote nižšej ako 300 000 EUR sa uchádzačom zo štátov AKT, a to buď individuálne alebo v konzorciu s európskymi partnermi, poskytne pri finančnom hodnotení 15 % cenová preferencia;
c) pokiaľ ide o zmluvy na služby okrem rámcových zmlúv Európskej komisie, v prípade ktorých sa hodnotia technické ponuky, sa uprednostnia ponuky, ktoré predložili právnické alebo fyzické osoby z AKT štátov, buď individuálne alebo v spoločnom konzorciu;
d) tam, kde sa predpokladá subdodávka, sa poskytne preferencia zo strany úspešného účastníka súťaže fyzickým osobám, spoločnostiam alebo firmám zo štátov AKT, ktoré sú schopné vykonať zmluvu za podobných podmienok, a
e) štát AKT môže vo výzve na účasť vo verejnej súťaži navrhnúť perspektívnym účastníkom súťaže pomoc spoločností, firiem, národných expertov alebo konzultantov z AKT vybraných po vzájomnej dohode. Táto spolupráca môže mať formu buď spoločného podniku, subkontraktu, alebo praktického vzdelávania školených osôb.
2. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 1, ak sa uzná, že dve ponuky na práce, tovar alebo zmluvy na služby sú rovnocenné, uprednostní sa:
a) uchádzač zo štátu AKT, alebo
b) ak sa takáto ponuka nevyskytne, uchádzač, ktorý:
i) umožňuje čo najlepšie využitie fyzických a ľudských zdrojov štátov AKT;
ii) ponúka najväčšie možnosti subdodávok spoločnostiam, podnikom alebo fyzickým osobám zo štátov AKT alebo
iii) je konzorciom fyzických osôb, spoločností alebo podnikov zo štátov AKT a Spoločenstva.
▼M10 —————
Článok 30
Riešenie sporov
Akýkoľvek spor, ktorý vznikne medzi orgánmi štátu AKT alebo príslušnou organizáciou alebo orgánom na regionálnej alebo vnútornej úrovni AKT a zmluvným partnerom, dodávateľom alebo poskytovateľom služieb počas výkonu zmluvy financovanej viacročným finančným rámcom spolupráce podľa tejto dohody sa:
a) sa v prípade národnej zmluvy rieši v súlade s národnou legislatívou dotknutého štátu AKT a
b) v prípade medzinárodnej zmluvy sa rieši buď:
i) v súlade s národnou legislatívou dotknutého štátu AKT alebo jeho zavedenou medzinárodnou praxou, ak s tým zmluvné strany súhlasia; alebo
ii) arbitrážou v súlade s procedurálnymi pravidlami, ktoré sa prijmú rozhodnutím Rady ministrov na prvom zasadaní po podpise tejto dohody a na odporúčanie výboru AKT-ES pre spoluprácu v rozvojových financiách.
Článok 31
Daňové a colné dojednania
1. Štáty AKT uplatňujú na zmluvy financované spoločenstvom také daňové a colné dojednania, ktoré sú nie menej priaznivé ako tie, ktoré sa uplatňujú na štáty podľa doložky najvyšších výhod alebo medzinárodné organizácie, s ktorými majú (štáty AKT) vzťahy. Na účely určenia zaobchádzania podľa najvyšších výhod (MFN) sa neberú do úvahy dojednania uplatňované dotknutými štátmi AKT na iné štáty AKT alebo na iné rozvojové krajiny.
2. V závislosti na vyššie uvedených ustanoveniach platí pre zmluvy financované spoločenstvom nasledujúce:
a) zmluva nebude v prijímajúcom štáte AKT podliehať kolkovým alebo registračným poplatkom alebo fiškálnym poplatkom s rovnakým účinkom, či už takéto poplatky existujú, alebo sa iba pripravujú v budúcnosti; avšak takéto zmluvy sa registrujú v súlade so zákonmi platnými v štáte AKT a je možné preto účtovať poplatok zodpovedajúci poskytnutým službám;
b) zisk a/alebo príjem plynúci z výkonu zmluvy je zdaniteľný podľa vnútorných daňových dojednaní dotknutého štátu AKT za predpokladu, že fyzické alebo právnické osoby, ktoré dosahujú takýto zisk a/alebo príjem, majú stále sídlo podnikania v tomto štáte, alebo že výkon zmluvy netrvá dlhšie ako šesť mesiacov;
c) podniky, ktoré musia dovážať profesionálne zariadenie tak, aby mohli realizovať zmluvy na práce, môžu, ak o to požiadajú, mať prospech zo systému dočasného prijatia tak, ako je to stanovené národnou legislatívou prijímajúcej krajiny AKT vo vzťahu k danému zariadeniu;
d) profesionálne zariadenie nevyhnutné na realizáciu úloh vymedzených v zmluvách na služby môže byť dočasne prijaté do prijímajúceho štátu alebo štátov AKT v súlade s jeho národnou legislatívou bez daňových, dovozných a colných poplatkov a iných poplatkov s rovnakým účinkom tam, kde tieto clá a poplatky nepredstavujú odmenu za poskytované služby;
e) dovozy v rámci zmlúv na dodávky tovaru sa prijmú do prijímajúceho štátu AKT bez ciel, dovozných poplatkov, daní alebo fiškálnych poplatkov s rovnakým účinkom. Zmluva na dodávku tovarov s pôvodom v dotknutom štáte AKT sa uzatvára na základe cien tovarov zo závodu, ku ktorým je možné pridať také vnútorné fiškálne poplatky, ktoré môžu byť v danom štáte AKT uplatniteľné;
f) palivá, mazivá a hydrokarbónové tmely a vo všeobecnosti všetky materiály používané pri výkone zmlúv na práce sa považujú za nakúpené na miestnom trhu a podliehajú fiškálnym pravidlám uplatniteľným podľa národnej legislatívy platnej v prijímajúcom štáte AKT a
g) osobné predmety a potreby pre domácnosť dovezené na použitie pre fyzické osoby iné ako miestne zamestnávané, ktoré za zúčastňujú úloh definovaných v zmluve na služby a (predmety) členov ich rodín, sú oslobodené od ciel a dovozných poplatkov, daní a iných fiškálnych poplatkov s rovnakým účinkom, a to v rámci limitu národnej legislatívy platnej v prijímajúcom štáte AKT.
3. Každá položka nezahrnutá vo vyššie uvedených ustanoveniach o daňových a colných dojednaniach naďalej podlieha vnútroštátnej legislatíve príslušného štátu AKT.
KAPITOLA 5
MONITORING A HODNOTENIE
Článok 32
Ciele
Cieľ monitoringu a hodnotenia spočíva v pravidelnom zhodnotení rozvojových operácií (príprava, vykonávanie a následné operácie) vzhľadom na zlepšenie rozvojovej efektívnosti prebiehajúcich a budúcich operácií.
Článok 33
Formy
1. Bez toho, aby boli dotknuté hodnotenia realizované štátmi AKT alebo príslušnou organizáciou alebo orgánom na regionálnej alebo vnútornej úrovni AKT alebo Komisiou, táto práca sa vykonáva spoločne štátom (štátmi) AKT alebo príslušnou organizáciou alebo orgánom na regionálnej alebo vnútornej úrovni AKT a Spoločenstvom. Výbor AKT – ES pre spoluprácu v rozvojových financiách zabezpečuje spoločný charakter jednotných operácií monitorovania a hodnotenia. S cieľom pomoci výboru AKT – ES pre spoluprácu v rozvojových financiách Komisia a generálny sekretariát AKT pripravia a implementujú spoločné monitorovanie, hodnotenia a správu pre výbor. Výbor na svojom prvom zasadaní po podpise tejto dohody stanoví operatívne formy zamerané na zabezpečenie spoločného charakteru operácií, potom každoročne schvaľuje pracovný program.
2. Aktivity monitorovania a hodnotenia najmä:
a) poskytujú pravidelné a nezávislé hodnotenie operácií a aktivít financovaných z viacročného finančného rámca spolupráce podľa tejto dohody porovnávaním výsledkov s cieľmi, a tým
b) umožňuje štátom AKT alebo príslušnej organizácii alebo orgánu na regionálnej alebo vnútornej úrovni AKT, Komisii a spoločným inštitúciám predávať skúsenosti naspäť pre tvorbu a výkon budúcich politík a operácií.
KAPITOLA 6
RIADENIE ZDROJOV A VYKONÁVACIE SUBJEKTY
Článok 34
Komisia
1. Komisia zabezpečuje finančnú realizáciu činností vykonávaných z viacročného finančného rámca spolupráce podľa tejto dohody, s výnimkou investičného nástroja a úhrady úrokov, prostredníctvom týchto hlavných metód riadenia:
a) centralizované riadenie;
b) decentralizované riadenie.
2. Komisia finančne riadi zdroje z viacročného finančného rámca spolupráce podľa tejto dohody spravidla decentralizovaným spôsobom.
V tomto prípade vykonávajú povinnosti spojené s vykonávaním štáty AKT v súlade s článkom 35.
3. Na účely finančnej realizácie zdrojov z viacročného finančného rámca spolupráce podľa tejto dohody Komisia deleguje svoje vykonávacie právomoci na svoje útvary. Komisia informuje štáty AKT a Výbor AKT – ES pre spoluprácu v rozvojových financiách o delegovaní úloh v rámci svojich útvarov.
Článok 35
Národný schvaľovací úradník
1. Vláda každého štátu AKT vymenuje národného schvaľovacieho úradníka, ktorý ju zastupuje vo všetkých činnostiach financovaných zo zdrojov viacročného finančného rámca spolupráce podľa tejto dohody spravovaných Komisiou a bankou. Národný schvaľovací úradník vymenuje jedného alebo viacerých zastupujúcich národných schvaľovacích úradníkov, ktorí ho zastúpia v prípade, že nemôže vykonávať svoje povinnosti, a informuje Komisiu o tomto zastúpení. Ak nie je k dispozícii inštitucionálna kapacita a vhodné finančné riadenie, môže národný schvaľovací úradník delegovať svoje právomoci v súvislosti s implementáciou príslušných programov a projektov na orgán zodpovedný v rámci jeho vnútroštátnej správy. Národný schvaľovací úradník informuje Komisiu o každom takomto delegovaní.
V prípade regionálnych programov a projektov príslušná organizácia alebo orgán vymenuje regionálneho národného schvaľovacieho úradníka, ktorého povinnosti zodpovedajú mutatis mutandis povinnostiam národného schvaľovacieho úradníka.
V prípade vnútorných programov AKT a projektov Výbor veľvyslancov AKT vymenuje vnútorného schvaľovacieho úradníka AKT, ktorého povinnosti zodpovedajú mutatis mutandis povinnostiam národného schvaľovacieho úradníka. V prípade, že sekretariát AKT nie je schvaľovacím úradníkom, výbor veľvyslancov musí byť informovaný v súlade s dohodou o financovaní realizácie programov a projektov.
Ak Komisia zistí problémy pri vykonávaní postupov týkajúcich sa riadenia zdrojov viacročného finančného rámca spolupráce podľa tejto dohody, nadviaže spolu s príslušným schvaľovacím úradníkom všetky kontakty nevyhnutné na nápravu situácie a prijme vhodné opatrenia.
Príslušný schvaľovací úradník má finančnú zodpovednosť len za výkon úloh, ktoré mu boli zverené.
V prípade, že sú zdroje viacročného finančného rámca spolupráce podľa tejto dohody riadené decentralizovaným spôsobom, a s výhradou dodatočných právomocí, ktoré môže Komisia udeliť príslušnému schvaľovaciemu úradníkovi, príslušný schvaľovací úradník:
a) je zodpovedný za koordináciu, programovanie, pravidelné monitorovanie, ročné, strednodobé a záverečné preskúmanie implementácie spolupráce a za spoluprácu s darcami;
b) v úzkej spolupráci s Komisiou je zodpovedný za prípravu, predkladanie a zhodnotenie programov a projektov;
c) vypracuje podklady pre verejnú súťaž, prípadne požiadavky na podávanie návrhov;
d) predkladá na schválenie Komisii podklady pre verejnú súťaž, prípadne požiadavky na podávanie návrhov pred vyhlásením verejnej súťaže, prípadne požiadaviek na podávanie návrhov;
e) v úzkej spolupráci s Komisiou vydáva výzvy na predkladanie ponúk vo verejných súťažiach, prípadne na podávanie návrhov;
f) prijíma ponuky, prípadne návrhy, a poskytuje Komisii kópie ponúk, predsedá pri hodnotení ponúk, prípadne návrhov, a rozhoduje o výsledkoch ich preskúmania v rámci lehoty platnosti verejných súťaží a so zreteľom na čas, ktorý je potrebný na schválenie zmlúv;
g) pozýva Komisiu, aby začala hodnotiť ponuky, prípadne návrhy, a oznamuje Komisii výsledok hodnotenia ponúk a návrhov na schválenie návrhov na zadanie zmlúv a grantov;
h) predkladá zmluvy a programové odhady a dodatočné dojednania na schválenie Komisii;
i) podpisuje zmluvy a dodatočné dojednania, ktoré schválila Komisia;
j) vyúčtuje a schvaľuje výdavky v rámci limitov jemu pridelených fondov;
k) počas výkonu činností vypracúva akékoľvek úpravy a dojednania nevyhnutné na zabezpečenie správneho výkonu schválených projektov alebo programov z hospodárskeho a technického hľadiska.
2. ►M10 Príslušný schvaľovací úradník ◄ počas výkonu činností a v závislosti od požiadavky informovať Komisiu rozhoduje o:
a) technických úpravách a modifikáciách programov a projektov, pokiaľ tieto neovplyvňujú prijaté technické riešenie a zostávajú v limitoch rezervy na úpravy predpokladané vo finančnej dohode;
b) zmenách miesta v programoch alebo projektoch s viacerými jednotkami tam, kde je to opodstatnené z technických, hospodárskych alebo sociálnych dôvodov;
c) uložení alebo odpustení pokút z omeškania;
d) aktoch vyplatenia ručiteľov;
e) nákupoch tovarov na miestnom trhu bez ohľadu na ich pôvod;
f) použití stavebného vybavenia a strojov s pôvodom mimo členských štátov alebo štátov AKT, ak nie je v členských štátoch alebo štátoch AKT žiadna výroba porovnateľného vybavenia;
g) subkontraktoch;
h) záverečnom prijatí za predpokladu, že Komisia je prítomná pri predbežnom prijatí, schvaľuje príslušný záznam a tam, kde je to vhodné, je prítomný na záverečnom prijatí, a to najmä tam, kde si rozsah výhrad zaznamenaných na predbežnom prijatí vyžaduje značnú dodatočnú prácu, a
i) zamestnávaní konzultantov a ostatných expertov technickej pomoci.
Článok 36
Vedúci delegácie
1. Komisiu zastupuje v každom štáte AKT a pri každom regionálnom zoskupení, ktoré si to výslovne želá, delegácia pod vedením vedúceho delegácie so súhlasom dotknutého štátu AKT alebo štátov AKT. Ak bol vedúci delegácie vymenovaný pre skupinu štátov AKT, prijmú sa primerané opatrenia. Vedúci delegácie zastupuje Komisiu vo všetkých oblastiach svojich právomocí a pri všetkých aktivitách.
2. Vedúci delegácie je hlavnou kontaktnou osobou pre štáty AKT a ich orgány alebo pre organizácie, ktoré podľa dohody prichádzajú do úvahy v súvislosti s finančnou podporou. Spolupracuje alebo pracuje v úzkej spolupráci s národným schvaľovacím úradníkom.
3. Vedúci delegácie má potrebné inštrukcie a právomoci, ktoré potrebuje na uľahčenie a vykonávanie všetkých činností podľa tejto dohody.
4. Vedúci delegácie pravidelne informuje národné úrady o činnostiach Spoločenstva, ktoré sa môžu priamo týkať spolupráce medzi Spoločenstvom a štátmi AKT.
Článok 37
Platby
1. Na účely vykonávania platieb v národných menách štátov AKT sa môžu v štátoch AKT zo strany a v mene Komisie otvoriť účty v menách členských štátov alebo v eurách, a to vo verejných alebo poloverejných finančných inštitúciách vybraných na základe dohody medzi štátom AKT a Komisiou. Inštitúcia vykonáva funkcie národného platobného subjektu.
2. Národnému platobnému subjektu sa neposkytuje žiadna odmena za jeho služby a nie je tu splatný žiadny úrok za uložené prostriedky. Miestne účty sa dopĺňajú Komisiou v mene jedného z členských štátov alebo v eurách na základe odhadov budúcich hotovostných požiadaviek, pričom doplnenie sa vykonáva v dostatočnom predstihu, tak aby sa vyhlo potrebe prefinancovania ►M10 štátov AKT alebo príslušných organizácií alebo orgánov na regionálnej alebo vnútornej úrovni AKT ◄ , a na zabránenie omeškaných platieb.
3. [vypustený]
4. Platby vykonáva Komisia v súlade s pravidlami stanovenými Spoločenstvom a Komisiou tam, kde je to vhodné, po zúčtovaní a autorizovaní výdavkov ►M10 príslušným schvaľovacím úradníkom ◄ .
5. [vypustený]
6. Postupy zúčtovania, autorizácie a výplaty výdavkov sa musia ukončiť do 90 dní od dátumu splatnosti platby. ►M10 Príslušný schvaľovací úradník ◄ spracuje a dodá platobnú autorizáciu vedúcemu delegácie najneskôr do 45 dní pred dátumom splatnosti.
7. Nároky z omeškaných platieb znáša ►M10 dotknuté štáty AKT alebo príslušná organizácia alebo orgán na regionálnej alebo vnútornej úrovni AKT ◄ a Komisia z vlastných zdrojov za tú časť omeškania, za ktorú je každá strana zodpovedná v súlade s vyššie uvedenými postupmi.
▼M10 —————
PRÍLOHA VI
ZOZNAM LDLICS
Nasledujúci zoznam obsahuje najmenej rozvinuté, suchozemské a ostrovné štáty AKT:
NAJMENEJ ROZVINUTÉ ŠTÁTY AKT
Článok 1
Podľa tejto dohody sa nasledujúce krajiny považujú za najmenej rozvinuté štáty AKT:
Angola
Benin
Burkina Faso
Burundi
Kapverdská republika
Stredoafrická republika
Čad
Komory
Konžská demokratická republika
Džibutsko
Etiópia
Eritrea
Gambia
Guinea
Guinea-Bissau
Rovníková Guinea
Haiti
Kiribati
Lesotho
Libéria
Malawi
Mali
Mauritánia
Madagaskar
Mozambik
Niger
Rwanda
Samoa
Sv. Tomáš a Princov ostrov
Sierra Leone
Šalamúnove ostrovy
Somálsko
Sudán
Tanzánia
Tuvalu
Togo
Uganda
Vanuatu
Zambia
Timor Leste
SUCHOZEMSKÉ ŠTÁTY AKT
Článok 2
Špecifické opatrenia a ustanovenia boli vytvorené na podporu suchozemských štátov AKT pri ich úsilí o prekonanie zemepisných ťažkostí a iných prekážok brzdiacich ich rozvoj tak, aby sa im umožnilo urýchlenie príslušného tempa ich rastu.
Článok 3
Suchozemskými štátmi AKT sú:
Botswana
Burkina Faso
Burundi
Stredoafrická republika
Čad
Etiópia
Lesotho
Malawi
Mali
Niger
Rwanda
Svazijsko
Uganda
Zambia
Zimbabwe
OSTROVNÉ ŠTÁTY AKT
Článok 4
Špecifické opatrenia a ustanovenia boli vytvorené na podporu suchozemských štátov AKT pri ich úsilí o prekonanie prírodných a zemepisných ťažkostí a iných prekážok brzdiacich ich rozvoj tak, aby sa im umožnilo urýchlenie príslušného tempa ich rastu.
Článok 5
Zoznam ostrovných štátov AKT:
Antigua a Barbuda
Bahamy
Barbados
Kapverdy
Komory
Dominika
Dominikánska republika
Fidži
Grenada
Haiti
Jamajka
Kiribati
Madagaskar
Maurícius
Papua Nová Guinea
Svätý Krištof a Nevis
Svätá Lucia
Sv. Vincent a Grenadíny
Samoa
Sv. Tomáš a Princov ostrov
Seychely
Šalamúnove ostrovy
Tonga
Trinidad a Tobago
Tuvalu
Vanuatu
Timor Leste
PRÍLOHA VII
Politický dialóg o ľudských právach, demokratických zásadách a právnom štáte
Článok 1
Ciele
1. Konzultácie uvedené v článku 96 ods. 2 písm. a) sa okrem mimoriadne naliehavých prípadov uskutočnia po dôkladnom politickom dialógu uvedenom v článku 8 a článku 9 ods. 4 dohody.
2. Obe zmluvné strany by takýto politický dialóg mali viesť v duchu dohody, pričom zohľadnia usmernenia pre politický dialóg AKT — EÚ, vypracované Radou ministrov.
3. Politický dialóg je proces, ktorý by mal podporovať prehlbovanie vzťahov AKT — EÚ a prispievať k dosiahnutiu cieľov partnerstva.
Článok 2
Zintenzívnený politický dialóg predchádzajúci konzultácie podľa článku 96 dohody
1. Politický dialóg týkajúci sa dodržiavania ľudských práv, demokratických zásad a právneho štátu sa vedie v súlade s článkom 8 a článkom 9 ods. 4 dohody a podľa medzinárodne uznávaných štandardov a noriem. V rámci tohto dialógu sa zmluvné strany môžu dohodnúť na spoločných programoch a prioritách.
2. Pri zohľadnení osobitných a konkrétnych okolností dotknutého štátu AKT môžu zmluvné strany v rámci medzinárodne dohodnutých štandardov a noriem spoločne vyvinúť a dohodnúť špecifické porovnávacie ukazovatele alebo ciele vzťahujúce sa na ľudské práva, demokratické zásady a právny štát. Porovnávacie ukazovatele sú mechanizmy na dosiahnutie cieľov stanovením strednodobých úloh a časových rámcov na ich splnenie.
3. Politický dialóg podľa odsekov 1 a 2 je systematický a formálny a vyčerpáva všetky dostupné možnosti pred konzultáciami podľa článku 96 dohody.
4. Okrem mimoriadne naliehavých prípadov v zmysle článku 96 ods. 2 písm. b) dohody sa konzultácie podľa článku 96 môžu tiež začať bez toho, aby im predchádzal zintenzívnený politický dialóg, ak jedna zo zmluvných strán trvalo neplní záväzky, na ktoré sa zaviazala počas predchádzajúceho dialógu, alebo ak sa dialóg nevedie v dobrej viere.
5. Politický dialóg podľa článku 8 sa medzi zmluvnými stranami použije aj s cieľom pomôcť krajinám, ktoré podliehajú primeraným opatreniam podľa článku 96 dohody, normalizovať vzťahy.
Článok 3
Dodatočné pravidlá o konzultáciách podľa článku 96 dohody
1. Zmluvné strany sa snažia byť počas konzultácií podľa článku 96 dohody zastúpené na rovnakej úrovni.
2. Zmluvné strany sa pred formálnymi konzultáciami, počas nich a po ich skončení usilujú o transparentnú interakciu, pričom zohľadňujú špecifické porovnávacie ukazovatele a ciele uvedené v článku 2 ods. 2 tejto prílohy.
3. Zmluvné strany využijú 30-dňovú oznamovaciu lehotu ustanovenú v článku 96 ods. 2 dohody na dôkladnú prípravu z ich strany, ako aj na hlbšie konzultácie v rámci skupiny AKT i medzi Spoločenstvom a jeho členskými štátmi. Zmluvné strany v priebehu konzultačného procesu prijímajú pružné časové rámce, berúc na vedomie, že mimoriadne naliehavé prípady v zmysle článku 96 ods. 2 písm. b) dohody a článku 2 ods. 4 tejto prílohy môžu vyžadovať okamžitú reakciu.
4. Zmluvné strany uznávajú úlohu skupiny AKT v politickom dialógu na základe postupov, ktoré skupina AKT určí a oznámi Európskemu spoločenstvu a jeho členským štátom. Sekretariát AKT a Európska komisia si vymieňajú všetky potrebné informácie o procese politického dialógu uskutočňovaného pred konzultáciami, počas nich a po konzultáciách vykonávaných podľa článkov 96 a 97 tejto dohody.
5. Zmluvné strany uznávajú potrebu štruktúrovaných a nepretržitých konzultácií podľa článku 96 dohody. Rada ministrov môže na tento účel vytvoriť ďalšie pravidlá.
PROTOKOLY
PROTOKOL 1
o prevádzkových výdavkoch spoločných inštitúcií
|
1. |
Členské štáty a spoločenstvo, na jednej strane, a štáty AKT, na strane druhej, sú zodpovedné za tie výdavky, ktoré vynaložia z dôvodu svojej účasti na zasadnutiach Rady ministrov a jej orgánov, a to tak vzhľadom na výdavky na personál, cestovné a stravné, ako aj poštovné a telekomunikačné výdavky. Výdavky v spojitosti s tlmočením na zasadnutiach, prekladmi a reprodukciou dokumentov a praktickými opatreniami pri zasadnutiach (ako sú priestory, vybavenia a kuriérska služba) spoločných inštitúcií súčasnej dohody znáša spoločenstvo alebo jeden zo štátov AKT podľa toho, či sa zasadnutia konajú na území členského štátu, alebo na území štátu AKT. |
|
2. |
Arbitri menovaní v súlade s článkom 98 dohody majú právo na preplatenie svojich výdavkov na cestovanie a stravu. Posledne menované určí Rada ministrov. Polovicu výdavkov na cestovanie a stravu vynaložených arbitrami znáša spoločenstvo a druhú štáty AKT. Výdavky vzťahujúce sa na akýkoľvek register vytvorený arbitrami na prípravné šetrenia pri sporoch a na organizáciu pojednávaní (ako sú priestory, personál a tlmočenie) znáša spoločenstvo. Výdavky vzťahujúce sa na špeciálne šetrenia sa vyrovnajú spolu s ostatnými nákladmi a strany na ne zložia zálohy určené podľa príkazu arbitrov. |
|
3. |
Štáty AKT vytvoria fond spravovaný ich generálnym sekretariátom na účely prispievania k financovaniu výdavkov vynaložených účastníkmi AKT na zasadnutiach Spoločného parlamentného zhromaždenia a Rady ministrov. Štáty AKT prispievajú do tohto fondu. S cieľom napomáhania aktívnej účasti všetkých štátov AKT v dialógu vedeného v rámci inštitúcií AKT-ES prispeje spoločenstvo do tohto fondu tak, ako je stanovené vo finančnom protokole (4 milióny EUR podľa prvého finančného protokolu). Aby mali výdavky nárok na preplatenie z fondu, musia spĺňať nasledujúce podmienky, ako aj podmienky stanovené vo odseku 1: — musia byť vynaložené členmi parlamentu alebo v prípade ich neprítomnosti inými zástupcami AKT cestujúcimi z krajiny, ktorú zastupujú, s cieľom účasti na zasadnutiach Spoločného parlamentného zhromaždenia, zasadnutiach pracovných skupín alebo misií pod ich záštitou, alebo ako výsledok účasti tých istých zástupcov a zástupcov občianskej spoločnosti AKT a hospodárskych a sociálnych partnerov na konzultačných zasadnutiach konaných podľa článkov 15 a 17 tejto dohody. — Rozhodnutia o povahe, organizácii, frekvencii a miesta zasadnutí, misií a pracovných skupín musia byť prijaté v súlade s pravidlami rokovacieho poriadku Rady ministrov a Spoločného parlamentného zhromaždenia. |
|
4. |
Konzultačné zasadnutia a zasadnutia hospodárskych a sociálnych partnerov AKT-ES organizuje Hospodársky a sociálny výbor Európskej únie. V tomto konkrétnom prípade sa príspevok spoločenstva na pokrytie účasti hospodárskych a sociálnych partnerov AKT zaplatí priamo Hospodárskemu a sociálnemu výboru. Sekretariát AKT, Rada ministrov a Spoločné parlamentné zhromaždenie môžu po dohode s Komisiou delegovať organizáciu konzultačných zasadnutí občianskej spoločnosti AKT na reprezentatívne organizácie schválené stranami. |
PROTOKOL 2
o výsadách a imunitách
STRANY,
SO ŽELANÍM uľahčiť uzavretím protokolu o výsadách a imunitách bezproblémové fungovanie tejto dohody, prípravu prác a vykonanie opatrení prijatých na jej uplatňovanie;
KEĎŽE je preto nevyhnutné špecifikovať výsady a imunity, ktoré môžu využiť osoby zúčastňujúce sa práce týkajúcej sa uplatňovania dohody a opatrení uplatniteľných na oficiálne oznámenia s takouto prácou spojené, bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia Protokolu o výsadách a imunitách Európskych spoločenstiev podpísaného v Bruseli 8. apríla 1965;
KEĎŽE je taktiež nevyhnutné stanoviť spôsob zaobchádzania udelený majetku, fondom a aktívam Rady ministrov AKT a jeho personálu;
KEĎŽE Georgetownská dohoda zo 6. júna 1975 založila skupinu štátov AKT a vytvorila Radu ministrov AKT a Výbor veľvyslancov; keďže orgány skupiny štátov AKT majú byť spravované sekretariátom štátov AKT;
SA DOHODLI na nasledujúcich ustanoveniach, ktoré budú prílohou k tejto dohode:
KAPITOLA 1
OSOBY PODIEĽAJÚCE SA NA PRÁCI V RÁMCI DOHODY
Článok 1
Zástupcovia vlád členských štátov a štátov AKT a zástupcovia inštitúcií Európskych spoločenstiev a taktiež ich poradcovia, experti a členovia personálu sekretariátu štátov AKT podieľajúci sa na území členských štátov alebo štátov AKT buď na práci inštitúcií dohody, alebo jej koordinačných orgánov, alebo na práci spojenej s uplatňovaním dohody, majú pri vykonávaní svojich povinností a pri cestovaní do a z miesta výkonu požadovaných povinností obvyklé výsady, imunity a vybavenie.
Predchádzajúci odsek sa taktiež vzťahuje na členov Spoločného parlamentného zhromaždenia dohody, arbitrov, ktorí môžu byť podľa dohody menovaní, členov konzultačných orgánov hospodárskych a spoločenských oblastí, ktoré môžu byť vytvorené, na úradníkov a zamestnancov týchto inštitúcií a taktiež na členov agentúr Európskej investičnej banky a jej personálu a na personál Centra pre rozvoj podnikania a Centra pre rozvoj poľnohospodárstva.
KAPITOLA 2
MAJETOK, FONDY A AKTÍVA RADY MINISTROV AKT
Článok 2
Priestory a budovy využívané Radou ministrov AKT na oficiálne účely sú nedotknuteľné. Sú vyňaté z prehliadok, zabratia, konfiškácie a vyvlastnenia.
Okrem prípadov, keď to vyžaduje účel vyšetrovania nehody spôsobenej motorovým vozidlom patriacim danej Rade alebo využívaným na jej účet, alebo v prípade porušenia pravidiel cestnej premávky alebo nehody spôsobenej takýmto vozidlom, nie je majetok a aktíva Rady ministrov AKT bez povolenia Rady ministrov vytvorenej podľa dohody predmetom žiadnych administratívnych alebo právnych obmedzujúcich opatrení.
Článok 3
Archívy Rady ministrov AKT sú nedotknuteľné.
Článok 4
Rada ministrov AKT, jej aktíva, príjmy a ostatný majetok sú vyňaté zo všetkých priamych daní.
Hostiteľský štát, kdekoľvek je to možné, prijme primerané opatrenia na odpustenie alebo preplatenie čiastky nepriamych daní alebo daní z obratu, vrátane ceny hnuteľného alebo nehnuteľného majetku, ak Rada ministrov AKT uskutoční na presne úradné účely značné nákupy, ktorých cena zahŕňa daň tohto druhu.
Vo vzťahu k daniam, poplatkom, clám alebo odvodom, ktoré predstavujú poplatky za poskytnuté služby, sa neudeľujú žiadne výnimky.
Článok 5
Rada ministrov AKT je oslobodená od všetkých ciel, zákazov a obmedzení dovozu vo vzťahu k položkám určeným na jej úradné účely; položky takto dovezené nemožno predať ani inak s nimi nakladať, či už za úplatu, alebo bez nej, na území krajiny, do ktorej boli dovezené, s výnimkou prípadov podľa podmienok schválených vládou tejto krajiny.
KAPITOLA 3
ÚRADNÉ OZNÁMENIA
Článok 6
Na účely úradných oznámení a prenosu všetkých ich dokumentov bude Európske spoločenstvo, inštitúcie dohody a koordinačné orgány na území štátov strán dohody využívať zaobchádzanie udelené medzinárodným organizáciám.
Úradná korešpondencia a ostatné úradné oznámenia Európskeho spoločenstva, spoločných inštitúcií dohody a koordinačných orgánov nepodliehajú cenzúre.
KAPITOLA 4
PERSONÁL SEKRETARIÁTU ŠTÁTOV AKT
Článok 7
1. Tajomník alebo tajomníci a zástupca tajomníka, resp. zástupcovia tajomníka Rady ministrov AKT a ostatní stáli vyššie postavení členovia personálu Rady ministrov AKT menovaní štátmi AKT využívajú v štáte, v ktorom je Rada ministrov AKT vytvorená a v rámci zodpovednosti úradujúceho predsedu Výboru veľvyslancov AKT, výhody udelené diplomatickému zboru diplomatických misií. Ich manželky/manželia a ich neplnoleté deti žijúce s nimi v ich domácnosti majú za tých istých podmienok nárok na výhody udelené manželkám/manželom a neplnoletým deťom členov takéhoto diplomatického zboru.
2. Stáli členovia personálu AKT neuvedení v odseku 1 budú svojou hostiteľskou krajinou oslobodení od všetkých daní zo mzdy, daní z dávok alebo príspevkov im zaplatených zo strany štátov AKT odo dňa, ku ktorému sa takýto príjem stáva predmetom dane vyberanej v prospech štátov AKT.
Vyššie uvedené ustanovenia sa nevzťahujú buď na dôchodky platené sekretariátom AKT svojim bývalým členom, alebo ich závislým osobám, alebo na platy, dávky alebo príspevky platené miestnemu personálu.
Článok 8
Štát, v ktorom je vytvorená Rada ministrov AKT udelí imunitu voči právnemu konaniu stálym členom personálu sekretariátu štátov AKT, okrem tých uvedených v odseku 1 článku 7, iba vo vzťahu k úkonom realizovaným pri výkone ich úradných povinností. Takáto imunita sa však nevzťahuje na porušenia pravidiel cestnej premávky zo strany stáleho člena personálu sekretariátu štátov AKT, alebo na škodu spôsobenú motorovým vozidlom patriacim alebo vedeným členom personálu.
Článok 9
Mená, postavenie a adresy úradujúceho predsedu výboru veľvyslancov AKT, tajomníka alebo tajomníkov a zástupcu alebo zástupcov tajomníka Rady ministrov AKT a stálych členov personálu sekretariátu štátov AKT oznamuje predseda Rady ministrov AKT vládam štátu, na ktorého území je Rada ministrov AKT vytvorená.
KAPITOLA 5
DELEGÁCIE KOMISIE V ŠTÁTOCH AKT
Článok 10
1. Vedúci delegácie Komisie a personál menovaní do delegácie je s výnimkou zamestnaného miestneho personálu oslobodený od všetkých priamych daní v tom štáte AKT, v ktorom je umiestnený.
2. Článok 31 ods. 2 písm. g) prílohy IV kapitoly 4 sa taktiež vzťahuje na personál uvedený v odseku 1.
KAPITOLA 6
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Článok 11
Výsady, imunity a vybavenie stanovené v tomto protokole sa udelia dotknutým osobám výhradne v záujme riadneho výkonu ich úradných povinností.
Požaduje sa, aby sa každá inštitúcia alebo orgán uvedený v tomto protokole vzdali imunitu vždy, keď sa domnieva, že takéto vzdanie sa imunity nie je v rozpore s ich vlastnými záujmami.
Článok 12
Na spory týkajúce sa tohto protokolu sa vzťahuje článok 98 dohody.
Rada ministrov AKT a Európska investičná banka môžu byť účastníkmi konania počas arbitrážneho postupu.
PROTOKOL 3
o Južnej Afrike
Článok 1
Podmienečný status
1. Účasť Južnej Afriky na tejto dohode podlieha podmienkam stanoveným v tomto protokole.
2. Ustanovenia dvojstrannej dohody o obchode, rozvoji a spolupráci medzi Európskym spoločenstvom, jeho členskými štátmi a Južnou Afrikou, ►M10 zmenenej a doplnenej dohodou podpísanou 11. septembra 2009 ◄ , ďalej len „TDCA“, majú prednosť pred ustanoveniami tejto dohody.
Článok 2
Všeobecné ustanovenia, politický dialóg a spoločné inštitúcie
1. Všeobecné, inštitucionálne a záverečné ustanovenia tejto dohody sa vzťahujú na Južnú Afriku.
2. Južná Afrika je plne pridružená k celkovému politickému dialógu a zúčastňuje sa na činnosti spoločných inštitúcií a orgánov vytvorených podľa tejto dohody. Avšak vzhľadom na rozhodnutia, ktoré sa prijmú vo vzťahu k ustanoveniam, ktoré sa podľa tohto protokolu na Južnú Afriku nevzťahujú, nepodieľa sa Južná Afrika na rozhodovacom procese.
Článok 3
Kooperačné stratégie
Ustanovenia o kooperačných stratégiách tejto dohody sa vzťahujú na spoluprácu medzi spoločenstvom a Južnou Afrikou.
Článok 4
Finančné zdroje
1. Ustanovenia tejto dohody o rozvoji finančnej spolupráce sa nevzťahujú na Južnú Afriku.
2. Avšak pri výnimke z tejto zásady má Južná Afrika právo zúčastňovať sa na rozvoji finančnej spolupráce AKT – ES v oblastiach uvedených v článku 8 tohto protokolu na základe zásad reciprocity a proporcionality za predpokladu, že účasť Južnej Afriky sa bude plne financovať zo zdrojov stanovených v hlave VII TDCA. Tam, kde sú zdroje z TDCA určené na účasť vo fungovaní v rámci finančnej spolupráce AKT – ES, má Južná Afrika právo plne sa zúčastňovať na rozhodovacích postupoch upravujúcich poskytovanie takejto pomoci.
3. Fyzické alebo právnické osoby Južnej Afriky majú nárok na prístup ku kontraktom financovaných z finančných zdrojov poskytovaných podľa tejto dohody. V tomto ohľade však nemajú fyzické alebo právnické osoby Južnej Afriky výhody udelené fyzickým a právnickým osobám zo štátov AKT.
4. Na účely investičného financovania ustanoveného v kapitole 1 prílohy II k tejto dohode môžu byť oprávnené investičné fondy a finanční a nefinanční sprostredkovatelia so sídlom v Južnej Afrike.
Článok 5
Obchodná spolupráca
1. Ustanovenia tejto dohody o hospodárskej a obchodnej spolupráci sa nevzťahujú na Južnú Afriku.
2. Napriek tomu je Južná Afrika pridružená ako pozorovateľ v dialógu medzi stranami podľa článkov 34 až 40 tejto dohody.
3. Tento protokol nebráni Južnej Afrike rokovať a podpísať jednu z dohôd o hospodárskom partnerstve (DHP) uvedených v časti 3 hlave II tejto dohody, ak ostatné zmluvné strany tejto DHP s tým súhlasia.
Článok 6
Uplatniteľnosť protokolov a deklarácií
Protokoly a deklarácie, ktoré sú prílohou tejto dohody a vzťahujú sa na časti dohody, ktoré sú neuplatniteľné na Južnú Afriku, sa na Južnú Afriku nevzťahujú. Všetky ostatné deklarácie a protokoly platia.
Článok 7
Pozmeňovacia doložka
Tento protokol môže byť zmenený rozhodnutím Rady ministrov.
Článok 8
Uplatniteľnosť
Bez toho, aby boli dotknuté predchádzajúce články, stanovuje nižšie uvedená tabuľka tie články dohody a jej prílohy, ktoré sa vzťahujú na Južnú Afriku a tie, ktoré sa na ňu nevzťahujú.
|
Uplatniteľné |
Poznámky |
Neuplatniteľné |
|
Preambula |
|
|
|
Časť I, hlava I, kapitola 1: „Ciele, zásady a účastníci“ (články 1 až 7) |
|
|
|
Časť I, hlava II „Politický rozmer“ články 8 až 13 |
|
|
|
Časť 2 „Inštitucionálne ustanovenia“ články 14 až 17 |
V súlade s článkom 1 tohto protokolu nemá Južná Afrika hlasovacie právo v žiadnej zo spoločných inštitúcií alebo orgánov v tých oblastiach dohody, ktoré nie sú uplatniteľné na Južnú Afriku. |
|
|
Časť 3, hlava I, „Rozvojové stratégie“ |
|
|
|
|
V súlade s článkom 5 vyššie je Južná Afrika pridružená ako pozorovateľ v dialógu medzi stranami podľa článkov 34 až 40. |
Časť 3, hlava II, Hospodárska a obchodná spolupráca |
|
Článok 75 i) (Podpora investícií, podpora dialógu súkromného sektora AKT-EU na regionálnej úrovni), článok 78 (Ochrana investícií) |
V súlade s článkom 4 vyššie má Južná Afrika právo zúčastňovať sa určitých oblastí rozvoja finančnej spolupráce za predpokladu, že účasť Južnej Afriky bude plne financovaná zo zdrojov stanovených v hlave VII TDCA. V súlade s článkom 2 vyššie sa môže Južná Afrika zúčastňovať Výboru AKT-ES pre rozvoj finančnej spolupráce podľa článku 83 bez toho, aby mala hlasovacie právo vo vzťahu k ustanoveniam, ktoré sa na Južnú Afriku nevzťahujú. |
Časť 4, Rozvoj finančnej spoolupráce |
|
Časť 5, Všeobecné ustanovenia pre najmenej rozvinuté, suchozemské a ostrovné štáty AKT, články 84 až 90 |
|
|
|
Časť 6, Záverečné ustanovenia, články 91 až 100 |
|
|
|
|
|
Príloha I (finančný protokol) |
|
Príloha II, Podmienky financovania, kapitola 5 (spojenie s článkom 78/ochrana investícií) |
V súlade s článkom 4 vyššie má Južná Afrika právo zúčastňovať sa určitých oblastí rozvoja finančnej spolupráce za predpokladu, že účasť Južnej Afriky bude plne financovaná zo zdrojov stanovených v hlave VII TDCA. |
Príloha II, Podmienky financovania, kapitoly 1, 2, 3 a 4 |
|
Príloha III, Inštitucionálna podpora (CDE a CTA) |
V súlade s článkom 4 vyššie má Južná Afrika právo zúčastňovať sa určitých oblastí rozvoja finančnej spolupráce za predpokladu, že účasť Južnej Afriky bude plne financovaná zo zdrojov stanovených v hlave VII TDCA. |
|
|
Príloha IV, Vykonávacie a správne postupy: články 6 až 14 (Regionálna spolupráca), články 20 až 32 (Súťaž a zvýhodnenie) |
V súlade s článkom 4 vyššie tam, kde sú zdroje z TDCA určené na účasť vo fungovaní v rámci finančnej spolupráce AKT-ES, má Južná Afrika právo plne sa zúčastňovať rozhodovacích postupov upravujúcich poskytovanie takejto pomoci. Okrem toho budú mať fyzické a právnické osoby Južnej Afriky nárok na účasť vo verejných súťažiach na kontrakty financované z finančných zdrojov dohody. V tejto súvislosti uchádzači z Južnej Afriky nebudú mať výhody poskytované uchádzačom zo štátov AKT. |
Príloha IV, články 1 až 5 (Národné programy); 15 až 19 (Ustanovenia týkajúce sa projektového cyklu), 27 (Prednosť kontraktorov z AKT) a 34 až 38 (Vykonávatelia) |
|
|
|
Príloha V/obchodný režim počas prípravného obdobia |
|
Príloha VI; Zoznam najmenej rozvinutých, ostrovných a suchozemských štátov AKT |
|
|
ZÁVEREČNÝ AKT
Splnomocnení zástupcovia:
JEHO VELIČENSTVA KRÁĽA BELGIČANOV,
PREZIDENTA BULHARSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA ČESKEJ REPUBLIKY,
JEJ VELIČENSTVA KRÁĽOVNEJ DÁNSKA,
PREZIDENTA SPOLKOVEJ REPUBLIKY NEMECKO,
PREZIDENTA ESTÓNSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTKY ÍRSKA,
PREZIDENTA HELÉNSKEJ REPUBLIKY,
JEHO VELIČENSTVA KRÁĽA ŠPANIELSKA,
PREZIDENTA FRANCÚZSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA TALIANSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA CYPERSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA LOTYŠSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTKY LITOVSKEJ REPUBLIKY,
JEHO KRÁĽOVSKEJ VÝSOSTI VEĽKOVOJVODU LUXEMBURSKA,
PREZIDENTA MAĎARSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA MALTY,
JEJ VELIČENSTVA KRÁĽOVNEJ HOLANDSKA,
SPOLKOVÉHO PREZIDENTA RAKÚSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA POĽSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA PORTUGALSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA RUMUNSKA,
PREZIDENTA SLOVINSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA SLOVENSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTKY FÍNSKEJ REPUBLIKY,
VLÁDY ŠVÉDSKEHO KRÁĽOVSTVA,
JEJ VELIČENSTVA KRÁĽOVNEJ SPOJENÉHO KRÁĽOVSTVA VEĽKEJ BRITÁNIE A SEVERNÉHO ÍRSKA,
zmluvných strán Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ďalej len „členské štáty“,
a EURÓPSKEJ ÚNIE, ďalej len „Únia“ alebo „EÚ“,
na jednej strane a
splnomocnení zástupcovia:
PREZIDENTA ANGOLSKEJ REPUBLIKY,
JEJ VELIČENSTVA KRÁĽOVNEJ ANTIGUY A BARBUDY,
HLAVY ŠTÁTU BAHAMSKÉHO SPOLOČENSTVA,
HLAVY ŠTÁTU BARBADOS,
JEJ VELIČENSTVA KRÁĽOVNEJ BELIZE,
PREZIDENTA BENINSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA BOTSWANSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA BURKINA FASO,
PREZIDENTA BURUNDSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA KAMERUNSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA KAPVERDSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA STREDOAFRICKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA KOMORSKÉHO ZVÄZU,
PREZIDENTA KONŽSKEJ DEMOKRATICKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA KONŽSKEJ REPUBLIKY,
VLÁDY COOKOVÝCH OSTROVOV,
PREZIDENTA REPUBLIKY POBREŽIA SLONOVINY,
PREZIDENTA DŽIBUTSKEJ REPUBLIKY,
VLÁDY DOMINICKÉHO SPOLOČENSTVA,
PREZIDENTA DOMINIKÁNSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA ERITREJSKÉHO ŠTÁTU,
PREZIDENTA ETIÓPSKEJ FEDERATÍVNEJ DEMOKRATICKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA REPUBLIKY FIDŽIJSKÝCH OSTROVOV,
PREZIDENTA GABONSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA A HLAVY ŠTÁTU GAMBIJSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA GHANSKEJ REPUBLIKY,
JEJ VELIČENSTVA KRÁĽOVNEJ GRENADY,
PREZIDENTA GUINEJSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA GUINEJSKO-BISSAUSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA GUYANSKEJ KOOPERATÍVNEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA HAITSKEJ REPUBLIKY,
HLAVY ŠTÁTU JAMAJKA,
PREZIDENTA KENSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA KIRIBATSKEJ REPUBLIKY,
JEHO VELIČENSTVA KRÁĽA LESOTHSKÉHO KRÁĽOVSTVA,
PREZIDENTKY LIBÉRIJSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA MADAGASKARSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA MALAWIJSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA MALIJSKEJ REPUBLIKY,
VLÁDY REPUBLIKY MARSHALLOVÝCH OSTROVOV,
PREZIDENTA MAURITÁNSKEJ ISLAMSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA MAURÍCIJSKEJ REPUBLIKY,
VLÁDY MIKRONÉZSKYCH FEDERATÍVNYCH ŠTÁTOV,
PREZIDENTA MOZAMBICKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA NAMÍBIJSKEJ REPUBLIKY,
VLÁDY NAURUSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA NIGERSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA NIGÉRIJSKEJ FEDERATÍVNEJ REPUBLIKY,
VLÁDY NIUE,
VLÁDY PALAUSKEJ REPUBLIKY,
JEJ VELIČENSTVA KRÁĽOVNEJ NEZÁVISLÉHO ŠTÁTU PAPUA-NOVÁ GUINEA,
PREZIDENTA RWANDSKEJ REPUBLIKY,
JEJ VELIČENSTVA KRÁĽOVNEJ SVÄTÉHO KRIŠTOFA A NEVISA,
JEJ VELIČENSTVA KRÁĽOVNEJ SVÄTEJ LUCIE,
JEJ VELIČENSTVA KRÁĽOVNEJ SVÄTÉHO VINCENTA A GRENADÍN,
HLAVY ŠTÁTU SAMOJSKÉHO NEZÁVISLÉHO ŠTÁTU,
PREZIDENTA DEMOKRATICKEJ REPUBLIKY SVÄTÉHO TOMÁŠA A PRINCOVHO OSTROVA,
PREZIDENTA SENEGALSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA SEYCHELSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA SIERRALEONSKEJ REPUBLIKY,
JEJ VELIČENSTVA KRÁĽOVNEJ ŠALAMÚNOVÝCH OSTROVOV,
PREZIDENTA JUHOAFRICKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA SURINAMSKEJ REPUBLIKY,
JEHO VELIČENSTVA KRÁĽA SVAZIJSKÉHO KRÁĽOVSTVA,
PREZIDENTA TANZÁNIJSKEJ ZJEDNOTENEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA ČADSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA DEMOKRATICKEJ REPUBLIKY VÝCHODNÉHO TIMORU,
PREZIDENTA TOGSKEJ REPUBLIKY,
JEHO VELIČENSTVA KRÁĽA TONGA,
PREZIDENTA REPUBLIKY TRINIDADU A TOBAGA,
JEJ VELIČENSTVA KRÁĽOVNEJ TUVALU,
PREZIDENTA UGANDSKEJ REPUBLIKY,
VLÁDY VANUATSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA ZAMBIJSKEJ REPUBLIKY,
VLÁDY ZIMBABWIANSKEJ REPUBLIKY,
ktorých štáty sú ďalej len „štáty AKT“,
na strane druhej,
na zasadnutí dvadsiateho druhého júna dvetisícdesať v Ouagadougou k podpisu Dohody, ktorou sa druhýkrát mení a dopĺňa Dohoda o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísaná v Cotonou 23. júna 2000 a prvýkrát zmenená a doplnená v Luxemburgu 25. júna 2005,
|
Príloha I |
Finančný protokol |
|
Príloha II |
Podmienky financovania |
|
Príloha III |
Inštitucionálna podpora |
|
Príloha IV |
Vykonávacie a správne postupy |
|
Príloha V |
Obchodný režim uplatniteľný počas prípravného obdobia uvedeného v článku 37 ods. 1 |
|
Príloha VI |
Zoznam LDLICS |
|
Protokol 1 |
o prevádzkových výdavkoch spoločných inštitúcií |
|
Protokol 2 |
o výsadách a imunitách |
|
Protokol 3 |
o Južnej Afrike |
|
Vyhlásenie I: |
Spoločné vyhlásenie o podpore prístupu na trh v partnerstve AKT – ES |
|
Vyhlásenie II: |
Spoločné vyhlásenie o migrácii a rozvoji (článok 13) |
|
Vyhlásenie III: |
Vyhlásenie Európskej únie o inštitucionálnych zmenách, ktoré vyplývajú z nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy, |
|
Deklarácia IV |
Deklarácia spoločenstva o financovaní sekretariátu AKT |
|
Deklarácia V |
Deklarácia spoločenstva o financovaní spoločných inštitúcií |
|
Deklarácia VI |
Deklarácia spoločenstva týkajúca sa Protokolu o výsadách a imunitách |
|
Deklarácia VII |
Deklarácia členských štátov týkajúca sa Protokolu o výsadách a imunitách |
|
Deklarácia VIII |
Spoločná deklarácia týkajúca sa Protokolu o výsadách a imunitách |
|
Deklarácia IX |
Spoločná deklarácia o článku 49 ods. 2 o obchode a životnom prostredí |
|
Deklarácia X |
Deklarácia AKT o obchode a životnom prostredí |
|
Deklarácia XI |
Spoločná deklarácia o kultúrnom dedičstve AKT |
|
Deklarácia XII |
Deklarácia štátov AKT o navrátení alebo reštitúcii kultúrnych pamiatok |
|
Deklarácia XIII |
Spoločná deklarácia o autorských právach |
|
Deklarácia XIV |
Spoločná deklarácia o regionálnej spolupráci a odľahlých regiónoch (článok 28) |
|
Deklarácia XV |
Spoločná deklarácia o pristúpení |
|
Deklarácia XVI |
Spoločná deklarácia o pristúpení zámorských krajín a území uvedených v časti štyri Zmluvy o ES |
|
Deklarácia XVII |
Spoločná deklarácia o článku 66 dohody (úľava na dlhu) |
|
Deklarácia XVIII |
Deklarácia EÚ o finančnom protokole |
|
Deklarácia XIX |
Deklarácia Rady a Komisie o procese plánovania |
|
Deklarácia XX |
Spoločná deklarácia o dopade výkyvov v príjmov z vývozu na zraniteľné malé, ostrovné a suchozemské štáty AKT |
|
Deklarácia XXI |
Deklarácia spoločenstva o článku 3 prílohy IV |
Hecho en Cotonú, el veintitrés de junio del año dos mil.
Udfærdiget i Cotonou den treogtyvende juni to tusind.
Geschehen zu Cotonou am dreiundzwanzigsten Juni zweitausend.
Έγινε στην Κοτονού, στις είκοσι τρεις Ιουνίου δύο χιλιάδες.
Done at Cotonou on the twenty-third day of June in the year two thousand.
Fait à Cotonou, le vingt-trois juin deux mille.
Fatto a Cotonou, addì ventitré giugno duemila.
Gedaan te Cotonou, de drieëntwintigste juni tweeduizend.
Feito em Cotonu, em vinte e três de Junho de dois mil.
Tehty Cotonoussa kahdentenakymmenentenäkolmantena päivänä kesäkuuta vuonna kaksituhatta.
Som skedde i Cotonou den tjugotredje juni tjugohundra.
Pour Sa Majesté le Roi des Belges
Voor Zijne Majesteit de Koning der Belgen
Für Seine Majestät den König der Belgier
Cette signature engage également la Communauté française, la Communauté flamande, la Communauté germanophone, la Région wallonne, la Région flamande et la Région de Bruxelles-Capitale.
Deze handtekening verbindt eveneens de Vlaamse Gemeenschap, de Franse Gemeenschap, de Duitstalige Gemeenschap, het Vlaamse Gewest, het Waalse Gewest en het Brusselse Hoofdstedelijke Gewest.
Diese Unterschrift bindet zugleich die Deutschsprachige Gemeinschaft, die Flämische Gemeinschaft, die Französische Gemeinschaft, die Wallonische Region, die Flämische Region und die Region Brüssel-Hauptstadt.
For Hendes Majestæt Danmarks Dronning
Für den Präsidenten der Bundesrepublik Deutschland
Για τον Πρόεδρο της Ελληνικής Δημοκρατίας
Por Su Majestad el Rey de España
Pour le Président de la République française
Thar ceann Uachtarán na hÉireann
For the President of Ireland
Per il Presidente della Repubblica italiana
Pour Son Altesse Royale le Grand-Duc de Luxembourg
Voor Hare Majesteit de Koningin der Nederlanden
Für den Bundespräsidenten der Republik Österreich
Pelo Presidente da República Portuguesa
Suomen Tasavallan Presidentin puolesta
För Republiken Finlands President
På svenska regeringens vägnar
For Her Majesty the Queen of the United Kingdom of Great Britain and Northern Ireland
Por la Comunidad Europea
For Det Europæiske Fællesskab
Für die Europäische Gemeinschaft
Για την Ευρωπαϊκή Κοινότητα
For the European Community
Pour la Communauté européenne
Per la Comunità europea
Voor de Europese Gemeenschap
Pela Comunidade Europeia
Euroopan yhteisön puolesta
På Europeiska gemenskapens vägnar
Pour le Président de la République d'Angola
For Her Majesty the Queen of Antigua and Barbuda
For the Head of State of the Commonwealth of the Bahamas
For the Head of State of Barbados
For the Government of Belize
Pour le Président de la République du Bénin
For the President of the Republic of Botswana
Pour le Président du Burkina Faso
Pour le Président de la République du Burundi
Pour le Président de la République du Cameroun
Pour le Président de la République du Cap-Vert
Pour le Président de la République Centrafricaine
Pour le Président de la République Fédérale Islamique des Comores
Pour le Président de la République démocratique du Congo
Pour le Président de la République du Congo
For the Government of the Cook Islands
Pour le Président de la République de Côte d'Ivoire
Pour le Président de la République de Djibouti
For the Government of the Commonwealth of Dominica
For the President of the Dominican Republic
For the President of the State of Eritrea
For the President of the Federal Republic of Ethiopia
For the President of the Sovereign Democratic Republic of Fiji
Pour le Président de la République gabonaise
For the President and Head of State of the Republic of The Gambia
For the President of the Republic of Ghana
For Her Majesty the Queen of Grenada
Pour le Président de la République de Guinée
Pour le Président de la République de Guinée-Bissau
Pour le Président de la République de Guinée équatoriale
For the President of the Republic of Guyana
Pour le Président de la République d'Haïti
For the Head of State of Jamaica
For the President of the Republic of Kenya
For the President of the Republic of Kiribati
For His Majesty the King of the Kingdom of Lesotho
For the President of the Republic of Liberia
Pour le Président de la République de Madagascar
For the President of the Republic of Malawi
Pour le Président de la République du Mali
For the Government of the Republic of the Marshall Islands
Pour le Président de la République Islamique de Mauritanie
For the President of the Republic of Mauritius
For the Government of the Federated States of Micronesia
Pour le Président de la République du Mozambique
For the President of the Republic of Namibia
For the Government of the Republic of Nauru
Pour le Président de la République du Niger
For the President of the Federal Republic of Nigeria
For the Government of Niue
For the Government of the Republic of Palau
For Her Majesty the Queen of the Independent State of Papua New Guinea
Pour le Président de la République Rwandaise
For Her Majesty the Queen of Saint Kitts and Nevis
For Her Majesty the Queen of Saint Lucia
For Her Majesty the Queen of Saint Vincent and the Grenadines
For the Head of State of the Independent State of Samoa
Pour le Président de la République démocratique de São Tomé et Príncipe
Pour le Président de la République du Sénégal
Pour le Président de la République des Seychelles
For the President of the Republic of Sierra Leone
For Her Majesty the Queen of the Solomon Islands
For the President of the Republic of South Africa
For the President of the Republic of the Sudan
For the President of the Republic of Suriname
For His Majesty the King of the Kingdom of Swaziland
For the President of the United Republic of Tanzania
Pour le Président de la République du Tchad
Pour le Président de la République togolaise
For His Majesty King Taufa'ahau Tupou IV of Tonga
For the President of the Republic of Trinidad and Tobago
For Her Majesty the Queen of Tuvalu
For the President of the Republic of Uganda
For the Government of the Republic of Vanuatu
For the President of the Republic of Zambia
For the Government of the Republic of Zimbabwe
VYHLÁSENIE I
Spoločné vyhlásenie o podpore prístupu na trh v partnerstve AKT – ES
Strany uznávajú významnú hodnotu prednostného prístupu na trh ekonomík AKT, konkrétne pre komodity a iné odvetvia agropriemyslu, ktoré majú zásadný význam pre hospodársky a sociálny rozvoj štátov AKT a významne prispievajú k zamestnanosti, príjmom z vývozu a príjmom štátneho rozpočtu.
Strany uznávajú, že niektoré sektory prešli s podporou EÚ procesom transformácie, ktorého cieľom je umožniť príslušným AKT vývozcom súťažiť v EÚ a na medzinárodných trhoch, a to aj prostredníctvom rozvoja značkových a ďalších produktov s pridanou hodnotou.
Takisto uznávajú, že ďalšia pomoc by mohla byť potrebná tam, kde väčšia liberalizácia obchodu môže viesť k hlbšej zmene podmienok prístupu na trh pre výrobcov z krajín AKT. Na tento účel sa dohodli, že preskúmajú všetky potrebné opatrenia s cieľom udržať konkurenčné postavenie štátov AKT na trhu EÚ. Toto preskúmanie môže obsahovať pravidlá pôvodu, sanitárne a fytosanitárne opatrenia a realizáciu konkrétnych opatrení riešiacich obmedzenia na strane ponuky v štátoch AKT. Cieľom je umožniť štátom AKT využiť ich existujúcu aj potenciálnu komparatívnu výhodu na trhu EÚ.
Tam, kde sa vypracujú programy pomoci a poskytnú zdroje, strany súhlasia s vykonávaním pravidelných hodnotení na posúdenie pokroku a dosiahnutých výsledkov a rozhodnú o vhodných dodatočných opatreniach, ktoré sa majú vykonať.
Spoločný ministerský výbor pre obchod monitoruje vykonávanie tohto vyhlásenia a predkladá príslušné správy a odporúčania Rade ministrov.
VYHLÁSENIE II
Spoločné vyhlásenie o migrácii a rozvoji (článok 13)
Strany sa dohodli na posilnení a prehĺbení svojho dialógu a spolupráce v oblasti migrácie v nadväznosti na tieto tri piliere komplexného a vyváženého prístupu k migrácii:
1. Migrácia a rozvoj vrátane otázok týkajúcich sa diaspór, odlevu mozgov a finančných prevodov.
2. Legálne prisťahovalectvo vrátane prijímania, mobility a pohybu zručností a služieb.
3. Nezákonná migrácia vrátane pašovania a obchodovania s ľudskými bytosťami a riadenia hraníc, ako aj readmisie.
Strany sa zaväzujú vypracovať podrobnosti tejto posilnenej spolupráce v oblasti migrácie bez toho, aby bol dotknutý existujúci článok 13
Ďalej súhlasia, že sa budú usilovať o včasné ukončenie tohto dialógu a predložia správu o dosiahnutom pokroku na nasledujúcej Rade AKT – ES.
VYHLÁSENIE III
Vyhlásenie európskej únie o inštitucionálnych zmenách, ktoré vyplývajú z nadobudnutia platnosti lisabonskej zmluvy
V dôsledku nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy 1. decembra 2009 Európska únia nahradila Európske spoločenstvo a stala sa jeho právnym nástupcom a od tohto dátumu vykonáva všetky práva a preberá všetky povinnosti Európskeho spoločenstva. Odkazy na „Európske spoločenstvo“ v texte dohody sa preto tam, kde je to vhodné, považujú za odkazy na „Európsku úniu“.
Európska únia navrhne štátom AKT výmenu listov s cieľom zosúladiť dohodu s inštitucionálnymi zmenami v Európskej únii, ktoré vyplývajú z nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy.
DEKLARÁCIA IV
Deklarácia spoločenstva o financovaní sekretariátu AKT
Spoločenstvo prispieva na prevádzkové náklady sekretariátu AKT zo zdrojov vnútornej spolupráce s AKT.
DEKLARÁCIA V
Deklarácia spoločenstva o financovaní spoločných inštitúcií
Spoločenstvo, súc si vedomé toho, že výdavky v spojitosti s tlmočením na zasadaniach a prekladmi dokumentov sú výdavkami vynakladanými kvôli jeho vlastným požiadavkám, je pripravené pokračovať v praxi z minulosti a pokrývať tieto výdavky tak na zasadaniach inštitúcií dohody, ktoré sa konajú na území členského štátu, ako aj na tých, ktoré sa konajú na území štátu AKT.
DEKLARÁCIA VI
Deklarácia spoločenstva týkajúca sa Protokolu o výsadách a imunitách
Protokol o výsadách a imunitách je z hľadiska medzinárodného práva mnohostranný akt. Avšak akékoľvek konkrétne problémy, ktoré môžu vzniknúť v hostiteľskom štáte vzhľadom na uplatňovanie tohto protokolu, sa majú riešiť dvojstrannou dohodou s týmto štátom.
Spoločenstvo zobralo na vedomie žiadosť štátov AKT, aby určité ustanovenia Protokolu 2 boli modifikované, najmä pokiaľ ide o štatút personálu sekretariátu AKT, Centra pre rozvoj podnikania (CDE) a Centra pre rozvoj poľnohospodárstva (CTA).
Spoločenstvo má vôľu hľadať spoločne primerané riešenia vo vzťahu k požiadavkám štátov AKT vzhľadom na zavedenie samostatného právneho nástroja tak, ako je uvedený vyššie.
V tejto súvislosti hostiteľská krajina bez odchýlky zo súčasných výhod sekretariátu AKT, CDE a CTA a ich personálu:
1. Preukáže porozumenie, pokiaľ ide o výklad slovného spojenia „vyššie postavený personál“, pričom k takémuto výkladu sa má dospieť vzájomnou dohodou;
2. uzná právomoci delegované prezidentom Rady ministrov AKT na predsedu Výboru veľvyslancov AKT-ES tak, aby sa zjednodušilo vykonávanie článku 9 protokolu;
3. súhlasí s udelením určitých priestorov pre personál sekretariátu AKT, CDE a CTA tak, aby uľahčil počiatočné vytvorenie v hostiteľskej krajine;
4. preskúma primeraným spôsobom otázky súvisiace s daňami a týkajúce sa sekretariátu AKT, CDE a CTA a ich personálu.
DEKLARÁCIA VII
Deklarácia členských štátov týkajúca sa Protokolu o výsadách a imunitách
Členské štáty sa usilujú v kontexte ich príslušných nariadení uľahčovať na svojich územiach pri vykonávaní úradných povinností pohyb diplomatov AKT akreditovaných v spoločenstve, členov sekretariátu AKT uvedených v článku 7 protokolu 2, ktorých mená a postavenie sa oznámi v súlade s článkom 9 tohto protokolu, a výkonných pracovníkov AKT v CDE a CTA.
DEKLARÁCIA VIII
Spoločná deklarácia týkajúca sa Protokolu o výsadách a imunitách
V kontexte svojich príslušných nariadení udelia štáty AKT zastúpeniam Komisie výsady a imunity podobné tým, ktoré sa udelili diplomatickým zastúpeniam tak, aby tieto mohli vykonávať im uložené funkcie podľa dohody uspokojivo a účinne.
DEKLARÁCIA IX
Spoločná deklarácia o článku 49 ods. 2 o obchode a životnom prostredí
Súc si dobre vedomí špecifických rizík spojených s rádioaktívnym odpadom, strany sa zdržia akéhokoľvek postupu likvidácie odpadu, ktorý by zasahoval do suverenity štátov alebo ohrozoval životné prostredie alebo zdravie verejnosti v ostatných krajinách. Strany prikladajú najvyššiu dôležitosť rozvoju medzinárodnej spolupráce na ochranu životného prostredia a zdravia verejnosti pred takýmito rizikami. Podľa toho aj potvrdzujú svoje pevné odhodlanie aktívne sa zúčastňovať na práci vykonávanej v rámci IAEA pri vytváraní medzinárodne uznávaného kódexu dobrých mravov.
Smernica Rady 92/3/Euratom z 3. februára 1992 o dohľade a kontrole zásielok rádioaktívneho odpadu medzi členskými štátmi a do a zo spoločenstva definuje pojem „rádioaktívny odpad“ ako akýkoľvek materiál, ktorý obsahuje alebo je znečistený rádionuklidmi, pre ktoré sa nepredpokladá žiadne ďalšie využitie. Smernica je uplatniteľná na zásielky rádioaktívneho odpadu medzi členskými štátmi a do a zo spoločenstva vždy, keď množstvá a koncentrácia presiahnu úrovne stanovené v článku 3 ods. 2 písm. a) a b) smernice Rady 96/29/Euratom z 13. mája 1996. Definované úrovne zaisťujú základné bezpečnostné normy na ochranu zdravia pracovníkov a širokej verejnosti pred nebezpečenstvami vyplývajúcimi z ionizujúcej radiácie.
Zásielky rádioaktívneho odpadu podliehajú systému predchádzajúceho povolenia tak, ako je to vymedzené v smernici Rady 92/3/Euratom z 3. februára 1992 o dohľade a kontrole zásielok rádioaktívneho odpadu medzi členskými štátmi a do a zo spoločenstva. Článok 11 ods. 1 písm. b) smernice stanovuje, že kompetentné orgány členských štátov nepovolia zásielky rádioaktívneho odpadu do štátu – strany štvrtého dohovoru AKT-ES, ktorý nie je členom spoločenstva, berúc však do úvahy článok 14. Spoločenstvo uisťuje, že článok 11 smernice 92/3/Euratom bude revidovaný tak, aby pokrýval všetky strany dohody, ktoré nie sú členmi spoločenstva. Do tej doby bude spoločenstvo konať tak, ako keby boli vyššie uvedené strany dohodou už pokryté.
Strany vynaložia všetko úsilie na čo najrýchlejšie podpísanie a ratifikáciu Bazilejského dohovoru o kontrole cezhraničných pohybov nebezpečného odpadu a jeho likvidácii, ako aj doplnení dohovoru z roku 1995 tak, ako je stanovená v rozhodnutí III/1.
DEKLARÁCIA X
Deklarácia AKT o obchode a životnom prostredí
Štáty AKT sú vážne znepokojené problémami životného prostredia vo všeobecnosti, najmä však cezhraničným pohybom nebezpečného, jadrového a iného odpadu.
Pri výklade a vykonávaní ustanovení článku 32 ods. 1 písm. d) dohody vyjadrili štáty AKT svoje pevné odhodlanie dodržiavať zásady a ustanovenia rezolúcie OAU (Organizácie africkej jednoty) o kontrole cezhraničných pohybov nebezpečného odpadu a jeho likvidácii v Afrike tak, ako je obsiahnutá v AHG 182 (XXV).
DEKLARÁCIA XI
Spoločná deklarácia o kultúrnom dedičstve AKT
1. Strany vyjadrujú svoju spoločnú vôľu podporovať zachovanie a zveľadenie kultúrneho dedičstva každej krajiny AKT na medzinárodnej, dvojstrannej a súkromnej úrovni a v kontexte tejto dohody.
2. Strany uznávajú potrebu uľahčenia prístupu historikov a výskumných pracovníkov AKT do archívov s cieľom podpory rozvoja výmeny informácií o kultúrnom dedičstve štátov AKT.
3. Uznávajú užitočnosť poskytovania pomoci pre primerané aktivity vedené najmä v oblasti vzdelávania, na zachovanie, ochranu a vystavovanie kultúrnych pamiatok, pomníkov a predmetov, vrátane vyhlásenia a vykonávania primeranej legislatívy.
4. Zdôrazňujú dôležitosť realizácie spoločných kultúrnych aktivít, uľahčovania pohybu európskych a AKT umelcov, ako aj výmen kultúrnych predmetov, ktoré sú symbolom ich kultúr a civilizácií s cieľom rozvoja vzájomného porozumenia a solidarity medzi príslušnými národmi.
DEKLARÁCIA XII
Deklarácia štátov AKT o navrátení a reštitúcii kultúrnych pamiatok
Štáty AKT vyzývajú spoločenstvo a jeho členské štáty aby, pokiaľ uznávajú legitímne právo štátov AKT na kultúrnu identitu, podporovali navrátenie alebo reštitúciu kultúrnych pamiatok odobratých zo štátov AKT a v súčasnosti sa nachádzajúcich v členských štátoch.
DEKLARÁCIA XIII
Spoločná deklarácia o autorských právach
Strany uznávajú, že podpora autorských práv je nedeliteľnou súčasťou kultúrnej spolupráce, ktorej cieľom je rozvíjať všetky formy ľudského vyjadrovania. Navyše je takáto ochrana predpokladom pestovania a rozvoja produkčných, distribučných a vydavateľských aktivít.
Následne sa obidve strany budú v rámci kultúrnej spolupráce AKT-ES snažiť podporovať a pestovať dodržiavanie autorských a s nimi spojených práv.
V tejto súvislosti a v súlade s pravidlami a postupmi stanovenými dohodou môže spoločenstvo ponúknuť finančnú a technickú podporu šírenia informácií o autorských právach, školenie hospodárskych subjektov na ochranu takýchto práv a navrhovanie národnej legislatívy na ich lepšiu ochranu.
DEKLARÁCIA XIV
Spoločná deklarácia o regionálnej spolupráci a odľahlých regiónoch (článok 28)
Odkaz na najvzdialenejšie regióny sa týka španielskeho autonómneho spoločenstva Kanárskych ostrovov, štyroch francúzskych zámorských departementov, menovite Guadeloupe, Guyana, Martinique a Réunion a portugalských autonómnych regiónov Azory a Madeira.
DEKLARÁCIA XV
Spoločná deklarácia o pristúpení
Každé pristúpenie tretieho štátu k tejto dohode sa vykoná v súlade s ustanoveniami článku 1 a cieľmi článku 2 stanovenými skupinou AKT V Georgetownskej dohode v znení zmenenom a doplnenom v novembri 1992.
DEKLARÁCIA XVI
Spoločná deklarácia o pristúpení zámorských krajín a území uvedených v časti štyri Zmluvy o ES
Spoločenstvo a štáty AKT sú pripravené umožniť zámorským krajinám a územiam uvedeným v časti štyri zmluvy, aby k tejto dohode pristúpili nezávisle, ak si želajú pokračovať v tejto forme vo svojich vzťahoch so spoločenstvom.
DEKLARÁCIA XVII
Spoločná deklarácia o článku 66 dohody (úľava na dlhu)
Strany sa dohodli na nasledujúcich zásadách:
a) v dlhodobom horizonte sa budú strany snažiť o zlepšenie v iniciatíve pre značne zadĺžené chudobné krajiny a podporu prehlbujúcej sa, rozširujúcej a urýchlenej úľavy na dlhu krajín AKT;
b) strany sa taktiež budú snažiť o mobilizáciu a zavedenie podporných mechanizmov na zníženie dlhu v prospech tých krajín AKT, ktoré ešte nemajú nárok na iniciatívu HIPC (značne zadĺžené chudobné krajiny).
DEKLARÁCIA XVIII
Deklarácia EÚ o finančnom protokole
V rámci celkovej sumy 13 500 miliónov EUR v deviatom ERF bude 12 500 miliónov EUR sprístupnených okamžite po vstupe finančného protokolu do platnosti. Zostávajúcich 1 000 miliónov EUR sa uvoľní na základe previerky výkonnosti uvedenej v odseku 7 finančného protokolu, ktorá sa uskutoční v roku 2004.
Pri hodnotení potreby nových zdrojov sa bude brať plne do úvahy táto previerka výkonnosti, ako aj dátum, po ktorom sa nebudú prostriedky z deviateho ERF prideľovať.
DEKLARÁCIA XIX
Deklarácia Rady a Komisie o procese plánovania
Spoločenstvo a jeho členské štáty opätovne potvrdzujú svoje pripojenie k dohode o reforme procesu plánovania čerpania pomoci financovanej z deviateho ERF.
V tejto súvislosti považuje spoločenstvo a jeho členské štáty správne implementovaný hodnotiaci mechanizmus za najvýznamnejší nástroj úspešného plánovania. Hodnotiaci proces, ktorý bol dohodnutý na úpravu vykonávania deviateho ERF, zabezpečuje kontinuitu procesu plánovania, zatiaľ čo umožňuje pravidelné úpravy stratégie podpory krajiny tak, aby táto odrážala vývoj potrieb a výkonnosti dotknutého štátu AKT.
Aby sa dosiahli plné výhody reformy a aby sa zabezpečila efektívnosť procesu plánovania, spoločenstvo a jeho členské štáty opätovne potvrdzujú svoj záväzok k nasledujúcim zásadám:
Hodnotenia musia, pokiaľ je to možné, byť realizované v dotknutom štáte AKT. Lokalizácia hodnotenia neznamená, že bude členským štátom alebo Komisii bránené sledovať a primerane sa angažovať v procese plánovania.
Časové rámce, ktoré sa stanovili na ukončenie hodnotení, sa dodržia.
Hodnotenia nesmú byť udalosťou izolovanou od procesu plánovania. Hodnotenia sa považujú za nástroje riadenia, ktoré spájajú výsledky pravidelných (mesačných) rozhovorov medzi národným schvaľovacím pracovníkom a hlavou delegácie Komisie.
Hodnotenia nesmú zvyšovať administratívne bremeno ani jednej z dotknutých strán. Postupy a požiadavky výkazníctva spojené s procesom plánovania musia byť preto riadené disciplinovane. Na tento účel budú príslušné úlohy členských štátov a Komisie v rozhodovacom procese prehodnocované a prispôsobované.
DEKLARÁCIA XX
Spoločná deklarácia o dopadoch výkyvov v príjmoch z vývozu na zraniteľné malé, ostrovné a suchozemské štáty AKT
Strany berú na vedomie obavy štátov AKT z toho, že spôsoby uplatňovania mechanizmu dodatočnej podpory krajín trpiacich výkyvmi príjmov z vývozu nemusia poskytovať dostatočnú podporu zraniteľným malým, ostrovným a suchozemským štátom závislým na nestabilných príjmoch z vývozu.
Preto od druhého roka fungovania mechanizmu a na žiadosť jedného alebo viacerých štátov AKT, ktoré sa stretli s ťažkosťami, sa strany dohodli, že opätovne preskúmajú spôsoby uplatňovania mechanizmu na základe návrhu Komisie s cieľom tam, kde je to nevyhnutné, napraviť účinky takýchto výkyvov.
DEKLARÁCIA XXI
Deklarácia spoločenstva o článku 3 prílohy IV
Oznámenie indikatívnych čiastok uvedených v článku 3 prílohy IV sa nevzťahujú na tie štáty AKT, s ktorými spoločenstvo pozastavilo svoju spoluprácu.
▼M10 —————
( 1 ) Ú. v. EÚ L 344, 19.12.2013, s. 1.