EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli7. 12. 2022

COM(2022) 697 final

2022/0403(COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

z [xxxx],
ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 648/2012, (EÚ) č. 575/2013 a (EÚ) 2017/1131, pokiaľ ide o opatrenia na zmiernenie nadmerných expozícií voči centrálnym protistranám z tretích krajín a na zlepšenie efektívnosti zúčtovacích trhov Únie

(Text s významom pre EHP)

{SEC(2022) 697 final} - {SWD(2022) 697 final} - {SWD(2022) 698 final}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

Nariadenie EMIR bolo prijaté po finančnej kríze z rokov 2008 a 2009 s cieľom podporiť finančnú stabilitu a zvýšiť transparentnosť a štandardizovanosť trhov, a tým aj ich bezpečnosť. V nariadení EMIR sa vyžaduje ohlasovanie transakcií s derivátmi, aby sa zaistila transparentnosť trhu pre regulačné orgány a orgány dohľadu, a primerané zmierňovanie súvisiacich rizík prostredníctvom centrálneho zúčtovania v centrálnej protistrane alebo výmeny kolaterálu (známeho ako „marža“) pri bilaterálnych transakciách. Počet centrálnych protistrán a riziká, ktoré riadia, od prijatia nariadenia EMIR značne stúpli.

V roku 2017 Komisia uverejnila dva legislatívne návrhy na zmenu nariadenia EMIR a v roku 2019 spoluzákonodarci oba prijali. Nariadením EMIR REFIT 3 sa upravili niektoré požiadavky stanovené nariadením EMIR, aby sa zabezpečila ich proporcionalita a zároveň sa zaistila finančná stabilita. Nariadením EMIR 2.2 4 sa zrevidoval rámec dohľadu a stanovili sa postupy na posudzovanie systémovej povahy centrálnych protistrán z tretích krajín Európskym orgánom pre cenné papiere a trhy (ESMA) v spolupráci s Európskym výborom pre systémové riziká (ESRB) a emisnými centrálnymi bankami, pričom sa zohľadnili novovznikajúce problémy týkajúce sa stúpajúcej koncentrácie rizík v centrálnych protistranách, najmä centrálnych protistranách z tretích krajín. Nariadenie EMIR je doplnené nariadením o ozdravení a riešení krízových situácií centrálnych protistrán 5 , ktoré bolo prijaté v roku 2020 6 a ktoré slúži ako príprava pre prípad, že by sa centrálna protistrana z EÚ dostala do vážnych finančných ťažkostí – tento scenár je nepravdepodobný, no mal by rozsiahly vplyv 7 .

Zatiaľ čo nariadením EMIR sa stanovil silný rámec pre centrálne zúčtovanie, ukázalo sa, že niektoré oblasti aktuálneho rámca dohľadu sú príliš zložité. Tým sa obmedzuje schopnosť centrálnych protistrán z EÚ prilákať obchodných partnerov v rámci EÚ aj na medzinárodnej úrovni. Postupy schvaľovania orgánom dohľadu na účely zavedenia nových zúčtovacích služieb a činností centrálnych protistrán z EÚ, ako aj zmeny ich modelov rizík sú v mnohých prípadoch zbytočne dlhé a náročné. Účelom aktuálnych pravidiel je zaistiť bezpečnosť a spoľahlivosť centrálnych protistrán z EÚ, no to je možné dosiahnuť mnohými spôsobmi a existujúce postupy sú kritizované ako príliš pomalé a miestami neprimerané vzhľadom na plánovanú zmenu. Schvaľovanie nového produktu by nemalo trvať roky a zmeny modelov rizík musia byť rýchle, aby bolo možné reagovať na meniace sa trhové a hospodárske okolnosti. V dôsledku oneskorení v schvaľovaní sa zvyšujú náklady a znižuje sa atraktívnosť centrálnych protistrán z EÚ a v dôsledku toho aj EÚ ako miesta na podnikanie. Cieľom tohto návrhu je zmierniť tieto prekážky a podporiť v EÚ moderné a konkurencieschopné centrálne protistrany, ktoré dokážu prilákať obchodných partnerov.

Nariadenie EMIR prináša komplexný a silný prudenciálny rámec pre centrálne protistrany z EÚ a novoprijatým nariadením o ozdravení a riešení krízových situácií týchto centrálnych protistrán sa ešte viac posilňuje ich spoľahlivosť. Cieľom tohto návrhu je dosiahnuť, aby bol vývoj ekosystému centrálneho zúčtovania EÚ naďalej založený na pevných pravidlách a dohľade. Silné a bezpečné centrálne protistrany zvyšujú dôveru vo finančný systém a výrazne podporujú likviditu kľúčových trhov. Bezpečný, silný a odolný ekosystém zúčtovania je základným predpokladom pre jeho ďalší rast. Ekosystém centrálneho zúčtovania EÚ by mal umožňovať spoločnostiam z EÚ efektívne a bezpečne hedžovať riziká a zároveň zaisťovať rozsiahlejšiu finančnú stabilitu. Prostredníctvom centrálneho zúčtovania sa tak podporí hospodárstvo EÚ. Cieľom tohto návrhu je zaistiť spoločnostiam lepšiu pozíciu, keďže budú môcť predvídať potreby likvidity súvisiace s centrálnym zúčtovaním. Vďaka konkurencieschopnému a efektívnemu ekosystému zúčtovania v EÚ sa zvýšia činnosti v rámci centrálneho zúčtovania, ktoré však so sebou prináša aj riziká, keďže transakcie sú centralizované len v niekoľkých centrálnych protistranách, ktoré tak získavajú z hľadiska finančného systému veľký význam. Tieto riziká preto musia byť vhodným spôsobom riadené centrálnymi protistranami, ktoré musia byť naďalej pod dôkladným dohľadom na vnútroštátnej úrovni aj na širšej úrovni EÚ. Preto je cieľom tohto návrhu zaistiť spoľahlivý a spoločný dohľad, založený na aktuálne platnom systéme dohľadu EÚ.

Od roku 2017 sa navyše opakovane objavujú obavy v súvislosti s pretrvávajúcimi rizikami pre finančnú stabilitu EÚ, ktoré vyplývajú z nadmernej koncentrácie zúčtovania v niektorých centrálnych protistranách z tretích krajín, a to najmä v stresovom scenári. Môže dôjsť k vysoko rizikovým, aj keď málo pravdepodobným udalostiam, pričom EÚ na ne musí byť pripravená. 8 Hoci centrálne protistrany z EÚ sa všeobecne ukázali byť odolné, zo skúseností vyplýva, že ekosystém zúčtovania možno posilniť v prospech zvýšenia finančnej stability. Otvorená strategická autonómia však znamená aj to, že sa EÚ potrebuje chrániť pred rizikami pre finančnú stabilitu Únie, ktoré môžu vzniknúť, keď sú účastníci trhu z EÚ nadmerne závislí od subjektov z tretích krajín, keďže to môže byť zdrojom zraniteľnosti. Preto je cieľom tohto návrhu dosiahnuť, aby bol rámec rovnocennosti v nariadení EMIR primeranejší, a lepšie prispôsobiť spoluprácu so zahraničnými orgánmi dohľadu vzhľadom na riziká, ktoré predstavujú centrálne protistrany so sídlom v tretích krajinách, a to bez toho, aby bola narušená potreba tretích krajín mať zavedené primerané pravidlá. Zároveň sa navrhuje zjednodušiť postup rovnocennosti v prípade, že sú riziká súvisiace s centrálnym zúčtovaním v tretej krajine mimoriadne nízke. Zámerom tohto návrhu je navyše aj vybudovať kapacitu EÚ v oblasti centrálneho zúčtovania, a tým zvýšiť likviditu v centrálnych protistranách z EÚ, s cieľom znížiť riziká, ktoré pre finančnú stabilitu EÚ predstavujú nadmerné expozície voči centrálnym protistranám z tretích krajín. Preto sa v rámci tohto návrhu vyžaduje, aby všetci účastníci trhu, na ktorých sa vzťahuje zúčtovacia povinnosť, mali aktívne účty v centrálnych protistranách z EÚ na zúčtovanie produktov, ktoré ESMA identifikoval ako produkty s podstatným systémovým významom pre finančnú stabilitu EÚ.

Tento návrh je doplnený návrhom smernice, ktorou sa zavádza obmedzený počet zmien smernice 2013/36/EÚ 9 (smernica o kapitálových požiadavkách alebo „CRD“), smernice (EÚ) 2019/2034 10 (smernica o investičných spoločnostiach alebo „IFD“) a smernice 2009/65/EÚ 11 (smernica o podnikoch kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov alebo „smernica o PKIPCP“), pokiaľ ide o zaobchádzanie s rizikom koncentrácie voči centrálnym protistranám a rizikom protistrany v prípade centrálne zúčtovaných transakcií s derivátmi. Tieto zmeny sú potrebné na to, aby sa zaistilo dosiahnutie cieľov tohto preskúmania nariadenia EMIR a dosiahnutie koherencie. Oba návrhy preto treba čítať spoločne.

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

Po druhé, konkurencieschopné a odolné centrálne protistrany z EÚ sú základným predpokladom otvorenej strategickej autonómie EÚ. V oznámení Komisie o otvorenej strategickej autonómii 13 sa stanovuje, ako môže EÚ posilniť svoju otvorenú strategickú autonómiu v makroekonomickej a finančnej oblasti, a to okrem iného ďalším rozvojom infraštruktúr finančného trhu EÚ a zvyšovaním ich odolnosti. Vytváraním silného centrálneho zúčtovacieho systému EÚ s rozsiahlou kapacitou sa znižujú riziká vyplývajúce z nadmernej závislosti od centrálnych protistrán z tretích krajín a ich orgánov dohľadu.

Po tretie, nedávny vývoj na trhoch s energiou, keď malo niekoľko energetických spoločností pri využívaní trhov s derivátmi problémy s likviditou, takisto ukázal, že nariadenie EMIR treba vylepšiť tak, aby bolo možné zmierniť riziká ohrozujúce finančnú stabilitu EÚ vzhľadom na nové výzvy. To znamená vybudovať bezpečný, silný a konkurencieschopný ekosystém centrálneho zúčtovania EÚ, ktorý dokáže ustáť hospodárske otrasy.

•Súlad s ostatnými politikami Únie

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

V nariadení EMIR sa stanovuje regulačný rámec a rámec dohľadu pre centrálne protistrany usadené v EÚ a pre centrálne protistrany z tretích krajín, ktoré poskytujú služby centrálneho zúčtovania zúčtovacím členom alebo miestam obchodovania usadeným v EÚ. Právnym základom nariadenia EMIR je článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), v ktorom sa stanovujú spoločné pravidlá pre mimoburzové deriváty, centrálne protistrany a archívy obchodných údajov, aby sa zabránilo rozdielnym vnútroštátnym opatreniam alebo postupom a prekážkam riadneho fungovania vnútorného trhu a zaistila sa finančná stabilita. Keďže v rámci tejto iniciatívy sa navrhujú ďalšie opatrenia v príslušných oblastiach politiky, aby sa zaistilo dosiahnutie týchto cieľov, súvisiaci legislatívny návrh by sa prijal na rovnakom právnom základe.

•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

Problémy identifikované v rámci posúdenia vplyvu nemožno vyriešiť na úrovni členských štátov a sú potrebné opatrenia na úrovni EÚ. Týmto návrhom sa mení nariadenie EMIR, predovšetkým na účely zvýšenia atraktívnosti centrálnych protistrán z EÚ tým, že sa uľahčí ich schopnosť prinášať na trh nové produkty, znížia sa náklady na dodržiavanie predpisov a posilní sa dohľad nad centrálnymi protistranami z EÚ na úrovni EÚ. Opatrenie na úrovni EÚ by preto viedlo k zníženiu nadmernej závislosti EÚ od centrálnych protistrán z tretích krajín, čím by sa znížili riziká ohrozujúce finančnú stabilitu EÚ. Bezpečný, spoľahlivý, efektívny a konkurencieschopný trh pre služby centrálneho zúčtovania prispieva k hlbším a likvidnejším trhom v EÚ a má pre dobré fungovanie únie kapitálových trhov zásadný význam.

Členské štáty a vnútroštátne orgány dohľadu nemôžu samy riešiť systémové riziká, ktoré predstavujú vysoko integrované a vzájomne prepojené centrálne protistrany, ktoré pôsobia na cezhraničnom základe mimo rozsahu pôsobnosti vnútroštátnych jurisdikcií. Zároveň nemôžu ani zmierňovať riziká vyplývajúce z líšiacich sa vnútroštátnych postupov v oblasti dohľadu. Členské štáty takisto nemôžu samy zvyšovať atraktívnosť centrálnych protistrán z EÚ a riešiť nedostatky rámca na spoluprácu vnútroštátnych orgánov dohľadu a orgánov EÚ, pokiaľ ide o jeho efektívnosť. Cieľ nariadenia EMIR, ktorým je zvýšiť bezpečnosť, spoľahlivosť, efektivitu a konkurencieschopnosť centrálnych protistrán z EÚ na jednotnom trhu a zaistiť finančnú stabilitu, nemožno ako taký uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ako spoluzákonodarcovia uznali v roku 2012 pri prijímaní nariadenia EMIR (a v roku 2019 pri prijímaní nariadení EMIR REFIT a EMIR 2.2). Preto z dôvodu rozsahu opatrení možno tieto ciele dosiahnuť lepšie na úrovni EÚ v súlade so zásadou subsidiarity, ako sa stanovuje v článku 5 Zmluvy o Európskej únii.

•Primeranosť

•Výber nástroja

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX-POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Hodnotenia ex-post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

Útvary Komisie vykonali rozsiahle konzultácie a v spolupráci so širokou škálou zainteresovaných strán vrátane orgánov EÚ [ECB, Európsky výbor pre systémové riziká (ESRB), európske orgány dohľadu], členských štátov, členov Výboru Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové veci, odvetvia finančných služieb (banky, dôchodkové fondy, investičné fondy, poisťovne atď.), ako aj nefinančných korporácií hodnotili, či nariadenie EMIR dostatočne zaisťuje finančnú stabilitu EÚ. V rámci tohto procesu sa ukázali pretrvávajúce riziká pre finančnú stabilitu EÚ v dôsledku nadmernej koncentrácie zúčtovaní v malom množstve centrálnych protistrán z tretích krajín. Tieto riziká sú obzvlášť relevantné v stresovom scenári.

No vzhľadom na to, že nariadenie EMIR 2.2 nadobudlo účinnosť relatívne nedávno a že niektoré požiadavky sa ešte neuplatňujú, 15 útvary Komisie nepovažovali za vhodné vypracovať úplné nadväzné hodnotenie celého rámca. Namiesto toho boli vopred identifikované kľúčové oblasti na základe vyjadrení zainteresovaných strán a internej analýzy (v časti 3 sprievodného posúdenia vplyvu venovanej vymedzeniu problému sa podrobne vysvetľujú nedostatky a neúčinnosť aktuálnych pravidiel).

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

·cielené konzultácie Komisie od 8. februára do 22. marca 2022 16 . Prijalo sa rozhodnutie, že konzultácie by mali byť cielené, pričom otázky boli zamerané na veľmi konkrétnu a pomerne technickú oblasť. Na cielené konzultácie prostredníctvom online formulára reagovalo 71 respondentov, zatiaľ čo niektoré dôverné odpovede boli odoslané aj e-mailom,

·výzva Komisie na predloženie dôkazov od 8. februára do 8. marca 2022 17 ,

·konzultácie so zainteresovanými stranami prostredníctvom pracovnej skupiny o príležitostiach a výzvach prenosu derivátov zo Spojeného kráľovstva do EÚ v prvej polovici roka 2021 vrátanie niekoľkých osvetových stretnutí pre zainteresované strany vo februári, marci a júni 2021,

·stretnutie s členmi Európskeho parlamentu 4. mája, ako aj následné bilaterálne stretnutia,

·stretnutia s odborníkmi z členských štátov 30. marca 2022, 16. júna 2022 a 8. novembra 2022,

·stretnutia Výboru pre finančné služby 2. februára a 16. marca 2022,

·stretnutia Hospodárskeho a finančného výboru 18. februára a 29. marca 2022,

·bilaterálne stretnutia so zainteresovanými stranami a dôverné informácie od širokého radu zainteresovaných strán.

Z konzultačného procesu vyplynuli najmä tieto odkazy:

·Z práce, ktorá sa začala v roku 2021, vyplynulo, že potrvá určitý čas, než sa podarí zvýšiť atraktívnosť zúčtovania, podporiť rozvoj infraštruktúr EÚ a posilniť rámec dohľadu v EÚ.

·Boli identifikované rôzne opatrenia, ktoré by mohli pomôcť zvýšiť atraktívnosť centrálnych protistrán z EÚ a zúčtovacích činností a zaistiť primerané riadenie súvisiacich rizík a dohľad nad nimi.

·Tieto identifikované opatrenia nepatria len do pôsobnosti Komisie a jej spoluzákonodarcov, ale mohli by si potenciálne vyžiadať aj opatrenia zo strany ECB, vnútroštátnych centrálnych bánk, európskych orgánov dohľadu, vnútroštátnych orgánov dohľadu, centrálnych protistrán a bánk.

·Konzultácie ukázali, že účastníci trhu vo všeobecnosti uprednostňujú prístup riadený trhom pred regulačnými opatreniami, aby sa minimalizovali náklady a aby si účastníci trhu z EÚ zachovali medzinárodnú konkurencieschopnosť. Určitú podporu však vyjadrili aj pre regulačné opatrenia, najmä ak umožňujú urýchlenie procesu schválenia nových produktov a služieb centrálnych protistrán 18 .

·Za užitočné na zvýšenie atraktívnosti centrálnych protistrán z EÚ boli označené tieto opatrenia: vedenie aktívneho účtu v centrálnej protistrane z EÚ, opatrenia na zjednodušenie rozširovania služieb centrálnych protistrán z EÚ, rozšírenie škály účastníkov zúčtovania, zmena pravidiel pre účtovanie zabezpečenia a zlepšenie podmienok financovania a riadenia likvidity pre centrálne protistrany z EÚ.

·Zvýšenie atraktívnosti centrálnych protistrán z EÚ zjednodušením postupov na uvádzanie produktov na trh a zmenu modelov a parametrov a zavedením nevznášania námietok/schválenia ex-post/preskúmania v prípade určitých zmien. Centrálne protistrany z EÚ tak budú môcť rýchlejšie zavádzať nové produkty a zmeny modelov a zároveň sa zaistí uplatňovanie primeraných posúdení rizika a neohrozí sa finančná stabilita, čím sa zvýši konkurencieschopnosť centrálnych protistrán z EÚ.

·Podpora centrálneho zúčtovania v EÚ na účely zaistenia finančnej stability tým, že sa bude vyžadovať, aby zúčtovací členovia a klienti mali priamo alebo nepriamo aktívny účet v centrálnych protistranách z EÚ, a uľahčením zúčtovania klientmi sa prispeje k zníženiu expozícií voči centrálnym protistranám Tier 2 z tretích krajín, a tým aj k zníženiu nadmernej závislosti od týchto centrálnych protistrán, ktorá ohrozuje finančnú stabilitu EÚ.

·Zlepšenie posudzovania a riadenia cezhraničných rizík tým, že sa zabezpečí, aby orgány v EÚ mali náležité právomoci a informácie na monitorovanie rizík súvisiacich s centrálnymi protistranami z EÚ aj z tretích krajín, a to aj zintenzívnením ich spolupráce v oblasti dohľadu v EÚ.

•Získavanie a využívanie expertízy

·správa ESMA podľa článku 25 ods. 2c predložená Komisii v decembri 2021 19 , v správe sa zohľadnili aj odpovede na prieskum ESMA a zbery údajov od centrálnych protistrán a účastníkov zúčtovania,

·reakcia výboru ESRB na konzultácie s ESMA podľa článku 25 ods. 2c nariadenia EMIR, vydaná v decembri 2021 20 ,

·štatistiky Banky pre medzinárodné zúčtovanie,

·CEPS, 2021, Setting EU CCP policy – much more than meets the eye (Nastavenie politiky centrálnych protistrán z EÚ – oveľa viac, než sa na prvý pohľad zdá) a

·databáza ClarusFT.

•Posúdenie vplyvu

·vysvetliť, čo by sa považovalo za úspech a ako by sa to účinne monitorovalo,

·vytvoriť komplexnejšiu škálu posudzovaných možností,

·vysvetliť zdôvodnenie a plánovanú podobu hlavných opatrení, ktoré sa majú zaviesť pomocou vykonávacieho nariadenia, a objasniť kritériá a parametre, z ktorých sa bude vychádzať pri ich príprave.

Na základe posúdenia a porovnania všetkých možností politiky sa v posúdení vplyvu dospelo k záveru, že uprednostňované sú tieto možnosti politiky:

·Opatrenia na zvýšenie atraktívnosti centrálnych protistrán z EÚ: Ako preferovaná možnosť bola identifikovaná kombinácia opatrení, ktorými sa zjednodušujú postupy na uvádzanie produktov na trh a zmenu modelov a zavádza sa postup schválenia ex-post/nevznesenia námietok pre určité zmeny. Tieto opatrenia by zjednodušili aktuálne postupy a zároveň by viedli k zachovaniu finančnej stability. Zjednodušenie postupov na uvádzanie produktov na trh a zmenu modelov, ako aj zavedenie schválenia ex-post/schválenia bez vznesenia námietok/preskúmania určitých zmien boli posúdené aj ako samostatné možnosti. Samostatne by však ciele spĺňali len čiastočne, preto bola ako najvhodnejšia na splnenie stanovených cieľov vyhodnotená kombinácia oboch možností.

·Opatrenia na podporu centrálneho zúčtovania v EÚ na zaistenie finančnej stability: Kombinácia rôznych možností sa považovala za najvhodnejšiu na splnenie cieľov, medzi ktoré by patrili tieto aspekty: i) požiadavka, aby mali zúčtovací členovia a klienti aktívny účet v centrálnej protistrane z EÚ; ii) zaistenie dodržania nových požiadaviek týkajúcich sa zúčtovacích činností; iii) využitie oznámenia na povzbudenie verejných subjektov, ktoré dobrovoľne vykonávajú zúčtovanie pomocou centrálnej protistrany, aby tak robili v rámci EÚ a iv) uľahčenie centrálneho zúčtovania. Prostredníctvom kombinácie týchto možností by bolo možné riešiť nadmernú závislosť od centrálnych protistrán Tier 2, zvýšiť mieru centrálneho zúčtovania v EÚ a odstrániť prekážky centrálneho zúčtovania. Niektoré z týchto opatrení si môžu vyžadovať akty na úrovni 2 na stanovenie konkrétnych aspektov. Tieto možnosti politiky boli posúdené aj samostatne, no ich kombinácia sa považovala za najúčinnejšiu na účely splnenia cieľov.

·Opatrenia na zlepšenie posudzovania a riadenia cezhraničných rizík: Za najvhodnejšie a najprimeranejšie boli považované cielené zmeny aktuálneho rámca dohľadu, ktoré umožňujú dosiahnuť potrebnú rovnováhu medzi napĺňaním týchto cieľov: i) posilniť rámec na dôkladné vyhodnotenie cezhraničných rizík; ii) zlepšiť finančnú stabilitu EÚ a iii) zvýšiť atraktívnosť centrálnych protistrán z EÚ a zároveň zohľadniť, že rozhodnutia o riešení krízových situácií, ktoré ovplyvňujú centrálne protistrany, zúčtovacích členov a klientov, sa prijímajú na vnútroštátnej úrovni a že členské štáty naďalej nesú konečnú zodpovednosť za finančnú podporu centrálnych protistrán, ktorým bolo udelené povolenie v rámci ich jurisdikcie.

·Celý balík možností bude mať pozitívny vplyv na poobchodné prostredie v EÚ tým, že zvýši atraktívnosť centrálnych protistrán z EÚ, podporí centrálne zúčtovanie v EÚ, zlepší posudzovanie a riadenie cezhraničných rizík, a tak prispeje ku konkurencieschopnosti finančných trhov EÚ a k jej finančnej stabilite.

•Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

•Základné práva

4.VPLYV NA ROZPOČET

5.ĎALŠIE PRVKY

•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

1.Transakcie v rámci skupiny

V nariadení EMIR sa stanovuje rámec, ktorým sa transakcie v rámci skupiny (domáce aj cezhraničné) oslobodzujú od zúčtovacej povinnosti vyplývajúcej z článku 4 a maržových požiadaviek vyplývajúcich z článku 11 tohto nariadenia. Na účely zvýšenia právnej istoty a predvídateľnosti v súvislosti s rámcom pre rozhodnutia prijaté v rámci skupiny sa potreba rozhodnutia o rovnocennosti nahrádza zoznamom jurisdikcií, pre ktoré nie je možné udeliť výnimku. Článok 3 by sa preto mal upraviť, aby sa potreba rozhodnutia o rovnocennosti nahradila zoznamom tretích krajín, ktorým nemožno udeliť výnimku, a článok 13 by sa mal vypustiť. Malo by ísť o tretie krajiny, ktoré sú uvedené na zozname ako vysokoriziková tretia krajina, ktorej mechanizmy boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu vykazujú strategické nedostatky, v súlade s článkom 9 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849, a krajiny uvedené v prílohe I k zoznamu Únie obsahujúcemu jurisdikcie, ktoré nespolupracujú na daňové účely. Komisia má takisto právomoc prijímať delegované akty na identifikovanie tretích krajín, na ktorých subjekty sa nemusia vzťahovať tieto výnimky napriek tomu, že nie sú identifikované v uvedených zoznamoch, keďže skutočnosť, že subjektom je z tretej krajiny identifikovanej v uvedených zoznamoch nie je nevyhnutne jediným faktorom, ktorý môže ovplyvniť riziko vrátane rizika protistrany alebo právneho rizika súvisiace so zmluvami o derivátoch.

2.Zúčtovacia povinnosť

V rámci zmeny článku 4 sa zavádza výnimka zo zúčtovacej povinnosti, ak finančná protistrana alebo nefinančná protistrana z EÚ, na ktorú sa vzťahuje zúčtovacia povinnosť podľa nariadenia EMIR, uzatvorí transakciu so systémom dôchodkového zabezpečenia usadenom v tretej krajine, ktorá je na základe jej vnútroštátneho práva oslobodená od zúčtovacej povinnosti.

3.Zúčtovacia povinnosť pre finančné protistrany

V dôsledku zmeny článku 4a sa pri výpočte pozície voči prahovým hodnotám podľa článku 4a nariadenia EMIR do tohto výpočtu zahrnú len tie zmluvy o derivátoch, ktoré nie sú zúčtovávané v centrálnej protistrane, ktorej bolo udelené povolenie podľa článku 14, alebo ktorá bola uznaná podľa článku 25 uvedeného nariadenia.

4.Aktívny účet

Vkladá sa nový článok 7a s cieľom ošetriť riziká súvisiace s nadmernou expozíciou zúčtovacích členov a klientov z EÚ voči centrálnym protistranám z tretích krajín poskytujúcim zúčtovacie služby, ktoré ESMA identifikoval ako služby s podstatným systémovým významom, a zaistiť tak integritu a stabilitu finančného systému EÚ. V tomto článku sa vyžaduje, aby finančné aj nefinančné protistrany, na ktoré sa vzťahuje zúčtovacia povinnosť, mali priamo alebo nepriamo aktívne účty v centrálnych protistranách usadených v EÚ, aby mohli aspoň časť služieb identifikovaných ako služby s podstatným systémovým významom zúčtovať v centrálnych protistranách z EÚ a túto skutočnosť ohlásiť. Táto požiadavka by mala viesť k zníženiu nadmerných expozícií pri zúčtovacích službách s podstatným systémovým významom, ktoré ponúkajú príslušné centrálne protistrany Tier 2, v rozsahu potrebnom na zaistenie finančnej stability. ESMA v spolupráci s EBA, EIOPA a ESRB a po konzultácii s ESCB stanoví podrobnosti nastavenia aktivity, ktorú treba zachovávať v rámci týchto aktívnych účtov, a požiadavky na ohlasovanie transakcií zúčtovaných prostredníctvom týchto aktívnych účtov. V prípadoch, keď ESMA vykoná posúdenie v súlade s článkom 25 ods. 2c, má Komisia právomoc prijať delegovaný akt s cieľom zmeniť zoznam kategórií zmlúv o derivátoch, na ktoré sa vzťahuje požiadavka aktívneho účtu, a to pridaním kategórií do daného zoznamu alebo ich odstránením z tohto zoznamu.

5.Informácie o zúčtovacích službách

Vkladá sa nový článok 7b, v ktorom sa požaduje, aby zúčtovací členovia a klienti, ktoré poskytujú zúčtovacie služby, informovali svojich klientov o možnosti zúčtovať príslušnú zmluvu v centrálnej protistrane z EÚ.

Článkom 7b sa zároveň zavádza povinnosť zúčtovacích členov a klientov z EÚ podávať príslušnému orgánu správu o rozsahu zúčtovania vykonaného v centrálnych protistranách mimo EÚ. V záujme zaistenia, že predkladané informácie sú uvádzané a poskytované harmonizovaným spôsobom, požaduje sa, aby ESMA vytvoril návrh regulačných a vykonávacích technických predpisov, v ktorých budú spresnené požadované informácie.

6.Ohlasovacia povinnosť

Článok 9 sa mení tak, aby sa z neho odstránilo oslobodenie od požiadaviek na ohlasovanie pre transakcie medzi protistranami v rámci skupiny, z ktorých aspoň jedna protistrana je nefinančnou protistranou, aby sa zaistila viditeľnosť transakcií v rámci skupiny.

7.Zúčtovacia povinnosť pre nefinančné protistrany

Článok 10 sa mení s cieľom zavedenia požiadavky, aby ESMA podľa potreby preskúmal a objasnil regulačné technické predpisy týkajúce sa kritérií na určenie, ktoré zmluvy o mimoburzových derivátoch sú objektívne merateľné ako zmluvy, ktoré znižujú riziká, takže sa na ne vzťahuje takzvaná hedžingová výnimka, a na stanovenie prahových hodnôt, ktoré by náležite a presne zohľadňovali riziká a charakteristiky derivátov, a aby zvážil, či sú triedy mimoburzových derivátov, konkrétne úrokové, devízové, kreditné a akciové deriváty, ešte relevantnými triedami. ESMA by mal okrem iného zvážiť a bližšie špecifikovať komoditné deriváty.

Článok 10 sa zároveň mení s cieľom požadovať, aby sa pri výpočte pozícií voči prahovým hodnotám do tohto výpočtu zahrnuli len tie zmluvy o derivátoch, ktoré nie sú zúčtované v centrálnej protistrane, ktorej bolo udelené povolenie podľa článku 14 alebo ktorá bola uznaná podľa článku 25.

8.Postupy zmierňovania rizika zmlúv o mimoburzových derivátoch nezúčtovávaných centrálnou protistranou

Článok 11 sa mení s cieľom poskytnúť nefinančným protistranám, ktoré po prvýkrát podliehajú povinnosti výmeny kolaterálu za zmluvy o mimoburzových derivátoch nezúčtované centrálnou protistranou, štvormesačné obdobie vykonávania, aby mohli rokovať o podmienkach na výmenu kolaterálu a testovať ich.

EBA môže vydať usmernenia alebo odporúčania s cieľom zaistiť jednotné uplatňovanie postupov na riadenie rizika v spolupráci s ostatnými európskymi orgánmi dohľadu.

9.Udeľovanie povolenia centrálnej protistrane a rozšírenie činností a služieb

Články 14 a 15 sa menia s cieľom objasniť, že povolené centrálne protistrany by mali okrem povolenia poskytovať zúčtovacie služby a činnosti vo finančných nástrojoch mať možnosť získať aj povolenie na poskytovanie zúčtovacích služieb a činností v nefinančných nástrojoch.

10.Udelenie povolenia centrálnej protistrane, rozšírenie činností a služieb a postup udelenia a zamietnutia povolenia

Články 14, 15 a 17 sa menia s cieľom zaistiť centrálnym protistranám z EÚ, aby príslušné postupy na rozširovanie produktovej ponuky centrálnych protistrán boli kratšie, menej zložité a mali istejšie výsledky. Od príslušných orgánov sa požaduje, aby rýchlo potvrdili prijatie žiadosti a posúdili, či centrálna protistrana poskytla dokumenty potrebné na udelenie povolenia alebo rozšírenie činností a služieb. V záujme zaistenia toho, aby centrálne protistrany z EÚ predložili v žiadosti všetky požadované dokumenty, sa požaduje, aby ESMA vytvoril návrh regulačných a vykonávacích technických predpisov, v ktorých budú špecifikované tieto dokumenty, ich formát a obsah. Centrálna protistrana by okrem toho mala všetky dokumenty odoslať do centrálnej databázy, kde by sa mali okamžite zdieľať s príslušným orgánom centrálnej protistrany, ESMA a kolégiom. Okrem toho príslušný orgán centrálnej protistrany, ESMA a kolégium by počas vopred stanovenej lehoty na posúdenie mali spolu komunikovať a klásť centrálnej protistrane otázky s cieľom zaistiť flexibilný proces založený na spolupráci.

11.Postupy nevznesenia námietok a postupy ex-post na vyhovenie žiadosti o rozšírenie činností alebo služieb

Vkladá sa nový článok 17a, na základe ktorého centrálne protistrany môžu pri povoľovaní ďalších služieb alebo činností, ktoré majú v úmysle ponúkať a ktoré pre ne nepredstavujú zvýšené riziká, absolvovať namiesto bežného postupu postup nevznesenia námietok. V článku 17a sa uvádza, ktoré ďalšie služby a činnosti sa považujú za nevýznamné, a preto sa schvaľujú pomocou takéhoto postupu nevznesenia námietok kompetentným orgánom centrálnej protistrany, a ktoré centrálna protistrana môže začať ponúkať ešte predtým, než príslušný orgán centrálnej protistrany dostane príslušné rozhodnutie. Okrem týchto prípadov môže centrálna protistrana požiadať príslušný orgán o uplatnenie postupu nevznesenia námietok v prípadoch, keď sa domnieva, že navrhovaná ďalšia služba alebo činnosť nezvýši jej riziká.

12.Postup vyžiadania stanoviska od ESMA a kolégia

Vkladá sa nový článok 17b s cieľom objasniť rozsah a postup, ktoré treba dodržať v prípade, že príslušný orgán chce vyžiadať stanovisko od ESMA a kolégia pred tým, než prijme rozhodnutie v oblasti dohľadu, ku ktorému centrálna protistrana nepredloží žiadosť, napr. v súvislosti s tým, ako centrálna protistrana dodržiava požiadavky týkajúce sa vedenia záznamov alebo konfliktov záujmov.

13.Kolégium a stanovisko kolégia

Články 18 a 19 sa menia s cieľom ďalej posilniť priebežný kooperatívny dohľad nad centrálnymi protistranami. Preto sa požaduje, aby v prípadoch, keď príslušný orgán zvažuje odňatie povolenia centrálnej protistrane, ako aj pri vykonávaní každoročného preskúmania a hodnotenia danej centrálnej protistrany, vydalo svoje stanovisko aj kolégium. ESMA by mal riadiť kolégium pre každú centrálnu protistranu z EÚ a predsedať mu a mal by mať hlasovacie právo.

14.Odňatie povolenia

Článok 20 sa mení s cieľom zaviesť požiadavku, aby sa príslušný orgán centrálnej protistrany obrátil na ESMA a členov kolégia skôr, než prijme rozhodnutie odňať centrálnej protistrane povolenie alebo obmedziť jej rozsah služieb alebo činností či konkrétnu službu alebo činnosť, s výnimkou prípadov, v ktorých je potrebné urgentné rozhodnutie.

15.Každoročné preskúmanie

Článok 21 sa mení s cieľom uviesť, že v každoročnom preskúmaní by sa mali zohľadniť služby alebo činnosti, ktoré centrálna protistrana ponúka, alebo zmeny modelov, ktoré využíva, a to na základe postupu nevznesenia námietok. Zároveň sa spresňuje frekvencia podávania správ na základe preskúmania (správa by sa mala podávať aspoň raz ročne k stanovenému dátumu). Okrem toho sa tu stanovuje, že ESMA a kolégium vyjadrujú k správe svoje stanovisko.

16.Spolupráca medzi príslušnými orgánmi a ESMA v oblasti dohľadu, pokiaľ ide o povolené centrálne protistrany a postup na udelenie alebo zamietnutie povolenia

Články 17 a 23a sa menia tak, aby mohol ESMA predložiť stanovisko príslušnému orgánu centrálnej protistrany aj vo vzťahu ku každoročnému preskúmaniu a hodnoteniu centrálnej protistrany, k maržovým požiadavkám a k odňatiu jej povolenia. Pri predkladaní takéhoto stanoviska musí ESMA posúdiť, ako centrálna protistrana dodržiava príslušné požiadavky nariadenia EMIR, pričom sa zameria najmä na identifikované cezhraničné riziká alebo riziká ohrozujúce finančnú stabilitu EÚ.

ESMA by okrem toho mal zverejniť aj skutočnosť, že príslušný orgán nevyhovuje alebo neplánuje vyhovieť stanovisku ESMA alebo stanovisku kolégia alebo akýmkoľvek podmienkam či odporúčaniam, ktoré sú súčasťou tohto stanoviska. ESMA môže zverejniť aj dôvody nevyhovenia, ktoré mu poskytne príslušný orgán.

Článok 23a sa mení tak, že sa v ňom bližšie špecifikuje rola ESMA pri posilňovaní koordinácie v mimoriadnych situáciách a pri posudzovaní rizík, najmä na cezhraničnom základe.

17.Spoločné dohliadacie tímy, postupy nevznesenia námietok na vyhovenie žiadosti o rozšírenie činností alebo služieb, preskúmanie a hodnotenie

Vkladá sa nový článok 23b na účely zvýšenia spolupráce orgánov, ktoré sa podieľajú na dohľade nad povolenými centrálnymi protistranami z EÚ zriadením spoločných dohliadacích tímov. Medzi úlohy dohliadacích tímov patrí: i) poskytovať vstupné údaje príslušnému orgánu centrálnej protistrany v súvislosti s postupom nevznesenia námietok na účely rozšírenia existujúceho povolenia centrálnej protistrany; ii) pomáhať pri stanovovaní frekvencie a rozsahu preskúmania a hodnotenia centrálnej protistrany a iii) zúčastňovať sa kontrol na mieste.

18.Spoločný monitorovací mechanizmus

Vkladá sa nový článok 23c s cieľom stanoviť medzisektorový monitorovací mechanizmus, ktorý spojí orgány Únie podieľajúce sa na dohľade nad centrálnymi protistranami z EÚ, zúčtovacími členmi a klientmi. ESMA v spolupráci s ostatnými orgánmi, ktoré sú súčasťou spoločného monitorovacieho mechanizmu, má Európskemu parlamentu, Rade a Komisii predložiť výročnú správu o výsledkoch monitorovacej činnosti, aby na jej základe mohli v budúcnosti prijímať rozhodnutia v príslušných oblastiach politiky. ESMA môže zároveň vydať usmernenia alebo odporúčania, ak sa domnieva, že príslušné orgány nezaisťujú dodržiavanie požiadavky aktívneho účtu zo strany zúčtovacích členov a klientov, alebo ak identifikuje riziko ohrozujúce finančnú stabilitu EÚ.

19.Mimoriadna situácia

Článok 24 sa mení s cieľom ešte viac posilniť rolu ESMA v mimoriadnej situácii tým, že sa ESMA umožní zvolávať zasadnutia výboru pre dohľad nad centrálnymi protistranami, či už z vlastnej iniciatívy alebo na základe žiadosti, potenciálne v rozšírenom zložení, na účely účinnej koordinácie reakcií príslušných orgánov. ESMA má takisto právomoc prostredníctvom jednoduchej žiadosti požadovať informácie od účastníkov trhu na účely vykonávania svojej koordinačnej funkcie v týchto prípadoch. Zároveň môže ESMA vydávať odporúčania pre príslušné orgány centrálnych protistrán.

20.Výbor pre dohľad nad centrálnymi protistranami

Článok 24a sa mení s cieľom umožniť ESMA mapovať a identifikovať priority v oblasti dohľadu a zohľadňovať cezhraničné riziká vrátane prepojení, previazaností a rizík koncentrácie. Okrem toho sa článok 24a mení s cieľom umožniť emisným centrálnym bankám zúčastňovať sa na všetkých zasadnutiach výboru pre dohľad nad centrálnymi protistranami z EÚ a umožniť aj prípadné pozvanie príslušných orgánov klientov a orgánov EÚ.

21.Uznanie centrálnej protistrany z tretej krajiny

Článok 25 sa mení s cieľom objasniť, že keď ESMA vykoná preskúmanie uznania centrálnej protistrany z tretej krajiny, táto centrálna protistrana by nemala mať povinnosť predložiť novú žiadosť, ale mala by orgánu ESMA poskytnúť všetky informácie potrebné na takéto preskúmanie.

Článok 25 sa mení s cieľom umožniť Komisii, ak je to v záujme Únie, zaujať proporcionálny prístup a zrušiť požiadavku, aby mala tretia krajina účinný rovnocenný systém na účely uznania centrálnych protistrán z tretej krajiny pri prijímaní rozhodnutia o rovnocennosti pre túto tretiu krajinu.

Aby sa zaistila primeranosť dohôd o spolupráci, ESMA by ich mala prispôsobiť rôznym jurisdikciám na základe centrálnych protistrán, ktoré sú v nich usadené. V prípade centrálnych protistrán Tier 2 by dohody o spolupráci mali zahŕňať širšiu škálu informácií, ktorú si medzi sebou vymieňajú ESMA a relevantné orgány tretej krajiny, ako aj väčšiu frekvenciu ich výmeny.

Článok 25 sa ďalej mení tak, aby bolo súčasťou dohôd o spolupráci právo ESMA dostávať informácie v prípade, že sa od centrálnej protistrany Tier 2 požaduje, aby zvýšila svoju pripravenosť na finančné ťažkosti, napríklad tak, že stanoví plán ozdravenia, alebo keď orgán v takejto tretej krajine stanoví plány riešenia krízovej situácie. ESMA treba informovať aj o aspektoch týkajúcich sa finančnej stability EÚ vo vzťahu k vznikajúcej kríze.

22.Priebežné dodržiavanie podmienok uznania

Článok 25b sa mení s cieľom objasniť, že centrálne protistrany Tier 2 majú ESMA poskytovať informácie pravidelne.

23.Zrušenie uznania a verejné oznámenie

Články 25p a 25r sa menia s cieľom objasniť, že ESMA môže zrušiť uznanie centrálnej protistrane mimo EÚ, ktorá poruší akékoľvek požiadavky vyplývajúce z nariadenia EMIR, a môže vydať verejné oznámenie, ak centrálna protistrana nezaplatí poplatky alebo neprijala nápravné opatrenie, ktoré ESMA požaduje.

24.Informácie pre príslušné orgány

Článok 31 o oznamovaní zmien manažmentu centrálnej protistrany sa mení s cieľom objasniť postup týkajúci sa výmeny informácií a vydávania stanovísk zo strany ESMA a kolégia.

25.Stanoviská ESMA a kolégia

Články 32, 35, 41 a 54 sa menia s cieľom objasniť žiadosti o stanovisko ESMA a kolégia.

26.Požiadavky na účasť a všeobecné ustanovenia týkajúce sa organizačných požiadaviek

Články 26 a 37 sa menia s cieľom objasniť, že centrálnym protistranám by sa nemalo umožniť, aby boli zúčtovacími členmi iných centrálnych protistrán, ani aby prijali iné centrálne protistrany alebo zúčtovacie strediská ako zúčtovacích členov alebo nepriamych zúčtovacích členov.

27.Požiadavky na účasť

Článok 37 sa mení s cieľom stanoviť, že ak centrálna protistrana prijala alebo zamýšľa prijať ako zúčtovacích členov nefinančné protistrany, mala by zaistiť, aby boli splnené určité ďalšie požiadavky týkajúce sa maržových požiadaviek a fondov pre prípad zlyhania. Nefinančným protistranám by sa nemalo dovoliť, aby ponúkali klientske zúčtovacie služby, a mali by mať povolené len účty v centrálnej protistrane pre aktíva a pozície držané na svoj vlastný účet. Príslušný orgán centrálnej protistrany by mal ESMA a kolégiu pravidelne podávať správy o vhodnosti prijímania nefinančných protistrán ako zúčtovacích členov. ESMA sa poveruje, aby vypracoval návrh regulačných technických predpisov o prvkoch, ktoré treba zohľadniť pri stanovovaní kritérií prístupu, a môže v nadväznosti na ad-hoc partnerské preskúmanie vydať stanovisko týkajúce sa primeranosti takýchto opatrení.

28.Transparentnosť

Článok 38 sa mení s cieľom zaistiť lepšiu viditeľnosť a predvídateľnosť požiadaviek na doplnenie marže pre klientov a nepriamych klientov. Zúčtovací členovia a klienti, ktorí poskytujú zúčtovacie služby, by mali zaistiť transparentnosť voči svojim klientom.

29.Maržové požiadavky

Článok 41 sa mení s cieľom zaistiť, aby centrálne protistrany priebežne revidovali úroveň svojich marží, zohľadňovali pritom akékoľvek možné procyklické účinky takýchto revízií a aktuálne podmienky na trhu a zvažovali možný vplyv výberu a platieb marží počas dňa na likviditnú pozíciu svojich účastníkov.

30.Kontrolné mechanizmy týkajúce sa rizika likvidity

Článok 44 sa mení s cieľom lepšie zohľadniť subjekty, ktorých zlyhanie by mohlo podstatne ovplyvniť likviditnú pozíciu centrálnej protistrany, ktorá by musela zohľadniť riziko likvidity spôsobené zlyhaním najmenej dvoch subjektov vrátane zúčtovacích členov a poskytovateľov služieb likvidity.

31.Požiadavky na kolaterál

Článok 46 sa mení s cieľom umožniť, aby bolo možné bankové záruky a verejné záruky považovať za prípustné ako vysokolikvidný kolaterál, ak sú bezpodmienečne dostupné na požiadanie v rámci obdobia likvidácie a ak sa zaistí, aby ich centrálna protistrana zohľadňovala pri výpočte svojej celkovej expozície voči banke. Centrálna protistrana by mala navyše zohľadňovať akékoľvek možné procyklické účinky pri revízii úrovne znížení hodnoty, ktoré uplatňuje na aktíva, ktoré akceptuje ako kolaterál.

32.Preskúmanie modelov, stresové testovanie a spätné testovanie

Článok 49 sa mení s cieľom zaistiť centrálnym protistranám, aby príslušné postupy na uplatňovanie zmien modelov boli kratšie, menej zložité a mali istejšie výsledky. Od príslušných orgánov sa požaduje, aby rýchlo potvrdili prijatie žiadosti na zmenu modelu tým, že posúdia, či centrálna protistrana poskytla potrebné dokumenty. V záujme zaistenia toho, aby centrálne protistrany z EÚ predložili v žiadosti všetky požadované dokumenty, sa požaduje, aby ESMA vytvoril návrh regulačných a vykonávacích technických predpisov, v ktorých budú špecifikované tieto dokumenty, ich formát a obsah. Centrálna protistrana by okrem toho mala všetky dokumenty odoslať do centrálnej databázy, kde by sa mali okamžite zdieľať s príslušným orgánom centrálnej protistrany, ESMA a kolégiom. Článkom 49 sa zároveň zavádza možnosť na účely potvrdenie zmien modelu, ktoré sa považujú za nevýznamné, absolvovať namiesto bežného postupu postup nevznesenia námietok, a uvádza sa v ňom, ktoré zmeny sa považujú za významné. Keď centrálna protistrana považuje zmenu za nevýznamnú, môže zmenu modelu začať používať, ešte než jej príslušný orgán dostane dané rozhodnutie.

33.Zmeny správ a preskúmanie

Článok 85 sa mení tak, že sa v ňom požaduje, aby Komisia do [piatich rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] predložila správu, v ktorej zhodnotí uplatňovanie tohto nariadenia. Komisia musí túto správu predložiť spolu s akýmikoľvek vhodnými návrhmi Európskemu parlamentu a Rade. Okrem toho sa odstraňuje aktuálna požiadavka na podanie správy do 2. januára 2023. ESMA musí do [troch rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] predložiť aj správu o svojich zamestnancoch a zdrojoch.

34.Zmeny nariadenia o kapitálových požiadavkách (CRR)

Článok 382 ods. 4 CRR 22 sa mení s cieľom zosúladiť príslušné ustanovenia v CRR so zmenami navrhovanými v tomto návrhu. Touto zmenou sa upravuje rozsah požiadavky na vlastné zdroje pre riziko úpravy ocenenia pohľadávok, a to najmä tak, že sa spresňuje, ktoré transakcie v rámci skupiny možno z tejto požiadavky vylúčiť.

35.Zmeny nariadenia o fondoch peňažného trhu

Článok 17 nariadenia o fondoch peňažného trhu 23 sa mení v súvislosti s ustanoveniami o investičnej politike týkajúcimi sa limitov rizika protistrany. Centrálne zúčtované transakcie s derivátmi sa touto zmenou vylučujú z limitov rizika protistrany stanovených v článku 17 ods. 4 a článku 17 ods. 6 písm. c) nariadenia o fondoch peňažného trhu. Okrem toho sa do článku 2 dopĺňa vymedzenie centrálnej protistrany, a to špecificky ako nový bod 24.

2022/0403 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

z [xxxx],
ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 648/2012, (EÚ) č. 575/2013 a (EÚ) 2017/1131, pokiaľ ide o opatrenia na zmiernenie nadmerných expozícií voči centrálnym protistranám z tretích krajín a na zlepšenie efektívnosti zúčtovacích trhov Únie

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky 24 ,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 25 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 26 prispieva k znižovaniu systémového rizika zvýšením transparentnosti trhu s mimoburzovými (OTC) derivátmi a znížením kreditného a operačného rizika protistrany spojeného s mimoburzovými derivátmi.

(2)Poobchodné infraštruktúry predstavujú základný aspekt únie kapitálových trhov a sú zodpovedné za celú škálu poobchodných procesov vrátane zúčtovania. Efektívny a konkurencieschopný zúčtovací systém v Únii má pre fungovanie kapitálových trhov Únie zásadný význam a tvorí základný stavebný kameň finančnej stability Únie. Preto treba stanoviť ďalšie pravidlá na zlepšenie efektívnosti zúčtovacích služieb v Únii vo všeobecnosti, a najmä centrálnych protistrán, a to zjednodušením postupov, predovšetkým v oblasti poskytovania dodatočných služieb alebo činností a v oblasti zmeny modelov rizika centrálnych protistrán, zvýšením likvidity, podporou zúčtovania v centrálnych protistranách z Únie, modernizáciou rámca, v medziach ktorého centrálne protistrany pôsobia, a poskytovaním potrebnej flexibility centrálnym protistranám a iným účastníkom finančných operácií, aby mohli byť konkurencieschopné na jednotnom trhu.

(3)Na to, aby centrálne protistrany mohli prilákať obchodných partnerov, musia byť bezpečné a odolné. V nariadení (EÚ) č. 648/2012 sa stanovujú opatrenia na zvýšenie transparentnosti trhov s derivátmi a zmierňovanie rizík prostredníctvom zúčtovania a výmeny marže. Centrálne protistrany zohrávajú v tejto súvislosti pri zmierňovaní finančných rizík dôležitú úlohu. Preto by sa mali stanoviť pravidlá s cieľom ešte viac posilniť stabilitu centrálnych protistrán z Únie, a to najmä zmenou určitých aspektov regulačného rámca. S ohľadom na úlohu centrálnych protistrán z Únie pri zachovávaní finančnej stability Únie treba navyše ďalej posilňovať dohľad nad nimi s osobitným dôrazom na ich úlohu v širšom finančnom systéme a na skutočnosť, že poskytujú cezhraničné služby.

(4)Centrálne zúčtovanie má celosvetovú pôsobnosť a účastníci trhu Únie pôsobia na medzinárodnej úrovni. Odkedy však Komisia v roku 2017 prijala návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1095/2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012, pokiaľ ide o postupy a príslušné orgány na povoľovanie centrálnych protistrán a požiadavky na uznávanie centrálnych protistrán z tretích krajín 27 , okrem iných orgánov aj Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA) opakovane vyjadril obavy 28 týkajúce sa pretrvávajúcich rizík pre finančnú stabilitu Únie vyplývajúcich z nadmernej koncentrácie zúčtovania v niektorých centrálnych protistranách z tretích krajín, a to najmä z dôvodu potenciálnych rizík, ktoré môžu vzniknúť pri stresovom scenári. Pokiaľ ide o krátkodobý horizont, Komisia v snahe zmierňovať riziko kaskádových efektov súvisiacich s vystúpením Spojeného kráľovstva z Únie v dôsledku náhleho narušenia prístupu účastníkov trhu Únie k centrálnym protistranám zo Spojeného kráľovstva prijala súbor rozhodnutí o rovnocennosti s cieľom zachovať prístup k centrálnym protistranám zo Spojeného kráľovstva. Komisia však vyzvala účastníkov trhu Únie, aby v strednodobom horizonte znížili svoje nadmerné expozície voči systémovým centrálnym protistranám mimo Únie. Komisia túto výzvu zopakovala v januári 2021 vo svojom oznámení „Európsky hospodársky a finančný systém: podpora otvorenosti, sily a odolnosti 29 “. Riziká a účinky nadmerných expozícií voči systémovým centrálnym protistranám mimo Únie boli zohľadnené v správe, ktorú orgán ESMA uverejnil v decembri 2021 30 po posúdení vykonanom v súlade s článkom 25 ods. 2c nariadenia (EÚ) č. 648/2012. V uvedenej správe sa dospelo k záveru, že niektoré služby poskytované takýmito systémovo dôležitými centrálnymi protistranami zo Spojeného kráľovstva majú taký podstatný systémový význam, že súčasné opatrenia podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012 nestačia na riadenie rizík pre finančnú stabilitu Únie. S cieľom zmierniť potenciálne riziká pre finančnú stabilitu Únie v dôsledku pokračujúcej nadmernej závislosti od systémových centrálnych protistrán z tretích krajín, ale aj s cieľom posilniť proporcionalitu opatrení pre tie centrálne protistrany z tretích krajín, ktoré predstavujú menšie riziká pre finančnú stabilitu Únie, treba ďalej prispôsobovať rámec zavedený nariadením (EÚ) 2019/2099 rizikám, ktoré predstavujú rôzne centrálne protistrany z tretích krajín.

(5)Článkom 4 ods. 2 a článkom 11 ods. 5 až 10 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 sa transakcie v rámci skupiny oslobodzujú od zúčtovacej povinnosti a maržových požiadaviek. V záujme zabezpečenia väčšej právnej istoty a predvídateľnosti, pokiaľ ide o rámec pre transakcie v rámci skupiny, by sa rozhodnutia o rovnocennosti uvedené v článku 13 uvedeného nariadenia mali nahradiť jednoduchším rámcom. Článok 3 uvedeného nariadenia by sa preto mal zmeniť tak, aby nahradil potrebu rozhodnutia o rovnocennosti zoznamom tretích krajín, ktorým by sa výnimka nemala udeliť. Následkom toho by sa mal článok 13 uvedeného nariadenia vypustiť. Keďže článok 382 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 31 odkazuje na transakcie v rámci skupiny, ako sa stanovuje v článku 3 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, uvedený článok 382 by sa mal takisto zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(6)Vzhľadom na skutočnosť, že na subjekty usadené v krajinách, ktoré sú uvedené na zozname vysokorizikových tretích krajín, ktorých režimy boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu vykazujú strategické nedostatky, ako sa uvádza v článku 9 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 32 , alebo v tretích krajinách, ktoré sú uvedené v prílohe I k záverom Rady o revidovanom zozname EÚ obsahujúcom jurisdikcie, ktoré nespolupracujú na daňové účely, 33 sa vzťahuje menej prísne regulačné prostredie, ich operácie môžu zvýšiť riziko pre finančnú stabilitu Únie, a to aj v dôsledku zvýšeného kreditného rizika protistrany a právneho rizika. V dôsledku toho by takéto subjekty nemali byť oprávnené na posúdenie v medziach transakcií v rámci skupiny.

(7)Strategické nedostatky v režime boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu alebo nedostatočná spolupráca na daňové účely nie sú nevyhnutne jedinými faktormi, ktoré môžu ovplyvniť riziko vrátane kreditného rizika protistrany a právneho rizika spojeného so zmluvami o derivátoch. Určitú úlohu zohrávajú aj ďalšie faktory, ako napríklad rámec dohľadu. Komisia by preto mala byť splnomocnená prijímať delegované akty s cieľom identifikovať tretie krajiny, ktorých subjekty nemôžu využívať tieto výnimky napriek tomu, že nie sú uvedené v týchto zoznamoch. Vzhľadom na to, že transakcie v rámci skupiny profitujú zo znížených regulačných požiadaviek, regulačné orgány a orgány dohľadu by mali starostlivo monitorovať a posudzovať riziká spojené s transakciami zahŕňajúcimi subjekty z tretích krajín.

(8)V snahe zabezpečiť rovnaké podmienky pre úverové inštitúcie Únie a úverové inštitúcie z tretích krajín, ktoré ponúkajú zúčtovacie služby pre systémy dôchodkového zabezpečenia, by sa mala zaviesť výnimka zo zúčtovacej povinnosti podľa článku 4 bodu iv) nariadenia (EÚ) č. 648/2012, ak finančná protistrana z Únie alebo nefinančná protistrana, ktorá podlieha zúčtovacej povinnosti, uzavrie transakciu so systémom dôchodkového zabezpečenia usadeným v tretej krajine, ktorý je oslobodený od zúčtovacej povinnosti podľa vnútroštátneho práva danej tretej krajiny.

(9)V nariadení (EÚ) č. 648/2012 sa podporuje používanie centrálneho zúčtovania ako hlavnej techniky zmierňovania rizika pre mimoburzové deriváty. Riziká spojené so zmluvou o mimoburzových derivátoch sa preto najlepšie zmierňujú, keď zmluvu o derivátoch zúčtováva centrálna protistrana, ktorej bolo udelené povolenie podľa článku 14 alebo ktorá bola uznaná podľa článku 25 uvedeného nariadenia. Z toho možno vyvodiť, že do výpočtu pozície, ktorá sa porovnáva s prahovými hodnotami stanovenými podľa článku 10 ods. 4 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 648/2012, by sa mali zahrnúť len tie zmluvy o derivátoch, ktoré nezúčtováva centrálna protistrana, ktorej bolo udelené povolenie podľa článku 14 alebo ktorá bola uznaná podľa článku 25 uvedeného nariadenia.

(10)Je nevyhnutné zaoberať sa rizikami pre finančnú stabilitu spojenými s nadmernými expozíciami zúčtovacích členov a klientov z Únie voči systémovo dôležitým centrálnym protistranám z tretích krajín (centrálne protistrany Tier 2), ktoré poskytujú zúčtovacie služby, ktoré orgán ESMA označil za zúčtovacie služby podstatného systémového významu podľa článku 25 ods. 2c nariadenia (EÚ) č. 648/2012. V decembri 2021 orgán ESMA dospel k záveru, že poskytovanie určitých zúčtovacích služieb poskytovaných dvoma centrálnymi protistranami Tier 2, a to konkrétne pri úrokových derivátoch denominovaných v eurách a poľských zlotých, swapoch na kreditné zlyhanie (CDS) denominovaných v eurách a krátkodobých úrokových derivátoch (STIR) denominovaných v eurách, má pre Úniu alebo jeden či viaceré jej členské štáty podstatný systémový význam. Ako uviedol orgán ESMA vo svojej hodnotiacej správe z decembra 2021, ak by centrálne protistrany Tier 2 čelili finančným ťažkostiam, zmeny prípustného kolaterálu, marží alebo znížení hodnoty týchto centrálnych protistrán môžu mať negatívny vplyv na trhy so štátnymi dlhopismi jedného alebo viacerých členských štátov a všeobecnejšie na finančnú stabilitu Únie. Narušovanie na trhoch relevantných pre vykonávanie menovej politiky môže navyše brzdiť transmisný mechanizmus kritický pre emisné centrálne banky. Je preto vhodné vyžadovať od všetkých finančných protistrán a nefinančných protistrán, ktoré podliehajú zúčtovacej povinnosti, aby priamo alebo nepriamo viedli účty s minimálnou úrovňou činnosti v centrálnych protistranách usadených v Únii. Touto požiadavkou by sa malo obmedziť poskytovanie takých zúčtovacích služieb takýmito centrálnymi protistranami Tier 2 na úroveň, na ktorej takéto zúčtovanie už nemá podstatný systémový význam.

(11)Je nevyhnutné zabezpečiť, aby sa kalibrácia úrovne zúčtovacej činnosti, ktorá sa má zachovať na účtoch centrálnych protistrán z Únie, mohla prispôsobiť meniacim sa okolnostiam. ESMA zohráva dôležitú úlohu pri posudzovaní podstatného systémového významu centrálnych protistrán z tretích krajín a ich zúčtovacích služieb. ESMA by mal preto v spolupráci s Európskym orgánom pre bankovníctvo (EBA), Európskym orgánom pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA) a ESRB a po konzultáciách s Európskym systémom centrálnych bánk (ESCB) vypracovať návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa stanovia podrobnosti o úrovni zásadných systémových zúčtovacích služieb, ktoré majú finančné a nefinančné protistrany podliehajúce zúčtovacej povinnosti zachovať na aktívnych účtoch v centrálnych protistranách z Únie. Takáto kalibrácia by nemala ísť nad rámec toho, čo je nevyhnutné a primerané na obmedzenie zúčtovania v identifikovaných zúčtovacích službách v dotknutých centrálnych protistranách Tier 2. V tejto súvislosti by mal ESMA zvážiť náklady, riziká a záťaž, ktorú táto kalibrácia predstavuje pre finančné a nefinančné protistrany, vplyv na ich konkurencieschopnosť a riziko, že sa tieto náklady prenesú na nefinančné spoločnosti. ESMA by mal okrem toho zabezpečiť, aby plánované obmedzenie zúčtovania v týchto nástrojoch, ktoré majú podstatný systémový význam, viedlo k tomu, že keď ESMA preskúma uznanie príslušných centrálnych protistrán, na ktoré sa vzťahuje článok 25 ods. 5 uvedeného nariadenia, a v ktorých prípade by sa takéto preskúmanie malo vykonať aspoň raz za päť rokov, nebudú sa už považovať za nástroje s podstatným systémovým významom. Okrem toho by sa mali stanoviť vhodné obdobia postupného zavádzania progresívneho vykonávania požiadavky zachovať určitú úroveň zúčtovacej činnosti na účtoch v centrálnych protistranách z Únie.

(12)V snahe zabezpečiť, aby si klienti boli vedomí svojich možností a mohli prijímať informované rozhodnutia o tom, kde chcú zúčtovávať svoje zmluvy o derivátoch, by zúčtovací členovia a klienti, ktorí poskytujú zúčtovacie služby v Únii aj v uznaných centrálnych protistranách z tretích krajín, mali informovať svojich klientov o možnosti zúčtovať zmluvu o derivátoch v centrálnej protistrane z Únie, aby sa v centrálnych protistranách Tier 2 obmedzilo zúčtovávanie takýchto služieb identifikovaných ako služby zásadného systémového významu s cieľom zabezpečiť finančnú stabilitu Únie.

(13)V záujme zabezpečenia, aby príslušné orgány mali potrebné informácie o zúčtovacích činnostiach vykonávaných zúčtovacími členmi alebo klientmi v uznaných centrálnych protistranách, by sa pre takýchto zúčtovacích členov alebo klientov mala zaviesť ohlasovacia povinnosť. Pri informáciách, ktoré sa majú ohlasovať, by sa malo rozlišovať medzi transakciami s cennými papiermi, transakciami s derivátmi obchodovanými na regulovanom trhu a transakciami s mimoburzovými (OTC) derivátmi.

(14)Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/834 sa 34 zmenilo nariadenie (EÚ) č. 648/2012 s cieľom zaviesť okrem iného výnimku z požiadaviek na ohlasovanie transakcií s mimoburzovými derivátmi medzi protistranami v rámci skupiny, ak je aspoň jedna z protistrán nefinančnou protistranou. Táto výnimka sa zaviedla, pretože transakcie v rámci skupiny s účasťou nefinančných protistrán predstavujú relatívne malú časť všetkých transakcií s mimoburzovými derivátmi a používajú sa hlavne na interný hedžing v rámci skupín. Tieto transakcie ako také významne neprispievajú k systémovému riziku a prepojenosti so zvyškom finančného systému. Výnimka pre tieto transakcie z požiadaviek na ohlasovanie však obmedzila schopnosť ESMA, ESRB a iných orgánov jasne identifikovať a posudzovať riziká, ktoré podstupujú nefinančné protistrany. V záujme zabezpečenia väčšej viditeľnosti transakcií v rámci skupiny by sa vzhľadom na ich potenciálnu prepojenosť so zvyškom finančného systému a so zreteľom na nedávny vývoj na trhu, najmä tlak na trhy s energiami v dôsledku nevyprovokovanej a neodôvodnenej agresie Ruska voči Ukrajine, táto výnimka mala zrušiť.

(15)V snahe zabezpečiť, aby príslušné orgány boli vždy informované o expozíciách na úrovni subjektu aj skupiny a aby dokázali monitorovať takéto expozície, by príslušné orgány mali zaviesť účinné postupy spolupráce na výpočet pozícií v zmluvách, ktoré sa nezúčtovávajú v centrálnej protistrane, ktorá má povolenie alebo je uznaná, a aktívne hodnotiť a posudzovať úroveň expozície v zmluvách o mimoburzových derivátoch na úrovni subjektu aj skupiny.

(16)Treba zabezpečiť, aby delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 149/2013 z 19. decembra 2012, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 o kritériách 35 na stanovenie toho, ktoré zmluvy o mimoburzových derivátoch sú objektívne merateľné ako znižujúce riziká, bolo naďalej vhodné vzhľadom na vývoj na trhu. Takisto treba zabezpečiť, aby zúčtovacie prahové hodnoty stanovené v uvedenom delegovanom nariadení Komisie týkajúce sa hodnôt týchto prahových hodnôt riadne a presne odrážali rôzne riziká a charakteristiky derivátov iných než úrokových, devízových, kreditných a akciových derivátov. ESMA by preto mal takisto preskúmať, prípadne objasniť uvedené delegované nariadenie Komisie a v prípade potreby navrhnúť jeho zmenu. ESMA sa vyzýva, aby okrem iného zvážil a poskytol podrobnejšie rozčlenenie pri komoditných derivátoch. Takéto podrobnejšie rozčlenenie by sa mohlo dosiahnuť oddelením zúčtovacích prahov podľa odvetvia a typu, ako je rozlišovanie medzi poľnohospodárskymi komoditami, energetickými komoditami alebo kovovými komoditami alebo rozlišovanie týchto komodít na základe iných prvkov, ako sú kritériá environmentálneho, sociálneho a správneho dosahu, environmentálne udržateľné investície alebo znaky súvisiace s kryptoaktívami. Počas preskúmania by sa mal ESMA usilovať o konzultácie s príslušnými zainteresovanými stranami, ktoré majú osobitné znalosti o konkrétnych komoditách.

(17)Nefinančné protistrany, ktoré si musia vymeniť kolaterál za zmluvy o mimoburzových derivátoch nezúčtovávané centrálnou protistranou, by mali mať dostatok času na rokovanie o dohodách o výmene takéhoto kolaterálu a ich testovanie.

(18)Na zabezpečenie jednotného uplatňovania postupov riadenia rizík, ktoré si vyžadujú včasnú, presnú a primerane oddelenú výmenu kolaterálu, pokiaľ ide o zmluvy o mimoburzových derivátoch uzavreté finančnými protistranami a nefinančnými protistranami, by európske orgány dohľadu mali prijať potrebné opatrenia na zabezpečenie takéhoto jednotného uplatňovania.

(19)Na zabezpečenie konzistentného a konvergentného prístupu medzi príslušnými orgánmi v celej Únii by centrálne protistrany, ktorým bolo udelené povolenie podľa článku 14 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 na poskytovanie zúčtovacích služieb a činností v oblasti finančných nástrojov, alebo právnické osoby, ktoré chcú takéto povolenie získať, mali mať možnosť získať aj povolenie na poskytovanie zúčtovacích služieb a iných činností v súvislosti s nefinančnými nástrojmi. Nariadenie (EÚ) č. 648/2012 sa uplatňuje na centrálne protistrany ako subjekty, a nie na konkrétne služby, ako sa stanovuje v článku 1 ods. 2 uvedeného nariadenia. Keď centrálna protistrana zúčtováva popri finančných nástrojoch aj nefinančné nástroje, príslušný orgán centrálnej protistrany by mal dokázať zabezpečiť, aby centrálna protistrana spĺňala všetky požiadavky nariadenia (EÚ) č. 648/2012 pre všetky služby, ktoré ponúka.

(20)Centrálne protistrany z Únie čelia výzvam pri rozširovaní svojej ponuky produktov a majú ťažkosti s uvádzaním nových produktov na trh. Tieto výzvy a ťažkosti možno vysvetliť určitými ustanoveniami nariadenia (EÚ) č. 648/2012, v dôsledku ktorých sú niektoré postupy udeľovania povolení príliš dlhé, zložité a neisté, pokiaľ ide o ich výsledok. Proces udeľovania povolení centrálnym protistranám z Únie alebo rozširovania ich povolení by sa preto mal zjednodušiť a zároveň by sa mala zabezpečiť primeraná angažovanosť ESMA a kolégia uvedeného v článku 18 nariadenia (EÚ) č. 648/2012. Po prvé, aby sa predišlo značným oneskoreniam a prípadne odkladu na neurčito, keď príslušné orgány posudzujú úplnosť žiadosti o povolenie, príslušný orgán by mal urýchlene potvrdiť prijatie tejto žiadosti a rýchlo overiť, či centrálna protistrana poskytla dokumenty požadované na účely posúdenia. V snahe zabezpečiť, aby centrálne protistrany z Únie spolu so svojimi žiadosťami predkladali všetky požadované dokumenty, by mal ESMA vypracovať návrh regulačných a vykonávacích technických predpisov, v ktorých sa stanoví, ktoré dokumenty by sa mali poskytovať, aké informácie by tieto dokumenty mali obsahovať a v akom formáte by sa mali predkladať. Po druhé, aby sa zabezpečilo účinné a súbežné posudzovanie žiadostí, centrálne protistrany by mali mať možnosť predkladať všetky dokumenty prostredníctvom centrálnej databázy, v ktorej by sa mali okamžite zdieľať s príslušným orgánom centrálnej protistrany, orgánom ESMA a kolégiom. Po tretie, príslušný orgán centrálnej protistrany, ESMA a kolégium by sa počas lehoty na posúdenie mali angažovať a klásť centrálnej protistrane akékoľvek otázky na zabezpečenie rýchleho, flexibilného a kooperatívneho procesu komplexného preskúmania. V záujme predídenia duplicite a zbytočným oneskoreniam by všetky otázky a následné objasnenia mali zároveň zdieľať aj príslušný orgán centrálnej protistrany, ESMA a kolégium.

(21)V súčasnosti existuje neistota, pokiaľ ide o to, kedy sa na dodatočnú službu alebo činnosť vzťahuje existujúce povolenie centrálnej protistrany. Ak navrhovaná dodatočná služba alebo činnosť nezvyšuje riziká pre centrálnu protistranu, túto neistotu treba riešiť a takisto treba zabezpečiť proporcionalitu. Preto treba stanoviť, že žiadosti v týchto prípadoch by nemali prejsť úplným postupom posudzovania. Z tohto dôvodu by sa malo stanoviť, ktoré dodatočné zúčtovacie služby a činnosti sú nepodstatné, a teda nezvyšujú riziká pre centrálnu protistranu z Únie, a príslušný orgán centrálnej protistrany by ich mal schváliť prostredníctvom postupu nevznesenia námietok. Tento postup nevznesenia námietok by sa mal uplatňovať, ak centrálna protistrana zamýšľa zúčtovávať jeden alebo viacero finančných nástrojov patriacich do rovnakých tried finančných nástrojov, v prípade ktorých jej bolo udelené povolenie na zúčtovanie, za predpokladu, že sa s takýmito finančnými nástrojmi obchoduje na mieste obchodovania, pre ktoré centrálna protistrana už poskytuje zúčtovacie služby alebo vykonáva činnosti, a navrhovaná dodatočná zúčtovacia služba alebo činnosť nezahŕňa platbu v novej mene. Tento postup nevznesenia námietok by sa mal uplatňovať aj vtedy, keď centrálna protistrana pridáva novú menu Únie do triedy finančných nástrojov, na ktoré sa už vzťahuje povolenie centrálnej protistrany, alebo keď centrálna protistrana pridá jednu alebo viac dodatočných lehôt splatnosti k triede finančných nástrojov, na ktoré sa už vzťahuje povolenie centrálnej protistrany, za predpokladu, že rozsah splatnosti sa výrazne nerozšíri. Centrálna protistrana by okrem toho mala mať možnosť požiadať svoj príslušný orgán o uplatnenie postupu nevznesenia námietok, ak sa domnieva, že navrhovaná dodatočná služba alebo činnosť by nezvýšila jej riziká, a najmä ak je nová zúčtovacia služba alebo činnosť podobná službám, na ktorých poskytovanie už centrálna protistrana získala povolenie. Pri postupe nevznesenia námietok by sa nemalo vyžadovať samostatné stanovisko ESMA a kolégia, keďže takáto požiadavka by bola neprimeraná. ESMA a kolégium by namiesto toho mali dokázať poskytovať vstupy príslušnému orgánu centrálnej protistrany prostredníctvom spoločného tímu dohľadu zriadeného pre danú centrálnu protistranu.

(22)V záujme podpory priebežného kooperatívneho dohľadu nad centrálnymi protistranami by kolégium malo vydať stanovisko, keď príslušný orgán zvažuje odňatie povolenia centrálnej protistrane a keď príslušný orgán vykonáva ročné preskúmanie a hodnotenie tejto centrálnej protistrany.

(23)V snahe zabezpečiť konzistentné fungovanie všetkých kolégií a ešte viac posilniť konvergenciu dohľadu by mal ESMA riadiť kolégium a predsedať mu v prípade každej centrálnej protistrane z Únie a malo by mu byť v takomto kolégiu udelené hlasovacie právo.

(24)ESMA by mal dokázať účinnejšie prispievať k zabezpečeniu toho, aby centrálne protistrany z Únie boli bezpečné, spoľahlivé a konkurencieschopné pri poskytovaní svojich služieb v celej Únii. ESMA by preto mal okrem právomocí v oblasti dohľadu, ktoré sú v súčasnosti stanovené v nariadení (EÚ) č. 648/2012, vydať aj stanovisko pre príslušný orgán centrálnej protistrany k ročnému preskúmaniu a hodnoteniu centrálnej protistrany, odňatiu jej povolenia a maržovým požiadavkám. ESMA by mal pri vydávaní stanoviska posúdiť, či centrálna protistrana dodržiava uplatniteľné požiadavky, pričom by sa mal zamerať najmä na identifikované‑cezhraničné riziká alebo riziká pre finančnú stabilitu Únie. Takisto treba ďalej posilňovať konvergenciu dohľadu a zabezpečiť, aby boli všetky zainteresované strany informované o posúdení činností centrálnej protistrany orgánom ESMA a kolégiom. ESMA by mal preto pri zohľadnení potreby ochraňovať dôverné informácie zverejňovať skutočnosť, že príslušný orgán nedodržiava alebo nemá v úmysle dodržiavať jeho stanovisko alebo stanovisko kolégia a akékoľvek podmienky alebo odporúčania, ktoré sú v nich uvedené. ESMA by sa takisto mal dokázať v jednotlivých prípadoch rozhodnúť, že uverejní dôvody, ktoré poskytol príslušný orgán, prečo tento orgán nedodržiava stanovisko ESMA alebo stanovisko kolégia, alebo akékoľvek podmienky alebo odporúčania, ktoré sú v nich obsiahnuté.

(25)Treba zabezpečiť, aby centrálna protistrana priebežne dodržiavala nariadenie (EÚ) č. 648/2012, a to aj po postupe nevznesenia námietok, ktorým sa schvaľuje poskytovanie dodatočných zúčtovacích služieb alebo činností, alebo po postupe nevznesenia námietok v súvislosti s potvrdením zmeny modelu, v ktorých ESMA a kolégium nevydávajú osobitné stanovisko. V preskúmaní, ktoré vykonáva príslušný orgán centrálnej protistrany aspoň raz ročne, by sa preto mali zvážiť najmä takéto nové zúčtovacie služby alebo činnosti a akékoľvek zmeny modelu. V záujme zabezpečenia konvergencie v oblasti dohľadu a toho, aby centrálne protistrany z Únie boli pri poskytovaní svojich služieb v celej Únii bezpečné, spoľahlivé a konkurencieschopné, by správa príslušného orgánu mala podliehať stanovisku ESMA a kolégia a mala by sa predkladať každý rok.

(26)ESMA by mal mať prostriedky na identifikáciu potenciálnych rizík pre finančnú stabilitu Únie. ESMA by mal preto v spolupráci s EBA, EIOPA a ECB v rámci úloh týkajúcich sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami v medziach jednotného mechanizmu dohľadu, ktorými bol poverený v súlade s nariadením Rady (EÚ) č. 1024/2013, 36 identifikovať prepojenia a vzájomné závislosti medzi rôznymi centrálnymi protistranami a právnickými osobami vrátane spoločných zúčtovacích členov, klientov a nepriamych klientov, zdieľaných významných poskytovateľov služieb, zdieľaných významných poskytovateľov likvidity, krížových kolaterálnych dojednaní, ustanovení o krížovom zlyhaní a vzájomného započítavania centrálnych protistrán, dohôd o krížovej záruke a prevodov rizík a dohôd o nadväznom obchodovaní.

(27)Emisné centrálne banky mien Únie finančných nástrojov zúčtovávaných povolenými centrálnymi protistranami, ktoré požiadali o členstvo vo výbore pre dohľad nad centrálnymi protistranami, sú členmi tohto výboru bez hlasovacieho práva. Zúčastňujú sa len na jeho zasadnutiach pre centrálne protistrany z Únie v kontexte diskusií o celoúnijných posúdeniach odolnosti týchto centrálnych protistrán voči nepriaznivému vývoju na trhu a relevantnému vývoju na trhu. Na rozdiel od ich zapojenia do dohľadu nad centrálnymi protistranami z tretích krajín teda emisné centrálne banky nie sú dostatočne zapojené do záležitostí v oblasti dohľadu nad centrálnymi protistranami z Únie, ktoré majú priamy význam pre vykonávanie menovej politiky a hladké fungovanie platobných systémov, čo vedie k nedostatočnému zohľadňovaniu cezhraničných rizík. Je preto vhodné, aby sa tieto emisné centrálne banky mohli ako členovia bez hlasovacieho práva zúčastňovať na všetkých zasadnutiach výboru pre dohľad nad centrálnymi protistranami, keď zasadá kvôli centrálnym protistranám z Únie.

(28)Treba zabezpečiť pohotovú výmenu informácií, výmenu poznatkov a účinnú spoluprácu medzi orgánmi zapojenými do dohľadu nad centrálnymi protistranami, ktorým bolo udelené povolenie, a najmä ak si to vyžaduje rýchle rozhodnutie príslušného orgánu centrálnej protistrany. Je preto vhodné zriadiť spoločný dohliadací tím pre každú centrálnu protistranu z Únie s cieľom pomáhať týmto orgánom dohľadu, a to aj poskytovaním vstupov príslušnému orgánu centrálnej protistrany v kontexte postupu nevznesenia námietok v súvislosti s predĺžením existujúceho povolenia centrálnej protistrany, pomocou pri stanovovaní frekvencie a hĺbky preskúmania a hodnotenia centrálnej protistrany a účasťou na kontrolách na mieste. Keďže príslušný orgán centrálnej protistrany zostáva v konečnom dôsledku zodpovedný za konečné rozhodnutia v oblasti dohľadu, spoločné dohliadacie tímy by mali pracovať pod záštitou príslušného orgánu centrálnej protistrany, pre ktorý je tím zriadený, a mali by sa skladať zo zamestnancov príslušného orgánu centrálnej protistrany, ESMA a určitých členov kolégia. Ostatní členovia kolégia by mali mať takisto možnosť požiadať o účasť v kolégiu, pričom žiadosť odôvodnia na základe svojho posúdenia vplyvu, ktorý by finančné ťažkosti centrálnej protistrany mohli mať na finančnú stabilitu príslušného členského štátu.

(29)V záujme zlepšovania toho, aby príslušné orgány Únie mali komplexný prehľad o vývoji na trhu, ktorý je relevantný pre zúčtovávanie v Únii, monitorovania vykonávania určitých požiadaviek nariadenia (EÚ) č. 648/2012 súvisiacich so zúčtovaním a spoločného diskutovania o potenciálnych rizikách vyplývajúcich zo vzájomného prepojenia rôznych účastníkov finančných operácií a iných otázkach týkajúcich sa finančnej stability treba zriadiť medzisektorový monitorovací mechanizmus, ktorý by spájal príslušné orgány Únie zapojené do dohľadu nad centrálnymi protistranami Únie, zúčtovacích členov a klientov. ESMA by mal ako orgán Únie zapojený do dohľadu nad centrálnymi protistranami z Únie a vykonávajúci dohľad nad systémovo dôležitými centrálnymi protistranami z tretích krajín takýto spoločný monitorovací mechanizmus riadiť a predsedať mu. Medzi ďalších účastníkov by mali patriť zástupcovia Komisie, EBA, EIOPA, ESRB, ECB a ECB v rámci úloh týkajúcich sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami v medziach jednotného mechanizmu dohľadu, ktorými bola poverená v súlade s nariadením Rady (EÚ) č. 1024/2013.

(30)V snahe poskytovať informácie pre budúce rozhodnutia v príslušnej oblasti politiky by mal ESMA v spolupráci s ostatnými orgánmi, ktoré sa zúčastňujú na spoločnom mechanizme monitorovania, predkladať Európskemu parlamentu, Rade a Komisii výročnú správu o výsledkoch svojich činností. ESMA môže začať konanie o porušení práva Únie podľa článku 17 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 37 , ak sa na základe informácií získaných v rámci spoločného monitorovacieho mechanizmu a v nadväznosti na diskusie, ktoré sa v ňom uskutočnili, domnieva, že príslušné orgány nedokážu zabezpečovať, aby zúčtovací členovia a klienti dodržiavali požiadavku zúčtovávať aspoň časť identifikovaných zmlúv na účtoch v centrálnych protistranách z Únie, alebo ak orgán ESMA zistí riziko pre finančnú stabilitu Únie v dôsledku údajného porušenia alebo neuplatňovania práva Únie. Pred začatím takéhoto konania o porušení práva Únie môže ESMA vydať usmernenia a odporúčania podľa článku 16 uvedeného nariadenia. Ak sa ESMA na základe informácií získaných v rámci spoločného monitorovacieho mechanizmu a v nadväznosti na diskusie, ktoré sa v ňom uskutočnili, domnieva, že dodržiavanie požiadavky zúčtovávať aspoň časť identifikovaných zmlúv na účtoch v centrálnych protistranách z Únie účinne nezabezpečuje zníženie nadmernej expozície zúčtovacích členov a klientov voči centrálnym protistranám Tier 2, mal by preskúmať príslušné delegované nariadenie Komisie a navrhnúť jeho zmenu, ktorou sa spresní uvedená požiadavka, pričom v prípade potreby navrhne stanovenie primeraného adaptačného obdobia.

(31)Z turbulencií na trhu v roku 2020 v dôsledku pandémie COVID-19 a vysokých cien na veľkoobchodných trhoch s energiou v roku 2022 po nevyprovokovanej a neodôvodnenej vojenskej agresii Ruska voči Ukrajine vyplýva, že hoci je nevyhnutné, aby príslušné orgány spolupracovali a vymieňali si informácie s cieľom riešiť súvisiace riziká, keď sa vyskytnú udalosti s cezhraničnými vplyvmi, orgánu ESMA stále chýbajú potrebné nástroje na zabezpečenie takejto koordinácie a konvergentného prístupu na úrovni Únie. ESMA by preto mal mať možnosť zvolávať zasadnutia výboru pre dohľad nad centrálnymi protistranami, a to buď z vlastnej iniciatívy alebo na požiadanie, prípadne s rozšíreným zložením, s cieľom účinne koordinovať reakcie príslušných orgánov v mimoriadnych situáciách. ESMA by mal mať tiež možnosť prostredníctvom jednoduchej žiadosti požiadať účastníkov trhu o informácie, ktoré sú preň nevyhnutné na to, aby mohol v týchto situáciách vykonávať svoju koordinačnú funkciu a aby mohol vydávať odporúčania pre príslušný orgán.

(32)V snahe znížiť zaťaženie centrálnych protistrán a orgánu ESMA by sa malo objasniť, že ak ESMA vykoná preskúmanie uznania centrálnej protistrany z tretej krajiny podľa článku 25 ods. 5 prvého pododseku písm. b), táto centrálna protistrana z tretej krajiny by nemala byť povinná predložiť novú žiadosť o uznanie. Mala by však orgánu ESMA poskytnúť všetky informácie potrebné na takéto preskúmanie. Preskúmanie uznania centrálnej protistrany z tretej krajiny zo strany ESMA by preto nemalo predstavovať nové uznanie tejto centrálnej protistrany.

(33)Komisia by mala pri prijímaní rozhodnutia o rovnocennosti mať možnosť upustiť od požiadavky, aby uvedená tretia krajina mala účinný rovnocenný systém na uznávanie centrálnych protistrán z tretích krajín. Pri zvažovaní, kde by bol takýto prístup primeraný, by Komisia mohla zohľadniť celý súbor rôznych faktorov vrátane dodržiavania zásad pre infraštruktúry finančného trhu, ktoré uverejnili Výbor pre platobnú a trhovú infraštruktúru a Medzinárodná organizácia komisií pre cenné papiere, veľkosti centrálnych protistrán z tretích krajín usadených v danej jurisdikcii a očakávanej činnosti zúčtovacích členov a miest obchodovania usadených v Únii v týchto centrálnych protistranách z tretích krajín (ak je známa).

(34)V záujme zabezpečenia, aby dohody o spolupráci medzi ESMA a dotknutými príslušnými orgánmi tretích krajín boli primerané, by takéto dohody mali odrážať osobitné vlastnosti rozsahu služieb, ktoré v rámci Únie poskytujú alebo zamýšľajú poskytovať centrálne protistrany, ktorým bolo udelené povolenie v danej tretej krajine, a to, či tieto služby predstavujú pre Úniu alebo pre jeden či viaceré jej členské štáty osobitné riziká. Dohody o spolupráci by preto mali odrážať stupeň rizika, ktoré centrálne protistrany usadené v tretej krajine potenciálne predstavujú pre finančnú stabilitu Únie alebo jedného či viacerých jej členských štátov.

(35)ESMA by preto mal prispôsobiť svoje dohody o spolupráci rôznym jurisdikciám tretích krajín na základe centrálnych protistrán usadených v príslušnej jurisdikcii. Centrálne protistrany Tier 1 pokrývajú predovšetkým širokú škálu profilov centrálnych protistrán, a preto by mal ESMA zabezpečiť, aby dohoda o spolupráci bola primeraná centrálnym protistranám usadeným v každej jurisdikcii tretej krajiny. ESMA by mal okrem iného zvážiť likviditu dotknutých trhov, mieru, do akej sú zúčtovacie činnosti centrálnych protistrán denominované v eurách alebo iných menách Únie, a rozsah, v akom subjekty Únie využívajú služby takýchto centrálnych protistrán. Keďže prevažná väčšina centrálnych protistrán Tier 1 poskytuje zúčtovacie služby v obmedzenom rozsahu zúčtovacím členom a miestam obchodovania usadeným v Únii, rozsah posudzovania orgánu ESMA a informácie, ktoré sa majú požadovať, by sa mali obmedziť aj vo všetkých týchto jurisdikciách. V záujme obmedzenia žiadostí o informácie pre centrálne protistrany Tier 1 by mal ESMA v zásade každoročne požadovať vopred vymedzený rozsah informácií. Ak by boli riziká centrálnej protistrany alebo jurisdikcie Tier 1 potenciálne väčšie, bol by odôvodnený väčší počet a aspoň štvrťročná frekvencia žiadostí a širší rozsah požadovaných informácií. Akékoľvek dohody o spolupráci platné v čase nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia by sa však nemali upravovať, pokiaľ o to nepožiadajú príslušné orgány tretích krajín.

(36)Ak sa uznanie stanovuje podľa článku 25 ods. 2b nariadenia (EÚ) č. 648/2012, vzhľadom na to, že tieto centrálne protistrany majú systémový význam pre Úniu alebo jeden či viaceré jej členské štáty, dohody o spolupráci medzi ESMA a príslušnými orgánmi tretích krajín by sa mali vzťahovať na výmenu informácií v širšom rozsahu a so zvýšenou frekvenciou. V takom prípade by dohody o spolupráci mali zahŕňať aj postupy na zabezpečenie dohľadu nad takouto centrálnou protistranou Tier 2 podľa článku 25 uvedeného nariadenia. ESMA by mal zabezpečiť, že môže získavať všetky informácie potrebné na plnenie svojich povinností podľa uvedeného nariadenia vrátane informácií potrebných na zabezpečenie súladu s článkom 25 ods. 2b uvedeného nariadenia a na zabezpečenie toho, aby sa informácie vymieňali, ak jej bolo priznané porovnateľné dodržiavanie požiadaviek čiastočne alebo v plnej miere. V snahe umožniť orgánu ESMA vykonávať úplný a účinný dohľad nad centrálnymi protistranami Tier 2 by sa malo objasniť, že tieto centrálne protistrany by mali orgánu ESMA pravidelne poskytovať informácie.

(37)V záujme zabezpečenia, aby bol ESMA informovaný aj o tom, ako je centrálna protistrana Tier 2 pripravená na finančné ťažkosti, ako je schopná ich zmierňovať a ako sa dokáže z ich následkov ozdraviť, by dohody o spolupráci mali zahŕňať právo ESMA byť informovaný, ak centrálna protistrana Tier 2 vypracuje plán ozdravenia alebo ak orgán tretej krajiny vypracuje plány riešenia krízových situácií. ESMA by mal byť informovaný aj o aspektoch relevantných pre finančnú stabilitu Únie alebo jedného či viacerých jej členských štátov a o tom, ako by vykonávanie takéhoto plánu ozdravenia alebo plánu riešenia krízovej situácie mohlo významne ovplyvniť jednotlivých zúčtovacích členov a klientov a nepriamych klientov v rozsahu, v akom sú známi. V dohodách o spolupráci by sa malo takisto uviesť, že ESMA by mal byť informovaný, keď centrálna protistrana Tier 2 zamýšľa aktivovať svoj plán ozdravenia alebo keď orgány tretej krajiny určili, že existujú náznaky vznikajúcej krízovej situácie, ktorá by mohla ovplyvniť operácie centrálnej protistrany, jej zúčtovacích členov, klientov a nepriamych klientov.

(38)V záujme zmierňovania potenciálnych rizík pre finančnú stabilitu Únie alebo jedného či viacerých jej členských štátov by sa centrálnym protistranám a klíringovým ústavom nemalo umožniť, aby boli zúčtovacími členmi iných centrálnych protistrán, ani by centrálne protistrany nemali mať možnosť akceptovať iné centrálne protistrany ako zúčtovacích členov alebo nepriamych zúčtovacích členov.

(39)Nedávne udalosti na komoditných trhoch v dôsledku nevyprovokovanej a neodôvodnenej vojenskej agresie Ruska voči Ukrajine poukazujú na skutočnosť, že nefinančné protistrany nemajú rovnaký prístup k likvidite ako finančné protistrany. Nefinančným protistranám by sa preto nemalo povoliť ponúkať klientske zúčtovacie služby a malo by sa im povoliť len vedenie účtov v centrálnej protistrane pre aktíva a pozície držané na svoj vlastný účet. Keď centrálna protistrana má alebo zamýšľa prijať nefinančné protistrany ako zúčtovacích členov, táto centrálna protistrana by mala zabezpečiť, aby nefinančné protistrany mohli spĺňať maržové požiadavky a príspevky do fondov pre prípad zlyhania, a to aj v stresových podmienkach. Keďže nefinančné protistrany nepodliehajú rovnakým prudenciálnym požiadavkám a likviditným zárukám ako finančné protistrany, ich priamy prístup k centrálnym protistranám by mali monitorovať príslušné orgány centrálnych protistrán, ktoré ich akceptujú ako zúčtovacích členov. Príslušný orgán centrálnej protistrany by mal ESMA a kolégiu pravidelne podávať správy o vhodnosti prijímania nefinančných protistrán ako zúčtovacích členov. ESMA by mohol vydať stanovisko k vhodnosti takýchto dohôd na základe partnerského preskúmania ad hoc.

(40)V záujme zabezpečenia lepšej viditeľnosti a predvídateľnosti požiadaviek na doplnenie marže klientov a nepriamych klientov, a teda ďalšieho rozvíjania svojich stratégií riadenia likvidity, by zúčtovací členovia a klienti poskytujúci zúčtovacie služby mali zabezpečiť transparentnosť voči svojim klientom. Zúčtovací členovia majú vzhľadom na svoj užší vzťah s centrálnymi protistranami a svoje odborné skúsenosti s centrálnym zúčtovaním a riadením likvidity najlepšie predpoklady na to, aby klientom jasne a transparentne oznamovali, ako fungujú modely centrálnych protistrán, a to aj v prípade stresových udalostí, a informovali ich o dôsledkoch, ktoré takéto udalosti môžu mať na marže, ktoré sú klienti povinní zložiť, vrátane akýchkoľvek dodatočných maržových zúčtovacích členov, o ktoré môžu požiadať sami. Lepšie pochopenie modelov marží centrálnej protistrany môže zlepšiť schopnosť klientov primerane predvídať požiadavky na doplnenie marže a pripraviť sa na žiadosti o kolaterál, a to najmä v prípade stresových udalostí.

(41)V záujme zabezpečenia toho, aby maržové modely odrážali súčasné trhové podmienky, by centrálne protistrany mali priebežne a nielen pravidelne revidovať úroveň svojich marží s prihliadnutím na akékoľvek potenciálne procyklické účinky takýchto revízií. Pri výzvach na úhradu marží a ich vyberaní počas dňa by centrálne protistrany mali ďalej zvážiť potenciálny vplyv ich výberov a platieb marží počas dňa na likviditnú pozíciu ich účastníkov.

(42)V záujme zabezpečenia presného vymedzenia rizika likvidity by sa subjekty, ktorých zlyhanie by centrálna protistrana mala zohľadniť pri určovaní takéhoto rizika, mali rozšíriť tak, aby zahŕňali nielen zlyhanie zúčtovacích členov, ale aj poskytovateľov služieb likvidity, poskytovateľov služieb vyrovnania alebo akýchkoľvek iných poskytovateľov služieb.

(43)V snahe uľahčiť prístup k zúčtovaniu tým subjektom, ktoré nemajú v držbe dostatočné množstvo vysoko likvidných aktív, a najmä energetickým spoločnostiam, za podmienok, ktoré bližšie určí ESMA, a v snahe zabezpečiť, aby centrálna protistrana zohľadnila tieto podmienky pri výpočte svojej celkovej expozície voči banke, ktorá je zároveň aj zúčtovacím členom, by sa komerčné banky a verejné bankové záruky mali považovať za prípustný kolaterál. Okrem toho by sa vzhľadom na ich nízky kreditný rizikový profil malo výslovne uviesť, že verejné záruky sú tiež prípustné ako kolaterál. A napokon možno konštatovať, centrálna protistrana by mala pri revízii úrovne znížení hodnoty, ktoré uplatňuje na aktíva, ktoré prijíma ako kolaterál, zohľadniť všetky potenciálne procyklické účinky takýchto revízií.

(44)V záujme uľahčenia možnosti centrálnych protistrán rýchlo reagovať na vývoj na trhu, ktorý si môže vyžadovať zmeny ich modelov rizika, by sa mal zjednodušiť proces validácie zmien takýchto modelov. Ak zmena nie je zásadná, mal by sa uplatniť postup validácie bez námietok. V snahe zabezpečiť konvergenciu dohľadu by sa v nariadení (EÚ) č. 648/2012 mali presne stanoviť zmeny, ktoré by sa mali považovať za zásadné. Malo by to tak byť v prípade, ak by boli splnené určité podmienky týkajúce sa rôznych aspektov finančnej pozície centrálnej protistrany a celkovej úrovne rizika.

(45)Nariadenie (EÚ) č. 648/2012 by sa malo preskúmať najneskôr do piatich rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. Tým by sa mal poskytnúť čas na uplatnenie zmien zavedených týmto nariadením. Hoci by sa malo vykonať preskúmanie nariadenia (EÚ) č. 648/2012 v celom rozsahu, takéto preskúmanie by sa malo zamerať na účinnosť a efektívnosť uvedeného nariadenia pri plnení jeho cieľov, zlepšovaní efektívnosti a bezpečnosti zúčtovacích trhov Únie a zachovaní finančnej stability Únie. Pri preskúmaní by sa mala zvážiť aj atraktívnosť centrálnych protistrán z Únie, vplyv tohto nariadenia na podporu zúčtovania v Únii a rozsah, v akom posilnené posudzovanie a riadenie cezhraničných rizík prinieslo prospech Únii.

(46)V záujme zabezpečenia súladu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1131 38 s nariadením (EÚ) č. 648/2012 a zachovania integrity a stability vnútorného trhu treba v nariadení (EÚ) 2017/1131 stanoviť jednotný súbor pravidiel na riešenie rizika protistrany pri transakciách s finančnými derivátmi vykonávaných fondmi peňažného trhu, keď transakcie zúčtováva centrálna protistrana, ktorá má povolenie alebo ktorá bola uznaná podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012. Keďže centrálne zúčtovacie mechanizmy zmierňujú riziko protistrany, ktoré je obsiahnuté v zmluvách o finančných derivátoch, pri určovaní uplatniteľných limitov rizika protistrany treba zohľadniť, či derivát centrálne zúčtovala centrálna protistrana, ktorá má povolenie alebo je uznaná podľa uvedeného nariadenia. Na účely regulácie a harmonizácie treba rovnako zrušiť limity rizika protistrany len vtedy, keď protistrany využívajú centrálne protistrany, ktoré majú povolenie alebo ktoré sú uznané v súlade s uvedeným nariadením na poskytovanie zúčtovacích služieb zúčtovacím členom a ich klientom.

(47)V záujme zabezpečenia konzistentnej harmonizácie pravidiel a postupov dohľadu týkajúcich sa žiadostí o povolenie, rozšírenia povolenia a validácií modelov, požiadavky na aktívny účet a požiadaviek na účasť centrálnej protistrany by Komisia mala byť splnomocnená prijať regulačné technické predpisy vypracované orgánom ESMA, pokiaľ ide o: dokumenty, ktoré sú centrálne protistrany povinné predložiť, keď žiadajú o povolenie, rozšírenie povolenia alebo o zmeny validácie modelu; podiel činnosti v príslušných zmluvách o derivátoch, ktorý by mal byť vedený na aktívnych účtoch v centrálnych protistranách Únie, a metodiku výpočtu, ktorá sa má použiť na výpočet tohto podielu; rozsah a podrobnosti ohlasovania zúčtovacích členov a klientov z Únie príslušným orgánom o svojej zúčtovacej činnosti v centrálnych protistranách z tretích krajín a zároveň poskytovanie mechanizmov na začatie preskúmania zúčtovacích prahových hodnôt v nadväznosti na významné cenové výkyvy v podkladovej triede mimoburzových derivátov s cieľom preskúmať aj rozsah hedžingovej výnimky a prahové hodnoty na uplatňovanie zúčtovacej povinnosti; a prvky, ktoré sa majú zohľadniť pri stanovovaní kritérií prijatia pre centrálnu protistranu. Komisia by mala prijať uvedené regulačné technické predpisy prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

(48)V záujme zabezpečenia jednotných podmienok vykonávania tohto nariadenia by Komisia mala byť splnomocnená aj na prijatie vykonávacích technických predpisov vypracovaných orgánom ESMA, pokiaľ ide o formát požadovaných dokumentov pre žiadosti a formát ohlasovania zúčtovacích členov a klientov z Únie príslušným orgánom o svojej zúčtovacej činnosti v centrálnych protistranách z tretích krajín. Komisia by mala prijať uvedené vykonávacie technické predpisy prostredníctvom vykonávacích aktov podľa článku 291 ZFEÚ a v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

(49)V záujme zabezpečenia, aby bol zoznam tretích krajín, ktorých subjekty nemôžu využívať tieto výnimky napriek tomu, že nie sú identifikované v uvedených zoznamoch, relevantný pre ciele nariadenia (EÚ) č. 648/2012, zabezpečenia jednotnej harmonizácie povinnosti zúčtovávať určité transakcie na účte s centrálnou protistranou, ktorá má povolenie, ak ESMA vykonáva posúdenie podľa článku 25 ods. 2c, a zabezpečenia, aby zoznam nepodstatných zmien na účely uplatnenia postupu nevznesenia námietok zostal relevantný, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ s cieľom upraviť transakcie v rozsahu tejto povinnosti a zmeniť zoznam nepodstatných zmien. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva 39 . Predovšetkým sa v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(50)Keďže ciele tohto nariadenia, konkrétne zvýšenie bezpečnosti a efektívnosti centrálnych protistrán z Únie zvýšením ich atraktivity, podporou zúčtovania v Únii a posilnením cezhraničného zvažovania rizík, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu ich rozsahu a účinkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(51) Nariadenia (EÚ) č. 648/2012, (EÚ) č. 575/2013 a (EÚ) 2017/1131 by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Zmeny nariadenia (EÚ) č. 648/2012

Nariadenie (EÚ) č. 648/2012 sa mení takto:

1.Článok 3 sa nahrádza takto:

„Článok 3

Transakcie v rámci skupiny

1.Vo vzťahu k nefinančnej protistrane je transakciou v rámci skupiny zmluva o mimoburzových derivátoch uzatvorená s inou protistranou, ktorá je súčasťou tej istej skupiny pod podmienkou, že obe protistrany sú v plnom rozsahu zahrnuté do rovnakej konsolidácie a podliehajú primeranému centralizovanému hodnoteniu a meraniu rizika a postupom kontroly a že táto protistrana je usadená v Únii alebo ak je usadená v tretej krajine, daná tretia krajina nie je zaradená medzi krajiny, na ktoré sa odkazuje v odsekoch 4 a 5.

2.Vo vzťahu k finančnej protistrane je transakciou v rámci skupiny:

a)zmluva o mimoburzových derivátoch uzavretá s inou protistranou, ktorá je súčasťou tej istej skupiny, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a)finančná protistrana je usadená v Únii, alebo ak je usadená v tretej krajine, daná tretia krajina nie je zaradená medzi krajiny, na ktoré sa odkazuje v odsekoch 4 a 5;

b)iná protistrana je finančná protistrana, finančná holdingová spoločnosť, finančná inštitúcia alebo podnik doplnkových služieb, ktoré podliehajú primeraným požiadavkám na obozretné podnikanie;

c)obe protistrany sú v plnom rozsahu zahrnuté do rovnakej konsolidácie;

d)obe protistrany podliehajú primeranému centralizovanému hodnoteniu a meraniu rizika a postupom kontroly;

b)zmluva o mimoburzových derivátoch uzavretá s inou protistranou, pričom obe protistrany sú súčasťou toho istého systému inštitucionálneho zabezpečenia, ako sa uvádza v článku 113 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, a to za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v písmene a) bode ii) tohto odseku;

c)zmluva o mimoburzových derivátoch uzavretá medzi úverovými inštitúciami pridruženými k tomu istému ústrednému orgánu alebo medzi takouto úverovou inštitúciou a ústredným orgánom, ako sa uvádza v článku 10 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

d)zmluva o mimoburzových derivátoch uzavretá s nefinančnou protistranou, ktorá je súčasťou tej istej skupiny, ak sú splnené obe tieto podmienky:

a)obe protistrany zmluvy o derivátoch sú v plnom rozsahu zahrnuté do tej istej konsolidácie a podliehajú primeranému centralizovanému hodnoteniu a meraniu rizika a primeraným postupom kontroly;

b)nefinančná protistrana je usadená v Únii, alebo ak je usadená v tretej krajine, daná tretia krajina nie je zaradená medzi krajiny, na ktoré sa odkazuje v odsekoch 4 a 5.

3.Na účely tohto článku sa protistrany pokladajú za zahrnuté do tej istej konsolidácie, ak sú obe:

a)    zahrnuté do konsolidácie v súlade so smernicou 2013/34/EÚ alebo medzinárodnými štandardmi finančného výkazníctva prijatými v súlade s nariadením (ES) č. 1606/2002 alebo, pokiaľ ide o skupinu, ktorej materský podnik má sídlo v tretej krajine, v súlade so všeobecne prijatými účtovnými zásadami tretej krajiny, ktoré sú určené ako rovnocenné s medzinárodnými štandardmi finančného výkazníctva v súlade s nariadením (ES) č. 1569/2007, alebo účtovnými štandardmi tretej krajiny, ktorých použitie je povolené podľa článku 4 uvedeného nariadenia;

b)    sú zahrnuté do toho istého konsolidovaného dohľadu v súlade so smernicou 2013/36/EÚ alebo, pokiaľ ide o skupinu, ktorej materský podnik má sídlo v tretej krajine, do toho istého konsolidovaného dohľadu vykonávaného príslušným orgánom tretej krajiny, ktorý bol overený ako rovnocenný s dohľadom, ktorý sa riadi zásadami stanovenými v článku 127 smernice 2013/36/EÚ.

4.Na účely tohto článku sa na transakcie s protistranami usadenými v ktorejkoľvek z týchto tretích krajín nevzťahuje žiadna z výnimiek pre transakcie v rámci skupiny:

a)    ak je daná tretia krajina na zozname vysokorizikových tretích krajín, ktorých mechanizmy boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu vykazujú strategické nedostatky, v súlade s článkom 9 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849*1;

b)    ak je daná tretia krajina uvedená v prílohe I k záverom Rady o revidovanom zozname EÚ obsahujúcom jurisdikcie, ktoré nespolupracujú na daňové účely*2, a ich následných aktualizáciách, ktoré sú osobitne schvaľované dvakrát ročne, zvyčajne vo februári a októbri, a uverejňované v sérii C Úradného vestníka Európskej únie.

5.    Ak je to vhodné vzhľadom na právne opatrenia a opatrenia dohľadu a presadzovania tretej krajiny, pokiaľ ide o riziká vrátane kreditného rizika protistrany a právneho rizika, Komisia je splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 82 na doplnenie tohto nariadenia s cieľom identifikovať tretie krajiny, ktorých subjekty nemôžu využívať žiadnu z výnimiek pre transakcie v rámci skupiny napriek tomu, že nie sú zaradené medzi krajiny, na ktoré sa odkazuje v odseku 4.

___________________________________________________

*1    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73).“

*2    Závery Rady o revidovanom zozname EÚ obsahujúcom jurisdikcie, ktoré nespolupracujú na daňové účely a prílohy k nim (Ú. v. EÚ C 413 I, 12.10.2021, s. 1).

2.V článku 4 ods. 1 sa dopĺňa tento pododsek:

„Povinnosť zúčtovávať všetky zmluvy o mimoburzových derivátoch sa nevzťahuje na zmluvy uzavreté v situáciách uvedených v prvom pododseku písm. a) bode iv) medzi finančnou protistranou, ktorá spĺňa podmienky stanovené v článku 4a ods. 1 druhom pododseku, alebo nefinančnou protistranou, ktorá spĺňa podmienky stanovené v článku 10 ods. 1 druhom pododseku, na jednej strane, a systémom dôchodkového zabezpečenia zriadeným v tretej krajine a fungujúcim na vnútroštátnom základe na strane druhej, a to za predpokladu, že takýto subjekt alebo systém má povolenie, podlieha dohľadu a je uznaný podľa vnútroštátneho práva a jeho primárnym účelom je poskytovať dôchodkové dávky, a je oslobodený od zúčtovacej povinnosti podľa svojho vnútroštátneho práva.“

3.V článku 4a ods. 3 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„Finančná protistrana zahrňuje do výpočtu pozícií uvedených v odseku 1 všetky zmluvy o mimoburzových derivátoch, ktoré sa nezúčtovávajú v centrálnej protistrane, ktorej bolo udelené povolenie podľa článku 14 alebo ktorá bola uznaná podľa článku 25, a ktoré uzavrela táto finančná protistrana alebo iné subjekty v rámci skupiny, do ktorej táto finančná protistrana patrí.“

4.Vkladajú sa tieto články 7a a 7b:

„Článok 7a

Aktívny účet

1.    Finančné protistrany alebo nefinančné protistrany, ktoré podliehajú zúčtovacej povinnosti v súlade s článkami 4a a 10 a ktoré zúčtovávajú ktorúkoľvek z kategórií zmlúv o derivátoch uvedených v odseku 2, zúčtovávajú aspoň časť takýchto zmlúv na účtoch centrálnych protistrán, ktorým bolo udelené povolenie podľa článku 14.

2.    Kategóriami zmlúv o derivátoch, na ktoré sa vzťahuje povinnosť uvedená v odseku 1, sú:

a)    úrokové deriváty denominované v eurách a poľských zlotých;

b)    swapy na kreditné zlyhanie (CDS) denominované v eurách;

c)    krátkodobé úrokové deriváty (STIR) denominované v eurách.

3.    Finančná protistrana alebo nefinančná protistrana, na ktorú sa vzťahuje povinnosť stanovená v odseku 1, vypočítava svoje činnosti v kategóriách zmlúv o derivátoch uvedených v odseku 1 u centrálnych protistrán, ktorým bolo udelené povolenie podľa článku 14.

4.    Finančná protistrana alebo nefinančná protistrana, na ktorú sa vzťahuje povinnosť stanovená v odseku 1, každoročne ohlasuje príslušnému orgánu centrálnej protistrany alebo centrálnych protistrán, ktoré používa, výsledok výpočtu uvedeného v odseku 2, a potvrdzuje splnenie svojej povinnosti stanovenej v uvedenom odseku. Príslušný orgán centrálnej protistrany bezodkladne postúpi tieto informácie ESMA a spoločnému monitorovaciemu mechanizmu uvedenému v článku 23c.

5.    ESMA v spolupráci s EBA, EIOPA a ESRB a po konzultácii s ESCB vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa bližšie určí:

a)    podiel činnosti v každej kategórii zmlúv o derivátoch uvedenej v odseku 2; tento podiel sa stanoví na úrovni, ktorá povedie k zníženiu zúčtovávania v uvedených zmluvách o derivátoch tými centrálnymi protistranami Tier 2, ktoré ponúkajú služby podstatného systémového významu pre finančnú stabilitu Únie alebo jedného či viacerých jej členských štátov podľa článku 25 ods. 2c, a ktorá zabezpečí, aby zúčtovávanie v takýchto zmluvách o derivátoch už nemalo podstatný systémový význam;

b)    metodika výpočtu podľa odseku 3.

ESMA predloží Komisii uvedený návrh regulačných technických predpisov do … [Úrad pre publikácie, vložte dátum = 12 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia].

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

6.    Ak ESMA vykoná posúdenie podľa článku 25 ods. 2c a dospeje k záveru, že určité služby alebo činnosti poskytované centrálnymi protistranami Tier 2 majú podstatný systémový význam pre Úniu alebo jeden či viaceré jej členské štáty, alebo že služby alebo činnosti, ktoré ESMA predtým identifikoval ako služby alebo činnosti s podstatným systémovým významom pre Úniu alebo jeden či viaceré jej členské štáty, už takýmito službami alebo činnosťami nie sú, Komisia je splnomocnená prijať delegovaný akt s cieľom zodpovedajúcim spôsobom zmeniť odsek 2 v súlade s článkom 82.

Článok 7b

Informácie o zúčtovacích službách

1.    Ak jeden z klientov zúčtovacích členov a klientov, ktorí poskytujú zúčtovacie služby v centrálnej protistrane, ktorej bolo udelené povolenie podľa článku 14, ako aj v centrálnej protistrane uznanej podľa článku 25, predloží zmluvu na zúčtovanie, zúčtovací členovia a klienti informujú tohto klienta o možnosti zúčtovávať takúto zmluvu v centrálnej protistrane, ktorej bolo udelené povolenie podľa článku 14.

2.    Zúčtovací členovia a klienti, ktorí sú usadení v Únii alebo sú súčasťou skupiny podliehajúcej konsolidovanému dohľadu v Únii a ktorí zúčtovávajú v centrálnej protistrane uznanej podľa článku 25, každoročne ohlasujú svojmu príslušnému orgánu rozsah svojej zúčtovacej činnosti v takejto centrálnej protistrane, pričom uvedú všetky tieto údaje:

a)    typ zúčtovávaných finančných nástrojov alebo nefinančných zmlúv;

b)    priemerné hodnoty zúčtovávané za 1 rok podľa meny Únie a triedy aktív;

c)    výšku vybraných marží;

d)    príspevky do fondu pre prípad zlyhania;

e)    najväčšiu platobnú povinnosť.

Uvedený príslušný orgán bezodkladne postúpi tieto informácie ESMA a spoločnému monitorovaciemu mechanizmu uvedenému v článku 23c.

3.    ESMA v spolupráci s EBA, EIOPA a ESRB a po konzultácii s ESCB vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých bližšie určí obsah informácií, ktoré sa majú ohlasovať, a úroveň podrobnosti informácií, ktoré sa majú poskytovať v súlade s odsekom 2, pričom zohľadní, ktoré informácie už má ESMA k dispozícii podľa existujúceho rámca pre ohlasovanie.

ESMA predloží Komisii uvedený návrh regulačných technických predpisov do [Úrad pre publikácie, vložte dátum = 12 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia].

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

4.    ESMA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov, v ktorých sa stanoví formát informácií, ktoré sa majú predložiť príslušnému orgánu uvedenému v odseku 2.

ESMA predloží Komisii uvedený návrh vykonávacích technických predpisov do [Úrad pre publikácie, vložte dátum = 12 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia].

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.“

5.Článok 9 sa mení takto:

a)    V odseku 1 sa vypúšťa tretí a štvrtý pododsek;

b)    V odseku 1a štvrtom pododseku sa

– písmeno a) nahrádza takto:

„a) uvedený subjekt z tretej krajiny by bol považovaný za finančnú protistranu, ak by bol usadený v Únii a“,

– písmeno b) sa vypúšťa.

6.V článku 10 sa odseky 2a až 5 nahrádzajú takto:

„2a.    Relevantné príslušné orgány nefinančnej protistrany a iných subjektov v rámci skupiny zavedú postupy spolupráce s cieľom zabezpečiť efektívny výpočet pozícií a zhodnotiť a posúdiť úroveň expozície v zmluvách o mimoburzových derivátoch na úrovni skupiny.

3.    Do výpočtu pozícií uvedených v odseku 1 nefinančná protistrana zahŕňa všetky zmluvy o mimoburzových derivátoch, ktoré sa nezúčtovávajú v centrálnej protistrane, ktorej bolo udelené povolenie podľa článku 14 alebo ktorá bola uznaná podľa článku 25, ktoré uzatvorila táto nefinančná protistrana, ktoré nie sú objektívne merateľné ako znižujúce riziká priamo súvisiace s obchodnou činnosťou alebo podnikovým financovaním tejto nefinančnej protistrany.

4.    ESMA po konzultácii s ESRB a ďalšími príslušnými orgánmi vypracuje návrh regulačných technických predpisov obsahujúcich všetky tieto informácie:

a)    kritériá na určenie toho, ktoré zmluvy o mimoburzových derivátoch sú objektívne merateľné ako znižujúce riziká priamo súvisiace s obchodnou činnosťou alebo podnikovým financovaním, ako je uvedené v odseku 3;

b)    zúčtovacie prahové hodnoty, ktoré sa určia s ohľadom na systémovú významnosť otvorených pozícií a budúcich čistých expozícií podľa protistrán a za jednotlivé triedy mimoburzových derivátov;

c)    mechanizmy, ktoré spustia preskúmanie hodnôt zúčtovacích prahových hodnôt po významných cenových výkyvoch v podkladovej triede mimoburzových derivátov.

ESMA predloží Komisii uvedený návrh regulačných technických predpisov do [Úrad pre publikácie, vložte dátum = 12 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

ESMA po konzultácii s ESRB preskúma zúčtovacie prahové hodnoty uvedené v prvom pododseku písm. b), pričom zohľadní najmä vzájomnú prepojenosť finančných protistrán. Uvedené preskúmanie sa musí vykonávať aspoň každé dva roky a skôr, ak je to nevyhnutné, alebo ak sa to vyžaduje v rámci mechanizmu ustanoveného podľa prvého pododseku písm. c), a môže viesť k navrhnutiu zmien prahových hodnôt, ako sa uvádza v prvom pododseku písm. b), prostredníctvom regulačných technických predpisov prijatých podľa tohto článku. Pri preskúmaní zúčtovacích prahových hodnôt ESMA zváži, či triedy mimoburzových derivátov, pre ktoré bola stanovená zúčtovacia prahová hodnota, sú stále relevantnými triedami mimoburzových derivátov, alebo či by sa mali zaviesť nové triedy.

K tomuto pravidelnému preskúmaniu sa prikladá správa orgánu ESMA o tejto záležitosti.

5.    Každý členský štát určí orgán zodpovedný za to, že nefinančné protistrany si budú plniť povinnosti vyplývajúce z tohto nariadenia. Uvedený orgán podáva orgánu ESMA aspoň raz ročne, a v prípade zistenia mimoriadnej situácie podľa článku 24 častejšie, správu o činnosti nefinančných protistrán v oblasti mimoburzových derivátov, za ktoré je zodpovedný, ako aj správu o činnosti skupiny, do ktorej tieto nefinančné protistrany patria.

ESMA aspoň každé dva roky predkladá Európskemu parlamentu, Rade a Komisii správu o činnostiach nefinančných protistrán Únie v oblasti mimoburzových derivátov, v ktorej uvedie oblasti s nedostatočnou konvergenciou a súdržnosťou pri uplatňovaní tohto nariadenia, ako aj potenciálne riziká pre finančnú stabilitu Únie.“

7.Článok 11 sa mení takto:

a)    V odseku 2 sa dopĺňa tento pododsek:

„Nefinančná protistrana, na ktorú sa po prvýkrát vzťahujú povinnosti stanovené v prvom pododseku, zavedie potrebné opatrenia na splnenie týchto povinností do štyroch mesiacov od oznámenia uvedeného v článku 10 ods. 1 druhom pododseku písm. a). Nefinančná protistrana je oslobodená od týchto povinností v prípade zmlúv uzavretých počas štyroch mesiacov od uvedeného oznámenia.“;

b)    V odseku 3 sa dopĺňajú tieto pododseky:

„Nefinančná protistrana, na ktorú sa po prvýkrát vzťahujú povinnosti stanovené v prvom pododseku, zavedie potrebné opatrenia na splnenie týchto povinností do štyroch mesiacov od oznámenia uvedeného v článku 10 ods. 1 druhom pododseku písm. a). Nefinančná protistrana je oslobodená od týchto povinností v prípade zmlúv uzavretých počas štyroch mesiacov od uvedeného oznámenia.

EBA môže vydať usmernenia alebo odporúčania v súlade s postupom stanoveným v článku 16 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 na účely zabezpečenia jednotného uplatňovania postupov riadenia rizík uvedených v prvom pododseku.

EBA vypracuje návrhy týchto usmernení alebo odporúčaní v spolupráci s európskymi orgánmi dohľadu.“;

c)    V odseku 15 prvom pododseku sa vypúšťa písmeno aa).

8. Článok 13 sa vypúšťa.

9.Článok 14 sa mení takto:

a)    Odsek 3 sa nahrádza takto:

„3.    Povolenie uvedené v odseku 1 sa udeľuje na činnosti súvisiace so zúčtovaním a stanovujú sa v ňom služby, na ktoré má centrálna protistrana povolenie poskytovať ich, alebo činnosti, na ktoré má povolenie vykonávať ich, vrátane tried finančných nástrojov, na ktoré sa toto povolenie vzťahuje.

Subjekt, ktorý žiada o povolenie zúčtovávať finančné nástroje ako centrálna protistrana, zahŕňa do svojej žiadosti okrem tried finančného nástroja, o ktorého zúčtovanie žiada, aj triedy nefinančných nástrojov vhodných na zúčtovanie, ktoré takáto centrálna protistrana zamýšľa zúčtovávať.

Ak centrálna protistrana, ktorej bolo udelené povolenie podľa tohto článku, zamýšľa zúčtovávať triedy nefinančných nástrojov vhodné na zúčtovanie, požiada o rozšírenie svojho povolenia podľa článku 15.“;

b)    Dopĺňajú sa tieto odseky 6 a 7:

„6.    S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie tohto článku ESMA v úzkej spolupráci s ESCB vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa stanoví zoznam požadovaných dokumentov, ktoré sa priložia k žiadosti o povolenie podľa odseku 1, a v ktorých sa spresnia informácie, ktoré takéto dokumenty musia obsahovať, aby sa preukázalo, že centrálna protistrana spĺňa všetky príslušné požiadavky tohto nariadenia.

ESMA predloží Komisii uvedený návrh regulačných technických predpisov do ... [Úrad pre publikácie, vložte dátum = 12 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia].

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

7.    ESMA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov, v ktorých sa stanoví elektronický formát žiadosti o udelenie povolenia, ktorá sa má predložiť centrálnej databáze uvedenej v odseku 1.

ESMA predloží Komisii uvedený návrh vykonávacích technických predpisov do [Úrad pre publikácie, vložte dátum = 12 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia].

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.“

10.Článok 15 sa mení takto:

a)    Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1.    Centrálna protistrana, ktorá chce rozšíriť svoju obchodnú činnosť o ďalšie služby alebo činnosti, na ktoré sa existujúce povolenie nevzťahuje, predloží žiadosť o rozšírenie príslušnému orgánu centrálnej protistrany. Ponúkanie zúčtovacích služieb alebo činností, na ktoré centrálnej protistrane ešte nebolo udelené povolenie, sa považuje za rozšírenie tohto povolenia.

Rozšírenie povolenia sa uskutočňuje jedným z týchto postupov:

a)postupom stanoveným v článku 17;

b)postupom stanoveným v článku 17a, ak o to žiadajúca centrálna protistrana požiada podľa článku 17a ods. 3.“;

b)    Odsek 3 sa nahrádza takto:

„3.    ESMA v úzkej spolupráci s ESCB vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa stanoví zoznam požadovaných dokumentov, ktoré sa priložia k žiadosti o rozšírenie povolenia podľa odseku 1, a v ktorých sa spresnia informácie, ktoré takéto dokumenty musia obsahovať, aby sa preukázalo, že centrálna protistrana spĺňa všetky príslušné požiadavky tohto nariadenia.

ESMA predloží Komisii uvedený návrh regulačných technických predpisov do … [Úrad pre publikácie, vložte dátum = 12 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia].

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.“;

c)    Dopĺňa sa tento odsek 4:

„4.    ESMA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov, v ktorých sa stanoví elektronický formát žiadosti o udelenie rozšírenia povolenia, ktorá sa má predložiť centrálnej databáze uvedenej v odseku 1.

ESMA predloží Komisii uvedený návrh vykonávacích technických predpisov do [Úrad pre publikácie, vložte dátum = 12 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia].

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.“

11.Článok 17 sa mení takto:

a)    Názov článku sa nahrádza takto:

„Postup schválenia a zamietnutia žiadosti o povolenie alebo rozšírenie povolenia“

b)    Odseky 1, 2 a 3 sa nahrádzajú takto:

„1.    Žiadajúca centrálna protistrana predkladá žiadosť o povolenie podľa článku 14 ods. 1 alebo žiadosť o rozšírenie svojho povolenia, ako sa uvádza v článku 15 ods. 1 v elektronickom formáte prostredníctvom centrálnej databázy uvedenej v odseku 7. Žiadosť sa bezodkladne zdieľa s príslušným orgánom centrálnej protistrany, ESMA a kolégiom uvedeným v článku 18 ods. 1.

Príslušný orgán centrálnej protistrany do dvoch pracovných dní od doručenia takejto žiadosti potvrdí prijatie žiadosti, pričom centrálnej protistrane oznámi, či obsahuje dokumenty požadované podľa článku 14 ods. 6 a 7, alebo podľa článku 15 ods. 3 a 4, ak centrálna protistrana požiadala o rozšírenie svojho povolenia.

Ak príslušný orgán centrálnej protistrany zistí, že neboli predložené všetky dokumenty požadované podľa článku 14 ods. 6 a 7 alebo článku 15 ods. 3 a 4, žiadosť centrálnej protistrany zamietne.

2.    Žiadajúca centrálna protistrana poskytuje všetky informácie, aby preukázala, že v čase udelenia povolenia zaviedla všetky potrebné opatrenia na splnenie požiadaviek stanovených v tomto nariadení.

3.    Príslušný orgán centrálnej protistrany, ESMA a kolégium do 40 pracovných dní od skončenia lehoty stanovenej v odseku 1 druhom pododseku (ďalej len „lehota na posúdenie rizika“) vykonajú posúdenia rizika týkajúce sa toho, či centrálna protistrana dodržiava príslušné požiadavky stanovené v tomto nariadení. Do konca lehoty na posúdenie rizika:

a)príslušný orgán centrálnej protistrany postúpi svoj návrh rozhodnutia a správy ESMA a kolégiu;

b)ESMA prijme v súlade s článkom 24a ods. 7 stanovisko a postúpi ho príslušnému orgánu centrálnej protistrany a kolégiu;

c)kolégium prijme stanovisko podľa článku 19 a postúpi ho príslušnému orgánu centrálnej protistrany a ESMA.

Na účely písmena b) môže ESMA do svojho stanoviska zahrnúť všetky podmienky alebo odporúčania, ktoré považuje za potrebné na zmiernenie akýchkoľvek nedostatkov v riadení rizík centrálnej protistrany, najmä vo vzťahu k identifikovaným cezhraničným rizikám alebo rizikám ohrozujúcim finančnú stabilitu Únie.

Na účely písmena c) môže kolégium do svojho stanoviska zahrnúť všetky podmienky alebo odporúčania, ktoré považuje za potrebné na zmiernenie akýchkoľvek nedostatkov v riadení rizík centrálnej protistrany.“;

d)    Vkladajú sa tieto odseky 3a a 3b:

„3a.    Príslušný orgán centrálnej protistrany, ESMA alebo ktorýkoľvek z členov kolégia môže počas lehoty na posúdenie rizika uvedenej v odseku 3 predkladať otázky priamo centrálnej protistrane. Ak centrálna protistrana neodpovie na takéto otázky v lehote stanovenej žiadajúcim orgánom, príslušný orgán centrálnej protistrany, ESMA alebo kolégium môžu prijať rozhodnutie aj napriek tomu, že centrálna protistrana neodpovedala, alebo môžu rozhodnúť o predĺžení lehoty na posúdenie najviac o 10 pracovných dní, ak je podľa ich názoru daná otázka pre posúdenie podstatná.

3b.    Príslušný orgán centrálnej protistrany do 10 pracovných dní od doručenia stanoviska ESMA a stanoviska kolégia prijme svoje rozhodnutie a postúpi ho ESMA a kolégiu.

Ak príslušný orgán centrálnej protistrany nesúhlasí so stanoviskom ESMA alebo stanoviskom kolégia, vrátane akýchkoľvek podmienok alebo odporúčaní, ktoré sú v nich obsiahnuté, svoje rozhodnutie plne odôvodní a vysvetlí v ňom každú významnú odchýlku od daného stanoviska alebo podmienok alebo odporúčaní.

ESMA zverejní skutočnosť, že príslušný orgán nedodržiava alebo nemá v úmysle dodržiavať jeho stanovisko alebo stanovisko kolégia alebo akékoľvek podmienky alebo odporúčania, ktoré sú v nich uvedené. ESMA takisto môže v jednotlivých prípadoch rozhodnúť o tom, že uverejní dôvody, ktoré príslušný orgán poskytol, týkajúce sa toho, prečo nedodržiava stanovisko ESMA alebo stanovisko kolégia, či akékoľvek podmienky alebo odporúčania, ktoré sú v nich obsiahnuté.“;

e)    Odsek 4 sa nahrádza takto:

„4.    Príslušný orgán centrálnej protistrany po náležitom zvážení stanovísk ESMA a kolégia uvedených v odseku 3 vrátane všetkých podmienok alebo odporúčaní, ktoré sú v nich obsiahnuté, udelí povolenie podľa článku 14 a článku 15 ods. 1 druhého pododseku písm. a), len ak je úplne presvedčený, že žiadajúca centrálna protistrana:

a)spĺňa všetky požiadavky stanovené v tomto nariadení, prípadne aj požiadavky na poskytovanie zúčtovacích služieb alebo činností v oblasti nefinančných nástrojov, a

b)je oznámená ako systém podľa smernice 98/26/ES.

Centrálnej protistrane sa neudelí povolenie, ak všetci členovia kolégia okrem orgánov členského štátu, v ktorom je centrálna protistrana usadená, dosiahnu vzájomnou dohodou spoločné stanovisko podľa článku 19 ods. 1, že centrálnej protistrane sa neudelí povolenie. V tomto stanovisku sa písomne uvedú úplné a podrobné dôvody, prečo sa kolégium domnieva, že nie sú splnené požiadavky stanovené v tomto nariadení alebo iné právne predpisy Únie.

V prípade, že sa vzájomnou dohodou, ako sa uvádza v druhom pododseku, nedosiahlo spoločné stanovisko a dvojtretinová väčšina kolégia vyjadrila záporné stanovisko, ktorýkoľvek z dotknutých príslušných orgánov sa môže na základe tejto dvojtretinovej väčšiny kolégia do 30 kalendárnych dní od prijatia tohto záporného stanoviska vo veci obrátiť na ESMA v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

V napadnutom rozhodnutí sa písomne uvedú úplné a podrobné dôvody, prečo sa príslušní členovia kolégia domnievajú, že nie sú splnené požiadavky stanovené v tomto nariadení alebo iné právne predpisy Únie. V takomto prípade príslušný orgán centrálnej protistrany odloží svoje rozhodnutie týkajúce sa udelenia povolenia a počká na rozhodnutie o udelení povolenia, ktoré môže prijať ESMA v súlade s článkom 19 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. Príslušný orgán prijme svoje rozhodnutie v súlade s rozhodnutím ESMA. Vec sa nesmie predložiť ESMA po uplynutí 30-dňovej lehoty uvedenej v treťom pododseku.

Ak všetci členovia kolégia, okrem orgánov členského štátu, v ktorom je centrálna protistrana usadená, dosiahnu vzájomnou dohodou podľa článku 19 ods. 1 spoločné stanovisko, že centrálnej protistrane sa neudelí povolenie, príslušný orgán centrálnej protistrany môže vec predložiť ESMA v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Príslušný orgán členského štátu, v ktorom je centrálna protistrana usadená, postúpi rozhodnutie ďalším dotknutým príslušným orgánom.“;

f)    Odsek 7 sa nahrádza takto:

„7.    ESMA vedie centrálnu databázu, ktorá poskytuje príslušnému orgánu centrálnej protistrany, ESMA a členom kolégia tejto centrálnej protistrany (ďalej len „registrovaní príjemcovia“) prístup ku všetkým dokumentom zaregistrovaným v databáze pre túto centrálnu protistranu. Centrálna protistrana predkladá žiadosť uvedenú v článku 14, článku 15 ods. 1 druhom pododseku písm. a) a článku 49 prostredníctvom tejto databázy.

Registrovaní príjemcovia bezodkladne nahrajú všetky dokumenty, ktoré dostanú od centrálnej protistrany v súvislosti so žiadosťou podľa odseku 1, a centrálna databáza ich automaticky informuje, keď dôjde ku zmene jej obsahu. Centrálna databáza obsahuje všetky dokumenty poskytnuté žiadajúcou centrálnou protistranou podľa odseku 1 a všetky ostatné dokumenty relevantné pre posúdenie príslušným orgánom centrálnej protistrany, ESMA a kolégiom.

Členovia výboru pre dohľad nad centrálnymi protistranami musia mať takisto prístup do centrálnej databázy na účely plnenia svojich úloh podľa článku 24a ods. 7. Predseda výboru pre dohľad nad centrálnymi protistranami môže členom výboru pre dohľad nad centrálnymi protistranami uvedeným v článku 24a písm. c) a písm. d) bode ii) obmedziť prístup k niektorým dokumentom, ak je to odôvodnené obavami o dôvernosť.“

12.Vkladajú sa tieto články 17a a 17b:

„Článok 17a

Postup nevznesenia námietok na účely schválenia žiadosti o rozšírenie činností alebo služieb

1.    Postup nevznesenia námietok sa uplatňuje pri nepodstatných zmenách existujúceho povolenia centrálnej protistrany v ktoromkoľvek z týchto prípadov, keď navrhovaná dodatočná zúčtovacia služba alebo činnosť:

a)    spĺňa všetky tieto podmienky:

i)    centrálna protistrana zamýšľa zúčtovávať jeden alebo viacero finančných nástrojov patriacich do rovnakých tried finančných nástrojov, na ktoré jej bolo udelené povolenie na zúčtovanie podľa článkov 14 alebo 15;

ii)    s finančnými nástrojmi uvedenými v bode i) sa obchoduje na mieste obchodovania, pre ktoré už centrálna protistrana poskytuje zúčtovacie služby alebo vykonáva činnosti a

iii)    navrhovaná dodatočná zúčtovacia služba alebo činnosť nezahŕňa platbu v novej mene;

b)    pridáva novú menu Únie do triedy finančných nástrojov, na ktoré sa už vzťahuje povolenie centrálnej protistrany, alebo

c)    pridáva jednu alebo viac dodatočných lehôt splatnosti k triede finančných nástrojov, na ktoré sa už vzťahuje povolenie centrálnej protistrany, za predpokladu, že rozsah splatnosti sa výrazne nerozšíri.

2.    Príslušný orgán centrálnej protistrany môže po zvážení vstupov od spoločného dohliadacieho tímu zriadeného pre túto centrálnu protistranu podľa článku 23b rozhodnúť o uplatnení postupu nevznesenia námietok podľa tohto článku, aj vtedy, ak o to centrálna protistrana požiada a ak navrhovaná dodatočná zúčtovacia služba alebo činnosť nespĺňa žiadnu z týchto podmienok:

a)v dôsledku dodatočnej zúčtovacej služby alebo činnosti musí centrálna protistrana výrazne prispôsobiť svoju prevádzkovú štruktúru v ktorejkoľvek fáze zmluvného cyklu:

b)patrí sem ponuka zmlúv, ktoré nemožno zlikvidovať rovnakým spôsobom, napríklad prostredníctvom priamej ponuky alebo aukcie, alebo spolu so zmluvami, ktoré už centrálna protistrana zúčtovala;

c)v dôsledku dodatočnej zúčtovacej služby alebo činnosti musí centrálna protistrana zohľadniť podstatné nové špecifikácie zmlúv, ako sú významné rozšírenia rozsahov splatnosti alebo nové formy uplatňovania opcií v rámci určitej kategórie zmlúv;

d)v dôsledku dodatočnej zúčtovacej služby alebo činnosti sa zavedú podstatné nové riziká spojené s rôznymi charakteristikami aktív, na ktoré sú viazané:

e)patrí sem ponuka nového mechanizmu vyrovnania alebo dodania, prípadne služby, ktorá zahŕňa vytvorenie prepojení s iným systémom vyrovnania transakcií s cennými papiermi, centrálnym depozitárom alebo platobným systémom, ktorý centrálna protistrana predtým nepoužívala.

3.    Centrálna protistrana, ktorá predkladá žiadosť o rozšírenie, a žiada pritom o uplatnenie postupu nevznesenia námietok, musí preukázať, prečo navrhované rozšírenie jej obchodnej činnosti o dodatočné zúčtovacie služby alebo činnosti spĺňa podmienky podľa odsekov 1 alebo 2 na posúdenie v rámci postupu nevznesenia námietok. Centrálna protistrana predkladá svoju žiadosť v elektronickom formáte prostredníctvom centrálnej databázy uvedenej v článku 17 ods. 7 a poskytuje všetky informácie potrebné na preukázanie toho, že má v čase udelenia povolenia zavedené všetky potrebné opatrenia na splnenie príslušných požiadaviek stanovených v tomto nariadení.

Centrálna protistrana, ktorá žiada o rozšírenie svojho povolenia a uplatnenie postupu nevznesenia námietok, pričom navrhované dodatočné zúčtovacie služby alebo činnosti patria do rozsahu pôsobnosti odseku 1, môže začať so zúčtovávaním takýchto dodatočných finančných nástrojov alebo nefinančných nástrojov vhodných na zúčtovanie pred rozhodnutím príslušného orgánu centrálnej protistrany podľa odseku 4.

4.    Príslušný orgán centrálnej protistrany do 10 pracovných dní od prijatia žiadosti podľa odseku 2 po zvážení vstupov od spoločného dohliadacieho tímu zriadeného pre túto centrálnu protistranu podľa článku 23b rozhodne, či sa na žiadosť vzťahuje postup nevznesenia námietok stanovený v tomto článku, alebo či sa na ňu uplatňuje postup stanovený v článku 17, ak príslušný orgán centrálnej protistrany identifikoval významné riziká v dôsledku navrhovaného rozšírenia obchodnej činnosti centrálnej protistrany o dodatočné zúčtovacie služby alebo činnosti. Príslušný orgán centrálnej protistrany oznámi svoje rozhodnutie žiadajúcej centrálnej protistrane. Ak príslušný orgán centrálnej protistrany rozhodol, že sa uplatňuje postup stanovený v článku 17, centrálna protistrana do piatich pracovných dní od prijatia takéhoto oznámenia takúto zúčtovaciu službu alebo činnosť prestane poskytovať.

5.    Ak príslušný orgán centrálnej protistrany po zvážení vstupov od spoločného dohliadacieho tímu zriadeného pre túto centrálnu protistranu podľa článku 23b nevzniesol námietku voči navrhovaným dodatočným službám alebo činnostiam centrálnej protistrany do 10 pracovných dní od doručenia žiadosti, ak sa uplatňuje odsek 1, alebo od prijatia oznámenia uvedeného v odseku 4, ak sa uplatňuje uvedený odsek, a potvrdil, že sa uplatňuje postup nevznesenia námietok stanovený v tomto článku, povolenie sa považuje za udelené.

6.    Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 82 s cieľom doplniť toto nariadenie tým, že sa spresnia všetky zmeny v zozname nepodstatných zmien uvedenom v odseku 1, ak by takáto zmena nepredstavovala zvýšené riziko pre centrálnu protistranu.

Článok 17b

Postup vyžiadania stanoviska od ESMA a kolégia

1.    Príslušný orgán centrálnej protistrany predkladá v elektronickom formáte prostredníctvom centrálnej databázy uvedenej v článku 17 ods. 7 žiadosť o stanovisko:

a)ESMA podľa článku 23a ods. 2, ak má príslušný orgán v úmysle prijať rozhodnutie v súvislosti s článkami 7, 8, 20, 21, 29, 30, 31, 32, 33, 35, 36, 41 a 54;

b)kolégia podľa článku 18, ak má príslušný orgán v úmysle prijať rozhodnutie v súvislosti s článkami 20, 21, 30, 31, 32, 35, 41, 49, 51 a 54.

Táto žiadosť o stanovisko sa bezodkladne zdieľa s registrovanými príjemcami.

2.    Pokiaľ nie je v príslušnom článku stanovené inak, ESMA a kolégium do 30 pracovných dní od prijatia žiadosti uvedenej v odseku 1 (ďalej len „lehota na posúdenie“) posúdia, či centrálna protistrana dodržiava príslušné požiadavky. Do konca lehoty na posúdenie:

a)    príslušný orgán centrálnej protistrany postúpi svoj návrh rozhodnutia a správy ESMA a kolégiu;

b)    ESMA prijme stanovisko v súlade s článkom 24a ods. 7 prvým pododsekom písm. bc) a postúpi ho príslušnému orgánu centrálnej protistrany a kolégiu. ESMA môže do svojho stanoviska zahrnúť akékoľvek podmienky alebo odporúčania, ktoré považuje za potrebné na zmiernenie akýchkoľvek nedostatkov v riadení rizík centrálnej protistrany, najmä vo vzťahu k identifikovaným cezhraničným rizikám alebo rizikám ohrozujúcim finančnú stabilitu Únie;

c)    kolégium prijme stanovisko podľa článku 19 a postúpi ho ESMA a príslušnému orgánu centrálnej protistrany. Stanovisko kolégia môže obsahovať podmienky alebo odporúčania, ktoré kolégium považuje za potrebné na zmiernenie akýchkoľvek nedostatkov v riadení rizík centrálnej protistrany.

3.    Príslušný orgán centrálnej protistrany do 10 pracovných dní od doručenia stanoviska ESMA a v prípade potreby stanoviska kolégia prijme po náležitom zvážení stanovísk ESMA a kolégia vrátane všetkých podmienok alebo odporúčaní, ktoré sú v nich obsiahnuté, svoje rozhodnutie a postúpi ho ESMA a kolégiu.

Ak príslušný orgán centrálnej protistrany nesúhlasí so stanoviskom ESMA alebo stanoviskom kolégia, vrátane akýchkoľvek podmienok alebo odporúčaní, ktoré sú v nich obsiahnuté, svoje rozhodnutie plne odôvodní a vysvetlí v ňom každú významnú odchýlku od daného stanoviska alebo podmienok alebo odporúčaní.

ESMA zverejní skutočnosť, že príslušný orgán nedodržiava alebo nemá v úmysle dodržiavať jeho stanovisko alebo stanovisko kolégia alebo akékoľvek podmienky alebo odporúčania, ktoré sú v nich uvedené. ESMA takisto môže v jednotlivých prípadoch rozhodnúť o tom, že uverejní dôvody, ktoré príslušný orgán poskytol, týkajúce sa toho, prečo nedodržiava stanovisko ESMA alebo stanovisko kolégia, či akékoľvek podmienky alebo odporúčania, ktoré sú v nich obsiahnuté.“;

13.Článok 18 sa mení takto:

a)    Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Príslušný orgán centrálnej protistrany do 30 kalendárnych dní od predloženia úplnej žiadosti v súlade s článkom 17 zriadi kolégium s cieľom uľahčiť plnenie úloh uvedených v článkoch 15, 17, 20, 21, 30, 31, 32, 35, 41, 49, 51 a 54.“;

b)    V odseku 2 sa písmeno a) nahrádza takto:

„a)    predsedu alebo ktoréhokoľvek z nezávislých členov výboru pre dohľad nad centrálnymi protistranami uvedeného v článku 24a ods. 2 písm. a) a b), ktorí riadia kolégium a predsedajú mu;“.

14.Článok 19 sa mení takto:

a)    Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1.    Ak sa od kolégia vyžaduje, aby vydalo stanovisko podľa tohto nariadenia, dospeje k spoločnému stanovisku, v ktorom určí, či centrálna protistrana spĺňa všetky požiadavky stanovené v tomto nariadení.

Bez toho, aby bol dotknutý článok 17 ods. 4 tretí pododsek, a ak sa nedosiahne spoločné stanovisko v súlade s prvým pododsekom, kolégium prijme v tej istej lehote väčšinové stanovisko.“;

b)    V odseku 3 sa štvrtý pododsek nahrádza takto:

„Členovia kolégia uvedení v článku 18 ods. 2 písm. ca) a i) nemajú hlasovacie práva pri hlasovaní o stanoviskách kolégia.“;

c)    Odsek 4 sa vypúšťa.

15.V článku 20 sa odseky 3 až 7 nahrádzajú takto:

„3.    Potrebu odňatia povolenia centrálnej protistrane konzultuje príslušný orgán centrálnej protistrany s ESMA a členmi kolégia v súlade s odsekom 6 s výnimkou prípadu, ak je rozhodnutie naliehavé.

4.    ESMA alebo ktorýkoľvek člen kolégia môže kedykoľvek požiadať, aby príslušný orgán centrálnej protistrany preskúmal, či centrálna protistrana aj naďalej spĺňa podmienky, za ktorých bolo povolenie udelené.

5.    Príslušný orgán centrálnej protistrany môže obmedziť odňatie povolenia na konkrétnu službu, činnosť alebo triedu finančných nástrojov alebo nefinančných nástrojov.

6.    Pred tým, ako príslušný orgán centrálnej protistrany prijme rozhodnutie o odňatí konkrétnej služby, činnosti alebo triedy finančných nástrojov alebo nefinančných nástrojov, požiada v súlade s článkom 17b o stanovisko ESMA a kolégia.

7.    Ak príslušný orgán centrálnej protistrany prijme rozhodnutie o odňatí povolenia v plnom rozsahu alebo v súvislosti s konkrétnou službou, činnosťou alebo triedou finančných nástrojov alebo nefinančných nástrojov, toto rozhodnutie nadobúda účinnosť v celej Únii.“

16.Článok 21 sa mení takto:

a)    Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1.    Príslušné orgány uvedené v článku 22 vykonávajú všetky tieto činnosti:

a)    preskúmavajú opatrenia, stratégie, procesy a mechanizmy zavedené centrálnymi protistranami na dosiahnutie súladu s týmto nariadením;

b)    preskúmavajú služby alebo činnosti, ktoré centrálna protistrana začala poskytovať na základe postupov nevznesenia námietok podľa článku 17a alebo podľa článku 49;

c)    vyhodnocujú riziká vrátane finančných a operačných rizík, ktorým centrálne protistrany sú alebo môžu byť vystavené.“;

b)    Odseky 3 a 4 sa nahrádzajú takto:

„3.    Príslušné orgány po zvážení vstupov od spoločného dohliadacieho tímu zriadeného pre túto centrálnu protistranu podľa článku 23b stanovia frekvenciu a rozsah preskúmania a hodnotenia uvedeného v odseku 1 tohto článku, a to s osobitným prihliadnutím na veľkosť, systémový význam, povahu, rozsah, zložitosť činností dotknutých centrálnych protistrán a ich vzájomnú prepojenosť s inými infraštruktúrami finančného trhu, ako aj na priority v oblasti dohľadu stanovené ESMA v súlade s článkom 24a ods. 7 prvým pododsekom písm. ba). Príslušné orgány aktualizujú preskúmanie a hodnotenie aspoň raz ročne.

Centrálne protistrany podliehajú kontrolám na mieste. Príslušné orgány prizývajú členov spoločného dohliadacieho tímu zriadeného pre túto centrálnu protistranu podľa článku 23b, aby sa zúčastnili na kontrolách na mieste.

Príslušný orgán postupuje členom spoločného dohliadacieho tímu zriadeného pre túto centrálnu protistranu podľa článku 23b všetky informácie, ktoré od centrálnych protistrán získal počas kontrol na mieste alebo v súvislosti s nimi.

4.     Príslušné orgány pravidelne, najmenej však raz za rok, predkladajú kolégiu správu o výsledkoch preskúmania a hodnotenia uvedených v odseku 1, ktorá obsahuje aj informáciu, či príslušný orgán prijal nejaké nápravné opatrenie alebo uložil sankcie. Príslušné orgány postupujú ESMA správu vzťahujúcu sa na kalendárny rok do 30. marca nasledujúceho kalendárneho roka. Uvedená správa podlieha stanovisku kolégia podľa článku 19 a stanovisku ESMA podľa článku 24a ods. 7 prvého pododseku písm. bc) vydaným v súlade s postupom stanoveným v článku 17b.“

17.Článok 23a sa mení takto:

a)    Odseky 1 a 2 sa nahrádzajú takto:

„1.    ESMA plní koordinačnú úlohu medzi príslušnými orgánmi a rôznymi kolégiami s cieľom:

a)    vytvoriť spoločnú kultúru dohľadu a konzistentné postupy dohľadu;

b)    zabezpečiť používanie rovnakých postupov a konzistentného prístupu;

c)    posilniť konzistentnosť výsledkov v oblasti dohľadu, a to najmä pokiaľ ide o oblasti dohľadu, ktoré majú cezhraničný rozmer alebo možný cezhraničný vplyv;

d)    posilniť koordináciu v mimoriadnych situáciách v súlade s článkom 24;

e)    posúdiť riziká pri poskytovaní stanovísk príslušným orgánom podľa odseku 2 k dodržiavaniu požiadaviek tohto nariadenia centrálnymi protistranami, najmä pokiaľ ide o identifikované cezhraničné riziká alebo riziká pre finančnú stabilitu Únie, a pri poskytovaní odporúčaní, ako má centrálna protistrana zmierňovať tieto riziká.

2.    Príslušné orgány pred tým, ako prijmú akýkoľvek akt alebo opatrenie podľa článkov 7, 8 a 14, článku 15 ods. 1 druhého pododseku písm. a) a článkov 20 a 21, článkov 29 až 33 a článkov 35, 36, 41 a 54 predložia svoje návrhy rozhodnutí ESMA, aby k nim zaujal stanovisko.

Príslušné orgány môžu tiež pred tým, ako prijmú akýkoľvek iný akt alebo opatrenie v súlade s povinnosťami podľa článku 22 ods. 1, predložiť ESMA aj tieto návrhy rozhodnutí, aby k nim zaujal stanovisko.“;

b)    Odseky 3 a 4 sa vypúšťajú.

18.Vkladajú sa tieto články 23b a 23c:

„Článok 23b

Spoločné dohliadacie tímy

1.    Spoločný dohliadací tím sa zriaďuje na účely dohľadu nad každou centrálnou protistranou, ktorej bolo udelené povolenie podľa článku 14. Každý spoločný dohliadací tím sa skladá zo zamestnancov príslušného orgánu centrálnej protistrany, ESMA a členov kolégia uvedených v článku 18 písm. c), g) a h). Ostatní členovia kolégia môžu takisto požiadať o účasť v spoločnom dohliadacom tíme. Prácu spoločných dohliadacích tímov koordinuje určený zamestnanec príslušného orgánu.

2.    Úlohy spoločného dohliadacieho tímu zahŕňajú okrem iného všetky tieto činnosti:

a)    poskytovať vstupy príslušným orgánom, ESMA a kolégiám podľa článku 17a ods. 2, 4 a 5 a článku 21 ods. 3;

b)    zúčastňovať sa na kontrolách na mieste podľa článku 21 ods. 3;

c)    v prípade potreby spolupracovať s príslušnými orgánmi a členmi kolégia;

d)    ak o to príslušný orgán centrálnej protistrany požiada, poskytovať tomuto príslušnému orgánu pomoc pri posudzovaní toho, či centrálna protistrana spĺňa požiadavky tohto nariadenia.

3.    Príslušný orgán centrálnej protistrany je zodpovedný za zriadenie spoločných dohliadacích tímov.

4.    ESMA a orgány, ktoré sa zúčastňujú na činnosti spoločných dohliadacích tímov, navzájom konzultujú využívanie zdrojov v súvislosti so spoločnými dohliadacími tímami a dohodnú sa na ich využívaní.

Článok 23c

Spoločný monitorovací mechanizmus

1.    ESMA zriaďuje spoločný monitorovací mechanizmus na vykonávanie úloh uvedených v odseku 2.

Spoločný monitorovací mechanizmus pozostáva zo:

a)    zástupcov ESMA;

b)    zástupcov EBA a EIOPA;

c)    zástupcov Komisie, ESRB, ECB a ECB v rámci úloh týkajúcich sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami v medziach jednotného mechanizmu dohľadu, ktorými bola poverená v súlade s nariadením Rady (EÚ) č. 1024/2013.

ESMA riadi zasadnutia spoločného monitorovacieho mechanizmu a predsedá im. Predseda spoločného monitorovacieho mechanizmu môže na žiadosť ostatných členov spoločného monitorovacieho mechanizmu alebo z vlastnej iniciatívy pozvať na zasadnutia iné orgány, ak je to relevantné pre témy, o ktorých sa má rokovať.

2.    Spoločný monitorovací mechanizmus:

a)    monitoruje vykonávanie požiadaviek stanovených v článkoch 7a a 7b vrátane všetkých týchto skutočností:

i)    celkové expozície a znižovanie expozícií voči zúčtovacím službám podstatného systémového významu identifikovaným podľa článku 25 ods. 2c;

ii)    vývoj týkajúci sa zúčtovania v centrálnych protistranách, ktorým bolo udelené povolenie podľa článku 14, a prístup klientov takýchto centrálnych protistrán k zúčtovaniu vrátane poplatkov, ktoré takéto centrálne protistrany účtujú za zriadenie účtov podľa článku 7a, a všetkých poplatkov, ktoré zúčtovací členovia účtujú svojim klientom za zriadenie účtov a vykonávanie zúčtovania podľa článku 7a;

iii)    ďalší významný vývoj v zúčtovacích postupoch, ktorý má vplyv na úroveň zúčtovania v centrálnych protistranách, ktorým bolo udelené povolenie podľa článku 14;

b)    monitoruje zúčtovacie vzťahy klientov vrátane prenosnosti a vzájomných závislostí zúčtovacích členov a klientov a interakcií s inými infraštruktúrami finančného trhu;

c)    prispieva k vypracovaniu celoúnijných posúdení odolnosti centrálnych protistrán so zameraním na riziká likvidity týkajúce sa centrálnych protistrán, zúčtovacích členov a klientov;

d)    identifikuje riziká koncentrácie, najmä pri zúčtovaní klientov, v dôsledku integrácie finančných trhov Únie vrátane prípadov, keď viaceré centrálne protistrany, zúčtovací členovia alebo klienti využívajú tých istých poskytovateľov služieb;

e)    monitoruje účinnosť opatrení zameraných na zvýšenie atraktívnosti centrálnych protistrán z Únie, podporu zúčtovania v centrálnych protistranách z Únie a posilnenie monitorovania cezhraničných rizík.

Subjekty zúčastňujúce sa na spoločnom monitorovacom mechanizme a vnútroštátne príslušné orgány spolupracujú a vymieňajú si informácie potrebné na účely vykonávania monitorovacích činností uvedených v prvom pododseku.

Ak sa požadované informácie vrátane informácií uvedených v článku 7a ods. 4 nesprístupnia, ESMA môže jednoduchou žiadosťou požiadať centrálne protistrany, ktoré majú povolenie, ich zúčtovacích členov a ich klientov o poskytnutie potrebných informácií, ktoré ESMA a ostatným subjektom zúčastňujúcim sa na spoločnom monitorovacom mechanizme umožnia vykonať posúdenie uvedené v prvom pododseku.

3.    ESMA v spolupráci s ostatnými subjektmi, ktoré sa zúčastňujú na spoločnom monitorovacom mechanizme, predkladá Európskemu parlamentu, Rade a Komisii výročnú správu o výsledkoch svojich činností podľa odseku 2.

4.    ESMA koná v súlade s článkom 17 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010, ak na základe informácií získaných v medziach spoločného monitorovacieho mechanizmu a po diskusiách, ktoré sa v rámci neho uskutočnili:

a)    sa domnieva, že príslušné orgány nezabezpečujú, aby zúčtovací členovia a klienti dodržiavali požiadavku stanovenú v článku 7a;

b)    identifikuje riziko pre finančnú stabilitu Únie v dôsledku údajného porušenia alebo neuplatňovania práva Únie.

ESMA môže pred tým, ako začne konať v súlade s prvým pododsekom, vydať usmernenia alebo odporúčania podľa článku 16 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

5.    Ak sa ESMA na základe informácií získaných v medziach spoločného monitorovacieho mechanizmu a po diskusiách, ktoré sa v rámci neho uskutočnili, domnieva, že dodržiavaním požiadavky stanovenej v článku 7a sa účinne nezabezpečuje znižovanie nadmernej expozície zúčtovacích členov a klientov z Únie voči centrálnym protistranám Tier 2, preskúma regulačné technické predpisy uvedené v článku 7a ods. 5, a v prípade potreby stanoví primerané adaptačné obdobie, ktoré nesmie presiahnuť 12 mesiacov.“

19.Článok 24 sa nahrádza takto:

„Článok 24

Mimoriadne situácie

1.    Príslušný orgán centrálnej protistrany alebo akýkoľvek iný relevantný orgán bez zbytočného odkladu informuje ESMA, kolégium, príslušných členov ESCB, Komisiu a ostatné relevantné orgány o každej mimoriadnej situácii týkajúcej sa centrálnej protistrany vrátane všetkých týchto okolností:

a)    situácie alebo udalosti, ktoré majú alebo pravdepodobne budú mať vplyv na prudenciálnu alebo finančnú spoľahlivosť alebo odolnosť centrálnych protistrán, ktorým bolo udelené povolenie v súlade s článkom 14, ich zúčtovacích členov alebo klientov;

b)    ak má centrálna protistrana v úmysle aktivovať svoj plán ozdravenia podľa článku 9 nariadenia (EÚ) 2021/23, príslušný orgán prijal opatrenie včasnej intervencie podľa článku 18 uvedeného nariadenia alebo príslušný orgán požadoval úplné alebo čiastočné odvolanie vrcholového manažmentu alebo rady centrálnej protistrany podľa článku 19 uvedeného nariadenia;

c)    ak na finančných trhoch dochádza k vývoju, ktorý môže mať nepriaznivý vplyv na likviditu trhu, transmisiu menovej politiky, plynulé fungovanie platobných systémov alebo stabilitu finančného systému v ktoromkoľvek členskom štáte, v ktorom je usadená centrálna protistrana alebo jeden z jej zúčtovacích členov.

2.    ESMA koordinuje príslušné orgány, orgán pre riešenie krízových situácií určený podľa článku 3 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/23 a kolégiá s cieľom vytvoriť spoločnú reakciu na mimoriadne situácie týkajúce sa centrálnej protistrany.

3.    V prípade mimoriadnych situácií s výnimkou prípadov, keď orgán pre riešenie krízových situácií prijal opatrenie na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k centrálnej protistrane podľa článku 21 nariadenia (EÚ) 2021/23, a s cieľom koordinovať reakcie príslušných orgánov:

a)    predseda výboru pre dohľad nad centrálnymi protistranami môže zvolať zasadnutie výboru pre dohľad nad centrálnymi protistranami;

b)    predseda výboru pre dohľad nad centrálnymi protistranami zvolá zasadnutie výboru pre dohľad nad centrálnymi protistranami na žiadosť dvoch členov výboru pre dohľad nad centrálnymi protistranami.

4.    Na zasadnutie uvedené v odseku 3 môže byť v prípade potreby pozvaný aj ktorýkoľvek z týchto orgánov, a to so zreteľom na otázky, o ktorých sa má na zasadnutí rokovať:

a)    príslušné emisné centrálne banky;

b)    relevantné príslušné orgány pre dohľad nad zúčtovacími členmi, prípadne aj ECB v rámci úloh týkajúcich sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami v rámci jednotného mechanizmu dohľadu, ktorými bola poverená v súlade s nariadením Rady (EÚ) č. 1024/2013;

c)    relevantné príslušné orgány pre dohľad nad miestami obchodovania;

d)    relevantné príslušné orgány pre dohľad nad klientmi, ak sú známe;

e)    relevantné orgány pre riešenie krízových situácií určené podľa článku 3 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/23.

Ak sa podľa prvého pododseku koná zasadnutie výboru pre dohľad nad centrálnymi protistranami, predseda o tom informuje EBA, EIOPA, ESRB a Komisiu, ktorí sú na vlastnú žiadosť tiež prizvaní na účasť na tomto zasadnutí.

5.    ESMA môže na základe jednoduchej žiadosti požadovať od uznaných centrálnych protistrán, ich zúčtovacích členov a klientov, prepojených infraštruktúr finančného trhu a súvisiacich tretích strán, prostredníctvom ktorých tieto centrálne protistrany externe zabezpečujú prevádzkové funkcie alebo činnosti, aby mu poskytli všetky informácie, ktoré potrebuje na vykonávanie svojej koordinačnej funkcie podľa tohto nariadenia.

6.    ESMA môže na návrh výboru pre dohľad nad centrálnymi protistranami vydať mimoriadne odporúčania podľa článku 16 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 určené jednému alebo viacerým príslušným orgánom, v ktorých im odporučí, aby prijali dočasné alebo trvalé rozhodnutia v oblasti dohľadu v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 16 a hlavách IV a V s cieľom zabrániť významným nepriaznivým vplyvom na finančnú stabilitu Únie alebo ich zmierniť. ESMA môže vydať mimoriadne odporúčania len vtedy, ak je ovplyvnená viac ako jedna centrálna protistrana, ktorej bolo udelené povolenie, alebo ak udalosti v celej Únii destabilizujú cezhranične zúčtovávané trhy.“

20.Článok 24a sa mení takto:

a)    V odseku 2 písm. d) sa bod ii) nahrádza takto:

„ii)    ak sa zasadnutie výboru pre dohľad nad centrálnymi protistranami zvolá vo vzťahu k centrálnym protistranám, ktorým bolo udelené povolenie v súlade s článkom 14, v kontexte rokovaní týkajúcich sa odseku 7 tohto článku: z emisných centrálnych bánk mien Únie, v ktorých sú denominované finančné nástroje zúčtovávané povolenými centrálnymi protistranami, ktoré požiadali o členstvo vo výbore pre dohľad nad centrálnymi protistranami, pričom nemajú hlasovacie právo.“;

b)    Odsek 3 sa nahrádza takto:

„3.    Ak je to vhodné a potrebné, môže predseda na zasadnutia výboru pre dohľad nad centrálnymi protistranami prizvať ako pozorovateľov členov kolégia uvedeného v článku 18, zástupcov príslušných orgánov klientov, ak sú známi, a zástupcov príslušných inštitúcií a orgánov Únie.“;

c)    Odsek 7 sa mení takto:

i)    Úvodné slová sa nahrádzajú takto:

„Pokiaľ ide o centrálne protistrany, ktorým bolo v súlade s článkom 14 udelené povolenie alebo oň žiadajú, výbor pre dohľad nad centrálnymi protistranami vypracúva na účely článku 23a ods. 2 rozhodnutia a vykonáva úlohy, ktorými je poverený ESMA v týchto písmenách:“;

ii)    Vkladajú sa tieto písmená ba), bb) a bc):

„ba)    aspoň raz ročne prediskutuje a určuje priority v oblasti dohľadu týkajúce sa centrálnych protistrán, ktorým bolo udelené povolenie podľa článku 14, s cieľom prispieť k vypracovaniu strategických priorít Únie v oblasti dohľadu zo strany ESMA v súlade s článkom 29a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010;

bb)    v spolupráci s EBA, EIOPA a ECB pri vykonávaní svojich úloh v rámci jednotného mechanizmu dohľadu podľa nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 zvažuje všetky cezhraničné riziká vyplývajúce z činností centrálnych protistrán, a to aj z dôvodu vzájomného prepojenia, vzájomných previazaní a rizík koncentrácie centrálnych protistrán v dôsledku takýchto cezhraničných prepojení;

bc)    vypracúva návrhy stanovísk na prijatie radou orgánov dohľadu v súlade s článkami 17 a 17b a návrhy rozhodnutí o potvrdení v súlade s článkom 49;“;

iii)    Dopĺňa sa tento pododsek:

„ESMA každoročne podáva Komisii správu o cezhraničných rizikách vyplývajúcich z činností centrálnych protistrán uvedených v prvom pododseku písm. bb).“

21.Článok 25 sa mení takto:

a)    V odseku 4 sa tretí pododsek nahrádza takto:

„Rozhodnutie o uznaní vychádza z podmienok stanovených v odseku 2 pre centrálne protistrany Tier 1 a v odseku 2 písm. a) až d) a odseku 2b pre centrálne protistrany Tier 2. ESMA do 180 pracovných dní od toho, ako v súlade s druhým pododsekom rozhodne, že žiadosť je úplná, písomne informuje žiadajúcu centrálnu protistranu o tom, či bolo uznanie udelené alebo zamietnuté, a poskytne úplné odôvodnenie.“;

b)    V odseku 5 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Ak sa preskúmanie vykonáva v súlade s prvým pododsekom písm. a), vykoná sa v súlade s odsekmi 2 až 4. Ak sa preskúmanie vykonáva v súlade s písmenom b) prvým pododsekom, vykoná sa takisto v súlade s odsekmi 2 až 4, centrálna protistrana uvedená v odseku 1 však nie je povinná predložiť novú žiadosť, no takáto centrálna protistrana poskytne ESMA všetky informácie potrebné na preskúmanie jej uznania.“;

c)    V odseku 6 sa dopĺňa tento pododsek:

„Ak je to v záujme Únie a vzhľadom na potenciálne riziká pre finančnú stabilitu Únie v dôsledku očakávanej účasti zúčtovacích členov a miest obchodovania usadených v Únii v centrálnych protistranách usadených v tretej krajine, Komisia môže prijať vykonávací akt uvedený v prvom pododseku bez ohľadu na to, či je splnené písmeno c) uvedeného pododseku.“;

d)    Odsek 7 sa nahrádza takto:

„7.    ESMA uzavrie účinné dohody o spolupráci s dotknutými príslušnými orgánmi tretích krajín, ktorých právny rámec a rámec dohľadu boli v súlade s odsekom 6 uznané ako rovnocenné s týmto nariadením..“;

e)    Dopĺňajú sa tieto odseky 7a, 7b a 7c:

„7a.    Ak ESMA ešte neurčil stupeň centrálnej protistrany alebo ak ESMA určil, že všetky alebo niektoré centrálne protistrany v príslušnej tretej krajine sú centrálnymi protistranami Tier 1, v dohodách o spolupráci uvedených v odseku 7 sa zohľadní riziko spojené s poskytovaním zúčtovacích služieb týmito centrálnymi protistranami a uvedie (resp. uvedú) sa v nich:

a)    mechanizmus každoročnej výmeny informácií medzi ESMA, emisnými centrálnymi bankami uvedenými v odseku 3 písm. f) a príslušnými orgánmi dotknutých tretích krajín, aby ESMA mohol:

i)    zabezpečiť, aby centrálna protistrana spĺňala podmienky uznania podľa odseku 2;

ii)    identifikovať akýkoľvek potenciálny významný vplyv na likviditu trhu alebo finančnú stabilitu Únie alebo jedného či viacerých jej členských štátov a

iii)    monitorovať zúčtovacie činnosti v jednej alebo viacerých centrálnych protistranách usadených v takejto tretej krajine zúčtovacími členmi, ktorí sú usadení v Únii alebo sú súčasťou skupiny podliehajúcej konsolidovanému dohľadu v Únii;

b)    výnimočne aj mechanizmus štvrťročnej výmeny informácií, ktorý si vyžaduje podrobné informácie týkajúce sa aspektov uvedených v odseku 2a, a najmä informácie o významných zmenách modelov a parametrov rizík, rozšírení činností a služieb centrálnej protistrany a zmenách v štruktúre účtov klienta, s cieľom zistiť, či sa centrálna protistrana potenciálne blíži k tomu, že sa stane (alebo je potenciálne pravdepodobné, že sa stane) systémovo dôležitou pre finančnú stabilitu Únie alebo jedného či viacerých jej členských štátov;

c)    mechanizmus pohotového informovania ESMA v prípade, keď sa príslušný orgán tretej krajiny domnieva, že centrálna protistrana, nad ktorou vykonáva dohľad, porušuje podmienky svojho povolenia alebo iných právnych predpisov, ktorým podlieha;

d)    postupy potrebné na účinné monitorovanie regulačného vývoja a vývoja v oblasti dohľadu v tretej krajine;

e)    postupy pre orgány tretích krajín na informovanie ESMA, kolégia pre centrálne protistrany z tretích krajín uvedeného v článku 25c a emisných centrálnych bánk uvedených v odseku 3 písm. f) bez zbytočného odkladu o akejkoľvek mimoriadnej situácii súvisiacej s uznanou centrálnou protistranou vrátane vývoja na finančných trhoch, ktorá by mohla mať nepriaznivý účinok na likviditu a stabilitu finančného systému v Únii alebo v niektorom z jej členských štátov, ako aj postupy a pohotovostné plány na riešenie takýchto situácií;

f)    postupy pre orgány tretích krajín, aby mohli zabezpečiť účinné presadzovanie rozhodnutí, ktoré prijal ESMA v súlade s článkami 25f, 25k ods. 1 písm. b) a článkami 25l, 25m a 25p;

g)    súhlas orgánov tretej krajiny s ďalším zdieľaním akýchkoľvek informácií, ktoré poskytli ESMA na základe dohôd o spolupráci, s orgánmi uvedenými v odseku 3 a členmi kolégia pre centrálne protistrany z tretích krajín, v súlade s požiadavkami na služobné tajomstvo stanovenými v článku 83.

7b.    Ak ESMA určil, že aspoň jedna centrálna protistrana v príslušnej tretej krajine je centrálnou protistranou Tier 2, v dohodách o spolupráci uvedených v odseku 7 sa vo vzťahu k týmto centrálnym protistranám Tier 2 stanovia aspoň tieto údaje:

a)    prvky uvedené v odseku 7a písm. a), c), d), e) a g), v prípade, že ešte nie sú uzavreté dohody o spolupráci s príslušnou treťou krajinou podľa druhého pododseku;

b)    mechanizmus mesačnej výmeny informácií medzi ESMA, emisnými centrálnymi bankami uvedenými v odseku 3 písm. f) a príslušnými orgánmi dotknutých tretích krajín vrátane prístupu ku všetkým informáciám, ktoré požaduje ESMA s cieľom zabezpečiť, aby centrálna protistrana dodržiavala požiadavky uvedené v odseku 2b;

c)    postupy týkajúce sa koordinácie činností dohľadu vrátane súhlasu orgánov tretích krajín s umožnením vyšetrovaní v súlade s článkom 25g a kontrol na mieste v súlade s článkom 25 h;

d)    postupy pre orgány tretích krajín, aby mohli zabezpečiť účinné presadzovanie rozhodnutí, ktoré prijala ESMA v súlade s článkami 25b, 25f až 25m, 25p a 25q;

e)    postupy, ktorými orgány tretích krajín pohotovo informujú ESMA o nasledujúcich skutočnostiach so zameraním na aspekty relevantné pre Úniu alebo jeden či viaceré jej členské štáty:

i)    vypracovanie plánov ozdravenia a plánov riešenia krízových situácií a všetky následné podstatné zmeny takýchto plánov;

ii)    ak má centrálna protistrana Tier 2 v úmysle aktivovať svoj plán ozdravenia alebo ak orgány tretej krajiny dospeli k záveru, že existujú náznaky vznikajúcej krízovej situácie, ktoré by mohli ovplyvniť činnosti tejto centrálnej protistrany, najmä jej schopnosť poskytovať zúčtovacie služby, alebo ak orgány tretej krajiny plánujú v blízkej budúcnosti prijať opatrenie na riešenie krízovej situácie.

7c.    Ak sa ESMA domnieva, že príslušný orgán tretej krajiny neuplatňuje niektoré z ustanovení dohody o spolupráci stanovených v súlade s odsekmi 7, 7a a 7b, dôverne a bezodkladne o tom informuje Komisiu. V tom prípade môže Komisia rozhodnúť, že sa prehodnotí vykonávací akt prijatý v súlade s odsekom 6.“

22.V článku 25b ods. 1 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„ESMA požaduje od každej centrálnej protistrany Tier 2 všetky tieto údaje:

i)aspoň raz ročne potvrdenie toho, že naďalej spĺňa požiadavky uvedené v článku 25 ods. 2b písm. a), c) a d);

ii)informácie a údaje na pravidelnom základe s cieľom zabezpečiť, aby ESMA dokázal vykonávať dohľad nad tým, ako centrálne protistrany dodržiavajú požiadavky uvedené v článku 25 ods. 2b písm. a).“

23.V článku 25p ods. 1 sa písmeno c) nahrádza takto:

„c)    dotknutá centrálna protistrana závažne a systematicky porušovala niektorú z uplatniteľných požiadaviek stanovenú v tomto nariadení alebo už nespĺňa aspoň jednu z podmienok uznania stanovených v článku 25 a v žiadnej z týchto situácií neprijala v náležite stanovenom časovom rámci nepresahujúcom jeden rok nápravné opatrenia, o ktoré žiadal ESMA.“

24.Vkladá sa tento článok 25r:

„Článok 25r

Verejný oznam

Bez toho, aby boli dotknuté články 25p a 25q, ESMA môže vydať verejný oznam, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a)centrálna protistrana z tretej krajiny nezaplatila poplatky splatné podľa článku 25d alebo nezaplatila pokuty splatné podľa článku 25j alebo pravidelné platby penále splatné podľa článku 25k;

b)centrálna protistrana neprijala žiadne nápravné opatrenie požadované ESMA v žiadnej zo situácií stanovených v článku 25p ods. 1 písm. c) v náležite stanovenom časovom rámci nepresahujúcom šesť mesiacov.“

25.V článku 26 ods. 1 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„1.    Centrálna protistrana musí mať spoľahlivý systém správy, ktorý zahŕňa jasnú organizačnú štruktúru s presne definovanými, transparentnými a konzistentnými líniami zodpovednosti, účinné postupy zisťovania, riadenia, monitorovania a ohlasovania rizík, ktorým je alebo môže byť vystavená, a primerané mechanizmy vnútornej kontroly vrátane spoľahlivých administratívnych a účtovných postupov. Centrálna protistrana nesmie byť ani sa nesmie stať zúčtovacím členom, klientom, ani nesmie zriadiť nepriamy zúčtovací mechanizmus so zúčtovacím členom s cieľom vykonávať zúčtovacie činnosti v centrálnej protistrane.“

26.Článok 31 sa mení takto:

a)    V odseku 2 sa tretí a štvrtý pododsek nahrádzajú takto:

„Príslušný orgán čo najskôr, a v každom prípade do dvoch pracovných dní od prijatia oznámenia uvedeného v tomto odseku a od prijatia informácií uvedených v odseku 3 písomne potvrdí ich prijatie navrhovanému nadobúdateľovi alebo predávajúcemu a poskytne uvedené informácie ESMA a kolégiu.

V priebehu 60 pracovných dní odo dňa písomného potvrdenia o prijatí oznámenia a všetkých dokumentov, ktorých pripojenie k oznámeniu sa vyžaduje na základe zoznamu uvedeného v článku 32 ods. 4, a pokiaľ v súlade s týmto článkom nedôjde k predĺženiu tejto lehoty (ďalej len „lehota na posúdenie“), príslušný orgán vykoná posúdenie podľa článku 32 ods. 1 (ďalej len „posúdenie“). Kolégium vydá počas lehoty na posúdenie stanovisko podľa článku 19 a ESMA stanovisko podľa článku 24a ods. 7 prvého pododseku písm. bc) a v súlade s postupom podľa článku 17b.“;

b)    V odseku 3 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„Príslušný orgán, ESMA a kolégium si môžu počas lehoty na posúdenie podľa potreby, ale najneskôr v 50. pracovný deň lehoty na posúdenie, vyžiadať akékoľvek ďalšie informácie, ktoré sú potrebné na ukončenie posúdenia. Takáto žiadosť sa podáva písomne a spresnia sa v nej ďalšie potrebné informácie.“

27.V článku 32 ods. 1 sa štvrtý pododsek nahrádza takto:

„Posúdenie príslušného orgánu týkajúce sa oznámenia stanoveného v článku 31 ods. 2 a informácií uvedených v článku 31 ods. 3 je predmetom stanoviska kolégia podľa článku 19 a stanovisku ESMA podľa článku 24a ods. 7 prvého pododseku písm. bc) vydaným v súlade s postupom stanoveným v článku 17b.“

28.Článok 35 sa mení takto:

a)    V odseku 1 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Centrálna protistrana nesmie zabezpečovať externe hlavné činnosti súvisiace s riadením rizika, pokiaľ toto externé zabezpečenie neschváli príslušný orgán. Rozhodnutie príslušného orgánu je predmetom stanoviska kolégia podľa článku 19 a stanovisku ESMA podľa článku 24a ods. 7 písm. bc) vydaným v súlade s postupom stanoveným v článku 17b.“;

b)    Odsek 3 sa nahrádza takto:

„3.    Centrálna protistrana sprístupní na žiadosť všetky informácie potrebné na to, aby príslušný orgán, ESMA a kolégium mohli posúdiť súlad výkonu externe zabezpečovaných činností s týmto nariadením.“

29.Článok 37 sa mení takto:

a)    Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1.    Centrálna protistrana po porade s výborom pre riziká podľa článku 28 ods. 3 stanoví kategórie prijateľných zúčtovacích členov a kritériá prijatia, a to v relevantných prípadoch podľa druhu zúčtovaného produktu. Tieto kritériá musia byť nediskriminačné, transparentné a objektívne, aby sa zaistil spravodlivý a otvorený prístup k centrálnej protistrane, a zaistia, aby zúčtovací členovia mali dostatočné finančné zdroje a prevádzkovú kapacitu na splnenie povinností vyplývajúcich z účasti v centrálnej protistrane. Kritériá, ktoré obmedzujú prístup, sú prípustné, len ak je ich cieľom kontrolovať riziko pre centrálnu protistranu. Kritériami sa zabezpečí, aby centrálne protistrany alebo klíringové ústavy nemohli byť priamo ani nepriamo zúčtovacími členmi centrálnej protistrany.“;

b)    Vkladá sa tento odsek 1a:

„1a.    Centrálna protistrana akceptuje nefinančné protistrany ako zúčtovacích členov len vtedy, ak dokážu preukázať, že sú schopné plniť maržové požiadavky a realizovať príspevky do fondu pre prípad zlyhania, a to aj v stresových trhových podmienkach.

Príslušný orgán centrálnej protistrany, ktorá akceptuje nefinančné protistrany, pravidelne preskúmava takéto dohody a podáva ESMA a kolégiu správy o ich vhodnosti.

Nefinančná protistrana konajúca ako zúčtovací člen nesmie ponúkať klientske zúčtovacie služby a vedie účty v centrálnej protistrane len pre aktíva a pozície držané na svoj vlastný účet.

ESMA môže vydať stanovisko alebo odporúčanie k vhodnosti takýchto opatrení na základe partnerského preskúmania ad hoc.“;

c)    Dopĺňa sa tento odsek 7:

„7.    ESMA po konzultácii s EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých bližšie určí prvky, ktoré sa majú zohľadniť pri stanovovaní kritérií prijatia uvedených v odseku 1.

ESMA predloží Komisii uvedený návrh regulačných technických predpisov do … [Úrad pre publikácie, vložte 12 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia].

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.“

30.Článok 38 sa mení takto:

a)    V odseku 7 sa dopĺňa tento pododsek:

„Zúčtovací členovia poskytujúci zúčtovacie služby a klienti poskytujúci zúčtovacie služby informujú svojich klientov jasným a transparentným spôsobom o spôsobe fungovania maržových modelov centrálnej protistrany, a to aj v stresových situáciách, a poskytujú im simuláciu maržových požiadaviek, ktoré sa na nich môžu pri rôznych scenároch vzťahovať. Zahŕňa to marže požadované centrálnou protistranou, ako aj akékoľvek dodatočné marže požadované zúčtovacími členmi a klientmi, ktorí sami poskytujú zúčtovacie služby.“;

b)    Odsek 8 sa nahrádza takto:

„8.    Zúčtovací členovia centrálnej protistrany a klienti poskytujúci zúčtovacie služby jasne informujú svojich súčasných a potenciálnych klientov o potenciálnych stratách alebo iných nákladoch, ktoré môžu znášať v dôsledku uplatnenia postupov riadenia zlyhania a mechanizmov alokácie strát a pozícií v rámci prevádzkových pravidiel centrálnej protistrany vrátane druhu náhrady, ktorú môžu získať, s prihliadnutím na článok 48 ods. 7. Klientom musia byť poskytnuté dostatočne podrobné informácie s cieľom zabezpečiť, aby si boli vedomí strát alebo iných nákladov, ktorým by mohli byť v najhoršom prípade vystavení, ak by centrálna protistrana prijala opatrenia na ozdravenie.“

31.Článok 41 sa mení takto:

a)    Odseky 1, 2 a sa nahrádzajú takto:

„1.    Centrálna protistrana ukladá, vyzýva na úhradu a vyberá od svojich zúčtovacích členov a podľa potreby od centrálnych protistrán, s ktorými má dohody o interoperabilite, marže na obmedzenie svojich expozícií kreditného rizika. Takéto marže musia byť dostatočné na pokrytie potenciálnych expozícií, ktoré sa podľa odhadu centrálnej protistrany budú vyskytovať až do likvidácie príslušných pozícií. Musia byť dostatočné aj na pokrytie strát, ktoré vyplývajú minimálne z 99 % zmien expozícií počas primeraného časového horizontu a zaistiť, aby centrálna protistrana minimálne každodenne úplne kolaterizovala svoje expozície so všetkými svojimi zúčtovacími členmi, a podľa potreby s centrálnymi protistranami, s ktorými má dohody o interoperabilite. Centrálna protistrana neustále monitoruje a reviduje úroveň svojich marží tak, aby odrážali aktuálne trhové podmienky so zreteľom na možné procyklické účinky takejto revízie.

2.    Centrálna protistrana prijme pri stanovení maržových požiadaviek modely a parametre, ktoré zachytávajú rizikové charakteristiky zúčtovávaných produktov a zohľadňujú interval medzi výberom marží, trhovú likviditu a možnosť zmien počas trvania transakcie. Modely potvrdzuje príslušný orgán a podliehajú stanovisku v súlade s článkom 19 a stanovisku ESMA v súlade s článkom 24a ods. 7 prvým pododsekom písm. bc) vydaným v súlade s postupom podľa článku 17b.

3.    Centrálna protistrana vyzýva na úhradu a vyberá marže počas dňa, a to aspoň vtedy, keď dôjde k prekročeniu vopred stanovených prahových hodnôt. Centrálna protistrana pritom zvažuje potenciálny vplyv svojich výberov marže a platieb počas dňa na likviditnú pozíciu svojich účastníkov. Centrálna protistrana sa usiluje, ako najlepšie vie, nedržať požiadavky na doplnenie variačnej marže počas dňa po prijatí všetkých splatných platieb.“

32.V článku 44 ods. 1 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Centrálna protistrana denne meria svoju potenciálnu potrebu likvidity. Zohľadňuje riziko likvidity spôsobené zlyhaním najmenej dvoch subjektov vrátane zúčtovacích členov alebo poskytovateľov likvidity, voči ktorým má najväčšie expozície.“

33. Článok 46 sa mení takto:

a)    Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1.    Centrálna protistrana prijme na krytie svojej počiatočnej a priebežnej expozície voči svojim zúčtovacím členom vysokolikvidný kolaterál s minimálnym kreditným a trhovým rizikom. Centrálna protistrana môže prijať verejné záruky alebo záruky verejných alebo komerčných bánk za predpokladu, že sú bezpodmienečne dostupné na požiadanie počas likvidácie uvedenej v článku 41. Ak sa centrálnej protistrane poskytujú bankové záruky, táto centrálna protistrana ich zohľadní pri výpočte svojej expozície voči banke, ktorá je zároveň zúčtovacím členom. Centrálna protistrana uplatňuje primerané zníženia hodnoty aktív a záruk, aby odrážali potenciál poklesu ich hodnoty počas intervalu od ich posledného precenenia do času, kedy sa môžu primerane považovať za zlikvidované. Zohľadňuje riziko likvidity v nadväznosti na zlyhanie účastníka trhu a riziko koncentrácie určitých aktív, ktoré môžu viesť k stanoveniu prijateľného kolaterálu a príslušných znížení hodnoty. Centrálna protistrana pri revízii úrovne znížení hodnoty, ktoré uplatňuje na aktíva, ktoré akceptuje ako kolaterál, zohľadňuje všetky potenciálne procyklické účinky takýchto revízií.“;

b)    V odseku 3 prvom pododseku sa písmeno b) nahrádza takto:

„b)    zníženia hodnoty uvedené v odseku 1, pričom sa zohľadní cieľ, ktorým je obmedziť ich procyklickosť a“.

34.Článok 49 sa mení takto:

a)    Odseky 1 až 1e sa nahrádzajú takto:

„1. Centrálna protistrana pravidelne preskúmava modely a parametre prijaté na výpočet svojich maržových požiadaviek, príspevkov do fondu pre prípad zlyhania, požiadaviek na kolaterál a iných mechanizmov kontroly rizík. Modely podrobuje prísnym a častým stresovým testom na posúdenie ich odolnosti v extrémnych, ale realizovateľných trhových podmienkach, a vykoná spätné testy na posúdenie spoľahlivosti prijatej metodiky. Centrálna protistrana získava nezávislé potvrdenie, informuje svoj príslušný orgán a ESMA o výsledkoch vykonaných testov a pred prijatím každej významnej zmeny modelov získava ich potvrdenie v súlade s odsekmi 1a až 1e.

Prijaté modely vrátane každej ich významnej zmeny sú predmetom stanoviska kolégia v súlade s týmto článkom.

ESMA zabezpečuje, aby boli informácie o výsledkoch stresového testovania postúpené európskym orgánom dohľadu, ESCB a Jednotnej rade pre riešenie krízových situácií, čím im umožňuje posúdiť expozície finančných podnikov voči zlyhaniu centrálnych protistrán.

1a.    Ak centrálna protistrana zamýšľa prijať akúkoľvek významnú zmenu modelov uvedených v odseku 1, podá žiadosť o povolenie takejto zmeny v elektronickom formáte prostredníctvom centrálne databázy uvedenej v článku 17 ods. 7, kde sa bude okamžite zdieľať s príslušným orgánom centrálnej protistrany, ESMA a kolégiom. Centrálna protistrana k svojej žiadosti priloží nezávislé potvrdenie zamýšľanej zmeny.

Ak sa centrálna protistrana domnieva, že zmena modelov uvedených v odseku 1, ktorú má v úmysle prijať, nie je významná, ako sa uvádza v odseku 1g, centrálna protistrana požiada, aby sa na žiadosť vzťahoval postup nevznesenia námietok podľa odseku 1b. V takom prípade môže centrálna protistrana začať uplatňovať takúto zmenu pred rozhodnutím príslušného orgánu centrálnej protistrany a ESMA podľa odseku 1b.

Príslušný orgán centrálnej protistrany v spolupráci s ESMA do dvoch pracovných dní od doručenia takejto žiadosti potvrdí prijatie žiadosti, pričom centrálnej protistrane potvrdí, že obsahuje požadované dokumenty. Ak jeden z nich dospeje k záveru, že žiadosť neobsahuje požadované dokumenty, žiadosť sa zamietne.

1b.    Príslušný orgán a ESMA do 10 pracovných dní od dátumu uvedeného v odseku 1a treťom pododseku posúdia, či navrhovaná zmena spĺňa podmienky významnej zmeny podľa odseku 1g. Ak jeden z nich dospeje k záveru, že zmena spĺňa jednu z podmienok uvedených v odseku 1g, žiadosť sa posúdi podľa odsekov 1c, 1d a 1e a príslušný orgán centrálnej protistrany v spolupráci s ESMA o tom písomne informuje žiadajúcu centrálnu protistranu.

Ak žiadajúca centrálna protistrana nie je do 10 pracovných dní od dátumu uvedeného v odseku 1a treťom pododseku písomne informovaná o tom, že jej žiadosť o uplatnenie postupu nevznesenia námietok bola zamietnutá, táto zmena sa považuje za potvrdenú.

Ak bola žiadosť o postup nevznesenia námietok zamietnutá, centrálna protistrana do piatich pracovných dní od oznámenia uvedeného v prvom pododseku prestane uvedenú zmenu modelu používať. Centrálna protistrana do 10 pracovných dní od uvedeného oznámenia buď žiadosť stiahne, alebo ju doplní nezávislým potvrdením uvedenej zmeny.

1c.    Do 30 pracovných dní od dátumu uvedeného v odseku 1a treťom pododseku:

a)príslušný orgán vykoná posúdenie rizika významnej zmeny a predloží svoju správu ESMA a kolégiu;

b)ESMA vykoná posúdenie rizika významnej zmeny a predloží svoju správu príslušnému orgánu centrálnej protistrany a kolégiu.

1d.    Príslušný orgán centrálnej protistrany a ESMA do 10 pracovných dní od prijatia správ uvedených v odseku 1c prijmú rozhodnutie, v ktorom zohľadnia takéto správy, a navzájom sa informujú o prijatom rozhodnutí. Ak jeden z nich zmenu nepotvrdí, potvrdenie sa zamietne.

1e.    Príslušný orgán a ESMA do piatich pracovných dní od prijatia rozhodnutí podľa odseku 1d písomne a s úplným odôvodnením informujú centrálnu protistranu o tom, či potvrdenie bolo udelené alebo zamietnuté.

b)Vkladajú sa tieto odseky 1f a 1g:

1f.    Centrálna protistrana nesmie prijať žiadnu významnú zmenu modelov uvedených v odseku 1 pred získaním potvrdení od svojho príslušného orgánu a ESMA. Príslušný orgán môže v náležite odôvodnených prípadoch z dôvodu mimoriadnej situácie podľa článku 24 tohto nariadenia po dohode s ESMA povoliť predbežné prijatie významnej zmeny uvedených modelov pred ich potvrdením. Takáto dočasná zmena modelov sa povoľuje len na určité obdobie, ktoré spoločne určia príslušný orgán centrálnej protistrany a ESMA. Po uplynutí tohto obdobia nesmie centrálna protistrana použiť takúto zmenu modelu, pokiaľ nebola schválená podľa odsekov 1a, 1c, 1d a 1e.

1g.    Zmena sa považuje za významnú, ak je splnená jedna z týchto podmienok:

a)    zmena vedie k zníženiu alebo zvýšeniu celkových predfinancovaných finančných zdrojov vrátane maržových požiadaviek, fondu pre prípad zlyhania a spoluúčasti, o viac ako 15 %;

b)    zmení sa štruktúra, štrukturálne prvky alebo parametre marží modelu marže alebo sa zavedie, odstráni alebo zmení modul marží spôsobom, ktorý vedie k zníženiu alebo zvýšeniu tohto modulu marží o viac ako 15 % na úrovni centrálnej protistrany;

c)    zmení sa metodika použitá na výpočet kompenzácií portfólia, čo vedie k zníženiu alebo zvýšeniu celkových maržových požiadaviek pre tieto finančné nástroje o viac ako 10 %;

d)    zmení sa metodika vymedzenia a kalibrácie scenárov stresových testov na účely určenia expozícií fondu pre prípad zlyhania, čo vedie k zníženiu alebo zvýšeniu fondu pre prípad zlyhania o viac ako 20 % alebo akéhokoľvek jednotlivého príspevku do fondu pre prípad zlyhania o viac ako 50 %;

e)    zmení sa metodika použitá na posúdenie rizika likvidity a monitorovanie rizika koncentrácie, čo vedie k zníženiu alebo zvýšeniu odhadovaných potrieb likvidity v akejkoľvek mene o viac ako 20 % alebo k zvýšeniu celkových potrieb likvidity nad 10 %;

f)    metodika použitá na oceňovanie kolaterálu, kalibrovanie zníženia hodnoty kolaterálu alebo stanovenie limitov koncentrácie sa zmení tak, že celková hodnota bezhotovostného kolaterálu sa zníži alebo zvýši o viac ako 10 %; za predpokladu, že navrhovaná zmena centrálnej protistrany nespĺňa žiadne kritériá na rozšírenie povolenia centrálnej protistrany spresnené v článku 2 ods. 1;

g)    akákoľvek iná zmena modelov, ktorá by mohla mať významný vplyv na celkové riziko centrálnej protistrany.“;

c)    Odsek 5 sa nahrádza takto:

„5.    ESMA v úzkej spolupráci s ESCB vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa stanoví zoznam požadovaných dokumentov, ktoré sa priložia k žiadosti o potvrdenie podľa odseku 1a, a v ktorých sa spresnia informácie, ktoré takéto dokumenty musia obsahovať, aby sa preukázalo, že centrálna protistrana spĺňa všetky príslušné požiadavky tohto nariadenia.

ESMA predloží Komisii uvedený návrh regulačných technických predpisov do [Úrad pre publikácie, vložte dátum = 12 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia].

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.“;

d)    Dopĺňa sa tento odsek 6:

„6.    ESMA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov, v ktorých sa stanoví elektronický formát žiadosti o potvrdenie uvedenej v odseku 1a, ktorá sa má zaslať do centrálnej databázy.

ESMA predloží Komisii uvedený návrh vykonávacích technických predpisov do [Úrad pre publikácie, vložte dátum = 12 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia].

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.“

1.V článku 54 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.    Dohoda o interoperabilite podlieha predchádzajúcemu schváleniu príslušnými orgánmi zúčastnených centrálnych protistrán. Príslušné orgány centrálnych protistrán požiadajú o stanovisko ESMA v súlade s článkom 24a ods. 7 prvým pododsekom písm. bc) a stanovisko kolégia v súlade s článkom 19 vydané v súlade s postupom stanoveným v článku 17b.“

2.V článku 82 sa odseky 2 a 3 nahrádzajú takto:

„2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 1 ods. 6, článku 3 ods. 5, článku 4 ods. 3a, článku 7a ods. 6, článku 17a ods. 6, článku 25 ods. 2a, článku 25 ods. 6a, článku 25a ods. 3, článku 25d ods. 3, článku 25i ods. 7, článku 25o, článku 64 ods. 7, článku 70, článku 72 ods. 3 a článku 85 ods. 2 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú.

3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 1 ods. 6, článku 3 ods. 5, článku 4 ods. 3a, článku 7a ods. 6, článku 17a ods. 6, článku 25 ods. 2a, článku 25 ods. 6a, článku 25a ods. 3, článku 25d ods. 3, článku 25i ods. 7, článku 25o, článku 64 ods. 7, článku 70, článku 72 ods. 3 a článku 85 ods. 2 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.“

3.Článok 85 sa mení takto:

a)    Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1.    Komisia do [Úrad pre publikácie: vložte dátum = 5 rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] posúdi uplatňovanie tohto nariadenia a vypracuje všeobecnú správu. Komisia predloží túto správu spolu s akýmikoľvek vhodnými návrhmi Európskemu parlamentu a Rade.“;

b)    Vkladá sa tento odsek 1b:

„1b.    ESMA do [Úrad pre publikácie: vložte dátum = 1 rok po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia] predloží Komisii správu o tom, či je možné a uskutočniteľné požadovať oddelenie účtov v celom zúčtovacom reťazci nefinančných a finančných protistrán. K správe sa priloží analýza nákladov a prínosov.“;

c)    Odsek 7 sa vypúšťa.

4.Článok 90 sa mení takto:

„ESMA do [Úrad pred publikácie: vložte dátum = 3 roky odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] posúdi personálne a finančné potreby s ohľadom na svoje právomoci a úlohy prevzaté v súlade s týmto nariadením a predloží správu Európskemu parlamentu, Rade a Komisii.“

Článok 2

Zmeny nariadenia (EÚ) č. 575/2013

Článok 382 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 sa mení takto:

1.    V odseku 4 sa písm. b) nahrádza takto:

„b) transakcie v rámci skupiny uzavreté s finančnými protistranami vymedzenými v článku 2 bode 8 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, finančnými inštitúciami alebo podnikmi pomocných služieb, ktoré sú usadené v Únii alebo ktoré sú usadené v tretej krajine, ktorá na tieto finančné protistrany, finančné inštitúcie alebo podniky pomocných služieb uplatňuje prudenciálne požiadavky a požiadavky dohľadu, ktoré sú prinajmenšom rovnocenné požiadavkám uplatňovaným v Únii, s výnimkou prípadu, keď členské štáty prijmú vnútroštátne právne predpisy vyžadujúce štrukturálne oddelenie v rámci bankovej skupiny, pričom v takom prípade môžu príslušné orgány vyžadovať, aby sa uvedené transakcie v rámci skupiny medzi štrukturálne oddelenými subjektmi zahrnuli do požiadaviek na vlastné zdroje;“;

2.    Vkladá sa tento odsek [4c]:

„[4c].    Na účely odseku 4 písm. b) môže Komisia prijať prostredníctvom vykonávacích aktov a po uplatnení postupu preskúmania, na ktorý sa odkazuje v článku 464 ods. 2, rozhodnutie o tom, či tretia krajina uplatňuje požiadavky prudenciálneho dohľadu a regulácie, ktoré sú prinajmenšom rovnocenné požiadavkám uplatňovaným v Únii.

Ak sa takéto rozhodnutie neprijme, inštitúcie môžu do 31. decembra 2027 naďalej vylučovať dotknuté transakcie v rámci skupiny z požiadaviek na vlastné zdroje pre riziko úpravy ocenenia pohľadávok za predpokladu, že relevantné príslušné orgány schválili danú tretiu krajinu ako oprávnenú na toto zaobchádzanie pred 31. decembrom 2026. Príslušné orgány oznámia takéto prípady EBA do 31. marca 2027.“

Článok 3

Zmeny nariadenia (EÚ) 2017/1131

Nariadenie (EÚ) 2017/1131 sa mení takto:

1.V článku 2 sa dopĺňa tento bod 24:

„24.    „centrálna protistrana“ je právnická osoba, ako sa uvádza v článku 2 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 648/2012.“

2.Článok 17 sa mení takto:

a)    Odsek 4 sa nahrádza takto:

„4.    Súhrnná riziková expozícia voči tej istej protistrane FPT vyplývajúca z transakcií s derivátmi, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v článku 13 a ktoré sa centrálne nezúčtovávajú centrálnou protistranou, ktorá má povolenie v súlade s článkom 14 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, alebo ktorá bola uznaná v súlade s článkom 25 uvedeného nariadenia, nesmie prekročiť 5 % aktív FPT.“;

b)    V odseku 6 prvom pododseku sa písmeno c) nahrádza takto:

„c)    derivátové finančné nástroje, ktoré centrálne nezúčtováva centrálna protistrana, ktorá má povolenie v súlade s článkom 14 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, alebo ktorá bola uznaná v súlade s článkom 25 uvedeného nariadenia, v dôsledku ktorých daný subjekt preberá expozíciu voči riziku protistrany.“

Článok 4

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.    RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

   1.1.    Názov návrhu/iniciatívy

   1.2.    Príslušné oblasti politiky

   1.3.    Návrh/iniciatíva sa týka:

   1.4.    Ciele

   1.4.1.    Všeobecné ciele

   1.4.2.    Špecifické ciele

   1.4.3.    Očakávané výsledky a vplyv

   1.4.4.    Ukazovatele výkonnosti

   1.5.    Dôvody návrhu/iniciatívy

   1.5.1.    Požiadavky, ktoré sa majú splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte, vrátane podrobného harmonogramu pre zavedenie iniciatívy

   1.5.2.    Prínos zapojenia Únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.

   1.5.3.    Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

   1.5.4.    Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

   1.5.5.    Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia

   1.6.    Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy

   1.7.    Plánovaný spôsob hospodárenia

   2.    OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

   2.1.    Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ

   2.2.    Systémy riadenia a kontroly

   2.2.1.    Opodstatnenie navrhovaného(-ých) spôsobu(-ov) riadenia, mechanizmu(-ov) vykonávania financovania, spôsobov platieb a stratégie kontroly

   2.2.2.    Informácie o zistených rizikách a systéme(-och) vnútornej kontroly zavedenom(-ých) na ich zmierňovanie

   2.2.3.    Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer medzi nákladmi na kontroly a hodnotou súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)

   2.3.    Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.    ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY    

   3.1.    Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

   3.2.    Odhadovaný finančný vplyv návrhu na rozpočtové prostriedky

   3.2.1.    Zhrnutie odhadovaného vplyvu na operačné rozpočtové prostriedky

   3.2.2.    Odhadované výsledky financované z operačných rozpočtových prostriedkov

   3.2.3.    Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky

   3.2.4.    Súlad s platným viacročným finančným rámcom

   3.2.5.    Príspevky od tretích strán

   3.3.    Odhadovaný vplyv na príjmy

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky

1.3.Návrh/iniciatíva sa týka:

☒ novej akcie

◻ novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 40

◻ predĺženia trvania existujúcej akcie

◻ zlúčenia jednej alebo viacerých akcií do ďalšej/novej akcie alebo presmerovania jednej alebo viacerých akcií na ďalšiu/novú akciu

1.4.Ciele

1.4.1.Všeobecné ciele

1.4.2.Konkrétne ciele

Očakávané výsledky a vplyv

Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na príjemcov/cieľové skupiny.

1.4.3.Ukazovatele výkonnosti

Uveďte ukazovatele na monitorovanie pokroku a dosiahnutých výsledkov.

–meria sa počtom zmlúv (v %) zúčtovaných zúčtovacími členmi z EÚ v centrálnych protistranách z EÚ a z tretích krajín,

–počet schválených nových produktov centrálnych protistrán z EÚ,

–priemerný čas (počet dní) potrebný na schválenie nových produktov centrálnych protistrán a validovanie zmien modelov,

–počet vykonaných postupov nevznesenia námietok.

–priemerné sumy na aktívnych účtoch v centrálnych protistranách z EÚ,

–transakcie zúčtované v centrálnych protistranách z EÚ v rôznych menách (absolútna hodnota a v porovnaní so svetovými trhmi),

–počet zúčtovacích členov a klientov v centrálnych protistranách z EÚ,

–objem zákaziek zúčtovaných mimo centrálnych protistrán z EÚ subjektmi z EÚ alebo pre zmluvy denominované v menách EÚ.

–počet stanovísk vydaných ESMA za rok,

–počet prípadov, v ktorých sa príslušné vnútroštátne orgány odchýlili od stanovísk ESMA,

–počet vytvorených spoločných dohliadacích tímov a vykonaných úloh,

–počet prípadov, keď ESMA koordinoval žiadosti o informácie alebo požadoval informácie.

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.Požiadavky, ktoré sa majú splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte, vrátane podrobného harmonogramu pre zavedenie iniciatívy

1.5.2.Prínos zapojenia Únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

1.5.4.Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

1.5.5.Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia

1.6.Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy

◻ obmedzené trvanie

◻    v platnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR

◻    finančný vplyv na viazané rozpočtové prostriedky od RRRR do RRRR a na platobné rozpočtové prostriedky od RRRR do RRRR.

☒ neobmedzené trvanie

Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od RRRR do RRRR

a potom bude vykonávanie pokračovať v plnom rozsahu.

1.7.Plánovaný spôsob hospodárenia 46

◻ Priame riadenie na úrovni Komisie

◻ prostredníctvom ich útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie

◻    prostredníctvom výkonných agentúr

◻ Zdieľané riadenie s členskými štátmi

◻ Nepriame riadenie, pri ktorom sa plnením rozpočtu poveria:

◻ tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili,

◻ medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte),

◻ Európsku investičnú banku (EIB) a Európsky investičný fond,

◻ subjekty uvedené v článkoch 70 a 71 nariadenia o rozpočtových pravidlách,

◻ verejnoprávne subjekty,

◻ súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ sú im poskytnuté primerané finančné záruky,

◻ súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktorým sú poskytnuté primerané finančné záruky,

◻ osoby poverené vykonávaním osobitných činností v oblasti SZBP podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte.

V prípade viacerých spôsobov riadenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie.

Poznámky

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ

Uveďte frekvenciu a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia.

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaného(-ých) spôsobu(-ov) riadenia, mechanizmu(-ov) vykonávania financovania, spôsobov platieb a stratégie kontroly

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systéme(-och) vnútornej kontroly zavedenom(-ých) na ich zmierňovanie

2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer medzi nákladmi na kontroly a hodnotou súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Uveďte existujúce a plánované preventívne a ochranné opatrenia, napr. zo stratégie boja proti podvodom.

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

Existujúce rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Požadované nové rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

3.2.Odhadovaný finančný vplyv návrhu na rozpočtové prostriedky

Táto legislatívna iniciatíva nebude mať žiadny vplyv na výdavky Európskeho orgánu pre cenné papiere (ESMA) ani iných orgánov Európskej únie.

ESMA: V rámci posúdenia vplyvu sa identifikovali len mierne dodatočné náklady pre ESMA, pričom navrhovanými opatreniami sa zároveň zvyšuje efektívnosť, ktorá povedie k znižovaniu nákladov. Niektorými ustanoveniami sa navyše objasňuje a upravuje rola ESMA, nevznikajú mu však nové úlohy, takže sa tieto ustanovenia považujú za rozpočtovo neutrálne.

Identifikované náklady súvisia s vytvorením a prevádzkou nového IT nástroja na predkladanie dokumentov týkajúcich sa dohľadu. A hoci ESMA môže mať v súvislosti s vývojom alebo výberom takéhoto nového IT nástroja a jeho prevádzkou vyššie náklady, tento IT nástroj zároveň povedie k zvýšeniu efektívnosti, čo bude pre ESMA prínosom. Toto zvýšenie efektívnosti súvisí so značne nižším objemom manuálnej práce pri zosúlaďovaní a zdieľaní dokumentov, nadväzovaní na lehoty a otázky, ako aj pri koordinácii s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, kolégiom a výborom pre dohľad nad centrálnymi protistranami. Je pravdepodobné, že tieto prínosy prevážia nad vzniknutými nákladmi.

Okrem toho úvodná dodatočná (administratívna) práca v súvislosti s úpravou nástrojov a postupov, ako aj s posilnenou spoluprácou, môže zo začiatku viesť k zvýšeniu nákladov, no je pravdepodobné, že náklady sa časom znížia alebo zostanú stabilné. Konkrétne bude musieť ESMA vypracovať návrh regulačných/vykonávacích technických predpisov týkajúcich sa formátu a obsahu dokumentov, ktoré budú musieť centrálne protistrany predkladať orgánom dohľadu, špecifikácie požiadavky, aby zúčtovací členovia a klienti mali aktívny účet v centrálnej protistrane z Únie, metodiky na výpočet množstva, rozsahu a podrobností správ, ktoré majú zúčtovací členovia a klienti z EÚ podávať príslušným orgánom o svojej zúčtovacej činnosti v centrálnych protistranách z tretích krajín, pričom sa zároveň poskytujú mechanizmy na iniciovanie preskúmania zúčtovacích prahových hodnôt po výraznom kolísaní cien v príslušnej triede mimoburzových derivátov, aby sa zároveň preskúmal aj rozsah hedžingových výnimiek a prahové hodnoty, na ktoré sa vzťahuje zúčtovacia povinnosť, ako aj vypracovať výročnú správu o výsledkoch svojej monitorovacej činnosti. Pri vykonávaní týchto činností môže ESMA vychádzať z už existujúcich interných procesov a postupov a v relevantných prípadoch môže tieto postupy transformovať na regulačné/vykonávacie technické predpisy. Pri vymedzovaní požiadavky aktívneho účtu pre niektoré už identifikované nástroje a ich priebežné monitorovanie môže ESMA zohľadniť prácu, ktorú vykonal podľa článku 25 ods. 2c nariadenia EMIR pri posudzovaní, ktoré služby zúčtovania centrálnych protistrán Tier 2 majú podstatný systémový význam pre Úniu alebo jeden či viacero z jej členských štátov, takže môže byť potrebné doplniť len určité veľmi obmedzené ďalšie zdroje.

Ďalšia kategória, ktorú treba zvážiť v rámci analýzy nákladov, je úprava postupov a nástrojov pre nový rámec spolupráce v oblasti dohľadu. Táto spolupráca spoločných dohliadacích tímov a zriadenie spoločného monitorovacieho mechanizmu na úrovni EÚ predstavujú v rámci dohľadu nové prvky. Ide však najmä o nástroje na zlepšenie spolupráce medzi orgánmi zahŕňajúce úlohy, ktoré už vo všetkých podstatných častiach orgány vykonávajú, okrem monitorovania vykonávania požiadaviek stanovených pre aktívne účty v centrálnych protistranách z EÚ, ako sú poplatky za prístup, ktoré centrálne protistrany účtujú klientom za aktívne účty. Tieto nové štruktúry si pravdepodobne vyžiadajú určitú reorganizáciu zamestnancov a potenciálne môže vzniknúť potreba ďalších stretnutí, ktoré však nebudú mať podstatný vplyv na rozpočet. Upravený proces dohľadu navyše prináša aj výhody, hlavne jasnejšie stanovené zodpovednosti, odstránenie zbytočnej duplicitnej práce a menej práce v dôsledku zavedenia postupov nevznesenia námietok, ktoré umožňujú orgánu ESMA a príslušným vnútroštátnym orgánom zamerať sa na vecné aspekty dohľadu týkajúce sa rozšírenia zúčtovacích služieb a zmien modelov rizík centrálnych protistrán.

Navrhovaný prístup k centrálnym protistranám z tretích krajín, ktoré odmietnu zaplatiť poplatky ESMA, spočíva v tom, že sa po šiestich mesiacoch od splatnosti vydá verejné oznámenie a po jednom roku od splatnosti sa začne proces zrušenia uznania. Táto zmena bude pozitívna z hľadiska nákladov. ESMA tak nebude musieť investovať značné pracovné úsilie bez získania odmeny.

Okrem toho sa zavádzajú ďalšie ustanovenia, ktorými sa objasňuje a upravuje rola ESMA a ktoré sa preto považujú za rozpočtovo neutrálne. ESMA napríklad už má povinnosť vydávať stanoviská vo vzťahu k určitým aspektom dohľadu, obsah týchto stanovísk sa však prepracúva, aby sa zaistil vyšší stupeň efektivity procesu dohľadu a ESMA sa udelí formálna možnosť predložiť stanovisko ku každoročnému preskúmaniu a hodnoteniu centrálnych protistrán, ako aj k odňatiu povolenia, a možnosť prevziať jednoznačnú rolu pri koordinovaní mimoriadnych situácií. Tieto úlohy sa vo všetkých podstatných ohľadoch vzťahujú na už existujúcu a prebiehajúcu prácu ESMA, pričom ustanovenia objasňujú a tým pádom posilňujú jeho postavenie a určujú jeho jasné zodpovednosti.

Iné orgány Európskej únie: Hoci sa zavádzajú menšie zmeny rolí iných orgánov Európskej únie, napríklad Európskej komisie alebo Európskej centrálnej banky, nebudú mať žiadny vplyv na rozpočet.

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na operačné rozpočtové prostriedky

☒    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov.

◻    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na tri desatinné miesta)