(1)

Nezávislé mediálne služby majú na vnútornom trhu svoj osobitný význam. Predstavujú rýchlo sa meniaci a ekonomicky významný sektor a zároveň poskytujú občanom aj podnikom prístup k pluralite názorov a spoľahlivým zdrojom informácií, čím vo všeobecnom záujme plnia funkciu verejného strážcu.

(2)

Mediálne služby zohrávajú v demokratických spoločnostiach kľúčovú úlohu, pretože poskytujú informácie, ktoré sú verejným statkom. Na to, aby poskytovatelia mediálnych služieb mohli plniť takúto zásadnú spoločenskú úlohu a prosperovať na trhu, musia byť schopní poskytovať svoje služby slobodne a nezávisle na otvorenom a transparentnom trhu, ktorý umožňuje pluralitu mediálnych hráčov a názorov.

(3)

Poskytovatelia mediálnych služieb požívajú nielen ochranu podľa pravidiel vnútorného trhu Únie, ale aj podľa článku 11 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“), keďže oboje sú dôležité pre uplatňovanie práva na slobodu prejavu a práva na informácie. V článku 11 charty sa takisto stanovuje, že slobodu a pluralitu médií treba rešpektovať a že právo na slobodu prejavu zahŕňa slobodu prijímať a rozširovať informácie bez zasahovania orgánov verejnej moci a bez ohľadu na hranice členských štátov. Riadne fungovanie vnútorného trhu s mediálnymi službami má navyše priamy vplyv na právny štát a demokraciu, ktoré sú základnými hodnotami Únie zakotvenými v článku 2 Zmluvy o Európskej únii.

(4)

Strata príjmov z reklamy za posledné desaťročie, najmä v dôsledku nárastu online distribúcie mediálneho obsahu a zmeny spotrebiteľských návykov, odčerpáva finančné zdroje z tradičného mediálneho sektora, čo ovplyvňuje jeho udržateľnosť, a tým aj kvalitu a rozmanitosť ponúkaného obsahu. Tento trend len potvrdzuje, že trh nedokáže poskytnúť stabilné výnosy pre nezávislé spravodajstvo a kvalitnú žurnalistiku, ktoré sú verejnými statkami a pomáhajú bojovať proti dezinformáciám.

(5)

Ako sa uvádza v akčnom pláne pre európsku demokraciu (1), Komisia predložila súbor iniciatív na podporu slobody a plurality médií. Prijala odporúčanie k zaručeniu ochrany, bezpečnosti a posilneniu postavenia novinárov a iných pracovníkov médií v Európskej únii (2). Predložila aj návrh smernice (3) a odporúčanie (4) týkajúce sa ochrany osôb zapojených do verejnej účasti pred zjavne neopodstatnenými alebo zneužívajúcimi súdnymi konaniami („strategickými žalobami proti verejnej účasti“). Komisia okrem toho realizovala viacero opatrení na podporu obnovy a transformácie mediálneho sektora a audiovízie v rámci akčného plánu pre médiá a audiovíziu (5). Takisto pozorne monitoruje transpozíciu a vykonávanie právnych predpisov dôležitých pre mediálny sektor, najmä smernice o audiovizuálnych mediálnych službách (6) a smernice o autorskom práve (7).

(6)

Komisia predložila legislatívny návrh nariadenia, ktorým sa stanovuje spoločný rámec pre mediálne služby na vnútornom trhu (európsky akt o slobode médií). V uvedenom návrhu sa predpokladá súbor záruk v práve Únie s cieľom chrániť pluralitu médií a redakčnú nezávislosť na vnútornom trhu. Toto odporúčanie sprevádza navrhované nariadenie ako nástroj s okamžitým účinkom na podporu redakčnej nezávislosti a transparentnosti vlastníctva médií.

(7)

Okrem legislatívy Komisia zároveň aktívne podporuje samoregulačné iniciatívy samotného mediálneho sektora, ako sa uvádza v akčnom pláne pre európsku demokraciu. Toto odporúčanie je súčasťou uvedeného úsilia.

(8)

Mediálny priemysel má dlhoročnú tradíciu samoregulácie a podnikol v tejto oblasti viacero iniciatív. Na základe týchto iniciatív a pri zohľadnení rozmanitosti právnych tradícií a prístupov v členských štátoch možno identifikovať dobrovoľné postupy, ktoré by poskytovatelia mediálnych služieb mohli dodržiavať s cieľom zlepšiť svoju odolnosť voči politickému a hospodárskemu tlaku. Médiá by sa mohli zapojiť do diskusie o takýchto dobrovoľných postupoch, pričom by sa poskytovateľom mediálnych služieb ponechalo slobodné rozhodnutie o tom, ktoré postupy by vyhovovali ich individuálnym potrebám a obchodným modelom, a to najmä so zreteľom na osobitné potreby mikropodnikov, malých a stredne veľkých podnikov v zmysle článku 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ (8).

(9)

Občania musia mať možnosť veriť informáciám, ktoré dostávajú, aby mohli uplatňovať svoje demokratické práva. Musia mať prístup k pluralite názorov a spoľahlivým zdrojom informácií, aby si mohli vytvárať vlastné názory a zúčastňovať sa na demokratických procesoch. Prístup k dôveryhodným informáciám je rovnako dôležitý pre podniky, aby mohli prijímať informované rozhodnutia.

(10)

Európski poskytovatelia mediálnych služieb sú čoraz viac vystavovaní neprimeranému zasahovaniu do vlastných redakčných rozhodnutí, a to aj zo strany súkromných vlastníkov a akcionárov, čo má nepriaznivý vplyv na redakčnú slobodu, schopnosť poskytovať nezávislé spravodajstvo, a tým aj na dostupnosť dôveryhodných informácií pre mediálne publikum. Monitorovanie plurality médií 2022 poukazuje na vysoké riziko neprimeraného obchodného vplyvu a vplyvu vlastníkov vo viacerých členských štátoch (9). Vzhľadom na zjednodušenie prístupu k informáciám od poskytovateľov mediálnych služieb so sídlom v iných členských štátoch je v digitálnom veku nevyhnutné podporovať osvedčené postupy na úrovni EÚ s cieľom zabezpečiť, aby občania a podniky Únie dostávali nezávislý a rôznorodý spravodajský a publicistický obsah a mohli si tak utvárať názory a prijímať informované rozhodnutia, čím budú prispievať k verejnej sfére na vnútornom trhu.

(11)

Redakčná nezávislosť chráni redaktorov a novinárov pred konfliktom záujmov a pomáha im odolávať neprimeranému zasahovaniu a tlaku. Preto je predpokladom tvorby a šírenia nezaujatých informácií a základným prvkom slobody médií. Umožňuje občanom a podnikom v celej Únii poskytovať a prijímať nezávislé a pluralitné mediálne služby. Týka sa to najmä poskytovateľov mediálnych služieb, ktorí poskytujú spravodajský a publicistický obsah, a to bez ohľadu na jeho formát (vrátane dokumentárnych formátov alebo časopisov zaoberajúcich sa takýmito témami). Odporúčania týkajúce sa dobrovoľných opatrení súvisiacich s redakčnou nezávislosťou sú preto určené takýmto poskytovateľom.

(12)

V tejto súvislosti niektorí poskytovatelia mediálnych služieb už zaviedli opatrenia, normy alebo mechanizmy správy a riadenia spoločností, ako sú redakčné charty alebo kódexy či etické výbory na ochranu redakčnej nezávislosti. V niektorých spravodajských redakciách majú novinári možnosť vyjadriť sa k výberu šéfredaktora alebo dokonca k zmenám vlastníctva médií. V niektorých mediálnych spoločnostiach majú novinári postavenie akcionárov a môžu sa zúčastňovať na strategickom rozhodovaní a na rozdeľovaní hospodárskych ziskov. V niekoľkých členských štátoch sú niektoré z týchto korporátnych opatrení pre určité typy poskytovateľov mediálnych služieb právne záväzné (10). Tieto a iné príklady záruk by sa mali použiť ako zdroj inšpirácie pre dobrovoľné opatrenia a ako základ pre pokračovanie diskusií vedených zainteresovanými stranami o tom, ako lepšie chrániť redakčnú nezávislosť.

(13)

Hoci je legitímne, aby si majitelia súkromných médií zvolili dlhodobé redakčné smerovanie a rozhodovali o ňom, je dôležité zabezpečiť, aby redaktori mohli vo svojej každodennej práci prinášať nezávislé spravodajstvo a publicistiku. Redaktori by mali zakladať jednotlivé redakčné rozhodnutia na novinárskom výskume a hodnotení a na relevantnosti informácií pre čitateľov, pričom by mali mať možnosť slobodne vyjadrovať kritické názory bez strachu z odplaty. Vyžaduje si to vyvážený prístup vedený mediálnym priemyslom, ktorým sa podporí redakčná nezávislosť a zároveň zachovajú legitímne práva a záujmy súkromných vlastníkov poskytovateľov mediálnych služieb z hľadiska slobody podnikania, ako aj ich vlastnej slobody prejavu.

(14)

Samoregulácia médií a normy novinárskej etiky sú účinnými nástrojmi na posilnenie postavenia novinárov, ktoré im pomáhajú odolávať neprimeranému tlaku, vrátane toho politického a komerčného, čím sa zvyšuje dôvera verejnosti v médiá (11). Uplatňovanie novinárskych noriem v celej Únii sa však môže zlepšiť. Monitorovanie plurality médií 2022 poukazuje na nedostatky v účinnom vykonávaní samoregulácie (12).

(15)

Okrem toho, ako sa uvádza v projekte Media Councils in the Digital Age (Mediálne rady v digitálnom veku) financovanom Úniou, mediálne alebo tlačové rady pôsobia len vo viac ako polovici členských štátov (13). V týchto členských štátoch sa líšia veľkosťou, rozsahom činností, ako aj druhom právnej identity alebo uznania podľa vnútroštátneho práva, čo môže mať vplyv na úlohu, ktorú vykonávajú. V členských štátoch, kde ešte nie sú zriadené mediálne alebo tlačové rady, predstaviteľom mediálnej komunity často chýbajú stimuly na ich vytvorenie.

(16)

V tomto odporúčaní sa poskytovateľom mediálnych služieb navrhuje neúplný a nekumulatívny zoznam dobrovoľných opatrení a stratégií s cieľom zaručiť nezávislý proces tvorby spravodajského obsahu. Odporúčané opatrenia sa týkajú kľúčových prvkov tohto procesu, počnúc podmienkami pre nezávislú tvorbu redakčného obsahu cez posilnenie postavenia novinárov, aby sa zúčastňovali na kľúčových rozhodnutiach o fungovaní médií, až po stratégie na zabezpečenie dlhodobej stability tvorby spravodajského obsahu.

(17)

Žiadne ustanovenie tohto vo svojej podstate nezáväzného odporúčania by sa nemalo vykladať tak, že ovplyvňuje slobodu poskytovať služby na vnútornom trhu alebo slobodu prejavu a právo na informácie vrátane slobody tlače, alebo že zasahuje do redakčnej slobody alebo slobody podnikania. Interné záruky by sa v žiadnom prípade nemali považovať za snahu zbaviť vlastníkov médií ich úlohy pri stanovovaní strategických cieľov a podpore rastu a finančnej životaschopnosti ich spoločností. Okrem toho by sa mala uznať vedúca úloha, ktorú poskytovatelia mediálnych služieb a novinári zohrávajú pri zavádzaní interných záruk a samoregulačných nástrojov.

(18)

Toto odporúčanie vychádza z výmen so zainteresovanými stranami, najmä s novinármi, mediálnymi spoločnosťami a ich združeniami. Vychádza z diskusií na Európskom spravodajskom mediálnom fóre (14), najmä z druhého ročníka, ktorý sa konal 29. novembra 2021 a na ktorom sa diskutovalo o priemyselnej transformácii mediálneho sektora a súvisiacich výzvach (15). Zohľadňujú sa v ňom aj existujúce iniciatívy v tomto odvetví vrátane iniciatívy Journalism Trust Initiative organizácie Reportéri bez hraníc a jej partnerov, ktorých cieľom je podporiť zdravší informačný priestor podporovaný sektorovými normami.

(19)

Odporúčané opatrenia vychádzajú z iniciatív, ktoré testujú nové obchodné modely a formy spolupráce, ako sú iniciatívy financované v rámci akcie partnerstva v oblasti žurnalistiky podporovanej programom Kreatívna Európa (16). Vychádzajú aj z mechanizmov finančnej podpory a priorít uvedených v akčnom pláne pre médiá a audiovíziu ako súčasť snahy podporiť sektorový ekosystém pre spravodajské médiá z úrovne EÚ. Niektorí poskytovatelia mediálnych služieb sa pritom uchýlili k štruktúram riadenia, v ktorých neziskové subjekty, ako sú trusty alebo nadácie, vlastnia celý kapitál alebo jeho časť a v niektorých prípadoch zohrávajú dôležitú úlohu pri vymenúvaní správnych rád a šéfredaktorov, pričom sa predpokladá, že ich účelom v dlhodobom horizonte je zachovanie redakčnej nezávislosti poskytovateľa. Medzi ďalšie mechanizmy riadenia s podobnými cieľmi patria podielové schémy pre novinárov, v rámci ktorých členovia redakčného personálu alebo ich zastupujúcich orgánov kontrolujú časť akcií alebo majú právomoc odmietnuť vstup nového ovládajúceho akcionára, ktorý môže ovplyvniť redakčnú nezávislosť. Na základe toho sa v odporúčaných opatreniach odkazuje na možné prístupy, ktoré poskytovatelia mediálnych služieb môžu zvážiť s cieľom zvýšiť svoju udržateľnosť, a tým aj odolnosť voči politickým a trhovým tlakom, s tým, že ako hospodárske subjekty majú naďalej najlepšiu pozíciu na rozvoj obchodných modelov, ktoré zodpovedajú ich cieľom a kapacitám, podľa segmentov trhu, na ktoré sa zameriavajú.

(20)

Cieľom tohto odporúčania je aj ďalšia podpora transparentnosti vlastníctva médií v celej Únii. Medzinárodné normy (17) a právne predpisy Únie v oblasti médií v súčasnosti nabádajú členské štáty, aby prijali sektorové opatrenia na zvýšenie transparentnosti vlastníctva médií. Konkrétne v článku 5 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ (18) sa uznáva, že členské štáty môžu od poskytovateľov mediálnych služieb, na ktorých sa vzťahuje ich právomoc, vyžadovať, aby sprístupnili informácie týkajúce sa ich vlastníckej štruktúry vrátane informácií o konečných užívateľoch výhod v súlade so všeobecnými pravidlami transparentnosti konečných užívateľov výhod stanovenými v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 (19). V odporúčaní Rady Európy z roku 2018 o pluralite médií a transparentnosti vlastníctva médií sa členské štáty vyzývajú, aby zaviedli rámce na zverejňovanie presných a aktuálnych informácií týkajúcich sa priameho a skutočného vlastníctva médií. Komisia okrem toho spolufinancuje vývoj Monitora vlastníctva európskych médií, ktorého cieľom je navrhnúť škálovateľnú databázu s možnosťou vyhľadávania, ktorá by poskytovala bezplatné a ľahko vyhľadateľné informácie o vlastníctve médií v celej Únii.

(21)

Opatrenia na zvýšenie transparentnosti vlastníctva médií voči širokej verejnosti by boli dôležité vzhľadom na osobitnú povahu mediálnych služieb ako verejného statku (20). Keďže médiá zohrávajú úlohu pri informovaní o politických a hospodárskych záujmoch a vyvodzovaní zodpovednosti za ne, transparentnosť vlastníctva médií je nevyhnutnou súčasťou každého ekosystému zameraného na podporu investigatívnej žurnalistiky, rozmanitosti médií a dôvery verejnosti v mediálne spravodajstvo. Zainteresované strany v rámci konzultácií uskutočnených v súvislosti s prípravou tohto odporúčania upozornili na nedostatok informácií o transparentnosti špecifických pre médiá.

(22)

Z uvedeného vyplýva adekvátnosť komplexného prístupu k transparentnosti vlastníctva médií. Podporila by sa ním dostupnosť informácií o vlastníctve médií (alebo jeho výkone) zo strany štátu, štátnej inštitúcie, štátneho podniku alebo iného verejného orgánu, o záujmoch, prepojeniach alebo činnostiach vlastníkov v iných mediálnych alebo nemediálnych podnikoch, ako aj o akýchkoľvek iných záujmoch, ktoré by mohli ovplyvniť strategické rozhodovanie mediálnej spoločnosti alebo jej redakčnú líniu. Takisto je vhodné odporučiť zverejňovanie informácií o akýchkoľvek zmenách vlastníctva alebo kontroly médií v záujme aktuálnosti informácií týkajúcich sa vlastníckej štruktúry pre príjemcov služieb. Odporúčaný prístup by sa mal upraviť v závislosti od typu média a povahy jeho vlastníctva. Najmä v prípade médií vlastnených novinármi by sa mali sprístupňovať len informácie o vlastníkoch s riadiacou funkciou, napríklad o členoch predstavenstva.

(23)

Cieľom tohto odporúčania je preto presadiť vysokú úroveň transparentnosti vlastníctva médií v celej Únii formou dobrovoľných opatrení, ktoré by mohli prijať priamo poskytovatelia mediálnych služieb, ale aj členské štáty, bez toho, aby boli dotknuté horizontálne pravidlá transparentnosti vlastníctva na úrovni Únie podľa smernice (EÚ) 2015/849 a pravidlá zverejňovania pre spoločnosti podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1132 (21), ako aj existujúce systémy prepojenia registrov na úrovni Únie.

(24)

S cieľom podporiť opatrenia nadväzujúce na toto odporúčanie bude Komisia uľahčovať pravidelný dialóg s členskými štátmi a zástupcami poskytovateľov mediálnych služieb a novinármi na príslušných fórach, najmä na Európskom spravodajskom mediálnom fóre. Komisia bude pozorne monitorovať opatrenia prijaté členskými štátmi a sledovať príslušné opatrenia prijaté poskytovateľmi mediálnych služieb podľa odporúčania. Na tento účel by sa členské štáty mali vyzvať, aby Komisii poskytli relevantné informácie, ktoré od nich možno odôvodnene očakávať, s cieľom umožniť Komisii monitorovať dodržiavanie tých častí odporúčania, ktoré im sú určené. Zistenia monitorovania môžu prispieť k diskusiám vedeným zainteresovanými stranami,