30.1.2010

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 27/1

---

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 66/2010

z 25. novembra 2009

o environmentálnej značke EÚ

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 175 ods. 1,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (3),

keďže:

(1)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1980/2000 zo 17. júla 2000 o revidovanej metóde Spoločenstva pri udeľovaní environmentálnej značky (4) malo za cieľ zaviesť dobrovoľnú schému udeľovania environmentálnej značky zameranú na podporu produktov, ktoré majú menší vplyv na životné prostredie počas celého svojho životného cyklu, ako aj poskytovať zákazníkom presné, nezavádzajúce a vedecky podložené informácie o vplyve produktov na životné prostredie.

(2)	Zo skúseností získaných počas vykonávania nariadenia (ES) č. 1980/2000 vyplynula potreba zmeniť uvedenú schému environmentálnej značky tak, aby sa zvýšila jej účinnosť a zjednodušilo jej fungovanie.

(3)	Zmenená schéma (ďalej len „schéma environmentálnej značky EÚ“) by sa mala uplatňovať v súlade s ustanoveniami zmlúv, vrátane zásady predbežnej opatrnosti, ktorá je ustanovená v článku 174 ods. 2 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

(4)	Je potrebné zabezpečiť koordináciu medzi schémou environmentálnej značky EÚ a ustanovením požiadaviek v rámci smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES z 21. októbra 2009 o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov (5)

(5)

Schéma environmentálnej značky EÚ je súčasťou politiky udržateľnej spotreby a výroby Spoločenstva, ktorej cieľom je zmiernenie negatívneho vplyvu spotreby a výroby na životné prostredie, zdravie, klímu a prírodné zdroje. Schéma je určená na propagáciu produktov, ktoré sa vyznačujú veľmi dobrými environmentálnymi vlastnosťami, prostredníctvom používania environmentálnej značky EÚ. V tejto súvislosti je vhodné požadovať, aby sa kritériá, ktoré musia produkty spĺňať, aby mohli byť označené environmentálnou značkou EÚ, zakladali na najlepších environmentálnych vlastnostiach dosahovaných produktami na trhu Spoločenstva. Tieto kritériá by mali byť jednoducho pochopiteľné a použiteľné a mali by byť založené na vedeckých dôkazoch s prihliadnutím na najnovší technologický vývoj. Tieto kritériá by mali byť trhovo orientované a obmedzené na najvýznamnejšie environmentálne vplyvy produktov počas celého ich životného cyklu.

(6)

S cieľom zabrániť nárastu počtu schém environmentálneho označovania a podporiť lepšie environmentálne vlastnosti vo všetkých odvetviach, v ktorých je vplyv na životné prostredie faktorom spotrebiteľskej voľby, mala by sa rozšíriť možnosť využívania environmentálnej značky EÚ. V prípade skupín produktov týkajúcich sa potravín a krmív by sa však mala vykonať štúdia na zabezpečenie toho, aby boli kritériá realizovateľné a aby bolo možné zaručiť pridanú hodnotu. Pre potraviny a krmivá, ako aj nespracované poľnohospodárske produkty patriace do pôsobnosti nariadenia Rady (ES) č. 834/2007 z 28. júna 2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov (6), je potrebné posúdiť možnosť, že iba produkty certifikované ako ekologické by boli oprávnené uchádzať sa o environmentálnu značku EÚ, aby sa zabránilo zneisteniu spotrebiteľov.

(7)	Cieľom environmentálnej značky EÚ by mala byť náhrada nebezpečných látok bezpečnejšími látkami vždy, ak je to technicky možné.

(8)	Na to, aby bola schéma environmentálnej značky EÚ prijatá širokou verejnosťou, je dôležité, aby environmentálne mimovládne organizácie a spotrebiteľské organizácie zohrávali významnú úlohu a aby sa aktívne zapájali do vypracovávania a do stanovovania kritérií pre environmentálnu značku EÚ.

(9)

Je vhodné, aby sa všetky zainteresované strany mohli podieľať na vypracovaní alebo revízii kritérií pre environmentálnu značku EÚ za predpokladu, že sa budú dodržiavať spoločné procedurálne pravidlá a že tento proces bude koordinovať Komisia. V záujme zabezpečenia celkovej koherencie opatrení Spoločenstva je vhodné požadovať aj to, aby sa pri vypracúvaní alebo revízii kritérií pre environmentálnu značku EÚ zohľadňovali najnovšie strategické ciele Spoločenstva v oblasti životného prostredia, ako sú environmentálne akčné plány, stratégie udržateľného rozvoja a programy v oblasti zmeny klímy.

(10)	S cieľom zjednodušiť schému environmentálnej značky EÚ a znížiť administratívne zaťaženie v súvislosti s používaním environmentálnej značky EÚ by sa postupy posudzovania a overovania mali zefektívniť.

(11)

Je vhodné stanoviť podmienky, za ktorých sa môže environmentálna značka EÚ používať, a aby sa zabezpečila zhoda s týmito podmienkami, malo by sa od príslušných orgánov požadovať vykonanie overenia a malo by sa zakázať používanie environmentálnej značky EÚ tam, kde neboli splnené podmienky na jej používanie. Takisto je vhodné požadovať od členských štátov, aby ustanovili predpisy o sankciách platných v prípade porušenia tohto nariadenia a aby zabezpečili ich vykonávanie.

(12)	V snahe rozšíriť používanie environmentálnej značky EÚ a podporovať tých, ktorých produkty spĺňajú kritériá pre environmentálnu značku EÚ, by sa mali znížiť náklady na používanie environmentálnej značky EÚ.

(13)

Je potrebné informovať a zvyšovať povedomie verejnosti o environmentálnej značke EÚ prostredníctvom propagačných akcií, informačných a vzdelávacích kampaní na miestnej, národnej a európskej úrovni, aby boli spotrebitelia informovaní o zmysle environmentálnej značky EÚ a aby mali možnosť rozhodovať sa na základe informácií. Je to potrebné aj z toho dôvodu, aby sa schéma stala atraktívnejšou pre výrobcov a maloobchodníkov.

(14)	Členské štáty by mali pri vypracúvaní národných akčných plánov zeleného verejného obstarávania zohľadňovať usmernenia, a mohli by uvažovať o stanovení cieľov zeleného verejného obstarávania environmentálne vhodných produktov.

(15)

V snahe uľahčiť uvádzanie na trh produktov označených environmentálnou značkou na národnej úrovni a na úrovni Spoločenstva, obmedziť dodatočnú prácu spôsobenú spoločnostiam, najmä malým a stredným podnikom, a zabrániť zneisteniu spotrebiteľov, je takisto potrebné zvýšiť zhodu a zlepšiť harmonizáciu medzi schémou environmentálnej značky EÚ a národnými schémami environmentálneho označovania v Spoločenstve.

(16)	V snahe zabezpečiť zosúladené uplatňovanie systému udeľovania značky a dohľadu nad trhom a riadenia používania environmentálnej značky EÚ v celom Spoločenstve by si príslušné orgány mali vymieňať informácie a skúsenosti.

(17)	Opatrenia potrebné na vykonávanie tohto nariadenia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (7).

(18)

Komisia by predovšetkým mala byť splnomocnená prijať kritériá, ktoré musia produkty spĺňať, aby mohli byť označené environmentálnou značkou EÚ, a meniť a dopĺňať prílohy k tomuto nariadeniu. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť nepodstatné prvky tohto nariadenia, okrem iného jeho doplnením o nové nepodstatné prvky, musia sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES.

(19)	V záujme jasnosti a právnej istoty by sa preto nariadenie (ES) č. 1980/2000 malo nahradiť týmto nariadením.

(20)	Mali by sa prijať primerané prechodné ustanovenia na zabezpečenie bezproblémového prechodu z nariadenia (ES) č. 1980/2000 na toto nariadenie,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa určujú pravidlá ustanovenia a uplatňovania dobrovoľnej schémy environmentálnej značky EÚ.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.   Toto nariadenie sa uplatňuje na akýkoľvek tovar alebo akúkoľvek službu, ktoré sa dodávajú na trh Spoločenstva na účely distribúcie, spotreby alebo používania, buď za úhradu alebo bezplatne (ďalej len „produkty“).

2.   Toto nariadenie sa neuplatňuje na humánne lieky ustanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch (8), na veterinárne lieky ustanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/82/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje zákonník spoločenstva o veterinárnych liekoch (9), ani na žiadny druh zdravotníckych pomôcok.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1.	„skupina produktov“ je súbor produktov, ktoré slúžia na podobné účely a sú si podobné z hľadiska ich používania, alebo majú podobné funkčné vlastnosti z hľadiska ich vnímania zo strany spotrebiteľov;

2.	„subjekt“ je každý producent, výrobca, dovozca, poskytovateľ služieb, veľkoobchodník alebo maloobchodník;

3.	„environmentálny vplyv“ je akákoľvek zmena životného prostredia úplne alebo čiastočne spôsobená produktom počas jeho životného cyklu;

4.	„environmentálne vlastnosti“ sú výsledok riadenia tých vlastností produktu zo strany výrobcu, ktoré majú environmentálny vplyv;

5.	„overenie“ je proces, ktorého cieľom je osvedčiť, že produkt spĺňa určené kritériá pre environmentálnu značku EÚ.

Článok 4

Príslušné orgány

1.   Každý členský štát určí orgán alebo orgány na ministerstvách alebo mimo nich zodpovedné za vykonávanie úloh ustanovených v tomto nariadení (ďalej len „príslušný orgán“ alebo „príslušné orgány“) a zabezpečí, aby boli funkčné. V prípade vymenovania viac ako jedného príslušného orgánu členský štát vymedzí jednotlivé právomoci takýchto orgánov a požiadavky na koordináciu, ktoré sú pre ne platné.

2.   Zloženie príslušných orgánov je také, aby bola zaručená ich nezávislosť a neutralita, a ich rokovací poriadok je taký, aby bola zabezpečená transparentnosť pri vykonávaní ich činností, ako aj účasť všetkých zainteresovaných strán.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány spĺňali požiadavky stanovené v prílohe V.

4.   Príslušné orgány zabezpečia, aby proces overovania vykonávala strana nezávislá od overovaného subjektu konzistentným, nestranným a spoľahlivým spôsobom a v súlade s medzinárodnými, európskymi alebo vnútroštátnymi normami a postupmi týkajúcimi sa orgánov, ktoré prevádzkujú schémy certifikácie produktov.

Článok 5

Výbor Európskej únie pre environmentálne označovanie

1.   Komisia zriadi Výbor Európskej únie pre environmentálne označovanie (EUEB) pozostávajúci zo zástupcov príslušných orgánov všetkých členských štátov uvedených v článku 4 a ďalších zainteresovaných strán. EUEB si podľa vlastného rokovacieho poriadku zvolí predsedu. EUEB bude prispievať k vypracovaniu a revízii kritérií pre environmentálnu značku EÚ a k preskúmavaniu uplatňovania schémy environmentálnej značky EÚ. Okrem toho bude poskytovať Komisii poradenstvo a pomoc v týchto oblastiach a predovšetkým vydávať odporúčania o minimálnych požiadavkách na environmentálne vlastnosti.

2.   Komisia zabezpečí, aby EUEB pri vykonávaní svojich činností dodržiaval vyváženú účasť všetkých relevantných zainteresovaných strán vo vzťahu ku každej skupine produktov, napríklad príslušných orgánov, producentov, výrobcov, dovozcov, poskytovateľov služieb, veľkoobchodníkov, maloobchodníkov, najmä malých a stredných podnikov, a skupín na ochranu životného prostredia a spotrebiteľských organizácií.

Článok 6

Všeobecné požiadavky na kritériá pre environmentálnu značku EÚ

1.   Kritériá pre environmentálnu značku EÚ vychádzajú z environmentálnych vlastností produktov s prihliadnutím na najnovšie strategické ciele Spoločenstva v oblasti životného prostredia.

2.   Kritériami environmentálnej značky EÚ sa ustanovujú environmentálne požiadavky, ktoré produkt musí spĺňať, aby mohol byť označený environmentálnou značkou EÚ.

3.   Kritériá pre environmentálnu značku EÚ sa určujú na vedeckom základe vzhľadom na celý životný cyklus produktov. Pri určení týchto kritérií sa berú do úvahy:

a)	najvýznamnejšie environmentálne vplyvy, predovšetkým vplyv na zmenu klímy, vplyv na prírodu a biodiverzitu, spotreba energie a zdrojov, produkciu odpadu, emisie do všetkých zložiek životného prostredia, znečistenie prostredníctvom fyzikálnych účinkov a používanie a vypúšťanie nebezpečných látok;

b)	nahradenie nebezpečných látok bezpečnejšími látkami, alebo použitie alternatívnych materiálov alebo dizajnu, kdekoľvek je to technicky uskutočniteľné;

c)	potenciál na zníženie environmentálneho vplyvu vďaka trvanlivosti a opakovanej použiteľnosti produktov;

d)	čistá environmentálna bilancia medzi environmentálnym prínosom a zaťažením vrátane aspektov zdravia a bezpečnosti, a to v rozličných etapách životného cyklu produktov;

e)	ak je to vhodné, sociálne a etické aspekty, napr. s odkazom na súvisiace medzinárodné zmluvy a dohovory, napr. príslušné normy Medzinárodnej organizácie práce a etické kódexy;

f)	kritériá stanovené pre iné environmentálne značky, najmä oficiálne (na národnej alebo regionálnej úrovni) uznané environmentálne značky typu I podľa EN ISO 14024, v prípade, že pre danú skupinu produktov existujú, aby sa posilnila súčinnosť;

g)	v čo najväčšom rozsahu zásada obmedzovania testovania na zvieratách.

4.   Kritériá pre environmentálnu značku EÚ obsahujú požiadavky určené na zabezpečenie toho, aby produkty označené environmentálnou značkou EÚ slúžili primerane v súlade so zamýšľaným účelom použitia.

5.   Pred vypracovaním kritérií environmentálnej značky EÚ pre potraviny a krmivá vymedzené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (10), Komisia vykoná do 31. decembra 2011 štúdiu, v ktorej preskúma realizovateľnosť ustanovenia spoľahlivých kritérií týkajúcich sa environmentálnych vlastností počas celého životného cyklu takýchto produktov vrátane produktov rybolovu a akvakultúry. V štúdii by sa mala venovať osobitná pozornosť vplyvu akýchkoľvek kritérií environmentálnej značky EÚ na potraviny a krmivá, ako aj nespracované poľnohospodárske produkty spadajúce do pôsobnosti nariadenia (ES) č. 834/2007. Štúdia by mala posúdiť aj možnosť, že len produkty certifikované ako ekologické by boli oprávnené uchádzať sa o udelenie environmentálnej značky EÚ, aby sa zabránilo zneisteniu spotrebiteľov.

Komisia po zohľadnení výsledku štúdie a stanoviska EUEB rozhodne o tom, pre ktoré skupiny potravín alebo krmív, ak vôbec, je realizovateľné vypracovať kritériá environmentálnej značky EÚ, v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 16 ods. 2.

6.   Environmentálnou značkou EÚ sa nesmú označovať tovary obsahujúce látky alebo prípravky/zmesi, ktoré spĺňajú kritériá klasifikácie ako toxické, nebezpečné pre životné prostredie, karcinogénne, mutagénne alebo reprodukčne toxické (CMR) podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí (11), a ani tovary obsahujúce látky uvedené v článku 57 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry (12).

7.   V prípade osobitných kategórií tovarov obsahujúcich látky uvedené v odseku 6 a len v prípade, ak nie je technicky realizovateľná ich náhrada alebo použitie alternatívnych materiálov alebo dizajnu, alebo v prípade produktov, ktoré majú podstatne lepšie environmentálne vlastnosti v porovnaní s inými tovarmi v rovnakej kategórii, Komisia môže prijať opatrenia na udelenie výnimiek z odseku 6. Výnimky nie je možné udeliť, pokiaľ ide o látky spĺňajúce kritériá článku 57 nariadenia (ES) č. 1907/2006 a identifikované postupom uvedeným v článku 59 ods. 1 uvedeného nariadenia prítomné v zmesiach, v produkte alebo v ktorejkoľvek homogénnej časti komplexného produktu v koncentráciách vyšších ako 0,1 hmotnostného %. Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 16 ods. 2.

Článok 7

Vypracovávanie a revízia kritérií pre environmentálnu značku EÚ

1.   Po konzultácii s EUEB môže Komisia, členské štáty, príslušné orgány a ďalšie zainteresované subjekty začať a viesť vypracovávanie alebo revíziu kritérií pre environmentálnu značku EÚ. Ak sú vedením vypracúvania kritérií poverené iné takéto zainteresované strany, musia preukázať odborné vedomosti o produktoch, ako aj schopnosť viesť postup nestranne a v súlade s cieľmi tohto nariadenia. Vzhľadom na to sa uprednostní konzorcium pozostávajúce z viac ako jednej záujmovej skupiny.

Strana, ktorá iniciuje a povedie vypracovanie alebo revíziu kritérií pre environmentálnu značku EÚ, vypracuje v súlade s postupom uvedeným v prílohe I časti A tieto dokumenty:

a)	predbežnú správu;

b)	predbežný návrh kritérií;

c)	technickú správu na podporu návrhu kritérií;

d)	záverečnú správu;

e)	príručku pre potenciálnych používateľov environmentálnej značky EÚ a pre príslušné orgány;

f)	príručku pre orgány, ktoré zadávajú verejné zákazky.

Tieto dokumenty sa predložia Komisii a EUEB.

2.   Ak už sú na základe inej schémy environmentálnej značky v súlade s požiadavkami na environmentálne značky typu I podľa EN ISO 14024 vypracované kritériá pre skupinu produktov, pre ktorú ešte neboli vypracované žiadne kritériá environmentálnej značky EÚ, každý členský štát, v ktorom je táto iná schéma environmentálnej značky uznávaná, môže po konzultácii s Komisiou a EUEB navrhnúť tieto kritériá pre schému environmentálnej značky EÚ.

V takýchto prípadoch sa môže uplatniť skrátený postup vypracovania kritérií uvedený v prílohe I časti B za podmienky, že navrhované kritériá boli vypracované v súlade s prílohou I časťou A. Tento postup vedie buď Komisia alebo členský štát, ktorý navrhol skrátený postup vypracovania kritérií podľa prvého pododseku.

3.   V prípade potreby nepodstatnej revízie kritérií sa môže uplatniť skrátený postup podľa časti C prílohy I.

4.   Do 19. februára 2011 sa EUEB a Komisia dohodnú na pracovnom pláne vrátane stratégie a neúplného zoznamu skupín produktov. V pláne sa zohľadnia aj iné činnosti Spoločenstva (napr. v odvetví zeleného verejného obstarávania) a plán môže byť aktualizovaný podľa posledných strategických cieľov Spoločenstva v oblasti životného prostredia. Tento plán sa pravidelne aktualizuje.

Článok 8

Ustanovenie kritérií pre environmentálnu značku EÚ

1.   Návrh kritérií pre environmentálnu značku EÚ sa vypracuje v súlade s postupom stanoveným v prílohe I a so zreteľom na pracovný plán.

2.   Komisia najneskôr do deviatich mesiacov po konzultácii s EUEB prijme opatrenia na ustanovenie špecifických kritérií environmentálnej značky EÚ pre jednotlivé skupiny produktov. Tieto opatrenia sa uverejnia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Komisia vo svojom záverečnom návrhu zohľadní pripomienky EUEB a objasní, zdokumentuje a poskytne vysvetlenia dôvodov, ktoré viedli k akýmkoľvek zmenám v záverečnom návrhu v porovnaní s predbežným návrhom po konzultácii s EUEB.

Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia jeho doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 16 ods. 2.

3.   V opatreniach uvedených v odseku 2 Komisia:

a)	ustanoví požiadavky na posúdenie zhody špecifických produktov s kritériami environmentálnej značky EÚ („požiadavky na posudzovanie“);

b)	špecifikuje pre každú skupinu produktov tri kľúčové environmentálne charakteristiky, ktoré sa môžu uvádzať na alternatívnej značke s textovým poľom uvedenej v prílohe II;

c)	špecifikuje pre každú skupinu produktov príslušné obdobie platnosti kritérií a požiadaviek na posudzovanie;

d)	špecifikuje povolenú mieru variability produktu počas obdobia platnosti uvedeného v písmene c).

4.   Pri ustanovovaní kritérií pre environmentálnu značku EÚ sa dbá na to, aby sa nezaviedli opatrenia, ktorých uplatňovanie by mohlo malým a stredným podnikom spôsobovať neprimeranú administratívnu a hospodársku záťaž.

Článok 9

Udelenie environmentálnej značky EÚ a pravidlá a podmienky jej používania

1.   Akýkoľvek subjekt, ktorý chce používať environmentálnu značku EÚ, predloží žiadosť príslušným orgánom uvedeným v článku 4 v súlade s týmito pravidlami:

a)	v prípade, že produkt pochádza z jediného členského štátu, žiadosť sa predloží príslušnému orgánu tohto členského štátu;

b)	v prípade, že produkt v rovnakej podobe pochádza z viacerých členských štátov, žiadosť sa môže predložiť príslušnému orgánu v jednom z týchto členských štátov;

c)	v prípade, že produkt pochádza z tretej krajiny, žiadosť sa predloží príslušnému orgánu ktoréhokoľvek členského štátu, v ktorom sa produkt má uviesť alebo bol uvedený na trh.

2.   Environmentálna značka EÚ má podobu zobrazenú v prílohe II.

Environmentálna značka EÚ sa môže používať len v súvislosti s produktami, ktoré spĺňajú kritériá pre environmentálnu značku EÚ platné pre príslušné produkty a pre ktoré sa environmentálna značka EÚ udelila.

3.   V žiadostiach sa uvedú úplné kontaktné údaje subjektu, príslušná skupina produktov, úplný opis produktu a akékoľvek iné informácie, ktoré požaduje príslušný orgán.

Žiadosti musia obsahovať všetku potrebnú dokumentáciu v zmysle príslušného opatrenia Komisie, ktorým sa ustanovujú kritériá pre environmentálnu značku EÚ pre dotknutú skupinu produktov.

4.   Príslušný orgán, ktorému sa predkladá žiadosť, vyberá poplatky podľa prílohy III. Používanie environmentálnej značky EÚ je podmienené včasným zaplatením poplatkov.

5.   Do dvoch mesiacov od doručenia žiadosti skontroluje dotknutý príslušný orgán, či je dokumentácia úplná a výsledok kontroly oznámi žiadateľovi. Príslušný orgán odmietne žiadosť v prípade, ak žiadateľ nedoplní dokumentáciu do šiestich mesiacov od tohto oznámenia.

Pokiaľ je dokumentácia kompletná a príslušný orgán overil, že produkt spĺňa kritériá pre environmentálnu značku EÚ a požiadavky na posúdenie uverejnené podľa článku 8, príslušný orgán pridelí produktu registračné číslo.

Subjekty hradia náklady skúšania a posudzovania zhody s kritériami environmentálnej značky EÚ. Ak je potrebné overenie na mieste mimo územia členského štátu, v ktorom sídli príslušný orgán, môžu sa subjektom účtovať náklady na cestovné a ubytovanie.

6.   V prípade, že sa v kritériách pre environmentálnu značku EÚ vyžaduje, aby výrobné zariadenia spĺňali určité požiadavky, tieto musia byť splnené vo všetkých zariadeniach, kde sa produkt označený environmentálnou značkou EÚ vyrába. Ak je to potrebné, príslušný orgán vykoná posúdenie na mieste, alebo na tento účel poverí splnomocneného zástupcu.

7.   Príslušné orgány prednostne uznávajú skúšky, ktoré sú akreditované podľa ISO 17025, a overenia vykonané orgánmi akreditovanými podľa normy EN 45011 alebo ekvivalentnej medzinárodnej normy. Príslušné orgány spolupracujú tak, aby zabezpečili efektívne a dôsledné vykonanie postupov posudzovania a overovania, a to najmä prostredníctvom pracovnej skupiny uvedenej v článku 13.

8.   Príslušný orgán uzatvorí s každým subjektom zmluvu o podmienkach používania environmentálnej značky EÚ (vrátane ustanovení o oprávnení na používanie a o odobratí environmentálnej značky EÚ, a to najmä po revízii kritérií). Na tento účel sa použije štandardná zmluva podľa predlohy uvedenej v prílohe IV.

9.   Subjekt môže umiestniť environmentálnu značku EÚ na produkt len po uzatvorení zmluvy. Subjekt umiestni na produkt označený environmentálnou značkou EÚ aj registračné číslo.

10.   Príslušný orgán, ktorý produktu udelil environmentálnu značku EÚ, upovedomí o tom Komisiu. Komisia zriadi spoločný register a pravidelne ho aktualizuje. Register bude prístupný verejnosti na internetovom portáli venovanom environmentálnej značke EÚ.

11.   Environmentálna značka EÚ sa môže používať na produktoch, na ktoré sa udelila, a na súvisiacich propagačných materiáloch.

12.   Udelenie environmentálnej značky EÚ nemá vplyv na environmentálne ani iné regulačné požiadavky Spoločenstva, ani vnútroštátne právne predpisy platné pre rozličné etapy životného cyklu produktu.

13.   Z práva používať environmentálnu značku EÚ nevyplýva právo používať ju ako súčasť obchodnej značky.

Článok 10

Dohľad nad trhom a riadenie používania environmentálnej značky EÚ

1.   Akákoľvek klamlivá alebo zavádzajúca reklama alebo používanie akejkoľvek značky alebo loga, ktoré vedú k zámene s environmentálnou značkou EÚ, sú zakázané.

2.   Príslušný orgán pravidelne overuje, či produkty, ktorým udelil environmentálnu značku EÚ, spĺňajú kritériá pre environmentálnu značku EÚ a požiadavky na posúdenie uverejnené podľa článku 8. Príslušný orgán vykoná takéto overenie podľa potreby aj na základe sťažnosti. Takéto overovania môžu mať podobu náhodných kontrol na mieste.

Príslušný orgán, ktorý produktu udelil environmentálnu značku EÚ, informuje jej používateľa o všetkých sťažnostiach podaných v súvislosti s produktom označeným environmentálnou značkou EÚ a môže požiadať používateľa, aby na tieto sťažnosti reagoval. Príslušný orgán môže zatajiť totožnosť sťažovateľa pred používateľom značky.

3.   Používateľ environmentálnej značky EÚ umožní príslušnému orgánu, ktorý ju produktu udelil, vykonanie všetkých potrebných prešetrení na účely monitorovania, či používateľ stále dodržiava kritériá pre danú skupinu produktov a článok 9.

4.   Používateľ environmentálnej značky EÚ musí na žiadosť príslušného orgánu, ktorý ju produktu udelil, umožniť vstup do priestorov, kde sa príslušný produkt vyrába.

Vstup možno požadovať v akomkoľvek rozumnom čase a bez predošlého oznámenia.

5.   Ak ktorýkoľvek príslušný orgán zistí potom, čo dal používateľovi environmentálnej značky EÚ možnosť predložiť pripomienky, že produkt označený environmentálnou značkou EÚ nespĺňa kritériá pre príslušnú skupinu produktov, alebo že sa environmentálna značka EÚ nepoužíva v súlade s článkom 9, buď zakáže používanie environmentálnej značky EÚ v prípade tohto produktu, alebo, ak environmentálnu značku EÚ udelil iný príslušný orgán, informuje ho o tejto skutočnosti. Používateľ environmentálnej značky EÚ nemá nárok na refundáciu poplatkov uvedených v článku 9 ods. 4, ani ich časti.

Príslušný orgán bezodkladne informuje všetky ostatné príslušné orgány a Komisiu o tomto zákaze.

6.   Príslušný orgán, ktorý produktu udelil environmentálnu značku EÚ, nezverejní, ani nepoužije na žiadne účely, ktoré nesúvisia s udelením environmentálnej značky EÚ, informácie, ku ktorým získal prístup počas posudzovania dodržiavania pravidiel používania environmentálnej značky EÚ stanovených v článku 9 zo strany používateľa environmentálnej značky EÚ.

Prijme všetky rozumné opatrenia na zabezpečenie ochrany získaných dokumentov pred falšovaním a zneužitím.

Článok 11

Schémy environmentálneho označovania v členských štátoch

1.   Po zverejnení kritérií pre environmentálnu značku EÚ pre určitú skupinu produktov si iné národné alebo regionálne oficiálne uznávané schémy environmentálneho označovania typu I podľa EN ISO 14024, ktoré v čase zverejnenia kritérií nemajú pokrytú túto skupinu produktov, môžu túto skupinu produktov zaviesť do schémy environmentálneho označovania len vtedy, ak sú kritériá vypracované v týchto schémach minimálne také prísne ako kritériá pre environmentálnu značku EÚ.

2.   S cieľom harmonizovať kritériá európskych schém environmentálneho označovania (typu I podľa EN ISO 14024), kritériá environmentálnej značky EÚ zohľadnia aj existujúce kritériá vypracované v oficiálne uznávaných schémach environmentálneho označovania v členských štátoch.

Článok 12

Propagácia environmentálnej značky EÚ

1.   Členské štáty a Komisia v spolupráci s EUEB dohodnú konkrétny akčný plán na propagáciu používania environmentálnej značky EÚ prostredníctvom:

a)	činností na zvýšenie informovanosti a informačných a vzdelávacích kampaní pre spotrebiteľov, producentov, výrobcov, veľkoobchodníkov, poskytovateľov služieb, verejných obstarávateľov, obchodníkov, maloobchodníkov a širokú verejnosť,

b)	motivovania k pochopeniu schémy, predovšetkým v malých a stredných podnikoch,

čím podporujú rozvoj tejto schémy.

2.   Propagácia environmentálnej značky EÚ sa môže realizovať prostredníctvom internetového portálu environmentálnej značky EÚ poskytujúceho základné informačné a propagačné materiály o environmentálnej značke EÚ a informácie o miestach, kde je možné kúpiť produkty s environmentálnou značkou EÚ, vo všetkých jazykoch Spoločenstva.

3.   Členské štáty podporia používanie príručky pre orgány, ktoré zadávajú verejné zákazky v zmysle prílohy I časti A bodu 5. Členské štáty na tento účel posúdia napríklad stanovenie cieľov na nákup produktov spĺňajúcich kritériá uvedené v tejto príručke.

Článok 13

Výmena informácií a skúseností

1.   S cieľom podporiť dôsledné vykonávanie tohto nariadenia si príslušné orgány pravidelne vymieňajú informácie a skúsenosti, a to najmä v súvislosti s uplatňovaním článkov 9 a 10.

2.   Komisia na tento účel vytvorí pracovnú skupinu príslušných orgánov. Pracovná skupina sa stretáva najmenej dvakrát ročne. Cestovné náklady hradí Komisia. Pracovná skupina si zvolí predsedu a prijme rokovací poriadok.

Článok 14

Správa

Do 19. februára 2015 Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní schémy environmentálnej značky EÚ. V správe sa uvedú aj prvky pre potenciálne preskúmanie schémy.

Článok 15

Zmeny a doplnenia príloh

Komisia môže meniť a dopĺňať prílohy, ako aj upraviť maximálne poplatky ustanovené v prílohe III, zohľadňujúc potrebu toho, aby poplatky pokrývali prevádzkové náklady schémy.

Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 16 ods. 2.

Článok 16

Výbor

1.   Komisii pomáha výbor.

2   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5a ods. 1 až 4 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.

Článok 17

Sankcie

Členské štáty stanovia predpisy o sankciách platných v prípade porušenia ustanovení tohto nariadenia a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonávania. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Členské štáty bezodkladne oznámia tieto ustanovenia Komisii a bezodkladne ju informujú o každej následnej zmene a doplnení, ktorá sa ich týka.

Článok 18

Zrušenie

Týmto sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1980/2000.

Článok 19

Prechodné ustanovenia

Nariadenie (ES) č. 1980/2000 sa naďalej uplatňuje na zmluvy uzavreté podľa jeho článku 9 až do dátumu skončenia platnosti uvedeného v daných zmluvách, okrem ustanovení uvedeného nariadenia týkajúcich sa poplatkov.

Na takéto zmluvy sa uplatňujú článok 9 ods. 4 a príloha III tohto nariadenia.

Článok 20

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 120, 28.5.2009, s. 56.

(2)  Ú. v. EÚ C 218, 11.9.2009, s. 50.

(3)  Stanovisko Európskeho parlamentu z 2. apríla 2009 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 26. októbra 2009.

(4)  Ú. v. ES L 237, 21.9.2000, s. 1.

(5)  Ú. v. EÚ L 285, 31.10.2009, s. 10.

(6)  Ú. v. EÚ L 189, 20.7.2007, s. 1.

(7)  Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.

(8)  Ú. v. ES L 311, 28.11.2001, s. 67.

(9)  Ú. v. ES L 311, 28.11.2001, s. 1.

(10)  Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1.

(11)  Ú. v. EÚ L 353, 31.12.2008, s. 1.

(12)  Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1.

---

---

---

---

---

---