Vec C-25/07

Alicja Sosnowska

proti

Dyrektor Izby Skarbowej we Wrocławiu Ośrodek Zamiejscowy w Wałbrzychu

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Wojewódzki Sąd Administracyjny we Wrocławiu)

„DPH — Smernice 67/227/EHS a 77/388/EHS — Vnútroštátna právna úprava stanovujúca pravidlá vrátenia nadmerného odpočtu DPH — Zásady daňovej neutrality a proporcionality — Osobitné odchylné opatrenia“

Návrhy prednesené 26. februára 2008 — generálny advokát J. Mazák   I - 5131

Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 10. júla 2008   I - 5142

Abstrakt rozsudku

Daňové ustanovenia – Harmonizácia právnych predpisov – Dane z obratu – Spoločný systém dane z pridanej hodnoty – Odpočet dane zaplatenej na vstupe

(Smernica Rady 77/388, článok 18 ods. 4)

Článku 18 ods. 4 šiestej smernice 77/388 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa dane z obratu a zásade proporcionality odporuje vnútroštátna právna úprava, ktorá na účely umožnenia kontrol nevyhnutných na zabránenie daňovým únikom a obchádzaniu daňových povinností stanovuje lehotu v rozsahu 60 až 180 dní od podania daňového priznania k dani z pridanej hodnoty zdaniteľnou osobou, ktorú majú vnútroštátne daňové orgány na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty určitej kategórii zdaniteľných osôb, okrem prípadu, keď tieto osoby poskytnú zábezpeku v určenej vyššej sume.

Vnútroštátna právna úprava stanovujúca pravidlá vrátenia nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty, ktorá je pre určitú kategóriu osôb prísnejšia z dôvodu predpokladaného nebezpečenstva daňových únikov bez toho, aby mali zdaniteľné osoby možnosť preukázať neexistenciu daňových únikov alebo obchádzania daňových povinností, a tým mali nárok na menej prísne podmienky, nepredstavuje primeraný prostriedok boja proti daňovým únikom a obchádzaniu daňových povinností a nadmerne ovplyvňuje ciele a zásady šiestej smernice.

Rovnako nie je takáto právna úprava v súlade s podmienkou, podľa ktorej sa má vrátenie nadmerného odpočtu dane uskutočniť v primeranej lehote. Lehota 180 dní na vrátenie dane stanovená pre kategóriu nových platiteľov, t. j. zdaniteľných osôb, ktoré s výkonom svojich činností začali pred menej ako dvanástimi mesiacmi, je totiž jednak šesťkrát dlhšia než zúčtovacie obdobie pre daň v trvaní jedného mesiaca a jednak trikrát dlhšia než lehota uplatňovaná na ostatné zdaniteľné osoby, a to bez toho, aby bola preukázaná potreba zaviesť takýto značný rozdiel v zaobchádzaní na účely zabránenia daňovým únikom a obchádzaniu daňových povinností.

Možnosť poskytnúť zábezpeku na účely priznania obvyklej lehoty 60 dní pre nových platiteľov nespochybňuje tieto úvahy, keďže táto zábezpeka nie je primeraná ani výške nadmerného odpočtu dane, ktorý má byť vrátený, ani hospodárskej veľkosti zdaniteľnej osoby. Presnejšie, poskytnutie danej zábezpeky môže znamenať nezanedbateľné finančné riziko pre podniky, ktoré začali vykonávať svoju činnosť a z tohto dôvodu môžu mať nedostatok finančných prostriedkov. V skutočnosti cieľom požiadavky poskytnúť uvedenú zábezpeku na účely uplatnenia obvyklej lehoty je len nahradiť finančné zaťaženie spojené s viazaním sumy nadmerného odpočtu dane na obdobie 180 dní zaťažením spojeným s viazaním sumy zábezpeky.

(pozri body 24, 26, 27, 29 — 33, bod 1 výroku)