Spojené veci C‑29/13 a C‑30/13

Global Trans Lodžistik OOD

proti

Načalnik na Mitnica Stolična

(návrhy na začatie prejudiciálneho konania, ktoré podal Administrativen săd Sofija‑grad)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Colný kódex Spoločenstva — Články 243 a 245 — Nariadenie (EHS) č. 2454/93 — Článok 181a — Rozhodnutie, ktoré možno napadnúť opravným prostriedkom — Prípustnosť súdnej žaloby bez predchádzajúceho podania odvolania v správnom konaní — Zásada rešpektovania práva na obhajobu“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 13. marca 2014

1. Colná únia – Uplatnenie colnej právnej úpravy – Právo podať žalobu – Konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiam colných orgánov – Napadnuteľný akt – Rozhodnutie, ktorého predmetom je oprava určenia colnej hodnoty tovaru a ktorým bolo deklarantovi oznámené dodatočné vymáhanie daňového dlhu z titulu dane z pridanej hodnoty – Zahrnutie – Vnútroštátna právna úprava, ktorá na účely obrany proti rozhodnutiam colných orgánov stanovuje dva rozličné opravné prostriedky – Prípustnosť – Podmienka – Dodržiavanie zásad ekvivalencie a efektivity

   [Nariadenie Rady č. 2913/92, článok 30 ods. 2 písm. b) a články 243 a 245]

2. Colná únia – Uplatnenie colnej právnej úpravy – Právo podať žalobu – Konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiam colných orgánov – Súdna žaloba, ktorej podanie je alebo nie je podmienené predchádzajúcim podaním odvolania v správnom konaní – Uplatnenie vnútroštátneho práva

   (Nariadenie Rady č. 2913/92, článok 243; nariadenie Komisie č. 2454/93, článok 181a ods. 2)

3. Colná únia – Uplatnenie colnej právnej úpravy – Právo podať žalobu – Konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiam colných orgánov – Rozhodnutie prijaté na základe článku 181a ods. 2 nariadenia č. 2454/93 – Rozhodnutie, ktoré musí byť považované za konečné

   (Nariadenie Komisie č. 2454/93, článok 181a ods. 2)

4. Colná únia – Uplatnenie colnej právnej úpravy – Právo podať žalobu – Konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiam colných orgánov – Rozhodnutie, ktorého prijatím bola porušená zásada rešpektovania práva na obhajobu – Právomoc vnútroštátneho súdu rozhodnúť o žalobe proti rozhodnutiu alebo vrátiť vec príslušnému správnemu orgánu

   (Nariadenie Rady č. 2913/92, článok 245; nariadenie Komisie č. 2454/93, článok 181a ods. 2)

1.  Jednak rozhodnutie, ktorého predmetom je oprava určenia colnej hodnoty tovaru na základe článku 30 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva, zmeneného a doplneného nariadením č. 82/97, a ktorým bolo deklarantovi oznámené dodatočné vymáhanie daňového dlhu z titulu dane z pridanej hodnoty, predstavuje napadnuteľný akt v zmysle článku 243 colného kódexu. Okrem toho s ohľadom na všeobecné zásady dodržiavania práva na obhajobu a právnej sily rozhodnutej veci článok 245 colného kódexu nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá na účely obrany voči rozhodnutiam colných orgánov stanovuje dva rozličné opravné prostriedky, keďže táto právna úprava neporušuje zásadu ekvivalencie ani zásadu efektivity.

   Pokiaľ ide jednak o otázku, či rozhodnutie predstavuje napadnuteľný akt, zo znenia článku 243 ods. 1 v spojení s článkom 243 ods. 4 bodom 5 tohto kódexu vyplýva, že každá osoba má právo podať opravný prostriedok proti akémukoľvek rozhodnutiu colných orgánov, ktoré sa týka uplatňovania colných predpisov a ktoré sa jej priamo a osobne dotýka. Navyše z článku 6 ods. 3 colného kódexu vyplýva, že rozhodnutia týkajúce sa uplatňovania colných predpisov, ktoré sú v neprospech osôb, ktorým sú určené, musia obsahovať poučenie o možnosti podania opravného prostriedku podľa článku 243 tohto kódexu.

   Pokiaľ ide o vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá na účely obrany proti rozhodnutiam colných orgánov stanovuje dva rozličné opravné prostriedky, treba pripomenúť, že podľa článku 245 tohto kódexu predpisy o postupe pri podávaní opravného prostriedku budú stanovené členskými štátmi.

   Navyše, ak v danej oblasti neexistuje právna úprava Únie, prináleží vnútroštátnemu právnemu poriadku každého členského štátu, aby určil príslušné súdy a upravil procesné podmienky súdnych konaní zameraných na zabezpečenie ochrany práv, ktoré osobám podliehajúcim súdnej právomoci vyplývajú z práva Únie, za predpokladu, že takéto podmienky jednak nie sú menej výhodné ako podmienky vzťahujúce sa na obdobné konania vnútroštátnej povahy (zásada ekvivalencie) a jednak nevedú k praktickej nemožnosti alebo nadmernému sťaženiu výkonu práv priznaných právnym poriadkom Únie (zásada efektivity).

   (pozri body 27, 30, 32, 33, 40, bod 1 výroku)

2.  Článok 243 nariadenia č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva, zmeneného a doplneného nariadením č. 82/97, nepodmieňuje prípustnosť podania súdnej žaloby proti rozhodnutiam prijatým na základe článku 181a ods. 2 nariadenia č. 2454/93, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 2913/92, zmeneného a doplneného nariadením č. 3254/94, tým, že tieto rozhodnutia musia byť predtým napadnuté odvolaním v správnom konaní.

   Podľa článku 243 ods. 2 colného kódexu opravný prostriedok môže byť podaný na prvom stupni colnému orgánu a na druhom stupni nezávislému orgánu, ktorým môže byť súd. Zo znenia tohto ustanovenia nevyplýva, že podanie opravného prostriedku colnému orgánu predstavuje obligatórny stupeň pred podaním žaloby na nezávislý orgán. Článok 243 tohto kódexu sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu právu prislúcha stanoviť, či subjekty musia, ako prvý krok, podať odvolanie colnému orgán, alebo či sa môžu priamo obrátiť na nezávislý súd.

   (pozri body 42 – 45, bod 2 výroku)

3.  Článok 181a ods. 2 nariadenia č. 2454/93, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 2913/92, zmeneného a doplneného nariadením č. 3254/94, sa má vykladať v tom zmysle, že rozhodnutie prijaté na základe tohto článku musí byť považované za konečné a priamo napadnuteľné žalobou na nezávislom súde, a to aj v prípade, ak jeho prijatím bolo porušené právo dotknutého byť vypočutý a vzniesť námietky.

   Uvedený článok stanovuje, že ak pochybnosti colných orgánov, pokiaľ ide o určenie colnej hodnoty dovážaného tovaru, pretrvávajú, colné orgány musia pred prijatím konečného rozhodnutia informovať príslušnú osobu o dôvodoch týchto pochybností a poskytnúť jej primeranú príležitosť vyjadriť sa. Konečné rozhodnutie a jeho odôvodnenie sa písomne oznámi príslušnej osobe. Hoci tento článok stanovuje povinnosť colných orgánov pred prijatím konečného rozhodnutia informovať príslušnú osobu o dôvodoch pochybností a poskytnúť jej primeranú príležitosť vyjadriť sa, porušenie tejto povinnosti colnými orgánmi nemôže mať dopad na konečnú povahu rozhodnutia ani na kvalifikáciu aktu prijatého na základe článku 181a ods. 2 nariadenia č. 2545/93 ako rozhodnutia.

   Tento akt prijatý colnými orgánmi totiž v každom prípade vyvoláva právne účinky vo vzťahu k jeho adresátovi v rozsahu, v akom vedie k určeniu novej colnej hodnoty tovaru, a teda predstavuje rozhodnutie v zmysle článku 4 ods. 5 nariadenia č. 2913/92. Naopak porušenie práva dotknutého byť vypočutý by malo za následok nezákonnosť uvedeného rozhodnutia, ktoré by bolo možné priamo napadnúť žalobou na nezávislom súde.

   (pozri body 47 – 50, bod 3 výroku)

4.  V prípade porušenia práva dotknutého byť vypočutý a vzniesť námietky podľa článku 181a ods. 2 nariadenia č. 2454/93, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 2913/92, zmeneného a doplneného nariadením č. 3254/94, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby s ohľadom na osobitné okolnosti predmetného prípadu, ktorý prejednáva, a na požiadavky zásad ekvivalencie a efektivity určil, či v prípade, že rozhodnutie, ktorého prijatím bola porušená zásada práva na obhajobu, musí byť zrušené, je povinný rozhodnúť o žalobe proti tomuto rozhodnutiu alebo či môže zvážiť vrátenie veci príslušnému správnemu orgánu.

   Rešpektovanie práva na obhajobu predstavuje všeobecnú zásadu práva Únie, ktorá sa uplatní vtedy, ak má správny orgán v úmysle prijať voči osobe rozhodnutie, ktoré nepriaznivo zasahuje do jej postavenia. Na základe uvedenej zásady, výslovne spomenutej v článku 181a ods. 2 nariadenia č. 2454/93, sa tak adresátom rozhodnutí, ktoré významnou mierou ovplyvňujú ich záujmy, musí umožniť, aby mohli účinne vyjadriť svoje stanovisko ku skutočnostiam, z ktorých správny orgán zamýšľa vychádzať pri svojom rozhodnutí.

   (pozri body 57, 61, bod 4 výroku)