Rozhodné právo pre rozvod a rozluku

HLAVNÉ BODY

Zúčastnené krajiny

Nariadenie sa vzťahuje na 17 členských štátov, ktoré sa zúčastňujú na posilnenej spolupráci v tejto otázke: Belgicko, Bulharsko, Nemecko, Estónsko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Lotyšsko, Litva, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Rakúsko, Portugalsko, Rumunsko a Slovinsko.

Ostatné členské štáty sa môžu kedykoľvek pripojiť.

Odkedy sa nariadenie uplatňuje?

Uplatňuje sa v prípade kolízie vnútroštátnych právnych poriadkov v oblasti rozvodu a rozluky, t. j. keď by sa na ten istý rozvod alebo rozluku mohli uplatňovať viaceré vnútroštátne právne poriadky (napr. vnútroštátny právny poriadok krajiny štátnej príslušnosti manželov alebo vnútroštátny právny poriadok krajiny ich hlavného bydliska).

Neuplatňuje sa na tieto otázky:

• právna spôsobilosť fyzických osôb,
• existencia, platnosť alebo uznanie manželstva,
• vyhlásenie manželstva za neplatné,
• priezvisko manželov,
• majetkovoprávne dôsledky manželstva,
• rodičovská zodpovednosť,
• vyživovacia povinnosť,
• trust alebo dedičstvo.

Voľba práva

Manželia môžu uzatvoriť formálnu dohodu, v ktorej si zvolia, ktoré vnútroštátne právo sa bude uplatňovať na ich rozvod alebo rozluku, pokiaľ to je právo:

• krajiny, v ktorej majú manželia hlavné bydlisko v čase uzavretia dohody, alebo
• krajiny, v ktorej mali manželia posledné hlavné bydlisko, ak tam jeden z nich naďalej býva v čase uzavretia dohody, alebo
• krajiny štátnej príslušnosti niektorého z manželov v čase uzavretia dohody, alebo
• krajiny, v ktorej je vec predložená.

Dohoda medzi manželmi sa môže uzavrieť a pozmeniť kedykoľvek pred tým, ako je vec predložená na súd.

Ak sa nezvolí žiadne rozhodné právo

Ak si manželia nezvolia právo, ktoré by sa malo uplatňovať na ich rozvod alebo rozluku, vec bude podliehať právu:

1. krajiny, v ktorej majú manželia hlavné bydlisko v čase predloženia veci na súd, alebo ak to neplatí,
2. krajiny, v ktorej mali manželia posledné hlavné bydlisko, ak sa obdobie pobytu neskočilo viac ako jeden rok pred predložením veci na súd, a pokiaľ jeden z manželov naďalej žije v danej krajine v čase predloženia veci na súd, alebo ak to neplatí,
3. krajiny štátnej príslušnosti manželov v čase predloženia veci na súd, alebo ak to neplatí,
4. krajiny, v ktorej je vec predložená.

Ak súčasťou vnútroštátneho rozhodného práva v danej veci nie je rozvodové právo alebo ak toto právo neudeľuje manželom rovnaký prístup k rozvodu alebo rozluke na základe ich pohlavia, uplatní sa právo krajiny, v ktorej je vec predložená.