15.4.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 114/37

1.

Víta oznámenie Európskej komisie o strategických usmerneniach pre udržateľný rozvoj odvetvia akvakultúry EÚ, pričom zdôrazňuje, že akvakultúrna výroba by sa (rovnako ako iné výroby primárneho sektora) mala považovať za strategickú pri reagovaní na budúce výzvy týkajúce sa výživy, prírodných zdrojov a území.

2.

Opakovane zdôrazňuje význam modrého rastu a skutočnosť, že je veľmi potrebná európska stratégia udržateľného rozvoja akvakultúry, aby sa dosiahli ciele zamestnanosti a zvyšovania produktivity tohto odvetvia v súlade so stratégiou Európa 2020 na oživenie hospodárstva EÚ.

3.

Žiada, aby jedným z hlavných cieľov usmernení bolo znížiť prostredníctvom prístupu viacúrovňového riadenia nezákonný, nenahlásený a neregulovaný rybolov.

4.

Pripomína, že akvakultúru podporil vo viacerých už skôr prijatých stanoviskách, pričom žiadal uznať túto politiku ako takú a primerane ju financovať a propagovať, aby sa stala silnou alternatívou tradičného rybolovu. Mal by preto byť uznaný ako zásadný partner na podporu tejto politiky.

5.

Upozorňuje na odhady FAO, podľa ktorých v súčasnosti 47 % všetkých rýb určených na ľudskú konzumáciu pochádza z akvakultúry a vyjadruje poľutovanie nad tým, že akvakultúrna výroba EÚ predstavuje iba 2,3 % objemu a 4 % hodnoty celosvetovej produkcie akvakultúry (1).

6.

Vyjadruje hlboké znepokojenie nad skutočnosťou, že Európa, ktorá mala vedúce postavenie v produkcii chovných rýb, musí teraz dovážať viac ako 60 % výrobkov akvakultúry, pričom je jednoznačne schopná vyprodukovať tieto potraviny na území EÚ a poskytnúť tak pracovné miesta svojim občanom, pričom by sa dodržiavali najprísnejšie normy.

7.

Vidí potrebu rozvinúť potenciál akvakultúry a pretvoriť toto stagnujúce odvetvie na rozkvitajúci segment hospodárstva.

8.

Privítal by, keby sa uznala jednak potreba zmenšiť rozdiel medzi objemom rybných produktov spotrebovávaných na trhu EÚ a objemom produkcie z rybolovných úlovkov v EÚ, a jednak úloha, ktorú pri dosiahnutí tohto cieľa musí zohrávať odvetvie akvakultúry.

9.

Zdôrazňuje, že udržateľnosť rozvoja sa v európskom meradle stala neodmysliteľným predpokladom každého sociálno-ekonomického rastu, ktorému musia zodpovedať politické záväzky a zdroje, a to v každom odvetví.

10.

Domnieva sa, že udržateľnosť rozvoja akvakultúry má strategický význam, ak zohľadníme priame záujmy všetkých regiónov a miestnych spoločenstiev (nielen prímorských) a vzájomnú závislosť environmentálnej politiky, akosti vôd (morí aj vnútrozemských vodných telies) a hospodárskej výkonnosti tohto segmentu.

11.

Pripomína, že európska akvakultúra nie je uniformným odvetvím, vyznačuje sa veľkou heterogénnosťou, pokiaľ ide o techniku chovu: uzavreté a otvorené systémy, extenzívne a intenzívne, používané na pevnine, v jazerách, rybníkoch, zaplavených prímorských územiach alebo vodných nádržiach, s polohou blízko pobrežia alebo na otvorenom mori, a zahŕňa chov sladkovodných a morských rýb a kôrovcov od studených vôd Škandinávie až po mierne teplé vody európskych južných morí. Nezávisle od týchto rozdielov však európska akvakultúra potrebuje podporu, aby sa mohla stať konkurencieschopným a hodnotným hospodárskym odvetvím, ktoré bude zároveň zdrojom zamestnanosti, know-how a miestnej hrdosti.

12.

Vidí potrebu komunikačnej kampane, ktorá by zhodnotila takúto bohatú rozmanitosť a navrhuje dodržiavať veľkú transparentnosť aj pri označovaní produktov akvakultúry, ktoré umožní rozlišovať výrobky pochádzajúce z intenzívnych chovov a výrobky z chovov, pri ktorých sa vo veľkej miere rešpektujú prírodné podmienky (napr. nádrže v mori atď.).

13.

Vyjadruje myšlienku, že EÚ by sa mala chopiť vedúcej úlohy v rozvoji ekologických a udržateľných spôsobov chovu rýb a vďaka využívaniu inovatívnych technológií a sústav výroby, kŕmenia, liahnutia z ikier a lovu rýb, ktoré budú vyvinuté v EÚ, sa vydať smerom k „modrej revolúcii“.

14.

Tiež si robí starosti, pokiaľ ide o nemennosť akvakultúrnej výroby v EÚ, pretože sa pri nej naďalej nedostatočne využíva konkurenčná výhoda, ktorú predstavuje vysoká hygienicko-potravinová kvalita a bezpečnosť európskych výrobkov rybného hospodárstva.

15.

Odporúča, aby EÚ čo najviac zachovala úroveň kontrol a záruk aj pri dovážaných výrobkoch akvakultúry, ktoré sú často surovinou na ďalšie spracovanie európskymi podnikmi a zabezpečila normalizované zdravotné, sanitárne, laboratórne a environmentálne podmienky tak pri dovážaných výrobkoch, ako aj pri výrobkoch pochádzajúcich z EÚ.

16.

Upozorňuje na kladné hospodársko-sociálne účinky, ktoré môžu vyplynúť z dlhodobého rastu segmentu akvakultúry (a s ním súvisiacich výrobných odvetví) vzhľadom na možnosti uspokojovať rastúci podiel domáceho dopytu, ktorý sa v súčasnosti uspokojuje dovozmi, a podnietiť rast zamestnanosti v Európskej únii.

17.

Víta zanietenie Komisie, ktorým chce podnietiť dobrovoľnú spoluprácu so snahou zapojiť členské štáty do prípravy viacročných národných strategických plánov, odporúča však, aby vypracovanie ukazovateľov na meranie pokroku neviedlo k nadmernému zvýšeniu byrokratickej záťaže pre podniky a miestne orgány.

18.

Vyjadruje poľutovanie nad tým, že chýbajú odkazy na úlohu miestnych a regionálnych samospráv, ktorú by mohli zohrávať v prospech udržateľného rozvoja akvakultúry, napríklad podporou povedomia o výrobkoch akvakultúry informačnými programami v školách a propagáciou spotreby miestnych a sezónnych výrobkov (krátky dodávateľský reťazec).

19.

Je presvedčený, že príspevok regiónov, ktoré v niektorých členských štátoch majú právomoci týkajúce sa hospodárskeho rozvoja, by sa mohol zhodnotiť v rámci poradnej rady pre akvakultúru, ktorej vytvorenie sa navrhuje.

20.

Súhlasí s tým, že pri udržateľnom rozvoji akvakultúry môže mať veľký význam dodržiavanie predpisov EÚ o ochrane životného prostredia, zdravia obyvateľstva a spotrebiteľov a predpisov o environmentálnej udržateľnosti, na základe ktorých sa musia jednotne stanovovať spoločné ciele viacročných národných strategických plánov.

21.

Okrem toho súhlasí s požiadavkou čo najviac podporovať uplatňovanie európskych právnych predpisov o ochrane životného prostredia bez toho, aby sa na podniky odvetvia kládli zbytočné požiadavky. V tomto zmysle by mohlo byť rozhodujúce know-how samotných výrobcov a miestnych a regionálnych samospráv v rámci poradnej rady pre akvakultúru.

22.

Zdôrazňuje význam konzultácií so zainteresovanými stranami a dúfa, že takéto konzultácie bude možné znova navrhnúť koncom roku 2017 pri príležitosti očakávaného hodnotenia národných plánov v polovici ich uplatňovania.

23.

Súhlasí s úlohami, ktoré Komisia určila ako prioritné a s príslušnými usmerneniami zameranými na potrebu: a) znížiť administratívnu záťaž, b) zlepšiť dostupnosť priestoru a vody, c) zvýšiť konkurencieschopnosť odvetvia, d) prispieť k zaručeniu rovnakých podmienok využívaním konkurenčných výhod, ktoré akvakultúra EÚ ponúka.

24.

Pripomína, že 90 % činností v akvakultúre vykonávajú malé a stredné podniky, ktorých celková rentabilita a udržateľný rozvoj závisia od transparentnosti, účinných administratívnych postupov a plánovateľnosti. Bez jasného rámca ekonomické subjekty nie sú schopné robiť informované rozhodnutia o investíciách a rozširovaní svojej činnosti, ktorými by vytvorili pracovné miesta a zvýšili svoju výrobu.

25.

Nepáči sa mu, že prekážky budovania nových akvakultúrnych chovov, ktoré obsahovalo už oznámenie z roku 2002 a na ktoré výbor upozorňoval vo svojom príslušnom stanovisku, stále pretrvávajú, ba dokonca ešte viac obmedzujú vykonávanie tejto obchodnej činnosti. Znepokojujúca priemerná lehota 2 až 3 roky na vybavenie žiadosti na založenie nového akvakultúrneho podniku (v porovnaní s iba 6 mesiacmi potrebnými v Nórsku, ktoré je vedúcim producentom v tomto odvetví) odrádza mnohých potenciálnych podnikateľov a celú EÚ stavia do nevýhodnej pozície v porovnaní s jej svetovými konkurentmi. Stále potrebnejšie sa preto ukazujú právne predpisy, ktoré by skrátili túto priemernú lehotu a zmenšili rozdiely medzi členskými štátmi.

26.

Žiada Komisiu, aby vo svojich strategických usmerneniach zohľadnila maximálne udržateľné výnosy.

27.

Víta príležitosť, že Komisia na základe údajov zozbieraných z členských štátov spolu s kompetentnými orgánmi pracuje na určení osvedčených postupov a snaží sa o zlepšenie administratívnej efektívnosti. Takéto analýzy by sa okrem toho mali používať aj pri postupoch udeľovania príspevkov EÚ v prospech podnikov akvakultúry.

28.

Pripomína, že v Európe je vydávanie licencií na rybné chovy a podpora malých a stredných akvakultúrnych podnikov vyvíjajúcich činnosť na určitom území často v právomoci miestnych a regionálnych samospráv. Vzhľadom jednak na prísne zákony o ochrane životného prostredia a tlak mimovládnych ochranárskych organizácií a odvetvia cestovného ruchu, a jednak na hospodársky úpadok tradičného rybolovu a zvýšenie nezamestnanosti by miestne a regionálne samosprávy mali z jasných usmernení o udržateľnom rozvoji európskej akvakultúry jedine úžitok.

29.

Poukazuje na to, že aj vo veci propagácie dobrej administratívnej praxe môžu miestne a regionálne samosprávy významne prispieť, počnúc už tým, že poskytnú informácie, ktoré majú členské štáty zozbierať do konca roku 2013.

30.

Poukazuje na to, že oproti rybolovu sa ukazuje tendenčne väčšia citlivosť akvakultúry na jednotlivé druhy znečistenia, takže je dôležité podnietiť členské štáty, aby poskytli „mapy rizík“ a „mapy vplyvu“ obsahujúce údaje o vnútrozemských územiach, morskom priestore a pobrežných zónach. Takéto mapy by sa mohli zaslať Európskej agentúre pre námornú bezpečnosť a mali by obsahovať informácie o infraštruktúre a využívaní týchto území, ktoré môže mať vplyv na akosť vôd, o uplatňovaných zmierňovacích opatreniach, monitorovacích činnostiach, nových veľkých projektoch atď.

31.

Vidí, že odvetvie akvakultúry by malo prospech z koordinovaného priestorového plánovania, ktoré je nevyhnutné aj v námornej oblasti, aby sa zmenšili rozpory medzi jednotlivými druhmi využívania, ktoré sa prelínajú, zvýšila udržateľnosť využívania, zmenšila neistota, uľahčili investície a zrýchlil rozvoj podnikov akvakultúry.

32.

Odporúča, aby sa čo najviac využila možnosť zapojiť do fázy územného plánovania „pobrežné akčné skupiny“. Tieto skupiny by mohli umožniť začlenenie určitého územia do plánovania a hospodárenia so zdrojmi a stať sa predstaviteľmi veľkého počtu zainteresovaných subjektov z daného územia.

33.

Zdôrazňuje význam spolupráce medzi akvakultúrou a rybolovom, ktorých zosúladený rozvoj kladne vplýva na podniky, pobrežné a ostrovné spoločenstvá aj vzhľadom na to, že pracovné sily, ktoré odchádzajú z odvetvia rybolovu by sa mohli uplatniť v rozvíjajúcom sa odvetví akvakultúry. Okrem toho spolupráca pri akvakultúrnych, spracovateľských a komerčných aktivitách môže byť pri produktoch akvakultúry značným prínosom, ak sa rozvíja vo vzájomnej súčinnosti.

34.

Odporúča Komisii vyzvať členské štáty, aby sa pri príprave viacročných národných strategických plánov podrobne venovali vplyvom, ktorým sú vystavené akvakultúrne podniky s prevádzkami v pobrežných zónach, kritériám zmierňovania týchto vplyvov a kompenzačným opatreniam, ktoré môžu využiť stredne veľké podniky.

35.

Súhlasí s tým, že môže mať význam určiť zóny, ktoré sú najvhodnejšie na sladkovodnú akvakultúru, a dúfa, že medzi osvedčenými národnými postupmi, ktoré musia určiť členské štáty, budú niektoré venované sladkovodnej akvakultúre.

36.

Súhlasí s možnosťou, aby sa administratívne zaťaženie podnikateľov znížilo tým, že sa pri priestorovom plánovaní budú posudzovať vplyvy podnikov akvakultúry na životné prostredie.

37.

Želá si, aby sa do strategických usmernení uviedol odkaz, aké dôležité môže byť v rámci koordinovaného plánovania pobrežných zón využitie prostredia slaných vôd (zaplavené prímorské územia a lagúny), ktoré môžu významne prispieť k sociálno-hospodárskej súdržnosti v čase krízy a k zvýšeniu akvakultúrnej výroby v EÚ.

38.

Súhlasí s názorom, že efektívnejšia organizácia trhu a štruktúrovanejšie organizácie podnikov môžu mať kladný vplyv na podniky odvetvia akvakultúry.

39.

Vyzýva Komisiu, aby pokračovala v priamych konzultáciách s organizáciami podnikov pôsobiacich v odvetví akvakultúry. Mali by odhaliť hlavné prekážky rozvoja, s ktorými sa tieto organizácie stretávajú, a poukázať na prípadne už používané spôsoby riešenia.

40.

Plány výroby a uvádzania na trh vypracované organizáciami výrobcov (spolu s odvetvovými dohodami, medziodborovými dohodami a marketingovou politikou) považuje za vynikajúce nástroje na zlepšenie konkurencieschopnosti akvakultúrnych podnikov a účinné reagovanie na rastúce očakávania spotrebiteľov, pokiaľ ide o akosť a rozmanitosť potravinárskych výrobkov.

41.

Vyzdvihuje úlohu, ktorú môžu miestne a regionálne samosprávy a ich výskumné a skúšobné pracoviská zohrávať jednak pri podpore trhovo orientovaného výskumu, inováciách a transfere poznatkov, a jednak pri dopĺňaní členských štátov pri podpore a realizácii synergií rozličných národných výskumných programov.

42.

Nabáda Komisiu, aby naďalej venovala veľkú pozornosť naozaj vážnemu problému, ktorý pre extenzívnu akvakultúru a biodiverzitu predstavujú rybožravé vtáky a iné rybožravé živočíšne druhy (napr. vydra riečna), a zhodnotiť účinnosť prípadných ustanovení o výnimkách z uplatňovania smernice o vtákoch a smernice o biotopoch, ktoré zaviedli členské štáty. Okrem toho by sa malo tiež okamžite preskúmať, či je prísna ochrana rybožravých „problematických živočíšnych druhov“ v určitých regiónoch vôbec ešte stále v súlade s európskymi právnymi predpismi, aby sa tak na základe zmenenej klasifikácie dali ľahko odôvodniť potrebné výnimky v jednotlivých členských štátoch.

43.

Považuje za veľmi vhodné podporovať a rozvíjať programy vzdelávania a odbornej prípravy prispôsobené potrebám trhu s produktmi akvakultúry a uplatňované členskými štátmi, regionálnymi a miestnymi samosprávami, od ktorých by sa malo žiadať, aby oznámili poznatky súvisiace so súčasnou ponukou a informovali o dosiahnutom pokroku.

44.

Pokiaľ ide o transfer poznatkov, osvedčených postupov a inovácií, domnieva sa, že Komisia by mohla konať tak, že buď pristúpi k vytvoreniu plánovaného európskeho strediska na monitorovanie trhu, alebo bude členské štáty nabádať, aby budúce operačné programy nasmerovali na širšiu podporu podnikov akvakultúry (hlavne družstevných), ktoré uskutočňujú projekty transferu poznatkov a inovačných skúseností.

45.

Vidí, že je potrebné, aby boli spotrebitelia presne informovaní o akosti všetkých výrobkov akvakultúry, európskych aj neeurópskych. Správne informácie môžu len posilniť konkurencieschopnosť odvetvia.

46.

Považuje za vhodné, aby viacročné národné strategické plány poskytli aktualizovaný rámec týkajúci sa označovania a nepovinných systémov certifikácie a komplexné posúdenie stavu vývoja odvetvia a podporovali jednotnosť na úrovni EÚ.

47.

Domnieva sa, že v strategických usmerneniach o udržateľnom rozvoji akvakultúry v EÚ by sa mohla zdôrazniť úloha organizácií výrobcov a pobrežných akčných skupín, ktorú by mohli zohrávať v doplňujúcej propagácii akvakultúrnej výroby a podpore území, na ktorých sa táto výroba realizuje, čo sú ciele, ku ktorým by mohli regióny konkrétne prispieť.

48.

Domnieva sa, že v problematike vysledovateľnosti výrobkov a krátkych potravinových reťazcov by členské štáty a regióny mali využiť kladné skúsenosti, ktoré sa získali v poľnohospodárstve. Malo by sa teda podporiť ich uplatňovanie na akvakultúrne podniky, aby sa zvýšila ich konkurencieschopnosť.

49.

Považuje za vhodné, aby sa miestne plány rybného hospodárstva posudzovali aj podľa ich synergií s odvetvím akvakultúry, keďže sa zaoberajú napr. problematikou odchovní, sezónnosti výroby, dodávok na trh, pracovných síl, ktoré odchádzajú z odvetia rybolovu, atď.

50.

Zdôrazňuje, že je dôležité venovať čo najväčšiu pozornosť prínosu, ktorý pre rast odvetvia akvakultúry môže predstavovať neustále rastúci dopyt po biovýrobkoch.

51.

Súhlasí s rozdelením úloh (členské štáty, Komisia, Poradná rada pre akvakultúru). Medzi úlohy členských štátov by sa mohlo zaradiť aj využívanie miestnych verejno-súkromných partnerstiev, vďaka ktorým sa vytvárajú pobrežné akčné skupiny, subjekty, ktoré môžu prispieť k udržateľnému rastu odvetvia akvakultúry.

52.

Vyjadruje spokojnosť so skutočnosťou, že Komisia zobrala do úvahy jeho odporúčanie (zo stanoviska CdR 20/2003) vytvoriť osobitný konzultačný výbor pre akvakultúru s úlohou poskytovať objektívne podklady činiteľom zodpovedným za rozhodovanie. Okrem toho pripomína, že „je ochotný slúžiť ako verejné fórum a garant zaručujúci zapojenie verejnosti a jej informovanie o problematike akvakultúry a [...] tak prispieť k lepšiemu riadeniu tohto odvetvia“ (2).