31.7.2012

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 229/77

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Obnovená stratégia EÚ pre sociálnu zodpovednosť podnikov na obdobie rokov 2011 – 2014“

COM(2011) 681 final

2012/C 229/15

Spravodajkyňa: pani Madi SHARMA

Pomocný spravodajca: pán Stuart ETHERINGTON

Európska komisia sa 25. októbra 2011 rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Obnovená stratégia EÚ pre sociálnu zodpovednosť podnikov na obdobie rokov 2011 – 2014“

COM(2011) 681 final.

Odborná sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 18. apríla 2012.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 481. plenárnom zasadnutí 23. a 24. mája 2012 (schôdza z 24. mája 2012) prijal 203 hlasmi za, pričom 12 členovia hlasovali proti a 12 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   EHSV vyjadruje Komisii pochvalu za jej záväzok podporovať zodpovednú obchodnú prax prostredníctvom svojich mnohých politických iniciatív obsiahnutých v balíku „Zodpovedné podniky“ (1) ako súčasti stratégie Európa 2020.

1.2   EHSV konštatuje, že Európska komisia rešpektuje dobrovoľnú povahu SZP (ktorá je odlišná od „nezáväznej“), a že zdôrazňuje skutočnosť, že sa na úrovni podnikov dosiahol pokrok pri šírení povedomia o nej, a zároveň uznáva, že je potrebná pružnosť, aby podniky mohli byť inovatívne.

1.3   EHSV znepokojuje skutočnosť, že nový návrh rozširuje definíciu sociálnej zodpovednosti podnikov (SZP) nad súčasný rámec. Zároveň však ponecháva priveľa otázok nezodpovedaných. Neobjasňuje však tieto body:

—	definíciu „podniku“ – ktorá by mala zahŕňať všetky súkromné a verejné zainteresované strany a zainteresované strany občianskej spoločnosti, aby sa zabránilo prípadným nedorozumeniam;

—	rôzne kultúrne prístupy k SZP;

—	rozdiel medzi „sociálnou“ zodpovednosťou (len na pracovisku) a spoločenskou zodpovednosťou (aktivity mimo pracoviska);

—	ktoré dobrovoľné aktivity si budú vyžadovať povinné podávanie správ, pričom treba brať do úvahy skutočnosť, že všetky aktivity spojené so SZP sú dobrovoľné, nad rámec akýchkoľvek zákonných požiadaviek;

—	konkrétne opatrenia pre malé a stredné podniky – v oznámení sa používa zovšeobecňujúci prístup;

—	rozdiel medzi SZP a riadením podnikov – a je dôležité, aby tieto dva rámce zostali oddelené.

1.4   Akčný plán Komisie odráža najmä starú definíciu SZP, od ktorej sa teraz upustilo, a je len jednoduchým pokračovaním propagačných činností posledných desiatich rokov. Na základe novej definície SZP by výbor skôr očakával plány týkajúce sa toho, čo by malo byť v „obnovenej stratégii“ nové: plány na podporu a pomoc podnikov, aby prevzali zodpovednosť za svoj vplyv na spoločnosť a aby svojim zainteresovaným stranám ukázali, ako sa o to usilujú. Keďže takéto plány neexistujú, výbor sa nemôže k „obnovenej stratégii“ veľmi vyjadriť. Môže len konštatovať, že Komisia má v úmysle do leta tohto roku predložiť legislatívny návrh týkajúci sa transparentnosti sociálnych a environmentálnych informácií poskytovaných podnikmi zo všetkých odvetví.

1.5   Výbor podporuje iniciatívu týkajúcu sa revízie smernice z roku 2003 (2) a navrhuje, aby podniky, ktoré postavia svoju stratégiu alebo komunikáciu na SZP, každoročne predkladali sociálne a environmentálne informácie na základe spoľahlivých a transparentných metód. Cieľom je rozšíriť v súčasnosti už bežne používané postupy prostredníctvom nástrojov merania a hodnotenia uznaných na medzinárodnej úrovni.

1.6   Výbor poukazuje na to, že cieľom postupov súvisiacich so SZP nesmie byť v žiadnom prípade nahradenie vnútroštátnych právnych predpisov, ani snaha o oslabenie konvenčných dohôd dosiahnutých v rámci sociálneho dialógu. Výbor preto veľmi pozitívne hodnotí návrh na vytvorenie databázy umožňujúcej analýzu a sledovanie obsahu dojednaných nadnárodných dohôd, ktoré sa zúčastňujú na sociálnej a environmentálnej regulácii globalizácie.

1.7   SZP je veľmi dôležitou dobrovoľnou aktivitou experimentovania s občianskym dialógom v niektorých podnikoch, pretože zainteresovaným stranám nezávislým od daného podniku umožňuje vyhodnotiť zodpovednosť podnikov vzhľadom na vplyv, ktorý majú na spoločnosť.

2.   Úvod

2.1   Európska komisia vydala 25. októbra 2011 nové oznámenie s názvom Obnovená stratégia EÚ pre sociálnu zodpovednosť podnikov na obdobie rokov 2011 – 2014 (SZP). Táto stratégia opisuje akčný plán očakávaných cieľov, ktoré sa majú dosiahnuť v období od roku 2011 do roku 2014.

2.2   Aby bolo možné dosiahnuť cieľ obnovy politiky SZP, oznámenie stanovuje nasledujúce úlohy:

—	vypracovať novú definíciu pre SZP;

—	obnoviť dôveru spotrebiteľov a občanov v európske podniky;

—	podporovať SZP prostredníctvom výhod a ocenení na trhu;

—	zlepšiť regulačný rámec;

—	ďalej zakomponovať SZP do vzdelávania, odbornej prípravy a výskumu;

—	lepšie prispôsobiť európske a globálne prístupy k SZP;

—	podporovať sociálny dialóg a transparentnosť a

—	vytvoriť databázu medzinárodných rámcových dohôd.

2.3   Nová rozšírená definícia označuje SZP ako „zodpovednosť podnikov za svoje vplyvy na spoločnosť“ a venuje sa aj dodatočným aspektom, ktoré by podniky mali zaradiť do svojich stratégií SZP. Aktualizuje predchádzajúcu definíciu SZP ako „koncept, na základe ktorého podniky dobrovoľne začleňujú do svojich obchodných činností a vzájomných vzťahov so zúčastnenými stranami sociálne a environmentálne aspekty“.

2.4   Komisia má v úmysle i naďalej stavať na medzinárodne uznávaných zásadách a usmerneniach na základe spolupráce s členskými štátmi, partnerskými krajinami a príslušnými medzinárodnými fórami a tiež má v úmysle doviesť podniky k tomu, aby sa k týmto rámcom zaviazali vo väčšej miere.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1   Podniky vytvárajú SZP ako súčasť svojich podnikových stratégií a ako nástroj, ktorý podnikom pomáha zúčastňovať sa na riešení vnútorných a vonkajších sociálnych, environmentálnych a hospodárskych problémov. SZP môže prispieť k vykonávaniu stratégie Európa 2020 len vtedy, ak ju vypracujú podniky na základe dialógu s rôznymi zainteresovanými stranami a ak sa zachová neregulačný prístup.

3.2   SZP je koncepciou trvalo udržateľného rozvoja a výhody činnosti v oblasti SZP by mali podporovať pozitívnu úlohu, ktorú podniky zohrávajú v spoločnosti a ktoré presahujú čisto hospodárske hodnoty. SZP nesmie v žiadnom prípade nahradiť sociálne práva zaručené legislatívnymi, národnými alebo medzinárodnými nástrojmi, za ktoré sú v prvom rade zodpovedné štáty a vlády.

3.3   V ťažkej hospodárskej a politickej klíme poskytuje politická iniciatíva SZP príležitosť na vytvorenie pozitívneho vzťahu s podnikovou komunitou, pokiaľ bude jasné, že pod pojmom SZP sa rozumie úsilie podnikov o podporu ich pozitívneho vplyvu a predchádzanie negatívnemu vplyvu na spoločnosť alebo o jeho zníženie, a to prostredníctvom dobrovoľných činností nad rámec právnych povinností týchto podnikov. Výbor pripomína svoje stanovisko z roku 2006 (3), v ktorom uviedol, že SZP musí ostať dobrovoľnou aktivitou (ktorá je odlišná od „nezáväznej“). EHSV je presvedčený, že diskusia o SZP by sa mala konštruktívne zmeniť tak, aby boli podniky vnímané ako zainteresované strany, ktoré sú súčasťou spoločenstva.

3.4   V rámci prepracovania tejto politiky je dôležité si uvedomiť, že všetky skupiny zainteresovaných strán sa v súčasnej hospodárskej situácii boria s problémami. Politické návrhy Komisie by mali dopĺňať ciele podporovania rastu ako základnú požiadavku na vytváranie kvalitných pracovných miest a prosperity a zároveň by sa mali zamerať na uľahčenie zodpovednejšej obchodnej praxe.

3.5   Rôzne formy a motivácie v rámci súčasnej činnosti v oblasti SZP určujú jej spoločenský vplyv. Tvorcovia politiky by mali lepšie pochopiť rôzne motivácie a to, akým spôsobom na ne vplýva veľkosť podnikov, ich kapacita, príjmy, odvetvie a činnosť. Identifikácia rôznych nástrojov a podpory, ktoré sú potrebné na rôzne odvetvia, napomôže tomu, aby preskúmanie rámcov politiky SZP prebehlo na základe lepších informácií. Výbor súhlasí s Komisiou, že dodržiavanie platnej legislatívy a kolektívnych zmlúv medzi sociálnymi partnermi je podmienkou prevzatia zodpovednosti, ktorú podniky nesú za svoj vplyv na spoločnosť.

3.6   Činnosť v oblasti SZP rastie v dôsledku čoraz väčšej pozornosti, ktorá sa venuje otázkam životného prostredia. Týmto sa pracovné podmienky a sociálne vzťahy dostali do rovnováhy s environmentálnymi témami. Vo svetle súčasnej krízy musí Komisia posilniť sociálnu kapitolu SZP.

3.7   V rámci programu SZP dochádza k prehliadaniu úlohy a prítomnosti odvetvia sociálneho hospodárstva vrátane mimovládnych organizácií. Komisia musí uznať hodnoty a dôležitosť tohto odvetvia, pokiaľ ide o zapájanie sa do programu SZP, a to ako nezávisle, tak aj v partnerstve s inými odvetviami a musí vyhodnotiť aj nepriamy vplyv návrhov na odvetvie sociálneho hospodárstva, pokiaľ ide o budovanie kontaktov s podnikmi.

3.8   Vzhľadom na záväzky podporované EÚ na konferencii Rio + 20 poukazuje výbor na význam kampane zameranej na zvyšovanie informovanosti o dodatočných finančných informáciách prostredníctvom zverejňovania pravidelnej správy o udržateľnom rozvoji nielen všetkými podnikmi určitej veľkosti (s približne 500 zamestnancami), ale tiež orgánmi verejnej správy a veľkými organizáciami občianskej spoločnosti. Takáto perspektíva by posilnila záujem o výskum týkajúci sa ukazovateľov, ktoré prekračujú HDP alebo uhlíkovej stopy alebo životného cyklu. V súlade so svojimi záväzkami v Rio výbor už tento postup zaviedol a zverejňuje svoje výsledky na základe diagnostického nástroja EMAS.

3.9   Výbor nabáda Komisiu, aby upevnila európsky regulačný rámec pre posúdenie a informovanie v sociálnej a environmentálnej oblasti stanovený v smernici z roku 2003, ktorej revízia práve prebieha. Takýto európsky rámec, uplatniteľný na všetky veľké podniky, v ktorých by SZP bola nosným bodom ich stratégie a komunikácie, bude musieť využívať nástroje merania uznané na medzinárodnej úrovni a vychádzať z vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré už existujú vo viacerých európskych krajinách.

3.10   Prostredníctvom čoraz väčšieho množstva osvedčených postupov vrátane dohôd vyjednaných v rámci sociálneho dialógu dokazuje SZP konkrétnym spôsobom dodatočný prínos občianskeho dialógu pre preskúmanie a vyriešenie spoločenských problémov. Prínos občianskeho dialógu je kľúčový pre vypracovanie vhodných postupov v oblasti SZP, aby sa vytvorilo hodnotenie relevantné pre zainteresované strany, ktoré potrebujú kvalitné informácie o postupe, ktorý dobrovoľne prijali zodpovedné podniky alebo investori.

3.11   Oznámenie EK nijako nevyzdvihuje hodnotu žien v správnych radách, ani pokiaľ ide o SZP, ani ekonomickú pridanú hodnotu ich zastúpenia pre spoločenstvo. Je dokázané, že zastúpenie žien v správnych radách a v rámci SZP súvisí s typom riadenia, ktoré zohľadňuje rodovú rovnosť, čo má pozitívny vplyv na SZP (4).

3.12   Sprostredkovateľské služby maximalizujú potenciál rastu a spoločenskú hodnotu činnosti v oblasti SZP tým, že strategicky zlaďujú potreby a zručnosti podnikov s cieľom vytvárať úspešné partnerstvá. Tento overený postup by sa mal preto ďalej podporovať.

3.13   Európska únia by sa mala podnecovať k tomu, aby podporovala a chránila záväzné medzinárodné rámce pre SZP. Podniky by mali rešpektovať tieto nástroje, riadiť sa nimi pri rozvíjaní svojich činností SZP a ukázať svojim zainteresovaným stranám, ako ich využívajú.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1   Aktualizácia definície sociálnej zodpovednosti podnikov

4.1.1   Silnou stránkou nového návrhu je aktualizácia definície SZP. EHSV však považuje za potrebné, aby Komisia objasnila význam pojmu „podnik“, aby nedošlo k nesprávnemu výkladu. Komisia musí tiež ujasniť, aké nové politické opatrenia vypracuje na základe aktualizovanej definície, vrátane oznámenej legislatívnej iniciatívy. Mala by taktiež upresniť, ako plánuje stimulovať SZP pre rôzne zložky podnikateľskej komunity, ako sú napríklad veľké korporácie, MSP a podniky pôsobiace v oblasti sociálneho hospodárstva.

4.1.2   EHSV okrem toho pripomína, že oznámenie nie je úplné, keďže sa nesnaží vyhodnotiť výsledky, ktoré sa z pohľadu vplyvu na správanie sa podnikov dosiahli pri uplatňovaní stratégie SZP za uplynulých desať rokov, a nesnaží sa ani lepšie oznamovať navrhované iniciatívy a politiky v rámci tejto stratégie.

4.1.3   Navrhovaná definícia EÚ vsúva do koncepcie dobrovoľnej praxe pojem zodpovednosti. Nová definícia zohľadňuje viacrozmerný charakter SZP, ktorý je uvedený v oznámení (5). EÚ však musí postupovať obozretne, pokiaľ ide o vytvorenie novej certifikácie, ktorá by mohla byť v rozpore s normou ISO 26000. Program SZP musia vypracovať podniky na základe dialógu s rôznymi zainteresovanými stranami, ak má pomôcť dosiahnuť stratégii Európa 2020 dosiahnuť inteligentný, inkluzívny rast.

4.1.4   Výrobky a služby stále častejšie dodávajú rôzne organizácie pôsobiace v oblasti verejných služieb a v rámci podnikového sektora, verejného sektora a sektora sociálneho hospodárstva. Navrhovaná definícia obsahuje toto hľadisko nekomerčných organizácií. Treba však viac objasniť definíciu a jej následky na všetky podniky, ktoré by mali realizovať SZP.

4.1.5   Spoločenské následky finančnej krízy vyzdvihujú širší vplyv obchodnej praxe. Je správne, predovšetkým v kontexte krízy a zvýšenej konkurencie, že podniky by mali zodpovedať za svoje činnosti, a do svojej podnikovej stratégie by mali zakomponovať aj SZP, aby tým podporili zodpovednejšiu prax. Rámec SZP by sa však mal prepracovať tak, aby zdôrazňoval vzájomnú závislosť podnikov a spoločenstva.

4.1.6   Vnútorné prepojenia medzi podnikmi a spoločenstvom musia obsahovať sociálny dialóg a transparentnosť. Tu sa vynára niekoľko rôznych úloh spojených so SZP:

—   organizačné (vnútropodnikové) spoločenstvo– koordinovanie vnútorných štruktúr s cieľom splniť si povinnosti vo vzťahu k blahobytu a rozvoju zamestnancov;

—   spoločenstvo externých zainteresovaných strán– spolupráca v záujme podniku s akcionármi, so zákazníkmi a s inými partnermi vrátane verejných orgánov a obcí;

—   miestne spoločenstvo– vyhodnocovanie a práca zamerané na zlepšenie následkov obchodnej praxe na okolité miestne spoločenstvá a životné prostredie.

Podniky by si mali uvedomiť tieto prepojenia a svoju SZP by mali proaktívne preberať ako hlavný podnikový cieľ, ktorý im umožní dosiahnuť maximálnu finančnú a sociálnu hodnotu pre všetky zainteresované strany v spoločenstve. Posilnením miestnych sietí (6) získajú všetky zainteresované strany spoločenstva, vrátane verejných orgánov, možnosť angažovať sa a spolupracovať pre blaho spoločnosti.

4.1.7   Prístup Komisie k malými a strednými podnikom, nie je ideálny. Neexistuje žiadne spojenie medzi podnikmi a vplyvmi týchto malých a stredných podnikov na programu SZP v rámci celej Únie. Tiež sa premárnila príležitosť vypracovať komplexnú politiku, ktorá odráža nové spôsoby obchodovania, ako napríklad možnosť využívať online obchodovanie, a lepšie informovať malé a stredné podniky o SZP.

4.1.8   V návrhoch programu sa zanedbalo venovanie pozornosti malým a stredným podnikom. V oznámení nie je vysvetlené, čo sa myslí pod pojmom „podnik“, ale formulácia naznačuje, že ide o veľké spoločnosti. Malé a stredné podniky sú hlavnou zložkou v EÚ vo vzťahu k vytváraniu pracovných miest a rastu a zameraniu na konkurencieschopnosť, ktoré sú uvedené v Lisabonskej zmluve – rovnaký prístup ku rôznym podnikom nie je v rámci SZP akceptovateľný.

4.2   Podporovanie výhod a stimulov na aktivitu spojenú so SZP

4.2.1   Je dôležité uvedomiť si ekonomické motivácie činnosti spojenej so SZP. Oznámenie obsahuje rôzne výhody, ktoré by sa mali vo väčšej miere podporovať spolu s príkladmi osvedčených postupov, aby bolo možné informovať a podporovať podniky v ich snahe o preberanie silnejších záväzkov vo vzťahu k SZP.

4.2.2   Ekonomický prínos aktivity spojenej so SZP sa však nesmie zveličovať. Podniky majú svoje marketingové oddelenia a oddelenia predaja, ktoré sa zameriavajú na reklamu a pochopenie potrieb zákazníkov. SZP v podstate predstavuje prístup k trvalo udržateľnému rozvoju vrátane hospodárskeho rastu spolu so sociálnymi a s environmentálnymi aspektmi. Jej redukovanie len na ekonomické výsledky môže mať nepriaznivé dôsledky, ako napríklad odvrátenie sa od politiky, ak výsledky nespĺňajú finančné očakávania.

4.2.3   Využívanie verejného obstarávania ako trhového stimulu si vyžaduje starostlivé zváženie a vhodné uplatnenie. Sociálne kritériá vrátane klauzúl MOP musia aj naďalej zostať prepojené na predmet zmluvy, aby sa zabránilo čisto symbolickej aktivite spojenej so SZP a aby sa zabezpečila pozitívna sociálna hodnota. Týmto sa tiež môže podporiť vykonávanie primeranejšej a účinnejšej sociálnej zodpovednosti podnikov v rámci priemyselných odvetví.

4.2.4   Pri verejnom obstarávaní je dôležité použiť sociálne klauzuly s najväčšou možnou transparentnosťou. Je to dôležité na zabezpečenie vhodného obstarávania služieb a dodržiavania zásad spravodlivej hospodárskej súťaže na jednotnom trhu. Ak sa má verejné obstarávanie použiť ako trhový stimul, je potrebné túto skutočnosť prediskutovať s GR pre hospodársku súťaž.

4.2.5   Iniciatíva pre sociálne podnikanie (ISP), prezentovaná ako osobitná dodatková politika, ktorá je súčasťou balíka Komisie o zodpovednom podnikaní (7), sa prehliada vo vzťahu ku kľúčovým príležitostiam, ktoré by mohla poskytnúť v rámci programu SZP. Podniky sú v drsnej ekonomickej klíme opatrnejšie, pokiaľ ide o nenávratné výdavky. Je všeobecne známe, že sa sociálne podniky spoliehajú na súkromný kapitál ako na súčasť svojich finančných plánov (8) a že sociálne investície a ponúkanie bezplatných nefinančných služieb novým sociálnym podnikom je spôsob, ako podniky získavajú finančnú a sociálnu návratnosť  (9) svojich investícií do SZP. Obe iniciatívy by dosiahli svoje ciele a zároveň by maximalizovali potenciál rastu a kapacitu na vytváranie sociálnej hodnoty.

4.3   Pochopenie motivácií a podporovanie aktivity spojenej so SZP

4.3.1   Súčasná aktivita spojená so SZP má mnoho foriem a rôzne motivácie, ktoré vplývajú na jej spoločenský dosah. Sem môže patriť defenzívna ochrana záujmov akcionárov, charitatívne dary a sponzorstvo používané v niektorých členských štátoch, a tiež zmysluplnejšia aktivita, ako napríklad strategické prepájanie aktivity s hlavnou podnikovou činnosťou a transformačná snaha o identifikovanie a riešenie hlavných príčin spoločenských problémov (10). EHSV poukazuje na skutočnosť, že nové pravidlá sa môžu ukázať ako kontraproduktívne, ak v niektorých krajinách povedú k tomu, že podniky prestanú vykonávať činnosti, ktoré si vyžadujú predkladanie správ.

4.3.2   Tvorcovia politík musia pochopiť túto škálu činnosti, aby mohli podporovať priaznivé prostredie na viac strategické a transformatívne podnikanie v oblasti SZP. Požiadavky by nemali redukovať činnosť spojenú so SZP na minimálny štandard a mali by zostať v podobe dobrovoľných kódexov, ktoré presahujú rámec právnych požiadaviek.

4.3.3   Snaha by sa mala vo väčšej miere zamerať na zlepšenie informovanosti o občianskom dialógu a angažovanosti pri jeho realizácii, a to v celom podniku, od riaditeľa až po zamestnancov, aby bolo možné dosiahnuť efektívnejšie programy SZP a podporovať etickejšiu organizačnú kultúru. Ukázalo sa, že špecializované riadiace skupiny vrátane vedúcich pracovníkov zabezpečujú úspešné strategické smerovanie a napomáhajú implementovať činnosť v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov.

4.3.4   Samoregulačné a koregulačné procesy sú v podstate dobrou myšlienkou, ale je potrebné zaviesť mechanizmy, ktoré by zabránili tomu, aby nasledujúce požiadavky neúmyselne zaťažili malé a stredné podniky v dôsledku zmluvných dohôd s väčšími podnikmi vo forme subdodávateľov a sprostredkovateľov v rámci dodávateľského reťazca. Kódex osvedčených postupov, ktorý Komisia navrhuje vypracovať, by mal poskytnúť usmernenie subjektom, ktoré sa chcú zapojiť do aktivít SZP, pričom by však zohľadňoval povahu samoregulačných a koregulačných procesov.

4.4   Záväzok akceptovať úlohu zamestnancov v programe SZP

4.4.1   Sociálne zodpovedné správanie podniku je bez zapojenia jeho zamestnancov neúčinné. Program SZP by sa mal vypracovať v spolupráci s vedením podniku, so zamestnancami a v prípade potreby aj so sociálnymi partnermi, aby odzrkadľoval étos organizácie. SZP presahuje rámec procesu „utužovania kolektívu“ a angažovanosť zamestnancov je kľúčom k úspešnej stratégii.

4.4.2   Úloha sociálnych partnerov je cenná pre akýkoľvek program SZP, keďže šíria informácie a zlepšujú sociálny dialóg. V príslušných podnikoch by sa mali zriadiť platformy na zabezpečenie toho, aby do programu SZP boli zahrnuté kolektívne zmluvy, transparentnosť, komunikácia a participácia.

4.4.3   Ľudské práva, pracovné podmienky a zamestnanosť sú dôležitými faktormi viacrozmerného charakteru SZP. Spoločnosti by mali rozvíjať činnosti nad rámec medzinárodných a európskych nariadení a usmernení na základe ôsmich základných dohovorov MOP o ľudských právach na jednej strane a týkajúcich sa zdravia a blahobytu zamestnancov, ako aj odborného vzdelávania na strane druhej. Vo všetkých podnikoch je potrebné zabezpečiť etické a objektívne interné riadiace štruktúry, ktoré by nemali nahrádzať kolektívne zmluvy.

4.5   Výmena poznatkov

4.5.1   Dôležitým procesom je vzájomné učenie sa medzi členskými štátmi v oblasti politiky SZP (zámer 9). Zvláštny dôraz by sa mal klásť na pomoc všetkým členským štátom pri vypracovávaní a aktualizovaní vnútroštátnych politík v oblasti SZP a je potrebné poučiť sa z minulých vnútroštátnych opatrení v tejto oblasti.

4.5.2   Všetky štatutárne orgány – vnútroštátne, regionálne, miestne a inštitúcie EÚ – v rámci Únie musia vypracovať a dodržiavať stratégiu SZP, aby boli príkladom pre ostatné odvetvia. Sem by mala patriť solídna interná politika SZP, testovanie inovatívnych modelov a činností v tejto oblasti, uľahčenie výmeny osvedčených postupov a riadenie rozvoja miestnych sietí na zabezpečenie angažovanosti spoločenstva.

4.5.3   Platformy v niektorých priemyselných odvetviach pozostávajúce z viacerých zainteresovaných strán by mohli pomôcť pri sprostredkovávaní serióznych diskusií medzi spoločnosťami a zainteresovanými stranami o obchodných praktikách a mali by uľahčiť užitočnú výmenu osvedčených postupov a skúseností v rámci odvetví, pričom by sa mala náležite zohľadniť nezávislosť zúčastnených aktérov pri navrhovaní rozsahu a činnosti platformy. Sporné obchodné praktiky by však mali tiež podliehať pokutám, ktoré stanoví súd.

4.5.4   Je potrebné zabezpečiť, aby sa do platforiem zainteresovaných strán zapojili aj malé a stredné podniky, keďže sa na predchádzajúcich procesoch zúčastňovali prevažne veľké korporácie. Všetky podniky musia mať možnosť zúčastniť sa na tomto procese, aby boli celé odvetvia a príslušné kľúčové oblasti lepšie zastúpené.

4.5.5   EHSV podporuje zámer poskytovať finančnú podporu projektom vzdelávania a odborného vzdelávania v oblasti SZP a informovať odborníkov v oblasti vzdelávania a podniky o dôležitosti SZP (zámer 8). Toto je mimoriadne dôležité pre malé a stredné podniky, ktoré často nevedia o príležitostiach alebo im chýbajú odborné znalosti týkajúce sa SZP.

4.5.6   Využívanie štrukturálnych fondov pre iniciatívy spojené so SZP by sa malo veľmi starostlivo zvážiť. Pripomíname Komisii zamýšľané krátenie prostriedkov v nasledujúcom programe štrukturálneho financovania, a preto by sa všetky finančné prostriedky vyčlenené na iniciatívy spojené so SZP mali použiť so zámerom dosiahnuť jasné ciele v oblasti boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a v oblasti regionálneho rozvoja. Tieto finančné prostriedky by sa mali poskytnúť výhradne podnikom s obmedzenými kapacitami a finančnými zdrojmi, ako sú napríklad malé a stredné podniky a organizácie občianskej spoločnosti, a tým ich podporiť pri rozvoji opatrení a angažovanosti v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov.

4.5.7   Mali by sa podporovať a rozvíjať informačné portály, ktoré by pomohli podnikom a aj spoločnostiam v oblasti elektronického obchodovania nadväzovať kontakty a poskytnúť prístupnú platformu na efektívnu výmenu osvedčených postupov, zručností a finančných a nefinančných zdrojov v záujme spoločnosti.

4.6   SZP a partneri z oblasti sociálneho hospodárstva

4.6.1   Politická iniciatíva SZP zanedbáva sektor občianskej spoločnosti. Organizácie občianskej spoločnosti poskytujú modely zodpovednej podnikovej stratégie, riadenia a fór a často sa zapájajú do aktivít spojených so SZP. Oznámenie nepreskúmalo vzťah medzi „ziskovými“ a „neziskovými“ odvetviami.

4.6.2   Spolupráca odvetví na základe partnerstva má dlhú tradíciu a mala by sa aj naďalej podporovať, pretože sociálny záväzok podnikov je dôležitým základom pre vytváranie a zachovávanie inštitúcií občianskej spoločnosti (11).

4.6.3   Mali by sa presadzovať obojstranné výhody partnerstva s cieľom podporovať zmysluplnejšie aktivity spojené so SZP. Zosúladenie potrieb so zručnosťami v rámci partnerstva stimuluje efektívnejšie a výhodnejšie sociálne a ekonomické účinky pre spoločenstvá a podniky. Propagovanie nefinančnej podpory je dôležité pri rozširovaní rozsahu podpory z iných odvetví a pomáha strategickejšiemu zmýšľaniu vo vzťahu ku kapacitám SZP – sem patrí podporovanie dobrovoľníctva zamestnancov; poskytovanie bezplatných služieb, poskytovanie darov v naturáliách, t. j. priestory, zariadenia.

4.6.4   Komunikácia medzi odvetviami je kľúčovým predpokladom úspešného fungovania partnerstva. Sprostredkovateľské služby (12) pomáhajú pri zlepšovaní a zjednodušovaní spôsobu, ako dva sektory vykonávajú svoju podnikateľskú činnosť, a pri preklenovaní kultúrnych rozdielov. Tieto služby by sa mali podporovať a mali by sa stať pre podniky oveľa dostupnejšími, aby bolo možné prekonať bariéry, ktoré bránia pri dosahovaní spoločnej hodnoty v odvetviach a skutočnej angažovanosti v aktivitách spojených so SZP.

4.7   Medzinárodné usmernenia a dohody

4.7.1   MOP vypracovala osem základných konvencií, ktoré sú základom práv na celosvetovej úrovni. Členské štáty už ratifikovali tieto základné konvencie. EÚ môže preukázať svoju podporu tým, že zabezpečí, aby tieto dohody dodržiavali aj tretie krajiny.

4.7.2   EHSV rozhodne podporuje zámer Komisie, aby sa propagovanie SZP stalo plne konzistentným s existujúcimi globálnymi nástrojmi, predovšetkým s prepracovanými smernicami OECD, deklaráciou MOP o nadnárodných podnikoch a sociálnej politike, ISO 26000, hlavnými zásadami OSN v oblasti podnikových a ľudských práv, ako aj medzinárodnými rámcovými dohodami. Žiadame Komisiu, aby presne vysvetlila, ako to chce dosiahnuť.

4.7.3   Smernice OECD prijalo 42 krajín, z ktorých 24 je členmi EÚ. Smernice majú jedinečný mechanizmus na následné monitorovanie, vnútroštátne kontaktné miesto, ktoré zodpovedá za šírenie usmernení a riešenie prípadov, kedy malo dôjsť k ich porušeniu. EHSV preto odporúča, aby sa zdroje v rámci obnovenej stratégie EÚ pre SZP vyčlenili na budovanie kapacít s ohľadom na smernice OECD. Odporúča tiež, aby Komisia a členské štáty posilnili úlohu sociálnych partnerov v rámci týchto vnútroštátnych kontaktných miest.

4.7.4   EHSV je presvedčený, že politika v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov by sa mala zamerať na zabezpečenie strategického usmernenia pre podniky, keďže je monitorovanie záväzkov podnikov s viac než 1 000 zamestnancami (zámer 10) v rámci SZP nepraktické a od EÚ si to bude vyžadovať značné finančné zdroje.

---

(1)  COM(2011) 685 final.

(2)  Štvrtá smernica o ročnej účtovnej závierke 2003/51/ES

(3)  Ú. v. EÚ C 325, 30.12.2006, s. 53 – 60.

(4)  Pozri: http://newsforchangingtimes.com/2012/02/17/women-boardroom-csr-un-women-ingrid-kragl/

(5)  COM(2011) 681 final, s. 7.

(6)  Ú. v. EÚ C 175, 28.7.2009, s. 63–72.

(7)  COM(2011) 685 final.

(8)  Ú. v. EÚ C 24, 28.1.2012 s. 1.

(9)  COM(2011) 682 final, s. 6.

(10)  www.csrinternational.org

(11)  Ú. v. ES C 125, 27.5.2002, s. 44.

(12)  Sprostredkovateľské služby poskytujú firmy, ktoré pomáhajú nadväzovať kontakty medzi organizáciami z rôznych odvetví a sprostredkovávať efektívnejšie pracovné vzťahy na základe zosúlaďovania potrieb, zručností a zdrojov. Príkladom takejto firmy je Pilot Light – http://www.pilotlight.org.uk.

---

---