6.3.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 51/27

(1)

hospodárska globalizácia a s ňou spojené zintenzívnenie konkurencie medzi podnikmi verejného a súkromného sektora, čo je jeden z cieľov, ktoré mala riešiť Lisabonská stratégia, si zjavne vyžadujú úzku spoluprácu medzi verejným a súkromným sektorom vo forme verejno-súkromných partnerstiev, z ktorých majú prospech obe strany a najmä verejnosť, ktorá využíva poskytované služby;

(2)

prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev sa partneri z verejného sektora (národné, regionálne či miestne orgány) a zo súkromného sektora podieľajú na vzájomne prospešných spoločných aktivitách používajúc svoje prostriedky nielen na komerčné účely, ale aj na dosiahnutie sociálnych cieľov projektu, najmä poskytovanie kvalitnejších služieb;

(3)

miestne a regionálne orgány by sa mali viac zapojiť do verejno-súkromných partnerstiev, majúc na mysli, že ich zapojenie do projektov partnerstiev pri zachovaní zásad zakotvených v zmluvách bude primárne prospievať ľuďom, ktorým sa služby poskytujú,

1.1

sa domnieva, že keďže dosiaľ neexistuje presná definícia verejno-súkromného partnerstva, dosiaľ neplatí adekvátna legislatíva, a čo je najdôležitejšie, novým členským štátom predovšetkým chýbajú skúsenosti v tejto oblasti, je potrebné vypracovať interpretačné oznámenie o všetkých formách dohôd o verejno-súkromných partnerstvách;

1.2

poukazuje na to, že miestne a regionálne orgány sú najbližšie k ľuďom, ktorí budú využívať verejné služby, a že tieto orgány určujú, ako sa majú služby financovať, akú formu majú mať verejno-súkromné partnerstvá, alebo prípadne to, či budú služby poskytovať samy;

1.3

poznamenáva, že keď padne voľba na verejno-súkromné partnerstvo, primárnym zámerom musí byť zlepšenie kvality verejných služieb v kontexte špecifického projektu, z čoho automaticky nevyplýva, že takéto partnerstvá sa vždy vyberú ako najlepšie riešenie;

1.4

poznamenáva, že verejno-súkromné partnerstvá majú tendenciu presúvať riziká na tú stranu, ktorá je najlepšie schopná riadiť takéto riziká, pričom poskytujú náležité záruky pre prípad nevýhodných podmienok, ktoré by plynuli z dokončenia konkrétneho projektu;

1.5

zdôrazňuje, že verejno-súkromné partnerstvá sa zakladajú na tom, že verejný sektor prevezme zodpovednosť za poskytnutie náležitej infraštruktúry a konkrétneho typu služby, pričom aktívne spolupracuje so súkromným sektorom na implementácii konkrétneho projektu. Pokiaľ ide o súkromný sektor, jeho úlohou je zabezpečiť financovanie prác na projekte, zaistiť transfer technológií a plniť úlohy na dosiahnutie cieľov verejného sektora. Pri dokončení či modernizácii príslušného zariadenia ho súkromný sektor prevádzkuje a poskytuje verejné služby za náhradu. Cieľom verejno-súkromných partnerstiev je preto definovať vzťahy medzi týmito dvoma stranami tak, aby sa zabezpečilo, že riziko spojené s určitým aspektom projektu ponesie tá strana, ktorá je najschopnejšia ho monitorovať;

1.6

zdôrazňuje, že verejno-súkromné partnerstvá môžu byť vhodným variantom pre poskytovanie infraštruktúry alebo služieb verejnosti. Len detailná analýza špecifických cieľov konkrétnej infraštruktúry alebo služby môže však zistiť, či by miestne alebo regionálne orgány mali úlohy vykonávať samy alebo ich zmluvne obstarávať od tretej strany v súlade s právnou úpravou pre verejné obstarávanie v príslušnom členskom štáte, napríklad udeľovaním koncesií alebo prostredníctvom inštitucionalizovaného verejno-súkromného partnerstva;

1.7

je toho názoru, že verejno-súkromné partnerstvá by sa mali uznať ako otázka, ku ktorej sa musí pristupovať nielen z právneho, hospodárskeho či technického hľadiska, ale i z politickej perspektívy, keďže rozhodnutia o spolupráci medzi verejným a súkromným sektorom podliehajú demokratickému hlasovaniu, ako aj kontrole zo strany orgánov dozoru, čoho výsledkom je, že takéto rozhodnutia sa zverejňujú a hodnotí ich verejnosť, ktorá je skutočným či potenciálnym využívateľom príslušných služieb;

1.8

zdôrazňuje, že partner verejno-súkromného partnerstva z verejného sektora môže v niektorých prípadoch získavať z realizácie konkrétneho projektu prostredníctvom verejno-súkromného partnerstva (ak sa zistí, že takéto partnerstvo je ten najlepší variant pre poskytovanie služieb či infraštruktúry verejnosti) tieto výhody:

1.9

zdôrazňuje, že vo verejno-súkromných partnerstvách je potrebná vzájomná dôvera medzi partnermi a transparentnosť ich vzájomných vzťahov, aby sa zaistil slobodný a neobmedzený rozvoj v súlade so základnými zásadami európskych zmlúv, ako je zásada rovnosti príležitostí, vzájomného uznania a proporcionality, pričom základné podmienky pre súlad verejno-súkromných partnerstiev s týmito zásadami sú tieto:

1.10

vyzdvihuje, že tak zmluvné VSP ako aj inštitucionálne VSP musí mať ako prioritu zabezpečiť pre občanov kvalitné, bezpečné zariadenia a služby, ktoré im budú nepretržite slúžiť. Z tohto dôvodu verejné orgány nemôžu prestať vykonávať dozor nad poskytovaním služieb, bez ohľadu na hospodárske záujmy poskytovateľa, pričom si musia vyhradiť určité kompetencie, akými sú stanovovať štandardy kvality a bezpečnosti, vyhradiť si jednostrannú možnosť ich úpravy v prospech verejného záujmu počas trvania partnerstva, zmocniť sa diela alebo služby. Po ukončení partnerstva, verejný orgán musí mať právomoc vyžiadať si od poskytovateľa tie predmety, ktoré sa nazdáva, že sú potrebné pre zabezpečenie kontinuity využívania alebo poskytovania služby;

1.11

nazdáva sa, že ešte aj napriek tomu, že väčšina expertov, ktorí boli požiadaní o konzultáciu, nepodporili iniciatívu Spoločenstva na upresnenie a harmonizovanie predpisov o prideľovaním jednotlivých častí zákaziek pri verejno-súkromných partnerstvách (VSP), inštitúcie Spoločenstva by nemali zabúdať na to, že občan – užívateľ týchto služieb je adresátom tohto partnerstva. Úspech operácie verejno-súkromného partnerstva (VSP) môže závisieť aj od toho, keď vykonávateľ VSP sa nesprávne zachová voči subdodávateľom a dodávateľom, ktorí realizujú určitú časť alebo celú činnosť. Na druhej strane miestne a regionálne orgány majú záujem o podporu malých a stredných podnikov, ktoré vo väčšine prípadov vykonávajú úlohy subdodávateľov alebo dodávateľov. Z tohto dôvodu je potrebné stanoviť povinnosť poskytovateľa alebo koncesionára splniť svoje ekonomické povinnosti voči subdodávateľom a dodávateľom za tých istých ekonomických podmienok, ktoré upravujú plnenie ekonomických povinností zadávajúceho orgánu voči poskytovateľovi alebo koncesionárovi.

2.1

sa prihovára za uznanie špecifickosti koncesií na poskytovanie služieb alebo koncesií na poskytovanie služieb verejného hospodárskeho záujmu, pokiaľ sa Komisia bude aj naďalej chcieť pripraviť legislatívny návrh týkajúci sa koncesií na poskytovanie služieb. Akýkoľvek návrh Komisie by mal zaručovať pružné, transparentné a nediskriminačné postupy pre výber poskytovateľov služieb a zároveň pružnú sadu horizontálnych kritérií pre konečné udelenie koncesie.

2.2

sa domnieva, že diskusia o verejno-súkromných partnerstvách by mala pokračovať na úrovni Komisie, keďže spolupráca medzi obcami/regiónmi a súkromným sektorom sa v Európskej únii stáva čoraz dôležitejšou;

2.3

vyzýva na presné zadefinovanie verejno-súkromných partnerstiev a objasnenie terminológie použitej v tejto diskusii, napríklad presný význam termínov ako „zmluvné VSP“ alebo „inštitucionalizované VSP“ a možné rozlíšenie medzi VSP na európskej úrovni od VSP na národnej a na nižšej ako národnej úrovni;

2.4

nazdáva sa, že by sa v súlade s predchádzajúcim bodom nemali používať pojmy „verejná služba“ a „služba vo verejnom záujme“, nakoľko tieto pojmy majú rôzne definície v jednotlivých právnych úpravách. Platný pojem, ktorý by prichádzal do úvahy na definovanie inštitucionalizovaných VSP, ktoré zároveň spadajú pod európsku legislatívu, je: „tie, ktorých úlohou je využívanie zariadenia alebo poskytovanie služieb občanom za náhradu, platenú v celku alebo z časti užívateľmi“;

2.5

zastáva názor, že by sa malo rokovať aj o tom, či sú k dispozícii potrebné finančné nástroje, ktoré by zaručili fungovanie VSP na celoeurópskej úrovni (zaistenie, verejné záruky);

2.6

si cení snahy Komisie chrániť na úrovni EÚ pri uzatváraní verejných zmlúv a udeľovaní koncesií základné zásady Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, ako je transparentnosť, rovnosť príležitostí, proporcionalita a vzájomné uznanie;

2.7

je toho názoru, že konkurenčný dialóg môže byť účinný pri komplikovaných verejných zmluvách, doteraz sa však zozbieralo len málo skúseností, pokiaľ ide o obsah konkurenčných dialógov;

2.8

odporúča, aby členské štáty vytvorili pri udeľovaní koncesií flexibilnejší postup založený na transparentných a konzistentných pravidlách, zohľadňujúc pritom všetky spoločné európske definície a normy, ktoré by prípadne navrhla Európska komisia;

2.9

je toho názoru, že na to, aby sa zaistila väčšia právna istota iniciatív verejno-súkromných partnerstiev, by sa poskytovatelia verejných služieb mohli zriadiť s účasťou verejného i súkromného sektora;

2.10

zdôrazňuje, že postup verejného obstarávania sa nemusí uplatňovať iba v prípade ponúkajúcich (dodávateľov), ktorí (1) podliehajú dohľadu zo strany verejného orgánu udeľujúceho kontrakt ako vlastné nesamostatné jednotky tohto orgánu a (2) zároveň vykonávajú prevažnú časť svojich činností v tomto verejnom orgáne. Podľa VR „interný operátor“ znamená právne odlišný subjekt, nad ktorým vykonáva kontrolu kompetentný orgán podobne ako nad svojimi vlastnými oddeleniami. S cieľom stanoviť, či taký kontrolný orgán existuje, je potrebné vziať do úvahy také faktory ako napríklad mieru zastúpenia v administratívnych, riadiacich alebo dozorných orgánoch, špecifikácie vzťahujúce sa naňho v stanovách spoločnosti, vlastníctvo, účinný vplyv a kontrolu nad strategickými rozhodnutiami a jednotlivé manažérske rozhodnutia. Status interného operátora vopred vylučuje spoluúčasť súkromného podniku na kapitále poskytovateľa služieb vyššiu než 33 %. VR pokladá za mylný najmä predpoklad, že priame prideľovania zákaziek zmiešaným verejno-súkromným spoločnostiam založeným postupmi verejne prístupnými verejnosti prinášajú v každom prípade úžitok, priamy či nepriamy, samotným spoločnostiam, a preto odmieta automatickú rovnicu „priame prideľovanie rovná sa konkurenčná výhoda v rozpore so Zmluvou“ ako aj tvrdenie, že žiadne ďalšie obmedzenie operatívnosti na trhu nie je zlučiteľné s uvedeným rámcom;

2.11

zdôrazňuje, že interpretačné oznámenie vo veci udeľovania koncesií alebo inštitucionalizovaných verejno-súkromných partnerstiev by mohli poskytnúť ďalšie usmernenie v otázke zásad rovnosti príležitostí, transparentnosti, proporcionality a vzájomného uznania stanovených v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, čím zlepšia vyhliadky projektov verejno-súkromných partnerstiev a uľahčia dokončenie väčšieho množstva projektov v budúcnosti na základe pôžičiek Európskej investičnej banky;

2.12

zdôrazňuje, že vysokokvalitné verejné služby zaručuje demokratický systém v každom členskom štáte EÚ, ktorý kladie občanov na prvé miesto a poskytuje ochranu orgánmi, ktoré riadia alebo budú mať vplyv na riadenie, vykonávajú dozor a sledujú poskytovanie služieb;

2.13

domnieva sa, že pri prideľovaní podpory zo strany EÚ je potrebné považovať financovanie zámerov verejno-súkromných partnerstiev za prioritné.