EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli20. 7. 2022

COM(2022) 360 final

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Úspora plynu pre bezpečnú zimu

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Úspora plynu pre bezpečnú zimu

Nevyprovokovaná a neodôvodnená vojenská agresia Ruska proti Ukrajine úplne narušila trhy s energiou, čo vyvolalo cenovú volatilitu a energetickú neistotu po celom svete s osobitným vplyvom na EÚ a jej bezprostredné susedstvo.

Komisia 18. mája 2022 predstavila plán REPowerEU, ako čo najskôr ukončiť našu závislosť od ruského plynu. Pri realizácii týchto opatrení a plne odhodlaná dodržať ciele stanovené v Európskej zelenej dohode musí Európa zrýchliť svoje prípravy na okamžitý vplyv, ktorý by ďalšie prerušenia dodávok ruského plynu vrátane ich úplného zastavenia mohli mať. Európska rada vo svojich záveroch z 31. mája a 23. júna 2022 požadovala, aby sa tieto prípravy vykonali bezodkladne s cieľom zabezpečiť užšiu koordináciu s členskými štátmi a medzi nimi. 

V prípade ďalších prerušení dodávok alebo ich úplného zastavenia musí byť Európa pripravená. EÚ musí v duchu európskej solidarity a spolupráce zabezpečiť, aby plyn prúdil tam, kde je najviac potrebný, a zároveň ochrániť našich domácich odberateľov, ako aj naše pracovné miesta a hospodárstvo ako celok. 

To je dôvod, prečo sa EÚ v posledných mesiacoch pripravovala na takéto prerušenie. Konkrétne Komisia v rámci energetickej platformy EÚ a členské štáty spolupracovali s alternatívnymi dodávateľmi plynu na zabezpečení dodávok. Plán REPowerEU, ktorý vychádza z návrhov v rámci Európskej zelenej dohody, má za cieľ zrýchliť inštalovanie obnoviteľných zdrojov energie v celej EÚ a zavádzanie investícií v oblasti energetickej efektívnosti. Komisia a členské štáty vykonali hĺbkové preskúmanie pripravenosti. Spoluzákonodarcovia EÚ prijali nariadenie EÚ o uskladňovaní plynu s cieľom stanoviť právne požiadavky na naplnenie zásobníkov v príprave na zimu.

Komisia intenzívne pracovala na zaistení dodatočných alternatívnych dodávok a stále na tom pracuje. Toto oznámenie dopĺňa uvedený prístup tým, že sa zameriava na stranu dopytu. Obsahuje preskúmanie súčasnej situácie a kroky, ktoré už boli prijaté, ako aj prehľad nástrojov, ktoré má EÚ k dispozícii na reakciu. Navyše sa v ňom navrhujú dodatočné opatrenia na koordinované znižovanie dopytu a zvýšenie spoločného úsilia EÚ v oblasti dodávok. To všetko je kľúčom k zníženiu pravdepodobnosti prerušení neskôr v tomto roku a k zníženiu ceny za tieto prerušenia na minimum a do budúcnosti k zabezpečeniu potrebného prístupu európskych spotrebiteľov a priemyselných odvetví k plynu prostredníctvom využitia vplyvu Únie.

Na tento účel sa v oznámení navrhuje nový európsky plán na zníženie dopytu po plyne, ktorý vychádza z najlepších postupov z celej Únie, doplnený nariadením Rady, v ktorom predstavuje bezodkladné odporúčanie na dobrovoľné zníženie dopytu po plyne o 15 % vo všetkých členských štátoch minimálne v nasledujúcich ôsmich mesiacoch a ktorým sa zavádza postup na aktiváciu záväzného cieľa zníženia dopytu v prípade potreby, a to kedykoľvek v nasledujúcich týždňoch alebo mesiacoch.

Plyn nahradený inými palivami a energiou, ktorú ušetrili všetci používatelia v letných mesiacoch, predstavuje energiu, ktorá nám pomôže v priebehu zimy. Ak budeme konať spoločne teraz, bude to mať menej rušivé a nákladné následky, zvýši sa tým solidarita a zabráni sa potrebe neskorších neplánovaných a nekoordinovaných opatrení v prípade možnej krízovej situácie, keď sa budú míňať zásoby plynu. Okrem toho sa pohotovo presunieme ku koordinovanému a v podstate spoločnému nákupu plynu a v budúcnosti obnoviteľného vodíka s cieľom zabezpečiť budúce energetické potreby alternatívnymi dodávkami. V konečnom dôsledku sa vykonaním tohto plánu na zníženie dopytu po plyne vytvoria podmienky na rýchlejšie a úplné ukončenie dovozu ruského plynu v súlade s cieľmi stanovenými v pláne REPowerEU a posilní sa energetická bezpečnosť a sebestačnosť EÚ.

1.    Príprava na zimu

Aká je súčasná situácia? 

Spotreba plynu predstavuje 24 % celkovej hrubej domácej spotreby energie v Európe. Už mnoho rokov je Rusko hlavným dodávateľom plynu pre EÚ. Do minulého roka EÚ závisela od Ruska v prípade viac ako 40 % dodávok plynu do EÚ, čo predstavuje približne 10 % jej celkových energetických potrieb. 

Od minulého roka dodávky ruského plynu do EÚ výrazne klesali v rámci zámerného úsilia využiť energiu ako zbraň. Celkovo sa toky plynu do EÚ z Ruska v júni 2022 znížili na menej ako 30 % priemerného objemu za roky 2016 – 2021. EÚ čelí množstvu neočakávaných, neoprávnených a jednostranných krokov Ruska s cieľom znížiť alebo zastaviť dodávky pre európskych odberateľov, ktoré narúšajú hospodárske činnosti a zdvíhajú ceny. Tok potrubného plynu z Ruska cez Bielorusko sa zastavil a tok plynu cez Ukrajinu sa stále znižuje. Zastavili sa aj dodávky do pobaltských štátov, Poľska, Bulharska a Fínska. Dodávky do viacerých krajín vrátane Poľska, Nemecka, Rakúska, Dánska, Slovenska, Holandska a Talianska sa znižujú. Od polovice júna 2022 sa toky plynu cez plynovod Nord Stream 1, jednou z najväčších dovozných trás do EÚ, znížili o 60 %.

(Graf: Toky ruského plynu v roku 2022 v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi.) 

Táto séria znižovaní dodávok viedla k historicky vysokým a nestálym cenám energie, prispela k inflácii a zvýšila riziko hospodárskeho poklesu v Európe, ako aj k významným negatívnym účinkom v oblasti zamestnanosti a distribučným vplyvom. Tieto účinky a vplyvy môžu vyvolať zvýšenie energetickej chudoby, ako aj riziko prehĺbenia nerovností medzi členskými štátmi a regiónmi.

Nie je dôvod sa domnievať, že sa tento vzorec správania, ktorý je príčinou neistoty dodávok a súvisiacich stúpajúcich cien, v budúcnosti zmení. Z viacerých signálov skôr vyplýva pravdepodobnosť zhoršenia výhľadu v oblasti dodávok plynu.

EÚ sa v očakávaní tohto rizika už začala pripravovať na dlhotrvajúce a prípadne úplné zastavenie dodávok plynu z Ruska, ktoré môže nastať kedykoľvek. Zabezpečenie alternatívnych dodávok plynu a nahradenie zemného plynu čistou energiou kedykoľvek to je možné a inými zdrojmi energie v prípade potreby predstavujú zásadné zložky plánu REPowerEU, ktorý prijali členské štáty a predovšetkým energetická platforma EÚ.

Základom pripravenosti EÚ musí byť solidarita ako základná zásada našej Únie. Členské štáty sú navyše všetky prepojené prostredníctvom jednotného trhu, ktorý je motorom hospodárskeho rastu, inovácií, vytvárania pracovných miest a investícií. Ak má takáto solidarita fungovať, všetky subjekty by sa mali usilovať prijať všetky opatrenia, ktoré majú k dispozícii, aby zabránili účinkom úplného prerušenia dodávok ruského plynu.

Z dôvodu tejto vzájomnej závislosti plnohodnotná kríza v každom členskom štáte vyvolá podstatné negatívne následky, a to priamo alebo nepriamo. Niektoré členské štáty sú viac zraniteľné voči priamemu vplyvu značného alebo úplného prerušenia ruských dodávok. Ak tieto krajiny necháme čeliť tomuto vplyvu osamote, bude to mať závažný dominový efekt na ostatné ekonomiky. Veľký hospodársky pokles v niektorom členskom štáte bude mať priamy negatívny hospodársky vplyv na jeho susedov a na iných vývozných partnerov. To si vyžaduje okamžité kroky na predvídanie ďalších rušivých opatrení a na posilnenie odolnosti EÚ.

Toto oznámenie vrátane európskeho plánu na zníženie dopytu po plyne uvedeného v prílohe sa zameriava na potrebné opatrenia na strane dopytu a vychádza z plánu REPowerEU a plánu úspor energie pre EÚ. Tieto opatrenia na zníženie dopytu dopĺňajú aktuálne úsilie zabezpečiť alternatívne dodávky, ako sa stanovuje v stratégii vonkajšej energetickej angažovanosti EÚ, a urýchľujú prechod na čistú energiu. Mali by ich bezodkladne vykonať členské štáty v úzkej vzájomnej koordinácii s cieľom výrazne znížiť riziká nadmernej nerovnováhy medzi ponukou a dopytom počas nasledujúcej zimy a v období po nej. Týmto postupom sa môžu podstatne znížiť riziká spojené s nedostatkom plynu, ktoré sa dotýkajú priemyselných odvetví kľúčových pre dodávateľské reťazce v EÚ, pracovných miest a rastu, celkovej konkurencieschopnosti a európskeho hospodárstva.

Súvisiace navrhované nariadenie, ktorým sa vytvára rámec pre toto zníženie dopytu, sa podrobnejšie opisuje v časti 3 tohto oznámenia.

Dôrazným a vierohodným koordinovaným postupom EÚ sa v nestabilnej situácii na trhu vytvorí väčšia istota, zvýši sa odolnosť EÚ a obmedzí sa vplyv na ceny vyvolaný ponukou. Zároveň pomôže s plnením ďalších zásobníkov pred príchodom zimy, ak budú dostupné kapacity. Jednostranné opatrenia členských štátov sú nedostatočné pre EÚ ako celok, a teda aj pre jednotlivé členské štáty. Koordinované opatrenia EÚ môžu pomôcť pri zachovaní fungujúcich priemyselných dodávateľských reťazcov a integrity jednotného trhu v prípade významných výpadkov dodávok.

Akými nástrojmi už EÚ disponuje a aké opatrenia sa prijali pred súčasnou krízou? 

Po prvé, EÚ má pevný rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050 a zníženie emisií do roku 2030 aspoň o 55 %. Prechod na čistú energiu a bezpečnosť dodávok energie spolu navzájom súvisia. Postupným odstraňovaním našej závislosti od fosílnych zdrojov energie a znižovaním celkovej spotreby energie v EÚ prostredníctvom zvyšovania energetickej efektívnosti Európska zelená dohoda a balík „Fit for 55“ posilňujú bezpečnosť EÚ v oblasti dodávok energie.

Po druhé, EÚ vytvorila regulačný rámec na riešenie určitých situácií týkajúcich sa bezpečnosti dodávok energie, ktorý vychádza z poznatkov získaných z predchádzajúcich energetických kríz a ktorý je založený na našich opatreniach prijatých po protiprávnej anexii Krymu a Sevastopoľa k Ruskej federácii v roku 2014.

Podľa nariadenia o bezpečnosti dodávok plynu 1 členské štáty musia mať národné preventívne akčné plány a núdzové plány založené na spoločných posúdeniach rizika vykonávaných regionálnymi skupinami organizovaných pozdĺž dodávateľských trás. Vymedzené sú tri vnútroštátne úrovne krízovej situácie: včasné varovanie, pohotovosť a stav núdze. Opatrenia, ktoré členské štáty môžu prijať v rámci každej z týchto úrovní, sú vymedzené v národných núdzových plánoch pre bezpečnosť dodávok plynu. Platí všeobecná zásada, že obmedzenia toku plynu, prídelový systém a obmedzovanie sa uskutočňujú ako posledná možnosť po vyčerpaní všetkých ostatných možností, ako sú možnosti prechodu na alternatívne palivá. 

Komisia v prípade osobitne postihnutého geografického regiónu môže na žiadosť jedného alebo viacerých členských štátov vyhlásiť stav núdze na úrovni Únie alebo regiónu. V uvedených prípadoch Komisia koordinuje opatrenia príslušných členských štátov a môže vystupovať ako moderátor v prípade zavedenia opatrení, ktoré nadmieru obmedzujú tok plynu do iných členských štátov a tretích krajín, ako sú členské štáty Energetického spoločenstva. Koordinácia tak pomáha zabezpečiť, aby v stave núdze plyn prúdil do najviac postihnutých krajín a k najviac postihnutým odberateľom.

Nariadenie o bezpečnosti dodávok plynu obsahuje aj mechanizmus solidarity, ktorý zaručuje dodávky „chráneným odberateľom“ vymedzeným ako domácnosti, zariadenia diaľkového vykurovania, ktoré nemôžu prejsť na iné palivá, a určité základné sociálne služby, ako je zdravotná starostlivosť. V závažnom stave núdze, keď v členskom štáte už nie je možné zaručiť dodávky chráneným odberateľov, majú priamo prepojené členské štáty povinnosť konať solidárne a dodať plyn tam, kde je najviac potrebný, aj keby to znamenalo obmedzenie ich nechránených odberateľov. Táto pomoc podlieha rýchlej a spravodlivej náhrade stanovenej v rámci dvojstranných technických, právnych a finančných dojednaní, na ktorých sa členské štáty musia vopred dohodnúť.

Európska koordinačná skupina pre plyn, skupina odborníkov, ktorej predsedá Komisia a ktorú tvoria odborníci z členských štátov, príslušné európske združenia a sekretariát Energetického spoločenstva, úzko monitoruje bezpečnosť dodávok energie v EÚ a v prípade potreby koordinuje opatrenia. Skupina bola kľúčová pre riadenie situácie v oblasti bezpečnosti dodávok energie od začiatku vojny proti Ukrajine, a to najmä výmenou informácií a pomocou pri koordinácii opatrení členských štátov v súvislosti s vyhláseniami týkajúcimi sa úrovne včasného varovania a pohotovosti 2 . 

Opísaný rámec však nie je celkom vhodný pre súčasnú krízu, keďže je určený na riešenie krátkodobých prerušení v súvislosti s konkrétnymi časťami infraštruktúry alebo krátkodobých extrémnych výkyvov počasia, a nie na dlhodobé prerušenie dodávok spôsobené tým, že významný dodávateľ obmedzí dodávku na niekoľkých trasách zároveň. Preto sa tento rámec riadenia musí upraviť, pričom sa v ňom aj výrazne odzrkadľuje pohľad európskych a vnútroštátnych ministerstiev priemyslu.

Po tretie, EÚ postupne rozvíjala sieť energetických prepojení a vnútorný trh s energiou schopný dodať plyn a elektrinu tam, kde to je potrebné. Touto aktívnou politikou sa podarilo diverzifikovať dodávky plynu, a čo je rovnako dôležité, aj trasy plynu, a to vďaka investíciám do cezhraničnej plynárenskej infraštruktúry, projektov spätného toku, ako je možnosť spätného toku v rámci plynovodu Jamal medzi Nemeckom a Poľskom a terminály LNG v Pobaltí, stredovýchodnej a juhovýchodnej Európe. Veľa projektov spoločného záujmu v rámci transeurópskej energetickej siete využilo finančnú podporu EÚ prostredníctvom Nástroja na prepájanie Európy a politiky súdržnosti.

Uvedený vývoj významne zlepšil alebo zlepší situáciu v oblasti bezpečnosti dodávok energie v EÚ a umožní účinnú diverzifikáciu dodávateľov a trás. Všetky jednotlivé členské štáty vrátane historicky najviac exponovaných krajín, ako je Bulharsko a Fínsko, ukončili svoju závislosť od jediného zdroja plynu v podobe dovozu plynu z Ruska.

Čo spravila EÚ, aby po ruskej invázii na Ukrajinu zaistila bezpečnosť dodávok energie?

EÚ po ruskej invázii na Ukrajinu vypracovala plán REPowerEU s cieľom čo najskôr ukončiť závislosť EÚ od ruských fosílnych palív. Na dosiahnutie tohto cieľa sa v pláne REPowerEU stanovujú opatrenia týkajúce sa diverzifikácie dodávateľov energie, úspor energie a energetickej efektívnosti a navrhuje sa urýchlené zavádzanie čistej energie s cieľom nahradiť fosílne palivá v domácnostiach, priemysle a pri výrobe energie, predovšetkým prostredníctvom elektriny z obnoviteľných zdrojov a čistého vodíka. Okrem toho členské štáty a miestne orgány 4 sú v dobrej situácii, aby podporovali opatrenia v oblasti úspor energie prispôsobené miestnym okolnostiam.

EÚ v rámci plánu REPowerEU prijala opatrenia na posilnenie svojej bezpečnosti dodávok energie a odolnosti zamerané na stranu ponuky aj dopytu. Konkrétne: 

·V marci 2022 bol navrhnutý nový právny predpis EÚ na zabezpečenie naplnenia podzemných zásobníkov EÚ na nadchádzajúcu zimu, ktorý Európsky parlament a Rada prijali v máji a ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 5 . Úroveň naplnenosti zásobníkov bola počas poslednej zimy znepokojivo nízka – o 10 percentuálnych bodov menej ako v rokoch 2016 až 2018 – napriek nižšej úrovni dovozu z Ruska a vysokým cenám, ktoré znižujú motiváciu uskladňovať plyn, je však naplnenosť v súčasnosti opäť v súlade s historickým priemerom, čo znamená, že zásobníky sú naplnené na 64 %, čo zodpovedá 46 dňom spotreby počas zimy.

·Komisia v prvom polroku 2022 vykonala hĺbkové preskúmanie všetkých národných núdzových plánov v oblasti bezpečnosti dodávok plynu, čo členským štátom umožnilo posilniť pripravenosť na možné rozsiahle narušenia dodávok. Komisia takisto vykonala hĺbkové monitorovanie situácie týkajúcej sa bezpečnosti dodávok energie a súvisiace posúdenie rizík, a to s ohľadom na plyn aj elektrinu, v úzkej spolupráci s členskými štátmi, ENTSOG a ENTSOE – európskymi združeniami prevádzkovateľov prepravných sietí pre plyn a prenosových sústav pre elektrinu.

·Komisia zriadila energetickú platformu EÚ na agregovanie dopytu po energii na regionálnej úrovni a uľahčenie dobrovoľného spoločného nákupu s cieľom zabezpečiť čo najlepšie využitie infraštruktúry, tak aby plyn tiekol tam, kde je to najviac potrebné, a osloviť medzinárodných partnerov v oblasti zásobovania, ako sú USA 6 , Nórsko, Azerbajdžan, Katar, Egypt, Izrael, Alžírsko a mnoho ďalších. Tento kontakt prebieha v súlade so stratégiou vonkajšej energetickej angažovanosti EÚ 7 . Najmä vďaka týmto opatreniam EÚ získala nevídané množstvá LNG od začiatku roka a ďalší potrubný plyn, ktoré vyvažujú stratu ruského plynu – pozri rámček uvedený ďalej.

·Komisia v rámci energetickej platformy EÚ vytvorila päť regionálnych skupín členských štátov s cieľom nahradiť dodávky ruského plynu a zlepšiť bezpečnosť dodávok energie v každom regióne, napríklad vypracovaním akčných plánov na rýchle vykonanie – ktoré sa vykonali s vysokou mierou úspešnosti v regionálnej skupine pre juhovýchodnú Európu. Tieto skupiny dopĺňajú činnosť existujúcich skupín na vysokej úrovni, ktoré sa zameriavajú na urýchľovanie kľúčových projektov týkajúcich sa prepojení energetických sietí a energie z obnoviteľných zdrojov a na dôležité reformy trhu s energiou, ako je skupina na vysokej úrovni pre plynárenskú konektivitu v strednej a juhovýchodnej Európe.

·Komisia nadviazala spoluprácu s odborníkmi z odvetvia s cieľom určiť možnosti prechodu na iné palivá a dobrovoľného zníženia dopytu a posúdiť možné následky nekoordinovaných opatrení týkajúcich sa zníženia dopytu po plyne zo strany priemyselných používateľov.

Rôzne opatrenia prijaté od februára vrátane opatrení, ktorých cieľom je posilnenie rámca EÚ v oblasti bezpečnosti dodávok energie, sú zamerané na zvládnutie čo najrýchlejšieho postupného úplného ukončenia dovozu ruského plynu.

Posledné prerušenia dodávok plynu z Ruska však naznačujú značné riziko, že Rusko môže dodávky plynu úplne zastaviť náhle ešte tento rok. EÚ musí byť pripravená na tento scenár a prijať dodatočné opatrenia úmerné ťažkostiam, ktoré z neho vyplývajú. Ak teraz organizovane znížime spotrebu plynu, zmiernia sa tým budúce náklady pre spoločnosť. Prechod k spoločnému nákupu v rámci energetickej platformy predstavuje nevyhnutný doplnok k vykonávaniu dôslednejšej koordinácie na strane dopytu aj na strane ponuky a Komisia zrýchli svoju prácu na sfunkčnenie platformy do konca tohto roka. Súčasne by spoločný nákup plynu napríklad mohol poskytnúť menším plynárenským spoločnostiam silnejšiu úlohu a umožniť lepšiu nákupnú páku pre EÚ, najväčšieho dovozcu zemného plynu na svete, a to aj na regionálnej úrovni, a vylepšiť našu energetickú odolnosť a dlhodobú energetickú bezpečnosť.

Čo očakávať?

Bez ohľadu na dosiaľ dobrý pokrok pri plnení zásobníkov zo simulácií, ktoré vykonala Komisia a ENTSOG, vyplýva, že úplné prerušenie dodávok od júla do zimy 2023 by viedlo k tomu, že sa nesplní cieľ naplnenia zásobníkov na 80 % do novembra, ktorý sa stanovuje v novom nariadení EÚ o uskladňovaní plynu. Zo simulácií vyplýva, že zásobníky by na začiatku vykurovacej sezóny mohli byť naplnené len na 65 % až 71 %.

Okamžitý rýchly a rozhodný prechod je zásadný. Závažné narušenie dodávok plynu v zime 2022/2023 bude mať bez zmysluplného úsilia o nájdenie náhrady a bez zníženia dopytu v nasledujúcich týždňoch výrazný vplyv na európske hospodárstvo a trhy práce a priame či nepriamo sa dotkne všetkých členských štátov 8 . 

Okamžitá reakcia zníži náklady spojené s náhlym prerušením dodávok 

Bude výrazne menej nákladné maximalizovať možnosti týkajúce sa nahradenia zdrojov a začať znižovať dopyt po zemnom plyne teraz a o nepríliš vysoké množstvo vďaka dlhšiemu časovému náskoku ako v prípade, keď sa bude musieť náhle výrazne obmedziť dopyt v období špičkového odberu (t. j. v zime) a bez riadnej prípravy. Ak budú prevádzkovatelia siete počítať so znížením dopytu, budú môcť optimalizovať kapacity siete, včas prepraviť viac plynu zo západu na východ a viac naplniť zásobníky tam, kde existujú kapacity, s ohľadom na nasledujúcu zimu a na zimnú sezónu 2023/2024. V dôsledku tohto očakávaného, rozloženého zníženia dopytu sa celkovo odstráni alebo zníži akýkoľvek prípadný nedostatok v zime viac ako o polovicu. Tým, že budeme očakávať znížené dodávky už teraz, budeme môcť poskytnúť cielené stimuly priemyselným odvetviam s potenciálom znížiť ich spotrebu, napríklad prechodom na palivá z obnoviteľných zdrojov, či v každom prípade na palivá s najnižším možným obsahom emisií, a to v súlade s úsilím v oblasti energetickej efektívnosti a s cieľom zabrániť dlhodobej odkázanosti na určitého dodávateľa.

Pokiaľ ide o celkový makroekonomický vplyv prípadného závažného prerušenia, solidárnou koordinovanou reakciou EÚ pred zimou sa obmedzí negatívny vplyv na HDP a pracovné miesta.

Ak sa zohľadnia potreby identifikované v scenároch vypracovaných ENTSOG a prijmú sa včasné opatrenia na zníženie dopytu, prerušenie dodávok plynu z Ruska by v prípade priemernej zimy mohlo mať za následok zníženie HDP minimálne o 0,4 % v priemere, pokiaľ ide o EÚ ako celok, a zníženie o 0,6 % v prípade studenej zimy.

Ak sa však bude otáľať s konaním až dovtedy, keď nastane úplné prerušenie dodávok, povedie to k zvýšeniu nákladov aspoň o tretinu, a to čiastočne z dôvodu premárnenej príležitosti na koordináciu opatrení a na jednoduchšie prispôsobenie, čo ešte viac prispeje k tomuto zvýšeniu. Váhanie v prípade priemernej zimy bude mať vplyv v rozsahu od 0,6 % do 1 % HDP.

V prípade studenej zimy sa tieto náklady ešte zvýšia. Náklady vyplývajúce z odloženia reakcie v prostredí studenej zimy povedú k výraznému znásobeniu nákladov pre EÚ, pričom vplyv na HDP bude v priemere v rozsahu 0,9 % až 1,5 %, a to najmä v prípade najviac postihnutých členských štátov.

S cieľom predísť nedostatku plynu v nadchádzajúcich mesiacoch sa odporúča celkové zníženie dopytu po plyne o 15 % v období od 1. augusta do 31. marca 2023 9 . 

2.    Plán na zníženie dopytu po plyne so súčasným uprednostnením kritických odberateľov

Európsky plán na zníženie dopytu po plyne

Zníženie dopytu o 15 % opísané v predchádzajúcej časti sa môže dosiahnuť okamžitým konaním, vykonaním plánu úspor energie 10 a prijatím dodatočných opatrení v oblasti úspor plynu v nechránených sektoroch, pričom sa použijú osvedčené postupy a inteligentné kritériá priorizácie určené v priloženom európskom pláne na zníženie dopytu po plyne. V tomto pláne sa stanovujú zásady a kritériá koordinovaného znižovania dopytu zamerané nielen na ochranu dodávok plynu domácnostiam a základným používateľom, ako sú nemocnice, ale aj na poskytovanie základných výrobkov a služieb pre hospodárstvo, priemyselné odvetvia, ktoré sú rozhodujúce pre dodávateľské reťazce EÚ, a pre konkurencieschopnosť. Vychádza z existujúcich národných núdzových plánov, existujúcich najlepších postupov a cielených konzultácií s priemyslom. 

Riadenie dopytu by sa prioritne malo zamerať na sektory s lepšími možnosťami nahradenia a malo by lepšie rozdeľovať zaťaženie na celé hospodárstvo a zároveň chrániť HDP a zamestnanosť. Tieto sektory budú menej ohrozené úzkymi miestami v odberateľskej časti reťazca a inflačnými tlakmi a budú mať účinnejšie zaistenie proti ostatným rizikám (napr. proti tuhej zime).

Kľúčové zásady plánu: náhrada, solidarita a úspory

Náhrada: koordinované úspory v oblasti dopytu po plyne prostredníctvom podpory náhradných možností

Všetko úsilie členských štátov v rámci výroby elektriny, priemyselných odvetví a domácností by sa malo predovšetkým zameriavať na náhradné možnosti, ktoré umožnia prejsť od používania zemného plynu. Pritom treba mať neustále na pamäti kompromisy, ktoré môžu vyplývať z týchto rozhodnutí, na ilustráciu možno uviesť prípad (opätovného) zavádzania napríklad uhlia do mixu, a to aj dočasne. Prioritou je prechod na palivá z čistých zdrojov energie, ak to je technicky možné, a to včas a nákladovo efektívnym spôsobom. Pokračovať by malo aj úsilie o diverzifikáciu, a to zrýchlením dokončenia nevyhnutne potrebných terminálov LNG alebo inej plynárenskej infraštruktúry, najmä prepojení, v kombinácii s úsilím EÚ o diverzifikáciu dodávok LNG v rámci energetickej platformy EÚ.

Ak nie je možné žiadne iné čistejšie riešenie, dočasne sa budú musieť využiť aj možnosti nahradiť zemný plyn uhlíkovo náročnými zdrojmi, ako je nafta alebo uhlie, s nevyhnutnými environmentálnymi ochrannými doložkami. Na tento účel sa na úrovni EÚ a členských štátov môže poskytovať podpora na časovo ohraničené možnosti prechodu na iné palivá.

Solidarita: príprava na riziká úplného prerušenia dodávok ruského plynu a ich zmierňovanie 

Výpadky dodávok plynu majú na jednotlivé členské štáty a regióny odlišný vplyv. Na riešenie týchto následkov musí EÚ konať v úplnej solidarite medzi členskými štátmi a medzi jednotlivými používateľmi zemného plynu. Hoci budú členské štáty postihnuté odlišne, spoločným úsilím sa zníži závažnosť dosahu na najpostihnutejšie členské štáty, a v dôsledku toho budú mať zo spoločných opatrení prospech všetky členské štáty. Komisia preto naďalej ostáva ostražitá s cieľom chrániť jednotný trh, a najmä zabrániť akýmkoľvek prípadným obmedzeniam obchodu medzi členskými štátmi, a bude sa usilovať zabezpečiť, aby nedošlo k žiadnemu narušeniu predovšetkým základných hospodárskych činností a kľúčových sociálnych služieb. Ak situácia vedie k prípadu, že treba navrhnúť obmedzujúce opatrenia, musí sa tak uskutočniť jednotne a v koordinácii s členskými štátmi a s náležitým zohľadnením zmiernenia vplyvu na zamestnanosť a príjmy.

Ak má takáto solidarita fungovať v praxi, všetky členské štáty a všetci sociálni a hospodárski partneri musia spraviť, čo je v ich silách, aby sa pripravili a už teraz, kedykoľvek to je možné, nahradili plyn alebo znížili dopyt po plyne. Táto koordinácia si vyžaduje zavedenie vhodného systému riadenia, v rámci ktorého sa môžu využiť zdroje ministerstiev energetiky a priemyslu všetkých členských štátov a ktorý zahŕňa všeobecnú osvetovú kampaň zameranú na všetky skupiny spotrebiteľov a zapojenie všetkých týchto skupín.

 
Úspory: každý môže prispieť svojím dielom 

S dodatočným znížením dopytu by sa malo počítať v oblastiach vykurovania a chladenia budov alebo ohrievania vody. V stave núdze, ak by mohla byť ohrozená bezpečnosť dodávok elektriny, pravidlá EÚ a členských štátov v oblasti bezpečnosti dodávok energie umožňujú uprednostniť dodávky plynu určitým kritickým plynovým elektrárňam a určitým kategóriám chránených odberateľov. Skutočnosť, že sú zaručené dodávky plynu pre domácnosti a určité kritické plynové elektrárne, by však nemala brániť orgánom verejnej moci prijímať ďalšie opatrenia na zníženie spotreby plynu chránenými odberateľmi a v sektore energetiky, ako aj na podporu dobrovoľného znižovania. To je nevyhnutné na zabránenie potreby obmedziť priemyselných odberateľov, ktorí majú kritický význam pre spoločnosť a hospodárstvo 11 .

Na uvedenom obrázku je znázornené najnovšie posúdenie potenciálu jednotlivých druhov opatrení znížiť dopyt po plyne a priblížiť sa k prekonaniu nedostatku.

Budovy: obmedzenie vykurovania a chladenia

Už v pláne úspor energie z 18. mája v rámci plánu REPowerEU 12 bol identifikovaný okruh možných opatrení na úspory v budovách a odhaduje sa, že by sa mohlo usporiť 11 mld. m³. Jednoduché zmeny v správaní, ako je zníženie teploty v domácnostiach, kde sa tak ešte neudialo, skrátenie času na sprchovanie, vypínanie spotrebičov namiesto ich uvádzania do pohotovostného režimu, efektívne varenie, chladenie a zmrazovanie, majú taký pozitívny vplyv účty za energie, že o tom ani netreba diskutovať. Čím väčšie je zníženie prostredníctvom dobrovoľných opatrení, tým menšia je pravdepodobnosť potreby zaviesť v budúcnosti povinné obmedzenia pre priemysel. Samozrejme, nižšia spotreba plynu znamená nižšie účty.

Úspory plynu možno dosiahnuť už počas leta znížením spotreby elektriny v čase špičky (a tým priamo aj spotreby plynu) pri chladení. Počas zimnej plynárenskej sezóny (október – marec) možno dosiahnuť veľké úspory zavedením alternatívnych zdrojov tepla na účely diaľkového vykurovania, prostredníctvom tepelných čerpadiel a inteligentných systémov energetického manažérstva v domácnostiach, ako aj prostredníctvom kampaní na úsporu plynu, napríklad znížením teploty na termostate o 1 °C (okrem osôb, ktoré už teraz nemôžu dostatočne vykurovať svoje domovy) alebo používaním chladnejšej vody. Správne navrhnuté tarifné systémy bonus-malus môžu takisto prispieť k zmenám v správaní a dodatočným úsporám. Úspory možno nájsť aj uložením povinnosti obmedziť vykurovanie verejných budov, kancelárií, komerčných budov a otvorených priestorov, ako sú vonkajšie terasy, vždy, keď je to technicky možné a vykonateľné. Úloha orgánov verejnej moci s cieľom ísť príkladom je v tejto súvislosti kľúčová.

Výroba elektriny a tepla: úspory nekritického plynu

Veľký potenciál na úsporu plynu existuje pri výrobe elektriny a tepla, a to prostredníctvom zníženia spotreby elektriny, prechodu na iné zdroje elektriny a tepla a prostredníctvom dovozu elektriny. Komisia požiadala ENTSOE o vypracovanie odhadu vplyvu možného nedostatku plynu na výrobu elektriny. Podľa prvého odhadu sa iba polovica plynu spotrebovaného v sektore elektrickej energie považuje za kľúčovú na zaistenie bezpečnosti dodávok elektriny. Prebieha podrobnejšia analýza pripravenosti v oblasti dodávok elektriny v zimnej sezóne, v ktorej by sa mala zohľadniť dostupnosť jadrových elektrární a rezerv vodnej energie, ktoré by tento rok mohli byť viac postihnuté. Tento prvý odhad však poukazuje na možnosť usporiť významné množstvo plynu. Napríklad od začiatku roka EÚ zaviedla minimálne 20 GW novej kapacity energie z obnoviteľných zdrojov. Prechodom na alternatívne palivá pri výrobe elektriny by sa v nasledujúcich ôsmich mesiacoch mohlo usporiť značné množstvo plynu (pozri graf na strane 11) popri flexibilite na strane dopytu na zníženie odberu v čase špičky.

Za výber zdrojov energie na výrobu elektriny a tepla napokon zodpovedajú jednotlivé členské štáty, ktoré musia zohľadňovať cieľ EÚ v oblasti klímy do roku 2030, ako aj dlhodobý cieľ klimatickej neutrality, politiku EÚ v oblasti čistého ovzdušia a vplyv svojich rozhodnutí na iné členské štáty a na kolektívnu bezpečnosť dodávok energie. V rámci prebiehajúcich činností na posilnenie pripravenosti na vnútroštátnej úrovni a na preskúmanie plánov na postupné spúšťanie a odstavovanie elektrární by sa európsky vplyv mal zohľadniť so zreteľom na nové aktuálne okolnosti vrátane rizík pre bezpečnosť dodávok energie a cien alternatívnych palív na svetových trhoch s energiou. Ide o kľúčový aspekt národných plánov pripravenosti na riziká v oblasti elektrickej energie podľa nariadenia o pripravenosti na riziká v sektore elektrickej energie 13 , ktoré je predmetom preskúmania Komisiou. 

Prechod na iné palivá, bez ohľadu na to, či sú menej alebo viac uhlíkovo náročné a znečisťujúce než zemný plyn, by za normálnych okolnosti prebehol automaticky z dôvodu vysokých cien plynu. Pre prechod na palivá z biomasy alebo na naftu je však dôležité zabezpečiť, aby lokality, v ktorých sa používajú alternatívne palivá, mali k dispozícii dostatočné množstvá týchto palív, ako aj primerané opatrenia na uskladnenie týchto alternatívnych palív a monitorovanie bezpečnosti ich dodávok. Niektoré členské štáty odložili postupné odstavovanie jadrových elektrární. V iných bolo povolené opätovné sprevádzkovanie uhoľných/hnedouhoľných elektrární alebo zvýšenie ich produkcie.

Členské štáty by v rámci prechodu na iné palivá mali zohľadniť zákaz dovozu uhlia a ropy z Ruska v rámci piateho a šiesteho balíka sankcií EÚ, pretože by mohol mať dosah na dostupnosť bývalých zdrojov dodávok. V prípade ropy zásadný prvok predstavuje optimálne riadenie existujúcich núdzových zásob. Existujúce núdzové zásoby ropy vytvárajú záchrannú sieť a použijú sa v súlade s pravidlami EÚ a národnými pohotovostnými plánmi.

Prechod na iné palivá môže mať vplyv aj na znečistenie ovzdušia, a tým na zdravie ľudí a ekosystémov, ako aj na spotrebu vody. Smernica o priemyselných emisiách umožňuje za určitých podmienok udeliť plynovým spaľovacím zariadeniam pri ich prechode na ropu výnimky pre ich limitné hodnoty emisií v prípade prevažujúcej potreby udržiavať dodávky energie. Túto výnimku je možné udeliť na tak dlho, kým existuje potreba, pod podmienkou, že Komisia je o tom riadne informovaná. Podľa objasnenia Súdneho dvora nejde bez realizácie prác alebo fyzických zásahov meniacich existujúce zariadenia o projekty, ktoré si vyžadujú nové povolenie v zmysle smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 14 . Podobne ani prechod elektrárne na iné palivo bez realizácie prác alebo fyzických zásahov nepredstavuje projekt. V súlade s plánom REPowerEU sa možnosť udeliť pomoc na prechod na iné palivá označuje v zmene dočasného krízového rámca štátnej pomoci ako priorita na dosiahnutie čistých zdrojov energie. 

Opatrenia zamerané na prechod na iné palivá by sa mali navrhnúť tak, aby neohrozovali strednodobé ciele v oblasti dekarbonizácie a potrebu zrýchliť prechod na čistú energiu a aby sa minimalizovalo akékoľvek zvýšenie znečistenia, pričom by nemali ohrozovať celkový záväzok postupne vyraďovať uhlie, ktorý prijali členské štáty. Zásadné je preto zabezpečiť, aby tieto opatrenia v budúcnosti neviedli k uhlíkovej odkázanosti.

EÚ napokon spolupracuje s Ukrajinou a ENTSOE na zvýšení obchodu s elektrinou medzi Ukrajinou a EÚ s cieľom podporiť Ukrajinu a zároveň poskytnúť nízkouhlíkovú alternatívu pre susediace členské štáty.

Priemysel: prechod na iné palivá, iné trhové opatrenia a inteligentné kritériá priorizácie

Priemysel už čelí vyšším cenám energie a niektoré priemyselné odvetvia už v dôsledku toho čelia vysokej miere zatvárania. Vysoké ceny plynu sú čiastočne príčinou zníženia dopytu EÚ po plyne o 5 % v prvej polovici roku 2022 v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. Tento trend bude pravdepodobne pokračovať tak dlho, kým ceny ostanú na vysokej úrovni. Podrobnejší opis opatrení v oblasti úspor plynu a prechodu na iné palivá sa nachádza v prílohe k tomuto oznámeniu.

V priemyselnom sektore by sa ďalšia reakcia mala zamerať na trhové opatrenia na podporu znižovania dopytu prostredníctvom stimulov a na obmedzenie spoločenských a hospodárskych škôd. Plyn sa používa ako východisková surovina a zdroj energie v priemyselných odvetviach, ktorých potenciál a náklady týkajúce sa prechodu na iné palivá alebo zníženia spotreby sa výrazne líšia medzi jednotlivými sektormi. Trhové nástroje predstavujú účinný prostriedok na odvodenie najvhodnejších možností v oblasti znižovania.

Komisia dôrazne podporuje osvedčené postupy, ako sú vnútroštátne, regionálne alebo spoločné aukcie alebo systémy verejných súťaží, s cieľom stimulovať znižovanie spotreby priemyselných spotrebiteľov, a to tak, že dovolí priemyselným odvetviam ponúkať zníženie spotreby plynu. To povedie k zníženiu súčasnej súhrnnej spotreby plynu, čím sa sprístupní viac plynu, napríklad na účely naplnenia zásobníkov. Tieto aukcie alebo verejné súťaže by sa mohli organizovať na cezhraničnej úrovni, aby sa maximalizovali možnosti zníženia dopytu, a to najmä prostredníctvom veľkých cezhraničných odberateľov, ktorí fungujú vo viacerých členských štátoch. Z tohto hľadiska, ako sa takisto stanovuje v dočasnom krízovom rámci štátnej pomoci, pravidlá EÚ v oblasti štátnej pomoci umožňujú členským štátom podporovať dobrovoľné znižovanie dopytu po plyne prostredníctvom stimulov za určitých podmienok, ako je poskytovanie stimulov na prechod k čistejším zdrojom energie 15 .

Komisia rýchlo preskúma myšlienku aukcií EÚ na základe úzkych konzultácií s členskými štátmi.

Medzi ďalšie podobné trhové opatrenia, ktoré už sú stanovené v národných núdzových plánoch, patria takzvané prerušiteľné zmluvy, t. j. opatrenia flexibility, v rámci ktorých sa udeľuje vopred určená finančná náhrada za vopred určenú úroveň zníženia objemu plynu za obdobie odpojenia. 

V núdzovej situácii, teda po vyčerpaní všetkých trhových a netrhových opatrení, môže by potrebné, aby členské štáty začali čiastočne alebo úplne obmedzovať konkrétne skupiny spotrebiteľov, ktoré identifikovali, a to v poradí, ktoré určili vopred vo svojich núdzových plánoch. Prístupy k takejto priorizácii sa líšia medzi jednotlivými členskými štátmi a môže, ale nemusí sa v nich zohľadňovať širší dosah na kritické segmenty hospodárstva EÚ alebo svetového hospodárstva. V prípade nekoordinovaných rozhodnutí existuje významné riziko fragmentácie jednotného trhu s nezamýšľanými účinkami vnútroštátnych rozhodnutí na iné krajiny EÚ, ako sa ukázalo počas krízy spôsobenej pandémiou COVID-19. Koordinácia je kľúčom k zachovaniu čo najväčšej integrity jednotného trhu. Priložený európsky plán na zníženie dopytu po plyne poskytuje členským štátom usmernenia na preskúmanie a vylepšenie poradia ich priorít použitím spoločných zásad a kritérií, aby mohli koordinovať a minimalizovať sociálno-ekonomický vplyv v širšom kontexte EÚ a zároveň zachovať európsku solidaritu.

V prípade cieleného obmedzenia bude zásadné zmierniť jeho sociálno-ekonomický vplyv. Tieto usmernenia by mali členské štáty jasne zohľadniť pri aktualizácii svojich národných núdzových plánov, ktoré uľahčia budúcu koordináciu, ak bude potrebná. Ako sa uvádza v oznámení o krátkodobých intervenciách na trhu 16 , ktoré je sprievodným dokumentom plánu REPowerEU, v prípade regionálnej núdzovej situácie alebo núdzovej situácie na úrovni Únie podľa nariadenia o bezpečnosti dodávok plynu môže byť potrebné stanoviť aj administratívnu cenu plynu na pokrytie obdobia vyhlásenej núdzovej situácie Únie.

Vypracovať by sa mohli nové nástroje pre priemyselné odvetvia, ktoré plnia strategickú úlohu pre fungovanie hospodárstva a spoločnosti EÚ, s cieľom podporiť ich úsilie o nahrádzanie zdrojov energie, ich diverzifikáciu a úspory, keď mechanizmy trhových cien dosiahnu hranice svojich možností a vyčerpajú sa trhové možnosti.

Posilnené riadenie solidarity a mechanizmy na podporu spolupráce

Riešenie situácie si vyžaduje mechanizmus, ktorý Komisii a členským štátom umožní ešte viac posilniť ich spoluprácu v záujme riešenia jednotlivých aspektov krízy, ktorá sa ďalej vyvíja, a ochrany vnútorného trhu. Existujúca koordinačná skupina pre plyn môže túto požiadavku riešiť na stretnutiach na úrovni generálnych riaditeľstiev a so zástupcami ministerstiev priemyslu, ktoré sa konajú pravidelne alebo ktoré sa zvolávajú vždy v prípade potreby. Skupina zohrá kľúčovú úlohu pri monitorovaní vplyvu znižovania dopytu na kritické sektory a hodnotové reťazce z celej EÚ a pri podpore nevyhnutnej výmeny informácií, spájaní ostatných príslušných zainteresovaných strán, sociálnych partnerov a prípadne politických fór.

Účinnú a pohotovú solidaritu v núdzovej situácii uľahčí prijatie dvojstranných dohôd o solidarite stanovených v nariadení o bezpečnosti dodávok plynu, v ktorých sa objasnia technické, právne a finančné dojednania týkajúce sa poskytovania plynu zo zákona chráneným odberateľom susediacich krajín v prípade krízy. Je naliehavé, aby všetky členské štáty, ktoré tak ešte nespravili, dokončili prípravu potrebných dohôd o solidarite. Jednako však samotné dvojstranné dohody o solidarite nemusia postačovať. Koordinácia na úrovni EÚ ostáva nenahraditeľnou.

3.    Spoločný nástroj EÚ na koordináciu znižovania dopytu po plyne

Potrebným znížením dopytu sa riziká pre nadchádzajúcu zimu môžu zmenšiť iba v prípade, ak bude založené na pevnom záväzku všetkých členských štátov splniť náš spoločný cieľ. Vzhľadom na bezprecedentnú povahu krízy v oblasti dodávok plynu a jej cezhraničné účinky navyše žiaden členský štát sám osebe nedokáže dostatočne alebo účinne riešiť riziko vážnych hospodárskych ťažkostí vyplývajúcich zo zvyšovania cien alebo z výrazného prerušenia dodávok. Ak má byť spoločná európska príprava na zimu plne účinná, musí byť založená na pevnom regulačnom rámci, ktorým sa zabezpečí koordinovaná a pohotová reakcia. Aktuálne okolnosti odôvodňujú možnosť využiť núdzové regulačné právomoci stanovené v článku 122 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Komisia preto navrhuje nariadenie Rady s cieľom umožniť účinné opatrenia na riešenie rizika nerovnováhy medzi ponukou a dopytom na európskom trhu s plynom, a to aj prostredníctvom potrebného rámca riadenia. V prvom kroku majú členské štáty možnosť vykonať nevyhnutné zníženia dobrovoľne. V prípade zhoršenia situácie, ak sa ukáže nevyhnutné vyhlásiť stav pohotovosti EÚ, v súlade s rámcom stanoveným v návrhu na vyhlásenie stavu núdze sa vykoná záväzný cieľ zníženia dopytu po plyne. Každý členský štát určí opatrenia na zníženie dopytu po plyne po porade so susediacimi krajinami. V návrhu nariadenia sa teda:

·požaduje, aby všetky členské štáty vyvinuli maximálne úsilie pokračovať v investovaní do alternatív ruského plynu a dosiahnuť nezáväzný cieľ zníženia svojho dopytu po plyne o 15 % aspoň v nasledujúcich ôsmich mesiacoch v porovnaní s priemerným dopytom za posledných päť rokov (2016 – 2021). Vďaka tomu bude v uvedenom období možné dosiahnuť úspory 45 mld. m³ plynu v celej Európe. Zodpovedajúce úsilie zamerané na znižovanie dopytu by malo byť založené na usmerneniach podľa európskeho plánu na zníženie dopytu po plyne,

·požaduje, aby členské štáty do konca septembra aktualizovali existujúce národné núdzové plány, v ktorých určia konkrétne opatrenia na zníženie dopytu, ktoré sa zodpovedajúcim spôsobom rozhodnú prijať, 

·stanovuje rámec riadenia, ktorý uľahčuje posudzovanie úsilia vyvíjaného všetkými členskými štátmi o investovanie do alternatív ruskému plynu, ktorým sa znižuje dopyt po plyne a zohľadňujú prerušenia v dodávateľských reťazcoch EÚ spôsobené vnútroštátnymi opatreniami, 

·zavádza proces na vyhlásenie stavu pohotovosti EÚ kedykoľvek v nadchádzajúcich týždňoch alebo mesiacoch v prípade, ak sa situácia a výhľad budú vyvíjať nepriaznivo z hľadiska rovnováhy medzi ponukou a dopytom s rizikom závažného nedostatku plynu a výrazného zhoršenia bezpečnosti dodávok energie. V takomto prípade Komisia môže vyhlásiť záväzné zníženie dopytu o 15 %, aby zaistila potrebné celkové zníženie dopytu v EÚ v záujme bezpečnejšej zimnej sezóny pre všetkých. 

4.    Záver a ďalšie kroky

Nastal čas, aby EÚ predvídala riziká a iniciatívne zvýšila svoju pripravenosť v oblasti bezpečnosti dodávok plynu. Ide o signál všetkým verejným subjektom, spotrebiteľom, domácnostiam, vlastníkom verejných budov a dodávateľom energie, že musia hneď prijať mimoriadne a rýchle opatrenia, aby odteraz šetrili plynom, a to s cieľom zmierniť následky prípadných prerušení v nasledujúcich mesiacoch na hospodárstvo EÚ.

Príprava na možné veľké prerušenia pred nadchádzajúcou zimou alebo počas nej je zásadná pre odolnosť EÚ a vierohodnosť jej reakcie na vývoj situácie na geopolitickej scéne. Úspešná bude iba vtedy, ak opatrenia akceptujú občania a ostatní spotrebitelia prostredníctvom ich zapojenia do rozhodovacieho procesu.

Nezávisle od krátkodobého úplného prerušenia tokov z Ruska sa včasným spoločným opatrením na úrovni EÚ v tomto kritickom okamihu plnenia zásobníkov zníži potreba možného a oveľa bolestivejšieho zníženia dopytu neskôr v priebehu zimy.

Zrýchlením diverzifikácie a zavedením presvedčivého koordinovaného zníženia dopytu po plyne vo všetkých členských štátoch môže EÚ vyslať významný signál trhu, že Európa je pripravená na ďalšie prerušenia. Je odolnejšia, dokáže lepšie riešiť nepredvídané udalosti a pomôcť zmierniť ich cenu a hospodárske dôsledky.

EÚ by mala byť presvedčená o svojej schopnosti riešiť následky veľkých prerušení dodávok a výrazne zintenzívniť svoje úsilie o ukončenie svojej závislosti od ruského plynu. Priložené navrhované nariadenie Rady a európsky plán pripravenosti na zimnú sezónu poskytujú spoločný regulačný nástroj a usmernenia, aby členské štáty mohli rýchlym a nákladovo efektívnym spôsobom znížiť dopyt na úroveň, ktorá stačí na zvládnutie nadchádzajúcej zimy a na bezpečnú prípravu ďalších krokov. Cieľom je umožniť koordinované opatrenia a kritériá na strane dopytu v celej EÚ v duchu solidarity a zodpovednosti, a to podľa požiadaviek vedúcich predstaviteľov EÚ. Naliehavo by sa mali posúdiť najlepšie postupy, ako sú spoločné aukcie na zníženie spotreby plynu a obmedzenie vykurovania vo verejných budovách.

Komisia bude pravidelne podávať správy Rade. Nepretržitou politickou angažovanosťou sa zabezpečí iniciatívna a účinná koordinácie EÚ priamo úmerná budúcim výzvam.

Kľúčové je zároveň zrýchliť prijatie revidovaného nariadenia o bezpečnosti dodávok plynu navrhnutého v rámci revízie nariadenia o trhu s plynom v decembri 2021, ktorým sa zavedú automatické a harmonizované doložky o solidarite medzi členskými štátmi s cieľom zaručiť zásobovanie chránených odberateľov aj v prípade extrémnej krízy. 

Realizáciou a okamžitým vykonaním tohto plánu sa zníži neistota, obmedzí sa riziková prirážka na trhoch s energiou, pomôže sa viac naplniť zásobníky a priorizuje sa spotreba plynu tam, kde je to najviac potrebné. V konečnom dôsledku sa tým ešte viac posilní EÚ a jej členské štáty voči prípadným veľkým prerušeniam dodávok plynu do nasledujúcej zimy a počas nej.

(1)

   Nariadenie (EÚ) 2017/1938.

(2)

   Úroveň včasného varovania vyhlásilo 11 členských štátov a jeden členský štát (Nemecko) vyhlásil úroveň pohotovosti.

(3)

   Prepojovací plynovod medzi Bulharskom, Rumunskom, Maďarskom a Rakúskom.

(4)

   Nariadenie (EÚ) 2022/1032 o uskladňovaní plynu.

(5)

   Na konci marca 2022 sa EÚ a USA v spoločnom vyhlásení dohodli, že plánujú zvýšenie dovozu LNG z USA do EÚ v roku 2022 o 15 mld. m³. Dovoz LNG z USA v prvej polovici roku 2022 dosiahol 30 mld. m³ v porovnaní celkovým objemom 22 mld. m³ v roku 2021. Podiel USA na dovoze LNG do EÚ bol v júni približne 46 %.

(6)

   Vonkajšia energetická angažovanosť EÚ v meniacom sa svete [SWD(2022) 152 final].

(7)

   Dosah v každom členskom štáte bude závisieť od súčasnej úrovne dovozu ruského plynu, možností v krátkom čase diverzifikovať zdroje, úlohy plynu v energetickom mixe a štruktúry priemyslu.

(8)

   V porovnaní s priemerným dopytom po plyne v EÚ v rokoch 2017 až 2021 – toto obdobie sa používa s cieľom zohľadniť rôzne silné zimy v posledných rokoch.

(9)

    https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:52022DC0240&from=SK .

(10)

   Podľa článku 2 bodu 5 nariadenia (EÚ) 2017/1938 medzi chránených odberateľov patria aj zariadenia diaľkového vykurovania a určité základné sociálne služby, ako je zdravotná starostlivosť, a s určitým obmedzením malé a stredné podniky.

(11)

    https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:52022DC0240&from=SK . 

(12)

    EUR-Lex – 32019R0941 – SK – EUR-Lex (europa.eu) .

(13)

   Veci C-275/09, C-121/11, C-411/17, C-254/19.

(14)

   Okrem toho by sa fiškálna politika mala zamerať na úspory energie, a to aj prostredníctvom podpory energetickej efektívnosti, aj poskytovaním stimulov na znižovanie dopytu. Členské štáty by mali upraviť politiky v oblasti cenovej dostupnosti s cieľom posilniť znižovanie dopytu. Členské štáty by mali využívať právny rámec pre DPH a prijať nulovú sadzbu DPH na inštalovanie fotovoltických panelov, znížené sadzby DPH na inštalovanie nízkoemisných vykurovacích systémov a iné opatrenia týkajúce sa cien energií, podporovať prechod na tepelné čerpadlá a nákup efektívnejších spotrebičov. Daňové úľavy by mohli dopĺňať dotácie na investície do energetickej efektívnosti určené pre nízkopríjmové domácnosti a zraniteľné mikropodniky.

(15)

   https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:52022DC0236&from=SK.

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli20. 7. 2022

COM(2022) 360 final

PRÍLOHA

k

OZNÁMENIU KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Úpora plynu pre bezpečnú zimu

Usmernenia k európskemu plánu na zníženie dopytu po plyne

Úvod    

1.    Dobrovoľné opatrenia na úsporu a osvedčené postupy    

a)    Opatrenia zamerané na prechod na iné palivá    

b)    Trhovo orientované nástroje    

Aukcie alebo systémy verejných súťaží    

Swapové zmluvy medzi veľkými odberateľmi    

Prerušiteľné zmluvy    

c)    úspory pri vykurovaní a chladení.    

Kampane zamerané na zvyšovanie informovanosti    

Cielený záväzok obmedziť vykurovanie a chladenie    

2.    Kritériá na uprednostnenie kritických nechránených odberateľov    

a)    Kritériá na zníženie dopytu pred vyhlásením stavu núdze alebo v stave núdze    

Kritický význam pre spoločnosť    

Kritický význam pre cezhraničné hodnotové reťazce    

Potenciálne poškodenie zariadení    

Možnosti nahrádzania a zníženia    

Hospodárske aspekty    

b)    Cezhraničná spolupráca na použitie kritérií    

3.    Riadenie a fázy reakcie na krízu    

Usmernenia k európskemu plánu na zníženie dopytu po plyne

Úvod

Cieľom tohto plánu EÚ v oblasti pripravenosti na zimu je dodatočná podpora členských štátov v nadchádzajúcich týždňoch a mesiacoch a posilnenie odolnosti vnútorného trhu v prípade núdzovej situácie týkajúcej sa bezpečnosti dodávok plynu. Tento plán dopĺňa predchádzajúce snahy o zvýšenie pripravenosti Únie, ako je oslovenie medzinárodných partnerov s cieľom zvýšiť dodávky a iné opatrenia oznámené v pláne REPowerEU. Treba sa čo najviac pripraviť na zníženie dopytu po plyne a úspory by mali byť zamerané na sektory a činnosti, v ktorých je zníženie menej nákladné. Každý môže prispieť k úspore plynu, aj chránení odberatelia, ako sú domácnosti, budovy prevádzkované verejnými a súkromnými subjektmi, priemyselné odvetvia, ktoré majú potenciál v oblasti prechodu na iné palivá, a v závislosti od vnútroštátnych súvislostí aj sektor elektrickej energie.

Plán vychádza z výsledkov konzultácií s členskými štátmi a priemyselnými odvetviami závislými od zemného plynu.

V prvej kapitole sa identifikujú osvedčené postupy trhových aj netrhových opatrení na strane dopytu, ktoré sa môžu prijať okamžite s cieľom uvoľniť objemy plynu. Druhá kapitola obsahuje usmernenia týkajúce sa kritérií na identifikáciu kritických hospodárskych sektorov a priemyselných zariadení. V tretej kapitole sú zhrnuté tri postupné fázy reakcie EÚ na hrozbu veľkého prerušenia dodávok plynu na európskej úrovni podľa existujúcich ustanovení nariadenia o bezpečnosti dodávok plynu, ako aj nové opatrenia stanovené v navrhovanom nariadení.

1.    Dobrovoľné opatrenia na úsporu a osvedčené postupy

Členské štáty majú k dispozícii široký okruh opatrení na zníženie dopytu po plyne vo všetkých sektoroch. Než členské štáty pristúpia k obmedzeniu nechránených odberateľov, ako je priemysel, mali by spoločne so zainteresovanými stranami vyčerpať všetky možnosti nahrádzania, nepovinné programy úspor a použitia existujúcich alternatívnych zdrojov energie. Tieto možnosti, programy a zdroje energie by sa mali uprednostniť, pokiaľ ostanú z hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho hľadiska výhodnejšie v porovnaní s povinnými alternatívami znižovania dopytu po plyne. Ak je to možné, prednosť by mal mať rýchly a rozhodný prechod na obnoviteľné zdroje energie alebo čistejšie, menej uhlíkovo náročné možnosti. Aktivácia trhových aj netrhových opatrení na ďalšie zníženie dopytu po plyne môže byť kľúčová v záujme predvídania a zmierňovania rizík spojených s možným nedostatkom plynu pre spoločnosť a hospodárstvo.

a)Opatrenia zamerané na prechod na iné palivá

Členské štáty môžu uprednostniť a urýchliť opatrenia zamerané na prechod na iné palivá v priemysle aj pri výrobe elektriny s cieľom preventívne dosiahnuť úspory plynu a zvýšiť pripravenosť, pričom ich môžu sprevádzať opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti. Členské štáty majú niekoľko možností týkajúcich sa opatrení zameraných na prechod na iné palivá:

·podpora možností prechodu na iné palivá prostredníctvom stimulov pre priemyselné odvetvia a na výrobu elektriny a tepla na kúrenie (trhové rozhodnutie) vrátane prechodu na slnečnú energiu, udržateľne získavanú biomasu, biometán z odpadu a zo zvyškov, slnečné a iné obnoviteľné zdroje energie,

·používanie kyslíka namiesto zemného plynu v určitých priemyselných zariadeniach a nahradenie plynu použitím parného pohonu s elektrickým pohonom,

·zvýšenie používania odpadu a zvyškov ako energetických surovín v priemysle v záujme zníženia používania plynu,

·uplatňovanie prepracovaných opatrení zameraných na prechod na iné palivá napr. plynových elektrární, prechod na plynový olej, v závislosti od vývoja jeho dostupnosti na trhoch s plynom,

·uloženie povinnosti prevádzkovateľom tepelných elektrární so záložnými generátormi na naftu, aby prijali nevyhnutné preventívne opatrenia na zabezpečenie neprerušovanej prevádzky ich zariadení, pokiaľ musia prejsť na naftu.

Prechod na iné palivá je uprednostňovanou možnosťou, hoci náklady, technická uskutočniteľnosť a dosiahnuteľnosť cenovo dostupných alternatívnych palív, samozrejme, môžu byť príčinou určitých obmedzení a musia sa dôkladne posúdiť možné účinky na zdravie a vplyvy na životné prostredie. Treba zabrániť dlhodobej uhlíkovej pasci a prechod na iné palivá, ako palivá z obnoviteľných zdrojov, musí mať za následok čo najnižší obsah emisií a musí byť časovo obmedzený, aby prispieval k dostupnosti plynu v nadchádzajúcom zimnom období. Navyše členské štáty musia monitorovať nedostatok alternatívnych palív vyplývajúci z rozsiahleho prechodu na iné palivá a vplyv na ceny.

Kritériá na identifikáciu zásadných nechránených odberateľov a dodávateľských reťazcov v druhej kapitole sú kľúčové pre pomoc členským štátom pri rozhodovaní o podporných mechanizmoch, a to najmä vzhľadom na to, že mechanizmy trhových cien nemusia byť dostatočné na účely smerovania tohto prechodu na iné palivá. Komisia bude preto individuálne analyzovať schémy štátnej pomoci, ktoré umožňujú potrebnú, primeranú a vhodnú podporu zameranú na zvýšenie hospodárskej životaschopnosti týchto činností v sektoroch považovaných za kritické. Revidovaný dočasný krízový rámec štátnej pomoci navyše umožňuje poskytovanie stimulov prioritne na prechod na palivá z obnoviteľných zdrojov a okrem toho v prípade absolútnej nevyhnutnosti podporuje prechod na palivá z iných zdrojov energie. 

Prechod na iné palivá môže mať za následok zvýšenie emisií, ktoré je v niektorých prípadoch podľa smernice o priemyselných emisiách povolené. Mimoriadna a dočasná povaha tejto výnimky si vyžaduje nepretržité monitorovanie a oznamovanie Komisii.

V niekoľkých členských štátoch bolo predĺžené používanie existujúcich uhoľných elektrární a dočasne sa pozastavili právne obmedzenia ich fungovania. Tieto kroky by sa však mali za každých okolností považovať za krátkodobé, dočasné opatrenia, ktoré je možné zvrátiť, aby nevznikla dlhodobá odkázanosť na určitého dodávateľa v prípade uhlíka, a to v súlade s cieľom spravodlivej transformácie Európskej zelenej dohody, a mali by byť v súlade s regulačným rámcom EÚ. Členské štáty by mali Komisii oznamovať každé zmiernenie pravidiel týkajúcich sa emisií znečisťujúcich látok zvažovaných ako súčasť plánov prechodu na iné palivá. Takéto zmiernenie pravidiel by malo predstavovať poslednú možnosť a zvažovať by sa malo až po vyčerpaní všetkých ostatných opatrení riadenia dopytu a možností prechodu na čistejšie palivá. Mali by sa pri ňom minimalizovať rozsah a trvanie všetkých zvýšení emisií znečisťujúcich látok. Komisia sa na základe týchto kritérií bude zaoberať všetkými členskými štátmi, ktoré podajú takéto oznámenia, a bude monitorovať vnútroštátne opatrenia zaisťujúce návrat k úplnému súladu s pravidlami EÚ v oblasti emisií znečisťujúcich látok.

Niektoré členské štáty odložili odstavovanie jadrových elektrární.

Rozhodnutie týkajúce sa možného odkladu postupného odstavovania jadrových elektrární v prípadoch, keď to je technicky možné, predstavuje politické rozhodnutie členských štátov. V každom prípade sa uplatňujú a prevažujú bezpečnostné normy Zmluvy o Euratome, ako aj platný regulačný rámec EÚ.

V sektore energetiky by sa opatrenia na zníženie spotreby plynu mali napokon riadne posúdiť v rámci národných plánov pripravenosti na riziká, ktoré sa majú vypracovať podľa nariadenia o pripravenosti na riziká v sektore elektrickej energie.

b)Trhovo orientované nástroje

Aukcie alebo systémy verejných súťaží

Jedno z odporúčaných opatrení predstavujú vnútroštátne alebo spoločné aukcie alebo systémy verejných súťaží, prostredníctvom ktorých členské štáty poskytujú stimuly na zníženie spotreby veľkých spotrebiteľov (prevažne priemyselných). Priemyselné odvetvia, ktoré majú najlepšie postavenie na zníženie dopytu, sa dobrovoľne ponúknu, že svoj dopyt znížia. V závislosti od návrhu by mohli získať finančnú náhradu ako odmenu za dodatočné úspory. Priemyselní spotrebitelia si sami môžu určiť, kedy je pre nich najlepšie zastaviť alebo dočasne znížiť svoj dopyt, a to na základe svojich individuálnych charakteristík a s ohľadom na vplyv na zamestnanosť. Takýto systém by mohol podporovať aj úspory plynu v podnikoch, ktoré plánujú zastavenie svojich činností na účely údržby alebo modernizácie.

Ak je súčasťou týchto opatrení štátna pomoc, a ako sa vysvetľuje v zmene dočasného krízového rámca štátnej pomoci, členské štáty môžu v kontexte súčasnej krízy stimulovať dobrovoľné zníženie dopytu po plyne, čo Komisia následne posúdi priamo podľa článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ 1 .

Myšlienku aukcií alebo verejných súťaží EÚ by mohli preskúmať spoločne Komisia aj členské štáty. Veľkí cezhraniční odberatelia s výrobnými procesmi vo viacerých členských štátoch by mali prospech z takéhoto postupu. Dopyt sa zníži v situáciách, keď je zníženie dopytu všeobecne najmenej nákladné (nie len najmenej nákladné v danom členskom štáte), a to aj z hľadiska možných nepriaznivých hospodárskych dôsledkov a straty pracovných miest.

Swapové zmluvy medzi veľkými odberateľmi

Ďalšou možnosťou priemyselných odberateľov je vopred dohodnúť zmluvnú výmenu svojej produkcie z regiónu vystaveného prerušeniam do menej ohrozeného regiónu v prípade veľkého nedostatku. V prípade krízovej úrovne pohotovosti alebo stavu núdze v EÚ výrobca nachádzajúci sa v regióne, ktorý je menej postihnutý nedostatkom plynu, zaručí dodávky produkcie výrobcovi, ktorý ju musel pozastaviť z dôvodu nedostatku plynu v postihnutom regióne. Takáto výmena tak ochráni lokalitu a región postihnutý neplánovaným vynúteným utlmením.

Takáto spolupráca medzi podnikmi sa v zásade nebude považovať za problematickú v rámci pravidiel EÚ v oblasti hospodárskej súťaže, pokiaľ i) je určená a objektívne nevyhnutná na riešenie nedostatku plynu spojeného s vyhlásenou pohotovosťou alebo núdzovou situáciou na jednom alebo viacerých európskych trhoch s plynom; ii) je svojou povahou dočasná (t. j. uplatňuje sa iba tak dlho, kým trvá pohotovosť alebo stav núdze) a iii) nepresahuje rámec toho, čo je výhradne nevyhnutné na dosiahnutie cieľa riešenia nedostatku plynu spojeného s vyhlásenou pohotovosťou alebo stavom núdze na jednom alebo viacerých európskych trhoch s plynom 2 .

Prerušiteľné zmluvy

 
Vždy, keď je to možné, sa ako dobrovoľné trhové opatrenie odporúča použitie prerušiteľných zmlúv o spotrebe plynu, keďže predstavuje dôležitý zdroj flexibility. Takéto opatrenia existujú v niekoľkých členských štátoch na úrovni včasného varovania alebo pohotovosti (teda na krízových úrovniach pred vyhlásením stavu núdze). Aktiváciu prerušenia sprevádza vopred určená finančná náhrada zodpovedajúca vopred určenej úrovni zníženia objemu plynu alebo obdobiu odpojenia. Hoci náhrada ani objemy plynu nie sú v zásade prispôsobené na dlhotrvajúce a úplné prerušenie dodávok ruského plynu, krátkodobé zníženie dopytu po plyne v celej EÚ aktivované na základe prerušiteľných zmlúv môže mať výrazný kumulatívny vplyv na uvoľnenie plynu, napr. na účely doplnenia zásobníkov. Členské štáty by mali podporovať to, aby sa tieto druhy zmlúv začali čo najskôr využívať vo väčšej miere, aby už túto zimu došlo k zvýšeniu úspor.

Flexibilita na strane spotreby v sektore elektrickej energie

Zo všeobecného hľadiska môže reakcia na strane spotreby na trhu s elektrickou energiou prispieť k zníženiu spotreby plynu. Túto reakciu možno automatizovať prostredníctvom inteligentných technológií a služieb flexibility na strane spotreby, ktoré v čase špičky znižujú odber v závislosti od času, keď sa elektrina vyrába spaľovaním plynu. Ide o dynamickú úsporu energie z fosílnych palív, ktorá by mala dopĺňať viac statické úspory, ktoré sú výsledkom opatrení v oblasti energetickej efektívnosti alebo napríklad dlhodobej aukcie opísanej v predchádzajúcich častiach. Takáto reakcia na strane spotreby by mohla byť zameraná na spotrebu elektriny v priemyselných odvetviach, obytných, kancelárskych a komerčných budovách a v sektoroch dopravy. V záujme uvoľnenia potenciálu reakcie na strane spotreby už v nadchádzajúcej zime by členské štáty mali sprístupniť všetky trhy flexibilným zdrojom na strane spotreby s cieľom umožniť ich účasť. Na základe odhadov priemyslu 3 by sa vďaka flexibilnej kapacite v elektroenergetickej sústave, pokiaľ sa bude využívať v plnej miere a aktivuje sa na všetkých trhoch, mohol znížiť dovoz ruského plynu do EÚ o 5 %.

c)úspory pri vykurovaní a chladení. 

Kampane zamerané na zvyšovanie informovanosti

Každý môže šetriť plynom, aj chránení odberatelia. Informačné kampane na informovanie spotrebiteľov o tom, že vždy, keď to je možné, by mali začať šetriť plynom spoločne s elektrinou, ktorej výroba často závisí od plynu, môžu viesť k výraznému zníženiu spotreby plynu. Toto opatrenie sa uvádza v mnohých núdzových plánoch členských štátov v oblasti bezpečnosti dodávok plynu vo fáze včasného varovania. Cieľom je zvýšiť informovanosť medzi všetkými spotrebiteľmi, priemyselnými odvetviami, podnikmi, orgánmi verejnej moci a domácnosťami, ale aj poskytnúť konkrétne a fungujúce príklady spôsobov, ako možno znížiť spotrebu plynu, napr. zmenami správania. Navyše sa odporúča vykonávať kampaňové opatrenia na podporu občanov, aby znížili svoju spotrebu plynu, napríklad sa odporúča zníženie teploty na termostate alebo teploty vody počas vykurovacej sezóny, keďže by sa tým mohli dosiahnuť značné úspory plynu. Komisia naliehavo vyzýva všetky členské štáty, ktoré ešte nevykonali takéto jasne pozitívne opatrenia, aby tak spravili a aby zároveň podporovali najzraniteľnejšie a energeticky chudobné domácnosti, ktoré v niektorých krajinách už teraz obmedzujú svoju spotrebu energie pod úroveň pohodlia.

V rámci plánu REPowerEU Komisia predstavila plán „Šetrenie energiou v EÚ“ 4 , v ktorom sa takisto stanovuje široký okruh krátkodobých opatrení, ktoré členské štáty môžu prijať na stimuláciu činností, ktoré prinesú okamžité úspory plynu (ako je stlmenie kúrenia, servis kotlov a zníženie teploty vykurovania). Komisia takisto pokračuje v spolupráci s miestnymi subjektmi na šírení týchto myšlienok, napríklad prostredníctvom kampane „Šprint na úsporu energií“ (Energy Savings Sprint) organizovanej spoločne s Dohovorom primátorov a starostov. Tieto opatrenia môžu vykonávať aj mestá, a to aj prostredníctvom misie 100 klimaticky neutrálnych miest.

Je nevyhnutné, aby všetky členské štáty začali okamžite vykonávať tieto opatrenia, a to aj tie štáty, ktoré ešte nevyhlásili včasné varovanie. V skutočnosti veľa členských štátov nahlásilo, že zavádzajú opatrenia na zvyšovanie informovanosti, ale aj programy dotácií pre domácnosti a podniky so zameraním na obnovu budov, zavádzanie tepelných čerpadiel a prechod na iné palivá, ako aj na výmenu existujúcich spotrebičov a zariadení za efektívnejšie.

V ideálnom prípade budú členské štáty postupne meniť svoje kompenzačné politiky smerom k príjmovým opatreniam v podobe určitej finančnej náhrady pre spotrebiteľov energie. Na základe skúmania majetkových pomerov by tieto opatrenia mali byť zamerané na zraniteľné skupiny.

Cielený záväzok obmedziť vykurovanie a chladenie

Po vyhlásení úrovne pohotovosti by medzi opatrenia prijaté v národných plánoch mohlo patriť povinné celoštátne zníženie spotreby v sektore vykurovania a chladenia. Ak budú tieto opatrenia cielené, neohrozia zásadu, že domácnosti, zariadenia diaľkového vykurovania a určité základné služby sú chránenými odberateľmi a že ich zásobovanie je zaručené. Vyššie ceny už mohli čiastočne prinútiť spotrebiteľov, aby znížili svoju spotrebu plynu, ak by však samotné ceny nestačili na obmedzenie vykurovania a chladenia, môže byť potrebné uložiť povinnosti. Bude dôležité zabezpečiť spravodlivo distribuované služby a prístup k základným službám pre všetkých odberateľov, predovšetkým pre zraniteľných odberateľov pripojených k energetickým zásobovacím sieťam. Účinným spôsobom, ktorý je možné presadzovať, je nariadiť cielené obmedzenie vykurovania a chladenia v súvislosti s teplotou a vodou v budovách, ktoré vlastnia alebo prevádzkujú orgány verejnej moci alebo ktoré sa prevádzkujú v ich mene, v obchodných centrách, kancelárskych budovách a vo verejných priestoroch. Zohľadniť by sa mohli aj úspechy z predchádzajúcej praxe s tarifnými systémami bonus-malus na povzbudenie šetrenia a mohli by sa prispôsobiť konkrétnym okolnostiam jednotlivých členských štátov 5 .

2.    Kritériá na uprednostnenie kritických nechránených odberateľov

Základnou zásadou nariadenia o bezpečnosti dodávok plynu je ochrana konkrétnych skupín spotrebiteľov, ktoré nemajú prostriedky na zabezpečenie vlastných dodávok v prípade tlaku na dodávky a ktoré nemajú reálnu alternatívu na riešenie tejto situácie (chránení odberatelia). Môže ísť o domácnosti, zariadenia diaľkového vykurovania domácností (iba zariadenia bez možnosti zmeny paliva) a prípadne a za určitých podmienok aj základné sociálne služby a MSP. Nariadenie členským štátom takisto umožňuje uprednostniť určité kritické plynové elektrárne pred určitými skupinami chránených odberateľov.

V tomto pláne sa nachádzajú usmernenia pre členské štáty o tom, ako majú účinne a koordinovaným spôsobom a na základe spoločných kritérií a zásad doplniť ustanovenia nariadenia o bezpečnosti dodávok plynu pre nechránené skupiny spotrebiteľov s cieľom zachovať integritu vnútorného trhu a posilniť jeho odolnosť. Plán by mal členským štátom pomôcť určiť a priorizovať najkritickejších odberateľov alebo zariadenia v rámci ich „nechránených“ skupín spotrebiteľov, najmä v rámci priemyslu, aby boli tieto skupiny posledné, na ktoré sa začnú uplatňovať obmedzenia, pred chránenými odberateľmi. Pri priorizácii by sa mal zohľadniť ich kritický význam pre EÚ ako celok, ako aj kritické väzby v rámci dodávateľského reťazca s ich medzinárodnými obchodnými partnermi. Treba takisto zohľadniť ich hospodársky význam a pridanú hodnotu pre zamestnanosť. Ak sa predpokladá finančná náhrada, kontrola štátnej pomoci prispieva k zabezpečeniu, že tieto opatrenia budú zlučiteľné s vnútorným trhom.

Komisia odporúča, aby členské štáty vychádzali z týchto usmernení, keď budú do konca septembra 2022 vo svojich národných núdzových plánoch v oblasti bezpečnosti dodávok plynu aktualizovať svoje poradie priorít a sprievodné opatrenia. 

a)Kritériá na zníženie dopytu pred vyhlásením stavu núdze alebo v stave núdze

Zohľadniť by sa mali tieto kritériá (ich kombinácia) na priorizáciu medzi nechránenými odberateľmi v prípade závažných prerušení:

Okrem uvedených štyroch kritérií by členské štáty mali zohľadniť aj hospodárske aspekty, ako osobitné úvahy v rámci testu vyváženosti.

Kritický význam pre spoločnosť

Odporúča sa, aby sa uprednostňovali priemyselné odvetvia považované za kritické alebo strategické zo spoločenského hľadiska, ak prerušenie bude mať negatívny účinok na dodávateľské reťazce s vplyvom na zdravie, bezpečnosť, ochranu, obranu a iné kritické sektory, ako je potravinárstvo a rafinérie. Napríklad na ľudské zdravie a životné prostredie môže mať vplyv to, že sa nespracuje odpad a voda, ako aj ochrana bezpečnosti napr. chemických tovární. Identifikácia osobitných výrobkov, zariadení a prvkov hodnotového reťazca s vplyvom na kritické sociálne služby si vyžaduje dôkladné posúdenie.

Hoci jednotlivé členské štáty môžu mať záujem o vymedzenie toho, čo znamená kritický význam pre spoločnosť v príslušnom vnútroštátnom kontexte, Komisia odporúča, aby v rámci svojich vnútroštátnych priorít uviedli aspoň neúplnú analýzu vplyvu na zdravie, potraviny, bezpečnosť a životné prostredie, bezpečnosť a obranu.

Kritický význam pre cezhraničné hodnotové reťazce

Komisia členským štátom odporúča, aby vždy zohľadňovali vplyv, ktorý bude mať zníženie hospodárskej činnosti v jednom sektore na celý hodnotový reťazec na úrovni EÚ alebo na globálnej úrovni. Spôsobom koordinácie týchto úvah sa zaoberá posledná časť tejto kapitoly.

Členské štáty sa pri príprave svojich núdzových plánov v oblasti bezpečnosti dodávok plynu zameriavajú predovšetkým na vnútroštátny dosah možného prerušenia dodávok plynu. Vzhľadom na úroveň integrácie a prepojenosti priemyslu na celom jednotnom trhu však prerušenia konkrétnych (dodávateľských) sektorov, ktoré sa nemusia považovať za kritické v jednom členskom štáte, môžu mať závažný dosah na (odberateľské) kritické sektory v ostatných členských štátoch. Hodnotové reťazce väčšiny priemyselných odvetví navyše obsahujú časti, ktoré sú europeizované alebo internacionalizované a ktoré sú dôležité pre zamestnanosť a pre zabezpečovanie kritických spoločenských výrobkov a služieb.

Napríklad sektor zdravotníckeho vybavenia a farmaceutických výrobkov, časti chemického priemyslu (napr. vstupy pre potravinárstvo a systémy zdravotnej starostlivosti) alebo časti textilných priemyselných odvetví (vstupy pre zdravotnú starostlivosť a výrobky obranného priemyslu) tvoria súčasť hodnotových reťazcov kritických pre základné alebo strategické sektory.

Jedným z prístupov, ktoré sa môžu prijať na preskúmanie cezhraničných účinkov, je zamerať sa na úroveň výrobkov namiesto sektorovej úrovne, v dôsledku čoho sa identifikujú zásadné výrobky a nie sektory. Medzi niektoré z príkladov patrí väčšina výroby skla používaného priamo v potravinárskom a vo farmaceutickom priemysle (nádoby na potraviny, nádobky na lieky a injekčné striekačky), ako aj pri výrobe energie z obnoviteľných zdrojov a pri výrobe čistých technológií (fotovoltika, veterná energia) a v rámci použití na úsporu energie. To si vyžiada rozsiahle mapovanie hodnotových reťazcov súvisiacich s týmito zásadnými výrobkami. Napríklad základné chemické látky sa na prvý pohľad nemusia javiť ako najviac spoločensky kritický sektor. Ich výrobky však majú široký okruh použitia v rôznych ďalších sektoroch, čo znamená, že ich (cezhraničný) vplyv na hodnotové reťazce bude pravdepodobné významný. Ďalším príkladom sú hnojivá, sektor, ktorý v obrovskej miere závisí od plynu a prostredníctvom ktorého sa zásobuje spoločensky kritický sektor poľnohospodárstva v celej EÚ, ktorý má však geograficky koncentrovanú výrobu. Uspokojovanie výlučne miestnych potrieb je teda z perspektívy EÚ nedostatočné.

Ďalším faktorom, ktorý sa musí zohľadniť, je počet spoločností pôsobiacich v kritickom hodnotovom reťazci v celej EÚ alebo na svetovej úrovni, a teda dostatok alebo nedostatok možností zastúpenia. Ak zníženie dopytu zariadenia znamená, že v celej EÚ alebo na širšej úrovni nie je možné vyrobiť zásadný výrobok, túto skutočnosť treba zohľadniť. Ďalšia podkapitola obsahuje návrh mechanizmu pomoci členským štátom pri identifikácii cezhraničného vplyvu ich sektorov.

Členské štáty navyše budú musieť preskúmať hodnotový reťazec a rozsah, v akom prerušenie dodávok plynu v konkrétnom sektore môže vyvolať ďalšie prerušenia v niektorých hodnotových reťazcoch na rozdiel od iných reťazcov.

Potenciálne poškodenie zariadení

Členské štáty by mali zvážiť trvalý vplyv, ktorý by mohlo mať odpojenie napríklad z hľadiska možného poškodenia priemyselných nástrojov, čas, ktorý bude potrebný na opravu strojových zariadení, a náklady, ktoré v tejto súvislosti vznikli. 

Osobitnú pozornosť treba venovať sektorom, ktoré musia fungovať bez prerušení a v prípade ktorých by náhle odpojenie od dodávok plynu mohlo viesť k poškodeniu zariadení (napr. ťažba plynu, biologické lieky a iné časti zdravotníckeho priemyslu, niektoré časti strojárenstva, textilného priemyslu, a najmä jeho subsektora konečných úprav, farmaceutický priemysel, väčšina chemických procesov, sektory výroby hnojív, skla, ocele, hliníka, rafinérie, výroba vápna, keramický sektor, používanie zvyškových plynov v sektoroch náročných na spotrebu elektrickej energie, ako je výroba hliníka), čo by mohlo mať dlhodobý negatívny vplyv na výrobu a zamestnanosť. Viacero priemyselných odvetví zahŕňajúcich energeticky náročné sektory aj sektory, ktoré nie sú energeticky náročné, potrebujú minimálne množstvo plynu na zabezpečenie kontinuity výroby, pretože v prípade zastavenia výroby ju nie je možné znovu ľahko spustiť bez značných oneskorení, regulačného schvaľovania a nákladov. Komisia členským štátom odporúča, aby určili minimálnu úroveň spotreby plynu ako kritickú a podľa toho určili prioritu, ktorá bude závisieť aj od toho, ako tieto priemyselné odvetvia fungujú s ohľadom na ostatné kritériá.

Možnosti nahrádzania a zníženia

Viacero členských štátov pristupuje k priorizácii prostredníctvom identifikácie spoločensky kritických výrobkov, priemyselných odvetví alebo spoločností, pričom posudzujú technické a hospodárske možnosti týchto priemyselných odvetví alebo spoločností týkajúce sa odkladu alebo posunutia výroby. Takéto posúdenie sa môže vykonať v prípade sektorov, ktoré boli určené ako kritické pre spoločnosť, ale aj v prípade sektorov, ktoré do tejto kategórie nepatria, v dôsledku čoho je z tohto hľadiska možná ďalšia priorizácia priemyslu, ktorý nebol identifikovaný ako kritický.

V rámci tohto kritéria možno rozlišovať medzi priemyselnými odvetviami, ktoré môžu odložiť výrobu alebo ju odstaviť, napr. v čase špičky, a priemyselnými odvetviami, ktoré na svoju prevádzku potrebujú neustály tok zemného plynu. Môže existovať aj možnosť zamerať sa na určité sektory, v rámci ktorých je možné premiestniť výrobu v EÚ do regiónov, kde je dostupný plyn (pozri swapové zmluvy v predchádzajúcej kapitole) a zároveň zohľadniť potrebu zabezpečiť spravodlivú transformáciu na regionálnej úrovni.

Integrácia európskeho priemyslu do svetových hodnotových reťazcov takisto môže ponúkať možnosti v oblasti nahrádzania a zmierniť tlak v prípade prerušenia dodávok plynu. V niektorých prípadoch však nie je možný dočasný dovoz určitých výrobkov a služieb (namiesto ich výroby v Európe s cieľom zabrániť spotrebe plynu), keďže činnosti s najväčšou potrebou plynu môžu byť takisto činnosti, ktoré dodávajú najväčšiu hodnotu konečným výrobkom. Navyše v niektorých priemyselných odvetviach (napr. vo farmaceutickom priemysle) nahradenie vstupov za dovážané vstupy podlieha regulačnému schvaľovaniu a je ťažké ho dosiahnuť v krátkom čase. Medzinárodné účinky preliatia celosvetových sankcií proti Rusku na svetové dodávateľské reťazce v spojení s existujúcimi prekážkami v oblasti medzinárodných dodávok by mohli ďalej obmedziť alternatívne možnosti dovozu, zvýšiť tlak na zvyšovanie cien alebo vyvolať dlhodobé zdržanie dodávok.

Hospodárske aspekty

V rámci analýzy údajov na úrovni členských štátov sa poukázalo na rozdiely medzi vnútroštátnymi priemyselnými ekosystémami. Konkrétne z domáceho podielu spotreby zemného plynu obsiahnutého v konečnej produkcii vyplýva premenlivý význam určitých vnútroštátnych priemyselných odvetví.

V nadväznosti na testy kritického spoločenského významu, vplyvov na cezhraničné hodnotové reťazce a ich technické obmedzenia, riziko poškodenia alebo náhradné možnosti, by sa vzhľadom na priorizáciu zvyšných priemyselných odvetví mohol zohľadniť hospodársky význam jednotlivých sektorov. Medzi možné ukazovatele, ktoré sa majú zohľadniť, patrí pridaná hodnota (absolútna aj relatívna s ohľadom na spotrebu plynu) a zamestnanosť súvisiaca s úrovňou spotreby zemného plynu a význam konkrétneho sektora v hodnotovom reťazci. Samozrejme, určité sektory s nízkou pridanou hodnotou vzhľadom na spotrebu plynu však takisto môžu poskytovať významné vstupy pre ďalšie nadväzujúce sektory.

Dôležitým aspektom na posúdenie je preto integrácia daného priemyslu cez klastrové lokality, keďže tieto lokality sú hlboko prepojené s viacerými výrobnými procesmi prostredníctvom tepla a medziproduktov.

Priemyselné odvetvia sa vyznačujú rozdielnou úrovňou flexibility prechodu na iné palivá. Napr. väčšina cementární používa uhlie alebo odpad a len malé množstvo používa plyn. To znamená, že keď sa v cementárenskom sektore úplne obmedzí používanie plynu, väčšiny sektora sa to nijako nedotkne. Na základe kombinácie aspektov týkajúcich sa potreby plynu s aspektmi týkajúcimi sa flexibility je možné v každom členskom štáte určiť sektory, v ktorých utlmenie vyvolá najnižšie náklady (pred aspektmi účinkov na dodávateľský a odberateľský hodnotový reťazec a aspektmi týkajúcimi sa strategického sektora).

b)Cezhraničná spolupráca na použitie kritérií 

Vzhľadom na vysokú mieru cezhraničnej integrácie hodnotových reťazcov na európskom jednotnom trhu a na potrebu chrániť hospodárstvo a konkurencieschopnosť najmä v prípade rozsiahleho prerušenia dodávok plynu je cezhraničná spolupráca zásadná pre členské štáty, aby mohli navrhnúť optimálne kritériá priorizácie tak, aby zmiernili dominový efekt presahujúci hranice a pôsobiaci na celom vnútornom trhu EÚ. Táto spolupráca sa môže realizovať štruktúrovaným spôsobom, keď členské štáty budú vypracúvať alebo aktualizovať svoje poradie priorít v rámci svojich núdzových plánov v oblasti bezpečnosti dodávok plynu. Mechanizmy riadenia pri týchto konzultáciách alebo koordinácii by sa popri dvojstranných kontaktoch a existujúcich regionálnych fórach mohli sústrediť okolo koordinačnej skupiny pre plyn a v prípade potreby sa rozšíriť o zástupcov ministerstiev priemyslu. Komisia sa môže takisto radiť s existujúcimi fórami, ako je pracovná skupina Rady na vysokej úrovni pre konkurencieschopnosť a rast alebo priemyselné fórum EÚ, ktoré riadi Komisia.

Každý členský štát by mal najprv vypracovať nezávislú analýzu vnútroštátneho prostredia priemyslu a jeho kritického významu – do ktorej sa zapoja zainteresované strany z priemyslu a sociálni partneri –, a potom na jej základe použiť uvedené štruktúry na identifikáciu možných kritických prepojení s ďalšími členskými štátmi, v rámci ktorých sa nachádzajú toky dodávok.

V tejto súvislosti by členské štáty po identifikácii prioritných sektorov na základe uplatnenia kritéria kritického významu pre spoločnosť uvedeného v predchádzajúcom texte a s cieľom čo najviac zachovať kontinuitu hospodárskych činností mohli spoločne pristúpiť k mapovaniu cezhraničných hodnotových reťazcov a overiť riziko konkrétnych prerušení dodávok. Zisťovanie cezhraničnej citlivosti teda predstavuje základ pre ďalšie vylepšovanie zoznamu priorít členských štátov. To si môže vyžiadať veľké úsilie, najmä v prípade väčších členských štátov s komplexnými ekosystémami, ktoré spotrebúvajú plyn, a významnou účasťou v medzinárodných hodnotových reťazcoch. Komisia je pripravená podporiť toto úsilie.

3.    Riadenie a fázy reakcie na krízu 

Fázy rozvrhnuté ďalej ukazujú, ako sa realizuje koordinácia reakcie na strane dopytu na úrovni EÚ prostredníctvom existujúcich ustanovení nariadenia o bezpečnosti dodávok plynu, a nové opatrenia tohto plánu.

Fáza 1: Úspora plynu pre bezpečnú zimu – pred vyhlásením pohotovosti EÚ

Fáza 2: Pohotovosť EÚ

Fáza 3: Koordinácia EÚ týkajúca sa núdzových opatrení počas stavu núdze na úrovni Únie alebo regiónu

(1)

   Pre posúdenie Komisiou sú relevantné tieto prvky: 1. použitie súťažného a transparentného konania; 2. neprítomnosť cezhraničných obmedzení; 3. obmedzenie náhrady za budúce zníženia dopytu po plyne a 4. zníženie súhrnnej spotreby plynu vyplývajúce z vyššej dostupnosti plynu v zásobníkoch a zabránenie prenosu dopytu z účastníkov na neúčastníkov.

(2)

   Útvary Komisie sú pripravené poskytovať neformálne usmernenia spoločnostiam, ktoré zvažujú takúto spoluprácu, pokiaľ si nie sú isté súladom určitých prvkov svojej plánovanej spolupráce s pravidlami EÚ v oblasti hospodárskej súťaže.

(3)

   SmartEN.

(4)

    https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:52022DC0240&from=SK .

(5)

   Analysis of behaviour change due to electricity crisis: Japanese household electricity consumer behaviour since the earthquake (Analýza zmeny správania v dôsledku krízy v oblasti elektriny: spotrebiteľské správanie japonských domácností v súvislosti s elektrinou od zemetrasenia), Murakoshi a kol., 2013. Can Rationing Affect Long Run Behavior? Evidence from Brazil (Môže prídelový systém ovplyvniť správanie z dlhodobého hľadiska? Dôkazy z Brazílie), Costa, 2012. Pozri aj Policies for energy conservation and sufficiency: Review of existing policies and recommendations for new and effective policies in OECD countries (Politiky zamerané na šetrenie energie a energetickú nezávislosť: prehľad existujúcich politík a odporúčania nových a účinných politík v krajinách OECD), Bertoldi, 2022 (https://doi.org/10.1016/j.enbuild.2022.112075).