This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52013DC0623
COMMUNICATION FROM THE COMMISSION TO THE EUROPEAN PARLIAMENT, THE COUNCIL, THE EUROPEAN ECONOMIC AND SOCIAL COMMITTEE AND THE COMMITTEE OF THE REGIONS Towards quality inland waterway transport NAIADES II
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Smerom ku kvalitnej vnútrozemskej vodnej doprave NAIADES II
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Smerom ku kvalitnej vnútrozemskej vodnej doprave NAIADES II
/* COM/2013/0623 final */
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Smerom ku kvalitnej vnútrozemskej vodnej doprave NAIADES II /* COM/2013/0623 final */
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU,
RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Smerom ku kvalitnej vnútrozemskej vodnej
doprave NAIADES II
1. Úvod Sieť vnútrozemských vodných ciest v
Európskej únii pokrýva 20 členských štátov v dĺžke asi 37 000
kilometrov. Každý rok sa po nich prepraví 500 miliónov ton nákladu, najmä v
husto obývaných a dopravne zaťažených regiónoch Nemecka, Holandska,
Francúzska a Belgicka. Tieto oblasti zavlažujú rieky Rýn, Šelda, Mása a Seina,
pričom sú prepojené s riekou Dunaj. Odvetvie vnútrozemskej vodnej dopravy
je relatívne malé, ale napriek tomu sa objemom dopravy 140 miliárd
tonokilometrov značným spôsobom podieľa na dopravnom systéme EÚ.
Zohráva významnú úlohu pri presune tovarov medzi najrušnejšími prístavmi EÚ
a vnútrozemím. Bez prispenia vnútrozemskej vodnej dopravy by z
najväčších prístavov v EÚ nikdy nevznikli dnešné vysoko efektívne
logistické centrá. Tieto prístavy potrebujú vnútrozemskú vodnú dopravu na
zníženie dopravného zaťaženia v ich vnútrozemí a ďalší
rast. Vnútrozemská vodná doprava je energeticky
efektívna a prispieva k cieľom nízkouhlíkového hospodárstva
stanoveným v bielej knihe EÚ o dopravnej politike[1]. Ďalšou výhodou nákladnej
dopravy v husto obývaných oblastiach, cez ktoré prechádza a ktoré
obsluhuje, je nízka úroveň hluku. Vnútrozemská vodná doprava však stratí
svoju komparatívnu environmentálnu výhodu, ak sa neprijmú opatrenia na
ďalšie zníženie emisií znečisťujúcich látok, najmä vzhľadom
na pokrok v odvetví cestnej dopravy pri sprísňovaní emisných limitov. Akčný program Komisie NAIADES[2] prijatý v roku 2006 bol
zameraný na vyzdvihnutie výhod vnútrozemskej vodnej dopravy a odstránenie
mnohých prekážok, ktoré by jej mohli zabrániť naplno využiť svoj
potenciál. Veľa opatrení zavedených v rámci programu NAIADES bolo
realizovaných s podporou nástrojov financovania ako TEN-T[3], Marco Polo[4], Leonardo Da Vinci,[5] IPA[6] a siedmy rámcový program
v oblasti výskumu[7].
Komisia momentálne pripravuje ďalšie opatrenia, ako je napríklad
harmonizácia technických požiadaviek na plavidlá, zatiaľ čo iné
opatrenia, najmä tie, ktoré sa týkajú harmonizačného úsilia[8], sa ešte nezačali
uplatňovať. Z hodnotenia súčasného programu
NAIADES[9]
vyplynulo, že program má výrazný mobilizačný účinok
v členských štátoch a medzi zainteresovanými subjektmi.
Vyhliadky pre vnútrozemskú vodnú dopravu z hospodárskeho
a environmentálneho hľadiska sa naďalej zhoršujú a pokrok
v odstraňovaní nedostatkov kľúčovej infraštruktúry je
obmedzený. Odvetvie okrem všeobecného spomalenia hospodárstva EÚ od roku 2008
čelí ťažkostiam a nadmernej kapacite v niektorých
segmentoch a pokračuje tiež rozdrobovanie trhových subjektov. Nadmerná kapacita v odvetví prepravy
tekutého nákladu súvisí so zavedením požiadavky dvojitého trupu[10]. To viedlo k dodatočnému
zavedeniu plavidiel s dvojitým trupom bez toho, aby sa z trhu stiahli
staré plavidlá s jednoduchým trupom. Očakáva sa, že problém nadmernej
kapacity sa zmierni v roku 2018, keď sa začnú postupne vyraďovať
z prevádzky plavidlá s jednoduchým trupom. V segmente plavidiel
prepravujúcich veľký suchý lodný náklad však nadmerné investície
a z toho vyplývajúca nadmerná kapacita vytvárajú intenzívnu
konkurenciu s presahom na iné trhové segmenty, najmä na trh s plavidlami
s menším užitočným zaťažením. Približne 80 % flotily prevádzkujú vlastníci –
prevádzkovatelia, ktorí pracujú a žijú so svojimi rodinami na lodiach.
Ponuka na ich strane je rozdrobená, čo sťažuje jej zosúladenie
s dopytom, a tým sa oslabuje ich postavenie v porovnaní
s ostatnými hráčmi na trhu, ako sú prepravcovia nákladu alebo
veľkí dopravcovia. Táto nestabilná pozícia spolu s nadmernou
kapacitou viedla k silnej cenovej konkurencii, výsledkom čoho je
nízka zárobková schopnosť, čím sa obmedzuje schopnosť odvetvia
opätovne investovať a inovovať. Hoci sa aktivita v odvetví
po výraznom spomalení v rokoch 2009 a 2010 v roku 2011 opäť
zvýšila, z údajov na rok 2012 vyplýva opätovný pokles v niektorých
častiach trhu. Narastá počet prevádzkovateľov, ktorí
s bankami uzatvárajú dohody o odložení splátok úrokov[11]. Z dlhodobejšieho hľadiska je jasné,
že v tomto odvetví dochádza k dlhotrvajúcemu ale stabilnému poklesu podielu
tohto druhu dopravy v porovnaní s cestnou dopravou. Na zvrátenie súčasnej
ťažkej hospodárskej situácie je potrebný čas. Existujú však aj
pozitívne prvky. Napríklad priepustnosť námorných prístavov neustále
narastá od roku 2009 a nové technológie ako používanie alternatívnych
palív môže znížiť prevádzkové náklady a poskytnúť nové trhové
príležitosti. Odvetvie je dobre pripravené na využitie týchto príležitostí. Vzhľadom na príležitosti a výzvy,
ktorým toto odvetvie čelí, sa Komisia rozhodla aktualizovať
a obnoviť program NAIADES do roku 2020 a zosúladiť ho s
bielou knihou o doprave. Program NAIADES II sa zameriava na dlhodobé
štrukturálne zmeny v odvetví vnútrozemskej vodnej dopravy, aby mohlo v
plnej miere prispieť k dosiahnutiu stratégie Európa 2020, ktorej
cieľom je inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast. Aby k tomu
došlo, mala by sa zvýšiť kvalita prevádzkových podmienok v odvetví vrátane
infraštruktúry, vplyvu na životné prostredie, trhov a inovácie, pracovných
miest a kvalifikácie, ako aj integrácie do logistického reťazca. EÚ,
členské štáty, regionálne orgány, riečne komisie[12], ďalšie medzinárodné
organizácie a samotné odvetvie si musia splniť svoju úlohu. Odvetvie funguje na liberalizovaných trhoch,
kde sú možnosti zásahu verejných orgánov obmedzené. Ťažkopádna verejná
intervencia môže v skutočnosti negatívne zasahovať do budúcich
obchodných rozhodnutí účastníkov na trhu a do reštrukturalizačných
účinkov trhových síl. Komisia si uvedomuje ťažkosti, ktorým v
dôsledku hospodárskej krízy čelia niektoré časti odvetvia
vnútrozemskej vodnej dopravy. S cieľom pomôcť v riešení súčasnej
ťažkej hospodárskej situácie je Komisia spolu s organizáciami
zastupujúcimi odvetvie a príslušnými členskými štátmi zapojená do
diskusií o vhodných opatreniach na zvládnutie tejto situácie. Tieto
opatrenia musia byť primerané, účinné a v súlade s platnými
predpismi. Komisia okrem toho prijme krátkodobé opatrenia zlučiteľné
so zásadami liberalizovaných trhov. Napríklad znova preskúma technické
požiadavky na plavidlá s cieľom overiť, či nebola porušená
správna rovnováhu medzi bezpečnostným rizikom a nákladmi na dodržiavanie
predpisov, keď boli stanovené prechodné ustanovenia. Okrem toho podporí
včasné zavedenie používania skvapalneného zemného plynu (LNG) ako
alternatívneho paliva, ktoré má značný dlhodobý potenciál úspory nákladov
a uľahčí odvetviu prijímanie opatrení na zníženie rozdrobenosti
medzi trhovými subjektmi. Oznámenie,
ktorým sa zriaďuje program NAIADES II, sprevádzajú dve opatrenia
predstavujúce prvý krok smerom k realizácii: ·
legislatívny návrh smernice o stanovení
technických požiadaviek na plavidlá vnútrozemskej plavby a o zrušení
smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/87/ES; ·
legislatívny návrh o zmene nariadenia Rady
č. 718/1999 o pláne kapacity flotily Spoločenstva na podporu
vnútrozemskej vodnej dopravy. 2. Cieľ programu NAIADES II Cieľom programu NAIADES II je
vytvoriť podmienky pre vnútrozemskú vodnú dopravu, aby sa stala kvalitným
spôsobom dopravy: dobre spravovaná, efektívna, bezpečná,
začlenená do intermodálneho reťazca, s kvalitnými pracovnými
miestami, ktoré sú obsadené kvalifikovanými pracovnými silami,
a spĺňajúca vysoké environmentálne normy. Ak odvetvie presadzuje kvalita a pritom
si zachováva nákladovú efektívnosť, malo by byť schopné prelomiť
bludný kruh nízkej zárobkovej schopnosti, nedostatočných investícií,
nedostatku inovácií a uzamknutých trhov. Musí presadzovať kvalitu,
aby sa dosiahli ciele stanovené v bielej knihe o doprave EÚ týkajúce
sa prechodu z nákladnej dopravy na železničnú a vodnú dopravu
a zníženia emisií z vnútrozemskej vodnej dopravy. 3. Akčný program NAIADES na roky
2014–2020: Kvalita v kľúčových oblastiach intervencie ·
Kvalitná infraštruktúra Infraštruktúra vnútrozemských vodných ciest EÚ
nie je dostatočne prepojená a integrovaná s inými druhmi
dopravy. Vnútrozemské vodné cesty v mnohých prípadoch nie sú spojené s
logistickými centrami. Výrazné problémové miesta vo forme nedostatočne
dimenzovaných plavebných komôr, mostov alebo plavebných dráh a chýbajúce
spojenia, ako je napríklad spojenie medzi riečnymi systémami Seiny
a Šeldy, brzdia plný potenciál rozvoja odvetvia. S cieľom reagovať
na uvedené nedostatky sa v návrhu usmernení TEN-T[13] zameriavajú priority
v oblasti vnútrozemských vodných ciest na doplnenie chýbajúcich spojení,
odstránenie závažných problémových miest, zavádzanie inovačnej
technológie, zlepšenie intermodálnych spojení a rozvoj inteligentnej
infraštruktúry. Námorným a vnútrozemským prístavom sa bude venovať
zvláštna pozornosť: dobre dimenzovaná sieť prístavov základnej siete,
ktoré sú vzhľadom na vnútrozemské vodné cesty dobre prístupné a disponujú
vhodnými zariadeniami, je nevyhnutnou podmienkou pre zvýšenie podielu tohto
odvetvia v doprave. Komisia podporuje sektor prístavov s cieľom
posilniť spoluprácu, koordinovať investície presahujúce hranice
koridorov a preskúmať a podporovať výmenu osvedčených
postupov v oblasti konštrukčného riešenia a prevádzky prístavov
priaznivých pre vnútrozemské vodné cesty. Vnútrozemské vodné cesty navyše predstavujú
významný prvok šiestich z celkovo deviatich koridorov základnej siete
TEN-T[14].
Aspekty špecifické pre odvetvie sa budú vo všetkých koridoroch konzistentne riešiť
s cieľom uľahčiť plánovanie a monitorovanie
realizácie koridorov TEN-T z hľadiska vnútrozemských vodných ciest. Po uverejnení pracovného dokumentu útvarov
Komisie „Smerom k programu NAIADES II“ zástupcovia odvetvia
dobrovoľne spracovali čiastkový prehľad zásobníka projektov
infraštruktúry pre finančný rámec na roky 2014–2020. Zásobník by sa mal
dokončiť, doplniť o informácie týkajúce sa stavu, vyspelosti
a plánovania projektov a udržiavať v aktualizovanom stave,
aby sa podporila realizácia koridorov TEN-T. Konkrétne opatrenia do roku 2016 Začlenenie vnútrozemskej vodnej dopravy do multimodálnych koridorov: – 2013: Začatie realizácie koridorov prostredníctvom oznámenia o koridoroch TEN-T v závislosti od prijatia usmernení TEN-T zo strany spoluzákonodarcov, vrátane usmernení o začlenení rôznych spôsobov dopravy, ako aj vnútrozemských vodných ciest do multimodálnych koridorov TEN-T (vedúci aktér: Komisia). – 2014 – 2015: Prijatie pracovných plánov multimodálnych koridorov a začatie realizácie koridorov (prostredníctvom kľúčových zainteresovaných subjektov vrátane námorných a vnútrozemských prístavov, manažérov infraštruktúry vnútrozemskej vodnej dopravy, riečnych komisií, zástupcov prevádzkovateľov lodí, zástupcov pracovníkov a komunity používateľov dopravy pod záštitou európskych koordinátorov[15], ktorí úzko spolupracujú s členskými štátmi a v rámci konzultácií s platformami koridorov, ktoré sa majú vytvoriť) Zameranie na roky 2017 –2020 Úplná realizácia koridorov TEN-T, v prípade potreby posilnenie nástrojov a procesov pre začlenenie vnútrozemskej vodnej dopravy do základnej siete TEN-T, pokiaľ ide o poskytovanie údajov alebo analytické schopnosti. Zintenzívnenie opatrení a zvýšenie investícií na prekonanie kľúčových problematických miest infraštruktúry vo vnútrozemskej vodnej doprave (členské štáty s podporou EÚ). ·
Kvalita prostredníctvom inovácie Miera inovácie v odvetví je
v porovnaní s inými druhmi dopravy nízka. K tomu prispievajú
faktory, akými sú dlhá životnosť zariadení[16], rozdrobenosť trhu,
chýbajúca kultúra inovácií a oslabovanie finančnej situácie
prevádzkovateľov vnútrozemských vodných ciest. Inováciu nie je možné „nariadiť“ zvonku.
V programe NAIADES II sa od odvetvia vyžaduje, aby prevzalo väčšiu
zodpovednosť za inovácie v oblasti výskumu, vývoja a inovácií.
Odvetvie musí predovšetkým a najprv vypracovať plán výskumu,
vývoja a inovácií. K tomu patrí určenie priorít, koordinácia
ich vykonávania a plánovanie ich zavedenia na trhu. V tomto procese
by mali byť zainteresovaní prevádzkovatelia, odvetvie výstavby lodí,
výrobcovia zariadení, orgány vnútrozemských a námorných prístavov,
prevádzkovatelia terminálov, prepravcovia nákladu a logistickí
integrátori. Výskum, vývoj a inovácie pre ekologizáciu flotily plavidiel by
mali zaujímať popredné miesto. Technológie osvedčovania môžu tiež
uľahčiť ďalšie zavádzanie na trh a pomôcť
stanoviť priority pri poskytovaní trhových stimulov. Komisia má záujem o
uľahčenie tohto procesu, odvetvie by však malo mať vedúce
postavenie, prevziať zodpovednosť a zabezpečiť následnú
realizáciu. Odvetvie sa vyzýva, aby na tento účel posilnilo koordináciu
prostredníctvom jeho európskych odvetvových organizácií. Plán, ktorý odvetvie
vypracuje, pomôže určiť priority európskeho, vnútroštátneho
a súkromného výskumu a inovácií. Podpora EÚ sa bude zameriavať
na priority plánu, ktoré prispievajú k cieľom programu NAIADES II. Konkrétne opatrenia do roku 2016 2014: Vypracovanie plánu pre výskum, vývoj a inovácie v odvetví vnútrozemskej vodnej dopravy (odvetvie: vrátane prevádzkovateľov lodí, odvetvia výstavby lodí, výrobcov zariadení a poskytovateľov služieb, poskytovateľov dátových služieb, poskytovateľov logistických služieb, prevádzkovateľov terminálov, prístavných orgánov, prepravcov nákladu, orgánov pre vodné cesty, zástupcov pracovníkov). 2014: Organizovanie služieb monitorovania trhu vrátane poskytovania údajov o preprave a objemoch dopravy, prechod z iných druhov dopravy na vnútrozemskú vodnú dopravu, trhy ponuky a dopytu a trhy práce, zavádzanie inovácií a začlenenie odvetvia vodnej dopravy do multimodálnych logistických reťazcov (Komisia). Zameranie na roky 2017 –2020 Pravidelné preskúmanie vykonávania plánu výskumu a inovácií v odvetví so zameraním na prijímanie inovácií a zavádzanie do praxe (odvetvie). ·
Plynulé fungovanie trhu Trh vnútrozemskej vodnej dopravy je plne
liberalizovaný. Niektoré predpisy sú však ešte stále stanovené na regionálnej
úrovni alebo na úrovni členských štátov, napríklad pokiaľ ide
o posádky lodí alebo pracovnú dobu posádok. Nedostatočná harmonizácia
v týchto oblastiach môže predstavovať prekážku fungovania vnútorného trhu.
Problémy, ako je napríklad nedostatočná
internalizácia externých nákladov, nedostatočné monitorovanie alebo
chýbajúce rovnaké podmienky, môžu byť dôvodom pre opatrenia zo strany
verejných orgánov alebo si ich dokonca môžu vyžadovať. Opatrenia Komisie
budú zahŕňať: preskúmanie prechodných ustanovení o technických
požiadavkách na plavidlá, priebežnú analýzu vývoja trhu s cieľom
poskytovať informácie pre tvorcov politiky. Naopak rozdrobenie trhu a
súvisiace problémy so zladením potrieb ponuky a dopytu musia riešiť
predovšetkým účastníci trhu. Komisia napriek tomu podporí tento proces
poskytnutím pomoci pri ďalšej harmonizácii a uľahčovaním
iniciatív odvetvia zameraných na zníženie rozdrobenosti na strane ponuky
v odvetví vnútrozemskej vodnej dopravy a posilnením synergie medzi
účastníkmi trhu. Súpis opatrení Komisie týkajúcich sa
internalizácie externých nákladov v odvetví dopravy[17] poskytuje poznatkovú
základňu pre budúce konzultácie o využívaní účtovania poplatkov
za infraštruktúru na internalizáciu externých nákladov vo vnútrozemskej vodnej
doprave. Vnútrozemské prístavy nie sú zahrnuté do
oznámenia Komisie o prístavoch[18]
ani do návrhu nariadenia o prístupe na trh s prístavnými službami a finančnej
transparentnosti prístavov.[19].
Zatiaľ čo námorné prístavy sú hlavné brány pre vstup a výstup
tovaru a/alebo uzly pre príbrežnú námornú dopravu, vnútrozemské prístavy plnia
skôr funkciu multimodálnych terminálov a narážajú na rôzne obmedzenia.
Komisia sa poradí s odvetvím a preskúma potrebu akýchkoľvek pravidiel
na pomoc vnútrozemským prístavom. Konkrétne opatrenia do roku 2016 2014:
V súlade s pokrokom v iných druhoch dopravy začatie
konzultácií o uplatňovaní spoplatnenia infraštruktúry
s cieľom pomôcť dosiahnuť internalizáciu externých nákladov
vo vnútrozemskej vodnej doprave (Komisia). 2014:
Preskúmanie niektorých technických požiadaviek na plavidlá, pokiaľ ide
o aspekty nákladov/bezpečnosti (Komisia). 2016:
Posúdenie prekážok pre budúci rozvoj vnútrozemských prístavov a potreby
legislatívneho rámca na jeho riešenie (Komisia). Zameranie na roky 2017 –2020 Preskúmanie
využitia možností spoplatnenia infraštruktúry s cieľom pomôcť
dosiahnuť internalizáciu externých nákladov vo vnútrozemskej vodnej doprave
(Komisia). ·
Kvalita životného prostredia znížením emisií V porovnaní s inými pozemnými druhmi
dopravy je vnútrozemská vodná doprava energeticky účinná, bezpečná,
takmer bez dopravných preťažení a tichá. Pokrok v znižovaní
látok znečisťujúcich ovzdušie však nebol v súlade s týmto
inak priaznivým trendom. Menej prísne limity emisií pre vnútrozemskú vodnú
dopravu a dlhá životnosť motorov sú hlavné príčiny tohto závažného
nedostatku. Emisné limity pre motory plavidiel sú
stanovené v právnych predpisoch EÚ. Limity pre nové a existujúce
motory sú stanovené v smerniciach 97/68/ES[20] a 2006/87/ES[21]. Pri porovnaní rôznych úrovní
ambícií, pokiaľ ide o stanovenie emisných limitov, zo sprievodného
pracovného dokumentu útvarov Komisie vyplýva, že dva prístupy s rôznymi úrovňami
ambícií dosahujú podobný pomer nákladov/prínosov. Ambicióznejší „inovačný“
prístup zahŕňajúci existujúce, ako aj nové motory, si vyžaduje viacej
vstupných investícií do technológií s nízkymi emisiami, ale môže priniesť
značné úspory nákladov počas celej doby trvania investícií
a umožňuje dosiahnuť limity emisií znečisťujúcich
látok rovnocenné s úrovňou v cestnej doprave. „Konzervatívnejší“ prístup
zahŕňa len nové motory, vyžaduje si menej vstupných investícií,
neumožnil by však, aby odvetvie vnútrozemskej vodnej dopravy vyrovnalo náskok
odvetvia cestnej dopravy, pokiaľ ide o emisie znečisťujúce
ovzdušie. Prístup, ktorý by sa mal prijať
v oblasti emisných limitov , by mal byť prísne technologicky neutrálny
z hľadiska technológie motorov a výberu paliva. Z uvedených
dôvodov sa predpokladá, že by prevažovala technológia s najlepšími
charakteristikami nákladov/prínosov. Napríklad na základe súčasného stavu
technológie by lode poháňané skvapalneným zemným plynom (LNG) značne
prispeli k dosiahnutiu emisných limitov v prípade ambicióznejšieho
prístupu. Zavedenie LNG v odvetví však v súčasnej dobe brzdia
regulačné, finančné, technické a infraštrukturálne prekážky.
Preto sú potrebné naliehavé opatrenia, aby sa tieto prekážky prekonali
a aby sa LNG mohol používať najneskôr od roku 2016. V tejto
súvislosti bude kľúčovú úlohu zohrávať vykonávanie európskej
stratégie pre alternatívne palivá stanovenej v oznámení Komisie
o ekologickej energii pre dopravu[22],
ako aj regulačné opatrenia s cieľom umožniť používanie a
prepravu LNG. Okrem toho tento balík obsahuje aj návrh na zmenu nariadenia Rady
(ES) č. 718/1999 o pláne kapacity flotily Spoločenstva na
podporu vnútrozemskej vodnej dopravy[23]
s cieľom mobilizovať finančné zdroje okrem iného na
opatrenia v oblasti životného prostredia. Pri stanovovaní nových emisných limitov pre
motory v odvetví vnútrozemskej vodnej dopravy môže byť potrebné
rozlišovať medzi malými a veľkými plavidlami a medzi existujúcimi a
novými motormi z dôvodu technologických a ekonomických obmedzení, na ktoré
narážajú existujúce motory a malé plavidlá. Komisia si takisto uvedomuje, že
odvetviu sa musí poskytnúť dostatočný čas na to, aby sa
prispôsobilo ambicióznejším emisným limitom. Konečné rozhodnutie o návrhu
legislatívnych opatrení, prísnosti a dátume nadobudnutia účinnosti takýchto
prípadných opatrení týkajúcich sa emisných limitov bude prijaté v rámci práce
na nasledujúcom posúdení vplyvu týkajúcom sa príslušných legislatívnych
návrhov. Sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie o emisných limitoch pre
vnútrozemskú vodnú dopravu je príspevkom k tomuto procesu. Konkrétne opatrenia do roku 2016 Regulačný rámec 2014: Prijatie návrhu emisných limitov pre nové motory (Komisia) 2015/16: Preskúmanie ďalších emisných limitov pre existujúce motory (Komisia) 2014: Zmena pravidiel[24] s cieľom umožniť prepravu LNG (EHK OSN, členské štáty a Komisia) Príprava infraštruktúry na používanie LNG 2014: Zavedenie stratégie EÚ pre alternatívne palivá vrátane prijatia technických noriem pre zásobovanie vnútrozemskej vodnej dopravy skvapalneným zemným plynom a používanie LNG ako paliva (členské štáty a odvetvie, najmä prístavy, orgány pre vodné cesty, prevádzkovatelia zásobovacích staníc, poskytovatelia zásobovania, prevádzkovatelia lodí, klasifikačné spoločnosti, riečne komisie). Finančné stimuly 2014: Zaistenie finančnej podpory z programov EÚ[25], národných programov a rezervného fondu odvetvia s cieľom podporiť investície do znižovania emisií (časť balíka programu NAIADES II) (Komisia, členské štáty a odvetvie). ·
Kvalifikovaná pracovná sila a kvalitné
pracovné miesta Zatiaľ ešte stále existuje príliš mnoho
prekážok pre prístup k povolaniu a uznávanie kvalifikácie pracovníkov
v odvetví vnútrozemskej vodnej dopravy. Postupy preukazovania kvalifikácie
a praxe sú zaťažujúce a/alebo sa dajú ľahko obísť. Roztrieštený
právny rámec, ktorý upravuje schopnosti a kvalifikáciu v odvetví, sa musí
revidovať. Komisia v súčasnosti skúma smernicu Rady 96/50/ES o
zosúladení podmienok pre získanie kapitánskych osvedčení vydávaných
jednotlivými štátmi pre nákladnú a osobnú dopravu tovaru a osôb po
vnútrozemských vodných cestách v Spoločenstve so zreteľom na
modernizáciu a zjednodušenie regulačného rámca pre odbornú kvalifikáciu
pracovníkov. Úsilie revidovať smernicu o kapitánoch na
základe programu NAIADES I bolo zamerané len na uznávanie osvedčení
kapitánov a nemohlo mať podstatný hospodársky a sociálny vplyv.
Prebiehajúce preskúmanie je svojím rozsahom širšie a zahŕňa mnohé
aspekty odbornej kvalifikácie pre všetkých členov posádky. Samozrejme sa
očakáva, že vytvorenie konzistentného rámca pre úpravu kvalifikácie s
použitím moderných nástrojov zvýši kvalitu a zníži administratívne
zaťaženie a náklady. Širší rámec pre uznávanie odbornej kvalifikácie
stanovený smernicou 2005/36/ES[26]
slúži hlavne na účel otvárania trhu, zatiaľ čo pri povolaniach
v oblasti dopravy sa má posudzovať nielen prístup na trh, ale aj
aspekt bezpečnosti. Najvhodnejším spôsobom riešenia problému sú preto
samostatné odvetvové právne predpisy podobné smernici 96/50/ES. Sociálny dialóg
je jedným z nástrojov, ktorý môže zlepšiť pracovné podmienky a kvalitu
pracovných miest. Po podpise Európskej dohody o niektorých aspektoch
organizácie pracovnej doby vo vnútrozemskej vodnej doprave 15. februára
2012 európski sociálni partneri požiadali Komisiu, aby sa usilovala
o vykonávanie dohody na základe rozhodnutia Rady v súlade s článkom
155 ods. 2 ZFEÚ. Komisia v súčasnej dobe dohodu posudzuje. Nový rámec predložený na základe programu
NAIADES II sa snaží podstatne znížiť prekážky pre prístup na trh práce a
mobilitu, zlepšiť kvalifikáciu a kariérne postupy v odvetví a
vytvoriť rovnaké podmienky. Komisia takisto uvažuje o zavedení
elektronických nástrojov na registráciu a monitorovanie času plavby lodí a
posádok a rozšírila by uplatňovanie nového prístupu k riadeniu (stanoveného
nižšie v kapitole 5) o pracovné miesta a spôsobilosť. Komisia uznáva ťažkosti s organizáciou
odborného vzdelávania pre pracovníkov vnútrozemskej vodnej dopravy a podporuje
členské štáty, aby využívali Európsky sociálny fond na odbornú prípravu pracovníkov
vnútrozemskej plavby a aby si najmä vymieňali osvedčené postupy a
odborné znalosti v oblasti vnútrozemskej vodnej dopravy a logistiky a
stimulovali používanie inovačných technológií a podnikateľských
schopností. Konkrétne opatrenia do roku 2016 2013/2014: Preskúmanie rámca pre harmonizáciu a modernizáciu odbornej kvalifikácie v odvetví vrátane posúdenia prípadnej iniciatívy týkajúcej sa zariadenia na zaznamenávanie času plavby posádok a lodí/praxe (Komisia). 2014: Podpora podnikateľských schopností a spôsobilosti používať inovačné technológie v odvetví (členské štáty a odvetvie, prípadne s finančnou podporou EÚ). Zameranie na roky 2017 – 2020 Dokončenie rámca pre odbornú kvalifikáciu vypracovaním technických noriem. ·
Začlenenie vnútrozemskej vodnej dopravy
do multimodálneho logistického reťazca Začlenenie tohto druhu dopravy do
multimodálneho logistického reťazca si vyžaduje integráciu infraštruktúry,
služieb a informačných tokov: –
Integrácia infraštruktúry sa realizuje v rámci
už uvedenej prvej oblasti opatrení pre infraštruktúru. –
Integrácia služieb si vyžaduje predovšetkým
aktívnejší prístup zo strany odvetvia. Pomôcť môže určenie a šírenie
osvedčených postupov. Verejné orgány by mali prípadne vyčleniť,
alebo prostredníctvom územného plánovania poskytnúť dostatočné územie
pozdĺž riek na podporu logistických činností vnútrozemskej vodnej
dopravy. Mestá by vo svojich plánoch udržateľnej mestskej mobility a
stratégiách mestskej logistiky mali v plnej miere zohľadniť
objem nákladnej dopravy a odpadov spôsobených vnútrozemskou vodnou dopravou. Pokiaľ ide o integráciu informačných
tokov, Komisia začala hodnotenie vykonávania smernice 2005/44/ES o
harmonizovaných riečnych informačných službách (RIS). RIS sa v
súčasnej dobe používajú hlavne na účel riadenia dopravy, riadenia
infraštruktúry alebo na účely bezpečnosti. Výmena údajov, ktorá sa v
súčasnosti uskutočňuje, by sa mohla rozšíriť a
zlúčiť s informačnými tokmi iných druhov dopravy s
prihliadnutím na koncepciu e-freight[27].
Ako sa predpokladá v smernici, Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade
správu s cieľom posúdiť pokrok v zavádzaní RIS, určiť
ďalšie zameranie rozvoja a preskúmať, ako uľahčiť
dynamické prispôsobenie technických noriem technickému pokroku. Tento proces
bude monitorovať spoločná riadiaca platforma RIS. Konkrétne opatrenia do roku 2016 2014: Preskúmanie a určenie budúceho zamerania RIS (Komisia). 2015: Určenie, šírenie a zavádzanie osvedčeného postupu pri začleňovaní služieb vnútrozemskej vodnej dopravy do multimodálnych logistických reťazcov (odvetvie, prípadne s finančnou podporou EÚ). Zameranie na roky 2017 – 2020 Integrovanie RIS, údajov o monitorovaní trhu vnútrozemskej vodnej dopravy a nástrojov koridorov TEN-T na podporu riadenia integrovanej multimodálnej dopravy. 4. Odlíšenie zodpovednosti za oblasti
realizácie Kvalita v odvetví sa môže dosiahnuť len
pomocou koordinovaných opatrení odvetvia a verejných orgánov na úrovni
členských štátov a na európskej a medzinárodnej úrovni. Jednotlivé
zodpovednosti možno odlíšiť pri týchto oblastiach: ·
Kvalitná infraštruktúra, ktorá je
spoľahlivá, dobre prepojená, a ktorá zabezpečuje dobré podmienku pre
plavbu (zodpovednosť: EÚ
a členské štáty) Verejné orgány už investovali značné
zdroje do zachovania a rozvoja vnútrozemskej vodnej dopravy. Na úrovni EÚ sa
opatrenia zameriavajú na základnú sieť TEN-T a budú posilnené realizáciou
multimodálneho koridoru TEN-T. Komisia vyzýva členské štáty, aby
podporovali projekty s vysokou pridanou hodnotou EÚ a investovali do nich a aby
aj naďalej rozvíjali a udržiavali dobré podmienky pre plavbu na svojich
sieťach vnútrozemskej vodnej dopravy. ·
Kvalitný regulačný rámec, ktorý vytvára
rovnaké podmienky (zodpovednosť: EÚ,
medzinárodná úroveň a členské štáty) Vnútrozemská vodná doprava tvorí s viac ako 75
% cezhraničná doprava. V celej EÚ sú potrebné harmonizované pravidlá, aby
sa v plnej miere využili výhody vnútorného trhu. Predpisy sa však po dlhý
čas vypracúvali v rôznych medzinárodných orgánoch. Aj keď
bezpečnosť flotily plavidiel je naďalej vysoká, zložité
štruktúry sťažujú prispôsobenie predpisov technickému pokroku a vytvárajú
prekážky pre inovácie. Napriek pokroku dosiahnutému na základe programu NAIADES
I nie sú niektoré oblasti ešte harmonizované, čo ešte viac sťažuje
monitorovanie a presadzovanie predpisov. To niektorým prevádzkovateľom
umožňuje znížiť svoju nákladovú základňu, čím sa podnecuje
cenová súťaž a znižuje celková zárobková schopnosť odvetvia. Komisia hodlá zvýšiť medzinárodnú
spoluprácu, modernizovať a zjednodušiť regulačný rámec pre vnútrozemské
vodné cesty a uľahčiť presadzovanie predpisov. ·
Kvalita prostredníctvom inovácie: inkluzívny
prístup k určovaniu potrieb výskumu a inovácií a zavádzanie inovácií (zodpovednosť na úrovni odvetvia) Na základe programu NAIADES I výskumné orgány
a inštitúcie určili potreby výskumu, výskum však v dostatočnej
miere neviedol k inováciám na trhu. V programe NAIADES II sa od odvetvia a
účastníkov trhu požaduje, aby sa priamo a aktívne zapojili do stanovenia
priorít výskumu, vývoja a inovácií a plánovania a zavádzania na trhu. ·
Dosiahnutie kvality na trhu
transparentnosťou a spravodlivou hospodárskou súťažou (zodpovednosť na úrovni odvetvia) Iniciatívy súkromného sektora môžu podstatne
zlepšiť plynulé fungovanie trhu vnútrozemskej vodnej dopravy: aby sa zladila
ponuka a dopyt, boli vytvorené internetové trhy, ktoré môžu zvýšiť
transparentnosť trhu. Synergie medzi malými aktérmi sa môže
presadzovať napríklad spoločným nakupovaním, spoločnými
inovačnými opatreniami alebo ďalšou konsolidáciou. Je možné
zlepšiť spoluprácu s inými druhmi dopravy, aby sa vnútrozemská vodná
doprava lepšie začlenila do multimodálnych logistických reťazcov.
Okrem toho by mohli všetky subjekty v logistických reťazcoch
oveľa viac spoločne používať a navzájom si
vymieňať informácie, čo by viedlo k transparentnejšiemu a
integrovanejšiemu trhu. 5. Kvalita riadenia Na základe programu NAIADES II bude zavedený
nový prístup k riadeniu, aby sa odstránilo prekrývanie právnych rámcov a
právomocí v odvetví vnútrozemskej vodnej dopravy. Tento prístup
zahŕňa inštitucionálne a legislatívne opatrenia a zohľadní
nadobudnutie účinnosti Lisabonskej zmluvy, ktorá stanovuje nové pravidlá o
delegovaných a vykonávacích právomociach a o koordinácii pozície Únie pri
prijímaní aktov s právnym účinkom v medzinárodných orgánoch. Tento prístup podporuje administratívna dohoda
medzi útvarmi Komisie a sekretariátom CCNR (Ústredná komisia pre plavbu na
Rýne), ktorá bola podpísaná 22. mája 2013 a zaisťuje viac účelovo
zameranú spoluprácu v porovnaní so všeobecnou administratívnou dohodou
zavedenou od roku 2003. Na základe nového prístupu sa jednotnými normami
postupne nahradia rozličné súbory noriem udržiavaných podľa rôznych
právnych režimov, ktoré fungujú podľa vlastných pravidiel a postupov.
Tento proces sa začne technickými požiadavkami na plavidlá vnútrozemskej
vodnej dopravy a v druhej fáze sa rozšíri o niektoré ďalšie oblasti, ako
je napríklad odborná kvalifikácia. Po prvé, existujúce rámce sa musia
prispôsobiť, aby sa umožnilo stanovenie rovnakých jednotných noriem v
právnych predpisoch. Je to predmetom legislatívneho návrhu smernice o stanovení
technických požiadaviek na plavidlá vnútrozemskej vodnej dopravy a o
zrušení smernice 2006/87/ES. V rámci druhého kroku administratívna
dohoda medzi útvarmi Komisie a sekretariátom CCNR predpokladá vypracovanie
technických noriem v oblasti vnútrozemskej vodnej dopravy pod záštitou CCNR. V
osobitnom výbore za účasti členských štátov EÚ a Ústrednej komisie
pre plavbu na Rýne (CCNR) bude zastúpená aj Komisia. Ďalej bude
otvorený pre Európsku hospodársku komisiu Organizácie spojených národov (EHK
OSN), riečne komisie, ako aj kľúčové zainteresované strany
vrátane európskych sociálnych partnerov. Cieľom je, aby sa tento výbor
stal referenčným európskym technickým výborom pre vypracovanie noriem v
niektorých oblastiach vnútrozemskej vodnej dopravy. Ako taký by mal
nahradiť rôzne existujúce skupiny, ktoré sa v súčasnej dobe zaoberajú
týmito oblasťami, a zamedziť duplicite práce
a nejednotnosti. Stav úplnej jednotnosti noriem medzi právnymi
režimami EÚ a plavby na Rýne by mohol byť dosiahnutý, keď CCNR v
súlade s administratívnou dohodou z 22. mája 2013 prispôsobí predpis o
prehliadke plavidiel na Rýne tak, aby sa mohol odvolávať aj na normy tohto
výboru. Ostatné riečne komisie ako aj EHK/OSN sa vyzývajú, aby sa
pripojili k tomuto prístupu s cieľom dospieť k plne ucelenému súboru
noriem v niektorých oblastiach vnútrozemskej vodnej dopravy. Konkrétne opatrenia do roku 2016 2013: nový legislatívny návrh smernice, ktorou sa nahrádza smernica 2006/87/ES a umožňuje stanovenie jednotných noriem (časť balíka programu NAIADES II). 6. Financovanie Vykonávanie programu NAIADES II si vyžaduje
financovanie podpory politických opatrení (koordinácia, riadenie a prípravné
opatrenia), výskumu a inovácií, infraštruktúry a ekologizácie flotily
plavidiel. Na úrovni EÚ sa z nástroja „Spájame Európu“
zaistí financovanie investícií do infraštruktúry, z programu Horizont 2020
financovanie výskumu, vývoja a inovácií a z nástroja „Spájame Európu“
a z programu Horizont 2020 financovanie podpory politických opatrení
programu NAIADES II a zavádzanie inovácií vrátane ekologizácie flotily
plavidiel. Členské štáty by mali vnútrozemské vodné cesty zahrnúť do
svojich integrovaných stratégií a projektov územných investícií
a naplánovať podporu z Európskeho fondu regionálneho rozvoja,
Európskeho sociálneho fondu a Kohéznych fondov. Prípadne sa bude
podporovať využívanie inovačných finančných nástrojov, najmä
v prípade prechodu na používanie LNG. Po prijatí programov „Spájame Európu“ a
HORIZONT 2020 a dosiahnutí ďalšieho pokroku v programovaní týchto
nástrojov sa vypracuje pracovný dokument útvarov Komisie o financovaní programu
NAIADES. 7. Záver Program NAIADES II zvyšuje ambície pre
odvetvie vnútrozemskej vodnej dopravy zameraním sa na oblasti s najvyššou
pridanou hodnotou, aby sa zvýšil príspevok vnútrozemskej vodnej dopravy
k dopravnej politike EÚ. Zaistením jasného rozdelenia zodpovedností medzi
EÚ a medzinárodnú úroveň, ako aj medzi členské štáty, regionálne
úrovne a odvetvie, je možné zlepšiť celkové riadenie. Komisia
predloží v roku 2017 správu o dosiahnutom pokroku a stanoví konkrétne opatrenia
pre ďalšie vykonávanie programu NAIADES II do roku 2020. Prípravy na
vykonávanie programu NAIADES II už prebiehajú a zavádzajú sa finančné
nástroje EÚ na jeho podporu. Začali sme pracovať na skvalitnení
vnútrozemskej vodnej dopravy v Európe. [1] KOM/2011/0144 v konečnom znení. [2] Oznámenie Komisie o podpore vnútrozemskej vodnej dopravy
NAIADES - Integrovaný európsky akčný program pre vnútrozemskú vodnú
dopravu KOM(2006) 6 v konečnom znení. [3] Rozhodnutie č. 1692/96/ES. [4] Nariadenie (ES) č. 1692/2006. [5] Rozhodnutie č. 1720/2006/ES. [6] Nariadenie Rady (ES) č.
1085/2006. [7] Rozhodnutie č. 1982/2006/ES. [8] Harmonizácia požiadaviek na posádku, intermodálnu
dokumentáciu, zodpovednosť a jednotkové nákladové zariadenia (ILU). [9] Pracovný dokument útvarov Komisie „Smerom k NAIADES II.
Podpora ekologizácie a integrácie vnútrozemskej vodnej dopravy v jednotnom
dopravnom priestore EÚ. SWD(2012) 168 v konečnom znení. [10] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/68/ES
o vnútrozemskej preprave nebezpečného tovaru, odkazujúca na Európsku
dohodu o medzinárodnej preprave nebezpečného tovaru po vnútrozemských
vodných cestách (ADN). [11] http://ec.europa.eu/transport/modes/inland/studies/doc/2013-06-03-contribution-to-impact-assessment-of-measures-for-reducing-emissions-of-inland-navigation.pdf. [12] Ústredná Komisia pre plavbu po Rýne, Dunajská komisia,
Medzinárodná komisia pre povodie rieky Sáva a Komisia pre rieku Moselu. [13] COM/2011/0650 final. [14] Koridory Severné more – Baltské more, Stredozemie,
Orient/Východné Stredozemie, Rýn – Alpy, Severné more – Stredozemie a Rýn –
Dunaj. [15] Vymenovaní Komisiou v súlade
s nariadením TEN-T. [16] Napríklad priemerný vek plavidiel na Rýne prepravujúcich
suchý lodný náklad je 50 rokov a plavidiel prepravujúcich tekutý lodný
náklad je 35 rokov (zdroj
http://ec.europa.eu/transport/modes/inland/studies/doc/2013-06-03-contribution-to-impact-assessment-of-measures-for-reducing-emissions-of-inland-navigation.pdf). [17] http://ec.europa.eu/transport/themes/sustainable/studies/sustainable.en.htm [18] COM(2013)295 final. [19] COM(2013)296 final. [20] Ú. v. ES L 59, 27.2.1998, s. 1-86. [21] Ú. v. EÚ L 389, 30.12.2006, s. 1-260. [22] COM(2013)17 final. [23] Nariadenie Rady (ES) č. 718/1999. [24] stanovených v Európskej dohode o medzinárodnej preprave
nebezpečného tovaru po vnútrozemských vodných cestách. [25] Nástroj „Spájame Európu“
(COM/2011/0665 final) a program Horizont 2020 [COM(2011) 809 konč.]. [26] Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005, s. 22-142. [27] Opatrenie 7 podľa bielej knihy
o dopravnej politike.