52011DC0020

[pic] | EURÓPSKA KOMISIA |

Brusel, 27.1.2011

KOM(2011) 20 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Na ceste k lepšie fungujúcemu jednotnému trhu služieb – vychádzajúc z výsledkov procesu vzájomného hodnotenia ustanoveného v smernici o službách(Text s významom pre EHP)

{SEK(2011) 102 v konečnom znení}

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Na ceste k lepšie fungujúcemu jednotnému trhu služieb – vychádzajúc z výsledkov procesu vzájomného hodnotenia ustanoveného v smernici o službách(Text s významom pre EHP)

Služby sú hnacou silou hospodárstva EÚ. Všeobecne možno povedať, že 9 z 10 nových pracovných miest sa vytvára práve v tomto sektore. Dobre fungujúci a skutočne integrovaný jednotný trh služieb je preto kľúčovým nástrojom, pokiaľ ide o rast, vytváranie pracovných miest a inovácie, ktoré sú v Európe potrebné, a takisto kľúčovým nástrojom na posilnenie konkurencieschopnosti Európy v globálnom meradle. Štrukturálne reformy, ktoré sú potrebné na vytvorenie skutočne jednotného trhu služieb, tvoria takisto jadro stratégie „Európa 2020“[1], v ktorej sa zdôraznilo, že „otvorený jednotný trh služieb musí byť vytvorený na základe smernice o službách“ . V nedávno prijatom oznámení Komisie s názvom „Na ceste k Aktu o jednotnom trhu“[2] sa zdôraznila potreba ďalšieho prehĺbenia jednotného trhu služieb a potreba vychádzať z výsledkov procesu „vzájomného hodnotenia“ ustanoveného v smernici o službách[3].

Komisia v tomto oznámení predstavuje hlavné výsledky procesu „vzájomného hodnotenia“ a vychádza z nich pri prechode do novej fázy budovania jednotného trhu služieb, v ktorej sa prínosy smernice o službách konsolidujú a dopĺňajú súborom ďalších opatrení. K tomuto oznámeniu je priložený pracovný dokument útvarov Komisie, v ktorom sa podrobnejšie opisuje práca vykonaná počas procesu „vzájomného hodnotenia“ a prvý súbor výsledkov reforiem právnych predpisov, ktoré členské štáty prijali s cieľom vykonať smernicu.

SLUžBY SÚ HNACOU SILOU HOSPODÁRSTVA EÚ

Vytvorenie jednotného trhu služieb, t. j. oblasti bez vnútorných hraníc, v ktorej je zaistený voľný pohyb služieb, bolo jedným zo základných kameňov európskeho projektu už od jeho počiatku. Jednotný trh služieb nebol koncipovaný ako samoúčelný, a takýmto spôsobom by sa ani nemal chápať. Je nástrojom na zlepšenie každodenného života a blahobytu európskych podnikov a občanov . Obrovský potenciál, ktorý ponúka, musíme využiť ako páku na vytvorenie udržateľného rastu a pracovných miest, na rozšírenie možností výberu pre spotrebiteľov a na poskytnutie nových príležitostí podnikom.

Dobre fungujúci jednotný trh služieb je vzhľadom na súčasnú hospodársku krízu potrebný ešte naliehavejšie. Služby v súčasnosti predstavujú hlavnú hnaciu silu hospodárstva EÚ a hospodárska činnosť zaznamenala v posledných desaťročiach výrazný posun k službám založeným na znalostiach. Služby tvoria viac ako 2/3 HDP EÚ a jej zamestnanosti a v posledných rokoch sú zdrojom vytvárania všetkých nových pracovných miest vyjadrených v čistom počte . Ďalej platí, že približne 75 % obchodu so službami sa týka dodávky služieb iným podnikom v takmer všetkých sektoroch európskeho hospodárstva, najmä v priemysle . Integrovanejšie a lepšie fungujúce trhy služieb by preto mali posilniť konkurencieschopnosť celého hospodárstva EÚ.

Jednotný trh služieb však ešte nerozvinul svoj potenciál v plnej miere . Služby ešte stále predstavujú len približne 1/5 celkového obchodu v rámci EÚ, čo je podiel, ktorý je v porovnaní s ich zastúpením v hospodárstve skromný (aj keď berieme do úvahy skutočnosť, že niektoré služby sú svojim charakterom menej vhodné na obchodovanie a/alebo sú svojim charakterom viac lokálne). Chýbajúca dynamika v oblasti obchodu so službami v rámci EÚ je zreteľná najmä v porovnaní s globálnym obchodom EÚ so službami. Obchod so službami medzi EÚ a zvyškom sveta rastie od roku 2004 rýchlejšie ako obchod so službami v rámci jednotného trhu. Dnes len asi 8 % európskych MSP podniká v ostatných členských štátoch. Inovačné činnosti, ktoré sú nevyhnutné pre rast, zostávajú v dôsledku toho v rámci hraníc daného štátu a často nedosiahnu požadovaný kritický objem, čím sa obmedzujú možnosti výberu pre používateľov služieb, ako aj inovačný potenciál Európy. Niektoré sektory služieb zaznamenávajú v posledných rokoch okrem toho pomalý rast produktivity, čo je čiastočne spôsobené nízkou intenzitou hospodárskej súťaže, ktorú naďalej brzdia neopodstatnené prekážky jednotného trhu.

Stručne povedané hospodárstvo EÚ naliehavo potrebuje integrovanejší prehĺbený jednotný trh služieb , ktorý je potrebný na uľahčenie rastu podnikov v oblasti služieb a priemyslu, na vytvorenie väčšieho počtu pracovných miest a ich lepšie uplatnenie v celosvetovom meradle. Je takisto kľúčom, vďaka ktorému sa hospodárstvo EÚ môže dostať na cestu k oživeniu. Ďalší rast v oblasti služieb by mal takisto podporiť s ním súvisiace štrukturálne zmeny v hospodárstve EÚ a kompenzovať úpravy v oblasti zamestnanosti v iných sektoroch.

Prijatie a následné vykonávanie smernice o službách predstavujú kľúčový míľnik v zlepšovaní fungovania jednotného trhu služieb, ktoré sa dosiahlo prostredníctvom odstránenia neopodstatnených prekážok, zjednodušenia regulačného rámca a pomoci pri modernizácii verejných správ. Veľký kus práce však máme ešte len pred sebou . V nedávno prijatom oznámení Komisie s názvom „Na ceste k Aktu o jednotnom trhu“ sa potvrdila dôležitosť jednotného trhu služieb a potreba ďalej ho rozvíjať. V tomto oznámení sa uvádza ambiciózny pracovný program, vďaka ktorému by sme sa mali priblížiť k tomuto cieľu, pričom sa vychádza z výsledkov procesu „vzájomného hodnotenia“ podľa smernice o službách. Doplňujú a prehlbujú sa ním ostatné snahy, ktoré prebiehajú na úrovni EÚ a ktoré sa zameriavajú na zlepšenie fungovania trhov služieb, najmä pokiaľ ide o následné opatrenia k „monitorovaniu maloobchodného trhu“[4] a hlavnú iniciatívu v rámci stratégie Európa 2020 s názvom „Digitálny program pre Európu“[5], ako aj pripravované iniciatívy, ktorých cieľom je podporiť lepšie fungovanie jednotného trhu v oblasti elektronického obchodu[6].

SMERNICA O SLUžBÁCH – VÝZNAMNÝ KROK K LEPšIE FUNGUJÚCEMU JEDNOTNÉMU TRHU SLUžIEB

Služby sú veľmi rôznorodými a často komplexnými činnosťami . A rovnaké sú aj pravidlá, ktoré členské štáty v ich prípade ukladajú a prekážky, ktoré môžu poskytovateľom služieb a ich príjemcom brániť v tom, aby profitovali z jednotného trhu. Prekážky majú na služby väčší vplyv ako na tovar, a to z dôvodu ich nehmotného charakteru, významu know-how poskytovateľa danej služby, cezhraničného využívania vybavenia atď. Ich vplyv na MSP, a najmä na mikropodniky (95 % všetkých poskytovateľov služieb v EÚ) je takisto väčší, ako je tomu v prípade väčších firiem. Mnohé z týchto prekážok majú prierezový charakter , t. j. možno sa s nimi stretnúť v širokom spektre služieb vo všetkých fázach činnosti poskytovateľa služieb. Okrem toho sa vyznačujú aj istými spoločnými znakmi , ku ktorým patrí i skutočnosť, že často vznikajú v dôsledku administratívnej záťaže, právnej neistoty spojenej s cezhraničnou činnosťou a nedostatku vzájomnej dôvery medzi členskými štátmi[7].

Na tomto základe Európsky parlament a Rada prijali v decembri 2006 smernicu o službách – horizontálny nástroj jednotného trhu, ktorý sa vzťahuje na široké spektrum činností v oblasti služieb, na ktoré pripadá približne 40 % HDP EÚ a jej zamestnanosti. Smernica sa mala v plnom rozsahu vykonať do konca roka 2009. Jej trojročné vykonávacie obdobie si vyžadovalo nevídané úsilie na všetkých úrovniach vnútroštátnych správ a silnú politickú podporu vrátane podpory Európskeho parlamentu a Rady.

Výsledky vykonávania, hoci v niektorých členských štátoch sa ešte stále završuje, predstavujú významný krok vpred, pokiaľ ide o odstránenie prekážok a modernizáciu/zjednodušenie právnych predpisov. Odstránili sa stovky diskriminačných, neoprávnených alebo neúmerných požiadaviek, ktoré existovali v celej EÚ vo významných sektoroch služieb, ako napr. v oblasti maloobchodu, v oblasti služieb regulovaných povolaní, v stavebnom sektore, v sektore cestovného ruchu alebo v sektore služieb pre podniky, a to prostredníctvom viac ako 1 000 vykonávacích právnych predpisov, pričom niektoré z nich mali formu „súhrnných právnych predpisov“ obsahujúcich desiatky zmien vzťahujúcich sa na rôzne právne akty. Mnohé členské štáty takisto zriadili špecifické mechanizmy, ktoré majú v budúcnosti zabrániť vzniku nových prekážok, ako napr. interné oznamovanie povinnosti, usmernenia pre budúce právne predpisy alebo „skúšky jednotného trhu“ v rámci posudzovania vplyvu nových požiadaviek. Na záver sa do právnych predpisov jednotlivých štátov zaviedli klauzuly na uľahčenie voľného pohybu služieb, ktoré poskytujú poskytovatelia zákonne zriadení v iných členských štátoch. V prípade správneho presadzovania by mali priniesť značné zlepšenie fungovania jednotného trhu služieb[8]. Je však potrebné zdôrazniť, že plný potenciál smernice sa rozvinie až vtedy, keď všetky členské štáty zavŕšia všetky zmeny právnych predpisov , ktoré si vykonanie danej smernice vyžaduje. Platí to najmä v prípade tých členských štátov, ktoré prijali rámcové horizontálne právne predpisy, ktorými sa smernica vykonáva, ale nezmenili (alebo len nepatrne zmenili) platné sektorové právne predpisy, aby v daných sektoroch odstránili neopodstatnené prekážky.

Zmeny právnych predpisov tvoria len jednu časť výsledkov dosiahnutých v rámci vykonávania smernice. Výrazné úsilie sa vynaložilo aj v oblasti modernizácie verejných správ a v tejto oblasti sa naďalej vykonáva kus práce, najmä prostredníctvom zriaďovania „ jednotných kontaktných miest “, t. j. portálov elektronickej správy pre podniky, ktoré sú v súčasnosti prevádzkyschopné vo väčšine členských štátov. Okrem toho sa rozvíja aj kultúra administratívnej spolupráce , ktorá má uľahčiť voľný pohyb služieb, a to aj za pomoci využitia „informačného systému o vnútornom trhu“. Aj v týchto snahách je potrebné pokračovať s cieľom zaistiť, aby sa vplyv smernice v praxi rozvinul v plnom rozsahu.

Celkovo možno povedať, že vykonávanie smernice o službách má podľa zdržanlivých odhadov potenciál vytvoriť hospodárske zisky v objeme až 140 miliárd EUR, čo zodpovedá až 1,5 %-nému rastu HDP EÚ [9]. V týchto odhadoch sa nezohľadňuje čisto vnútroštátny vplyv administratívneho a regulačného zjednodušenia, ktorý by mal byť takisto značný.

Význam smernice o službách pre rozvoj jednotného trhu služieb tu však nekončí . Smernica totiž obsahuje súbor mechanizmov a nástrojov, ktoré umožňujú ďalší pokrok presahujúci rámec vykonávania. Silným nástrojom je najmä proces vzájomného hodnotenia , ktorý sa v smernici zavádza a ktorý členské štáty a Komisia vykonávali počas roka 2010. Týmto oznámením sa predkladajú jeho kľúčové zistenia a na ich základe sa identifikuje súbor opatrení potrebných na ďalšie prehĺbenie jednotného trhu služieb a na jeho priblíženie k potrebám občanov a podnikov EÚ. Vychádza sa v ňom z výsledkov diskusií medzi členskými štátmi a Komisiou a z hlavných záverov, ku ktorým sa dospelo, ako aj z príspevkov v rámci verejnej konzultácie, ktorá sa takisto uskutočnila.

PROCES VZÁJOMNÉHO HODNOTENIA – SILNÝ NÁSTROJ NA POSÚDENIE STAVU JEDNOTNÉHO TRHU SLUžIEB

Proces „vzájomného hodnotenia“ bol inovačným procesom „ partnerského preskúmania“ založeného na dôkazoch, ktorý sa zaviedol v samotnej smernici o službách. Hoci by sa takýto mechanizmus nezriadil alebo nevyžadoval v kontexte vykonávania všetkých smerníc EÚ, z dôvodu osobitostí smernice o službách sa stal potrebným. Po prvé, z dôvodu širokého rozsahu pôsobnosti smernice bolo potrebné, aby členské štáty systematicky a komplexne preskúmali svoje právne predpisy . Po druhé, v smernici sa členským štátom zadala úloha posúdiť celý rad právnych požiadaviek, ktoré sa zvyčajne ukladajú poskytovateľom služieb : požiadavky týkajúce sa zriadenia (postupy udeľovania oprávnení, územné obmedzenia alebo obmedzenia vzťahujúce sa na vlastníctvo kapitálu) a požiadavky týkajúce sa cezhraničného poskytovania služieb (ako napr. registračné, oznamovacie alebo poistné povinnosti). Členské štáty museli preskúmať a posúdiť tieto požiadavky na základe určitých kritérií ustanovených v smernici, aby tak zistili, či by sa mali zachovať, či je potrebné ich upraviť, alebo či sa musia zrušiť.

Výmena informácií a skúseností a „partnerské preskúmanie“, ktoré umožnil proces „vzájomného hodnotenia“ , boli vzhľadom na rozsah a komplexnosť týchto úloh kľúčom k tomu, aby sa všetky členské štáty vydali na cestu úspešného vykonávania tohto ambiciózneho právneho predpisu. Je však primerané uviesť, že určité otázky súvisiace s vykonávaním, ako napr. zriaďovanie „jednotných kontaktných miest“, neboli súčasťou tohto procesu.

V októbri 2009 sa Skupina na vysokej úrovni Rady pre konkurencieschopnosť, Komisia a členské štáty dohodli na metodike , ktorá sa použije v rámci preskúmania, z ktorého sa nakoniec stalo preskúmanie výrazného rozsahu zahŕňajúce 30 krajín[10] a vzťahujúce sa na takmer 35 000 požiadaviek. Práca sa začala v roku 2010 , keď sa v období januára až marca členské štáty stretávali vždy v „skupinách“ po päť, aby diskutovali o situácii v daných jednotlivých krajinách a pripravili ďalšie diskusie. Ďalej sa pokračovalo v období od marca do októbra, keď sa v rámci „valných zhromaždení“ skúmali osobitné požiadavky a hlavné sektory služieb, na ktoré sa smernica vzťahuje[11]. Zainteresované strany boli vyzvané, aby poskytli svoje stanoviská v rámci verejnej konzultácie , ktorá prebehla v období od konca júna do polovice septembra 2010.

KľÚčOVÉ ZISTENIA PROCESU VZÁJOMNÉHO HODNOTENIA

Čo sa podarilo dosiahnuť?

Celkové hodnotenie procesu „vzájomného hodnotenia“ je veľmi pozitívne. Zaviedol sa ním štruktúrovaný dialóg medzi členskými krajinami, čím sa vytvorila transparentnosť , pokiaľ ide o výsledky vykonávania smernice o službách, a čím sa pomohlo identifikovať a propagovať osvedčené regulačné postupy . Diskusie takisto prispeli k tomu, aby sa dialóg stal zaužívaným prostriedkom . Kontakty a výmena informácií medzi členskými štátmi (od dvojstranných kontaktov a kontaktov v rámci „skupín“ ku kontaktom v rámci väčších zoskupení) sa počas procesu znásobili a podstatnou mierou prispeli k jeho výsledkom.

Procesom vzájomného hodnotenia sa takisto umožnilo vypracovať podrobný obraz o stave jednej z dôležitých súčasti jednotného trhu služieb . Bolo to po prvýkrát, čo členské štáty a Komisia spolu dôkladne posudzovali vnútroštátne pravidlá, ktoré majú vplyv na činnosti v oblasti služieb. Týkalo sa to pravidiel na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, ako aj pravidiel, ktoré si stavili profesijné združenia s regulačnými právomocami. Vzájomné hodnotenie malo z tohto hľadiska v rámci členských štátov nevídaný „efekt jednotného trhu“ , keďže všetky úrovne správ jednotlivých štátov boli vyzvané, aby kriticky posúdili svoje vlastné pravidlá a pravidlá existujúce v ostatných členských štátoch z pohľadu jednotného trhu.

Tento proces sa takisto ukázal byť cenným nástrojom na identifikovanie pretrvávajúcich prekážok jednotného trhu a základom pre budúce politické opatrenia v sektore služieb. Toto všetko sa podarilo dosiahnuť vďaka aktívnej účasti členských štátov , ktoré sa s procesom stotožnili a aktívne sa na ňom podieľali.

Čo je ešte potrebné urobiť?

Z diskusií s členskými štátmi a z príspevkov zainteresovaných strán vyplynulo, že jednotný trh zostáva v určitých sektoroch služieb naďalej nedokončeným dielom , najmä pokiaľ ide o cezhraničné poskytovanie služieb.

Zdá sa, že problém sčasti spočíva v tom, že niektoré pravidlá EÚ, ktoré sa prijali s cieľom zlepšiť fungovanie jednotného trhu služieb, sa nevyužívajú v plnom rozsahu a že ich vykonávanie alebo uplatňovanie je z času na čas nekonzistentné . Na služby sa často vzťahuje viacero rôznych nástrojov EÚ. Niektoré z nich sa uplatňujú horizontálnym spôsobom, ako napr. smernica o službách alebo smernica o elektronickom obchode[12]. Inými, ako napr. smernicou o uznávaní odborných kvalifikácií[13] sa upravujú otázky, ktoré majú kľúčový význam pre veľký počet činností v oblasti služieb. Existujú mnohé iné nástroje EÚ, ktoré majú veľmi významný vplyv na sektor služieb, ako napr. nástroje upravujúce transakcie medzi podnikmi a spotrebiteľmi alebo nástroje upravujúce ochranu životného prostredia. V rámci procesu vzájomného hodnotenia sa ukázalo, že niekedy nie je dostatočne jasné, ako tieto nástroje na seba navzájom pôsobia. Pri vykonávaní/uplatňovaní týchto nástrojov v jednotlivých štátoch sa niekedy zjavne takisto dostatočne nezohľadňuje skutočné fungovanie jednotného trhu. V praxi to vedie k neistote, pokiaľ ide o pravidlá, ktoré sa uplatňujú, najmä v kontexte cezhraničného poskytovania služieb, čo neprospieva schopnosti a ochote MSP pôsobiť v zahraničí.

Vzájomným hodnotením sa takisto odhalilo, že zostávajúce ťažkosti vznikajú v dôsledku toho, že členské štáty v rozsiahlej miere využívajú možnosť vyhradiť určité činnosti v oblasti služieb pre určitých poskytovateľov služieb . V EÚ existuje 800 rôznych činností, ktoré sa v jednom alebo vo viacerých členských štátoch považujú za regulované povolanie, a ktoré sú vyhradené pre poskytovateľov s osobitnou kvalifikáciou. Hoci v niektorých prípadoch môžu na takýto postup existovať platné politické dôvody (napr. komplexnosť vykonávaných činností alebo ich dôsledky na bezpečnosť alebo ochranu spotrebiteľa), zjavne tomu tak vždy nie je. Mnohé činnosti sú regulovanými činnosťami len v niektorých členských štátoch a viac ako 25 % z nich sa reguluje len v jednom členskom štáte (napr. služby fotografov, barmanov, výrobcov korzetov alebo chyžných). Túto problematiku spomínali členské štáty pravdepodobne najčastejšie ako prekážku fungovania jednotného trhu, najmä pokiaľ ide o cezhraničné služby, a obzvlášť medzi členskými štátmi, v ktorých sa činnosť nereguluje, a členskými štátmi, v ktorých sa činnosť reguluje (napr.: existuje možnosť, že samostatne zárobkovo činný fotograf nemôže fotiť firemné podujatie konajúce sa v členskom štáte, v ktorom sa táto činnosť vyhradzuje pre osoby s osobitnou odbornou kvalifikáciou v oblasti fotografovania, ak nedokáže, že má prinajmenšom dvojročné odborné skúsenosti). Členské štáty takisto zdôraznili skutočnosť, že v niektorých sektoroch, ako napr. v stavebníctve, zjavne existuje vysoký počet regulovaných „špecializácií“, ktorých relevantnosť je diskutabilná z dôvodu nákladného rozdrobenia trhu, ktoré spôsobujú. Tento vysoký počet regulovaných „špecializácií“ môže brániť poskytovaniu služieb vysokej kvality (napr. niekto s kvalifikáciou „elektrotechnik“ môže mať problémy poskytovať služby v inom členskom štáte, v ktorom by niektoré z jeho činností boli vyhradené pre iné regulované povolanie, ako napr. pre „inštalatérov elektrických zariadení“).

V rámci diskusií počas vzájomného hodnotenia sa takisto objavili otázky týkajúce sa požiadaviek na právnu formu (napr. obmedzenia, pokiaľ ide o právne formy, ktoré sú k dispozícii poskytovateľom určitých služieb, napr. zákaz vybrať si právnu formu spoločnosti s ručením obmedzeným vzťahujúci sa na poskytovateľov remeselných služieb) a požiadaviek na kapitálové vlastníctvo (napr. povinnosť osobitnej kvalifikácie na to, aby bolo možné vlastniť kapitálové podiely v spoločnostiach poskytujúcich určité služby, ako napr. pravidlo, že osoba musí byť kvalifikovaným daňovým poradcom, aby mohla vlastniť kapitálové podiely v spoločnosti poskytujúcej služby daňového poradenstva). Hoci v niektorých prípadoch môžu na takéto požiadavky existovať platné politické dôvody (napr. zaistenie nezávislosti alebo osobnej angažovanosti poskytovateľa služieb), napriek tomu sa nimi vytvárajú prekážky fungovania jednotného trhu služieb. Napriek zlepšeniam, ktoré sa podarilo dosiahnuť vďaka vykonávaniu smernice o službách, naďalej pretrvávajú významné rozdiely. V dôsledku toho sa o oprávnenosti a/alebo úmernosti určitých pravidiel počas vzájomného hodnotenia intenzívne diskutovalo. Obmedzenia vzťahujúce sa na právne formy, ktoré sú k dispozícii, spôsobujú problémy spoločnostiam alebo odborníkom, ktoré/ktorí chcú svoju činnosť zriadiť v inom členskom štáte, keďže obmedzujú ich výber najvhodnejšieho prostriedku na také účely, ako napr. zdanenie alebo financovanie. Požiadavky týkajúce sa kapitálového vlastníctva môžu viesť k obmedzeniu možností získať financovanie a k obmedzeniam, pokiaľ ide o obchodné modely, ktoré sú k dispozícii. Na záver je potrebné uviesť, že uplatňovanie požiadaviek týkajúcich sa právnej formy alebo kapitálového vlastníctva na cezhraničné poskytovanie služieb môže mať obzvlášť obmedzujúci vplyv – určitým poskytovateľom služieb sa nimi môže napríklad znemožniť cezhraničné poskytovanie služieb, a to len z dôvodu právnej formy, pod ktorou svoju činnosť vykonávajú.

Procesom vzájomného hodnotenia sa takisto potvrdilo, že členský štát, v ktorom sa služba poskytuje, často ukladá cezhraničným poskytovateľom služieb poistné povinnosti , a to bez ohľadu na skutočnosť, že daný poskytovateľ už môže byť primerane poistený v mieste zriadenia činnosti (napr.: od patentového zástupcu, ktorý ide do iného členského štátu podať patentovú prihlášku v mene jedného zo svojich klientov z domovského členského štátu, sa vyžaduje, aby uzatvoril novú poistnú zmluvu, aj keď je riziko voči klientovi už poistené). Opodstatnenosť a úmernosť ukladania takýchto povinností by bolo z hľadiska smernice o službách potrebné posúdiť v značnom počte prípadov. V prípadoch, v ktorých je možné takéto požiadavky odôvodniť, by poskytovateľom mohol vzniknúť veľmi praktický problém: získanie poistenia pre cezhraničné činnosti v oblasti služieb je zjavne spojené so značnými ťažkosťami (môže byť zložité nájsť takéto poistenie na trhu alebo takéto poistenie môže byť spojené s veľmi nevýhodnými podmienkami). Počas procesu vzájomného hodnotenia sa ukázalo, že táto otázka spôsobuje značné problémy pri cezhraničnom poskytovaní služieb v sektoroch, ako napr. služby pre podniky alebo stavebníctvo.

Na záver je potrebné uviesť , že procesom vzájomného hodnotenia sa potvrdzuje potreba preniesť smernicu o službách do praxe v konkrétnejšej podobe, pričom je potrebné brať do úvahy, že ju formuje súčasné uplatňovanie celého radu pravidiel na regionálnej a miestnej úrovni v Únii, ktorej veľkosť a rôznorodosť neustále rastie. Potrebujeme intenzívnejší dialóg (so správami členských štátov a medzi nimi, ako aj medzi správami a poskytovateľmi služieb) o otázkach, ktoré majú pre jednotný trh ústredný význam, ako napr. sloboda poskytovania služieb a väčšiu transparentnosť , aby sa v čo možno najväčšej miere zabránilo vzniku nových prekážok. Komplexnosť veľkej Únie takisto zvyšuje dôležitosť presadzovania na vnútroštátnej úrovni , najmä pokiaľ ide o zaistenie účinných, rýchlych a dostupných opravných prostriedkov na vnútroštátnej úrovni pre poskytovateľov služieb, aby mohli presadzovať svoje práva vyplývajúce z jednotného trhu.

ĎALšIE KROKY: OPATRENIA NA ďALšIE PREHĺBENIE JEDNOTNÉHO TRHU SLUžIEB

Kľúčovými zisteniami vzájomného hodnotenia sa preukazuje, že je potrebné, aby Komisia vykonala ďalšie kroky, ktoré by umožnili, aby európske hospodárstvo v plnej miere profitovalo z potenciálu jednotného trhu služieb.

Komisia bude prioritne pokračovať v spolupráci s členskými štátmi na základe individuálneho prístupu a túto spoluprácu posilní, aby tak dosiahla úplnú a správnu transpozíciu a vykonávanie smernice o službách vo všetkých členských štátoch . V prvom polroku 2011 Komisia uskutoční sériu dvojstranných stretnutí s tými členskými štátmi, v ktorých prípade existujú výrazné príznaky nesprávneho alebo neúplného vykonávania smernice o službách. V prípade potreby budú prijaté formálne opatrenia na presadenie.

Komisia v roku 2011 paralelne vykoná prvé hospodárske posúdenie skutočného vykonávania smernice a jej vplyvu na fungovanie trhov služieb.

Komisia okrem toho prijme niektoré doplnkové opatrenia na zaistenie napredovania jednotného trhu služieb, pričom bude vychádzať z acquis.

„Kontrola účinnosti“ jednotného trhu služieb

Komisia spolu s členskými štátmi vykoná „kontrolu účinnosti“ jednotného trhu služieb, ktorej cieľom bude posúdiť situáciu z hľadiska používateľov jednotného trhu, ako napr. spoločnosti, ktorá chce otvoriť pobočku v inom členskom štáte, samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá chce poskytovať cezhraničné služby, MSP alebo spotrebiteľa, ktorý má záujem využívať služby poskytované subjektom zriadeným v inom členskom štáte. „Kontrola účinnosti“ by mala poskytnúť posúdenie toho, ako sa uplatňujú rôzne právne predpisy EÚ, a ako fungujú v praxi.

Na získanie realistického a užitočného prehľadu o fungovaní jednotného trhu služieb prostredníctvom „kontroly účinnosti“ bude potrebné zohľadniť nástroje EÚ nad rámec smernice o službách. „Kontrola účinnosti“ by sa okrem toho nemala vykonávať abstraktne, ale skôr by sa pri nej malo vychádzať z konkrétnych sektorov a činností (praktické prípadové štúdie), na ktorých sa znázorní, ako jednotný trh funguje, a v ktorých oblastiach pretrvávajú problémy. Bolo by vhodné vymedziť súbor praktických scenárov v špecifických sektoroch, v ktorých podniky a občania najčastejšie narážajú na slabé fungovanie jednotného trhu, a zoradiť sektory na základe ich potenciálu pre zamestnanosť a rastového potenciálu. Neznamená to však, že výsledky kontroly účinnosti budú relevantné len pre dané špecifické sektory. „Kontrola účinnosti“ bude vzhľadom na často prierezový charakter prekážok v sektore služieb a legislatívnych nástrojov, ktoré sú k dispozícii, užitočná aj pri identifikovaní problémov horizontálneho charakteru. Na základe procesu vzájomného hodnotenia sa javí, že služby v stavebnom sektore, v sektore cestovného ruchu a v sektore služieb pre podniky by s najväčšou pravdepodobnosťou boli dobrými kandidátmi na „kontrolu účinnosti“. Z praktického hľadiska by „kontrola účinnosti“ mala spojiť rôzne útvary Komisie a príslušné oddelenia správ členských štátov. Budú spolupracovať na posúdení ťažkostí pri spoločnom uplatňovaní nástrojov EÚ na vnútroštátnej úrovni, dôvodov týchto ťažkostí a možných riešení. Analýza by mala byť doložená dôkazmi o tom, ako špecifické sektory fungujú v praxi[14] a mala by obsahovať príspevky zainteresovaných strán.

„Kontrolou účinnosti“ by sa malo umožniť formulovať závery o fungovaní jednotného trhu služieb v špecifických sektoroch a v prípade potreby identifikovať potrebu iných opatrení vrátane legislatívneho zásahu, ak sa vyžaduje.

Komisia začne v roku 2011 „kontrolu účinnosti“ jednotného trhu služieb, a to na základe podnetov členských štátov týkajúcich sa špecifických sektorov, ktoré by sa mali preskúmať. Cieľom je ukončiť túto kontrolu do jedného roka, vypracovať správu o jej výsledkoch pre Európsky parlament a Radu a v prípade potreby navrhnúť ďalšie opatrenia do konca roka 2012.

Cielené opatrenia zamerané na odstránenie zostávajúcich regulačných prekážok, ktoré neopodstatnene bránia rozvinutiu potenciálu jednotného trhu služieb

Pri procese vzájomného hodnotenia sa identifikovalo niekoľko špecifických oblastí , ktoré podnikom a občanom v rámci jednotného trhu zjavne spôsobujú ťažkosti a ktoré si zaslúžia podrobnejšie preskúmanie . Identifikovanie a hodnotenie rozsahu týchto ťažkostí by sa malo prediskutovať počas „kontroly účinnosti“. Komisia sa týmto ťažkostiam bude zároveň osobitne venovať, aby ďalej posúdila situáciu a potrebu prijať špecifické opatrenia na úrovni EÚ.

– Komisia začne posudzovať problematiku vyhradzovania činnosti , pričom sa bude sústreďovať najmä na oblasti, kde spojenie s požadovanou odbornou kvalifikáciou zaručuje ďalšiu diskusiu. Toto posúdenie by sa malo uskutočniť vzhľadom na potrebu dosiahnuť integrovanejšie trhy služieb ponúkajúce služby vysokej kvality, ako to požadujú príjemcovia služieb. Na základe tohto posúdenia a zistení „kontroly účinnosti“ Komisia do roku 2012 rozhodne o možných špecifických iniciatívach.

– Komisia začne posudzovanie s cieľom lepšie pochopiť spôsob, ktorým obmedzenia vzťahujúce sa na kapitálové vlastníctvo a právnu formu ovplyvňujú určité sektory služieb a s cieľom získať dôkazy o hospodárskom vplyve týchto pravidiel. Na základe tohto posúdenia a zistení „kontroly účinnosti“ Komisia do roku 2012 rozhodne o možných špecifických iniciatívach.

– Ťažkosti poskytovateľov cezhraničných služieb vyplývajúce z poistných požiadaviek by sa mali najskôr preskúmať u zainteresovaných strán vrátane odvetvia poisťovníctva, aby sa našli praktické riešenia. Na základe tohto posúdenia a zistení „kontroly účinnosti“ Komisia do roku 2012 rozhodne o možných špecifických iniciatívach.

Cielené opatrenia zamerané na prenesenie smernice o službách do praxe v konkrétnejšej podobe

Komisia bude s cieľom zaistiť riadne a konzistentné uplatňovanie doložky o slobode poskytovania služieb , ktorá sa nachádza v článku 16 smernice o službách, vo všetkých členských štátoch dôkladne monitorovať jej uplatňovanie a diskutovať o svojich zistenia so všetkými členskými štátmi. Tento proces môže vychádzať zo samotnej smernice o službách, v ktorej sa už predpokladalo, že Komisia bude podávať správy o fungovaní tejto doložky. Monitorovanie by sa vo veľkej miere malo zakladať na zbere informácií a názorov členských štátov a zainteresovaných strán.

Komisia vydá každý rok usmernenia vzťahujúce sa na uplatňovanie doložky o slobode poskytovania služieb členskými štátmi a na vývoj cezhraničného poskytovania služieb v rámci jednotného trhu. Prvé z týchto každoročných usmernení by sa mali vydať do konca roka 2011.

Pri napredovaní je takisto nevyhnutné zvýšiť transparentnosť, aby nedošlo k vzniku nových regulačných prekážok. Povinnosť členských štátov oznámiť požiadavky vzťahujúce sa na nové zriaďovanie a požiadavky ovplyvňujúce voľný pohyb služieb sa už uvádza v smernici o službách. Je bezprostredne potrebné túto povinnosť skonsolidovať a na tento účel poskytnúť správam členských štátov usmernenia k jej používaniu. Následne by bolo dôležité posúdiť, či je zaručené cielené rozšírenie rozsahu jej uplatňovania.

Komisia bude v roku 2011 spolupracovať s členskými štátmi na konsolidácii oznamovacieho systému ustanoveného v smernici o službách a bude pomáhať vnútroštátnym správam, tak že im poskytne usmernenia týkajúce sa prevádzkovania tohto systému. Do konca roka 2012 Komisia podá správu o fungovaní systému a potrebe cieleného rozšírenia rozsahu jeho uplatňovania.

Na záver je potrebné uviesť, že musíme pomôcť poskytovateľom služieb, najmä MSP, pri presadzovaní ich práv v rámci jednotného trhu, aby sa zaistilo, že budú ďalej skúšať uplatniť sa aj na trhoch za hranicami a nevzdajú sa len preto, lebo im takéto snahy príliš sťažujú regulačné prekážky. Sieť SOLVIT zohráva z tohto hľadiska už významnú úlohu, keďže poskytuje neformálne riešenia problémov, ktoré vznikli v styku s verejnými orgánmi. Presahujúc rámec tohto typu mechanizmov alternatívneho riešenia sporov by sa mala zvážiť možnosť navrhnúť opatrenia na zaistenie jednoducho použiteľných, rýchlych a finančne prístupných opravných prostriedkov na vnútroštátnej úrovni v prípade porušenia práv spojených s jednotným trhom.

Komisia posúdi účinnosť opravných prostriedkov, ktoré sú na vnútroštátnej úrovni k dispozícii poskytovateľom služieb v prípade, ak vnútroštátne správy porušia ich práva spojené s jednotným trhom, a do konca roka 2012 rozhodne o ďalších krokoch.

ZÁVERY

Vykonávanie smernice o službách predstavuje významný krok k lepšie fungujúcemu jednotnému trhu služieb. Veľký kus práce však máme ešte len pred sebou. Toto oznámenie vychádza z procesu vzájomného hodnotenia ustanoveného v smernici o službách a navrhuje sa v ňom súbor opatrení, ktorých konečným cieľom je prehĺbenie jednotného trhu služieb a jeho priblíženie k potrebám podnikov a občanov. Ide pritom o spoločnú zodpovednosť a úspech týchto opatrení bude závisieť od angažovanosti všetkých dotknutých inštitúcií a zainteresovaných strán.

Budúce opatrenia |

Ciele | Navrhované opatrenie | Časový rámec |

Zaistiť, aby úplné a správne vykonávanie smernice o službách účinne prispelo k tomu, aby jednotný trh služieb rozvinul svoj potenciál v plnej miere. | – Angažovať sa v rámci dvojstranného dialógu s niekoľkými členskými štátmi, v ktorých vykonávanie smernice zaostáva, a v prípade potreby prijať formálne opatrenia na presadenie. – Vykonať prvé hospodárske posúdenie vykonávania smernice o službách. | Prvý polrok 2011 Koniec roka 2011 |

Zaistiť, aby právne predpisy EÚ, ktoré sa uplatňujú na služby, v praxi dobre fungovali a účinne prispievali k posilneniu obchodu so službami v rámci jednotného trhu. | – Vykonať „kontrolu účinnosti“ jednotného trhu služieb. | 2011 – 2012 |

Odstrániť zostávajúce prekážky fungovania jednotného trhu služieb. | – Posúdiť vplyv pravidiel členských štátov, na základe ktorých sa určité činnosti vyhradzujú poskytovateľom s osobitnou kvalifikáciou, a rozhodnúť o potrebe osobitných iniciatív. | Do konca roka 2012 |

Odstrániť zostávajúce prekážky fungovania jednotného trhu služieb. | – Posúdiť vplyv obmedzení, ktoré členské štáty uložili poskytovateľom služieb, pokiaľ ide o právnu formu a kapitálové vlastníctvo, a rozhodnúť o potrebe osobitných iniciatív. | Do konca roka 2012 |

Odstrániť zostávajúce prekážky fungovania jednotného trhu služieb. | – Posúdiť ťažkosti poskytovateľov služieb spôsobené poistnými povinnosťami v cezhraničných situáciách a rozhodnúť o potrebe osobitných iniciatív. | Do konca roka 2012 |

Zaistiť, aby podniky a občania, ktorí chcú poskytovať a prijímať služby v cezhraničnom kontexte, mohli profitovať z jednotného trhu. | – Poskytovať členským štátom pravidelné usmernenia týkajúce sa uplatňovania doložky smernice o službách, ktorá upravuje slobodu poskytovania služieb. | Koniec roka 2011 a potom každoročne |

Zabrániť vzniku nových regulačných prekážok vzťahujúcich sa na služby v právnych predpisoch členských štátov. | – Poskytnúť členským štátom pomoc, pokiaľ ide o súlad s oznamovacou povinnosťou ustanovenou v smernici o službách. – Podávať správy o fungovaní oznamovacích povinností ustanovených v smernici o službách a o možnom cielenom rozšírení ich pôsobnosti. | 2011 Do konca roka 2012 |

Zaistiť, aby poskytovatelia služieb, najmä MSP, mohli v plnej miere profitovať zo svojich práv spojených s jednotným trhom. | – Posúdiť účinnosť opravných prostriedkov, ktoré sú na vnútroštátnej úrovni k dispozícii v prípade, ak vnútroštátne správy porušia práva spojené s jednotným trhom, a podať správu o potrebe osobitných iniciatív. | Do konca roka 2012 |

[1] Oznámenie Komisie s názvom „Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu“, KOM(2010) 2020 v konečnom znení.

[2] „Na ceste k Aktu o jednotnom trhu – Pre vysoko konkurencieschopné sociálne trhové hospodárstvo“, KOM(2010) 608 v konečnom znení.

[3] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu. Ú. v. EÚ L 376/36, 27.12.2006.

[4] Pozri správu o dohľade nad maloobchodno-distribučným trhom s názvom: „Na ceste smerom k efektívnejšiemu a spravodlivejšiemu vnútornému obchodno-distribučnému trhu do roku 2020“ KOM(2010) 355 v konečnom znení.

[5] Oznámenie Komisie s názvom „Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu“, KOM(2010) 2020.

[6] Verejná konzultácia o budúcnosti elektronického obchodu v rámci vnútorného trhu a o vykonávaní smernice o elektronickom obchode (2000/31/ES) august 2010.

[7] Úplnú analýzu nájdete v správe Komisie Rade a Európskemu parlamentu z roku 2002 s názvom „Stav vnútorného trhu so službami“ KOM (2002) 441 v konečnom znení z 30.7.2002.

[8] V prílohe k tomuto oznámeniu sa nachádza prehľad zmien právnych predpisov, ktoré prijali členské štáty, a prehľad sektorov služieb, ktoré by z nich mali najviac profitovať.

[9] Dokument „Expected economic benefits of the European Services Directive“, ktorý vypracoval Netherlands Bureau for Economic Policy Analysis (CPB), november 2007.

[10] Zúčastnili sa aj tri krajiny EZVO, ktoré tvoria súčasť Dohody o EHP – Island, Lichtenštajnsko a Nórsko.

[11] Členské štáty identifikovali ako prioritu tieto sektory služieb: služby v oblasti stavebníctva a nehnuteľností, služby v oblasti cestovného ruchu a príbuzné služby, služby v oblasti jedál a nápojov, služby v oblasti regulovaných povolaní, veľkoobchodné a maloobchodné služby, služby pre podniky a služby v oblasti súkromného vzdelávania. Výbor zriadený na základe smernice o službách bol o výsledkoch tohto procesu informovaný na svojom zasadnutí, ktoré sa konalo 15. októbra 2010.

[12] Smernica 2000/31/ES Európskeho parlamentu a Rady z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1).

[13] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií (Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005, s. 22).

[14] Tabuľka Komisie s výsledkami hodnotenia spotrebiteľských trhov napríklad poskytuje veľmi užitočné informácie, pokiaľ ide o praktické fungovanie trhov služieb z hľadiska spotrebiteľov.