Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 42009X1230(01)

    Revidovaný kódex správania na účely účinného vykonávania Dohovoru o zamedzení dvojitého zdanenia v súvislosti s úpravou ziskov združených podnikov

    Ú. v. EÚ C 322, 30.12.2009, p. 1–10 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

    30.12.2009   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    C 322/1


    Revidovaný kódex správania na účely účinného vykonávania Dohovoru o zamedzení dvojitého zdanenia v súvislosti s úpravou ziskov združených podnikov

    2009/C 322/01

    RADA EURÓPSKEJ ÚNIE A ZÁSTUPCOVIA VLÁD ČLENSKÝCH ŠTÁTOV, KTORÍ SA ZIŠLI NA ZASADNUTÍ RADY,

    SO ZRETEĽOM na Dohovor o zamedzení dvojitého zdanenia v súvislosti s úpravou ziskov združených podnikov z 23. júla 1990 (ďalej len „arbitrážny dohovor“),

    UZNÁVAJÚC, že členské štáty ako zmluvné štáty arbitrážneho dohovoru i platitelia dane potrebujú mať podrobnejšie pravidlá, aby mohli arbitrážny dohovor účinne vykonávať,

    BERÚC NA VEDOMIE oznámenie Komisie zo 14. septembra 2009 o činnosti Spoločného fóra EÚ pre transferové oceňovanie v období od marca 2007 do marca 2009, ktoré vychádza zo správ Spoločného fóra EÚ pre transferové oceňovanie o sankciách a transferovom oceňovaní a z výkladu niektorých ustanovení arbitrážneho dohovoru,

    ZDÔRAZŇUJÚC, že kódex správania je politickým záväzkom a nemá vplyv na práva a povinnosti členských štátov ani na príslušné oblasti právomocí členských štátov a Európskej únie vyplývajúcich zo Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

    UZNÁVAJÚC, že vykonávanie tohto kódexu správania by nemalo brániť riešeniam na globálnejšej úrovni,

    BERÚC NA VEDOMIE závery Spoločného fóra EÚ pre transferové oceňovanie o sankciách,

    TÝMTO PRIJÍMAJÚ TENTO REVIDOVANÝ KÓDEX SPRÁVANIA:

    Bez toho, aby boli dotknuté príslušné oblasti právomocí členských štátov a Európskej únie, sa tento revidovaný kódex správania týka vykonávania arbitrážneho dohovoru a niektorých súvisiacich otázok týkajúcich sa postupov vedúcich k vzájomnej dohode podľa zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia uzatvorených medzi členskými štátmi.

    1.   Rozsah pôsobnosti arbitrážneho dohovoru

    1.1.   Prípady trojstranného transferového oceňovania v EÚ

    a)

    Na účely tohto kódexu správania je trojstranným prípadom EÚ prípad, keď v prvej fáze postupu podľa arbitrážneho dohovoru dva príslušné orgány EÚ nie sú schopné úplne riešiť akúkoľvek situáciu dvojitého zdanenia, ktorá nastala v prípade transferového oceňovania pri uplatnení zásady nezávislých trhových cien (arm's length principle), pretože združený podnik nachádzajúci sa v inom členskom štáte resp. štátoch a identifikovaný oboma príslušnými orgánmi EÚ (dôkazy založené na analýze porovnateľnosti vrátane funkčnej analýzy a iných súvisiacich faktických prvkov) podstatným spôsobom prispel k výsledku, ktorý v reťazci príslušných transakcií alebo obchodných/finančných vzťahov nespĺňa zásadu nezávislých trhových cien a za takýto ho označí platiteľ dane, ktorý znáša následky dvojitého zdanenia a ktorý požiadal o uplatnenie ustanovení arbitrážneho dohovoru.

    b)

    Rozsah pôsobnosti arbitrážneho dohovoru zahŕňa všetky transakcie EÚ, ktorých sa týkajú trojstranné prípady medzi členskými štátmi.

    1.2.   Nízka kapitalizácia (1)

    V arbitrážnom dohovore sa jasným spôsobom odkazuje na zisky vyplývajúce z obchodných a finančných vzťahov, ale dohovor sa nesnaží rozlišovať medzi týmito jednotlivými druhmi ziskov. Úpravy ziskov, ktoré vyplývajú z finančných vzťahov vrátane úveru a jeho podmienok a sú založené na zásade nezávislých trhových cien, sa preto majú považovať za úpravy patriace do rozsahu pôsobnosti arbitrážneho dohovoru.

    2.   Prípustnosť veci

    Členským štátom sa na základe článku 18 arbitrážneho dohovoru odporúča, aby vec považovali za patriaci do rozsahu pôsobnosti arbitrážneho dohovoru, keď sa žiadosť predloží v náležitej lehote po dátume účinnosti pristúpenia nových členských štátov k arbitrážnemu dohovoru, aj keď sa úprava týka predchádzajúcich fiškálnych rokov.

    3.   Závažné sankcie

    Keďže v článku 8 ods. 1 sa umožňuje flexibilita, pokiaľ ide o odmietnutie uplatňovať arbitrážny dohovor z dôvodu uloženia závažnej sankcie, a vzhľadom na praktické skúsenosti získané od roku 1995 sa členským štátom odporúča, aby upresnili alebo revidovali svoje jednostranné vyhlásenia uvedené v prílohe k arbitrážnemu dohovoru s cieľom lepšie zohľadniť skutočnosť, že závažná sankcia by sa mala uplatňovať iba vo výnimočných prípadoch, akým je podvod.

    4.   Začiatok trojročnej lehoty (lehota na podanie žiadosti podľa článku 6 ods. 1 arbitrážneho dohovoru)

    Za začiatok trojročnej lehoty sa považuje dátum „prvého daňového výmeru alebo rovnocenného opatrenia, ktoré vedie alebo môže viesť k dvojitému zdaneniu v zmysle článku 1 arbitrážneho dohovoru, napríklad v dôsledku úpravy transferového oceňovania“ (2).

    Pokiaľ ide o prípady transferového oceňovania, členským štátom sa odporúča, aby túto definíciu uplatňovali aj na stanovenie trojročnej lehoty uvedenej v článku 25 ods. 1 vzorového dohovoru OECD o daniach z príjmu a kapitálu a zavedenej v zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia uzatvorených medzi členskými štátmi.

    5.   Začiatok dvojročnej lehoty (článok 7 ods. 1 arbitrážneho dohovoru)

    a)

    Na účely článku 7 ods. 1 arbitrážneho dohovoru sa vec považuje za predloženú podľa článku 6 ods. 1, ak platiteľ dane uvedie tieto informácie:

    i)

    identifikačné údaje (ako napríklad obchodné meno, adresu, daňové identifikačné číslo) podniku členského štátu, ktorý podáva žiadosť, ako aj ostatných účastníkov príslušných transakcií;

    ii)

    podrobnosti o relevantných skutočnostiach a okolnostiach veci (vrátane podrobností o vzťahoch medzi podnikom a ostatnými účastníkmi príslušných transakcií);

    iii)

    údaje umožňujúce určiť dotknuté zdaňovacie obdobia;

    iv)

    kópie daňových výmerov, správy o daňovom audite alebo rovnocenných dokumentov, z ktorých vyplýva údajné dvojité zdanenie;

    v)

    podrobnosti o všetkých odvolacích konaniach a súdnych sporoch, ku ktorým dal podnet podnik alebo ostatní účastníci príslušných transakcií, a o všetkých súdnych rozhodnutiach v tejto veci;

    vi)

    vysvetlenie od podniku, prečo sa domnieva, že sa nedodržali zásady stanovené v článku 4 arbitrážneho dohovoru;

    vii)

    záväzok, že podnik čo najrýchlejšie poskytne podľa možnosti úplné odpovede na všetky odôvodnené a náležité žiadosti príslušného orgánu a dá príslušným orgánom k dispozícii svoju dokumentáciu a

    viii)

    akékoľvek ďalšie konkrétne informácie, o ktoré príslušný orgán požiada do dvoch mesiacov od prijatia žiadosti platiteľa dane.

    b)

    Dvojročná lehota začína plynúť od toho z nasledujúcich dátumov, ktorý nastane neskôr:

    i)

    dátumu daňového výmeru, t. j. konečného rozhodnutia daňovej správy o dodatočnom príjme, alebo rovnocenného opatrenia;

    ii)

    dátumu, keď príslušný orgán dostane žiadosť a minimálne informácie uvedené pod písmenom a).

    6.   Postupy vedúce k vzájomnej dohode podľa arbitrážneho dohovoru

    6.1.   Všeobecné ustanovenia

    a)

    Uplatní sa zásada nezávislých trhových cien tak, ako ju presadzuje OECD, bez ohľadu na okamžité daňové dôsledky pre ktorýkoľvek konkrétny členský štát.

    b)

    Prípady sa budú riešiť tak rýchlo, ako to len bude možné vzhľadom na zložitosť problémov vyskytujúcich sa v danom konkrétnom prípade.

    c)

    Zvážia sa všetky prostriedky vhodné na čo najrýchlejšie dosiahnutie vzájomnej dohody vrátane osobných stretnutí. V prípade potreby sa podnik vyzve, aby svoje stanovisko predstavil svojmu príslušnému orgánu.

    d)

    So zreteľom na ustanovenia tohto kódexu správania by sa vzájomná dohoda mala dosiahnuť do dvoch rokov od dátumu, keď sa vec prvýkrát predložila jednému z príslušných orgánov v súlade s bodom 5 písm. b) tohto kódexu správania. Uznáva sa však, že v niektorých situáciách (napr. bezprostredné vyriešenie veci, obzvlášť zložité transakcie alebo trojstranné prípady) môže byť vhodné uplatniť článok 7 ods. 4 arbitrážneho dohovoru (umožňujúci predĺžiť časové lehoty), aby sa dohodlo krátke predĺženie lehoty.

    e)

    Postup vedúci k vzájomnej dohode by nemal osobe, ktorá oň žiada, ani inej osobe zapojenej do veci spôsobiť neprimerané alebo nadmerné náklady spojené s jeho dodržiavaním.

    6.2.   Prípady trojstranného transferového oceňovania v EÚ

    a)

    Akonáhle sa príslušné orgány členských štátov dohodnú, že predmetný prípad sa má považovať za trojstranný prípad EÚ, mali by bezodkladne vyzvať ostatné príslušné orgány EÚ, aby sa zúčastnili konania a rokovaní ako pozorovatelia alebo ako aktívne zúčastnené strany a aby spoločne rozhodli, ktorý z postupov uprednostňujú. V tejto súvislosti by sa všetky informácie mali zdieľať s ostatnými príslušnými orgánmi EÚ, napríklad prostredníctvom výmeny informácií. Ostatné príslušné orgány by sa mali vyzvať, aby potvrdili skutočné alebo možné zapojenie „svojich“ platiteľov dane.

    b)

    Príslušné orgány, ktoré sa podieľajú na riešení dvojitého zdanenia vyplývajúceho z trojstranných prípadov EÚ podľa arbitrážneho dohovoru, sa môžu rozhodnúť uplatňovať jeden z týchto postupov:

    i)

    Príslušné orgány sa môžu rozhodnúť pre viacstranný postup (okamžitá a plná účasť všetkých dotknutých príslušných orgánov) alebo

    ii)

    Príslušné orgány môžu rozhodnúť o začatí dvojstranného postupu, ktorého dvoma stranami sú príslušné orgány, ktoré identifikovali (na základe analýzy porovnateľnosti vrátane funkčnej analýzy a iných súvisiacich faktických prvkov) združený podnik, ktorý sa nachádza v inom členskom štáte a ktorý podstatným spôsobom prispel k výsledku, ktorý v reťazci príslušných transakcií alebo obchodných/finančných vzťahov nie je v súlade so zásadou nezávislých trhových cien, pričom by mali vyzvať ostatné príslušné orgány EÚ, aby sa zúčastnili ako pozorovatelia na diskusiách v rámci postupu vedúceho k vzájomnej dohode, alebo

    iii)

    Príslušné orgány môžu rozhodnúť o začatí viac ako jedného dvojstranného postupu súčasne, pričom by mali vyzvať ostatné príslušné orgány EÚ, aby sa zúčastnili ako pozorovatelia na príslušných diskusiách v rámci postupu vedúceho k vzájomnej dohode.

    Členským štátom sa odporúča, aby na vyriešenie takýchto prípadov dvojitého zdanenia uplatňovali viacstranný postup. Takéto rozhodnutie však musia vždy odsúhlasiť všetky príslušné orgány, ktoré pritom vychádzajú z konkrétnych skutočností a okolností prípadu. Ak nie je možný viacstranný postup a začali sa dva (alebo viaceré) súčasné dvojstranné postupy, všetky relevantné príslušné orgány by sa mali zapojiť do prvej fázy postupu podľa arbitrážneho dohovoru buď ako zmluvné štáty arbitrážneho dohovoru pri jeho počiatočnom uplatňovaní, alebo ako pozorovatelia.

    c)

    Štatút pozorovateľa sa môže zmeniť na štatút zúčastnenej strany v závislosti od vývoja diskusií a predložených dôkazov. Ak sa ostatné príslušné orgány chcú zúčastniť druhej fázy (arbitráže), musia sa stať zúčastnenými stranami.

    Skutočnosť, že ostatné príslušné orgány EÚ ostanú počas celého priebehu diskusií len pozorovateľmi, nemá žiadne následky na uplatňovanie ustanovení arbitrážneho dohovoru (napríklad otázky spojené s časovým rozvrhom a procedurálne záležitosti).

    Účasť príslušného orgánu ako pozorovateľa nezaväzuje ostatné príslušné orgány ku konečnému výsledku postupu podľa arbitrážneho dohovoru.

    V rámci postupu sa pri akejkoľvek výmene informácií musia dodržiavať obvyklé právne a administratívne požiadavky a postupy.

    d)

    Platitelia dane by mali hneď, ako je to možné, informovať zúčastnené daňové správy, že do prípadu by mohli byť zapojené ďalšie strany v iných členských štátoch. Po tomto oznámení by včas malo nasledovať predloženie všetkých relevantných skutočností a podpornej dokumentácie. Takýto postup povedie nielen k rýchlejšiemu vyriešeniu prípadu, ale zabezpečí sa ním aj ochrana proti neriešeniu otázok dvojitého zdanenia z dôvodu rozdielnych procedurálnych lehôt v členských štátoch.

    6.3.   Praktické fungovanie a transparentnosť

    a)

    S cieľom minimalizovať náklady a omeškania spôsobené prekladom by postup vedúci k vzájomnej dohode, predovšetkým výmena stanovísk, mal prebiehať v spoločnom pracovnom jazyku alebo spôsobom, ktorý má rovnaký účinok, pokiaľ príslušné orgány dokážu dospieť k dohode na dvojstrannom (alebo viacstrannom) základe.

    b)

    Podnik, ktorý žiada o postup vedúci k vzájomnej dohode, bude počas jeho trvania dostávať od príslušného orgánu, ktorému podal žiadosť, priebežné informácie o všetkých dôležitých udalostiach, ktoré sa ho dotýkajú.

    c)

    Zabezpečí sa dôvernosť informácií týkajúcich sa akejkoľvek osoby, ktorá je chránená podľa dvojstranného daňového dohovoru alebo podľa práva členského štátu.

    d)

    Príslušný orgán potvrdí prijatie žiadosti platiteľa dane o iniciovanie postupu vedúceho k vzájomnej dohode do jedného mesiaca od jej prijatia a zároveň o tom informuje príslušné orgány ostatných členských štátov, ktoré sú do prípadu zapojené, tak, že im zašle kópiu žiadosti platiteľa dane.

    e)

    Ak podľa názoru príslušného orgánu podnik neposkytol minimálne informácie potrebné na začatie postupu vedúceho k vzájomnej dohode, ktoré sú uvedené v bode 5 i), vyzve podnik do dvoch mesiacov od prijatia žiadosti, aby mu poskytol ďalšie konkrétne informácie, ktoré potrebuje.

    f)

    Členské štáty sa zaväzujú, že príslušný orgán odpovie podniku, ktorý podal žiadosť, jedným z týchto spôsobov:

    i)

    ak sa príslušný orgán nedomnieva, že zisky podniku sú zahrnuté alebo budú pravdepodobne zahrnuté do ziskov podniku iného členského štátu, oznámi podniku svoje pochybnosti a vyzve ho k predloženiu ďalších informácií;

    ii)

    ak sa príslušnému orgánu žiadosť javí ako opodstatnená a môže sám dospieť k uspokojivému riešeniu, zodpovedajúcim spôsobom informuje podnik a čo najrýchlejšie vykoná také úpravy alebo umožní také úľavy, ktoré sú oprávnené;

    iii)

    ak sa príslušnému orgánu žiadosť javí ako opodstatnená, ale nemôže sám dospieť k uspokojivému riešeniu, oznámi podniku, že sa prípad pokúsi vyriešiť vzájomnou dohodou s príslušným orgánom ktoréhokoľvek iného dotknutého členského štátu.

    g)

    Ak príslušný orgán považuje prípad za opodstatnený, mal by iniciovať postup vedúci k vzájomnej dohode tak, že príslušným orgánom ostatných členských štátov oznámi svoje rozhodnutie a pripojí kópiu informácií uvedených v bode 5 písm. a) tohto kódexu správania. Zároveň oznámi osobe, ktorá sa odvoláva na arbitrážny dohovor, že inicioval postup vedúci k vzájomnej dohode. Príslušný orgán, ktorý inicioval postup vedúci k vzájomnej dohode, tiež oznámi – na základe jemu dostupných informácií – príslušným orgánom ostatných členských štátov a osobe, ktorá žiadosť podala, či sa vec predložila v lehote stanovenej v článku 6 ods. 1 arbitrážneho dohovoru a dátum, od ktorého začína plynúť dvojročná lehota podľa článku 7 ods. 1 arbitrážneho dohovoru.

    6.4.   Výmena stanovísk

    a)

    Členské štáty sa zaväzujú, že ak sa inicioval postup vedúci k vzájomnej dohode, príslušný orgán krajiny, v ktorej sa vydal alebo má vydať daňový výmer, t. j. konečné rozhodnutie daňovej správy o príjme, alebo rovnocenné opatrenie, ktoré obsahuje úpravu, ktorá vedie alebo môže viesť k dvojitému zdaneniu v zmysle článku 1 arbitrážneho dohovoru, zašle príslušným orgánom ostatných členských štátov zúčastnených na prípade stanovisko, ktoré obsahuje:

    i)

    opis prípadu vypracovaný osobou, ktorá žiadosť podala;

    ii)

    jeho názor na skutkovú podstatu prípadu, napríklad prečo sa domnieva, že došlo alebo môže dôjsť k dvojitému zdaneniu;

    iii)

    návrh, ako by sa dal prípad vyriešiť s cieľom zamedziť dvojitému zdaneniu, spolu s úplným vysvetlením návrhu.

    b)

    Stanovisko obsahuje úplné odôvodnenie výmeru alebo úpravy a je doplnené základnou dokumentáciou, ktorá vysvetľuje stanovisko príslušného orgánu, a zoznamom všetkých ostatných dokumentov použitých pri úprave.

    c)

    Stanovisko sa zašle príslušným orgánom ostatných členských štátov zúčastnených na prípade čo najrýchlejšie vzhľadom na zložitosť daného prípadu, ale najneskôr do štyroch mesiacov od toho z nasledujúcich dátumov, ktorý nastane neskôr:

    i)

    dátumu daňového výmeru, t. j. konečného rozhodnutia daňovej správy o dodatočnom príjme, alebo rovnocenného opatrenia;

    ii)

    dátumu, keď príslušný orgán dostane žiadosť a minimálne informácie uvedené v bode 5 písm. a).

    d)

    Členské štáty sa zaväzujú, že ak príslušný orgán krajiny, v ktorej sa nevydal ani sa nemá vydať nijaký daňový výmer ani rovnocenné opatrenie, ktoré vedie alebo môže viesť k dvojitému zdaneniu v zmysle článku 1 arbitrážneho dohovoru, napríklad v dôsledku úpravy transferového oceňovania, dostane stanovisko od iného príslušného orgánu, odpovie naň čo najrýchlejšie vzhľadom na zložitosť daného prípadu, ale najneskôr do šiestich mesiacov od prijatia stanoviska.

    e)

    Odpoveď by mala mať jednu z týchto foriem:

    i)

    ak sa príslušný orgán domnieva, že došlo alebo môže dôjsť k dvojitému zdaneniu a súhlasí s opravným prostriedkom navrhnutým v stanovisku, oznámi to zodpovedajúcim spôsobom ostatným príslušným orgánom a čo najrýchlejšie vykoná takéto úpravy alebo umožní takúto úľavu;

    ii)

    ak sa príslušný orgán nedomnieva, že došlo alebo môže dôjsť k dvojitému zdaneniu, alebo nesúhlasí s opravným prostriedkom navrhnutým v stanovisku, pošle ostatným príslušným orgánom v odpovedi svoje stanovisko, v ktorom uvedie svoje dôvody a s prihliadnutím na zložitosť prípadu navrhne orientačný harmonogram na jeho vyriešenie. Návrh bude v prípade potreby obsahovať dátum osobného stretnutia, ktoré by sa malo uskutočniť najneskôr do 18 mesiacov od toho z nasledujúcich dátumov, ktorý nastane neskôr:

    aa)

    dátumu daňového výmeru, t. j. konečného rozhodnutia daňovej správy o dodatočnom príjme, alebo rovnocenného opatrenia;

    bb)

    dátumu, keď príslušný orgán dostane žiadosť a minimálne informácie uvedené v bode 5 i).

    f)

    Členské štáty ďalej podniknú akékoľvek vhodné kroky na urýchlenie všetkých postupov všade tam, kde je to možné. V tejto súvislosti by členské štáty mali plánovať organizovanie pravidelných osobných stretnutí svojich príslušných orgánov, a to najmenej raz za rok, aby prerokovali neuzavreté postupy vedúce k vzájomnej dohody (ak počet prípadov odôvodňuje takéto pravidelné stretnutia).

    6.5.   Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia uzavreté medzi členskými štátmi

    Pokiaľ ide o prípady transferového oceňovania, členským štátom sa odporúča uplatňovať ustanovenia bodov 1, 2 a 3 aj na postupy vedúce k vzájomnej dohode, ktoré sa iniciovali v súlade s článkom 25 ods. 1 vzorového dohovoru OECD o daniach z príjmu a kapitálu, implementovaného v zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia medzi členskými štátmi.

    7.   Konanie v druhej fáze arbitrážneho dohovoru

    7.1.   Zoznam nezávislých osôb

    a)

    Členské štáty sa zaväzujú, že bezodkladne oznámia generálnemu tajomníkovi Rady mená piatich kvalifikovaných nezávislých osôb, ktoré sú spôsobilé stať sa členmi poradnej komisie uvedenej v článku 7 ods. 1 arbitrážneho dohovoru a za rovnakých podmienok ho oboznamujú s každou zmenou v zozname.

    b)

    Keď členské štáty zasielajú generálnemu tajomníkovi Rady oznámenie s menami kvalifikovaných nezávislých osôb, pripoja k nemu ich životopisy, v ktorých by okrem iného mali byť opísané ich skúsenosti z oblasti práva, daní a najmä transferového oceňovania.

    c)

    Členské štáty môžu tiež na zoznamoch uviesť tie kvalifikované nezávislé osoby, ktoré spĺňajú požiadavky, aby mohli byť zvolené za predsedu.

    d)

    Generálny tajomník Rady každý rok požiada členské štáty, aby potvrdili mená svojich kvalifikovaných nezávislých osôb a/alebo uviedli mená ich náhradníkov.

    e)

    Úplný zoznam všetkých kvalifikovaných nezávislých osôb sa uverejní na webových stránkach Rady.

    f)

    Kvalifikované nezávislé osoby nemusia byť štátnymi príslušníkmi štátu, ktorý ich navrhuje, ani v ňom nemusia mať trvalý pobyt, avšak musia byť štátnymi príslušníkmi členského štátu a musia mať pobyt na území, na ktoré sa vzťahuje arbitrážny dohovor.

    g)

    Príslušným orgánom sa odporúča, aby pre každý konkrétny prípad vypracovali dohodnuté vyhlásenie o schválení vymenovania a vyhlásenie o nezávislosti, ktoré podpíšu vybraté kvalifikované nezávislé osoby.

    7.2.   Zriadenie poradnej komisie

    a)

    Pokiaľ sa dotknuté členské štáty nedohodnú inak, členský štát, ktorý vydal prvý daňový výmer, t. j. konečné rozhodnutie daňovej správy o dodatočnom príjme, alebo rovnocenné opatrenie, ktoré vedie alebo môže viesť k dvojitému zdaneniu v zmysle článku 1 arbitrážneho dohovoru, dá podnet k zriadeniu poradnej komisie a po dohode s ostatnými členskými štátmi zorganizuje jej zasadnutia.

    b)

    Príslušné orgány by túto poradnú komisiu mali zriadiť najneskôr do 6 mesiacov od uplynutia obdobia uvedeného v článku 7 arbitrážneho dohovoru. Ak tak príslušný orgán neurobí, iniciatívu má právo prebrať ďalší zúčastnený príslušný orgán.

    c)

    Poradná komisia bude pozostávať obvykle z dvoch kvalifikovaných nezávislých osôb, zo svojho predsedu a zo zástupcov príslušných orgánov. Pri trojstranných prípadoch, keď sa má poradná komisia zriadiť na základe viacstranného postupu, členské štáty zohľadnia požiadavky uvedené v článku 11 ods. 2 arbitrážneho dohovoru, pričom podľa potreby zavedú dodatočné rokovacie pravidlá s cieľom zabezpečiť, aby poradná komisia vrátane jej predsedu bola schopná prijať svoje stanovisko jednoduchou väčšinou svojich členov.

    d)

    Poradnej komisii pomáha sekretariát, ktorému poskytuje materiálne zabezpečenie členský štát, ktorý dal podnet na zriadenie poradnej komisie, pokiaľ sa dotknuté členské štáty nedohodnú inak. Z dôvodu nezávislosti bude sekretariát fungovať pod dohľadom predsedu poradnej komisie. Členovia sekretariátu budú viazaní ustanoveniami o mlčanlivosti uvedenými v článku 9 ods. 6 arbitrážneho dohovoru.

    e)

    Miesto, kde sa poradná komisia stretne, a miesto, kde má vydať svoje stanovisko, môžu príslušné orgány dotknutých členských štátov určiť vopred.

    f)

    Členské štáty poskytnú poradnej komisii pred jej prvým zasadnutím všetku príslušnú dokumentáciu a informácie a najmä všetky dokumenty, správy, korešpondenciu a závery použité v rámci postupu vedúceho k vzájomnej dohode.

    7.3.   Fungovanie poradnej komisie

    a)

    Prípad sa považuje za predložený poradnej komisii v deň, keď predseda potvrdí, že jej členovia dostali všetku príslušnú dokumentáciu a informácie uvedené v bode 7.2 písm. f).

    b)

    Rokovanie poradnej komisie bude prebiehať v úradnom jazyku alebo jazykoch zúčastnených členských štátov, pokiaľ príslušné orgány po vzájomnej dohode nerozhodnú inak, pričom sa zohľadnia želania poradnej komisie.

    c)

    Poradná komisia môže požiadať stranu, od ktorej vyhlásenie alebo dokument pochádza, aby zaistila preklad do jazyka alebo jazykov, v ktorých konanie prebieha.

    d)

    Poradná komisia rešpektuje článok 10 arbitrážneho dohovoru, ale zároveň môže požiadať členské štáty a najmä členský štát, ktorý vydal prvý daňový výmer, t. j. konečné rozhodnutie daňovej správy o dodatočnom príjme, alebo rovnocenné opatrenie, ktoré viedlo alebo môže viesť k dvojitému zdaneniu v zmysle článku 1 arbitrážneho dohovoru, aby vystúpili pred poradnou komisiou.

    e)

    Trovami konania poradnej komisie, ktoré rovným dielom znášajú dotknuté členské štáty, sú administratívne náklady poradnej komisie a odmeny a výdavky kvalifikovaných nezávislých osôb.

    f)

    Pokiaľ sa príslušné orgány dotknutých členských štátov nedohodnú inak:

    i)

    náhrada výdavkov kvalifikovaných nezávislých osôb sa obmedzí na náhradu bežnú pre vysokých štátnych úradníkov členského štátu, ktorý dal podnet na zriadenie poradnej komisie;

    ii)

    odmeny kvalifikovaných nezávislých osôb sa pevne stanovia vo výške 1 000 EUR na osobu na deň zasadania poradnej komisie a predseda dostane odmenu o 10 % vyššiu než ostatné kvalifikované nezávislé osoby.

    g)

    Samotnú úhradu trov za konanie poradnej komisie uskutoční členský štát, ktorý dal podnet na zriadenie poradnej komisie, pokiaľ príslušné orgány dotknutých členských štátov nerozhodnú inak.

    7.4.   Stanovisko poradnej komisie

    Členské štáty očakávajú, že stanovisko bude obsahovať tieto údaje:

    a)

    mená členov poradnej komisie;

    b)

    žiadosť; žiadosť obsahuje:

    i)

    obchodné mená a adresy zúčastnených podnikov;

    ii)

    zúčastnené príslušné orgány;

    iii)

    opis skutkovej podstaty a okolností sporu;

    iv)

    jasné uvedenie nárokov;

    c)

    stručné zhrnutie konania;

    d)

    dôvody a metódy, na ktorých sa rozhodnutie v stanovisku zakladá;

    e)

    stanovisko;

    f)

    miesto vydania stanoviska;

    g)

    dátum vydania stanoviska;

    h)

    podpisy členov poradnej komisie.

    Rozhodnutie príslušných orgánov a stanovisko poradnej komisie sa oznámi takýmto spôsobom:

    i)

    Po prijatí rozhodnutia príslušný orgán, ktorému bol prípad predložený, zašle kópiu rozhodnutia príslušných orgánov a stanoviska poradnej komisie každému zúčastnenému podniku.

    ii)

    Príslušné orgány členských štátov sa môžu dohodnúť, že rozhodnutie a stanovisko sa môžu uverejniť v celom rozsahu; môžu sa tiež dohodnúť na uverejnení rozhodnutia a stanoviska bez uvedenia obchodných mien zúčastnených podnikov a bez akýchkoľvek ďalších údajov, ktoré by mohli prezradiť totožnosť zúčastnených podnikov. V oboch prípadoch sa vyžaduje súhlas podnikov, pričom zúčastnené podniky musia pred akýmkoľvek uverejnením písomne oznámiť príslušnému orgánu, ktorému bol prípad predložený, že voči uverejneniu rozhodnutia a stanoviska nemajú námietky.

    iii)

    Stanovisko poradnej komisie sa vypracuje v troch (resp. v prípade trojstranných prípadov vo viacerých) rovnopisoch, pričom dva sa zašlú príslušným orgánom zúčastnených členských štátov a jeden sa zašle na archiváciu generálnemu sekretariátu Rady. Ak sa dosiahne dohoda o uverejnení stanoviska, stanovisko sa zverejní v pôvodnom jazyku resp. jazykoch na webových stránkach Komisie.

    8.   Výber daní a účtovanie úrokov pri konaniach o riešení cezhraničných sporov

    a)

    Členským štátom sa odporúča, aby prijali všetky potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby pozastavenie výberu daní pri konaniach o riešení cezhraničných sporov podľa arbitrážneho dohovoru mohli dosiahnuť podniky zúčastňujúce sa takýchto konaní za rovnakých podmienok ako podniky zúčastňujúce sa vnútroštátnych odvolacích konaní alebo súdnych sporov, hoci v niektorých štátoch môžu mať tieto opatrenia za následok legislatívne zmeny. Bolo by vhodné, aby členské štáty rozšírili tieto opatrenia na konania o riešení cezhraničných sporov podľa zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia uzatvorených medzi členskými štátmi.

    b)

    Vzhľadom na skutočnosť, že počas rokovaní o postupe vedúcom k vzájomnej dohode by sa platiteľa dane nemala nepriaznivo dotýkať existencia rozdielnych prístupov k účtovaniu úrokov a vráteniu daní počas obdobia, ktoré je potrebné na dokončenie postupu vedúceho k vzájomnej dohode, členským štátom sa odporúča, aby uplatňovali jeden z týchto postupov:

    i)

    daň sa vyberie a vráti bez toho, aby sa účtoval úrok, alebo

    ii)

    daň sa vyberie a vráti s úrokom, alebo

    iii)

    každý prípad sa bude riešiť osobitne, pokiaľ ide o účtovanie alebo vrátenie úroku (prípadne v rámci konania o postupe vedúcom k vzájomnej dohode).

    9.   Pristúpenie nových členských štátov EÚ k arbitrážnemu dohovoru

    Členské štáty sa budú usilovať o podpísanie a ratifikáciu Dohovoru o pristúpení nových členských štátov EÚ k arbitrážnemu dohovoru čo najskôr, avšak v každom prípade najneskôr do dvoch rokov od ich pristúpenia k EÚ.

    10.   Záverečné ustanovenia

    S cieľom zabezpečiť vyvážené a účinné uplatňovanie kódexu správania sa členské štáty vyzývajú, aby Komisii každé dva roky predkladali správu o jeho praktickom fungovaní. Na základe týchto správ má Komisia v úmysle predkladať správy Rade a môže navrhovať preskúmanie ustanovení kódexu správania.


    (1)  Výhrady: Podľa názoru Bulharska úpravy ziskov, ku ktorým došlo v dôsledku úpravy ceny úveru (t. j. úrokovej sadzby), patria do pôsobnosti arbitrážneho dohovoru. Na druhej strane sa Bulharsko domnieva, že arbitrážny dohovor sa nevzťahuje na úpravy ziskov, ktoré sú založené na úpravách výšky financovania. Dôvody takýchto úprav sa v zásade nachádzajú vo vnútroštátnych právnych predpisoch členského štátu. Fungovanie rôznych vnútroštátnych predpisov a absencia medzinárodne uznaného súboru usmernení pre nezávislé trhové ceny, ktoré sa majú uplatňovať na kapitálovú štruktúru podniku, do veľkej miery problematizujú nezávislý charakter úprav ziskov, ktoré sú dôsledkom úprav výšky úveru.

    Česká republika neuplatní postup vedúci k vzájomnej dohode podľa arbitrážneho dohovoru v prípade, že podlieha pravidlám zabraňujúcim zneužívaniu podľa vnútroštátnych právnych predpisov.

    Holandsko podporuje názor, že úprava úrokovej sadzby (cena úveru), ktorá vychádza z vnútroštátnych právnych predpisov založených na zásade nezávislých trhových cien, patrí do pôsobnosti arbitrážneho dohovoru. Úpravy výšky úveru, úpravy odpočítateľnosti úrokov založené na prístupe v zmysle nízkej kapitalizácie podľa zásady nezávislých trhových cien alebo úprav založených na právnych predpisoch zabraňujúcich zneužívaniu vychádzajúcich zo zásady nezávislých trhových cien sa považujú za úpravy, ktoré nepatria do pôsobnosti arbitrážneho dohovoru. Holandsko bude trvať na svojej výhrade dovtedy, kým OECD nevydá usmernenie, ako uplatňovať zásadu nezávislých trhových cien na nízku kapitalizáciu združených podnikov.

    Grécko je toho názoru, že do pôsobnosti arbitrážneho dohovoru patria tie úpravy, ktoré sa týkajú úrokovej sadzby úveru. Úpravy týkajúce sa výšky úveru a odpočítateľnosti úrokov vzniknutých v súvislosti s úverom by nemali byť predmetom arbitrážneho dohovoru z dôvodu obmedzení, ktoré predstavujú platné vnútroštátne právne predpisy.

    Maďarsko zastáva názor, že do pôsobnosti arbitrážneho dohovoru patria len tie prípady, pri ktorých je dvojité zdanenie spôsobené úpravou úrokovej sadzby úveru a úpravou založenou na zásade nezávislých trhových cien.

    Taliansko je toho názoru, že arbitrážny dohovor sa môže uplatniť v prípade dvojitého zdanenia spôsobeného úpravou ceny finančnej transakcie, ktorá nie je v súlade so zásadou nezávislých trhových cien. Naopak, dohovor sa nemôže uplatniť na riešenie dvojitého zdanenia spôsobeného úpravami výšky úveru alebo dvojitého zdanenia, ku ktorému došlo v dôsledku rozdielov medzi vnútroštátnymi predpismi o povolenej výške financovania alebo odpočítateľnosti úrokov.

    Lotyšsko vníma vec tak, že arbitrážny dohovor sa nemôže použiť v prípade dvojitého zdanenia, ku ktorému došlo v dôsledku uplatnenia všeobecných vnútroštátnych právnych predpisov o úprave výšky úveru alebo o odpočítateľnosti úrokových splátok, ktoré nie sú založené na zásade nezávislých trhových cien stanovenej v článku 4 arbitrážneho dohovoru.

    Lotyšsko preto zastáva názor, že len úpravy odpočtu úrokov vykonané podľa vnútroštátnych právnych predpisov a založené na zásade nezávislých trhových cien patria do pôsobnosti arbitrážneho dohovoru.

    Poľsko zastáva názor, že postup stanovený v arbitrážnom dohovore sa môže uplatniť len v prípade úprav úrokov. Na úpravy súvisiace s výškou úveru by sa dohovor vzťahovať nemal. Podľa názoru Poľska je vcelku nemožné určiť, ako by mala kapitálová štruktúra vyzerať v praxi, aby bola v súlade so zásade nezávislých trhových cien.

    Portugalsko zastáva názor, že arbitrážny dohovor sa nemôže použiť na riešenie prípadov dvojitého zdanenia spôsobeného úpravami ziskov, ktoré vznikli v dôsledku korekcií výšky úveru dohodnutého medzi združenými podnikmi alebo korekcií úrokových splátok a ktoré sú založené na vnútroštátnych opatreniach zabraňujúcich zneužívaniu. Na druhej strane Portugalsko pripúšťa, že môže svoje stanovisko prehodnotiť, keď sa dospeje ku konsenzu na medzinárodnej úrovni, menovite prostredníctvom usmernenia vydaného OECD, o uplatňovaní zásady nezávislých trhových cien na výšku dlhov (vrátane situácií nízkej kapitalizácie) medzi združenými podnikmi.

    Podľa názoru Slovenska by úprava úrokovej sadzby, ktorá sa opiera o vnútroštátne právne predpisy založené na zásade nezávislých trhových cien mala patriť do rozsahu pôsobnosti arbitrážneho dohovoru, ale úpravy ziskov spôsobené uplatňovaním pravidiel zabraňujúcich zneužívaniu podľa vnútroštátnych právnych predpisov by do pôsobnosti arbitrážneho dohovoru patriť nemali.

    (2)  Zástupca talianskeho daňového úradu považuje za začiatok trojročnej lehoty „dátum prvého daňového výmeru alebo rovnocenného opatrenia odrážajúceho úpravu transferového oceňovania, ktorá vedie alebo môže viesť k dvojitému zdaneniu v zmysle článku 1“, keďže uplatňovanie existujúceho arbitrážneho dohovoru by sa malo obmedziť na tie prípady, v ktorých dochádza k „úprave“ transferového oceňovania.


    Top