(1)

V posledných rokoch sa geopolitická dynamika vyznačuje hlbokou neistotou, ktorá si vyžaduje zásadné prehodnotenie strategickej autonómie a odolnosti Únie a ochrany demokratických zásad a právneho štátu spolu s výzvami vyplývajúcimi zo zelenej, sociálnej a z technologickej transformácie. Tieto súbežné transformácie sú dôkazom toho, že je naliehavo potrebné odstrániť inovačnú priepasť, zrýchliť úsilie o dekarbonizáciu, posilniť hospodársku konkurencieschopnosť a znížiť vonkajšiu závislosť, a to diverzifikáciou dodávateľských reťazcov, zväčšením objemu doma vyrábanej zelenej energie a investovaním do kritických odvetví.

(2)

Politika súdržnosti ako hlavný investičný nástroj Únie v rámci viacročného finančného rámca poháňa cielené investície, ktoré prispievajú k hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, ako sa stanovuje v článku 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) a článku 174 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), a zároveň rieši nové výzvy. Okrem toho je strednodobé preskúmanie založené na zásade partnerstva a zásade viacúrovňového riadenia, aby sa zabezpečilo účinné, regionálne vykonávanie politiky súdržnosti zamerané na občanov. Akékoľvek prerozdelenie v rámci strednodobého preskúmania by sa preto malo uskutočniť v súlade s európskym kódexom správania pre partnerstvo (4).

(3)

V právnom rámci pre programy politiky súdržnosti sa stanovuje strednodobé preskúmanie v roku 2025, ktoré ponúka včasnú a jedinečnú príležitosť preorientovať programy na riešenie nových výziev a príležitostí, urýchliť ich vykonávanie a zvýšiť ich účinnosť, aby reagovali na staré aj nové priority Únie, a to bez toho, aby boli dotknuté ostatné právne akty Únie alebo ďalší viacročný finančný rámec.

(4)

Vzhľadom na význam horizontálnych základných podmienok uplatniteľných na všetky špecifické ciele a kritérií potrebných na posúdenie ich plnenia v zmysle článku 15 ods. 1 druhého pododseku nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 (5) a prílohy III k nemu pre účinné a efektívne využívanie celkovej podpory Únie poskytnutej z uvedených fondov Únie a na potrebu zabezpečiť praktický účinok uvedených fondov Únie by sumy presahujúce sumu flexibility uvedenú v článku 86 ods. 1 druhom pododseku uvedeného nariadenia, ktoré zodpovedajú špecifickým cieľom, ktoré Komisia posúdila negatívne na základe uplatňovania uvedených horizontálnych základných podmienok, nemali podliehať zmene programu ani prevodu na základe nových priorít a flexibility stanovených v pozmeňujúcich ustanoveniach stanovených v tomto nariadení. Takéto primerané opatrenie predstavuje potrebný stimul, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby právo a prax členských štátov naďalej spĺňali horizontálne základné podmienky, a aby výdavky kryté z fondov Únie spĺňali ciele Únie.

Keďže nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2020/2092 (6) sa uplatňuje horizontálne, rovnaká požiadavka by sa mala uplatňovať na sumy zodpovedajúce záväzkom pozastaveným opatreniami prijatými na základe uvedeného nariadenia. Sumy v rámci sumy flexibility uvedenej v článku 86 ods. 1 druhom pododseku nariadenia (EÚ) 2021/1060 a zodpovedajúce špecifickým cieľom, ktoré Komisia posúdila negatívne na základe uplatňovania horizontálnych základných podmienok, môžu podliehať zmene programu alebo prevodu na základe nových priorít za predpokladu, že takéto nové priority sú v súlade s cieľmi sledovanými horizontálnymi základnými podmienkami.

(5)

Komisia vo svojom oznámení z 29. januára 2025 s názvom „Kompas konkurencieschopnosti pre EÚ“, ako aj vo svojom oznámení z 26. februára 2025 s názvom „Dohoda o čistom priemysle: spoločný plán konkurencieschopnosti a dekarbonizácie“ a v sprievodnom akčnom pláne pre cenovo dostupnú energiu predstavila konkrétny spôsob, ako Európa znovu získa svoju konkurencieschopnosť a zabezpečí udržateľnú prosperitu. Európsky fond regionálneho rozvoja (ďalej len „EFRR“) a Kohézny fond zriadené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1058 (7) už podporujú investície do cieľov v oblasti klímy, ako sa stanovuje v nariadení (EÚ) 2021/1060. Členské štáty by však mali zintenzívniť úsilie, aby zabezpečili, že dekarbonizácia bude hnacou silou rastu európskeho priemyslu a prosperity európskych občanov, a to okrem iného zvýšením podpory čistých technológií a prechodu na čistú energiu, investovaním do projektov energetickej infraštruktúry, ktoré môžu zabezpečiť skutočnú energetickú úniu, a podporou dekarbonizácie výrobných procesov a výrobkov.

(6)

Vzhľadom na nevídanú geopolitickú nestabilitu a potrebu Únie zabezpečiť vlastnú obranu a civilnú pripravenosť by sa mali urýchlene mobilizovať finančné prostriedky v rámci politiky súdržnosti na priamu podporu investícií do obranných spôsobilostí a civilnej bezpečnosti. Je preto potrebné vytvoriť nové špecifické ciele na účely podpory z EFRR a Kohézneho fondu s cieľom financovať priemyselné kapacity v sektore obrany a umožniť investície do odolnej obrannej infraštruktúry alebo infraštruktúry dvojakého použitia, a to aj na podporu vojenskej mobility a zlepšenia civilnej pripravenosti vrátane kybernetickej a civilnej bezpečnosti, ktoré nevyhnutne nesúvisia s mobilitou, a to v súlade s rozsahom pôsobnosti uvedených fondov a zásadou „výrazne nenarušiť“ a v spolupráci s regionálnymi a miestnymi orgánmi. Okrem toho by malo byť možné podporovať civilnú pripravenosť ako súčasť stratégií územného a miestneho rozvoja. Priemyselné kapacity na podporu obranných spôsobilostí by sa mali týkať technologického vývoja a výroby obranných výrobkov a iných výrobkov na obranné účely v zmysle vymedzenia v nariadení Rady (EÚ) 2025/1106 (8), a to najmä tých, ktoré sú uvedené v článku 1 uvedeného nariadenia. Členské štáty sa vyzývajú, aby využili možnosť dobrovoľného prevodu zdrojov, ktoré im boli pridelené v rámci zdieľaného riadenia, do priamo riadených programov s obrannými a bezpečnostnými cieľmi, ktorá je stanovená v súčasnom právnom rámci. V tejto súvislosti by sa prevodmi zdrojov do balíka pre vojenskú mobilitu v rámci Nástroja na prepájanie Európy (NPE) zabezpečili koordinované intervencie pozdĺž koridorov vojenskej mobility, ktoré sú uvedené v spoločnej bielej knihe vysokej predstaviteľky pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisie z 19. marca 2025 o európskej obrannej pripravenosti 2030. Pri podpore takýchto investícií majú členské štáty v príslušných prípadoch zohľadniť kritériá oprávnenosti stanovené v článku 9 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/697 (9), pravidlá oprávnenosti stanovené v článku 16 nariadenia (EÚ) 2025/1106 alebo príslušné ustanovenia európskych programov investícií do obrany. Prioritou by mali byť investície do infraštruktúry a kapacít dvojakého použitia.

(7)

Osobitná pozornosť a výnimočná podpora by sa mali venovať východným pohraničným regiónom Únie hraničiacim s Ruskom, Bieloruskom a Ukrajinou vzhľadom na ich jedinečné bezpečnostné výzvy a geopolitický význam. Uvedené regióny sú obzvlášť vystavené vonkajším hrozbám vrátane hybridných útokov. Posilnenie miestnych obranných spôsobilostí a odolnosti komunít v uvedených regiónoch je nevyhnutné nielen na odrádzanie od potenciálnej agresie a ochranu európskej bezpečnosti, ale aj na podporu regionálneho rozvoja, presadzovanie sociálnej súdržnosti, vytváranie pracovných miest a zlepšovanie životných podmienok.

(8)

Pri prideľovaní a využívaní zdrojov politiky súdržnosti zameraných na ciele súvisiace s obranou by členské štáty mali uprednostňovať projekty, ktoré podporujú zamestnanosť, rozvoj zručností a priemyselnú diverzifikáciu na regionálnej úrovni. Osobitný dôraz by sa mal klásť na podporu malých a stredných podnikov (ďalej len „MSP“) a regionálnych klastrov pôsobiacich v oblasti technológií dvojakého použitia, kybernetickej bezpečnosti a umelej inteligencie, pričom by sa malo zabezpečiť, aby takéto investície slúžili strategickým záujmom Únie a cieľu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti.

(9)

Investície do modernizácie dopravných sietí v záujme plnenia vojenských požiadaviek prinášajú významné výhody aj pre civilnú mobilitu, hospodársku prepojenosť a kapacity reakcie na krízy v rámci Únie. Takéto investície zlepšujú cezhraničnú infraštruktúru, znižujú prekážky, zlepšujú pripravenosť a prispievajú k odolnosti regiónov a kritických dodávateľských reťazcov. Navyše dopravné uzly, ktoré umožňujú rýchle nasadenie záchranných služieb a distribúciu základných dodávok, významne prispievajú ku kontinuite životne dôležitých funkcií a národnej bezpečnosti.

(10)

Okrem toho by sa mali ponúknuť dodatočné možnosti financovania v záujme rýchleho zabezpečenia likvidity na pokrytie najnaliehavejších potrieb v prípade investícií do posilnených obranných spôsobilostí a infraštruktúry, pričom by sa mali uprednostniť najmä spôsobilosti a infraštruktúra dvojakého použitia a civilnej pripravenosti. Predovšetkým je potrebné zabezpečiť dodatočnú jednorazovú zálohovú platbu vo výške 20 % súm programovaných v rámci takýchto vyhradených priorít v rámci príslušných cieľov politiky EFRR a Kohézneho fondu a možnosť uplatniť vyššiu mieru spolufinancovania Úniou.

(11)

EFRR a Kohézny fond už teraz môžu v rámci rozsahu svojej podpory zabezpečovať podporu investícií, ktoré prispievajú k cieľom Platformy strategických technológií pre Európu (ďalej len „STEP“) zriadenej nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/795 (10), ktorej cieľom je posilniť vedúce postavenie Európy v oblasti technológií. S cieľom poskytnúť ďalšie stimuly na investície z EFRR a Kohézneho fondu do uvedených kritických oblastí by sa malo zrušiť obmedzenie celkového príspevku z EFRR a Kohézneho fondu na uvedené priority a mala by sa rozšíriť možnosť členských štátov získať vyššiu zálohovú platbu na súvisiace zmeny programov. Na priority, ktorými sa podporujú investície prispievajúce k cieľom platformy STEP v rámci žiadosti o zmenu programu, ktorá bola Komisii predložená do 31. marca 2025, sa má vyplatiť výnimočná jednorazová zálohová platba platná v čase predloženia tejto žiadosti o zmenu programu.

Okrem toho by sa možnosti financovania produktívnych investícií prispievajúcich k cieľom platformy STEP do iných podnikov ako MSP mali vzťahovať na všetky členské štáty a regióny s HDP na obyvateľa nižším ako priemer EÚ-27 pri zachovaní kladenia dôrazu na MSP. Takéto investície by mali byť možné aj v regiónoch, v ktorých uľahčujú priemyselné prispôsobenie spojené s digitálnou transformáciou vrátane digitálnych kapacít v oblasti cloud computingu, umelej inteligencie a superpočítačov a s dekarbonizáciou a obehovosťou výrobných procesov a výrobkov, napríklad v automobilovom priemysle alebo v energeticky náročných odvetviach. Okrem toho by sa možnosť stanovená pre investície prispievajúce k cieľom platformy STEP financovať produktívne investície do iných podnikov ako MSP z Fondu na spravodlivú transformáciu (ďalej len „FST“) zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1056 (11) mala rozšíriť na všetky investície pri zachovaní kladenia dôrazu na MSP, ak sú takéto investície potrebné okrem iného na vykonávanie plánu spravodlivej transformácie a na vytváranie pracovných miest.

(12)

V záujme zvýšenia energetickej bezpečnosti, urýchlenia energetickej transformácie a podpory čistej mobility by sa investície v rámci platformy STEP a nástroja na budovanie infraštruktúry pre alternatívne palivá stanoveného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1804 (12) mali doplniť vytvorením nového špecifického cieľa pre EFRR a Kohézny fond v rámci cieľa politiky 2 na podporu spojovacích vedení a súvisiacej prenosovej, distribučnej, skladovacej a podpornej infraštruktúry, ako aj ochranu a zabezpečenie tejto infraštruktúry a zlepšovanie zavádzania nabíjacej infraštruktúry. „Podporná energetická infraštruktúra“ je akékoľvek zariadenie, vybavenie a systémy, ktoré podporujú prepojenie prenosových sústav členských štátov tým, že umožňujú výrobu, prenos, distribúciu a uskladňovanie energie. V záujme urýchlenia investícií v uvedených oblastiach by sa na priority vyhradené pre uvedený špecifický cieľ mala vzťahovať dodatočná jednorazová zálohová platba vo výške 20 % súm programovaných v rámci daných priorít a možnosť uplatniť vyššiu mieru spolufinancovania Úniou. Očakáva sa, že riadiace orgány sa v relevantných prípadoch zamerajú na získanie maximálneho objemu súkromných finančných prostriedkov. Uvedeným zvýšeným investičným úsilím sa umožní energeticky náročným odvetviam prístup k stabilnejším a rozmanitejším zdrojom energie na menej roztrieštenom vnútornom trhu s energiou, čím sa podporí ich udržateľnosť a konkurencieschopnosť. Okrem toho rozšírenie podpory z EFRR na projekty dekarbonizácie umožňuje energeticky náročným odvetviam uprednostniť inovácie s veľkým vplyvom, ktoré sú v súlade s cieľmi Únie v oblasti klímy.

(13)

Dôležité projekty spoločného európskeho záujmu, a to projekty podporujúce a presadzujúce rozsiahle cezhraničné projekty, ktoré sa považujú za nevyhnutné z hľadiska hospodárskeho rastu, inovácií a konkurencieschopnosti Únie, sa považujú za zlučiteľné s vnútorným trhom, ak umožňujú celoeurópsku spoluprácu v oblasti inovačných technológií alebo celoeurópskych infraštruktúr. S cieľom pomôcť urýchliť navrhovanie nových a vykonávanie existujúcich dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu by sa vo všetkých kategóriách regiónov mala umožniť podpora z EFRR na investície do projektov podieľajúcich sa na dôležitých projektoch spoločného európskeho záujmu, ktoré Komisia schválila ako zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ zohľadňujúc oznámenie Komisie z 25. novembra 2021 s názvom „Kritériá pre analýzu zlučiteľnosti štátnej pomoci na podporu vykonávania dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu s vnútorným trhom“. Okrem toho by sa na operácie, ktoré prispievajú k dôležitým projektom spoločného európskeho záujmu schváleným Komisiou, mali vzťahovať zjednodušené výberové konania.

(14)

Cenovo dostupné a udržateľné bývanie je ďalšou výzvou, ktorá sa dostala do popredia v dôsledku výrazného nárastu cien a nájomného v posledných rokoch. Znevýhodnené skupiny a rodiny s nízkymi príjmami a so strednými príjmami sú obzvlášť zasiahnuté a čelia väčším ťažkostiam v prístupe k bývaniu a rastúcemu riziku bezdomovectva. S cieľom poskytnúť členským štátom a regiónom stimuly na zdvojnásobenie investícií z EFRR a Kohézneho fondu, v rámci ich príslušných rozsahov podpory, do výstavby a obnovy cenovo dostupného a udržateľného bytového fondu vrátane sociálneho bývania by sa mali vytvoriť nové špecifické ciele v rámci rôznych cieľov politiky, aby sa zabezpečila flexibilita pri programovaní intervencií v oblasti bývania v rámci vyhradených priorít, pričom sa uznáva, že definícia cenovej dostupnosti sa môže líšiť v závislosti od okolností v jednotlivých členských štátoch. Takéto priority by mali byť v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1275 (13) a mali by zahŕňať možnosť uplatniť vyššiu mieru spolufinancovania Únie a dodatočnú jednorazovú zálohovú platbu vo výške 20 % programovaných súm s cieľom zmierniť zaťaženie verejných rozpočtov vo všetkých kategóriách regiónov. Napríklad investície v rámci zásad a hodnôt iniciatívy Nový európsky Bauhaus by mali uvedené nové možnosti naplno využiť. Na podporu v rámci týchto priorít môžu byť oprávnené aj náklady na dočasný prenájom náhradného bývania pre obyvateľov počas rekonštrukcie. V tejto súvislosti je tiež vhodné objasniť podporu z FST.

(15)

Voda má zásadnú úlohu ako zdroj z hľadiska bezpečnosti potravinových, energetických a hospodárskych systémov. Jej úloha zdroja predstavuje aj kľúčový aspekt zabezpečenia odolnosti proti zmene klímy. Vzhľadom na výzvy vyplývajúce z vplyvu zmeny klímy na vodné zdroje by sa mali podporovať ďalšie investície do odolnosti vodných zdrojov. Malo by sa zlepšiť vykonávanie právnych predpisov o ochrane vôd a morí, mala by sa zvýšiť efektívnosť využívania vody, mal by sa riešiť nedostatok vody a mal by sa dosiahnuť pokrok smerom k Európe odolnej v oblasti vody, a to urýchlene. Uvedené vykonávanie si vyžaduje značné investície, a to aj do opätovného využívania vody na nepoľnohospodárske účely, modrú biotechnológiu, infraštruktúru na riešenie tzv. vodného stresu a predchádzanie suchu, zavádzanie riešení založených na prírode, ekologickú obnovu sladkovodných ekosystémov a zlepšenie úpravy odpadovej vody. Pre obyvateľov žijúcich v regiónoch, v ktorých sa obzvlášť prejavuje nedostatok vody, môže kľúčovú úlohu pri zaisťovaní bezpečného prístupu k vode zohrávať aj odsoľovanie, ak sa vykonáva udržateľným spôsobom, ako sa uvádza v oznámení Komisie zo 4. júna 2025 s názvom „Európska stratégia pre odolnosť v oblasti vody“, a preto by malo byť oprávnené na podporu. Je preto vhodné zahrnúť odkaz na bezpečný prístup k vode, udržateľné vodné hospodárstvo vrátane integrovaného vodného hospodárstva a odolnosť vodných zdrojov do špecifického cieľa v rámci cieľa politiky 2, aby sa umožnilo proaktívne riadenie založené na rizikách a lepšia pripravenosť. Na nové vyhradené priority stanovené pre uvedený špecifický cieľ by sa takisto mala vzťahovať dodatočná jednorazová zálohová platba vo výške 20 % programovaných súm a možnosť vyššej miery spolufinancovania s cieľom poskytnúť stimuly na rozhodujúce investície v tejto oblasti. Malo by byť takisto možné poskytovať podporu z FST na investície súvisiace s vodou, keď takéto investície riešia akútny vodný stres, ak takéto investície zvyšujú odolnosť proti zmene klímy a podporujú prechod na udržateľné a diverzifikované miestne hospodárstvo, a to aj vtedy, keď nie sú priamo prepojené s projektmi obnovy pôdy.

(16)

S cieľom umožniť členským štátom vykonať zmysluplné preprogramovanie v rámci strednodobého preskúmania a zamerať zdroje na uvedené nové strategické priority Únie by sa navyše mali zrušiť dodatočné obmedzenia. Pokiaľ ide o požiadavky tematickej koncentrácie, je vhodné umožniť členským štátom započítať sumy programované na nové strategické priority bez ohľadu na to, či členské štáty dodržiavajú tematickú koncentráciu na vnútroštátnej úrovni alebo na úrovni kategórie regiónov, a to vrátane priorít, ktoré prispievajú k cieľom platformy STEP, do súm potrebných na zabezpečenie súladu s požiadavkami tematickej koncentrácie. Flexibilita, pokiaľ ide o požiadavky tematickej koncentrácie, by mala byť sprevádzaná určitou flexibilitou, pokiaľ ide o výpočet príspevku na opatrenia v oblasti klímy v prípade EFRR a Kohézneho fondu podľa článku 6 nariadenia (EÚ) 2021/1060, pričom by sa mali dodržiavať celkové požiadavky uvedeného článku. Okrem toho by členské štáty takisto mali mať možnosť prispievať zdrojmi z EFRR a Kohézneho fondu do zložky Fondu InvestEU zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/523 (14), ktorá je v zodpovednosti členského štátu, aby ich mohli použiť prostredníctvom finančného nástroja, ktorý sa stanoví v Programe InvestEU.

A napokon, aby sa umožnilo komplexné preprogramovanie smerom k novým strategickým prioritám v rámci strednodobého preskúmania, členské štáty by mali mať k dispozícii dodatočný čas na doplnenie svojho posúdenia výsledkov strednodobého preskúmania a predloženie svojich súvisiacich zmien programov. Tento dodatočný čas na preprogramovanie by sa mal vzťahovať aj na zdroje FST, ak sú zahrnuté do programu spolu so zdrojmi EFRR a Kohézneho fondu alebo zdrojmi Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+) zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1057 (15). Zmeny programov v rámci cieľa Európska územná spolupráca (Interreg) sa predkladajú v súlade s článkom 19 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1059 (16).

(17)

S cieľom vo všeobecnosti urýchliť realizáciu programov politiky súdržnosti a zabezpečiť potrebnú likviditu na realizáciu kľúčových investícií by sa mala vyplatiť dodatočná jednorazová zálohová platba v prípade EFRR a Kohézneho fondu na programy v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu, ako aj v rámci cieľa Interreg, ak sa preprogramovanie týka podstatnej časti celkového programu. Percentuálny podiel zálohovej platby by sa mal ďalej zvýšiť v prípade určitých programov v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu, ktoré sa vzťahujú na jeden alebo viacero z regiónov úrovne NUTS 2 hraničiacich s Ruskom, Bieloruskom alebo Ukrajinou, a to vzhľadom na nepriaznivý vplyv ruskej útočnej vojny proti Ukrajine na uvedené regióny. S cieľom podporiť preprogramovanie na kľúčové priority v rámci strednodobého preskúmania by dodatočná jednorazová zálohová platba mala byť k dispozícii len vtedy, ak sa v danej súvislosti dosiahne určitá hranica pre prerozdelenie finančných zdrojov na konkrétne kľúčové priority.

(18)

Aby sa zohľadnil čas potrebný na presmerovanie investícií v rámci strednodobého preskúmania a umožnilo sa čo najlepšie využitie dostupných zdrojov, mal by sa upraviť konečný dátum na oprávnenosť výdavkov, ako aj pravidlá zrušenia viazanosti v prípade programov, v rámci ktorých sa vykonáva prerozdelenie zdrojov na strategické priority v rámci strednodobého preskúmania. Takisto by sa malo umožniť uplatnenie vyššej miery spolufinancovania v prípade priorít programov v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu, ktoré sa vzťahujú na jeden alebo viacero z regiónov úrovne NUTS 2 hraničiacich s Ruskom, Bieloruskom alebo Ukrajinou, a to vzhľadom na nepriaznivý vplyv ruskej útočnej vojny proti Ukrajine na uvedené regióny a s náležitým zreteľom na potrebu včasného ukončenia programov, začatia nových programov a úplného čerpania finančných prostriedkov programov.

(19)

Strednodobé preskúmanie by sa malo využiť aj na posilnenie kľúčovej úlohy miest a funkčných mestských oblastí pri plnení mnohých cieľov Únie tým, že sa členským štátom poskytne možnosť, a to v úzkej spolupráci s regionálnymi a miestnymi orgánmi a so zreteľom na regionálne špecifickosti a rozsah pôsobnosti politiky súdržnosti, prerozdeliť finančné zdroje z EFRR na posilnenie Európskej urbánnej iniciatívy uvedenej v článku 12 nariadenia (EÚ) 2021/1058. Okrem toho, aby sa uľahčilo zavádzanie kľúčových inovačných opatrení identifikovaných v rámci Európskej urbánnej iniciatívy, na tieto opatrenia by sa malo vzťahovať zjednodušené výberové konanie na účely podpory v rámci programov politiky súdržnosti. S cieľom posilniť flexibilitu pri využívaní zdrojov by členské štáty takisto mali mať možnosť prerozdeliť zdroje EFRR zo svojich programov v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu do Nástroja na medziregionálne inovačné investície uvedeného v článku 13 nariadenia (EÚ) 2021/1058.

(20)

V záujme zjednodušenia realizácie a urýchlenia investícií je vhodné vykonať ďalšie cielené zmeny regulačného rámca upravujúceho využívanie FST. Najmä možnosť zjednodušeného výberového konania v prípade operácií, ktorým bola udelená známka excelentnosti, by sa mala rozšíriť na FST. Okrem toho by sa mali zrušiť obmedzenia týkajúce sa revízie cieľových hodnôt, aby sa zabezpečila potrebná flexibilita v rámci meniacich sa okolností vykonávania.

(21)

Na podporu členských štátov pri ich vykonaní rýchleho a správneho preprogramovania by Komisia mala riadiacim orgánom poskytnúť včasné a zrozumiteľné technické objasnenia a podporu, a to aj využitím štruktúrovaného systému, zodpovedaním technických, právnych a procesných otázok, najmä pokiaľ ide o opatrenia zavedené týmto nariadením.

(22)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to presmerovať investície do kritických priorít v rámci strednodobého preskúmania a zjednodušiť a urýchliť plnenie politiky zmenou nariadení (EÚ) 2021/1058 a (EÚ) 2021/1056, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov ich rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(23)

Nariadenia (EÚ) 2021/1058 a (EÚ) 2021/1056 by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(24)

Vzhľadom na naliehavú potrebu umožniť kľúčové investície, a to najmä do obranných spôsobilostí, v kontexte pálčivých geopolitických výziev by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie,

1.

Článok 3 sa mení takto:

2.

V článku 4 sa odsek 10 nahrádza takto:

3.

Článok 5 sa mení takto:

4.

Vkladá sa tento článok:

(*3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1056 z 24. júna 2021, ktorým sa zriaďuje Fond na spravodlivú transformáciu (Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2021, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2021/1056/oj).“ "

5.

V článku 12 sa dopĺňa tento odsek:

6.

V prílohe I sa tabuľka 1 mení takto:

1.

Článok 8 ods. 2 sa mení takto:

2.

V článku 10 sa dopĺňajú tieto odseky:

(*4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2025/1914 z 18. septembra 2025, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) 2021/1058 a (EÚ) 2021/1056, pokiaľ ide o osobitné opatrenia na riešenie strategických výziev v rámci strednodobého preskúmania (Ú. v. EÚ L, 2025/1914, 19.9.2025, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2025/1914/oj).“ "

3.

V článku 11 ods. 2 sa písmená h) a i) nahrádzajú takto:

4.

V článku 12 sa odsek 2 nahrádza takto:

5.

V prílohe II sa text odkazujúci na článok 11 ods. 2 písm. h) v bode 2.4 nahrádza takto:

„Vyplniť len v prípade, ak sa podpora poskytuje na produktívne investície do iných podnikov než MSP:

Aktualizovať alebo vyplniť tento oddiel pri revízii územných plánov spravodlivej transformácie územia v závislosti od rozhodnutia o poskytnutí takejto podpory.“

6.

V prílohe III sa dopĺňa tento riadok: