4.8.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 207/1

(1)

Strany Kjótskeho protokolu k Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (ďalej len „Kjótsky protokol“) na konferencii o zmene klímy v Dauhe v decembri 2012 prijali Dodatok z Dauhy, ktorým sa ustanovuje druhé záväzné obdobie Kjótskeho protokolu začínajúce sa 1. januára 2013 a končiace sa 31. decembra 2020 (ďalej len „dodatok z Dauhy“). Dodatkom z Dauhy sa mení príloha B ku Kjótskemu protokolu, pričom sa v nej na druhé záväzné obdobie stanovujú ďalšie právne záväzné záväzky týkajúce sa zmierňovania zmeny klímy pre strany uvedené v danej prílohe a menia sa a spresňujú ustanovenia o plnení záväzkov strán týkajúcich sa zmierňovania zmeny klímy počas druhého záväzného obdobia.

(2)

Súhlas Únie a jej členských štátov s dodatkom z Dauhy bol súčasťou balíka, v rámci ktorého sa strany Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (ďalej len „dohovor“) dohodli, že do konca roka 2015 prijmú protokol, iný právny nástroj alebo dohodnutý výstup s právnou silou podľa dohovoru uplatniteľný na všetky strany, ktorý by mal nadobudnúť platnosť a vykonávať sa od roku 2020. Rokovania o tomto právne záväznom nástroji prebiehajú v rámci Ad hoc pracovnej skupiny pre Durbanskú platformu rozšírenej spolupráce.

(3)

Dodatok z Dauhy je podmienený prijatím stranami Kjótskeho protokolu a nadobudne platnosť pre tie strany, ktoré ho prijmú, deväťdesiatym dňom po tom, ako depozitár dohovoru prijme listiny o prijatí minimálne od troch štvrtín strán Kjótskeho protokolu. Na to, aby dodatok z Dauhy nadobudol platnosť, je potrebných celkovo 144 listín o prijatí.

(4)

Rada vo svojich záveroch z 9. marca 2012 súhlasila, aby sa pre Úniu a jej členské štáty na druhé záväzné obdobie Kjótskeho protokolu navrhol spoločný kvantifikovaný záväzok znížiť emisie o 20 %. Tento záväzok sa určil na základe celkového objemu emisií skleníkových plynov povoleného na obdobie rokov 2013 – 2020 v klimaticko-energetickom balíčku (2).

(5)

V súlade s touto koncepciou Rada ďalej odsúhlasila, že povinnosti jednotlivých členských štátov pri znižovaní emisií nemajú presiahnuť povinnosti dohodnuté v právnych predpisoch Únie a že záväzok má byť založený na súhrne emisií členských štátov v základnom roku v súlade s Kjótskym protokolom. Únia a jej členské štáty na konferencii o zmene klímy v Dauhe preto odsúhlasili kvantifikované záväzky znižovania emisií, ktorými sa obmedzujú ich priemerné ročné emisie skleníkových plynov v druhom záväznom období na 80 % súhrnu ich emisií v základnom roku. To sa odráža v dodatku z Dauhy.

(6)

Únia a jej členské štáty v súlade so závermi Rady z 9. marca 2012 ponúkli možnosť posunúť cieľ zníženia do roku 2020 na 30 % v porovnaní s úrovňami v roku 1990 ako súčasť celosvetovej a komplexnej dohody na obdobie po roku 2012 za predpokladu, že iné rozvinuté krajiny prijmú porovnateľné záväzky zníženia emisií a že rozvojové krajiny prispejú primerane podľa svojej zodpovednosti a schopností. Táto ponuka sa odráža aj v dodatku z Dauhy.

(7)

Ciele pre Úniu a jej členské štáty sú uvedené v dodatku z Dauhy s poznámkou pod čiarou, v ktorej sa uvádza, že tieto ciele sú založené na predpoklade, že ich bude plniť spoločne Európska únia a jej členské štáty v súlade s článkom 4 Kjótskeho protokolu. Únia, jej členské štáty, Chorvátsko a Island pri prijatí dodatku z Dauhy vydali aj spoločné vyhlásenie, v ktorom vyjadrili svoj zámer plniť svoje záväzky v druhom záväznom období spoločne. Toto vyhlásenie je zohľadnené v správe z konferencie a Rada ho zopakovala vo svojich záveroch zo 17. decembra 2012.

(8)

Únia a jej členské štáty na základe rozhodnutia spoločne plniť svoje záväzky v súlade s článkom 4 Kjótskeho protokolu spoločne zodpovedajú podľa odseku 6 uvedeného článku a v súlade s článkom 24 ods. 2 Kjótskeho protokolu za splnenie svojich kvantifikovaných záväzkov znižovania emisií podľa článku 3 ods. 1a Kjótskeho protokolu. V dôsledku toho a v súlade s článkom 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii majú členské štáty jednotlivo aj spoločne povinnosť prijať všetky vhodné opatrenia, či už všeobecnej, alebo osobitnej povahy, aby zabezpečili plnenie záväzkov vyplývajúcich z aktov inštitúcií Únie, uľahčili dosiahnutie tohto záväzku a neprijali žiadne opatrenia, ktoré by jeho dosiahnutie mohli ohroziť.

(9)

V tom istom vyhlásení Únia, jej členské štáty, Chorvátsko a Island uviedli, že v súlade s článkom 4 ods. 1 Kjótskeho protokolu, ktorý umožňuje stranám plniť svoje záväzky podľa článku 3 Kjótskeho protokolu spoločne, sa článok 3 ods. 7b Kjótskeho protokolu bude uplatňovať na spoločné pridelené množstvo podľa dohody medzi Úniou, jej členskými štátmi, Chorvátskom a Islandom o spoločnom plnení a nebude sa uplatňovať na členské štáty, Chorvátsko ani Island jednotlivo. Rada na svojom zasadnutí 15. decembra 2009 uvítala žiadosť Islandu o plnenie jeho záväzku v druhom záväznom období spoločne s Úniou a jej členskými štátmi a vyzvala Komisiu, aby predložila odporúčanie otvoriť potrebné rokovania s Islandom o dohode, ktorá bude v súlade so zásadami a kritériami stanovenými v klimaticko-energetickom balíčku Únie. V Dohode medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Islandom na strane druhej o účasti Islandu na spoločnom plnení záväzkov Európskej únie, jej členských štátov a Islandu v druhom záväznom období Kjótskeho protokolu k Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (3) (ďalej len „dohoda s Islandom“) sa stanovujú podmienky tejto účasti.

(10)

V článku 4 Kjótskeho protokolu sa stranám, ktoré sa dohodnú na spoločnom plnení svojich záväzkov podľa článku 3 Kjótskeho protokolu, ukladá povinnosť v príslušnej dohode o spoločnom plnení stanoviť jednotlivé úrovne emisií pridelené každej strane. Vyžaduje sa v ňom, aby strany dohody o spoločnom plnení oznámili sekretariátu dohovoru podmienky danej dohody v deň uloženia ich ratifikačných alebo schvaľovacích listín.

(11)

Podľa dohovoru a Kjótskeho protokolu členské štáty nesú primárnu zodpovednosť za svoje emisie. Rozhodli sa poveriť Úniu správou časti svojich jednotiek prideleného množstva vytvorením prideleného množstva pre Úniu, aby tak uľahčili započítavanie a plnenie záväzkov druhého záväzného obdobia.

(12)

V súlade s platnými právnymi predpismi Únie sa jednotlivé úrovne emisií pridelené Únii vzťahujú na emisie skleníkových plynov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES (4) do tej miery, do akej sa na predmetné emisie skleníkových plynov vzťahuje príloha A ku Kjótskemu protokolu.

(13)

Jednotlivé úrovne emisií členských štátov a Islandu zahŕňajú emisie skleníkových plynov zo zdrojov a emisie odstránené záchytmi na ich územiach v tých prípadoch, keď sa na tieto zdroje a záchyty nevzťahuje smernica 2003/87/ES, ale sú uvedené v Kjótskom protokole. Zahŕňa to všetky emisie zo zdrojov a emisie odstránené záchytmi vyplývajúce z ľudskej činnosti v súvislosti s využívaním pôdy, zmenou využívania pôdy a lesným hospodárstvom (LULUCF), na ktoré sa vzťahuje článok 3 ods. 3 a 4 Kjótskeho protokolu a ktoré započítavajú jednotlivé členské štáty a Island, ako aj emisie fluoridu dusného (NF3).

(14)

Akékoľvek čisté emisie z LULUCF a NF3 v členskom štáte sa môžu kompenzovať nadmerným výkonom tohto členského štátu v iných sektoroch, na ktoré sa systém Únie na obchodovanie s emisiami nevzťahuje, alebo pomocou flexibilných mechanizmov Kjótskeho protokolu. Členský štát môže na pokrytie emisií z LULUCF a NF3 využiť aj nadbytočné emisné práva prenesené z prvého záväzného obdobia, ktoré má vo svojej rezerve nadbytku z predchádzajúceho obdobia (PPSR), a to v rozsahu, v akom jeho emisie presahujú jeho pridelené množstvo. Ak by sa zistilo, že členský štát je naďalej konfrontovaný s neočakávane vysokými čistými emisiami z LULUCF a NF3, a to napriek tomu, že vykonáva prísne politiky s cieľom obmedziť ich, Komisia by mala zvážiť ďalšie možnosti podpory takéhoto členského štátu.

(15)

V súlade so závermi Rady z 9. marca 2012 a ponukou Únie a jej členských štátov vytýčiť si v druhom záväznom období cieľ 80 % sa úroveň emisií členských štátov rovná súhrnu ročných pridelených emisií na obdobie rokov 2013 až 2020 určených podľa rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 406/2009/ES (5). Toto množstvo je založené na hodnotách potenciálu globálneho otepľovania uvedených vo štvrtej hodnotiacej správe Medzivládneho panelu o zmene klímy a určilo sa podľa prílohy II k rozhodnutiu Komisie 2013/162/EÚ (6) a bolo upravené vykonávacím rozhodnutím Komisie 2013/634/EÚ (7). Úroveň emisií pre Island sa určila v dohode s Islandom.

(16)

V súlade s odôvodnením 11 by sa jednotky prideleného množstva dostupné v registri Únie na konci druhého záväzného obdobia mali vrátiť do registrov členských štátov po tom, ako Únia splní svoj záväzok ustanovený v článku 11 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (8), a bez toho, aby bol dotknutý článok 10 ods. 7 uvedeného nariadenia. Alokáciou vrátených jednotiek prideleného množstva sa riešia jedinečné okolnosti ratifikácie dodatku z Dauhy a ako taká nie je uplatniteľná na žiadnu inú distribúciu úsilia medzi členskými štátmi v iných kontextoch, či už na medzinárodnej úrovni, alebo na úrovni Únie, ani sa žiadnej inej distribúcie netýka.

(17)

Podľa nariadenia (EÚ) č. 525/2013 sú členské štáty povinné podľa možnosti podávať správy o skutočnom alebo odhadovanom pridelení overených emisií nahlásených zo zariadení a prevádzkovateľmi podľa smernice 2003/87/ES ku kategóriám zdrojov národných inventúr skleníkových plynov, ako aj o pomere týchto overených emisií voči celkovým nahláseným emisiám skleníkových plynov v týchto kategóriách zdrojov. To umožňuje členským štátom podávať oddelené správy o emisiách, ktoré zodpovedajú ich vlastným úrovniam emisií. V oddiele správy Únie venovanom množstvu pridelenému Únii by sa malo určiť množstvo emisií z jednotlivých členských štátov, ktoré zodpovedá množstvu pridelenému Únii.

(18)

Na konferencii strán slúžiacej ako stretnutie strán Kjótskeho protokolu sa dosiahla dohoda, že každá strana so záväzkom v druhom záväznom období by do 15. apríla 2015 mala sekretariátu dohovoru predložiť správu, ktorá uľahčí výpočet prideleného množstva. Komisia by mala vypracovať správu, ktorá uľahčí výpočet množstva prideleného Únii, a správu, ktorá uľahčí výpočet spoločného množstva prideleného Únii, jej členským štátom a Islandu. Komisia, členské štáty a Island by mali predložiť svoje správy do 15. apríla 2015, pričom ich pridelené množstvá sa stanovia na výšku úrovní ich emisií, ako sú uvedené v prílohe I k tomuto rozhodnutiu.

(19)

S cieľom zdôrazniť angažovanosť Únie a jej členských štátov za to, aby dodatok z Dauhy nadobudol platnosť včas, by sa ho Únia, jej členské štáty a Island mali snažiť ratifikovať najneskôr v treťom štvrťroku 2015.

(20)

Dodatok z Dauhy by sa mal v mene Únie schváliť,

a)

jedna šestina prebytku Únie sa pridelí členským štátom, ktoré znížili svoje celkové ročné priemerné emisie o viac ako 20 % v porovnaní so svojím základným rokom alebo obdobím podľa Kjótskeho protokolu, a to do konca druhého záväzného obdobia pomerne k dosiahnutým výsledkom v tonách;

b)

jedna tretina prebytku Únie sa pridelí členským štátom, v prípade ktorých sa vykoná prevod v zmysle písmena a) a ktoré majú nižšie HDP na obyvateľa (HDP v roku 2013 v EUR v trhových cenách) ako 60 % priemeru Únie, a to pomerne k dosiahnutým výsledkom v tonách;

c)

jedna tretina prebytku Únie sa pridelí všetkým členským štátom pomerne k ich celkovým úrovniam emisií stanoveným v tabuľke 1 v prílohe I k tomuto rozhodnutiu;

d)

jedna šestina prebytku Únie sa pridelí členským štátom, ktoré majú nižšie HDP na obyvateľa (HDP v roku 2013 v EUR v trhových cenách) ako 90 % priemeru Únie, a to pomerne k ich celkovým úrovniam emisií stanoveným v tabuľke 1 v prílohe I k tomuto rozhodnutiu.