15.3.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 77/77

(1)

Únia by mala vyvíjať úsilie o rozvoj vzťahov a vybudovanie partnerstiev s tretími krajinami. V tomto nariadení sa ustanovuje nový a doplnkový nástroj, ktorým sa poskytuje priama podpora vonkajším politikám Únie, a partnerstvá spolupráce a politické dialógy sa rozširujú na oblasti a témy presahujúce len samotnú rozvojovú spoluprácu. Vychádza sa zo skúseností získaných zo spolupráce s industrializovanými krajinami a krajinami a územiami s vysokými príjmami podľa nariadenia Rady (ES) č. 1934/2006 (3).

(2)

Rozsah spolupráce, ktorá sa zaviedla v rámci nástroja financovania rozvojovej spolupráce ustanoveného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1905/2006 (4) podľa geografických programov s rozvojovými krajinami, územiami a regiónmi, sa takmer v plnom rozsahu obmedzil na opatrenia financovania určené na plnenie kritérií, ktoré pre oficiálnu rozvojovú pomoc (ODA) stanovil Výbor pre rozvojovú pomoc Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (DAC-OECD).

(3)

Únia za posledné desaťročie trvalo posilňuje svoje dvojstranné vzťahy so širokým spektrom industrializovaných krajín a ďalších krajín a území s vysokým alebo stredným príjmom v rozličných regiónoch sveta.

(4)

Únia potrebuje finančný nástroj zahraničnej politiky celosvetového rozsahu, ktorý by umožňoval financovanie opatrení, ktoré možno nespĺňajú kritériá ako ODA, ale ktoré sú nevyhnutne dôležité pre prehlbovanie a upevňovanie vzťahov s dotknutými tretími krajinami, najmä prostredníctvom politických dialógov a rozvoja partnerstiev. Týmto novým nástrojom, ktorý je inovačný z hľadiska rozsahu aj cieľov, by sa malo vytvoriť pozitívne prostredie pre prehĺbenie vzťahov medzi Úniou a relevantnými tretími krajinami a mali by sa podporiť základné záujmy Únie.

(5)

Únia má záujem prehĺbiť svoje vzťahy a dialóg s krajinami, v ktorých má Únia strategický záujem podporiť spojenia, a to predovšetkým v rozvinutých a rozvojových krajinách, ktoré zohrávajú stále významnejšiu úlohu vo svetových vzťahoch vrátane globálneho riadenia, zahraničnej politiky, medzinárodnej ekonomiky, multilaterálnych fór a orgánov, ako sú napr. G8 a G20, a pri riešení výziev celosvetového významu.

(6)

Únia musí vybudovať komplexné partnerstvá s novými aktérmi na medzinárodnej scéne s cieľom podporovať stabilný a inkluzívny medzinárodný poriadok, starať sa o spoločné globálne verejné statky, hájiť základné záujmy Únie a zvyšovať znalosti o Únii v týchto krajinách.

(7)

Je nevyhnutné, aby rozsah pôsobnosti tohto nariadenia bol celosvetový, aby bolo možné podľa potreby podporovať opatrenia spolupráce s cieľom vytvoriť základ pre vzťahy s ktoroukoľvek krajinou, v ktorej má Únia strategické záujmy, v súlade s cieľmi tohto nariadenia.

(8)

Únia má záujem naďalej podporovať dialóg a spoluprácu s krajinami, ktoré už nie sú oprávnené na účasť v dvojstranných programoch v rámci nástroja financovania rozvojovej spolupráce ustanoveného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 233/2014 (5) (ďalej len „nástroj financovania rozvojovej spolupráce“).

(9)

Navyše je v záujme Únie pracovať na vytvorení inkluzívnych globálnych inštitúcií založených na účinnom multilateralizme a pracovať na dosiahnutí uvedeného cieľa.

(10)

Podľa tohto nariadenia by Únia mala podporovať vykonávanie vonkajšieho rozmeru stratégie vymedzenej Komisiou v jej oznámení z 3. marca 2010 s názvom „Európa 2020: stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu“ (ďalej len „Európa 2020“), v ktorej sa spájajú tri piliere: hospodársky, sociálny a environmentálny. Na základe tohto nariadenia by sa predovšetkým mali podporovať ciele týkajúce sa globálnych otázok, ako sú napr. zmena klímy, energetická bezpečnosť a efektívne využívanie zdrojov, prechod na ekologickejšie hospodárstvo, veda, inovácia a konkurencieschopnosť, mobilita, obchod a investície, hospodárske partnerstvá, spolupráca s tretími krajinami v oblasti podnikania, zamestnanosti a regulácie a lepší prístup na trh pre spoločnosti z Únie vrátane internacionalizácie malých a stredných podnikov (ďalej len „MSP“). Mala by sa podporovať verejná diplomacia, spolupráca v otázkach vzdelávania a akademická spolupráca a osvetové činnosti.

(11)

Predovšetkým boj proti zmene klímy sa považuje za jednu z významných globálnych výziev, ktorým čelí Únia a širšie medzinárodné spoločenstvo. Zmena klímy je oblasťou, v ktorej sú naliehavo potrebné medzinárodné kroky a v ktorej si dosiahnutie cieľov Únie vyžaduje spoluprácu s partnerskými krajinami. Únia by preto mala zintenzívniť svoje úsilie na podporu globálneho konsenzu v tomto smere. V súlade s oznámením Komisie s názvom „Rozpočet stratégie Európa 2020“ z 29. júna 2011, v ktorom sa požaduje, aby Únia zvýšila podiel svojho rozpočtu na klímu na najmenej 20 %, by malo toto nariadenie prispievať k dosiahnutiu tohto cieľa.

(12)

Nadnárodné výzvy, ako je zhoršovanie stavu životného prostredia a prístup k surovinám a vzácnym zeminám a ich udržateľné využívanie si vyžadujú inkluzívny prístup založený na pravidlách.

(13)

Únia je odhodlaná pomáhať pri plnení globálnych cieľov v oblasti biodiverzity stanovených na rok 2020 a splniť súvisiacu stratégiu mobilizácie zdrojov.

(14)

Únia je odhodlaná podporovať vo svojich vzťahoch so svojimi partnermi na celom svete dôstojnú prácu pre všetkých ako aj ratifikáciu a účinné vykonávanie medzinárodne uznávaných pracovných noriem a viacstranných environmentálnych dohôd.

(15)

Významným strategickým záujmom Únie je stimulovať rast a zamestnanosť presadzovaním spravodlivého a otvoreného obchodu a investícií na viacstrannej aj dvojstrannej úrovni a podporou rokovaní o dohodách obchode a investíciách, kde je zmluvnou stranou Únia a vykonávania týchto dohôd. Podľa tohto nariadenia by Únia mala prispievať k vytváraniu bezpečného prostredia pre zvýšené obchodné a investičné príležitosti na celom svete pre spoločnosti z Únie, v neposlednom rade aj pre MSP –, a to podporou spolupráce a konvergencie v regulačnej oblasti, presadzovaním medzinárodných noriem, zlepšovaním ochrany práv duševného vlastníctva a venovaním pozornosti odstraňovaniu neodôvodnených prekážok prístupu na trh.

(16)

V súlade s článkom 21 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) sa činnosť Únie na medzinárodnej scéne má riadiť zásadami, ktoré inšpirovali jej vlastný vznik, rozvoj a rozširovanie, a ktoré sa usiluje šíriť na celom svete; ide konkrétne o demokraciu, právny štát, všeobecnosť a nedeliteľnosť ľudských práv a základných slobôd, dodržiavanie ľudskej dôstojnosti, zásady rovnosti a solidarity a dodržiavanie zásad Charty Organizácie Spojených národov a medzinárodného práva.

(17)

Únia by sa mala usilovať o čo najefektívnejšie využitie dostupných zdrojov v snahe optimalizovať vplyv svojej vonkajšej činnosti. Toto by sa malo dosiahnuť súdržnosťou a komplementárnosťou medzi nástrojmi Únie pre vonkajšiu činnosť, ako aj vytvorením synergií medzi týmto nariadením, inými nástrojmi na financovanie vonkajšej činnosti a inými politikami Únie. Malo by to ďalej viesť k vzájomnému posilňovaniu programov vytvorených v rámci nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti.

(18)

V záujme zabezpečenia viditeľnosti pomoci Únie, ktorú poskytuje občanom prijímajúcich krajín a samotným občanom Únie, by sa podľa potreby mala vhodnými prostriedkami zabezpečiť cielená komunikácia a informovanosť.

(19)

Na dosiahnutie cieľov tohto nariadenia je vo vzťahu ku kľúčovým partnerským krajinám nevyhnutné rozvíjať diferencovaný a pružný prístup zohľadňujúci ich hospodársky, sociálny a politický kontext a sledovať takisto osobitné záujmy, politické priority a stratégie Únie pri súčasnom zachovaní schopnosti zasiahnuť v prípade potreby kdekoľvek na svete. Únia by mala k zahraničnej politike vrátane odvetvových politík Únie pristupovať komplexne.

(20)

S cieľom, aby sa jej záväzok podporovať a brániť svoje záujmy vo vzťahoch s tretími krajinami stal účinnejším prostredníctvom prijatia osobitných opatrení, na ktoré sa nevzťahujú viacročné orientačné programy, mala by byť Únia schopná reagovať pružným a včasným spôsobom na vznikajúce alebo nepredvídané potreby.

(21)

Ciele tohto nariadenia by sa mali vždy, keď je to možné a primerané, sledovať v konzultácii s príslušnými partnermi a zainteresovanými stranami vrátane organizácií občianskej spoločnosti a miestnych orgánov so zreteľom na dôležitosť ich úloh.

(22)

Vonkajšia činnosť Únie v rámci tohto nariadenia by mala prispievať k jasným výsledkom (zahŕňajúcim vykonanú činnosť, jej prínosy a vplyv) v krajinách prijímajúcich pomoc Únie. Ak je to vhodné a možné, mali by sa výsledky vonkajšej činnosti Únie a účinnosť nástroja ustanoveného týmto nariadením monitorovať a posudzovať na základe vopred vymedzených, jasných a transparentných ukazovateľov, ktoré – ak je to možné – by sa mali vypracovať pre jednotlivé krajiny, mali by byť merateľné a prispôsobené osobitnému charakteru a cieľom daného nástroja.

(23)

Pri činnostiach podľa tohto nariadenia by sa podľa potreby mali náležite zohľadniť uznesenia a odporúčania Európskeho parlamentu.

(24)

S cieľom prispôsobiť rozsah tohto nariadenia rýchlo sa vyvíjajúcej situácii v tretích krajinách by sa mala právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o priority vymedzené v prílohe, delegovať na Komisiu. Je mimoriadne dôležité, aby Komisia v priebehu prípravných prác uskutočnila primerané konzultácie vrátane konzultácií na expertnej úrovni. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov Komisia zabezpečí paralelné, včasné a primerané postúpenie relevantných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(25)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (6). Na prijímanie týchto vykonávacích aktov s výnimkou v prípade technických vykonávacích opatrení malého finančného rozsahu by sa mal vzhľadom na ich charakter, a najmä na ich politický usmerňujúci charakter a ich finančné dôsledky uplatňovať postup preskúmania.

(26)

Spoločné pravidlá a postupy vykonávania nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti Únie sa ustanovujú v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 236/2014 (7).

(27)

Týmto nariadením sa ustanovuje finančné krytie počas obdobia jeho uplatňovania, ktoré predstavuje hlavnú referenčnú sumu pre Európsky parlament a Radu v priebehu ročného rozpočtového postupu v zmysle bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (8).

(28)

Organizácia a fungovanie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť sú stanovené v rozhodnutí Rady 2010/427/EÚ (9).

(29)

Keďže ciele tohto nariadenia, najmä ustanovenie nástroja partnerstva pre spoluprácu s tretími krajinami, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadami subsidiarity podľa článku 5 ZEÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(30)

Je vhodné zosúladiť dobu uplatňovania tohto nariadenia s dobou uplatňovania nariadenia Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 (10). Toto nariadenie by sa preto malo uplatňovať od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020,

a)

podpora partnerských stratégií Únie pre dvojstrannú, regionálnu a medziregionálnu spoluprácu prostredníctvom podpory politického dialógu a prípravou kolektívnych prístupov k výzvam celosvetového významu a reakcií na ne. Dosiahnutie uvedeného cieľa sa okrem iného meria podľa pokroku, ktorý dosiahli kľúčové partnerské krajiny v boji proti zmene klímy alebo pri podporovaní environmentálnych noriem Únie;

b)

vykonávanie medzinárodného rozmeru stratégie „Európa 2020“. Dosiahnutie uvedeného cieľa sa meria na základe osvojovania si politík a cieľov stratégie „Európa 2020“ kľúčovými partnerskými krajinami;

c)

zlepšovanie prístupu na trhy partnerských krajín a stimulácia obchodu, investícií a podnikateľských príležitostí pre spoločnosti Únie pri súčasnom odstraňovaní prekážok prístupu na trh a investícií prostredníctvom hospodárskych partnerstiev, podnikateľskej a regulačnej spolupráce. Dosiahnutie uvedeného cieľa sa meria na základe podielu Únie na zahraničnom obchode s kľúčovými partnerskými krajinami a na základe tokov obchodu a investícií do partnerských krajín, na ktoré sú osobitne zamerané činnosti, programy a opatrenia podľa tohto nariadenia;

d)

prehĺbenie všeobecného porozumenia Únie a jej úlohy na svetovej scéne a jej viditeľnosti prostredníctvom verejnej diplomacie, kontaktov medzi ľuďmi, spolupráce v otázkach vzdelávania a akademickej spolupráce, spolupráce expertných skupín (think tank) a podporných činností na presadzovanie hodnôt a záujmov Únie. Dosiahnutie uvedeného cieľa sa môže okrem iného merať aj prostredníctvom prieskumov verejnej mienky alebo hodnotení.