12.3.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 71/20

(1)

Nariadením (ES) č. 549/2004 sa vyžaduje zavedenie systému výkonnosti leteckých navigačných služieb a sieťových služieb. Vyžaduje sa ním najmä, aby Komisia prijala ciele výkonnosti celej Únie v kľúčových oblastiach, ako sú bezpečnosť, životné prostredie, kapacita a nákladová efektívnosť. Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 390/2013 (2) sa stanovili ďalšie pravidlá týkajúce sa uvedených cieľov.

(2)

Celoúniové výkonnostné ciele na druhé referenčné obdobie, ktoré prebieha v kalendárnych rokoch 2015 až 2019 vrátane, by sa mali stanoviť teraz.

(3)

Komisia 29. júla 2010 vymenovala v súlade s článkom 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 549/2004 a článkom 3 nariadenia Komisie (EÚ) č. 691/2010 (3) orgán na preskúmanie výkonnosti, aby jej pomáhal pri implementácii systému výkonnosti, a najmä pri stanovení celoúniových výkonnostných cieľov.

(4)

S cieľom uľahčiť prijatie celoúniových výkonnostných cieľov na druhé referenčné obdobie uskutočnil orgán na preskúmanie výkonnosti s podporou Komisie konzultácie so všetkými zainteresovanými stranami uvedenými v článku 10 ods. 3 nariadenia (ES) č. 549/2004 o prístupe, ktorý by sa mal použiť pri stanovovaní celoúniových výkonnostných cieľov, o postupe ich stanovenia a orientačných rozsahoch, ktoré by jednotlivé ciele nemali prekročiť. Konzultácie so zainteresovanými stranami prebiehali od 25. januára 2013 do 3. júla 2013. Zapojil sa aj Výbor pre medziodvetvový dialóg zriadený rozhodnutím Komisie 98/500/ES (4) a všetky európske profesijné orgány zastupujúce zamestnancov v sektore civilného letectva mali možnosť predložiť svoje pripomienky.

(5)

Orgán na preskúmanie výkonnosti predložil Komisii 27. septembra 2013 správu, v ktorej navrhol celoúniové výkonnostné ciele, pričom pri ich navrhovaní zohľadnil konzultácie so zainteresovanými stranami. V správe sa uvádzali predpoklady a zdôvodnenia v súvislosti s navrhovanými cieľmi, ako aj zloženie skupín poskytovateľov leteckých navigačných služieb alebo funkčné bloky vzdušného priestoru s podobným prevádzkovým a ekonomickým prostredím.

(6)

Celoúniové výkonnostné ciele stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade s nariadením (ES) č. 549/2004 a vykonávacím nariadením (EÚ) č. 390/2013. Boli pripravené za pomoci orgánu na preskúmanie výkonnosti. Zohľadnili sa konzultácie so zainteresovanými stranami aj príspevok manažéra siete, ktorého funkcia bola zriadená článkom 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 551/2004 (5) a článkom 3 nariadenia Komisie (EÚ) č. 677/2011 (6), Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva (EASA) a národných dozorných orgánov. Ciele vychádzajú z informácií, ktoré mali Komisia a orgán na preskúmanie výkonnosti k dispozícii k 17. decembru 2013.

(7)

Celoúniové výkonnostné ciele vychádzajú z údajov o členských štátoch, Nórsku a Švajčiarsku.

(8)

Celoúniové výkonnostné ciele v kľúčovej oblasti týkajúcej sa bezpečnosti stanovené v tomto rozhodnutí boli vypracované v spolupráci s EASA. Pri prijímaní prijateľných spôsobov plnenia požiadaviek a inštruktážneho materiálu v súlade s vykonávacím nariadením (EÚ) č. 390/2013 má EASA podrobnejšie objasniť vymedzenie kategórií nástroja analýzy rizika (RAT) s cieľom zabezpečiť harmonizované uplatňovanie celoúniových výkonnostných cieľov v kľúčovej výkonnostnej oblasti, akou je bezpečnosť, najmä s ohľadom na vymedzenie kategórie C (schopnosť poskytovať bezpečné ale zhoršené služby ATM). S EASA sa konzultovalo aj v súvislosti s celoúniovými výkonnostnými ukazovateľmi v iných kľúčových výkonnostných oblastiach, aby sa tak zabezpečila konzistentnosť s prvoradými bezpečnostnými cieľmi.

(9)

Celoúniové výkonnostné ciele v kľúčovej výkonnostnej oblasti, akou je životné prostredie, sa majú stanoviť voči základným výkonnostným úrovniam dosiahnutým v roku 2012, ako ich vypočítal orgán na preskúmanie výkonnosti, konkrétne s navýšením 3,17 % voči priemernej efektívnosti horizontálneho letu na trati po skutočnej trajektórii a 5,15 % voči priemernej efektívnosti horizontálneho letu na trati podľa posledného podaného letového plánu.

(10)

Počas referenčného obdobia by celoúniové výkonnostné ciele v kľúčovej výkonnostnej oblasti, akou je kapacita, merané ako priemerné meškanie riadenia toku letovej prevádzky (ATFM) na trati mali každoročne dosahovať celoúniový výkonnostný cieľ na rok 2014 pri zohľadnení predpovedí letovej prevádzky na druhé referenčné obdobie.

(11)

Celoúniové výkonnostné ciele v kľúčovej výkonnostnej oblasti, akou je nákladová efektívnosť, na každý rok referenčného obdobia by sa mali vyjadriť v reálnych hodnotách s použitím hodnôt z roku 2009 (EUR2009), aby sa tak okrem iného umožnilo vykonanie porovnaní s výkonnostnou úrovňou dosiahnutou v predchádzajúcom referenčnom období.

(12)

Predpokladané zlepšenie nákladovej efektívnosti v druhom referenčnom období by sa malo porovnávať s určenými nákladmi na rok 2014 vo výške 6242 mil. EUR (7) vyjadrenými v hodnotách EUR2009. Na základe najnovšej predpokladanej letovej prevádzky v roku 2014 (8) by sa základná hodnota určených jednotkových nákladov mala rovnať 58,09 EUR vyjadreným v hodnotách EUR2009. Výsledkom uvedeného cieľa nákladová efektívnosť by preto malo byť zníženie určených jednotkových nákladov o 3,3 % ročne počas druhého referenčného obdobia. Základná hodnota 58,09 EUR vyjadrená v hodnotách EUR2009 je vyššia ako výkonnostný cieľ Únie vo výške 53,92 EUR vyjadrený v hodnotách EUR2009 určený na rok 2014, pretože prognózovaný objem dopravy na rok 2014 je nižší ako objem pôvodne predpokladaný v rozhodnutím Komisie 2011/121/EÚ (9).

(13)

Predpoklady letovej prevádzky na druhé referenčné obdobie sa prebrali z pesimistickej verzie najnovšej predpovede STATFOR-u, ktorá bola uverejnená 30. septembra 2013 a v ktorej sa uvádza priemerný ročný nárast objemu dopravy o 1,2 %. Dlhé obdobie do konca roku 2019, ktorého sa predpoveď týka, však prináša určitý stupeň neistoty. V súvislosti so správou Komisie predloženou Výboru pre jednotné nebo uvedenou v článku 18 ods. 4 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 390/2013 by preto Komisia mala do roku 2016 preskúmať uvedené predpoklady letovej prevádzky, a to na základe najnovšej dostupnej predpovede STATFOR-u. Na základe uvedeného preskúmania môže Komisia v súlade s článkom 17 ods. 1 písm. a) uvedeného nariadenia podľa vhodnosti rozhodnúť o zrevidovaní výkonnostných cieľov Únie na kalendárne roky 2017 až 2019.

(14)

Podľa prognózy by sa referenčné určené náklady na druhé referenčné obdobie mali priemerne znižovať o 2,1 % ročne.

(15)

Okrem výkonnostných cieľov Únie by sa mali stanoviť varovné prahy, pri prekročení ktorých by sa mohol aktivovať varovný mechanizmus uvedený vo vykonávacom nariadení (EÚ) č. 390/2013.

(16)

V súlade s vykonávacím nariadením (EÚ) č. 390/2013 sa miestne ciele nemusia nevyhnutne rovnať výkonnostným cieľom Únie. Mali by im však zodpovedať a primerane k nim prispievať. Plán výkonnosti, ktorý sa má podľa vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 390/2013 vypracovať na úrovni funkčného bloku vzdušného priestoru, by mal odzrkadľovať tento súlad a jeho primeraný príspevok.

(17)

Toto rozhodnutie by malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia, a to s ohľadom na uľahčenie vypracúvania plánov výkonnosti v súlade s kapitolou II vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 390/2013.

(18)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Výboru pre jednotné nebo,

a)

najneskôr do 31. decembra 2019 musia národné dozorné orgány dosiahnuť aspoň úroveň C (10) vo všetkých cieľoch riadenia („politika a ciele v oblasti bezpečnosti“, „riadenie bezpečnostného rizika“, „zaistenie bezpečnosti“, „presadzovanie bezpečnosti“ a „kultúra bezpečnosti“);

b)

najneskôr do 31. decembra 2019 musia poskytovatelia leteckých navigačných služieb dosiahnuť aspoň úroveň D v cieľoch riadenia „politika a ciele v oblasti bezpečnosti“, „riadenie bezpečnostného rizika“, „zaistenie bezpečnosti“ a „presadzovanie bezpečnosti“ a aspoň úroveň C v cieli riadenia „kultúra bezpečnosti“.

a)

členské štáty do 31. decembra 2017 a následne do konca druhého referenčného obdobia každoročne zabezpečujú prostredníctvom svojich národných dozorných orgánov zber údajov o celkovej závažnosti ATM určenej prostredníctvom metodiky nástroja analýzy rizika (RAT) na účely klasifikácie aspoň 80 % ročne nahlásených porušení minimálnych rozstupov a preniknutí na vzletovú a pristávaciu dráhu do kategórií A (vážne incidenty), B (závažné incidenty) a C (významné incidenty), ako aj nahlásenie týchto údajov EASA (11);

b)

členské štáty najneskôr do 31. decembra 2017 a 2019 zabezpečia prostredníctvom svojich národných dozorných orgánov zber údajov o závažnosti „celkového ATM“ určenej prostredníctvom metodiky nástroja analýzy rizika (RAT) na účely klasifikácie aspoň 80 % a 100 % ročne nahlásených udalostí charakteristických pre ATM do kategórií AA (celková neschopnosť poskytovať bezpečné služby ATM), A (vážna neschopnosť poskytovať bezpečné služby ATM), B (čiastočná neschopnosť poskytovať bezpečné služby ATM) a C (schopnosť poskytovať bezpečné, ale zhoršené služby ATM), ako aj nahlásenie týchto údajov EASA;

c)

najneskôr do 31. decembra 2017 a 2019 musia poskytovatelia leteckých navigačných služieb nahlásiť národným dozorným orgánom údaje o závažnosti „pozemného ATM“ určenej prostredníctvom metodiky nástroja analýzy rizika (RAT) na účely klasifikácie aspoň 80 % a 100 % ročne nahlásených porušení minimálnych rozstupov a preniknutí na vzletovú a pristávaciu dráhu do kategórií A (vážne incidenty), B (závažné incidenty) a C (významné incidenty);

d)

najneskôr do 31. decembra 2017 a 2019 musia poskytovatelia leteckých navigačných služieb nahlásiť národným dozorným orgánom údaje o závažnosti „pozemného ATM“ určenej prostredníctvom metodiky nástroja analýzy rizika (RAT) na účely klasifikácie aspoň 80 % a 100 % ročne nahlásených udalostí charakteristických pre ATM do kategórií AA (celková neschopnosť poskytovať bezpečné služby ATM), A (vážna neschopnosť poskytovať bezpečné služby ATM), B (čiastočná neschopnosť poskytovať bezpečné služby ATM) a C (schopnosť poskytovať bezpečné, ale zhoršené služby ATM).

1.

priemerná efektívnosť horizontálneho letu na trati po skutočnej trajektórii v roku 2019 aspoň 2,6 %, ako sa vymedzuje v písmene a) bode 2.1 oddiele 1 prílohy I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) č. 390/2013;

2.

priemerná efektívnosť horizontálneho letu na trati podľa posledného podaného letového plánu v roku 2019 aspoň 4,1 %, ako sa vymedzuje v písmene b) bode 2.1 oddiele 1 prílohy I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) č. 390/2013.