17.11.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 302/97

(1)

V súlade s Európskou radou a závermi rady ECOFIN a medzinárodnými iniciatívami, ako napríklad nedávny samit G20 2. apríla 2009, táto smernica predstavuje prvý dôležitý krok v súvislosti s riešením nedostatkov, ktoré nastali z dôvodu finančnej krízy, po ktorom budú nasledovať ďalšie iniciatívy, ktoré Komisia oznámila a stanovila vo svojom oznámení zo 4. marca 2009 s názvom „Stimuly na oživenie hospodárstva v Európe“.

(2)

Článkom 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (4) sa členským štátom umožňuje, aby ustanovili osobitné režimy obozretného podnikania pre úverové inštitúcie, ktoré sú trvalo pridružené k ústrednému orgánu od 15. decembra 1977, za predpokladu, že tieto režimy boli zavedené do vnútroštátnych právnych predpisov do 15. decembra 1979. Tieto lehoty bránia členským štátom, a to najmä tým, ktoré pristúpili k Európskej únii od roku 1980, zaviesť alebo zachovať rovnaké režimy pre podobné pridruženia úverových inštitúcií, ktoré boli zriadené na ich územiach. Je preto vhodné zrušiť lehoty stanovené v článku 3 uvedenej smernice s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky hospodárskej súťaže pre úverové inštitúcie v členských štátoch. Výbor európskych orgánov bankového dohľadu by mal poskytnúť usmernenia, aby sa v tejto súvislosti podporilo zosúlaďovanie postupov dohľadu.

(3)

Hybridné kapitálové nástroje hrajú dôležitú úlohu pri priebežnom riadení kapitálu úverových inštitúcií. Tieto nástroje umožňujú úverovým inštitúciám dosiahnuť diverzifikovanú kapitálovú štruktúru a získať prístup k širokému okruhu finančných investorov. Dňa 28. októbra 1998 prijal Bazilejský výbor pre bankový dohľad dohodu o kritériách prípustnosti, ako aj o limitoch zahrnutia určitých druhov hybridných kapitálových nástrojov do pôvodných vlastných zdrojov úverových inštitúcií.

(4)

Je preto dôležité stanoviť kritériá prípustnosti, ktoré tieto kapitálové nástroje musia splniť, aby sa mohli použiť ako pôvodné vlastné zdroje úverových inštitúcií, a zosúladiť ustanovenia smernice 2006/48/ES s touto dohodou. Zmeny a doplnenia prílohy XII k smernici 2006/48/ES priamo vyplývajú z ustanovenia týchto kritérií. Pôvodné vlastné zdroje uvedené v článku 57 písm. a) smernice 2006/48/ES by mali zahŕňať všetky nástroje, ktoré sa podľa vnútroštátnych právnych predpisov považujú za vlastné imanie, pri likvidácii sa považujú za rovnocenné s kmeňovými akciami a pri bežnej činnosti sa dajú v plnom rozsahu použiť na pokrytie strát ako rovnocenné kmeňovým akciám. Malo by byť možné, aby tieto nástroje zahŕňali nástroje, ktoré poskytujú prioritné práva pri výplate dividend na nekumulatívnom základe pod podmienkou, že sa na ne vzťahuje článok 22 smernice Rady 86/635/EHS z 8. decembra 1986 o ročnej účtovnej závierke a konsolidovaných účtoch bánk a iných finančných inštitúcií (5), pri likvidácii sú rovnocenné kmeňovým akciám a pri bežnej činnosti sa dajú v plnom rozsahu použiť na pokrytie strát ako rovnocenné kmeňovým akciám. Pôvodné vlastné zdroje uvedené v článku 57 písm. a) smernice 2006/48/ES by mali zahŕňať aj akékoľvek iné nástroje podľa podmienok úverovej inštitúcie vyplývajúcich zo zákona pri zohľadnení osobitnej štruktúry podielových fondov, družstiev a podobných inštitúcií a ktoré sa považujú za ekvivalentné kmeňovým akciám, najmä pokiaľ ide o ich kapitálové vlastnosti súvisiace s absorpciou strát. Nástroje, ktoré nie sú pri likvidácii rovnocenné kmeňovým akciám alebo ktoré sa nedajú pri bežnej činnosti použiť na pokrytie strát ako rovnocenné kmeňovým akciám, by mali patriť do kategórie hybridných nástrojov uvedených v článku 57 písm. ca) smernice 2006/48/ES.

(5)

V snahe predísť zlyhaniu trhov a zabezpečiť kontinuitu celkovej úrovne vlastných zdrojov je vhodné vymedziť osobitný prechodný mechanizmus pre nový režim kapitálových nástrojov. Hneď ako sa obnoví stabilita, mala by sa kvalita pôvodných vlastných zdrojov ďalej rozšíriť. Najneskôr do 31. decembra 2011 by Komisia mala v tejto súvislosti predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu spolu s prípadnými vhodnými návrhmi.

(6)

Na účely posilnenia rámca Spoločenstva pre riadenie kríz je dôležité, aby príslušné orgány efektívne koordinovali svoju činnosť s ostatnými príslušnými orgánmi, a podľa potreby s centrálnymi bankami, a to aj s cieľom zmierňovania systematického rizika. V záujme zlepšenia efektívnosti dohľadu nad obozretným podnikaním bankovej skupiny na konsolidovanom základe by mali byť činnosti dohľadu koordinované účinnejším spôsobom. Mali by sa preto zriadiť kolégiá orgánov dohľadu. Zriadenie kolégií orgánov dohľadu by nemalo mať vplyv na práva a povinnosti príslušných orgánov podľa smernice 2006/48/ES. Ich zriadenie by malo predstavovať nástroj lepšej spolupráce, ktorou dosiahnu príslušné orgány dohodu o hlavných úlohách dohľadu. Kolégiá orgánov dohľadu by mali uľahčiť vykonávanie priebežného dohľadu a zvládnutie krízových situácií. Orgán konsolidovaného dohľadu by mal mať spolu s ostatnými členmi kolégia možnosť rozhodnúť o organizovaní zasadnutí alebo činností, ktoré nie sú predmetom všeobecného záujmu, a teda stanoviť účasť podľa potreby.

(7)

Mandáty príslušných orgánov by mali primerane zohľadniť dimenziu Spoločenstva. Príslušné orgány by mali preto náležite zvážiť vplyv svojich rozhodnutí na stabilitu finančného systému vo všetkých ostatných dotknutých členských štátoch. Ak sa vo vnútroštátnych právnych predpisoch neustanovuje inak, táto zásada by nemala príslušné orgány právne zaväzovať k dosiahnutiu konkrétneho výsledku, ale by sa mala skôr chápať ako všeobecný cieľ na podporu finančnej stability v celej Európskej únii.

(8)

Príslušné orgány by mali byť schopné zapojiť sa do kolégií zriadených na účely dohľadu nad úverovými inštitúciami, ktorých materský subjekt má sídlo v tretej krajine. Výbor európskych orgánov bankového dohľadu by mal podľa potreby poskytnúť usmernenia a odporúčania s cieľom zlepšiť zbližovanie postupov dohľadu podľa smernice 2006/48/ES. S cieľom zabrániť nezrovnalostiam a regulačnej arbitráži, ktoré by mohli vzniknúť v dôsledku rozdielov v prístupe a v pravidlách rôznych kolégií a uplatňovania právomocí členskými štátmi, by mal Výbor európskych orgánov bankového dohľadu vypracovať usmernenia o postupoch a pravidlách kolégií.

(9)

Článkom 129 ods. 3 smernice 2006/48/ES by sa nemalo meniť rozdelenie právomocí medzi príslušnými orgánmi dohľadu na konsolidovanom, subkonsolidovanom a individuálnom základe.

(10)

Nedostatočná výmena informácií medzi príslušným orgánom domovského štátu a príslušným orgánom hostiteľského štátu sa môže prejaviť ako škodlivá pre finančnú stabilitu v hostiteľských členských štátoch. Právo na informácie orgánov dohľadu hostiteľského štátu, najmä pri kríze dôležitých pobočiek, je preto potrebné posilniť. Na tento účel by sa mal vymedziť pojem dôležité pobočky. Príslušné orgány by mali zasielať informácie, ktoré sú dôležité z hľadiska výkonu úloh centrálnych bánk a ministerstiev financií v súvislosti s finančnými krízami a zmierňovaním systematického rizika.

(11)

Súčasné dohovory týkajúce sa dohľadu by mali byť závisieť od ďalšieho vývoja. Kolégiá orgánov dohľadu predstavujú ďalší a významný krok smerom k zefektívňovaniu spolupráce a konvergencie v oblasti dohľadu v Európskej únii.

(12)

Spolupráca orgánov dohľadu, ktoré sa prostredníctvom kolégií zaoberajú skupinami a holdingovými spoločnosťami, ako aj ich dcérskymi spoločnosťami a pobočkami, predstavuje fázu vo vývoji smerom k ďalšej regulačnej konvergencii a integrácii dohľadu. Vzájomná dôvera medzi orgánmi dohľadu a rešpektovanie ich príslušných právomocí má zásadný význam. V prípade konfliktu medzi členmi kolégia v súvislosti s týmito rozdielnymi právomocami majú zásadný význam nestranné a nezávislé odporúčania, ako aj mechanizmy mediácie a riešenia konfliktov na úrovni Spoločenstva.

(13)

Kríza na medzinárodnom finančnom trhu ukázala, že je vhodné ďalej preskúmať potrebu reformy modelov regulácie a monitorovania finančného sektora Európskej únie.

(14)

Komisia vo svojom oznámení z 29. októbra 2008 s názvom „Od finančnej krízy k ozdraveniu: Európsky akčný rámec“ oznámila, že zriadila skupinu odborníkov, ktorú vedie Jacques de Larosière (de Larosièrova skupina), aby posúdila riadenie európskych finančných inštitúcií s cieľom zabezpečiť obozretnosť, riadne fungovanie trhov a intenzívnejšiu európsku spoluprácu pri dohľade nad finančnou stabilitou, mechanizmus včasného varovania a riadenia kríz vrátane riadenia cezhraničných a medzisektorových rizík a aby sa tiež zamerala na spoluprácu medzi Európskou úniou a ďalšími významnými jurisdikciami v záujme pomoci pri zabezpečení finančnej stability na globálnej úrovni.

(15)

V záujme dosiahnutia potrebnej úrovne konvergencie dohľadu a spolupráce na úrovni Európskej únie, ako aj podpory stability finančného systému, sú veľmi potrebné ďalšie všestranné reformy modelov regulácie a monitorovania finančného sektora Európskej únie, ktoré by Komisia mala urýchlene zaviesť, pričom by mala dôkladne zvážiť závery prezentované de Larosièrovou skupinou dňa 25. februára 2009.

(16)

Komisia by mala do 31. decembra 2009 podať správu Európskemu parlamentu a Rade o akýchkoľvek zisteniach v tejto súvislosti a predložiť vhodné právne predpisy potrebné na riešenie zistených nedostatkov v súvislosti s ustanoveniami týkajúcimi sa ďalšej integrácie v oblasti dohľadu, pričom by zohľadnila skutočnosť, že silnejšia úloha systému dohľadu na úrovni Európskej únie by sa mala dosiahnuť do 31. decembra 2011.

(17)

Nadmerná koncentrácia expozícií voči jednému klientovi alebo skupine prepojených klientov môže mať za následok neprijateľné riziko straty. Takáto situácia by sa mohla považovať za ohrozenie platobnej schopnosti úverovej inštitúcie. Monitorovanie a kontrola veľkej majetkovej angažovanosti úverovej inštitúcie by mali byť preto neoddeliteľnou súčasťou jej dohľadu.

(18)

Súčasný režim veľkej majetkovej angažovanosti pochádza z roku 1992. Existujúce požiadavky na veľkú majetkovú angažovanosť uvedené v smernici 2006/48/ES a v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/49/ES zo 14. júna 2006 o kapitálovej primeranosti investičných spoločností a úverových inštitúcií (6) by sa mali preto prehodnotiť.

(19)

Keďže úverové inštitúcie sú na vnútornom trhu zapojené v priamej hospodárskej súťaži, základné pravidlá monitorovania a kontroly veľkej majetkovej angažovanosti úverových inštitúcií by sa mali ďalej zosúladiť. S cieľom znížiť administratívne zaťaženie úverových inštitúcií by sa mal znížiť počet možností pre členské štáty, pokiaľ ide o veľkú majetkovú angažovanosť.

(20)

Pri posudzovaní existencie skupiny prepojených klientov, a tým expozícií predstavujúcich jediné riziko, je dôležité zohľadniť aj riziká vyplývajúce zo spoločného zdroja významného financovania poskytnutého úverovou inštitúciou alebo investičnou spoločnosťou samotnou, jej finančnou skupinou alebo jej prepojenými stranami.

(21)

Hoci je žiaduce založiť výpočet hodnoty expozície na výpočte ustanovenom na účely minimálnych požiadaviek na vlastné zdroje, je vhodné prijať pravidlá monitorovania veľkej majetkovej angažovanosti bez uplatnenia váženia rizík alebo stanovenia stupňov rizík. Postupy zmierňovania úverového rizika uplatňované v režime solventnosti boli navyše navrhnuté na základe predpokladu dobre diverzifikovaného úverového rizika. V prípade veľkej majetkovej angažovanosti, ktorá sa týka koncentrácie rizika voči jedinému klientovi, kreditné riziko dobre diverzifikované nie je. Účinky týchto postupov by mali preto podliehať zárukám obozretného podnikania. V súvislosti s tým je potrebné stanoviť účinnú realizáciu náhrady zabezpečenia na účely veľkej majetkovej angažovanosti.

(22)

Keďže strata vyplývajúca z expozície voči úverovým inštitúciám alebo investičnej spoločnosti môže byť rovnako ťažká ako strata z akejkoľvek inej expozície, s týmito expozíciami by sa malo zaobchádzať a mali by sa oznamovať tak, ako akékoľvek iné expozície. Zaviedol sa však alternatívny kvantitatívny limit na zmiernenie neúmerného vplyvu takéhoto prístupu na menšie inštitúcie. Okrem toho sú vyňaté aj veľmi krátkodobé angažovanosti týkajúce sa prevodu peňazí vrátane uskutočňovania platobných služieb, služieb zúčtovania, vyrovnania a správy cenných papierov pre klientov, aby sa uľahčilo bezproblémové fungovanie finančných trhov a s tým spojenej infraštruktúry. Tieto služby zahŕňajú napríklad hotovostné zúčtovanie a vyrovnanie a podobné činnosti na uľahčenie vyrovnania. Súvisiace angažovanosti zahŕňajú angažovanosti, ktoré nemožno predvídať, a preto nemôžu byť pod plnou kontrolou úverovej inštitúcie, okrem iného zostatky na medzibankových účtoch, ktoré vyplývajú z platieb klientov vrátane pripísaných alebo odpísaných poplatkov a úrokov a z ďalších platieb za služby klientom, ako aj poskytnutý či prijatý kolaterál.

(23)

Ustanovenia smernice 2006/48/ES týkajúce sa externých ratingových agentúr (External Credit Assessment Institutions – ECAI) by mali byť v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1060/2009 zo 16. septembra 2009 o ratingových agentúrach (7). Najmä Výbor európskych orgánov bankového dohľadu by mal prehodnotiť svoje usmernenia týkajúce sa uznávania externých ratingových agentúr (ECAI), aby sa zabránilo duplicitnej činnosti a znížila sa záťaž spojená s postupom uznávania vtedy, keď je ECAI registrovaná ako ratingová agentúra (Credit Rating Agency – CRA) na úrovni Spoločenstva.

(24)

Je dôležité, aby sa odstránil nesúlad medzi záujmami podnikov, ktoré spracujú úvery do podoby obchodovateľných cenných papierov a iných finančných nástrojov (originátori alebo sponzori), a záujmami podnikov, ktoré investujú do týchto cenných papierov alebo nástrojov (investori). Je tiež dôležité, aby záujmy originátora alebo sponzora boli zosúladené so záujmami investorov. Na tieto účely by si originátor alebo sponzor mal ponechať významný podiel v podkladových aktívach. Z uvedeného dôvodu je nevyhnutné, aby si originátori alebo sponzori ponechali expozíciu voči riziku v prípade predmetných úverov. Všeobecnejšie, sekuritizačné transakcie by nemali byť štruktúrované takým spôsobom, aby sa zabraňovalo uplatneniu požiadaviek na ponechanie, najmä prostredníctvom poplatkov alebo prémiovej štruktúry alebo oboch týchto spôsobov. Takéto ponechanie by malo byť uplatniteľné vo všetkých situáciách, kde dochádza k naplneniu ekonomickej podstaty sekuritizácie v zmysle jej vymedzenia v smernici 2006/48/ES bez ohľadu na to, aké právne štruktúry alebo nástroje sa na to použijú. Najmä v tých prípadoch, keď sa kreditné riziko prenáša prostredníctvom sekuritizácie, by sa mali investori rozhodovať len s náležitou starostlivosťou, k čomu potrebujú primerané informácie o sekuritizáciách.

(25)

Opatrenia zamerané na riešenie potenciálneho nesúladu medzi týmito štruktúrami musia byť konzistentné a ucelené vo všetkých relevantných právnych predpisoch vzťahujúcich sa na finančný sektor; Komisia by mala vypracovať príslušné legislatívne návrhy s cieľom zabezpečiť túto konzistentnosť a ucelenosť. Viacnásobné uplatnenie požiadaviek na ponechanie by nemalo byť možné. Pre akúkoľvek sekuritizáciu postačuje, ak aspoň originátor, sponzor alebo pôvodný veriteľ podlieha požiadavkám. Podobne, ak sekuritizačné transakcie obsahujú sekuritizácie ako podklad, požiadavky na ponechanie by sa mali uplatňovať len na sekuritizácie, ktoré sú predmetom investície. Odkúpené pohľadávky by nemali byť predmetom požiadaviek na ponechanie, ak vznikajú z podnikateľskej činnosti, ak sú prevedené alebo diskontované s cieľom financovať takúto činnosť. Príslušné orgány by mali uplatniť rizikovú váhu v súvislosti s neplnením povinnosti náležitej starostlivosti a povinnosti riadenia rizika v súvislosti so sekuritizáciou v prípade nezanedbateľných porušení politík a postupov, ktoré sú rozhodujúce pre analýzu podkladových rizík.

(26)

Vedúci predstavitelia skupiny G20 vyzvali vo vyhlásení o posilnení finančného systému z 2. apríla 2009 Bazilejský výbor pre bankový dohľad a orgány, aby do roku 2010 zvážili požiadavky o náležitej starostlivosti a kvantitatívneho ponechania v súvislosti so sekuritizáciou. Vzhľadom na tento medzinárodný vývoj a s cieľom čo najlepšieho zmiernenia systematického rizika plynúceho zo sekuritizačných trhov Komisia pred koncom roka 2009 a po konzultácii s Výborom európskych orgánov bankového dohľadu by mala rozhodnúť, či by sa malo navrhnúť zvýšenie požiadaviek na ponechanie a či metódy výpočtu požiadaviek na ponechanie napĺňajú cieľ lepšieho zosúladenia záujmov originátorov alebo sponzorov a investorov.

(27)

Náležitá starostlivosť by sa mala využiť na riadne posúdenie rizika vyplývajúceho zo sekuritizačnej angažovanosti v prípade obchodnej i neobchodnej knihy. Okrem toho musia byť povinnosti vyplývajúce z náležitej starostlivosti primerané. Postupy náležitej starostlivosti by mali prispievať k budovaniu väčšej dôvery medzi originátormi, sponzormi a investormi. Preto sa vyžaduje, aby sa riadne zverejňovali dôležité informácie týkajúce sa náležitej starostlivosti.

(28)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby príslušné orgány mali k dispozícii dostatočný personál a dostatok zdrojov na plnenie svojich povinností v oblasti dohľadu podľa smernice 2006/48/ES a aby zamestnanci zaoberajúci sa dohľadom nad úverovými inštitúciami v súlade s uvedenou smernicou mali primerané znalosti a skúsenosti na výkon im pridelených povinností.

(29)

Príloha III k smernici 2006/48/ES by sa mala upraviť s cieľom spresniť určité ustanovenia v záujme zlepšenia zbližovania postupov dohľadu.

(30)

Vývoj trhu v poslednom období poukázal na skutočnosť, že riadenie likvidity predstavuje rozhodujúci faktor zdravia úverových inštitúcií a ich pobočiek. Kritériá stanovené v prílohách V a XI k smernici 2006/48/ES by sa mali posilniť s cieľom zosúladiť tieto ustanovenia s prácou vykonávanou Výborom európskych orgánov bankového dohľadu a Bazilejským výborom pre bankový dohľad.

(31)

Opatrenia potrebné na vykonávanie smernice 2006/48/ES by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (8).

(32)

Komisia by predovšetkým mala byť splnomocnená na vykonanie zmien a doplnení prílohy III k smernici 2006/48/ES s cieľom zohľadniť vývoj na finančných trhoch alebo v účtovných normách či požiadavkách zohľadňujúcich právne predpisy Spoločenstva, alebo so zreteľom na zbližovanie postupov dohľadu. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť nepodstatné prvky smernice 2006/48/ES, musia sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou, ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES.

(33)

Finančná kríza ukázala, že je potrebná lepšia analýza problémov s obozretnosťou na makroúrovni a reakcia na tieto problémy, ktoré sú na rozhraní medzi makroekonomickou politikou a reguláciou finančného systému. Bude potrebné, aby zahŕňala preskúmanie opatrení, ktoré zmiernia výkyvy hospodárskeho cyklu vrátane potreby úverových inštitúcií v správnom čase vybudovať proticyklické rezervy, ktoré by sa mohli využiť počas hospodárskeho poklesu, čo môže zahŕňať možnosť budovania dodatočných rezerv, dynamickú tvorbu opravných položiek a možnosť znižovania kapitálových rezerv počas náročných periód, čo umožní primerané zabezpečenie kapitálu počas cyklu; preskúmanie dôvodov, z ktorých vychádza výpočet kapitálových požiadaviek v smernici 2006/48/ES; a preskúmanie dodatočných opatrení týkajúcich sa požiadaviek súvisiacich s rizikom pre úverové inštitúcie s cieľom prispieť k tomu, aby sa obmedzilo vytváranie efektu zadlžovania v bankovom systéme.

(34)

Komisia by preto do 31. decembra 2009 mala preskúmať smernicu 2006/48/ES ako celok s cieľom riešiť tieto otázky a predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu spolu s prípadnými návrhmi.

(35)

S cieľom zabezpečiť finančnú stabilitu by Komisia mala zrevidovať a podať správu o opatreniach na posilnenie transparentnosti mimoburzových trhov s cieľom zmierniť riziká zmluvnej strany a všeobecne znížiť celkové riziká, napríklad prostredníctvom klíringu swapov na kreditné zlyhanie (credit default swaps – CDS) cez ústredné zmluvné strany (central counterparties – CCP). Malo by sa podporiť vytvorenie a rozvoj CCP v EÚ so zreteľom na vysoké štandardy prevádzky a obozretnosti a účinný dohľad. Komisia by mala zaslať svoju správu Európskemu parlamentu a Rade spolu s príslušnými návrhmi, pričom zohľadní v prípade potreby paralelné iniciatívy na globálnej úrovni.

(36)

Komisia by mala preskúmať uplatňovanie článku 113 ods. 4 smernice 2006/48/ES vrátane otázky, či by výnimky mali byť vo vnútroštátnej kompetencii. Komisia by mala o tom predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu spolu s vhodnými návrhmi. Výnimky a alternatívy by sa mali zrušiť v prípadoch, kde sa nepreukázala potreba v nich pokračovať s cieľom dosiahnuť jednotný súbor ucelených pravidiel v rámci celého Spoločenstva.

(37)

Pri hodnotení rizika by sa mali zohľadňovať osobitné charakteristiky mikroúverov a mal by sa podporiť rozvoj mikroúverov. Okrem toho by sa vzhľadom na nízku úroveň rozvoja mikroúverov malo podporiť vytvorenie primeraných ratingových systémov vrátane rozvoja štandardných ratingových systémov prispôsobených rizikám mikroúverových činností. Členské štáty by sa mali usilovať zabezpečiť, aby regulácia a dohľad nad obozretným podnikaním mikrofinančných inštitúcií boli na vnútroštátnej úrovni primerané.

(38)

Keďže ciele tejto smernice, a to najmä stanovenie pravidiel týkajúcich sa začatia a výkonu podnikania úverových inštitúcií a dohľadu nad ich obozretným podnikaním, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, pretože si vyžadujú harmonizáciu veľkého množstva rôznych predpisov, ktoré v súčasnosti platia v právnych systémoch rôznych členských štátov, ale ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(39)

V súlade s bodom 34 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva (9) sa členské štáty vyzývajú, aby pre seba a v záujme Spoločenstva vypracovali a zverejnili vlastné tabuľky, ktoré budú čo najlepšie vyjadrovať vzájomný vzťah medzi touto smernicou a opatreniami na jej transpozíciu.

(40)

Smernice 2006/48/ES, 2006/49/ES a 2007/64/ES (10) by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

1.

Článok 3 ods. 1 sa mení a dopĺňa takto:

2.

Článok 4 sa mení a dopĺňa takto:

3.

V článku 40 sa dopĺňa tento odsek:

„3.   Príslušné orgány v jednom členskom štáte pri výkone svojich všeobecných úloh na základe informácií, ktoré sú k dispozícii v príslušnom čase, náležite zohľadňujú potenciálny vplyv svojich rozhodnutí na stabilitu finančného systému vo všetkých ostatných dotknutých členských štátoch, a to najmä v krízových situáciách.“

4.

Vkladajú sa tieto články:

„Článok 42a

1.   Príslušné orgány hostiteľského členského štátu môžu podať žiadosť orgánu konsolidovaného dohľadu, ak sa uplatňuje článok 129 ods. 1, alebo príslušným orgánom domovského členského štátu, aby sa pobočka úverovej inštitúcie považovala za dôležitú.

V žiadosti uvedú dôvody, prečo sa má pobočka považovať za dôležitú, pričom sa osobitne prihliada na tieto skutočnosti:

2.   Príslušné orgány domovského členského štátu oznamujú príslušným orgánom hostiteľského členského štátu, v ktorom je dôležitá pobočka zriadená, informácie uvedené v článku 132 ods. 1 písm. c) a d) a vykonávajú úlohy uvedené v článku 129 ods. 1 písm. c) v spolupráci s príslušnými orgánmi hostiteľského členského štátu.

Ak sa príslušný orgán domovského členského štátu dozvie o kritickej situácii v úverovej inštitúcii podľa článku 130 ods. 1, čo najskôr upozorní orgány uvedené v článku 49 štvrtom odseku a v článku 50.

3.   Ak sa článok 131a neuplatňuje, príslušné orgány, ktoré vykonávajú dohľad nad úverovou inštitúciou s dôležitými pobočkami v ostatných členských štátoch, zriadia a vedú kolégium orgánov dohľadu s cieľom uľahčiť spoluprácu podľa odseku 2 tohto článku a podľa článku 42. Zriadenie a fungovanie kolégia sa zakladá na písomných dohodách určených príslušnými orgánmi domovského členského štátu po porade s dotknutými príslušnými orgánmi. O tom, ktoré príslušné orgány sa zúčastňujú na zasadnutí alebo činnosti kolégia, rozhoduje príslušný orgán domovského členského štátu.

Príslušný orgán domovského členského štátu pri svojom rozhodovaní prihliada na dôležitosť činnosti dohľadu, ktorá sa má plánovať alebo koordinovať, pre tieto orgány, a najmä na možné dôsledky na stabilitu finančného systému v dotknutých členských štátoch v zmysle článku 40 ods. 3 a na povinnosti uvedené v odseku 2 tohto článku.

Príslušný orgán domovského členského štátu vopred úplne informuje všetkých členov kolégia o organizácii takýchto zasadnutí, hlavných bodoch, ktoré sa majú prerokovať, a činnostiach, ktoré sa majú uvážiť. Príslušný orgán domovského členského štátu včas a úplne informuje všetkých členov kolégia aj o rozhodnutiach prijatých na týchto zasadnutiach alebo o vykonaných opatreniach.

Článok 42b

1.   Príslušné orgány zohľadňujú pri výkone svojich povinností zbližovanie v oblasti nástrojov dohľadu a postupov dohľadu pri uplatňovaní zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení prijatých na základe tejto smernice. Členské štáty na tento účel zabezpečia, aby:

2.   Výbor európskych orgánov bankového dohľadu informuje každý rok počnúc 1. januárom 2011 Európsky parlament, Radu a Komisiu o pokroku dosiahnutom v oblasti zbližovania dohľadu.“

5.

Článok 49 sa mení a dopĺňa takto:

6.

V článku 50 sa dopĺňa tento odsek:

„V krízovej situácii uvedenej v článku 130 ods. 1 členské štáty umožňujú príslušným orgánom poskytnúť relevantné informácie orgánom uvedeným v prvom odseku tohto článku vo všetkých dotknutých členských štátoch.“

7.

Článok 57 sa mení a dopĺňa takto:

8.

Prvý odsek článku 61 sa nahrádza takto:

„Koncept vlastných zdrojov vymedzený v článku 57 písm. a) až h) obsahuje maximálny počet položiek a súm. Členské štáty môžu rozhodnúť o používaní týchto položiek a o odpočítaní iných položiek, ako sú položky uvedené v článku 57 písm. i) až r).“

9.

V článku 63 ods. 2 sa dopĺňa tento pododsek:

„Nástroje uvedené v článku 57 písm. ca) spĺňajú požiadavky stanovené v písmenách a), c), d) a e) tohto článku.“

10.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 63a

1.   Nástroje uvedené v článku 57 písm. ca) spĺňajú požiadavky stanovené v odsekoch 2 až 5 tohto článku.

2.   Nástroje sú netermínované alebo ich pôvodná splatnosť je aspoň 30 rokov. Tieto nástroje môžu obsahovať jedno alebo viac práv požiadať o splatenie podľa vlastného uváženia emitenta, ale nesmú sa splatiť skôr ako päť rokov po dátume emisie. Ak ustanovenia upravujúce netermínované nástroje stanovujú pre úverovú inštitúciu mierny stimul k splateniu, stanovený príslušnými orgánmi, tento stimul nesmie nastať do desiatich rokov po dátume emisie. Ustanovenia, ktorými sa upravujú termínované nástroje, nesmú obsahovať nijaký iný stimul k splateniu ako dátum splatnosti.

Termínované a netermínované nástroje sa môžu vyžiadať na splatenie alebo splatiť len s predchádzajúcim súhlasom príslušných orgánov. Príslušné orgány môžu udeliť súhlas pod podmienkou, že žiadosť je podaná z iniciatívy úverovej inštitúcie a nemá neprimeraný vplyv na finančné podmienky ani na podmienky solventnosti úverovej inštitúcie. Príslušné orgány môžu žiadať, aby inštitúcie nahradili nástroj položkami uvedenými v článku 57 písm. a) alebo ca) rovnakej alebo lepšej kvality.

Príslušné orgány vyžadujú pozastavenie splácania termínovaných nástrojov, ak úverová inštitúcia nespĺňa kapitálové požiadavky podľa článku 75, a môžu vyžadovať pozastavenie splácania kedykoľvek inokedy v závislosti od finančnej situácie a platobnej schopnosti úverových inštitúcií.

Príslušný orgán môže kedykoľvek poskytnúť súhlas s predčasným splatením termínovaných a netermínovaných nástrojov v prípade, že nastane zmena v uplatniteľnom daňovom režime alebo v klasifikácii takýchto nástrojov regulačným orgánom, ktorá sa neočakávala k dátumu emisie.

3.   Ustanovenia upravujúce nástroj umožňujú úverovej inštitúcii podľa potreby zrušiť na nekumulovanom základe vyplácanie úrokov alebo dividend na neobmedzené časové obdobie.

Úverová inštitúcia však zruší takéto platby, ak nespĺňa kapitálové požiadavky podľa článku 75.

Príslušné orgány môžu požadovať zrušenie takýchto platieb na základe finančnej situácie a platobnej schopnosti úverovej inštitúcie. Nijaké takéto zrušenie nemá vplyv na právo úverovej inštitúcie nahradiť vyplácanie úrokov alebo dividend platbou vo forme nástroja uvedeného v článku 57 písm. a) pod podmienkou, že akýkoľvek takýto mechanizmus umožňuje úverovej inštitúcii zachovať si finančné zdroje. Toto nahradenie môže podliehať osobitným podmienkam stanoveným príslušnými orgánmi.

4.   Ustanovenia upravujúce nástroj ukladajú, aby istina, nesplatené úroky alebo dividendy boli také, aby pokrývali straty a aby nebránili rekapitalizácii úverovej inštitúcie prostredníctvom vhodných mechanizmov, ktoré vypracuje Výbor európskych orgánov bankového dohľadu v zmysle odseku 6.

5.   V prípade konkurzu alebo likvidácie úverovej inštitúcie sa nástroje radia za položky uvedené v článku 63 ods. 2.

6.   Výbor európskych orgánov bankového dohľadu vypracuje usmernenia pre zbližovanie postupov dohľadu so zreteľom na nástroje uvedené v odseku 1 tohto článku a v článku 57 písm. a) a sleduje ich uplatňovanie. Do 31. decembra 2011 Komisia preskúma uplatňovanie tohto článku a Európskemu parlamentu a Rade predloží správu spolu so všetkými vhodnými návrhmi na zabezpečenie kvality vlastných zdrojov.“

11.

V článku 65 ods. 1 sa písmeno a) nahrádza takto:

12.

Článok 66 sa mení a dopĺňa takto:

13.

Podnadpis hlavy V kapitoly 2 oddielu 2 pododdielu 2 „Výpočet požiadaviek“ sa nahrádza podnadpisom „Požiadavky na výpočet a oznamovanie“.

14.

V článku 74 ods. 2 po prvom pododseku sa vkladá tento pododsek:

„Na účely oznamovania týchto výpočtov zo strany úverových inštitúcií začnú príslušné orgány do 31. decembra 2012 uplatňovať jednotné výkazy, periodicity a lehoty. S cieľom uľahčiť tento postup Výbor európskych orgánov bankového dohľadu do 1. januára 2012 vypracuje usmernenia na zavedenie jednotnej štruktúry týchto výkazov v Spoločenstve. Štruktúra výkazov je primeraná povahe, rozsahu a zložitosti činností úverových inštitúcií.“

15.

Článok 81 ods. 2 sa nahrádza takto:

„2.   Príslušné orgány uznajú ECAI ako prípustnú na účely článku 80, iba ak sú ubezpečené, že jej metodika hodnotenia spĺňa požiadavky objektivity, nezávislosti, priebežnej kontroly a transparentnosti a že výsledné ratingy spĺňajú požiadavky dôveryhodnosti a transparentnosti. Na tieto účely zohľadnia príslušné orgány technické kritériá uvedené v prílohe VI časti 2. V prípade, že ECAI je registrovaná ako ratingová agentúra v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1060/2009 zo 16. septembra o ratingových agentúrach (11), príslušné orgány posúdia, či jej metodika hodnotenia spĺňa požiadavky objektivity, nezávislosti, priebežnej kontroly a transparentnosti.

16.

Článok 87 sa mení a dopĺňa takto:

17.

V článku 89 ods. 1 sa úvodná časť nahrádza takto:

18.

Článok 97 ods. 2 sa nahrádza takto:

„2.   Príslušné orgány uznajú ECAI ako prípustnú na účely odseku 1 tohto článku, iba ak sú presvedčené o splnení požiadaviek stanovených v článku 81, pričom berú do úvahy technické kritériá v prílohe VI časti 2, a ak ratingová agentúra preukázala schopnosť v oblasti sekuritizácie, ktorá môže byť dokázaná silnou trhovou akceptáciou. V prípade, že ECAI je registrovaná ako ratingová agentúra v zmysle nariadenia (ES) č. 1060/2009, príslušné orgány posúdia, či jej metodika hodnotenia spĺňa požiadavky objektivity, nezávislosti, priebežnej kontroly a transparentnosti.“

19.

Článok 106 sa mení a dopĺňa takto:

20.

Článok 107 sa nahrádza takto:

„Článok 107

Na účely výpočtu hodnoty expozícií v súlade s týmto oddielom termín ‚úverová inštitúcia‘ znamená aj každý súkromný alebo verejný podnik vrátane jeho pobočiek, ktorý zodpovedá vymedzeniu pojmu ‚úverová inštitúcia‘ a ktorému bolo udelené povolenie v tretej krajine.“

21.

Článok 110 sa nahrádza takto:

„Článok 110

1.   Úverová inštitúcia o každej veľkej majetkovej angažovanosti vrátane veľkých majetkových angažovaností oslobodených od uplatňovania článku 111 ods. 1 oznamuje príslušným orgánom tieto informácie:

Ak sa na úverovú inštitúciu vzťahujú články 84 až 89, príslušným orgánom sa oznámi jej 20 najväčších expozícií na konsolidovanom základe bez expozícií oslobodených od uplatňovania článku 111 ods. 1.

2.   Členské štáty stanovia, že podávanie správ sa vykonáva aspoň dvakrát ročne. Príslušné orgány začnú od 31. decembra 2012 uplatňovať jednotné formáty, periodicity a lehoty pre výkazy. Výbor európskych orgánov bankového dohľadu do 1. januára 2012 vypracuje usmernenia na zavedenie jednotnej štruktúry týchto výkazov v Spoločenstve. Formáty výkazov sú primerané povahe, rozsahu a zložitosti činností úverových inštitúcií.

3.   Členské štáty vyžadujú, aby úverové inštitúcie v najväčšej možnej miere analyzovali svoje expozície voči emitentom kolaterálu, poskytovateľom osobného úverového zabezpečenia a podkladovým aktívam podľa článku 106 ods. 3 z hľadiska možných koncentrácií a v prípade potreby prijali opatrenia alebo oznámili akékoľvek významné zistenia svojmu príslušnému orgánu.“

22.

Článok 111 sa mení a dopĺňa takto:

23.

Článok 112 sa mení a dopĺňa takto:

24.

Článok 113 sa mení a dopĺňa takto:

25.

Článok 114 sa mení a dopĺňa takto:

26.

Článok 115 sa nahrádza takto:

„Článok 115

1.   Na účely tohto oddielu môže úverová inštitúcia znížiť hodnotu expozície maximálne do výšky 50 % hodnoty príslušnej obytnej nehnuteľnosti, ak je splnená jedna z nasledujúcich podmienok:

Hodnota nehnuteľností sa k spokojnosti príslušných orgánov počíta pomocou pravidiel obozretného oceňovania stanovených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením. Oceňovanie sa v prípade obytných nehnuteľností vykonáva aspoň každé tri roky.

Na účely tohto odseku sa uplatňujú požiadavky uvedené v prílohe VIII časti 2 bode 8 a v prílohe VIII časti 3 bodoch 62 až 65.

Obytná nehnuteľnosť je obydlie, ktoré dlžník obýva alebo prenajíma.

2.   Na účely tohto oddielu môže úverová inštitúcia znížiť hodnotu expozície maximálne do výšky 50 % hodnoty príslušnej nehnuteľnosti určenej na podnikanie, len ak príslušné dotknuté orgány členského štátu, v ktorom sa nehnuteľnosť určená na podnikanie nachádza, povolia, aby sa nasledujúcim expozíciám podľa článkov 78 až 83 priradila riziková váha 50 %:

Hodnota nehnuteľností sa k spokojnosti príslušných orgánov počíta pomocou pravidiel obozretného oceňovania stanovených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením.

Nehnuteľnosť určená na podnikanie musí byť celá postavená, prenajatá a prinášať primeraný príjem z prenájmu.“

27.

Článok 116 sa vypúšťa.

28.

Článok 117 sa mení a dopĺňa takto:

29.

Článok 119 sa vypúšťa.

30.

V kapitole 2 sa dopĺňa tento oddiel:

„Oddiel 7

Expozície voči prevedenému úverovému riziku

Článok 122a

1.   Úverová inštitúcia iná ako originátor, sponzor alebo pôvodný veriteľ vykazuje expozíciu voči úverovému riziku vyplývajúcemu zo sekuritizačnej pozície vo svojej obchodnej alebo neobchodnej knihe, len ak originátor, sponzor alebo pôvodný veriteľ úverovej inštitúcii explicitne oznámil, že si trvalo ponechá významný čistý hospodársky podiel, ktorý bude v každom prípade predstavovať minimálne 5 %.

Na účely tohto článku ‚ponechanie si čistého hospodárskeho podielu‘ znamená:

Čistý hospodársky podiel sa meria pri vzniku a priebežne sa zachováva. Neuplatňuje sa naň nijaké zmierňovanie úverového rizika, ani nijaké krátke pozície či zabezpečenie. Čistý hospodársky podiel sa určuje ako nominálna hodnota podsúvahových položiek.

Na účely tohto článku ‚priebežne‘ znamená, že sa ponechané pozície, podiely alebo expozície nezabezpečujú ani nepredávajú.

Viacnásobné uplatnenie požiadaviek na ponechanie nie je možné pri žiadnej sekuritizácii.

2.   Keď materská úverová inštitúcia v EÚ alebo finančná holdingová spoločnosť v EÚ alebo jedna z ich dcérskych spoločností ako originátor alebo sponzor sekuritizuje expozície viacerých úverových inštitúcií, investičných spoločností alebo iných finančných inštitúcií, ktoré sú zahrnuté do dohľadu na konsolidovanom základe, požiadavka uvedená v odseku 1 sa môže splniť konsolidovanou situáciou dosiahnutou so súvisiacou materskou úverovou inštitúciou v EÚ alebo finančnou holdingovou spoločnosťou v EÚ. Tento odsek sa uplatňuje len vtedy, keď sa úverové inštitúcie, investičné spoločnosti alebo finančné inštitúcie, ktoré vytvorili sekuritizované expozície, zaviazali, že budú dodržiavať požiadavky ustanovené v odseku 6 a originátorovi alebo sponzorovi a materskej úverovej inštitúcii v EÚ alebo finančnej holdingovej inštitúcii v EÚ včas poskytujú informácie potrebné na dodržiavanie požiadaviek uvedených v odseku 7.

3.   Odsek 1 sa neuplatňuje, ak sekuritizované expozície predstavujú pohľadávky alebo podmienené pohľadávky voči týmto subjektom, alebo ak sú týmito subjektmi v plnej výške, bezpodmienečne a neodvolateľne zaručené:

Odsek 1 sa neuplatňuje na:

4.   Pred investovaním a podľa potreby aj po ňom sú úverové inštitúcie schopné preukázať príslušným orgánom v prípade každej zo svojich sekuritizačných pozícií, že dokonale a úplne chápu a uplatňujú formálne zásady a postupy analýzy a evidencie, ktoré sú vhodné z hľadiska ich obchodnej a neobchodnej knihy a primerané z hľadiska rizikového profilu ich investícií do sekuritizovaných pozícií, pokiaľ ide o:

Úverové inštitúcie pravidelne vykonávajú vlastné stresové testy primerané ich sekuritizačným pozíciám. Na tento účel sa úverové inštitúcie môžu spoliehať na finančné modely vytvorené ratingovými agentúrami, ak môžu úverové inštitúcie na požiadanie preukázať, že pred investovaním dôkladne zhodnotili relevantné predpoklady a štruktúrovanie v súvislosti s modelmi a že rozumejú ich metodike, predpokladom a výsledkom.

5.   Úverové inštitúcie, iné ako tie, ktoré pôsobia ako originátori, sponzori alebo pôvodní veritelia, zavedú formálne postupy, ktoré sú vhodné z hľadiska ich obchodnej a neobchodnej knihy a primerané z hľadiska rizikového profilu ich investícií do sekuritizovaných pozícií, na priebežné a včasné sledovanie informácií o výkonnosti podkladových expozícií svojich sekuritizačných pozícií. Tie podľa potreby zahŕňajú typ expozície, percentuálny podiel úverov po splatnosti viac ako 30, 60 a 90 dní, miery zlyhania, miery predčasného splatenia, úvery, na ktoré sa vzťahuje zabavenie majetku, druhy a využitie kolaterálu, distribúciu frekvencie úverového hodnotenia alebo iného merania úveruschopnosti podkladových expozícií, odvetvovú a zemepisnú diverzifikáciu, distribúciu frekvencie pomeru úverov k hodnote (kolaterálu) v rozpätiach, ktoré umožňujú vhodnú analýzu citlivosti. V prípadoch, keď sú samotné podkladové expozície sekuritizačnými pozíciami, úverové inštitúcie získavajú informácie stanovené v tomto pododseku nielen o podkladových sekuritizačných tranžiach, ako je napríklad názov emitenta a kreditná kvalita, ale aj o charakteristikách a výkonnosti skupín podkladových expozícií pre sekuritizačné tranže.

Úverové inštitúcie musia plne rozumieť všetkým štrukturálnym charakteristikám sekuritizačnej transakcie, ktoré by mohli významne ovplyvniť výkonnosť ich expozícií voči takejto transakcii, medzi ktoré patrí hierarchizácia zmlúv a s ňou súvisiace spúšťacie faktory, zníženia kreditného rizika, skvalitnenie likvidity, spúšťacie faktory súvisiace s trhovou cenou a špecifická definícia zlyhania pre danú zmluvu.

Pokiaľ sa požiadavky uvedené v odsekoch 4 a 7 a v tomto odseku v nejakom dôležitom bode nesplnia z dôvodu nedbanlivosti alebo opomenutia na strane úverovej inštitúcie, členské štáty zabezpečia, že zodpovedné orgány uložia primeranú dodatočnú rizikovú váhu najmenej v hodnote 250 % rizikovej váhy (s hornou hranicou vo výške 1 250 %), ktorá by sa s výnimkou tohto odseku uplatňovala na príslušné sekuritizačné pozície podľa prílohy IX časti 4, a progresívne zvýšia rizikovú váhu po každom následnom porušení ustanovení o náležitej starostlivosti. Zodpovedný orgán zohľadní výnimky pre určité sekuritizácie uvedené v odseku 3 prostredníctvom zníženia rizikovej váhy, ktorú by inak v rámci tohto článku uvalila na sekuritizáciu, na ktorú sa uplatňuje odsek 3.

6.   Úverové inštitúcie, ktoré sú sponzormi alebo originátormi, uplatňujú na expozície, ktoré sa majú sekuritizovať, tie isté správne a dobre vymedzené kritériá pre poskytovanie úverov v súlade s požiadavkami prílohy V bodu 3, ako uplatňujú na expozície, ktoré majú držať vo svojom vlastnom portfóliu. Úverové inštitúcie, ktoré sú sponzormi a originátormi, uplatňujú na tento účel rovnaké postupy schvaľovania a prípadne zmeny a doplnenia, obnovenia a refinancovania úverov. Úverové inštitúcie uplatňujú rovnaké normy analýzy na účasti alebo úpisy v emisiách sekuritizácií odkúpených od tretích strán bez ohľadu na to, či tieto účasti alebo úpisy musia byť držané v ich obchodnom alebo neobchodnom portfóliu.

V prípade, že požiadavky v prvom pododseku tohto odseku sa nesplnia, úverová inštitúcia, ktorá je originátorom, neuplatní článok 95 ods. 1 a zahrnie sekuritizované angažovanosti do výpočtu svojich kapitálových požiadaviek podľa tejto smernice.

7.   Úverové inštitúcie, ktoré sú sponzormi a originátormi, poskytnú investorom informáciu o úrovni ich záväzku podľa odseku 1, aby si ponechali čistý hospodársky podiel v sekuritizácii. Úverové inštitúcie, ktoré sú sponzormi a originátormi, zabezpečia, aby mali budúci investori jednoduchý prístup ku všetkým dôležitým údajom o úverovej kvalite a výkonnosti jednotlivých podkladových angažovaností, peňažných tokoch a sprievodných kolateráloch sekuritizačných angažovaností, ako aj k informáciám, ktoré sú nevyhnutné na vykonanie kompletných a dobre zdokumentovaných záťažových testov peňažných tokov a hodnôt sprievodného kolaterálu podkladových angažovaností. Na tento účel sa ‚dôležité údaje‘ určia ku dňu uzatvorenia sekuritizácie a podľa potreby z dôvodu charakteru sekuritizácie neskôr.

8.   Odseky 1 až 7 sa uplatňujú na nové sekuritizácie, ktoré sa vydajú od 1. januára 2011. Odseky 1 až 7 sa od 31. decembra 2014 uplatňujú na existujúce sekuritizácie, pokiaľ po tomto dátume dôjde k doplneniu nových podkladových angažovaností alebo nahradeniu podkladových angažovaností. Príslušné orgány môžu rozhodnúť, že dočasne pozastavia uplatňovanie požiadaviek uvedených v odsekoch 1 a 2 počas období všeobecného nedostatku likvidity na trhu.

9.   Príslušné orgány zverejňujú tieto informácie:

10.   Výbor európskych orgánov bankového dohľadu každoročne podáva Komisii správu o dodržiavaní tohto článku príslušnými orgánmi. Výbor európskych orgánov bankového dohľadu vypracuje usmernenia pre zbližovanie postupov dohľadu so zreteľom na tento článok vrátane opatrení prijatých v prípade porušenia náležitej starostlivosti a povinností riadenia rizika.“

31.

Článok 129 sa mení a dopĺňa takto:

32.

V článku 130 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Ak nastane krízová situácia vrátane nepriaznivého vývoja na finančných trhoch, ktorá potenciálne ohrozuje likviditu trhu a stabilitu finančného systému v ktoromkoľvek členskom štáte, v ktorom bolo subjektom skupiny udelené povolenie alebo v ktorom sú zriadené dôležité pobočky uvedené v článku 42a, orgán konsolidovaného dohľadu čo najskôr upozorní, ako je to možné, s prihliadnutím na kapitolu 1 oddiel 2 orgány uvedené v článku 49 štvrtom pododseku a v článku 50, a oznámi všetky informácie, ktoré sú dôležité na výkon ich úloh. Tieto povinnosti sa vzťahujú na všetky príslušné orgány podľa článkov 125 a 126 a na príslušný orgán uvedený v článku 129 ods. 1.

Ak sa orgán uvedený v štvrtom odseku článku 49 dozvie o situácii opísanej v prvom pododseku tohto odseku, čo najskôr, ako je to možné, upozorní príslušné orgány uvedené v článkoch 125 a 126.

Príslušný orgán a orgán uvedený v článku 49 štvrtom odseku podľa možnosti použijú existujúce vymedzené komunikačné kanály.“

33.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 131a

1.   Orgán konsolidovaného dohľadu zriadi kolégiá orgánov dohľadu na účely zjednodušenia výkonu úloh uvedených v článku 129 a článku 130 ods. 1 a so zreteľom na požiadavky na dôvernosť v odseku 2 tohto článku a súlad s právnymi predpismi Spoločenstva zabezpečí primeranú koordináciu a prípadne spoluprácu s príslušnými zodpovednými orgánmi v tretích krajinách.

Kolégiá orgánov dohľadu poskytujú orgánu konsolidovaného dohľadu a ostatným dotknutým príslušným orgánom rámec na výkon týchto úloh:

Príslušné orgány zapojené v kolégiách orgánov dohľadu úzko spolupracujú. Požiadavky zachovávania dôvernosti podľa kapitoly 1 oddielu 2 nebránia príslušným orgánom vo výmene dôverných informácií v rámci kolégií orgánov dohľadu. Zriadenie a fungovanie kolégií orgánov dohľadu nemá vplyv na práva a povinnosti príslušných orgánov podľa tejto smernice.

2.   Zriadenie a fungovanie kolégií sa zakladá na písomných dohodách uvedených v článku 131, určených orgánom konsolidovaného dohľadu po porade s dotknutými príslušnými orgánmi.

Výbor európskych orgánov bankového dohľadu vypracuje usmernenia pre operatívne fungovanie kolégií okrem iného v súvislosti s článkom 42a ods. 3

Do kolégií orgánov dohľadu sa môžu zapojiť príslušné orgány zodpovedné za dohľad nad dcérskymi spoločnosťami materskej úverovej inštitúcie v EÚ alebo materskej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ a príslušné orgány hostiteľskej krajiny, v ktorej sú zriadené dôležité pobočky uvedené v článku 42a, prípadne centrálne banky, a podľa potreby príslušné orgány tretích krajín pod podmienkou, že sú dodržané požiadavky na dôvernosť, ktoré sú podľa názoru všetkých príslušných orgánov rovnocenné požiadavkám uvedeným v kapitole 1 oddiele 2.

Orgán konsolidovaného dohľadu vedie zasadnutia kolégia a rozhoduje, ktoré príslušné orgány sa zúčastňujú na zasadnutí alebo činnosti kolégia. Orgán konsolidovaného dohľadu vopred podáva všetkým členom kolégia úplné informácie o organizácii takýchto zasadnutí, hlavných bodoch, ktoré sa majú prerokovať, a činnostiach, ktoré sa majú zvážiť. Orgán konsolidovaného dohľadu včas podáva všetkým členom kolégia úplné informácie o rozhodnutiach prijatých na takýchto zasadnutiach alebo vykonaných opatreniach.

Orgán konsolidovaného dohľadu pri svojom rozhodovaní prihliada na dôležitosť činnosti dohľadu, ktorá sa má plánovať alebo koordinovať, pre tieto orgány, a najmä na možné dôsledky na stabilitu finančného systému v dotknutých členských štátoch v zmysle článku 40 ods. 3 a povinností uvedených v článku 42a ods. 2.

Bez toho, aby boli dotknuté požiadavky na zachovávanie dôvernosti podľa kapitoly 1 oddielu 2, orgán konsolidovaného dohľadu informuje Výbor európskych orgánov bankového dohľadu o činnostiach kolégia orgánov dohľadu okrem iného v krízových situáciách a oznamuje tomuto výboru všetky informácie, ktoré majú osobitnú dôležitosť pre zbližovanie postupov dohľadu.“

34.

Článok 132 sa mení a dopĺňa takto:

35.

Článok 150 sa mení a dopĺňa takto:

36.

V článku 153 sa tretí odsek nahrádza takto:

„Pri výpočte rizikovo váženej angažovanosti na účely prílohy VI, časť 1, bod 4 do 31. decembra 2015 sa v súvislosti s angažovanosťou voči ústredným vládam členských štátov alebo centrálnym bankám uvedenou aj vyplatenou v domácej mene ktoréhokoľvek členského štátu pripisuje rovnaká riziková váha, ako by sa uplatňovala pri rovnakej angažovanosti uvedenej aj vyplatenej vo vlastnej domácej mene.“

37.

Do článku 154 sa dopĺňajú tieto odseky:

„8.   Úverové inštitúcie, ktoré nesplnia do 31. decembra 2010 limity stanovené v článku 66 ods. 1a, vypracujú stratégie a postupy týkajúce sa nevyhnutých opatrení na riešenie tejto situácie pred dátumami stanovenými v odseku 9 tohto článku.

Tieto opatrenia sa skúmajú podľa článku 124.

9.   Nástroje, ktoré sa do 31. decembra 2010 považovali podľa vnútroštátnych právnych predpisov za rovnocenné s položkami uvedenými v článku 57 písm. a), b) a c), ale nepatria do predmetu článku 57 písm. a) alebo nespĺňajú kritériá stanovené v článku 63a, sa do 31. decembra 2040 považujú za nástroje, ktoré patria do článku 57 písm. ca), ak sú splnené tieto obmedzenia:

Vydávanie týchto nástrojov monitoruje do 31. decembra 2010 Výbor európskych orgánov bankového dohľadu.

10.   Na účely oddielu 5 sa na aktíva predstavujúce pohľadávky a iné angažovanosti voči inštitúciám, ktoré vznikli úverovým inštitúciám pred 31. decembrom 2009 naďalej vzťahuje rovnaké zaobchádzanie, aké sa uplatňuje v súvislosti s článkom 115 ods. 2 a s článkom 116, keďže existovali pred 7. decembrom 2009, no nie dlhšie než do 31. decembra 2012.

11.   Do 31. decembra 2012 lehota uvedená v článku 129 ods. 3 predstavuje šesť mesiacov.“

38.

Článok 156 sa nahrádza takto:

„Článok 156

Komisia, v spolupráci s členskými štátmi a s ohľadom na príspevok Európskej centrálnej banky pravidelne monitoruje, či táto smernica ako celok spolu so smernicou 2006/49/ES má významné účinky na hospodársky cyklus a na základe tohto preskúmania zváži, či sú opodstatnené akékoľvek nápravné opatrenia.

Na základe tejto analýzy a pri zohľadnení príspevku Európskej centrálnej banky Komisia každé dva roky vypracuje správu a predloží ju Európskemu parlamentu a Rade spolu so všetkými primeranými návrhmi. Príspevky od požičiavajúcich si a požičiavajúcich strán sa primerane priznajú pri príprave správy.

Komisia do 31. decembra 2009 preskúma túto smernicu ako celok s cieľom riešiť potrebu lepšej analýzy a reakcie na problémy s obozretnosťou na makroúrovni vrátane preskúmania:

Komisia predloží správu o týchto otázkach Európskemu parlamentu a Rade spolu s vhodnými návrhmi.

Komisia čo najskôr, a v každom prípade do 31. decembra 2009, predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o potrebe ďalšej reformy systému dohľadu vrátane príslušných článkov tejto smernice a primerané legislatívne návrhy v súlade s príslušným postupom podľa zmluvy.

Komisia do 1. januára 2011 preskúma pokrok, ktorý Výbor európskych orgánov bankového dohľadu dosiahne v oblasti jednotných výkazov, periodicít a lehôt v zmysle článku 74 ods. 2 Na základe tohto preskúmania podá správu Európskemu parlamentu a Rade.

Do 31. decembra 2011 preskúma Komisia uplatňovanie tejto smernice s osobitným zohľadnením všetkých aspektov článkov 68 až 73, 80 ods. 7, 80 ods. 8 a ich uplatňovania na financovanie mikroúvermi a vypracuje o tom správu, ktorú spolu s prípadnými návrhmi predloží Európskemu parlamentu a Rade.

Komisia do 31. decembra 2011 preskúma uplatňovanie článku 113 ods. 4 vrátane otázky, či by výnimky mali byť vo vnútroštátnej kompetencii, a vyhotoví o tom správu, ktorú spolu s prípadnými návrhmi predloží Európskemu parlamentu a Rade. V súvislosti s potenciálnym obmedzením rozsahu vnútroštátnej kompetencie podľa článku 113 ods. 4 písm. c) a jej prípadného uplatnenia na úrovni EÚ preskúmanie osobitne zohľadní efektivitu riadenia rizika skupiny, pričom zabezpečí, že sa zavedú dostatočné záruky na zabezpečenie finančnej stability vo všetkých členských štátoch, v ktorých má subjekt skupiny svoje sídlo.

Do 31. decembra 2009 Komisia preskúma opatrenia na posilnenie transparentnosti mimoburzových trhov vrátane trhov so swapmi na kreditné zlyhanie (credit default swaps – CDS), napríklad vyžadovaním zúčtovania prostredníctvom centrálnej zmluvnej strany (CCP), a vyhotoví o tom správu, ktorú spolu s prípadnými vhodnými návrhmi predloží Európskemu parlamentu a Rade.

Do 31. decembra 2009 Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o očakávanom vplyve článku 122a spolu s prípadnými vhodnými návrhmi. Komisia vypracuje svoju správu po konzultácii s Výborom európskych orgánov bankového dohľadu. V správe sa zváži najmä to, či minimálne požiadavky na ponechanie podľa článku 122a ods. 1 napĺňajú cieľ lepšieho zosúladenia záujmov originátorov alebo sponzorov a investorov a či posilňujú finančnú stabilitu, a či by zvýšenie minimálnej hodnoty ponechania bolo vhodné vzhľadom na medzinárodný vývoj.

Komisia do 1. januára 2012 podá Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní a účinnosti článku 122a v súvislosti s vývojom na medzinárodnom trhu.“

39.

Príloha III sa mení a dopĺňa takto:

40.

Príloha V sa mení a dopĺňa takto:

41.

V prílohe IX časti 3 oddiele 2 sa dopĺňa tento bod:

42.

Príloha XI sa mení a dopĺňa takto:

43.

Príloha XII časť 2 bod 3 písm. a) a b) sa nahrádzajú takto:

1.

V článku 12 sa prvý odsek nahrádza takto:

„‚Pôvodné vlastné zdroje‘ sú súčtom písmen a) až ca) po odčítaní súčtu písmen i), j) a k) článku 57 smernice 2006/48/ES.“

2.

Článok 28 sa mení a dopĺňa takto:

3.

Článok 30 ods. 4 sa nahrádza takto:

„4.   Príslušné orgány môžu odchylne od odseku 3 povoliť, aby sa na aktíva predstavujúce pohľadávky a ostatné expozície voči uznaným investičným spoločnostiam z tretích krajín a uznaným zúčtovacím centrám a burzám vzťahovalo rovnaké zaobchádzanie, ako sa ustanovilo v článku 111 ods. 1 smernice 2006/48/ES a v článku 106 ods. 2 písm. c) uvedenej smernice.“

4.

Článok 31 sa mení a dopĺňa takto:

5.

V článku 32 ods. 1 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„1.   Príslušné orgány vytvoria postupy na zabránenie tomu, aby sa inštitúcie zámerne vyhýbali dodatočným kapitálovým požiadavkám, ktoré by sa na ne inak vzťahovali a ktoré sa týkajú expozícií prekračujúcich limit stanovený v článku 111 ods. 1 smernice 2006/48/ES, ak tieto expozície trvali dlhšie ako desať dní, prostredníctvom dočasného prevedenia týchto expozícií na inú spoločnosť, či už v rovnakej skupine, alebo nie, a/alebo vykonaním umelých transakcií na uzatvorenie expozície počas obdobia desať dní a vytvorením novej expozície.“

6.

V článku 35 sa dopĺňa tento odsek:

„6.   Na investičné spoločnosti sa vzťahujú jednotné výkazy, periodicity a lehoty uvedené v článku 74 ods. 2 smernice 2006/48/ES.“

7.

V článku 38 sa dopĺňa tento odsek:

„3.   Článok 42a smernice 2006/48/ES s výnimkou odseku 1 písm. a) sa primerane uplatňuje na dohľad nad investičnými spoločnosťami, pokiaľ investičné spoločnosti nespĺňajú kritériá ustanovené v článku 20 ods. 2 a 3 alebo článku 46 ods. 1 tejto smernice.“

8.

V článku 45 ods. 1 sa dátum „31. decembra 2010“ nahrádza dátumom „31. decembra 2014“.

9.

V článku 47 sa dátum „31. decembra 2009“ nahrádza dátumom „31. decembra 2010“ a odkaz na body 4 a 8 prílohy V smernice 93/6/EHS sa nahrádza odkazom na body 4 a 8 prílohy VIII.

10.

V článku 48 ods. 1 sa dátum „31. decembra 2010“ nahrádza dátumom „31. decembra 2014“.

„a)

úverové inštitúcie v zmysle článku 4 ods. 1 písm. a) smernice 2006/48/ES vrátane pobočiek v zmysle článku 4 ods. 3 uvedenej smernice, ktoré sa nachádzajú v Spoločenstve a patria úverovým inštitúciám, ktorých hlavné sídlo je v Spoločenstve alebo v súlade s článkom 38 uvedenej smernice mimo Spoločenstva;“.