This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 32004R2086
Commission Regulation (EC) No 2086/2004 of 19 November 2004 amending Regulation (EC) No 1725/2003 on the adoption of certain international accounting standards in accordance with Regulation (EC) No 1606/2002 of the European Parliament and of the Council as regards the insertion of IAS 39Text with EEA relevance
Nariadenie Komisie (ES) č. 2086/2004 z 19. novembra 2004, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1725/2003 o prijatí určitých medzinárodných účtovných štandardov v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002, pokiaľ ide o vloženie IAS 39Text s významom pre EHP
Nariadenie Komisie (ES) č. 2086/2004 z 19. novembra 2004, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1725/2003 o prijatí určitých medzinárodných účtovných štandardov v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002, pokiaľ ide o vloženie IAS 39Text s významom pre EHP
Ú. v. EÚ L 363, 9.12.2004, p. 1–65
(ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, NL, PL, PT, SK, SL, FI, SV) Tento dokument bol uverejnený v osobitnom vydaní
(BG, RO)
Ú. v. EÚ L 348M, 24.12.2008, p. 22–26
(MT)
No longer in force, Date of end of validity: 01/12/2008; Nepriamo zrušil 32008R1126
9.12.2004 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 363/1 |
NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 2086/2004
z 19. novembra 2004,
ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1725/2003 o prijatí určitých medzinárodných účtovných štandardov v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002, pokiaľ ide o vloženie IAS 39
(Text s významom pre EHP)
KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,
so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,
so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných štandardov (1), a najmä na jeho článok 3 ods. 1,
keďže:
(1) |
Nariadením Komisie (ES) č. 1725/2003 (2) boli prijaté určité medzinárodné štandardy a interpretácie, ktoré existovali k 1. septembru 2002. |
(2) |
Dňa 17. decembra 2003 Rada pre medzinárodné účtovné štandardy (IASB) uverejnila revidovaný medzinárodný účtovný štandard (IAS) 39 Finančné nástroje: vykazovanie a oceňovanie ako súčasť iniciatívy IASB na zlepšenie pätnástich štandardov včas na to, aby ich mohli použiť spoločnosti, ktoré zavádzajú IAS po prvýkrát v roku 2005. Účelom revízie bolo ďalšie zlepšenie kvality a konzistentnosti existujúcich IAS. |
(3) |
Dňa 31. marca 2004 IASB vydala zmenu a doplnenie k IAS 39 Finančné nástroje: vykazovanie a oceňovanie o účtovaní hedgingu objektívnej hodnoty pre hedging úrokového rizika portfólia. Všeobecným cieľom dodatku je zjednodušiť implementáciu IAS 39 umožnením účtovania hedgingu objektívnej hodnoty pre hedging úrokového rizika portfólia. |
(4) |
V zmysle nariadenia (ES) č. 1606/2002 je cieľom Komisie vytvoriť stabilnú platformu medzinárodných účtovných štandardov, ktoré by boli k dispozícii od 1. januára 2005. Určité ustanovenia IAS 39 sú však ešte stále predmetom neuzavretých diskusií medzi IASB, Európskou centrálnou bankou, dozornými orgánmi a bankovým sektorom. Tieto ustanovenia sa týkajú možnosti objektívnej hodnoty všetkých finančných aktív a pasív a účtovania hedgingu. Každé z týchto ustanovení sa týka oblastí, ktoré sú úplne odlíšené a oddelené od ostatných častí štandardu. Aby sa dodržal termín 1. január 2005, je potrebné zaviesť IAS 39 s výnimkou týchto ustanovení. |
(5) |
IAS 39 zavádza možnosť objektívnej hodnoty všetkých finančných aktív a pasív bez obmedzenia. IASB však nedávno publikovala Exposure Draft – konzultačnú správu, v ktorej sa navrhuje zmena a doplnenie IAS, aby sa obmedzila možnosť objektívnej hodnoty, ktorú obsahuje tento štandard. Navrhovaná zmena je priamou reakciou na obavy vyjadrené Európskou centrálnou bankou, dozornými orgánmi zastúpenými v Bazilejskom výbore, ako aj regulátormi cenných papierov členských štátov, ktorí sa obávajú, že by sa možnosť objektívnej hodnoty mohla používať nevhodne, najmä v prípade vlastných pasív spoločnosti. Komisia sa nazdáva, že tieto otázky sú dôležité a potrebujú ďalšie skúmanie. IASB dostala k tejto navrhovanej zmene a doplneniu mnohé pripomienky a očakáva sa, že do konca roka 2004 prijme v tejto veci konečné rozhodnutie. Nariadenie umožňuje, aby sa možnosť objektívnej hodnoty uplatňovala na finančné aktíva. V prípade finančných aktív, s ktorými sa neobchoduje na aktívnych a likvidných trhoch, by sa spoločnosti mali postarať, aby uplatnili možnosť objektívnej hodnoty na finančné aktíva spôsobom, ktorý by vytvoril spoľahlivé hodnotenie. |
(6) |
Úplná možnosť objektívnej hodnoty by sa nemala uplatňovať, až kým IASB nevyrieši tento problém a kým Komisia neuzná, že sa našlo vhodné riešenie tohto problému. Keďže objektívna hodnota je iba možnosť, ustanovenia týkajúce sa tejto možnosti sú úplne iné a odlíšené od ostatných častí štandardu. |
(7) |
Pri účtovaní hedgingu sa otvorila diskusia, či IAS 39 dostatočne zohľadňuje spôsob, akým mnohé európske banky spravujú svoje aktíva/pasíva, najmä pri pevných úrokových sadzbách. Sporné je limitovanie účtovania hedgingu na buď hedging peňažných tokov, alebo hedging objektívnej hodnoty a prísne požiadavky týkajúce sa efektivity takéhoto hedgingu. |
(8) |
Mnohé európske banky uvádzajú, že IAS 39 im dostatočne neumožňuje využiť hedging ich jadrových vkladov na báze portfólia a prinútil by ich vykonávať disproporčné a nákladné zmeny v ich správe aktív/pasív a účtovnom systéme. Keďže sa hedging portfólia z dôvodu interných interakcií a zákona o veľkých číslach odlišuje od hedgingu jednoduchého aktíva alebo pasíva, tvrdí sa, že umožnenie účtovania hedgingu jadrových vkladov portfólia na základe oceňovania objektívnou hodnotou je konzistentné so zásadou v IAS 39, že objektívna hodnota finančného pasíva splatného na požiadanie nemôže byť nižšia než čiastka splatná na požiadanie. |
(9) |
Otázku, či a ako môže byť navrhnuté účtovné zaobchádzanie s hedgingom portfólia, aby lepšie odrážalo osobitosti bánk, pôsobiacich v prostredí pevných úrokových sadzieb, považuje IASB za významnú. Preto IASB prioritne vytvorila pracovnú skupinu, ktorá skúma návrhy európskych bánk zaviesť do IAS 39 nový spôsob účtovania hedgingu (hedging úrokovej marže), ktorý by lepšie zohľadňoval spôsob, akým tieto banky spravujú svoje aktíva/pasíva. |
(10) |
Ustanovenia IAS 39, ktoré sa priamo vzťahujú na účtovanie hedgingu portfólia, by sa preto na tomto stupni nemali prijať na záväzné používanie, pretože ich nemožno považovať za záväzné a v budúcnosti môžu byť zmenené. Relevantné ustanovenia, ktoré sú vyňaté zo záväzného používania, sú zreteľne odlišné a oddelené od ostatnej časti štandardu. Týkajú sa tých ustanovení, ktoré neodrážajú prístup k portfóliu, a preto neumožňujú uplatňovanie účtovania hedgingu jadrových vkladov portfólia a tých ustanovení, ktoré prispôsobujú riziko predplatenia k riziku úrokovej sadzby, a tak zabraňujú ďalšiemu uplatňovaniu techník pri správe rizika, ktoré bankový dozor považuje za akceptovateľné. Spoločnosti však majú možnosť uplatňovať tieto ustanovenia, a môžu tak uplatňovať ustanovenia IAS 39 o účtovaní hedgingu. |
(11) |
Existencia účtovného štandardu týkajúceho sa zaobchádzania s finančnými nástrojmi v právnom poriadku Spoločenstva je základným prvkom jadra štandardov, ktoré spoločnosti majú uplatňovať v roku 2005. Preto je cieľom čo najskôr – a ak je to možné, najneskôr do konca roku 2005 – dosiahnuť situáciu, keď Komisia môže úplne prijať zmenený a doplnený štandard IAS 39. Komisia prehodnotí uplatniteľnosť IAS 39, keď IASB zmení a doplní ustanovenia týkajúce sa možnosti objektívnej hodnoty a účtovníctva hedgingu, najneskôr do 31. decembra 2005. IASB, Európska centrálna banka a bankový dozor vypracúvajú riešenie plnej objektívnej hodnoty. Komisia postup prác na ňom podrobne sleduje a pravidelne skúma uplatniteľnosť štandardu. Podobne je prijatie vhodných ustanovení účtovania hedgingu v blízkej budúcnosti úzko spojené s pokrokom, ktorý dosiahla pracovná skupina ustanovená IASB. |
(12) |
Spoločnosti, ktoré si po prvý raz pripravujú svoje účtovné závierky v súlade s medzinárodnými finančnými štandardnými výkazmi (IFRS) a uplatňujú IAS vo verzii pripojenej k tomuto nariadeniu, by mali byť považované za „prvoužívateľov“ v zmysle IFRS 1, ako bolo prijaté nariadením (ES) č. 707/2004 a týmto nariadením. Cieľom IFRS 1 je, aby náklady na prechod k plnému uplatňovaniu IAS/IFRS neprevýšili zisk používateľov finančných výkazov. Tento prístup sa uplatňuje aj v prípade prechodu na úplné používanie schválených IAS. Preto by sa odkazy v IFRS 1 k IAS/IFRS, ktoré boli prijaté nariadením (ES) č. 707/2004, mali považovať za odkazy na IAS/IFRS, prijaté na základe nariadenia (ES) č. 1606/2002. |
(13) |
Prijatie IAS 39 si následne vyžaduje zmeny a doplnenia IAS č. 12, 18, 19, 30, 36 a 37, ako aj SIC 37, ktoré boli prijaté nariadením Komisie (ES) č. 1725/2003, aby sa zabezpečila konzistencia medzi dotknutými účtovnými štandardmi. |
(14) |
Preto Komisia prijala záver, že IAS 39 tak, ako je uvedená v prílohe k tomuto nariadeniu, vyhovuje kritériám prijatia uvedeným v článku 3 nariadenia (ES) č. 1606/2002. |
(15) |
Preto je potrebné podľa toho zmeniť nariadenie (ES) č. 1725/2003. |
(16) |
Opatrenia uvedené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Účtovného regulačného výboru, |
PRIJALA TOTO NARIADENIE:
Článok 1
1. Medzinárodný účtovný štandard (IAS) 39 Finančné nástroje: vykazovanie a oceňovanie, s výnimkou určitých ustanovení o používaní možnosti objektívnej hodnoty a určitých ustanovení súvisiacich s účtovaním hedgingu, sa vkladá do prílohy nariadenia (ES) č. 1725/2003.
Vložený text, ako je uvedené v prvom pododseku, je uvedený v prílohe tohto nariadenia.
2. Spoločnosti budú považované za „prvoužívateľov“ v súlade s odsekom 1. Odkazy v IFRS 1 k IAS/IFRS sa budú považovať za odkazy k IAS/IFRS, ako Komisia prijala na základe nariadenia (ES) č. 1606/2002.
3. IAS č. 12, 18, 19, 30, 36 a 37 a SIC-27, ako aj Medzinárodný finančný výkaznícky štandard 1, sú zmenené a doplnené v súlade s prílohou B IAS 39, ako je uvedené v prílohe tohto nariadenia.
Článok 2
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Bude sa uplatňovať najneskôr od 1. januára 2005.
V Bruseli 19. novembra 2004
Za Komisiu
Frederik BOLKESTEIN
člen Komisie
(1) Ú. v. ES L 243, 11.9.2002, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 261, 13.10.2003, s. 1. Nariadenie bolo zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 707/2004 (Ú. v. EÚ L 111, 17.4.2004, s. 3).
PRÍLOHA
MEDZINÁRODNÉ ÚČTOVNÉ ŠTANDARDY
IAS č.Názov
IAS 39 |
Finančné nástroje: vykazovanie a oceňovanie s výnimkou ustanovení o používaní možnosti objektívnej hodnoty a určitých ustanovení súvisiacich s účtovaním hedgingu |
Reprodukcia povolená v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru. Všetky existujúce práva vyhradené mimo EHP, s výnimkou práva na reprodukovanie na účely osobného používania alebo iného čestného obchodovania. Ďalšie informácie je možné získať od IASB na www.iasb.org
MEDZINÁRODNÝ ÚČTOVNÝ ŠTANDARD 39
Finančné nástroje: vykazovanie a oceňovanie
OBSAH
Cieľ
Rozsah
Definície
Vložené derivátové nástroje
Vykazovanie a ukončenie vykazovania
Prvotné vykázanie
Ukončenie vykazovania finančného majetku
Prevody, ktoré spíňajú podmienky pre ukončenie vykazovania
Prevody, ktoré nespíňajú podmienky pre ukončenie vykazovania
Pokračujúca zainteresovanosť v prevedenom majetku
Všetky prevody
Bežný nákup alebo predaj finančného majetku
Ukončenie vykazovania finančného záväzku
Oceňovanie
Prvotné ocenenie finančného majetku a finančných záväzkov
Následné oceňovanie finančného majetku
Následné oceňovanie finančných záväzkov
Stanoviská k oceneniu reálnou hodnotou
Preklasifikácie
Zisky a straty
Zníženie hodnoty a nedobytnosť finančného majetku
Finančný majetok účtovaný v upravenej cene obstarania
Finančný majetok účtovaný v obstarávacej cene
Finančný majetok k dispozícii na predaj
Hedging
Nástroje hedgingu
Nástroje, ktoré spíňajú stanovené podmienky
Označenie nástrojov hedgingu
Hedgované položky
Položky, ktoré spíňajú stanovené podmienky
Označenie finančných položiek ako hedgovaných položiek
Označenie nefinančných položiek ako hedgovaných položiek
Označenie skupiny položiek ako hedgovaných položiek
Účtovanie hedgingu
Zabezpečenia reálnej hodnoty
Hedgingy peňažných tokov
Hedgingy čistej investície
Dátum účinnosti a prechodné ustanovenia
Stiahnutie existujúcich dokumentov
Tento revidovaný štandard nahrádza IAS 39 (revidovaný z roku 2000) Finančné nástroje: Vykazovanie a oceňovanie a platí pre ročné obdobia začínajúce dňom 1. januára 2005 a neskôr. Povolené je skoršie uplatňovanie.
CIEĽ
1. |
Cieľom tohto štandardu je stanoviť zásady pre vykazovanie a oceňovanie finančného majetku, finančných záväzkov a niektorých zmlúv týkajúcich sa nákupu alebo predaja nefinančných položiek. Požiadavky na prezentáciu a zverejňovanie informácií o finančných nástrojoch sú uvedené v IAS 32 Finančné nástroje: Zverejnenie a prezentácia. |
ROZSAH
2. |
Tento štandard uplatňujú všetky jednotky na všetky typy finančných nástrojov s výnimkou:
|
3. |
Finančné záručné zmluvy spadajú do pôsobnosti tohto štandardu, ak predpokladajú, že platby sa uskutočnia ako reakcia na zmeny konkrétnej úrokovej sadzby, ceny finančných nástrojov, ceny komodít, kurzu cudzích mien, indexu cien alebo sadzieb, úverového hodnotenia alebo úverového indexu alebo ostatných premenlivých veličín (niekedy nazývaných „prvotných“). Napríklad finančná záručná zmluva, ktorá predpokladá, že sa platba uskutoční v prípade, že úverová bonita dlžníka klesne pod stanovenú úroveň, spadá do pôsobnosti tohto štandardu. |
4. |
Úverové záväzky, ktoré jednotka označí ako finančné záväzky v ich reálnej hodnote v zisku alebo strate spadajú do pôsobnosti tohto štandardu. Jednotka, ktorá má skúsenosti s predajom majetku vyplývajúceho z jeho úverových záväzkov krátko po vzniku, bude uplatňovať tento štandard na všetky svoje úverové záväzky v rovnakej triede. |
5. |
Tento štandard sa bude vzťahovať na tie zmluvy o nákupe alebo predaji nefinančnej položky, ktoré možno uhradiť v hotovosti alebo iným finančným nástrojom alebo výmenou finančných nástrojov, so zmluvami ako finančnými nástrojmi, s výnimkou uzatvorených zmlúv pretrvávajúcich za účelom prijatia alebo doručenia nefinančnej položky v súlade s očakávanými požiadavkami jednotky, ktoré sa týkajú nákupu, predaja alebo používania. |
6. |
Existujú rôzne spôsoby, ktorými možno zmluvu týkajúcu sa nákupu alebo predaja nefinančnej položky vyrovnať v čistej hotovosti alebo iným finančným nástrojom alebo výmenou finančných nástrojov. Tieto spôsoby zahŕňajú:
Zmluva, ktorej sa týka bod (b) alebo (c), nie je uzatvorená za účelom príjmu alebo doručenia nefinančnej položky v súlade s očakávanými požiadavkami jednotky, ktoré sa týkajú nákupu, predaja alebo používania, a podľa toho spadá pod pôsobnosť tohto štandardu. Iné zmluvy, na ktoré sa vzťahuje odsek 5, sú hodnotené za účelom stanovenia toho, či boli uzatvorené a pretrvávajú za účelom príjmu alebo doručenia nefinančnej položky v súlade s očakávanými požiadavkami jednotky, ktoré sa týkajú nákupu, predaja alebo používania a podľa toho, či spadajú do pôsobnosti tohto štandardu. |
7. |
Upísaná opcia na nákup alebo predaj nefinančnej položky, ktorú možno vyrovnať v čistej hotovosti alebo iným finančným nástrojom alebo výmenou finančných nástrojov v súlade s odsekom 6(a) alebo (d), spadá do pôsobnosti tohto štandardu. Takúto zmluvu nemožno uzatvoriť za účelom príjmu alebo doručenia nefinančnej položky v súlade s očakávanými požiadavkami jednotky, ktoré sa týkajú nákupu, predaja alebo používania. |
DEFINÍCIE
8. |
Výrazy definované v IAS 32 sa používajú v tomto štandarde s významom definovaným v odseku 11 štandardu IAS 32. IAS 32 definuje nasledujúce výrazy:
a uvádza usmernenia týkajúce sa používania týchto definícií. |
9. |
Nasledujúce výrazy sa v tomto štandarde používajú v uvedených významoch: Definícia derivátu Derivát je finančný nástroj alebo iná zmluva v rozsahu pôsobnosti tohto štandardu (pozri odseky 2–7), ktorý spĺňa všetky tri nasledujúce charakteristiky:
|
VLOŽENÉ DERIVÁTOVÉ NÁSTROJE
10. |
Vložený derivátový nástroj je súčasťou hybridného (kombinovaného) nástroja, ktorý obsahuje aj nederivátovú základnú zmluvu – s účinkom, že niektoré peňažné toky kombinovaného nástroja sa rôznia podobným spôsobom ako u samostatného derivátu. Vložený derivátový nástroj spôsobuje výskyt niektorých alebo všetkých peňažných tokov, ktoré by museli byť v opačnom prípade v súlade so zmluvou modifikované na základe špecifikovanej úrokovej sadzby, ceny finančného nástroja, ceny komodít, kurzu cudzích mien, indexu cien alebo sadzieb, úverovej bonity alebo úverového indexu alebo inej premennej veličiny. Derivát pripojený k finančnému nástroju, ktorý sa však dá zmluvne previesť nezávisle od uvedeného nástroja, alebo ktorý disponuje inou protistranou od uvedeného nástroja, nemožno považovať za vložený derivátový nástroj, ale za oddelený derivátový nástroj. |
11. |
Vložený derivátový nástroj možno oddeliť od základnej zmluvy a účtovať ho ako derivát v súlade s týmto štandardom len za podmienky, ak:
|
12. |
Ak sa od jednotky týmto štandardom vyžaduje oddeliť vložený derivátový nástroj od jeho základnej zmluvy, avšak nie je schopná samostatne oceňovať vložený derivátový nástroj buď pri nadobudnutí alebo k následnému dátumu finančného vykazovania, považuje celú kombinovanú zmluvu za finančný majetok alebo finančný záväzok držaný na obchodovanie. |
13. |
Ak jednotka nie je schopná spoľahlivo stanoviť reálnu hodnotu vloženého derivátového nástroja na základe jeho zmluvných podmienok (napríklad vzhľadom na skutočnosť, že vložený derivátový nástroj vychádza z nekótovaného majetkového nástroja), reálna hodnota vloženého derivátového nástroja je rozdielom medzi reálnou hodnotou hybridného nástroja a reálnou hodnotou základnej zmluvy, ak je možné tieto hodnoty v rámci tohto štandardu stanoviť. Ak jednotka nie je schopná stanoviť reálnu hodnotu vloženého derivátového nástroja pomocou vyššie uvedenej metódy, uplatňuje sa odsek 12 a kombinovaný nástroj sa bude považovať za nástroj držaný na obchodovanie. |
VYKAZOVANIE A UKONČENIE VYKAZOVANIA
Prvotné vykázanie
14. |
Jednotka vykazuje finančný majetok alebo finančný záväzok vo svojej súvahe len vtedy, ak sa stáva stranou zmluvných ustanovení týkajúcich sa daného nástroja. (Pozri odsek 38 ohľadom bežného nákupu finančného majetku.) |
Ukončenie vykazovania finančného majetku
15. |
V konsolidovaných účtovných závierkach sa odseky 16–23 a Príloha A odseky AG34–AG52 uplatňujú na konsolidovanej úrovni. Preto jednotka najskôr vykoná konsolidáciu všetkých dcérskych spoločností v súlade s IAS 27 a SIC-12 Konsolidácia — Jednotky špeciálneho účelu a následne uplatní na výslednú skupinu odseky 16–23 a Prílohu A odseky AG34–AG52. |
16. |
Pred zhodnotením toho, či a do akej miery je v súlade s odsekmi 17–23 ukončenie vykazovania vhodné, stanoví jednotka, či sa tieto odseky majú uplatňovať na časť finančného majetku (alebo časť skupiny podobného finančného majetku) alebo na celý finančný majetok (alebo skupinu podobného finančného majetku) nasledovným spôsobom.
|
17. |
Jednotka môže ukončiť vykazovanie finančného majetku výlučne v prípade, ak:
|
18. |
Jednotka môže previesť finančný majetok výlučne v prípade, ak:
|
19. |
Ak si jednotka ponechá zmluvné práva na príjem peňažných tokov z finančného majetku („pôvodný majetok“), avšak predpokladá zmluvnú povinnosť platiť tieto peňažné toky jednej alebo viacerým jednotkám („prípadní príjemcovia“), považuje jednotka takúto transakciu za prevod finančného majetku výlučne v prípade, ak sú splnené všetky tri nasledujúce podmienky.
|
20. |
Ak jednotka prevádza finančný majetok (pozri odsek 18), musí zhodnotiť rozsah, v akom si ponecháva riziká a odmeny vyplývajúce z vlastníctva takéhoto finančného majetku. V takomto prípade:
|
21. |
Prevod rizík a odmien (pozri odsek 20) sa hodnotí porovnaním zainteresovanosti jednotky pred a po uskutočnení prevodu so zohľadnením premenlivosti súm a časového rozvrhnutia čistých peňažných tokov prevedeného majetku. Jednotka si ponechala podstatnú časť rizík a odmien vyplývajúcich z vlastníctva finančného majetku v prípade, ak sa jej zainteresovanosť v rámci premenlivosti súčasnej hodnoty budúcich čistých peňažných tokov z finančného majetku v dôsledku prevodu podstatne nezmení (napríklad, ak jednotka na základe zmluvy predala finančný majetok a zmluvne ho musí odkúpiť späť za fixnú cenu alebo za predajnú cenu plus výnos veriteľa). Jednotka previedla podstatnú časť rizík a odmien vyplývajúcich z vlastníctva finančného majetku, ak jej zainteresovanosť vzhľadom na uvedenú premenlivosť nie je podstatná vo vzťahu k celkovej premenlivosti súčasnej hodnoty budúcich čistých peňažných tokov spojených s finančným majetkom (napríklad, pretože jednotka predala finančný majetok s opciou spätného odkúpenia v jeho reálnej hodnote v čase spätného odkúpenia, alebo previedla plne pomerný podiel na peňažných tokoch z väčšieho finančného majetku v rámci zmluvy, napríklad subparticipácia na úvere, ktorý spĺňa ustanovenia odseku 19). |
22. |
Často bude zrejmé, či jednotka previedla alebo si ponechala podstatnú časť rizík a odmien vyplývajúcich z vlastníctva a nie je potrebné vykonávať žiadne výpočty. V iných prípadoch bude nevyhnutné vykonať výpočty a porovnať zainteresovanosť jednotky v rámci premenlivosti súčasnej hodnoty budúcich čistých peňažných tokov pred a po uskutočnení prevodu. Výpočet a porovnanie využívajú diskontnú sadzbu ako vhodnú úrokovú sadzbu aktuálneho trhu. Do úvahy sa berú všetky dôvodne možné premenlivosti v rámci čistých peňažných tokov a vyššia váha sa prisudzuje tým výstupom, ktorých výskyt je pravdepodobnejší. |
23. |
Skutočnosť, či si jednotka ponechala kontrolu (pozri odsek 20(c)) nad prevedených majetkom, závisí od schopnosti prevádzajúceho majetok predať. Ak má prevádzajúci praktickú schopnosť predať všetok majetok nespriaznenej tretej osobe a je schopný zrealizovať túto schopnosť jednostranne a bez potreby uvalenia dodatočných obmedzení na prevod, jednotka si kontrolu neponechala. Vo všetkých ostatných prípadoch si jednotka kontrolu ponechala. |
Prevody, ktoré spĺňajú podmienky pre ukončenie vykazovania
(pozri odsek 20(a) a (c)(i))
24. |
Ak jednotka prevedie finančný majetok v rámci prevodu, ktorý vo svojej podstate spĺňa podmienky pre ukončenie vykazovania a ponechá si právo na obsluhu finančného majetku za poplatok, vykazuje buď servisný majetok alebo servisný záväzok týkajúci sa tejto servisnej zmluvy. Ak sa neočakáva, že prijatý poplatok bude adekvátnou kompenzáciou pre jednotku za poskytovanie služieb, servisný záväzok za prevádzkovanie povinnosti sa bude vykazovať v reálnej hodnote. Ak je predpoklad, že prijatý poplatok viac než adekvátne vykompenzuje poskytovanú službu, servisný majetok sa bude vykazovať na základe rozvrhnutia účtovnej hodnoty väčšieho finančného majetku v súlade s odsekom 27. |
25. |
Ak, v dôsledku prevodu, dôjde k celkovému ukončeniu vykazovania finančného majetku, avšak prevod vyústi do získania nového finančného majetku zo strany jednotky alebo vytvorenia nového finančného záväzku, vykáže jednotka nový finančný majetok, finančný záväzok alebo servisný záväzok v reálnej hodnote. |
26. |
Pri ukončení vykazovania všetkého finančného majetku bude rozdiel medzi:
|
27. |
Ak je prevedený majetok súčasťou väčšieho finančného majetku (napríklad ak jednotka prevádza úrokové peňažné toky, ktoré sú súčasťou dlhového nástroja, pozri odsek 16(a)) a prevádzaná časť spĺňa podmienky pre ukončenie vykazovania ako celok, bude predchádzajúca účtovná hodnota väčšieho finančného majetku rozdelená medzi časť, ktorá sa bude aj naďalej vykazovať a časť, u ktorej dôjde k ukončeniu vykazovania na základe relatívnych reálnych hodnôt k dátumu prevodu. Za týmto účelom bude ponechaný servisný majetok považovaný za časť, ktorá sa bude aj naďalej vykazovať. Rozdiel medzi:
|
28. |
Ak jednotka rozvrhne predchádzajúcu účtovnú hodnotu väčšieho finančného majetku medzi časť, ktorá sa bude aj naďalej vykazovať a časť, u ktorej dôjde k ukončeniu vykazovania, bude potrebné stanoviť reálnu hodnotu časti, ktorej vykazovanie bude pokračovať. Ak jednotka disponuje históriou predaja častí podobnej časti, ktorá sa bude vykazovať alebo vo vzťahu k takýmto častiam existujú iné trhové transakcie, predstavujú ceny aktuálnych transakcií najlepší základ pre odhad jej reálnej hodnoty. Ak neexistujú kóty cien alebo najnovšie trhové transakcie podporujúce tvorbu reálnej hodnoty časti, ktorá sa bude aj naďalej vykazovať, najvhodnejším základom pre odhad reálnej hodnoty je rozdiel medzi reálnou hodnotou väčšieho finančného majetku ako celku a odmenou prijatou od prevádzajúceho za časť, u ktorej dôjde k ukončeniu vykazovania. |
Prevody, ktoré nespĺňajú podmienky pre ukončenie vykazovania
(pozri odsek 20(b))
29. |
Ak prevod nevyústi do ukončenia vykazovania z dôvodu, že si jednotka ponechala podstatnú časť všetkých rizík a odmien vyplývajúcich z vlastníctva prevedeného majetku, bude jednotka aj naďalej vykazovať prevedený majetok ako celok a bude vykazovať finančný záväzok za prijatú odmenu. V nasledujúcich obdobiach jednotka vykáže akýkoľvek príjem z prevedeného majetku a akýkoľvek náklad vynaložený vo vzťahu k finančnému záväzku. |
Pokračujúca zainteresovanosť v prevedenom majetku
(pozri odsek 20(c)(ii))
30. |
Ak jednotka neprevedie a ani si neponechá podstatnú časť všetkých rizík a odmien vyplývajúcich z vlastníctva prevedeného majetku a ponechá si kontrolu nad prevedeným majetkom, musí naďalej vykazovať prevedený majetok v rozsahu svojej pokračujúcej zainteresovanosti. Rozsah pokračujúcej zainteresovanosti jednotky v prevedenom majetku je rozsahom, do ktorého je jednotka vystavená zmenám hodnoty prevedeného majetku. Napríklad:
|
31. |
Ak jednotka pokračuje vo vykazovaní majetku do rozsahu svojej pokračujúcej zainteresovanosti, musí vykazovať aj pridružený záväzok. Okrem ďalších požiadaviek na oceňovanie uvedených v tomto štandarde sa prevedený majetok a pridružený záväzok oceňujú na základe odrážajúcom práva a záväzky, ktoré si jednotka ponechala. Pridružený záväzok sa oceňuje spôsobom, podľa ktorého predstavuje čistá účtovná hodnota prevedeného majetku a pridruženého záväzku:
|
32. |
Jednotka bude pokračovať vo vykazovaní akýchkoľvek príjmov vyplývajúcich z prevedeného majetku do rozsahu svojej pokračujúcej zainteresovanosti a vykáže každý vynaložený náklad súvisiaci s pridruženým záväzkom. |
33. |
Za účelom následného ocenenia sú vykázané zmeny v reálnej hodnote prevedeného majetku a pridruženého záväzku účtované konzistentne vo vzájomnej súvislosti v súlade s odsekom 55 a kompenzácia sa ich netýka. |
34. |
Ak sa pokračujúca zainteresovanosť jednotky týka len časti finančného majetku (napríklad, ak si jednotka ponechá opciu na spätné odkúpenie časti prevedeného majetku, alebo si ponechá zvyškový podiel, ktorý nevyústi do ponechania podstatnej časti všetkých rizík a odmien vyplývajúcich z vlastníctva a súčasne si jednotka ponechá kontrolu), rozvrhne jednotka predchádzajúcu účtovnú hodnotu finančného majetku medzi časť, ktorá sa bude aj naďalej vykazovať, na základe pokračujúcej zainteresovanosti, a časť, u ktorej dôjde k ukončeniu vykazovania, na základe relatívnych reálnych hodnôt týchto častí ku dňu prevodu. Za týmto účelom sa uplatňujú požiadavky uvedené v odseku 28. Rozdiel medzi:
|
35. |
[…] |
Všetky prevody
36. |
Ak sa prevedený majetok bude aj naďalej vykazovať, na majetok a pridružený záväzok sa kompenzácia nevzťahuje. Podobne jednotka nebude kompenzovať žiadny výnos vyplývajúci z prevedeného majetku so žiadnym vynaloženým nákladom súvisiacim s pridruženým záväzkom (pozri IAS 32, odsek 42). |
37. |
Ak prevádzateľ poskytne prevádzajúcemu nepeňažnú záruku (napríklad dlhový alebo majetkový nástroj), účtovanie záruky prevádzateľom a prevádzajúcim závisí od skutočnosti, či má prevádzajúci právo na predaj alebo opätovné založenie záruky a od toho, či sa prevádzateľ dostal do stavu platobnej neschopnosti. Prevádzateľ a prevádzajúci budú účtovať záruku nasledovne:
|
Bežný nákup alebo predaj finančného majetku
38. |
Bežný nákup alebo predaj finančného majetku sa podľa vhodnosti vykazuje alebo sa jeho vykazovanie ukončí použitím účtovania dátumom ukončenia obchodu alebo účtovania dátumom vyrovnania (pozri Prílohu A odseky AG53–AG56). |
Ukončenie vykazovania finančného záväzku
39. |
Jednotka odstráni finančný záväzok (alebo časť finančného záväzku) zo svojej súvahy výlučne v prípade, ak je záväzok zrušený – t.j. ak je záväzok špecifikovaný v zmluve splnený alebo zrušený alebo vyprší. |
40. |
Výmena dlhových nástrojov medzi existujúcim úverovým dlžníkom a veriteľom so zásadne rozdielnymi podmienkami sa účtuje ako zánik pôvodného finančného záväzku a vykazovanie nového finančného záväzku. Podobne sa zásadná zmena podmienok existujúceho finančného záväzku alebo jeho časti (bez ohľadu na jeho súvis s finančným problémom veriteľa) bude účtovať ako zánik pôvodného finančného záväzku a vykazovanie nového finančného záväzku. |
41. |
Rozdiel medzi účtovnou hodnotou finančného záväzku (alebo časťou finančného záväzku), ktorý zanikol alebo bol prevedený na inú stranu a zaplatenou odmenou, vrátane všetkého prevedeného nepeňažného majetku alebo získaných záväzkov, je vykázaný v zisku alebo strate. |
42. |
Ak jednotka spätne odkúpi časť finančného záväzku, musí rozvrhnúť predchádzajúcu účtovnú hodnotu finančného záväzku medzi časť, ktorá sa bude aj naďalej vykazovať a časť, u ktorej dôjde k ukončeniu vykazovania, na základe relatívnych reálnych hodnôt týchto častí k dátumu spätného odkúpenia. Rozdiel medzi (a) účtovnou hodnotou pridelenou časti, u ktorej dôjde k ukončeniu vykazovania a (b) zaplatenou odmenou, vrátane akéhokoľvek prevedeného nepeňažného majetku alebo nadobudnutých záväzkov vo vzťahu k časti, u ktorej dôjde k ukončeniu vykazovania, bude vykazovaný v zisku alebo strate. |
Oceňovanie
Prvotné ocenenie finančného majetku a finančných záväzkov
43. |
Po prvotnom vykázaní finančného majetku alebo finančného záväzku ho jednotka ocení v jeho reálnej hodnote plus, v prípade, že finančný majetok alebo finančný záväzok nie je ocenený v ich reálnej hodnote v zisku alebo strate, možno transakčné náklady priradiť priamo akvizícii alebo emisii finančného majetku alebo finančného záväzku. |
44. |
Ak jednotka používa účtovanie dátumom vyrovnania vo vzťahu k majetku, ktorý sa následne oceňuje v obstarávacej cene alebo upravenej cene obstarania, je majetok prvotne vykázaný v jeho reálnej hodnote k dátumu uskutočnenia obchodu (pozri Prílohu A odseky AG53–AG56). |
Následné oceňovanie finančného majetku
45. |
Pre účely oceňovania finančného majetku následne po prvotnom vykázaní tento štandard klasifikuje finančný majetok do nasledujúcich štyroch kategórií definovaných v odseku 9:
Tieto kategórie sa uplatňujú pri oceňovaní a vykazovaní zisku alebo straty v rámci tohto štandardu. Pre tieto kategórie môže jednotka použiť iné kľúčové slová alebo iné kategorizácie pri prezentovaní informácií v samotnej účtovnej závierke. Informácie požadované štandardom IAS 32 uvedie jednotka v poznámkach. |
46. |
Po prvotnom vykázaní jednotka ocení finančný majetok, vrátane derivátov, ktoré sú majetkom, v ich reálnych hodnotách bez akéhokoľvek zníženia o transakčné náklady, ktoré môžu byť vynaložené pri predaji alebo inom vyradení, s výnimkou nasledovného finančného majetku:
|
Následné oceňovanie finančných záväzkov
47. |
Po prvotnom vykázaní oceňuje jednotka všetky finančné záväzky v upravenej cene obstarania pri použití metódy efektívnej úrokovej miery, s výnimkou:
|
Stanoviská k oceneniu reálnou hodnotou
48. |
Pri určovaní reálnej hodnoty finančného majetku alebo finančného záväzku za účelom uplatnenia tohto štandardu alebo IAS 32 uplatní jednotka odseky AG69–AG82 Prílohy A. |
49. |
Reálna hodnota finančného záväzku s funkciou dopytu (napríklad vklad splatný na požiadanie) nie je nižšia než suma splatná na požiadanie, diskontovaná od prvého dňa, v ktorý môže vzniknúť požiadavka na splatenie sumy. |
Preklasifikácie
50. |
Jednotka nevykoná preklasifikáciu finančného nástroja do alebo z kategórie reálnej hodnoty v zisku alebo strate, pokiaľ je držaný alebo emitovaný. |
51. |
Ak v dôsledku zmeny zámeru alebo schopnosti nie je naďalej vhodné klasifikovať investíciu ako držanú do splatnosti, je potrebné takúto investíciu preklasifikovať do kategórie k dispozícii na predaj a opätovne ju oceniť reálnou hodnotou a rozdiel medzi účtovnou hodnotou a reálnou hodnotou sa bude účtovať v súlade s odsekom 55(b). |
52. |
Akonáhle nesplnia predaje alebo preklasifikácie viac než jednej nevýznamnej sumy investícií držaných do splatnosti ani jednu z podmienok uvedených v odseku 9, všetky zostávajúce investície držané do splatnosti musia byť preklasifikované na investície k dispozícii na predaj. Pri takejto preklasifikácii sa rozdiel medzi ich účtovnou hodnotou a reálnou hodnotou bude účtovať v súlade s odsekom 55(b). |
53. |
Ak vo vzťahu k finančnému majetku alebo finančnému záväzku nastane možnosť ich spoľahlivého ocenenia, pričom predtým takáto možnosť neexistovala, a majetok alebo záväzok sa v takomto prípade má oceniť reálnou hodnotou, ak je k dispozícii spoľahlivé ocenenie (pozri odseky 46(c) a 47), je majetok alebo záväzok opätovne ocenený reálnou hodnotou a rozdiel medzi jeho účtovnou hodnotou a reálnou hodnotou bude účtovaný v súlade s odsekom 55. |
54. |
Ak v dôsledku zmeny zámeru alebo schopnosti, alebo za výnimočných okolností, keď spoľahlivé oceňovanie reálnej hodnoty už nie je k dispozícii (pozri odseky 46(c) a 47), alebo pretože „dva predchádzajúce finančné roky“, na ktoré sa odvoláva odsek 9, už prešli, stáva sa vhodným účtovanie finančného majetku alebo finančného záväzku skôr v obstarávacej cene alebo v upravenej cene obstarania než v reálnej hodnote, pričom sa reálna hodnota účtovnej hodnoty finančného majetku alebo finančného záväzku k tomuto dátumu stáva jeho novými nákladmi alebo novou upravenou cenou obstarania, ako je vhodné. Všetky predchádzajúce zisky alebo straty z tohto majetku, ktoré boli vykázané priamo vo vlastnom imaní v súlade s odsekom 55(b) sú účtované nasledovne:
|
Zisky a straty
55. |
Zisk alebo strata vznikajúca zo zmeny v reálnej hodnote finančného majetku alebo finančného záväzku, ktorý nie je súčasťou hedgingového vzťahu (pozri odseky 89–102) sa vykazuje nasledovne:
|
56. |
Pre finančný majetok a finančné záväzky, ktoré sú účtované v upravenej cene obstarania (pozri odseky 46 a 47), je zisk alebo strata vykázaná v zisku alebo strate, ak sa ukončí vykazovanie alebo dôjde k zníženiu hodnoty finančného majetku alebo finančného záväzku, ako aj prostredníctvom procesu amortizácie. Pokiaľ však ide o finančný majetok alebo finančné záväzky, ktoré predstavujú hedgovanú položku (pozri odseky 78-84 a Prílohu A odseky AG98–AG101), bude účtovanie zisku alebo straty realizované v súlade s odsekmi 89–102. |
57. |
Ak jednotka vykazuje finančný majetok používajúc účtovanie dátumom vyrovnania (pozri odsek 38 a Prílohu A odseky AG53 a AG56), každá zmena v reálnej hodnote majetku, ktorý bude prijatý počas obdobia medzi dátumom uskutočnenia obchodu a dátumom vyrovnania, nie je vykázaná pre majetok, účtovaný v obstarávacej cene alebo upravenej cene obstarania (inej ako strát zo zníženia hodnoty). Pokiaľ však ide o majetok účtovaný v reálnej hodnote, zmena v reálnej hodnote by mala byť vykázaná v zisku alebo strate alebo vo vlastnom imaní, podľa vhodnosti, podľa odseku 55. |
Zníženie hodnoty a nedobytnosť finančného majetku
58. |
Jednotka zhodnotí ku každému dátumu, ku ktorému je zostavená súvaha, či existuje objektívny dôkaz toho, že sa znížila hodnota finančného majetku alebo skupiny finančného majetku. Ak takýto dôkaz existuje, na stanovenie sumy straty vzniknutej zo zníženia hodnoty použije jednotka odsek 63 (pre finančný majetok účtovaný v upravenej cene obstarania), odsek 66 (pre finančný majetok účtovaný v obstarávacej cene) alebo odsek 67 (pre finančný majetok k dispozícii na predaj). |
59. |
Ku zníženiu hodnoty finančného majetku alebo skupiny finančného majetku a k stratám zo zníženia hodnoty dochádza vtedy, ak existuje objektívny dôkaz zníženia hodnoty, ktorá je výsledkom jednej alebo viacerých udalostí, ku ktorým došlo po prvotnom vykázaní majetku („udalosť straty“) a takáto udalosť straty (alebo udalosti) má vplyv na odhadované budúce peňažné toky finančného majetku alebo skupiny finančného majetku, ktoré nemožno spoľahlivo odhadnúť. Individuálnu diskrétnu udalosť, ktorá spôsobila zníženie hodnoty, nemusí byť možné identifikovať. Zníženie hodnoty skôr spôsobil kombinovaný efekt viacerých udalostí. Straty očakávané ako výsledok budúcich udalostí, bez ohľadu na pravdepodobnosť, sa nevykazujú. Objektívny dôkaz, že došlo k zníženiu hodnoty finančného majetku alebo skupiny majetku, zahŕňa informácie, ktoré prichádzajú do pozornosti držiteľa majetku o nasledujúcich udalostiach straty:
|
60. |
Zánik aktívneho trhu kvôli tomu, že finančné nástroje jednotky nie sú viac predmetom verejného obchodovania, nie je dôkazom o znížení hodnoty. Zníženie akosti úverovej bonity jednotky ako také nie je dôkazom o znížení hodnoty, hoci pri zvážení iných dostupných informácií môže tento fakt predstavovať takýto dôkaz. Zníženie reálnej hodnoty finančného majetku pod úroveň jeho obstarávacej ceny alebo upravenej ceny obstarania nepredstavuje nevyhnutne dôkaz o znížení hodnoty (napríklad zníženie reálnej hodnoty investície do dlhového nástroja, ktoré vyplýva zo zvýšenia bezrizikovej úrokovej sadzby). |
61. |
Okrem typov udalostí uvedených v odseku 59 zahŕňa objektívny dôkaz o znížení hodnoty investície do majetkového nástroja informácie o významných zmenách s negatívnym vplyvom, ku ktorým došlo v rámci technologického, trhového, ekonomického alebo právneho prostredia, v ktorom emitent vykonáva svoju činnosť a naznačuje, že k úhrade nákladov investície do majetkového nástroja nemusí dôjsť. Podstatný alebo dlhotrvajúci pokles reálnej hodnoty investície do majetkového nástroja pod jej obstarávaciu cenu taktiež predstavuje objektívny dôkaz o znížení hodnoty. |
62. |
Niekedy môže nastať situácia, že zistiteľné údaje požadované na odhadnutie sumy straty zo zníženia hodnoty finančného majetku môžu byť obmedzené, alebo sa viac nemusia relevantne týkať aktuálneho stavu a okolností. Môže ísť o príklad, kedy sa dlžník ocitne vo finančných ťažkostiach a k dispozícii je len málo historických údajov, týkajúcich sa podobných dlžníkov. V takýchto prípadoch využije jednotka na odhad sumy straty zo zníženia hodnoty profesionálny úsudok. Jednotka používa profesionálny úsudok aj na úpravu zistiteľných údajov týkajúcich sa skupiny finančného majetku za účelom odzrkadlenia aktuálneho stavu a okolností (pozri odsek AG89). Použitie primeraných odhadov je základnou časťou zostavovania účtovnej závierky a neznižuje ich spoľahlivosť. |
Finančný majetok účtovaný v upravenej cene obstarania
63. |
Ak existuje objektívny dôkaz o tom, že došlo ku vzniku straty zo zníženia hodnoty úverov a pohľadávok alebo investícií držaných do splatnosti účtovaných v upravenej cene obstarania, je suma straty oceňovaná ako rozdiel medzi účtovnou hodnotou majetku a aktuálnou hodnotou odhadovaných budúcich peňažných tokov (s výnimkou budúcich úverových strát, ku ktorým nedošlo), diskontovaná pôvodnou platnou úrokovou sadzbou finančného majetku (t.j. platnou úrokovou sadzbou vypočítanou pri prvotnom vykázaní). Účtovná hodnota majetku sa zníži buď priamo alebo prostredníctvom použitia prídelového účtu. Suma straty bude vykázaná v zisku alebo strate. |
64. |
Jednotka najskôr zhodnotí, či existuje dôkaz o znížení hodnoty individuálne pre finančný majetok, ktorý je individuálne významný, a individuálne alebo skupinovo pre finančný majetok, ktorý nie je individuálne významný (pozri odsek 59). Ak jednotka usúdi, že neexistuje žiadny objektívny dôkaz o znížení hodnoty pre individuálne hodnotený finančný majetok, či už významný alebo nie, zahrnie tento majetok do skupiny finančného majetku s podobnými charakteristikami úverového rizika a kolektívne ho zhodnotí z hľadiska zníženia hodnoty. Majetok, ktorý sa individuálne hodnotí z hľadiska zníženia hodnoty, a pre ktorý sa vykazuje, alebo sa bude pokračovať vo vykazovaní straty zo zníženia hodnoty, nie je zahrnutý do kolektívneho hodnotenia zníženia hodnoty. |
65. |
Ak sa v nasledujúcom období suma straty zo zníženia hodnoty zníži a zníženie môže objektívne súvisieť s udalosťou, vyskytujúcou sa po vykázaní zníženia hodnoty (napríklad zlepšenie úverovej bonity dlžníka), je predtým vykázaná strata zo zníženia hodnoty zrušená priamo alebo úpravou prídelového účtu. Zrušenie by nemalo viesť k účtovnej hodnote finančného majetku, ktorá prevyšuje sumu, ktorou by bola upravená cena obstarania, ak by nebolo vykázané zníženie hodnoty k dátumu, ku ktorému došlo k zrušeniu zníženia hodnoty. Suma zrušenej hodnoty sa vykáže v zisku alebo strate. |
Finančný majetok účtovaný v obstarávacej cene
66. |
Ak existuje objektívny dôkaz o tom, že došlo ku strate zo zníženia hodnoty nekótovaného majetkového nástroja, ktorý nie je účtovaný v reálnej hodnote z dôvodu, že sa jeho reálna hodnota nedá spoľahlivo oceniť, alebo ku strate zo zníženia hodnoty derivátového majetku, ktorý je prepojený a jeho vyrovnanie musí prebehnúť formou doručenia uvedeného nekótovaného majetkového nástroja, je suma straty zo zníženia hodnoty ocenená ako rozdiel medzi účtovnou hodnotou finančného majetku a odhadovanou hodnotou budúcich peňažných tokov diskontovaných aktuálnou trhovou mierou návratnosti pre podobný finančný majetok (pozri odsek 46(c) a Prílohu A odseky AG80 a AG81). Takéto straty zo zníženia hodnoty nemožno zrušiť. |
Finančný majetok k dispozícii na predaj
67. |
Ak došlo k vykázaniu reálnej hodnoty finančného majetku k dispozícii na predaj priamo vo vlastnom imaní a existuje objektívny dôkaz o znížení hodnoty takéhoto majetku (pozri odsek 59), kumulatívna strata vykázaná priamo vo vlastnom imaní sa z vlastného imania odoberie a vykáže sa v zisku alebo strate aj napriek tomu, že nedošlo k ukončeniu vykazovania tohto finančného majetku. |
68. |
Suma kumulatívnej straty ktorá sa odoberie z vlastného imania a vykáže sa v zisku alebo strate v súlade s odsekom 67 bude rozdielom medzi obstarávacími nákladmi (po odpočítaní splátok istiny a odpisov) a aktuálnou reálnou hodnotou bez straty zo zníženia hodnoty finančného majetku vykázanej predtým v zisku alebo strate. |
69. |
Straty zo zníženia hodnoty vykazované v zisku alebo strate týkajúce sa investície do majetkového nástroja, ktoré sú klasifikované ako k dispozícii na predaj, nemožno zrušiťv zisku alebo strate. |
70. |
Ak v nasledujúcom období dôjde k zvýšeniu reálnej hodnoty dlhového nástroja klasifikovaného ako k dispozícii na predaj a toto zvýšenie objektívne súvisí s udalosťou, ku ktorej došlo po vykázaní straty zo zníženia hodnoty v zisku alebo strate, stratu zo zníženia hodnoty možno zrušiť a zrušenú sumu vykázať v zisku alebo strate. |
Hedging
71. |
Ak existuje označený hedgingový vzťah medzi nástrojom hedgingu a hedgovanou položkou v súlade s odsekmi 85–88 a Prílohou A odseky AG102–AG104, účtovanie zisku alebo straty z nástroja hedgingu alebo hedgovanej položky sa bude riadiť odsekmi 89–102. |
Nástroje hedgingu
Nástroje, ktoré spĺňajú stanovené podmienky
72. |
Tento štandard neobmedzuje okolnosti, v rámci ktorých môže byť derivát označený ako nástroj hedgingu za predpokladu splnenia podmienok odseku 88, s výnimkou niektorých vypísaných opcií (pozri Prílohu A odsek AG94). Nederivátový finančný majetok alebo nederivátový finančný záväzok môže byť označený ako nástroj hedgingu len za účelom hedgingu voči kurzovému riziku. |
73. |
Z hľadiska účtovania hedgingu sa za nástroje hedgingu môžu označiť len nástroje, ktoré zahŕňajú stranu s externým vzťahom k vykazujúcej strane (t.j. s externým vzťahom ku skupine, segmentu alebo individuálnej jednotke, ktorý vykazuje). Hoci jednotlivé jednotky v rámci konsolidovanej skupiny alebo divízií v rámci jednotky môžu vstúpiť do hedgingových transakcií s ostatnými jednotkami v rámci skupiny alebo divíziami v rámci jednotky, všetky takéto vnútroskupinové transakcie sa pri konsolidácii eliminujú. Na základe vyššie uvedeného preto takého hedgingové transakcie nespĺňajú podmienky účtovania hedgingu v rámci konsolidovanej účtovnej závierky skupiny. Takéto transakcie však môžu spĺňať podmienky účtovania hedgingu v rámci individuálnych alebo samostatných účtovných závierok individuálnych jednotiek v rámci skupiny alebo vykazujúceho segmentu za predpokladu, že ide o externý vzťah k vykazujúcej individuálnej jednotke alebo segmentu. |
Označenie nástrojov hedgingu
74. |
Bežne existuje jediné ocenenie reálnej hodnoty pre nástroj hedgingu v jeho celistvosti a faktory, ktoré spôsobujú zmeny v reálnej hodnote sú vzájomne závislé. Preto je hedgingový vzťah označený jednotkou pre nástroj hedgingu v jeho celistvosti. Jediné povolené výnimky sú:
Tieto výnimky sa povoľujú, nakoľko je vnútornú cenu opcie a prémiu k forwardovej zmluve možné všeobecne oceňovať osobitne. Dynamická hedgingová stratégia, ktorá hodnotí vnútornú a časovú hodnotu opcie, sa môže kvalifikovať pre účtovanie hedgingu. |
75. |
Časť kompletného nástroja hedgingu, ako napríklad 50 % z fiktívnej sumy, je možné označiť za nástroj hedgingu v rámci hedgingového vzťahu. Hedgingový vzťah však nemožno označiť iba na časť časového obdobia, počas ktorého je nástroj hedgingu nezaplatený. |
76. |
Jeden nástroj hedgingu možno označiť za hedging jedného alebo viacerých typov rizík za predpokladu, že (a) hedgované riziká sa jednoznačne dajú identifikovať; (b) je možné preukázať efektívnosť hedgingu; a (c) je možné zabezpečiť špecifické označenie nástroja hedgingu a rôzne rizikové pozície. |
77. |
Na dva alebo viacero derivátov alebo ich časti (alebo v prípade hedgingu menového rizika ide o dva alebo viacero nederivátov alebo ich časti alebo kombináciu derivátov a nederivátov alebo ich časti) možno nazerať v kombinácii a spoločne ich označiť ako nástroj hedgingu, vrátane situácie, keď riziko (á) niektorých derivátov kompenzujú riziká vyplývajúce z iných nástrojov. Úrokový strop alebo iný derivát, ktorý v sebe kombinuje vypísanú opciu a nakúpenú opciu, však nespĺňa podmienky zaradenia do kategórie nástroj hedgingu v prípade, ak ide o platnú čistú vypísanú opciu (za ktorú sa prijíma čistá prémia). Podobne dva alebo viacero nástrojov (alebo ich časti) možno označiť za nástroj hedgingu len v prípade, ak žiadny z nich nepredstavuje vypísanú opciu alebo čistú vypísanú opciu. |
Hedgované položky
Položky, ktoré spĺňajú stanovené podmienky
78. |
Hedgovanou položkou môže byť vykázaný majetok alebo záväzok, nevykázaný firemný záväzok, veľmi pravdepodobná predpokladaná transakcia alebo čistá investícia do zahraničnej prevádzky. Hedgovanou položkou môže byť (a) jednotlivý majetok, záväzok, firemný záväzok, veľmi pravdepodobná predpokladaná transakcia alebo čistá investícia do zahraničnej prevádzky, (b) skupina majetku, záväzkov, firemných záväzkov, veľmi pravdepodobných predpokladaných transakcií alebo čistých investícií do zahraničných prevádzok s podobnými rizikovými charakteristikami alebo (c) v portfóliu hedging iba úrokového rizika, časť portfólia finančného majetku alebo finančných záväzkov, ktoré zdieľajú hedgované riziko. |
79. |
Na rozdiel od úverov a pohľadávok nemôžu investície držané do splatnosti predstavovať hedgovanú položku vzhľadom na úrokové riziko alebo riziko predčasného splatenia, pretože označenie investície držanej do splatnosti vyžaduje zámer držať investíciu až do splatnosti bez ohľadu na zmeny v reálnej hodnote alebo peňažných tokov takejto investície priraditeľných zmenám v úrokových sadzbách. Avšak, investícia držaná do splatnosti, môže byť hedgovanou položkou s ohľadom na riziká zmien kurzových rozdielov a úverového rizika. |
80. |
Z hľadiska účtovania hedgingu je za hedgované položky možné označiť len majetok, záväzky, firemný záväzok alebo veľmi pravdepodobné predpokladané transakcie, ktoré zahŕňajú stranu s externým vzťahom k jednotke. Účtovanie hedgingu možno uplatniť na transakcie medzi jednotkami alebo segmentmi v tej istej skupine len v rámci individuálnych alebo samostatných účtovných závierok týchto jednotiek alebo segmentov a nie v rámci konsolidovanej účtovnej závierky skupiny. Výnimkou je kurzové riziko vnútroskupinovej peňažnej položky (napr. platba/pohľadávka medzi dvoma dcérskymi spoločnosťami), ktoré môže spĺňať podmienky pre zaradenie do kategórie hedgovanej položky v konsolidovanej finančnej závierke v prípade, ak je jeho výsledkom vystavenie kurzovému zisku alebo strate, ktoré nie sú v rámci konsolidácie v súlade s IAS 21 Účinky zmien v kurzoch cudzích mien úplne eliminované. Podľa IAS 21 nie sú kurzové zisky a straty týkajúce sa vnútroskupinových peňažných položiek v rámci konsolidácie úplne eliminované, ak ide o transakciu vnútroskupinovej peňažnej položky medzi dvomi jednotkami skupiny, ktoré majú dve rozdielne funkčné meny. |
Označenie finančných položiek ako hedgovaných položiek
81. |
Ak je hedgovanou položkou finančný majetok alebo finančný záväzok, môže ísť o hedgovanú položku vo vzťahu k rizikám súvisiacim iba s časťou jeho peňažných tokov alebo reálnej hodnoty (napríklad v prípade jedného alebo viacerých zvolených zmluvných peňažných tokov alebo ich častí alebo percenta z reálnej hodnoty) za predpokladu, že je možné oceniť efektívnosť. Napríklad identifikovateľná a oddelene oceniteľná časť úrokového vystavenia úročeného majetku alebo úročeného záväzku môže byť označená ako hedgované riziko (ako napríklad bezriziková úroková sadzba alebo základná súčasť úroku celkového úrokového vystavenia hedgovaného finančného nástroja). |
81A. |
V rámci hedgingu reálnej hodnoty úrokového vystavenia portfólia finančného majetku alebo záväzkov (výlučne v rámci takéhoto hedgingu) sa hedgovaná časť môže označiť sumou meny (napr. sumou v dolároch, eurách, librách alebo randoch) namiesto označenia individuálneho majetku (alebo záväzkov). Hoci z hľadiska riadenia rizík môže portfólio zahŕňať majetok a záväzky, označená suma je sumou majetku alebo sumou záväzkov. Označenie čistej sumy zahŕňajúcej majetok a záväzky sa nepovoľuje. Jednotka môže hedgovať časť úrokového rizika súvisiaceho s touto označenou sumou. Napríklad v prípade hedgingu portfólia obsahujúceho predplatiteľný majetok môže jednotka hedgovať zmenu v reálnej hodnote, ktorá súvisí so zmenou hedgovanej úrokovej sadzby na základe očakávaných, nie zmluvných dátumoch precenenia. […] |
Označenie nefinančných položiek ako hedgovaných položiek
82. |
Ak je hedgovanou položkou nefinančný majetok alebo nefinančný záväzok, mal by byť označený ako hedgovaná položka buď (a) pre riziká cudzej meny, alebo (b) vo svojej úplnosti na všetky riziká v dôsledku zložitosti izolovania a oceňovania príslušnej časti zmien peňažných tokov alebo reálnej hodnoty, ktoré sú priraditeľné špecifickým rizikám iným, ako sú riziká cudzej meny. |
Označenie skupiny položiek ako hedgovaných položiek
83. |
Podobný majetok alebo podobné záväzky sú zoskupené a hedgované ako skupina iba vtedy, ak individuálny majetok alebo individuálne záväzky v skupine zdieľajú vystavenie sa riziku, ktoré je označované ako hedgované. Okrem toho zmena v reálnej hodnote priraditeľná k hedgovanému riziku pre každú individuálnu položku v skupine, sa očakáva približne v pomere k celkovej zmene reálnej hodnoty priraditeľnej k hedgovanému riziku skupiny položiek. |
84. |
Pretože jednotka hodnotí efektívnosť hedgingu porovnaním so zmenou v reálnej hodnote alebo peňažného toku nástroja hedgingu (alebo skupiny podobných nástrojov hedgingu) a hedgovanej položky (alebo skupiny podobných hedgovaných položiek), neznamená porovnanie nástroja hedgingu skôr s celkovou čistou pozíciou (napr. čistá hodnota všetkého majetku s pevnou mierou a záväzkov s pevnou mierou a podobnými dobami splatnosti) než so špecifickou hedgovanou položkou oprávnenie na účtovanie hedgingu. |
Účtovanie hedgingu
85. |
Účtovanie hedgingu vykazuje kompenzačné vplyvy na zisk alebo stratu zo zmien v reálnych hodnotách nástroja hedgingu a hedgovanej položky. |
86. |
Existujú tri typy hedgingových vzťahov:
|
87. |
Hedging rizika cudzej meny firemného záväzku môže byť účtovaný ako zabezpečenie v reálnej hodnote alebo ako hedging peňažného toku. |
88. |
Hedgingový vzťah spĺňa podmienky pre účtovanie hedgingu v rámci odsekov 89-102, výlučne vtedy, ak sú splnené všetky nasledujúce podmienky.
|
Zabezpečenia reálnej hodnoty
89. |
Ak zabezpečenie reálnej hodnoty spĺňa podmienky odseku 88 počas obdobia, je účtovaný nasledovne:
|
89A. |
Pokiaľ ide o zabezpečenie reálnej hodnoty úrokového vystavenia sa časti portfólia finančného majetku alebo finančných záväzkov (výlučne v rámci takéhoto zabezpečenia), je možné splniť požiadavku odseku 89(b) prezentáciou zisku alebo straty priraditeľnej k hedgovanej položke buď:
Oddelené riadkové položky uvedené v bodoch (a) a (b) vyššie sa prezentujú vedľa finančného majetku alebo finančných záväzkov. Sumy zahrnuté v týchto riadkových položkách sú zo súvahy odstránené v prípade, ak sa ukončí vykazovanie majetku alebo záväzkov, ku ktorým sa uvedené sumy vzťahujú. |
90. |
Ak boli zabezpečované iba určité riziká priraditeľné k hedgovanej položke, vykázané zmeny v reálnej hodnote hegdovanej položky nesúvisiace s hedgingovaným rizikom, sú vykazované v súlade s odsekom 55. |
91. |
Jednotka perspektívne ukončí účtovanie hedgingu uvedené v odseku 89, ak:
|
92. |
Akákoľvek úprava vyplývajúca z odseku 89(b) týkajúca sa účtovnej hodnoty hedgovaného finančného nástroja, ktorý sa oceňuje v upravenej cene obstarania (alebo v prípade portfóliového hedgingu úrokového rizika, k oddelenej riadkovej položke uvedenej v odseku 89A) sa bude odpisovať do zisku alebo straty. Amortizácia môže začať ihneď po vzniku úpravy a nezačne neskôr než vtedy, keď hedgovaná položka prestane byť upravovaná o zmeny v jej reálnej hodnote priraditeľnej k hedgovanému riziku. Úprava vychádza z prepočítanej platnej úrokovej sadzby k dátumu zahájenia amortizácie. Avšak, ak v prípade zabezpečovania reálnej hodnoty úrokového vystavenia portfólia finančného majetku alebo finančných záväzkov (výlučne v rámci takéhoto hedgingu) nie je možné uplatniť odpisovanie pri použití prepočítanej platnej úrokovej sadzby, úprava sa bude odpisovať pomocou lineárnej metódy. Úprava sa bude odpisovať úplne do splatnosti finančného nástroja alebo, v prípade portfóliového hedgingu úrokového rizika, do vypršania relevantného časového obdobia precenenia. |
93. |
Ak je nevykázaný firemný záväzok označený ako hedgovaná položka, následná kumulatívna zmena v reálnej hodnote firemného záväzku priraditeľná hedgovanému riziku je vykazovaná ako majetok alebo záväzok spolu s príslušným ziskom alebo stratou, vykázanou v zisku alebo strate (pozri odsek 89(b)). Zmeny v reálnej hodnote nástroja hedgingu sa taktiež vykazujú v zisku alebo strate. |
94. |
Ak jednotka vstúpi do firemného záväzku za účelom nadobudnutia majetku alebo prevzatia záväzku, ktorou je hedgovaná položka v rámci zabezpečenia reálnej hodnoty, je prvotná účtovná hodnota majetku alebo záväzku vyplývajúca z firemného záväzku jednotky upravená tak, aby zahŕňala kumulatívnu zmenu v reálnej hodnote firemného záväzku priraditeľného k hedgovanému riziku, vykázanému v súvahe. |
Hedgingy peňažných tokov
95. |
Ak hedging peňažných tokov spĺňa podmienky odseku 88 počas obdobia, je účtovaný nasledovne:
|
96. |
Konkrétnejšie, hedging peňažných tokov je účtovaný nasledovne:
|
97. |
Ak hedging predpokladanej transakcie následne vyústi do vykázania finančného majetku alebo finančného záväzku, súvisiace zisky alebo straty vykázané priamo vo vlastnom imaní v súlade s odsekom 95 sa preklasifikujú do zisku alebo straty v tom istom období alebo obdobiach, počas ktorých nadobudnutý majetok alebo prevzatý záväzok ovplyvňuje zisk alebo stratu (napríklad ako v obdobiach, v ktorých sa vykazuje úrokový výnos alebo úrokový náklad). Ak však jednotka očakáva skutočnosť, že celá strata alebo jej časť, priamo vykázaná vo vlastnom imaní nebude v priebehu jedného alebo viacerých budúcich období uhradená, preklasifikuje sumu, ktorej zaplatenie neočakáva, do zisku alebo straty. |
98. |
Ak hedging predpokladanej transakcie následne vyústi do vykázania nefinančného majetku alebo nefinančného záväzku, alebo sa predpokladaná transakcia pre nefinančný majetok alebo nefinančný záväzok stane firemným záväzkom, na ktorý sa uplatňuje účtovanie zabezpečenia reálnej hodnoty, využije jednotka nižšie uvedené body (a) alebo (b):
|
99. |
Jednotka prijme bod (a) alebo (b) v odseku 98 ako svoju účtovnú metódu a bude ju uplatňovať konzistentným spôsobom na všetky hedgingy, ktorých sa odsek 98 týka. |
100. |
Pre všetky hedgingy peňažných tokov iných než tých, ktoré spadajú pod odseky 97 a 98, sú sumy, ktoré boli vykázané priamo vo vlastnom imaní vykazované v zisku alebo strate toho istého obdobia alebo období, počas ktorých hedgovaná predpokladaná transakcia ovplyvňuje zisk alebo stratu (napríklad keď sa uskutoční predpokladaný predaj). |
101. |
V rámci každej z nasledujúcich situácií jednotka perspektívne ukončí účtovanie hedgingu uvedené v odsekoch 95–100:
|
Hedgingy čistej investície
102. |
Hedgingy čistej investície do zahraničnej prevádzky vrátane hedgingu peňažnej položky, ktorá sa účtuje ako časť čistej investície (pozri IAS 21), budú účtované podobne, ako hedging peňažných tokov:
|
DÁTUM ÚČINNOSTI A PRECHODNÉ USTANOVENIA
103. |
Jednotka uplatní tento štandard (spolu so zmenami vydanými v marci 2004) na ročné obdobia začínajúce dňom 1. január 2005 a neskôr. Povoľuje sa skoršie uplatňovanie. Jednotka neuplatňuje tento štandard (spolu so zmenami vydanými v marci 2004) na ročné obdobia začínajúce dňom 1. január 2005 v prípade, ak uplatňuje štandard IAS 32 (vydaný v decembri 2003). Ak jednotka uplatňuje tento štandard na obdobie začínajúce pred 1. januárom 2005, zverejní túto skutočnosť. |
104. |
Tento štandard sa bude uplatňovať retrospektívne s výnimkou ustanovení v odsekoch 105–108. Počiatočný zostatok nerozdelených ziskov najskoršieho predchádzajúceho prezentovaného obdobia a všetky iné porovnateľné sumy sú upravené tak, ako keby sa tento štandard vždy používal s výnimkou situácie, kedy by bolo prehodnotenie informácií nepoužiteľné. V prípade nepoužiteľnosti prehodnotenia jednotka túto skutočnosť zverejní a uvedie rozsah, do akého boli informácie zmenené. |
105. |
Pri prvom uplatnení tohto štandardu jednotka môže označiť predtým vykazovaný finančný majetok alebo finančný záväzok ako finančný majetok alebo finančný záväzok v reálnej hodnote v zisku alebo strate alebo k dispozícii na predaj aj napriek požiadavke odseku 9, ktorá ustanovuje povinnosť takéhoto označenia až po prvotnom vykázaní. Pokiaľ ide o akýkoľvek takýto finančný majetok k dispozícii na predaj, vykáže jednotka všetky kumulatívne zmeny v reálnej hodnote v oddelenej súčasti vlastného imania až po následné ukončenie vykazovania alebo zníženie hodnoty, kedy jednotka prevedie takýto kumulatívny zisk alebo stratu do zisku alebo straty. Pokiaľ ide o akýkoľvek finančný nástroj označený v reálnej hodnote v zisku alebo strate alebo nástroj k dispozícii na predaj, jednotka:
|
106. |
S výnimkou povolení obsiahnutých v odseku 107, uplatní jednotka požiadavky na ukončenie vykazovania uvedené v odsekoch 15–37 a v Prílohe A odseky AG36–AG52 perspektívnym spôsobom. V súlade s vyššie uvedeným, ak jednotka ukončila vykazovanie finančného majetku podľa IAS 39 (revidovaný z roku 2000) v dôsledku transakcie, ktorá sa uskutočnila pred 1. januárom 2004 a pri tomto majetku by v súlade s týmto štandardom nemalo byť ukončené vykazovanie, jednotka takýto majetok nevykáže. |
107. |
Bez ohľadu na obsah odseku 106 jednotka môže uplatniť požiadavky na ukončenie vykazovania uvedené v odsekoch 15–37 a v Prílohe A odseky AG36–AG52 retrospektívne od dátumu voľby uskutočnenej jednotkou za predpokladu, že informácie potrebné na uplatňovanie IAS 39 na majetok a záväzky, ktorých vykazovanie sa ukončilo v dôsledku minulých transakcií, boli získané v čase prvotného účtovania týchto transakcií. |
108. |
Jednotka nebude upravovať účtovnú hodnotu nefinančného majetku a nefinančných záväzkov za účelom vylúčenia ziskov a strát týkajúcich sa hedgingov peňažných tokov, ktoré boli zahrnuté do účtovnej hodnoty pred začiatkom finančného roka, v ktorom bol tento štandard prvýkrát uplatnený. Na začiatku finančného obdobia, v rámci ktorého sa tento štandard prvýkrát uplatňuje, sa akákoľvek suma vykazovaná priamo vo vlastnom imaní pre hedging firemného záväzku, ktorý sa v rámci tohto štandardu účtuje ako zabezpečenie reálnej hodnoty, preklasifikuje ako majetok alebo záväzok, s výnimkou hedgingu kurzového rizika, ktoré sa aj naďalej bude považovať za hedging peňažného toku. |
STIAHNUTIE EXISTUJÚCICH DOKUMENTOV
109. |
Tento štandard nahrádza IAS 39 Finančné nástroje: Vykazovanie a oceňovanie, revidovaný v októbri 2000. |
110. |
Tento štandard a súvisiaci návod na implementáciu nahrádza návod na implementáciu vydaný Výborom pre návod na implementáciu IAS 39, založeným bývalým IASC. |
(1) Odseky 48, 49 a AG69–AG82 Prílohy A obsahujú požiadavky na stanovenie reálnej hodnoty finančného majetku alebo finančného záväzku.
PRÍLOHA A
Aplikačné usmernenie
Táto príloha tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto štandardu.
Rozsah (odseky 2–7)
AG1. |
Zmluvy, ktoré vyžadujú platby založené na klimatických, geologických alebo ostatných fyzikálnych premenlivých veličinách, sa bežne označujú ako poistné zmluvy. (Tie, ktoré sú založené na klimatických premenlivých veličinách, sa niekedy nazývajú „deriváty počasia“.) Na základe takýchto zmlúv je uskutočnená platba založená na sume straty pre poistenú jednotku. Práva a povinnosti v rámci poistných zmlúv, ktoré v zásade neobsahujú prevod finančných rizík, sú z pôsobnosti tohto štandardu odsekom 2(d) vyňaté. Vyplatenie v rámci niektorých zmlúv, ktoré vyžaduje platbu vychádzajúcu z klimatických, geologických alebo iných premenlivých veličín, nesúvisí so sumou straty poistenej jednotky. Takéto zmluvy sú spod pôsobnosti tohto štandardu odsekom 2(h) vyňaté. |
AG2. |
Týmto štandardom sa nemenia požiadavky týkajúce sa programov zamestnaneckých požitkov, ktoré spĺňajú ustanovenia IAS 26 Účtovanie a vykazovanie penzijných programov a ani zmlúv o poplatkoch za autorské práva vychádzajúcich z objemu výnosov predaja alebo služieb, ktoré sa účtujú v súlade s IAS 18 Výnos. |
AG3. |
Niekedy jednotka vykonáva niečo, čo sa posudzuje ako „strategická investícia“ do majetkových nástrojov vydaných inou jednotkou, so zámerom zriadenia alebo zachovania dlhodobého operatívneho vzťahu s jednotkou, do ktorej bola investícia umiestnená. Za účelom určenia, či je metóda účtovania vlastného imania vhodná pre takúto investíciu, používa investujúca jednotka IAS 28 Investície do pridružených podnikov. Podobne, investujúca jednotka používa IAS 31 Podiely na spoločnom podnikaní pri stanovení toho, či je konsolidácia s použitím podielovej metódy alebo metódy vlastného imania vhodná pre takého investície. Ak ani metóda vlastného imania a ani podielová metóda konsolidácie nie je vhodná, jednotka bude na danú strategickú investíciu uplatňovať tento štandard. |
AG4. |
Tento štandard platí pre finančný majetok a finančné záväzky poisťovateľov, iné než práva a povinnosti vyplývajúce z poistných zmlúv, ktoré sú vylúčené odsekom 2(d). |
Definície (odseky 8–9)
Efektivna úroková sadzba
AG5. |
V niektorých prípadoch dochádza k nadobudnutiu finančného majetku pri vysokom diskonte, ktorý odráža vzniknuté úverové straty. Pri výpočte platnej úrokovej sadzby zahrnú jednotky takéto vzniknuté úverové straty do odhadovaných peňažných tokov. |
AG6. |
Pri použití metódy efektívnej úrokovej miery jednotka vo všeobecnosti odpisuje všetky poplatky, zaplatené alebo prijaté body, transakčné náklady a iné prémie alebo diskonty obsiahnuté vo výpočte platnej úrokovej sadzby počas očakávanej životnosti nástroja. Kratšie obdobie sa však používa v prípade, ak je toto kratšie obdobie obdobím, na ktoré sa vzťahujú poplatky, zaplatené alebo prijaté body, transakčné náklady, prémie alebo diskonty. Ide o situáciu, kedy je premenlivá veličina, na ktorú sa vzťahujú poplatky, zaplatené alebo prijaté body, transakčné náklady, prémie alebo diskonty, precenená na trhové sadzby predtým, než nastane očakávaná splatnosť nástroja. V takomto prípade je príslušné obdobie amortizácie obdobím do ďalšieho takéhoto dátumu precenenia. Ak napríklad prémia alebo diskont týkajúci sa nástroja s premenlivou sadzbou odráža úrok, k akumulácii ktorého došlo od poslednej splátky úrokov alebo zmeny trhových sadzieb od doby, kedy došlo ku zmene premenlivej úrokovej sadzby na trhovú sadzbu, amortizácia sa uskutoční k ďalšiemu dátumu, ku ktorému dôjde k zmene premenlivej úrokovej sadzby na trhovú sadzbu. Je tomu tak preto, lebo prémia alebo diskont sa týka obdobia do ďalšieho stanovenia úrokovej sadzby, pretože k tomuto dátumu je premenlivá veličina, ktorej sa prémia alebo diskont týka (t.j. úrokové sadzby) precenená na trhové sadzby. Ak však prémia alebo diskont vyplývajú zo zmeny úverového rozpätia premenlivej úrokovej sadzby stanovenej v nástroji alebo iných premenlivých veličín, ktoré nie sú prevedené na trhové sadzby, sú odpisované počas očakávanej doby životnosti nástroja. |
AG7. |
Pokiaľ ide o finančný majetok s premenlivou sadzbou a finančné záväzky s premenlivou sadzbou, mení pravidelné prehodnotenie odhadov peňažných tokov za účelom zahrnutia pohybov trhových sadzieb platnú úrokovú sadzbu. Ak je finančný majetok s premenlivou sadzbou alebo finančný záväzok s premenlivou sadzbou prvotne vykázaný v sume rovnajúcej sa istine prijatej alebo splatnej k dátumu splatnosti, opätovný odhad budúcich úrokových platieb obvykle nemá významný vplyv na účtovnú hodnotu majetku alebo záväzku. |
AG8. |
Ak jednotka prehodnotí svoje odhady týkajúce sa platieb alebo príjmov, musí upraviť účtovnú hodnotu finančného majetku alebo finančného záväzku (alebo skupiny finančných nástrojov) tak, aby odrážala súčasné a revidované odhadované peňažné toky. Jednotka prepočíta účtovnú hodnotu vypočítaním súčasnej hodnoty odhadovaných budúcich peňažných tokov pri pôvodnej platnej úrokovej sadzbe finančného nástroja. Takáto úprava sa vykáže v zisku alebo strate ako náklad alebo výnos. |
Deriváty
AG9. |
Typickými príkladmi derivátov sú futures a forwardové zmluvy, zmluvy o swape a opčné zmluvy. Derivát má zvyčajne fiktívnu sumu, ktorá je sumou meny, počtu akcií, počtu jednotiek váhy alebo objemu alebo iných jednotiek určených zmluvou. Derivátový nástroj však nevyžaduje od držiteľa alebo upisovateľa investovať alebo prijať fiktívnu sumu pri vzniku zmluvy. Derivát si však v dôsledku určitej budúcej udalosti, ktorá sa netýka fiktívnej sumy, môže vyžadovať fixnú platbu alebo platbu sumy, ktorá sa môže zmeniť (nie však proporcionálne so zmenou základu). Napríklad zmluva môže vyžadovať fixnú platbu vo výške 1 000 (1) CU, ak šesťmesačný LIBOR vzrastie o 100 základných bodov. Takáto zmluva sa považuje za derivát aj napriek tomu, že fiktívna suma nie je stanovená. |
AG10. |
Definícia derivátu v tomto štandarde zahŕňa zmluvy, ktoré sa vyrovnajú brutto formou doručenia základnej položky (napr. ide o forwardovú zmluvu na nákup dlhového nástroja s fixnou sadzbou). Jednotka môže disponovať zmluvou na nákup alebo predaj nefinančnej položky, ktorej vyrovnanie prebehne formou čistej hotovosti alebo iným finančným nástrojom alebo výmenou finančných nástrojov (napr. ide o zmluvu na nákup alebo predaj komodity pri fixnej sadzbe k budúcemu dátumu). Takáto zmluva spadá do pôsobnosti tohto štandardu s výnimkou situácie, ak k uzatvoreniu takejto zmluvy a k jej pokračovaniu došlo za účelom dodania nefinančného nástroja v súlade s očakávanými požiadavkami jednotky ohľadom nákupu, predaja alebo používania (pozri odseky 5–7). |
AG11. |
Jednou z definujúcich vlastností derivátu je, že derivát disponuje úvodnou čistou investíciou, ktorá je nižšia než taká investícia, ktorá by sa vyžadovala pre iné typy zmlúv, od ktorých by sa vzhľadom na zmeny trhových faktorov očakávala podobná odozva. Opčná zmluva spĺňa túto definíciu, pretože prémia je nižšia ako investícia, ktorá by bola vyžadovaná na získanie základného finančného nástroja, s ktorým je opcia spojená. Menový swap, ktorý vyžaduje úvodnú výmenu rôznych mien v rovnakej reálnej hodnote, spĺňa túto definíciu, nakoľko s ním nesúvisí žiadna úvodná čistá investícia. |
AG12. |
Bežný nákupu alebo predaj dáva podnet ku vzniku záväzku s pevnou cenou medzi dátumom uskutočnenia obchodu a dátumom vyrovnania, ktorý spĺňa definíciu derivátu. Avšak v dôsledku krátkeho trvania záväzku sa nevykazuje ako derivátový finančný nástroj. Tento štandard umožňuje špecifické účtovanie takýchto bežných zmlúv (pozri odseky 38 a AG53–AG56). |
Transakčné náklady
AG13. |
Transakčné náklady zahŕňajú poplatky a provízie, platené agentom (vrátane zamestnancov vystupujúcich ako predajní agenti), poradcom, burzovým maklérom a obchodným zástupcom, odvody regulačných agentúr a búrz cenných papierov a prevodné dane a poplatky. Transakčné náklady nezahŕňajú úverové prémie alebo diskonty, finančné náklady alebo vnútorné administratívne alebo skladovacie náklady. |
Finančný majetok a finančné záväzky držané na obchodovanie
AG14. |
Obchodovanie vo všeobecnosti odráža aktívny a častý nákup a predaj a finančné nástroje držané na obchodovanie sa obvykle používajú s cieľom tvorby zisku z krátkodobých zmien v cenách alebo marži dílera. |
AG15. |
Finančné záväzky držané na obchodovanie zahŕňajú:
Skutočnosť, že sa záväzok používa na financovanie obchodných činností neznamená, že je tento záväzok držaný na obchodovanie. |
Investície držané do doby splatnosti
AG16. |
Jednotka nemá pozitívny zámer držať investíciu do finančného majetku s fixnou splatnosťou do splatnosti, ak:
|
AG17. |
Dlhový nástroj s premenlivou úrokovou sadzbou môže splniť kritériá pre investície držané do splatnosti. Majetkové nástroje nemôžu byť investíciami držanými do splatnosti, pretože majú neurčitú životnosť (napríklad bežné akcie), alebo preto, lebo sumy, ktoré držiteľ môže prijať, sa môžu líšiť spôsobom, ktorý sa nedá stanoviť (ako sú akciové opcie, waranty a podobné práva). S ohľadom na definíciu investícií držaných do splatnosti, fixné alebo stanoviteľné platby a fixná doba splatnosti znamená, že zmluvná dohoda definuje sumy a dátumy platieb držiteľovi, akými sú platby úrokov a istiny. Významné riziko nezaplatenia nevylučuje možnosť klasifikovať finančný majetok ako majetok v držbe do splatnosti za predpokladu, že zmluvné platby sú fixné alebo ich možno stanoviť a súčasne sú splnené ostatné kritériá pre takúto klasifikáciu. Ak však podmienky opakovaného úverového nástroja umožňujú splácanie úroku počas neurčitej doby, takýto nástroj nemožno klasifikovať ako držaný do splatnosti, nakoľko vo vzťahu k nemu neexistuje doba splatnosti. |
AG18. |
Finančný majetok, na ktorý je uplatniteľný nákup zo strany emitenta, spĺňa kritériá pre klasifikáciu investície držanej do splatnosti v prípade, ak má držiteľ zámer, alebo je schopný držať ho do jeho kúpy alebo do doby splatnosti, a ak by držiteľ získal náhradu v podstate celej jeho účtovnej hodnoty. Realizácia kúpnej opcie emitenta urýchľuje splatnosť majetku. Ak je však na finančný majetok uplatniteľná kúpa takým spôsobom, že by držiteľ v podstate nezískal náhradu jeho celej účtovnej hodnoty, nemožno finančný majetok klasifikovať ako majetok držaný do splatnosti. Pri stanovení toho, či by došlo k úhrade podstatnej časti účtovnej hodnoty, berie jednotka do úvahy zaplatenú prémiu a kapitalizované transakčné náklady. |
AG19. |
Finančný majetok, ktorý nie je predajný (t.j. držiteľ má právo požadovať od emitenta splatenie alebo spätné odkúpenie finančného majetku pred jeho splatnosťou), nemožno klasifikovať ako investíciu držanú do splatnosti, nakoľko platba za predajnosť finančného majetku nie je konzistentná s vyjadrením zámeru držať finančný majetok do splatnosti. |
AG20. |
V rámci väčšiny finančných majetkov predstavuje reálna hodnota vhodnejšie ocenenie než je upravená cena obstarania. Výnimkou je klasifikácia držaný do splatnosti, avšak iba v prípade, ak má jednotka pozitívny zámer a schopnosť držať investíciu do splatnosti. Ak konanie jednotky vnáša pochybnosti do jej zámeru a schopnosti držať dané investície do splatnosti, odsek 9 vylučuje použitie výnimky na primerané časové obdobie. |
AG21. |
Katastrofický scenár, ktorý je pomerne nepravdepodobný, akým je napríklad prepad banky alebo podobná situácia ovplyvňujúca poisťovateľa, jednotka pri stanovení toho, či ide o pozitívny úmysel a schopnosť držať investíciu do splatnosti neberie do úvahy. |
AG22. |
Predaje pred splatnosťou by mohli splniť podmienku v odseku 9 — a tým aj predísť vyvolaniu otázky, či má jednotka zámer držať iné investície do splatnosti — v prípade, ak sú priraditeľné k niektorej z nasledujúcich situácií:
|
AG23. |
Jednotka nemá preukázanú schopnosť držať do splatnosti investíciu do finančného majetku s fixnou splatnosťou, ak:
|
AG24. |
Okolnosti odlišné od tých, ktoré sú opísané v odsekoch AG16–AG23 môžu naznačovať, že jednotka nemá pozitívny zámer alebo schopnosť držať investíciu do splatnosti. |
AG25. |
Jednotka hodnotí svoj zámer a schopnosť držať svoje investície držané do splatnosti nielen vtedy, keď dôjde k prvotnému vykázaniu tohto finančného majetku, ale tiež ku každému následnému dátumu, ku ktorému je zostavená súvaha. |
Úvery a pohľadávky
AG26. |
Nederivatívny finančný majetok s fixnými alebo stanoviteľnými platbami (vrátane úverového majetku, obchodných pohľadávok, investícií v dlhových nástrojoch a vkladov v bankách) môže potenciálne spĺňať definíciu úverov a pohľadávok. Finančný majetok, ktorý sa kótuje na aktívnom trhu (napríklad kótovaný dlhový nástroj, pozri odsek AG71), nespĺňa podmienky klasifikácie ako úver alebo pohľadávka. Finančný majetok, ktorý nespĺňa definíciu úverov a pohľadávok, možno klasifikovať ako investície držané do splatnosti v prípade, ak spĺňajú podmienky takejto klasifikácie (pozri odseky 9 a AG16–AG25). Pri prvotnom vykázaní finančného majetku, ktorý by bol inak klasifikovaný ako úver alebo pohľadávka, ho môže jednotka označiť ako finančný majetok v reálnej hodnote v zisku alebo strate alebo ako majetok k dispozícii na predaj. |
Vložené derivátové nástroje (odseky 10–13)
AG27. |
Ak základná zmluva nemá určenú alebo vopred stanovenú splatnosť a predstavuje zvyškový podiel na čistých aktívach jednotky, potom sú jej ekonomické charakteristiky a riziká charakteristikami a rizikami majetkového nástroja a vložený derivátový nástroj musí spĺňať charakteristiky vlastného imania týkajúce sa tej istej jednotky tak, aby sa mohol považovať za významne súvisiaci. Ak základná zmluva nie je majetkovým nástrojom a spĺňa definíciu finančného nástroja, jej ekonomické charakteristiky a riziká sú charakteristikami a rizikami dlhového nástroja. |
AG28. |
Vložený „neopčný“ derivát (napríklad vložený forward alebo swap) je oddelený od svojej základnej zmluvy na základe pre neho stanovených alebo v ňom obsiahnutých zásadných podmienok, pričom výsledkom je jeho nulová reálna hodnota pri prvotnom vykázaní. Vložený opčný derivát (napríklad put, call, horná hranica, minimálna hranica alebo realizácia swapu) je oddelený od svojej základnej zmluvy na základe stanovených podmienok funkcie opcie. Prvotná účtovná hodnota základného nástroja je zvyškovou hodnotou po oddelení vloženého derivátu. |
AG29. |
Vo všeobecnosti sa viaceré deriváty vložené do jedného nástroja považujú za jeden zložený vložený derivát. Pokiaľ však ide o vložené deriváty klasifikované ako vlastné imanie (pozri IAS 32 Finančné nástroje: Zverejňovanie a prezentácia), tieto sa účtujú oddelene od tých, ktoré sú klasifikované ako majetok alebo záväzky. Okrem toho, ak nástroj disponuje viac než jedným vloženým derivátom a takéto deriváty sa týkajú rôznej vystavenosti rizikám a dajú sa okamžite oddeliť a sú navzájom nezávislé, účtujú sa každý osobitne. |
AG30. |
Ekonomické charakteristiky a riziká vloženého derivátu sa nechápu ako úzko súvisiace so základnou zmluvou (odsek 11(a)) v nasledujúcich príkladoch. V týchto príkladoch, za predpokladu, že sú splnené podmienky odsekov 11(b) a (c), účtuje jednotka vložený derivát oddelene od základnej zmluvy.
|
AG31. |
Príkladom hybridného nástroja je finančný nástroj, ktorý udeľuje držiteľovi právo na predaj finančného nástroja emitentovi výmenou za peňažnú hotovosť alebo iný finančný majetok, ktorý sa mení v závislosti od zmeny majetkového alebo komoditného indexu, ktorý sa môže zvyšovať alebo znižovať („predajný nástroj“). […] Je potrebné oddeliť vložený derivát (t.j. indexovanú splátku istiny) v súlade s odsekom 11, nakoľko základná zmluva sa v súlade s odsekom AG27 považuje za dlhový nástroj a indexovaná splátka istiny úzko nesúvisí so základným dlhovým nástrojom podľa odseku AG30(a). Pretože splátka istiny sa môže zvyšovať alebo znižovať, je vložený derivát neopčným derivátom, ktorého hodnota sa indexuje vo vzťahu k prvotnej premenlivej veličine. |
AG32. |
V prípade predajného nástroja, ktorý možno kedykoľvek predať späť za peňažnú hotovosť rovnajúcu sa proporcionálnemu podielu na hodnote čistých aktív jednotky (ide napríklad o jednotky otvoreného spoločného fondu alebo niektoré s jednotkami súvisiace investičné produkty), je zmyslom oddelenia vloženého derivátu a účtovania každého komponentu ocenenie kombinovaného nástroja v sume spätného odkúpenia, splatného k dátumu, ku ktorému je zostavená súvaha, v prípade, ak držiteľ uplatní svoje právo na spätný predaj nástroja emitentovi. |
AG33. |
Ekonomické charakteristiky a riziká vloženého derivátu sa považujú za úzko súvisiace s ekonomickými charakteristikami a rizikami základnej zmluvy v nasledujúcich príkladoch. V týchto prípadoch jednotka neúčtuje vložený derivát oddelene od základnej zmluvy.
|
Vykazovanie a ukončenie vykazovania (odseky 14–42)
Prvotné vykazovanie (odsek 14)
AG34. |
V dôsledku zásady uvedenej v odseku 14 jednotka vo svojej súvahe vykazuje všetky svoje zmluvné práva a záväzky ako majetok a záväzky s výnimkou derivátov, ktoré znemožňujú prevod finančného majetku pred účtovaním finančného majetku ako predaj (pozri odsek AG49). Ak prevod finančného majetku nespĺňa podmienky pre ukončenie vykazovania, prevádzajúci nebude vykazovať prevedený majetok ako svoj majetok (pozri odsek AG50). |
AG35. |
Nasledujú niektoré príklady uplatnenia princípu z odseku 14:
|
Ukončenie vykazovania finančného majetku (odseky 15–37)
AG36. |
Nasledujúci diagram uvádza hodnotenie toho, či a do akej miery je ukončené vykazovanie finančného majetku. |
Zmluvy, v rámci ktorých si jednotka ponecháva zmluvné práva na príjem peňažných tokov z finančného majetku, avšak súčasne predpokladá platby peňažných tokov v prospech jedného alebo viacerých príjemcov (odsek 18(b))
AG37. |
K situácii uvedenej v odseku 18(b) (ak si jednotka ponechá zmluvné práva na peňažných tokov z finančného majetku, avšak ak sa naň súčasne vzťahuje zmluvná povinnosť platiť peňažné toky v prospech jedného alebo viacerých príjemcov) dochádza napríklad vtedy, ak ide o jednotku, ktorá je jednotkou špeciálneho účelu alebo trustom, ktorý v prospech investorov emituje užitočné podiely zo základného finančného majetku, ktorý vlastní a poskytuje služby súvisiace s takýmto finančným majetkom. V takomto prípade finančný majetok spĺňa podmienky pre ukončenie vykazovania, ak sú splnené podmienky uvedené v odsekoch 19 a 20. |
AG38. |
V rámci uplatňovania odseku 19 môže byť jednotka, napríklad, tvorcom finančného majetku alebo môže byť skupinou zahŕňajúcou konsolidovanú jednotku špeciálneho účelu, ktorá získala finančný majetok a prevádza peňažné toky na neznámych investorov tretej strany. |
Hodnotenie prevodu rizík a odmien vyplývajúcich z vlastníctva (odsek 20)
AG39. |
Príklady toho, kedy jednotka previedla podstatnú časť rizík a odmien vyplývajúcich z vlastníctva zahŕňajú:
|
AG40. |
Príklady, kedy si jednotka ponechala podstatnú časť rizík a odmien vyplývajúcich z vlastníctva zahŕňajú:
|
AG41. |
Ak jednotka určí, že v dôsledku prevodu previedla podstatnú časť rizík a odmien vyplývajúcich z vlastníctva prevedeného majetku, v budúcom období opätovne nevykazuje prevedený majetok s výnimkou situácie, ak takýto prevedený majetok nezíska späť v rámci ďalšej transakcie. |
Hodnotenie prevodu kontroly
AG42. |
Jednotka si neponechala kontrolu nad prevedeným majetkom, ak prevádzajúci disponuje praktickou schopnosťou predať prevedený majetok. Jednotka si ponechala kontrolu nad prevedeným majetkom v prípade, ak prevádzajúci nedisponuje praktickou schopnosťou predať prevedený majetok. Prevádzajúci disponuje praktickou schopnosťou predať prevedený majetok v prípade, ak sa s takýmto majetkom obchoduje na aktívnom trhu, pretože prevádzajúci by v prípade, že by musel takýto majetok jednotke vrátiť, mohol takýto majetok z trhu odkúpiť späť. Napríklad prevádzajúci môže disponovať praktickou schopnosťou predať prevedený majetok, ak sa na prevedený majetok vzťahuje opcia, ktorá jednotke umožňuje jeho spätný nákup, ale prevádzajúci môže v prípade realizácie opcie okamžite získať prevedený majetok z trhu. Prevádzajúci nedisponuje praktickou schopnosťou predať prevedený majetok v prípade, ak si jednotka takúto opciu ponechá a prevádzajúci nemôže okamžite získať prevedený majetok z trhu v prípade, ak jednotka opciu realizuje. |
AG43. |
Prevádzajúci disponuje praktickou schopnosťou predať prevedený majetok len vtedy, ak môže celý prevedený majetok predať v jeho celistvosti nespriaznenej tretej osobe a je schopný realizovať túto možnosť jednostranne bez uvalenia ďalších obmedzení na prevod. Zásadnou otázkou ostáva, čo je prevádzajúci schopný realizovať v praxi, nie aké zmluvné práva má prevádzajúci vo vzťahu k tomu, čo môže vykonať s prevedeným majetkom, alebo aké zmluvné obmedzenia existujú. Ide najmä o nasledovné:
|
AG44. |
To, že je nepravdepodobné, že prevádzajúci predá prevedený majetok neznamená, že si prevádzateľ ponechal kontrolu nad prevedeným majetkom. Ak však predajná opcia alebo záruka obmedzujú možnosť prevádzajúceho predať prevedený majetok, prevádzateľ si nad prevedeným majetkom ponechal kontrolu. Ak má napríklad predajná opcia alebo záruka dôvodnú hodnotu, obmedzuje možnosť prevádzajúceho predať prevedený majetok, pretože v praxi by prevádzajúci nepredal tretej strane prevedený majetok bez pripojenia podobnej opcie alebo podobných obmedzujúcich podmienok. Namiesto toho si prevádzajúci ponechá prevedený majetok tak, aby v rámci záruky alebo predajnej opcie získal príslušné platby. Za týchto okolností si prevádzateľ ponechal kontrolu nad prevedeným majetkom. |
Prevody, ktoré spĺňajú podmienky pre ukončenie vykazovania
AG45. |
Jednotka si ako kompenzáciu za obsluhu tohto majetku môže ponechať právo na časť úrokových splátok z prevedeného majetku. Časť úrokových splátok, ktorých by sa jednotka pri ukončení alebo prevode servisnej zmluvy vzdala, sa priradí servisnému majetku alebo servisnému záväzku. Časť splátok úroku, ktorej by sa jednotka nevzdala, by bola pohľadávka s obchodovaním len s úrokom. Ak by sa napríklad jednotka nevzdala žiadneho úroku na základe ukončenia alebo prevodu servisnej zmluvy, celá úroková marža by bola pohľadávkou s obchodovaním len s úrokom. Pre účely uplatnenia odseku 27 sa reálne hodnoty servisného majetku a pohľadávky s obchodovaním len s úrokom používajú na rozvrhnutie účtovnej hodnoty pohľadávky medzi časť majetku, ktorej vykazovanie bolo ukončené a časť, ktorej vykazovanie aj naďalej pokračuje. Ak nie je stanovený žiadny servisný poplatok a v súvislosti s kompenzáciou jednotky za poskytovanie služieb sa neočakáva príjem žiadneho poplatku, záväzok za servisnú povinnosť sa vykáže v reálnej hodnote. |
AG46. |
Pri odhadovaní reálnych hodnôt časti, ktorá sa bude aj naďalej vykazovať a časti, ktorej vykazovanie sa ukončí v súlade s uplatňovaním odseku 27, uplatní jednotka, okrem odseku 28, požiadavky na oceňovanie reálnou hodnotou, uvedené v odsekoch 48, 49 a AG69–AG82. |
Prevody, ktoré nespĺňajú podmienky pre ukončenie vykazovania
AG47. |
Nasledujúce riadky sa týkajú uplatňovania zásady uvedenej v odseku 29. Ak záruka vystavená jednotkou a týkajúca sa strát zo zlyhania v súvislosti s prevedeným majetkom znemožňuje ukončenie vykazovania prevedeného majetku z toho dôvodu, že si jednotka ponechala zásadnú časť rizík a odmien vyplývajúcich z vlastníctva prevedeného majetku, bude sa prevedený majetok aj naďalej vykazovať celý a prijatá odmena sa bude vykazovať ako záväzok. |
Pokračujúca zainteresovanosť v prevedenom majetku
AG48. |
Nasledujúce príklady sú príkladmi toho, ako jednotka oceňuje prevedený majetok a pridružené záväzky podľa odseku 30. Všetok majetok
|
Všetky prevody
AG49. |
Pokiaľ prevod finančného majetku nespĺňa podmienky na ukončenie vykazovania, nie sú zmluvné práva alebo povinnosti prevádzateľa, týkajúce sa prevodu, účtované oddelene ako deriváty v prípade, ak by vykazovanie derivátu a buď prevedeného majetku alebo záväzku vyplývajúceho z prevodu, vyústilo do dvojnásobného vykázania tých istých práv alebo povinností. Napríklad kúpna opcia, ktorú si prevádzateľ ponechal, môže znemožňovať účtovanie prevodu finančného majetku ako predaja. V takomto prípade sa kúpna opcia nevykazuje oddelene ako derivátový majetok. |
AG50. |
Ak prevod finančného majetku nespĺňa podmienky pre ukončenie vykazovania, prevádzajúci nebude vykazovať prevedený majetok ako svoj majetok. Prevádzajúci ukončí vykazovanie peňazí alebo inej zaplatenej odmeny a vykáže pohľadávku voči prevádzateľovi. Ak má prevádzateľ právo a záväzok opätovného získania kontroly nad celým prevedeným majetkom za fixnú sumu (napríklad zmluva o spätnom odkúpení), môže prevádzajúci svoju pohľadávku účtovať ako úver alebo pohľadávku. |
Príklady
AG51. |
Nasledujúce príklady uvádzajú použitie metód ukončenia vykazovania uvedených v tomto štandarde.
|
AG52. |
Tento odsek naznačuje uplatňovanie prístupu pokračujúcej zainteresovanosti v prípade, ak pokračujúca zainteresovanosť jednotky tvorí súčasť finančného majetku. Predpokladajme, že jednotka disponuje portfóliom úverov s možnosťou predčasného splatenia, ktorých kupón a Efektivna úroková sadzba je 10 percent, a ktorých suma istiny a upravenej ceny obstarania je 10 000 CU. Jednotka vstúpi do transakcie, v rámci ktorej výmenou za platbu vo výške 9 115 CU získa prevádzajúci právo na všetky inkasá istiny vo výške 9 000 CU a súvisiaci úrok vo výške 9,5 %. Jednotka si ponechá právo na inkasá istiny vo výške 1 000 CU a na súvisiaci úrok vo výške 10 percent, ako aj na prebytkové rozpätie vo výške 0,5 percenta zo zvyšnej istiny v hodnote 9 000 CU. Inkasá z predčasného splatenia sa proporcionálne rozdeľujú medzi jednotku a prevádzajúceho v pomere 1:9, avšak všetky zlyhania sa z podielu jednotky vo výške 1 000 CU odpočítavajú až dovtedy, kým sa tento podiel nevyčerpá. Reálna hodnota úverov k dátumu transakcie predstavuje sumu 10 100 CU a odhadovaná reálna hodnota prebytkového rozpätia vo výške 0,5 % predstavuje sumu 40 CU.Jednotka stanovuje, že previedla podstatnú časť rizík a odmien vyplývajúcich z vlastníctva (napríklad významné riziko predčasného splatenia), avšak taktiež si ponechala významnú časť rizík a odmien vyplývajúcich z vlastníctva (z dôvodu podriadeného nerozdeleného podielu) a ponechala si aj kontrolu. Preto jednotka uplatňuje prístup pokračujúcej zainteresovanosti.Za účelom uplatnenia tohto štandardu jednotka analyzuje transakciu ako (a) ponechanie si plne proporcionálneho nerozdeleného podielu vo výške 1 000 CU, a (b) podriadenie takéhoto nerozdeleného podielu za účelom poskytnúť prevádzajúcemu úverové vylepšenie vo vzťahu k úverovým stratám.Jednotka vypočíta, že suma 9 090 CU (90 percent z 10 100 CU) z prijatej odmeny vo výške 9 115 CU predstavuje odmenu na plne proporcionálny 90-percentný podiel. Zvyšok prijatej odmeny (25 CU) predstavuje prijatú odmenu za podriadenie jeho nerozdeleného podielu za účelom úverového vylepšenia z hľadiska úverových strát pre prevádzajúceho. Okrem toho prebytkové rozpätie vo výške 0,5 % predstavuje prijatú odmenu za úverové vylepšenie. Na základe vyššie uvedeného predstavuje celková suma prijatej odmeny za úverové vylepšenie hodnotu 65 CU (25 CU + 40 CU).Jednotka vypočíta zisk alebo stratu z predaja 90-percentného podielu na peňažných tokoch. Za predpokladu, že k dátumu prevodu nie sú k dispozícii samostatné reálne hodnoty prevedenej 10-percentnej časti a nerozdelenej 90-percentnej časti, jednotka rozvrhne účtovnú hodnotu majetku v súlade s odsekom 28 nasledovne:
|
Bežný nákup alebo predaj finančného majetku (odsek 38)
AG53. |
Bežný nákup alebo predaj finančného majetku sa vykazuje pomocou účtovania dátumom uskutočnenia alebo účtovania dátumom vyrovnania v súlade s ustanoveniami odsekov AG55 a AG56. Použitá metóda sa konzistentne uplatňuje na všetky nákupy a predaje finančného majetku, ktorý patrí do rovnakej kategórie finančného majetku, aká je definovaná v odseku 9. Za týmto účelom majetok, ktorý je držaný na obchodovanie, tvorí oddelenú kategóriu od majetku určeného v reálnej hodnote v zisku alebo strate. |
AG54. |
Zmluva, ktorá vyžaduje alebo umožňuje čisté vyrovnanie zmeny hodnoty zmluvy, sa nepovažuje za bežnú zmluvu. Namiesto toho sa takáto zmluva účtuje ako derivát v období medzi dátumom uskutočnenia obchodu a dátumom vyrovnania. |
AG55. |
Dátum uskutočnenia obchodu je dátumom, ku ktorému sa jednotka zaväzuje kúpiť alebo predať majetok. Účtovanie dátumom uskutočnenia súvisí s (a) vykazovaním majetku, ktorý sa má prijať a záväzku, za ktorý sa má zaplatiť k dátumu uskutočnenia obchodu, a (b) ukončením vykazovania majetku, ktorý bol predaný, vykázaním akéhokoľvek zisku alebo straty z vyradenia a vykázaním pohľadávky voči nákupcovi za platbu k dátumu uskutočnenia obchodu. Vo všeobecnosti úrok nezačína narastať na majetku a zodpovedajúcom záväzku až do dátumu vyrovnania, keď dôjde k prevedeniu vlastníctva. |
AG56. |
Dátum vyrovnania je dátumom, ku ktorému sa majetok dodá do jednotke, alebo ku ktorému majetok dodá jednotka. Účtovanie dátumu vyrovnania súvisí s (a) vykázaním majetku k dátumu jeho prijatia jednotkou a (b) ukončením vykazovania majetku a vykazovaním akéhokoľvek zisku alebo straty z vyradenia ku dňu, kedy došlo k jeho doručeniu jednotkou. Ak sa používa účtovanie dátumom vyrovnania, účtuje jednotka všetky zmeny reálnej hodnoty majetku, ktorý sa má prijať v období od dátumu uskutočnenia obchodu do dátumu vyrovnania rovnakým spôsobom ako účtuje nadobudnutý majetok. Inými slovami, zmena hodnoty sa nevykazuje za majetok účtovaný v obstarávacej cene alebo upravenej cene obstarania; vykazuje sa v zisku alebo strate za majetok klasifikovaný ako finančný majetok v reálnej hodnote v zisku alebo strate; a pokiaľ ide o majetok klasifikovaný ako k dispozícii na predaj, tento je vykazovaný vo vlastnom imaní. |
Ukončenie vykazovania finančného záväzku (odseky 39–42)
AG57. |
K ukončeniu finančného záväzku (alebo jeho časti) dôjde, ak dlžník:
|
AG58. |
Ak emitent dlhového nástroja takýto nástroj spätne odkúpi, dlh sa umorí aj napriek tomu, že emitent predstavuje hráča na trhu s takýmito nástrojmi alebo ho mieni v krátkej dobe opätovne predať. |
AG59. |
V prípade neexistencie zákonných ustanovení platba tretej strane, vrátane poručníka (niekedy nazývaná „v podstate zrušenie“), sama osebe neruší primárnu povinnosť dlžníka voči veriteľovi. |
AG60. |
Ak dlžník za účelom prevzatia záväzku zaplatí tretej strane a veriteľovi oznámi, že jeho dlhový záväzok prevzala tretia strana, dlžník neukončí vykazovanie dlhového záväzku až do splnenia podmienky uvedenej v odseku AG57(b). Ak dlžník za účelom prevzatia záväzku zaplatí tretej strane a od veriteľa získa zákonné potvrdenie o zrušení jeho dlhu, následne môže dlžník považovať svoj dlh za zrušený. Ak však dlžník súhlasí s realizáciou platieb za dlh tretej strane alebo priamo jej pôvodnému veriteľovi, vykazuje dlžník nový dlhový záväzok voči tretej strane. |
AG61. |
Ak zákonné uvoľnenie, či už súdom alebo veriteľom, spôsobí ukončenie vykazovania záväzku, môže jednotka vykázať nový záväzok, ak nie sú splnené podmienky na ukončenie vykazovania v odsekoch 15–37 pre finančný majetok, ktorý bol prevedený. Ak tieto kritériá splnené nie sú, vykazovanie prevedeného majetku sa neukončí a jednotka vykazuje nový záväzok súvisiaci s prevedeným majetkom. |
AG62. |
Pre účely odseku 40 sú podmienky podstatne odlišné, ak je diskontovaná súčasná hodnota peňažných tokov podľa nových podmienok, vrátane všetkých platených poplatkov po odpočítaní prijatých a diskontovaných poplatkov, pri použití pôvodnej platnej úrokovej sadzby minimálne o 10 % odlišná od diskontovanej súčasnej hodnoty zostávajúcich peňažných tokov pôvodného finančného záväzku. Ak sa výmena dlhových nástrojov alebo modifikácia podmienok účtuje ako zrušenie, všetky vzniknuté náklady alebo poplatky sa vykážu ako súčasť zisku alebo straty zo zrušenia. Ak sa výmena alebo modifikácia neúčtuje ako zrušenie, všetky vzniknuté náklady alebo poplatky upravujú účtovnú hodnotu záväzku a odpisujú sa počas zostávajúceho obdobia modifikovaného záväzku. |
AG63. |
V niektorých prípadoch veriteľ uvoľňuje dlžníka z jeho súčasnej povinnosti platiť, avšak dlžník na seba preberá záručný záväzok zaplatiť v prípade, ak dôjde k zlyhaniu zmluvnej strany, ktorá na seba prevzala primárnu zodpovednosť. Za takýchto okolností dlžník:
|
Oceňovanie (odseky 43–70)
Prvotné oceňovanie finančného majetku a finančných záväzkov (odsek 43)
AG64. |
Reálnou hodnotou finančného nástroja pri prvotnom vykazovaní je obvykle transakčná cena (t.j. reálna hodnota zaplatenej alebo prijatej odmeny, pozri taktiež odsek AG76). Ak však časť zaplatenej alebo prijatej odmeny tvorí odmenu za niečo iné než za finančný nástroj, je reálna hodnota finančného nástroja odhadovaná pomocou metódy ohodnotenia (pozri odseky AG74–AG79). Napríklad reálnu hodnotu dlhodobého neúročeného úveru alebo pohľadávky možno odhadnúť ako súčasnú hodnotu všetkých budúcich príjmov peňazí diskontovanú pomocou prevládajúcej trhovej úrokovej sadzby (sadzieb) pre podobný nástroj (ide o podobnosť v oblasti meny, splatnosti, typu úrokovej sadzby a iné faktory) s podobnou úverovou bonitou. Akákoľvek ďalšia požičaná suma predstavuje výdavok alebo zníženie výnosu dovtedy, pokiaľ nesplní podmienky pre jej vykázanie ako iného typu majetku. |
AG65. |
Ak jednotka poskytne úver s úrokom, ktorý nekorešponduje s trhovou úrokovou sadzbou (napr. 5 percent v prípade, ak je trhová sadzba pre podobné úvery 8 percent) a ako kompenzáciu obdrží zálohový poplatok, vykazuje jednotka úver v jeho reálnej hodnote, t.j. bez prijatých poplatkov. Jednotka zvýši diskont do zisku alebo straty pomocou metódy efektívnej úrokovej miery. |
Následné oceňovanie finančného majetku (odseky 45 a 46)
AG66. |
Ak bol finančný nástroj predtým vykazovaný ako finančný majetok je oceňovaný v reálnej hodnote a jeho reálna hodnota klesne pod nulovú hodnotu, v súlade s odsekom 47 ide o finančný záväzok. |
AG67. |
Nasledujúci príklad ukazuje účtovanie transakčných nákladov v rámci prvotného a následného ocenenia finančného majetku k dispozícii na predaj. Majetok bol nadobudnutý za hodnotu 100 CU plus nákupná provízia vo výške 2 CU. Prvotne sa majetok vykáže v hodnote 102 CU. Ďalší dátum finančného vykazovania nastane o jeden deň neskôr, kedy sa kótovaná trhová cena majetku dostane na hodnotu 100 CU. Ak by došlo k predaju majetku, bolo by nevyhnutné zaplatiť províziu vo výške 3 CU. K uvedenému dátumu sa majetok ocení na hodnotu 100 CU (bez ohľadu na možnú províziu z predaja) a strata vo výške 2 CU sa vykáže vo vlastnom imaní. Ak sa finančného majetku k dispozícii na predaj týkajú fixné alebo stanoviteľné platby, transakčné náklady sa pomocou metódy efektívnej úrokovej miery odpíšu do zisku alebo straty. Ak sa finančného majetku k dispozícii na predaj fixné alebo stanoviteľné splátky netýkajú, transakčné náklady sa vykazujú v zisku alebo strate v prípade, ak sa ukončí vykazovanie alebo zníži hodnota tohto majetku. |
AG68. |
Nástroje klasifikované ako úvery a pohľadávky sa oceňujú v odpisovaných nákladoch bez ohľadu na úmysel jednotky držať ich do splatnosti. |
Úvahy o oceňovaní reálnou hodnotou (odseky 48 a 49)
AG69. |
Podstatou definície reálnej hodnoty je predpoklad, že jednotka je nepretržitou činnosťou bez zámeru alebo potreby ukončiť alebo významne zmenšiť škálu svojich činností, alebo uskutočniť transakciu za nepriaznivých podmienok. Reálna hodnota z tohto dôvodu nepredstavuje sumu, ktorú by jednotka prijala alebo platila vo vynútenej transakcii, nedobrovoľnej likvidácii alebo exekučnom predaji. Reálna hodnota však odráža úverovú kvalitu nástroja. |
AG70. |
Tento štandard používa pojmy „ponúkaná cena“ a „dopytovaná cena“ (niekedy sa označuje aj ako „skutočná navrhovaná cena“) v kontexte kótovaných trhových cien a pojem „pásmo ponuka-dopyt“ len za účelom zahrnutia transakčných nákladov. Do pojmu „pásmo ponuka-dopyt“ sa iné úpravy, pomocou ktorých možno dospieť k reálnej hodnote (napr. úverové riziko protistrany), nezahŕňajú. |
Aktívny trh: Kótovaná cena
AG71. |
Finančný nástroj sa považuje za nástroj kótovaný na finančnom trhu, ak sú z burzy, od dílera, brokera, priemyselnej skupiny, cenovej alebo regulačnej agentúry okamžite a pravidelne k dispozícii kótované ceny, ktoré odrážajú aktuálne a pravidelne sa opakujúce trhové transakcie na nezávislej báze. Reálna hodnota sa definuje ako suma, ku ktorej dospel súhlasiaci kupujúci a súhlasiaci predávajúci v rámci nezávislej transakcie. Cieľom stanovenia reálnej hodnoty finančného nástroja, s ktorým sa obchoduje na aktívnom trhu, je dospieť k cene, za ktorú by sa k dátumu, ku ktorému je zostavená súvaha, s týmto nástrojom uskutočnila transakcia (t.j. bez modifikácie alebo inej úpravy nástroja) v rámci najvýhodnejšieho aktívneho trhu, na ktorý má jednotka okamžitý prístup. Jednotka však upravuje cenu na výhodnejšom trhu za účelom zahrnutia akýchkoľvek rozdielov v úverovom riziku protistrany medzi nástrojmi, s ktorými sa na tomto trhu obchoduje a nástrojom, ktorý sa práve ohodnocuje. Existencia zverejňovaných cenových kotácií na aktívnom trhu predstavuje najlepší dôkaz reálnej hodnoty, a ak takéto kotácie existujú, používajú sa na ocenenie finančného majetku alebo finančného záväzku. |
AG72. |
Vhodná kótovaná trhová cena pre držaný majetok alebo vydávaný záväzok je zvyčajne skutočná ponúkaná cena a pre nadobúdaný majetok alebo držaný záväzok, dopytovaná cena. Ak má jednotka majetok a záväzky s kompenzáciou trhových rizík, môže použiť stredné trhové ceny ako základ pre ustanovenie reálnych hodnôt kompenzačných rizikových pozícií a podľa potreby použiť ponúkanú alebo dopytovanú cenu na čistú otvorenú pozíciu. Ak nie sú k dispozícii aktuálne ponúkané ani dopytované ceny, cena poslednej transakcie poskytuje dôkaz o aktuálnej reálnej hodnote za predpokladu, že sa od dátumu transakcie nevyskytla významná zmena v ekonomických okolnostiach. Ak sa od dátumu transakcie podmienky zmenili (napr. ide o zmenu bezrizikovej úrokovej sadzby po poslednej cenovej kotácii firemného dlhopisu), odráža reálna hodnota zmenu v podmienkach odkazom na aktuálne ceny alebo sadzby pre podobné finančné nástroje, podľa vhodnosti. Podobne aj v prípade, ak jednotka môže preukázať, že posledná transakčná cena nepredstavuje reálnu hodnotu (napr. preto, že odráža sumu, ktorú by jednotka prijala alebo zaplatila vo vynútenej transakcii, nedobrovoľnej likvidácii alebo exekučnom predaji), je takáto cena upravená. Reálna hodnota portfólia finančných nástrojov je produktom množstva jednotiek nástroja a jeho kótovanej trhovej ceny. Ak neexistuje zverejnená trhová cena pre finančný nástroj ako celok, avšak existujú aktívne trhy pre jeho jednotlivé časti, je reálna hodnota určovaná na základe relevantných trhových cien komponentov. |
AG73. |
Ak sa na aktívnom trhu kótuje sadzba (nie cena), jednotka takúto trhovo kótovanú sadzbu použije ako vstup do techniky ohodnotenia za účelom stanovenia reálnej hodnoty. Ak trhovo kótovaná sadzba nezahŕňa úverové riziko alebo iné faktory, ktoré by účastníci trhu zahrnuli do ocenenia nástroja, musí jednotka vykonať úpravu sadzby pre tieto faktory. |
Žiadny aktívny trh: Technika oceňovania
AG74. |
Ak trh pre finančný nástroj nie je trhom aktívnym, jednotka stanoví reálnu hodnotu pomocou techniky oceňovania. Techniky oceňovania zahŕňajú použitie aktuálnych nezávislých trhových transakcií medzi informovanými a súhlasiacimi stranami, odkazov na aktuálnu reálnu hodnotu iného nástroja, ktorá je v podstate rovnaká, analýzu diskontovaných peňažných tokov a opčné cenové modely. Ak za účelom ocenenia nástroja existuje technika oceňovania spoločne používaná účastníkmi trhu a je dokázané, že výsledkom použitia takejto techniky sú spoľahlivé odhady cien získaných v rámci aktuálnych trhových transakcií, použije jednotka takúto techniku. |
AG75. |
Cieľom použitia techniky oceňovania je určiť, aká by bola transakčná cena v rámci nezávislej výmeny k dátumu oceňovania, na ktorú by sa vzťahovali bežné obchodné úvahy. Reálna hodnota sa odhaduje na základe výsledkov techniky oceňovania, ktorá v maximálnej miere využíva trhové vstupy a v čo najmenšej možnej miere sa spolieha na špecifické jednotkové vstupy. Technika oceňovania povedie k realistickému odhadu reálnej hodnoty, ak (a) primerane odráža skutočnosť, ako by trh ohodnotil nástroj, a (b) vstupy do techniky oceňovania primerane odrážajú trhové očakávania a ocenenia faktorov rizikovej výnosnosti obsiahnutých vo finančnom nástroji. |
AG76. |
Preto technika oceňovania (a) zahŕňa všetky faktory, ktoré by pri stanovení ceny účastníci trhu brali do úvahy a (b) je konzistentná s akceptovanými ekonomickými metodológiami oceňovania finančných nástrojov. Jednotka periodicky porovnáva techniku oceňovania a vykonáva testovanie jej platnosti pri použití cien akýchkoľvek zistiteľných aktuálnych trhových transakcií v rámci toho istého nástroja (t.j. bez modifikácie alebo inej úpravy) alebo na základe akýchkoľvek dostupných zistiteľných trhových údajov. Jednotka získava trhové údaje z toho istého trhu, na ktorom nástroj vznikol, alebo na ktorom došlo ku kúpe nástroja. Najlepším dôkazom reálnej hodnoty finančného nástroja pri prvotnom vykázaní je transakčná cena (t.j. reálna hodnota zaplatenej alebo prijatej odmeny) s výnimkou situácie, ak sa reálna hodnota tohto nástroja porovnáva s inými zistiteľnými trhovými transakciami s tým istým nástrojom (t.j. bez modifikácie alebo iných úprav) alebo na základe techniky oceňovania, ktorej premenlivé veličiny zahŕňajú výlučne údaje zo zistiteľných trhov. |
AG77. |
Prvotné nadobudnutie alebo vznik finančného majetku alebo prevzatie finančného záväzku predstavuje trhovú transakciu, ktorá tvorí základ pre odhadnutie reálnej hodnoty finančného nástroja. Ak je finančný nástroj dlhovým nástrojom (ako napríklad úver), jeho reálnu hodnotu možno stanoviť odkazom na trhové podmienky, ktoré existovali k dátumu akvizície alebo vzniku, a na aktuálne trhové podmienky alebo úrokové sadzby, ktoré jednotka (alebo iné strany) aktuálne uplatňuje na podobné dlhové nástroje (t.j. podobná zvyšková splatnosť, charakter peňažného toku, mena, úverové riziko, záruka a úrokový základ). Za predpokladu, že následne po vzniku dlhového nástroja nedošlo k žiadnej zmene úverového rizika dlžníka a použiteľných úverových rozpätí, je možné odhad súčasnej trhovej úrokovej sadzby odvodiť použitím základnej úrokovej sadzby odrážajúcej vyššiu úverovú kvalitu než základný dlhový nástroj, pričom úverové rozpätie ostane rovnaké a jednotka vykoná úpravu o zmenu základnej úrokovej sadzby odo dňa vzniku. Ak sa od poslednej trhovej transakcie podmienky zmenili, zodpovedajúca zmena reálnej hodnoty finančného nástroja, ktorý sa ohodnocuje, sa stanovuje odkazom na aktuálne ceny alebo sadzby podobných finančných nástrojov, pričom sa podľa potreby upraví o všetky rozdiely z ohodnocovaného nástroja. |
AG78. |
Tie isté informácie nemusia byť k dispozícii ku každému dátumu ocenenia. Napríklad k dátumu, ku ktorému jednotka poskytuje úver alebo nadobúda dlhový nástroj, s ktorým sa aktívne neobchoduje, disponuje jednotka transakčnou cenou, ktorá je aj trhovou cenou. Je však možné, že k dátumu ďalšieho ocenenia nebudú k dispozícii žiadne informácie o novej transakcii a hoci jednotka môže stanoviť všeobecnú úroveň trhových úrokových sadzieb, nemusí vedieť, akú úroveň úverového alebo iného rizika by pri oceňovaní nástroja k takémuto dátumu účastníci trhu brali do úvahy. Jednotka nemusí disponovať informáciami z posledných transakcií za účelom stanovenia vhodného úverového rozpätia nad základnú úrokovú sadzbu v rámci stanovenia diskontnej sadzby pre výpočet súčasnej hodnoty. Pri absencii dôkazov je vhodné predpokladať, že v rozpätí, ktoré existovalo k dátumu poskytnutia úveru, nedošlo k žiadnym zmenám. Od jednotky sa však môže očakávať primeraná snaha pri stanovení dôkazu, či v rámci týchto faktorov došlo k zmenám. Ak existuje dôkaz o zmene, jednotka v rámci stanovenia reálnej hodnoty finančného nástroja zváži účinky takýchto zmien. |
AG79. |
Pri uplatňovaní diskontovaných analýz peňažných tokov používa jednotka diskontné sadzby rovnajúce sa prevládajúcej miere návratnosti z finančných nástrojov, ktoré majú v podstate tie isté podmienky a charakteristiky, vrátane úverovej kvality nástroja, počas zostávajúceho obdobia ktorého je zmluvná úroková sadzba fixná, zostávajúceho obdobia splátok istiny a meny, v ktorej sa majú splátky uskutočňovať. Krátkodobé pohľadávky a záväzky bez určenia úrokovej sadzby možno oceniť v pôvodnej faktúrovanej sume za predpokladu, že účinok diskontovania nie je významný. |
Žiadny aktívny trh: Majetkové nástroje
AG80. |
Reálna hodnota investícií do majetkových nástrojov, ktoré nemajú kótovanú trhovú cenu na aktívnom trhu a prepojených derivátov, ktorých vyrovnanie sa musí uskutočniť dodaním takéhoto nekótovaného majetkového nástroja (pozri odseky 46(c) a 47) je možné spoľahlivo oceniť, ak (a) premenlivosť v rozsahu primeraných odhadov reálnej hodnoty nie je vo vzťahu k takémuto nástroju významná, alebo (b) pravdepodobnosti rôznych odhadov v rámci pásma možno pri stanovení reálnej hodnoty primerane zhodnotiť a použiť. |
AG81. |
Existuje mnoho situácií, v rámci ktorých premenlivosť v rozsahu primeraných odhadov reálnej hodnoty investícií do majetkových nástrojov, ktoré nemajú kótovanú trhovú cenu a prepojených derivátov, ktorých vyrovnanie musí prebehnúť formou dodania takéhoto nekótovaného majetkového nástroja (pozri odseky 46(c) a 47) pravdepodobne nebude významná. Bežne je možné odhadnúť reálnu hodnotu finančného majetku, ktorý jednotka nadobudla od externej strany. Ak je však rozsah primeraných odhadov reálnej hodnoty významný a pravdepodobnosti rôznych odhadov nemožno spoľahlivo zhodnotiť, jednotka nesmie oceňovať nástroj v reálnej hodnote. |
Vstupy do techník oceňovania
AG82. |
Vhodná technika odhadnutia reálnej hodnoty konkrétneho finančného nástroja zahŕňa zistiteľné trhové údaje o trhových podmienkach a iných faktoroch, ktoré pravdepodobne môžu vplývať na reálnu hodnotu nástroja. Reálna hodnota finančného nástroja vychádza z jedného alebo viacerých nasledujúcich faktorov (pravdepodobne aj z iných faktorov).
|
Zisky a straty (odseky 55–57)
AG83. |
Jednotka uplatňuje IAS 21 na finančný majetok a finančné záväzky, ktoré sú v súlade s IAS 21 peňažnými položkami a sú denominované v cudzej mene. Podľa IAS 21 sa všetky kurzové zisky a straty z peňažného majetku a peňažných záväzkov vykazujú v zisku alebo strate. Výnimkou je peňažná položka, ktorá je označená ako nástroj hedgingu buď v rámci hedgingu peňažných tokov (pozri odseky 95–101) alebo hedgingu čistej investície (pozri odsek 102). Pre účely vykázania kurzových ziskov a strát v súlade s IAS 21 sa finančný majetok k dispozícii na predaj posudzuje tak, ako keby sa účtoval v upravenej cene obstarania v cudzej mene. Pokiaľ teda ide o takýto majetok, sú výmenné rozdiely vyplývajúce zo zmien v upravenej cene obstarania vykazované v zisku alebo strate a iné zmeny v účtovnej hodnote sú vykazované v súlade s odsekom 55(b). Pokiaľ ide o finančný majetok k dispozícii na predaj, ktorý podľa IAS 21 nie je peňažnou položkou (napríklad majetkové nástroje), zisk alebo strata, ktorá sa vykazuje priamo vo vlastnom imaní podľa odseku 55(b), zahŕňa všetky súvisiace súčasti cudzej meny. Ak medzi nederivátovým peňažným majetkom a nederivátovým peňažným záväzkom existuje hedgingový vzťah, zmeny súčasti cudzej meny takýchto finančných nástrojov sa vykazujú v zisku alebo strate. |
Zníženie hodnoty a nedobytnosť finančného majetku (odseky 58-70)
Finančný majetok účtovaný v upravenej cene obstarania (odseky 63–65)
AG84. |
Zníženie hodnoty finančného majetku účtovaného v upravenej cene obstarania je ocenené používaním pôvodnej platnej úrokovej sadzby pre finančný nástroj, pretože diskontovanie aktuálnou trhovou úrokovou sadzbou by v konečnom dôsledku uvalilo ocenenie reálnej hodnoty na finančný majetok, ktorý by bol inak oceňovaný v upravenej cene obstarania. Ak v dôsledku finančných problémov dlžníka alebo emitenta dôjde k úprave podmienok úveru, pohľadávky alebo investície držanej do splatnosti, zníženie hodnoty sa oceňuje pomocou pôvodnej platnej úrokovej sadzby pred zmenou podmienok. Ak je efekt diskontovania nevýznamný, peňažné toky súvisiace s krátkodobými pohľadávkami sa nediskontujú. Ak má úver, pohľadávka, alebo investícia držaná do doby splatnosti premenlivú úrokovú sadzbu, predstavuje diskontná sadzba pre oceňovanie akejkoľvek straty zo zníženia hodnoty v súlade s odsekom 63 súčasnú platnú úrokovú sadzbu (sadzby), stanovenú podľa zmluvy. Veriteľ môže oceňovať zníženie hodnoty finančného majetku účtovaného pomocou upravenej ceny obstarania na základe reálnej hodnoty nástroja a pri použití zistiteľnej trhovej ceny. Výpočet súčasnej hodnoty očakávaných budúcich peňažných tokov kolateralizovaného finančného majetku odráža peňažné toky, ktoré môžu vzniknúť zo zabavenia a predaja bez nákladov na získanie a predaj záruky a to bez ohľadu na pravdepodobnosť zabavenia a predaja. |
AG85. |
Proces odhadu zníženia hodnoty berie do úvahy všetky úverové angažovanosti, nielen angažovanosti týkajúce sa nízkej úverovej kvality. Ak napríklad jednotka používa interný úverový systém analýzy a triedenia, zhodnotí všetky úverové stupne a nielen tie, ktoré odrážajú závažné úverové zhoršenia. |
AG86. |
Výsledkom procesu odhadovania sumy straty zo zníženia hodnoty môže byť jedna suma alebo škála možných súm. Pokiaľ ide o uvedenú škálu súm, jednotka vykáže stratu zo zníženia hodnoty rovnajúcu sa najlepšiemu odhadu v rámci škály (2) a pred zverejnením účtovnej závierky vezme do úvahy všetky dostupné informácie o podmienkach existujúcich k dátumu, ku ktorému je zostavená súvaha. |
AG87. |
Za účelom kolektívneho zhodnotenia zníženia hodnoty sa finančný majetok zoskupuje na základe podobných charakteristík úverového rizika, ktoré označujú schopnosť dlžníka zaplatiť všetky sumy v súlade so zmluvnými podmienkami (napríklad na základe ohodnotenia úverového rizika alebo procesu zatrieďovania, ktorý berie do úvahy typ majetku, priemysel, geografické umiestnenie, typ záruky, stav nesplatených pohľadávok a iné dôležité faktory). Zvolené charakteristiky sú relevantné vo vzťahu k odhadu budúcich peňažných tokov pre skupiny takéhoto majetku tým, že naznačujú schopnosť dlžníka splatiť všetky splatné sumy v súlade so zmluvnými podmienkami týkajúcimi sa majetku, ktorý je predmetom hodnotenia. Pravdepodobnosti straty a iné štatistiky týkajúce sa strát sa líšia na skupinovej úrovni medzi (a) majetkom, ktorý sa podrobil individuálnemu hodnoteniu ohľadom zníženia hodnoty a jeho hodnota sa neznížila a (b) majetkom, ktorý nebol individuálne hodnotený na zníženie hodnoty s tým výsledkom, že sa môže vyžadovať odlišná suma zníženia hodnoty. Ak jednotka nedisponuje skupinou majetku s podobnými rizikovými charakteristikami, nevykonáva dodatočné hodnotenie. |
AG88. |
Vykázanie strát zo zníženia hodnoty na skupinovej úrovni predstavuje medzikrok identifikácie strát zo zníženia hodnoty jednotlivého majetku v rámci skupiny finančného majetku, ktorý sa kolektívne podrobuje hodnoteniu ohľadom zníženia hodnoty. Ihneď po dostupnosti informácie, ktorá špecificky identifikuje straty zo zníženia hodnoty jednotlivého majetku v rámci skupiny sa takýto majetok zo skupiny odstráni. |
AG89. |
Budúce peňažné toky v skupine finančného majetku, ktorý sa kolektívne podrobuje hodnoteniu ohľadom zníženia hodnoty, sa odhadujú na základe historických skúseností so stratou súvisiacou s majetkom, ktorý má podobné charakteristiky úverového rizika ako majetok v rámci skupiny. Jednotky, ktoré nedisponujú špecifickými skúsenosťami so stratami alebo sú ich skúsenosti nedostatočné, použijú skúsenosti partnerskej skupiny týkajúce sa porovnateľnej skupiny finančného majetku. Historické skúsenosti so stratami sa upravujú na základe súčasných zistiteľných údajov za účelom zahrnutia účinku súčasných podmienok, ktoré nemali vplyv na obdobie, z ktorého vychádza historická skúsenosť so stratami, ako aj za účelom odstránenia účinku podmienok v historickom období, ktoré v súčasnej dobe neexistujú. Odhady zmien budúcich peňažných tokov odrážajú a sú konzistentné so zmenami v súvisiacich získateľných údajoch v jednotlivých obdobiach (napríklad ide o zmeny miery nezamestnanosti, cien nehnuteľností, cien komodít, platobného stavu alebo iných faktorov, ktoré naznačujú vznik strát v skupine a ich význam). Metodológia a predpoklady použité v rámci odhadovania budúcich peňažných tokov sa pravidelne prehodnocujú, čím sa zabráni tvorbe rozdielov medzi odhadmi strát a súčasnými skúsenosťami so stratou. |
AG90. |
Ako príklad použitia odseku AG89, môže jednotka stanoviť, na základe historickej skúsenosti, že jednou z hlavných príčin zlyhania v oblasti úverov poskytovaných v rámci kreditných kariet je úmrtie dlžníka. Jednotka môže zistiť, že v rámci porovnania jednotlivých rokov sa miera úmrtnosti nemení. Bez ohľadu na vyššie uvedené však niektorí dlžníci v rámci skupiny jednotky ohľadom úverov na kreditnú kartu môžu v priebehu ďalšieho roka zomrieť, čo znamená, že došlo k strate zo zníženia hodnoty takýchto úverov a to aj napriek tomu, že jednotka ku koncu roka nemá informácie o tom, ktorí dlžníci zomreli. Vzhľadom na takéto „vzniknuté, ale nevykázané“ straty by bolo vhodné vykázať stratu zo zníženia hodnoty. Nebolo by však vhodné vykazovať stratu zo zníženia hodnoty súvisiacu s úmrtiami, ktoré sa v budúcom období očakávajú, pretože k výskytu udalosti spôsobujúcej stratu (smrť dlžníka) zatiaľ nedošlo. |
AG91. |
Pri používaní historických mier strát v rámci odhadu budúcich peňažných tokov je dôležité si uvedomiť, že informácie o historických mierach strát sa používajú pri skupinách, ktoré sú konzistentné so skupinami, v rámci ktorých sa takéto historické miery zisťovali. Preto by použitá metóda mala umožniť priradenie každej skupiny k informáciám o minulých skúsenostiach so stratami v skupinách majetku s podobnými charakteristikami úverového rizika a relevantnými zistiteľnými údajmi, ktoré odrážajú aktuálne podmienky. |
AG92. |
Prístupy založené na vzorcoch alebo štatistické metódy možno použiť na stanovenie strát zo zníženia hodnoty v rámci skupín finančného majetku (napr. v prípade úverov s nižšou sumou) za predpokladu, že sú konzistentné s požiadavkami uvedenými v odsekoch 63–65 a AG87–AG91. Každý použitý model musí zahŕňať efekt časovej hodnoty peňazí, zvažovať peňažné toky vzhľadom na zvyškovú životnosť majetku (nielen vzhľadom na nasledujúci rok), zvažovať vek úverov v rámci portfólia a nesmie dať podnet na vznik straty zo zníženia hodnoty pri prvotnom vykázaní finančného majetku. |
Výnosové úroky po vykázaní zníženia hodnoty
AG93. |
Ak v dôsledku straty zo zníženia hodnoty došlo k odpísaniu finančného majetku alebo skupiny podobného finančného majetku, výnosový úrok sa následne vykazuje prostredníctvom použitia úrokovej sadzby, použitej na diskontovanie budúcich peňažných tokov za účelom ocenenia straty zo zníženia hodnoty. |
Hedging (odseky 71–102)
Nástroje hedgingu (odseky 72–77)
Nástroje spĺňajúce stanovené podmienky (odseky 72 a 73)
AG94. |
Potenciálna strata z opcie, ktorú jednotka upíše, by mohla byť podstatne väčšia než potenciálny zisk v hodnote súvisiacej hedgovanej položky. Inými slovami, vypísaná opcia nie je efektívnym prostriedkom na zníženie ziskovej alebo stratovej vystavenosti hedgovanej položky. Z tohto dôvodu nie je vypísaná opcia nástrojom hedgingu s výnimkou prípadu, kedy je označená ako kompenzácia kúpenej opcie, vrátane tej, ktorá je vložená do iného finančného nástroja, napríklad vypísaná opcia použitá na hedging splatného záväzku. Naproti tomu kúpená opcia má potenciálne zisky rovnajúce sa alebo väčšie ako straty, a preto má potenciál znížiť vystavenosť zisku alebo straty zo zmien v reálnej hodnote alebo peňažných tokoch. Preto môže spĺňať podmienky klasifikácie nástroja hedgingu. |
AG95. |
Investíciu držanú do splatnosti, ktorá sa účtuje v upravenej cene obstarania, možno v rámci hedgingu rizika cudzej meny označiť za nástroj hedgingu. |
AG96. |
Investícia do nekótovaného majetkového nástroja, ktorý sa neúčtuje v reálnej hodnote, pretože jeho reálnu hodnotu nemožno spoľahlivo oceniť alebo prepojený derivát, ktorého vyrovnanie musí prebehnúť formou doručenia takéhoto nekótovaného majetkového nástroja (pozri odseky 46(c) a 47) nemôže byť označený za nástroj hedgingu. |
AG97. |
Vlastné majetkové nástroje jednotky nie sú finančným majetkom alebo finančnými záväzkami jednotky, a preto ich nemožno označiť ako nástroje hedgingu. |
Hedgované položky (odseky 78–84)
Položky spĺňajúce stanovené podmienky (odseky 78–80)
AG98. |
Firemný záväzok nadobudnúť podnikanie v podnikovej kombinácii nemôže byť hedgovanou položkou s výnimkou kurzového rizika, pretože ostatné hedgované riziká nemôžu byť špecificky identifikované a ocenené. Takéto ostatné riziká sú všeobecnými obchodnými rizikami. |
AG99. |
Investícia podľa metódy vlastného imania nemôže byť hedgovanou položkou pri zabezpečení reálnej hodnoty, pretože metóda vlastného imania vykazuje v zisku alebo strate podiel investora na nerozdelenom zisku alebo strate pridruženého podniku a nie zmeny v reálnej hodnote investície. Z podobných dôvodov investícia do konsolidovanej dcérskej spoločnosti nemôže byť hedgovanou položkou pri zabezpečení reálnej hodnoty, pretože konsolidácia vykazuje v zisku alebo strate podiel materskej spoločnosti na nerozdelenom zisku alebo strate dcérskej spoločnosti a nie zmeny reálnej hodnoty investície. Hedging investície do zahraničnej prevádzky je odlišný, nakoľko ide o hedging vystavenosti v cudzej mene a nie o zabezpečenie reálnej hodnoty súvisiaci so zmenou hodnoty investície. |
Označenie finančných nástrojov ako hedgovaných položiek (odseky 81 a 81A)
AG99A. |
[…] Jednotka môže označiť všetky peňažné toky celého finančného majetku alebo finančného záväzku za hedgovanú položku a zabezpečiť ich len voči konkrétnemu riziku (napr. len voči zmenám, súvisiacim so zmenami sadzby LIBOR). Napríklad v prípade finančného záväzku, ktorého efektivna úroková sadzba je 100 základných bodov pod sadzbou LIBOR, jednotka môže označiť za hedgovanú položku celý záväzok (t.j. istinu a úrok na úrovni LIBOR mínus 100 základných bodov) a hedgovať zmenu reálnej hodnoty peňažných tokov celého záväzku, ktorá súvisí so zmenami sadzby LIBOR. Jednotka si taktiež môže zvoliť pomerný činiteľ hedgingu, ktorý je iný než 1:1, a to za účelom zlepšenia účinnosti hedgingu podľa odseku AG100. |
AG99B. |
Okrem toho, ak sa finančný nástroj s fixnou sadzbou hedguje až po uplynutí určitého času od jeho vzniku a medzičasom došlo k zmene úrokových sadzieb, môže jednotka označiť časť rovnajúcu sa základnej sadzbe […]. Napríklad predpokladajme, že jednotka vytvorí finančný majetok s fixnou sadzbou v hodnote 100 CU, na ktorý sa uplatňuje efektivna úroková sadzba 6 percent v čase, keď sa sadzba LIBOR nachádza na úrovni 4 percent. Jednotka začne hedgovať tento majetok trochu neskôr, kedy sa sadzba LIBOR vyšplhala už na 8 percent a reálna hodnota majetku sa znížila na 90 CU. Jednotka vypočíta, že ak by bola kúpila majetok v deň, kedy ho prvýkrát označila za hedgovanú položku za jeho vtedajšiu reálnu hodnotu 90 CU, efektívny výnos by predstavoval 9,5 percenta. […] Jednotka môže označiť časť sadzby LIBOR vo výške 8 percent, ktorá pozostáva čiastočne zo zmluvných úrokových peňažných tokov a čiastočne z rozdielu medzi súčasnou reálnou hodnotou (t.j. 90 CU) a sumou splatnou k dátumu splatnosti (t.j. 100 CU). |
Označenie nefinančných položiek ako hedgované položky (odsek 82)
AG100. |
Zmeny v cene zložky alebo prvku nefinančného majetku alebo nefinančného záväzku všeobecne nemajú predvídateľný, osobitne oceniteľný vplyv na cenu položky, ktorý je porovnateľný s vplyvom povedzme, zmeny v trhových úrokových sadzbách ceny dlhopisu. Preto sa nefinančný majetok alebo nefinančný záväzok považuje za hedgovanú položku len v jeho úplnosti alebo z hľadiska kurzového rizika. Ak existuje rozdiel medzi pojmom nástroj hedgingu a hedgovaná položka (ako napríklad v prípade hedgingu predpokladaného nákupu brazílskej kávy pri použití forwardovej zmluvy na nákup kolumbijskej kávy a pri použití podobných podmienok), môže hedgingový vzťah predsa len spĺňať podmienky klasifikácie hedgingového vzťahu za predpokladu, že boli splnené všetky podmienky, uvedené v odseku 88, vrátane predpokladu, že hedging bude vysoko efektívny. Pre tento účel môže byť suma nástroja hedgingu vyššia alebo nižšia, než suma hedgovanej položky v prípade, ak takýto stav zlepšuje efektívnosť hedgingového vzťahu. Je napríklad možné vykonať regresnú analýzu za účelom ustanovenia štatistického vzťahu medzi hedgovanou položkou (napr. transakcia s brazílskou kávou) a nástrojom hedgingu (napr. transakcia s kolumbijskou kávou). Ak medzi dvoma premenlivými veličinami existuje platný štatistický vzťah (t.j. medzi jednotkovými cenami brazílskej a kolumbijskej kávy), sklon regresnej čiary možno použiť pri ustanovení hedgingového pomerného činiteľa, ktorý maximalizuje očakávanú efektívnosť. Ak je napríklad sklon regresnej čiary 1,02, hedgingový pomerný činiteľ vychádzajúci z množstva 0,98 hedgovaných položiek k množstvu 1,00 nástroja hedgingu maximalizuje očakávanú efektívnosť. Hedgingový vzťah však môže vyústiť aj do neúčinnosti, ktorá sa počas trvania hedgingového vzťahu vykazuje v zisku alebo strate. |
Označenie skupín položiek ako hedgované položky (odseky 83 a 84)
AG101. |
Hedging celkovej čistej pozície (napr. bez započítania všetkého majetku s fixnou sadzbou a záväzkov s fixnou sadzbou a podobnou splatnosťou), a nie špecifickej hedgovanej položky, nespĺňa podmienky pre účtovanie hedgingu. Avšak, približne ten istý vplyv účtovania hedgingu na zisk alebo stratu pre tento typ hedgingového vzťahu možno dosiahnuť označením časti súvisiacich položiek ako hedgovanej položky. Napríklad, ak má banka majetok 100 CU a záväzky 90 CU s rizikami a podmienkami podobného charakteru uskutočňuje hedging čistej vystavenosti v objeme 10 CU, môže označiť 10 CU z tohto majetku ako hedgovanú položku. Toto označenie je možné použiť, ak takýto majetok a záväzky sú nástrojmi s fixnou sadzbou, kedy ide o zabezpečenie reálnej hodnoty, alebo ak sú oba nástrojmi s premenlivou sadzbou, kedy ide o hedging peňažných tokov. Podobne, ak má jednotka firemný záväzok uskutočniť nákup v cudzej mene v hodnote 100 CU a firemný záväzok uskutočniť predaj v cudzej mene v hodnote 90 CU, môže hedgovať čistú sumu vo výške 10 CU nadobudnutím derivátu a jeho označením ako nástroja hedgingu spojeného so sumou 10 CU zo záväznej nákupnej povinnosti 100 CU. |
Účtovanie hedgingu (odseky 85–102)
AG102. |
Príkladom zabezpečenia reálnej hodnoty je hedging vystavenosti zmenám v reálnej hodnote dlhových nástrojov s fixnou sadzbou v dôsledku zmien v úrokových sadzbách. Do takéhoto hedgingu by mohol vstúpiť buď emitent alebo držiteľ. |
AG103. |
Príkladom hedgingu peňažných tokov je použitie swapu na výmenu dlhu s premenlivou sadzbou za dlh s fixnou sadzbou (t.j. ide o hedging budúcej transakcie, v rámci ktorej budúce úrokové platby predstavujú hedgované budúce peňažné toky). |
AG104. |
Hedging firemného záväzku (napr. hedging voči zmene ceny pohonných hmôt, ktorá sa týka nevykázaného zmluvného záväzku elektropodnikom, nakúpiť palivo za fixnú cenu) je hedgingom voči vystaveniu sa zmene reálnej hodnoty. Preto je takýto hedging zabezpečením reálnej hodnoty. Avšak v súlade s odsekom 87 by sa hedging voči kurzovému riziku vyplývajúci z firemného záväzku mohol alternatívne účtovať aj ako hedging peňažných tokov. |
Hodnotenie efektívnosti hedgingu
AG105. |
Hedging sa považuje za veľmi efektívny len v prípade, ak sú splnené obidve nasledujúce podmienky:
|
AG106. |
Efektívnosť sa hodnotí minimálne v čase, kedy jednotka pripravuje svoju ročnú alebo priebežnú účtovnú závierku. |
AG107. |
Tento štandard nešpecifikuje ani jednu metódu na zhodnotenie efektívnosti hedgingu. Metóda, ktorú jednotka uplatňuje pri hodnotení efektívnosti hedgingu, závisí od jeho stratégie riadenia rizika. Ak sa napríklad stratégia riadenia rizika jednotky zameriava na pravidelné úpravy sumy nástroja hedgingu za účelom zahrnutia zmien v hedgovanej pozícii, musí jednotka preukázať, že očakáva vysokú efektívnosť hedgingu len dovtedy, kým nedôjde k ďalšej úprave sumy nástroja hedgingu. V niektorých prípadoch bude jednotka aplikovať rôzne metódy na rôzne typy hedgingu. Dokumentácia jednotky o jej hedgingovej stratégii obsahuje jej postupy pri hodnotení efektívnosti. Tieto postupy určia, či hodnotenie bude obsahovať všetky zisky alebo straty z nástroja hedgingu, alebo či časová hodnota nástroja bude vylúčená. |
AG107A. |
[…] |
AG108. |
Ak sú základné podmienky nástroja hedgingu a hedgovaného majetku, záväzku, firemného záväzku alebo vysoko pravdepodobnej transakcie rovnaké, je možné zmeny v reálnej hodnote a peňažných tokoch priraditeľné hedgovanému riziku pravdepodobne plne kompenzovať, a to vtedy, keď sa hedging uzatvára a aj neskôr. Napríklad úrokový swap je pravdepodobne efektívnym hedgingom, ak fiktívne sumy a sumy istiny, podmienky, dátumy precenenia, dátumy príjmov a splátok úrokov a istiny a základ pre oceňovanie úrokových sadzieb sú rovnaké pre nástroj hedgingu aj pre hedgovanú položku. Okrem vyššie uvedeného hedging veľmi pravdepodobného predpokladaného nákupu komodity s forwardovou zmluvou je pravdepodobne veľmi efektívny, ak:
|
AG109. |
Nástroj hedgingu niekedy kompenzuje len časť hedgovaného rizika. Napríklad hedging by nebol úplne efektívny, ak by boli nástroj hedgingu a hedgovaná položka uvádzané v odlišných menách a tieto by sa nepohybovali v spojení. Taktiež hedging úrokového rizika používaním derivátu by nebol úplne efektívny, ak časť zmeny v reálnej hodnote derivátu vznikla v dôsledku úverového rizika protistrany. |
AG110. |
Aby boli splnené podmienky pre účtovanie hedgingu, musí hedging súvisieť so špecifickým identifikovaným a označeným rizikom a nielen s celkovými podnikateľskými rizikami jednotky a musí, v konečnom dôsledku, ovplyvniť zisk alebo stratu jednotky. Hedging rizika zastarania fyzického majetku alebo riziko vyvlastnenia vlastníctva štátom nie je vhodné pre účtovanie hedgingu; efektivitu nemožno oceňovať, keďže tieto riziká nie sú spoľahlivo oceňované. |
AG111. |
V prípade úrokového rizika sa efektívnosť hedgingu môže hodnotiť prostredníctvom prípravy rozvrhu splatností finančného majetku a finančných záväzkov, ktoré vykazujú v každom období čistú vystavenosť úrokovej sadzby za predpokladu, že čistá vystavenosť súvisí so špecifickým majetkom alebo záväzkom (alebo špecifickou skupinou majetku alebo záväzkov alebo ich špecifickou časťou) spôsobujúca čistú vystavenosť a efektívnosť hedgingu sa hodnotí vo vzťahu k takémuto majetku alebo záväzku. |
AG112. |
Pri hodnotení efektívnosti hedgingu bude jednotka všeobecne brať do úvahy časovú hodnotu peňazí. Fixná úroková sadzba hedgovanej položky nemusí presne zodpovedať fixnej úrokovej sadzbe swapu označeného ako zabezpečenie reálnej hodnoty. Premenlivá úroková sadzba úročeného majetku alebo záväzku taktiež nemusí byť rovnaká ako premenlivá úroková sadzba swapu označeného ako hedging peňažných tokov. Reálna hodnota swapu pochádza z jeho čistých vyrovnaní. Fixné a premenlivé sadzby swapu možno meniť bez vplyvu na čisté vyrovnanie, ak sú obe zmenené o rovnakú sumu. |
AG113. |
Ak jednotka nespĺňa kritériá efektívnosti hedgingu, ukončí účtovanie hedgingu od posledného dátumu, ku ktorému bol preukázaný súlad s efektívnosťou hedgingu. Ak však jednotka identifikuje udalosť alebo zmenu v okolnostiach, ktoré spôsobili, že hedgingový vzťah nespĺňa kritérium efektívnosti a súčasne preukáže, že pred výskytom takejto udalosti alebo zmeny v okolnostiach bol hedging efektívny, jednotka ukončí účtovanie hedgingu od dátumu vzniku uvedenej udalosti alebo zmeny v okolnostiach. |
Účtovanie zabezpečenia reálnej hodnoty pre portfóliový hedging úrokového rizika
AG114. |
Pokiaľ ide o zabezpečenie reálnej hodnoty úrokového rizika súvisiaceho s portfóliom finančného majetku alebo finančných záväzkov, splní jednotka požiadavky tohto štandardu, ak vykáže súlad s postupmi ustanovenými v bodoch (a) – (i) a v nižšie uvedených odsekoch AG115–AG132.
|
AG115. |
Podrobnosti o tomto prístupe sú uvedené nižšie. Tento prístup sa bude uplatňovať len na zabezpečenie reálnej hodnoty úrokového rizika súvisiaceho s portfóliom finančného majetku alebo finančných záväzkov. |
AG116. |
Portfólio uvedené v odseku AG114(a) môže obsahovať majetok a záväzky. Alternatívne môže ísť o portfólio obsahujúce len majetok alebo len záväzky. Toto portfólio sa použije na stanovenie sumy majetku alebo záväzkov, ktoré si jednotka želá hedgovať. Portfólio samo osebe však nie je označené ako hedgovaná položka. |
AG117. |
Pri uplatňovaní odseku AG114(b) určí jednotka očakávaný dátum precenenia položky spomedzi skoršieho z dátumov očakávanej splatnosti alebo precenenia na trhové sadzby. Očakávané dátumy precenenia sa odhadujú na začiatku hedgingu a počas celého trvania hedgingu na základe historických skúseností a iných dostupných informácií, vrátane informácií a očakávaní týkajúcich sa sadzieb za predčasné splatenie, úrokových sadzieb a interakcií medzi nimi. Jednotky, ktoré nedisponujú špecifickými skúsenosťami alebo ich skúsenosti nie sú dostatočné, použijú skúsenosti partnerskej skupiny týkajúce sa porovnateľných finančných nástrojov. Takéto odhady sa pravidelne prehodnocujú a aktualizujú v súlade so skúsenosťami. V prípade položky s fixnou sadzbou, ktorú je možné predčasné splatiť, je očakávaným dátumom precenenia dátum, ku ktorému sa očakáva predčasné splatenie s výnimkou situácie, kedy dôjde k preceneniu na trhové sadzby ku skoršiemu dátumu. Pokiaľ ide o skupinu podobných položiek, analýza do časových období vychádzajúca z očakávaných dátumov precenenia môže mať formu alokácie percenta skupiny (nie jednotlivých položiek) do každého časového obdobia. Pre takéto alokačné účely môže jednotka použiť aj iné metodológie. Jednotka môže, napríklad, použiť multiplikátor sadzby za predčasné splatenie pri rozvrhovaní odpisovaných úverov do časových úsekov, vychádzajúc z očakávaných dátumov precenenia. Metodológia takéhoto rozvrhnutia však musí zodpovedať cieľom a postupom riadenia rizika jednotky. |
AG118. |
Ako príklad označenia uvedeného v odseku AG114(c), ak v konkrétnom časovom úseku precenenia jednotka odhadne, že disponuje majetkom s fixnou sadzbou v hodnote 100 CU a záväzkami s fixnou sadzbou v hodnote 80 CU a rozhodne sa hedgovať celú čistú pozíciu v hodnote 20 CU, označí za hedgovanú položku majetok v hodnote 20 CU (časť majetku). (4) Označenie sa uvedie ako „suma meny“ (napr. suma dolárov, eúr, libier alebo randov) a nie ako jednotlivý majetok. Všetok majetok (alebo záväzky), z ktorého sa hedgovaná suma čerpá— t.j. celých 100 CU majetku vo vyššie uvedenom príklade — musí byť položkami, ktorých reálna hodnota sa mení v súvislosti so zmenami hedgovanej úrokovej sadzby […]. |
AG119. |
Jednotka musí taktiež vykazovať súlad s inými požiadavkami na označenie a dokumentovanie uvedenými v odseku 88(a). Pokiaľ ide o portfóliový hedging úrokového rizika, špecifikuje toto určenie a dokumentácia metódu jednotky súvisiacu so všetkými premenlivými veličinami, ktoré sa používajú pri identifikácii hedgovanej sumy, ako aj pri spôsobe oceňovania efektívnosti, vrátane nasledovného:
Metódy uvedené v rámci označovania a dokumentovania hedgingového vzťahu sa musia realizovať v súlade s cieľmi a postupmi riadenia rizika jednotky. Zmeny v metódach sa nemôžu vykonávať ľubovoľne. Zmeny sú opodstatnené len na základe zmien trhových podmienok a iných faktorov a možno ich zaviesť konzistentne v súlade s cieľmi a postupmi riadenia rizika jednotky. |
AG120. |
Nástroj hedgingu uvedený v odseku AG114(e) môže byť jediný derivát alebo portfólio derivátov, z ktorých všetky obsahujú vystavenosť voči hedgovanému úrokovému riziku označenému v odseku AG114(d) (napr. portfólio úrokových swapov, z ktorých každý obsahuje vystavenosť voči sadzbe LIBOR). Takéto portfólio derivátov môže obsahovať kompenzačné rizikové pozície. Nemôže však obsahovať vypísané opcie alebo čisté vypísané opcie, pretože tento štandard (5) neumožňuje označiť takéto opcie za nástroje hedgingu (s výnimkou situácie, kedy sa vypísaná opcia označí za kompenzáciu k nakúpenej opcii). Ak nástroj hedgingu hedguje sumu označenú v odseku AG114(c) dlhšie, než jedno obdobie precenenia, je rozvrhnutý na všetky časové obdobia, pre ktoré platí. Je však potrebné rozvrhnúť celý takýto nástroj hedgingu na tieto časové úseky precenenia, pretože tento štandard (6) neumožňuje označiť hedgingový vzťah len na časť časového obdobia, počas ktorého nástroj hedgingu ostane nesplatený. |
AG121. |
Ak jednotka oceňuje zmenu reálnej hodnoty predčasne splatnej položky v súlade s odsekom AG114(g), zmena úrokových sadzieb ovplyvňuje reálnu hodnotu predčasne splatnej položky dvoma spôsobmi: ovplyvňuje reálnu hodnotu zmluvných peňažných tokov a reálnu hodnotu opcie na predčasné splatenie, ktorá je obsiahnutá v predčasne splatnej položke. Odsek 81 tohto štandardu umožňuje jednotke označiť časť finančného majetku alebo finančného záväzku zdieľajúceho spoločnú vystavenosť riziku ako hedgovanú položku v prípade, ak sa dá oceniť efektívnosť. […] |
AG122. |
Tento štandard neuvádza techniky na stanovenie sumy uvedenej v odseku AG114(g), menovite zmenu reálnej hodnoty hedgovanej položky, ktorú možno priradiť hedgovanému riziku. […] Nie je vhodné predpokladať, že sa zmeny reálnej hodnoty hedgovanej položky rovnajú zmenám hodnoty nástroja hedgingu. |
AG123. |
Odsek 89A vyžaduje, aby v prípade, že hedgovaná položka vzhľadom na konkrétny časový úsek precenenia predstavuje majetok, zmena jeho hodnoty sa vykazuje v oddelenej riadkovej položke v rámci majetku. V prípade, že hedgovaná položka vzhľadom na konkrétny časový úsek precenenia predstavuje záväzok, zmena jeho hodnoty sa vykazuje v oddelenej riadkovej položke v rámci záväzkov. Ide o osobitné riadkové položky uvedené v rámci odseku AG114(g). Špecifické rozvrhnutie na jednotlivý majetok (alebo záväzky) sa nevyžaduje. |
AG124. |
Odsek AG114(i) uvádza, že k neúčinnosti dochádza do tej miery, do akej sa zmena reálnej hodnoty hedgovanej položky, ktorú možno priradiť hedgovanému riziku, odlišuje od zmeny reálnej hodnoty hedgingového derivátu. K výskytu takéhoto rozdielu môže dôjsť v dôsledku rôznych dôvodov, vrátane:
Takáto neúčinnosť (7) sa musí identifikovať a vykazovať v zisku alebo strate. |
AG125. |
Účinnosť hedgingu sa vo všeobecnosti zlepší:
|
AG126. |
Jednotka musí pravidelne testovať účinnosť. […] |
AG127. |
Pri oceňovaní efektivity jednotka rozlišuje medzi revíziami odhadovaných dátumov precenenia existujúceho majetku (alebo záväzkov) a tvorbou nového majetku (alebo záväzkov), pričom len prvá uvedená skutočnosť dáva podnet na neúčinnosť. […] Po vykázaní neúčinnosti v súlade s vyššie uvedeným postupom, vytvorí jednotka nový odhad celkového majetku (alebo záväzkov) v každom časovom období, vrátane nového majetku (alebo záväzkov), ktorý vznikol od dátumu, kedy jednotka posledný krát testovala efektivitu, a súčasne jednotka označí novú sumu ako hedgovanú položku a nové percento za hedgované percento. […] |
AG128. |
U položiek, ktoré boli pôvodne zahrnuté do časového obdobia precenenia, je možné ukončiť vykazovanie z dôvodu skoršieho než očakávaného dátumu predčasného splatenia alebo odpísania v dôsledku zníženia hodnoty alebo predaja. Ak dôjde k takejto situácii, je výška zmeny reálnej hodnoty zahrnutá do oddelenej riadkovej položky uvedená v odseku AG114(g), ktorá súvisí s položkou, ktorej vykazovanie sa ukončilo, zo súvahy odstránená a je zahrnutá do zisku alebo straty vyplývajúcej z ukončenia vykazovania takejto položky. Za týmto účelom je potrebné poznať časové obdobie(a) precenenia, do ktorého bola zaradená položka, ktorej vykazovanie sa ukončilo, pretože týmto sa určuje časové obdobie(a) precenenia, od ktorého je položka odstránená, a teda aj suma, ktorá musí byť odstránená z oddelenej riadkovej položky uvedenej v odseku AG114(g). Ak sa ukončí vykazovanie položky, a ak je možné stanoviť, do akého časového obdobia bola táto položka zahrnutá, od takéhoto obdobia je takáto položka odstránená. V opačnom prípade je položka odstránená od najskoršieho časového obdobia, ak ukončenie vykazovania vyplynulo z vyšších než očakávaných predčasných splátok, alebo je rozvrhnuté na všetky časové obdobia obsahujúce položku, ktorej vykazovanie sa ukončilo a to na systematickom a racionálnom základe v prípade, ak došlo k predaju alebo zníženiu hodnoty položky. |
AG129. |
Okrem toho sa každá suma týkajúca sa konkrétneho časového obdobia, ktorej vykazovanie sa po uplynutí daného časového obdobia neukončilo, vykáže k takémuto dátumu v zisku alebo strate (pozri odsek 89A). […] |
AG130. |
[…] |
AG131. |
Ak sa hedgovaná suma prvého časového obdobia precenenia zníži bez toho, aby došlo k ukončeniu vykazovania súvisiaceho majetku (alebo záväzkov), suma obsiahnutá v oddelenej riadkovej položke uvedená v odseku AG114(g), ktorý sa zníženia týka, sa bude odpisovať v súlade s odsekom 92. |
AG132. |
Jednotka taktiež môže chcieť uplatňovať prístup uvedený v odsekoch AG114–AG131 v rámci hedgingu portfólia, ktorý sa predtým účtoval ako hedging peňažných tokov v súlade s IAS 39. Takáto jednotka musí zrušiť predchádzajúce označenie hedgingu peňažných tokov v súlade s odsekom 101(d) a uplatniť požiadavky ustanovené v tomto odseku. Jednotka taktiež zmení označenie hedgingu na zabezpečenie reálnej hodnoty a bude uplatňovať prístup uvedený v odsekoch AG114–AG131 postupne v rámci ďalších účtovných období. |
(1) V tomto štandarde sú peňažné sumy denominované v „menových jednotkách“ (CU).
(2) IAS 37, odsek 39 obsahuje návod na stanovenie najlepšieho odhadu v rámci škály možných výstupov.
(3) V tomto kontexte sa uplatňujú tie isté úvahy o význame, ako v rámci IFRS.
(4) Tento štandard umožňuje jednotke označiť akúkoľvek sumu dostupného podmienky spĺňajúceho majetku alebo záväzkov, t.j. v tomto prípade akúkoľvek sumu majetku medzi 0 CU a 100 CU.
(5) pozri odseky 77 a AG94
(6) pozri odsek 75
(7) V tomto kontexte sa uplatňujú tie isté úvahy o význame ako v rámci IFRS.
PRÍLOHA B
Zmeny existujúcich dokumentov
Zmeny v tejto prílohe sa vzťahujú na ročné obdobia začínajúce dňom 1. január 2005. Ak jednotka uplatňuje tento štandard na skoršie obdobie, vzťahujú sa uvedené zmeny na toto skoršie obdobie.
Zmeny IFRS 1
B1. |
IFRS 1 Prvé uplatnenie štandardov medzinárodného finančného vykazovaniasa mení nasledovne. ŠtandardOdseky 25A, 27A, 36A a 47A boli pridané a znenie odsekov 13, 27 a 30 sa mení nasledovne:
|
Príloha A
Pridané boli nasledujúce definície:
prvé obdobie vykazovania podľa IFRS |
Obdobie vykazovania končiace dátumom vykazovania prvej účtovnej závierky jednotky podľa IFRS. |
Zmeny IAS 12
B2. |
Štandard IAS 12 Dane z príjmov sa mení nasledovne. Znenie prvej vety odseku 20 sa mení nasledovne:
|
Zmeny IAS 18
B3. |
Štandard IAS 18 Výnos sa mení nasledovne. Znenie odseku 30 sa mení nasledovne:
|
Zmeny IAS 19
B4. |
[Zmena sa netýka samotných štandardov]. |
Zmeny IAS 30
B5. |
IAS 30 Zverejnenia v účtovných závierkach bánk a podobných finančných inštitúcií sa mení nasledovne. Znenie odseku 8 sa mení nasledovne:
Znenie odseku 10 sa mení nasledovne:
Znenie odseku 13 sa mení nasledovne:
Znenie odseku 14 sa mení nasledovne:
Odsek 23 bol zrušený. Znenie odsekov 24 a 25 sa mení nasledovne:
V odseku 26 boli body (b)(iv) a (v) zrušené. V odseku 28 bola posledná veta zrušená. Znenie odsekov 43 a 44 sa mení nasledovne:
Odsek 45 bol zrušený. Znenie odseku 46 sa mení nasledovne:
Znenie odseku 47 sa mení nasledovne:
Odsek 48 bol zrušený. Znenie odseku 49 sa mení nasledovne:
V odseku 58 sa znenie bodu (c) mení nasledovne:
… |
Zmeny IAS 32
B6. |
IAS 32 Finančné nástroje: Zverejnenie a prezentácia sa mení nasledovne: Znenie odseku 96 sa mení nasledovne:
|
Zmeny IAS 36
B7. |
IAS 36 Zníženie hodnoty majetku sa mení nasledovne: Štandard Znenie odseku 1 sa mení nasledovne:
|
Zmeny IAS 37
B8. |
IAS 37 Rezervy, podmienené záväzky a podmienený majetok sa mení nasledovne. Znenie odsekov 1 a 2 sa mení nasledovne:
|
Zmeny SIC 27
B8. |
[Zmena sa netýka samotného štandardu]. |