EUR-Lex Access to European Union law
This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 02021R0695-20240301
Regulation (EU) 2021/695 of the European Parliament and of the Council of 28 April 2021 establishing Horizon Europe – the Framework Programme for Research and Innovation, laying down its rules for participation and dissemination, and repealing Regulations (EU) No 1290/2013 and (EU) No 1291/2013 (Text with EEA relevance)Text with EEA relevance
Consolidated text: Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/695 z 28. apríla 2021, ktorým sa zriaďuje Horizont Európa – rámcový program pre výskum a inovácie, stanovujú jeho pravidlá účasti a šírenia a zrušujú nariadenia (EÚ) č. 1290/2013 a (EÚ) č. 1291/2013 (Text s významom pre EHP)Text s významom pre EHP
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/695 z 28. apríla 2021, ktorým sa zriaďuje Horizont Európa – rámcový program pre výskum a inovácie, stanovujú jeho pravidlá účasti a šírenia a zrušujú nariadenia (EÚ) č. 1290/2013 a (EÚ) č. 1291/2013 (Text s významom pre EHP)Text s významom pre EHP
02021R0695 — SK — 01.03.2024 — 001.001
Tento text slúži výlučne ako dokumentačný nástroj a nemá žiadny právny účinok. Inštitúcie Únie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah. Autentické verzie príslušných aktov vrátane ich preambúl sú tie, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a ktoré sú dostupné na portáli EUR-Lex. Tieto úradné znenia sú priamo dostupné prostredníctvom odkazov v tomto dokumente
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2021/695 z 28. apríla 2021, ktorým sa zriaďuje Horizont Európa – rámcový program pre výskum a inovácie, stanovujú jeho pravidlá účasti a šírenia a zrušujú nariadenia (EÚ) č. 1290/2013 a (EÚ) č. 1291/2013 (Ú. v. ES L 170 12.5.2021, s. 1) |
Zmenené a doplnené:
|
|
Úradný vestník |
||
Č. |
Strana |
Dátum |
||
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2024/795 z 29. februára 2024, |
L 795 |
1 |
29.2.2024 |
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2021/695
z 28. apríla 2021,
ktorým sa zriaďuje Horizont Európa – rámcový program pre výskum a inovácie, stanovujú jeho pravidlá účasti a šírenia a zrušujú nariadenia (EÚ) č. 1290/2013 a (EÚ) č. 1291/2013
(Text s významom pre EHP)
HLAVA I
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Článok 1
Predmet úpravy
Toto nariadenie stanovuje ciele programu, rozpočet na roky 2021 až 2027, formy financovania z prostriedkov Únie a pravidlá poskytovania týchto finančných prostriedkov.
Program sa vykonáva takto:
osobitným programom zriadeným rozhodnutím (EÚ) 2021/764;
finančným príspevkom na Európsky inovačný a technologický inštitút zriadený nariadením o EIT;
osobitným programom pre výskum v oblasti obrany zriadeným nariadením (EÚ) 2021/697.
Článok 2
Vymedzenie pojmov
Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
„výskumné infraštruktúry“ sú zariadenia, ktoré poskytujú zdroje a služby výskumným komunitám na realizáciu výskumu a podporu inovácií v ich oblastiach, zahŕňajú súvisiace ľudské zdroje, hlavné vybavenie alebo súpravy prístrojov; zariadenia založené na vedomostiach, ako sú zbierky, archívy alebo infraštruktúry vedeckých údajov; výpočtové systémy, komunikačné siete a akúkoľvek inú infraštruktúru jedinečnej povahy a otvorenú pre externých používateľov, ktorá má zásadný význam pre dosahovanie excelentnosti v oblasti výskumu a inovácií; v prípade potreby sa môžu použiť nad rámec výskumu, napríklad vo vzdelávaní alebo vo verejných službách a môžu byť „centralizované“, „virtuálne“ alebo „decentralizované“;
„stratégia pre inteligentnú špecializáciu“ sú národné alebo regionálne inovačné stratégie, ktoré určujú priority s cieľom vytvoriť konkurenčnú výhodu tým, že rozvíjajú a spájajú silné stránky výskumu a inovácií s potrebami podnikov na riešenie nových príležitostí a vývoja na trhu koherentným spôsobom bez toho, aby dochádzalo k duplicite a fragmentácii úsilia, vrátane tých, ktoré majú formu národného alebo regionálneho strategického politického rámca pre výskum a inovácie alebo sú jeho súčasťou, a spĺňajú základnú podmienku stanovenú v príslušných ustanoveniach nariadenia o spoločných ustanoveniach na roky 2021 – 2027;
„európske partnerstvo“ je iniciatíva vypracovaná vďaka včasnému zapojeniu členských štátov a pridružených krajín, pri ktorej sa Únia spolu so súkromnými a/alebo verejnými partnermi (ako napríklad priemyslom, univerzitami, výskumnými organizáciami, subjektmi poverenými vykonávaním verejnej služby na miestnej, regionálnej, vnútroštátnej alebo medzinárodnej úrovni alebo organizáciami občianskej spoločnosti vrátane nadácií a mimovládnych organizácií) zaviažu spoločne podporovať vypracovanie a vykonávanie programu výskumných a inovačných činností, a to aj tých, ktoré súvisia so zavádzaním na trhu a v regulačnej, či politickej oblasti;
„otvorený prístup“ je online prístup poskytovaný bezplatne pre koncových používateľov k výstupom výskumu, ktoré pochádzajú z akcií v rámci programu v súlade s článkom 14 a článkom 39 ods. 3;
„otvorená veda“ je prístup k vedeckému procesu, založený na otvorenej spolupráci, nástrojoch a šírení vedomostí a zahŕňa prvky uvedené v článku 14;
„misia“ je portfólio činností v oblasti výskumu a inovácií zameraných na excelentnosť a s dôrazom na vplyv vo všetkých disciplínach a odvetviach, ktoré sú určené na to, aby: i) dosiahli merateľný cieľ v stanovenom čase, ktorý by sa nedal dosiahnuť jednotlivými akciami; ii) mali vplyv na spoločnosť a tvorbu politík prostredníctvom vedy a technológie a iii) mali význam pre veľkú časť európskeho obyvateľstva a široké spektrum európskych občanov;
„obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím“ je obstarávanie služieb v oblasti výskumu a vývoja zahŕňajúce účasť na riziku a zisku podľa trhových podmienok a konkurenčný vývoj vo fázach s jasným oddelením obstarávaných služieb v oblasti výskumu a vývoja od nasadenia komerčných objemov konečných výrobkov;
„verejné obstarávanie inovačných riešení“ je obstarávanie, v ktorom verejní obstarávatelia konajú ako prvý zákazník inovačných tovarov alebo služieb, ktoré ešte nie sú vo veľkom rozsahu dostupné na komerčnom základe, a môže zahŕňať skúšky zhody;
„prístupové práva“ sú práva na využívanie výsledkov alebo podkladov podľa podmienok stanovených v súlade s týmto nariadením;
„podklady“ sú akékoľvek údaje, know-how alebo informácie v akejkoľvek forme alebo akejkoľvek povahy, hmotné alebo nehmotné vrátane práv, ako sú práva duševného vlastníctva, ktoré: i) majú prijímatelia v držbe pred pristúpením k danej akcii; a ii) prijímatelia určili písomnou dohodou ako potrebné na vykonávanie akcie alebo využitie jej výsledkov;
„šírenie“ je zverejnenie výsledkov vhodnými prostriedkami, okrem prostriedkov vyplývajúcich z ochrany alebo využívania výsledkov, vrátane vedeckých publikácií v akomkoľvek médiu;
„využívanie“ je využitie výsledkov v ďalších výskumných a inovačných činnostiach, na ktoré sa nevzťahuje dotknutá akcia, vrátane okrem iného ich komerčného využitia, napríklad na vývoj, tvorbu a výrobu výrobku alebo procesu a na obchodovanie s nimi, alebo na vytvorenie a poskytovanie služby, alebo ich využitie v normalizačných činnostiach;
„spravodlivé a primerané podmienky“ sú vhodné podmienky vrátane možných finančných podmienok alebo podmienok bezplatného poskytovania, ktoré zohľadňujú konkrétne okolnosti žiadosti o prístup, napríklad skutočnú alebo potenciálnu hodnotu výsledkov alebo podkladov, ku ktorým sa požaduje prístup, a/alebo rozsah, obdobie trvania alebo iné charakteristiky plánovaného využívania;
„financujúci orgán“ je orgán alebo organizácia, ako sa uvádza v článku 62 ods. 1 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktoré Komisia poverila úlohami plnenia rozpočtu v rámci programu;
„medzinárodná organizácia európskeho výskumu“ je medzinárodná organizácia, ktorej väčšinu členov tvoria členské štáty alebo pridružené krajiny a ktorej základným cieľom je presadzovať vedeckú a technickú spoluprácu v Európe;
„právny subjekt“ je fyzická osoba alebo právnická osoba zriadená a uznaná ako taká podľa práva Únie, vnútroštátneho práva alebo medzinárodného práva, ktorá má právnu subjektivitu a spôsobilosť konať vo svojom mene, vykonávať práva a podliehať povinnostiam, alebo subjekt, ktorý nemá právnu subjektivitu podľa článku 197 ods. 2 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách;
„krajiny, ktorých sa týka rozširovanie účasti“ alebo „krajiny s nízkou úrovňou výkonnosti v oblasti výskumu a inovácií“ sú krajiny, v ktorých je potrebné zriadiť právne subjekty, aby boli oprávnené pôsobiť ako koordinátori v rámci zložky „Rozširovanie účasti a šírenie excelentnosti“ v časti „Rozširovanie účasti a posilňovanie Európskeho výskumného priestoru“ programu; z členských štátov sú to tieto krajiny: Bulharsko, Chorvátsko, Cyprus, Česko, Estónsko, Grécko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva, Malta, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko počas celého trvania programu; v prípade pridružených krajín to znamená zoznam oprávnených krajín stanovený na základe ukazovateľa a uverejnený v pracovnom programe. Právne subjekty z najvzdialenejších regiónov v zmysle vymedzenia v článku 349 ZFEÚ sú tiež plne oprávnené ako koordinátori v rámci tejto zložky;
„neziskový právny subjekt“ je právny subjekt, ktorý je na základe svojej právnej formy neziskový alebo ktorý má právnu alebo štatutárnu povinnosť nerozdeľovať zisk svojim akcionárom alebo jednotlivým členom;
„malý alebo stredný podnik“ alebo „MSP“ je mikropodnik, malý alebo stredný podnik v zmysle vymedzenia v článku 2 prílohy k odporúčaniu Komisie 2003/361/ES ( 1 );
„malá spoločnosť so strednou trhovou kapitalizáciou“ je subjekt, ktorý nie je MSP a ktorý má najviac 499 zamestnancov, pričom počet pracovníkov sa vypočítava v súlade s článkami 3 až 6 prílohy k odporúčaniu 2003/361/ES;
„výsledky“ sú akékoľvek hmotné alebo nehmotné účinky danej akcie, napríklad údaje, know-how alebo informácie, bez ohľadu na ich formu alebo povahu a bez ohľadu na to, či môžu alebo nemôžu byť chránené, ako aj všetky práva, ktoré sú s nimi spojené, vrátane práv duševného vlastníctva;
„výstup výskumu“ sú výsledky dosiahnuté v rámci danej akcie, ktoré sa môžu sprístupniť v podobe vedeckých publikácií, údajov alebo iných technických výsledkov a procesov, ako sú softvér, algoritmy, protokoly a elektronické zápisníky;
„Známka excelentnosti“ je značka kvality, ktorou sa preukazuje, že návrh predložený v rámci výzvy na predkladanie návrhov prekročil všetky prahové hodnoty hodnotenia stanovené v pracovnom programe, nemohol však získať financovanie z dôvodu nedostatočných rozpočtových prostriedkov na danú výzvu na predkladanie návrhov v pracovnom programe a mohol by získať podporu z iných zdrojov financovania na úrovni Únie alebo na vnútroštátnej úrovni;
„strategický plán v oblasti výskumu a inovácií“ je vykonávací akt, ktorý stanovuje stratégiu realizácie obsahu v pracovnom programe na obdobie najviac štyroch rokov, nadväzuje na rozsiahly povinný konzultačný proces s viacerými zainteresovanými stranami a určuje priority, vhodné typy akcií a formy implementácie, ktoré sa majú použiť;
„pracovný program“ je dokument prijatý Komisiou na implementáciu osobitného programu v súlade s článkom 14 rozhodnutia (EÚ) 2021/764 alebo obsahovo a štrukturálne rovnocenný dokument prijatý financujúcim orgánom;
„zmluva“ je dohoda uzatvorená medzi Komisiou alebo príslušným financujúcim orgánom a právnym subjektom, ktorou sa vykonávajú inovačné akcie a akcie trhového nasadenia podporené kombinovaným financovaním z programu Horizont Európa alebo EIC;
„vratný preddavok“ je časť kombinovaného financovania z programu Horizont Európa alebo EIC zodpovedajúca pôžičke podľa hlavy X nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktorú však Únia udeľuje priamo na neziskovom základe s cieľom pokryť náklady na činnosti inovačnej akcie a ktorú má prijímateľ vrátiť Únii za podmienok stanovených v zmluve;
„utajovaná skutočnosť“ je utajovaná skutočnosť Európskej únie, vymedzená v článku 3 rozhodnutia (EÚ, Euratom) 2015/444, ako aj utajovaná skutočnosť členských štátov, utajovaná skutočnosť tretích krajín, s ktorými má Únia dohodu o bezpečnosti utajovaných skutočností, a utajovaná skutočnosť medzinárodnej organizácie, s ktorou má Únia dohodu o bezpečnosti utajovaných skutočností;
„operácia kombinovaného financovania“ je akcia podporovaná z rozpočtu Únie vrátane akcie v rámci mechanizmu alebo platformy kombinovaného financovania v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 6 nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktorá kombinuje nesplatné formy podpory a/alebo finančné nástroje z rozpočtu Únie so splatnými formami podpory od rozvojových alebo iných verejných finančných inštitúcií, ako aj od komerčných finančných inštitúcií a investorov;
„kombinované financovanie z programu Horizont Európa“ je finančná podpora programu na vykonanie inovačnej akcie a akcie trhového nasadenia, ktorá pozostáva z osobitnej kombinácie grantu alebo vratného preddavku a kapitálovej investície, alebo akejkoľvek inej splatnej formy podpory;
„kombinované financovanie EIC“ je priama finančná podpora poskytovaná v rámci EIC na inovačnú akciu a akciu trhového nasadenia, ktorá pozostáva z osobitnej kombinácie grantu alebo vratného preddavku a kapitálovej investície, alebo akejkoľvek inej splatnej formy podpory;
„výskumná a inovačná akcia“ je akcia, ktorá pozostáva prevažne z činností zameraných na nadobudnutie nových vedomostí alebo preskúmanie uskutočniteľnosti nových alebo zlepšených technológií, výrobkov, procesov, služieb alebo riešení. Môže zahŕňať základný a aplikovaný výskum, vývoj a integráciu technológií, testovanie, demonštračné činnosti a overovanie na prototype malého rozsahu v laboratóriu alebo simulovanom prostredí;
„inovačná akcia“ je akcia, ktorá pozostáva prevažne z činností priamo zameraných na vyhotovenie plánov a príprav alebo návrhov nových, upravených alebo zlepšených výrobkov, procesov alebo služieb, pričom môže zahŕňať výrobu prototypov, testovanie, demonštračné činnosti, pilotné projekty, rozsiahle overovanie výrobkov a ich prvé uplatnenie na trhu;
„akcia Európskej rady pre výskum v oblasti výskumu na hraniciach poznania“ je hlavná výskumná akcia vedená bádateľmi vrátane overenia koncepcie zo strany Európskej rady pre výskum, ktorých hostiteľom je jeden alebo viacero prijímateľov, ktorým poskytuje finančné prostriedky Európska rada pre výskum (ďalej len „ERC“ – European Research Council);
„akcia zameraná na odbornú prípravu a mobilitu“ je akcia, ktorá sa zameriava na zlepšovanie zručností, vedomostí a kariérnych vyhliadok výskumných pracovníkov na základe mobility medzi krajinami, a v relevantnom prípade medzi odvetviami či odbormi;
„akcia na spolufinancovanie programu“ je akcia určená na poskytnutie viacročného spolufinancovania na program činností zriadený alebo vykonávaný právnymi subjektmi, ktoré riadia alebo financujú výskumné a inovačné programy a ktoré nie sú financujúcimi orgánmi Únie; takýmto programom činností sa môže podporovať nadväzovanie kontaktov a koordinácia, výskum, inovácie, pilotné akcie a inovačné akcie a akcie trhového nasadenia, akcie zamerané na odbornú prípravu a mobilitu, zvyšovanie informovanosti a komunikácia, šírenie a využívanie, a poskytovať akákoľvek relevantná finančná podpora, napríklad granty, ceny a obstarávanie, ako aj kombinované financovanie z programu Horizont Európa alebo ich kombinácia. Akcia na spolufinancovanie programu sa môže vykonať týmito právnymi subjektmi priamo alebo v ich mene prostredníctvom tretích strán;
„akcia zameraná na obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím“ je akcia, ktorej primárnym cieľom je realizácia obstarávania vo fáze pred komerčným využitím, implementovaná prijímateľmi, ktorí sú verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi;
„akcia zameraná na verejné obstarávanie inovačných riešení“ je akcia, ktorej primárnym cieľom je realizácia spoločného alebo koordinovaného verejného obstarávania inovačných riešení, implementovaná prijímateľmi, ktorí sú verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi;
„koordinačná a podporná akcia“ je akcia, ktorá prispieva k plneniu cieľov programu, s výnimkou výskumných a inovačných činností, okrem prípadov, keď sa uskutočňujú v rámci zložky „Rozširovanie účasti a šírenie excelentnosti“ časti „Rozširovanie účasti a posilňovanie Európskeho výskumného priestoru“; ako aj koordinácia zdola nahor bez spolufinancovania výskumných činností zo strany Únie, ktorou sa umožňuje spolupráca medzi právnymi subjektmi z členských štátov a pridružených krajín s cieľom posilniť Európsky výskumný priestor;
„motivačné ocenenie“ je ocenenie na podnietenie investícií v danom smere určením cieľa pred vykonaním činnosti;
„cena ako vyjadrenie uznania“ je ocenenie s cieľom odmeniť úspechy dosiahnuté v minulosti a vynikajúcu prácu po jej vykonaní;
„inovačná akcia a akcia trhového nasadenia“ je akcia zahŕňajúca inovačnú akciu a ďalšie činnosti potrebné na trhové nasadenie inovácie vrátane rozširovania podnikov, poskytovania kombinovaného financovania z programu Horizont Európa alebo EIC;
„nepriame akcie“ sú výskumné a inovačné činnosti, na ktoré Únia poskytuje finančnú podporu a ktoré vykonávajú účastníci;
„priame akcie“ sú výskumné a inovačné činnosti, ktoré vykonáva Komisia prostredníctvom Spoločného výskumného centra (ďalej len „JRC“ - Joint Research Centre);
„obstarávanie“ je verejné obstarávanie, ako sa vymedzuje v článku 2 bode 49 nariadenia o rozpočtových pravidlách;
„prepojený subjekt“ je subjekt, ako sa vymedzuje v článku 187 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách;
„inovačný ekosystém“ je ekosystém, ktorý spája na úrovni Únie aktérov alebo subjekty, ktorých funkčným cieľom je umožniť rozvoj technológie a inovácie; zahŕňa vzťahy medzi materiálnymi zdrojmi (ako sú napríklad fondy, vybavenie a zariadenia), inštitucionálnymi subjektmi (ako sú napríklad inštitúcie vysokoškolského vzdelávania a podporné služby, výskumné a technologické organizácie, podniky, investori v oblasti rizikového kapitálu a finanční sprostredkovatelia) a tvorcami politík a subjektmi poskytujúcimi financovanie na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni;
„projektové odmeňovanie“ je odmeňovanie, ktoré je viazané na účasť osoby na projektoch, je súčasťou bežných odmeňovacích postupov prijímateľa a vypláca sa konzistentne.
Článok 3
Ciele programu
Program má tieto špecifické ciele:
rozvíjať, presadzovať a stimulovať vedeckú excelentnosť, podporovať vznik a šírenie kvalitných nových základných a aplikovaných vedomostí, zručností, technológií a riešení, podporovať odbornú prípravu a mobilitu výskumných pracovníkov, prilákať talenty na všetkých úrovniach a prispievať k plnému zapojeniu základne talentov Únie do akcií podporovaných v rámci programu;
získavať vedomosti, posilniť vplyv výskumu a inovácií pri tvorbe, podpore a vykonávaní politík Únie a podporovať prístup k inovačným riešeniam a ich využívanie v európskom priemysle, najmä v MSP, ako aj v spoločnosti v záujme riešenia globálnych výziev vrátane zmeny klímy a cieľov udržateľného rozvoja;
podporovať všetky formy inovácií, uľahčovať technologický rozvoj, demonštračné činnosti a transfer vedomostí a technológií, posilňovať zavádzanie a využívanie inovačných riešení;
optimalizovať plnenie programu v záujme posilnenia Európskeho výskumného priestoru a zvýšenia jeho vplyvu a atraktívnosti, podporovať účasť na základe excelentnosti zo všetkých členských štátov na programe vrátane krajín s nízkou úrovňou výkonnosti v oblasti výskumu a inovácií a uľahčovať prepojenia týkajúce sa spolupráce v oblasti európskeho výskumu a inovácií.
Článok 4
Štruktúra programu
Na účely osobitného programu uvedeného v článku 1 ods. 2 písm. a) a EIT je program rozčlenený na tieto časti, ktoré prispievajú k dosiahnutiu všeobecných a špecifických cieľov stanovených v článku 3:
Pilier I „Excelentná veda“ s týmito zložkami:
ERC;
akcie Marie Curie-Skłodowskej (ďalej len „MSCA“ – Marie Skłodowska-Curie Actions);
výskumné infraštruktúry.
Pilier II „Globálne výzvy a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu“ s týmito zložkami, berúc do úvahy, že spoločenské a humanitné vedy zohrávajú dôležitú úlohu v rámci všetkých klastrov:
klaster „Zdravie“;
klaster „Kultúra, kreativita a inkluzívna spoločnosť“;
klaster „Civilná bezpečnosť pre spoločnosť“;
klaster „Digitalizácia, priemysel a vesmír“;
klaster „Klíma, energetika a mobilita“;
klaster „Potraviny, biohospodárstvo, prírodné zdroje, poľnohospodárstvo a životné prostredie“;
nejadrové priame akcie JRC.
Pilier III „Inovatívna Európa“ s týmito zložkami:
EIC;
európske inovačné ekosystémy;
EIT.
Časť „Rozširovanie účasti a posilňovanie Európskeho výskumného priestoru“ s týmito zložkami:
rozširovanie účasti a šírenie excelentnosti;
reforma a zlepšenie európskeho systému výskumu a inovácií.
Článok 5
Výskum a vývoj v oblasti obrany
Činnosti, ktoré sa majú vykonávať v rámci osobitného programu uvedeného v článku 1 ods. 2 písm. c) a ktoré sú stanovené v nariadení (EÚ) 2021/697, sa zameriavajú výhradne na výskum a vývoj v oblasti obrany, pričom ciele a hlavné smery činností sú zamerané na podporu konkurencieschopnosti, účinnosti a inovačnej kapacity európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne.
Článok 6
Strategické plánovanie a implementácia a formy financovania z prostriedkov Únie
Komisia zabezpečuje včasné zapojenie členských štátov a rozsiahle výmeny s Európskym parlamentom dopĺňané konzultáciami so zainteresovanými stranami a širokou verejnosťou.
Strategickým plánovaním sa zabezpečuje zosúladenie s ostatnými relevantnými programami Únie a konzistentnosť s prioritami a záväzkami Únie a zvyšuje sa komplementárnosť a synergie s vnútroštátnymi a regionálnymi programami a prioritami financovania, čím sa posilňuje Európsky výskumný priestor. Oblasti možných misií a oblasti možných inštitucionalizovaných európskych partnerstiev sa stanovujú v prílohe VI.
Výzva na predkladanie návrhov v rámci postupu FTRI má tieto kumulatívne charakteristiky:
výzvy na predkladanie návrhov v rámci prístupu zdola nahor;
kratší čas medzi podaním žiadosti a udelením grantu nepresahujúci šesť mesiacov;
podpora poskytovaná len malým konzorciám pre spoluprácu zloženým najviac zo šiestich rôznych a nezávislých oprávnených právnych subjektov;
maximálna finančná podpora na konzorcium nepresahujúca 2,5 milióna EUR.
V pracovnom programe sa určia výzvy na predkladanie návrhov, ktoré využívajú postup FTRI.
Článok 7
Zásady programu
Článok 8
Misie
Misie:
využívajúc ciele udržateľného rozvoja ako zdroje pre svoju podobu a vykonávanie, majú jasnú obsahovú náplň výskumu a inovácií a pridanú hodnotu Únie a prispievajú k dosahovaniu priorít a záväzkov Únie a cieľov programu stanovených v článku 3;
zahŕňajú oblasti spoločného európskeho významu, sú inkluzívne, podporujú široké zapojenie a aktívnu účasť rozličných druhov zainteresovaných strán z verejného a súkromného sektora vrátane občanov a koncových používateľov a prinášajú výsledky v oblasti výskumu a inovácií, z ktorých by mohli mať prospech všetky členské štáty;
sú ambiciózne a inšpiratívne a majú veľký, vedecký, technologický, spoločenský, hospodársky, environmentálny alebo politický význam a vplyv;
majú jasné zameranie a jasné ciele, sú cielené, merateľné, časovo ohraničené a majú jasné rozpočtové krytie;
sú vybrané transparentným spôsobom a sústreďujú sa na ciele, ktoré sú ambiciózne, založené na excelentnosti a zamerané na dosahovanie vplyvu, pričom sú však realistické, a na činnosti v oblasti výskumu, vývoja a inovácií;
majú potrebný rozsah, škálu a mobilizáciu zdrojov a pákový efekt dodatočných verejných a súkromných finančných prostriedkov potrebných na dosiahnutie ich výsledku;
stimulujú činnosti vo viacerých disciplínach (vrátane spoločenských a humanitných vied) a zahŕňajú činnosti zo širokého spektra úrovní technickej pripravenosti vrátane nižších úrovní technickej pripravenosti;
sú otvorené viacerým riešeniam a prístupom zdola nahor, ktoré zohľadňujú ľudské a spoločenské potreby a prínosy a uznávajú význam rozmanitých príspevkov k ich dosiahnutiu;
transparentným spôsobom využívajú synergie s inými programami Únie, ako aj s vnútroštátnymi a v relevantných prípadoch s regionálnymi inovačnými ekosystémami.
Článok 9
Európska rada pre inovácie
EIC funguje v súlade s týmito zásadami:
jasná pridaná hodnota Únie;
samostatnosť;
schopnosť riskovať;
efektívnosť;
účinnosť;
transparentnosť;
zodpovednosť.
Článok 10
Európske partnerstvá
Časti programu možno vykonať prostredníctvom európskych partnerstiev. Únia sa do európskych partnerstiev zapája jednou z týchto foriem:
účasť na európskych partnerstvách založených na základe memoránd o porozumení alebo zmluvných dohôd medzi Komisiou a partnermi uvedenými v článku 2 bode 3, v ktorých sa špecifikujú ciele európskeho partnerstva, súvisiace záväzky Únie a iných partnerov týkajúce sa ich finančných a/alebo nefinančných príspevkov, kľúčové ukazovatele výkonnosti a vplyvu, výsledky, ktoré sa majú dosiahnuť, a spôsoby podávania správ. Zahŕňajú určenie doplnkových výskumných a inovačných činností vykonávaných partnermi a v rámci programu (spoluprogramované európske partnerstvá);
účasť na programe výskumných a inovačných činností, ako aj poskytovanie finančného príspevku na uvedený program s uvedením cieľov, kľúčových ukazovateľov výkonnosti a vplyvu, a výsledkov, ktoré sa majú dosiahnuť, na základe záväzku partnerov, týkajúceho sa ich finančných a/alebo nefinančných príspevkov, a integrácie ich príslušných činností s použitím akcie na spolufinancovanie programu (spolufinancované európske partnerstvá);
účasť na výskumných a inovačných programoch, ako aj poskytovanie finančného príspevku na uvedené programy, ktoré uskutočňujú viaceré členské štáty v súlade s článkom 185 ZFEÚ alebo subjekty zriadené podľa článku 187 ZFEÚ, ako sú napríklad spoločné podniky alebo znalostné a inovačné spoločenstvá EIT v súlade s nariadením o EIT (inštitucionalizované európske partnerstvá).
Inštitucionalizované európske partnerstvá sa vykonávajú len vtedy, ak by sa prostredníctvom iných častí programu vrátane iných foriem európskych partnerstiev nedosiahli ciele alebo by sa nevytvorili očakávané potrebné vplyvy a ak je to odôvodnené dlhodobou perspektívou a vysokým stupňom integrácie. Európske partnerstvá v súlade s článkom 185 alebo 187 ZFEÚ vykonávajú centrálne riadenie všetkých finančných príspevkov s výnimkou riadne odôvodnených prípadov. V prípade centrálneho riadenia všetkých finančných príspevkov sa príspevky z jedného zúčastneného štátu na projektovej úrovni uskutočňujú na základe financovania požadovaného v návrhoch právnych subjektov so sídlom v tomto zúčastnenom štáte, pokiaľ sa všetky zúčastnené štáty nedohodnú inak.
V pravidlách pre inštitucionalizované európske partnerstvá sú upresnené okrem iného ciele, kľúčové ukazovatele výkonnosti a vplyvu, výsledky, ktoré sa majú dosiahnuť, ako aj súvisiace záväzky týkajúce sa finančných a/alebo nefinančných príspevkov partnerov.
Európske partnerstvá:
sa vytvárajú na účely riešenia európskych alebo globálnych výziev iba v prípadoch, v ktorých by sa ciele programu dosiahli účinnejšie prostredníctvom európskeho partnerstva, než samotnou Úniou, a v porovnaní s inými formami podpory v rámci programu; primeraný podiel z rozpočtu programu sa pridelí tým akciám programu, ktoré sa vykonávajú prostredníctvom európskych partnerstiev; väčšina rozpočtu v rámci piliera II sa vyčlení na akcie mimo európskych partnerstiev;
dodržiavajú zásady pridanej hodnoty Únie, transparentnosti a otvorenosti, a vplyvu v rámci Európy a pre Európu, silného pákového efektu v dostatočnom rozsahu, dlhodobých záväzkov všetkých zapojených strán, flexibility pri vykonávaní, koherentnosti, koordinácie a komplementarity s iniciatívami na úrovni Únie, ako aj na miestnej, regionálnej, celoštátnej a v relevantných prípadoch na medzinárodnej úrovni alebo s inými európskymi partnerstvami a misiami;
uplatňujú jasný prístup založený na životnom cykle, sú časovo obmedzené a obsahujú podmienky postupného ukončenia financovania programu.
Článok 11
Preskúmanie oblastí misií a partnerstiev
Komisia do 31. decembra 2023 v rámci celkového monitorovania programu preskúma prílohu VI k tomuto nariadeniu vrátane misií a inštitucionalizovaných európskych partnerstiev zriadených podľa článku 185 alebo 187 ZFEÚ a predloží správu o hlavných zisteniach Európskemu parlamentu a Rade.
Článok 12
Rozpočet
Orientačné rozdelenie sumy uvedenej v odseku 1 pre osobitný program uvedený v článku 1 ods. 2 písm. a) a pre EIT je takéto:
23 546 000 000 EUR na pilier I „Excelentná veda“ na obdobie 2021 až 2027, z toho:
15 027 000 000 EUR na ERC;
6 333 000 000 EUR na MSCA;
2 186 000 000 EUR na výskumné infraštruktúry;
47 428 000 000 EUR na pilier II „Globálne výzvy a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu” na obdobie 2021 až 2027, z toho:
6 893 000 000 EUR na klaster „Zdravie“;
1 386 000 000 EUR na klaster „Kultúra, kreativita a inkluzívna spoločnosť“;
1 303 000 000 EUR na klaster „Civilná bezpečnosť pre spoločnosť“;
13 462 000 000 EUR na klaster „Digitalizácia, priemysel a vesmír“;
13 462 000 000 EUR na klaster „Klíma, energetika a mobilita“;
8 952 000 000 EUR na klaster „Potraviny, biohospodárstvo, prírodné zdroje, poľnohospodárstvo a životné prostredie“;
1 970 000 000 EUR na nejadrové priame akcie JRC;
11 937 000 000 EUR na pilier III „Inovatívna Európa“ na obdobie 2021 až 2027, z toho:
8 752 000 000 EUR pre EIC;
459 000 000 EUR na európske inovačné ekosystémy;
2 726 000 000 EUR na EIT;
3 212 000 000 EUR na časť „Rozširovanie účasti a posilňovanie Európskeho výskumného priestoru“ na obdobie 2021 až 2027, z toho:
2 842 000 000 EUR na „rozširovanie účasti a šírenie excelentnosti“;
370 000 000 EUR na „reformu a posilňovanie európskeho systému výskumu a inovácií“.
Orientačné rozdelenie sumy uvedenej v odseku 3 je takéto:
1 286 000 000 EUR v stálych cenách roku 2018 na pilier I „Excelentná veda“, z toho:
857 000 000 EUR v stálych cenách roku 2018 na ERC;
236 000 000 EUR v stálych cenách roku 2018 na MSCA;
193 000 000 EUR v stálych cenách roku 2018 na výskumné infraštruktúry;
1 286 000 000 EUR v stálych cenách roku 2018 na pilier II „Globálne výzvy a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu“, z toho:
686 000 000 EUR v stálych cenách roku 2018 na klaster „Kultúra, kreativita a inkluzívna spoločnosť“;
257 000 000 EUR v stálych cenách roku 2018 na klaster „Civilná bezpečnosť pre spoločnosť“;
171 000 000 EUR v stálych cenách roku 2018 na klaster „Digitalizácia, priemysel a vesmír“;
171 000 000 EUR v stálych cenách roku 2018 na klaster „Klíma, energetika a mobilita“;
270 000 000 EUR v stálych cenách roku 2018 na pilier III „Inovatívna Európa“, z toho:
60 000 000 EUR v stálych cenách roku 2018 na Európske inovačné ekosystémy;
210 000 000 EUR v stálych cenách roku 2018 na EIT;
159 000 000 EUR v stálych cenách roku 2018 na časť „Rozširovanie účasti a posilňovanie Európskeho výskumného priestoru“, z toho:
99 000 000 EUR v stálych cenách roku 2018 na „rozširovanie účasti a šírenie excelentnosti“;
60 000 000 EUR v stálych cenách roku 2018 na „reformu a posilňovanie európskeho systému výskumu a inovácií“.
Zo sumy uvedenej v odsekoch 1 a 3 tohto článku na osobitný program uvedený v článku 1 ods. 2 písm. a) a na EIT sa môžu takisto uhrádzať výdavky na prípravu, monitorovanie, kontrolu, audit, hodnotenie a iné činnosti a výdavky potrebné na riadenie a vykonávanie programu vrátane všetkých administratívnych výdavkov, ako aj na hodnotenie dosahovania jeho cieľov. Administratívne výdavky súvisiace s nepriamymi akciami nesmú prekročiť 5 % celkovej sumy nepriamych akcií osobitného programu uvedeného v článku 1 ods. 2 písm. a) a EIT. Okrem toho sa zo sumy uvedenej v odsekoch 1 a 3 tohto článku na osobitný program uvedený v článku 1 ods. 2 písm. a) a na EIT môžu takisto uhrádzať:
pokiaľ sa týkajú cieľov programu: výdavky na štúdie, stretnutia expertov, informačné a komunikačné akcie;
výdavky spojené so sieťami informačných technológií zameranými na spracovanie a výmenu informácií vrátane nástrojov informačných technológií na úrovni organizácie a ostatné výdavky na technickú a administratívnu pomoc potrebnú v súvislosti s riadením programu.
Článok 13
Zdroje z Nástroja Európskej únie na obnovu
Orientačné rozdelenie súm uvedených v článku 2 ods. 2 písm. a) bode iv) nariadenia (EÚ) 2020/2094 je takéto:
25 % na klaster „Zdravie“;
25 % na klaster „Digitalizácia, priemysel a vesmír“;
25 % na klaster „Klíma, energetika a mobilita“;
25 % na EIC.
Článok 14
Otvorená veda
Program podporuje otvorenú vedu ako prístup k vedeckému procesu založený na spolupráci a šírení vedomostí, najmä v súlade s týmito prvkami, ktoré sú zabezpečené v súlade s článkom 39 ods. 3 tohto nariadenia:
otvorený prístup k vedeckým publikáciám, ktoré sú výsledkom výskumu financovaného v rámci programu;
otvorený prístup k výskumným údajom vrátane tých, na ktorých sa zakladajú vedecké publikácie, v súlade so zásadou „čo najotvorenejší, ale obmedzený podľa potreby“.
Článok 15
Alternatívne, kombinované a kumulatívne financovanie a prevody zdrojov
Známka excelentnosti sa udeľuje na výzvy na predkladanie návrhov stanovené v pracovnom programe. V súlade s príslušným ustanovením nariadenia o spoločných ustanoveniach na roky 2021 – 2027 a príslušným ustanovením nariadenia o strategických plánoch SPP môžu získať podporu z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR), Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+) alebo Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV):
spolufinancované akcie vybrané v rámci programu a
akcie, ktoré získali Známku excelentnosti, a to za predpokladu, že spĺňajú všetky tieto podmienky:
boli posúdené vo výzve na predkladanie návrhov v rámci programu;
spĺňajú minimálne požiadavky na kvalitu stanovené v uvedenej výzve na predkladanie návrhov; a
neboli financované v rámci danej výzvy na predkladanie návrhov výlučne z dôvodu rozpočtových obmedzení.
Článok 16
Tretie krajiny pridružené k programu
Program je otvorený pridruženiu týchto tretích krajín (pridružené krajiny):
členom Európskeho združenia voľného obchodu, ktorí sú členmi EHP, v súlade s podmienkami stanovenými v Dohode o Európskom hospodárskom priestore;
pristupujúcim krajinám, kandidátskym krajinám a potenciálnym kandidátom v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie stanovenými v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Rady pre pridruženie alebo v podobných dohodách a v súlade s osobitnými podmienkami stanovenými v dohodách medzi Úniou a týmito krajinami;
krajinám európskej susedskej politiky v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie stanovenými v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Rady pre pridruženie alebo v podobných dohodách a v súlade s osobitnými podmienkami stanovenými v dohodách medzi Úniou a týmito krajinami;
tretím krajinám a územiam, ktoré spĺňajú všetky tieto kritériá:
dobrá kapacita v oblasti vedy, techniky a inovácií;
prihlásenie sa k otvorenému trhovému hospodárstvu založenému na pravidlách vrátane spravodlivého a rovnocenného zaobchádzania s právami duševného vlastníctva, rešpektovania ľudských práv, s podporou demokratických inštitúcií;
aktívne presadzovanie politík na zlepšenie hospodárskej a sociálnej situácie občanov.
Pridruženie každej z tretích krajín uvedených v odseku 1 písm. d) k programu musí byť v súlade s podmienkami stanovenými v dohode upravujúcej účasť tretej krajiny na programe Únie, ak sa touto dohodou:
zabezpečuje spravodlivá rovnováha, pokiaľ ide o príspevky a výhody tretej krajiny zúčastňujúcej sa na programoch Únie;
stanovujú podmienky účasti na programoch Únie vrátane výpočtu finančných príspevkov na jednotlivé programy a ich administratívne náklady;
neudeľuje tretej krajine rozhodovacia právomoc v súvislosti s programom Únie;
zaručujú práva Únie na zabezpečenie správneho finančného riadenia a na ochranu finančných záujmov Únie.
Príspevky uvedené v písmene b) prvého pododseku tohto odseku predstavujú pripísané príjmy v súlade s článkom 21 ods. 5 nariadenia o rozpočtových pravidlách.
HLAVA II
PRAVIDLÁ ÚČASTI A ŠÍRENIA
KAPITOLA I
Všeobecné ustanovenia
Článok 17
Financujúce orgány a priame akcie JRC
V riadne odôvodnených prípadoch sa financujúce orgány s výnimkou článkov 18, 19 a 20 môžu odchýliť od pravidiel stanovených v tejto hlave, ak:
je takéto odchýlenie stanovené v základom akte zriaďujúcom financujúci orgán alebo zverujúcom tomuto orgánu úlohy súvisiace s plnením rozpočtu; alebo
v prípade financujúcich orgánov podľa článku 62 ods. 1 písm. c) bodu ii), iii) alebo v) nariadenia o rozpočtových pravidlách, ak je to stanovené v dohode o príspevku a ak si to vyžadujú ich špecifické prevádzkové potreby alebo povaha akcie.
Článok 18
Oprávnené akcie a etické zásady
Nefinancujú sa tieto oblasti výskumu:
činnosti zamerané na klonovanie človeka na reprodukčné účely;
činnosti zamerané na modifikáciu genetického dedičstva človeka, v dôsledku ktorých by sa takáto modifikácia mohla stať dedičnou ( 2 );
činnosti určené na vytváranie ľudských embryí výlučne na účely výskumu alebo na účely získania kmeňových buniek, okrem iného aj prostredníctvom prenosu jadier somatických buniek.
Článok 19
Etické otázky
Osobitná pozornosť sa venuje zásade proporcionality, právu na súkromie, právu na ochranu osobných údajov, právu na telesnú a duševnú nedotknuteľnosť osoby, právu na nediskrimináciu a potrebe zabezpečiť ochranu životného prostredia a vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí.
Právne subjekty, ktoré sa zúčastňujú na akcii, musia poskytnúť:
etické sebahodnotenie, v ktorom určia a podrobne uvedú všetky predvídateľné etické otázky súvisiace s cieľom, vykonávaním a pravdepodobným vplyvom financovaných činností vrátane potvrdenia o súlade s odsekom 1 a opisu, ako to bude zabezpečené;
potvrdenie, že činnosti budú v súlade s Európskym kódexom správania pre etiku vo výskume uverejneným federáciou európskych akadémií vied (All European Academies) a že sa nebudú vykonávať žiadne činnosti vylúčené z financovania;
pri činnostiach vykonávaných mimo Únie potvrdenie, že tie isté činnosti by boli povolené v niektorom z členských štátov, a
pri činnostiach, pri ktorých sa využívajú ľudské embryonálne kmeňové bunky, v náležitom prípade podrobné údaje o licenčných a kontrolných opatreniach, ktoré prijmú príslušné orgány dotknutých členských štátov, ako aj podrobné údaje o etických povoleniach, ktoré musia byť udelené pred začatím príslušných činností.
Etické kontroly sa vykonávajú s pomocou expertov na etiku.
Článok 20
Bezpečnosť
KAPITOLA II
Granty
Článok 21
Granty
Granty v rámci programu sa udeľujú a riadia v súlade s hlavou VIII nariadenia o rozpočtových pravidlách, ak sa v tejto kapitole nestanovuje inak.
Článok 22
Právne subjekty oprávnené na účasť
S výnimkou riadne odôvodnených prípadov, keď sa v pracovnom programe stanovuje inak, právne subjekty tvoriace konzorcium sú oprávnené zúčastniť sa akcií v rámci programu za predpokladu, že dané konzorcium zahŕňa:
aspoň jeden nezávislý právny subjekt usadený v ktoromkoľvek členskom štáte a
aspoň dva ďalšie nezávislé právne subjekty, z ktorých každý je usadený v inom členskom štáte alebo pridruženej krajine.
Článok 23
Právne subjekty oprávnené na financovanie
Právne subjekty usadené v nepridruženej tretej krajine znášajú náklady spojené so svojou účasťou. Právny subjekt usadený v nepridružených tretích krajinách s nízkym až stredným príjmom a výnimočne v iných nepridružených tretích krajinách je však oprávnený na financovanie v rámci akcie, ak:
je daná tretia krajina uvedená v pracovnom programe prijatom Komisiou alebo
Komisia alebo príslušný financujúci orgán považuje účasť dotknutého právneho subjektu za kľúčovú z hľadiska implementácie akcie.
Článok 24
Výzvy na predkladanie návrhov
Výzva na predkladanie návrhov sa nevyžaduje pri koordinačných a podporných akciách alebo akciách na spolufinancovanie programu, ktoré:
má vykonávať JRC alebo právne subjekty určené v pracovnom programe;
nepatria do rozsahu pôsobnosti výzvy na predkladanie návrhov v súlade s článkom 195 písm. e) nariadenia o rozpočtových pravidlách.
Článok 25
Spoločné výzvy na predkladanie návrhov
Komisia alebo príslušný financujúci orgán môžu vydať spoločnú výzvu na predkladanie návrhov spolu s:
tretími krajinami vrátane ich vedeckých a technických organizácií alebo agentúr;
medzinárodnými organizáciami;
neziskovými právnymi subjektmi.
V prípade spoločnej výzvy na predkladanie návrhov žiadatelia musia splniť požiadavky uvedené v článku 22 a stanovia sa spoločné postupy výberu a hodnotenia návrhov. Súčasťou takýchto postupov je vyvážená skupina expertov vymenovaných každou stranou.
Článok 26
Obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím a verejné obstarávanie inovačných riešení
Postupy obstarávania:
musia byť v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže a so zásadami transparentnosti, nediskriminácie, rovnakého zaobchádzania, správneho finančného riadenia a proporcionality;
môžu povoľovať zadanie viacerých zákaziek v rámci toho istého postupu (využitie viacerých zdrojov);
umožňujú zadávať zákazky ponukám, ktoré predstavujú najvýhodnejší pomer medzi kvalitou a cenou, pričom sa musí zabrániť konfliktom záujmov.
V prípade obstarávania vo fáze pred komerčným využitím môže byť vo vhodných prípadoch a bez toho, aby boli dotknuté zásady uvedené v písmene a), postup obstarávania zjednodušený alebo zrýchlený a môže obsahovať osobitné podmienky, ako je napríklad obmedzenie miesta výkonu obstarávaných činností na územie členských štátov a pridružených krajín.
Článok 27
Finančná kapacita žiadateľov
Článok 28
Kritériá na vyhodnotenie a výber návrhov
Návrh sa hodnotí na základe týchto kritérií na vyhodnotenie návrhov:
excelentnosť;
vplyv;
kvalita a efektívnosť vykonávania.
Článok 29
Hodnotenie
V prípade činností EIC, misií a v riadne odôvodnených prípadoch uvedených v pracovnom programe, ktorý prijala Komisia, sa môže hodnotiaci výbor skladať čiastočne, alebo v prípade koordinačných a podporných akcií čiastočne alebo úplne, zo zástupcov inštitúcií alebo orgánov Únie uvedených v článku 150 nariadenia o rozpočtových pravidlách.
Na proces hodnotenia môžu dohliadať nezávislí pozorovatelia.
V náležitých prípadoch hodnotiaci výbor stanoví poradie návrhov, ktoré dosiahli príslušné prahové hodnoty, podľa:
bodového hodnotenia;
ich príspevku k dosiahnutiu osobitných cieľov politiky vrátane vytvorenia konzistentného portfólia projektov, konkrétne v prípade činností nástroja Prieskumník, misií a v iných riadne odôvodnených prípadoch, ktoré sa v pracovnom programe prijatom Komisiou podrobne uvádzajú.
V prípade činností EIC, misií a v iných riadne odôvodnených prípadoch, ktoré sa v pracovnom programe prijatom Komisiou podrobne uvádzajú, môže hodnotiaci výbor tiež navrhnúť úpravy návrhov, pokiaľ sú uvedené úpravy potrebné na zabezpečenie konzistentnosti prístupu na základe portfólia. Uvedené úpravy musia byť v súlade s podmienkami účasti a so zásadou rovnakého zaobchádzania. Programový výbor musí byť o takýchto prípadoch informovaný.
Článok 30
Postup preskúmania hodnotenia, otázky a sťažnosti
Výbor pre preskúmanie hodnotenia vydá stanovisko k procesným aspektom hodnotenia a zahŕňa zamestnancov Komisie alebo príslušného financujúceho orgánu, ktorí neboli zapojení do hodnotenia návrhov, pričom mu predsedá zamestnanec Komisie alebo príslušného financujúceho orgánu. Výbor pre preskúmanie hodnotenia môže odporučiť jeden z týchto krokov:
prehodnotenie návrhu, ktoré majú vykonať najmä hodnotitelia, ktorí sa nezúčastnili na predchádzajúcom hodnotení; alebo
potvrdenie počiatočného hodnotenia.
Článok 31
Lehota na udelenie grantu
Odchylne od článku 194 ods. 2 prvého pododseku nariadenia o rozpočtových pravidlách sa uplatňujú tieto lehoty:
na informovanie všetkých žiadateľov o výsledku hodnotenia ich žiadosti maximálna lehota piatich mesiacov od konečného termínu na predloženie úplných návrhov;
na podpísanie dohôd o grante so žiadateľmi maximálna lehota ôsmich mesiacov od konečného termínu na predloženie úplných návrhov.
Článok 32
Implementácia grantu
Článok 33
Dohody o grante
Článok 34
Miery financovania
Až 100 % celkových oprávnených nákladov na akciu v rámci programu sa môže uhradiť s výnimkou:
inovačných akcií, v prípade ktorých sa môže uhradiť až 70 % celkových oprávnených nákladov okrem nákladov neziskových právnych subjektov, v prípade ktorých sa môže uhradiť až 100 % celkových oprávnených nákladov;
akcií na spolufinancovanie programu, v prípade ktorých sa môže uhradiť najmenej 30 % a v identifikovaných a riadne odôvodnených prípadoch až 70 % celkových oprávnených nákladov.
Článok 35
Nepriame náklady
Ak je to vhodné, nepriame náklady zahrnuté v jednotkových nákladoch alebo jednorazových platbách sa vypočítajú použitím paušálnej sadzby uvedenej v prvom pododseku s výnimkou jednotkových nákladov na vnútropodnikovo fakturované tovary a služby, ktoré sa vypočítajú na základe skutočných nákladov v súlade s bežným postupom nákladového účtovníctva prijímateľa.
Článok 36
Oprávnené náklady
Osvedčenia o finančných výkazoch môže v súlade s článkom 203 ods. 4 nariadenia o rozpočtových pravidlách vystaviť schválený externý audítor alebo v prípade verejných subjektov ich môže vydať oprávnená a nezávislá úradná osoba.
Článok 37
Vzájomný poisťovací mechanizmus
Týmto sa zriaďuje vzájomný poisťovací mechanizmus (ďalej len „mechanizmus“), ktorý nahrádza fond zriadený v súlade s článkom 38 nariadenia (EÚ) č. 1290/2013 a je jeho nástupcom. Mechanizmus kryje riziká spojené s nevymožením súm splatných zo strany prijímateľov:
Komisii na základe rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1982/2006/ES ( 6 );
Komisii a orgánom Únie v rámci programu „Horizont 2020“;
Komisii a financujúcim orgánom v rámci programu.
Krytie rizika pre financujúce orgány uvedené v prvom pododseku písm. c) možno realizovať systémom nepriameho krytia rizika stanoveným v príslušnej dohode a s prihliadnutím na povahu financujúceho orgánu.
Článok 38
Vlastníctvo a ochrana
Dvaja alebo viacerí prijímatelia spoločne vlastnia výsledky, ak:
ich spoločne vytvorili; a
nie je možné:
určiť príslušný príspevok každého prijímateľa; alebo
rozdeliť tieto výsledky pri podávaní žiadosti o ich ochranu, získaní alebo zachovaní tejto ochrany.
Spoluvlastníci sa písomne dohodnú na rozdelení spoluvlastníctva a podmienkach jeho uplatňovania. Ak nie je v dohode o konzorciu alebo dohode o spoluvlastníctve dohodnuté inak, každý spoluvlastník môže udeliť tretím stranám nevýhradné licencie na využívanie výsledkov v spoluvlastníctve (bez práva udeľovať sublicencie), ak s tým vopred oboznámi ostatných spoluvlastníkov a ak títo dostanú spravodlivú a primeranú náhradu. Spoluvlastníci sa môžu písomne dohodnúť na uplatnení iného režimu, než je spoluvlastníctvo.
Článok 39
Využívanie a šírenie výsledkov
V pracovnom programe sa môžu stanoviť ďalšie povinnosti týkajúce sa využívania.
Ak napriek maximálnemu úsiliu prijímateľa o priame alebo nepriame využitie jeho výsledkov nedôjde v určenej lehote stanovenej v dohode o grante k využívaniu výsledkov, prijímateľ použije pri hľadaní záujemcov o využívanie uvedených výsledkov príslušnú online platformu uvedenú v dohode o grante. Od uvedenej povinnosti možno upustiť na základe odôvodnenej žiadosti prijímateľa.
V pracovnom programe sa môžu stanoviť ďalšie povinnosti týkajúce sa šírenia, pričom sa musia chrániť hospodárske a vedecké záujmy Únie.
Otvorený prístup k výskumným údajom je všeobecným pravidlom za podmienok stanovených v dohode o grante, pričom sa zabezpečí možnosť uplatnenia výnimiek v súlade so zásadou „čo najotvorenejší, ale obmedzený podľa potreby“ a s prihliadnutím na oprávnené záujmy prijímateľov vrátane obchodného využitia a na ostatné obmedzenia, ako sú pravidlá ochrany osobných údajov, súkromie, dôvernosť, obchodné tajomstvá, záujmy Únie v oblasti hospodárskej súťaže, pravidlá bezpečnosti alebo práva duševného vlastníctva.
V pracovnom programe sa môžu stanoviť ďalšie stimuly alebo povinnosti na účel dodržiavania postupov otvorenej vedy.
V pracovnom programe sa môžu v odôvodnených prípadoch stanoviť ďalšie povinnosti využívať európsky cloud pre otvorenú vedu (EOSC - European Open Science Cloud) na ukladanie výskumných údajov a poskytovanie prístupu k nim.
Prijímatelia aktualizujú plán využívania a šírenia výsledkov počas trvania akcie i po jej skončení v súlade s dohodou o grante.
Článok 40
Prevod a udelenie licencie
Ak nie je v prípade konkrétne uvedených tretích strán vrátane prepojených subjektov písomne dohodnuté inak, prijímateľ môže namietať proti prevodu vlastníctva výsledkov uskutočňovanému iným prijímateľom, ak preukáže, že prevod by nepriaznivo ovplyvnil jeho prístupové práva. V tomto prípade sa prevod nesmie uskutočniť dovtedy, kým sa nedosiahne dohoda medzi príslušnými prijímateľmi. Lehoty v tejto súvislosti sa stanovia v dohode o grante.
V odôvodnených prípadoch sa v dohode o grante stanoví právo Komisie alebo príslušného financujúceho orgánu namietať proti prevodom vlastníctva výsledkov alebo udeleniu výhradnej licencie k výsledkom, ak:
prijímatelia, ktorí vytvorili výsledky, získali finančné prostriedky Únie;
ide o prevod alebo udelenie licencie právnemu subjektu usadenému v nepridruženej tretej krajine; a
prevod alebo udelenie licencie nie je v súlade so záujmami Únie.
Ak je stanovené právo na námietku, prijímateľ musí vopred oznámiť svoj zámer previesť vlastníctvo výsledkov alebo udeliť výhradnú licenciu k výsledkom. Práva na námietku proti prevodu alebo udeleniu licencií konkrétne určeným právnym subjektom sa možno vzdať písomne, ak sú zavedené opatrenia chrániace záujmy Únie.
Článok 41
Prístupové práva
Prijímatelia udelia prístup k:
svojim výsledkom bez poplatku akýmkoľvek iným prijímateľom v akcii, ktorí ich potrebujú na plnenie vlastných úloh;
svojim podkladom akýmkoľvek prijímateľom v akcii, ktorí ich potrebujú na plnenie vlastných úloh, pri dodržaní prípadných obmedzení uvedených v odseku 3; tento prístup sa udeľuje bez poplatku, ak sa prijímatelia pred pristúpením k dohode o grante nedohodnú inak;
svojim výsledkom a pri dodržaní prípadných obmedzení uvedených v odseku 3 k svojim podkladom ktorýmkoľvek iným prijímateľom v akcii, ktorí ich potrebujú na využívanie vlastných výsledkov; tento prístup sa udeľuje za spravodlivých a primeraných podmienok, ktoré sa dohodnú.
Ak sa prijímatelia nedohodnú inak, udelia tiež prístup k svojim výsledkom a pri dodržaní prípadných obmedzení uvedených v odseku 3 k svojim podkladom právnemu subjektu, ktorý:
je usadený v členskom štáte alebo pridruženej krajine;
je pod priamou alebo nepriamou kontrolou iného prijímateľa, alebo je pod rovnakou priamou alebo nepriamou kontrolou ako uvedený prijímateľ, alebo priamo alebo nepriamo kontroluje uvedeného prijímateľa; a
potrebuje prístup na využívanie výsledkov uvedeného prijímateľa v súlade s povinnosťami prijímateľa týkajúcimi sa využívania.
Prístup sa udeľuje za spravodlivých a primeraných podmienok, ktoré sa dohodnú.
Takéto prístupové práva sa nevzťahujú na podklady prijímateľov.
Pokiaľ ide o akcie v rámci klastra „Civilná bezpečnosť pre spoločnosť“, prijímatelia, ktorí získali finančné prostriedky Únie, udelia prístup k svojim výsledkom bez poplatku aj vnútroštátnym orgánom členských štátov na účely vypracovania, implementácie a monitorovania ich politík alebo programov v tejto oblasti. Prístup je obmedzený na nekomerčné a nekonkurenčné využitie a je predmetom dvojstrannej dohody stanovujúcej konkrétne podmienky na zabezpečenie toho, aby sa uvedené prístupové práva využívali len na určený účel a aby sa zaviedli primerané povinnosti, pokiaľ ide o dôvernosť informácií. Žiadajúci členský štát, inštitúcia, orgán, úrad alebo agentúra Únie informujú o takýchto žiadostiach všetky členské štáty.
Článok 42
Osobitné ustanovenia
Článok 43
Ceny
Komisia alebo príslušný financujúci orgán môžu v náležitom prípade organizovať súťaže o ceny s:
inými orgánmi Únie;
tretími krajinami vrátane ich vedeckých a technologických organizácií alebo agentúr;
medzinárodnými organizáciami alebo
neziskovými právnymi subjektmi.
KAPITOLA III
Obstarávanie
Článok 44
Obstarávanie
KAPITOLA IV
Operácie kombinovaného financovania a kombinované financovanie
Článok 45
Operácie kombinovaného financovania
Operácie kombinovaného financovania v rámci programu sa implementujú v súlade s programom InvestEU a hlavou X nariadenia o rozpočtových pravidlách.
Článok 46
Kombinované financovanie z programu Horizont Európa a kombinované financovanie EIC
Článok 47
Nástroj Prieskumník
Nástroj Prieskumník sa vykonáva najmä prostredníctvom otvorenej výzvy na predkladanie návrhov na návrhy zdola nahor s pravidelnými uzávierkami za rok a stanovuje tiež konkurenčné výzvy na rozvoj kľúčových strategických cieľov vyžadujúcich špičkové technologické a radikálne myslenie.
Spustenie a obsah výziev na predkladanie návrhov na prechodné činnosti v rámci nástroja Prieskumník sa stanoví so zreteľom na ciele a rozpočet určené v pracovnom programe vo vzťahu k portfóliu predmetných akcií.
Dodatočné granty s pevne stanovenou sumou najviac 50 000 EUR možno udeliť každému návrhu, ktorý už bol vybraný v rámci nástroja Prieskumník a v relevantnom prípade v rámci prechodných činností nástroja Prieskumník na základe výzvy na predkladanie návrhov na účely vykonávania doplnkových činností vrátane naliehavých koordinačných a podporných akcií, na účely posilnenia komunity prijímateľov v rámci portfólia, ako je posúdenie možných spin-off podnikov, potenciálnych inovácií vytvárajúcich trhové príležitosti alebo vytvárania obchodného plánu. Programový výbor zriadený v osobitnom programe bude o týchto prípadoch informovaný.
Článok 48
Nástroj Akcelerátor
V rámci nástroja Akcelerátor sa poskytujú tieto druhy podpory:
podpora vo forme kombinovaného financovania pre MSP vrátane startupov a vo výnimočných prípadoch malých spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou, ktoré realizujú prelomové a disruptívne inovácie, ktoré nie sú financovateľné bankami;
podpora len vo forme grantov pre MSP vrátane startupov, ktoré realizujú akýkoľvek druh inovácie počnúc prírastkovou až po prelomovú a disruptívnu inováciu a majú za cieľ následné rozširovanie;
podpora len vo forme kapitálu pre MSP vrátane startupov, ktoré nie sú financovateľné bankami a uskutočňujú prelomové a disruptívne inovácie nefinancovateľné bankami, sa môže tiež poskytnúť;
podpora len vo forme kapitálu potrebná na rozšírenie pre MSP vrátane startupov, ktoré nie sú financovateľné bankami, a malé spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou, ktoré nie sú financovateľné bankami, vrátane subjektov, ktoré už získali podporu v súlade s písmenami a) až c), ktoré uskutočňujú prelomové a disruptívne inovácie, ktoré nie sú financovateľné bankami, v oblasti kritických technológií uvedených v článku 2 ods. 1 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/795 ( 7 ).
Podpora len vo forme grantu v rámci nástroja Akcelerátor sa poskytuje len vtedy, ak sú splnené tieto kumulatívne podmienky:
projekt zahŕňa informácie o kapacite a ochote žiadateľa týkajúcej sa rozširovania;
prijímateľ je startup alebo MSP;
podpora len vo forme grantu v rámci nástroja Akcelerátor sa prijímateľovi počas obdobia vykonávania programu poskytne len raz, a to v maximálnej výške 2,5 milióna EUR.
Pri poskytovaní kapitálovej podpory sa EIC usiluje prilákať ďalších investorov. S cieľom účinne podporovať inovácie, ktoré nie sú financovateľné bankami, sa však kapitálová podpora môže poskytovať bez prilákania ďalších investorov, okrem iného najmä na prelomové a disruptívne inovácie, ktoré nie sú financovateľné bankami, v oblasti technológií uvedených v článku 2 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) 2024/795.
Predložené návrhy sa hodnotia na základe týchto kritérií na vyhodnotenie návrhov:
excelentnosť;
vplyv;
úroveň rizika akcie, ktorá by zabraňovala investíciám, kvalita a efektívnosť vykonávania a potreba podpory Únie.
Komisia alebo financujúce orgány vykonávajúce program (vrátane znalostných a inovačných spoločenstiev EIT) môžu so súhlasom dotknutých žiadateľov podrobiť návrh inovačnej akcie alebo akcie trhového nasadenia, ktorý už spĺňa kritériá na vyhodnotenie návrhov uvedené v odseku 5 písm. a) a b), hodnoteniu priamo na základe kritéria na vyhodnotenie návrhov uvedeného v odseku 5 písm. c), a to ak sú splnené tieto kumulatívne podmienky:
návrh vychádza z akejkoľvek inej akcie financovanej z programu Horizont 2020, z programu alebo, s výhradou prieskumnej pilotnej fázy, ktorá sa má spustiť v rámci prvého pracovného programu, z celoštátnych a/alebo regionálnych programov, pričom prvým krokom bude zmapovanie dopytu po takejto schéme, ktorej podrobnosti sa stanovia v osobitnom programe uvedenom v článku 1 ods. 2 písm. a);
návrh je založený na preskúmaní projektu, ktoré sa vykonalo v predchádzajúcich dvoch rokoch, hodnotiacom excelentnosť a vplyv návrhu a dodržiava podmienky a postupy podrobne uvedené v pracovnom programe.
Známku excelentnosti možno udeliť, ak sú splnené tieto kumulatívne podmienky:
prijímateľ je startup, MSP alebo malá spoločnosť so strednou trhovou kapitalizáciou;
návrh bol oprávnený a splnil príslušné prahové hodnoty kritérií na vyhodnotenie návrhov uvedených v odseku 5 písm. a) a b);
činnosť by mohla byť oprávnená v rámci inovačnej akcie.
Komisia môže z opodstatnených dôvodov vrátane z dôvodu nesúladu s cieľmi politík Únie zamietnuť návrh, ktorý si osvojili nezávislí externí experti. Programový výbor musí byť o dôvodoch takéhoto zamietnutia informovaný.
V prípade kombinovaného financovania EIC je možné začať vykonávať činnosti zodpovedajúce inovačnej akcii a vyplatiť prvú zálohovú platbu grantu alebo vratný preddavok pred implementáciou ostatných zložiek udeleného kombinovaného financovania EIC. Implementácia uvedených zložiek je podmienená dosiahnutím špecifických míľnikov stanovených v zmluve.
Vo výnimočných prípadoch a na základe odporúčania rady EIC môže Komisia pod podmienkou preskúmania projektu nezávislými externými expertmi rozhodnúť o zvýšení podpory z nástroja Akcelerátor. Programový výbor musí byť o takýchto prípadoch informovaný.
KAPITOLA V
Experti
Článok 49
Vymenovanie nezávislých externých expertov
Odchylne od článku 237 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách môže Komisia alebo príslušný financujúci orgán vo výnimočných a riadne odôvodnených prípadoch transparentným spôsobom vybrať akéhokoľvek jednotlivého experta s vhodnými zručnosťami, ktorý v databáze nie je uvedený, ak sa na základe výzvy na vyjadrenie záujmu neurčili vhodní nezávislí externí experti.
Takíto experti musia deklarovať svoju nezávislosť a schopnosť podporovať ciele programu.
Komisia alebo príslušný financujúci orgán zabezpečí, aby expert, ktorý čelí konfliktu záujmov súvisiacemu so záležitosťou, ku ktorej má tento expert poskytnúť svoje stanovisko, nevykonával v súvislosti s touto osobitnou záležitosťou hodnotenia a neposkytoval poradenstvo ani pomoc.
HLAVA III
MONITOROVANIE PROGRAMU, KOMUNIKÁCIA, HODNOTENIE A KONTROLA
Článok 50
Monitorovanie a podávanie správ
Databáza obsahuje:
časovo viazané ukazovatele na účely každoročného podávania správ o pokroku programu pri dosahovaní cieľov stanovených v článku 3 a uvedené v prílohe V spolu so spôsobmi dosahovania vplyvu;
informácie o úrovni začlenenia spoločenských a humanitných vied, pomere medzi nižšími a vyššími úrovňami technickej pripravenosti vo výskume založenom na spolupráci, pokroku v účasti krajín, ktorých sa týka rozširovanie účasti, geografickom zložení konzorcií v rámci projektov spolupráce, vývoji platov výskumných pracovníkov, používaní dvojfázového postupu podávania a hodnotenia návrhov, opatreniach zameraných na uľahčenie prepojení týkajúcich sa spolupráce v oblasti európskeho výskumu a inovácií, využívaní preskúmania hodnotenia a počte a typoch sťažností, miere začleňovania problematiky klímy a súvisiacich výdavkoch, účasti MSP, účasti súkromného sektora, účasti z rodového hľadiska na financovaných akciách, hodnotiacich komisiách, výboroch a poradných skupinách, Známkach excelentnosti, európskych partnerstvách, ako aj miere spolufinancovania, doplnkovom a kumulatívnom financovaní z iných programov Únie, výskumných infraštruktúrach, čase medzi podaním žiadosti a udelením grantu, úrovni medzinárodnej spolupráce, zapojení občanov a účasti občianskej spoločnosti;
úrovne výdavkov rozčlenené na úrovni projektov s cieľom umožniť osobitnú analýzu, a to aj pre jednotlivé oblasti intervencie;
úrovne nadmerného podávania návrhov, najmä počet návrhov a počet návrhov na jednu výzvu na predkladanie návrhov, ich priemerné bodové hodnotenie, podiel návrhov nad a pod kvalitatívnymi prahovými hodnotami.
Článok 51
Informovanie, komunikácia, publicita a šírenie a využívanie
Článok 52
Hodnotenie programu
Článok 53
Audity
Článok 54
Ochrana finančných záujmov Únie
Ak sa prostredníctvom rozhodnutia prijatého podľa medzinárodnej dohody alebo na základe akéhokoľvek iného právneho nástroja zúčastňuje na programe tretia krajina, táto tretia krajina udelí potrebné práva a prístup zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi, OLAF-u a Dvoru audítorov na riadne vykonávanie ich príslušných právomocí. V prípade OLAF-u tieto práva zahŕňajú právo viesť vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste, ako sa stanovuje v nariadení (EÚ, Euratom) č. 883/2013.
Článok 55
Vykonávanie delegovania právomoci
HLAVA IV
PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok 56
Zrušenie
Nariadenia (EÚ) č. 1290/2013 a (EÚ) č. 1291/2013 sa zrušujú s účinnosťou od 1. januára 2021.
Článok 57
Prechodné ustanovenia
Článok 58
Nadobudnutie účinnosti
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.
Uplatňuje sa od 1. januára 2021.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
PRÍLOHA I
HLAVNÉ SMERY ČINNOSTÍ
Všeobecné a špecifické ciele stanovené v článku 3 tohto nariadenia sa v rámci programu dosahujú prostredníctvom oblastí intervencie a hlavných smerov činností opísaných v tejto prílohe a v prílohe II k tomuto nariadeniu, ako aj v prílohe I k rozhodnutiu (EÚ) 2021/764.
1. Pilier I „Excelentná veda“
Prostredníctvom nasledujúcich činností tento pilier v súlade s článkom 4 podporuje vedeckú excelentnosť, priťahuje najtalentovanejších ľudí do Európy, poskytuje primeranú podporu začínajúcim výskumným pracovníkom a podporuje vznik a šírenie vedeckej excelentnosti, vysokokvalitných vedomostí, metodík a zručností, technológií a riešení globálnych sociálnych, environmentálnych a hospodárskych výziev. Prispieva aj k plneniu ostatných špecifických cieľov programu stanovených v článku 3.
Európska rada pre výskum (ERC): poskytuje atraktívne a flexibilné financovanie s cieľom umožniť talentovaným a kreatívnym jednotlivým výskumným pracovníkom, s dôrazom na začínajúcich výskumných pracovníkov, a ich tímom realizovať najsľubnejšie výskumné projekty na hraniciach vedy bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť a krajinu pôvodu a na základe súťaže v rámci celej Únie založenej výhradne na kritériu excelentnosti.
Oblasť intervencie: veda na hraniciach poznania.
Akcie Marie Curie-Skłodowskej (MSCA): prinášajú výskumným pracovníkom nové vedomosti a zručnosti prostredníctvom mobility a cezhraničnej, medziodvetvovej a interdisciplinárnej expozície, posilňujú systémy odbornej prípravy a kariérneho rastu a štruktúrujú a zlepšujú nábor na inštitucionálnej a vnútroštátnej úrovni, a to pri zohľadnení Európskej charty výskumných pracovníkov a kódexu správania pre nábor výskumných pracovníkov; MSCA tak pomáhajú položiť základy európskeho prostredia excelentného výskumu v celej Európe, prispievajú k zvyšovaniu zamestnanosti, rastu a investícií a k riešeniu súčasných a budúcich spoločenských výziev.
Oblasti intervencie: pestovanie excelentnosti prostredníctvom cezhraničnej, medziodvetvovej a interdisciplinárnej mobility výskumných pracovníkov; podpora nových zručností prostredníctvom excelentnej odbornej prípravy výskumných pracovníkov; posilnenie rozvoja ľudských zdrojov a zručností v celom európskom výskumnom priestore; zlepšenie a uľahčenie synergií; podpora šírenia informácií verejnosti.
Výskumné infraštruktúry: poskytujú Európe udržateľné výskumné infraštruktúry svetovej úrovne, ktoré sú otvorené a prístupné najlepším výskumným pracovníkom z Európy aj mimo nej. Podporujú využívanie existujúcich výskumných infraštruktúr vrátane infraštruktúr financovaných z fondov politiky súdržnosti Únie. Tým sa popri činnostiach týkajúcich sa politík Únie a medzinárodnej spolupráce zväčšuje potenciál výskumnej infraštruktúry podporovať vedecký pokrok a inovácie a umožňovať otvorenú a excelentnú vedu, a to v súlade so zásadami FAIR.
Oblasti intervencie: konsolidácia a rozvoj prostredia európskych výskumných infraštruktúr; otvorenie, integrácia a vzájomné prepojenie výskumných infraštruktúr; inovačný potenciál európskych výskumných infraštruktúr a činnosti v záujme inovácií a odbornej prípravy; posilňovanie európskej politiky v oblasti výskumných infraštruktúr a medzinárodnej spolupráce.
2. Pilier II „Globálne výzvy a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu“
Prostredníctvom nasledujúcich činností tento pilier v súlade s článkom 4 podporuje nadobúdanie a lepšie šírenie nových vysokokvalitných vedomostí, technológií a udržateľných riešení a posilňuje konkurencieschopnosť európskeho priemyslu, posilňuje vplyv výskumu a inovácií pri tvorbe, podpore a vykonávaní politík Únie a podporuje nasadzovanie inovačných riešení v priemysle, najmä v rámci MSP a startupov, a v spoločnosti na účely riešenia globálnych výziev. Prispieva aj k plneniu ostatných špecifických cieľov programu stanovených v článku 3.
Spoločenské a humanitné vedy sú v plnej miere integrované vo všetkých klastroch vrátane osobitných a cielených činností.
Na maximalizáciu vplyvu, flexibility a synergií sa výskumné a inovačné činnosti organizujú v šiestich klastroch, vzájomne prepojených prostredníctvom celoeurópskych výskumných infraštruktúr, ktoré samostatne aj spoločne stimulujú interdisciplinárnu, medziodvetvovú, cezhraničnú a medzinárodnú spoluprácu prekračujúcu hranice jednotlivých politík. Na činnosti zo širokého spektra úrovní technickej pripravenosti vrátane nižších úrovní technickej pripravenosti sa vzťahuje pilier II programu.
Každý klaster prispieva k plneniu viacerých cieľov udržateľného rozvoja a mnohé ciele udržateľného rozvoja sú podporované viacerými klastrami.
Výskumné a inovačné činnosti sa vykonávajú v rámci týchto klastrov a naprieč nimi:
Klaster „Zdravie“: zlepšovanie a ochrana zdravia a životných podmienok občanov každého veku prostredníctvom získavania nových vedomostí, rozvoja inovačných riešení, v relevantnom prípade zabezpečenia začleňovania rodového hľadiska na účely prevencie, diagnostiky, monitorovania, liečby a vyliečenia chorôb, ako aj rozvoja zdravotníckych technológií; zmierňovanie zdravotných rizík; ochrana obyvateľstva a podpora dobrého zdravia a životných podmienok, a to aj na pracoviskách; zvyšovanie nákladovej efektívnosti, spravodlivosti a udržateľnosti verejných systémov zdravotnej starostlivosti; predchádzanie ochoreniam spojeným s chudobou a riešenie tohto problému; a podpora pacientov a umožnenie ich účasti a samostatnej starostlivosti.
Oblasti intervencie: zdravie počas celého života; environmentálne a sociálne determinanty zdravia; neprenosné a zriedkavé choroby; infekčné choroby vrátane ochorení spojených s chudobou a zanedbávaných ochorení; nástroje, technológie a digitálne riešenia pre zdravie a zdravotnú starostlivosť vrátane personalizovanej medicíny; systémy zdravotnej starostlivosti.
Klaster „Kultúra, kreativita a inkluzívna spoločnosť“: posilnenie demokratických hodnôt vrátane právneho štátu a základných práv; ochrana nášho kultúrneho dedičstva; preskúmanie potenciálu kultúrneho a kreatívneho priemyslu a podpora sociálno-ekonomickej transformácie, ktorá prispieva k inklúzii a rastu, vrátane riadenia migrácie a integrácie migrantov.
Oblasti intervencie: demokracia a správa vecí verejných; kultúra, kultúrne dedičstvo a kreativita; sociálna a hospodárska transformácia.
Klaster „Civilná bezpečnosť pre spoločnosť“: reakcia na výzvy, ktoré vyplývajú z pretrvávajúcich bezpečnostných hrozieb vrátane kybernetickej kriminality, ako aj prírodných katastrof a katastrof spôsobených ľudskou činnosťou.
Oblasti intervencie: spoločnosť odolná voči katastrofám; ochrana a bezpečnosť; kybernetická bezpečnosť.
Klaster „Digitalizácia, priemysel a vesmír“: posilnenie kapacít a zabezpečenie sebestačnosti Európy v oblasti kľúčových podporných technológií pre digitalizáciu a výrobu, ako aj v oblasti vesmírnych technológií v rámci celého hodnotového reťazca; vybudovanie konkurencieschopného, digitálneho, nízkouhlíkového a obehového priemyslu; zabezpečenie udržateľných dodávok surovín; vývoj progresívnych materiálov a poskytnutie základu pre pokrok a inovácie vo vzťahu k celosvetovým spoločenským výzvam.
Oblasti intervencie: výrobné technológie; kľúčové digitálne technológie vrátane kvantových technológií; vznikajúce podporné technológie; progresívne materiály; umelá inteligencia a robotika; internet ďalšej generácie; vyspelá výpočtová technika a veľké dáta (big data); obehový priemysel; nízkouhlíkový a ekologický priemysel; vesmír vrátane pozorovania Zeme.
Klaster „Klíma, energetika a mobilita“: boj proti zmene klímy lepším pochopením jej príčin, vývoja, rizík, vplyvov a súvisiacich príležitostí, zabezpečením toho, aby boli odvetvia energetiky a dopravy šetrnejšie ku klíme a životnému prostrediu, účinnejšie a konkurencieschopnejšie, bezpečnejšie a odolnejšie a aby sa posilnil ich inteligentný charakter, podporovaním využívania energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti, zlepšením odolnosti Únie voči vonkajším šokom a prispôsobením sociálneho správania vzhľadom na ciele udržateľného rozvoja.
Oblasti intervencie: klimatológia a riešenia v oblasti klímy; zásobovanie energiou; energetické sústavy a siete; budovy a priemyselné zariadenia v priebehu energetickej transformácie; obce a mestá; konkurencieschopnosť priemyslu v oblasti dopravy; ekologická, bezpečná a dostupná doprava a mobilita; inteligentná mobilita; uskladňovanie energie.
Klaster „Potraviny, biohospodárstvo, prírodné zdroje, poľnohospodárstvo a životné prostredie“: ochrana životného prostredia, obnova, udržateľné hospodárenie s prírodnými a biologickými zdrojmi na pevnine, vo vnútrozemských vodách a v mori a ich využívanie na ukončenie narušovania biodiverzity, na riešenie potravinovej a výživovej bezpečnosti pre všetkých a prechod na nízkouhlíkové, obehové hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje a udržateľné biohospodárstvo.
Oblasti intervencie: pozorovanie životného prostredia; biodiverzita a prírodné zdroje; poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo a vidiecke oblasti; moria, oceány a vnútrozemské vody; potravinové systémy; systémy inovácií na biologickej báze v biohospodárstve Únie; obehové systémy.
Nejadrové priame akcie JRC: poskytovanie kvalitných vedeckých dôkazov v záujme účinných a cenovo dostupných dobrých verejných politík. Pre nové iniciatívy a návrhy právnych aktov Únie je nevyhnutné citlivé vypracovanie transparentných, komplexných a vyvážených dôkazov, zatiaľ čo pre vykonávanie politík je nevyhnutné meranie a monitorovanie dôkazov. Nezávislé vedecké dôkazy a technickú podporu počas celého politického cyklu pre politiky Únie poskytuje JRC. JRC svoj výskum zameriava na politické priority Únie.
Oblasti intervencie: posilňovanie znalostnej základne pre tvorbu politík; globálne výzvy (zdravie; kultúra, kreativita a inkluzívna spoločnosť; civilná bezpečnosť pre spoločnosť; digitalizácia, priemysel a vesmír; klíma, energetika a mobilita; potraviny, biohospodárstvo, prírodné zdroje, poľnohospodárstvo a životné prostredie); inovácie, hospodársky rozvoj a konkurencieschopnosť; vedecká excelentnosť; územný rozvoj a podpora členských štátov a regiónov.
3. Pilier III „Inovatívna Európa“
Tento pilier podporuje prostredníctvom nasledujúcich činností v súlade s článkom 4 všetky formy inovácií vrátane netechnologických inovácií, predovšetkým v rámci MSP vrátane startupov, a to uľahčením technologického rozvoja, demonštračných činností a prenosu vedomostí a posilňovaním zavádzania inovačných riešení. Prispieva aj k plneniu ostatných špecifických cieľov programu stanovených v článku 3. EIC sa vykonáva najmä prostredníctvom dvoch nástrojov: nástroja Prieskumník, vykonávaného najmä prostredníctvom kolaboratívneho výskumu, a nástroja Akcelerátor.
EIC: zameriava sa najmä na prelomové a disruptívne inovácie s osobitným dôrazom na inovácie vytvárajúce trhové príležitosti, pričom zároveň podporuje všetky typy inovácií vrátane prírastkových inovácií.
Oblasti intervencie: nástroj Prieskumník pre pokročilý výskum – podpora budúcich a vznikajúcich prelomových technológií, technológií vytvárajúcich trhové príležitosti a/alebo špičkových technológií; nástroj Akcelerátor – preklenutie medzery vo financovaní medzi záverečnými fázami výskumných a inovačných činností a využívaním na trhu s cieľom efektívne zavádzať prelomové inovácie vytvárajúce trhové príležitosti a rozširovať spoločnosti v prípadoch, keď trh neposkytuje životaschopné financovanie; dodatočné činnosti EIC, ako sú ocenenia a štipendiá, ako aj služby pre podniky s pridanou hodnotou.
Európske inovačné ekosystémy
Oblasti intervencie: činnosti zahŕňajúce najmä prepojenie – v relevantnom prípade v spolupráci s EIT – s vnútroštátnymi a regionálnymi aktérmi v oblasti inovácií a podporu vykonávania spoločných cezhraničných inovačných programov členskými štátmi, regiónmi a pridruženými krajinami, a to od výmeny postupov a vedomostí v oblasti riadenia inovácií až po zlepšovanie mäkkých inovačných zručností, výskumné a inovačné činnosti vrátane otvorených inovácií alebo inovácií z hľadiska použitia s cieľom zvýšiť účinnosť európskeho inovačného systému. To by sa malo vykonávať v synergii okrem iného s podporou Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ďalej len „EFRR“) pre inovačné ekosystémy a medziregionálne partnerstvá, ktoré sa sústreďujú okolo tém inteligentnej špecializácie.
Európsky inovačný a technologický inštitút
Oblasti intervencie (vymedzené v prílohe II): udržateľné inovačné ekosystémy v celej Európe; inovácie a podnikateľské zručnosti z perspektívy celoživotného vzdelávania vrátane zvyšovania kapacít inštitúcií vysokoškolského vzdelávania v celej Európe; nové riešenia pre trh na zvládanie globálnych výziev; synergie a pridaná hodnota v rámci programu.
4. Časť „Rozširovanie účasti a posilňovanie Európskeho výskumného priestoru“
Táto časť prostredníctvom nasledujúcich činností sleduje špecifické ciele stanovené v článku 3 ods. 2 písm. d). Prispieva aj k plneniu ostatných špecifických cieľov programu stanovených v článku 3. Táto časť, ktorá je základom celého programu, zároveň podporuje činnosti, ktoré prispievajú k prilákaniu talentov, podpore cirkulácie mozgov a zabráneniu ich úniku, inovačnejšej Európe viac založenej na vedomostiach, v ktorej majú ženy a muži rovnaké postavenie a ktorá je na čele globálnej hospodárskej súťaže, ako aj k posilňovaniu nadnárodnej spolupráce, a tým k optimalizácii národných silných stránok a potenciálu v rámci celej Európy v dobre fungujúcom Európskom výskumnom priestore, v ktorom sa vedomosti a vysokokvalifikovaná pracovná sila môžu voľne a vyváženým spôsobom pohybovať a v ktorom sa výsledky výskumu a inovácií vo veľkom rozsahu šíria medzi informovanými občanmi, ktorí ich chápu a dôverujú im, pričom tieto výsledky sú prínosom pre spoločnosť ako celok, a v ktorom sa politika Únie, najmä politika v oblasti výskumu a inovácií, zakladá na kvalitných vedeckých dôkazoch.
Táto časť podporuje aj činnosti zamerané na zlepšovanie kvality návrhov právnych subjektov z krajín s nízkou úrovňou výkonnosti v oblasti výskumu a inovácií, ako sú napríklad profesionálne predbežné kontroly návrhov a poradenstvo, ako aj na posilnenie činnosti národných kontaktných bodov na účely podpory nadväzovania kontaktov na medzinárodnej úrovni, ako aj činnosti zamerané na podporu právnych subjektov z krajín s nízkou úrovňou výkonnosti v oblasti výskumu a inovácií zapájať sa do už vybraných projektov spolupráce, na ktorých sa právne subjekty z takýchto krajín nezúčastňujú.
Oblasti intervencie: rozširovanie účasti a šírenie excelentnosti, a to aj prostredníctvom tímovej spolupráce, partnerstiev, zapojenia vedúcich výskumných pracovníkov Európskeho výskumného priestoru, európskej spolupráce v oblasti vedy a techniky (ďalej len „COST“), iniciatív zameraných na excelentnosť a činností určených na podporu cirkulácie mozgov; reforma a zlepšenie európskeho systému výskumu a inovácií, napríklad aj prostredníctvom podpory reformy národnej politiky v oblasti výskumu a inovácií, poskytovania atraktívnych kariérnych možností a podpory rodovej rovnosti a občianskej vedy.
PRÍLOHA II
EURÓPSKY INOVAČNÝ A TECHNOLOGICKÝ INŠTITÚT (EIT)
Pri vykonávaní činností programu EIT sa uplatňujú tieto pravidlá:
Zdôvodnenie
Ako sa uvádza v správe skupiny na vysokej úrovni o maximalizácii vplyvu výskumu a inovácií Únie (Lamyho skupina na vysokej úrovni), ďalší krok je „vzdelávať pre budúcnosť a investovať do ľudí, ktorí prinesú zmenu“. Najmä európske inštitúcie vysokoškolského vzdelávania sa vyzývajú k podpore podnikania, odstráneniu hraníc medzi odbormi a inštitucionalizácii úzkej interdisciplinárnej spolupráce medzi akademickou obcou a priemyslom. Podľa nedávnych prieskumov je prístup k talentovaným ľuďom zďaleka najdôležitejším faktorom, ktorý ovplyvňuje voľbu miesta pri zakladaní európskych startupov. Podnikateľské vzdelanie, príležitosti odbornej prípravy a rozvoj tvorivých zručností zohrávajú kľúčovú úlohu, pokiaľ ide o výchovu budúcich inovátorov a rozvíjanie schopností tých existujúcich, aby mohli úspešnejšie rozvíjať vlastné podniky. Prístup k podnikateľským talentom spolu s prístupom k profesionálnym službám, kapitálu a trhom na úrovni Únie a združovanie kľúčových inovačných aktérov okolo spoločného cieľa sú kľúčovými zložkami rozvoja inovačného ekosystému. Je potrebné koordinovať úsilie v rámci Únie na vytvorenie kritického množstva prepojených celoúnijných podnikateľských klastrov a ekosystémov.
EIT je v súčasnosti najväčší integrovaný inovačný ekosystém v Európe, ktorý združuje partnerov z oblasti obchodu, výskumu, vzdelávania a ďalších oblastí. EIT naďalej podporuje svoje znalostné a inovačné spoločenstvá, čo sú rozsiahle európske partnerstvá na riešenie osobitných globálnych výziev, a posilňuje inovačné ekosystémy okolo týchto spoločenstiev. Uskutočňuje to podporovaním integrácie vzdelávania, výskumu a inovácií najvyšších štandardov, čím vytvára prostredia nabádajúce k inováciám, a presadzovaním a podporovaním novej generácie podnikateľov a podnecovaním vytvárania inovačných podnikov v úzkej súčinnosti a na základe komplementarity s EIC.
V rámci celej Európy je naďalej potrebné sa usilovať o rozvoj ekosystémov, v ktorých môžu výskumní pracovníci, inovátori, priemyselné odvetvia a vlády ľahko spolupracovať. Inovačné ekosystémy v skutočnosti stále nedosahujú optimálny výkon z mnohých dôvodov, napríklad pretože:
organizačné, regulačné a kultúrne prekážky stále bránia interakcii medzi inovačnými aktérmi;
úsilie na posilnenie inovačných systémov potrebuje koordináciu a jasné zameranie na špecifické ciele a vplyv.
S cieľom riešiť budúce spoločenské výzvy, využiť možnosti nových technológií a prispieť k ekologickému a udržateľnému hospodárskemu rastu, pracovným miestam, konkurencieschopnosti a blahobytu európskych občanov je potrebné ďalej posilňovať inovačnú schopnosť Európy: posilňovaním existujúcich a podporou vytvárania nových prostredí, ktoré vedú k spolupráci a inováciám; posilnením inovačných schopností akademickej obce a výskumného sektora; podporou novej generácie podnikateľov; stimuláciou zakladania a rozvoja inovačných podnikov, ako aj zvyšovaním viditeľnosti a uznávania výskumných a inovačných činností financovaných Úniou, najmä financovania EIT v radoch širšej verejnosti.
Vzhľadom na povahu a rozsah výziev v oblasti inovácií je potrebné spojiť a mobilizovať aktérov a zdroje na európskej úrovni posilnením cezhraničnej spolupráce. Je potrebné odstrániť prekážky medzi disciplínami a pozdĺž hodnotových reťazcov a podporiť vytváranie priaznivého prostredia pre účinnú výmenu vedomostí a odborných znalostí, ako aj na rozvoj a prilákanie podnikateľských talentov. Strategický inovačný program EIT zabezpečí koherentnosť s výzvami programu, ako aj komplementaritu s EIC.
Oblasti intervencie
Udržateľné inovačné ekosystémy v celej Európe
V súlade s nariadením o EIT a so strategickým inovačným programom EIT zohráva EIT významnejšiu úlohu pri posilňovaní udržateľných a na výzvy orientovaných inovačných ekosystémov v celej Európe. EIT naďalej funguje najmä prostredníctvom svojich znalostných a inovačných spoločenstiev a rozsiahlych európskych partnerstiev na riešenie osobitných spoločenských výziev. Pokračuje v posilňovaní súvisiacich inovačných ekosystémov ich otvorením a podporou integrácie výskumu, inovácií a vzdelávania. Okrem toho EIT posilňuje inovačné ekosystémy v celej Európe rozšírením svojho regionálneho inovačného programu (RIS). EIT pracuje s inovačnými ekosystémami, ktoré vykazujú vysoký inovačný potenciál, na základe stratégie, tematického zosúladenia a očakávaného vplyvu v úzkej súčinnosti so stratégiami pre inteligentnú špecializáciu a príslušnými platformami.
Hlavné smery
posilnenie účinnosti existujúcich znalostných a inovačných spoločenstiev a ich otvorenosti pre nových partnerov, čím sa umožní prechod k sebestačnosti v dlhodobom horizonte, a analyzovanie potreby vytvárania nových znalostných a inovačných spoločenstiev s cieľom riešiť globálne výzvy. Osobitné tematické oblasti sú vymedzené v strategickom inovačnom programe EIT s ohľadom na strategické plánovanie;
urýchlenie regionálneho rozvoja na účely dosiahnutia excelentnosti v krajinách, ktoré sú uvedené v strategickom inovačnom programe EIT, v úzkej spolupráci so štrukturálnymi fondmi a vo vhodnom prípade ďalšími príslušnými programami Únie.
Inovácie a podnikateľské zručnosti z perspektívy celoživotného vzdelávania vrátane zvyšovania kapacít inštitúcií vysokoškolského vzdelávania v celej Európe
Vzdelávacie činnosti EIT sa posilňujú na podporu inovácií a podnikania prostredníctvom účelného vzdelávania a odbornej prípravy. Väčší dôraz na rozvoj ľudského kapitálu je založený na rozšírení existujúcich vzdelávacích programov znalostných a inovačných spoločenstiev EIT s cieľom ďalej ponúkať študentom a odborníkom kvalitné učebné plány vypracované so zreteľom na inovácie, kreativitu a podnikavosť v súlade so stratégiou Únie v oblasti priemyslu a zručností. Môže sa to týkať výskumných pracovníkov a inovátorov podporovaných z iných častí programu, konkrétne MSCA. EIT podporuje aj modernizáciu inštitúcií vysokoškolského vzdelávania v celej Európe a ich začlenenie do inovačných ekosystémov tým, že podnieti a zvýši ich podnikateľský potenciál a schopnosti a motivuje ich k lepšiemu predvídaniu nových požiadaviek na zručnosti.
Hlavné smery
vypracovanie inovačných učebných plánov s prihliadnutím na budúce potreby spoločnosti a priemyslu a prierezové programy pre študentov, podnikateľov a odborníkov v celej Európe a mimo nej, pričom dochádza k spojeniu odborných vedomostí a vedomostí špecifických pre dané odvetvie so zručnosťami zameranými na inovácie a s podnikateľskými zručnosťami, ako sú napríklad zručnosti v oblasti špičkových technológií súvisiace s digitálnymi a udržateľnými kľúčovými podpornými technológiami;
posilnenie a rozšírenie značky EIT s cieľom zlepšiť viditeľnosť a uznávanie vzdelávacích programov EIT na základe partnerstiev medzi rôznymi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania, výskumnými centrami a spoločnosťami pri súčasnom zvyšovaní jej celkovej kvality ponúkaním učebných plánov v zmysle „učenie sa v praxi“ a účelného podnikateľského vzdelávania spolu s medzinárodnou, medziorganizačnou a medziodvetvovou mobilitou;
rozvíjanie inovačných a podnikateľských schopností v sektore vysokoškolského vzdelávania vďaka využívaniu a podporovaniu odborných znalostí spoločenstva EIT pri prepájaní vzdelávania, výskumu a podnikania;
posilnenie úlohy komunity absolventov EIT ako vzoru pre nových študentov a spoľahlivého nástroja na informovanie o vplyve EIT.
Nové riešenia pre trh na zvládanie globálnych výziev
EIT umožňuje, podporuje a oceňuje spoluprácu podnikateľov, inovátorov, výskumných pracovníkov, pedagógov, študentov a iných inovačných aktérov pri súčasnom zabezpečení uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti v interdisciplinárnych tímoch s cieľom prinášať nápady a premieňať ich na prírastkové a disruptívne inovácie. Činnosti sa vyznačujú prístupom otvorených inovácií a cezhraničným prístupom so zameraním na zahrnutie relevantných činností vedomostného trojuholníka, ktoré sú dôležité pre ich úspech (napríklad predkladatelia projektov môžu zlepšiť svoj prístup k špecifickým odborne spôsobilým absolventom, hlavným používateľom, startupom s inovačnými nápadmi, zahraničným firmám s príslušnými doplnkovými aktívami atď.).
Hlavné smery
podpora vývoja nových výrobkov, služieb a trhových príležitostí, pričom aktéri vedomostného trojuholníka spolupracujú na vypracovaní riešení globálnych výziev;
plná integrácia celého hodnotového reťazca inovácií: od študenta po podnikateľa, od myšlienky po výrobok, od laboratória po zákazníka. Zahŕňa to podporu startupov a rozširujúcich sa podnikov;
poskytovanie služieb na vysokej úrovni a podpora inovačných podnikov vrátane technickej pomoci pri dolaďovaní výrobkov alebo služieb, dôkladného mentorstva, podpory pri ochrane cieľových zákazníkov a získavaní kapitálu v záujme rýchleho uvedenia na trh a urýchlenia ich tempa rastu.
Synergie a pridaná hodnota v rámci programu
EIT intenzívnejšie využíva synergie a komplementárnosť medzi existujúcimi znalostnými a inovačnými spoločenstvami a s rôznymi aktérmi a iniciatívami na úrovni Únie a globálnej úrovni a rozšíri svoju sieť spolupracujúcich organizácií na strategickej aj operačnej úrovni, pričom zabráni zdvojovaniu.
Hlavné smery
úzka spolupráca s EIC a programom InvestEU pri zefektívnení podpory (najmä financovanie a služby) ponúkanej inovačným podnikom vo fáze startupu aj rozširovania, najmä prostredníctvom znalostných a inovačných spoločenstiev;
plánovanie a vykonávanie činností EIT s cieľom maximalizovať synergie a komplementárnosť s ďalšími časťami programu;
spolupráca s členskými štátmi na národnej aj regionálnej úrovni, nadviazanie štruktúrovaného dialógu a koordinácia úsilia s cieľom umožniť synergie s vnútroštátnymi a regionálnymi iniciatívami vrátane stratégií pre inteligentnú špecializáciu, a to aj pri zohľadnení možnosti vytvorenia európskych inovačných ekosystémov, aby mohli identifikovať, vymieňať si a šíriť najlepšie postupy a poznatky;
výmena a šírenie inovačných postupov a poznatkov v celej Európe i mimo nej s cieľom prispievať k inovačnej politike v Európe v koordinácii s inými časťami programu;
poskytovanie vstupov do diskusií o inovačnej politike a prínos ku koncipovaniu a k vykonávaniu politických priorít Únie nepretržitou spoluprácou so všetkými príslušnými útvarmi Komisie, inými programami Únie a ich zainteresovanými stranami a ďalším využívaním príležitostí v rámci iniciatív na vykonávanie politík;
využívanie synergií s inými programami Únie vrátane programov na podporu rozvoja ľudského kapitálu a inovácií (napríklad COST, ESF+, EFRR, Erasmus +, Kreatívna Európa a COSME Plus/jednotný trh, program InvestEU);
vytváranie strategických spojenectiev s kľúčovými aktérmi v oblasti inovácie na úrovni Únie a medzinárodnej úrovni a podpora znalostných a inovačných spoločenstiev pri rozvoji spolupráce a prepojenia s kľúčovými partnermi vedomostného trojuholníka z tretích krajín s cieľom otvoriť nové trhy pre riešenia podporované znalostnými a inovačnými spoločenstvami a prilákať financovanie a talenty zo zahraničia. Podporuje sa účasť tretích krajín so zreteľom na zásady reciprocity a vzájomného prospechu.
PRÍLOHA III
EURÓPSKE PARTNERSTVÁ
Európske partnerstvá sa vyberajú, implementujú, monitorujú, hodnotia, postupne ukončujú alebo obnovujú na základe týchto kritérií:
Výber
Preukázanie, že európske partnerstvo je efektívnejšie pri dosahovaní príslušných cieľov programu prostredníctvom účasti a záväzkov partnerov, a to predovšetkým pri dosahovaní jasných vplyvov pre Úniu a jej občanov, najmä pokiaľ ide o riešenie globálnych výziev a plnenie výskumných a inovačných cieľov, zabezpečovanie konkurencieschopnosti Únie, udržateľnosť a prispievanie k posilňovaniu Európskeho výskumného priestoru, a v relevantnom prípade k plneniu medzinárodných záväzkov.
V prípade inštitucionalizovaných európskych partnerstiev zriadených v súlade s článkom 185 ZFEÚ je povinná účasť najmenej 40 % členských štátov:
koherentnosť a synergie európskeho partnerstva vo výskumnom a inovačnom prostredí Únie, pričom pravidlá programu sa majú dodržiavať v čo najväčšom rozsahu;
transparentnosť a otvorenosť európskeho partnerstva, pokiaľ ide o určenie priorít a cieľov z hľadiska očakávaných výsledkov a vplyvov a pokiaľ ide o zapojenie partnerov a zainteresovaných strán z celého hodnotového reťazca, z rôznych odvetví, prostredí a disciplín, a to aj na medzinárodnej úrovni, ak je to relevantné, a nezasahujúcich do európskej konkurencieschopnosti; jasné postupy na podporu účasti MSP a šírenie a využívanie výsledkov, najmä zo strany MSP, a to aj prostredníctvom sprostredkovateľských organizácií;
ex-ante preukázanie doplnkovosti a zameranosti európskeho partnerstva vrátane spoločnej strategickej vízie účelu európskeho partnerstva. Uvedená vízia zahŕňa najmä:
určenie merateľných očakávaných výstupov, výsledkov a vplyvov v rámci konkrétnych lehôt vrátane kľúčovej hospodárskej a/alebo spoločenskej hodnoty pre Úniu;
preukázanie očakávaných kvalitatívnych a podstatných kvantitatívnych pákových efektov vrátane metódy na meranie kľúčových ukazovateľov výkonnosti;
prístupy k zabezpečeniu flexibility implementácie a k prispôsobeniu sa meniacim sa politickým, spoločenským a/alebo trhovým potrebám či vedeckému pokroku s cieľom zvýšiť koherentnosť politík na regionálnej a vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni Únie;
stratégie vystúpenia z programu a opatrenia na jeho postupné ukončenie;
ex-ante preukázanie dlhodobého záväzku partnerov vrátane minimálneho podielu verejných a/alebo súkromných investícií.
V prípade inštitucionalizovaných európskych partnerstiev vytvorených v súlade s článkom 185 alebo 187 ZFEÚ dosahujú finančné a/alebo nefinančné príspevky od partnerov iných ako Únia aspoň 50 % a môžu dosiahnuť až 75 % celkových rozpočtových záväzkov európskeho partnerstva. Podiel príspevkov partnerov iných ako Únia bude mať v prípade všetkých takýchto inštitucionalizovaných európskych partnerstiev formu finančných príspevkov. Pre partnerov iných ako Únia a zúčastnené štáty by sa mali finančné príspevky zameriavať predovšetkým na pokrytie administratívnych nákladov, ako aj na koordináciu a podporu a iné nekonkurenčné činnosti.
Implementácia:
systematický prístup zabezpečujúci aktívnu a včasnú účasť členských štátov a dosahovanie očakávaných vplyvov európskeho partnerstva prostredníctvom flexibilnej implementácie spoločných akcií s vysokou pridanou hodnotou Únie aj nad rámec spoločných výziev na predkladanie návrhov na výskumné a inovačné činnosti vrátane tých, ktoré sa týkajú prijatia na trhu a regulačného alebo politického využitia;
primerané opatrenia na zabezpečenie nepretržitej otvorenosti iniciatívy a transparentnosti počas implementácie, najmä pokiaľ ide o stanovenie priorít a účasť na výzvach na predkladanie návrhov, informovanie o fungovaní riadenia, zviditeľnenie Únie, komunikačné a osvetové opatrenia, šírenie a využívanie výsledkov vrátane jasnej stratégie zameranej na otvorený prístup/používateľa v celom hodnotovom reťazci; vhodné opatrenia na informovanie MSP a podporu ich účasti;
koordinácia alebo spoločné činnosti s inými relevantnými výskumnými a inovačnými iniciatívami na zaistenie optimálnej úrovne vzájomných prepojení a zabezpečenie účinných synergií, okrem iného s cieľom prekonať prípadné prekážky implementácie na vnútroštátnej úrovni a zvýšiť nákladovú účinnosť;
záväzky všetkých partnerov, pokiaľ ide o finančné a/alebo nefinančné príspevky, v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi počas trvania iniciatívy;
v prípade inštitucionalizovaného európskeho partnerstva prístup k výsledkom a iným informáciám súvisiacim s akciou pre Komisiu na účely vytvárania, implementácie a monitorovania politík alebo programov Únie.
Monitorovanie:
monitorovací systém v súlade s článkom 50 na sledovanie pokroku v dosahovaní špecifických cieľov politiky, výsledkov a kľúčových ukazovateľov výkonnosti na posúdenie výsledkov, vplyvov a potenciálnej potreby nápravných opatrení v priebehu času;
pravidelné podávanie osobitných správ o kvantitatívnych a kvalitatívnych pákových efektoch vrátane prisľúbených a skutočne poskytovaných finančných a nefinančných príspevkov, viditeľnosti a pozície v medzinárodnom kontexte, vplyvu na riziká investícií zo súkromného sektora súvisiace s výskumom a inováciami;
podrobné informácie o procese hodnotenia a výsledkoch všetkých výziev na predkladanie návrhov v rámci európskych partnerstiev, ktoré sa majú sprístupniť včas a v dostupnej forme v spoločnej elektronickej databáze.
Hodnotenie, postupné ukončenie a obnovenie:
hodnotenie vplyvov dosiahnutých na úrovni Únie a vnútroštátnej úrovni, pokiaľ ide o vymedzené cieľové hodnoty a kľúčové ukazovatele výkonnosti, ktoré sa využije v hodnotení programu uvedenom v článku 52 vrátane posúdenia najúčinnejšieho spôsobu politickej intervencie pri budúcich akciách; a pozícia prípadného obnoveného európskeho partnerstva v celkovom prostredí európskych partnerstiev, ako aj jeho politické priority;
v prípade neobnovenia, vhodné opatrenia, ktorými sa zabezpečí postupné ukončenie financovania z programu podľa podmienok a harmonogramu dohodnutých ex-ante s právne zaviazanými partnermi bez toho, aby bolo dotknuté prípadné pokračovanie nadnárodného financovania z vnútroštátnych programov alebo iných programov Únie a bez toho, aby boli dotknuté súkromné investície a prebiehajúce projekty.
PRÍLOHA IV
SYNERGIE S INÝMI PROGRAMAMI ÚNIE
Synergie s inými programami Únie sú založené na komplementárnosti návrhu programu a cieľov, ako aj na zlučiteľnosti pravidiel financovania a procesov na úrovni implementácie.
Financovanie z programu sa použije len na financovanie činností v oblasti výskumu a inovácií. Strategickým plánovaním sa zabezpečí zosúladenie priorít pre rôzne programy Únie a zabezpečia sa koherentné možnosti financovania v rôznych fázach cyklu výskumu a inovácií. Misie a európske partnerstvá budú okrem iného ťažiť zo synergií s inými programami a politikami Únie.
Využívanie výsledkov výskumu a inovačných riešení vytvorených v programe sa uľahčí podporou iných programov Únie, najmä prostredníctvom stratégií šírenia a využívania, prenosu vedomostí, zdrojov doplnkového a kumulatívneho financovania a súvisiacich politických opatrení. Financovanie činností v oblasti výskumu a inovácií využije harmonizované pravidlá, ktorých účelom je zabezpečiť pridanú hodnotu Únie, zabrániť prekrývaniu s rôznymi programami Únie a dosiahnuť maximálnu účinnosť a administratívne zjednodušenie.
Bližšie podrobnosti, ako sa synergie uplatnia medzi programom a rôznymi programami Únie, sú uvedené v nasledujúcich bodoch:
Synergiami s Európskym poľnohospodárskym záručným fondom (EPZF) a Európskym poľnohospodárskym fondom pre rozvoj vidieka (EPFRV) v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) sa zabezpečí, aby:
sa napríklad v rámci európskeho partnerstva v oblasti inovácií zameraného na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť určili výskumné a inovačné potreby poľnohospodárskeho odvetvia a vidieckych oblastí v Únii a zohľadnili sa v rámci strategického plánovania programu, ako aj v pracovných programoch;
SPP optimálne využívala výsledky výskumu a inovácií a podporovala využívanie, implementáciu a zavádzanie inovačných riešení vrátane tých, ktoré sú výsledkom projektov financovaných z rámcových programov pre výskum a inovácie, európskeho partnerstva v oblasti inovácií zameraného na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť a príslušných znalostných a inovačných spoločenstiev EIT;
EPFRV podporoval využívanie a šírenie vedomostí a riešení, ktoré plynú z výsledkov programu a ktoré vedú k dosiahnutiu dynamickejšieho poľnohospodárskeho odvetvia a k vytvoreniu nových príležitostí na rozvoj vidieckych oblastí.
Synergiami s Európskym námorným, rybolovným a akvakultúrnym fondom (ENRAF) sa zabezpečí, aby:
program a ENRAF boli úzko vzájomne prepojené, keďže sa výskumné a inovačné potreby Únie v oblasti morskej a integrovanej námornej politiky premietajú prostredníctvom strategického plánovania programu;
ENRAF podporoval zavádzanie nových technológií a inovačných výrobkov, procesov a služieb, najmä tých, ktoré sú výsledkom tohto programu v oblasti morskej a integrovanej námornej politiky; ENRAF podporoval aj zber údajov z terénu, ich spracúvanie a monitorovanie a šíril výsledky relevantných akcií podporovaných týmto programom, čím sa zase prispeje k vykonávaniu spoločnej rybárskej politiky, integrovanej námornej politiky EÚ, medzinárodnej správy oceánov a medzinárodných záväzkov.
Synergiami s Európskym fondom regionálneho rozvoja (EFRR) sa zabezpečí, aby:
sa mechanizmami alternatívneho a kumulatívneho financovania z EFRR a programu s cieľom posilňovať Európsky výskumný priestor a prispievať k dosahovaniu cieľov udržateľného rozvoja podporovali činnosti, ktorými sa zabezpečuje prepojenie najmä medzi stratégiami pre inteligentnú špecializáciu a excelentnosťou v oblasti výskumu a inovácií vrátane spoločných medziregionálnych/nadnárodných programov a celoeurópskych výskumných infraštruktúr;
sa EFRR zameriaval okrem iného na rozvoj a posilňovanie regionálnych a miestnych výskumných a inovačných ekosystémov, sietí a priemyselnej transformácie vrátane podpory budovania výskumných a inovačných kapacít, ako aj využívania výsledkov a zavádzania nových technológií a inovačných riešení, ktoré sú šetrné voči klíme, z rámcových programov pre výskum a inovácie prostredníctvom EFRR.
Synergiami s Európskym sociálnym fondom plus (ESF+) sa zabezpečí, aby:
ESF+ mohol prostredníctvom národných alebo regionálnych programov vo všeobecnosti zavádzať inovačné učebné plány podporované programom a prispievať k ich rozšíreniu s cieľom zabezpečiť, aby ľudia získali zručnosti a kompetencie potrebné z dôvodu vyvíjajúcich sa požiadaviek na pracovnom trhu;
sa mechanizmy alternatívneho a kombinovaného financovania z ESF+ mohli s cieľom posilňovať Európsky výskumný priestor použiť na podporu činností programu, ktorými sa presadzuje rozvoj ľudského kapitálu v oblasti výskumu a inovácií;
sa prostredníctvom ESF+ zavádzali inovačné technológie a nové obchodné modely a riešenia, najmä tie, ktoré sú výsledkom programu, s cieľom prispieť k dosiahnutiu inovačných, účinných a udržateľných systémov zdravotnej starostlivosti a európskym občanom uľahčiť prístup k lepšej a bezpečnejšej zdravotnej starostlivosti.
Synergiami s programom EU4Health sa zabezpečí, aby:
sa prostredníctvom strategického plánovania programu určili a stanovili výskumné a inovačné potreby Únie v oblasti zdravia;
program EU4Health prispel k zabezpečeniu najlepšieho využitia výsledkov výskumu, najmä tých, ktoré vyplývajú z programu.
Synergiami s Nástrojom na prepájanie Európy (NPE) sa zabezpečí, aby:
sa prostredníctvom strategického plánovania programu určili a stanovili výskumné a inovačné potreby v oblastiach dopravy, energetiky a v odvetví digitálnych technológií v Únii;
NPE podporil rozsiahle zavádzanie a nasadenie inovačných nových technológií a riešení v oblasti dopravy, energetiky a digitálnych fyzických infraštruktúr, najmä tých, ktoré sú výsledkom rámcových programov pre výskum a inovácie;
sa uľahčila výmena informácií a údajov medzi programom a projektmi NPE, napríklad tým, že sa zdôraznia technológie z programu, ktoré sa vyznačujú vysokým stupňom pripravenosti na uvedenie na trh a ktoré by sa mohli ďalej zavádzať prostredníctvom NPE.
Synergiami s programom Digitálna Európa sa zabezpečí, aby:
sa typy akcií, ktoré sa majú podporovať, ich očakávané výsledky a ich intervenčná logika navzájom odlišovali a dopĺňali, keďže viacero tematických oblastí, ktoré sa riešia v rámci tohto programu a programu Digitálna Európa, navzájom súvisí;
sa prostredníctvom strategického plánovania programu určili a stanovili výskumné a inovačné potreby súvisiace s aspektmi digitálnych technológií programu; patria medzi ne napríklad výskum a inovácie v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky, umelej inteligencie, kybernetickej bezpečnosti, technológie distribuovaných záznamov, kvantových technológií, ktoré kombinujú digitálne technológie s inými podpornými technológiami a netechnologickými inováciami; podpora rozšírenia spoločností zavádzajúcich prelomové inovácie (z ktorých mnohé kombinujú digitálne a fyzické technológie); a podpora infraštruktúr digitálneho výskumu;
sa program Digitálna Európa sústredil na budovanie rozsiahlej digitálnej kapacity a infraštruktúry, napríklad v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky, umelej inteligencie, kybernetickej bezpečnosti, technológie distribuovaných záznamov, kvantových technológií a pokročilých digitálnych zručností so zameraním na široké využívanie a zavádzanie kritických existujúcich alebo testovaných inovačných digitálnych riešení v celej Únii v medziach niektorého z rámcov Únie v oblastiach verejného záujmu (ako napríklad zdravotníctvo, verejná správa, spravodlivosť a vzdelávanie) alebo v prípade zlyhania trhu (ako napríklad digitalizácia podnikov, najmä MSP); aby sa program Digitálna Európa implementoval hlavne prostredníctvom koordinovaných a strategických investícií s členskými štátmi, najmä prostredníctvom spoločného verejného obstarávania, do digitálnych kapacít, ktoré sa majú spoločne využívať v celej Únii, a do akcií v celej Únii, ktorými sa podporuje interoperabilita a normalizácia ako súčasť rozvoja Jednotného digitálneho trhu;
sa kapacity a infraštruktúry programu Digitálna Európa sprístupnili výskumnej a inovačnej komunite, a to aj na činnosti podporované v rámci programu vrátane testovania, pokusov a demonštračných činností vo všetkých odvetviach a odboroch;
sa nové digitálne technológie, ktoré sa vyvinuli prostredníctvom programu, postupne využívali a zavádzali prostredníctvom programu Digitálna Európa;
sa iniciatívy programu na vypracovanie učebných plánov na zlepšovanie zručností a kompetencií vrátane tých, ktoré sa realizujú v príslušných znalostných a inovačných spoločenstvách EIT, doplnili budovaním kapacít pokročilých digitálnych zručností podporovaným z programu Digitálna Európa;
pre oba programy existovali silné koordinačné mechanizmy strategického programovania, prevádzkových postupov a riadiacich štruktúr.
Synergiami s Programom pre jednotný trh sa zabezpečí, aby:
sa Programom pre jednotný trh riešili zlyhania trhu, ktoré ovplyvňujú MSP, a podporovalo podnikanie a zakladanie a rast spoločností, a existovala komplementárnosť medzi Programom pre jednotný trh a akciami EIT i EIC zameranými na inovačné spoločnosti, ako aj v oblasti podporných služieb pre MSP, a to najmä v prípadoch, keď trh neposkytuje životaschopné financovanie;
sieť Enterprise Europe Network mohla popri iných existujúcich štruktúrach, ktorými sa podporujú MSP (napríklad národné kontaktné body, inovačné agentúry, centrá digitálnych inovácií, kompetenčné centrá, inkubátory), slúžiť na poskytovanie podporných služieb v rámci programu vrátane EIC.
Synergiami s LIFE – Programom pre životné prostredie a ochranu klímy (LIFE) sa zabezpečí, aby:
sa prostredníctvom strategického plánovania programu určili a stanovili výskumné a inovačné potreby na riešenie problémov v oblasti životného prostredia, klímy a energetiky v Únii;
LIFE naďalej pôsobil ako katalyzátor pri vykonávaní politiky a právnych predpisov Únie v oblasti životného prostredia, klímy a príslušnej politiky a právnych predpisov v oblasti energetiky, a to aj prostredníctvom prijatia a uplatňovania výsledkov výskumu a inovácií z programu a pomoci pri ich zavádzaní na vnútroštátnej, medziregionálnej a regionálnej úrovni, kde môže pomôcť pri riešení problémov v oblasti životného prostredia, klímy alebo otázok prechodu na čistú energiu. Predovšetkým sa programom LIFE naďalej stimulujú synergie s programom tak, že sa počas hodnotenia budú udeľovať bonusové body návrhom, v ktorých sa plánuje využívanie výsledkov programu;
sa štandardnými projektmi akcií v rámci programu LIFE podporoval vývoj, testovanie alebo názorné predvádzanie technológií alebo metodík financovaných z iných zdrojov vrátane tohto programu, ktoré sú vhodné na vykonávanie politiky Únie v oblasti životného prostredia a klímy a ktoré môžu byť následne zavedené v širokom rozsahu. EIT, ako aj EIC môžu poskytnúť podporu pri šírení a komercializácii nových prelomových nápadov, ktoré môžu byť výsledkom implementácie projektov programu LIFE.
Synergiami s programom Erasmus+ sa zabezpečí, aby:
sa kombinované zdroje z programu, okrem iného z EIT, a programu Erasmus+ používali na podporu činností určených na posilnenie, modernizáciu a transformáciu európskych inštitúcií vysokoškolského vzdelávania. Programom sa v náležitom prípade dopĺňa podpora z programu Erasmus+ pre iniciatívu „Európske univerzity“ v jej výskumnom rozmere, ako súčasť rozvoja nových spoločných a integrovaných dlhodobých a udržateľných stratégií vzdelávania, výskumu a inovácií založených na interdisciplinárnych a medziodvetvových prístupoch s cieľom zaviesť do praxe vedomostný trojuholník. Činnosti EIT by mohli dopĺňať stratégie, ktoré sa majú implementovať v rámci iniciatívy „Európske univerzity“;
sa programom a programom Erasmus+ podnecovala integrácia vzdelávania a výskumu tým, že napomôžu inštitúciám vysokoškolského vzdelávania formulovať a zavádzať spoločné stratégie a siete vzdelávania, výskumu a inovácií prostredníctvom informovania vzdelávacích systémov, vyučujúcich a školiteľov o najnovších výskumných objavoch a postupoch a poskytnutia všetkým študentom a vysokoškolským pracovníkom, a najmä výskumným pracovníkom, možnosti aktívnej výskumnej skúsenosti, a aby sa podporili ďalšie činnosti, ktorými sa integruje vysokoškolské vzdelávanie a výskum a inovácie.
Synergiami s Vesmírnym programom Únie sa zabezpečí, aby:
sa prostredníctvom strategického plánovania programu určili a stanovili výskumné a inovačné potreby Vesmírneho programu Únie a dodávateľského a odberateľského sektora v rámci Únie; sa akcie v oblasti vesmírneho výskumu implementované prostredníctvom programu implementovali vzhľadom na obstarávanie a oprávnenosť právnych subjektov v náležitom prípade v súlade s Vesmírnym programom Únie;
sa vesmírne údaje a služby, ktoré sa prostredníctvom Vesmírneho programu Únie sprístupnili ako verejný statok, používali v oblasti výskumu a inovácií na vývoj prelomových riešení, a to aj v programe, najmä pokiaľ ide o udržateľné potraviny a prírodné zdroje, monitorovanie klímy, atmosféru, pevninu, pobrežné a morské prostredie, inteligentné mestá, prepojenú a automatizovanú mobilitu, bezpečnosť a zvládanie katastrof;
služby prístupu k údajom a informáciám programu Copernicus prispievali k európskemu cloudu pre otvorenú vedu (EOSC), a tým uľahčovali prístup k údajom programu Copernicus pre výskumných pracovníkov, vedcov a inovátorov; výskumné infraštruktúry, najmä siete na pozorovanie in situ, tvorili podstatné prvky infraštruktúry na pozorovanie in situ, ktorou sa podporujú služby programu Copernicus, pričom budú mať prospech z informácií vytváraných službami programu Copernicus.
Synergiami s Nástrojom susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI) a nástrojom predvstupovej pomoci (IPA III) sa zabezpečí, aby:
sa prostredníctvom strategického plánovania programu v súlade s cieľmi udržateľného rozvoja určili výskumné a inovačné potreby v oblasti NDICI a IPA III;
sa v rámci výskumných a inovačných činností programu, na ktorých sa zúčastňujú tretie krajiny, a cielených akcií medzinárodnej spolupráce vynakladalo na základe spoločného vymedzenia potrieb a oblastí intervencie úsilie o dosiahnutie súladu a koherentnosti s paralelnými líniami akcií v rámci NDICI a IPA III, ktoré sa zameriavajú na využívanie riešení na trhu a budovanie kapacít.
Synergiami s Fondom pre vnútornú bezpečnosť a nástrojom pre riadenie hraníc ako súčasti Fondu pre integrované riadenie hraníc sa zabezpečí, aby:
sa prostredníctvom strategického plánovania programu určili a stanovili výskumné a inovačné potreby v oblasti bezpečnosti a oblasti integrovaného riadenia hraníc;
sa z Fondu pre vnútornú bezpečnosť a Fondu pre integrované riadenie hraníc podporovalo zavádzanie nových inovačných technológií a riešení, najmä tých, ktoré sú výsledkami rámcových programov pre výskum a inovácie v oblasti výskumu týkajúceho sa bezpečnosti.
Synergiami s programom InvestEU sa zabezpečí, aby:
sa prostredníctvom programu poskytovalo kombinované financovanie z programu Horizont Európa a kombinované financovanie EIC pre inovátorov, ktorí sa vyznačujú vysokým stupňom rizika a pre ktorých trh neposkytuje dostatočné životaschopné financovanie; programom sa zároveň podporuje účinné poskytovanie a riadenie súkromnej časti kombinovaného financovania prostredníctvom fondov a sprostredkovateľov podporovaných z programu InvestEU a ďalších zdrojov;
sa finančné nástroje pre výskum a inovácie a MSP zoskupili v rámci programu InvestEU, a to najmä prostredníctvom špecializovaného tematického nástroja pre výskum a inovácie a prostredníctvom produktov zavedených v rámci špecializovaného nástroja pre MSP, čím sa prispeje k dosiahnutiu cieľov oboch programov a medzi oboma programami sa vytvoria silné komplementárne väzby;
sa v relevantnom prípade prostredníctvom programu poskytovala primeraná podpora s cieľom pomôcť presmerovať projekty, ktoré sú financovateľné bankami, ale nie sú vhodné na financovanie z EIC, do programu InvestEU.
Synergiami s inovačným fondom systému obchodovania s emisiami (inovačný fond) sa zabezpečí, aby:
sa inovačný fond osobitne zameral na inovácie v oblasti nízkouhlíkových technológií a procesov vrátane environmentálne bezpečného zachytávania a využívania uhlíka, ktorým sa podstatne prispieva k zmierneniu zmeny klímy, ako aj výrobkov, ktorými sa nahrádzajú výrobky s vysokou uhlíkovou náročnosťou, aby pomáhal stimulovať vytváranie a prevádzku projektov, ktorých cieľom je environmentálne bezpečné zachytávanie a geologické ukladanie oxidu uhličitého, ako aj rozvoj inovačných technológií na získavanie energie z obnoviteľných zdrojov a jej uskladňovanie, a aby podporoval a stimuloval „zelenšie“ výrobky;
sa z programu, najmä prostredníctvom činností v rámci jeho piliera II a piliera III, financoval rozvoj a názorné predvádzanie technológií vrátane prelomových riešení, ktorými sa môžu dosiahnuť ciele Únie v oblasti klimatickej neutrality a energetickej a priemyselnej transformácie;
inovačný fond mohol pod podmienkou splnenia kritérií na výber a vyhodnotenie návrhov podporovať demonštračnú fázu oprávnených projektov, ktoré môžu získať podporu z programu, pričom sa medzi oboma programami vytvoria silné komplementárne väzby.
Synergiami s Mechanizmom spravodlivej transformácie sa zabezpečí, aby:
sa prostredníctvom strategického plánovania programu určili výskumné a inovačné potreby na podporu spravodlivej transformácie smerom ku klimatickej neutralite;
sa propagovalo využívanie a zavádzanie inovačných riešení šetrných ku klíme, najmä riešení vyplývajúcich z programu.
Synergiami s výskumným a vzdelávacím programom Euratomu sa zabezpečí, aby:
sa v programe a vo výskumnom a vzdelávacom programe Euratomu vypracovali komplexné akcie na podporu vzdelávania a odbornej prípravy (vrátane MSCA) s cieľom zachovať a rozvíjať príslušné zručnosti v Európe;
sa v programe a vo výskumnom a vzdelávacom programe Euratomu vypracovali spoločné výskumné akcie so zameraním na prierezové aspekty bezpečného a zabezpečeného využívania aplikácií ionizujúceho žiarenia nesúvisiacich s výrobou elektrickej energie v odvetviach, ako sú napríklad medicína, priemysel, poľnohospodárstvo, vesmír, zmena klímy, bezpečnosť a pripravenosť na núdzové situácie, ako aj na príspevok jadrovej vedy.
Potenciálne synergie s Európskym obranným fondom sú prínosom pre civilný a obranný výskum s cieľom zabraňovať zbytočnej duplicite a sú v súlade s článkom 5 a článkom 7 ods. 1.
Synergie s programom Kreatívna Európa sa podporia tým, že sa prostredníctvom strategického plánovania programu určujú výskumné a inovačné potreby v oblasti kultúrnych a kreatívnych politík.
Synergiami s Mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti sa zabezpečí, aby:
sa prostredníctvom strategického plánovania programu určili výskumné a inovačné potreby na podporu zvýšenia odolnosti hospodárstiev a spoločnosti členských štátov a ich lepšej pripravenosti na budúcnosť;
sa podporilo využívanie a zavádzanie inovačných riešení, najmä riešení vyplývajúcich z programu.
PRÍLOHA V
KĽÚČOVÉ UKAZOVATELE SPÔSOBU DOSAHOVANIA VPLYVU
Monitorovanie pokroku pri plnení cieľov programu stanovených v článku 3 musí byť štruktúrované podľa spôsobov dosahovania vplyvu a súvisiacich kľúčových ukazovateľov spôsobu dosahovania vplyvu. Spôsoby dosahovania vplyvu sú závislé od času a odrážajú tri doplnkové kategórie vplyvu, v ktorých sa prejavuje nelineárna povaha investícií do výskumu a inovácií: vedecký, sociálny a technologický alebo hospodársky. V prípade všetkých uvedených kategórií vplyvu sa na sledovanie pokroku používajú zástupné ukazovatele rozlišujúce medzi krátkodobým, strednodobým a dlhodobejším vplyvom, a to aj nad rámec trvania programu, s možnosťami rozčlenení vrátane rozčlenenia podľa členských štátov a pridružených krajín. Uvedené ukazovatele sa zostavujú pomocou kvantitatívnych a kvalitatívnych metodík. K uvedeným ukazovateľom prispievajú jednotlivé časti programu v rôznej miere a prostredníctvom rôznych mechanizmov. Na monitorovanie jednotlivých častí programu možno v relevantnom prípade použiť dodatočné ukazovatele.
Mikroúdaje pre kľúčové ukazovatele spôsobu dosahovania vplyvu sa zbierajú za všetky časti programu a za všetky mechanizmy jeho plnenia centrálne riadeným a harmonizovaným spôsobom a na vhodnej úrovni podrobnosti pri zachovaní minimálneho zaťaženia prijímateľov v súvislosti s ich zasielaním.
Popri kľúčových ukazovateľoch spôsobu dosahovania vplyvu a okrem nich sa ako súčasť údajov o vykonávaní a riadení uvedených v článku 50 v takmer reálnom čase zhromažďujú a nahlasujú údaje o optimalizovanom dosahovaní cieľov programu v záujme posilnenia Európskeho výskumného priestoru, podporenia účasti na programe na základe excelentnosti zo všetkých členských štátov, ako aj uľahčenia prepojení týkajúcich sa spolupráce v oblasti európskeho výskumu a inovácií. To zahŕňa monitorovanie prepojení, ktoré sa týkajú spolupráce, analýzy sietí, údajov o návrhoch, žiadostiach, účasti, projektoch, žiadateľoch a účastníkoch (vrátane údajov o druhu organizácie, ako sú napríklad organizácie občianskej spoločnosti, MSP a súkromný sektor), krajiny (napríklad špecifická klasifikácia podľa skupín krajín, ako sú členské štáty, pridružené krajiny a tretie krajiny), rodovej príslušnosti, úlohy v projekte, vedeckej disciplíny alebo odvetvia vrátane spoločenských a humanitných vied), a monitorovanie miery začleňovania problematiky klímy a súvisiacich výdavkov.
Ukazovatele spôsobu dosahovania vedeckého vplyvu
Vedecký vplyv programu by sa mal prejaviť tak, že vytvorí kvalitné nové poznatky, posilní ľudský kapitál v oblasti výskumu a inovácií a podporí šírenie poznatkov a otvorenú vedu. Pokrok pri dosahovaní tohto vplyvu sa monitoruje prostredníctvom zástupných ukazovateľov stanovených podľa týchto troch kľúčových spôsobov dosahovania vplyvu.
Tabuľka 1
Dosahovanie vedeckého vplyvu |
Krátkodobé hľadisko |
Strednodobé hľadisko |
Dlhodobé hľadisko |
Vytváranie kvalitných nových poznatkov |
Publikácie – počet recenzovaných vedeckých publikácií, ktoré sú výsledkom programu |
Citácie – vážený index citácií recenzovaných vedeckých publikácií v danom odbore, ktoré sú výsledkom programu |
Veda svetovej úrovne – počet a podiel recenzovaných publikácií, ktoré sú výsledkom projektov financovaných programom, ktoré predstavujú kľúčový príspevok k jednotlivým vedeckým odborom |
Posilňovanie ľudského kapitálu v oblasti výskumu a inovácií |
Zručnosti – počet výskumných pracovníkov zapojených do činností zameraných na zvyšovanie úrovne zručností (odborná príprava, mentorstvo/inštruktorstvo, mobilita a prístup k výskumným a inovačným infraštruktúram) v projektoch financovaných programom |
Kariérny rast – počet a podiel výskumných pracovníkov zapojených do programu, ktorým sa počas programu zvýšila kvalifikácia a dosiahli väčší individuálny vplyv vo svojom výskumnom a inovačnom odbore |
Pracovné podmienky – počet a podiel výskumných pracovníkov zapojených do programu, ktorým sa počas programu zvýšila kvalifikácia a zlepšili pracovné podmienky vrátane platov výskumných pracovníkov |
Podpora šírenia poznatkov a otvorenej vedy |
Spoločne využívané vedomosti – podiel výskumných výstupov (otvorené údaje/publikácie/softvér atď.), ktoré sú výsledkom programu, zdieľaných prostredníctvom otvorených vedomostných infraštruktúr |
Šírenie vedomostí – podiel aktívne využívaných/citovaných výskumných výstupov s otvoreným prístupom, ktoré sú výsledkom programu |
Nové prípady spolupráce – podiel prijímateľov programu, ktorí vytvorili nové interdisciplinárne/medziodvetvové spôsoby spolupráce s používateľmi svojich verejne prístupných výskumných výstupov, ktoré sú výsledkom programu |
Ukazovatele spôsobu dosahovania spoločenského vplyvu
Spoločenský vplyv programu by sa mal prejaviť v riešení politických priorít Únie a globálnych výziev vrátane cieľov udržateľného rozvoja v súlade so zásadami Agendy 2030 a cieľmi Parížskej dohody prostredníctvom výskumu a inovácií, v prínosoch a vplyve, ktoré bude mať plnenie výskumných a inovačných misií a využívanie európskych partnerstiev, a v posilnení uplatňovania inovácií v spoločnosti, čo v konečnom dôsledku prispeje k blahobytu ľudí. Pokrok pri dosahovaní tohto vplyvu sa monitoruje prostredníctvom zástupných ukazovateľov stanovených podľa týchto troch kľúčových spôsobov dosahovania vplyvu.
Tabuľka 2
Dosahovanie spoločenského vplyvu |
Krátkodobé hľadisko |
Strednodobé hľadisko |
Dlhodobé hľadisko |
Riešenie politických priorít Únie a globálnych výziev prostredníctvom výskumu a inovácií |
Výsledky – počet a podiel výsledkov zameraných na riešenie identifikovaných politických priorít Únie a globálnych výziev (vrátane cieľov udržateľného rozvoja) (viacrozmerné: pre každú identifikovanú prioritu) Vrátane: počtu a podielu výsledkov súvisiacich s klímou a zameraných na plnenie záväzku Únie podľa Parížskej dohody |
Riešenia – počet a podiel inovačných a výskumných výstupov, ktorými sa riešia identifikované politické priority Únie a globálne výzvy (vrátane cieľov udržateľného rozvoja) (viacrozmerné: pre každú identifikovanú prioritu) Vrátane: počtu a podielu inovácií a výskumných výstupov súvisiacich s klímou a zameraných na plnenie záväzku Únie podľa Parížskej dohody |
Prínosy – celkové odhadované účinky využívania výsledkov financovaných programom na riešenie identifikovaných politických priorít Únie a globálnych výziev (vrátane cieľov udržateľného rozvoja) vrátane prínosu k cyklu tvorby politík a právnych predpisov (ako sú normy a štandardy) (viacrozmerné: pre každú identifikovanú prioritu) Vrátane: celkových odhadovaných účinkov využívania výsledkov financovaných programom s významom pre klímu na plnenie záväzku Únie podľa Parížskej dohody vrátane prínosu k cyklu tvorby politík a právnych predpisov (ako sú normy a štandardy) |
Dosahovanie prínosov a vplyvu prostredníctvom výskumných a inovačných misií |
Výsledky výskumných a inovačných misií – výsledky konkrétnych výskumných a inovačných misií (viacrozmerné: pre každú identifikovanú misiu) |
Výstupy výskumných a inovačných misií – výstupy konkrétnych výskumných a inovačných misií (viacrozmerné: pre každú identifikovanú misiu) |
Dosiahnuté ciele výskumných a inovačných misií – dosiahnuté ciele konkrétnych výskumných a inovačných misií (viacrozmerné: pre každú identifikovanú misiu) |
Posilňovanie uplatňovania výskumu a inovácií v spoločnosti |
Spoluvytváranie – počet a podiel projektov financovaných programom, v ktorých občania Únie a koncoví používatelia prispievajú k spoluvytváraniu výskumného a inovačného obsahu |
Zapojenie – počet a podiel zúčastnených právnych subjektov, ktoré majú zavedené mechanizmy zapojenia občanov a koncových používateľov po ukončení projektov financovaných programom |
Uplatňovanie výskumu a inovácií v spoločnosti – uplatňovanie a dosah spoluvytvorených vedeckých výsledkov a inovačných riešení, ktoré boli vytvorené v rámci programu |
Ukazovatele spôsobu dosahovania technologického a hospodárskeho vplyvu
Technologický a hospodársky vplyv programu by sa mal prejaviť najmä v rámci Únie v účinku na zakladanie a rast podnikov, predovšetkým MSP vrátane startupov, vo vytváraní priamych a nepriamych pracovných miest najmä v rámci Únie a vo zvyšovaní investícií do výskumu a inovácií. Pokrok pri dosahovaní tohto vplyvu sa monitoruje prostredníctvom zástupných ukazovateľov stanovených podľa týchto troch kľúčových spôsobov dosahovania vplyvu.
Tabuľka 3
Dosahovanie technologického/ hospodárskeho vplyvu |
Krátkodobé hľadisko |
Strednodobé hľadisko |
Dlhodobé hľadisko |
Vytváranie rastu založeného na inováciách |
Inovačné výsledky – počet inovačných výrobkov, procesov alebo metód, ktoré sú výsledkom programu (podľa typu inovácie) a prihlášok práv duševného vlastníctva |
Inovácie – počet inovácií, ktoré sú výsledkom projektov financovaných programom (podľa typu inovácie) vrátane inovácií z udelených práv duševného vlastníctva |
Hospodársky rast – zakladanie, rast a trhové podiely podnikov, ktoré vytvorili inovácie v rámci programu |
Vytváranie väčšieho počtu a lepších pracovných miest |
Podporované zamestnávanie – počet vytvorených pracovných miest na plný úväzok a pracovných miest, ktoré zúčastnené právne subjekty udržiavajú pre projekt financovaný programom (podľa druhu práce) |
Trvalé zamestnávanie – zvýšenie počtu pracovných miest na plný úväzok v zúčastnených právnych subjektoch v nadväznosti na projekt financovaný programom (podľa druhu práce) |
Celkové zamestnávanie – počet priamych a nepriamych pracovných miest vytvorených alebo udržaných v dôsledku šírenia výsledkov z programu (podľa druhu práce) |
Zvýšenie investícií do výskumu a inovácií |
Spoločné investície – objem verejných a súkromných investícií mobilizovaných prostredníctvom počiatočnej investície z programu |
Rozšírenie – výška verejných a súkromných investícií mobilizovaných na využívanie alebo rozšírenie výsledkov z programu (vrátane zahraničných priamych investícií) |
Príspevok k dosiahnutiu cieľa 3 % – pokrok Únie dosiahnutý pri plnení cieľa 3 % HDP v dôsledku programu |
PRÍLOHA VI
OBLASTI MOŽNÝCH MISIÍ A MOŽNÝCH INŠTITUCIONALIZOVANÝCH EURÓPSKYCH PARTNERSTIEV, KTORÉ SA MAJÚ ZRIADIŤ NA ZÁKLADE ČLÁNKU 185 ALEBO 187 ZFEÚ
V súlade s článkami 8 a 12 tohto nariadenia sa v tejto prílohe stanovujú oblasti možných misií a možných európskych partnerstiev, ktoré sa majú zriadiť podľa článku 185 alebo 187 ZFEÚ.
Oblasti možných misií:
Každá misia postupuje podľa zásad stanovených v článku 8 ods. 4 tohto nariadenia.
Oblasti možných inštitucionalizovaných európskych partnerstiev na základe článku 185 alebo 187 ZFEÚ:
Postup posudzovania potreby inštitucionalizovaného európskeho partnerstva v jednej z uvedených oblastí partnerstva môže vyústiť do legislatívneho návrhu v súlade s právom iniciatívy Komisie. Príslušná oblasť partnerstva tiež môže byť predmetom európskeho partnerstva podľa článku 10 ods. 1 písm. a) alebo b) tohto nariadenia alebo sa môže vykonávať prostredníctvom iných výziev na predkladanie návrhov v rámci programu.
Keďže možné oblasti inštitucionalizovaných európskych partnerstiev zahŕňajú široké tematické oblasti, môžu sa vykonávať prostredníctvom viac než jedného európskeho partnerstva na základe posúdenia potrieb.
( 1 ) Odporúčanie Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 o vymedzení mikropodnikov a malých a stredných podnikov (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36).
( 2 ) Môže sa financovať výskum súvisiaci s liečbou rakoviny pohlavných žliaz.
( 3 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65).
( 4 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ z 26. februára 2014 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 243).
( 5 ) Postup sa vysvetlí v dokumente, ktorý sa uverejní pred začiatkom procesu hodnotenia.
( 6 ) Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1982/2006/ES z 18. decembra 2006 o siedmom rámcovom programe Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013) (Ú. v. EÚ L 412, 30.12.2006, s. 1).
( 7 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/795 z 29. februára 2024, ktorým sa zriaďuje Platforma strategických technológií pre Európu („platforma STEP“) a mení sa smernica 2003/87/ES a nariadenia (EÚ) 2021/1058, (EÚ) 2021/1056, (EÚ) 2021/1057, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) 2021/1060, (EÚ) 2021/523, (EÚ) 2021/695, (EÚ) 2021/697 a (EÚ) 2021/241 (Ú. v. EÚ L, 2024/795, 29.2.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/795/oj).
( 8 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).
( 9 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES zo 17. mája 2006 o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS a ktorou sa zrušuje smernica Rady 84/253/EHS (Ú. v. EÚ L 157, 9.6.2006, s. 87).