(1)

Dňa 13. decembra 2021 Európska komisia (ďalej len „Komisia“) začala antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dovozu keramických obkladačiek s pôvodom v Indii a Turecku (ďalej len „dotknuté krajiny“) na základe článku 5 základného nariadenia. Komisia uverejnila oznámenie o začatí antidumpingového konania v Úradnom vestníku Európskej únie (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“).

(2)

Komisia začala prešetrovanie na základe podnetu, ktorý 3. novembra 2021 podalo Európske združenie výrobcov keramických obkladačiek (ďalej len „združenie CET“ alebo „navrhovateľ“). Podnet bol podaný v mene výrobného odvetvia Únie vyrábajúceho keramické obkladačky v zmysle článku 5 ods. 4 základného nariadenia. Podnet obsahoval dôkazy o existencii dumpingu a výslednej značnej ujme, ktoré boli dostatočné na odôvodnenie začatia prešetrovania.

(3)

V oznámení o začatí konania Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa na ňu obrátili s cieľom zúčastniť sa na prešetrovaní. Komisia okrem toho výslovne informovala navrhovateľa, ostatných známych výrobcov v Únii, známych vyvážajúcich výrobcov a indické a turecké orgány, známych dovozcov, dodávateľov a používateľov, obchodníkov, ako aj združenia, o ktorých je známe, že sa ich dotkne začatie prešetrovania, a vyzvala ich na účasť.

(4)

Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k začatiu prešetrovania a požiadať o vypočutie pred Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach. Komisia uskutočnila vypočutia s vyvážajúcim výrobcom z Turecka a jeho prepojenými podnikmi, tureckou vládou a združením vývozcov cementových, sklenených, keramických a hlinených výrobkov z Turecka (ďalej len „združenie CGCSA“).

(5)

Pripomienky týkajúce sa podnetu a začatia prešetrovania poskytli turecká vláda, skupina Bien & Qua, združenie CGCSA, združenie keramického priemyslu Morbi, Indická rada pre keramické obkladačky a sanitárnu keramiku (ďalej len „Indická rada a združenia“) a viacerí indickí výrobcovia/vývozcovia. Okrem toho navrhovateľ predložil pripomienky, v ktorých vyvracia podania zainteresovaných strán.

(6)

Komisia na úvod uviedla, že vykonala preskúmanie podnetu v súlade s článkom 5 základného nariadenia a dospela k záveru, že sú splnené požiadavky na začatie prešetrovania, t. j. existujú dostatočné dôkazy na začatie prešetrovania.

(7)

V súlade s článkom 5 ods. 2 základného nariadenia podnet obsahuje také informácie, ktoré sú dostupné navrhovateľovi. Právny štandard týkajúci sa dôkazov potrebných na začatie vyšetrovania (ďalej len „dostatočné dôkazy“) sa líši od toho, čo je potrebné na účely predbežného alebo konečného stanovenia existencie dumpingu, ujmy alebo príčinnej súvislosti. Preto môžu byť dôkazy, ktoré sú na odôvodnenie predbežného alebo konečného stanovenia dumpingu, ujmy alebo príčinnej súvislosti nedostatočné z hľadiska množstva alebo kvality, napriek tomu dostatočné na odôvodnenie začatia prešetrovania (3).

(8)

Turecká vláda, indickí vyvážajúci výrobcovia, skupina Bien & Qua, Indická rada a združenia a združenie CGCSA kritizovali analýzu miery podpory podnetu zo strany Komisie (ďalej len „analýza reprezentatívnosti“).

(9)

Tieto strany poznamenali, že podnet podporil len „malý podiel“ domácich výrobcov, ktorí podľa podnetu predstavovali konkrétne 25,8 % celkového objemu výroby keramických obkladačiek v Únii v roku 2020.

(10)

Tieto strany takisto tvrdili, že tento percentuálny podiel nemožno považovať za podstatnú časť domáceho priemyslu podľa článku 4 Dohody o uplatňovaní článku VI Všeobecnej dohody o clách a obchode z roku 1994 (ďalej len „antidumpingová dohoda WTO“) a že je otázne, či podnet bol podaný domácimi výrobcami alebo v mene domácich výrobcov dosahujúcich prahovú hodnotu 25 % stanovenú v článku 5 ods. 4 antidumpingovej dohody WTO. Okrem toho poznamenali, že niektorí výrobcovia keramických obkladačiek v Únii dokonca ani neboli uvedení v prílohe 4 podnetu ako výrobcovia z Únie, pričom požiadali, aby Komisia zverejnila svoju analýzu reprezentatívnosti a metodiku, alebo že navrhovateľ nepredložil dôkazy o tom, že rozhodnutie podať podnet podporili všetci jeho členovia.

(11)

Všetky tvrdenia o reprezentatívnosti boli zamietnuté. Komisia vykonala vlastnú analýzu reprezentatívnosti. Pred začatím prešetrovania kontaktovala všetkých známych výrobcov keramických obkladačiek v Únii a požiadala ich, aby vyjadrili svoje stanovisko k začatiu prešetrovania a predložili informácie o svojej výrobe počas obdobia prešetrovania (od 1. júla 2020 do 30. júna 2021). Podporu vyjadrilo viac než 30 % celkovej výroby EÚ a žiadny výrobca sa nevyjadril proti začatiu prešetrovania ani k nemu nezaujal neutrálne stanovisko. Boli tak splnené príslušné prahové hodnoty stanovené v článku 5 ods. 4 základného nariadenia. Výsledok, kontaktované spoločnosti, odpovede, ktoré nemali dôverný charakter, a metodika boli sprístupnené v spise prešetrovania (ďalej len „záznam do spisu o reprezentatívnosti“), ktorý nemá dôverný charakter.

(12)

V článku 5 ods. 2 písm. a) základného nariadenia sa vyžaduje, aby podnet obsahoval zoznam všetkých domácich výrobcov, ktorí sú navrhovateľovi známi, čo však nemusí znamenať všetkých výrobcov. Analýza reprezentatívnosti bola vykonaná na základe výrobcov, ktorí boli v tom čase známi, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 11. Hoci zoznam domácich výrobcov možno nebol úplný, po začatí prešetrovania sa neprihlásili žiadni ďalší výrobcovia z Únie, ktorí by spôsobili neplatnosť posúdenia reprezentatívnosti podnetu.

(13)

Zainteresované strany nepredložili žiadne dôkazy o tom, prečo by podnet, a najmä ukazovatele ujmy založené na spoločnostiach, ktoré pre daný podnet poskytli údaje, viedli k skreslenej analýze, ktorá by nebola reprezentatívna pre výrobné odvetvie Únie ako celok. Poznamenali len, že 25,8 % domácich výrobcov, ktorí podporili podnet, predstavuje „veľmi nízky“ a „nezvyčajný“ počet.

(14)

Pokiaľ ide o vymedzenie pojmu výrobného odvetvia Únie, zainteresované strany si zamieňali článok 4 základného nariadenia týkajúci sa vymedzenia pojmu výrobného odvetvia Únie s článkom 5 základného nariadenia, v ktorom sa stanovujú pravidlá pre začatie konania. Prahová hodnota 25 % výroby potrebná na začatie konania sa nemusí nevyhnutne vzťahovať na štandard „podstatnej časti“ (4).

(15)

Indickí vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že keď sa stanovovala výroba v Únii za rok 2020, navrhovateľ bezdôvodne a neopodstatnene nebral do úvahy údaje o výrobe PRODCOM.

(16)

Komisia nesúhlasila. Zainteresované strany nepredložili žiadne dôkazy o tom, prečo by údaje, ktoré navrhovateľovi nahlásili jeho členovia (vnútroštátne združenia výrobcov) mali byť nedostatočné, okrem tvrdenia, že nebola uvedená žiadna metodika a že údaje združenia CET neboli podrobené auditu ani overené vládou ani agentúrou. Navrhovateľ v skutočnosti krížovo skontroloval údaje PRODCOM porovnaním s údajmi zozbieranými priamo od vnútroštátnych združení výrobcov a náležite vysvetlil, prečo považoval údaje od vnútroštátnych združení výrobcov za spoľahlivejšie. Komisia považovala argumentáciu v podnete za primeranú.

(17)

Indickí vyvážajúci výrobcovia a skupina Bien & Qua tvrdili, že spoločnosti, ktoré sa rozhodli nespolupracovať na prešetrovaní ako spoločnosti zaradené do vzorky, preto podnet nepodporili. Komisia by preto mala posúdiť mieru podpory s vylúčením výroby týchto spoločností.

(18)

Tvrdenie sa zamietlo. Podporu podnetu vo fáze pred začatím konania, ako aj analýzu reprezentatívnosti upravuje článok 5 základného nariadenia, pričom súvisia so začatím konania. Výber vzorky sa na druhej strane zakladá na článku 17 základného nariadenia a súvisí s prešetrovaním. Skutočnosť, že spoločnosť, ktorá podporuje začatie prešetrovania, sa neskôr rozhodne vystúpiť zo vzorky vybranej Komisiou, nemá žiadny vplyv na analýzu reprezentatívnosti. Tieto spoločnosti sú stále výrobcami z Únie, ktorí podporili začatie prešetrovania.

(19)

Turecká vláda, indickí vyvážajúci výrobcovia a Indická rada a združenia napadli skutočnosť, že Komisia viacerým výrobcom z Únie z rôznych dôvodov zaručila anonymitu. Tieto strany tvrdili, že na predloženie tvrdení o ujme sa musí zverejniť totožnosť navrhovateľov, keďže tvrdenia o ujme nemožno posúdiť bez tejto informácie. Takisto tvrdili, že zaručenie anonymity predstavuje úmyselný pokus navrhovateľa predísť oprávneným námietkam odvetvia používateľov Únie. Okrem toho tvrdili, že ide o porušenie práva na obhajobu, keďže bez toho, aby bola známa ich totožnosť, údaje výrobcov z Únie nemožno krížovo skontrolovať porovnaním s verejnými zdrojmi.

(20)

Komisia nesúhlasila. Poskytnutím dôverného zaobchádzania s totožnosťou nebola dotknutá možnosť zainteresovaných strán posúdiť údajnú ujmu uvedenú v podnete. Podnet skutočne obsahoval všetky potrebné ukazovatele ujmy, ako aj objasnenie jej zdrojov, vrátane počtu spoločností, ktoré príslušné ukazovatele poskytli. Zainteresované strany mali príležitosť poskytnúť pripomienky k posúdeniu ujmy v podnete a aj ich poskytli. Komisia takisto uviedla, že anonymita bola zaručená len tým spoločnostiam, ktoré preukázali dostatočne dobrý dôvod a dokladovali riziko odvetných opatrení, ako sa vysvetľuje v zázname do spisu o reprezentatívnosti.

(21)

Pokiaľ ide o reprezentatívnosť, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 11, výsledok bol k dispozícii v spise, ktorý nemá dôverný charakter, a zahŕňal odpovede všetkých zúčastnených spoločností, ktoré nemali dôverný charakter. Hoci boli tieto odpovede anonymné, obsahovali údaje potrebné na to, aby zainteresované strany mohli posúdiť analýzu Komisie, konkrétne údaje o výrobe a predaji za každú spoločnosť a ďalšie faktory.

(22)

Tvrdenie, že išlo o úmyselný pokus predísť oprávneným námietkam odvetvia používateľov, bolo neodôvodnené. Dôvodom udelenia anonymity bolo riziko odvetných opatrení. Používateľom to žiadnym spôsobom nezabránilo vyjadriť svoje stanovisko. Komisia pri začatí prešetrovania kontaktovala všetkých známych používateľov a vyzvala ich, aby spolupracovali na prešetrovaní a predložili podania v rámci posudzovania záujmu Únie (5). Spoločnosti, ktoré boli zaregistrované ako zainteresované strany, mali prístup k verzii podnetu, ktorá nemala dôverný charakter, a mali možnosť predložiť pripomienky k podnetu a začatiu prešetrovania (6).

(23)

Turecká vláda, skupina Bien & Qua a združenie CGCSA napadli obdobie použité v podnete (1. január 2017 – 31. december 2020), keďže sa maximálne nepribližovalo dňu začatia prešetrovania a líšilo sa od obdobia prešetrovania stanoveného Komisiou. Turecká vláda sa v tejto súvislosti odvolávala na záverečnú správu poroty vo veci Mexiko – oceľové rúry a rúrky (7), ktorou sa zaoberal orgán WTO na urovnávanie sporov.

(24)

Komisia uviedla, že základné nariadenie neobsahuje žiadnu požiadavku týkajúcu sa obdobia zvoleného navrhovateľmi ani požiadavku, že obdobie stanovené na prešetrovanie musí byť rovnaké ako obdobie zvolené navrhovateľmi. Komisia však môže zvoliť neskoršie obdobie (čo urobila aj v tomto prípade), ktoré zvyčajne zahŕňa obdobie minimálne šesť mesiacov bezprostredne pred začatím konania na účely reprezentatívneho zistenia, ako sa vyžaduje v článku 6 základného nariadenia. Neznamená to, že obdobie stanovené navrhovateľmi nebolo na účely podnetu platné. Okrem toho zainteresované strany nepredložili žiadne dôkazy, ktoré by svedčili o opaku.

(25)

Napokon, správa poroty WTO, na ktorú sa odvolávala turecká vláda, sa neuplatňuje na obdobie stanovené navrhovateľom, keďže predmetnou záležitosťou v uvedenom spore bola voľba obdobia prešetrovania zo strany prešetrujúceho orgánu, ktorá sa v uvedenom prípade zhodovala s obdobím v podnete. Okrem toho bol podľa tureckej vlády sporný aj odstup ôsmich mesiacov medzi obdobím prešetrovania stanoveným prešetrujúcim orgánom a začatím konania. V tomto prípade bol odstup menší než šesť mesiacov.

(26)

Turecká vláda poznamenala, že vytvorená normálna hodnota, ktorú navrhovateľ použil na výpočet dumpingu v prípade Turecka, bola nadmieru nadhodnotená a dôvodom bol zdroj, ktorý bol v podnete použitý na výpočet platov v Turecku. Ďalej poznamenala, že podľa prílohy 10 k podnetu v dokumente s názvom „Výpočet dumpingu pre Turecko – metodika a predajné, všeobecné a administratívne náklady“ sa v piatom kroku výpočtu dumpingu v názve a texte uvádzali indické vývozné ceny EXW a CIF. Požiadala Komisiu, aby objasnila, či ide o preklep, alebo či sa na účely výpočtu dumpingu v prípade tureckého vývozu použili indické ceny EXW a CIF.

(27)

Číselné údaje, na ktorých bola založená normálna hodnota, boli podporené dostatočnými dôkazmi, čo potvrdila analýza útvarov Komisie. Ako sa uvádza v odôvodnení 7, navrhovateľ použil údaje, ktoré mu boli dostupné. Komisia potvrdila, že zmienka o indických vývozných cenách EXW a CIF predstavovala preklep a že na výpočet dumpingu v prípade tureckého vývozu sa použili turecké ceny EXW a CIF.

(28)

Indickí vyvážajúci výrobcovia uviedli, že podnet neobsahoval žiadne dôkazy o existencii dumpingu v súvislosti s Indiou, pretože navrhovateľ vytvoril normálnu hodnotu. Podľa nich sa na základe článku 5.2 antidumpingovej dohody WTO od navrhovateľa vyžaduje, aby predložil informácie, ktoré sú mu dostupné, o cenách, za ktoré sa dotknutý výrobok predával, keď bol určený na spotrebu na domácom trhu daných krajín.

(29)

Tvrdenie sa zamietlo. Ako sa uvádza v podnete, navrhovateľ sa najskôr usiloval získať domáce ceny na domácom trhu v Indii. Všetky svoje členské združenia požiadal, aby zozbierali domáce faktúry, cenové ponuky alebo cenníky za rok 2020. Jedno z vnútroštátnych združení výrobcov si objednalo vypracovanie správy špeciálne na tento účel a túto správu poskytlo navrhovateľovi. Táto správa obsahovala domáce indické faktúry len za dva mesiace obdobia prešetrovania použitého v podnete. Navrhovateľ sa preto vrátil k vytvoreniu normálnej hodnoty. V článku 5.2 antidumpingovej dohody WTO a článku 5 ods. 2 písm. c) základného nariadenia sa jasne uvádza, že normálna hodnota sa môže zakladať na vytvorenej hodnote výrobku.

(30)

Indickí vyvážajúci výrobcovia uviedli, že v podnete sa nadmerne využívala ochrana dôverných informácií, čo im bránilo v posúdení dôležitých prvkov a náležitej reakcii na tvrdenia v podnete.

(31)

Komisia nesúhlasila. Zastávala názor, že verzia podnetu sprístupnená na nahliadnutie zainteresovaným stranám obsahovala všetky základné dôkazy a zhrnutia, ktoré nemali dôverný charakter, údajov, ktoré boli poskytnuté ako dôverné, aby si zainteresované strany mohli počas konania uplatniť svoje práva na obhajobu.

(32)

Článok 19 základného nariadenia umožňuje chrániť dôverné informácie za okolností, keď by zverejnenie znamenalo významnú konkurenčnú výhodu pre konkurenta alebo by malo významne nepriaznivý vplyv na osobu poskytujúcu informácie alebo osobu, od ktorej táto osoba získala informácie. Komisia posúdila informácie poskytnuté v prílohách k podnetu označených ako „dôverné“ a usúdila, že patria do týchto kategórií.

(33)

Komisia v každom prípade uviedla, že indickí vyvážajúci výrobcovia jednoducho označili časti podnetu označené ako „dôverné“ za problematické bez toho, aby uviedli dôvod. Navrhovateľ ku každej označenej časti poskytol zmysluplný súhrn informácií obsiahnutých v prílohách k podnetu označených ako „dôverné“, aby zainteresovaným stranám umožnili „pochopiť podstatu dôverne poskytnutých informácií“, ako sa stanovuje v článku 19 ods. 2 základného nariadenia.

(34)

Z verzie podnetu, ktorá nemá dôverný charakter, bolo napríklad zrejmé, že bol podaný v mene 29 výrobcov keramických obkladačiek z Únie, aká bola veľkosť týchto výrobcov z Únie a že podnet oficiálne podporili dvaja ďalší výrobcovia z Únie. Prílohy 7, 8 a 9, ktoré nemali dôverný charakter, obsahovali zoznamy indických a tureckých výrobcov. Príloha 10, ktorá nemala dôverný charakter, obsahovala jasné vysvetlenie vytvorenej normálnej hodnoty a dumpingového rozpätia pre Indiu. Príloha 11, ktorá nemala dôverný charakter, obsahovala údaje o analýze obchodného toku. Príloha 12, ktorá nemala dôverný charakter, ako aj jadro podnetu, ktoré nemalo dôverný charakter, obsahovali všetky ukazovatele ujmy (súhrn). Výpočty cenového podhodnotenia a predaja pod cieľovú cenu vrátane použitých cien a metodiky sa vysvetľovali v jadre podnetu. V prílohách 22 a 23, ktoré nemali dôverný charakter, sa vysvetľovalo, aké informácie boli predložené dôverne, pričom obsahovali zhrnutie týchto informácií.

(35)

Skupina Bien & Qua a združenie CGCSA namietali proti kumulácii tureckého a indického dovozu v podnete. Pri tejto námietke vychádzali z odlišných dovozných cien medzi týmito dvomi krajinami a medzi cenami v Turecku a Únii, odlišných dovozných trendov, zemepisného rozloženia dovozu, údajných rozdielov medzi výrobkami a z Dohody o pridružení medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Tureckom.

(36)

Komisia nesúhlasila. Na začiatku a ako tvrdil navrhovateľ vo svojom podaní k začatiu prešetrovania, nebola Dohoda o pridružení medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Tureckom pre analýzu podľa článku 3 ods. 4 základného nariadenia relevantná.

(37)

Pokiaľ ide o ostatné dôvody, ktoré uvádzali zainteresované strany, Komisia zistila, že podmienky kumulácie dotknutých krajín podľa článku 3 ods. 4 základného nariadenia boli splnené vo fáze podnetu na základe dostupných informácií a štatistík. Zistilo sa, že dumpingové rozpätia boli nad úrovňou de minimis. Ako vyplýva z dostupných oficiálnych štatistík o dovoze, dumpingový dovoz bol nad úrovňou de minimis pre všetky dotknuté krajiny.

(38)

Okrem toho sa podmienky hospodárskej súťaže považovali za podobné,

(39)

Turecká vláda, indickí vyvážajúci výrobcovia, skupina Bien & Qua a združenie CGCSA uviedli, že niektoré ukazovatele ujmy analyzované v podnete (napríklad výrobná kapacita, objem predaja na trhu Únie, predajné ceny na trhu Únie, zamestnanosť a zásoby) sa v období prešetrovania vyvíjali pozitívne, z čoho jasne vyplýva, že navrhovateľom nevznikla ujma. Turecká vláda takisto tvrdila, že ujma sa líši v závislosti od skupiny (veľké, stredné a malé podniky z Únie) a že Komisia by mala analyzovať ujmu ako celok.

(40)

Ako predbežná pripomienka vo fáze podnetu platí, že posúdenie dostatočnosti dôkazov o ujme si vyžaduje okrem iného preskúmanie relevantných faktorov opísaných v článku 5 ods. 2 písm. d) základného nariadenia. V článku 5 ods. 2 základného nariadenia sa nevyžaduje, aby sa značná ujma stanovila len vtedy, keď zhoršenie vykazujú všetky faktory ujmy uvedené v článku 3 ods. 5 základného nariadenia. V znení článku 5 ods. 2 základného nariadenia sa v skutočnosti stanovuje, že podnet obsahuje informácie o zmenách v objeme údajne dumpingového dovozu, vplyve tohto dovozu na ceny podobného výrobku na trhu Únie a následný vplyv dovozu na výrobné odvetvie Únie, čo sa preukáže prostredníctvom relevantných (nie nevyhnutne všetkých) faktorov a ukazovateľov, ktoré majú vplyv na stav výrobného odvetvia Únie, ako sú faktory a ukazovatele uvedené v článku 3 ods. 3 a článku 3 ods. 5 základného nariadenia. Na stanovenie dostatočných dôkazov o ujme preto nemusia vykazovať zhoršenie všetky faktory, ani sa podnet nemusí bezpodmienečne zaoberať všetkými faktormi.

(41)

Pokiaľ ide o ujmu, z osobitnej analýzy v podnete vyplynulo, že existujú dostatočné dôkazy poukazujúce na zvýšené prenikanie dovozu keramických obkladačiek z Indie a Turecka na trh Únie (tak v absolútnom, ako aj relatívnom vyjadrení).

(42)

Konkrétne sa podľa dôkazov predložených v podnete od roku 2017 do roku 2020 objem dovozu z Turecka zvýšil o 48 % (z 32 miliónov m2 v roku 2017 na 46 miliónov m2 v období prešetrovania), čo viedlo k podielu na trhu 5,7 % v roku 2020 (z 4,1 % v roku 2017). Turecké ceny sa v tomto období znížili priemerne o 3 %. V rovnakom období sa objem dovozu z Indie strojnásobil (z približne 8 miliónov m2 na vyše 25 miliónov m2), čo viedlo k podielu na trhu 3,1 % v roku 2020 (podiel na trhu v roku 2017 bol mierne nad 1 %). Z dôkazov predložených v podnete takisto vyplynulo, že tento dovoz sa uskutočnil za dumpingové ceny, ktoré významne podhodnocovali ceny odvetvia Únie. Stav výrobného odvetvia Únie zjavne utrpel značnú ujmu, ktorá sa prejavila napríklad poklesom podielu na trhu alebo zhoršením finančných výsledkov.

(43)

Turecká vláda tvrdila, že rozdelenie odvetvia Únie na tri rôzne skupiny podľa výroby na spoločnosť predstavovalo úmyselný pokus navrhovateľa zdôrazniť údajnú ujmu spôsobenú malej skupine navrhovateľov.

(44)

Komisia nesúhlasila. Podnet obsahoval mikroekonomické ukazovatele ujmy samostatne pre každú z troch skupín i spoločne pre všetky tri skupiny, ako aj makroekonomické ukazovatele ujmy za celé výrobné odvetvie Únie. Podnet preto obsahoval dostatočné dôkazy o ujme spôsobenej celému výrobnému odvetviu Únie a umožnil podrobnejšiu analýzu, keďže všetky tri skupiny nevykazovali rovnaký vývoj.

(45)

Turecká vláda, indickí vyvážajúci výrobcovia, Indická rada a združenia, združenie CGCSA a skupina Bien & Qua tvrdili, že podnet neobsahuje dostatočné dôkazy o príčinnej súvislosti medzi údajne dumpingovým dovozom a údajnej ujme spôsobenej výrobnému odvetviu Únie. Tieto strany tvrdili, že údajná ujma mala iné príčiny, ako sú pandémia COVID-19, zvyšovanie nákladov výrobného odvetvia Únie alebo slabá výkonnosť jeho vývozu.

(46)

Komisia nesúhlasila. V oddiele 6 podnetu sa analyzovali ďalšie známe faktory, ktoré mohli mať vplyv na výkonnosť výrobného odvetvia Únie vrátane výkonnosti jeho vývozu, jeho zvyšujúcich sa nákladov, vplyvu pandémie COVID-19 alebo dovozu z iných krajín okrem Indie a Turecka.

(47)

V podnete sa konkrétne uznávalo, že vývoz spoločností, ktoré poskytli údaje na účely podnetu, sa znížil, no aj tak predstavoval 24 % ich celkového objemu predaja. Takisto sa v ňom uvádzalo, že odvetvie obkladačiek Únie zasiahlo vypuknutie pandémie COVID-19. V niektorých členských štátoch, t. j. v Taliansku a Španielsku, boli pre prísne hygienické opatrenia továrne zavreté niekoľko mesiacov a tieto obmedzenia pohybu vo veľkej miere zasiahli výrobu, no odvetvie si dokázalo udržať objem predaja predajom zásob. Pokiaľ ide o dovoz z iných tretích krajín, okrem dotknutých krajín žiadna tretia krajina nedosiahla podiel na trhu nad úrovňou de minimis 1 %. Pokiaľ ide o náklady, v podnete sa takisto uznalo toto zvýšenie, obsahoval však dôkaz o tom, že jednotkové ceny sa zvýšili menej než výrobné náklady, čo vyplývalo zo zvýšeného prenikania dovozu z Indie a Turecka za dumpingové ceny, ktoré podhodnocovali ceny výrobného odvetvia Únie.

(48)

Podľa názoru Komisie žiadny z týchto faktorov analyzovaných v podnete nevyvracia záver, že existovali dostatočné dôkazy na začatie antidumpingového konania, pokiaľ ide o skutočnosť, že dumpingový dovoz mal značne škodlivý vplyv na stav výrobného odvetvia Únie, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 42.

(49)

Združenie CGCSA a skupina Bien & Qua uviedli, že analýza hrozby ujmy uvedená v podnete nespĺňala príslušný právny štandard, pretože sa vzťahovala len na druhý štvrťrok 2021.

(50)

Tieto pripomienky neboli vzhľadom na analýzu podnetu vykonanú Komisiou a začatie prešetrovania relevantné. Ako sa zhrnulo v oddiele 4 oznámenia o začatí konania, existovali dostatočné dôkazy o tom, že podnet spĺňa požiadavky na začatie prešetrovania na základe značnej ujmy. Navrhovateľ konkrétne poskytol dostatočné dôkazy o tom, že dovoz prešetrovaného výrobku z dotknutých krajín sa celkovo zvýšil v absolútnom vyjadrení aj z hľadiska podielu na trhu a že toto zvýšenie a výška dovozných cien mali negatívny vplyv na účtované ceny a na podiel, ktorý má výrobné odvetvie Únie na trhu, čo malo značné nepriaznivé účinky na celkovú výkonnosť výrobného odvetvia Únie.

(51)

Na základe uvedených skutočností Komisia potvrdila, že boli dosiahnuté príslušné prahové hodnoty na začatie prešetrovania stanovené v článku 5 ods. 4 základného nariadenia a že navrhovateľ predložil dostatočné dôkazy o existencii dumpingu, ujme a príčinnej súvislosti, čím splnil požiadavky stanovené v článku 5.2 antidumpingovej dohody WTO a článku 5 ods. 2 základného nariadenia. Podnet preto spĺňal požiadavky na začatie konania.

(52)

Po konečnom poskytnutí informácií viaceré z týchto zainteresovaných strán zopakovali niektoré zo svojich pripomienok predložených na začiatku prešetrovania.

(53)

Turecká vláda, združenie CGCSA, spoločnosť Sogutsen Seramik z Turecka a šestnásť indických vyvážajúcich výrobcov zopakovalo svoje tvrdenia týkajúce sa reprezentatívnosti predložené po začatí konania. Pripomenuli najmä, že dvaja výrobcovia z Únie, ktorí boli nahradení vo vzorke, keď Komisiu informovali, že nebudú môcť poskytnúť riadne vyplnený dotazník, by sa nemali považovať za výrobcov podporujúcich začatie konania. Okrem toho sa opakovane vyjadrili, že podpora začatia konania bola príliš nízka a nemožno ju považovať za podstatnú časť domáceho výrobného odvetvia podľa článku 4 antidumpingovej dohody WTO.

(54)

Tvrdenia týkajúce sa reprezentatívnosti sú analyzované v odôvodneniach 11 až 16 a 18. Keďže strany nepredložili žiadne nové argumenty, Komisia potvrdila ich zamietnutie.

(55)

Šestnásť indických vyvážajúcich výrobcov a turecká spoločnosť Sogutsen Seramik zopakovali, že zaručením anonymity niektorým výrobcom z Únie boli porušené ich práva na obhajobu.

(56)

Tvrdenia týkajúce sa anonymity určitých výrobcov z Únie a údajné porušenie práv na obhajobu sú analyzované v odôvodneniach 20 až 22. Komisia potvrdila zamietnutie týchto tvrdení.

(57)

V oznámení o začatí konania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vybrať vzorku zainteresovaných strán.

(58)

Komisia v oznámení o začatí konania uviedla, že predbežne vybrala vzorku šiestich výrobcov z Únie. Komisia vybrala vzorku na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu predaja a výroby so zohľadnením zemepisného rozloženia a takisto vysokej miery fragmentácie odvetvia keramických obkladačiek v súlade s metodikou podrobne opísanou v odôvodneniach 59 až 63.

(59)

V predchádzajúcich prešetrovaniach týkajúcich sa dumpingového dovozu keramických obkladačiek (8) Komisia dospela k záveru, že odvetvie keramických obkladačiek je značne fragmentované. Preto na zabezpečenie toho, aby výsledky veľkých spoločností nedominovali analýze ujmy a aby bola primerane zohľadnená situácia malých a stredných výrobcov, ktorí spoločne predstavujú významný podiel výroby Únie, sa Komisia rozhodla vytvoriť tri kategórie výrobcov na základe objemu ročnej výroby:

(60)

Hoci toto prešetrovanie odhalilo posun smerom k veľkým výrobcom, odvetvie Únie bolo naďalej do veľkej miery fragmentované, pričom malí a strední výrobcovia predstavovali v období prešetrovania približne polovicu objemu výroby Únie. Komisia preto usúdila, že v rámci tohto prešetrovania by sa takisto mala zohľadniť fragmentácia výrobného odvetvia Únie. Preto sa na výber vzorky rozhodla použiť tú istú metodiku ako v predchádzajúcich prešetrovaniach a usúdila, že vo vzorke by mali byť zastúpené všetky kategórie výrobcov.

(61)

Táto predbežná vzorka sa skladala zo šiestich výrobcov z Únie. Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predstavovali 6 % odhadovaného objemu výroby v Únii a 8 % celkového objemu predaja výrobného odvetvia Únie počas obdobia prešetrovania. Zastúpené boli spoločnosti zo všetkých troch kategórií: jeden veľký výrobca, dvaja strední výrobcovia a traja malí výrobcovia.

(62)

Komisia na zohľadnenie rôznych situácií, s ktorými sa možno stretnúť v rôznych členských štátoch v Únii, pri výbere vzorky brala do úvahy aj zemepisné rozloženie uvedené v odôvodnení 58. Výrobcovia zaradení do vzorky sa nachádzali v Poľsku, Španielsku, Taliansku a v jednej stredoeurópskej krajine. Vzorka teda zahŕňala členské štáty, v ktorých sa nachádzalo približne 90 % výroby.

(63)

Komisia následne usúdila, že použitou metodikou sa zabezpečilo, aby vzorka bola reprezentatívna pre výrobu v Únii ako celok, a tak bola v súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia.

(64)

Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky k predbežnej vzorke. V stanovenej lehote jej neboli doručené žiadne pripomienky a predbežná vzorka bola preto potvrdená. Táto vzorka sa považovala za vzorku reprezentatívnu pre výrobné odvetvie Únie.

(65)

Po potvrdení vzorky jeden malý výrobca z Talianska zaradený do vzorky informoval Komisiu, že nie je schopný predložiť vyplnený dotazník. Komisia túto spoločnosť následne nahradila iným malým výrobcom z Talianska a zainteresované strany informovala o revízii konečnej vzorky.

(66)

Po prvej revízii konečnej vzorky aj novozaradená spoločnosť Komisiu informovala, že nie je schopná predložiť vyplnený dotazník. Komisia opäť zrevidovala konečnú vzorku a túto spoločnosť nahradila iným malým výrobcom z Talianska. Zainteresované strany boli informované o druhej revízii konečnej vzorky.

(67)

Konečná vzorka po druhej revízii predstavovala 6 % celkového odhadovaného objemu výroby v Únii a 8 % celkového objemu predaja výrobného odvetvia Únie počas obdobia prešetrovania a zahŕňala štyri členské štáty, v ktorých sa nachádzalo približne 90 % výroby v Únii. Komisia usúdila, že konečná vzorka je reprezentatívna vzhľadom na celkový objem výroby a predaja v Únii a zemepisné rozloženie, a zohľadňuje fragmentáciu výrobného odvetvia Únie.

(68)

Po konečnom poskytnutí informácií turecká vláda, združenie CGCSA a štyri turecké spoločnosti (EGE Seramik, Kale Seramik, Sogutsen Seramik a Yurtbay Seramik) predložili pripomienky týkajúce sa vzorky výrobcov z Únie. Tvrdili najmä, že vzorka predstavujúca 6 % výrobného odvetvia Únie nie je dostatočne reprezentatívna. Turecká vláda a spoločnosť Yurtbay Seramik tvrdili, že Komisia mala preskúmať všetkých 29 spoločností, ktoré poskytli informácie k podnetu. Turecká vláda a združenie CGCSA obvinili Komisiu zo zmanipulovania výberu vzorky tým, že vybrala buď spoločnosti s finančnými problémami, alebo spoločnosti, ktoré vyrábajú luxusné keramické obkladačky, napr. remeselnícke alebo dizajnérske výrobky.

(69)

Turecká vláda okrem toho uviedla, že Komisia nevysvetlila zloženie vzorky, t. j. počet spoločností vybraných v každej kategórii výrobcov.

(70)

Po prvé Komisia uviedla, že žiadna zo strán uvedených v odôvodnení 68 sa nevyjadrila k vzorke výrobcov z Únie v platnej lehote.

(71)

Komisia okrem toho napokon nebola povinná a ani nemohla zaradiť do vzorky všetkých výrobcov z Únie, ktorí poskytli informácie k podnetu alebo vyjadrili podporu začatiu prešetrovania. Komisia vybrala reprezentatívnu vzorku výrobcov z Únie, „ktorých možno primerane prešetriť v rámci stanovenej lehoty“, v súlade s článkom 17 základného nariadenia. S cieľom zvýšiť reprezentatívnosť vzorky Komisia zaradila do vzorky dvojnásobný počet výrobcov z Únie ako zvyčajne. S cieľom zohľadniť fragmentáciu výrobného odvetvia Únie, v ktorom malí a strední výrobcovia v období prešetrovania predstavovali približne polovicu výroby v Únii, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 60, namiesto vytvorenia vzorky z troch najväčších výrobcov z Únie v súlade s bežnou praxou Komisia zaradila do vzorky šesť spoločností v troch kategóriách uvedených v odôvodnení 59. Ak by Komisia zaradila do vzorky len troch najväčších výrobcov z Únie, takáto vzorka by neviedla k významnému zvýšeniu podielu výroby (zo 6 % na 9 % výroby v Únii) a neodrážala by „najväčší reprezentatívny objem výroby“, keďže by nezohľadňovala fragmentáciu výrobného odvetvia Únie.

(72)

Komisia zaradila do vzorky taký počet výrobcov z Únie, aký bolo možné primerane prešetriť v rámci stanovenej lehoty. Komisia vybrala najväčších výrobcov v každej kategórií výrobcov a zároveň zohľadňovala zemepisné rozloženie. Počet výrobcov z Únie v každej kategórií odrážal štruktúru výrobného odvetvia Únie, ktorá bola Komisii známa v čase začatia prešetrovania.

(73)

Komisia napokon nesúhlasila s tvrdením tureckej vlády a združenia CGCSA, že zmanipulovala vzorku v prospech spoločností s vyššími nákladmi a cenami alebo spoločností s finančnými problémami. Výber vzorky bol založený na objektívnych kritériách a informáciách, ktoré boli Komisii dostupné v čase začatia prešetrovania. Zainteresované strany dostali možnosť predložiť svoje pripomienky k výberu vzorky, no žiadne jej neboli doručené v stanovenej lehote. Komisia pripomenula, že následné tvrdenia strán neboli podložené žiadnymi dôkazmi.

(74)

Všetky tvrdenia týkajúce sa výberu vzorky výrobcov z Únie boli následne zamietnuté.

(75)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania.

(76)

Päť spoločností poskytlo požadované informácie a súhlasili so zaradením do vzorky. Jedna zo spoločností, OBI Group Holding SE & Co. KGaA, výrobok, ktorý je predmetom prešetrovania, pochádzajúci z Indie a Turecka nakupovala takmer výlučne od nezávislých dovozcov pôsobiacich ako veľkoobchodníci. Komisia preto usúdila, že táto spoločnosť by sa mala prešetrovať ako používateľ.

(77)

Komisia vzhľadom na nízky počet odpovedí od dovozcov rozhodla, že výber vzorky nie je potrebný. Komisia informovala zainteresované strany o svojom rozhodnutí. V tejto súvislosti neboli predložené žiadne pripomienky.

(78)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala všetkých vyvážajúcich výrobcov v Indii, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania. Komisia okrem toho požiadala zastúpenie Indie pri Európskej únii, aby identifikovalo a/alebo kontaktovalo ďalších vyvážajúcich výrobcov, ak existujú, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní.

(79)

Viac ako 140 vyvážajúcich výrobcov v Indii poskytlo požadované informácie a súhlasili so zaradením do vzorky. V súlade s článkom 17 ods. 1 a 2 základného nariadenia Komisia prostredníctvom záznamu uverejnenému v sprístupnenom spise 22. decembra 2021 oznámila výber predbežnej vzorky troch skupín vyvážajúcich výrobcov na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozu do Únie, ktorý by mohol byť primerane prešetrený v rámci stanovenej lehoty. Výber predbežnej vzorky sa takisto konzultoval s indickými orgánmi.

(80)

K predbežnej vzorke predložili pripomienky tri strany. Dve z nich požiadali o zaradenie do vzorky, no nenamietali proti skutočnosti, že tri spoločnosti predbežne zaradené do vzorky predstavovali najväčších vyvážajúcich výrobcov, ani netvrdili, že ich zaradenie namiesto jedného z týchto výrobcov by zlepšilo reprezentatívnosť vzorky. Jedna skupina vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky uviedla, že súhrnný objem predaja v Únii, ktorý vo formulári na výber vzorky nahlásili jednotlivé prepojené subjekty tejto skupiny, by ju oprávňoval na zaradenie do vzorky, keďže by sa umiestnila medzi najväčšími tromi výrobcami. Komisia túto vec preverila a potvrdila, že skupina skutočne patrí medzi troch najväčších vyvážajúcich výrobcov. Komisia následne 3. januára 2022 uverejnila záznam do sprístupneného spisu, v ktorom oznámila revidovanú vzorku troch indických vyvážajúcich výrobcov. Revidovaná vzorka, ktorá sa skladala zo skupín Lavish Granito Group, Icon Granito Group a Conor Granito Group, tvorila 20 – 25 % objemu predaja Európskej únii počas obdobia prešetrovania v m2 nahláseného všetkými indickými spoločnosťami, ktoré zaslali odpovede na účely výberu vzorky, a 16,5 – 20,5 % m2 vývozu keramických obkladačiek z Indie počas tohto obdobia. Vzorka bola preto posúdená ako reprezentatívna.

(81)

Po tomto zázname skupina vyvážajúcich výrobcov, ktorá bola pôvodne zaradená do vzorky, no nakoniec bola vylúčená z revidovanej vzorky, požiadala o opätovné zaradenie do vzorky. Podanie obsahovalo revidované vývozné údaje, z ktorých vyplýval väčší objem predaja v Únii, než bolo pôvodne nahlásené vo formulári na výber vzorky. Táto strana tvrdila, že ak by sa zahrnula do vzorky, či už opätovným ustanovením pôvodnej vzorky, alebo jej doplnením do vzorky ako štvrtej strany, zlepšila by sa jej reprezentatívnosť. Komisia túto žiadosť zamietla. Uviedla, že revidované vývozné údaje nemajú vplyv na reprezentatívnosť vzorky a že tieto údaje boli predložené po uplynutí lehoty na predkladanie informácií na účely výberu vzorky. Komisia takisto uviedla, že doplnenie štvrtej strany do vzorky by mohlo zabrániť ukončeniu prešetrovania v náležitej lehote. Komisia následne 12. januára 2022 potvrdila vzorku v zázname do sprístupneného spisu.

(82)

Po konečnom poskytnutí informácií spoločnosti Biuro Handlowe Netto PLUS Sp. z o.o. Sp. k., Cortina Outlet & Salon Płytek Cezary Krzysztof Dąbrowski a Cortina Outlet & Salon Płytek Izabela Awier (ďalej len „spoločnosť Netto a Cortina“ alebo „spoločnosť Ceramika Netto“ (9)) tvrdili, že Komisia mala prešetriť všetkých vyvážajúcich výrobcov, ktorí sa prihlásili. Podľa tejto spoločnosti technická zložitosť prípadu a komplexné štruktúry spolupracujúcich indických vyvážajúcich výrobcov nebola dôvodom na obmedzenie prešetrovania na vzorku spoločností.

(83)

Komisia nesúhlasila. Vzhľadom na veľký počet indických vyvážajúcich výrobcov bola Komisia podľa článku 17 ods. 1 základného nariadenia oprávnená použiť výber vzorky. Komisia vybrala reprezentatívnu vzorku, ktorú možno v rámci stanovenej lehoty primerane prešetriť, v súlade s článkom 17 základného nariadenia. Okrem toho spoločnosť Ceramika Netto nepredložila pripomienky ku vzorke indických vyvážajúcich výrobcov v stanovenej lehote. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(84)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala všetkých vyvážajúcich výrobcov v Turecku, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania. Komisia okrem toho požiadala stále zastúpenie Turecka pri Európskej únii, aby identifikovalo a/alebo kontaktovalo prípadných iných vyvážajúcich výrobcov, ktorí by mohli mať záujem o účasť na prešetrovaní.

(85)

Osemnásť (skupín) vyvážajúcich výrobcov v Turecku poskytlo požadované informácie a súhlasilo so zaradením do vzorky. V súlade s článkom 17 ods. 1 a 2 základného nariadenia Komisia prostredníctvom záznamu uverejneného do sprístupneného spisu 22. decembra 2021 oznámila výber predbežnej vzorky troch (skupín) vyvážajúcich výrobcov na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozu do Únie, ktorý by mohol byť primerane prešetrený v rámci stanovenej lehoty. Výber predbežnej vzorky sa takisto konzultoval s tureckými orgánmi.

(86)

Turecká vláda, jedna skupina tureckých vyvážajúcich výrobcov a dve združenia zastupujúce záujmy tureckých výrobcov predložili vecné pripomienky k predbežnej vzorke. Skupina tureckých vyvážajúcich výrobcov navrhla na zostavenie rebríčka spoločností hmotnosť (namiesto m2). Štyri strany namietali proti pôvodne navrhnutej vzorke a vyjadrili pochybnosti v súvislosti s údajmi vo viacerých formulároch na výber vzorky a s oprávnenosťou viacerých strán zaradených do vzorky. Komisia preto 3. januára 2022 požiadala dve spoločnosti pôvodne umiestnené v trojke najväčších výrobcov, aby objasnili údaje v ich formulároch na výber vzorky. Jedna spoločnosť vykonala drobnú úpravu pôvodne predložených údajov, no druhá spoločnosť vykonala zásadnú úpravu týchto údajov, čo viedlo k výrazne nižšiemu objemu vývozu. Táto oprava ovplyvnila poradie troch najväčších spoločností/skupín. Komisia v dôsledku toho 4. januára 2022 uverejnila záznam do sprístupneného spisu, v ktorom oznámila revidovanú vzorku troch tureckých vyvážajúcich výrobcov. Pri určení poradia Komisia vychádzala z m2, t. j. z bežnej referenčnej jednotky v odvetví keramických obkladačiek. Revidovaná vzorka, ktorá sa skladala zo spoločností Hitit Seramik Sanayi ve Ticaret A.Ş., Vitra Karo Sanayi ve Ticaret A.Ş. a zo skupiny zloženej zo spoločností Qua Granite ve Hayal Yapi Ürünleri San. Tic. A.Ş. a Bien Yapi Ürünleri San. Tic. A.Ş, tvorila na základe informácií dostupných v tejto fáze počas obdobia prešetrovania takmer 51 % objemu dovozu keramických obkladačiek z Turecka v m2. Revidovaná vzorka sa preto považovala za reprezentatívnu.

(87)

Turecká skupina, ktorá predložila pripomienky k pôvodnej vzorke, opakovala svoju požiadavku týkajúcu sa poradia podľa hmotnosti, čo by viedlo k tomu, že táto skupina by sa zaradila medzi troch najväčších výrobcov, a pripomenula, že je ochotná byť súčasťou vzorky. K revidovanej vzorke neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky. Komisia nenašla žiadne presvedčivé argumenty, ktoré by odôvodňovali upustenie od referenčnej jednotky bežne používanej v odvetví keramických obkladačiek. Komisia preto potvrdila vzorku v zázname do sprístupneného spisu z 12. januára 2022.

(88)

Štyri skupiny vyvážajúcich výrobcov v Indii a päť skupín vyvážajúcich výrobcov v Turecku požiadali o individuálne preskúmanie podľa článku 17 ods. 3 základného nariadenia tým, že predložili vyplnené dotazníky v stanovenej lehote 30 dní odo dňa oznámenia výberu vzorky. Komisia rozhodla, že preskúmanie týchto žiadostí by predstavovalo neprimeranú záťaž a zabránilo by včasnému ukončeniu prešetrovania. Dôvodom bol počet žiadostí, zložitosť firemnej štruktúry viacerých strán predkladajúcich žiadosť a veľkosť a zložitosť vzorky prešetrovaných vyvážajúcich výrobcov. Žiadosti o individuálne preskúmanie sa preto zamietli.

(89)

Spoločnosť Ceramika Netto, poľský dovozca keramických obkladačiek, v auguste 2022 – dávno po lehote uvedenej v predchádzajúcom texte – ako prílohu k písomným vyhláseniam predložila listy dvoch indických výrobcov žiadajúcich o individuálne preskúmanie. Tieto listy, ku ktorým neboli priložené vyplnené dotazníky, predložené treťou stranou a šesť mesiacov po uplynutí lehoty na podávanie žiadostí o individuálne preskúmanie, nemožno považovať za žiadosti o individuálne preskúmanie podľa článku 17 ods. 3 základného nariadenia. V každom prípade platí, že aj keby sa zohľadnili, boli by zamietnuté z tých istých dôvodov, ako riadne predložené žiadosti uvedené v odôvodnení 88.

(90)

Navrhovatelia a podporovatelia podnetu, ktorých zastupovalo združenie CET, požiadali o zachovanie dôvernosti v súvislosti s ich menami/názvami v súlade s článkom 19 ods. 1 základného nariadenia z dôvodu obáv z odvetných opatrení. Združenie CET uviedlo, že dôverné zaobchádzanie poskytnuté vo fáze pred začatím prešetrovania by malo počas prešetrovania pokračovať.

(91)

V tejto súvislosti sa navrhovatelia a podporovatelia vyjadrili, že hrozí riziko odvetných opatrení zo strany ich dodávateľov surovín nachádzajúcich sa najmä v Turecku, zo strany zákazníkov z Únie, ktorí sa takisto spoliehajú na dovoz z dotknutých krajín, a zo strany ich zákazníkov v dotknutých krajinách.

(92)

Komisia jednotlivo preskúmala tieto žiadosti a podporné dôkazy predložené každou spoločnosťou. Komisia ďalej uviedla, že počas prešetrovania dovozu keramických obkladačiek s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (10) a následného revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti (11) bola zachovaná dôvernosť vo vzťahu k totožnosti výrobcov z Únie.

(93)

Komisia dospela k záveru, že štyrom výrobcom z Únie zaradeným do vzorky hrozí riziko odvetných opatrení. Na základe toho Komisia poskytla dôverné zaobchádzanie s totožnosťou týchto spoločností počas konania.

(94)

Komisia naopak zistila, že španielskemu výrobcovi Azteca Products & Services, S.L.U nehrozí riziko odvetných opatrení. Komisia sa následne rozhodla zverejniť názov spoločnosti.

(95)

Preto je potrebné poznamenať, že žiadosť skupiny VIVES o ochranu dôverných informácií bola posúdená ako neodôvodnená už vo fáze pred začatím prešetrovania (podrobnosti o zložení skupiny VIVES sa nachádzajú v odôvodnení 101).

(96)

Komisia zaslala navrhovateľovi dotazník, v ktorom ho požiadala o makroekonomické ukazovatele týkajúce sa výrobného odvetvia Únie, a požiadala šesť výrobcov z Únie zaradených do vzorky, tri skupiny vyvážajúcich výrobcov v Indii a tri skupiny vyvážajúcich výrobcov v Turecku, aby vyplnili príslušné formuláre. Keďže sa upustilo od výberu vzorky neprepojených dovozcov, všetci neprepojení dovozcovia a všetci používatelia boli vyzvaní, aby vyplnili príslušné formuláre.

(97)

Dotazníky pre výrobcov z Únie, neprepojených dovozcov, vyvážajúcich výrobcov v Indii a vyvážajúcich výrobcov a vyvážajúcich výrobcov v Turecku boli sprístupnené online (12) v deň začatia konania.

(98)

Komisia prijala vyplnené dotazníky od šiestich výrobcov z Únie zaradených do vzorky, navrhovateľa, troch dovozcov, jedného používateľa, troch skupín vyvážajúcich výrobcov v Indii zaradených do vzorky a troch skupín vyvážajúcich výrobcov v Turecku zaradených do vzorky.

(99)

Po predbežnej analýze vyplnených dotazníkov prijatých od dovozcov sa Komisia zaujímala o ich potenciálny vzťah s výrobcami v Indii a Turecku. Jeden dovozca potvrdil, že je zákonne uznaným obchodným partnerom výrobcu keramických obkladačiek v Indii. Preto ho nebolo možné považovať za neprepojeného dovozcu. Komisia preto neprihliadala na jeho vyplnený dotazník.

(100)

Komisia získala a preverila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na predbežné stanovenie dumpingu, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Únie. Overovanie na mieste podľa článku 16 základného nariadenia sa uskutočnilo v priestoroch týchto spoločností:

Výrobcovia z Únie a ich prepojení obchodníci, ako aj navrhovateľ

Vyvážajúci výrobcovia v Indii

Vyvážajúci výrobcovia v Turecku  (13)

(101)

Komisia vykonala krížové kontroly na diaľku v prípade týchto strán:

Výrobcovia z Únie a ich prepojení obchodníci

Používateľ

Obchodníci prepojení s vyvážajúcimi výrobcami v Turecku

(102)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. júla 2020 do 30. júna 2021 (ďalej len „obdobie prešetrovania“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2018 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(103)

Skupina Bien & Qua a združenie CGCSA namietali proti obdobiu prešetrovania stanovenému Komisiou. Tvrdili, že sa „dostatočne nepribližovalo“ alebo „nebolo dostatočne bezprostredne“ pred začatím prešetrovania, ako sa stanovuje v článku 6 ods. 1 základného nariadenia. Okrem toho tvrdili, že rok 2020 bol v dôsledku pandémie COVID-19 bezprecedentný a charakterizovala ho vysoká nestálosť trhu, a preto nie je ako taký reprezentatívny na účely objektívneho stanovenia dumpingu a ujmy. Skupina Bien & Qua z týchto dôvodov uviedla, že Komisia mala zvoliť obdobie prešetrovania od 1. októbra 2020 do 30. septembra 2021 a posudzované obdobie od 1. januára 2017 do 30. septembra 2021.

(104)

V článku 6 ods. 1 základného nariadenia sa nevyžaduje, aby bolo obdobie „dostatočne bezprostredné“, ale uvádza sa v ňom, že obdobie prešetrovania stanovené Komisiou bežne trvá „najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred začatím konania“. Obdobie prešetrovania, ktoré Komisia stanovila, bolo v plnom súlade s týmto ustanovením. Komisia v rámci tohto prešetrovania zohľadnila vplyv pandémie COVID-19 (pozri najmä oddiel 5.2.5 tohto nariadenia). Komisia v tejto súvislosti poznamenala, že skupina Bien & Qua nepredložila žiadne dôkazy o tom, prečo by obdobie, ktoré navrhla, prinieslo presnejšie zistenia, najmä keďže ho takisto zasiahla nestálosť trhu spôsobená pandémiou COVID-19. Tvrdenia sa zamietli.

(105)

Po konečnom poskytnutí informácií dve turecké zainteresované strany, spoločnosti Yurtbay Seramik a Sogutsen Seramik, zopakovali, že pri stanovovaní obdobia prešetrovania Komisia nezvolila obdobie dostatočne sa približujúce dátumu začatia prešetrovania, a tak nepreskúmala najnovšie dostupné údaje.

(106)

Toto tvrdenie už bolo analyzované (pozri odôvodnenia 103 a 104). Keďže strany nepredložili žiadne nové argumenty, Komisia potvrdila zamietnutie tvrdenia.

(107)

Podľa článku 7 ods. 1 základného nariadenia uplynula lehota na uloženie predbežných opatrení 12. augusta 2022. Komisia 15. júla 2022 v súlade článkom 19a ods. 2 základného nariadenia informovala zainteresované strany o svojom úmysle neuložiť predbežné opatrenia a zainteresovaným stranám poskytla príležitosť na predloženie dodatočných informácií a/alebo na vypočutie. Jedna skupina tureckých vyvážajúcich výrobcov zopakovala svoju žiadosť o individuálne preskúmanie a potenciálne účinky, ktoré by opatrenia mohli mať na jej investície v Únii. Jeden dovozca predložil žiadosť o individuálne preskúmanie jeho obchodných partnerov v Indii (pozri odôvodnenie 89). Ten istý dovozca počas vypočutia takisto predložil viac podrobností o jeho obchodnom modeli a vplyve potenciálnych opatrení na jeho aktivity. Komisia okrem toho usporiadala vypočutie o vymedzení výrobku s jedným indickým vyvážajúcim výrobcom.

(108)

Keďže neboli uložené žiadne predbežné antidumpingové opatrenia, neuskutočnila sa žiadna registrácia dovozu.

(109)

Komisia pokračovala v získavaní a overovaní všetkých informácií, ktoré považovala za potrebné pre svoje konečné zistenia.

(110)

Komisia na základe analýzy získaných a overených údajov informovala skupinu Bien & Qua o svojom úmysle vychádzať v súlade s článkom 18 základného nariadenia vzhľadom na určité časti jej odpovedí na dotazník z dostupných skutočností. Komisia poskytla spoločnosti možnosť, aby predložila svoje pripomienky. Dôvody použitia dostupných skutočností a pripomienky, ktoré spoločnosť predložila, sa rozoberajú v oddiele 3.2.1 tohto nariadenia.

(111)

Komisia pri práci na svojich konečných zisteniach vzala do úvahy pripomienky predložené zainteresovanými stranami.

(112)

Komisia 28. októbra 2022 informovala všetky zainteresované strany o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých zamýšľala uložiť konečné antidumpingové clo na dovoz keramických obkladačiek s pôvodom v Indii a Turecku (ďalej len „konečné poskytnutie informácií“). Všetkým stranám sa poskytla lehota, v rámci ktorej mohli ku konečnému poskytnutiu informácií predložiť pripomienky.

(113)

Jeden vyvážajúci výrobca z Turecka zaradený do vzorky dostal objasnenie k jeho konečnému poskytnutiu informácií, keďže administratívna chyba v jednej časti poskytnutia informácií spôsobila rozpor s iným prvkom poskytnutia informácií. Jeden vyvážajúci výrobca z Turecka zaradený do vzorky a dvaja vyvážajúci výrobcovia z Indie zaradení do vzorky dostali dodatočné konečné poskytnutie informácií. Okrem toho, keďže niektoré pripomienky doručené v nadväznosti na konečné poskytnutie informácií viedli k revízii dumpingu, cenového podhodnotenia a rozpätia ujmy, ako aj zistení Komisie týkajúcich sa ujmy a príčinnej súvislosti, Komisia 5. decembra 2022 zaslala všetkým zainteresovaným stranám dodatočné čiastočné poskytnutie informácií (ďalej len „dodatočné čiastočné poskytnutie informácií“).

(114)

Po konečnom poskytnutí informácií a dodatočnom poskytnutí informácií boli doručené pripomienky od všetkých vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, niekoľkých vyvážajúcich výrobcov z obidvoch dotknutých krajín nezaradených do vzorky, tureckej vlády, indickej vlády, navrhovateľa a troch dovozcov v Únii. Komisia uskutočnila vypočutia s dvomi vyvážajúcimi výrobcami z Turecka zaradenými do vzorky, viacerými vyvážajúcimi výrobcami z Turecka nezaradenými do vzorky a ich združením, tureckou vládou, tromi vyvážajúcimi výrobcami z Indie zaradenými do vzorky, so skupinou vyvážajúcich výrobcov z Indie nezaradenou do vzorky, s indickou vládou a jedným vývozcom z Únie. Úradník pre vypočutie uskutočnil vypočutie so spoločnosťou Ceramika Netto.

(115)

Prešetrovaným výrobkom sú keramické dlaždice a dlažbové kocky, obkladové dosky alebo obkladačky, keramická mozaika a podobné výrobky, tiež na podložke, ukončovacia keramika, ktoré v súčasnosti patria pod číselné znaky KN 6907 21 00, 6907 22 00, 6907 23 00, 6907 30 00 a 6907 40 00 (ďalej len „prešetrovaný výrobok“).

(116)

Keramické obkladačky sú pláty keramického materiálu používané v interiéri a exteriéri na obkladanie podláh a stien (vrátane pracovných dosiek atď.). Keramické obkladačky majú rôznu veľkosť, ktorá siaha od mozaiky po veľké obklady so stranami dlhými 3 a viac metrov. Môžu mať prirodzene hladký, mechanicky vyleštený, drsný povrch alebo reliéfny povrch na špeciálne účely (napr. dotykové obkladačky, protišmykové obkladačky). Keramické obkladačky môžu byť glazúrované, neglazúrované alebo ich keramické telo môžu zdobiť špeciálne zmesi. Glazúry sú zmesou rôznych materiálov a kompozitných materiálov (sklo, kaolín, kremičitý piesok, oxidy, farbiace pigmenty atď.) a dodávajú keramickým obkladačkám estetické a technické vlastnosti, ktoré telo nedokáže v dostatočnej miere zaistiť. Keramické obkladačky môžu byť rektifikované alebo nerektifikované. Rektifikácia je proces presného mechanického brúsenia okrajov po vypálení.

(117)

Telo keramickej obkladačky sa vyrába prevažne zo zmesi ílu, živca, piesku, uhličitanov a kaolínov. Táto zmes surovín sa nasucho alebo namokro zomelie. Namokro zomletá zmes sa ďalej suší rozprašovaním, aby sa znížil obsah jej vlhkosti. Zomleté suroviny sa vymiešajú na konzistentnú kašovitú hmotu. Z tejto kašovitej hmoty sa vytvarujú obkladačky lisovaním za sucha alebo vytláčaním. Tvarované telo obkladačky sa ďalej suší na horizontálnych alebo vertikálnych sušiakoch. Po tomto kroku možno naniesť glazúru. Obkladačky sa napokon vypália vo vypaľovacej peci. Proces vypaľovania má tri fázy: predhrievanie, vypaľovanie a chladenie. Po vypálení sa uskutočňuje ďalšia úprava, napríklad leštenie alebo rektifikácia.

(118)

Podľa Európskeho štandardu EN 14411, v ktorom sa ustanovuje vymedzenie pojmov, klasifikácia, charakteristické znaky a kritériá označovania, sa keramické obkladačky rozdeľujú do skupín podľa ich miery absorpcie vody a procesu tvarovania. Medzi ich technické vlastnosti patria mechanická pevnosť a odolnosť voči oderu.

(119)

Dotknutým výrobkom je prešetrovaný výrobok s pôvodom v Indii a Turecku (ďalej len „dotknutý výrobok“).

(120)

Z prešetrovania vyplynulo, že nasledujúce výrobky majú rovnaké základné fyzické, chemické a technické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia:

(121)

Komisia rozhodla, že tieto výrobky sú podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(122)

K vymedzeniu výrobku sa vyjadrilo viacero indických výrobcov a ich združenia, Indická rada a združenia. Tieto strany požadovali, aby boli z vymedzenia výrobku v rámci tohto prešetrovania vylúčené dvojvrstvové obkladačky, veľké obklady, špeciálne obkladačky (obkladačky s vysokým leskom, obkladačky s veľkou hĺbkou, plastické obkladačky a obkladačky so zrnitým povrchom) a obkladačky vyrábané pomocou valcového listu a, pokiaľ ide o stenové obkladačky, aby vo vymedzení výrobku zostali len obkladačky s jedným výpalom. Jeden vyvážajúci výrobca zopakoval svoju žiadosť o vylúčenie veľkých obkladov počas vypočutia uskutočneného po tom, ako Komisia informovala strany, že neuloží predbežné opatrenia.

(123)

Združenie CET tvrdilo, že na zistenie toho, či určitý druh keramických obkladačiek patrí do rozsahu pôsobnosti tohto prešetrovania, by sa malo použiť vymedzenie pojmu keramické obkladačky podľa medzinárodného štandardu ISO 13006:2018. V tejto norme sa keramické obkladačky vymedzujú ako „tenké pláty vyrobené z hliny a/alebo iných anorganických surovín, ktoré sa vo všeobecnosti používajú na pokrývanie podláh a stien a zvyčajne sa tvarujú vytláčaním (A) alebo lisovaním (B) pri izbovej teplote, ale môžu sa formovať aj prostredníctvom iných procesov (C), potom sa vysušia a následne sa vypália pri teplote dostatočnej na to, aby nadobudli požadované vlastnosti“. Navrhovateľ uviedol, že toto vymedzenie pojmu zahŕňa rôzne druhy keramických obkladačiek s rovnakými základnými fyzickými, chemickými a technickými vlastnosťami a rovnakými základnými použitiami. Pokiaľ ide o použitie, združenie CET tvrdilo, že toto vymedzenie pojmu umožňuje aj iné použitia ako pokrývanie podláh a stien.

(124)

Indická rada a združenia a vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že keramické obkladačky s minimálnou dĺžkou strany 120 cm (ďalej len „veľké obklady“) by sa mali z vymedzenia výrobku vylúčiť. Tieto strany tvrdili, že veľké obklady sa vyrábajú pomocou iného výrobného procesu a zariadenia, majú iné výrobné náklady, cenu, koncové použitia, vnímanie spotrebiteľa a technické parametre, napr. veľký obklad má väčšiu hmotnosť na meter štvorcový než štandardná obkladačka. Strany uviedli, že dotknuté veľké obklady sa nepoužívajú na pokrývanie podláh a stien.

(125)

Pokiaľ ide o výrobný proces, viacero indických vyvážajúcich výrobcov tvrdilo, že keramické obkladačky vyrábané pomocou technológie valcových lisov by mali byť vylúčené. Strany vysvetlili, že táto technológia sa používa na výrobu keramických obkladačiek veľkých rozmerov. Bolo tak zrejmé, že tieto strany takisto v podstate požiadali o vylúčenie veľkých obkladov. Jeden indický vyvážajúci výrobca, Lioli Ceramica Private Limited (ďalej len „spoločnosť Lioli“), takisto tvrdil, že spoločnosti vyrábajúce veľké obklady zvyčajne nevyrábajú štandardné obkladačky. Dodal, že rozdiely vo výrobnom procese sa týkajú zmesi použitých surovín, vyššej teploty, pri ktorej sa veľké obklady vypaľujú, pridania sieťoviny na zadnú stranu veľkých obkladov a tlaku, pri ktorom sa veľké obklady balia.

(126)

Spoločnosť Lioli ďalej tvrdila, že veľké obklady majú odlišné fyzické, chemické a technické vlastnosti a odlišné distribučné reťazce a že nepredstavujú konkurenciu pre štandardné obkladačky a nemožno ich za ne zamieňať. Táto spoločnosť vyrábala veľké obklady používané najmä na kuchynské pracovné dosky alebo príslušenstvo do kúpeľne. Spoločnosť tvrdila, že takéto obklady možno použiť na pokrývanie podláh a stien. Štandardné obkladačky však nemožno používať na pracovné dosky ani kúpeľňové skrinky. Preto neexistuje vzájomná zameniteľnosť a konkurencia so štandardnými obkladačkami. Veľké obklady a štandardné obkladačky sa podľa spoločnosti predávajú prostredníctvom iných predajných kanálov – obchody predávajúce pracovné dosky neponúkajú štandardné obkladačky a nie všetky obchody ponúkajúce štandardné obkladačky predávajú aj pracovné dosky. Pokiaľ ide o fyzické vlastnosti, vyvážajúci výrobca poukázal na rozmery a hrúbku veľkých obkladov, ktoré sú väčšie než v prípade štandardných obkladačiek, odlišný vzhľad povrchu po obložení veľkými obkladmi namiesto štandardných obkladačiek a pridanie sieťoviny na zadnú stranu veľkých obkladov, ktorá umožňuje ich nainštalovanie. Pokiaľ ide o chemické a technické vlastnosti, spoločnosť tvrdila, že veľké obklady sa musia testovať, keďže prichádzajú do kontaktu s potravinami, majú menšiu schopnosť absorpcie vody a vyššiu odolnosť voči oderu a poškriabaniu.

(127)

Okrem argumentov opísaných v odôvodneniach 125 a 126 indický vyvážajúci výrobca počas vypočutia tvrdil, že veľké obklady si v porovnaní s malými obkladačkami vyžadujú iné uskladnenie a manipuláciu, rezacie nástroje, metódy inštalácie, použitie iných nástrojov a zapojenie iných odborníkov. Táto zainteresovaná strana napokon pripomenula, že podnet neobsahuje žiadne dôkazy o existencii dumpingu v súvislosti s veľkými obkladmi z Indie.

(128)

Navrhovateľ uviedol, že veľké obklady sa v Únii vyrábajú v dostatočnom množstve a že by nebolo správne domnievať sa, že indické veľké obklady nemožno porovnávať s obkladmi výrobného odvetvia Únie. V skutočnosti veľké obklady ako prví vyvinuli a uviedli na trh práve výrobcovia z Únie. Veľkosť obkladačky ako taká nemá vplyv na jej chemické a technické vlastnosti. Chemické zloženie veľkých porcelánových obkladov je v skutočnosti porovnateľné s inými porcelánovými obkladačkami. Technické vlastnosti, ako je absorpcia vody, sila a trvácnosť nie sú opísané vo vymedzení pojmu keramické obkladačky podľa normy ISO 13006:2018. Absorpcia vody je však jednou z vlastností určujúcich rôzne druhy keramických obkladačiek – porcelánové obkladačky majú absorpciu vody menej ako 0,5 %. Malá porcelánová obkladačka má podobnú absorpciu vody ako veľký porcelánový obklad. Navrhovateľ uviedol, že aj tvrdenie, že iba veľké obklady sa musia testovať, keďže prichádzajú do kontaktu s potravinami, je nesprávne. Podľa združenia CET si aj menšie porcelánové obkladačky, používané napríklad v priemyselných kuchyniach alebo potravinárskych zariadeniach, vyžadujú podobnú úroveň hygieny a bezpečnosti. Združenie CET napokon uviedlo, že výrobný proces, t. j. použitie valcového lisu na veľké obklady v porovnaní s hydraulickým lisom používaným na štandardné obkladačky, nevedie k zmene základných fyzických, chemických a technických vlastností konečného výrobku.

(129)

Pri prešetrovaní sa potvrdilo, že v Únii sa vyrábajú aj veľké obklady. Takéto obklady v skutočnosti vyrábajú dvaja výrobcovia z Únie zaradení do vzorky. Veľké obklady dovážané z Indie preto konkurujú obkladom, ktoré vyrába výrobné odvetvie Únie. Druhy výrobku vymedzené na účely tohto prešetrovania v tejto súvislosti odrážajú okrem iného vlastnosti, ako je veľkosť pracovnej plochy a absorpcia vody. Takýmto vymedzením druhov výrobku sa zabezpečí spravodlivé porovnanie a zaistí sa, aby sa veľké obklady neporovnávali s keramickými obkladačkami menšej veľkosti. Zahrnutím veľkosti pracovnej plochy do určenia druhu výrobku sa ďalej zaistilo, aby sa zohľadňovali prípadné rozdiely vo výrobných nákladoch medzi technológiou valcového lisu a technológiou hydraulického lisu. Pokiaľ ide o chýbajúce dôkazy o existencii dumpingu, Komisia usúdila, že podnet obsahuje dostatok dôkazov prima facie o dumpingovom dovoze dotknutého výrobku s pôvodom v Indii. Komisia preto tvrdenie zamietla.

(130)

Po konečnom poskytnutí informácií spoločnosť Lioli zopakovala svoju žiadosť o vylúčenie veľkých obkladov, t. j. obkladačiek vyrobených na základe výrobného procesu s použitím valcových lisov. Spoločnosť pripomenula, že výroba veľkých obkladov zahŕňa dodatočný krok – pridanie sieťoviny na zadnú stranu. Spoločnosť okrem toho predložila výskumný článok venovaný výsledkom testovania veľkých obkladov. Z výskumu okrem iného vyplynulo, že absorpcia vody veľkých obkladov je nižšia ako 0,1 %.

(131)

Vylúčenie veľkých obkladov na účely spravodlivého porovnania podporila aj indická vláda a šestnásť indických vyvážajúcich výrobcov.

(132)

Združenie CET zopakovalo, že je proti, pričom zopakovalo svoje tvrdenia proti vylúčeniu veľkých obkladov z vymedzenia výrobku.

(133)

Komisia pripomenula, že veľké obklady majú podobné fyzické, chemické a technické vlastnosti ako iné druhy keramických obkladačiek. Okrem toho sa veľké obklady vyrábajú v Únii, pričom ich vyrábajú aj dvaja výrobcovia z Únie zaradení do vzorky. Predmetom výskumu, ktorý cituje spoločnosť Lioli, boli v skutočnosti veľké obklady vyrábané tromi výrobcami v Taliansku a Španielsku. Výskum nepreukázal, že veľké obklady vyrábané v Indii nie sú porovnateľné s veľkými obkladmi vyrábanými v Únii. Komisia v tejto súvislosti zaručila spravodlivé porovnanie, keďže do vymedzenia druhov výrobkov zahrnula pracovnú plochu keramických obkladačiek. Komisia následne potvrdila zamietnutie tejto žiadosti o vylúčenie.

(134)

Indické združenia a výrobcovia tvrdili, že z vymedzenia výrobku by sa mali vylúčiť dvojvrstvové obkladačky. Dvojvrstvové obkladačky sa vyrábajú spojením dvoch vrstiev. Vrchná vrstva obsahuje pigmenty a má hrúbku približne 3 až 4 mm. Spodnú vrstvu tvorí podkladové telo. Dvojvrstvové obkladačky sú podľa zainteresovaných strán hrubšie než bežné podkladové obkladačky, nenáročné na údržbu, mimoriadne trvácne, kvalitnejšie a predávajú sa za vyššie ceny.

(135)

Združenie CET k tomuto tvrdeniu uviedlo, že strany neuviedli žiadne prvky, z ktorých by vyplývalo, že dvojvrstvové obkladačky nemajú tie isté základné fyzické, chemické a technické vlastnosti ako iné obkladačky. Navrhovateľ ďalej poukázal na to, že dvojvrstvové obkladačky patria do vymedzenia pojmu keramické obkladačky podľa normy ISO 13006:2018. Združenie CET napokon zdôraznilo, že pokiaľ ide o hrúbku, navrhovateľ uviedol, že výrobok „sa pohybuje v rozpätí približne od 3 mm v prípade niektorých keramických obkladačiek na pokrývanie stien až po 20 – 30 mm v prípade vytláčaných a keramických obkladačiek používaných na zvýšené podlahy alebo hrubé podlahy“  (14), čím do vymedzenia výrobku v podnete zahrnul keramické obkladačky s väčšou hrúbkou.

(136)

Tvrdenie sa zamietlo. Dvojvrstvové obkladačky sa vyrábajú z rovnakých surovín, na ich výrobu sa používajú rovnaké výrobné procesy ako na výrobu iných keramických obkladačiek, a preto majú rovnaké základné fyzické, chemické a technické vlastnosti ako iné obkladačky. V závislosti od koncového použitia sa hrúbka (a iné kritériá) môže líšiť, pričom do rozsahu prešetrovania v zmysle oznámenia o začatí konania boli zahrnuté všetky keramické obkladačky bez ohľadu na hrúbku. Skutočnosť, že dvojvrstvové obkladačky sa vyrábajú spojením dvoch vrstiev obkladačiek, vďaka čomu sú hrubšie než väčšina štandardných obkladačiek, pevnejšie a trvácnejšie, a tak mimoriadne vhodné do priestorov s veľkou premávkou, nie je dôvodom na ich vylúčenie. Ich koncové použitie – pokrývanie podláh – je rovnaké ako koncové použitie iných keramických obkladačiek, s ktorými majú spoločné vlastnosti a za ktoré ich možno zamieňať, keďže zákazník si môže zvoliť jedny alebo druhé.

(137)

Indická rada a združenia a vyvážajúci výrobcovia ďalej uviedli, že z vymedzenia výrobku by mali byť vylúčené určité špeciálne obkladačky, ako sú obkladačky s vysokým leskom, obkladačky s veľkou hĺbkou, plastické obkladačky a obkladačky so zrnitým povrchom, keďže ich výrobné náklady a následne predajná cena sú v porovnaní s inými keramickými obkladačkami vyššie. Rozdiel v nákladoch a cene spôsobuje použitie ďalších surovín. Strany ďalej uviedli, že obkladačky so zrnitým povrchom majú iné vlastnosti, keďže dobre zakrývajú nečistoty a sú protišmykové. Výrobný proces obkladačiek so zrnitým povrchom je okrem toho jedinečný a pokrokový, ako tvrdia indickí výrobcovia.

(138)

Navrhovateľ tvrdil, že tieto špeciálne obkladačky patria do vymedzenia pojmu keramické obkladačky podľa normy ISO 13006:2018. Hlavný rozdiel medzi špeciálnymi obkladačkami a ostatnými obkladačkami spočíva v ich úprave. Zrnitá povrchová úprava sa napríklad nanáša na už vyrobené telo obkladačky. Špeciálnou úpravou sa preto nezmenili základné fyzické, chemické a technické vlastnosti obkladačiek. Okrem toho má pridanie ďalšej suroviny okrajový účinok na výrobné náklady. Napokon, tieto špeciálne obkladačky vyrába aj výrobné odvetvie Únie, a tak priamo konkurujú a spôsobujú ujme výrobcom z Únie. Výrobné odvetvie Únie dobre pozná tento výrobný proces, ktorý bol konkrétne uvedený v podnete (15).

(139)

Tvrdenie sa zamietlo. Obkladačky so zrnitým povrchom majú tie isté základné fyzické, chemické a technické vlastnosti ako iné obkladačky. Strany neposkytli žiadne dôkazy o opaku. Obkladačky so zrnitým povrchom okrem toho možno zameniť za iné obkladačky – vďaka svojej špeciálnej úprave sú mimoriadne vhodné na určité použitia, napríklad ako kuchynská podlaha pre svoje protišmykové vlastnosti, no tieto použitia sú rovnaké ako použitia iných obkladačiek.

(140)

Po konečnom poskytnutí informácií šestnásť indických vyvážajúcich výrobcov zopakovalo svoju žiadosť o vylúčenie obkladačiek so zrnitým povrchom na základe ich tvrdenia, že v Únii neexistuje dostatočná výrobná kapacita pre keramické obkladačky s takouto povrchovou úpravou.

(141)

Komisia poznamenala, že tieto spoločnosti nepredložili žiadne dôkazy o údajnej nedostatočnej výrobnej kapacite obkladačiek so zrnitým povrchom v Únii. Tvrdenie sa zamietlo.

(142)

Indickí výrobcovia, rada a združenia napokon uviedli, že pokiaľ ide o obklady na stenu, vymedzenie výrobku by sa malo obmedziť na obkladačky s jedným výpalom. Strany tvrdili, že obkladačky na stenu vyrobené dvojitým výpalom sú luxusným výrobkom, ktorý si vyžaduje lepšie suroviny a vyššie výrobné náklady.

(143)

Navrhovateľ tvrdil, že obkladačky na stenu vyrobené dvojitým výpalom patria do vymedzenia pojmu keramické obkladačky podľa normy ISO 13006:2018. Okrem toho tvrdil, že kvalita surovín nie je oprávneným dôvodom na vylúčenie. Naopak, obkladačky na stenu vyrobené dvojitým výpalom, ktoré vyrábajú indickí vyvážajúci výrobcovia a ktoré sa vyvážajú do Únie, sú v priamej konkurencii s týmito obkladačkami, ktoré vyrába výrobné odvetvie Únie, a preto je potrebné ponechať ich vo vymedzení výrobku. Združenie CET poukázalo na to, že výrobcovia z Únie zaradení do vzorky vyrábajú obkladačky na stenu vyrobené dvojitým výpalom.

(144)

Komisia zistila, že obkladačky na stenu vyrobené dvojitým výpalom, ktoré vyrábajú indickí vyvážajúci výrobcovia, sa ničím nelíšia od obkladačiek, ktoré vyrába výrobné odvetvie Únie, pokiaľ ide o ich základné fyzické, chemické a technické vlastnosti a ich použitie. Okrem toho sa vo vymedzení druhu výrobku rozlišuje medzi obkladačkami s jedným a s dvojitým výpalom, čím sa zaisťuje spravodlivé porovnanie. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(145)

Okrem uvedených vylúčení z vymedzenia výrobku indickí výrobcovia vrátane dvoch spoločností zaradených do vzorky uviedli, že vo vymedzení druhov výrobku by sa na účely spravodlivého porovnania mala zohľadňovať absorpcia vody, výrobný proces (valcovým alebo hydraulickým lisom), šírka, dĺžka, hrúbka, druh náteru (glazúrované alebo neglazúrované), druh glazúry (lesklé, s vysokým leskom, matné alebo zrnité), povrchová úprava (leštené alebo neleštené).

(146)

Komisia poznamenala, že vo vymedzení druhov výrobku sa už zohľadňujú absorpcia vody, šírka a dĺžka prostredníctvom veľkosti pracovnej plochy, hrúbka, glazúrovanie a leštenie. Keďže na výrobu veľkých obkladov sa používa technológia valcových lisov, vlastnosť veľkosť pracovnej plochy nepriamo umožňuje rozlíšenie medzi oboma výrobnými procesmi. Komisia takisto zohľadňovala sfarbenie tela, rektifikáciu a súlad s normou kvality zodpovedajúcou ISO 13006:2018. Komisia usúdila, že tieto vlastnosti postačujú na vyjadrenie rozdielov v nákladoch a cenách medzi rôznymi druhmi výrobku, čím sa zaistí spravodlivé porovnanie. Komisia preto zamietla navrhovanú revíziu vymedzenia druhov výrobku.

(147)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina Conor zopakovala tvrdenie uvedené v odôvodnení 145, pričom konkrétne tvrdila, že Komisia nesprávne konštatovala, že rozdiel medzi nákladmi a predajnou cenou výrobkov sa nelíšil v závislosti od zmien fyzickej vlastnosti druhov výrobkov s glazúrou. Zistenie Komisie, že úpravy o fyzické vlastnosti dostatočne odrážali rozdiely v nákladoch a cenách medzi rôznymi druhmi výrobku, a tým zaisťovali spravodlivé porovnanie, nie je podložené skutočnosťami predloženými skupinou Conor v jej podaniach adresovaných Komisii. Preto uviedla, že zamietnutie navrhovaného PCN pre skupinu Conor je neodôvodnené a v rozpore s článkom 2 ods. 10 písm. a) základného nariadenia.

(148)

Tvrdenie sa zamietlo. Komisia na základe výrobných nákladov uvedených skupinou Conor nemohla stanoviť, že existuje jednoznačný podstatný rozdiel vo výrobných nákladoch na „matné“ výrobky, „lesklé“ výrobky alebo výrobky so zrnitým povrchom. Okrem toho tvrdenie, ktoré skupina Conor zopakovala, nepotvrdzovala žiadna ďalšia analýza, ktorou by bolo podložené. Z dôvodu ochrany dôverných informácií boli ďalšie podrobnosti týkajúce sa argumentov Komisie k tomuto bodu zaslané len skupine Conor.

(149)

Po konečnom poskytnutí informácií sa spoločnosť Serapool Porselen, turecký výrobca keramických obkladačiek, zaujímala o vymedzenie výrobku a tvrdila, že by mali byť vylúčené bazénové obkladačky. Táto spoločnosť tvrdila, že bazénové obkladačky majú nižšiu absorpciu vody (0,3 % – 0,5 %) než iné porcelánové obkladačky (0,5 %), vyrábajú sa na objednávku pre zákazníkov, ktorí sa rozhodujú na základe kvality a dizajnu, a nie ceny, predávajú sa prostredníctvom odlišných distribučných kanálov (napr. priamy kontakt so zákazníkom bez zapojenia veľkoobchodníkov) a majú špeciálne vlastnosti (náter zamedzujúci tvorbe baktérií, mimoriadna pevnosť a trvácnosť).

(150)

Komisia poznamenala, ako sa uvádza v oddiele 2 oznámenia o začatí konania, že lehota na predkladanie informácií o vymedzení výrobku vrátane prípadných žiadostí o vylúčenie bola 10 dní po začatí konania, t. j. 23. december 2021. Spoločnosť Serapool Porselen predložila svoje tvrdenie 9. novembra 2022, t. j. 10,5 mesiaca po uplynutí lehoty. Komisia v tejto fáze prešetrovania nebola schopná posúdiť, či majú bazénové obkladačky takéto osobitné vlastnosti, ktoré by boli dôvodom na ich vylúčenie z vymedzenia výrobku. Z prešetrovania napriek tomu vyplynulo, že porcelánové obkladačky, ktoré vyrábajú výrobcovia z Únie zaradení do vzorky, majú absorpciu vody nižšiu než 0,5 %. Tvrdenie týkajúce sa rozdielov v absorpcii vody medzi bazénovými obkladačkami a inými porcelánovými obkladačkami preto nebolo možné prijať. Okrem toho vylúčenie obkladačiek na základe ich potenciálneho použitia, a nie na základe konkrétnej vlastnosti by umožnilo obchádzanie opatrení. Komisia následne objasnila, že prešetrovanie sa vzťahuje aj na bazénové obkladačky, a zamietla žiadosť o ich vylúčenie z vymedzenia výrobku.

(151)

Komisia najskôr preskúmala, či je celkový objem predaja na domácom trhu každého vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia. Predaj na domácom trhu je reprezentatívny, ak celkový objem predaja podobného výrobku jednotlivého vyvážajúceho výrobcu na domácom trhu nezávislým zákazníkom na domácom trhu predstavuje počas obdobia prešetrovania najmenej 5 % jeho celkového objemu predaja dotknutého výrobku na vývoz do Únie. Na základe toho bol celkový predaj podobného výrobku na domácom trhu v prípade každého vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky reprezentatívny.

(152)

Komisia následne identifikovala druhy výrobku predávané na domácom trhu, ktoré boli rovnaké alebo porovnateľné s druhmi výrobku predávanými na vývoz do Únie. Komisia na tento účel z predaja na domácom trhu použitého na posúdenie normálnej hodnoty vylúčila transakcie s podradnou kvalitou. Počas výrobného procesu po vizuálnej kontrole kvality vyvážajúci výrobcovia posúdia keramické obkladačky, ktoré majú nižšiu ako stopercentnú kvalitu, ako obkladačky „podradnej kvality“. Tieto obkladačky podradnej kvality sa predávajú na domácom trhu s výraznými zľavami, zatiaľ čo do Únie sa predávajú iba obkladačky prvotriednej kvality. S cieľom spravodlivého porovnania s cenou pre Úniu sa do výpočtu normálnej hodnoty zahrnul len predaj výrobkov prvotriednej kvality na domácom trhu. Všetci vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky predávali obkladačky podradnej kvality na domácom trhu, zatiaľ čo na vývoz do Únie predávali výlučne prvotriednu kvalitu.

(153)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina Conor v tejto súvislosti tvrdila, že Komisia sa z vlastnej iniciatívy rozhodla doplniť kvalitu výrobku ako parameter na porovnanie bez toho, aby ju v niektorej fáze konania považovala za vlastnosť PCN. Uplatňovanie metodiky PCN Komisiou by preto bolo neplatné, keďže zmeny PCN navrhované skupinou Conor boli zamietnuté (pozri oddiel 2.4 v predchádzajúcom texte), zatiaľ čo fyzická vlastnosť, ktorú nenavrhla žiadna zainteresovaná strana, bola súčasťou metodiky porovnania podľa článku 2 ods. 10 základného nariadenia.

(154)

Toto tvrdenie sa muselo zamietnuť. Komisia sa až počas overovania v Indii dozvedela, že výrobky podradnej kvality sa predávali vo významných množstvách na domácom trhu, pričom takéto obkladačky sa nevyvážali. Úradníci Komisie dokázali vizuálnou kontrolou na mieste v Indii stanoviť, že obkladačky podradnej kvality majú zjavne nižšiu kvalitu než obkladačky prvotriednej kvality. Ceny fakturované za tento predaj boli celkovo nižšie než ceny predaja výrobkov prvotriednej kvality z toho istého druhu výrobkov. Tento predaj bolo možné jasne identifikovať na faktúrach z predaja na domácom trhu. Ak by sa predaj výrobkov podradnej kvality ponechal ako súčasť predaja na domácom trhu použitého na účely posúdenia normálnej hodnoty, bolo by to v rozpore s uskutočnením spravodlivého porovnania podobných výrobkov.

(155)

Komisia potom preskúmala, či bol predaj na domácom trhu v prípade každého vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky pre každý druh výrobku, ktorý je rovnaký alebo porovnateľný s druhom výrobku predávaným na vývoz do Únie, reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia. Predaj určitého druhu výrobku na domácom trhu je reprezentatívny, ak celkový objem predaja daného druhu výrobku nezávislým zákazníkom na domácom trhu počas obdobia prešetrovania predstavuje aspoň 5 % celkového objemu predaja rovnakého alebo porovnateľného druhu výrobku na vývoz do Únie. Komisia zistila, že domáci predaj časti predávaných druhov výrobku bol reprezentatívny. Niektoré druhy výrobku sa na domácom trhu nepredávali v reprezentatívnom objeme, t. j. v objeme menšom ako 5 % celkového objemu predaja rovnakého alebo porovnateľného druhu výrobku na vývoz do Únie.

(156)

Následne Komisia vymedzila podiel ziskového predaja nezávislým zákazníkom na domácom trhu pre každý druh výrobku predávaný v reprezentatívnom objeme počas obdobia prešetrovania s cieľom rozhodnúť o tom, či na výpočet normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 4 základného nariadenia použije skutočný predaj na domácom trhu.

(157)

Normálna hodnota je založená na skutočnej cene jednotlivých druhov výrobku na domácom trhu bez ohľadu na to, či je tento predaj ziskový, alebo nie, ak:

(158)

V tomto prípade je normálna hodnota váženým priemerom cien celého objemu predaja daného druhu výrobku na domácom trhu počas obdobia prešetrovania.

(159)

Normálna hodnota je skutočná cena jednotlivých druhov výrobku na domácom trhu len v prípade ziskového predaja daných druhov výrobku na domácom trhu počas obdobia prešetrovania, ak:

(160)

Z analýzy predaja na domácom trhu vyplýva, že v závislosti od druhu výrobku 9 až 60 % celého objemu predaja skupiny Conor na domácom trhu, 0 až 100 % celého objemu predaja skupiny Icon a skupiny Lavish na domácom trhu bolo ziskových a že ich vážená priemerná predajná cena bola vyššia ako výrobné náklady, pokiaľ bolo ziskových viac než 5 % objemu predaja na domácom trhu. Normálna hodnota sa teda vypočítala ako vážený priemer cien celého objemu predaja na domácom trhu počas obdobia prešetrovania alebo ako vážený priemer len ziskového predaja.

(161)

Pokiaľ ide o druhy výrobku, pri ktorých bola vážená priemerná predajná cena nižšia ako výrobné náklady, normálna hodnota sa vypočítala ako vážený priemer ziskového predaja daného druhu výrobku.

(162)

Ak nedošlo k predaju niektorého druhu podobného výrobku v bežnom obchode alebo ak sa niektorý druh výrobku nepredával v reprezentatívnych množstvách na domácom trhu, Komisia vytvorila normálnu hodnotu v súlade s článkom 2 ods. 3 a 6 základného nariadenia.

(163)

Normálna hodnota bola vytvorená spočítaním týchto priemerných výrobných nákladov podobného výrobku v prípade spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky počas obdobia prešetrovania:

(164)

V prípade druhov výrobku, ktoré sa na domácom trhu nepredávali v reprezentatívnych množstvách, sa pripočítali priemerné predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk z transakcií uskutočnených v bežnom obchode na domácom trhu v súvislosti s týmito druhmi výrobku. V prípade druhov výrobku, ktoré sa na domácom trhu nepredávali vôbec, sa pripočítal vážený priemer predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku zo všetkých transakcií uskutočnených v bežnom obchode na domácom trhu.

(165)

Skupiny vyvážajúcich výrobcov zaradení do vzorky uskutočňovali vývoz do Únie buď priamo nezávislým zákazníkom, alebo prostredníctvom prepojených podnikov v Indii.

(166)

Vývozná cena bola preto skutočne zaplatená cena alebo splatná cena za dotknutý výrobok pri jeho predaji na vývoz do Únie v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(167)

Komisia porovnala normálnu hodnotu a vývoznú cenu skupín vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky na základe cien zo závodu.

(168)

Ak to bolo odôvodnené potrebou zabezpečiť spravodlivé porovnanie, Komisia v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia upravila normálnu hodnotu a/alebo vývoznú cenu s cieľom zohľadniť rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a ich porovnateľnosť. Úpravy o dopravné náklady, poistenie, manipuláciu, úverové náklady a bankové poplatky sa odrátali od cien na domácom trhu a/alebo cien predaja na vývoz, ak boli nahlásené a posúdené ako odôvodnené. Žiadosti o úpravy zohľadňujúce úverové náklady za predaj na domácom trhu sa zamietli, keďže z faktúry alebo predajnej zmluvy neboli jasné platobné podmienky.

(169)

Výrobcovia zaradení do vzorky predávali dotknutý výrobok na vývoz do EÚ buď priamo, alebo prostredníctvom prepojených výrobcov/obchodníkov. V prípadoch, v ktorých sa predaj uskutočňoval prostredníctvom prepojených výrobcov/obchodníkov, sa ceny týchto transakcií upravili tak, aby zohľadňovali prirážku, ktorú dosiahli prepojení výrobcovia/obchodníci podľa článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia. Pokiaľ ide o tieto obchodné transakcie, Komisia vypočítala jeden vážený priemer prirážky vyplývajúcu z rozdielu medzi cenami za nákupy od neprepojených dodávateľov v Indii a následnými cenami ďalšieho predaja nezávislým zákazníkom v Únii. Komisia zvolila jeden vážený priemer prirážky pre obchodníkov všetkých troch skupín zaradených do vzorky s cieľom zaistiť, aby bol objem v rovnici v prevažnej miere reprezentatívny a zaručoval dôveryhodný výsledok. Táto prirážka bola náležite upravená tak, aby sa dvakrát nezapočítavali už vykonané úpravy, a čistá hodnota týchto úprav sa odpočítala od vývozných cien týchto prepojených obchodníkov. Aby sa zaistila ochrana dôverných informácií, viac podrobností o tejto úprave sa poskytlo v rámci osobitného poskytnutia informácií spoločnosti.

(170)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina Lavish tvrdila, že keďže Komisia mala v úmysle zamietnuť prirážku realizovanú z transakcií s prepojenými stranami, pretože sa nepovažovali za uskutočnené za nezávislých trhových podmienok, úprava prirážky podľa článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia by sa mala zakladať na skutočnej provízii, ktorú skupina Lavish zaplatila za predaj na vývoz do Únie neprepojenému zástupcovi za vykonávanie funkcií zástupcu odmeňovaného formou provízie.

(171)

Toto tvrdenie sa muselo zamietnuť. Predmetné transakcie predstavoval vývoz dotknutého výrobku zakúpeného od prepojených výrobcov v rámci skupiny Lavish. Tieto transakcie sú podobné vývozu dotknutého výrobku, ktorý bol zakúpený od neprepojených dodávateľov v Indii, a najviac sa mu podobajú. V takýchto prípadoch prirážku v zmysle článku 2 ods. 10 písm. i) druhého pododseku základného nariadenia získava vyvážajúci obchodník. V porovnaní s tým príjmy z provízií uvedené v článku 2 ods. 10 písm. i) druhom pododseku základného nariadenia upravujú osobitné zmluvné podmienky. Na rozdiel od obchodníka zástupca vykonávajúci prácu za províziu nenakupuje a nepredáva dotknutý výrobok ďalej, ale len dohaduje transakciu medzi predajcom a kupujúcim. Okrem toho sa v súlade s praxou Komisie úpravy zohľadňujúce prirážku vypočítavali sústavne na základe prirážky, ktorú získal príslušný obchodník, t. j. výšky predajných, všeobecných a administratívnych nákladov navýšenú o zisk. Keďže táto prirážka, ktorá bola dosiahnutá, keď vyvážajúci obchodník nakupoval od prepojeného výrobcu, nebola vzhľadom na vzťah medzi dotknutými stranami spoľahlivá, Komisia ju musela nahradiť prirážkou, ktorá odrážala nezávislé trhové podmienky, t. j. prirážkou, ktorú by získal vyvážajúci obchodník pri nákupe od neprepojených dodávateľov v Indii.

(172)

Skupina Conor a indická vláda tvrdili, že úprava vývoznej ceny o prirážku nie je v súlade s článkom 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia. Tvrdila, že úprava vývoznej ceny z dôvodu prirážky získanej obchodníkom podľa článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia sa uplatnila bez toho, aby sa preukázalo, že obchodné činnosti v rámci prepojených podnikov viedli k rozdielu v porovnateľnosti cien medzi domácim trhom a vývozným trhom (článok 2 ods. 10 tretia veta základného nariadenia).

(173)

Toto tvrdenie sa považovalo za chybné. Prešetrovanie potvrdilo existenciu prirážky za predaj na vývoz, hoci neexistovala prirážka za predaj na domácom trhu, čím vznikol rozdiel v porovnateľnosti cien v zmysle článku 2 ods. 10 tretej vety základného nariadenia, ktorý bolo potrebné kompenzovať podľa článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia.

(174)

Skupina Conor okrem toho tvrdila, že pri uplatnení tejto úpravy ju Komisia výslovne nepožiadala o informácie, ani ju nepožiadala, aby preukázala, či ide o nezávislé trhové ceny (t. j. informácie svedčiace o tom, či sú ceny spoľahlivé). Podľa skupiny Conor všetky zaregistrované dôkazy svedčili o tom, že všetky transakcie v rámci skupiny Conor boli uskutočnené za nezávislých trhových podmienok. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa domnievala, že uplatnenie uvedenej prirážky nebolo opodstatnené.

(175)

V súvislosti s týmto tvrdením Komisia zistila, že najdôležitejší obchodník v rámci skupiny Conor (pokiaľ ide o objem celkového vývozu do EÚ) nakupoval dotknutý výrobok od prepojených dodávateľov za ceny o [10 % to 15 %] vyššie než od neprepojených dodávateľov. Okrem toho prirážka dosiahnutá z keramických obkladačiek vyvezených do Únie nakúpených od neprepojených dodávateľov bola viac ako dvojnásobne vyššia než prirážka dosiahnutá z keramických obkladačiek vyvezených do Únie nakúpených od prepojených dodávateľov. Komisia konštatovala, že tieto rozdiely v cenách a prirážkach dokazujú, že transakcie medzi prepojenými stranami v rámci skupiny Conor sa neuskutočňovali za nezávislých trhových podmienok.

(176)

Skupina Conor dodala, že spoločnosť Concor International nevykonávala žiadne osobitné činnosti okrem logistickej činnosti a balenia hotových výrobkov, pretože celý predaj sa dojednával a finalizoval pre všetky subjekty v rámci skupiny Conor. Komisia objasnila, že činnosti spoločnosti Concor International presahovali rámec činností opísaných v tomto tvrdení. Z dôvodu ochrany zachovania dôvernosti boli ďalšie podrobnosti zaslané len skupine Conor.

(177)

Skupina Conor takisto pripomenula, že Komisia v apríli 2022 požiadala o informácie neprepojených obchodníkov-vývozcov. Komisia neskôr požiadala o informácie o nákupných nákladoch za každý predaj obchodovaného tovaru počas overovania na mieste. Komisia požiadala o obidva súbory údajov bez uvedenia účelu alebo spôsobu, akým bude posudzovať tieto informácie. Keďže chýbala takáto žiadosť alebo objasnenie, informácie z podaní skupiny Conor a iných zainteresovaných strán, ktoré použila Komisia, neboli presné, ako dokázali administratívne chyby vo výpočte hodnoty prirážky uskutočnenom Komisiou. Skupina Conor dodala, že Komisia mala takúto analýzu vykonať ako zvyčajne v spolupráci so zainteresovanými stranami vrátane skupiny Conor a mala vysvetliť, ako a prečo sa príslušné údaje zbierajú. Preto údajne neexistuje faktický ani právny základ pre uplatnenie prirážky a došlo k porušeniu práva skupiny Conor na riadny proces.

(178)

Tvrdenie sa muselo zamietnuť. Komisia nie je a priori povinná vysvetľovať zainteresovaným stranám ani iným stranám, ktoré žiada o spoluprácu, na aký presný účel sa určitá informácia vyžaduje, overuje a/alebo sa použije, za predpokladu, že to je v súlade so žiadosťami o zachovanie dôvernosti. Komisia okrem toho nie je schopná v ranej fáze antidumpingového konania, a to ani vo fáze vykonávania overovania na mieste v priestoroch vyvážajúcich výrobcov, predpokladať, presne na aký účel sa použije každý súbor zozbieraných údajov. Účelom procesu vyžiadania, zberu a overovania údajov je zisťovanie skutočností. Následne sa vykonáva právna analýza a posúdenie, v rámci ktorého sa stanovuje, na aký účel sa dostupné údaje použijú. Komisia uverejnila všetky informácie, z ktorých vychádzali jej zistenia, pričom uviedla ich odôvodnenia a dala stranám možnosť predložiť pripomienky ku všetkým zisteniam. Splnila si tak svoje povinnosti týkajúce sa transparentnosti, argumentov a práv na obhajobu.

(179)

Skupina Conor okrem toho tvrdila, že ak sa na jej predaj uplatnila úprava vývoznej ceny o prirážku, ktorú získal obchodník podľa článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia, mala by sa vypočítať na základe skutočnej prirážky, ktorú zarobili neprepojení obchodníci, ktorí nakupujú tovar od skupiny Conor a ďalej ho predávajú na vývoz, alebo na základe priemerného zisku, ktorý dosiahli indické spoločnosti obchodujúce s keramickými obkladačkami, alebo na základe priemeru týchto dvoch metód. Uplatnením hociktorej z týchto metód by sa zaistilo, že jeden vážený priemer prirážky je „v prevažnej miere reprezentatívny“ a „dôveryhodný“ na základe informácií dostupných v spisoch Komisie z tohto prešetrovania. Skupina Conor dodala, že použitie údajov iných spoločností zaradených do vzorky na výpočet dumpingového rozpätia pre skupinu Conor nie je v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia.

(180)

Tvrdenie sa zamietlo. Transakcie, na ktoré sa uplatňovali tieto úpravy zohľadňujúce prirážku, predstavovali vývoz uskutočnený obchodníkmi/výrobcami vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, ktorí dotknutý výrobok nakúpili od prepojených dodávateľov. Ako sa uvádza v odôvodnení 175, prirážku dosiahnutú z týchto transakcií Komisia nemohla použiť ako základ pre úpravu podľa článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia, pretože je poznačená vzťahom medzi dotknutými stranami. Prirážka, ktorú dosiahli títo vyvážajúci výrobcovia pri nákupe dotknutého výrobku od neprepojených dodávateľov, predstavovala najbližší dostupný zástupný údaj pre uvedenú prirážku. V porovnaní s tým prirážky, ktoré navrhla skupina Conor, dosiahli strany, ktoré nie sú súčasťou skupín vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(181)

Pokiaľ ide o tvrdenie, že použitie údajov iných spoločností zaradených do vzorky na výpočet dumpingového rozpätia pre skupinu Conor je v rozpore so základným nariadením, Komisia objasnila, že v základnom nariadení sa skutočne stanovujú scenáre, v ktorých sa na výpočet dumpingového rozpätia platného pre jednotlivých vyvážajúcich výrobcov používajú údaje iných strán. Príkladom je prípad, v ktorom sa vývozná cena upraví podľa článku 2 ods. 9, s použitím ziskového rozpätia dosiahnutého neprepojenými dodávateľmi v Únii. Pokiaľ ide o tento prípad, Komisia zopakovala, že výpočtom váženého priemeru prirážky na základe transakcií uskutočnených všetkými tromi skupinami zaradenými do vzorky sa zaistilo uplatnenie v prevažnej miere reprezentatívnej úpravy podľa článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia.

(182)

Skupina Conor okrem toho poznamenala, že pri výpočte výšky úpravy by Komisia mala zohľadňovať dva slovníkové významy slova „prirážka“ – po prvé, „suma pripočítaná k výrobnej cene na účely stanovenia predajnej ceny, všeobecne: zisk“, a po druhé, „zvýšenie ceny niečoho, napríklad rozdiel medzi výrobnou cenou a cenou, za ktorú sa niečo predáva.“ Tvrdila, že v oboch prípadoch sa porovnaním výrobnej ceny a predajnej ceny vypočítava zisk, ktorý predstavuje hodnotu prirážky. Komisia v reakcii na to pripomenula, že podľa článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia, pri náležitom zohľadnení platnej judikatúry, prirážka spočíva vo výške predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku, čím sa odchyľuje od navrhovaných encyklopedických definícií.

(183)

Skupina Conor takisto tvrdila, že došlo k administratívnym chybám vo výpočte prirážky. Skupina Conor konkrétne tvrdila, že ak predajná hodnota zahŕňala náhradu nákladov na balenie zo strany zákazníka, ale nákupná cena túto sumu nezahŕňa, predstavovalo by to dvojité započítanie výšky nákladov na balenie do úprav, keďže po prvé, náklady na balenie boli zahrnuté do úpravy zohľadňujúcej prirážku a po druhé, vývozná cena bola opäť upravená o náklady na balenie ako také vo výpočte celkových úprav, ktorý vykonala Komisia.

(184)

Skupina Conor okrem toho tvrdila, že celkové náklady na všeobecné a administratívne výdavky a finančné výdavky by sa mali pripočítať k nákladom pred ich porovnaním s predajnou hodnotou a že Komisia pripočítala k percentuálnemu podielu prirážky clá, ktoré majú byť vrátené vývozcom. Ak by Komisia naďalej uplatňovala toto pripočítanie, takisto by mala umožniť úpravu normálnej hodnoty o požadovanú úpravu o dovozné platby a nepriame dane.

(185)

Komisia tieto tvrdenia zamietla. Po prvé, pokiaľ ide o tvrdenie, že náklady na balenie by sa dvakrát odpočítali od vývoznej ceny, Komisia poznamenala, že skupina Conor toto tvrdenie neodôvodnila, najmä nikdy nedokázala a už vôbec nevyčíslila výšku prípadných nákladov na balenie zahrnutých v celkových nákladoch na nákup dotknutých obkladačiek. Komisia okrem toho potvrdila, že údaje v spise nepoukázali na žiadne dvojité započítanie nákladov na balenie, ako naznačovala skupina Conor. Hlavným nedostatkom tohto tvrdenia je predovšetkým koncepcia prirážky v zmysle článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia. Prirážka sa rovná rozdielu medzi plnou výškou zaplatenej nákupnej ceny (bez ohľadu na to, aké náklady vznikli dodávateľovi, ako napríklad náklady na balenie) a celým príjmom z predaja dosiahnutým príslušným obchodníkom. Inými slovami, prirážka spočíva vo výške predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku spolu s prípadnými ďalšími osobitnými príjmami dosiahnutými pri danom predaji na vývoz. S cieľom zohľadniť všetky tieto prvky je prístup Komisie spočívajúci v použití hrubého rozpätia medzi nákupnými cenami fakturovanými neprepojenými dodávateľmi a cenami ďalšieho predaja nezávislým zákazníkom vhodný, pokiaľ úprava z neho vyplývajúca nezahŕňa žiadne iné úpravy vykonané podľa článku 2 ods. 10 základného nariadenia. Preto bolo tvrdenie skupiny Conor týkajúce sa nesprávneho zahrnutia všeobecných a administratívnych výdavkov a finančných výdavkov do uplatnenej prirážky podľa článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia takisto zamietnuté. Po tretie, Komisia pripomenula, že vrátené clá, ktoré vývozcovia dostali, skutočne zvyšujú príjem dosiahnutý z predmetného predaja na vývoz. V porovnaní s tým sa na predaj na domácom trhu nevzťahuje žiadne takéto vrátenie cla. Uplatnenie úpravy normálnej hodnoty o vrátené vývozné clá by preto bolo nesprávne.

(186)

Skupina Conor okrem toho zistila, že vo vzorci Komisie použitom na výpočet celkovej úpravy predaja na vývoz spoločnosti Concor International sa dvakrát započítali prepravné a colné platby, keďže už boli zahrnuté vo vzorci na výpočet „nákladov na manipuláciu, nakladanie a vedľajšie náklady v priestoroch vo vyvážajúcej krajine“ vo vývoznom zozname. Komisia akceptovala toto tvrdenie, a preto opravila zistenú administratívnu chybu v prospech vyvážajúcich výrobcov skupiny Conor.

(187)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina Icon tvrdila, že Komisia nemala odpočítať prirážku od nepriameho predaja na vývoz skupiny Icon do EÚ podľa článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia, keďže prepojení výrobcovia a obchodníci skupiny Icon tvoria jeden hospodársky subjekt (16).

(188)

Skupina Icon v tejto súvislosti tvrdila, že výrobcovia zo skupiny Icon spoločne využívajú jednotnú organizáciu osobných, hmotných a nehmotných prvkov a know-how z oblasti ponuky a odvetvia s cieľom ponúkať značku Icon vysokej kvality a majú formálny aj osobný záujem na hospodárskom úspechu svojich prepojených podnikov. Skupina Icon ďalej pokračovala, že má jeden spoločný katalóg výrobkov a jedno spoločné webové sídlo s názvom Icon World of Tile (Ikonický svet obkladačiek), ktoré odkazuje na „spoločnosť“. Toto webové sídlo obsahuje jednotné kontaktné miesto na objednávky od zákazníkov.

(189)

Skupina Icon poukázala na rozsudok Súdneho dvora vo veci Matsushita Electric Industrial, podľa ktorého „rozdelenie výrobných činností a predajných činností v rámci skupiny zloženej z právne samostatných spoločností nič nemení na skutočnosti, že tieto spoločnosti tvoria jeden hospodársky subjekt, ktorý takýmto spôsobom organizuje činnosti, ktoré v iných prípadoch, aj z právneho hľadiska, vykonáva len jedna spoločnosť.“ (17)

(190)

Tvrdenie vyvážajúcich výrobcov zo skupiny Icon, že sa považujú za jeden hospodársky subjekt, sa zamietlo. Z dôvodu ochrany dôverných informácií boli ďalšie podrobnosti týkajúce sa tohto posúdenia zaslané len skupine Icon.

(191)

Skupina Icon ďalej tvrdila, že Komisia nepredložila žiadne dôkazy o tom, prečo sa domnieva, že „pri nepriamych transakciách prepojení vyvážajúci výrobcovia konali ako obchodníci, ktorých funkcie sa podobali funkciám zástupcu, ktorý vykonáva prácu za províziu.“

(192)

Komisia toto tvrdenie považovala za neopodstatnené. Príslušné transakcie sa nesporne uskutočnili v dvoch krokoch – najskôr obchodník/výrobca zo skupiny Icon nakúpil dotknutý výrobok od prepojeného výrobcu a potom ten istý obchodník/výrobca vyvážal takto nakúpený dotknutý výrobok do Únie. Existujú tak dôkazy o tom, že príslušný obchodník/výrobca zo skupiny Icon vykonáva činnosti obchodníka.

(193)

Skupina Icon ako alternatívu uviedla, že k predaju na domácom trhu a predaju na vývoz by sa malo pristupovať rovnako, čo znamená, že prirážka by sa mala uplatňovať aj na nepriamy predaj skupiny na domácom trhu.

(194)

Komisia zamietla toto tvrdenie, keďže domáce kúpne zmluvy a vývozné kúpne zmluvy majú odlišný charakter. Z dôvodu ochrany dôverných informácií boli ďalšie podrobnosti týkajúce sa tohto posúdenia zaslané len skupine Icon.

(195)

Jedna skupina vyvážajúcich výrobcov žiadala o úpravu normálnej hodnoty a vývoznej ceny o inventárne úverové náklady, t. j. teoretické finančné náklady na tovar vo forme zásob podľa článku 2 ods. 10 písm. k) základného nariadenia. Toto tvrdenie sa zamietlo, keďže nebolo možné preukázať, že rozdiel v čase, počas ktorého bol tovar na sklade, mal vplyv na porovnateľnosť cien.

(196)

Tá istá skupina vyvážajúcich výrobcov okrem toho žiadala o úpravu o náklady na reklamu, ktoré tvorili náklady na zriadenie reklamných pútačov pri mieste výroby Morbi/Gujarat, vzniknuté pri predaji na domácom trhu podľa článku 2 ods. 10 písm. k) základného nariadenia. Skupina nebola schopná vyčísliť túto úpravu ani preukázať, že to ovplyvnilo porovnateľnosť cien. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(197)

Všetky spoločnosti zaradené do vzorky následne požiadali o úpravy normálnej hodnoty podľa článku 2 ods. 10 písm. b) základného nariadenia o údajné dovozné platby a nepriame dane. Prešetrovanie odhalilo, že toto tvrdenie je nepodložené. Vývozcovia zaradení do vzorky skutočne získali vývozné náhrady v rámci dvoch schém [oznámenie č. 07/2020-CUSTOMS (N. T.) a odpustenie ciel a daní na vyvážané výrobky (RODTEP)] vo výške 2 % hodnoty vývoznej ceny bez ohľadu na to, či boli zaplatené dovozné clá alebo nepriame dane za suroviny začlenené vo vyvážaných obkladačkách. Tieto náhrady boli udelené len na základe dôkazu o vývoze tovaru. Tieto tvrdenia sa zamietli, pretože skutočné vývozné náhrady nemožno priradiť k žiadnym sumám zodpovedajúcim dovozným platbám alebo nepriamym daniam na ťarchu podobného výrobku a materiálov do neho manuálne začlenených, ako sa stanovuje v článku 2 ods. 10 písm. b) základného nariadenia.

(198)

Komisia pri skupinách spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky porovnala vážený priemer normálnej hodnoty každého druhu podobného výrobku s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho druhu dotknutého výrobku v súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia.

(199)

Na tento účel sa pre všetkých vyvážajúcich výrobcov zo skupiny vypočítalo osobitné dumpingové rozpätie na základe metodiky opísanej v nasledujúcom texte. Následne sa vypočítal vážený priemer dumpingového rozpätia pre celú skupinu.

(200)

Komisia v poskytnutí osobitných informácií tejto spoločnosti z 28. októbra 2022 informovala dvoch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, skupinu Conor a skupinu Icon, že považuje za vhodné prepočítať ceny CIF, ktoré poskytli, pomocou údajov o preprave z databázy IHS Markit Global Trade Atlas™. Po konečnom poskytnutí informácií obe strany tvrdili, že Komisia mala poskytnúť podrobnejšie informácie o tom, prečo Komisia neakceptovala ich nahlásené ceny CIF a stanovila ceny CIF alternatívnym spôsobom. Po tom, ako Komisia poskytla toto dodatočné vysvetlenie vo forme záznamu do spisu, okrem iného tvrdili, že jeden zo súborov údajov, ktoré Komisia použila, treba upraviť. Komisia súhlasila, že podkladové údaje, ktoré použila, sú nepresné, a výpočty náležite zrevidovala.

(201)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina Conor poukázala na nepresnosť v jej výpočte dumpingu, keďže Komisia do jej predaja do Únie dvakrát započítala úpravu zohľadňujúcu určité logistické náklady. Tvrdenie bolo prijaté a výpočet bol zodpovedajúcim spôsobom upravený.

(202)

Konečné dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, sú takéto:

(203)

V prípade spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky Komisia vypočítala vážený priemer dumpingového rozpätia v súlade s článkom 9 ods. 6 základného nariadenia. Rozpätie sa preto stanovilo na základe rozpätí dvoch skupín vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, pre ktoré bolo možné stanoviť dumpingové rozpätia, pričom sa nezohľadnilo rozpätie skupiny vyvážajúcich výrobcov s nulovým dumpingovým rozpätím.

(204)

Na tomto základe predstavuje predbežné dumpingové rozpätie spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky 7,3 %.

(205)

Po konečnom poskytnutí informácií viacerí indickí vyvážajúci výrobcovia nezaradení do vzorky tvrdili, že Komisia neposkytla podrobnú metodiku, ktorú použila na výpočet rozpätí pre indické spoločnosti zaradené a nezaradené do vzorky. Toto tvrdenie súviselo s podobnými tvrdeniami indických vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, ktorí boli súčasťou skupiny Conor a skupiny Lavish. Tieto tvrdenia sú analyzované v odôvodneniach 170 až 186.

(206)

V prípade všetkých ostatných vyvážajúcich výrobcov v Indii Komisia stanovila dumpingové rozpätie na základe dostupných skutočností v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Na tento účel Komisia určila úroveň spolupráce vyvážajúcich výrobcov. Úroveň spolupráce je objem vývozu spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov do Únie vyjadrený ako podiel na celkovom objeme dovozu z dotknutej krajiny do Únie počas obdobia prešetrovania, ktorý bol stanovený na základe dovoznej štatistiky Eurostatu (Comext).

(207)

Úroveň spolupráce v tomto prípade bola považovaná za vysokú, pretože vývoz spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov predstavoval približne 84 % celkového objemu dovozu počas obdobia prešetrovania. Na základe toho Komisia usúdila, že je vhodné stanoviť dumpingové rozpätie pre nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov na úrovni skupiny spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky s najvyšším dumpingovým rozpätím.

(208)

Konečné dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, sú takéto:

(209)

Pokiaľ ide o skupinu Bien & Qua, Komisia počas prešetrovania skúmala povahu vzťahu medzi výrobcami a ich prepojenými obchodníkmi v Turecku, ktorí sú súčasťou skupiny Bien & Qua. Komisia na základe informácií poskytnutých spoločnosťami a informácií získaných z iných zdrojov dospela k záveru, že skupina neposkytla potrebné informácie týkajúce sa písomných zmluvných dojednaní.

(210)

Komisia spoločnosť informovala o svojom úmysle uplatniť článok 18 základného nariadenia v súvislosti s informáciami, ktoré neposkytla.

(211)

Vysvetlenia poskytnuté skupinou Bien & Qua podľa článku 18 nezmenili záver Komisie, že spoločnosť neposkytla potrebné informácie týkajúce sa písomných zmluvných dojednaní.

(212)

Komisia v dôsledku toho potvrdila uplatnenie článku 18 základného nariadenia.

(213)

Skupina Hitit 21. novembra 2022 požiadala Komisiu, aby ignorovala informácie poskytnuté vo vyplnenom dotazníku, keďže chyby, ktoré obsahoval, by Komisii neumožnili vypočítať „primerane presné zistenie“ v zmysle článku 18 ods. 3 základného nariadenia, a aby k skupine Hitit pristupovala ako k spolupracujúcemu vyvážajúcemu výrobcovi nezaradenému do vzorky, čo by znamenalo, že by sa na ňu vzťahovala priemerná výška cla pre vzorku. V tomto podaní takisto navrhla viacero opráv svojej odpovede a poskytla alternatívny výpočet dumpingu s vykonanými opravami. Strana 7. decembra 2022 zopakovala svoju žiadosť o uplatnenie článku 18 na poskytnuté a overené informácie, ktorú podporila aj turecká vláda.

(214)

Keďže ide o otázku prahových hodnôt, Komisia pripomenula, že predloženie revidovaného výpočtu dumpingového rozpätia po konečnom poskytnutí informácií a žiadosť o uplatnenie článku 18 na informácie poskytnuté a overené v čase na to určenom boli predložené vo fáze, keď už Komisia nebola schopná overiť, a tým ani posúdiť nové údaje. Už len z tohto dôvodu by sa žiadosť a nové vysvetlenia a údaje poskytnuté skupinou Hitit mali zamietnuť. Informácie, ktoré skupina Hitit predložila v priebehu prešetrovania, Komisia nepovažovala za nedostatočné do takej miery, aby spôsobili neprimerané ťažkosti pri dopracovaní sa k prijateľnému a správnemu zisteniu. Tieto informácie boli predložené v náležitej lehote a overené počas overovania na mieste. Preto napriek tomu, že tieto informácie neboli vo všetkých ohľadoch ideálne, v súlade s článkom 18 ods. 3 základného nariadenia neboli ignorované.

(215)

V záujme úplnosti a bez toho, aby boli dotknuté uvedené skutočnosti, Komisia poznamenala, že skutočnosť, že skupina Hitit predložila alternatívny výpočet dumpingu, bola v rozpore s jej tvrdením, že nebolo možné stanoviť dumpingové rozpätie pre skupinu Hitit. Okrem toho by tvrdenie skupiny Hitit na základe článku 18 ods. 3 základného nariadenia malo byť zamietnuté, keďže sa zakladá na výklade a contrario tohto ustanovenia. V článku 18 ods. 3 základného nariadenia sa od Komisie vyžaduje, aby použila poskytnuté informácie s výnimkou prípadov, keď sú splnené určité podmienky. Od Komisie sa v tomto článku nevyžaduje, aby tieto údaje ignorovala, ak sa Komisia domnieva, že tieto údaje sú vhodné, keďže ich poskytla spoločnosť a overila ich Komisia. Komisia ďalej poznamenala, že údajné chyby vo vyplnenom dotazníku, ktoré strana uvádza, sa týkali najmä nesprávnej klasifikácie niektorých transakcií v rámci príslušných PCN pre druhy výrobkov predstavujúce menšiu časť jej transakcií predaja v EÚ. Komisia zdôraznila, že vypočítala dumpingové rozpätie skupiny Hitit tak, ako sa opisuje v oddieloch v nasledujúcom texte, vzhľadom na súbory údajov, ktoré boli predložené a overené v náležitej lehote. Spoločnosť mala takisto príležitosť predložiť pripomienky k správe o overení. V náležitej lehote neboli predložené žiadne tvrdenia týkajúce sa nesprávnosti poskytnutých údajov, ktoré Komisia overila. Hneď ako boli Komisii potrebné údaje doručené, Komisia ich overila a vyhodnotila ako spoľahlivý základ pre svoje výpočty dumpingu; tvrdenia spoločnosti o chybách v podkladových údajoch nie sú odôvodnené ani overiteľné. Tieto oneskorené tvrdenia by tak mali byť zamietnuté a predložené údaje overené Komisiou by mali byť prijaté v súlade s článkom 18 ods. 3 základného nariadenia. Z dôvodu ochrany dôverných informácií boli podrobné dôvody, prečo sa tvrdenia skupiny Hitit zo 7. decembra 2022 nemohli uznať, oznámené len dotknutej strane.

(216)

Komisia najskôr preskúmala, či je celkový objem predaja na domácom trhu každého spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia. Predaj na domácom trhu je reprezentatívny, ak celkový objem predaja podobného výrobku jednotlivého vyvážajúceho výrobcu na domácom trhu nezávislým zákazníkom na domácom trhu predstavuje počas obdobia prešetrovania najmenej 5 % jeho celkového objemu predaja dotknutého výrobku na vývoz do Únie. Na základe toho bol celkový predaj podobného výrobku na domácom trhu v prípade každého vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky reprezentatívny.

(217)

Komisia následne identifikovala druhy výrobku predávané na domácom trhu, ktoré boli rovnaké alebo porovnateľné s druhmi výrobku predávanými na vývoz do Únie v prípade vyvážajúcich výrobcov s reprezentatívnym predajom na domácom trhu. Komisia zistila, že vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky predávali obkladačky prvotriednej i podradnej kvality na domácom trhu, zatiaľ čo na vývoz do Únie predávali prakticky výlučne prvotriednu kvalitu. Počas výrobného procesu po viacerých kontrolách kvality vyvážajúci výrobcovia vyhodnotia keramické obkladačky, ktoré majú nižšiu ako stopercentnú kvalitu, ako obkladačky „podradnej kvality“. Tieto obkladačky podradnej kvality sa predávali za nižšie ceny. V záujme spravodlivého porovnania s cenou pre Úniu Komisia pri výpočte normálnej hodnoty zohľadnila len predaj výrobkov prvotriednej kvality na domácom trhu. Po konečnom poskytnutí informácií skupina Hitit požiadala o zahrnutie obkladačiek podradnej kvality do jej výpočtov z toho dôvodu, že ich objem je značný a že je možné vykonať úpravy zohľadňujúce rozdiely medzi výrobkami podradnej kvality a výrobkami prvotriednej kvality. Komisia zamietla žiadosť skupiny Hitit, ktorá neobsahovala žiadny konkrétny návrh, ako by takúto úpravu bolo možné vykonať. Po konečnom poskytnutí informácií skupina Hitit požiadala o zahrnutie jednej osobitnej podkategórie výrobkov do výpočtu dumpingu, ktorú Komisia vyhodnotila ako výrobky podradnej kvality, a preto bola v súlade s úvahami v predchádzajúcom texte vylúčená z výpočtu normálnej hodnoty. Žiadosť vychádzala z toho, že objem predaja tejto kategórie výrobkov bol významný a že išlo o výrobky prvotriednej kvality. Po náležitej analýze údajov, ktoré spoločnosť poskytla, Komisia dospela k záveru, že táto podkategória výrobkov spĺňa kritériá výrobkov prvotriednej kvality, a preto žiadosti skupiny Hitit vyhovela.

(218)

Komisia potom preskúmala, či bol predaj na domácom trhu v prípade každého vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky pre každý druh výrobku, ktorý je rovnaký alebo porovnateľný s druhom výrobku predávaným na vývoz do Únie, reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia. Predaj určitého druhu výrobku na domácom trhu je reprezentatívny, ak celkový objem predaja daného druhu výrobku nezávislým zákazníkom na domácom trhu počas obdobia prešetrovania predstavuje aspoň 5 % celkového objemu predaja rovnakého alebo porovnateľného druhu výrobku na vývoz do Únie. Komisia zistila, že domáci predaj väčšiny predávaných druhov výrobku bol reprezentatívny. U každého z troch vývozcov v prípade určitých druhov výrobku, ktoré sa vyvážali do Únie počas obdobia prešetrovania, buď predaj na domácom trhu neexistoval vôbec, alebo bol predaj tohto druhu výrobku na domácom trhu nižší ako 5 % objemu, a teda nebol reprezentatívny.

(219)

Následne Komisia vymedzila podiel ziskového predaja nezávislým zákazníkom na domácom trhu pre každý druh výrobku počas obdobia prešetrovania s cieľom rozhodnúť o tom, či na výpočet normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 4 základného nariadenia použije skutočný predaj na domácom trhu.

(220)

Normálna hodnota je založená na skutočnej cene jednotlivých druhov výrobku na domácom trhu bez ohľadu na to, či je tento predaj ziskový, alebo nie, ak:

(221)

V tomto prípade je normálna hodnota váženým priemerom cien celého objemu predaja daného druhu výrobku na domácom trhu počas obdobia prešetrovania.

(222)

Normálna hodnota je skutočná cena jednotlivých druhov výrobku na domácom trhu len v prípade ziskového predaja daných druhov výrobku na domácom trhu počas obdobia prešetrovania, ak:

(223)

Z analýzy predaja na domácom trhu vyplýva, že 60 % celého objemu predaja skupiny Vitra na domácom trhu a vyše 70 % celého objemu predaja skupiny Hitit a skupiny Bien & Qua na domácom trhu bolo ziskových a že ich vážená priemerná predajná cena bola vyššia ako výrobné náklady. Normálna hodnota sa teda vypočítala ako vážený priemer cien celého objemu predaja na domácom trhu počas obdobia prešetrovania alebo ako vážený priemer len ziskového predaja.

(224)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina Hitit namietala proti tomu, že sa zo zoznamu predaja spoločnosti na domácom trhu vylúčili určité položky, ktoré táto strana označila ako „predaj registrovaný na vývoz“ vzhľadom na jeho veľký objem. Vzhľadom na prvky v spise podporujúce toto tvrdenie Komisia súhlasila so zahrnutím tohto objemu predaja do výpočtu normálnej hodnoty, keďže nebolo možné stanoviť, že tento predaj skutočne predstavoval predaj na vývoz.

(225)

Ak sa na domácom trhu daný druh výrobku nepredával v reprezentatívnych množstvách, Komisia vytvorila normálnu hodnotu v súlade s článkom 2 ods. 3 a 6 základného nariadenia. V prípadoch nulového alebo nedostatočného predaja druhu dotknutého výrobku v bežnom obchode na domácom trhu sa normálna hodnota buď vytvorila (pretože predajnú cenu iných výrobcov zaradených do vzorky na domácom trhu nebolo možné zmysluplne zverejniť bez porušenia ochrany dôvernosti týchto výrobcov), alebo sa použila cena iného vývozcu v bežnom obchode a dotknutej zainteresovanej strane sa poskytlo náležité zhrnutie týchto informácií, ktoré nemalo dôverný charakter.

(226)

Normálna hodnota bola vytvorená spočítaním týchto priemerných výrobných nákladov podobného výrobku v prípade spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky počas obdobia prešetrovania:

(227)

V prípade druhov výrobku, ktoré sa na domácom trhu nepredávali v reprezentatívnych množstvách, sa pripočítali priemerné predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk z transakcií uskutočnených v bežnom obchode na domácom trhu v súvislosti s týmito druhmi výrobku. V prípade druhov výrobku, ktoré sa na domácom trhu nepredávali vôbec, sa pripočítal vážený priemer predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku zo všetkých transakcií uskutočnených v bežnom obchode na domácom trhu.

(228)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina Hitit uviedla, že výpočty určitých PCN obsahovali nezvyčajne vysoké predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk v porovnaní s pomermi spoločnosti. Vzhľadom na dodatočné vysvetlenia, ktoré strana poskytla, vrátane chýb vo svojich nahlásených informáciách, Komisia výnimočne so zohľadnením osobitných okolností tohto prípadu vytvorila normálnu hodnotu na základe spoločnosti. Po dodatočnom čiastočnom poskytnutí informácií skupina Hitit požiadala o ignorovanie výrobných nákladov niektorých obkladačiek, ktoré boli považované za nereprezentatívne. Komisia toto tvrdenie založené na nových neoverených súboroch údajov, ktoré nebolo možné zosúladiť s overenými údajmi, zamietla. Podrobnejšie argumenty Komisia z dôvodu ochrany dôverných informácií oznámila v rámci individuálneho poskytnutia informácií iba dotknutej strane.

(229)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina Vitra namietala proti zahrnutiu určitých predajných transakcií do výpočtov jej normálnej hodnoty, keďže sa týkali výrobkov vyrobených mimo Turecka. Po náležitom posúdení podporných dôkazov Komisia toto tvrdenie prijala a zodpovedajúcim spôsobom zrevidovala výpočty.

(230)

Vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky uskutočňovali vývoz do Únie buď priamo nezávislým zákazníkom, alebo prostredníctvom prepojených dovozcov.

(231)

V prípade priameho vývozu dotknutého výrobku nezávislým zákazníkom v Únii bola vývozná cena skutočne zaplatená cena alebo splatná cena za dotknutý výrobok pri jeho predaji na vývoz do Únie v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(232)

V prípade vývozu dotknutého výrobku do Únie prostredníctvom prepojeného dovozcu bola vývozná cena v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia stanovená na základe ceny, za ktorú bol dovážaný výrobok prvýkrát ďalej predaný nezávislým zákazníkom v Únii. V tomto prípade bola cena upravená o všetky náklady, ktoré vznikli medzi dovozom a ďalším predajom vrátane predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a o dosiahnuté zisky na základe zisku neprepojených dovozcov stanoveného v tomto prešetrovaní (pozri odôvodnenia 429 a 430).

(233)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina Bien & Qua tvrdila, že odpočet predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku podľa článku 2 ods. 9 nebol odôvodnený, pretože jednotlivé subjekty v skupine tvorili jeden hospodársky subjekt. Strana uviedla, že prepojené podniky konali ako súčasť vývoznej siete výrobcov, že všetky subjekty hospodársky kontrolovali a riadili tie isté osoby a že overovanie na mieste sa v podstate uskutočnilo len v priestoroch výrobcov. Tvrdila, že skutočnosť, že prepojené podniky majú neprepojených dodávateľov a/alebo obchodujú s inými výrobkami, nemá žiadny vplyv na postavenie jedného hospodárskeho subjektu skupiny. Skupina Bien & Qua ďalej tvrdila, že odpočet predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku podľa článku 2 ods. 9 nebol v prípade prepojeného obchodníka nachádzajúceho sa mimo Únie bez dovozných funkcií odôvodnený.

(234)

Je potrebné poznamenať, že aj keby skupina bola jedným hospodárskym subjektom (quod non, ako sa konštatuje v ďalšom oddiele), v článku 2 ods. 9 základného nariadenia sa od Komisie vyžaduje, aby stanovila vývoznú cenu na základe ceny, za ktorú bol dovezený výrobok prvýkrát ďalej predaný nezávislým zákazníkom v Únii. Vzhľadom na spôsob, akým skupina organizovala predaj do Únie, by nebolo spravodlivé pristupovať rovnakým spôsobom k predaju, ktorý vyvážajúci výrobcovia dodávali do Únie prostredníctvom prepojených dodávateľov, a k priamemu predaju do Únie. Komisia tak konštatovala, že keď bol dotknutý výrobok vyvážaný do Únie prostredníctvom prepojeného dovozcu, bolo vykonanie úprav o predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisky, ktoré dosiahol dovozca, v zmysle článku 2 ods. 9 základného nariadenia opodstatnené. Pokiaľ ide o úpravy v prípade prepojeného obchodníka mimo Únie, Komisia objasnila, že na rozdiel od vyjadrenia Komisie v osobitnom poskytnutí informácií skupine bol právnym základom pre túto úpravu článok 2 ods. 10 písm. i), čo je v súlade s postupom Komisie v iných prešetrovaniach opodstatneným aj vtedy, ak by obchodník nemal žiadne dovozné funkcie.

(235)

Dve skupiny zaradené do vzorky predávali do Únie zanedbateľný objem obkladačiek podradnej kvality (pozri odôvodnenie 217). Tento predaj sa vylúčil z objemu použitého na stanovenie vývoznej ceny. Tento prístup bol zachovaný po konečnom poskytnutí informácií, ako sa uvádza v odôvodnení 217 in fine.

(236)

Komisia porovnala normálnu hodnotu a vývoznú cenu vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky na základe cien zo závodu.

(237)

Ak to bolo odôvodnené potrebou zabezpečiť spravodlivé porovnanie, Komisia v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia upravila normálnu hodnotu a/alebo vývoznú cenu s cieľom zohľadniť rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a ich porovnateľnosť. Vykonali sa úpravy o náklady na dopravu, poistenie, manipuláciu, nakladanie a vedľajšie náklady, náklady na colné konanie a pridružené náklady, provízie, zľavy a rabaty.

(238)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina Hitit namietala proti tomu, že Komisia zamietla úpravu zohľadňujúcu náklady na úver. Komisia tvrdenie zamietla. Komisia túto úpravu zamietla, pretože strana nepreukázala, že náklady na prípadný udelený úver boli skutočne faktorom zohľadneným pri určení fakturovaných cien, ako sa to vyžaduje v článku 2 ods. 10 základného nariadenia.

(239)

Počas obdobia prešetrovania skupina Hitit často vyvážala keramické obkladačky do Únie prostredníctvom prepojených obchodníkov sídliacich v Turecku. Komisia zistila, že funkcie týchto prepojených obchodníkov boli podobné ako funkcie zástupcu, keďže za svoje služby dostávali prirážku.

(240)

Prepojení obchodníci skupiny Bien & Qua v Turecku zapojení do predaja do Únie za svoje služby dostávali prirážku a mali podobné funkcie ako zástupca odmeňovaný formou provízie.

(241)

Viac podrobností o týchto zisteniach Komisia z dôvodu ochrany dôverných informácií poskytla v rámci individuálneho poskytnutia informácií iba dotknutej skupine.

(242)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa v prípade všetkých (skupín) vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky a v prípade predaja do Únie, do ktorého boli zapojené prepojené strany v Turecku, vývozná cena upravila podľa článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia. Komisia od vývoznej ceny odpočítala predajné, všeobecné a administratívne náklady prepojenej(-ých) strany(-án) a zisk uvedený v odôvodnení 232 in fine.

(243)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina Bien & Qua tvrdila, že odpočet predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku podľa článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia nebol odôvodnený, pretože jednotlivé subjekty v skupine tvorili jeden hospodársky subjekt.

(244)

Podľa názoru Komisie je tvrdenie, že skupina tvorí jeden hospodársky subjekt, v rozpore s viacerými faktormi. Skutočnosť, že subjekty skupiny Bien & Qua hospodársky kontrolovali a riadili tie isté osoby a že overovanie na mieste sa väčšinou uskutočnilo len v priestoroch výrobcov neznamená nevyhnutne, že skupina tvorí jeden hospodársky subjekt. Komisia uviedla, že výrobcovia a prepojení obchodníci sa nachádzali na rôznych miestach (s registrovanými sídlami na miestach iných ako registrované sídla prepojených výrobcov) a že prepojení obchodníci mali často neprepojených dodávateľov a/alebo obchodovali s výrobkami inými ako prešetrovaný výrobok. Okrem toho mali jednotlivé subjekty vrátane výrobných subjektov oddelenia predaja s rozličnými úlohami. O týchto prepojených obchodníkoch nemožno tvrdiť, že pôsobia ako interné oddelenie predaja prepojených výrobcov. Tieto prvky, takisto so zohľadnením chýbajúcich dostatočne podložených informácií, ktoré by umožnili jasne porozumieť dojednaniam medzi prepojenými subjektmi skupiny Bien & Qua (pozri oddiel 3.2.1), Komisii nedovolili prijať celkové tvrdenie skupiny Bien & Qua, že predstavuje jeden hospodársky subjekt.

(245)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina Bien & Qua tvrdila, že odpočet predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku podľa článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia nebol odôvodnený z dôvodu prístupu Komisie v jednom nedávnom prešetrovaní (18), podľa ktorého by úprava podľa článku 2 ods. 10 písm. i) nebola v súlade s článkom 2 ods. 1 základného nariadenia.

(246)

Komisia nesúhlasila. Komisia v prvom rade poznamenala, že článok 2 ods. 1 základného nariadenia, ktorým sa stanovuje normálna hodnota, a článok 2 ods. 8 a 9 základného nariadenia, ktorými sa stanovuje vývozná cena, sú v skutočnosti formulované odlišne. Skutočnosť, že vývozné ceny sa stanovujú odlišne než domáce ceny, ako taká nie je príčinou nespravodlivého porovnania. Strana okrem toho porovnávala neporovnateľné faktické okolnosti. Prešetrovanie, na ktoré sa odvoláva skupina Bien & Qua, sa týka servisného strediska spracúvajúceho oceľ, ktoré bolo začlenené do výrobného reťazca výrobcu. Vzhľadom na jeho činnosti toto servisné stredisko spracúvajúce oceľ nemožno považovať za spoločnosť, ktorá vykonáva funkcie podobné funkciám zástupcu, ktorý vykonáva prácu za províziu, v zmysle článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia. Táto situácia sa nepochybne líšila od súčasného prešetrovania, v ktorom prepojení obchodníci nie sú začlenení do výrobného reťazca skupiny Bien & Qua.

(247)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina Bien & Qua tvrdila, že ak by Komisia zamietla tvrdenie, že skupina tvorí jeden hospodársky subjekt, akýkoľvek odpočet predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku podľa článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia by bol neopodstatnený, pretože spôsobuje neopodstatnené rozdiely a nespravodlivé porovnanie normálnej hodnoty a vývoznej ceny. Strana dodala, že mala rovnaké predajné kanály na domácom aj vývoznom trhu. Toto posledné tvrdenie bolo v rozpore s ostatnými tvrdeniami, ktoré strana predložila v raných fázach konania (19) a zistilo sa, že je nesprávne, keďže na domácom trhu bolo hlavnou stratégiou skupiny Bien & Qua udržiavať si na základe spoločného cenníka širokú základňu miestnych obchodníkov. Títo obchodníci mali automaticky prístup k systému ERP výrobcu, aby mohli zadávať objednávky. Na rozdiel od toho bol na vývoznom trhu tok objednávok a predaja odlišný a výrobcovia očakávali, že podniky skupiny zamerané na zahraničný obchod budú vytvárať pridanú hodnotu už od spoločného cenníka. Komisia preto konštatovala, že pokiaľ ide o stranu vývozu v rámci činností skupiny, odpočty predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku podľa článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia boli opodstatnené.

(248)

Komisia na záver takisto zdôraznila, že hoci o to opakovane požiadala, skupina Bien & Qua v žiadnej fáze v priebehu vyšetrovania neobjasnila zmluvné dojednania, ktoré mali výrobcovia s prepojenými subjektmi, ktoré predávali ich výrobky na domácom trhu a na vývozných trhoch (pozri aj odôvodnenie 209). Tieto chýbajúce informácie Komisii bránili v tom, aby v plnej miere posúdila tvrdenie, že situácia na domácom trhu a vývozných trhoch je úplne rovnaká pre obchodníkov pôsobiacich v oboch predajných tokoch. Skupina Bien & Qua v každom prípade nepredložila žiadne informácie týkajúce sa úrovne a vyčíslenia úpravy normálnej hodnoty a už vôbec nie podkladové dôkazy odôvodňujúce konkrétnu úroveň úpravy.

(249)

Na základe toho bolo tvrdenie, že akýkoľvek odpočet predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku podľa článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia viedol k nespravodlivému porovnaniu medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou, zamietnuté.

(250)

Vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky namietali proti odpočtu zisku opísanému v odôvodnení 232 in fine z dôvodu, že rozsah činností strán prepojených s vyvážajúcimi výrobcami a dovozcami v Únii zaradenými do vzorky bol odlišný. Komisia toto tvrdenie vyhodnotila ako nepodložené, pretože úroveň zisku bola primeraná a v súlade s cieľovým ziskom nahláseným jednou skupinou zaradenou do vzorky v súvislosti s istým tureckým prepojeným obchodníkom.

(251)

Zistilo sa viacero problémov s menovým prepočtom. V článku 2 ods. 10 písm. j) základného nariadenia sa uvádza, že za dátum predaja by sa mal považovať dátum faktúry, možno však použiť dátum zmluvy, nákupnej objednávky alebo potvrdenia objednávky, ak sa v týchto vhodnejšie stanovujú vecné podmienky predaja. Vzhľadom na to, že počas obdobia prešetrovania výmenný kurz tureckej líry voči euru výrazne kolísal (a celkovo značne poklesol) (20), Komisia následne usúdila, že vecné podmienky predaja boli dohodnuté v čase zadania nákupnej objednávky, a nie v čase vystavenia faktúry. Odstup medzi nákupnou objednávkou a dátumom vystavenia faktúry sa líšil, no v priemere predstavoval približne dva mesiace.

(252)

Po konečnom poskytnutí informácií viaceré strany namietali, že uvedená metodika umelo stlačila vývozné ceny (čím sa umelo zvýšili dumpingové rozpätia), a požiadali Komisiu, aby zohľadnila, že vecné predajné podmienky boli dohodnuté pred dátumom faktúry. Vzhľadom na nepochybné kolísanie výmenného kurzu tureckej líry voči euru v období prešetrovania Komisia považovala za neodôvodnené domnievať sa, že zákazník z Únie platil vyššiu cenu v eurách než cenu zmrazenú v čase zadania nákupnej objednávky zákazníka. Tvrdenie sa zamietlo ako nepodložené. Po konečnom poskytnutí informácií skupina Hitit tvrdila, že ak by sa Komisia držala svojho postupu, mala by pri stanovovaní cien na domácom trhu zohľadniť domácu infláciu. Komisia tvrdenia zamietla, keďže chýbal konkrétny návrh postupu.

(253)

V prípade spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky Komisia v súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia porovnala vážený priemer normálnej hodnoty každého druhu podobného výrobku s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho druhu dotknutého výrobku.

(254)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina Vitra predložila chyby vo výpočtoch v predchádzajúcich oddieloch. Komisia tieto chyby opravila. Výsledkom opravy bolo konečné dumpingové rozpätie pod úrovňou de minimis pre skupinu Vitra.

(255)

Na základe toho sú konečné vážené priemerné dumpingové rozpätia vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, takéto:

(256)

V prípade spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky Komisia vypočítala vážený priemer dumpingového rozpätia v súlade s článkom 9 ods. 6 základného nariadenia. Toto rozpätie sa preto stanovilo na základe váženého priemeru dampingových rozpätí vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky na úrovni 9,2 %.

(257)

V prípade všetkých ostatných vyvážajúcich výrobcov v Turecku Komisia stanovila dumpingové rozpätie na základe dostupných skutočností v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Na tento účel Komisia určila úroveň spolupráce vyvážajúcich výrobcov. Úroveň spolupráce je objem vývozu spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov do Únie vyjadrený ako podiel na celkovom objeme dovozu z dotknutej krajiny do Únie počas obdobia prešetrovania, ktorý bol stanovený na základe dovoznej štatistiky Eurostatu (Comext).

(258)

Úroveň spolupráce je v tomto prípade vysoká, pretože vývoz spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov predstavoval približne 90 % celkového objemu dovozu v m2 počas obdobia prešetrovania. Na základe toho Komisia usúdila, že je vhodné stanoviť dumpingové rozpätie pre nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov na úrovni spoločnosti zaradenej do vzorky s najvyšším dumpingovým rozpätím.

(259)

Konečné dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, sú takéto:

(260)

Viaceré strany namietali proti vysokému dumpingovému rozpätiu stanovenému pre vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky a žiadali o zníženie jeho úrovne, napríklad ignorovaním spoločnosti zaradenej do vzorky s najvyšším dumpingovým rozpätím, o ktorej tvrdili, že nie je reprezentatívna. Po dodatočnom čiastočnom poskytnutí informácií viaceré strany dodali, že stanovenie cla pre spolupracujúce spoločnosti na základe zistení týkajúcich sa dvoch zvyšných vyvážajúcich výrobcov, ktorí spoločne predstavujú menej ako 25 % celkového tureckého dovozu, bolo nespravodlivé, neobjektívne a/alebo v rozpore so všeobecnou zásadou proporcionality. Niektoré strany uviedli, že skutočnosť, že podľa základného nariadenia dumpingové rozpätie pre spolupracujúce strany „nepresiahne“ vážený priemer dumpingového rozpätia v súvislosti so stranami zaradenými do vzorky, dáva Komisii priestor na stanovenie ich cla na úrovni nižšej než vážený priemer dumpingového rozpätia stanovený v súvislosti so stranami zaradenými do vzorky. Jedna strana v tejto súvislosti navrhla pre spolupracujúce spoločnosti clo 4,58 %, t. j. alternatívny výpočet na základe váhy dvoch zvyšných vyvážajúcich výrobcov vo vzorke. Komisia pripomenula, že colnú sadzbu pre spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky stanovila v súlade so svojím bežným postupom a s ustanoveniami článku 9 ods. 6 základného nariadenia a že neexistujú žiadne náznaky, že takto vypočítaná sadzba nie je reprezentatívna. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(261)

Turecká vláda namietala proti stanoveným dumpingovým rozpätiam, ktoré boli v porovnaní s inými antidumpingovými prešetrovaniami proti Turecku vysoké. Komisia pripomenula, že colné sadzby stanovila objektívne, a to podľa ustanovení základného nariadenia. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(262)

Ako už bolo uvedené v odôvodnení 59, odvetvie keramických obkladačiek v Únii sa vyznačuje veľkou fragmentáciou. Podobný výrobok vyrábalo v Únii v období prešetrovania viac ako 300 výrobcov. Títo výrobcovia predstavujú „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(263)

Ako sa ďalej uvádza v odôvodneniach 59 a 60, výrobné odvetvie Únie sa rozdeľuje na tri kategórie výrobcov na základe ich ročného objemu výroby: malí, strední a veľkí výrobcovia. Veľkí výrobcovia predstavovali približne polovicu celkovej výroby v Únii (pozri odôvodnenie 306).

(264)

Celková výroba v Únii v období prešetrovania bola stanovená na úrovni približne 1,2 miliardy m2. Komisia pri tomto údaji o výrobe vychádzala z overených informácií poskytnutých združením CET. Združenie CET zozbieralo objemy výroby od svojich jednotlivých členov a vnútroštátnych združení. V prípade, že tieto informácie neboli k dispozícii, združenie CET doplnilo výrobnú štatistiku o údaje z PRODCOM (21), ktoré boli v prípade potreby extrapolované za prvý polrok 2021 pomocou výrobného indexu zverejneného Eurostatom (22).

(265)

Ako sa uvádza v odôvodnení 67, šesť výrobcov z Únie zaradených do vzorky predstavovalo 6 % celkovej výroby podobného výrobku v Únii.

(266)

Spoločnosti Netto a Cortina predložili v priebehu prešetrovania množstvo podaní, v ktorých spochybnili existenciu ujmy, dumpingu a záujmu Únie v súvislosti s indickým vývozom do Únie. Tieto podania sa podrobnejšie rozoberajú v nasledujúcom texte. Okrem toho tvrdili, že sú výrobcami z Únie, pričom sa označovali za „výrobcov z Białystoku“. Prešetrovanie však odhalilo, že žiadna z týchto spoločností nevykonáva výrobnú činnosť v Únii, ale keramické obkladačky dovážajú od svojich obchodných partnerov v Indii. Týchto výrobcov preto nebolo možné považovať za súčasť „výrobného odvetvia Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(267)

Komisia stanovila spotrebu v Únii sčítaním predaja výrobného odvetvia Únie stanoveného na základe overených informácií poskytnutých združením CET s objemami dovozu. Zdrojom informácií o objemoch dovozu bol Eurostat (databáza Comext).

(268)

Spotreba v Únii sa vyvíjala takto:

Tabuľka 1

Spotreba v Únii (v m2)

(269)

Počas posudzovaného obdobia spotreba v Únii neustále rástla. Počas obdobia prešetrovania bola o 6 % vyššia ako v roku 2018. Zvýšenie spotreby v Únii uspokojoval najmä dovoz.

(270)

Komisia skúmala, či by sa dovoz keramických obkladačiek s pôvodom v dotknutých krajinách mal v súlade s článkom 3 ods. 4 základného nariadenia vyhodnotiť súhrnne.

(271)

Okrem skupiny Lavish a skupiny Vitra dumpingové rozpätie stanovené vo vzťahu k dovozu z Indie a Turecka presahovalo prahovú hodnotu de minimis stanovenú v článku 9 ods. 3 základného nariadenia.

(272)

Objem nedumpingového dovozu od skupiny Lavish tvoril [6 – 9 %] celkového objemu dovozu z Indie počas obdobia prešetrovania a približne [40 – 45 %] objemu dovozu zaradeného do vzorky. S cieľom zistiť, či zistenia o tejto spoločnosti možno rozšíriť na všetkých dovozcov nezaradených do vzorky, Komisia porovnala ceny skupiny Lavish s cenami od dvoch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky a s priemernou cenou celého indického dovozu (s výnimkou skupiny Lavish) od Eurostatu. Na základe informácií predložených vo formulároch na výber vzorky bola priemerná vývozná cena skupiny Lavish o [19 – 22 %] vyššia než priemerná vývozná cena viac než 140 indických vývozcov, ktorí zaslali vyplnené formuláre na výber vzorky. Celkový objem vývozu týchto spoločností predstavoval 84 % celého dovozu z Indie do Únie (pozri odôvodnenie 207). Vývozná cena CIF tejto skupiny bola o [7 – 9 %] vyššia než priemerná cena CIF celého dovozu z Indie a o [14 – 16 %] vyššia než cena ostatných dvoch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. Komisia preto usúdila, že zistenia o absencii dumpingu vo vzťahu k skupine Lavish nemôže rozšíriť na vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky.

(273)

Objem nedumpingového dovozu od skupiny Vitra tvoril počas obdobia prešetrovania viac ako 25 % celkového objemu dovozu z Turecka a približne polovicu objemu dovozu zaradeného do vzorky. S cieľom zistiť, či zistenia o tejto spoločnosti možno rozšíriť na všetkých dovozcov nezaradených do vzorky, Komisia porovnala ceny skupiny Vitra s váženým priemerom cien spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky, ako sa uvádza vo formulári na výber vzorky. Na základe toho bola priemerná vývozná cena skupiny Vitra o [18 – 20 %] vyššia než priemerná vývozná cena 70 % objemu predaného tureckými vývozcami nezaradenými do vzorky, ktorí predložili vyplnené dotazníky, pre ktoré Komisia nemala žiadne zistenia týkajúce sa normálnej hodnoty. Celkový objem vývozu týchto spoločností, ktoré predložili vyplnené dotazníky, predstavoval 90 % celého vývozu Turecka do Únie (pozri odôvodnenie 258). Komisia preto usúdila, že zistenia o absencii dumpingu vo vzťahu k skupine Vitra nemôže rozšíriť na vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky. Po dodatočnom čiastočnom poskytnutí informácií turecká vláda a viacerí spolupracujúci vývozcovia namietali proti tomuto záveru. Viacerí tureckí spolupracujúci vývozcovia požiadali Komisiu, aby zistenia o absencii dumpingu vo vzťahu k skupine Vitra rozšírila aj na nich (z toho dôvodu, že ich vyplnené dotazníky obsahovali vývozné ceny rovnaké alebo vyššie než ceny skupiny Vitra) a/alebo na vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky. Komisia tieto tvrdenia zamietla z dôvodov vysvetlených v oddiele 3.2.5.

(274)

Objem dovozu z každej z dotknutých krajín s výnimkou objemu nedumpingového dovozu od skupiny Lavish a skupiny Vitra nebol zanedbateľný v zmysle článku 5 ods. 7 základného nariadenia. Trhový podiel predstavoval v období prešetrovania [3,5 – 3,6 %] v prípade Indie a [4,6 – 4,7 %] v prípade Turecka (23).

(275)

Podmienky hospodárskej súťaže medzi dumpingovým dovozom z Indie a Turecka a medzi dumpingovým dovozom z dotknutých krajín a podobným výrobkom boli podobné. Konkrétnejšie, dovážané výrobky si konkurovali navzájom a konkurovali keramickým obkladačkám vyrobeným v Únii, pretože sa predávali prostredníctvom rovnakých predajných kanálov a podobným kategóriám zákazníkov.

(276)

Všetky kritériá stanovené v článku 3 ods. 4 základného nariadenia teda boli splnené a dovoz z Indie a Turecka sa na účely stanovenia ujmy hodnotil súhrnne.

(277)

Po konečnom poskytnutí informácií šestnásť indických vyvážajúcich výrobcov tvrdilo, že pre súhrnné vyhodnotenie dovozu z dotknutých krajín sa India dostala do nevýhodnej pozície. Poukázali na to, že ceny dovozu z Indie sa v posudzovanom období zvýšili, zatiaľ čo ceny dovozu z Turecka sa znížili. Tieto spoločnosti okrem toho uviedli, že zvýšený dovoz z Indie len dopĺňal nedostatočný objem výroby výrobcov z Únie. Následne tvrdili, že kumuláciou s Tureckom sa účinky dovozu z Indie nadhodnotili. Po dodatočnom čiastočnom poskytnutí informácií bola indická vláda takisto proti súhrnnému vyhodnoteniu a pripomenula kritériá umožňujúce kumuláciu.

(278)

Komisia pripomenula, že objem dovozu z Indie sa v posudzovanom období viac než zdvojnásobil. Vzhľadom na využitie kapacity, ktoré by výrobnému odvetviu Únie umožnilo zvýšiť svoj objem výroby tak, aby uspokojilo dopyt na trhu Únie, Komisia konštatovala, že argument nedostatočného objemu výroby výrobcov z Únie je neopodstatnený. Okrem toho, hoci sa cena dovozu z Indie zvýšila, zostala pod úrovňou ceny dovozu z Turecka. Komisia na záver uviedla, že všetky kritériá stanovené v článku 3 ods. 4 základného nariadenia sú v tomto konaní splnené. Pokiaľ ide o tvrdenie indickej vlády, Komisia pripomenula, že kritériá kumulácie boli splnené, ako sa podrobne opisuje v odôvodneniach 271 až 276. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(279)

Komisia stanovila objem dovozu na základe údajov Comext. Podiel dovozu na trhu bol stanovený porovnaním tohto dovozu so spotrebou v Únii určenou v súlade s vysvetlením opísaným v odôvodnení 267.

(280)

Dovoz z dotknutých krajín do Únie sa vyvíjal takto:

Tabuľka 2

Objem dovozu (v m2) a jeho podiel na trhu

(281)

Dovoz z dotknutých krajín, ako aj jeho podiel na trhu počas posudzovaného obdobia stabilne rástol. Dovoz z dotknutých krajín sa zvýšil o 72 %, čo sa premietlo do zvýšenia jeho podielu na trhu o 61 %. Podiel dovozu z dotknutých krajín na trhu Únie dosiahol počas obdobia prešetrovania úroveň [8,1 – 8,3 %], pričom v roku 2018 bol na úrovni [5 – 5,2 %].

(282)

Po konečnom poskytnutí informácií turecká vláda tvrdila, že nárast dovozu z Turecka bol dočasný a že dodatočný dovoz len nahradil výrobky z Únie, keďže výroba v Únii sa dočasne prerušila v dôsledku hygienických opatrení súvisiacich s pandémiou COVID-19 prijatých členskými štátmi. Na dôkaz tohto tvrdenia turecká vláda porovnala objem vývozu do Únie počas prvých desiatich mesiacov roku 2021 s tým istým obdobím v roku 2022. Vývoz keramických obkladačiek z Turecka do Únie klesol približne o 3,5 milióna m2. Turecká vláda a spoločnosť Sogutsen Seramik zopakovali toto tvrdenie vo svojich pripomienkach k dodatočnému čiastočnému poskytnutiu informácií.

(283)

Komisia v tejto súvislosti poznamenala, že dovoz z Turecka počas celého posudzovaného obdobia sústavne rástol, zatiaľ čo dočasné prerušenie výroby u výrobcov z Únie ovplyvnilo len rok 2020. Úrovne konečného stavu zásob výrobného odvetvia Únie boli na konci roka 2019 viac než dostatočné na to, aby nahradili zníženie objemu výroby. Rastúci vývoz keramických obkladačiek z Turecka nebol reakciou na zvyšujúci sa dopyt v Únii, ktorý by výrobcovia z Únie neboli schopní uspokojiť. Turecké odvetvie výroby keramických obkladačiek bolo v posudzovanom období v skutočnosti pod tlakom spôsobenom dodávaním obkladačiek na účely spotreby na domácom trhu, čo podľa jeho slov vytlačilo vývoz na konkurencieschopné ceny (24). Zníženie vývozu do Únie v roku 2022 nebolo možné prijať ako dôkaz o tvrdeniach tureckej vlády, keďže vývoz do Únie mohol klesnúť v dôsledku prebiehajúceho prešetrovania. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(284)

Turecká vláda takisto tvrdila, že zmena percentuálneho podielu na trhu medzi rokom 2018 a obdobím prešetrovania sa javila vysoká (+42 %) len preto, že podiel dovozu z Turecka na trhu bol v základnom roku nízky.

(285)

Komisia v prvom rade uviedla, že vývoj podielu dumpingového dovozu z Turecka na trhu sa zmenil, keď sa po konečnom poskytnutí informácií zistilo, že skupina Vitra sa nedopúšťa dumpingu. Po vylúčení tohto objemu sa percentuálna zmena podielu Turecka na trhu rovnala 38 %, čo predstavovalo značné zvýšenie dumpingového dovozu. Toto zvýšenie podielu na trhu je skutočnosť zistená počas prešetrovania, ktorá odráža skutočnú zmenu, ku ktorej došlo. Komisia však nesúhlasí s tým, že podiel Turecka na trhu bol v základnom roku nízky. Turecko bolo počas celého posudzovaného obdobia prvým dodávateľom do Únie z tretej krajiny, ktorý predstavoval tretinu celého dovozu. Zvýšenie objemu približne o 12 000 000 metrov štvorcových, ktoré bolo vyhodnotené ako dumpingové, bolo významné a malo vplyv na výkonnosť výrobného odvetvia Únie. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(286)

Po dodatočnom čiastočnom poskytnutí informácií turecká vláda uviedla, že dovoz z Turecka a jeho podiel na trhu rástol v posudzovanom období pomalšie po tom, ako sa zistilo, že skupina Vitra sa nedopúšťa dumpingu. Turecká vláda tvrdila, že znížený podiel na trhu [4,6 – 4,7] % nemožno považovať za podiel spôsobujúci ujmu výrobnému odvetviu Únie. Rovnako aj indická vláda tvrdila, že objem dovozu po vylúčení skupiny Vitra bol príliš nízky na to, aby spôsobil ujmu.

(287)

Komisia pripomenula, že objem dovozu a jeho podiel na trhu musí byť posúdený súhrnne pre obe dotknuté krajiny. Komisia konštatovala, že podiel na trhu [8,1 – 8,3] %, ktorý vyjadruje dumpingový dovoz z dotknutých krajín, bol v tomto prípade dostatočný na spôsobenie ujmy, najmä pri zohľadnení štruktúry výrobného odvetvia Únie a jeho fragmentácie.

(288)

Komisia stanovila ceny dovozu na základe Eurostatu (databáza Comext). Na účely tohto výpočtu sa overené hodnoty (na úrovni cien CIF) a objem dovozu od skupiny Lavish a skupiny Vitra odpočítali od dovozu z Indie, resp. Turecka.

(289)

Vážený priemer ceny dovozu z dotknutých krajín do Únie sa vyvíjal takto:

Tabuľka 3

Dovozné ceny (v EUR/m2)

(290)

Priemerná cena dovozu z týchto dvoch dotknutých krajín spolu zostala za posudzované obdobie stabilná. Priemerné ceny dovozu z Turecka klesli od roku 2018 do obdobia prešetrovania o 10 %, hoci priemerné ceny dovozu z Indie neustále rástli a od roku 2018 do obdobia prešetrovania sa zvýšili o 26 %. Ceny dovozu z oboch krajín boli počas obdobia prešetrovania výrazne nižšie než ceny a výrobné náklady výrobcov z Únie zaradených do vzorky (pozri tabuľku 7).

(291)

Komisia určila podhodnotenie ceny v období prešetrovania tak, že porovnala:

(292)

Cenové porovnanie sa uskutočnilo podľa jednotlivých druhov výrobku pri transakciách na rovnakej úrovni obchodu, v prípade potreby s primeranými úpravami a po odpočítaní rabatov a zliav. Výsledok porovnania bol vyjadrený ako percentuálny podiel teoretického obratu výrobcov z Únie zaradených do vzorky počas obdobia prešetrovania.

(293)

Z porovnania uvedeného v predchádzajúcom texte vyplynulo vážené priemerné rozpätie podhodnotenia ceny na trhu Únie od 42,5 % do 54,7 % v prípade Indie a od 33,8 % do 57,7 % v prípade Turecka v závislosti od vyvážajúceho výrobcu. Hospodársku súťaž s keramickými obkladačkami stimulujú prevažne ceny, a preto sú rozpätia podhodnotenia ceny veľmi významné. Komisia ďalej poznamenala, že menšia časť predaja výrobného odvetvia Únie sa uskutočnila prostredníctvom prepojených strán a že vzhľadom na úroveň predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisk týchto prepojených strán by zistenie cenového podhodnotenia nebolo oslabené ani vtedy, ak by sa výpočty upravili o tieto faktory. Okrem toho, keď sa z tohto výpočtu vylúčil predaj výrobného odvetvia Únie prostredníctvom prepojených strán, ktorý tvoril menej ako 25 %, stále existovalo významné cenové podhodnotenie v rozpätí od 36 % do 54,7 % v prípade Indie a od 19,9 % do 61,7 % v prípade Turecka. Všetci indickí spolupracujúci vývozcovia zaradení do vzorky skutočne predávali priamo Únii a takmer polovicu dovozu zrealizovaného spolupracujúcimi vývozcami zaradenými do vzorky v Turecku takisto predstavoval priamy predaj. Preto by aj pri použití akejkoľvek inej alternatívnej metódy bolo podhodnotenie ceny stále významné.

(294)

Okrem toho, bez ohľadu na zistenia o významnom cenovom podhodnotení, Komisia zistila, že z dôvodu stlačenia cien spôsobeného objemom a nízkymi cenami dovozu z Indie a Turecka nebolo výrobné odvetvie Únie schopné zvýšiť svoje ceny na úroveň, ktorá by priniesla primeraný zisk. Priemerná cena dovozu z dotknutých krajín bola počas posudzovaného obdobia pod úrovňou nákladov výrobcov z Únie zaradených do vzorky (pozri tabuľku 3 v odôvodnení 289 a tabuľku 7 v odôvodnení 320). Hoci sa priemerná predajná cena výrobcov z Únie na trhu Únie zvýšila od roku 2018 do obdobia prešetrovania o 19 %, počas posudzovaného obdobia bola stále pod úrovňou výrobných základov (pozri tabuľku 7 v odôvodnení 320).

(295)

Stlačenie cien zistené na makroúrovni ďalej potvrdili zistenia na úrovni spoločností. Úrovne odstránenia ujmy sa stanovili podľa druhu výrobku, a tak sa zohľadnili prípadné rozdiely medzi sortimentom výrobkov z dovozu a z predaja výrobného odvetvia Únie na domácom trhu. Počas obdobia prešetrovania sa dovoz od vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky predával pod úrovňou cien predaja výrobcov z Únie zaradených do vzorky na domácom trhu o 92,7 % až 168,7 % v prípade Indie a o 80,8 % až 150,6 % v prípade Turecka (viac podrobností sa nachádza v oddiele 6.1).

(296)

Po konečnom poskytnutí informácií turecká vláda uviedla, že nielenže boli dovozné ceny z Turecka pod úrovňou výrobných nákladov výrobcov z Únie, ale aj vlastné ceny výrobcov z Únie na trhu Únie boli nižšie než výrobné náklady. Okrem toho, hoci sa cena tureckého dovozu v posudzovanom období znížila, cena výrobcov z Únie na domácom trhu sa zvýšila, čo viedlo k zvýšeniu ziskovosti. Turecká vláda v tejto súvislosti zopakovala svoje obvinenia, že Komisia zmanipulovala vzorku výrobcov z Únie tým, že vybrala spoločnosti s vyššími nákladmi a horšími finančnými ukazovateľmi. Turecká vláda okrem toho tvrdila, že spoločnosti zahrnuté v kategórii malých výrobcov boli firmy s malými obchodmi, ktoré dodávali výrobky najmä luxusnému trhu a pracovali na základe zákaziek na mieru.

(297)

Turecká vláda zopakovala svoje tvrdenia týkajúce sa reprezentatívnosti vzorky výrobcov z Únie a jej účinky na porovnanie cien po dodatočnom čiastočnom poskytnutí informácií.

(298)

Komisia v prvom rade uviedla, že dovozné ceny z dotknutých krajín musia byť preskúmané súhrnne, a nie individuálne. Takto stanovená priemerná dovozná cena zostala počas celého posudzovaného obdobia relatívne stabilná a výrazne pod úrovňou výrobných nákladov výrobného odvetvia Únie. Výrobné odvetvie Únie bolo nútené manévrovať medzi mimoriadne nízkymi dovoznými cenami z dotknutých krajín a zvyšujúcimi sa výrobnými nákladmi. Hoci sa ceny na domácom trhu zvýšili, výrobné odvetvie Únie nebolo schopné dosiahnuť udržateľnú úroveň zisku a v období prešetrovania tesne pokrývalo náklady.

(299)

Po druhé, Komisia pripomenula, že vzorka bola vybraná na základe objektívnych kritérií opísaných v odôvodneniach 72 a 73. Výrobcovia zaradení do vzorky v kategórii malých výrobcov predstavovali spoločnosti ponúkajúce súbory keramických obkladačiek širokej škále zákazníkov vrátane širokej verejnosti.

(300)

Komisia preto všetky tvrdenia týkajúce sa cenového podhodnotenia a stlačenia cien zamietla.

(301)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia preskúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie zahŕňalo hodnotenie všetkých ekonomických ukazovateľov, ktoré mali vplyv na stav výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia.

(302)

Ako sa uvádza v oddiele 1.4.1, na stanovenie možnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie v dôsledku dovozu keramických obkladačiek s pôvodom v Indii a Turecku, sa použil výber vzorky.

(303)

Na účely určenia ujmy Komisia rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Komisia vyhodnotila makroekonomické ukazovatele na základe údajov, ktoré boli súčasťou vyplneného dotazníka združenia CET, ktorý sa týkal všetkých výrobcov z Únie a v prípade potreby boli krížovo skontrolované s obchodnými štatistikami dostupnými v Eurostate a s dotazníkmi od výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Komisia vyhodnotila mikroekonomické ukazovatele na základe údajov z vyplnených dotazníkov od šiestich výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Oba súbory údajov boli riadne overené alebo podrobené krížovej kontrole na diaľku a konštatovalo sa, že sú reprezentatívne, pokiaľ ide o hospodársku situáciu výrobného odvetvia Únie.

(304)

Makroekonomické ukazovatele sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, rast, zamestnanosť, produktivita, veľkosť dumpingového rozpätia a zotavenie z minulého dumpingu.

(305)

Mikroekonomické ukazovatele sú: priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál.

(306)

So zohľadnením fragmentácie výrobného odvetvia Únie a praxe zavedenej v predchádzajúcich prešetrovaniach toho istého výrobku sa zvážili určité mikroekonomické ukazovatele v každej kategórii výrobcov v zmysle odôvodnenia 59 na základe ich podielu na celkovej výrobe v Únii. Ako už bolo uvedené v odôvodnení 60, v štruktúre odvetvia došlo k posunu smerom k veľkým výrobcom. Preto sa príslušné mikroekonomické ukazovatele pre veľkých, stredných a malých výrobcov zvážili v pomere 53:19:28 v uvedenom poradí. Váženie výsledkov sa použilo pri predajných cenách, výrobných nákladoch, ziskovosti a návratnosti investícií, t. j. ukazovateľoch, ktoré sa nestanovujú jednoduchým sčítaním výsledkov jednotlivých výrobcov z Únie zaradených do vzorky, ale ako percentuálny podiel alebo priemerná jednotková hodnota, ako aj pri priemernej cene vývozu neprepojeným zákazníkom výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Vážením sa zaistilo, aby výsledky veľkých výrobcov neboli v zisteniach o ujme nadmerne zastúpené a aby sa náležite zohľadňovala situácia malých a stredných výrobcov.

(307)

Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 4

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(308)

Počas posudzovaného obdobia zostali objem výroby, výrobná kapacita a využitie kapacity relatívne stabilné, pričom jedinú odchýlku predstavoval len rok 2020. Pokles objemu výroby a následne využitia kapacity v roku 2020 spôsobili krátkodobé prerušenia výroby v dôsledku hygienických opatrení uložených členskými štátmi v reakcii na pandémiu COVID-19.

(309)

Predaj výrobného odvetvia Únie sa stanovil odrátaním objemu vývozu od objemu výroby, ktorý uviedlo združenie CET, a uplatnením úpravy s cieľom zohľadniť zmeny zásob. Úprava súvisiaca so zmenami zásob za roky 2018 – 2020 vychádzala z podnetu. Počas obdobia prešetrovania vychádzala z údajov o jednotlivých spoločnostiach zozbieraných združením CET. Objem výroby sa stanovil tak, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 264. Informácie o objemoch dovozu pochádzali z Eurostatu a následne sa upravili na základe dôkazov od združenia CET (25).

(310)

Objem predaja a podiel na trhu výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 5

Objem predaja a podiel na trhu

(311)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie sa v rokoch 2018 až 2019 mierne zvýšil. Napriek zníženiu objemu výroby výrobného odvetvia Únie spôsobeného predajom zásob (ktoré sú v odvetví keramiky tradične vysoké) zostal v roku 2020 stabilný. Po obnove stavebníckeho odvetvia v roku 2021 (26) sa počas obdobia prešetrovania objem predaja výrobného odvetvia Únie mierne zvýšil v porovnaní s rokom 2020.

(312)

Podiel výrobného odvetvia Únie na trhu sa počas posudzovaného obdobia znížil z 90,1 % v roku 2018 na 87,1 % v období prešetrovania. Výrobné odvetvie Únie nebolo schopné v plnej miere využiť rozmach spotreby v Únii (pozri odôvodnenie 268).

(313)

Výrobné odvetvie Únie nebolo schopné využiť celý potenciál rastu v kontexte rastúcej spotreby keramických obkladačiek v Únii a obnovu stavebníckeho trhu po pandémii COVID-19. Zachovalo si relatívne stabilnú úroveň objemu výroby a zaznamenalo len mierne zvýšenie predaja na trhu Únie.

(314)

Zamestnanosť a produktivita sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 6

Zamestnanosť a produktivita

(315)

Zamestnanosť v odvetví keramických obkladačiek v Únii sa počas celého posudzovaného obdobia mierne znižovala. Počet zamestnancov v oblasti výroby obkladačiek sa od roku 2018 do obdobia prešetrovania znížil o 2 %.

(316)

Od roku 2018 do roku 2019 sa produktivita mierne znížila. V roku 2020 v dôsledku poklesu výroby spôsobeného hygienickými opatreniami súvisiacimi s pandémiou COVID-19 klesla o ďalších 7 %. Návrat objemu výroby na úroveň pred pandémiou COVID-19 sa premietol do zvýšenia produktivity o 12 % od roku 2020 do obdobia prešetrovania.

(317)

S výnimkou jedného indického vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky a jedného tureckého výrobcu zaradeného do vzorky boli všetky dumpingové rozpätia výrazne nad úrovňou de minimis. Vplyv veľkosti skutočných dumpingových rozpätí na výrobné odvetvie Únie nebol vzhľadom na objem a ceny dovozu z dotknutých krajín zanedbateľný.

(318)

Keramické obkladačky už boli predmetom antidumpingových prešetrovaní. Komisia zistila, že situácia výrobného odvetvia Únie bola počas obdobia od 1. apríla 2009 do 31. marca 2010 výrazne ovplyvnená dumpingovým dovozom keramických obkladačiek s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“). Predbežné opatrenia boli uložené 17. marca 2011 (27). Konečné opatrenia boli uložené 15. septembra 2011 (28).

(319)

Po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti Komisia rozšírila opatrenia 23. novembra 2017 (29) na základe pravdepodobnosti pokračovania dumpingu a pravdepodobnosti opätovného výskytu ujmy. Počas prešetrovania sa zistilo, že výrobné odvetvie Únie sa vďaka zavedeným opatreniam zotavilo z minulých dumpingových praktík ČĽR. Dňa 22. novembra 2022 sa začalo druhé revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti (30).

(320)

Vážený priemer jednotkových predajných cien výrobcov z Únie zaradených do vzorky účtovaných neprepojeným zákazníkom v Únii a ich výrobné náklady sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 7

Predajné ceny a výrobné náklady v Únii

(321)

Priemerná jednotková predajná cena sa od roku 2018 do obdobia prešetrovania zvýšila o 19 %. Najväčší nárast bol zaznamenaný v roku 2020. Priemerná jednotková predajná cena bola počas posudzovaného obdobia naďalej pod úrovňou jednotkových výrobných nákladov.

(322)

Výrobné náklady v Únii sa od roku 2018 do roku 2019 zvýšili o 13 % a v roku 2020 sa zvýšili o ďalšie 3 %. Počas obdobia prešetrovania sa jednotkové výrobné náklady v porovnaní s rokom 2020 znížili, no zostali 10 % nad úrovňou z roku 2018.

(323)

Priemerné náklady práce výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 8

Priemerné náklady práce na zamestnanca

(324)

Priemerné náklady práce na zamestnanca sa od roku 2018 do roku 2019 zvýšili o 4 %. Po krátkodobých prerušeniach výroby v dôsledku pandémie COVID-19 sa náklady v roku 2020 znížili o 6 % v porovnaní s rokom 2019 a následne sa počas obdobia prešetrovania vrátili na úroveň z roku 2019. Počas obdobia prešetrovania sa priemerné náklady práce na zamestnanca v porovnaní s rokom 2018 zvýšili o 4 %.

(325)

Úroveň zásob výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 9

Zásoby

(326)

Od roku 2018 do roku 2019 sa konečný stav zásob v absolútnom vyjadrení znížil. Napriek tomu sa v tom istom období konečný stav zásob vyjadrený ako percentuálny podiel výroby zvýšil o 4 % (alebo 2 percentuálne body). V dôsledku zníženého objemu výroby a rastúceho dopytu výrobné odvetvie Únie v roku 2020 dokázalo znížiť objem konečného stavu zásob v absolútnom vyjadrení aj objem konečného stavu zásob vyjadrený ako percentuálny podiel výroby. Súbežne s návratom objemu výroby na úroveň z roku 2018 a pokračujúcim nárastom dopytu počas obdobia prešetrovania konečný stav zásob vyjadrený ako percentuálny podiel výroby počas obdobia prešetrovania ďalej klesol.

(327)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 10

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

(328)

Komisia stanovila ziskovosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky tak, že vyjadrila čistý zisk pred zdanením z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii ako percentuálny podiel obratu z tohto predaja. Výrobné odvetvie Únie bolo v prvých troch rokoch posudzovaného obdobia stratové a počas obdobia prešetrovania sotva pokrývalo svoje náklady. Strata sa v rokoch 2018 až 2019 zvýšila z –5,4 % na –8,9 %. Predajná cena výrobného odvetvia Únie rástla v roku 2020 rýchlejšie než výrobné náklady (pozri tabuľku 7 v odôvodnení 320). Výsledkom bolo zníženie straty na –5,9 % v roku 2020. Počas obdobia prešetrovania výrobné odvetvie Únie zaznamenalo zisk mierne nad prahom rentability.

(329)

Výrobné odvetvie Únie dosiahlo počas obdobia prešetrovania menší zisk, hoci jeho priemerná cena predaja neprepojeným zákazníkom v Únii zostala pod úrovňou priemerných výrobných nákladov (pozri tabuľku 7 v odôvodnení 320). Príčinou boli rozdiely medzi sortimentom vyrábaných výrobkov a sortimentom výrobkov predávaných v Únii počas obdobia prešetrovania. Tieto rozdiely sa netýkali len druhov výrobkov, ale aj obdobia, v ktorom bol predávaný tovar vyrobený (t. j. či išlo o predaj zásob).

(330)

Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť výrobcov z Únie financovať svoje činnosti z vlastných zdrojov. Čistý peňažný tok sa od roku 2018 do roku 2019 takmer zdvojnásobil. V roku 2020 ďalej sa značne zvýšil, pričom aj v období prešetrovania sa miernejším tempom zvyšoval. Peňažný tok sa do veľkej miery vyvíjal v súlade s vývojom predaja, a tým aj zásob. Jeden výrobca z Únie zaradený do vzorky v roku 2018 zaznamenal veľké zmeny zásob hotových výrobkov, t. j. spoločnosť vyrábala do zásoby. V roku 2019 sa táto situácia neopakovala, čím sa negatívny peňažný tok tejto spoločnosti zmenil na pozitívny. To prevažne vysvetľuje zvýšenie peňažného toku v rokoch 2018 až 2019. Hodnota peňažného toku v roku 2020 a počas obdobia prešetrovania súvisela so skutočnosťou, že výrobcovia z Únie zaradení do vzorky v dôsledku obmedzení pohybu súvisiacich s pandémiou COVID-19 dočasne prerušili svoju výrobu, no naďalej predávali zásoby, ktoré historicky predstavovali približne polovicu ich ročného vyrobeného množstva, ako vyplýva z tabuľky 9 (pozri odôvodnenie 325). Konečný stav zásob hotových výrobkov sa v roku 2020 a počas obdobia prešetrovania znížil, čo viedlo k zmenám zásob a predstavovalo pridanú hodnotu ku klesajúcej strate (v roku 2020) alebo k miernemu zisku (počas obdobia prešetrovania).

(331)

Po konečnom poskytnutí informácií turecká vláda tvrdila, že vzorka nebola reprezentatívna, keďže jediná spoločnosť môže ovplyvniť výsledky v oblasti peňažného toku.

(332)

Peňažný tok znázornený v tabuľke 10 predstavovalo jednoduché sčítanie všetkých hodnôt peňažného toku výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Znamená to, že akékoľvek udalosti alebo vývoj v jednej zo spoločností zaradených do vzorky mali vplyv na konečný ukazovateľ bez ohľadu na to, aký podiel výroby v Únii by vzorka predstavovala. Komisia objasnila kolísanie peňažného toku v odôvodnení 330. Tvrdenie tureckej vlády bolo preto zamietnuté.

(333)

Investície sa počas posudzovaného obdobia znížili o 62 %. Najväčšie zníženie o 60 % bolo zaznamenané v rokoch 2018 až 2019. Investície sa v roku 2020 ďalej znížili, pričom sa následne počas obdobia prešetrovania zvýšili (v porovnaní s rokom 2020 o 16 %). Investície boli vo väčšine prípadov financované z finančného toku a z bankových úverov. Väčšina investícii bola určená na zachovanie kapacity a náhradu. Investície do výskumu, vývoja a inovácie, ktoré v roku 2018 tvorili 38 % celkových investícií vynaložených výrobcami zaradenými do vzorky, sa počas posudzovaného obdobia znížili o 97 % a počas obdobia prešetrovania tvorili len 3 % ich investícií.

(334)

Schopnosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky získať kapitál bola ovplyvnená negatívnou ziskovosťou. Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky uviedli, že negatívna ziskovosť im bránila vo financovaní potrebných investícií, ktoré by im umožnili využiť rastúci trhový potenciál. Jeden výrobca z Únie zaradený do vzorky uviedol, že pre problémy so získavaním kapitálu musel znížiť svoju kapacitu. Viacerí výrobcovia z Únie zaradení do vzorky sú súčasťou väčších skupín, a preto je ich schopnosť získať kapitál lepšia ako v prípade samostatných spoločností v podobnej finančnej situácii. Napriek tomu ich nízka ziskovosť a vyhliadky ovplyvňujú rozhodnutia materských spoločností poskytnúť finančné prostriedky, ktoré sa môžu rozhodnúť investovať inde.

(335)

Návratnosť investícií je zisk vyjadrený ako percentuálny podiel z čistej účtovnej hodnoty investícií. V rokoch 2019 a 2020 sa výrazne znížila, pričom počas obdobia prešetrovania zaznamenala nárast v súlade s vývojom ziskovosti.

(336)

Počas posudzovaného obdobia výrobné odvetvie Únie nemohlo využiť rozširovanie trhu, ako vyplýva z makroekonomických ukazovateľov predstavujúcich negatívny alebo relatívne stabilný vývoj v rámci scenára rastúceho dopytu. Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity alebo zamestnanosť zostali počas celého posudzovaného obdobia na rovnakej úrovni. Predaj v Únii sa zvyšoval pomalším tempom než spotreba (3 % rast predaja v Únii na trhu, ktorý narástol o 6 %). Podiel výrobného odvetvia Únie na trhu sa následne znížil z 90,1 % v roku 2018 na 87,1 % počas obdobia prešetrovania.

(337)

Napriek nárastu jeho predajnej ceny o 19 % výrobné odvetvie Únie nedokázalo zvýšiť ceny v Únii na úroveň dostatočne vysokú na to, aby pokrylo svoje náklady počas väčšiny posudzovaného obdobia. V dôsledku toho bolo počas posudzovaného obdobia buď stratové (–5,4 % v roku 2018, –8,9 % v roku 2019, –5,9 % v roku 2020), alebo tesne pokrývalo náklady (0,6 % počas obdobia prešetrovania pod vplyvom hospodárskej obnovy po pandémii COVID-19 vrátane zvýšeného výstupu stavebníckeho odvetvia, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 311, pričom výrobné odvetvie Únie predalo významné množstvo zásob). Úroveň ziskovosti dosiahnutú počas obdobia prešetrovania nebolo možné považovať za udržateľnú. Výrobné odvetvie Únie nedokázalo zvýšiť svoje predajné ceny v Únii na úroveň, ktorou by sa zabezpečila úroveň ziskovosti dostatočne vysoká na to, aby pokrylo svoje náklady počas väčšiny posudzovaného obdobia a využilo rast na trhu Únie, napríklad uskutočnením nových investícií do rozširovania, výskumu a vývoja a na to, aby naďalej pôsobilo v rozvíjajúcich sa segmentoch, ako sú veľké obklady. V tejto situácii sa investície skutočne znížili o 62 % a kapacita zostala konštantná, čo dokazuje, že výrobné odvetvie Únie nedokázalo rásť súbežne s rastúcim trhom.

(338)

Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(339)

Po konečnom poskytnutí informácií viaceré zainteresované strany predložili pripomienky k zisteniam a záverom o ujme.

(340)

Spoločnosť Ceramika Netto vyjadrila svoje pochybnosti v súvislosti s údajmi, ktoré Komisia použila na účely svojich zistení o ujme. Spoločnosť konkrétne predložila finančné výkazy troch poľských výrobcov keramických obkladačiek z roku 2021 a novinové články obsahujúce prehľad výkonnosti odvetvia keramiky v Taliansku a Španielsku v roku 2021.

(341)

Združenie CGCSA tvrdilo, že výrobcovia z Únie boli ochotní poskytnúť informácie za celý rok 2021 a ak by Komisia preskúmala tieto informácie, zistila by, že ujma vznikla výlučne v dôsledku účinkov pandémie COVID-19.

(342)

Komisia uviedla, že prešetrovanie sa uskutočnilo na základe informácií, ktoré boli overené na mieste a ktoré predložili výrobcovia z Únie zaradení do vzorky za obdobie prešetrovania a posudzované obdobie. Spoločnosť Ceramika Netto nepredložila žiadne pripomienky ku vzorke výrobcov z Únie v stanovenej lehote. Prípadné informácie o celom roku 2021 by sa týkali obdobia po období prešetrovania, a preto by sa nemohli použiť na stanovenie ujmy. Komisia si okrem toho nie je vedomá žiadnych proaktívnych ponúk zo strany výrobného odvetvia Únie týkajúcich sa predloženia údajov za obdobie po období prešetrovania. Komisia následne tvrdenia spoločnosti Ceramika Netto a združenia CGCSA zamietla.

(343)

Indická vláda, turecká vláda, združenie CGCSA, turecká spoločnosť Sogutsen Seramik a šestnásť indických vyvážajúcich výrobcov tvrdilo, že výrobné odvetvie Únie neutrpelo značnú ujmu. Indická vláda, turecká vláda, združenie CGCSA a šestnásť indických vyvážajúcich výrobcov v tejto súvislosti tvrdilo, že väčšina makroekonomických a mikroekonomických ukazovateľov počas posudzovaného obdobia zostala stabilná alebo sa zlepšila.

(344)

Šestnásť spoločností poukázalo napríklad na to, že objem výroby, využitie kapacity a produktivita sa v období prešetrovania a v porovnaní s rokom 2020 značne zvýšili a konečný stav zásob sa v období prešetrovania v porovnaní s rokom 2018 značne znížil. Okrem toho šestnásť indických vyvážajúcich výrobcov tvrdilo, že napriek zníženiu podielu na trhu výrobného odvetvia Únie o tri percentuálne body v posudzovanom období si zachovalo počas celého posudzovaného obdobia vysoké podiely na trhu. Tieto spoločnosti sa odvolávali na prejudiciálne rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) vo veci eurocylinder systems AG/Hauptzollamt Hamburg-Stadt (31). Súdny dvor rozhodol, že Rada sa dopustila zjavnej chyby, keď dospela k záveru, že strata piatich percentuálnych bodov podielu na trhu bola ukazovateľom značnej ujmy, keďže výrobné odvetvie Únie si zachovalo vysoký podiel na trhu a jeho objem predaja a predajné ceny sa zvýšili.

(345)

Turecká vláda tvrdila, že ukazovatele ako ziskovosť, výroba, objem predaja, predajná cena v Únii, využitie kapacity, produktivita, zásoby, peňažný tok a návratnosť investícií sa v roku 2020, ktorý zasiahla pandémia COVID-19, vyvíjali negatívne, no v období prešetrovania sa opäť vyvíjali pozitívne. Turecká vláda ďalej tvrdila, že malý počet ukazovateľov, ktoré dokazovali negatívny vývoj počas celého posudzovaného obdobia, nebol dostatočný na skonštatovanie existencie značnej ujmy.

(346)

Indická vláda rovnako tvrdila, že nedošlo k ujme z hľadiska objemu, keďže podiel indického dovozu na trhu bol počas celého posudzovaného obdobia malý. Indická vláda takisto uviedla, že napriek strate podielu na trhu si výrobné odvetvie Únie zachovalo vysoký podiel na trhu. Okrem toho sa zvýšil objem jeho predaja a jeho predajná cena na domácom trhu sa zvyšovala rýchlejšie než výrobné náklady, čo viedlo k zlepšeniu ziskovosti.

(347)

Združenie CGCSA takisto tvrdilo, že mnohé makroekonomické ukazovatele, ako sú objem výroby a využitie kapacity, objem predaja, vysoký podiel na trhu, sa počas posudzovaného obdobia naďalej vyvíjali neutrálne alebo pozitívne. Pokiaľ ide o mikroekonomické ukazovatele, združenie poukázalo na to, že predajná cena na domácom trhu v Únii rástla rýchlejšie než výrobné náklady výrobného odvetvia Únie.

(348)

Komisia podotkla, že tieto ukazovatele sa musia preskúmať nielen vzhľadom na ich vývoj, ale aj vzhľadom na dosiahnuté úrovne. Komisia trvala na tom, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu spôsobenú rastúcim objemom dumpingového dovozu z Indie a Turecka. Hoci cena na domácom trhu v Únii rástla rýchlejšie než výrobné náklady výrobného odvetvia Únie, výrobné odvetvie Únie bolo stratové takmer každý rok posudzovaného obdobia, pričom náklady dokázalo pokryť až v období prešetrovania. Okrem toho výrobné odvetvie Únie napriek zvýšeniu spotreby prišlo o podiel na trhu.

(349)

Okrem toho sa strany odvolávali na zistenia Komisie týkajúce sa určitých ukazovateľov (objem výroby, využitie kapacity), ktoré nepriaznivo zasiahla pandémia COVID-19 v roku 2020, no ktoré sa v období prešetrovania zotavili. Strany však musia uznať aj to, že pandémia viedla k zlepšeniu určitých ukazovateľov, ako sú konečný stav zásob a peňažný tok. Komisia tak nemohla súhlasiť s tvrdením strán, ktoré opisovali zmenu v období prešetrovania ako značné zlepšenie v porovnaní s predchádzajúcim obdobím, keďže už súhlasili s tým, že mimoriadne slabú výkonnosť týchto ukazovateľov v roku 2020 spôsobila pandémia.

(350)

Pokiaľ ide o prejudiciálne rozhodnutie Súdneho dvora vo veci eurocylinder systems AG/Hauptzollamt Hamburg-Stadt, Komisia poznamenala, že každý prípad sa musí posúdiť samostatne. V prešetrovaní, ktoré bolo predmetom rozhodnutia Súdneho dvora, sa počas posudzovaného obdobia zvýšil objem predaja a predajné ceny výrobného odvetvia Únie a zároveň si výrobné odvetvie Únie zachovalo vysoký podiel na trhu a dvojciferný zisk (32). Situácia je v tomto prípade značne odlišná. Hoci sa predajná cena výrobcov z Únie zvýšila a ich objem predaja takisto mierne narástol, spoločnosti boli naďalej stratové takmer každý rok posudzovaného obdobia.

(351)

Komisia následne tvrdenia opísané v odôvodneniach 343 až 347 zamietla.

(352)

V súlade s článkom 3 ods. 6 základného nariadenia Komisia skúmala, či dumpingový dovoz z dotknutých krajín spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu. V súlade s článkom 3 ods. 7 základného nariadenia Komisia takisto preskúmala, či výrobnému odvetviu Únie mohli v rovnakom čase spôsobiť ujmu aj iné známe faktory. Komisia sa uistila, že žiadna prípadná ujma spôsobená inými faktormi ako dumpingovým dovozom z dotknutej krajiny nie je pripísaná tomuto dumpingovému dovozu. Týmito faktormi sú dovoz z iných tretích krajín vrátane nedumpingového dovozu z Indie, vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie, vývoj dopytu, vývoj výrobných nákladov výrobného odvetvia Únie a vplyv pandémie COVID-19.

(353)

Objem dovozu z dotknutých krajín sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 72 % z [39 000 000 – 42 000 000] m2 v roku 2018, čo predstavovalo podiel na trhu [5 – 5,2] %, na [67 000 000 – 69 000 000] m2 v období prešetrovania, čo predstavovalo podiel na trhu [8,1 – 8,3] % počas obdobia prešetrovania. Nárast dovozu z dotknutých krajín (72 %) bol výrazne rýchlejší než zvýšenie spotreby na trhu Únie (6 %) a zvýšenie predaja v Únii (3 %). Toto zvýšenie podielu dumpingového dovozu na trhu o viac ako 3 percentuálne body sprevádzala strata podielu výrobného odvetvia Únie na trhu vo výške 3 percentuálnych bodov z 90,1 % v roku 2018 na 87,1 % v období prešetrovania.

(354)

Toto zvýšenie podielu dumpingového dovozu na trhu bolo preto na úkor výrobného odvetvia Únie, ktoré nedokázalo využiť neustále sa zvyšujúcu spotrebu.

(355)

K zvýšeniu dovozu došlo z dôvodu dumpingových, nízkych cien. Ako sa uvádza v odôvodnení 293, ceny vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky na trhu Únie v období prešetrovania významne podhodnocovali ceny výrobného odvetvia Únie, a to prinajmenšom o 36 % v prípade Indie a 19,9 % v prípade Turecka, a v každom prípade boli výrazne nižšie než výrobné náklady výrobného odvetvia Únie.

(356)

Okrem zistení o významnom cenovom podhodnotení počas obdobia prešetrovania boli aj priemerné ceny dovozu z dotknutých krajín počas celého posudzovaného obdobia oveľa nižšie než ceny výrobného odvetvia Únie. Cenový rozdiel (na základe priemerných údajov Eurostatu) medzi dumpingovým dovozom a cenami výrobného odvetvia Únie bol významný, pričom sa počas posudzovaného obdobia zvýšil a pohyboval sa na úrovni od 2,98 EUR/m2 v roku 2018 do 4,77 EUR/m2 v období prešetrovania, čo predstavovalo nárast o 60 %.

(357)

V dôsledku dumpingového dovozu, ktorého ceny boli takisto pod úrovňou výrobných nákladov výrobného odvetvia Únie počas celého posudzovaného obdobia, čím spôsobili významné stlačenie cien, a s cieľom predísť ďalšej strate podielu na trhu výrobné odvetvie Únie nemohlo zvýšiť svoje ceny v Únii nad úroveň svojich výrobných nákladov počas väčšiny posudzovaného obdobia (pozri tabuľku 7 v odôvodnení 320). V období prešetrovania, ktoré sa zhodovalo s obnovou po pandémii COVID-19 a so zvýšením výstupu stavebníckeho odvetvia, tesne pokrylo svoje náklady (pozri odôvodnenie 311). Úroveň zisku výrobného odvetvia Únie v období prešetrovania bola v každom prípade veľmi nízka (0,6 %) a nemožno ju považovať za udržateľnú (pozri odôvodnenie 337). Dumpingový dovoz rástol rýchlejšie než predaj Únie aj v období zotavovania po pandémii COVID-19: zatiaľ čo predaj výrobného odvetvia Únie sa počas obdobia prešetrovania zvýšil o 1,2 % v porovnaní s rokom 2020, dumpingový dovoz sa zvýšil o 17,5 %.

(358)

Z týchto skutočností vyplýva, že zvýšenie dumpingového dovozu za nízke ceny viedlo k strate predaja a výrobnému odvetviu Únie zabránilo dosiahnuť primeranú úroveň zisku. Komisia preto dospela k záveru, že existuje príčinná súvislosť medzi dumpingovým dovozom z dotknutých krajín a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(359)

Objem dovozu z ďalších tretích krajín sa počas posudzovaného obdobia vyvíjal takto:

Tabuľka 11

Dovoz z tretích krajín

(360)

Dovoz zo všetkých tretích krajín okrem dotknutých krajín, ale vrátane nedumpingového dovozu z Indie a Turecka (ďalej len „všetky tretie krajiny“) sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 3 %. Dovoz z iných tretích krajín tvoril počas obdobia prešetrovania [36 – 38] % celkového dovozu do Únie (pokles z [48 – 50] % dovozu v roku 2018). Jeho podiel na trhu Únie sa medziročne znížil z [4,8 – 5] % v roku 2018 na [4,7 – 4,9] % v období prešetrovania. S výnimkou nedumpingového dovozu z dotknutých krajín a Číny v roku 2018 žiadna iná krajina nedosiahla počas posudzovaného obdobia podiel na trhu vyšší než 1 %.

(361)

Priemerná cena dovozu zo všetkých tretích krajín najskôr klesla o 2 % v rokoch 2018 až 2019 a následne sa od roku 2020 pomaly zvyšovala, až kým v období prešetrovania nedosiahla úroveň o 3 % vyššiu ako v roku 2018. Ceny tohto dovozu boli vyššie než ceny dumpingového dovozu z dotknutých krajín počas celého posudzovaného obdobia. Najväčší rozdiel bol zaznamenaný v období prešetrovania, keď priemerná cena zo všetkých tretích krajín bola o [8 – 12] % vyššia než priemerná cena dumpingového dovozu z dotknutých krajín.

(362)

Nedumpingový dovoz z dotknutých krajín sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 73 %, a to z [8 000 000 – 10 000 000] metrov štvorcových v roku 2018 na [16 000 000 – 18 000 000] v období prešetrovania. Ich podiel na trhu sa zvýšil z [1 – 1,2] % v roku 2018 na [1,7 – 1,9] % v období prešetrovania. Ceny tohto dovozu boli vyššie než ceny dumpingového dovozu z dotknutých krajín počas celého posudzovaného obdobia. V rokoch 2019 a 2020 a v období prešetrovania boli prinajmenšom o 14 % vyššie než priemerná dovozná cena dumpingového dovozu z dotknutých krajín. Priemerné dovozné ceny boli pod úrovňou cien výrobného odvetvia Únie počas celého posudzovaného obdobia. Tento dovoz a jeho nárast tak mal negatívny vplyv na výkonnosť výrobného odvetvia Únie.

(363)

Dovoz zo všetkých tretích krajín okrem dotknutých krajín, ale vrátane nedumpingového dovozu z Indie a Turecka preto mohol v obmedzenej miere prispieť k značnej ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Vzhľadom na to, že priemerné ceny sú vyššie než ceny dumpingového dovozu z dotknutých krajín a že objem je menší a v posudzovanom období nedošlo k zvýšeniu jeho podielu na trhu, však tento dovoz spoločne ani jednotlivo neoslabuje zistenú príčinnú súvislosť s dumpingovým dovozom z Indie a Turecka.

(364)

Po dodatočnom čiastočnom poskytnutí informácií turecká vláda tvrdila, že závery Komisie týkajúce sa účinku nedumpingového dovozu z dotknutých krajín a zo všetkých tretích krajín na situáciu výrobného odvetvia Únie boli predpojaté, keďže Komisia zistila, že nedumpingový dovoz z dotknutých krajín mal negatívny vplyv na výkonnosť výrobného odvetvia Únie, zatiaľ čo dovoz zo všetkých tretích krajín prispel k značnej ujme len obmedzene, najmä preto, že dovoz zo všetkých tretích krajín dosiahol objem štvornásobne väčší než nedumpingový dovoz z dotknutých krajín.

(365)

Komisia uviedla, že odôvodnenie 362 treba čítať v spojení s odôvodnením 363. Vzhľadom na ich objem a ceny mali nedumpingový dovoz z dotknutých krajín a dovoz z iných tretích krajín negatívny vplyv na výkonnosť výrobného odvetvia Únie, ale nie v takej miere, aby oslabili príčinnú súvislosť. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 360, kategória „všetky tretie krajiny“ zahŕňa aj nedumpingový dovoz z Indie a Turecka. Komisia preto tvrdenie zamietla.

(366)

Po dodatočnom čiastočnom poskytnutí informácií indická vláda tvrdila, že dovoz z Indie bol podobný ako dovoz z tretích krajín (s výnimkou nedumpingového dovozu z dotknutých krajín), pokiaľ ide o objem a ceny. Komisia napriek tomu tieto tretie krajiny neprešetrila. Podľa indickej vlády to dokazuje, že výrobné odvetvie Únie neutrpelo ujmu v dôsledku dumpingového dovozu z Indie, ale v dôsledku vysokých výrobných nákladov. Indická vláda ďalej uviedla, že keďže sa ziskovosť výrobného odvetvia Únie zlepšila súbežne s nárastom dovozu z Indie, neexistuje príčinná súvislosť medzi dumpingovým dovozom z Indie a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(367)

Komisia pripomenula, že preskúmala vplyv dovozu z Indie a Turecka, o ktorom sa zistilo, že sa uskutočnil za dumpingové ceny. Prešetrovanie sa začalo na základe dostatočných dôkazov o existencii dumpingu, ktoré predložil navrhovateľ. Keďže v súvislosti s tretími krajinami neboli predložené žiadne takéto dôkazy, Komisia neprešetrovala tieto krajiny, a preto nemohla v tomto prešetrovaní dospieť k žiadnym zisteniam o dumpingu. Komisia uznala, že dovoz zo všetkých tretích krajín prispel k značnej ujme v obmedzenej miere (pozri odôvodnenie 363). Pokiaľ ide o objem dovozu, Komisia analyzovala požiadavky na súhrnné vyhodnotenie dumpingového dovozu a zistila, že všetky požiadavky boli v tomto prešetrovaní splnené. Dovoz z Indie preto nebolo možné považovať za zanedbateľný. V neposlednom rade, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 298, hoci výrobné odvetvie Únie dokázalo zvýšiť svoje ceny, a tým zlepšiť svoju finančnú výkonnosť, až v období prešetrovania dokázalo dosiahnuť úrovne ziskovosti tesne nad prahom rentability. Okrem toho, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 293 až 295, Komisia zistila značné podhodnotenie ceny a stlačenie cien spôsobené dumpingovým dovozom z Indie a Turecka. Tvrdenie, že dovoz z Indie nemohol výrobnému odvetviu Únie spôsobiť značnú ujmu, pokiaľ ide o objem a ceny, sa preto zamietlo.

(368)

Komisia skúmala vývoj vývozu a cien pre celé výrobné odvetvie EÚ na základe údajov Eurostatu (33).

Tabuľka 12

Vývoz z Únie

(369)

Podľa údajov Eurostatu sa vývoz keramických obkladačiek z Únie počas posudzovaného obdobia zvýšil o 9 %. Počas prvých dvoch rokov posudzovaného obdobia zostal vývoz stabilný, následne sa v rokoch 2019 až 2020 znížil o 5 % a v období prešetrovania sa medziročne zvýšil o 15 %. Priemerná cena vývozu bola relatívne stabilná počas celého posudzovaného obdobia, pričom zaznamenala zvýšenie o 2 %.

(370)

Na základe údajov v podnete zainteresované strany tvrdili, že príčinou ujmy bola vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie v dôsledku poklesu v roku 2020 a skutočnosti, že priemerná vývozná cena bola nižšia než výrobné náklady navrhovateľov.

(371)

Toto porovnanie bolo nesprávne. Po prvé, údaje Eurostatu zahŕňali všetok vývoz z Únie (vrátane vývozu prepojeným zákazníkom mimo Únie), zatiaľ čo výrobné náklady navrhovateľov predstavovali len časť vývozu Únie. Po druhé, obdobie prešetrovania sa vzťahovalo na iné obdobie než obdobie použité v podnete.

(372)

Komisia v každom prípade vykonala aj analýzu výkonnosti vývozu výrobcov z Únie zaradených do vzorky na základe overených údajov. Objem a priemerná cena vývozu neprepojeným zákazníkom výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 13

Vývozná výkonnosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky

(373)

Objem vývozu výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v priebehu posudzovaného obdobia zvýšil o 40 %. Najväčšie zvýšenie bolo zaznamenané v období prešetrovania, konkrétne na úrovni 36 % medziročne (t. j. v porovnaní s rokom 2020). Priemerná cena vývozu výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v priebehu posudzovaného obdobia znížila o 17 %. Najskôr sa mierne zvýšila a následne v roku 2020 a v období prešetrovania klesla. Napriek tomuto poklesu bola priemerná vývozná cena výrobcov z Únie zaradených do vzorky nad úrovňou ich výrobných nákladov počas celého posudzovaného obdobia.

(374)

Vzhľadom na jeho pozitívny vývoj vývozná výkonnosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky alebo celého výrobného odvetvia Únie nemohla prispieť k značnej ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(375)

Po konečnom poskytnutí informácií turecká vláda tvrdila, že pokles podielu výrobného odvetvia Únie na trhu nemožno pripísať dumpingovému dovozu z dotknutých krajín. Strana poukázala na rastúci objem vývozu výrobného odvetvia Únie a tvrdila, že pokles podielu na trhu spôsobila skutočnosť, že výrobné odvetvie Únie uprednostňovalo vývoz pred predajom na domácom trhu. Turecká vláda zopakovala toto tvrdenie po dodatočnom čiastočnom poskytnutí informácií.

(376)

Komisia nesúhlasila. Objem konečného stavu zásob a úroveň využitia kapacity výrobného odvetvia Únie by výrobnému odvetviu Únie umožnil zvýšiť objem svojho vývozu aj objem predaja na domácom trhu zároveň. Zlepšená vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia preto nemohla odôvodňovať pokles podielu výrobného odvetvia Únie na trhu, ktorý zapríčinil rastúci objem dumpingového dovozu, ktorý podhodnocoval a stláčal ceny výrobného odvetvia Únie, ako sa konštatuje v odôvodnení 358. Komisia zamietla toto tvrdenie.

(377)

Niektoré zo strán tvrdili, že ujmu výrobnému odvetviu Únie spôsobil celosvetový pokles spotreby keramických obkladačiek. Ako sa však uvádza v odôvodneniach 267 až 269, spotreba v Únii sa počas posudzovaného obdobia stabilne zvyšovala. Nemohla preto prispieť k značnej ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(378)

Zainteresované strany uviedli, že ujmu výrobnému odvetviu Únie spôsobilo zvyšovanie nákladov na suroviny, energiu, dopravu a emisné kvóty CO2.

(379)

Výrobné náklady výrobného odvetvia Únie boli vyššie než jeho predajná cena a počas väčšiny posudzovaného obdobia sa zvyšovali. Výrobné odvetvie Únie preto zaznamenalo veľké straty za posudzované obdobie. Ako sa však vysvetľuje v odôvodnení 357, výrobné odvetvie Únie nedokázalo zvýšiť svoje ceny v Únii nad úroveň svojich výrobných nákladov počas väčšiny posudzovaného obdobia ani dosiahnuť udržateľnú úroveň zisku, aby predišlo ďalšej strate podielu na trhu v prospech dumpingového dovozu za nízke ceny.

(380)

Po konečnom poskytnutí informácií indická vláda, turecká vláda a šestnásť indických vyvážajúcich výrobcov tvrdilo, že Komisia nepreskúmala ďalšie faktory, ako sú rastúce náklady na suroviny, energiu, kvóty CO2 a pracovnú silu.

(381)

Komisia preskúmala overené informácie výrobcov z Únie zaradených do vzorky a zistila, že náklady na suroviny (na m2) sa počas posudzovaného obdobia zvýšili len mierne (približne o 4 %). Náklady na energiu a pracovnú silu na m2 sa v skutočnosti znížili. Náklady na zabezpečenie súladu na m2 zostali počas posudzovaného obdobia relatívne stabilné. Okrem toho, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 379, výrobné odvetvie Únie utrpelo straty v dôsledku toho, že pod tlakom dovozu z Indie a Turecka nebolo schopné zvýšiť ceny. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(382)

Zainteresované strany tvrdili, že ujmu výrobnému odvetviu Únie spôsobila pandémia COVID-19 z dôvodu prerušenia výroby. Okrem toho tvrdili, že zapríčinila zvyšovanie ich nákladov, vzhľadom na ich závislosť od dovozu surovín a na prerušenie dodávateľského reťazca spôsobené pandémiou COVID-19. Niektoré zainteresované strany okrem toho tvrdili, že skutočnosť, že výrobné odvetvie Únie napriek prerušeniu neprepúšťalo pracovnú silu, bola takisto dôvodom zvýšenia nákladov a predstavovala ujmu spôsobenú vlastným zavinením.

(383)

Pokiaľ ide o stranu ponuky, počas prvej vlny pandémie COVID-19 v prvom polroku 2020 musela väčšina výrobcov z Únie dočasne zavrieť svoje výrobné závody. To sa jasne odrazilo v objeme výroby, ktorý v roku 2020 klesol o 11 % v porovnaní s rokom 2018 a o 8 % v porovnaní s rokom 2019. Výroba sa však v období prešetrovania zotavila (pozri tabuľku 4).

(384)

Komisia takisto analyzovala vplyv na výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Analýza potvrdila zistenia pre celú Úniu. Opatrenia prijaté kvôli pandémii COVID-19 sa medzi výrobcami sídliacimi v jednotlivých členských štátoch líšili. Štyria výrobcovia z Únie zaradení do vzorky museli v prvom polroku 2020 (v marci a apríli) zavrieť svoje výrobné závody, pričom dvaja výrobcovia z Únie zaradení do vzorky výrobu neprerušili, ale obmedzili. Všetci výrobcovia z Únie zaradení do vzorky nahlásili pokles výroby počas prerušenia v porovnaní s tým istým obdobím v minulom roku, no výroba sa v období prešetrovania zotavila.

(385)

Napriek zatváraniu výrobné náklady stúpli v roku 2020 len mierne (+2 %) v porovnaní s rokom 2019 (pozri odôvodnenie 320). Jeden výrobca z Únie zaradený do vzorky uviedol, že v druhom polroku 2020 využil nízke ceny surovín a všetkých výrobných faktorov, najmä nákladov na energiu a dopravu, vďaka nezvyčajnej dostupnosti pracovnej sily, služieb a zásob. Prípadný vplyv na dodávateľský reťazec tak bol zanedbateľný. Pokiaľ ide o pracovnú silu, opatrenia prijaté výrobcami zaradenými do vzorky sa v jednotlivých členských štátoch líšili, pričom zahŕňali zníženie platov, zavedenie režimu skráteného pracovného času pre zamestnancov, využívanie finančných prostriedkov určených na odstupné alebo dní pracovného voľna, alebo systémy ochrany, ktoré priniesli úspory.

(386)

Na strane dopytu, ako vyplýva z odôvodnenia 268, trh Únie počas pandémie COVID-19 ďalej rástol. Spotreba, dovoz a predaj výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia stabilne vyvíjali smerom nahor, pričom dovoz z dotknutých krajín rástol oveľa rýchlejším tempom než predaj výrobného odvetvia Únie a spotreba, a to aj v roku 2020. Výrobné odvetvie Únie si napriek dočasnému zatvoreniu tovární dokázalo v roku 2020 zachovať svoj objem predaja vďaka predaju zásob, keďže toto konkrétne odvetvie charakterizuje veľmi vysoká úroveň zásob (približne 50 % výroby). V súlade s tým bolo zaznamenané zníženie zásob v roku 2020 aj v období prešetrovania (pozri odôvodnenie 325).

(387)

Keďže dopyt zostal stabilný a výrobné odvetvie Únie bolo schopné po zatváraní rýchlo pokračovať vo výrobe a využiť svoje zásoby na zachovanie svojho objemu predaja, účinky pandémie COVID-19 na výrobné odvetvie Únie boli obmedzené a neoslabili stanovenú príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom z Indie a Turecka.

(388)

Po konečnom poskytnutí informácií indická vláda, turecká vláda, združenia CGCSA a spoločnosti Sogutsen Seramik a Yurtbay Seramik zopakovali, že ujmu spôsobila pandémia COVID-19, a tvrdili, že Komisia nepreskúmala jej vplyv dostatočne. Združenie CGCSA tvrdilo, že Komisia nezozbierala kvantitatívne údaje s cieľom preskúmať účinky pandémie COVID-19.

(389)

Tvrdenie, že ujmu spôsobila pandémia COVID-19, už bolo analyzované v odôvodneniach 383 až 387. Komisia preskúmala vplyv pandémie COVID-19 na výkonnosť výrobného odvetvia Únie na strane ponuky aj na strane dopytu, a to na úrovni celého výrobného odvetvia Únie aj na úrovni výrobcov z Únie zaradených do vzorky (pozri odôvodnenia 384 a 385). Komisia zozbierala údaje o všetkých ukazovateľoch ujmy a na základe toho preskúmala vplyv pandémie COVID-19. Uznala, že pandémia mala očividný vplyv na objem výroby výrobného odvetvia Únie, ktorý sa rýchlo zotavil, a na úroveň jeho zásob, no len zanedbateľný vplyv na objem predaja, náklady, dovoz a spotrebu. Komisia okrem toho získala od výrobcov z Únie zaradených do vzorky dodatočné informácie o vplyve pandémie COVID-19, napríklad informácie o trvaní zatvorenia spoločností, ktoré boli zatvorené, alebo o opatreniach, ktoré prijali vo vzťahu k pracovnej sile. Zainteresované strany nepredložili žiadne nové dôkazy ani argumenty, ktoré by mohli zmeniť tieto závery, ani žiadne dôkazy o tom, aké ďalšie údaje mala Komisia zozbierať alebo analyzovať. Komisia v dôsledku toho tieto tvrdenia zamietla.

(390)

Komisia stanovila príčinnú súvislosť medzi ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, a dumpingovým dovozom z Indie a Turecka. Zvýšenie dumpingového dovozu z dotknutých krajín sa zhodovalo so znížením podielu výrobného odvetvia Únie na trhu Únie. Väčšinu rastúceho dopytu v Únii pokryl dovoz. Zvýšenie dovozu z dotknutých krajín vychádzalo z nízkych, dumpingových cien, ktoré boli pod úrovňou výrobných nákladov výrobného odvetvia Únie, významne podhodnocovali predajné ceny výrobného odvetvia Únie na trhu Únie a výrobnému odvetviu Únie bránili stanoviť ceny na udržateľných úrovniach potrebných na dosiahnutie primeraných rozpätí zisku.

(391)

Komisia rozlíšila a oddelila vplyvy všetkých známych faktorov na situáciu výrobného odvetvia Únie od vplyvu dumpingového dovozu spôsobujúceho ujmu. Vplyv nedumpingového dovozu, vývoznej výkonnosti výrobného odvetvia Únie, vývoja spotreby v Únii, vývoja výrobných nákladov výrobného odvetvia Únie a pandémie COVID-19 na negatívnu výkonnosť výrobného odvetvia Únie, pokiaľ ide o jeho podiel na trhu a ziskovosť, bol len obmedzený.

(392)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že dumpingový dovoz z dotknutých krajín spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu a že ostatné faktory, či už posudzované jednotlivo, alebo spoločne, neoslabili príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a značnou ujmou.

(393)

Po konečnom poskytnutí informácií indická vláda v súvislosti so závermi o príčinnej súvislosti uviedla, že výrobné odvetvie Únie utrpelo straty už v roku 2018, keď bol dovoz z Indie zanedbateľný. Okrem toho sa aj ziskovosť výrobcov z Únie súbežne s nárastom dovozu z Indie zlepšila. Podľa indickej vlády tak neexistovala príčinná súvislosť medzi dovozom z Indie a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(394)

Komisia poznamenala, že vplyv dovozu z Indie a Turecka sa posudzoval súhrnne, a nie jednotlivo. Pri prešetrovaní sa v každom prípade zistilo, že dumpingový dovoz z Indie sa od roku 2018 do obdobia prešetrovania viac ako zdvojnásobil. Tento nárast sa zakladal na dumpingových cenách, ktoré boli počas celého posudzovaného obdobia pod úrovňou výrobných nákladov výrobného odvetvia Únie. V dôsledku tohto nárastu výrobné odvetvie Únie prišlo o predaj v prospech dumpingového dovozu a v snahe predísť ďalšiemu poklesu predaja nemohlo nastaviť ceny na úrovne dostatočné na dosiahnutie primeraného rozpätia zisku. Medzi dumpingovým dovozom a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, existovala teda jasná príčinná súvislosť. Komisia preto tvrdenie zamietla.

(395)

Po analýze pripomienok prijatých po konečnom poskytnutí informácií Komisia svoje zistenia týkajúce sa príčinnej súvislosti potvrdila.

(396)

Na stanovenie úrovne opatrení Komisia preskúmala, či by clo nižšie než dumpingové rozpätie stačilo na odstránenie ujmy, ktorú dumpingový dovoz spôsobil výrobnému odvetviu Únie.

(397)

Ujma by sa odstránila, keby výrobné odvetvie Únie dokázalo dosiahnuť cieľový zisk predajom za cieľovú cenu v zmysle článku 7 ods. 2c a 2d základného nariadenia.

(398)

Komisia v súlade s článkom 7 ods. 2c základného nariadenia pri určovaní cieľového zisku zohľadnila tieto faktory: úroveň ziskovosti pred zvýšením dovozu z prešetrovaných krajín, úroveň ziskovosti potrebnú na pokrytie celkových nákladov a investícií, výskumu, vývoja a inovácií a úroveň ziskovosti, ktorú možno očakávať za bežných podmienok hospodárskej súťaže. Takéto ziskové rozpätie by nemalo byť nižšie ako 6 %.

(399)

Navrhovateľ ani žiadny z výrobcov z Únie zaradených do vzorky nepredložili žiadne odôvodnené tvrdenia týkajúce sa úrovne cieľového zisku.

(400)

V podnete sa použil cieľový zisk 6 %, minimum stanovené v článku 7 ods. 2c základného nariadenia, pričom podnet neobsahoval žiadny dôkaz o tom, že by mal byť stanovený na vyššej úrovni. V podnete sa uvádzalo len to, že navrhovateľ očakáva, že výpočet podhodnotenia ceny počas prešetrovania bude vychádzať z vyššieho cieľového zisku, ktorý bude odrážať výrazne vyššie environmentálne náklady, ktoré sa v Únii očakávajú v období uplatnenia opatrení. Budúce environmentálne náklady však nie sú faktorom na určenie cieľového zisku podľa článku 7 ods. 2c základného nariadenia. Tieto náklady sa skutočne odrážajú v konečnej cieľovej cene podľa článku 7 ods. 2d základného nariadenia.

(401)

Len dvaja výrobcovia z Únie sa vyjadrili k náležitej úrovni cieľového zisku. Jeden z nich navrhol použiť cieľový zisk [6 – 7 %], t. j. zisk, ktorý dosiahol v roku 2018, keď bola prítomnosť dumpingového dovozu menšia. Druhý výrobca z Únie zaradený do vzorky uviedol, že nie je schopný odpovedať, keďže dovozu z Indie a Turecka konkuroval počas celého posudzovaného obdobia a dokonca aj predtým.

(402)

Vzhľadom na fragmentáciu odvetvia EÚ nie je zisk jedného výrobcu z Únie zaradeného do vzorky v danom roku dostatočným základom na stanovenie cieľového zisku pre celé výrobné odvetvie Únie. Okrem toho dovoz z dotknutých krajín bol prítomný na trhu už v roku 2018 za ceny nižšie ako výrobné náklady výrobného odvetvia Únie a výrobné odvetvie Únie bolo stratové.

(403)

Ako vyplýva z tabuliek 2 a 10, výrobné odvetvie Únie bolo počas posudzovaného obdobia skutočne stratové alebo tesne pokrývalo náklady, zatiaľ čo prítomnosť dovozu z dotknutých krajín bola výrazná už v roku 2018 a stabilne sa zvyšovala. Ani v jednom z týchto rokov preto nebolo možné dosiahnuť cieľový zisk v súlade s článkom 7 ods. 2c základného nariadenia.

(404)

Žiadny výrobca z Únie zaradený do vzorky nepredložil výpočet ziskovosti výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, počas desiatich rokov pred začatím prešetrovania, ako sa zisťovalo v dotazníku. Komisia takisto vzala na vedomie cieľový zisk stanovený pre toto výrobné odvetvie v rámci prešetrovania keramických obkladačiek z Číny (3,9 %), ktorý je však z roku 2010 (34), ako aj ziskovosť, ktorú výrobné odvetvie Únie dosiahlo v posudzovanom období v rámci revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti týkajúceho sa dovozu z Číny, počas ktorého bolo výrobné odvetvie Únie stratové (35).

(405)

Napokon, žiadny z výrobcov zaradených do vzorky nepredložil žiadne odôvodnené tvrdenia ani neposkytol dôkazy o tom, že jeho úroveň investícií, výskumu a vývoja a inovácií počas posudzovaného obdobia by bola za bežných podmienok hospodárskej súťaže vyššia.

(406)

Vzhľadom na tieto skutočnosti sa Komisia rozhodla pre použitie minimálneho cieľového zisku 6 % podľa článku 7 ods. 2c základného nariadenia. Toto cieľové rozpätie zisku sa pripočítalo ku skutočným výrobným nákladom výrobného odvetvia Únie, aby sa stanovila cena nespôsobujúca ujmu.

(407)

V súlade s článkom 7 ods. 2d základného nariadenia Komisia ako posledný krok posúdila budúce náklady vyplývajúce z mnohostranných environmentálnych dohôd a protokolov k nim, ktorých je Únia zmluvnou stranou, a z dohovorov MOP uvedených v prílohe Ia k základnému nariadeniu, ktoré by výrobnému odvetviu Únie vznikli počas obdobia uplatňovania opatrenia podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia. Komisia na základe dostupných dôkazov (podľa účtovných systémov spoločností, ich nástrojov na vykazovanie a prognóz) stanovila dodatočné náklady v rozmedzí 0,06 až 0,65 EUR/m2.

(408)

Tieto náklady zahŕňali dodatočné budúce náklady na zabezpečenie súladu so systémom obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii (ďalej len „systém EU ETS“). Systém EU ETS je základným kameňom politiky Únie zameranej na dosiahnutie súladu s mnohostrannými environmentálnymi dohodami. Takéto dodatočné náklady sa vypočítali na základe odhadovaných emisných kvót Únie, ktoré sa budú musieť nakúpiť počas obdobia uplatňovania opatrení. Pri dodatočných nákladoch sa prihliadalo aj na nepriame náklady na CO2 vyplývajúce zo zvýšenia cien elektrickej energie v rovnakom období v súvislosti so systémom EU ETS a s predpokladanými cenami emisných kvót.

(409)

Komisia na tomto základe vypočítala cenu podobného výrobku výrobného odvetvia Únie nespôsobujúcu ujmu tak, že na výrobné náklady výrobcov z Únie zaradených do vzorky počas obdobia prešetrovania uplatnila rozpätie cieľového zisku (pozri odôvodnenie 406) a potom pripočítala úpravy v zmysle článku 7 ods. 2d podľa jednotlivých druhov.

(410)

Komisia potom určila úroveň rozpätia ujmy na základe porovnania váženej priemernej dovoznej ceny spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov z Indie a Turecka zaradených do vzorky s výnimkou spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, u ktorých neboli zistené dumpingové praktiky, ktorá bola stanovená na účely výpočtov cenového podhodnotenia, s váženou priemernou cenou podobného výrobku nespôsobujúcou ujmu, ktorý v období prešetrovania predávali výrobcovia z Únie zaradení do vzorky na trhu Únie. Prípadný rozdiel vyplývajúci z tohto porovnania sa vyjadril ako percentuálny podiel váženej priemernej hodnoty CIF dovozu.

(411)

Úroveň odstránenia ujmy v prípade „ostatných spolupracujúcich spoločností“ a v prípade „všetkých ostatných spoločností“ je vymedzená rovnako ako dumpingové rozpätie pre tieto spoločnosti (pozri odôvodnenia 203 až 207 a 256 až 258).

(412)

Po konečnom poskytnutí informácií turecká vláda tvrdila, že rozpätia na odstránenie ujmy boli skreslené, pretože sa pri nich zohľadňovali budúce náklady na zabezpečenie súladu. Turecká vláda sa zaujímala o to, ako sú tieto náklady zohľadnené vo výpočte, a či bolo zohľadnené potenciálne zavedenie mechanizmu uhlíkovej kompenzácie na hraniciach. Združenie CGCSA v tejto súvislosti tvrdilo, že úprava o budúce náklady na zabezpečenie súladu nie je v súlade s normami WTO.

(413)

Združenie CGCSA sa okrem toho vyjadrilo, že vysoké úrovne predaja pod cieľovú cenu potvrdzujú zahrnutie výrobcov z Únie vyrábajúcich remeselnícke alebo špeciálne dizajnové výrobky do vzorky.

(414)

Združenie CGCSA napokon tvrdilo, že značka je dôležitým faktorom v rozhodnutiach týkajúcich sa stanovenia ceny. Preto by sa pri porovnávaní dovozných cien tureckých výrobcov s cenami výrobcov z Únie nespôsobujúcimi ujmu mala vykonať úprava zohľadňujúca značku. Na dôkaz tohto tvrdenia sa združenie CGCSA odvolávalo na priemernú vývoznú cenu talianskych a španielskych výrobcov, pričom priemerná vývozná cena talianskych výrobcov bola vyššia než priemerná vývozná cena keramických obkladačiek vyvezených zo Španielska. Zainteresovaná strana použila na porovnanie obchodné štatistiky.

(415)

Toto tvrdenie týkajúce sa budúcich nákladov na zabezpečenie súladu turecká vláda zopakovala aj po dodatočnom čiastočnom poskytnutí informácií.

(416)

Komisia poznamenala, že zahrnutie budúcich nákladov na zabezpečenie súladu do výpočtu úrovne odstránenia ujmy bolo v súlade s ustanoveniami článku 7 ods. 2d základného nariadenia. Strany neuviedli, ktoré ustanovenia antidumpingovej dohody WTO Komisia údajne porušila tým, že sa zohľadňovali pri stanovení ceny nespôsobujúcej ujmu.

(417)

S cieľom stanoviť hodnotu tejto úpravy vo vzťahu k skutočným výrobným nákladom Komisia porovnala jednotkové náklady na zabezpečenie súladu v období prešetrovania s odhadovanými jednotkovými nákladmi na zabezpečenie súladu v nasledujúcich piatich rokoch. Priemerná nadmerná hodnota týchto jednotkových nákladov sa pripočítala ku skutočným výrobným nákladom použitým vo výpočte ceny nespôsobujúcej ujmu. V tomto prípade bol účinok budúcich nákladov na zabezpečenie súladu zanedbateľný a predstavoval v priemere približne 3 % ceny nespôsobujúcej ujmu. Komisia následne zamietla tvrdenie tureckej vlády, že výpočet úrovne odstránenia ujmy bol skreslený.

(418)

Okrem toho boli tvrdenia tureckých zainteresovaných strán týkajúce sa zloženia vzorky výrobcov z Únie už analyzované v odôvodneniach 70 až 74 a 299.

(419)

Komisia napokon poznamenala, že združenie CGCSA ani žiadny vyvážajúci výrobca zaradený do vzorky počas prešetrovania nepožiadal o úpravu zohľadňujúcu značku. Komisia preto nebola schopná prijať stanovisko k tomuto tvrdeniu združenia CGCSA. Jednoduché porovnanie vývozných cien talianskych a španielskych výrobcov v každom prípade nemožno považovať za dôkaz o tvrdení tejto strany. Tieto rozdiely mohlo spôsobiť množstvo iných faktorov, ako napríklad vyvážaný sortiment výrobkov.

(420)

Komisia následne zamietla tvrdenia týkajúce sa stanovenia úrovne odstránenia opísané v odôvodneniach 412 až 414.

(421)

V nadväznosti na uvedené posúdenie by konečné antidumpingové clá mali byť v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia stanovené takto:

(422)

Komisia v súlade s článkom 21 základného nariadenia preskúmala, či môže dospieť k jednoznačnému záveru, že v tomto prípade napriek zisteniu existencie dumpingu spôsobujúceho ujmu nie je v záujme Únie prijať opatrenia. Určenie záujmu Únie bolo založené na vyhodnotení všetkých jednotlivých dotknutých záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov, používateľov a spotrebiteľov.

(423)

Po konečnom poskytnutí informácií indická vláda, turecká vláda, turecké spoločnosti Seramiksan a Sogutsen Seramik, šestnásť indických vyvážajúcich výrobcov a spoločnosť Ceramika Netto tvrdili, že Komisia nevykonala spravodlivý a úplný test záujmu Únie. Tieto tvrdenia sú analyzované ďalej v príslušných oddieloch.

(424)

Výrobné odvetvie Únie sa skladá z viac ako 300 výrobcov v 24 členských štátoch a priamo zamestnáva viac ako 54 500 ľudí (ekvivalent plného pracovného času). Hlavnými vyrábajúcimi členskými štátmi, ktoré tvoria 85 % celkovej výroby EÚ, sú Španielsko, Taliansko a Poľsko. Ako sa uvádza v odôvodnení 59, toto výrobné odvetvie Únie sa vyznačuje fragmentáciou; väčšinu výrobcov, viac ako 240, predstavujú malé a stredné podniky (ďalej len „MSP“). Ako sa uvádza v odôvodnení 11, začatie prešetrovania jasne podporilo viac než 30 % celkovej výroby EÚ a žiadny výrobca z Únie sa nevyjadril proti ani nevyjadril neutrálne stanovisko. Prešetrovanie malo širokú podporu aj zo strany vnútroštátnych združení, ktoré spolupracovali na prešetrovaní tým, že navrhovateľovi poskytli údaje.

(425)

Z prešetrovania vyplynulo, že výrobné odvetvie Únie trpí značnou ujmou spôsobenou dumpingovým dovozom z Indie a Turecka. Ako sa uvádza v oddieloch 4 a 5, situácia celého výrobného odvetvia Únie sa zhoršila v dôsledku rastúceho množstva dumpingového dovozu z Indie a Turecka za nízke ceny. Podiel tohto dovozu za tieto ceny na trhu v Únii sa neustále zvyšoval na úkor výrobného odvetvia Únie a výrobnému odvetviu Únie bránil zvýšiť svoje ceny na primerane ziskovú úroveň, ktorá by mu umožnila dosiahnuť cieľový zisk.

(426)

Očakáva sa, že antidumpingové opatrenia na dovoz z Indie a Turecka obnovia podmienky spravodlivého obchodu na trhu Únie. Zároveň sa očakáva, že výrobnému odvetviu Únie to umožní opätovne získať časť podielu na trhu, o ktorú prišlo v dôsledku dumpingového dovozu, a urobiť tak za spravodlivé ceny a zároveň zlepšiť úroveň zisku, čo by zase odvetviu umožnilo zvýšiť svoje investície. Investície majú v tomto odvetví skutočne zásadný význam, a to nielen pokiaľ ide o údržbu, ale aj o inováciu a investície do rozvíjajúcich sa segmentov, ako sú veľké obklady. Očakáva sa, že výrobcovia z Únie sa následkom týchto opatrení zotavia zo situácie spôsobujúcej ujmu, budú ďalej investovať a plniť si svoje záväzky vrátane sociálnych a environmentálnych záväzkov.

(427)

Neuloženie opatrení by zhoršilo situáciu výrobného odvetvia Únie, ktoré už teraz trpí značnou ujmou a nie je dostatočne silné na to, aby ďalej čelilo nárastu dumpingového dovozu za ceny pod úrovňou výrobných nákladov výrobného odvetvia Únie. Ak by sa nezaviedli opatrenia, dalo by sa očakávať, že nárast dovozu keramických obkladačiek z Indie a Turecka za dumpingovú nízku cenu by ďalej pokračoval. V takej situácii by výrobné odvetvie Únie nebolo schopné zvýšiť svoje ceny na ziskovú úroveň a ďalej by prichádzalo o predaj v dôsledku dumpingového dovozu.

(428)

Komisia preto dospela k záveru, že uloženie opatrení je v záujme výrobného odvetvia Únie.

(429)

V deň začatia prešetrovania bolo oslovených 900 známych dovozcov (36) v Únii, ktorí boli vyzvaní na spoluprácu na prešetrovaní. Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 98 a 99, spolupracovali len dvaja neprepojení dovozcovia. Obidve spoločnosti odpovedali na písomné upozornenie Komisie na nedostatky nadväzujúce na analýzu ich dotazníkov, no neskôr spoluprácu prerušili, keďže žiadna z nich nesúhlasila s overovaním na mieste ani s krížovou kontrolou na diaľku. Nasledujúca analýza sa zakladá na ich vyplnených dotazníkoch a na ich odpovediach na písomné upozornenia na nedostatky, ako aj na vlastnom výskume Komisie (37).

(430)

Títo dvaja dovozcovia predstavovali v období prešetrovania [3 – 4] % dovozu z dotknutých krajín, pričom väčšinu ich dovozu z dotknutých krajín tvorila India. V prípade jedného z nich výrobok, ktorý je predmetom prešetrovania, predstavoval prevažnú časť jeho činnosti, pokiaľ ide o obrat, zatiaľ čo v prípade druhého dovozcu predstavoval približne jednu štvrtinu. Podiel dovozu z dotknutých krajín na ich celkovom nákupe sa rovnal približne jednej štvrtine. Obaja nakupovali v období prešetrovania a v roku 2020 od výrobcov z Únie značné množstvá, ako aj menšie množstvá z tretích krajín iných ako dotknuté krajiny. Vážený priemer miery ziskovosti, pokiaľ ide o prešetrovaný výrobok, stanovený podľa vysvetlenia v odôvodnení 429, sa pohybuje v rozmedzí [5 – 7 %].

(431)

Hoci na základe uvedených skutočností by čisto z hľadiska nákladov akékoľvek clo malo vplyv na činnosť neprepojených dovozcov, vzhľadom na výšku cla by vplyv cla na rozpätie zisku dovozcov a na tých, pre ktorých obchodovanie s keramickými obkladačkami nie je jedinou činnosťou, bol obmedzený, a to aj keby ho museli úplne absorbovať. Napokon z prešetrovania vyplynulo, že neprepojení dovozcovia si môžu takisto zabezpečiť nedumpingový dovoz z iných tretích krajín a z Únie, tak ako to robili v roku 2020 a v období prešetrovania. Ako je znázornené v tabuľkách 1 a 4, výrobné odvetvie Únie má dostatočnú kapacitu na to, aby pokrylo dopyt v Únii.

(432)

Na druhej strane by neuloženie opatrení zhoršilo situáciu výrobného odvetvia Únie, ktoré trpí značnou ujmou, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 427. Treba pritom upozorniť, že na rozdiel od dovozcov výrobné odvetvie Únie počas obdobia prešetrovania sotva dosiahlo zisk. Okrem toho, keďže dovozcovia sa spoliehajú na nákup zo strany výrobného odvetvia Únie aj iných zdrojov, ak by sa umožnilo pokračovaniu dovozu do Únie za dumpingové ceny na úkor výrobného odvetvia Únie, ovplyvnilo by to takisto ich zdroje dodávok.

(433)

Na základe toho Komisia usúdila, že účinok opatrení na neprepojených dovozcov by bol obmedzený.

(434)

Po konečnom poskytnutí informácií spoločnosť Seramiksan uviedla, že test záujmu Únie bol skreslený tým, že Komisia nedostala žiadne informácie od približne 900 dovozcov v Únii a nepreskúmala ich záujem.

(435)

Komisia podotkla, že o začatí prešetrovania informovala všetkých známych dovozcov v Únii. Komisia analyzovala a zohľadnila informácie predložené všetkými spoločnosťami, ktoré sa rozhodli spolupracovať alebo zaslať podania. Komisia preto tvrdenie zamietla.

(436)

Po konečnom poskytnutí informácií viacerí dovozcovia z Únie uviedli, že uloženie opatrení na dovoz z Turecka by im spôsobilo ujmu, keďže investovali do vývoja nového sortimentu v spolupráci s tureckými výrobcami.

(437)

Komisia poznamenala, že títo dovozcovia z Únie v skoršej fáze prešetrovania nespolupracovali a nepredložili žiadne faktické informácie, ktoré by Komisii umožnili posúdiť vplyv opatrení na tieto zainteresované strany. Okrem toho, na základe pripomienok doručených od tureckých vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky sa zistilo, že jeden turecký vyvážajúci výrobca sa nedopúšťa dumpingu a že priemerná úroveň opatrení uplatnených na dovoz z Turecka sa znížila. Komisia preto trvala na tom, že účinok ciel na dovozcov z Únie bude obmedzený.

(438)

Spoločnosť Ceramika Netto po konečnom poskytnutí informácií takisto predložila viacero procedurálnych tvrdení.

(439)

Spoločnosť tvrdila, že Komisia nesprávne použila pojmy, ako napríklad „takzvaní“ alebo „pričom sa označovali za“ výrobcov. Spoločnosť tvrdila, že podľa práva Únie je uznaná ako výrobca, najmä podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011 (38).

(440)

Komisia uviedla, že vymedzenie pojmov použitých v článku 2 nariadenia (EÚ) č. 305/2011 v zmysle tohto článku sa uplatňuje len na záležitosti, ktoré upravuje toto nariadenie. Toto prešetrovanie sa uskutočnilo podľa základného nariadenia. Vymedzenie pojmu výrobca stanovené v nariadení (EÚ) č. 305/2011 sa preto v tomto konaní neuplatňuje. Podľa informácií, ktoré mala dostupné Komisia, bola spoločnosť v skutočnosti dovozcom z Únie.

(441)

Spoločnosť Ceramika Netto nesúhlasila s vyjadreniami Komisie v odôvodnení 461 týkajúcimi sa cien, za ktoré uskutočňovala dovoz, podľa ktorých boli dumpingové. Spoločnosť sa v tejto súvislosti odvolala na faktúry z predaja na domácom trhu a predaja na vývoz jej indických dodávateľov poskytnutých Komisii, ktoré podľa spoločnosti dokazovali, že jej dovozné ceny neboli dumpingové.

(442)

Komisia pripomenula, že prešetrovanie dumpingového správania sa uskutočnilo na vzorke indických vyvážajúcich výrobcov. Akékoľvek faktúry z predaja predložené spoločnosťou Ceramika Netto boli preto pre zistenia o dumpingu nepodstatné. Komisia v odôvodnení 272 konštatovala, že jej zistenia týkajúce sa skupiny Conor a skupiny Icon možno rozšíriť na celú krajinu. Tieto zistenia sa tak uplatnili na dovoz od indických dodávateľov spoločnosti Ceramika Netto.

(443)

Spoločnosť Ceramika Netto nesúhlasila s posúdením Komisie, že predstavuje nespolupracujúcu spoločnosť. Spoločnosť tvrdila, že podľa oznámenia o začatí konania mohla predložiť informácie nielen vo forme vyplneného dotazníka, ale aj v ľubovoľnom formáte. Spoločnosť Ceramika Netto okrem toho tvrdila, že Komisia mala spoločnosť informovať o prípadných informáciách, ktoré jej v podaní v ľubovoľnom formáte chýbali.

(444)

Ako sa konštatuje v odôvodnení 440, spoločnosť Ceramika Netto je na účely tohto prešetrovania dovozcom. Ako sa konštatuje v odôvodneniach 75 až 77, spoločnosť nepožiadala o to, aby bola považovaná za spolupracujúceho dovozcu. Komisia potvrdila, že ako dovozca z Únie mala spoločnosť možnosť predložiť informácie týkajúce sa záujmu Únie v ľubovoľnom formáte. Je však potrebné poznamenať, že na tieto informácie sa v porovnaní s vyplneným dotazníkom nevzťahuje postup nápravy nedostatkov. Komisia nebola povinná požiadať o dodatočné informácie, najmä preto, že druh informácií, ktoré Komisia hľadala, bol na začiatku prešetrovania verejne sprístupnený prostredníctvom dotazníkov.

(445)

V deň začatia prešetrovania Komisia kontaktovala osem združení používateľov keramických obkladačiek v Únii. Žiadne z nich nespolupracovalo na prešetrovaní ani nepredložilo podania. Podania nepredložilo ani stavebnícke odvetvie, ktoré je jedným z najväčších používateľov keramických obkladačiek v Únii. Nízka úroveň spolupráce zo strany používateľov by naznačovala, že toto odvetvie sa nespolieha na dovoz z dotknutých krajín alebo že antidumpingové clo by nemalo významný vplyv na ich činnosť.

(446)

Komisia takisto kontaktovala deviatich distribútorov. Len jeden z nich sa rozhodol spolupracovať, a to spoločnosť OBI Group Holding SE & Co, KGaA. Na základe dôvodov vysvetlených v odôvodnení 76 Komisia usúdila, že táto spoločnosť by sa mala prešetrovať ako používateľ/obchodník s výrobkom, ktorý je predmetom prešetrovania.

(447)

Táto spoločnosť namietala proti uloženiu opatrení a uviedla, že výrobcovia z Únie nedokážu v plnej miere nahradiť veľké výrobné kapacity v Indii a Turecku, ale neposkytla žiadne dôkazy podporujúce toto tvrdenie. Ako je znázornené v tabuľkách 1 a 4, výrobné odvetvie Únie má dostatočnú kapacitu na to, aby pokrylo dopyt v EÚ. Spoločnosť pripustila možnosť zmeny dodávateľov.

(448)

Spoločnosť nakupuje keramické obkladačky z Indie a Turecka najmä od nezávislých dovozcov pôsobiacich ako veľkoobchodníci a následne ich ďalej predáva prostredníctvom svojich veľkoobchodov a franšízových partnerov. Viac ako polovicu jej nákupu keramických obkladačiek tvoria výrobky z Únie. Jej ziskovosť z keramických obkladačiek je o [1,5 % – 3 %] nižšia než jej priemerná ziskovosť. Keramické obkladačky tvoria len veľmi malú časť celkového obratu spoločnosti. Z tohto dôvodu, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodneniach 431 a 432 Komisia usúdila, že vplyv na túto spoločnosť by bol veľmi obmedzený.

(449)

Na základe toho a vzhľadom na nízku úroveň spolupráce Komisia usúdila, že účinok opatrení na používateľov a obchodníkov by bol obmedzený.

(450)

Na prešetrovaní nespolupracovalo žiadne združenie spotrebiteľov. V reakcii na dotazník, v ktorom sa vyžadovali makroekonomické ukazovatele výrobného odvetvia Únie, združenie CET uviedlo, že očakáva, že vplyv na spoločnosti pôsobiace na dolných trhoch – konkrétne na distribútorov a používateľov/spotrebiteľov – by bol veľmi obmedzený vzhľadom na alternatívne zdroje dodávky a zistenia z doterajších prešetrovaní keramických obkladačiek, ktoré potvrdili, že keramické obkladačky majú minimálny vplyv na konečné náklady v stavebníckom odvetví (39) a že uloženie opatrení sa premietne do obmedzeného zvyšovania cien pre koncového používateľa (40).

(451)

Súčasné prešetrovanie potvrdilo existenciu alternatívnych zdrojov dodávky z krajín iných ako India a Turecko, keďže dovozcovia získavajú tovar z Únie a aj z tretích krajín iných ako India a Turecko (pozri odôvodnenia 430 a 431). Keďže chýbajú odôvodnené podania od spotrebiteľských organizácií, Komisia nemôže presne posúdiť, či by clo malo vplyv na koncových spotrebiteľov a aký by tento vplyv bol, pričom neexistujú žiadne dôkazy, ktoré by naznačovali, že zistenia z minulých prešetrovaní by neplatili pre toto prešetrovanie. Okrem toho vzhľadom na výšku cla by aj prípadné zvyšovanie cien malo relatívne obmedzený vplyv na spotrebiteľov.

(452)

Na základe toho a vzhľadom na nízku úroveň spolupráce Komisia usúdila, že účinok opatrení na spotrebiteľov by bol obmedzený.