(1)

Únia si stanovila za jeden zo svojich cieľov presadzovanie ochrany práv dieťaťa, ako sa uvádza v článku 3 Zmluvy o Európskej únii. Opatrenia na ochranu detí pred neoprávneným premiestnením alebo zadržiavaním sú zásadnou súčasťou tejto politiky.

(2)

Rada prijala nariadenie (EÚ) 2019/1111 (2) (ďalej len „nariadenie Brusel IIb“), ktorého cieľom je chrániť deti pred škodlivými účinkami neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania a stanoviť postupy na zabezpečenie ich okamžitého návratu do štátu ich obvyklého pobytu, ako aj zabezpečiť ochranu práv styku a opatrovníckych práv.

(3)

Nariadením Brusel IIb sa dopĺňa a posilňuje Haagsky dohovor z 25. októbra 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (ďalej aj „Haagsky dohovor z roku 1980“), ktorým sa na medzinárodnej úrovni stanovuje systém povinností a spolupráce medzi zmluvnými štátmi a medzi ústrednými orgánmi a ktorý má za cieľ zabezpečiť okamžitý návrat neoprávnene premiestnených alebo zadržiavaných detí.

(4)

Všetky členské štáty sú zmluvnými stranami Haagskeho dohovoru z roku 1980.

(5)

Únia nabáda tretie štáty, aby pristúpili k Haagskemu dohovoru z roku 1980, a podporuje správne vykonávanie Haagskeho dohovoru z roku 1980 okrem iného spoločnou účasťou s členskými štátmi v osobitných výboroch, ktoré pravidelne zvoláva Haagska konferencia medzinárodného práva súkromného.

(6)

Spoločný právny rámec platný vo vzťahu medzi členskými štátmi a tretími štátmi by mohol byť najlepším riešením pre citlivé prípady medzinárodných únosov detí.

(7)

V Haagskom dohovore z roku 1980 sa stanovuje, že sa uplatňuje medzi pristupujúcim štátom a tými zmluvnými štátmi, ktoré vyhlásili, že toto pristúpenie prijali.

(8)

Haagsky dohovor z roku 1980 neumožňuje organizáciám regionálnej hospodárskej integrácie, akou je Únia, stať sa jeho zmluvnou stranou. Únia preto nemôže pristúpiť k Haagskemu dohovoru z roku 1980 a ani uložiť vyhlásenie o prijatí pristupujúceho štátu.

(9)

Podľa stanoviska 1/13 Súdneho dvora Európskej únie (3) patria vyhlásenia o prijatí podľa Haagskeho dohovoru z roku 1980 do výlučnej vonkajšej právomoci Únie.

(10)

Tunisko 10. júla 2017 uložilo svoju listinu o pristúpení k Haagskemu dohovoru z roku 1980. Haagsky dohovor z roku 1980 nadobudol v Tunisku platnosť 1. októbra 2017.

(11)

Posúdenie situácie v Tunisku viedlo k záveru, že členské štáty sú v pozícii, aby prijali v záujme Únie pristúpenie Tuniska podľa podmienok Haagskeho dohovoru z roku 1980.

(12)

Preto by sa členské štáty mali oprávniť, aby v záujme Únie uložili svoje vyhlásenie o prijatí pristúpenia Tuniska v súlade s podmienkami uvedenými v tomto rozhodnutí.

(13)

Írsko je viazané nariadením Brusel IIb, a preto sa zúčastňuje na prijímaní a uplatňovaní tohto rozhodnutia.

(14)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu (č. 22) o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto rozhodnutia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu,