1.   Týmto nariadením sa ustanovuje Colný kódex Únie (ďalej len „kódex“), ktorým sa ustanovujú všeobecné pravidlá a postupy uplatniteľné na tovar, ktorý vstupuje na colné územie Únie alebo je z neho prepravený.

Bez toho, aby bolo dotknuté medzinárodné právo a medzinárodné dohovory, ako aj právne predpisy Únie v iných oblastiach, sa kódex uplatňuje jednotne na celom colnom území Únie.

2.   Určité ustanovenia colných predpisov sa môžu uplatňovať mimo colného územia Únie v rámci právnych predpisov upravujúcich konkrétne oblasti alebo v rámci medzinárodných dohovorov.

3.   Určité ustanovenia colných predpisov vrátane zjednodušení, ktoré sa v nich ustanovujú, sa uplatňujú na obchod s tovarom Únie medzi časťami colného územia Únie, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia smernice 2006/112/ES alebo smernice 2008/118/ES, a časťami tohto územia, na ktoré sa uvedené ustanovenia nevzťahujú, alebo na obchod medzi časťami tohto územia, na ktoré sa uvedené ustanovenia nevzťahujú.

1.   Colné územie Únie zahŕňa tieto územia vrátane ich teritoriálnych vôd, vnútrozemských vôd a vzdušného priestoru:

2.   Za súčasť colného územia Únie sa vrátane ich teritoriálnych vôd, vnútrozemských vôd a vzdušného priestoru považujú nasledovné územia ležiace mimo územia členských štátov, berúc do úvahy dohovory a zmluvy, ktoré sa na tieto územia uplatňujú:

1.   Každá výmena informácií medzi colnými orgánmi a medzi hospodárskymi subjektmi a colnými orgánmi, akými sú napr. colné vyhlásenia, žiadosti alebo rozhodnutia, a uchovávanie takýchto informácií podľa požiadaviek colných predpisov sa uskutočňuje s využitím techník elektronického spracovania údajov.

2.   Na účely výmeny a uchovávania informácií podľa odseku 1 sa vypracujú spoločné požiadavky na údaje.

3.   Prostriedky výmeny a uchovávania informácií iné než techniky elektronického spracovania údajov uvedené v odseku 1 možno používať:

4.   Odchylne od odseku 1, Komisia môže vo výnimočných prípadoch prijímať rozhodnutia, ktorými sa jednému alebo viacerým členským štátom povoľuje používať iné prostriedky výmeny a uchovávania informácií než techniky elektronického spracúvania údajov.

Takéto rozhodnutie o výnimke musí byť odôvodnené špecifickou situáciou členského štátu, ktorý o ňu žiada, a výnimka sa udeľuje na určité časové obdobie. Táto výnimka podlieha pravidelnému preskúmaniu a na základe ďalšej žiadosti členského štátu, ktorému je určená, sa môže predĺžiť o ďalšie určité časové obdobia. Keď dôvody jej udelenia pominú, zruší sa.

Touto výnimkou nie je dotknutá výmena informácií medzi členským štátom, ktorému je určená, a inými členskými štátmi ani výmena a uchovávanie informácií v iných členských štátoch na účely uplatňovania colných predpisov.

1.   Komisia vymedzí prostredníctvom vykonávacích aktov:

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 285 ods. 4.

2.   Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov rozhodnutia týkajúce sa výnimiek uvedené v článku 6 ods. 4.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 285 ods. 2.

1.   Hospodárske subjekty usadené na colnom území Únie sa zaregistrujú u colných orgánov príslušných pre miesto, kde sú usadené.

2.   V osobitných prípadoch sa hospodárske subjekty, ktoré nie sú usadené na colnom území Únie, zaregistrujú u colných orgánov príslušných pre miesto, v ktorom tieto hospodárske subjekty po prvýkrát podajú vyhlásenie alebo žiadosť o rozhodnutie.

3.   Pokiaľ nie je ustanovené inak, osoby iné ako hospodárske subjekty sa nemusia registrovať u colných orgánov.

Ak sa osoby uvedené v prvom pododseku musia registrovať, uplatňuje sa nasledovné:

4.   V osobitných prípadoch colné orgány zrušia platnosť registrácie.

1.   Na všetky informácie, ktoré získali colné orgány pri plnení svojich povinností, a ktoré majú dôverný charakter alebo boli poskytnuté ako dôverné, sa vzťahuje povinnosť služobného tajomstva. Colné orgány ich nemôžu zverejniť bez výslovného súhlasu osoby alebo orgánu, ktorý tieto údaje poskytol, okrem prípadov podľa článku 47 ods. 2 a druhého pododseku tohto odseku.

Takéto informácie sa môžu zverejniť bez súhlasu v prípadoch, ak sú tak príslušné colné orgány povinné alebo oprávnené konať na základe platných ustanovení, najmä v súvislosti s ochranou údajov alebo právnym procesom.

2.   Colným orgánom a iným príslušným orgánom krajín alebo území mimo colného územia Únie, sa môžu oznamovať dôverné informácie uvedené v odseku 1 na účely colnej spolupráce s týmito krajinami alebo územiami v rámci medzinárodnej dohody alebo právnych predpisov Únie v oblasti spoločnej obchodnej politiky.

3.   Pri akomkoľvek zverejnení alebo oznámení informácií podľa odsekov 1 a 2 sa musí zabezpečiť primeraná úroveň ochrany údajov v úplnom súlade s platnými ustanoveniami o ochrane údajov.

1.   Colné orgány a hospodárske subjekty si môžu vymieňať akékoľvek informácie, ktoré sa podľa colných predpisov nevyžadujú predovšetkým na účely vzájomnej spolupráce pri určovaní a potláčaní rizika. Táto výmena sa môže uskutočniť na základe písomnej dohody a môže zahŕňať prístup colných orgánov k počítačovým systémom hospodárskeho subjektu.

2.   Každá informácia, ktorú počas spolupráce uvedenej v odseku 1 poskytla jedna strana druhej, je dôverná, pokiaľ sa obidve strany nedohodnú inak.

1.   Každá osoba môže od colných orgánov požadovať informácie týkajúce sa uplatňovania colných predpisov. Takáto žiadosť sa môže zamietnuť, ak sa nevzťahuje na skutočne predpokladanú činnosť v rámci medzinárodného obchodu s tovarom.

2.   Colné orgány udržiavajú pravidelnú komunikáciu s hospodárskymi subjektmi a inými orgánmi, ktoré sa podieľajú na medzinárodnom obchode s tovarom. Podporujú transparentnosť sprístupňovaním colných predpisov, všeobecných správnych rozhodnutí a voľne dostupných formulárov žiadostí, podľa možností bez poplatku a prostredníctvom internetu.

1.   Každá osoba, ktorá sa priamo alebo nepriamo podieľa na vykonávaní colných formalít alebo na colných kontrolách, poskytuje colným orgánom na ich žiadosť v stanovenej lehote a vhodnou formou všetky požadované doklady a informácie, ako aj akúkoľvek pomoc potrebnú na vykonanie týchto formalít alebo kontrol.

2.   Osoba, ktorá podáva colné vyhlásenie, vyhlásenie na dočasné uskladnenie, predbežné colné vyhlásenie o vstupe, predbežné colné vyhlásenie o výstupe, vyhlásenie o spätnom vývoze alebo oznámenie o spätnom vývoze colným orgánom alebo predkladá žiadosť o povolenie alebo akékoľvek iné rozhodnutie, zodpovedá za všetky tieto body:

Prvý pododsek sa uplatňuje aj na poskytovanie akýchkoľvek informácií v akejkoľvek inej forme, ktoré požadujú colné orgány alebo ktoré sa im poskytujú.

V prípade, že colný zástupca dotknutej osoby, ako sa uvádza v článku 18, podal vyhlásenie alebo oznámenie, predložil žiadosť alebo poskytol informácie, aj na tohto colného zástupcu sa vzťahujú povinnosti, ktoré sú ustanovené v prvom pododseku tohto odseku.

1.   Členské štáty spolupracujú s Komisiou na vývoji, správe a využívaní elektronických systémov na výmenu informácií medzi colnými orgánmi a s Komisiou a uchovávanie takýchto informácií v súlade s kódexom.

2.   Členské štáty, ktorým bola udelená výnimka v súlade s článkom 6 ods. 4, nie sú povinné v rámci tejto výnimky vyvíjať, spravovať a využívať elektronické systémy uvedené v odseku 1 tohto článku.

1.   Každá osoba si môže určiť colného zástupcu.

Takéto zastúpenie môže byť buď priame, pri ktorom colný zástupca koná v mene a na účet inej osoby, alebo nepriame, pri ktorom colný zástupca koná vo vlastnom mene, ale na účet inej osoby.

2.   Colný zástupca musí byť usadený na colnom území Únie.

Pokiaľ nie je ustanovené inak, od tejto požiadavky sa upustí, ak colný zástupca koná na účet osôb, ktoré nie sú povinné byť usadené na colnom území Únie.

3.   Členský štát môže v súlade s právom Únie určiť podmienky, za ktorých môže colný zástupca poskytovať služby v členskom štáte, v ktorom je usadený. Bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie miernejších kritérií zo strany dotknutého členského štátu, je však colný zástupca, ktorý spĺňa kritériá ustanovené v článku 39 písm. a) až d), oprávnený poskytovať takéto služby aj v členskom štáte, v ktorom nie je usadený.

4.   Členské štáty môžu uplatňovať podmienky určené v súlade s prvou vetou odseku 3, na colných zástupcov, ktorí nie sú usadení na colnom území Únie.

1.   Colný zástupca v konaní pred colnými orgánmi vyhlási, že koná na účet osoby, ktorú zastupuje, a uvedie, či je zastúpenie priame alebo nepriame.

Osoby, ktoré neurobia vyhlásenie, že konajú ako colný zástupca, alebo vyhlásia, že konajú ako colný zástupca bez toho, aby boli na to splnomocnené, sa považujú za osoby konajúce vo vlastnom mene a na vlastný účet.

2.   Colné orgány môžu vyžadovať od osôb, ktoré vyhlasujú, že konajú ako colný zástupca, aby poskytli dôkaz o svojom splnomocnení od zastupovanej osoby.

V osobitných prípadoch colné orgány poskytnutie takéhoto dôkazu nevyžadujú.

3.   Colné orgány od osoby konajúcej ako colný zástupca, ktorá vykonáva úkony a formality pravidelne, nevyžadujú, aby dôkaz o svojom splnomocnení predkladala pri každej príležitosti, ak je takáto osoba schopná predložiť takýto dôkaz na ich požiadanie.

1.   Ak osoba žiada o rozhodnutie týkajúce sa uplatňovania colných predpisov, poskytne všetky informácie, ktoré príslušné colné orgány vyžadujú, aby mohli vydať takéto rozhodnutie.

O rozhodnutie môže požiadať aj niekoľko osôb a môže sa vzťahovať aj na niekoľko osôb v súlade s podmienkami stanovenými v colných predpisoch.

Pokiaľ nie je ustanovené inak, príslušnými colnými orgánmi sú colné orgány miesta, kde sa vedie hlavná účtovná evidencia žiadateľa na colné účely alebo kde je takáto evidencia prístupná a kde sa má vykonávať aspoň časť činností, na ktoré sa má rozhodnutie vzťahovať.

2.   Colné orgány bezodkladne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti o rozhodnutie overia, či sú splnené podmienky pre prijatie tejto žiadosti.

Ak colné orgány konštatujú, že žiadosť obsahuje všetky požadované informácie, ktoré potrebujú na vydanie rozhodnutia, v lehote uvedenej v prvom pododseku informujú žiadateľa o prijatí žiadosti.

3.   Príslušný colný orgán vydá a žiadateľovi oznámi rozhodnutie uvedené v odseku 1 bezodkladne a najneskôr 120 dní odo dňa prijatia žiadosti, pokiaľ nie je ustanovené inak.

Ak colné orgány nemôžu dodržať lehotu na vydanie rozhodnutia, informujú o tom žiadateľa pred uplynutím tejto lehoty, pričom uvedú dôvody a ďalšiu lehotu, ktorú považujú za potrebnú na vydanie rozhodnutia. Pokiaľ nie je ustanovené inak, uvedená ďalšia lehota nie je dlhšia ako 30 dní.

Bez toho, aby bol dotknutý druhý pododsek, colné orgány môžu predĺžiť lehotu na vydanie rozhodnutia, ako sa stanovuje v colných predpisoch, pokiaľ žiadateľ žiada o predĺženie na vykonanie úprav s cieľom zabezpečiť splnenie podmienok a kritérií. Takéto úpravy a ďalšia lehota nevyhnutná na ich vykonanie sa oznámia colným orgánom, ktoré rozhodujú o predĺžení.

4.   Ak nie je v rozhodnutí alebo colných predpisoch uvedené inak, rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom, keď je doručené alebo sa považuje za doručené žiadateľovi. Okrem prípadov uvedených v článku 45 ods. 2 sú vydané rozhodnutia od toho dňa vykonateľné colnými orgánmi.

5.   Pokiaľ nie je v colných predpisoch ustanovené inak, platnosť rozhodnutia nie je časovo obmedzená.

6.   Pred vydaním rozhodnutia, ktoré by bolo v neprospech žiadateľa, oznámia colné orgány dôvody, ktoré budú podkladom ich rozhodnutia, žiadateľovi, ktorému sa umožní, aby v stanovenej lehote, ktorá plynie odo dňa, keď mu bolo uvedené oznámenie doručené alebo sa považuje za doručené, predložil svoje stanovisko. Po uplynutí tejto lehoty sa žiadateľovi vhodným spôsobom oznámi rozhodnutie.

Prvý pododsek sa neuplatňuje v ktoromkoľvek z týchto prípadov:

7.   V rozhodnutí, ktoré je v neprospech žiadateľa, sa uvedú dôvody, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie a uvedené rozhodnutie musí obsahovať poučenie o možnosti odvolania podľa článku 44.

1.   Držiteľ rozhodnutia plní povinnosti vyplývajúce z tohto rozhodnutia.

2.   Držiteľ rozhodnutia bezodkladne informuje colné orgány o akejkoľvek skutočnosti, ktorá nastane po vydaní rozhodnutia a ktorá môže mať vplyv na jeho ďalšiu platnosť alebo obsah.

3.   Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia právnych predpisov v iných oblastiach, ktorými sa vymedzujú prípady, v ktorých sú rozhodnutia neplatné alebo sa stali nulitnými, colné orgány, ktoré vydali rozhodnutie, ho môžu kedykoľvek vyhlásiť za nulitné, zmeniť alebo zrušiť v prípadoch, v ktorých nie je v súlade s colnými predpismi.

4.   V osobitných prípadoch colné orgány:

5.   Colné orgány dohliadajú na podmienky a kritériá, ktoré má držiteľ rozhodnutia splniť. Dohliadajú tiež na plnenie povinností, ktoré z tohto rozhodnutia vyplývajú. Ak držiteľ rozhodnutia vznikol pred menej ako tromi rokmi, colné orgány vykonávajú podrobný dohľad počas prvého roka po vydaní rozhodnutia.

1.   Colné orgány vyhlásia za nulitné rozhodnutie vydané v prospech držiteľa rozhodnutia, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

2.   Vyhlásenie rozhodnutia za nulitné sa oznamuje držiteľovi rozhodnutia.

3.   Ak nie je v rozhodnutí v súlade s colnými predpismi uvedené inak, vyhlásenie rozhodnutia za nulitné nadobúda účinnosť dňom, keď nadobudlo účinnosť pôvodné rozhodnutie.

1.   Rozhodnutie v prospech dotknutej osoby sa zruší alebo zmení, ak v prípadoch iných, ako sú uvedené v článku 27:

2.   Ak nie je ustanovené inak, môže sa rozhodnutie vydané v prospech viacerých osôb zrušiť iba vo vzťahu k osobe, ktorá nesplní povinnosť uloženú na základe tohto rozhodnutia.

3.   Zrušenie alebo zmena rozhodnutia sa oznámia držiteľovi rozhodnutia.

4.   Článok 22 ods. 4 sa vzťahuje na zrušenie alebo zmenu rozhodnutia.

Vo výnimočných prípadoch, ak to vyžadujú oprávnené záujmy držiteľa rozhodnutia, však colné orgány môžu účinnosť zrušenia alebo zmeny rozhodnutia odložiť najviac o jeden rok. Tento dátum sa uvedie v rozhodnutí o zrušení alebo zmene.

1.   Colné orgány vydávajú na základe žiadosti rozhodnutia, ktoré sa týkajú záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru (ďalej len „rozhodnutia ZINZ“) alebo rozhodnutia, ktoré sa týkajú záväznej informácie o pôvode tovaru (ďalej len „rozhodnutia ZIPT“).

Takáto žiadosť sa neprijme za týchto okolností:

2.   Rozhodnutia ZINZ a ZIPT sú záväzné – iba na účely nomenklatúrneho zatriedenia tovaru alebo určenia pôvodu tovaru – pre:

3.   Rozhodnutia ZINZ a ZIPT sú platné po dobu troch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti rozhodnutia.

4.   S cieľom uplatniť rozhodnutie ZINZ alebo ZIPT v kontexte konkrétneho colného režimu, držiteľ rozhodnutia schopný preukázať, že:

1.   Rozhodnutie ZINZ stráca platnosť pred koncom doby uvedenej v článku 33 ods. 3, ak už nie je v súlade s právom, v dôsledku jedného z týchto prípadov:

s účinnosťou odo dňa uplatňovania takejto zmeny alebo takýchto opatrení.

2.   Rozhodnutie ZIPT stráca platnosť pred koncom doby uvedenej v článku 33 ods. 3 v ktoromkoľvek z týchto prípadov:

3.   Rozhodnutia ZINZ alebo ZIPT nestrácajú platnosť so spätnou účinnosťou.

4.   Odchylne od článku 23 ods. 3 a článku 27 sa rozhodnutia ZINZ a ZIPT vyhlasujú za nulitné, ak boli vydané na základe nesprávnych alebo neúplných informácií poskytnutých žiadateľom.

5.   Rozhodnutia ZINZ a ZIPT sa zrušia v súlade s článkom 23 ods. 3 a článkom 28. Na žiadosť ich držiteľa sa však takéto rozhodnutia nezrušia.

6.   Rozhodnutia ZINZ a ZIPT nie je možné zmeniť.

7.   Colné orgány zrušia rozhodnutia ZINZ:

8.   Rozhodnutia ZIPT sa zrušia:

9.   Ak sa uplatňuje odsek 1 písm. b) alebo odseky 2, 7 alebo 8, rozhodnutie ZINZ alebo ZIPT možno ešte stále používať v súvislosti so záväznými zmluvami, ktoré boli založené na tomto rozhodnutí a uzavreté pred tým, ako toto rozhodnutie stratilo platnosť alebo bolo zrušené. Toto predĺžené používanie sa neuplatňuje, ak sa rozhodnutie ZIPT vydá v súvislosti s tovarom, ktorý má byť vyvezený.

Predĺžené používanie uvedené v prvom pododseku nie je dlhšie ako šesť mesiacov odo dňa, keď rozhodnutie ZINZ alebo ZIPT stratí platnosť alebo sa zruší. Opatrením uvedeným v článku 57 ods. 4 alebo článku 67 sa však môže vylúčiť uvedené predĺžené používanie alebo ustanoviť kratšia časová lehota. V prípade výrobkov, pri ktorých sa pri vykonávaní colných formalít predkladajú osvedčenia o dovoze alebo vývoze, sa lehota šiestich mesiacov nahrádza lehotou platnosti daného osvedčenia.

Na účely predĺženého používania rozhodnutia ZINZ alebo ZIPT jeho držiteľ podá žiadosť colnému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, v lehote 30 dní odo dňa, keď rozhodnutie stratí platnosť alebo sa zruší, pričom sa uvedú množstvá, na ktoré sa o obdobie predĺženého používania žiada, a členský štát alebo členské štáty, v ktorých bude tovar počas tohto obdobia predmetom colného konania. Uvedený colný orgán vydá rozhodnutie o predĺženom používaní a bezodkladne o tom informuje držiteľa, najneskôr do 30 dní odo dňa, keď sú mu doručené všetky informácie, ktoré potrebuje na vydanie takéhoto rozhodnutia.

10.   Komisia oznamuje colným orgánom, že:

11.   Komisia môže prijať rozhodnutia, v ktorých členské štáty žiada o zrušenie rozhodnutí ZINZ alebo ZIPT, aby sa zaistilo správne a jednotné nomenklatúrne zatriedenie tovaru alebo určenie jeho pôvodu.

1.   Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov prijme procesné pravidlá vzťahujúce sa na:

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 285 ods. 4.

2.   Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov prijíma rozhodnutia, ktorými sa od členských štátov požaduje, aby zrušili:

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 285 ods. 2.

Ak sa má stanovisko výboru uvedeného v článku 285 ods. 1 získať prostredníctvom písomného postupu, uplatňuje sa článok 285 ods. 6.

1.   Hospodársky subjekt usadený na colnom území Únie, ktorý spĺňa kritériá stanovené v článku 39, môže podať žiadosť o status schváleného hospodárskeho subjektu.

Colné orgány po prípadnej konzultácii s inými príslušnými orgánmi udelia takýto status, ktorý podlieha dohľadu.

2.   Status schváleného hospodárskeho subjektu sa skladá z týchto druhov povolenia:

3.   Oba druhy povolenia uvedené v odseku 2 možno mať súčasne.

4.   Status schváleného hospodárskeho subjektu uznávajú s výhradou článkov 39, 40 a 41 colné orgány všetkých členských štátov.

5.   Colné orgány povoľujú subjektu využívať konkrétny zjednodušený postup na základe uznania statusu schváleného hospodárskeho subjektu pre zjednodušené colné postupy a pod podmienkou, že sú splnené požiadavky týkajúce sa konkrétneho typu zjednodušeného postupu ustanoveného v colných predpisoch. Kritériá, ktoré už boli preskúmané pri udeľovaní statusu schváleného hospodárskeho subjektu, colné orgány opätovne neskúmajú.

6.   Na schválený hospodársky subjekt uvedený v odseku 2 sa v súvislosti s colnými kontrolami a v závislosti od typu udeleného povolenia vzťahuje priaznivejšie zaobchádzanie ako na iné hospodárske subjekty vrátane menšieho počtu fyzických kontrol a kontrol dokladov.

7.   Colné orgány udeľujú výhody vyplývajúce zo statusu schváleného hospodárskeho subjektu osobám, ktoré sú usadené v krajinách alebo na územiach nenachádzajúcich sa na colnom území Únie, spĺňajú podmienky a plnia povinnosti vymedzené v príslušných právnych predpisoch týchto krajín alebo území, pokiaľ Únia tieto podmienky a povinnosti uznáva za rovnocenné s podmienkami a povinnosťami, ktoré sa vzťahujú na schválené hospodárske subjekty usadené na colnom území Únie. Takéto udelenie výhod je založené na zásade reciprocity, pokiaľ Únia nerozhodne inak, a je podporené medzinárodnou dohodou alebo právnymi predpismi Únie v oblasti spoločnej obchodnej politiky.

1.   Každý členský štát ustanoví sankcie za nedodržanie colných predpisov. Takéto sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

2.   Ak sa uplatňujú administratívne sankcie, môžu mať okrem iného jednu alebo obe z týchto foriem:

3.   Členské štáty oznámia Komisii do 180 dní odo dňa uplatňovania tohto článku, ako je určené v súlade s článkom 288 ods. 2, platné vnútroštátne predpisy ako sa predpokladá v odseku 1 tohto článku a bezodkladne jej oznámia akékoľvek následné zmeny týkajúce sa týchto ustanovení.

1.   Každá osoba má právo na odvolanie proti rozhodnutiu colných orgánov týkajúceho sa uplatňovania colných predpisov, ktoré sa jej priamo a osobne dotýka.

Právo na odvolanie má tiež každá osoba, ktorá požiadala colné orgány o vydanie rozhodnutia a rozhodnutie o svojej žiadosti nedostala v lehote uvedenej v článku 22 ods. 3.

2.   Právo na odvolanie sa môže uplatniť najmenej na dvoch úrovniach:

3.   Odvolanie sa podáva v členskom štáte, kde sa rozhodnutie vydalo alebo kde sa podala žiadosť o jeho vydanie.

4.   Členské štáty zabezpečujú, aby odvolacie konanie umožnilo bezodkladné potvrdenie alebo nápravu rozhodnutí vydaných colnými orgánmi.

1.   Podanie odvolania nemá odkladný účinok na vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia.

2.   Colné orgány však úplne alebo čiastočne odložia vykonateľnosť takéhoto rozhodnutia, ak majú dôvodné podozrenie, že napadnuté rozhodnutie nie je v súlade s colnými predpismi alebo že dotknutej osobe hrozí nenapraviteľná škoda.

3.   V prípadoch uvedených v odseku 2, ak sa má v dôsledku napadnutého rozhodnutia zaplatiť dovozné alebo vývozné clo, je odklad vykonateľnosti tohto rozhodnutia podmienený poskytnutím záruky s výnimkou prípadov, keď sa na základe dokladmi podloženého posúdenia preukáže, že poskytnutie takejto záruky by dlžníkovi pravdepodobne spôsobilo vážne hospodárske alebo sociálne ťažkosti.

1.   Colné orgány môžu vykonávať akékoľvek colné kontroly, ktoré považujú za potrebné.

Colné kontroly môžu predovšetkým pozostávať z prehliadky tovaru, odberu vzoriek, overenia presnosti a úplnosti informácií v colnom vyhlásení alebo oznámení a existencie, pravosti, presnosti a platnosti dokladov, kontroly účtovných záznamov hospodárskych subjektov alebo iných záznamov, kontroly dopravných prostriedkov, kontroly batožiny a iného tovaru prepravovaného osobami alebo na osobách a vykonávania úradných vyšetrovaní a iných podobných úkonov.

2.   Colné kontroly, ktoré nie sú náhodné, sa primárne zakladajú na analýze rizika využitím techník elektronického spracovania údajov na účely zisťovania a vyhodnotenia rizika a vytvorenia potrebných opatrení na vysporiadanie sa s rizikom na základe kritérií vytvorených na vnútroštátnej úrovni, úrovni Únie a ak existujú, na medzinárodnej úrovni.

3.   Colné kontroly sa vykonávajú v rámci spoločného rámca riadenia rizika založeného na výmene informácií o riziku a výsledkov analýzy rizika medzi colnými správami, ktorým sa ustanovujú spoločné kritériá a normy rizika, kontrolné opatrenia a prioritné oblasti kontroly.

Kontroly založené na takýchto informáciách a kritériách sa vykonávajú bez toho, aby boli dotknuté ostatné kontroly vykonávané v súlade s odsekom 1 alebo inými platnými ustanoveniami.

4.   Colné orgány vykonávajú riadenie rizika, aby rozlíšili mieru rizika spojeného s tovarom, ktorý podlieha colnej kontrole alebo colnému dohľadu, a aby určili, či tovar má byť predmetom konkrétnych colných kontrol, a ak áno, kde sa majú vykonať.

Riadenie rizika zahŕňa činnosti, ako napríklad zhromažďovanie údajov a informácií, analýzu a hodnotenie rizika, stanovenie a prijímanie opatrení a pravidelné monitorovanie a kontrolu procesu a jeho výsledkov na základe medzinárodných a vnútroštátnych zdrojov a stratégií, ako aj zdrojov a stratégií Únie.

5.   Colné orgány si vymieňajú informácie o riziku a výsledky analýzy rizika, ak:

6.   Pri stanovení spoločných kritérií a noriem rizika, kontrolných opatrení a prioritných oblastí kontroly uvedených v odseku 3 sa zohľadnia všetky tieto body:

7.   Spoločné kritériá a normy rizika uvedené v odseku 3 zahŕňajú všetky tieto body:

8.   Prioritné oblasti kontroly zahŕňajú najmä konkrétne colné režimy, druhy tovaru, dopravné trasy, spôsoby dopravy alebo hospodárske subjekty, ktoré sú počas určitého obdobia predmetom intenzívnejších analýz rizika a colných kontrol bez toho, aby boli dotknuté iné kontroly, ktoré colné orgány obvykle uskutočňujú.

1.   Ak príslušné orgány, ktoré nie sú colnými orgánmi, vykonávajú kontroly, ktoré nie sú colnými kontrolami a ktoré sa týkajú toho istého tovaru, colné orgány sa budú v úzkej spolupráci s príslušnými orgánmi usilovať o vykonávanie takýchto kontrol vždy, ak je to možné, v rovnakom čase a na rovnakom mieste ako vykonávanie colných kontrol (spoločné miesto kontroly), pričom koordinačnú úlohu s cieľom dosiahnuť to budú mať colné orgány.

2.   V rámci kontrol uvedených v tomto oddiele si môžu colné a iné príslušné orgány, ak je to potrebné na účely minimalizácie rizika a boja proti podvodom, vymieňať navzájom a s Komisiou údaje, ktoré dostali v súvislosti so vstupom, výstupom, tranzitom, pohybom, skladovaním a konečným použitím tovaru (vrátane poštovej prepravy) prepravovaného medzi colným územím Únie a krajinami alebo územiami mimo colného územia Únie, ako aj prítomnosťou a pohybom tovaru, ktorý nie je tovarom Únie, a tovaru prepusteného do colného režimu konečné použitie v rámci colného územia Únie, ako aj vymieňať výsledky všetkých kontrol. Colné orgány a Komisia si môžu takéto údaje vymieňať aj na účely zabezpečenia jednotného uplatňovania colných predpisov.

1.   Colné kontroly alebo formality sa v súvislosti s príručnou a podanou batožinou u osôb, ktoré uskutočňujú lety alebo námorná preprava vo vnútri Únie, vykonávajú len v prípade, ak sa takéto kontroly alebo formality ustanovujú v colných predpisoch.

2.   Odsek 1 sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté:

1.   Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov opatrenia s cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie colných kontrol vrátane výmeny informácií o riziku a výsledkoch analýz rizika, spoločných kritérií a noriem rizika, kontrolných opatrení a prioritných oblastí kontroly uvedených v článku 46 ods. 3.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 285 ods. 4.

Na základe závažných naliehavých dôvodov týkajúcich sa takýchto opatrení, riadne odôvodnených potrebou rýchlo aktualizovať spoločný rámec riadenia rizika a prispôsobiť vývoju rizík výmenu informácií o riziku a jeho analýzu, spoločné kritériá a normy rizika, kontrolné opatrenia a prioritné oblasti kontroly Komisia prijme okamžite uplatniteľné vykonávacie akty v súlade s postupom uvedeným v článku 285 ods. 5.

Ak sa má stanovisko výboru uvedeného v článku 285 ods. 1 získať prostredníctvom písomného postupu, uplatňuje sa článok 285 ods. 6.

2.   Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov určí prístavy alebo letiská, v ktorých sa colné kontroly a formality uplatňujú v súlade s článkom 49 na:

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 285 ods. 4.

1.   Dotknuté osoby uchovávajú doklady a informácie uvedené v článku 15 ods. 1 na účely colných kontrol najmenej počas doby troch rokov akýmkoľvek spôsobom prístupným a prijateľným pre colné orgány.

V prípade tovaru prepusteného do voľného obehu za iných okolností, ako sú uvedené v treťom pododseku, alebo v prípade tovaru navrhnutého na prepustenie do colného režimu vývoz plynie táto doba od konca roka, v ktorom boli prijaté colné vyhlásenia na prepustenie tovaru do voľného obehu alebo do colného režimu vývoz.

V prípade tovaru prepusteného do voľného obehu s nulovou alebo zníženou sadzbou dovozného cla v dôsledku jeho konečného použitia plynie táto doba od konca roka, v ktorom tovar prestane byť pod colným dohľadom.

V prípade tovaru prepusteného do iného colného režimu alebo dočasne uskladneného tovaru plynie táto doba od konca roka, v ktorom sa ukončil príslušný colný režim alebo sa skončilo dočasné uskladnenie.

2.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 103 ods. 4, ak colná kontrola vo vzťahu k colnému dlhu ukáže, že je potrebné opraviť príslušný zápis v účtovnej evidencii a dotknutá osoba o tom bola upovedomená, uchovávajú sa príslušné doklady a informácie tri roky po uplynutí doby uvedenej v odseku 1 tohto článku.

Ak bolo podané odvolanie alebo sa začalo súdne konanie, uchovávajú sa doklady a informácie do konca obdobia ustanoveného v odseku 1, alebo až kým sa neskončí odvolacie konanie alebo súdne konanie, podľa toho, čo nastane neskôr.

1.   Colné orgány neukladajú žiadne poplatky za vykonávanie colných kontrol alebo akékoľvek iné uplatňovanie colných predpisov počas bežných úradných hodín svojich príslušných colných úradov.

2.   Colné orgány môžu uložiť poplatky alebo vyžadovať náhradu nákladov za konkrétne služby, a to najmä:

1.   Príslušné orgány uverejnia a/alebo sprístupnia na internete výmenný kurz, ktorý sa uplatňuje, ak je z jedného z nasledujúcich dôvodov potrebný prepočet meny:

2.   Ak je prepočet meny potrebný z dôvodov, ktoré sa neuvádzajú v odseku 1, hodnota eura v národných menách, ktorá sa má použiť v rámci colných predpisov, sa určuje najmenej raz za rok.

1.   Pokiaľ sa neustanovuje inak, ak sa v colných predpisoch ustanovuje doba, dátum alebo lehota, takáto doba sa nesmie predĺžiť ani skrátiť a takýto dátum alebo takáto lehota sa nesmie oddialiť ani posunúť.

2.   Uplatňujú sa pravidlá, ktoré sa vzťahujú na doby, dátumy a lehoty stanovené v nariadení Rady (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971, ktorým sa stanovujú pravidlá pre lehoty, dátumy a termíny (14), okrem prípadov, ak colné predpisy ustanovujú inak.

1.   Dovozné a vývozné clo, ktoré sa má zaplatiť, je založené na Spoločnom colnom sadzobníku.

Ostatné opatrenia ustanovené v predpisoch Únie upravujúce osobitné oblasti obchodu s tovarom sa uplatňujú, ak je to vhodné, v súlade s nomenklatúrnym zatriedením tohto tovaru.

2.   Spoločný colný sadzobník zahŕňa všetky tieto body

3.   Ak dotknutý tovar spĺňa podmienky zahrnuté v opatreniach ustanovených v odseku 2 písm. d) až g), opatrenia podľa uvedených ustanovení sa uplatňujú na žiadosť deklaranta namiesto opatrení, ktoré sú ustanovené v písmene c) uvedeného odseku. Takáto žiadosť sa môže podať spätne pod podmienkou, že sa dodržia lehoty a podmienky ustanovené v príslušnom opatrení alebo v kódexe.

4.   Ak sa uplatnenie opatrení ustanovených v odseku 2 písm. d) až g) alebo výnimka z opatrení ustanovená v písmene h) uvedeného odseku obmedzuje na určitý objem dovozu alebo vývozu, takéto uplatnenie alebo výnimka zaniknú v prípade colných kvót hneď po dosiahnutí určeného objemu dovozu alebo vývozu.

V prípade colných stropov sa takéto opatrenia prestanú uplatňovať na základe právneho aktu Únie.

5.   Prepustenie tovaru do voľného obehu alebo vývoz tovaru, na ktorý sa uplatňujú opatrenia uvedené v odsekoch 1 a 2, môže byť predmetom dohľadu.

1.   Na účely uplatňovania Spoločného colného sadzobníka spočíva „nomenklatúrne zatriedenie“ tovaru v určení jednej z podpoložiek alebo ďalšieho triedenia kombinovanej nomenklatúry, do ktorej sa má tento tovar zatriediť.

2.   Na účely uplatňovania nesadzobných opatrení spočíva nomenklatúrne zatriedenie tovaru v určení jednej z podpoložiek alebo ďalšieho členenia kombinovanej nomenklatúry alebo akejkoľvek inej nomenklatúry, do ktorých sa má tento tovar zatriediť, ktorá je ustanovená právnymi predpismi Únie a úplne alebo čiastočne založená na kombinovanej nomenklatúre alebo ju dopĺňa o ďalšie členenie.

3.   Podpoložka alebo ďalšie členenie určené v súlade s odsekmi 1 a 2 sa používa na účely uplatňovania opatrení, ktoré sa vzťahujú na takúto podpoložku.

4.   Komisia môže prijať opatrenia s cieľom určiť nomenklatúrne zatriedenie tovaru v súlade s odsekmi 1 a 2.

1.   Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov opatrenia týkajúce sa správy colných kvót a colných stropov uvedených v článku 56 ods. 4 a riadenia dohľadu nad prepustením tovaru do voľného obehu alebo jeho vývozom, ako sa uvádza v článku 56 ods. 5.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 285 ods. 4.

2.   Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov opatrenia uvedené v článku 57 ods. 4.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 285 ods. 4.

Na základe závažných naliehavých dôvodov týkajúcich sa takých opatrení, riadne odôvodnených potrebou rýchlo zabezpečiť správne a jednotné uplatňovanie kombinovanej nomenklatúry, Komisia prijme okamžite uplatniteľné vykonávacie akty v súlade s postupom uvedeným v článku 285 ods. 5.

Ak sa má stanovisko výboru uvedeného v článku 285 ods. 1 získať prostredníctvom písomného postupu, uplatňuje sa článok 285 ods. 6.

1.   Za tovar, ktorý má pôvod v jedinej krajine alebo na jedinom území, sa považuje tovar úplne získaný v takejto krajine alebo na takomto území.

2.   Tovar, na ktorého výrobe sa zúčastňuje viac ako jedna krajina alebo územie, sa považuje za tovar s pôvodom v krajine alebo na území, kde sa vykonalo jeho posledné, podstatné a hospodársky odôvodnené zušľachtenie alebo prepracovanie, a to v podnikoch vybavených na tento účel, ktorého výsledkom je nový výrobok alebo ktoré predstavuje dôležitý stupeň výroby.

1.   Ak bol pôvod tovaru v colnom vyhlásení určený podľa colných predpisov, môžu colné orgány požiadať deklaranta, aby preukázal pôvod tovaru.

2.   Ak bol dôkaz o pôvode tovaru poskytnutý podľa colných predpisov alebo iných právnych predpisov Únie upravujúcich osobitné oblasti, môžu colné orgány v prípade odôvodnenej pochybnosti požadovať dodatočný dôkaz potrebný na zabezpečenie toho, že uvádzaný pôvod tovaru je v súlade s pravidlami ustanovenými príslušnými právnymi predpismi Únie.

3.   Ak si to vyžadujú potreby obchodu, môže sa v Únii vydať doklad, ktorý osvedčuje pôvod tovaru, v súlade s pravidlami pôvodu platnými v krajine alebo na území určenia, alebo akoukoľvek inou metódou určenia krajiny, kde bol tovar úplne získaný alebo kde sa vykonala jeho posledná podstatná zmena.

1.   Aby sa na tovar vzťahovali opatrenia uvedené v článku 56 ods. 2 písm. d) alebo e) alebo nesadzobné preferenčné opatrenia, musí byť v súlade s pravidlami preferenčného pôvodu tovaru uvedenými v odsekoch 2 až 5 tohto článku.

2.   V prípade tovaru, na ktorý sa vzťahujú preferenčné opatrenia obsiahnuté v dohodách, ktoré Únia uzavrela s určitými krajinami alebo územiami mimo colného územia Únie alebo so skupinami takýchto krajín alebo území, pravidlá týkajúce sa preferenčného pôvodu sa ustanovujú v týchto dohodách.

3.   V prípade, že sa na tovar vzťahujú iné preferenčné opatrenia prijaté jednostranne Úniou vzhľadom na určité krajiny alebo územia mimo colného územia Únie alebo skupiny takýchto krajín alebo území, ako sú uvedené v odseku 5, prijme Komisia opatrenia ustanovujúce pravidlá o preferenčnom pôvode tovaru.

Uvedené pravidlá sa zakladajú buď na kritériu, že je tovar úplne získaný, alebo na kritériu, že tovar je výsledkom dostatočného zušľachtenia alebo prepracovania.

4.   V prípade, že sa na tovar vzťahujú preferenčné opatrenia platné pri obchodovaní medzi colným územím Únie a Ceutou a Melillou obsiahnuté v protokole 2 k Aktu o pristúpení z roku 1985, pravidlá o preferenčnom pôvode tovaru sa prijmú v súlade s článkom 9 uvedeného protokolu.

5.   V prípade, že sa na tovar vzťahujú preferenčné opatrenia obsiahnuté v preferenčných úpravách v prospech zámorských krajín a území pridružených k Únii, pravidlá týkajúce sa preferenčného pôvodu tovaru sa prijmú v súlade s článkom 203 ZFEÚ.

6.   Komisia môže z vlastného podnetu alebo na žiadosť zvýhodnenej krajiny alebo územia udeliť tejto krajine alebo územiu v súvislosti s určitým tovarom dočasnú výnimku z pravidiel o preferenčnom pôvode tovaru podľa odseku 3.

Dočasná výnimka sa zakladá na jednom z týchto dôvodov:

Dotknutá zvýhodnená krajina alebo územie predkladá Komisii písomnú žiadosť o výnimku. V žiadosti uvedie dôvody podľa druhého pododseku, z ktorých je výnimka požadovaná, a príslušné podporné doklady.

Dočasná výnimka je obmedzená na obdobie trvania účinku vnútorných alebo vonkajších faktorov, ktoré ju odôvodňujú, alebo na čas, ktorý zvýhodnená krajina alebo územie potrebuje na dosiahnutie dodržiavania pravidiel.

Ak sa výnimka udelí, dotknutá zvýhodnená krajina alebo územie splní všetky ustanovené požiadavky súvisiace s informáciami, ktoré treba poskytnúť Komisii a ktoré sa týkajú využívania výnimky a spravovania množstiev, na ktoré bola výnimka udelená.

1.   Prvotným základom colnej hodnoty tovaru je prevodná hodnota, t. j. skutočne zaplatená cena alebo cena, ktorá sa má zaplatiť za tovar predaný na vývoz na colné územie Únie a ktorá je podľa potreby upravená.

2.   Skutočne zaplatená cena alebo cena, ktorá sa má za tovar zaplatiť, je celková platba, ktorú zaplatil alebo má zaplatiť kupujúci predávajúcemu alebo kupujúci tretej strane v prospech predávajúceho za dovezený tovar, a zahŕňa všetky platby, ktoré sa zaplatili alebo majú zaplatiť ako podmienka predaja dovezeného tovaru.

3.   Prevodná hodnota sa uplatňuje, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

1.   Pri určovaní colnej hodnoty podľa článku 70 sa k cene, ktorá bola skutočne zaplatená alebo ktorá ma byť za dovážaný tovar zaplatená, pripočítajú:

2.   Každá položka, ktorá sa podľa odseku 1 pripočíta k cene, ktorá bola skutočne zaplatená alebo ktorá sa má zaplatiť, sa zakladá len na údajoch, ktoré sú objektívne a vyčísliteľné.

3.   K cene, ktorá bola skutočne zaplatená alebo ktorá sa má zaplatiť, budú pri určovaní colnej hodnoty pripočítané len položky, ktoré sú uvedené v tomto článku.

1.   Ak colnú hodnotu tovaru nemožno určiť podľa článku 70, určuje sa postupne od písmena a) po d) odseku 2, a to podľa prvého písmena, podľa ktorého môže byť colná hodnota tovaru určená.

Poradie uplatnenia písmen c) a d) odseku 2 sa na žiadosť deklaranta musí zameniť.

2.   Colná hodnota podľa odseku 1 je:

3.   Ak colnú hodnotu nemožno určiť podľa odseku 1, určuje sa na základe údajov dostupných na colnom území Únie s použitím rozumných prostriedkov zlučiteľných so všetkými týmito zásadami a všeobecnými ustanoveniami:

1.   Colný dlh pri dovoze vzniká prepustením tovaru, ktorý nie je tovarom Únie, a ktorý podlieha dovoznému clu, do jedného z týchto colných režimov:

2.   Colný dlh vzniká v okamihu prijatia colného vyhlásenia.

3.   Dlžníkom je deklarant. V prípade nepriameho zastúpenia je dlžníkom aj osoba, na ktorej účet sa colné vyhlásenie podáva.

Ak je colné vyhlásenie v súvislosti s jedným z colných režimov uvedených v odseku 1 vyhotovené na základe údajov, v dôsledku ktorých nebolo celé dovozné clo alebo jeho časť vybraná, osoba, ktorá poskytla údaje potrebné na vyhotovenie colného vyhlásenia a ktorá vedela alebo mala vedieť, že takéto údaje nie sú pravdivé, je takisto dlžníkom.

1.   Ak sa uplatňuje zákaz vrátenia alebo oslobodenia od dovozného cla na nepôvodný tovar použitý pri výrobe výrobkov, na ktoré bol dôkaz o pôvode vydaný alebo vyhotovený v rámci preferenčnej dohody medzi Úniou a určitými krajinami alebo územiami mimo colného územia Únie alebo so skupinami takýchto krajín alebo území, colný dlh pri dovoze týchto nepôvodných výrobkov vzniká prijatím vyhlásenia o spätnom vývoze daných výrobkov.

2.   Ak colný dlh vznikol podľa odseku 1, suma dovozného cla, ktorá zodpovedá tomuto dlhu, sa určuje za rovnakých podmienok ako v prípade, keď colný dlh vznikol prijatím colného vyhlásenia na prepustenie nepôvodného tovaru použitého pri výrobe týchto výrobkov do voľného obehu v ten istý deň na účely ukončenia colného režimu aktívny zušľachťovací styk.

3.   Uplatňuje sa článok 77 ods. 2 a 3. V prípade tovaru, ktorý nie je tovarom Únie, uvedeného v článku 270 je však dlžníkom osoba, ktorá podáva vyhlásenie o spätnom vývoze. V prípade nepriameho zastúpenia je dlžníkom aj osoba, na účet ktorej sa vyhlásenie podáva.

1.   Pri tovare, ktorý podlieha dovoznému clu, vzniká colný dlh pri dovoze v dôsledku nesplnenia niektorej z týchto povinností alebo podmienok:

2.   Colný dlh vzniká buď:

3.   V prípadoch uvedených v odseku 1 písm. a) a b) je dlžníkom ktorákoľvek z týchto osôb:

4.   V prípadoch uvedených v odseku 1 písm. c) je dlžníkom osoba, ktorá má dodržať podmienky upravujúce prepustenie tovaru do colného režimu, colné vyhlásenie týkajúce sa tovaru prepusteného do daného colného režimu alebo priznanie oslobodenia od cla alebo zníženej sadzby dovozného cla v dôsledku konečného použitia tovaru.

Ak je vyhotovené colné vyhlásenie týkajúce sa jedného z colných režimov uvedených v odseku 1 písm. c) a ak sa poskytujú colným orgánom informácie požadované podľa colných predpisov týkajúcich sa podmienok vzťahujúcich sa na prepustenie tovaru do daného colného režimu, v dôsledku ktorých nebolo vybrané celé dovozné clo alebo jeho časť, je dlžníkom aj osoba, ktorá poskytla údaje potrebné na vyhotovenie colného vyhlásenia a ktorá vedela alebo mala vedieť, že takéto údaje nie sú pravdivé.

1.   Ak colný dlh vznikol podľa článku 79 ods. 1 pri tovare prepustenom do voľného obehu so zníženou sadzbou dovozného cla v dôsledku jeho konečného použitia, suma dovozného cla zaplatená pri prepustení tovaru do voľného obehu sa odpočíta od sumy dovozného cla, ktorá zodpovedá colnému dlhu.

Prvý pododsek sa uplatňuje, ak colný dlh vznikol pri odpade alebo zvyškoch, ktoré vznikli pri zničení takéhoto tovaru.

2.   Ak colný dlh vznikol podľa článku 79 ods. 1 pri tovare prepustenom do colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla, suma dovozného cla zaplatená na základe čiastočného oslobodenia sa odpočíta od sumy dovozného cla, ktorá zodpovedá colnému dlhu.

1.   Colný dlh pri vývoze vzniká prepustením tovaru, ktorý podlieha vývoznému clu do colného režimu vývoz alebo pasívny zušľachťovací styk.

2.   Colný dlh vzniká v okamihu prijatia colného vyhlásenia.

3.   Dlžníkom je deklarant. V prípade nepriameho zastúpenia je dlžníkom aj osoba, na ktorej účet sa colné vyhlásenie podáva.

Ak sa colné vyhlásenie vyhotoví na základe údajov, v dôsledku ktorých sa nevybralo celé vývozné clo alebo jeho časť, je dlžníkom aj osoba, ktorá poskytla údaje požadované na vyhotovenie colného vyhlásenia a ktorá vedela alebo mala vedieť, že takéto údaje nie sú pravdivé.

1.   Pri tovare, ktorý podlieha vývoznému clu, vzniká colný dlh pri vývoze v dôsledku nesplnenia niektorej z týchto povinností alebo podmienok:

2.   Colný dlh vzniká:

3.   V prípadoch uvedených v odseku 1 písm. a) je dlžníkom:

4.   V prípadoch uvedených v odseku 1 písm. b) je dlžníkom každá osoba, ktorá je povinná dodržať podmienky, na základe ktorých bolo povolené, aby bol tovar prepravený z colného územia Únie s úplným alebo čiastočným oslobodením od vývozného cla.

1.   Colný dlh pri dovoze alebo vývoze vzniká aj pri tovare, na ktorý sa vzťahujú opatrenia týkajúce sa zákazov alebo obmedzení vývozu alebo dovozu akéhokoľvek druhu.

2.   Colný dlh však nevzniká v žiadnom z týchto prípadov:

3.   Na účely sankcií vzťahujúcich sa na porušenie colných predpisov sa však colný dlh považuje za vzniknutý, pokiaľ je podľa práva členského štátu dovozné alebo vývozné clo alebo existencia colného dlhu základom na určenie sankcií.

1.   Suma dovozného alebo vývozného cla sa určuje na základe pravidiel pre výpočet cla, ktoré sa vzťahovali na daný tovar v čase, keď colný dlh vznikol s ohľadom na tento tovar.

2.   Ak nemožno presne určiť okamih, v ktorom colný dlh vznikol, za tento okamih sa považuje okamih, v ktorom colné orgány dospeli k záveru, že tovar je v situácii, za ktorej colný dlh vznikol.

Avšak ak colným orgánom dostupné informácie umožňujú určiť, že colný dlh vznikol pred okamihom, v ktorom dospeli k takémuto záveru, za okamih vzniku colného dlhu sa považuje najskorší okamih, keď je možné takúto situáciu určiť.

1.   Ak vznikli na colnom území Únie náklady na skladovanie alebo obvyklé spôsoby zaobchádzania vzhľadom na tovar prepustený do colného režimu alebo dočasne uskladnený, takéto náklady alebo zvýšenie hodnoty sa pri výpočte sumy dovozného cla nezohľadňujú, ak deklarant poskytol dostatočný dôkaz o týchto nákladoch.

Colná hodnota, množstvo, povaha a pôvod tovaru, ktorý nie je tovarom Únie, použitého v operáciách sa však pri výpočte sumy dovozného cla zohľadňujú.

2.   Ak sa nomenklatúrne zatriedenie tovaru prepusteného do colného režimu mení v dôsledku obvyklého spôsobu zaobchádzania v rámci colného územia Únie, uplatňuje sa na žiadosť deklaranta pôvodné nomenklatúrne zatriedenie tovaru prepusteného do colného režimu.

3.   Ak colný dlh vznikol v prípade zušľachtených výrobkov získaných v colnom režime aktívny zušľachťovací styk, suma dovozného cla, ktoré zodpovedá tomuto dlhu, sa určuje na žiadosť deklaranta na základe nomenklatúrneho zatriedenia, colnej hodnoty, množstva, povahy a pôvodu tovaru prepusteného do colného režimu aktívny zušľachťovací styk v čase prijatia colného vyhlásenia týkajúceho sa tohto tovaru.

4.   V osobitných prípadoch sa výška dovozného cla určí v súlade s odsekmi 2 a 3 tohto článku bez žiadosti deklaranta, aby sa predišlo obchádzaniu sadzobných opatrení uvedených v článku 56 ods. 2 písm. h).

5.   Ak colný dlh vznikol v prípade zušľachtených výrobkov získaných v colnom režime pasívny zušľachťovací styk alebo náhradných výrobkov uvedených v článku 261 ods. 1, výška dovozného cla sa vypočíta na základe nákladov na spracovateľskú operáciu uskutočnenú mimo colného územia Únie.

6.   Ak sa v colných predpisoch ustanovuje zvýhodnené sadzobné zaobchádzanie s tovarom, alebo úplné alebo čiastočné oslobodenie od dovozného alebo vývozného cla podľa článku 56 ods. 2 písm. d) až g), článkov 203, 204, 205 a 208 alebo článkov 259 až 262 tohto nariadenia, alebo podľa nariadenia Rady (ES) č. 1186/2009 zo 16. novembra 2009 ustanovujúce systém Spoločenstva pre oslobodenie od cla (15), takéto zvýhodnené sadzobné zaobchádzanie s tovarom sa uplatňuje aj v prípadoch, v ktorých colný dlh vznikol podľa článkov 79 alebo 82 tohto nariadenia pod podmienkou, že nesplnenie povinnosti alebo nedodržanie podmienky, ktoré viedlo k vzniku colného dlhu, nepredstavovalo pokus o podvodné konanie.

1.   Colný dlh vzniká na mieste, kde bolo podané colné vyhlásenie alebo vyhlásenie o spätnom vývoze uvedené v článkoch 77, 78 a 81.

V iných prípadoch je miestom vzniku colného dlhu miesto, kde dôjde ku skutočnosti, dôsledkom ktorej vzniká colný dlh.

Ak nie je možné toto miesto určiť, colný dlh vzniká na mieste, kde colné orgány dospeli k záveru, že tovar je v situácii, v ktorej vznikol colný dlh.

2.   Ak bol tovar prepustený do colného režimu, ktorý nebol ukončený, alebo ak sa riadne neskončilo dočasné uskladnenie, a miesto vzniku colného dlhu nie je možné určiť podľa druhého alebo tretieho pododseku odseku 1 v stanovenej lehote, colný dlh vzniká na mieste, kde bol tovar prepustený do príslušného colného režimu alebo v rámci tohto režimu vstúpil na colné územie Únie, alebo bol dočasne uskladnený.

3.   Ak informácie, ktoré majú colné orgány k dispozícii, umožňujú určiť, že colný dlh mohol vzniknúť na niekoľkých miestach, za miesto vzniku colného dlhu sa považuje miesto, kde vznikol prvýkrát.

4.   Ak colný orgán zistí, že colný dlh vznikol podľa článku 79 alebo článku 82 v inom členskom štáte a suma dovozného alebo vývozného cla, ktorá zodpovedá výške tohto dlhu, je nižšia ako 10 000 EUR, za miesto vzniku colného dlhu sa považuje členský štát, kde k tomuto zisteniu došlo.

1.   Ak nie je ustanovené inak, táto kapitola sa uplatňuje na záruky za colné dlhy, ktoré vznikli alebo ktoré by mohli vzniknúť.

2.   Ak colné orgány vyžadujú poskytnutie záruky na colný dlh, ktorý vznikol alebo by mohol vzniknúť, táto záruka sa vzťahuje na sumu dovozného alebo vývozného cla a iných platieb platených v súvislosti s dovozom alebo vývozom tovaru, keď:

Záruka, ktorá sa nemôže použiť mimo členského štátu, v ktorom sa vyžaduje, platí len v tomto členskom štáte a vzťahuje sa prinajmenšom na sumu dovozného alebo vývozného cla.

3.   Ak colné orgány požadujú poskytnutie záruky, požaduje sa od dlžníka alebo osoby, ktorá by sa mohla stať dlžníkom. Colné orgány môžu tiež povoliť, aby záruku poskytla iná osoba ako osoba, od ktorej sa záruka požaduje.

4.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 97, požadujú colné orgány v súvislosti s určitým tovarom alebo určitým colným vyhlásením poskytnutie iba jednej záruky.

Záruka poskytnutá za určité colné vyhlásenie sa vzťahuje na sumu dovozného alebo vývozného cla, ktorá zodpovedá colnému dlhu, a iné platby za všetok tovar uvedený v colnom vyhlásení alebo prepustený na jeho základe, bez ohľadu na to, či je colné vyhlásenie správne.

Ak sa záruka neuvoľnila, v rozsahu zabezpečenej sumy sa môže použiť aj na zaplatenie súm dovozného a vývozného cla a iných platieb, ktoré sa majú zaplatiť po kontrole po prepustení.

5.   Na žiadosť osoby uvedenej v odseku 3 tohto článku môžu colné orgány v súlade s článkom 95 ods. 1, 2 a 3 povoliť poskytnutie celkovej záruky na zabezpečenie sumy dovozného alebo vývozného cla, ktorá zodpovedá colnému dlhu, v súvislosti s dvoma alebo viacerými operáciami, colnými vyhláseniami alebo režimami.

6.   Colné orgány túto záruku monitorujú.

7.   Záruka sa nepožaduje od štátov, regionálnych alebo miestnych vládnych orgánov alebo iných verejnoprávnych subjektov v súvislosti s činnosťami, ktoré vykonávajú ako orgány verejnej správy.

8.   Záruka sa nevyžaduje v žiadnej z týchto situácií:

9.   Colné orgány môžu upustiť od požiadavky poskytnúť záruku, ak suma dovozného alebo vývozného cla, ktoré sa má zabezpečiť, nepresahuje štatistický hodnotový prah ustanovený pre vyhlásenia ustanovené v článku 3 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 471/2009 zo 6. mája 2009 o štatistike Spoločenstva o zahraničnom obchode s nečlenskými krajinami (16).

1.   Ak je poskytnutie záruky povinné, colné orgány určujú výšku takejto záruky v rovnakej výške ako je presná suma dovozného alebo vývozného cla, ktorá zodpovedá colnému dlhu, a iných platieb, ak sa táto suma môže s istotou určiť v okamihu, keď sa záruka požaduje.

Ak nie je možné určiť presnú sumu, záruka sa určí podľa odhadu colných orgánov ako najvyššia suma dovozného alebo vývozného cla, ktorá zodpovedá colnému dlhu, a iných platieb, ktoré vznikli alebo by mohli vzniknúť.

2.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 95, ak sa na zabezpečenie sumy dovozného alebo vývozného cla, ktorá zodpovedá colnému dlhu a iných platieb, ktoré v priebehu času menia svoju výšku, poskytla celková záruka, určí sa na zabezpečenie tejto sumy dovozného alebo vývozného cla, ktorá zodpovedá colnému dlhu, a na zabezpečenie iných platieb, záruka v takej výške, aby bol colný dlh vždy zabezpečený.

1.   Záruku možno poskytnúť v jednej z nasledujúcich foriem:

2.   Záruka vo forme zloženia peňažných prostriedkov v hotovosti alebo akéhokoľvek iného rovnocenného spôsobu platby sa poskytuje v súlade s platnými predpismi členského štátu, v ktorom sa záruka požaduje.

Ak sa záruka poskytuje vo forme zloženia peňažných prostriedkov v hotovosti alebo akéhokoľvek iného rovnocenného spôsobu platby, colné orgány z nej neplatia žiadny úrok.

1.   Ručiteľom uvedeným v článku 92 ods. 1 písm. b) je tretia osoba, ktorá je usadená na colnom území Únie. Ak nie je ručiteľom úverová alebo finančná inštitúcia alebo poisťovacia spoločnosť akreditovaná v Únii v súlade s platnými právnymi predpismi Únie, ručiteľa schvaľujú colné orgány, ktoré záruku požadujú.

2.   Ručiteľ sa písomne zaväzuje zaplatiť zabezpečenú sumu dovozného alebo vývozného cla, ktorá zodpovedá colnému dlhu, a iné platby.

3.   Colné orgány môžu odmietnuť schváliť navrhovaného ručiteľa alebo navrhovanú formu záruky, ak ručiteľ alebo forma neposkytuje záruku, že suma dovozného alebo vývozného cla, ktorá zodpovedá colnému dlhu, a iných platieb, bude zaplatená v ustanovenej lehote.

1.   Povolenie uvedené v článku 89 ods. 5 sa udeľuje len osobám, ktoré spĺňajú všetky tieto podmienky:

2.   Ak sa má poskytnúť celková záruka na colné dlhy a iné platby, ktoré môžu vzniknúť, môže sa hospodárskemu subjektu povoliť použitie celkovej záruky v zníženej výške alebo môže byť od poskytnutia záruky upustené pod podmienkou, že hospodársky subjekt spĺňa kritériá ustanovené v článku 39 písm. b) a c).

3.   Ak sa má poskytnúť celková záruka na colné dlhy a iné platby, ktoré vznikli, schválenému hospodárskemu subjektu pre zjednodušené colné postupy sa na žiadosť povolí použitie celkovej záruky v zníženej výške.

4.   Celková záruka v zníženej výške uvedená v odseku 3 sa rovná poskytnutiu záruky.

1.   V súvislosti s osobitnými colnými režimami alebo dočasným uskladnením môže Komisia dočasne zakázať použitie ktorejkoľvek z týchto záruk:

2.   Ak sa uplatňuje odsek 1 písm. a) alebo b) tohto článku, možno povoliť použitie celkovej záruky v zníženej výške alebo upustenie od záruky alebo použitie celkovej záruky podľa článku 95, ak dotknutá osoba spĺňa niektorú z týchto podmienok:

Na získanie povolenia používať dočasne zakázanú celkovú záruku musí dotknutá osoba spĺňať aj kritériá ustanovené v článku 39 písm. b) a c).

1.   Colné orgány uvoľnia záruku okamžite, ako colný dlh alebo zodpovednosť za iné platby zanikne alebo už nemôže vzniknúť.

2.   Ak colný dlh alebo zodpovednosť za iné platby zanikla čiastočne alebo môže vzniknúť už len ako časť zabezpečenej sumy, na žiadosť dotknutej osoby sa uvoľní zodpovedajúca časť záruky, a to okrem prípadov, ak príslušná suma takýto úkon neodôvodňuje.

1.   Komisia vymedzí prostredníctvom vykonávacích aktov procesné pravidlá:

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 285 ods. 4.

2.   Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov opatrenia uvedené v článku 96.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 285 ods. 4.

Na základe závažných naliehavých dôvodov týkajúcich sa takých opatrení, riadne odôvodnených potrebou rýchlo posilniť ochranu finančných záujmov Únie a jej členských štátov, Komisia prijme okamžite uplatniteľné vykonávacie akty v súlade s postupom uvedeným v článku 285 ods. 5.

Ak sa má stanovisko výboru uvedeného v článku 285 ods. 1 získať prostredníctvom písomného postupu, uplatňuje sa článok 285 ods. 6.

1.   Sumu dovozného alebo vývozného cla, ktorá sa má zaplatiť, určujú colné orgány zodpovedné za miesto, na ktorom colný dlh vznikol alebo ktoré sa za takéto miesto považuje v súlade s článkom 87, ihneď ako majú potrebné informácie.

2.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 48, môžu colné orgány prijať sumu dovozného cla alebo vývozného cla, ktorá sa má zaplatiť, určenú deklarantom.

3.   Ak sa suma dovozného alebo vývozného cla, ktorá sa má zaplatiť, nerovná celému číslu, táto suma sa môže zaokrúhliť.

Ak sa suma podľa prvého pododseku uvádza v eurách, zaokrúhlenie nemôže byť väčšie ako na najbližšie vyššie alebo nižšie celé číslo.

Členský štát, ktorého menou nie je euro, môže primerane uplatniť ustanovenia druhého pododseku alebo uplatniť výnimku z uvedeného pododseku za predpokladu, že pravidlá uplatniteľné na zaokrúhľovanie nemajú väčší finančný dosah ako pravidlo stanovené v druhom pododseku.

1.   Colný dlh sa oznamuje dlžníkovi spôsobom ustanoveným na mieste, na ktorom colný dlh vznikol, alebo na mieste, ktoré sa za takéto miesto považuje v súlade s článkom 87.

Oznámenie uvedené v prvom pododseku sa neuskutočňuje v žiadnom z týchto prípadov:

2.   Ak sa suma dovozného alebo vývozného cla, ktorá sa má zaplatiť, rovná sume uvedenej v colnom vyhlásení, prepustenie tovaru colnými orgánmi je rovnocenné oznámeniu colného dlhu dlžníkovi.

3.   Ak sa odsek 2 neuplatňuje, colné orgány oznámia dlžníkovi colný dlh, keď z ich strany bude možné určiť sumu dovozného alebo vývozného cla, ktorá sa má zaplatiť, a keď budú môcť vydať rozhodnutie.

Ak by však oznámenie colného dlhu ovplyvnilo vyšetrovanie trestného činu, colné orgány môžu toto oznámenie odložiť do času, keď už vyšetrovanie trestných činov neovplyvní.

4.   Ak bola platba zabezpečená zárukou, možno colný dlh zodpovedajúci celkovej sume dovozného alebo vývozného cla vzťahujúcej sa na všetok tovar prepustený jednej a tej istej osobe počas lehoty určenej colnými orgánmi oznámiť na konci tejto lehoty. Uvedená lehota určená colnými orgánmi nesmie presiahnuť 31 dní.

1.   Colný dlh sa dlžníkovi nesmie oznámiť po uplynutí lehoty troch rokov odo dňa, keď vznikol.

2.   Ak colný dlh vznikol v dôsledku činu, ktorý v čase, keď bol spáchaný, mohol viesť k trestnému súdnemu konaniu, trojročná lehota stanovená v odseku 1 sa v súlade s vnútroštátnym právom predlžuje na minimálne päť rokov a maximálne 10 rokov.

3.   Plynutie lehôt stanovených v odsekoch 1 a 2 sa pozastaví, ak:

4.   Ak je podľa článku 116 ods. 7 colný dlh obnovený, plynutie lehôt ustanovených v odsekoch 1 a 2 sa považuje za pozastavené odo dňa podania žiadosti o vrátenie alebo odpustenie v súlade s článkom 121, až do dňa vydania rozhodnutia o vrátení alebo odpustení.

1.   Colné orgány uvedené v článku 101 zapisujú sumu dovozného alebo vývozného cla, ktorá sa má zaplatiť, určenú v súlade s uvedeným článkom, do ich účtovnej evidencie v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi.

Prvý pododsek sa neuplatňuje v prípadoch uvedených v článku 102 ods. 1 druhom pododseku.

2.   Colné orgány nemusia zapísať do účtovnej evidencie sumy dovozného alebo vývozného cla, ktoré podľa článku 103 zodpovedajú colnému dlhu, ktorý už viac nemôže byť oznámený dlžníkovi.

3.   Členské štáty určujú praktické postupy na zapisovanie súm dovozného a vývozného cla do účtovnej evidencie. Tieto postupy sa môžu odlišovať podľa toho, do akej miery sú si colné orgány, s ohľadom na okolnosti, za ktorých colný dlh vznikol, isté, že tieto sumy budú zaplatené.

1.   Ak colný dlh vznikol v dôsledku prijatia colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do iného colného režimu ako je colný režim dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla alebo v dôsledku akéhokoľvek iného úkonu, ktorý má rovnaký právny účinok ako takéto prijatie, colné orgány zapíšu sumu dovozného alebo vývozného cla, ktorá sa má zaplatiť, do účtovnej evidencie do 14 dní od prepustenia tovaru.

Ak bola platba zabezpečená zárukou, možno celkovú sumu dovozného alebo vývozného cla vzťahujúcu sa na všetok tovar prepustený jednej a tej istej osobe počas lehoty určenej colnými orgánmi, ktorá nesmie presiahnuť 31 dní, zapísať do účtovnej evidencie jediným zápisom na konci tejto lehoty. Takýto zápis do účtovnej evidencie sa musí vykonať do 14 dní od uplynutia príslušnej lehoty.

2.   Ak tovar možno prepustiť za predpokladu, že sú splnené určité podmienky upravujúce určenie sumy dovozného alebo vývozného cla, ktorá sa má zaplatiť, alebo výber cla, zápis do účtovnej evidencie sa vykoná do 14 dní odo dňa, keď sa určí suma dovozného alebo vývozného cla, ktorá sa má zaplatiť, alebo keď sa určí povinnosť zaplatiť toto clo.

Ak sa však colný dlh týka dočasných obchodnopolitických opatrení vo forme cla, suma dovozného alebo vývozného cla, ktorá sa má zaplatiť, sa zapíše do účtovnej evidencie do dvoch mesiacov odo dňa uverejnenia nariadenia ustanovujúceho konečné opatrenie obchodnej politiky v Úradnom vestníku Európskej únie.

3.   Ak colný dlh vznikol za iných okolností ako sú uvedené v odseku 1, suma dovozného alebo vývozného cla, ktorá sa má zaplatiť, sa zapíše do účtovnej evidencie do 14 dní odo dňa, keď môžu colné orgány určiť sumu daného dovozného alebo vývozného cla a vydať rozhodnutie.

4.   Ak sa suma dovozného alebo vývozného cla, ktorá sa má zaplatiť, nezapísala v súlade s odsekmi 1, 2 a 3 alebo sa určila a zapísala do účtovnej evidencie v sume nižšej ako je suma dovozného alebo vývozného cla, ktorá sa má zaplatiť, odsek 3 sa uplatňuje aj na sumu dovozného alebo vývozného cla, ktorá sa má vybrať alebo ostáva na vybranie.

5.   Lehoty na zápis do účtovnej evidencie ustanovené v odsekoch 1, 2 a 3 sa neuplatňujú za nepredvídateľných okolností alebo v prípadoch vyššej moci.

6.   Zápis do účtovnej evidencie možno v prípade uvedenom v článku 102 ods. 3 druhom pododseku odložiť do času, keď už oznámenie colného dlhu neovplyvní vyšetrovanie trestných činov.

1.   Sumy dovozného alebo vývozného cla, ktoré zodpovedajú colnému dlhu oznámenému v súlade s článkom 102, platí dlžník v lehote určenej colnými orgánmi.

Bez toho, aby bol dotknutý článok 45 ods. 2, nesmie táto lehota presiahnuť 10 dní od oznámenia colného dlhu dlžníkovi. V prípade jednotného zápisu do účtovnej evidencie za podmienok ustanovených v článku 105 ods. 1 druhom pododseku sa lehota ustanovuje tak, aby nebolo dlžníkovi umožnené získať lehotu splatnosti dlhšiu ako lehotu, ktorú by získal v prípade, že by sa mu povolil odklad platby v súlade s článkom 110.

Colné orgány môžu predĺžiť túto lehotu na žiadosť dlžníka v prípade, ak sa suma dovozného alebo vývozného cla, ktorá sa má zaplatiť, určila počas kontroly po prepustení uvedenej v článku 48. Bez toho, aby tým bol dotknutý článok 112 ods. 1, nesmú takéto predĺženia lehôt presiahnuť čas, ktorý dlžník potrebuje na uskutočnenie príslušných krokov na splnenie jeho povinnosti.

2.   Ak je dlžník oprávnený na niektorý zo spôsobov platby ustanovených v článkoch 110 až 112, platba sa uskutoční v lehote alebo lehotách určených v súvislosti s týmito spôsobmi.

3.   Plynutie lehoty na zaplatenie sumy dovozného alebo vývozného cla, ktorá zodpovedá colnému dlhu, sa pozastavuje v ktoromkoľvek z týchto prípadov:

1.   Platba sa uskutočňuje v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi zložením prostriedkov v hotovosti alebo akýmikoľvek inými rovnocennými prostriedkami vrátane započítania preplatku.

2.   Platbu môže namiesto dlžníka uskutočniť tretia osoba.

3.   Dlžník môže v každom prípade zaplatiť celú sumu dovozného alebo vývozného cla alebo jeho časť bez čakania na uplynutie lehoty, ktorá mu bola na zaplatenie poskytnutá.

1.   Lehota, na ktorú sa platba odkladá podľa článku 110, je 30 dní.

2.   Ak je platba odložená v súlade s článkom 110 písm. a), lehota začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, keď bola suma colného dlhu oznámená dlžníkovi.

3.   Ak je platba odložená v súlade s článkom 110 písm. b), lehota začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, keď uplynula súhrnná lehota. Táto lehota sa zníži o počet dní zodpovedajúci polovici počtu dní súhrnnej lehoty.

4.   Ak je platba odložená v súlade s článkom 110 písm. c), lehota začína plynúť odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty určenej na prepustenie daného tovaru. Táto lehota sa zníži o počet dní zodpovedajúci polovici počtu dní príslušnej lehoty.

5.   Ak je počet dní lehoty uvedenej v odsekoch 3 a 4 nepárne číslo, počet dní, ktoré sa majú podľa týchto odsekov odpočítať od lehoty 30 dní, sa rovná polovici najbližšieho nižšieho párneho čísla.

6.   Ak sú lehoty uvedené v odsekoch 3 a 4 týždňami, môžu členské štáty ustanoviť, že suma dovozného alebo vývozného cla, ktorej platba sa odložila, sa zaplatí najneskôr v piatok štvrtého týždňa nasledujúceho po predmetnom týždni.

Ak sú tieto lehoty mesiacmi, môžu členské štáty ustanoviť, že suma dovozného alebo vývozného cla, ktorej platenie bolo odložené, sa zaplatí do šestnásteho dňa mesiaca nasledujúceho po predmetnom mesiaci.

1.   Okrem odkladu platby môžu colné orgány dlžníkovi povoliť iné spôsoby platby cla pod podmienkou, že sa poskytne záruka.

2.   Ak sa povolia spôsoby platby cla podľa odseku 1, k sume dovozného alebo vývozného cla sa účtuje úverový úrok.

V prípade členského štátu, ktorý používa ako menu euro, sa sadzba úverového úroku rovná úrokovej sadzbe uverejnenej v sérii C Úradného vestníka Európskej únie, ktorú Európska centrálna banka uplatnila na svoje hlavné refinančné operácie v prvý deň mesiaca splatnosti, zvýšenej o jeden percentuálny bod.

V prípade členského štátu, ktorý nepoužíva ako menu euro, sa sadzba úverového úroku rovná sadzbe, ktorú v prvý deň príslušného mesiaca národná centrálna banka uplatnila na svoje hlavné refinančné operácie, zvýšenej o jeden percentuálny bod, alebo v prípade členského štátu, ktorého sadzba národnej centrálnej banky nie je k dispozícii, najbližšej sadzbe použitej v prvý deň daného mesiaca na peňažnom trhu členského štátu, zvýšenej o jeden percentuálny bod.

3.   Colné orgány môžu od požiadavky na záruku alebo od účtovania úverového úroku upustiť, ak sa na základe podloženého posúdenia postavenia dlžníka preukáže, že by to mohlo spôsobiť vážne ekonomické alebo sociálne ťažkosti.

4.   Colné orgány upustia od účtovania úverového úroku, ak je suma, ktorá sa týka každého výberu, nižšia ako 10 EUR.

1.   K sume dovozného alebo vývozného cla sa odo dňa uplynutia lehoty určenej na zaplatenie do dňa zaplatenia cla účtuje úrok z omeškania.

V prípade členského štátu, ktorý používa ako menu euro, sa sadzba úroku z omeškania rovná úrokovej sadzbe uverejnenej v sérii C Úradného vestníka Európskej únie, ktorú Európska centrálna banka uplatnila na svoje hlavné refinančné operácie v prvý deň mesiaca splatnosti, zvýšenej o dva percentuálne body.

V prípade členského štátu, ktorý nepoužíva ako menu euro, sa sadzba úroku z omeškania rovná sadzbe, ktorú v prvý deň príslušného mesiaca národná centrálna banka uplatnila na svoje hlavné refinančné operácie, zvýšenej o dva percentuálne body, alebo v prípade členského štátu, ktorého sadzba národnej centrálnej banky nie je k dispozícii, najbližšej sadzbe použitej v prvý deň daného mesiaca na peňažnom trhu členského štátu, zvýšenej o dva percentuálne body.

2.   Ak colný dlh vznikol na základe článku 79 alebo 82 alebo ak sa colný dlh oznámil v dôsledku kontroly po prepustení, úrok z omeškania sa vymeria zo sumy dovozného alebo vývozného cla odo dňa, keď colný dlh vznikol, až do dňa jeho oznámenia.

Sadzba úroku z omeškania sa určuje v súlade s odsekom 1.

3.   Colné orgány môžu od účtovania úroku z omeškania upustiť, ak sa na základe podloženého posúdenia postavenia dlžníka preukáže, že by to mohlo vyvolať vážne ekonomické alebo sociálne ťažkosti.

4.   Colné orgány upustia od účtovania úroku z omeškania, ak je suma, ktorá sa týka každého jedného výberu, nižšia ako 10 EUR.

1.   Za podmienok ustanovených v tomto oddiele sa suma dovozného alebo vývozného cla vráti alebo odpustí z ktoréhokoľvek z týchto dôvodov:

Suma dovozného alebo vývozného cla sa vracia, ak bola zaplatená a platnosť príslušného colného vyhlásenia je zrušená v súlade s článkom 174.

2.   Colné orgány vrátia alebo odpustia sumu dovozného alebo vývozného cla uvedenú v odseku 1, ktorá dosahuje alebo presahuje 10 EUR, a to okrem prípadov, ak dotknutá osoba požaduje vrátenie alebo odpustenie nižšej sumy.

3.   Ak sa colné orgány domnievajú, že by sa clo malo vrátiť alebo odpustiť na základe článku 119 alebo 120, dotknutý členský štát postúpi spis Komisii na rozhodnutie v každom z týchto prípadov:

Bez ohľadu na prvý pododsek sa spisy nepostúpia v žiadnej z týchto situácií:

4.   Ak samotné colné orgány v rámci lehoty ustanovenej v článku 121 ods. 1 v rámci pravidiel týkajúcich sa príslušnosti na rozhodnutie zistia, že sumu dovozného alebo vývozného cla je potrebné vrátiť alebo odpustiť podľa článkov 117, 119 alebo 120, vrátia alebo odpustia ju z vlastného podnetu.

5.   Clo sa nevráti ani neodpustí v prípade, ak situácia, ktorá viedla k oznámeniu colného dlhu, vyplynula z podvodného konania dlžníka.

6.   Dotknuté colné orgány nie sú v dôsledku vrátenia cla povinné zaplatiť úroky.

Úroky sa však platia, ak sa rozhodnutie o vrátení nevykoná do troch mesiacov odo dňa, keď bolo vydané, okrem prípadov, keď sa lehotu nepodarí dodržať z príčin, ktoré nemohli colné orgány ovplyvniť.

V takýchto prípadoch sa úroky platia odo dňa uplynutia trojmesačnej lehoty do dňa vrátenia. Sadzba úroku sa určí v súlade s článkom 112.

7.   Ak colné orgány vrátia alebo odpustia clo omylom, pôvodný colný dlh sa obnoví, pokiaľ nezanikne uplynutím času podľa článku 103.

V takýchto prípadoch sa akýkoľvek úrok zaplatený podľa druhého pododseku odseku 5 vracia.

1.   Suma dovozného alebo vývozného cla sa vráti alebo odpustí v prípade, ak suma, ktorá zodpovedá pôvodne oznámenému colnému dlhu, presahuje sumu, ktorá sa má zaplatiť, alebo ak sa colný dlh dlžníkovi oznámil v rozpore s článkom 102 ods. 1 písm. c) alebo d).

2.   Ak sa žiadosť na vrátenie alebo odpustenie v čase prijatia colného vyhlásenia na prepustenie do voľného obehu zakladá na existencii zníženej alebo nulovej sadzby dovozného cla pre tovar podliehajúci colnej kvóte, colnému stropu alebo iným zvýhodneným sadzobných opatreniam, clo sa vráti alebo odpustí, pokiaľ bola v čase podania žiadosti s priloženými potrebnými dokladmi splnená niektorá z týchto podmienok:

1.   Suma dovozného cla sa vráti alebo odpustí, ak sa oznámenie colného dlhu vzťahuje na tovar, ktorý dovozca odmietol, pretože v čase prepustenia bol chybný alebo nevyhovoval podmienkam zmluvy, na ktorej základe bol dovezený.

Chybný tovar zahŕňa tovar poškodený pred jeho prepustením do colného režimu.

2.   Bez ohľadu na odsek 3 sa clo vráti alebo odpustí, ak tovar nebol použitý, s výnimkou takého počiatočného použitia, ktoré je nevyhnutné na zistenie chyby alebo skutočnosti, že nezodpovedá podmienkam zmluvy, a pod podmienkou, že je prepravený z colného územia Únie.

3.   Clo sa nevráti alebo neodpustí, ak:

4.   Colné orgány na žiadosť dotknutej osoby povolia namiesto prepravy tovaru z colného územia Únie jeho prepustenie do colného režimu aktívny zušľachťovací styk, a to aj na účely jeho zničenia, alebo colného režimu vonkajší tranzit, colné uskladňovanie alebo slobodné pásmo.

1.   V prípadoch, ktoré nie sú uvedené v článku 116 ods. 1 druhom pododseku a v článkoch 117, 118 a 120, sa suma dovozného alebo vývozného cla vráti alebo odpustí, ak sa z dôvodu pochybenia zo strany príslušných orgánov pôvodne oznámila suma zodpovedajúca colnému dlhu, ktorá bola nižšia, ako suma, ktorá sa má zaplatiť, a za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky:

2.   Ak nie sú splnené podmienky ustanovené v článku 117 ods. 2, clo sa vráti alebo odpustí, ak sa znížená alebo nulová sadzba neuplatnila v dôsledku pochybenia na strane samotných colných orgánov a ak colné vyhlásenie na prepustenie do voľného obehu obsahovalo všetky náležitosti a boli k nemu pripojené všetky doklady potrebné na uplatnenie zníženej alebo nulovej sadzby.

3.   Pri priznaní preferenčného zaobchádzania s tovarom na základe systému administratívnej spolupráce s orgánmi krajiny alebo územia mimo colného územia Únie, a ak sa preukáže vydanie osvedčenia týmito orgánmi ako nesprávne, predstavuje toto vydanie pochybenie, ktoré nebolo možné primeraným spôsobom zistiť v súlade s odsekom 1 písm. a).

Vydanie nesprávneho osvedčenia však nepredstavuje pochybenie, ak je osvedčenie založené na nesprávnom opise skutočností poskytnutých vývozcom, okrem prípadov, keď je zjavné, že orgány, ktoré osvedčenie vydali, si boli vedomé alebo si mali byť vedomé, že tovar nespĺňal podmienky ustanovené na priznanie nároku na preferenčné zaobchádzanie.

Dlžník sa považuje za konajúceho v dobrej viere, ak je schopný preukázať, že počas uskutočňovania príslušných obchodných operácií venoval náležitú pozornosť tomu, aby zabezpečil splnenie všetkých podmienok na preferenčné zaobchádzanie.

Dlžník sa nemôže odvolávať na konanie v dobrej viere, ak Komisia uverejnila oznam v Úradnom vestníku Európskej únie, že existujú odôvodnené pochybnosti týkajúce sa správneho uplatňovania preferenčných opatrení zvýhodnenou krajinou alebo územím.

1.   V iných prípadoch, než sú prípady uvedené v článku 116 ods. 1 druhom pododseku a v článkoch 117, 118 a 119, sa suma dovozného alebo vývozného cla vráti alebo odpustí v záujme spravodlivého nároku, ak colný dlh vznikol za osobitných okolností, pri ktorých nie je možné dlžníkovi prisúdiť podvodné alebo nedbanlivostné konanie.

2.   Existencia osobitných okolností uvedených v odseku 1 je daná, ak je z okolností prípadu zrejmé, že dlžník je v porovnaní s inými subjektmi podnikajúcimi v rovnakej oblasti vo výnimočnej situácii a že v prípade neexistencie takýchto okolností by v dôsledku výberu sumy dovozného alebo vývozného cla nebol býval znevýhodnený.

1.   Žiadosti o vrátenie alebo odpustenie v súlade s článkom 116 sa predkladajú colným orgánom v týchto lehotách:

Lehota uvedená v písmenách a) a b) prvého pododseku sa predĺži, ak žiadateľ preukáže, že nemohol podať žiadosť v ustanovenej lehote z dôvodu nepredvídateľných okolností alebo vyššej moci.

2.   Ak colné orgány nemôžu na základe uvedených dôvodov rozhodnúť o vrátení alebo odpustení sumy dovozného alebo vývozného cla, musia skutkovú podstatu žiadosti o vrátenie alebo odpustenie preskúmať na základe iných dôvodov na vrátenie alebo odpustenie uvedených v článku 116.

3.   Ak bolo podané odvolanie podľa článku 44 proti oznámeniu colného dlhu, plynutie príslušnej lehoty uvedenej v prvom pododseku odseku 1 sa pozastavuje odo dňa podania odvolania počas trvania odvolacieho konania.

4.   Ak colný orgán vráti alebo odpustí clo v súlade s článkami 119 a 120, dotknutý členský štát o tom informuje Komisiu.

1.   Komisia vymedzí prostredníctvom vykonávacích aktov procesné pravidlá na:

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 285 ods. 4.

2.   Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov rozhodnutie uvedené v článku 116 ods. 3.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 285 ods. 2.

Ak sa má stanovisko výboru uvedeného v článku 285 ods. 1 získať prostredníctvom písomného postupu, uplatňuje sa článok 285 ods. 6.

1.   Bez toho, aby boli dotknuté platné právne predpisy týkajúce sa prípadov, v ktorých sa suma dovozného alebo vývozného cla, ktorá zodpovedá colnému dlhu, nevyberie z dôvodu vyhlásenia platobnej neschopnosti dlžníka súdom, zaniká colný dlh pri dovoze alebo vývoze jedným z týchto spôsobov:

2.   V prípadoch, uvedených v odseku 1 písm. e), sa colný dlh nepovažuje za zaniknutý na účely určenia sankcie za porušenie colných predpisov, ak je podľa práva členského štátu základom na určenie sankcie dovozné alebo vývozné clo alebo existencia colného dlhu.

3.   Ak v súlade s odsekom 1 písm. g) pri tovare prepustenom do voľného obehu bez cla alebo so zníženou sadzbou dovozného cla v dôsledku jeho konečného použitia zanikol colný dlh, akýkoľvek odpad alebo zvyšky, ktoré vznikli následkom zničenia tovaru, sa považujú za tovar, ktorý nie je tovarom Únie.

4.   Platné ustanovenia o štandardných mierach v prípade nenahraditeľnej straty v dôsledku povahy tovaru, sa uplatňujú, ak dotknutá osoba nepreukáže, že skutočná strata prevyšuje stratu vypočítanú uplatnením štandardnej miery pre príslušný tovar.

5.   Ak je za zaplatenie sumy dovozného alebo vývozného cla, ktorá zodpovedá colnému dlhu, zodpovedných niekoľko osôb a rozhodne sa o vrátení cla, colný dlh zaniká len vo vzťahu k osobe alebo osobám, ktorým sa clo odpúšťa.

6.   V prípade uvedenom v odseku 1 písm. k) colný dlh nezaniká vo vzťahu k osobe alebo osobám, ktoré sa pokúsili o podvodné konanie.

7.   Ak colný dlh vznikol podľa článku 79, zaniká v prípade osoby, ktorá sa nepokúsila o podvodné konanie a ktorá prispela k boju proti podvodom.

1.   Na tovar vstupujúci na colné územie Únie sa musí podať predbežné colné vyhlásenie o vstupe.

2.   Od povinnosti uvedenej v odseku 1 sa upustí:

3.   Predbežné colné vyhlásenie o vstupe sa podáva colnému úradu prvého vstupu v stanovenej lehote pred vstupom tohto tovaru na colné územie Únie.

Colné orgány môžu umožniť podanie predbežného colného vyhlásenia o vstupe na inom colnom úrade pod podmienkou, že tento úrad bezodkladne oznámi potrebné údaje colnému úradu prvého vstupu alebo mu ich dá k dispozícii elektronicky.

4.   Predbežné colné vyhlásenie o vstupe podáva dopravca.

Bez ohľadu na povinnosti dopravcu môže predbežné colné vyhlásenie o vstupe podať jedna z nasledujúcich osôb:

5.   Predbežné colné vyhlásenie o vstupe obsahuje údaje potrebné na analýzu rizika na účely bezpečnosti a ochrany.

6.   V osobitných prípadoch, keď všetky údaje uvedené v odseku 5 nemožno získať od osôb uvedených v odseku 4, možno poskytnutie týchto údajov požadovať od iných osôb, ktoré majú tieto údaje a príslušné práva poskytovať ich.

7.   Colné orgány môžu súhlasiť, aby sa na podanie predbežného colného vyhlásenia o vstupe používali obchodné, prístavné alebo prepravné informačné systémy pod podmienkou, že takéto systémy obsahujú údaje potrebné na také vyhlásenie a že tieto údaje sú k dispozícii v stanovenej lehote pred tým, ako tovar vstúpi na colné územie Únie.

8.   Colné orgány môžu namiesto podania predbežného colného vyhlásenia o vstupe súhlasiť podaním oznámenia a prístupom k údajom z predbežného colného vyhlásenia o vstupe v počítačovom systéme príslušného hospodárskeho subjektu.

1.   Deklarantovi sa na základe žiadosti môže povoliť oprava jedného alebo viacerých údajov predbežného colného vyhlásenia o vstupe po jeho podaní.

Opravu však nie je možné vykonať po ktorejkoľvek z nasledujúcich udalostí:

2.   Ak tovar, na ktorý sa podalo predbežné colné vyhlásenie o vstupe, nevstúpil na colné územie Únie, colné orgány zrušia platnosť tohto vyhlásenia v každom z týchto prípadov:

1.   Colný úrad uvedený v článku 127 ods. 3 môže upustiť od požiadavky podať predbežné colné vyhlásenie o vstupe v prípade tovaru, na ktorý sa pred uplynutím lehoty na podanie uvedeného vyhlásenia podalo colné vyhlásenie. V takom prípade colné vyhlásenie obsahuje aspoň údaje potrebné na predbežné colné vyhlásenie o vstupe. Kým colné vyhlásenie nebude prijaté v súlade s článkom 172, má status predbežného colného vyhlásenia o vstupe.

2.   Colný úrad uvedený v článku 127 ods. 3 môže upustiť od požiadavky podať predbežné colné vyhlásenie o vstupe v prípade tovaru, na ktorý sa pred uplynutím lehoty na podanie uvedeného vyhlásenia podalo vyhlásenie na dočasné uskladnenie. Toto vyhlásenie obsahuje aspoň údaje potrebné na predbežné colné vyhlásenie o vstupe. Kým sa nahlásený tovar nepredloží colným orgánom v súlade s článkom 139, vyhlásenie na dočasné uskladnenie má status predbežného colného vyhlásenia o vstupe.

1.   Prevádzkovateľ námorného plavidla alebo lietadla vstupujúceho na colné územie Únie oznámi príchod colnému úradu prvého vstupu po príchode dopravného prostriedku.

Ak majú colné orgány k dispozícii informácie o príchode námorného plavidla alebo lietadla, môžu upustiť od oznámenia uvedeného v prvom pododseku.

2.   Colné orgány môžu súhlasiť, aby sa na oznámenie príchodu dopravného prostriedku používali prístavné alebo letiskové systémy alebo iné dostupné metódy informovania.

1.   Tovar vstupujúci na colné územie Únie od momentu vstupu podlieha colnému dohľadu a môže podliehať colným kontrolám. Na tento tovar sa vzťahujú, ak je to použiteľné, zákazy a obmedzenia, ktoré sú odôvodnené okrem iného ochranou verejnej morálky, verejného poriadku alebo verejnej bezpečnosti, ochranou zdravia a života ľudí, zvierat alebo rastlín, ochranou životného prostredia, národných kultúrnych pamiatok s umeleckou, historickou alebo archeologickou hodnotou a ochranou priemyselného alebo obchodného vlastníctva vrátane kontrol drogových prekurzorov, tovaru porušujúceho určité práva duševného vlastníctva a peňažných prostriedkov v hotovosti, pričom podlieha aj vykonávaniu opatrení na zachovanie a riadenie rybného hospodárstva a opatrení obchodnej politiky.

Colnému dohľadu podlieha po dobu, ktorá je potrebná na určenie jeho colného statusu, a nesmie sa spod neho odňať bez súhlasu colných orgánov.

Bez toho, aby bol dotknutý článok 254, tovar Únie nepodlieha colnému dohľadu po určení jeho colného statusu.

Tovar, ktorý nie je tovarom Únie, podlieha colnému dohľadu do okamihu zmeny jeho colného statusu, jeho prepravy z colného územia Únie alebo zničenia.

2.   Držiteľ tovaru, ktorý je pod colným dohľadom, môže so súhlasom colných orgánov kedykoľvek vykonať prehliadku tovaru alebo odoberať vzorky najmä s cieľom určiť nomenklatúrne zatriedenie, colnú hodnotu alebo colný status tovaru.

1.   Osoba, ktorá prepravuje tovar na colné územie Únie, ho prepraví bez zbytočného odkladu po ceste určenej colnými orgánmi a v súlade s ich pokynmi, ak existujú, na colný úrad určený colnými orgánmi alebo na akékoľvek iné miesto určené alebo schválené týmito orgánmi, alebo do slobodného pásma.

2.   Tovar prepravený do slobodného pásma sa prepravuje do príslušného slobodného pásma priamo, vodnou alebo vzdušnou cestou, alebo, ak sa prepravuje po súši, bez toho, aby prechádzal cez inú časť colného územia Únie, ak slobodné pásmo susedí s pozemnou hranicou medzi členským štátom a treťou krajinou.

3.   Každá osoba, ktorá preberá zodpovednosť za prepravu tovaru po tom ako bol tovar prepravený na colné územie Únie, je zodpovedná za dodržiavanie povinností stanovených v odsekoch 1 a 2.

4.   S tovarom, ktorý na základe dohody uzavretej s príslušnou krajinou alebo územím mimo colného územia Únie môže podliehať colnej kontrole zo strany colných orgánov niektorého členského štátu, aj keď sa stále nachádza mimo colného územia Únie, sa zaobchádza rovnakým spôsobom ako s tovarom, ktorý už bol prepravený na colné územie Únie.

5.   Odseky 1 a 2 nevylučujú uplatňovanie osobitných predpisov vo vzťahu k tovaru prepravovanému v rámci pohraničných pásiem alebo potrubím a vedením, ako aj k preprave zanedbateľného hospodárskeho významu ako napríklad listov, pohľadníc a tlačovín a elektronických ekvivalentov na iných nosičoch alebo tovaru prepravovanému cestujúcimi, za predpokladu, že tým nie je ohrozený colný dohľad ani možnosti colnej kontroly.

6.   Odsek 1 sa neuplatňuje na dopravné prostriedky a tovar nimi prepravovaný, ktoré sa iba plavia v teritoriálnych vodách alebo prelietavajú vzdušným priestorom colného územia Únie bez zastavenia na tomto území.

1.   Ak povinnosť ustanovenú v článku 135 ods. 1 nemožno splniť z dôvodov nepredvídateľných okolností alebo vyššej moci, informuje osoba, ktorá má túto povinnosť alebo iná osoba konajúca na jej účet, bez zbytočného odkladu o tejto skutočnosti colné orgány. Ak v dôsledku nepredvídateľných okolností alebo vyššej moci nedošlo k úplnej strate tovaru, colné orgány sa informujú aj o mieste, na ktorom sa tovar presne nachádza.

2.   Ak bolo plavidlo alebo lietadlo uvedené v článku 135 ods. 6 v dôsledku nepredvídateľných okolností alebo vyššej moci nútené dočasne pristáť na colnom území Únie a povinnosť ustanovenú v článku 135 ods. 1 nemožno splniť, osoba, ktorá toto plavidlo alebo lietadlo na colné územie Únie prepravila, alebo iná osoba konajúca na jej účet informuje bez zbytočného odkladu o tejto skutočnosti colné orgány.

3.   Colné orgány určia opatrenia, ktoré sa majú vykonať s cieľom zabezpečiť colný dohľad nad tovarom uvedeným v odseku 1 alebo nad plavidlom alebo lietadlom a tovarom na ich palube za okolností uvedených v odseku 2, a prípadne zabezpečiť jeho následnú prepravu na colný úrad alebo na iné miesto určené alebo schválené colnými orgánmi.

1.   Tovar, ktorý vstupuje na colné územie Únie, predkladá colným orgánom ihneď po jeho príchode na určený colný úrad alebo na iné miesto určené alebo schválené colnými orgánmi alebo do slobodného pásma jedna z týchto osôb:

2.   Tovar, ktorý vstupuje na colné územie Únie po mori alebo letecky, zostáva na účely prepravy na palube toho istého dopravného prostriedku, sa predloží colným orgánom len v prístave alebo na letisku, kde sa vykladá alebo prekladá. Avšak tovar, ktorý vstupuje na colné územie Únie a ktorý sa vykladá a opätovne nakladá na ten istý dopravný prostriedok počas jeho plavby alebo letu na to, aby sa mohol vyložiť alebo naložiť iný tovar, sa v tomto prístave alebo na tomto letisku colným orgánom nepredloží.

3.   Bez ohľadu na povinnosť osoby uvedenej v odseku 1 môže tovar namiesto tejto osoby predložiť jedna z nasledujúcich osôb:

4.   Osoba, ktorá predkladá tovar, sa odvolá na predbežné colné vyhlásenie o vstupe alebo v prípadoch uvedených v článku 130 na colné vyhlásenie alebo vyhlásenie na dočasné uskladnenie, ktoré sa podalo v súvislosti s tovarom, s výnimkou prípadov, keď sa upúšťa od povinnosti podať predbežné colné vyhlásenie o vstupe.

5.   Ak sa na tovar, ktorý nie je tovarom Únie a ktorý sa predkladá colným orgánom, nepodalo predbežné colné vyhlásenie o vstupe, jedna z osôb uvedených v článku 127 ods. 4 podá bez toho, aby bol dotknutý článok 127 ods. 6, bezodkladne takéto vyhlásenie alebo colné vyhlásenie alebo vyhlásenie na dočasné uskladnenie, ktorými sa nahrádza, s výnimkou prípadov, keď sa od povinnosti podať takéto vyhlásenie upúšťa.

6.   Odsek 1 nevylučuje uplatňovanie osobitných pravidiel vo vzťahu k tovaru prepravovanému v rámci pohraničných pásiem alebo potrubím a vedením, ako aj k preprave zanedbateľného hospodárskeho významu ako napríklad listov, pohľadníc a tlačovín a elektronických ekvivalentov na iných nosičoch alebo tovaru prepravovanému cestujúcimi, za predpokladu, že tým nie je ohrozený colný dohľad ani možnosti colnej kontroly.

7.   Tovar predložený colným orgánom nemožno bez súhlasu colných orgánov premiestniť z miesta, na ktorom bol predložený.

1.   Tovar možno vykladať alebo prekladať z dopravných prostriedkov, ktorými sa prepravuje, iba so súhlasom colných orgánov, a to na miestach, ktoré na tento účel určili alebo schválili tieto orgány.

Takýto súhlas sa nevyžaduje v prípadoch bezprostredne hroziaceho nebezpečenstva, ktoré vyžaduje okamžité vyloženie všetkého tovaru alebo jeho časti. V takomto prípade musia byť colné orgány o tom bezodkladne informované.

2.   Colné orgány môžu kedykoľvek požadovať, aby sa tovar vyložil a vybalil na účely prehliadky, odberu vzoriek, alebo kontroly dopravných prostriedkov, ktorými sa tovar prepravuje.

1.   Článok 135 ods. 2 až 6, článok 139, článok 140 a články 144 až 149 sa nevzťahujú na tovar, ktorý na colné územie Únie vstúpil už v colnom režime tranzit.

2.   Článok 140 a články 144 až 149 sa vzťahujú na tovar, ktorý nie je tovarom Únie a ktorý sa prepravuje v colnom režime tranzit, ihneď po jeho predložení colnému úradu určenia na colnom území Únie v súlade s pravidlami upravujúcimi colný režim tranzit.