Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32013R0952

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z  9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (prepracované znenie)

Ú. v. EÚ L 269, 10.10.2013, p. 1–101 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, GA, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

Legal status of the document In force: This act has been changed. Current consolidated version: 12/12/2022

ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2013/952/oj

10.10.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 269/1


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 952/2013

z 9. októbra 2013,

ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie

(prepracované znenie)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 33, 114 a 207,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),

keďže:

(1)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 450/2008 z 23. apríla 2008, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (modernizovaný Colný kódex) by sa malo zmeniť (3). V záujme prehľadnosti je vhodné toto nariadenie prepracovať.

(2)

Je potrebné zabezpečiť, že nariadenie (ES) č. 450/2008 je v súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), najmä s jej článkami 290 a 291.Je tiež potrebné, aby toto nariadenie zohľadnilo vývoj práva Únie a aby sa upravili niektoré jeho ustanovenia na uľahčenie ich uplatňovania.

(3)

S cieľom doplniť alebo zmeniť určité nepodstatné prvky tohto nariadenia by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas svojich prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(4)

Komisia by mala pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov predovšetkým zabezpečiť transparentné a dostatočne včasné konzultácie s expertmi z členských štátov a so zástupcami podnikateľského prostredia.

(5)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci s cieľom: stanoviť formát a kód spoločných požiadaviek na údaje na účely výmeny informácií medzi colnými orgánmi a medzi hospodárskymi subjektmi a colnými orgánmi a uchovávania takýchto informácií a procesné pravidlá týkajúce sa výmeny a uchovávania informácií, ktoré sa môžu uskutočniť iným spôsobom ako technikami elektronického spracovania údajov; prijať rozhodnutia umožňujúce jednému alebo viacerým členským štátom používať iný spôsob výmeny a uchovávania informácií než techniky elektronického spracovania údajov; určiť colné orgány zodpovedné za registráciu hospodárskych subjektov a iných osôb; stanoviť technické opatrenia na rozvoj, správu a používanie elektronických systémov; stanoviť procesné pravidlá vzťahujúce sa na udelenie a preukazovanie oprávnenia colného zástupcu poskytovať služby v členskom štáte inom ako je ten, kde je usadený; procesné pravidlá vzťahujúce sa na podávanie a prijímanie žiadostí o rozhodnutie týkajúce sa uplatňovania colných predpisov a na prijímanie takýchto rozhodnutí a dohľad nad nimi; procesné pravidlá vzťahujúce sa na vyhlásenie rozhodnutia za nulitné, zrušenie a zmenu rozhodnutí v prospech toho, komu je rozhodnutie určené; procesné pravidlá vzťahujúce sa na používanie rozhodnutí týkajúcich sa záväzných informácií po tom, ako tieto rozhodnutia stratia platnosť alebo sú zrušené; procesné pravidlá vzťahujúce sa na oznamovanie colným orgánom, že prijímanie takýchto rozhodnutí sa pozastavuje a na zrušenie takéhoto pozastavenia; prijať rozhodnutia, ktorými sa od členských štátov žiada, aby zrušili rozhodnutie týkajúce sa záväzných informácií; prijať modality uplatňovania kritérií vzťahujúcich sa na udeľovanie statusu schváleného hospodárskeho subjektu; prijať opatrenia na zabezpečenie jednotného uplatňovania colnej kontroly vrátane výmeny informácií o riziku a analýz,

spoločných kritérií a noriem rizika, kontrolných opatrení a prioritných oblastí kontroly; určiť prístavy a letiská, kde sa majú vykonávať colné kontroly a formality, pokiaľ ide o príručnú a podanú batožinu; ustanoviť pravidlá pre menový prepočet; prijať opatrenia týkajúce sa jednotnej správy colných kvót a colných stropov a správy dohľadu nad prepustením tovaru do voľného obehu alebo nad jeho vývozom; prijať opatrenia na určenie nomenklatúrneho zatriedenia tovaru; stanoviť procesné pravidlá vzťahujúce sa na predkladanie a overovanie dôkazu o nepreferenčnom pôvode; procesné pravidlá vzťahujúce sa na uľahčovanie určovania preferenčného pôvodu tovaru v Únii; prijať opatrenia na určenie pôvodu určitého tovaru; na udeľovanie dočasnej výnimky z pravidiel o preferenčnom pôvode tovaru, na ktorý sa vzťahujú výhody preferenčných opatrení, ktoré Únia prijala jednostranne; určenie pôvodu určitého tovaru; stanoviť procesné pravidlá vzťahujúce sa na určovanie colnej hodnoty tovaru; procesné pravidlá vzťahujúce sa na poskytovanie záruky, stanovovanie jej výšky, jej sledovanie a uvoľnenie a odvolanie a zrušenie záväzku, ktorý ručiteľ poskytol; stanoviť procesné pravidlá týkajúce sa dočasného zákazu používania celkových záruk; prijať opatrenia na zabezpečenie vzájomnej pomoci medzi colnými orgánmi v prípade vzniku colného dlhu; stanoviť procesné pravidlá vzťahujúce sa na vrátenie a odpustenie sumy dovozného alebo vývozného cla a informácií, ktoré sa poskytnú Komisii; prijať rozhodnutia o vrátení alebo odpustení dovozného alebo vývozného cla; stanoviť procesné pravidlá vzťahujúce sa na podávanie, zmenu alebo zrušenie platnosti predbežného colného vyhlásenia o vstupe; stanoviť lehotu, v ktorej sa na základe predbežného colného vyhlásenia o vstupe musí vykonať analýza rizík; stanoviť procesné pravidlá vzťahujúce sa na oznamovanie príchodu námorných plavidiel a lietadiel a prepravu tovaru na ich príslušné miesto;

stanoviť procesné pravidlá vzťahujúce sa na predkladanie tovaru colným orgánom; procesné pravidlá vzťahujúce sa na podávanie, zmenu alebo zrušenie platnosti vyhlásenia na dočasné uskladnenie a prepravu dočasne uskladneného tovaru; procesné pravidlá vzťahujúce sa na predkladanie a overovanie colného statusu tovaru Únie; procesné pravidlá vzťahujúce sa na určovanie iných príslušných colných úradov a na podávanie colných vyhlásení v prípade používania iných prostriedkov ako techník elektronického spracovania údajov; procesné pravidlá vzťahujúce sa na podávanie štandardných colných vyhlásení a dostupnosť sprievodných dokladov; procesné pravidlá vzťahujúce sa na podávanie zjednodušených colných vyhlásení a dodatočných colných vyhlásení; procesné pravidlá vzťahujúce sa na podávanie colných vyhlásení pred predložením tovaru colným orgánom, prijatie colných vyhlásení a opravu colných vyhlásení po prepustení tovaru; prijať opatrenia na určenie nomenklatúrnej podpoložky tovaru, na ktorý sa vzťahuje najvyššia sadzba dovozného alebo vývozného cla, ak zásielku tvorí tovar, ktorý patrí do rôznych nomenklatúrnych podpoložiek; stanoviť procesné pravidlá vzťahujúce sa na centralizované colné konania a upustenie od povinnosti predložiť tovar v tomto kontexte; procesné pravidlá vzťahujúce sa na zápis do evidencie deklaranta; procesné pravidlá vzťahujúce sa na colné formality a kontroly, ktoré vykonáva držiteľ povolenia v kontexte samovymeriavania; prijať opatrenia na overovanie colného vyhlásenia, prehliadky tovaru a odber vzoriek z neho a výsledky overovania;

procesné pravidlá vzťahujúce sa na nakladanie s tovarom; procesné pravidlá vzťahujúce sa na poskytovanie informácií, ktorými sa potvrdzuje splnenie podmienok pre oslobodenie vráteného tovaru od dovozného cla a vzťahujúce sa na preukazovanie splnenia podmienok pre oslobodenie produktov morského rybolovu a iných produktov získaných z mora od dovozného cla; procesné pravidlá vzťahujúce sa na preskúmanie hospodárskych podmienok v kontexte osobitného colného režimu; procesné pravidlá vzťahujúce sa na ukončenie osobitného colného režimu; procesné pravidlá vzťahujúce sa na prevod práv a povinností a na prepravu tovaru v kontexte osobitného colného režimu; procesné pravidlá vzťahujúce sa na použitie náhradného tovaru v kontexte osobitného colného režimu; procesné pravidlá vzťahujúce sa na uplatňovanie ustanovení medzinárodných nástrojov v oblasti tranzitu na colnom území Únie; procesné pravidlá vzťahujúce sa na prepustenie tovaru do colného režimu tranzit Únie a na ukončenie tohto režimu, na fungovanie zjednodušení uvedeného režimu a na colný dohľad nad tovarom, ktorý prechádza územím krajiny alebo územím mimo colného územia Únie v rámci colného režimu vonkajší tranzit Únie; procesné pravidlá vzťahujúce sa na prepúšťanie tovaru do colného režimu colné uskladňovanie alebo slobodné pásmo; stanoviť lehotu, v rámci ktorej sa má uskutočniť analýza rizík na základe vyhlásenia pred výstupom; stanoviť procesné pravidlá vzťahujúce sa na výstup tovaru;

procesné pravidlá vzťahujúce sa na podávanie, zmenu a zrušenie platnosti predbežného vyhlásenia o výstupe; procesné pravidlá vzťahujúce sa na podávanie, zmenu a zrušenie platnosti oznámenia o spätnom vývoze; prijať pracovný program, ktorým sa podporuje vývoj súvisiacich elektronických systémov a riadi stanovovanie prechodných období; prijať rozhodnutia povoľujúce členským štátom testovať zjednodušenia v uplatňovaní colných predpisov, najmä ak uvedené zjednodušenia súvisia s informačnými technológiami (IT). Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú uplatňovanie vykonávacích právomocí Komisie (4).

(6)

So zreteľom na spoluprácu, ktorá je potrebná medzi členskými štátmi a Komisiou na účely vývoja, správy a používania elektronických systémov potrebných na vykonávanie Colného kódexu Únie (kódex), Komisia by nemala prijať pracovný program na podporu tohto vývoja a riadenie stanovovania prechodných období, pokiaľ výbor nezaujme stanovisko k návrhu vykonávajúceho aktu, ktorý takýto pracovný program obsahuje.

(7)

Konzultačný postup by sa mal používať na prijatie: rozhodnutí, ktorými sa jednému alebo viacerým členským štátom povoľuje používať iné prostriedky výmeny a uchovávania informácií než techniky elektronického spracúvania údajov, keďže uvedené rozhodnutia nemajú vplyv na všetky členské štáty; rozhodnutí, ktorými sa od členských štátov vyžaduje, aby zrušili rozhodnutia týkajúce sa záväzných informácií, keďže uvedené rozhodnutia majú vplyv len na jeden členský štát a majú za cieľ zabezpečiť súlad s colnými predpismi; rozhodnutí o vrátení a odpustení sumy dovozného alebo vývozného cla, keďže uvedené rozhodnutia majú priamy vplyv na žiadateľa uvedeného vrátenia alebo odpustenia.

(8)

Komisia by mala prijať okamžite uplatniteľné vykonávacie akty, ak sa to vyžaduje z vážnych a naliehavých dôvodov v riadne odôvodnených prípadoch týkajúce sa: opatrení na zabezpečenie jednotného uplatňovania colných kontrol vrátane výmeny informácií o riziku a analýz rizika, spoločných kritérií a noriem rizika, kontrolných opatrení a prednostných oblastí kontroly; určenia nomenklatúrneho zatriedenia tovaru; určenia pôvodu konkrétneho tovaru; opatrení, ktorými sa ukladá dočasný zákaz použiť celkovú záruku.

(9)

Únia je založená na colnej únii. V záujme hospodárskych subjektov ako aj colných orgánov v Únii je vhodné spojiť súčasné colné predpisy do kódexu. Na základe koncepcie vnútorného trhu by mal uvedený kódex obsahovať všeobecné pravidlá a postupy zabezpečujúce vykonávanie sadzobných a iných opatrení spoločných politík, ktoré sa vzhľadom na požiadavky týchto spoločných politík zaviedli na úrovni Únie v súvislosti s obchodom s tovarom medzi Úniou a krajinami alebo územiami mimo colného územia Únie. Colné predpisy by mali byť lepšie zosúladené s ustanoveniami, ktoré sa týkajú výberu dovozných platieb bez zmeny rozsahu platných daňových predpisov.

(10)

S cieľom zabezpečiť účinné administratívne zjednodušenia by sa pri ďalšej modernizácii colných predpisov mali zohľadniť stanoviská hospodárskych subjektov.

(11)

V súlade s oznámením Komisie z 9. augusta 2004 s názvom „Ochrana finančných záujmov Spoločenstiev - Boj proti podvodom - Akčný plán na roky 2004 – 2005“, je vhodné prispôsobiť právny rámec na ochranu finančných záujmov Únie.

(12)

Nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (5), bolo založené na zjednotení colných režimov uplatňovaných samostatne v príslušných členských štátoch počas osemdesiatych rokov. Toto nariadenie sa od jeho zavedenia opakovane a podstatne menilo s cieľom riešiť osobitné problémy, ako je ochrana dobrej viery alebo zohľadnenie bezpečnostných požiadaviek. Ďalšie zmeny uvedeného nariadenia boli zavedené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 648/2005 z 13. apríla 2005 (6) a následne začlenené do nariadenia (ES) č. 450/2008 ako dôsledok významných legislatívnych zmien, ktoré sa uskutočnili za posledné roky na úrovni Únie aj na medzinárodnej úrovni, akými sú uplynutie platnosti Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele a nadobudnutie platnosti aktov o pristúpení z roku 2003, 2005 a 2011, ako aj zmena Medzinárodného dohovoru o zjednodušení a zosúladení colných režimov (Revidovaný Kjótsky dohovor), ku ktorému bolo schválené pristúpenie Únie rozhodnutím Rady 2003/231/ES zo 17. marca 2003 (7).

(13)

Je vhodné do kódexu zaviesť právny rámec na uplatňovanie niektorých ustanovení colných predpisov na obchod s tovarom Únie medzi časťami colného územia, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (8) alebo smernice Rady 2008/118/ES zo 16. decembra 2008 o všeobecnom systéme spotrebných daní (9), a časťami tohto územia, na ktoré sa uvedené ustanovenia nevzťahujú, alebo na obchod medzi časťami tohto územia, na ktoré sa ustanovenia uvedenej smernice nevzťahujú. Vzhľadom na skutočnosť, že dotknutý tovar je tovarom Únie, ako aj na fiškálnu povahu predmetných opatrení vzťahujúcich sa na uvedený obchod vo vnútri Únie, je opodstatnené, aby sa primerane zjednodušili colné formality, ktoré sa na uvedený tovar vzťahujú.

(14)

S cieľom zohľadniť osobitný daňový režim určitých častí colného územia Únie by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o colné formality a kontroly, ktoré sa majú uplatňovať pri obchodovaní s tovarom Únie medzi uvedenými časťami a zvyškom colného územia Únie.

(15)

Uľahčovanie zákonného obchodovania a boj proti podvodom si vyžadujú jednoduché, rýchle a štandardné colné režimy a postupy. V súlade s oznámením Komisie z 24. júla 2003 s názvom „Jednoduché colné a obchodné prostredie bez dokumentov v papierovej forme“ je preto vhodné zjednodušiť colné predpisy, aby sa umožnilo používanie moderných nástrojov a technológií, ďalej podporilo jednotné uplatňovanie colných predpisov a modernizovaných prístupov k colnej kontrole, a aby sa tým pomohol zabezpečiť základ pre účinné a jednoduché postupy v colnom konaní. S cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť podnikov by sa mali colné režimy zlúčiť alebo zosúladiť a počet colných režimov obmedziť na tie, ktoré sú ekonomicky opodstatnené.

(16)

Dobudovaním vnútorného trhu, redukciou prekážok v medzinárodnom obchode a pri investovaní a posilnením potreby zaistiť bezpečnosť a ochranu na vonkajších hraniciach Únie sa zmenila úloha colných orgánov tak, že sa stali hlavným aktérom v rámci dodávateľského reťazca a prostredníctvom monitorovania a riadenia medzinárodného obchodu aj katalyzátorom konkurencieschopnosti krajín a spoločností. Colné predpisy by preto mali odrážať novú ekonomickú realitu a novú úlohu a poslanie colných orgánov.

(17)

Používanie informačných a komunikačných technológií ustanovené v rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 70/2008/ES z 15. januára 2008 o colnom a obchodnom prostredí bez dokladov v papierovej forme (10) je kľúčovým prvkom pri zabezpečovaní uľahčovania obchodu a súčasne i účinnosti colných kontrol, pričom znižuje náklady podniku a riziko pre spoločnosť. V kódexe je preto potrebné ustanoviť právny rámec, v ktorom sa toto rozhodnutie môže vykonávať, najmä právnu zásadu, že všetky colné a obchodné transakcie sa musia vykonávať elektronicky, a že informačné a komunikačné systémy pre colné operácie majú hospodárskym subjektom v každom členskom štáte ponúkať rovnaké možnosti.

(18)

S cieľom zabezpečiť colné a obchodné prostredie bez dokladov v papierovej forme by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o spoločné požiadavky na údaje na účely výmeny a uchovávania informácií za použitia techník elektronického spracovania údajov, prípady, v ktorých sa môžu použiť iné prostriedky takejto výmeny a uchovávania, a registráciu osôb. Iné prostriedky ako techniky elektronického spracúvania údajov by sa mohli používať najmä prechodne, ak potrebné elektronické systémy ešte nie sú funkčné, ale najneskôr do 31. decembra 2020. Pokiaľ ide o centralizované colné konanie, v týchto prechodných opatreniach by sa do sprevádzkovania potrebných elektronických systémov zachoval postup, ktorý je v súčasnosti známy ako „jednotné povolenie na zjednodušené postupy“.

(19)

Využitie informačných a komunikačných technológií by malo byť spojené s harmonizovaným a štandardizovaným uplatňovaním colných kontrol zo strany členských štátov, aby sa zabezpečila rovnaká úroveň colnej kontroly v rámci celej Únie a aby to nespôsobilo protikonkurenčné správanie na rôznych vstupných a výstupných miestach v Únii.

(20)

V záujme uľahčovania podnikateľskej činnosti a pri súčasnom zabezpečení zodpovedajúcej úrovne kontroly tovaru, ktorý vstupuje na colné územie Únie alebo je z neho prepravený, je žiaduce, aby informáciami, ktoré poskytli hospodárske subjekty, s ohľadom na príslušné ustanovenia týkajúce sa ochrany údajov spoločne disponovali colné orgány a iné orgány, ktoré sa zúčastňujú tejto kontroly. Uvedené kontroly by sa mali zosúladiť, a to tak, aby hospodársky subjekt musel poskytnúť informáciu iba raz a aby tieto orgány kontrolovali tovar v rovnakom čase a na rovnakom mieste.

(21)

V záujme uľahčovania podnikateľskej činnosti by mali mať všetky osoby aj naďalej právo určiť zástupcu pri ich styku s colnými orgánmi. Už by však nemala existovať možnosť, aby sa takéto právo na zástupcu obmedzovalo zákonom niektorého z členských štátov. Okrem toho by colný zástupca, ktorý spĺňa kritériá na udelenie statusu schváleného hospodárskeho subjektu na zjednodušené colné postupy, mal byť oprávnený poskytovať svoje služby aj v inom členskom štáte ako v členskom štáte, v ktorom je usadený. Spravidla by colný zástupca mal byť usadený na colnom území Únie. Od tejto povinnosti by sa malo upustiť, ak colný zástupca koná na účet osôb, na ktoré sa nevzťahuje povinnosť usadenia na colnom území Únie, alebo v iných odôvodnených prípadoch.

(22)

Na všetky rozhodnutia týkajúce sa uplatňovania colných predpisov vrátane záväzných informácií by sa mali vzťahovať rovnaké pravidlá. Všetky takéto rozhodnutia by mali byť platné v celej Únii a malo by byť možné vyhlásiť ich za nulitné, zmeniť okrem prípadov, v ktorých je ustanovené inak, alebo zrušiť, ak nie sú v súlade s colnými predpismi alebo ich výkladom.

(23)

Modernizácia colných režimov v rámci elektronického prostredia si vyžaduje deľbu zodpovedností medzi colnými orgánmi rôznych členských štátov. Je potrebné zabezpečiť adekvátnu úroveň účinných, primeraných a odradzujúcich sankcií v rámci vnútorného trhu.

(24)

Vyhovujúce a dôveryhodné hospodárske subjekty by mali využívať status schváleného hospodárskeho subjektu pod podmienkou udelenia povolenia na zjednodušené colné postupy alebo povolenia týkajúceho sa bezpečnosti a ochrany, alebo oboch. Schválené hospodárske subjekty by mali byť v závislosti od typu udeleného povolenia schopné v čo najväčšej miere využívať rozšírené používanie zjednodušených colných postupov alebo využívať uľahčenia týkajúce sa bezpečnosti a ochrany. Tiež by sa na ne malo vzťahovať priaznivejšie zaobchádzanie v súvislosti s colnými kontrolami, napr. v podobe menšieho počtu fyzických kontrol a kontrol dokladov.

(25)

Vyhovujúce a dôveryhodné hospodárske subjekty by mali mať osoh z medzinárodného vzájomného uznávania statusu schváleného hospodárskeho subjektu.

(26)

S cieľom zaručiť rovnováhu medzi potrebou colných orgánov zabezpečiť správne uplatňovanie colných predpisov na jednej strane a právom hospodárskych subjektov na spravodlivé zaobchádzanie na strane druhej, colným orgánom by sa mali udeliť rozsiahle kontrolné právomoci a hospodárskym subjektom právo odvolať sa.

(27)

Okrem práva odvolať sa proti akémukoľvek rozhodnutiu colných orgánov je v súlade s Chartou základných práv Európskej únie potrebné zabezpečiť každej osobe právo na vypočutie predtým, ako sa prijme akékoľvek rozhodnutie, ktoré by ju negatívne ovplyvnilo. Avšak obmedzenie uvedeného práva môže byť obmedzené, ak si to vyžaduje povaha alebo úroveň ohrozenia bezpečnosti a ochrany Únie a jej obyvateľov, zdravia ľudí, zvierat alebo rastlín, životného prostredia alebo spotrebiteľov.

(28)

S cieľom znížiť riziko pre Úniu, jej občanov a obchodných partnerov, harmonizované uplatňovanie colných kontrol členskými štátmi by malo byť založené na spoločnom rámci riadenia rizík a elektronickom systéme na jeho vykonávanie. Vytvorenie rámca riadenia rizika spoločného pre všetky členské štáty by im nemalo brániť v náhodných kontrolách tovaru.

(29)

S cieľom zabezpečiť jednotné a rovnaké zaobchádzanie s osobami, ktorých sa týkajú colné formality a kontroly, by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o určovanie iných prípadov, v ktorých colný zástupca nemusí byť usadený na colnom území Únie, a pravidiel týkajúcich sa rozhodnutí, ktoré colné orgány prijali, vrátane tých, ktoré sa týkajú záväzných informácií, schválených hospodárskych subjektov a zjednodušených postupov.

(30)

Je potrebné určiť faktory, na základe ktorých sa uplatňuje dovozné a vývozné clo a iné opatrenia vzhľadom na obchod s tovarom. Ak si tak vyžadujú potreby obchodu, je takisto vhodné zaviesť podrobnejšie ustanovenia na vydávanie dôkazov o pôvode tovaru v Únii.

(31)

S cieľom doplniť faktory, na základe ktorých sa uplatňujú dovozné alebo vývozné clo a iné opatrenia, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o pravidlá pôvodu tovaru.

(32)

Aby sa vyhlo problémom pri určovaní právneho základu, na základe ktorého vznikol colný dlh, je vhodné zoskupiť všetky prípady vzniku colného dlhu pri dovoze, ktorý vznikol inak ako na základe podania colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do voľného obehu alebo do colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od cla. To isté by sa malo uplatniť v prípade vzniku colného dlhu pri vývoze.

(33)

Malo by sa stanoviť miesto, kde colný dlh vznikol a kde by sa dovozné alebo vývozné clo malo vybrať.

(34)

Pravidlá pre osobitné colné režimy by mali umožniť využívanie jedinej záruky pre všetky kategórie osobitných režimov a zabezpečiť, aby táto záruka bola celková a zahŕňala viacero transakcií.

(35)

Za určitých podmienok by sa mala povoliť celková záruka v zníženej výške, a to aj na colný dlh a iné vzniknuté platby, alebo upustenie od záruky. Celková záruka v zníženej výške na colný dlh a iné vzniknuté platby by mala byť rovnocenná poskytnutiu záruky na celú sumu dovozného alebo vývozného cla, ktoré sa má zaplatiť, najmä na účely prepustenia dotknutého tovaru a zápisu do účtovnej evidencie.

(36)

S cieľom zabezpečiť lepšiu ochranu finančných záujmov Únie a členských štátov, záruka by sa mala vzťahovať na všetok tovar, ktorý nie je uvedený alebo je uvedený nesprávne v zásielke alebo v colnom vyhlásení, na ktoré je poskytnutá. Z rovnakého dôvodu by sa záväzok ručiteľa mal vzťahovať na sumy dovozného alebo vývozného cla, ktoré sa majú zaplatiť následne po kontrolách po prepustení.

(37)

S cieľom zabezpečiť finančné záujmy Únie a členských štátov a zabrániť podvodným praktikám, odporúčajú sa postupy, ktoré zahŕňajú odstupňované opatrenia na uplatňovanie celkovej záruky. Ak existuje zvýšené riziko podvodu, malo by byť možné dočasne zakázať uplatňovanie celkovej záruky s ohľadom na konkrétnu situáciu dotknutých hospodárskych subjektov.

(38)

V prípadoch, v ktorých colný dlh vznikol nedodržaním colných predpisov, je vhodné zohľadniť dobrú vieru príslušnej osoby a znížiť tak následky vzniknuté nedbanlivosťou dlžníka.

(39)

S cieľom chrániť finančné záujmy Únie a členských štátov a doplniť pravidlá týkajúce sa colného dlhu a záruk, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o miesto vzniku colného dlhu, výpočet sumy dovozného a vývozného cla, záruku vzťahujúcu sa na uvedenú sumu a vyberanie, vrátenie, odpustenie a zánik colného dlhu.

(40)

Je potrebné ustanoviť zásadu určovania colného statusu tovaru Únie a okolnosti týkajúce sa straty takéhoto statusu, a vytvoriť základ na určovanie, kedy tento status ostáva nezmenený v prípadoch, v ktorých tovar je dočasne prepravený z colného územia Únie.

(41)

S cieľom zabezpečiť voľný pohyb tovaru Únie na colnom území Únie a colné zaobchádzanie s tovarom, ktorý nie je tovarom Únie a vstupuje na uvedené územie, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o určovanie colného statusu tovaru, stratu colného statusu tovaru Únie, zachovanie uvedeného statusu tovaru, ktorý dočasne opúšťa colné územie Únie, a oslobodenie od cla pri vrátenom tovare.

(42)

Ak hospodársky subjekt vopred poskytol informácie potrebné na kontroly založené na riziku v súvislosti s prípustnosťou tovaru, je vhodné zabezpečiť, aby sa v takom prípade stalo rýchle prepustenie tovaru pravidlom. Kontroly v rámci fiškálnej a obchodnej politiky by mal primárne vykonávať colný úrad, príslušný pokiaľ ide o priestory hospodárskeho subjektu.

(43)

Pravidlá vzťahujúce sa na colné vyhlásenia a pravidlá prepúšťania tovaru do colného režimu by sa mali zmodernizovať a zefektívniť, a to najmä požiadavkou, aby sa colné vyhlásenia podávali spravidla elektronicky, a ustanovením iba jedného druhu zjednodušeného colného vyhlásenia a možnosti podať colné vyhlásenie vo forme zápisu do evidencie deklaranta.

(44)

Keďže v Revidovanom Kjótskom dohovore sa uprednostňuje podávanie, registrácia a kontrola colného vyhlásenia pred príchodom tovaru, a okrem toho aj odlíšenie miesta, kde sa vyhlásenie podáva, od miesta, na ktorom sa tovar fyzicky nachádza, je vhodné ustanoviť centralizované colné konanie na mieste, kde je hospodársky subjekt usadený.

(45)

Je vhodné ustanoviť na úrovni Únie pravidlá upravujúce zničenie tovaru alebo iné naloženie s tovarom colnými orgánmi, keďže na tento účel boli predtým potrebné vnútroštátne právne predpisy.

(46)

S cieľom doplniť pravidlá týkajúce sa prepustenia tovaru do colného režimu a zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie s dotknutými osobami, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o pravidlá týkajúce sa colných vyhlásení a prepustenia tovaru.

(47)

S cieľom zjednodušiť subjektu možnosť výberu správneho režimu, vyhnúť sa chybám a znížiť počet prípadov následného vyberania dlhu a jeho vrátenia po prepustení je vhodné ustanoviť spoločné a jednoduché pravidlá pre osobitné colné režimy doplnené o malý súbor pravidiel pre každú kategóriu osobitného colného režimu.

(48)

Udeľovanie povolení na niekoľko osobitných colných režimov s jedinou zárukou a jediným dohliadajúcim colným úradom by sa malo uľahčiť, a v týchto prípadoch by mali existovať jednoduché pravidlá týkajúce sa vzniku colného dlhu. Základným princípom by malo byť, že tovar prepustený do osobitného colného režimu alebo výrobky z neho vyrobené sa majú hodnotiť v čase vzniku colného dlhu. V ekonomicky opodstatnených prípadoch by však malo byť možné hodnotiť tovar v čase, keď bol prepustený do osobitného colného režimu. Rovnaké zásady by sa mali uplatňovať pri obvyklých spôsoboch zaobchádzania s tovarom.

(49)

Vzhľadom na zvýšené bezpečnostné opatrenia by sa prepustenie tovaru do slobodných pásiem malo stať colným režimom a tovar by mal podliehať colným kontrolám pri vstupe a podľa evidencie.

(50)

Vzhľadom na to, že zámer spätného vývozu nie je viac nevyhnutný, mal by sa colný režim aktívny zušľachťovací styk v podmienečnom systéme spojiť s prepracovaním pod colným dohľadom a colný režim aktívny zušľachťovací styk v systéme vrátenia by sa mal vypustiť. Tento jediný colný režim aktívny zušľachťovací styk by mal zahŕňať aj zničenie okrem prípadov, v ktorých zničenie vykonávajú colné orgány alebo sa vykonáva pod ich dohľadom.

(51)

S cieľom doplniť pravidlá týkajúce sa osobitných colných režimov a zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie s dotknutými osobami, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o pravidlá vzťahujúce sa na prípady, keď je tovar prepustený do osobitných colných režimov, prepravu, obvyklé spôsoby zaobchádzania a nahraditeľnosť tohto tovaru, ako aj na ukončenie týchto režimov.

(52)

Bezpečnostné opatrenia týkajúce sa tovaru Únie, ktorý je prepravený z colného územia Únie, by sa mali rovnako uplatňovať na spätný vývoz tovaru, ktorý nie je tovarom Únie. Rovnaké pravidlá by sa mali uplatňovať na všetky druhy tovaru s možnosťou výnimiek, ak je to potrebné, ako napríklad na tovar, ktorý sa cez colné územie Únie iba prepravuje.

(53)

S cieľom zabezpečiť colný dohľad nad tovarom, ktorý vstupuje na colné územie Únie a je z neho prepravený ako aj uplatňovanie bezpečnostných opatrení by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o pravidlá týkajúce sa predbežných colných vyhlásení o vstupe a vyhlásení pred výstupom.

(54)

S cieľom preskúmať ďalšie zjednodušenie colných a obchodných postupov, predovšetkým s využitím najnovších nástrojov a technológií, by sa členským štátom malo za určitých podmienok a na základe ich žiadosti povoliť testovať zjednodušené postupy pri uplatňovaní colných predpisov počas určitého obmedzeného obdobia. Uvedená možnosť by nemala ohroziť uplatňovanie colných predpisov alebo vytvárať nové povinnosti pre hospodárske subjekty, ktoré sa týchto testov môžu zúčastniť na výlučne dobrovoľnom základe.

(55)

V súlade so zásadou proporcionality podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ) je na dosiahnutie základných cieľov umožnenia účinného fungovania colnej únie a vykonávania spoločnej obchodnej politiky potrebné a vhodné ustanoviť všeobecné pravidlá a postupy uplatniteľné na tovar, ktorý vstupuje na colné územie Únie alebo je z neho prepravený. V súlade s článkom 5 ods. 4 prvým pododsekom Zmluvy o EÚ sa týmto nariadením neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie sledovaných cieľov.

(56)

S cieľom zjednodušiť a racionalizovať colné predpisy sa v záujme transparentnosti do kódexu začlenilo niekoľko ustanovení, ktoré sú obsiahnuté v samostatných aktoch Únie. Nariadenie Rady (EHS) č. 3925/91 z 19. decembra 1991 o zrušení kontrol a formalít týkajúcich sa príručnej a podanej batožiny u osôb, ktoré uskutočňujú lety a námorné cesty vnútri Spoločenstva (11), nariadenie (EHS) č. 2913/92 nariadenie Rady (ES) č. 1207/2001 z 11. júna 2001 o postupoch na umožnenie vydávania alebo zostavovania dôkazov pôvodu zo strany Spoločenstva a na vydávanie niektorých schválených vývozných povolení podľa doložiek upravujúcich preferenčné obchodovanie medzi Európskym spoločenstvom a niektorými krajinami (12) a nariadenie (ES) č. 450/2008 by sa preto mali zrušiť.

(57)

Ustanovenia tohto nariadenia, ktorými sa stanovuje delegovanie právomoci a prenos vykonávacích právomocí ako aj ustanovenia o poplatkoch a nákladoch by sa mali uplatňovať odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. Ostatné ustanovenia by sa mali uplatňovať od 1. júna 2016.

(58)

Týmto nariadením nie sú dotknuté existujúce alebo budúce predpisy Únie v oblasti prístupu k dokumentom prijaté v súlade s článkom 15 ods. 3 ZFEÚ. Nemali by ním byť dotknuté ani vnútroštátne predpisy v oblasti prístupu k dokumentom.

(59)

Komisia by mala vynaložiť všetko úsilie potrebné na to, aby delegované a vykonávacie akty stanovené v tomto nariadení nadobudli účinnosť v dostatočnom časovom predstihu pred dňom začiatku uplatňovania tohto kódexu, umožňujúc tak jeho včasné vykonávanie zo strany členských štátov,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

OBSAH

HLAVA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA 11

KAPITOLA 1

Rozsah pôsobnosti colných predpisov, úloha colných orgánov a vymedzenie pojmov 11

KAPITOLA 2

Práva a povinnosti osôb vo vzťahu k colným predpisom 15

Oddiel 1

Poskytovanie informácií 15

Oddiel 2

Colné zastúpenie 18

Oddiel 3

Rozhodnutia týkajúce sa uplatňovania colných predpisov 19

Oddiel 4

Schválený hospodársky subjekt 24

Oddiel 5

Sankcie 25

Oddiel 6

Odvolania 26

Oddiel 7

Kontrola tovaru 26

Oddiel 8

Uchovávanie dokladov a iných informácií a poplatky a náklady 28

KAPITOLA 3

Menový prepočet a lehoty 29

HLAVA II

FAKTORY, NA ZÁKLADE KTORÝCH SA UPLATŇUJE DOVOZNÉ ALEBO VÝVOZNÉ CLO A INÉ OPATRENIA TÝKAJÚCE SA OBCHODU S TOVAROM 29

KAPITOLA 1

Spoločný colný sadzobník a nomenklatúrne zatriedenie tovaru 29

KAPITOLA 2

Pôvod tovaru 31

Oddiel 1

Nepreferenčný pôvod 31

Oddiel 2

Preferenčný pôvod 31

Oddiel 3

Určenie pôvodu určitého tovaru 32

KAPITOLA 3

Hodnota tovaru na colné účely 33

HLAVA III

COLNÝ DLH A ZÁRUKY 35

KAPITOLA 1

Vznik colného dlhu 35

Oddiel 1

Colný dlh pri dovoze 35

Oddiel 2

Colný dlh pri vývoze 37

Oddiel 3

Spoločné ustanovenia pre colný dlh pri dovoze a vývoze 38

CHAPTER 2

Záruka poskytnutá na colný dlh, ktorý vznikol alebo by mohol vzniknúť 39

KAPITOLA 3

Vyberanie, platenie, vrátenie a odpustenie sumy dovozného alebo vývozného cla 42

Oddiel 1

Určenie sumy dovozného alebo vývozného cla, oznámenie colného dlhu a zápis do účtovnej evidencie 42

Oddiel 2

Platba sumy dovozného alebo vývozného cla 44

Oddiel 3

Vrátenie a odpustenie 47

KAPITOLA 4

Zánik colného dlhu 50

HLAVA IV

TOVAR VSTUPUJÚCI NA COLNÉ ÚZEMIE ÚNIE 51

KAPITOLA 1

Predbežné colné vyhlásenie o vstupe 51

KAPITOLA 2

Príchod tovaru 53

Oddiel 1

Vstup tovaru na colné územie Únie 53

Oddiel 2

Predloženie, vykládka a prehliadka tovaru 54

Oddiel 3

Dočasné uskladnenie tovaru 55

HLAVA V

VŠEOBECNÉ PRAVIDLÁ TÝKAJÚCE SA COLNÉHO STATUSU, PREPUSTENIA TOVARU DO COLNÉHO REŽIMU, OVEROVANIA, PREPUSTENIA A NAKLADANIA S TOVAROM 58

KAPITOLA 1

Colný status tovaru 58

KAPITOLA 2

Prepustenie tovaru do colného režimu 59

Oddiel 1

Všeobecné ustanovenia 59

Oddiel 2

Štandardné colné vyhlásenia 60

Oddiel 3

Zjednodušené colné vyhlásenie 60

Oddiel 4

Ustanovenia pre všetky colné vyhlásenia 61

Oddiel 5

Iné zjednodušenia 63

KAPITOLA 3

Overovanie a prepustenie tovaru 65

Oddiel 1

Overovanie 65

Oddiel 2

Prepustenie 66

KAPITOLA 4

Nakladenie s tovarom 66

HLAVA VI

PREPUSTENIE DO VOĽNÉHO OBEHU A OSLOBODENIE OD DOVOZNÉHO CLA 68

KAPITOLA 1

Prepustenie do voľného obehu 68

KAPITOLA 2

Oslobodenie od dovozného cla 68

Oddiel 1

Vrátený tovar 68

Oddiel 2

Morský rybolov a produkty získané z mora 69

HLAVA VII

OSOBITNÉ COLNÉ REŽIMY 70

KAPITOLA 1

Všeobecné ustanovenia 70

KAPITOLA 2

Tranzit 73

Oddiel 1

Vonkajší a vnútorný tranzit 73

Oddiel 2

Tranzit Únie 75

KAPITOLA 3

Skladovanie 76

Oddiel 1

Všeobecné ustanovenia 76

Oddiel 2

Colné uskladňovanie 76

Oddiel 3

Slobodné pásma 77

KAPITOLA 4

Osobitné použitie 78

Oddiel 1

Dočasné použitie 78

Oddiel 2

Konečné použitie 79

KAPITOLA 5

Zušľachťovací styk 80

Oddiel 1

Všeobecné ustanovenia 80

Oddiel 2

Aktívny zušľachťovací styk 80

Oddiel 3

Pasívny zušľachťovací styk 81

HLAVA VIII

TOVAR PREPRAVENÝ Z COLNÉHO ÚZEMIA ÚNIE 82

KAPITOLA 1

Formality pred výstupom tovaru 82

KAPITOLA 2

Formality pri výstupe tovaru 83

KAPITOLA 3

Vývoz a spätný vývoz 83

KAPITOLA 4

Predbežné colné vyhlásenie o výstupe 84

KAPITOLA 5

Oznámenie o spätnom vývoze 85

KAPITOLA 6

Oslobodenie od vývozného cla 86

HLAVA IX

ELEKTRONICKÉ SYSTÉMY, ZJEDNODUŠENIA, DELEGOVANIE PRÁVOMOCI, POSTUP VÝBORU A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA 86

KAPITOLA 1

Vývoj elektronických systémov 86

KAPITOLA 2

Zjednodušenie pri uplatňovaní colných predpisov 86

KAPITOLA 3

Delegovanie právomoci a postup výboru 87

KAPITOLA 4

Záverečné ustanovenia 87

PRÍLOHA

TABUĽKA ZHODY 89

HLAVA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

KAPITOLA 1

Rozsah pôsobnosti colných predpisov, úloha colných orgánov a vymedzenie pojmov

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.   Týmto nariadením sa ustanovuje Colný kódex Únie (ďalej len „kódex“), ktorým sa ustanovujú všeobecné pravidlá a postupy uplatniteľné na tovar, ktorý vstupuje na colné územie Únie alebo je z neho prepravený.

Bez toho, aby bolo dotknuté medzinárodné právo a medzinárodné dohovory, ako aj právne predpisy Únie v iných oblastiach, sa kódex uplatňuje jednotne na celom colnom území Únie.

2.   Určité ustanovenia colných predpisov sa môžu uplatňovať mimo colného územia Únie v rámci právnych predpisov upravujúcich konkrétne oblasti alebo v rámci medzinárodných dohovorov.

3.   Určité ustanovenia colných predpisov vrátane zjednodušení, ktoré sa v nich ustanovujú, sa uplatňujú na obchod s tovarom Únie medzi časťami colného územia Únie, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia smernice 2006/112/ES alebo smernice 2008/118/ES, a časťami tohto územia, na ktoré sa uvedené ustanovenia nevzťahujú, alebo na obchod medzi časťami tohto územia, na ktoré sa uvedené ustanovenia nevzťahujú.

Článok 2

Delegovanie právomoci

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 284 prijímať delegované akty týkajúce sa vymedzenia ustanovení colných predpisov a ich zjednodušenia pre colné vyhlásenia, dôkazu colného statusu a použitia colného režimu vnútorný tranzit Únie, ktoré sa uplatňujú na obchod s tovarom Únie uvedený v článku 1 ods. 3, pokiaľ to nemá vplyv na riadne uplatňovanie príslušných fiškálnych opatrení. Uvedenými aktmi sa môžu riešiť osobitné okolnosti týkajúce sa obchodu s tovarom Únie, do ktorého je zapojený len jeden členský štát.

Článok 3

Úloha colných orgánov

Colné orgány zodpovedajú predovšetkým za dohľad nad medzinárodným obchodom Únie, čím prispievajú k spravodlivému a otvorenému obchodu, realizácii vonkajších aspektov vnútorného trhu, spoločnej obchodnej politiky a ďalších spoločných politík Únie s vplyvom na obchod, ako aj k celkovej bezpečnosti dodávateľského reťazca. Colné orgány zavádzajú opatrenia zamerané najmä na:

a)

ochranu finančných záujmov Únie a jej členských štátov;

b)

ochranu Únie pred nekalým a nezákonným obchodom pri súčasnej podpore legitímnej obchodnej činnosti;

c)

zaistenie bezpečnosti a ochrany Únie a jej obyvateľov, ako aj ochranu životného prostredia, ak je to vhodné, v úzkej spolupráci s inými orgánmi; a

d)

udržanie primeranej rovnováhy medzi colnými kontrolami a uľahčením zákonného obchodu.

Článok 4

Colné územie

1.   Colné územie Únie zahŕňa tieto územia vrátane ich teritoriálnych vôd, vnútrozemských vôd a vzdušného priestoru:

územie Belgického kráľovstva,

územie Bulharskej republiky,

územie Českej republiky,

územie Dánskeho kráľovstva okrem Faerských ostrovov a Grónska,

územie Spolkovej republiky Nemecko okrem ostrova Helgoland a územia Büsingenu (Zmluva z 23. novembra 1964 medzi Spolkovou republikou Nemecko a Švajčiarskou konfederáciou),

územie Estónskej republiky,

územie Írska,

územie Helénskej republiky,

územie Španielskeho kráľovstva okrem Ceuty a Melilly,

územie Francúzskej republiky okrem francúzskych zámorských krajín a území, na ktoré sa uplatňujú ustanovenia štvrtej časti ZFEÚ,

územie Chorvátskej republiky,

územie Talianskej republiky okrem obcí Livigno a Campione d’Italia a pobrežných vôd jazera Lugano nachádzajúcich sa medzi brehom a politickou hranicou územia medzi obcami Ponte Tresa a Porto Ceresio,

územie Cyperskej republiky v súlade s ustanoveniami Aktu o pristúpení z roku 2003,

územie Lotyšskej republiky,

územie Litovskej republiky,

územie Luxemburského veľkovojvodstva,

územie Maďarska,

územie Malty,

územie Holandského kráľovstva v Európe,

územie Rakúskej republiky,

územie Poľskej republiky,

územie Portugalskej republiky,

územie Rumunska,

územie Slovinskej republiky,

územie Slovenskej republiky,

územie Fínskej republiky,

územie Švédskeho kráľovstva, a

územie Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska a Normanských ostrovov a ostrova Man.

2.   Za súčasť colného územia Únie sa vrátane ich teritoriálnych vôd, vnútrozemských vôd a vzdušného priestoru považujú nasledovné územia ležiace mimo územia členských štátov, berúc do úvahy dohovory a zmluvy, ktoré sa na tieto územia uplatňujú:

a)

FRANCÚZSKO

územie Monaka v zmysle Colného dohovoru podpísaného v Paríži 18. mája 1963 (Journal officiel de la République française – Úradný vestník Francúzskej republiky) z 27. septembra 1963, s. 8679);

b)

CYPRUS

územie výsostných území Spojeného kráľovstva Akrotíri a Dekéleia v zmysle Zmluvy o založení Cyperskej republiky podpísanej v Nikózii 16. augusta 1960 (United Kingdom Treaty Series No 4 (1961) Cmnd 1252).

Článok 5

Vymedzenie pojmov

Na účely kódexu sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1)

„colné orgány“ sú colné správy členských štátov zodpovedné za uplatňovanie colných predpisov a akékoľvek iné orgány splnomocnené podľa vnútroštátneho práva uplatňovať určité colné predpisy;

2)

„colné predpisy“ sú súborom právnych predpisov, ktorý pozostáva zo všetkých týchto právnych predpisov:

a)

kódexu a ustanovení, ktorými sa kódex dopĺňa alebo vykonáva, prijatými na úrovni Únie alebo vnútroštátnej úrovni;

b)

Spoločného colného sadzobníka;

c)

právnych predpisov ustanovujúcich systém Únie na oslobodenie od cla;

d)

medzinárodných dohôd, ktoré obsahujú colné ustanovenia, v rozsahu, v akom sú uplatniteľné v Únii;

3)

„colné kontroly“ sú osobitné činnosti, ktoré vykonávajú colné orgány na zabezpečenie dodržiavania colných predpisov a iných právnych predpisov upravujúcich vstup, výstup, tranzit, pohyb, skladovanie a konečné použitie tovaru prepravovaného medzi colným územím Únie a krajinami alebo územiami mimo tohto územia Únie a prítomnosť a pohyb tovaru, ktorý nie je tovarom Únie, a tovaru prepusteného do režimu konečné použitie v rámci colného územia Únie;

4)

„osoba“ je fyzická osoba, právnická osoba a akékoľvek združenie osôb, ktoré nie je právnickou osobou, ale je podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva spôsobilá na právne úkony;

5)

„hospodársky subjekt“ je osoba, ktorá sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti podieľa na činnostiach, na ktoré sa vzťahujú colné predpisy;

6)

„colný zástupca“ je každá osoba určená inou osobou na to, aby v jej styku s colnými orgánmi vykonávala úkony a formality ustanovené v colných predpisoch;

7)

„riziko“ je pravdepodobnosť a vplyv udalosti, ktorá vznikne v súvislosti so vstupom, výstupom, tranzitom, pohybom alebo konečným použitím tovaru prepravovaného medzi colným územím Únie a krajinami alebo územiami mimo tohto územia a v súvislosti s prítomnosťou tovaru, ktorý nie je tovarom Únie, v rámci colného územia Únie, a ktorá by:

a)

zabránila správnemu uplatňovaniu opatrení Únie alebo vnútroštátnych opatrení;

b)

nepriaznivo ovplyvnila finančné záujmy Únie a jej členských štátov; alebo

c)

predstavovala ohrozenie bezpečnosti a ochrany Únie a jej obyvateľov, zdravia človeka, zvierat alebo rastlín, životného prostredia alebo spotrebiteľov;

8)

„colné formality“ sú všetky operácie, ktoré musí osoba a colné orgány vykonať na účely dodržiavania colných predpisov;

9)

„predbežné colné vyhlásenie o vstupe“ je úkon, ktorým osoba v predpísanej forme, predpísaným spôsobom a v stanovenej lehote informuje colné orgány o tom, že tovar vstúpi na colné územie Únie;

10)

„predbežné colné vyhlásenie o výstupe“ je úkon, ktorým osoba v predpísanej forme, predpísaným spôsobom a v stanovenej lehote informuje colné orgány o tom, že tovar sa má prepraviť z colného územia Únie;

11)

„vyhlásenie na dočasné uskladnenie“ je úkon, ktorým osoba v predpísanej forme a predpísaným spôsobom informuje, že tovar je dočasne uskladnený;

12)

„colné vyhlásenie“ je úkon, ktorým osoba v predpísanej forme a predpísaným spôsobom prejavuje svoju vôľu, aby bol tovar prepustený do navrhovaného colného režimu, a ak je to vhodné, uvedie všetky konkrétne opatrenia, ktoré sa majú uplatniť;

13)

„vyhlásenie o spätnom vývoze“ je úkon, ktorým osoba v predpísanej forme a predpísaným spôsobom prejavuje svoju vôľu prepraviť tovar, ktorý nie je tovarom Únie s výnimkou tovaru, ktorý je v colnom režime slobodné pásmo alebo dočasné uskladnenie, z colného územia Únie;

14)

„oznámenie o spätnom vývoze“ je úkon, ktorým osoba v predpísanej forme a predpísaným spôsobom prejavuje svoju vôľu prepraviť tovar, ktorý nie je tovarom Únie a ktorý je v colnom režime slobodné pásmo alebo v dočasné uskladnenie, z colného územia Únie;

15)

„deklarant“ je osoba, ktorá podáva colné vyhlásenie, vyhlásenie na dočasné uskladnenie, predbežné colné vyhlásenie o vstupe, predbežné colné vyhlásenie o výstupe, vyhlásenie o spätnom vývoze alebo oznámenie o spätnom vývoze vo vlastnom mene, alebo osoba, v ktorej mene sa takéto vyhlásenie alebo oznámenie podáva;

16)

„colný režim“ je ktorýkoľvek z nasledujúcich režimov, do ktorého sa tovar môže prepustiť v súlade s kódexom:

a)

prepustenie do voľného obehu;

b)

osobitné colné režimy;

c)

vývoz;

17)

„dočasné uskladnenie“ je postavenie tovaru, ktorý nie je tovarom Únie, dočasne uskladneného pod colným dohľadom v dobe medzi jeho predložením colným orgánom a jeho prepustením do colného režimu alebo spätným vývozom;

18)

„colný dlh“ je povinnosť osoby zaplatiť sumu dovozného alebo vývozného cla, ktorá sa vzťahuje na konkrétny tovar podľa platných colných predpisov;

19)

„dlžník“ je každá osoba zodpovedná za colný dlh;

20)

„dovozné clo“ je clo, ktoré sa má zaplatiť pri dovoze tovaru;

21)

„vývozné clo“ je clo, ktoré sa má zaplatiť pri vývoze tovaru;

22)

„colný status“ je status tovaru, ktorý vyjadruje, či ide o tovar Únie alebo o tovar, ktorý nie je tovarom Únie;

23)

„tovar Únie“ je tovar, ktorý patrí do ktorejkoľvek z týchto kategórií:

a)

tovar úplne získaný na colnom území Únie bez toho, aby bol k nemu pridaný tovar dovezený z krajín alebo území mimo colného územia Únie;

b)

tovar, ktorý vstúpil na colné územie Únie z krajín alebo území mimo tohto územia a bol prepustený do voľného obehu;

c)

tovar získaný alebo vyrobený na colnom území Únie výlučne z tovaru uvedeného v písmene b) alebo z tovaru uvedeného v písmenách a) a b);

24)

„tovar, ktorý nie je tovarom Únie“ je tovar iný ako tovar, ktorý je uvedený v bode 23 alebo tovar, ktorý stratil status tovaru Únie;

25)

„riadenie rizika“ je systematické zisťovanie rizík, a to aj prostredníctvom náhodných kontrol, a vykonávanie všetkých potrebných opatrení na obmedzenie vystavenia riziku;

26)

„prepustenie tovaru“ je úkon, ktorým colné orgány umožňujú nakladať s tovarom za podmienok ustanovených pre colný režim, do ktorého je tovar prepustený;

27)

„colný dohľad“ je činnosť vykonávaná vo všeobecnosti colnými orgánmi, ktorou sa zabezpečuje dodržiavanie colných predpisov a prípadne i ďalších ustanovení, ktoré sa vzťahujú na tovar podliehajúci takejto činnosti;

28)

„vrátenie“ je vrátenie sumy dovozného alebo vývozného cla, ktoré bolo zaplatené;

29)

„odpustenie“ je upustenie od povinnosti zaplatiť sumu dovozného alebo vývozného cla, ktoré nebolo zaplatené;

30)

„zušľachtené výrobky“ znamenajú tovar prepustený do colného režimu zušľachťovací styk, ktorý prešiel spracovateľskými operáciami;

31)

„osoba usadená na colnom území Únie“ je:

a)

v prípade fyzickej osoby každá osoba, ktorá má na colnom území Únie obvyklé bydlisko;

b)

v prípade právnickej osoby alebo združenia osôb akákoľvek osoba, ktorá má na colnom území Únie svoje registrované sídlo, centrálu alebo stálu prevádzkareň;

32)

„stála prevádzkareň“ je stále miesto podnikania, na ktorom sú trvalo prítomné potrebné ľudské i technické zdroje a prostredníctvom ktorého sa úplne alebo čiastočne vykonávajú činnosti danej osoby súvisiace s colníctvom;

33)

„predloženie tovaru colným orgánom“ je oznámenie colným orgánom o príchode tovaru na colný úrad alebo na akékoľvek iné miesto určené alebo schválené colnými orgánmi a že sa môže vykonať colná kontrola tohto tovaru;

34)

„držiteľ tovaru“ je osoba, ktorá je vlastníkom tovaru, alebo osoba, ktorá má k tovaru podobné dispozičné právo, alebo osoba, ktorá má nad ním fyzickú kontrolu;

35)

„držiteľ colného režimu“ je:

a)

osoba, ktorá podáva colné vyhlásenie, alebo osoba, na ktorej účet sa uvedené vyhlásenie podáva; alebo

b)

osoba, na ktorú sa previedli práva a povinnosti vyplývajúce z colného režimu;

36)

„obchodnopolitické opatrenia“ sú nesadzobné opatrenia ustanovené ako súčasť spoločnej obchodnej politiky formou ustanovení Únie upravujúcich medzinárodný obchod s tovarom;

37)

„spracovateľské operácie“ sú:

a)

prepracovanie tovaru vrátane jeho montáže, zostavenia alebo pripojenia k inému tovaru;

b)

zušľachtenie tovaru;

c)

zničenie tovaru;

d)

oprava tovaru vrátane jeho obnovy a uvedenia do funkčného stavu;

e)

použitie tovaru, ktorý nie je obsiahnutý v zušľachtených výrobkoch, ale ktorý umožňuje alebo uľahčuje výrobu týchto výrobkov, a to aj vtedy, keď je úplne alebo čiastočne spotrebovaný v tomto procese (výrobné príslušenstvo);

38)

„výťažnosť“ je množstvo alebo percentuálny podiel zušľachtených výrobkov získaných zo zušľachtenia daného množstva tovaru prepusteného do colného režimu zušľachťovací styk;

39)

„rozhodnutie“ je akýkoľvek úkon colných orgánov týkajúci sa colných predpisov, ktorým sa rozhoduje v konkrétnom prípade a ktorý má právne účinky na dotknutú osobu alebo osoby;

40)

„dopravca“ je:

a)

v kontexte vstupu, osoba, ktorá tovar prepravuje na colné územie Únie alebo ktorá preberá zodpovednosť za prepravu tovaru na toto územie. Avšak,

i)

v prípade kombinovanej dopravy je „dopravca“ osoba, ktorá prevádzkuje dopravný prostriedok, ktorý sa po vstupe na colné územie Únie pohybuje samostatne ako aktívny dopravný prostriedok;

ii)

v rámci dojednaní o spoločnom využívaní plavidiel a iných zmluvných dojednaní v prípade námornej alebo leteckej dopravy je „dopravca“ osoba, ktorá uzatvára zmluvu a vydáva nákladný list alebo letecký nákladný list na prepravu tovaru na colné územie Únie;

b)

v prípade výstupu, osoba, ktorá tovar prepravuje z colného územia Únie alebo ktorá preberá zodpovednosť za prepravu tovaru z tohto územia. Avšak:

i)

v prípade kombinovanej dopravy, keď aktívny dopravný prostriedok, ktorý opúšťa colné územie Únie, iba prepravuje iný dopravný prostriedok, ktorý sa bude po príchode aktívneho dopravného prostriedku na miesto určenia samostatne pohybovať ako aktívny dopravný prostriedok, je „dopravca“ osoba, ktorá bude prevádzkovať dopravný prostriedok, ktorý sa bude samostatne pohybovať po tom, čo dopravný prostriedok opúšťajúci colné územie Únie dôjde na miesto svojho určenia;

ii)

v rámci dojednaní o spoločnom využívaní plavidiel a iných zmluvných dojednaní v prípade námornej alebo leteckej dopravy je „dopravca“ osoba, ktorá uzatvára zmluvu a vydáva nákladný list alebo letecký nákladný list na prepravu tovaru z colného územia Únie;

41)

„nákupná provízia“ je platba, ktorú vypláca dovozca sprostredkovateľovi za jeho zastupovanie pri kúpe tovaru, ktorého hodnota sa určuje.

KAPITOLA 2

Práva a povinnosti osôb vo vzťahu k colným predpisom

Oddiel 1

Poskytovanie informácií

Článok 6

Prostriedky výmeny a uchovávania informácií a spoločné požiadavky na údaje

1.   Každá výmena informácií medzi colnými orgánmi a medzi hospodárskymi subjektmi a colnými orgánmi, akými sú napr. colné vyhlásenia, žiadosti alebo rozhodnutia, a uchovávanie takýchto informácií podľa požiadaviek colných predpisov sa uskutočňuje s využitím techník elektronického spracovania údajov.

2.   Na účely výmeny a uchovávania informácií podľa odseku 1 sa vypracujú spoločné požiadavky na údaje.

3.   Prostriedky výmeny a uchovávania informácií iné než techniky elektronického spracovania údajov uvedené v odseku 1 možno používať:

a)

trvalo, ak je to riadne odôvodnené druhom prepravy alebo ak použitie techník elektronického spracovania údajov nie je pre príslušné colné formality vhodné;

b)

dočasne v prípade dočasného zlyhania počítačového systému colných orgánov alebo hospodárskych subjektov;

4.   Odchylne od odseku 1, Komisia môže vo výnimočných prípadoch prijímať rozhodnutia, ktorými sa jednému alebo viacerým členským štátom povoľuje používať iné prostriedky výmeny a uchovávania informácií než techniky elektronického spracúvania údajov.

Takéto rozhodnutie o výnimke musí byť odôvodnené špecifickou situáciou členského štátu, ktorý o ňu žiada, a výnimka sa udeľuje na určité časové obdobie. Táto výnimka podlieha pravidelnému preskúmaniu a na základe ďalšej žiadosti členského štátu, ktorému je určená, sa môže predĺžiť o ďalšie určité časové obdobia. Keď dôvody jej udelenia pominú, zruší sa.

Touto výnimkou nie je dotknutá výmena informácií medzi členským štátom, ktorému je určená, a inými členskými štátmi ani výmena a uchovávanie informácií v iných členských štátoch na účely uplatňovania colných predpisov.

Článok 7

Delegovanie právomoci

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 284 prijímať delegované akty s cieľom určiť:

a)

spoločné požiadavky na údaje uvedené v článku 6 ods. 2, pričom sa zohľadní potreba splniť colné formality ustanovené v colných predpisoch, ako aj povaha a účel výmeny a uchovávania informácií, ako sa uvádza v článku 6 ods. 1;

b)

osobitné prípady, v ktorých sa v súlade s článkom 6 ods. 3 písm. a) môžu použiť iné prostriedky výmeny a uchovávania informácií než techniky elektronického spracúvania údajov;

c)

typy informácií a údaje, ktoré majú byť obsiahnuté v záznamoch uvedených v článku 148 ods. 4 a článku 214 ods. 1.

Článok 8

Prenos vykonávacích právomocí

1.   Komisia vymedzí prostredníctvom vykonávacích aktov:

a)

v prípade potreby, formát a kódy spoločných požiadaviek na údaje uvedených v článku 6 ods. 2;

b)

procesné pravidlá vzťahujúce sa na výmenu a uchovávanie informácií, ktoré sa môžu uskutočniť inými prostriedkami než sú techniky elektronického spracovania údajov uvedené v článku 6 ods. 3.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 285 ods. 4.

2.   Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov rozhodnutia týkajúce sa výnimiek uvedené v článku 6 ods. 4.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 285 ods. 2.

Článok 9

Registrácia

1.   Hospodárske subjekty usadené na colnom území Únie sa zaregistrujú u colných orgánov príslušných pre miesto, kde sú usadené.

2.   V osobitných prípadoch sa hospodárske subjekty, ktoré nie sú usadené na colnom území Únie, zaregistrujú u colných orgánov príslušných pre miesto, v ktorom tieto hospodárske subjekty po prvýkrát podajú vyhlásenie alebo žiadosť o rozhodnutie.

3.   Pokiaľ nie je ustanovené inak, osoby iné ako hospodárske subjekty sa nemusia registrovať u colných orgánov.

Ak sa osoby uvedené v prvom pododseku musia registrovať, uplatňuje sa nasledovné:

a)

ak sú usadené na colnom území Únie, zaregistrujú sa u colných orgánov príslušných pre miesto, kde sú usadené;

b)

ak nie sú usadené na colnom území Únie, zaregistrujú sa u colných orgánov príslušných pre miesto, v ktorom po prvýkrát podajú vyhlásenie alebo žiadosť o rozhodnutie.

4.   V osobitných prípadoch colné orgány zrušia platnosť registrácie.

Článok 10

Delegovanie právomoci

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 284 prijímať delegované akty s cieľom určiť:

a)

prípady uvedené v článku 9 ods. 2, v ktorých sa hospodárske subjekty, ktoré nie sú usadené na colnom území Únie, musia registrovať u colných orgánov;

b)

prípady uvedené v článku 9 ods. 3 prvom pododseku, v ktorých sa osoby iné ako hospodárske subjekty musia registrovať u colných orgánov;

c)

prípady uvedené v článku 9 ods. 4, v ktorých colné orgány rušia platnosť registrácie.

Článok 11

Prenos vykonávacích právomocí

Komisia vymedzí prostredníctvom vykonávacích aktov colné orgány príslušné na registráciu podľa článku 9.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 285 ods. 4.

Článok 12

Oznamovanie informácií a ochrana údajov

1.   Na všetky informácie, ktoré získali colné orgány pri plnení svojich povinností, a ktoré majú dôverný charakter alebo boli poskytnuté ako dôverné, sa vzťahuje povinnosť služobného tajomstva. Colné orgány ich nemôžu zverejniť bez výslovného súhlasu osoby alebo orgánu, ktorý tieto údaje poskytol, okrem prípadov podľa článku 47 ods. 2 a druhého pododseku tohto odseku.

Takéto informácie sa môžu zverejniť bez súhlasu v prípadoch, ak sú tak príslušné colné orgány povinné alebo oprávnené konať na základe platných ustanovení, najmä v súvislosti s ochranou údajov alebo právnym procesom.

2.   Colným orgánom a iným príslušným orgánom krajín alebo území mimo colného územia Únie, sa môžu oznamovať dôverné informácie uvedené v odseku 1 na účely colnej spolupráce s týmito krajinami alebo územiami v rámci medzinárodnej dohody alebo právnych predpisov Únie v oblasti spoločnej obchodnej politiky.

3.   Pri akomkoľvek zverejnení alebo oznámení informácií podľa odsekov 1 a 2 sa musí zabezpečiť primeraná úroveň ochrany údajov v úplnom súlade s platnými ustanoveniami o ochrane údajov.

Článok 13

Výmena dodatočných informácií medzi colnými orgánmi a hospodárskymi subjektmi

1.   Colné orgány a hospodárske subjekty si môžu vymieňať akékoľvek informácie, ktoré sa podľa colných predpisov nevyžadujú predovšetkým na účely vzájomnej spolupráce pri určovaní a potláčaní rizika. Táto výmena sa môže uskutočniť na základe písomnej dohody a môže zahŕňať prístup colných orgánov k počítačovým systémom hospodárskeho subjektu.

2.   Každá informácia, ktorú počas spolupráce uvedenej v odseku 1 poskytla jedna strana druhej, je dôverná, pokiaľ sa obidve strany nedohodnú inak.

Článok 14

Poskytovanie informácií colnými orgánmi

1.   Každá osoba môže od colných orgánov požadovať informácie týkajúce sa uplatňovania colných predpisov. Takáto žiadosť sa môže zamietnuť, ak sa nevzťahuje na skutočne predpokladanú činnosť v rámci medzinárodného obchodu s tovarom.

2.   Colné orgány udržiavajú pravidelnú komunikáciu s hospodárskymi subjektmi a inými orgánmi, ktoré sa podieľajú na medzinárodnom obchode s tovarom. Podporujú transparentnosť sprístupňovaním colných predpisov, všeobecných správnych rozhodnutí a voľne dostupných formulárov žiadostí, podľa možností bez poplatku a prostredníctvom internetu.

Článok 15

Poskytovanie informácií colným orgánom

1.   Každá osoba, ktorá sa priamo alebo nepriamo podieľa na vykonávaní colných formalít alebo na colných kontrolách, poskytuje colným orgánom na ich žiadosť v stanovenej lehote a vhodnou formou všetky požadované doklady a informácie, ako aj akúkoľvek pomoc potrebnú na vykonanie týchto formalít alebo kontrol.

2.   Osoba, ktorá podáva colné vyhlásenie, vyhlásenie na dočasné uskladnenie, predbežné colné vyhlásenie o vstupe, predbežné colné vyhlásenie o výstupe, vyhlásenie o spätnom vývoze alebo oznámenie o spätnom vývoze colným orgánom alebo predkladá žiadosť o povolenie alebo akékoľvek iné rozhodnutie, zodpovedá za všetky tieto body:

a)

presnosť a úplnosť informácií uvedených vo vyhlásení, oznámení alebo žiadosti;

b)

pravosť, presnosť a platnosť akéhokoľvek sprievodného dokladu k vyhláseniu, oznámeniu alebo žiadosti;

c)

ak to možno uplatniť, splnenie všetkých povinností, ktoré sa týkajú prepustenia daného tovaru do príslušného colného režimu alebo vykonávania povolených operácií.

Prvý pododsek sa uplatňuje aj na poskytovanie akýchkoľvek informácií v akejkoľvek inej forme, ktoré požadujú colné orgány alebo ktoré sa im poskytujú.

V prípade, že colný zástupca dotknutej osoby, ako sa uvádza v článku 18, podal vyhlásenie alebo oznámenie, predložil žiadosť alebo poskytol informácie, aj na tohto colného zástupcu sa vzťahujú povinnosti, ktoré sú ustanovené v prvom pododseku tohto odseku.

Článok 16

Elektronické systémy

1.   Členské štáty spolupracujú s Komisiou na vývoji, správe a využívaní elektronických systémov na výmenu informácií medzi colnými orgánmi a s Komisiou a uchovávanie takýchto informácií v súlade s kódexom.

2.   Členské štáty, ktorým bola udelená výnimka v súlade s článkom 6 ods. 4, nie sú povinné v rámci tejto výnimky vyvíjať, spravovať a využívať elektronické systémy uvedené v odseku 1 tohto článku.

Článok 17

Prenos vykonávacích právomocí

Komisia vymedzí prostredníctvom vykonávacích aktov technické dojednania pre vývoj, správu a využívanie elektronických systémov uvedených v článku 16 ods. 1.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 285 ods. 4.

Oddiel 2

Colné zastúpenie

Článok 18

Colný zástupca

1.   Každá osoba si môže určiť colného zástupcu.

Takéto zastúpenie môže byť buď priame, pri ktorom colný zástupca koná v mene a na účet inej osoby, alebo nepriame, pri ktorom colný zástupca koná vo vlastnom mene, ale na účet inej osoby.

2.   Colný zástupca musí byť usadený na colnom území Únie.

Pokiaľ nie je ustanovené inak, od tejto požiadavky sa upustí, ak colný zástupca koná na účet osôb, ktoré nie sú povinné byť usadené na colnom území Únie.

3.   Členský štát môže v súlade s právom Únie určiť podmienky, za ktorých môže colný zástupca poskytovať služby v členskom štáte, v ktorom je usadený. Bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie miernejších kritérií zo strany dotknutého členského štátu, je však colný zástupca, ktorý spĺňa kritériá ustanovené v článku 39 písm. a) až d), oprávnený poskytovať takéto služby aj v členskom štáte, v ktorom nie je usadený.

4.   Členské štáty môžu uplatňovať podmienky určené v súlade s prvou vetou odseku 3, na colných zástupcov, ktorí nie sú usadení na colnom území Únie.

Článok 19

Splnomocnenie

1.   Colný zástupca v konaní pred colnými orgánmi vyhlási, že koná na účet osoby, ktorú zastupuje, a uvedie, či je zastúpenie priame alebo nepriame.

Osoby, ktoré neurobia vyhlásenie, že konajú ako colný zástupca, alebo vyhlásia, že konajú ako colný zástupca bez toho, aby boli na to splnomocnené, sa považujú za osoby konajúce vo vlastnom mene a na vlastný účet.

2.   Colné orgány môžu vyžadovať od osôb, ktoré vyhlasujú, že konajú ako colný zástupca, aby poskytli dôkaz o svojom splnomocnení od zastupovanej osoby.

V osobitných prípadoch colné orgány poskytnutie takéhoto dôkazu nevyžadujú.

3.   Colné orgány od osoby konajúcej ako colný zástupca, ktorá vykonáva úkony a formality pravidelne, nevyžadujú, aby dôkaz o svojom splnomocnení predkladala pri každej príležitosti, ak je takáto osoba schopná predložiť takýto dôkaz na ich požiadanie.

Článok 20

Delegovanie právomoci

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 284 prijímať delegované akty s cieľom určiť:

a)

prípady, v ktorých sa upustenie od povinnosti podľa článku 18 ods. 2 druhého pododseku neuplatňuje;

b)

prípady, v ktorých colné orgány nevyžadujú dôkaz o splnomocnení uvedený v článku 19 ods. 2 prvom pododseku.

Článok 21

Prenos vykonávacích právomocí

Komisia vymedzí prostredníctvom vykonávacích aktov procesné pravidlá vzťahujúce sa na udelenie a preukazovanie oprávnenia uvedeného v článku 18 ods. 3.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 285 ods. 4.

Oddiel 3

Rozhodnutia týkajúce sa uplatňovania colných predpisov

Článok 22

Rozhodnutia vydané na základe žiadosti

1.   Ak osoba žiada o rozhodnutie týkajúce sa uplatňovania colných predpisov, poskytne všetky informácie, ktoré príslušné colné orgány vyžadujú, aby mohli vydať takéto rozhodnutie.

O rozhodnutie môže požiadať aj niekoľko osôb a môže sa vzťahovať aj na niekoľko osôb v súlade s podmienkami stanovenými v colných predpisoch.

Pokiaľ nie je ustanovené inak, príslušnými colnými orgánmi sú colné orgány miesta, kde sa vedie hlavná účtovná evidencia žiadateľa na colné účely alebo kde je takáto evidencia prístupná a kde sa má vykonávať aspoň časť činností, na ktoré sa má rozhodnutie vzťahovať.

2.   Colné orgány bezodkladne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti o rozhodnutie overia, či sú splnené podmienky pre prijatie tejto žiadosti.

Ak colné orgány konštatujú, že žiadosť obsahuje všetky požadované informácie, ktoré potrebujú na vydanie rozhodnutia, v lehote uvedenej v prvom pododseku informujú žiadateľa o prijatí žiadosti.

3.   Príslušný colný orgán vydá a žiadateľovi oznámi rozhodnutie uvedené v odseku 1 bezodkladne a najneskôr 120 dní odo dňa prijatia žiadosti, pokiaľ nie je ustanovené inak.

Ak colné orgány nemôžu dodržať lehotu na vydanie rozhodnutia, informujú o tom žiadateľa pred uplynutím tejto lehoty, pričom uvedú dôvody a ďalšiu lehotu, ktorú považujú za potrebnú na vydanie rozhodnutia. Pokiaľ nie je ustanovené inak, uvedená ďalšia lehota nie je dlhšia ako 30 dní.

Bez toho, aby bol dotknutý druhý pododsek, colné orgány môžu predĺžiť lehotu na vydanie rozhodnutia, ako sa stanovuje v colných predpisoch, pokiaľ žiadateľ žiada o predĺženie na vykonanie úprav s cieľom zabezpečiť splnenie podmienok a kritérií. Takéto úpravy a ďalšia lehota nevyhnutná na ich vykonanie sa oznámia colným orgánom, ktoré rozhodujú o predĺžení.

4.   Ak nie je v rozhodnutí alebo colných predpisoch uvedené inak, rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom, keď je doručené alebo sa považuje za doručené žiadateľovi. Okrem prípadov uvedených v článku 45 ods. 2 sú vydané rozhodnutia od toho dňa vykonateľné colnými orgánmi.

5.   Pokiaľ nie je v colných predpisoch ustanovené inak, platnosť rozhodnutia nie je časovo obmedzená.

6.   Pred vydaním rozhodnutia, ktoré by bolo v neprospech žiadateľa, oznámia colné orgány dôvody, ktoré budú podkladom ich rozhodnutia, žiadateľovi, ktorému sa umožní, aby v stanovenej lehote, ktorá plynie odo dňa, keď mu bolo uvedené oznámenie doručené alebo sa považuje za doručené, predložil svoje stanovisko. Po uplynutí tejto lehoty sa žiadateľovi vhodným spôsobom oznámi rozhodnutie.

Prvý pododsek sa neuplatňuje v ktoromkoľvek z týchto prípadov:

a)

ak sa vzťahuje na rozhodnutie uvedené v článku 33 ods. 1;

b)

v prípade zamietnutia čerpania colnej kvóty, ak sa dosiahne ustanovený objem colnej kvóty, ako sa uvádza v článku 56 ods. 4 prvom pododseku;

c)

ak si to vyžaduje povaha alebo úroveň ohrozenia bezpečnosti a ochrany Únie a jej obyvateľov, zdravia ľudí, zvierat alebo rastlín, životného prostredia alebo spotrebiteľov;

d)

ak je cieľom rozhodnutia zabezpečiť výkon iného rozhodnutia, v prípade ktorého sa uplatnil prvý pododsek, bez toho, aby bolo dotknuté právo dotknutého členského štátu;

e)

ak by sa ním ovplyvnili vyšetrovania, ktoré sa začali viesť na účely boja proti podvodom;

f)

v iných osobitných prípadoch.

7.   V rozhodnutí, ktoré je v neprospech žiadateľa, sa uvedú dôvody, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie a uvedené rozhodnutie musí obsahovať poučenie o možnosti odvolania podľa článku 44.

Článok 23

Právny režim rozhodnutí vydaných na základe žiadosti

1.   Držiteľ rozhodnutia plní povinnosti vyplývajúce z tohto rozhodnutia.

2.   Držiteľ rozhodnutia bezodkladne informuje colné orgány o akejkoľvek skutočnosti, ktorá nastane po vydaní rozhodnutia a ktorá môže mať vplyv na jeho ďalšiu platnosť alebo obsah.

3.   Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia právnych predpisov v iných oblastiach, ktorými sa vymedzujú prípady, v ktorých sú rozhodnutia neplatné alebo sa stali nulitnými, colné orgány, ktoré vydali rozhodnutie, ho môžu kedykoľvek vyhlásiť za nulitné, zmeniť alebo zrušiť v prípadoch, v ktorých nie je v súlade s colnými predpismi.

4.   V osobitných prípadoch colné orgány:

a)

opätovne posúdia rozhodnutie;

b)

pozastavia účinnosť rozhodnutia, ktoré sa nemá vyhlásiť za nulitné, zrušiť ani zmeniť.

5.   Colné orgány dohliadajú na podmienky a kritériá, ktoré má držiteľ rozhodnutia splniť. Dohliadajú tiež na plnenie povinností, ktoré z tohto rozhodnutia vyplývajú. Ak držiteľ rozhodnutia vznikol pred menej ako tromi rokmi, colné orgány vykonávajú podrobný dohľad počas prvého roka po vydaní rozhodnutia.

Článok 24

Delegovanie právomoci

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 284 prijímať delegované akty s cieľom určiť:

a)

výnimky z článku 22 ods. 1 tretieho pododseku;

b)

podmienky prijatia žiadosti uvedené v článku 22 ods. 2;

c)

lehotu na vydanie osobitného rozhodnutia vrátane možného predĺženia uvedenej lehoty v súlade s článkom 22 ods. 3;

d)

prípady uvedené v článku 22 ods. 4, v ktorých rozhodnutie nadobúda účinnosť od iného dňa než je deň, v ktorom sa žiadateľovi toto rozhodnutie doručí alebo sa považuje za doručené;

e)

prípady uvedené v článku 22 ods. 5, v ktorých je platnosť rozhodnutia časovo obmedzená;

f)

dĺžku lehoty uvedenej v článku 22 ods. 6 prvom pododseku;

g)

osobitné prípady uvedené v článku 24 ods. 4 druhom pododseku písm. f), keď sa žiadateľovi neposkytne možnosť predložiť stanovisko;

h)

prípady a pravidlá opätovného posúdenia a pozastavenia účinnosti rozhodnutí v súlade s článkom 23 ods. 4.

Článok 25

Prenos vykonávacích právomocí

Komisia vymedzí prostredníctvom vykonávacích aktov procesné pravidlá vzťahujúce sa na:

a)

predkladanie a prijatie žiadostí o rozhodnutie, ako sa uvádza v článku 22 ods. 1 a 2;

b)

vydávanie rozhodnutí uvedených v článku 22, v prípade potreby vrátane konzultácií s dotknutými členskými štátmi;

c)

dohľad nad rozhodnutím v súlade s článkom 23 ods. 5.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 285 ods. 4.

Článok 26

Platnosť rozhodnutí v celej Únii

S výnimkou prípadov, keď je účinok rozhodnutia obmedzený na jeden alebo viaceré členské štáty, sú rozhodnutia týkajúce sa uplatňovania colných predpisov platné na celom colnom území Únie

Článok 27

Vyhlásenie rozhodnutí vydaných v prospech dotknutej osoby za nulitné

1.   Colné orgány vyhlásia za nulitné rozhodnutie vydané v prospech držiteľa rozhodnutia, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a)

rozhodnutie bolo vydané na základe nesprávnych alebo neúplných informácií;

b)

držiteľ rozhodnutia vedel o nesprávnosti alebo neúplnosti informácií alebo to vzhľadom na okolnosti vedieť mal;

c)

rozhodnutie by bolo iné, ak by informácie boli správne a úplné.

2.   Vyhlásenie rozhodnutia za nulitné sa oznamuje držiteľovi rozhodnutia.

3.   Ak nie je v rozhodnutí v súlade s colnými predpismi uvedené inak, vyhlásenie rozhodnutia za nulitné nadobúda účinnosť dňom, keď nadobudlo účinnosť pôvodné rozhodnutie.

Článok 28

Zrušenie a zmena rozhodnutí vydaných v prospech dotknutej osoby

1.   Rozhodnutie v prospech dotknutej osoby sa zruší alebo zmení, ak v prípadoch iných, ako sú uvedené v článku 27:

a)

nebola splnená alebo sa už prestala plniť jedna alebo viacero podmienok na vydanie uvedeného rozhodnutia; alebo

b)

o to požiada držiteľ rozhodnutia.

2.   Ak nie je ustanovené inak, môže sa rozhodnutie vydané v prospech viacerých osôb zrušiť iba vo vzťahu k osobe, ktorá nesplní povinnosť uloženú na základe tohto rozhodnutia.

3.   Zrušenie alebo zmena rozhodnutia sa oznámia držiteľovi rozhodnutia.

4.   Článok 22 ods. 4 sa vzťahuje na zrušenie alebo zmenu rozhodnutia.

Vo výnimočných prípadoch, ak to vyžadujú oprávnené záujmy držiteľa rozhodnutia, však colné orgány môžu účinnosť zrušenia alebo zmeny rozhodnutia odložiť najviac o jeden rok. Tento dátum sa uvedie v rozhodnutí o zrušení alebo zmene.

Článok 29

Rozhodnutia vydané bez predchádzajúcej žiadosti

Okrem prípadov, keď colný orgán koná ako súdny orgán, sa článok 22 ods. 4, 5, 6 a 7, článok 23 ods. 3 a články 26, 27 a 28 uplatňujú aj pri rozhodnutiach vydaných colnými orgánmi bez predchádzajúcej žiadosti dotknutej osoby.

Článok 30

Obmedzenia uplatniteľné na rozhodnutia o tovare prepustenom do colného režimu alebo dočasne uskladnenom tovare

S výnimkou prípadu, keď o to žiada dotknutá osoba, zrušenie, zmena ani pozastavenie účinnosti rozhodnutia v prospech dotknutej osoby nemá vplyv na tovar, ktorý vo chvíli, keď zrušenie, zmena alebo pozastavenie nadobúda účinnosť, už bol na základe predmetného zrušeného alebo zmeneného rozhodnutia alebo rozhodnutia, ktorého účinnosť bola pozastavená, prepustený do colného režimu a stále sa nachádza v colnom režime alebo je dočasne uskladnený.

Článok 31

Delegovanie právomoci

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 284 prijímať delegované akty s cieľom určiť:

a)

prípady uvedené v článku 28 ods. 2, v ktorých sa rozhodnutia vydané v prospech viacerých osôb môžu zrušiť aj vo vzťahu k iným osobám než k osobe, ktorá neplní povinnosť uloženú na základe tohto rozhodnutia;

b)

výnimočné prípady, v ktorých môžu colné orgány účinnosť zrušenia alebo zmeny rozhodnutia odložiť v súlade s článkom 28 ods. 4 druhým pododsekom.

Článok 32

Prenos vykonávacích právomocí

Komisia vymedzí prostredníctvom vykonávacích aktov procesné pravidlá vzťahujúce sa na vyhlásenie rozhodnutí vydaných v prospech dotknutej osoby za nulitné, ich zrušenie alebo zmenu.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 285 ods. 4.

Článok 33

Rozhodnutia týkajúce sa záväzných informácií

1.   Colné orgány vydávajú na základe žiadosti rozhodnutia, ktoré sa týkajú záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru (ďalej len „rozhodnutia ZINZ“) alebo rozhodnutia, ktoré sa týkajú záväznej informácie o pôvode tovaru (ďalej len „rozhodnutia ZIPT“).

Takáto žiadosť sa neprijme za týchto okolností:

a)

ak držiteľ rozhodnutia týkajúceho sa rovnakého tovaru a v prípade rozhodnutí ZIPT za rovnakých okolností rozhodujúcich pre získanie pôvodu podáva alebo už podal na tom istom alebo inom colnom úrade žiadosť alebo sa žiadosť podáva alebo bola podaná na jeho účet;

b)

ak sa žiadosť netýka zamýšľaného použitia rozhodnutia ZINZ alebo rozhodnutia ZIPT ani akéhokoľvek zamýšľaného použitia colného režimu.

2.   Rozhodnutia ZINZ a ZIPT sú záväzné – iba na účely nomenklatúrneho zatriedenia tovaru alebo určenia pôvodu tovaru – pre:

a)

colné orgány vo vzťahu k držiteľovi rozhodnutia, iba ak ide o tovar, pri ktorom sa colné formality ukončili po dni nadobudnutia účinnosti rozhodnutia;

b)

držiteľa rozhodnutia vo vzťahu k colným orgánom iba s účinnosťou odo dňa, keď sa mu doručí oznámenie o rozhodnutí alebo sa toto oznámenie považuje za doručené.

3.   Rozhodnutia ZINZ a ZIPT sú platné po dobu troch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti rozhodnutia.

4.   S cieľom uplatniť rozhodnutie ZINZ alebo ZIPT v kontexte konkrétneho colného režimu, držiteľ rozhodnutia schopný preukázať, že:

a)

v prípade rozhodnutia ZINZ zodpovedá tovar uvedený v colnom vyhlásení v každom ohľade tovaru opísanému v rozhodnutí;

b)

v prípade rozhodnutia ZIPT zodpovedá daný tovar a okolnosti rozhodujúce na získanie pôvodu tovaru v každom ohľade tovaru a okolnostiam opísaným v rozhodnutí.

Článok 34

Právny režim rozhodnutí týkajúcich sa záväzných informácií

1.   Rozhodnutie ZINZ stráca platnosť pred koncom doby uvedenej v článku 33 ods. 3, ak už nie je v súlade s právom, v dôsledku jedného z týchto prípadov:

a)

prijatia zmeny nomenklatúr uvedených v článku 56 ods. 2 písm. a) a b);

b)

prijatia opatrení uvedených v článku 57 ods. 4;

s účinnosťou odo dňa uplatňovania takejto zmeny alebo takýchto opatrení.

2.   Rozhodnutie ZIPT stráca platnosť pred koncom doby uvedenej v článku 33 ods. 3 v ktoromkoľvek z týchto prípadov:

a)

ak sa prijme nariadenie alebo uzavrie dohoda a ak sa takéto nariadenie alebo dohoda začne v Únii uplatňovať a rozhodnutie ZIPT už nie je viac v súlade s právom ustanoveným v takomto nariadení alebo dohode, a to s účinnosťou odo dňa uplatňovania takéhoto nariadenia alebo dohody;

b)

ak už nie je zlučiteľné s Dohodou o pravidlách pôvodu zavedenou Svetovou obchodnou organizáciou (WTO) alebo s vysvetľujúcimi poznámkami alebo stanoviskom o pôvode prijatými na účely výkladu uvedenej dohody, a to s účinnosťou odo dňa ich uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

3.   Rozhodnutia ZINZ alebo ZIPT nestrácajú platnosť so spätnou účinnosťou.

4.   Odchylne od článku 23 ods. 3 a článku 27 sa rozhodnutia ZINZ a ZIPT vyhlasujú za nulitné, ak boli vydané na základe nesprávnych alebo neúplných informácií poskytnutých žiadateľom.

5.   Rozhodnutia ZINZ a ZIPT sa zrušia v súlade s článkom 23 ods. 3 a článkom 28. Na žiadosť ich držiteľa sa však takéto rozhodnutia nezrušia.

6.   Rozhodnutia ZINZ a ZIPT nie je možné zmeniť.

7.   Colné orgány zrušia rozhodnutia ZINZ:

a)

ak už nie sú v súlade s výkladom akejkoľvek z nomenklatúr uvedených v článku 56 ods. 2 písm. a) a b), ktorý vyplýva z ktorékoľvek z týchto prípadov:

i)

vysvetľujúcich poznámok uvedených v článku 9 ods. 1 písm. a) druhej zarážke nariadenia Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (13) s účinnosťou odo dňa ich uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie;

ii)

rozsudku Súdneho dvora Európskej únie s účinnosťou odo dňa uverejnenia výrokovej časti rozsudku v Úradnom vestníku Európskej únie;

iii)

rozhodnutí a stanovísk týkajúcich sa zatriedenia alebo zo zmien vysvetľujúcich poznámok k nomenklatúre Harmonizovaného systému opisu a číselného označovania tovaru, ktorý prijala organizácia zriadená Dohovorom, ktorým sa zriaďuje Rada pre colnú spoluprácu, podpísaným 15. decembra 1950 v Bruseli, s účinnosťou odo dňa uverejnenia oznámenia Komisie v sérii C Úradného vestníka Európskej únie; alebo

b)

v iných osobitných prípadoch.

8.   Rozhodnutia ZIPT sa zrušia:

a)

ak už nie sú v súlade s rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie s účinnosťou od o dňa uverejnenia výrokovej časti rozsudku v Úradnom vestníku Európskej únie; alebo

b)

v iných osobitných prípadoch.

9.   Ak sa uplatňuje odsek 1 písm. b) alebo odseky 2, 7 alebo 8, rozhodnutie ZINZ alebo ZIPT možno ešte stále používať v súvislosti so záväznými zmluvami, ktoré boli založené na tomto rozhodnutí a uzavreté pred tým, ako toto rozhodnutie stratilo platnosť alebo bolo zrušené. Toto predĺžené používanie sa neuplatňuje, ak sa rozhodnutie ZIPT vydá v súvislosti s tovarom, ktorý má byť vyvezený.

Predĺžené používanie uvedené v prvom pododseku nie je dlhšie ako šesť mesiacov odo dňa, keď rozhodnutie ZINZ alebo ZIPT stratí platnosť alebo sa zruší. Opatrením uvedeným v článku 57 ods. 4 alebo článku 67 sa však môže vylúčiť uvedené predĺžené používanie alebo ustanoviť kratšia časová lehota. V prípade výrobkov, pri ktorých sa pri vykonávaní colných formalít predkladajú osvedčenia o dovoze alebo vývoze, sa lehota šiestich mesiacov nahrádza lehotou platnosti daného osvedčenia.

Na účely predĺženého používania rozhodnutia ZINZ alebo ZIPT jeho držiteľ podá žiadosť colnému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, v lehote 30 dní odo dňa, keď rozhodnutie stratí platnosť alebo sa zruší, pričom sa uvedú množstvá, na ktoré sa o obdobie predĺženého používania žiada, a členský štát alebo členské štáty, v ktorých bude tovar počas tohto obdobia predmetom colného konania. Uvedený colný orgán vydá rozhodnutie o predĺženom používaní a bezodkladne o tom informuje držiteľa, najneskôr do 30 dní odo dňa, keď sú mu doručené všetky informácie, ktoré potrebuje na vydanie takéhoto rozhodnutia.

10.   Komisia oznamuje colným orgánom, že:

a)

vydanie rozhodnutí ZINZ a ZIPT na tovar, pri ktorom nie je zaistené správne a jednotné nomenklatúrne zatriedenie alebo určenie pôvodu, sa pozastavuje; alebo

b)

sa pozastavenie uvedené v písmene a) odvoláva.

11.   Komisia môže prijať rozhodnutia, v ktorých členské štáty žiada o zrušenie rozhodnutí ZINZ alebo ZIPT, aby sa zaistilo správne a jednotné nomenklatúrne zatriedenie tovaru alebo určenie jeho pôvodu.

Článok 35

Rozhodnutia týkajúce sa záväzných informácií s ohľadom na iné faktory

V osobitných prípadoch colné orgány na základe žiadosti vydávajú rozhodnutia týkajúce sa záväzných informácií s ohľadom na iné faktory uvedené v hlave II, na základe ktorých sa uplatňuje dovozné alebo vývozné clo a iné opatrenia týkajúce sa obchodu s tovarom.

Článok 36

Delegovanie právomoci

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 284 prijímať delegované akty s cieľom určiť:

a)

osobitné prípady uvedené v článku 34 ods. 7 písm. b) a ods. 8 písm. b), v ktorých sa zrušujú rozhodnutia ZINZ a ZIPT;

b)

prípady uvedené v článku 35, v ktorých sa vydávajú rozhodnutia týkajúce sa záväzných informácií s ohľadom na iné faktory, na základe ktorých sa uplatňuje dovozné alebo vývozné clo a iné opatrenia týkajúce sa obchodu s tovarom.

Článok 37

Prenos vykonávacích právomocí

1.   Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov prijme procesné pravidlá vzťahujúce sa na:

a)

používanie rozhodnutia ZINZ alebo ZIPT po tom, čo takéto rozhodnutie stratí platnosť alebo sa zruší, v súlade s článkom 34 ods. 9;

b)

oznámenie Komisie colným orgánom v súlade s článkom 34 ods. 10 písm. a) a b);

c)

používanie rozhodnutí uvedených v článku 35 a určených v súlade s článkom 36 písm. b), po tom, čo stratia platnosť;

d)

pozastavovanie rozhodnutí uvedených v článku 35 a určených v súlade s článkom 36 písm. b), a informovanie colných orgánov o takomto pozastavení alebo zrušení pozastavenia.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 285 ods. 4.

2.   Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov prijíma rozhodnutia, ktorými sa od členských štátov požaduje, aby zrušili:

a)

rozhodnutia uvedené v článku 34 ods. 11;

b)

rozhodnutia uvedené v článku 35 a určené v súlade s článkom 36 písm. b).

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 285 ods. 2.

Ak sa má stanovisko výboru uvedeného v článku 285 ods. 1 získať prostredníctvom písomného postupu, uplatňuje sa článok 285 ods. 6.

Oddiel 4

Schválený hospodársky subjekt

Článok 38

Žiadosť a povolenie

1.   Hospodársky subjekt usadený na colnom území Únie, ktorý spĺňa kritériá stanovené v článku 39, môže podať žiadosť o status schváleného hospodárskeho subjektu.

Colné orgány po prípadnej konzultácii s inými príslušnými orgánmi udelia takýto status, ktorý podlieha dohľadu.

2.   Status schváleného hospodárskeho subjektu sa skladá z týchto druhov povolenia:

a)

povolenie schváleného hospodárskeho subjektu pre zjednodušené colné postupy, ktoré umožňuje držiteľovi využívať určité zjednodušené postupy podľa colných predpisov; alebo

b)

povolenie schváleného hospodárskeho subjektu pre oblasť bezpečnosti a ochrany, ktoré držiteľa oprávňuje využívať uľahčenia týkajúce sa bezpečnosti a ochrany.

3.   Oba druhy povolenia uvedené v odseku 2 možno mať súčasne.

4.   Status schváleného hospodárskeho subjektu uznávajú s výhradou článkov 39, 40 a 41 colné orgány všetkých členských štátov.

5.   Colné orgány povoľujú subjektu využívať konkrétny zjednodušený postup na základe uznania statusu schváleného hospodárskeho subjektu pre zjednodušené colné postupy a pod podmienkou, že sú splnené požiadavky týkajúce sa konkrétneho typu zjednodušeného postupu ustanoveného v colných predpisoch. Kritériá, ktoré už boli preskúmané pri udeľovaní statusu schváleného hospodárskeho subjektu, colné orgány opätovne neskúmajú.

6.   Na schválený hospodársky subjekt uvedený v odseku 2 sa v súvislosti s colnými kontrolami a v závislosti od typu udeleného povolenia vzťahuje priaznivejšie zaobchádzanie ako na iné hospodárske subjekty vrátane menšieho počtu fyzických kontrol a kontrol dokladov.

7.   Colné orgány udeľujú výhody vyplývajúce zo statusu schváleného hospodárskeho subjektu osobám, ktoré sú usadené v krajinách alebo na územiach nenachádzajúcich sa na colnom území Únie, spĺňajú podmienky a plnia povinnosti vymedzené v príslušných právnych predpisoch týchto krajín alebo území, pokiaľ Únia tieto podmienky a povinnosti uznáva za rovnocenné s podmienkami a povinnosťami, ktoré sa vzťahujú na schválené hospodárske subjekty usadené na colnom území Únie. Takéto udelenie výhod je založené na zásade reciprocity, pokiaľ Únia nerozhodne inak, a je podporené medzinárodnou dohodou alebo právnymi predpismi Únie v oblasti spoločnej obchodnej politiky.

Článok 39

Udelenie statusu

Kritériami na udelenie statusu schváleného hospodárskeho subjektu sú:

a)

absencia akéhokoľvek závažného porušenia alebo opakovaných porušení colných a daňových predpisov vrátane absencie závažných trestných činov súvisiacich s hospodárskou činnosťou žiadateľa;

b)

preukázanie vysokého stupňa kontroly nad operáciami a tokom tovaru zo strany žiadateľa prostredníctvom systému riadenia obchodnej a prípadne prepravnej evidencie, ktorý umožňuje náležité colné kontroly;

c)

finančná spôsobilosť, ktorá sa považuje za preukázanú, ak je žiadateľ s náležitým ohľadom na typické črty druhu dotknutej podnikateľskej činnosti v dobrej finančnej situácii, ktorá mu umožňuje plniť si záväzky;

d)

vzhľadom na povolenie uvedené v článku 38 ods. 2 písm. a) praktické normy pre odbornú spôsobilosť alebo odbornú kvalifikáciu priamo spojenú s vykonávanou činnosťou; a

e)

vzhľadom na povolenie uvedené v článku 38 ods. 2 písm. b) primerané normy bezpečnosti a ochrany, ktoré sa považujú za dodržané, ak žiadateľ preukáže, že zachováva primerané opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany medzinárodného dodávateľského reťazca, a to aj v oblasti kontroly fyzickej integrity a prístupu, logistických postupov a nakladania so špecifickými druhmi tovaru, personálu a identifikácie jeho obchodných partnerov.

Článok 40

Delegovanie právomoci

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 284 prijímať delegované akty s cieľom určiť:

a)

zjednodušené postupy uvedené v článku 38 ods. 2 písm. a);

b)

uľahčenia uvedené v článku 38 ods. 2 písm. b);

c)

priaznivejšie zaobchádzanie uvedené v článku 38 ods. 6.

Článok 41

Prenos vykonávacích právomocí

Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov modality uplatňovania kritérií uvedených v článku 39.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 285 ods. 4.

Oddiel 5

Sankcie

Článok 42

Uplatňovanie sankcií

1.   Každý členský štát ustanoví sankcie za nedodržanie colných predpisov. Takéto sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

2.   Ak sa uplatňujú administratívne sankcie, môžu mať okrem iného jednu alebo obe z týchto foriem:

a)

peňažná platba uložená colnými orgánmi vrátane prípadného plnenia uplatneného namiesto trestnej sankcie;

b)

zrušenie, pozastavenie účinnosti alebo zmena akéhokoľvek povolenia dotknutej osobe.

3.   Členské štáty oznámia Komisii do 180 dní odo dňa uplatňovania tohto článku, ako je určené v súlade s článkom 288 ods. 2, platné vnútroštátne predpisy ako sa predpokladá v odseku 1 tohto článku a bezodkladne jej oznámia akékoľvek následné zmeny týkajúce sa týchto ustanovení.

Oddiel 6

Odvolania

Článok 43

Rozhodnutia súdnych orgánov

Články 44 a 45 sa nevzťahujú na odvolania podané na účely vyhlásenia rozhodnutia súdneho orgánu alebo colných orgánov, ktoré konajú ako súdne orgány, týkajúceho sa uplatňovania colných predpisov za nulitné, zrušenia takéhoto rozhodnutia alebo jeho zmeny.

Článok 44

Právo na odvolanie

1.   Každá osoba má právo na odvolanie proti rozhodnutiu colných orgánov týkajúceho sa uplatňovania colných predpisov, ktoré sa jej priamo a osobne dotýka.

Právo na odvolanie má tiež každá osoba, ktorá požiadala colné orgány o vydanie rozhodnutia a rozhodnutie o svojej žiadosti nedostala v lehote uvedenej v článku 22 ods. 3.

2.   Právo na odvolanie sa môže uplatniť najmenej na dvoch úrovniach:

a)

najprv pred colnými orgánmi, súdnym orgánom alebo iným orgánom určeným na tento účel členskými štátmi;

b)

následne pred vyšším nezávislým orgánom, ktorým môže byť v súlade s platnými právnymi predpismi členských štátov súdny orgán alebo rovnocenný špecializovaný orgán.

3.   Odvolanie sa podáva v členskom štáte, kde sa rozhodnutie vydalo alebo kde sa podala žiadosť o jeho vydanie.

4.   Členské štáty zabezpečujú, aby odvolacie konanie umožnilo bezodkladné potvrdenie alebo nápravu rozhodnutí vydaných colnými orgánmi.

Článok 45

Odklad vykonateľnosti

1.   Podanie odvolania nemá odkladný účinok na vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia.

2.   Colné orgány však úplne alebo čiastočne odložia vykonateľnosť takéhoto rozhodnutia, ak majú dôvodné podozrenie, že napadnuté rozhodnutie nie je v súlade s colnými predpismi alebo že dotknutej osobe hrozí nenapraviteľná škoda.

3.   V prípadoch uvedených v odseku 2, ak sa má v dôsledku napadnutého rozhodnutia zaplatiť dovozné alebo vývozné clo, je odklad vykonateľnosti tohto rozhodnutia podmienený poskytnutím záruky s výnimkou prípadov, keď sa na základe dokladmi podloženého posúdenia preukáže, že poskytnutie takejto záruky by dlžníkovi pravdepodobne spôsobilo vážne hospodárske alebo sociálne ťažkosti.

Oddiel 7

Kontrola tovaru

Článok 46

Riadenie rizika a colné kontroly

1.   Colné orgány môžu vykonávať akékoľvek colné kontroly, ktoré považujú za potrebné.

Colné kontroly môžu predovšetkým pozostávať z prehliadky tovaru, odberu vzoriek, overenia presnosti a úplnosti informácií v colnom vyhlásení alebo oznámení a existencie, pravosti, presnosti a platnosti dokladov, kontroly účtovných záznamov hospodárskych subjektov alebo iných záznamov, kontroly dopravných prostriedkov, kontroly batožiny a iného tovaru prepravovaného osobami alebo na osobách a vykonávania úradných vyšetrovaní a iných podobných úkonov.

2.   Colné kontroly, ktoré nie sú náhodné, sa primárne zakladajú na analýze rizika využitím techník elektronického spracovania údajov na účely zisťovania a vyhodnotenia rizika a vytvorenia potrebných opatrení na vysporiadanie sa s rizikom na základe kritérií vytvorených na vnútroštátnej úrovni, úrovni Únie a ak existujú, na medzinárodnej úrovni.

3.   Colné kontroly sa vykonávajú v rámci spoločného rámca riadenia rizika založeného na výmene informácií o riziku a výsledkov analýzy rizika medzi colnými správami, ktorým sa ustanovujú spoločné kritériá a normy rizika, kontrolné opatrenia a prioritné oblasti kontroly.

Kontroly založené na takýchto informáciách a kritériách sa vykonávajú bez toho, aby boli dotknuté ostatné kontroly vykonávané v súlade s odsekom 1 alebo inými platnými ustanoveniami.

4.   Colné orgány vykonávajú riadenie rizika, aby rozlíšili mieru rizika spojeného s tovarom, ktorý podlieha colnej kontrole alebo colnému dohľadu, a aby určili, či tovar má byť predmetom konkrétnych colných kontrol, a ak áno, kde sa majú vykonať.

Riadenie rizika zahŕňa činnosti, ako napríklad zhromažďovanie údajov a informácií, analýzu a hodnotenie rizika, stanovenie a prijímanie opatrení a pravidelné monitorovanie a kontrolu procesu a jeho výsledkov na základe medzinárodných a vnútroštátnych zdrojov a stratégií, ako aj zdrojov a stratégií Únie.

5.   Colné orgány si vymieňajú informácie o riziku a výsledky analýzy rizika, ak:

a)

colný orgán vyhodnotí riziko ako významné a vyžadujúce si colnú kontrolu a výsledky kontroly potvrdia, že udalosť vyvolávajúca riziko nastala; alebo

b)

výsledky kontroly nepotvrdia, že udalosť vyvolávajúca riziko nastala, ale príslušný colný orgán usudzuje, že existuje hrozba vážneho rizika inde v Únii.

6.   Pri stanovení spoločných kritérií a noriem rizika, kontrolných opatrení a prioritných oblastí kontroly uvedených v odseku 3 sa zohľadnia všetky tieto body:

a)

primeranosť riziku;

b)

naliehavosť potrebného použitia kontrol;

c)

pravdepodobný vplyv na obchodný tok, na jednotlivé členské štáty a na kontrolné zdroje.

7.   Spoločné kritériá a normy rizika uvedené v odseku 3 zahŕňajú všetky tieto body:

a)

opis rizík;

b)

faktory alebo ukazovatele rizika, ktoré sa majú použiť pri výbere tovaru alebo hospodárskych subjektov na colnú kontrolu;

c)

povahu colných kontrol, ktoré majú colné orgány vykonať;

d)

obdobie uplatňovania colných kontrol uvedených v písmene c).

8.   Prioritné oblasti kontroly zahŕňajú najmä konkrétne colné režimy, druhy tovaru, dopravné trasy, spôsoby dopravy alebo hospodárske subjekty, ktoré sú počas určitého obdobia predmetom intenzívnejších analýz rizika a colných kontrol bez toho, aby boli dotknuté iné kontroly, ktoré colné orgány obvykle uskutočňujú.

Článok 47

Spolupráca medzi orgánmi

1.   Ak príslušné orgány, ktoré nie sú colnými orgánmi, vykonávajú kontroly, ktoré nie sú colnými kontrolami a ktoré sa týkajú toho istého tovaru, colné orgány sa budú v úzkej spolupráci s príslušnými orgánmi usilovať o vykonávanie takýchto kontrol vždy, ak je to možné, v rovnakom čase a na rovnakom mieste ako vykonávanie colných kontrol (spoločné miesto kontroly), pričom koordinačnú úlohu s cieľom dosiahnuť to budú mať colné orgány.

2.   V rámci kontrol uvedených v tomto oddiele si môžu colné a iné príslušné orgány, ak je to potrebné na účely minimalizácie rizika a boja proti podvodom, vymieňať navzájom a s Komisiou údaje, ktoré dostali v súvislosti so vstupom, výstupom, tranzitom, pohybom, skladovaním a konečným použitím tovaru (vrátane poštovej prepravy) prepravovaného medzi colným územím Únie a krajinami alebo územiami mimo colného územia Únie, ako aj prítomnosťou a pohybom tovaru, ktorý nie je tovarom Únie, a tovaru prepusteného do colného režimu konečné použitie v rámci colného územia Únie, ako aj vymieňať výsledky všetkých kontrol. Colné orgány a Komisia si môžu takéto údaje vymieňať aj na účely zabezpečenia jednotného uplatňovania colných predpisov.

Článok 48

Kontrola po prepustení

Colné orgány môžu na účely colných kontrol overiť presnosť a úplnosť informácií uvedených v colnom vyhlásení, vo vyhlásení na dočasné uskladnenie, v predbežnom colnom vyhlásení o vstupe, predbežnom colnom vyhlásení o výstupe, vyhlásení o spätnom vývoze alebo oznámení o spätnom vývoze a existenciu, pravosť, presnosť a platnosť každého podporného dokladu a môžu preskúmať účtovné záznamy deklaranta a iné záznamy vzťahujúce sa na operácie s daným tovarom alebo na predchádzajúce alebo nasledujúce obchodné operácie s týmto tovarom po jeho prepustení. Pokiaľ je to ešte možné, tieto orgány môžu vykonať aj prehliadku takéhoto tovaru a/alebo z neho odobrať vzorky.

Takéto kontroly je možné vykonať v priestoroch držiteľa tovaru alebo jeho zástupcu, akejkoľvek inej osoby, ktorá sa obchodne priamo alebo nepriamo podieľa na uvedených operáciách, alebo v priestoroch akejkoľvek inej osoby, ktorá je na obchodné účely držiteľom týchto dokladov a údajov.

Článok 49

Letecká a lodná doprava vo vnútri Únie

1.   Colné kontroly alebo formality sa v súvislosti s príručnou a podanou batožinou u osôb, ktoré uskutočňujú lety alebo námorná preprava vo vnútri Únie, vykonávajú len v prípade, ak sa takéto kontroly alebo formality ustanovujú v colných predpisoch.

2.   Odsek 1 sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté:

a)

kontroly na účely bezpečnosti a ochrany;

b)

kontroly spojené so zákazmi alebo obmedzeniami.

Článok 50

Prenos vykonávacích právomocí

1.   Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov opatrenia s cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie colných kontrol vrátane výmeny informácií o riziku a výsledkoch analýz rizika, spoločných kritérií a noriem rizika, kontrolných opatrení a prioritných oblastí kontroly uvedených v článku 46 ods. 3.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 285 ods. 4.

Na základe závažných naliehavých dôvodov týkajúcich sa takýchto opatrení, riadne odôvodnených potrebou rýchlo aktualizovať spoločný rámec riadenia rizika a prispôsobiť vývoju rizík výmenu informácií o riziku a jeho analýzu, spoločné kritériá a normy rizika, kontrolné opatrenia a prioritné oblasti kontroly Komisia prijme okamžite uplatniteľné vykonávacie akty v súlade s postupom uvedeným v článku 285 ods. 5.

Ak sa má stanovisko výboru uvedeného v článku 285 ods. 1 získať prostredníctvom písomného postupu, uplatňuje sa článok 285 ods. 6.

2.   Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov určí prístavy alebo letiská, v ktorých sa colné kontroly a formality uplatňujú v súlade s článkom 49 na:

a)

príručnú a podanú batožinu osôb:

i)

letiacich v lietadle, ktoré prilieta z letiska mimo Únie a ktoré po medzipristátí na letisku Únie pokračuje na iné letisko Únie;

ii)

letiacich v lietadle, ktoré má pred tým, ako pokračuje v lete na letisko mimo Únie, medzipristátie na letisku Únie;

iii)

využívajúcich námorných služieb, ktoré poskytuje to isté plavidlo a ktoré zahŕňajú po sebe nasledujúce úseky so začiatkom, zastávkou alebo cieľom v prístave mimo Únie;

iv)

na palube rekreačného plavidla a turistických alebo obchodných lietadiel;

b)

príručnú a podanú batožinu:

i)

ktorá prichádza na letisko Únie na palube lietadla prilietajúceho z letiska mimo Únie a na uvedenom letisku Únie sa preloží do iného lietadla, ktoré pokračuje v lete v rámci Únie;

ii)

ktorá je na letisku Únie naložená do lietadla, ktoré pokračuje v lete v rámci Únie, na účely preloženia na inom letisku Únie do lietadla, ktorého miesto určenia je letisko mimo Únie.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 285 ods. 4.

Oddiel 8

Uchovávanie dokladov a iných informácií a poplatky a náklady

Článok 51

Uchovávanie dokladov a iných informácií

1.   Dotknuté osoby uchovávajú doklady a informácie uvedené v článku 15 ods. 1 na účely colných kontrol najmenej počas doby troch rokov akýmkoľvek spôsobom prístupným a prijateľným pre colné orgány.

V prípade tovaru prepusteného do voľného obehu za iných okolností, ako sú uvedené v treťom pododseku, alebo v prípade tovaru navrhnutého na prepustenie do colného režimu vývoz plynie táto doba od konca roka, v ktorom boli prijaté colné vyhlásenia na prepustenie tovaru do voľného obehu alebo do colného režimu vývoz.

V prípade tovaru prepusteného do voľného obehu s nulovou alebo zníženou sadzbou dovozného cla v dôsledku jeho konečného použitia plynie táto doba od konca roka, v ktorom tovar prestane byť pod colným dohľadom.

V prípade tovaru prepusteného do iného colného režimu alebo dočasne uskladneného tovaru plynie táto doba od konca roka, v ktorom sa ukončil príslušný colný režim alebo sa skončilo dočasné uskladnenie.

2.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 103 ods. 4, ak colná kontrola vo vzťahu k colnému dlhu ukáže, že je potrebné opraviť príslušný zápis v účtovnej evidencii a dotknutá osoba o tom bola upovedomená, uchovávajú sa príslušné doklady a informácie tri roky po uplynutí doby uvedenej v odseku 1 tohto článku.

Ak bolo podané odvolanie alebo sa začalo súdne konanie, uchovávajú sa doklady a informácie do konca obdobia ustanoveného v odseku 1, alebo až kým sa neskončí odvolacie konanie alebo súdne konanie, podľa toho, čo nastane neskôr.

Článok 52

Poplatky a náklady

1.   Colné orgány neukladajú žiadne poplatky za vykonávanie colných kontrol alebo akékoľvek iné uplatňovanie colných predpisov počas bežných úradných hodín svojich príslušných colných úradov.

2.   Colné orgány môžu uložiť poplatky alebo vyžadovať náhradu nákladov za konkrétne služby, a to najmä:

a)

prítomnosť colníkov, ak sa vyžaduje mimo úradných hodín alebo v iných priestoroch, ako sú priestory colných orgánov;

b)

analýzy alebo znalecké posudky tovaru a poštovné poplatky za vrátenie tovaru žiadateľovi, najmä vo vzťahu k rozhodnutiam vydaným podľa článku 33 alebo k poskytnutiu informácií v súlade s článkom 14 ods. 1;

c)

prehliadku alebo odber vzoriek tovaru na účely overovania alebo zničenia tovaru, ak sa s nimi spájajú iné náklady ako náklady vyplývajúce z činnosti colných orgánov;

d)

výnimočné kontrolné opatrenia, ak sú potrebné vzhľadom na povahu tovaru alebo možné riziko.

KAPITOLA 3

Menový prepočet a lehoty

Článok 53

Menový prepočet

1.   Príslušné orgány uverejnia a/alebo sprístupnia na internete výmenný kurz, ktorý sa uplatňuje, ak je z jedného z nasledujúcich dôvodov potrebný prepočet meny:

a)

kritériá použité na určenie colnej hodnoty tovaru sú vyjadrené v inej mene, ako je mena členského štátu, v ktorom sa colná hodnota určuje;

b)

hodnota eura sa vyžaduje v národných menách na účely určenia nomenklatúrneho zatriedenia tovaru a sumy dovozného a vývozného cla vrátane prahových hodnôt Spoločného colného sadzobníka.

2.   Ak je prepočet meny potrebný z dôvodov, ktoré sa neuvádzajú v odseku 1, hodnota eura v národných menách, ktorá sa má použiť v rámci colných predpisov, sa určuje najmenej raz za rok.

Článok 54

Prenos vykonávacích právomocí

Komisia ustanoví prostredníctvom vykonávacích aktov pravidlá menových prepočtov na účely uvedené v článku 53 ods. 1 a 2.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 285 ods. 4.

Článok 55

Doby, dátumy a lehoty

1.   Pokiaľ sa neustanovuje inak, ak sa v colných predpisoch ustanovuje doba, dátum alebo lehota, takáto doba sa nesmie predĺžiť ani skrátiť a takýto dátum alebo takáto lehota sa nesmie oddialiť ani posunúť.

2.   Uplatňujú sa pravidlá, ktoré sa vzťahujú na doby, dátumy a lehoty stanovené v nariadení Rady (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971, ktorým sa stanovujú pravidlá pre lehoty, dátumy a termíny (14), okrem prípadov, ak colné predpisy ustanovujú inak.

HLAVA II

FAKTORY, NA ZÁKLADE KTORÝCH SA UPLATŇUJE DOVOZNÉ ALEBO VÝVOZNÉ CLO A INÉ OPATRENIA TÝKAJÚCE SA OBCHODU S TOVAROM

KAPITOLA 1

Spoločný colný sadzobník a nomenklatúrne zatriedenie tovaru

Článok 56

Spoločný colný sadzobník a dohľad

1.   Dovozné a vývozné clo, ktoré sa má zaplatiť, je založené na Spoločnom colnom sadzobníku.

Ostatné opatrenia ustanovené v predpisoch Únie upravujúce osobitné oblasti obchodu s tovarom sa uplatňujú, ak je to vhodné, v súlade s nomenklatúrnym zatriedením tohto tovaru.

2.   Spoločný colný sadzobník zahŕňa všetky tieto body

a)

kombinovanú nomenklatúru tovaru, ktorá je ustanovená v nariadení (EHS) č. 2658/87;

b)

akúkoľvek inú nomenklatúru, ktorá je úplne alebo čiastočne založená na kombinovanej nomenklatúre alebo ktorá ju dopĺňa o ďalšie členenie a ktorá je ustanovená predpismi Únie upravujúcimi osobitné oblasti so zreteľom na uplatňovanie sadzobných opatrení vzťahujúcich sa na obchod s tovarom;

c)

zmluvné alebo bežné všeobecné clo uplatňované na tovar, ktorý je zahrnutý v kombinovanej nomenklatúre;

d)

preferenčné sadzobné opatrenia obsiahnuté v dohodách, ktoré Únia uzavrela s určitými krajinami alebo územiami mimo colného územia Únie alebo so skupinami takýchto krajín alebo území;

e)

preferenčné sadzobné opatrenia prijaté jednostranne Úniou vzhľadom na niektoré krajiny alebo územia mimo colného územia Únie alebo na skupiny takýchto krajín alebo území;

f)

jednostranné opatrenia ustanovujúce zníženie alebo oslobodenie od cla na určitý tovar;

g)

zvýhodnené sadzobné zaobchádzanie, ktoré sa vzťahuje na určitý tovar z dôvodu jeho povahy alebo konečného použitia v rámci opatrení ustanovených v písmenách c) až f) alebo h);

h)

iné sadzobné opatrenia ustanovené právnymi predpismi Únie v oblasti poľnohospodárstva, obchodu alebo inými právnymi predpismi Únie.

3.   Ak dotknutý tovar spĺňa podmienky zahrnuté v opatreniach ustanovených v odseku 2 písm. d) až g), opatrenia podľa uvedených ustanovení sa uplatňujú na žiadosť deklaranta namiesto opatrení, ktoré sú ustanovené v písmene c) uvedeného odseku. Takáto žiadosť sa môže podať spätne pod podmienkou, že sa dodržia lehoty a podmienky ustanovené v príslušnom opatrení alebo v kódexe.

4.   Ak sa uplatnenie opatrení ustanovených v odseku 2 písm. d) až g) alebo výnimka z opatrení ustanovená v písmene h) uvedeného odseku obmedzuje na určitý objem dovozu alebo vývozu, takéto uplatnenie alebo výnimka zaniknú v prípade colných kvót hneď po dosiahnutí určeného objemu dovozu alebo vývozu.

V prípade colných stropov sa takéto opatrenia prestanú uplatňovať na základe právneho aktu Únie.

5.   Prepustenie tovaru do voľného obehu alebo vývoz tovaru, na ktorý sa uplatňujú opatrenia uvedené v odsekoch 1 a 2, môže byť predmetom dohľadu.

Článok 57

Nomenklatúrne zatriedenie tovaru

1.   Na účely uplatňovania Spoločného colného sadzobníka spočíva „nomenklatúrne zatriedenie“ tovaru v určení jednej z podpoložiek alebo ďalšieho triedenia kombinovanej nomenklatúry, do ktorej sa má tento tovar zatriediť.

2.   Na účely uplatňovania nesadzobných opatrení spočíva nomenklatúrne zatriedenie tovaru v určení jednej z podpoložiek alebo ďalšieho členenia kombinovanej nomenklatúry alebo akejkoľvek inej nomenklatúry, do ktorých sa má tento tovar zatriediť, ktorá je ustanovená právnymi predpismi Únie a úplne alebo čiastočne založená na kombinovanej nomenklatúre alebo ju dopĺňa o ďalšie členenie.

3.   Podpoložka alebo ďalšie členenie určené v súlade s odsekmi 1 a 2 sa používa na účely uplatňovania opatrení, ktoré sa vzťahujú na takúto podpoložku.

4.   Komisia môže prijať opatrenia s cieľom určiť nomenklatúrne zatriedenie tovaru v súlade s odsekmi 1 a 2.

Článok 58

Prenos vykonávacích právomocí

1.   Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov opatrenia týkajúce sa správy colných kvót a colných stropov uvedených v článku 56 ods. 4 a riadenia dohľadu nad prepustením tovaru do voľného obehu alebo jeho vývozom, ako sa uvádza v článku 56 ods. 5.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 285 ods. 4.

2.   Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov opatrenia uvedené v článku 57 ods. 4.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 285 ods. 4.

Na základe závažných naliehavých dôvodov týkajúcich sa takých opatrení, riadne odôvodnených potrebou rýchlo zabezpečiť správne a jednotné uplatňovanie kombinovanej nomenklatúry, Komisia prijme okamžite uplatniteľné vykonávacie akty v súlade s postupom uvedeným v článku 285 ods. 5.

Ak sa má stanovisko výboru uvedeného v článku 285 ods. 1 získať prostredníctvom písomného postupu, uplatňuje sa článok 285 ods. 6.

KAPITOLA 2

Pôvod tovaru

Oddiel 1

Nepreferenčný pôvod

Článok 59

Rozsah pôsobnosti

V článkoch 60 a 61 sa ustanovujú pravidlá určovania nepreferenčného pôvodu tovaru na účely uplatňovania:

a)

Spoločného colného sadzobníka s výnimkou opatrení uvedených v článku 56 ods. 2 písm. d) a e);

b)

iných opatrení, ako sú sadzobné opatrenia, ustanovených predpismi Únie upravujúcimi osobitné oblasti týkajúce sa obchodu s tovarom; a

c)

iných opatrení Únie týkajúcich sa pôvodu tovaru.

Článok 60

Získanie pôvodu tovaru

1.   Za tovar, ktorý má pôvod v jedinej krajine alebo na jedinom území, sa považuje tovar úplne získaný v takejto krajine alebo na takomto území.

2.   Tovar, na ktorého výrobe sa zúčastňuje viac ako jedna krajina alebo územie, sa považuje za tovar s pôvodom v krajine alebo na území, kde sa vykonalo jeho posledné, podstatné a hospodársky odôvodnené zušľachtenie alebo prepracovanie, a to v podnikoch vybavených na tento účel, ktorého výsledkom je nový výrobok alebo ktoré predstavuje dôležitý stupeň výroby.

Článok 61

Dôkaz o pôvode

1.   Ak bol pôvod tovaru v colnom vyhlásení určený podľa colných predpisov, môžu colné orgány požiadať deklaranta, aby preukázal pôvod tovaru.

2.   Ak bol dôkaz o pôvode tovaru poskytnutý podľa colných predpisov alebo iných právnych predpisov Únie upravujúcich osobitné oblasti, môžu colné orgány v prípade odôvodnenej pochybnosti požadovať dodatočný dôkaz potrebný na zabezpečenie toho, že uvádzaný pôvod tovaru je v súlade s pravidlami ustanovenými príslušnými právnymi predpismi Únie.

3.   Ak si to vyžadujú potreby obchodu, môže sa v Únii vydať doklad, ktorý osvedčuje pôvod tovaru, v súlade s pravidlami pôvodu platnými v krajine alebo na území určenia, alebo akoukoľvek inou metódou určenia krajiny, kde bol tovar úplne získaný alebo kde sa vykonala jeho posledná podstatná zmena.

Článok 62

Delegovanie právomoci

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 284 prijímať delegované akty, v ktorých ustanoví pravidlá, na základe ktorých sa tovar, pri ktorom sa na účely uplatňovania opatrení Únie uvedených v článku 59 požaduje určenie nepreferenčného pôvodu, považuje za tovar úplne získaný v jedinej krajine alebo na jedinom území alebo za tovar, ktorého posledné, podstatné a hospodársky odôvodnené zušľachtenie alebo prepracovanie sa uskutočnilo v tejto krajine alebo na tomto území, a to v podnikoch vybavených na tento účel, pričom výsledkom je nový výrobok alebo toto spracovanie alebo opracovanie predstavuje dôležitý stupeň výroby, v súlade s článkom 60.

Článok 63

Prenos vykonávacích právomocí

Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov prijme procesné pravidlá vzťahujúce sa na poskytovanie a overovanie dôkazov o pôvode podľa článku 61.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 285 ods. 4.

Oddiel 2

Preferenčný pôvod

Článok 64

Preferenčný pôvod tovaru

1.   Aby sa na tovar vzťahovali opatrenia uvedené v článku 56 ods. 2 písm. d) alebo e) alebo nesadzobné preferenčné opatrenia, musí byť v súlade s pravidlami preferenčného pôvodu tovaru uvedenými v odsekoch 2 až 5 tohto článku.

2.   V prípade tovaru, na ktorý sa vzťahujú preferenčné opatrenia obsiahnuté v dohodách, ktoré Únia uzavrela s určitými krajinami alebo územiami mimo colného územia Únie alebo so skupinami takýchto krajín alebo území, pravidlá týkajúce sa preferenčného pôvodu sa ustanovujú v týchto dohodách.

3.   V prípade, že sa na tovar vzťahujú iné preferenčné opatrenia prijaté jednostranne Úniou vzhľadom na určité krajiny alebo územia mimo colného územia Únie alebo skupiny takýchto krajín alebo území, ako sú uvedené v odseku 5, prijme Komisia opatrenia ustanovujúce pravidlá o preferenčnom pôvode tovaru.

Uvedené pravidlá sa zakladajú buď na kritériu, že je tovar úplne získaný, alebo na kritériu, že tovar je výsledkom dostatočného zušľachtenia alebo prepracovania.

4.   V prípade, že sa na tovar vzťahujú preferenčné opatrenia platné pri obchodovaní medzi colným územím Únie a Ceutou a Melillou obsiahnuté v protokole 2 k Aktu o pristúpení z roku 1985, pravidlá o preferenčnom pôvode tovaru sa prijmú v súlade s článkom 9 uvedeného protokolu.

5.   V prípade, že sa na tovar vzťahujú preferenčné opatrenia obsiahnuté v preferenčných úpravách v prospech zámorských krajín a území pridružených k Únii, pravidlá týkajúce sa preferenčného pôvodu tovaru sa prijmú v súlade s článkom 203 ZFEÚ.

6.   Komisia môže z vlastného podnetu alebo na žiadosť zvýhodnenej krajiny alebo územia udeliť tejto krajine alebo územiu v súvislosti s určitým tovarom dočasnú výnimku z pravidiel o preferenčnom pôvode tovaru podľa odseku 3.

Dočasná výnimka sa zakladá na jednom z týchto dôvodov:

a)

vnútorné alebo vonkajšie faktory dočasne znemožňujú zvýhodnenej krajine alebo územiu dodržiavať pravidlá o preferenčnom pôvode;

b)

zvýhodnená krajina alebo územie žiada o čas, počas ktorého sa pripravia na dodržiavanie uvedených pravidiel.

Dotknutá zvýhodnená krajina alebo územie predkladá Komisii písomnú žiadosť o výnimku. V žiadosti uvedie dôvody podľa druhého pododseku, z ktorých je výnimka požadovaná, a príslušné podporné doklady.

Dočasná výnimka je obmedzená na obdobie trvania účinku vnútorných alebo vonkajších faktorov, ktoré ju odôvodňujú, alebo na čas, ktorý zvýhodnená krajina alebo územie potrebuje na dosiahnutie dodržiavania pravidiel.

Ak sa výnimka udelí, dotknutá zvýhodnená krajina alebo územie splní všetky ustanovené požiadavky súvisiace s informáciami, ktoré treba poskytnúť Komisii a ktoré sa týkajú využívania výnimky a spravovania množstiev, na ktoré bola výnimka udelená.

Článok 65

Delegovanie právomoci

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 284 prijať delegované akty, v ktorých ustanoví pravidlá o preferenčnom pôvode podľa článku 64 ods. 3.

Článok 66

Prenos vykonávacích právomocí

Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov:

a)

procesné pravidlá uvedené v článku 64 ods. 1 na uľahčenie určovania preferenčného pôvodu tovaru v Únii;

b)

opatrenie, ktorým sa zvýhodnenej krajine alebo územiu udeľuje dočasná výnimka podľa článku 64 ods. 6.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 285 ods. 4.

Oddiel 3

Určenie pôvodu určitého tovaru

Článok 67

Opatrenia Komisie

Komisia môže prijať opatrenia na určenie pôvodu určitého tovaru v súlade s pravidlami pôvodu uplatniteľnými na tento tovar.

Článok 68

Prenos vykonávacích právomocí

Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov opatrenia uvedené v článku 67. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 285 ods. 4.

Na základe závažných naliehavých dôvodov týkajúcich sa takých opatrení, riadne odôvodnených potrebou rýchlo zabezpečiť správne a jednotné uplatňovanie pravidiel pôvodu, Komisia prijme okamžite uplatniteľné vykonávacie akty v súlade s postupom uvedeným v článku 285 ods. 5.

Ak sa má stanovisko výboru uvedeného v článku 285 ods. 1 získať prostredníctvom písomného postupu, uplatňuje sa článok 244 ods. 6.

KAPITOLA 3

Hodnota tovaru na colné účely

Článok 69

Rozsah pôsobnosti

Na účely uplatňovania Spoločného colného sadzobníka a nesadzobných opatrení ustanovených právnymi predpismi Únie, ktoré upravujú osobitné oblasti týkajúce sa obchodovania s tovarom, sa colná hodnota tovaru určuje v súlade s článkami 70 a 74.

Článok 70

Metóda určovania colnej hodnoty založená na prevodnej hodnote

1.   Prvotným základom colnej hodnoty tovaru je prevodná hodnota, t. j. skutočne zaplatená cena alebo cena, ktorá sa má zaplatiť za tovar predaný na vývoz na colné územie Únie a ktorá je podľa potreby upravená.

2.   Skutočne zaplatená cena alebo cena, ktorá sa má za tovar zaplatiť, je celková platba, ktorú zaplatil alebo má zaplatiť kupujúci predávajúcemu alebo kupujúci tretej strane v prospech predávajúceho za dovezený tovar, a zahŕňa všetky platby, ktoré sa zaplatili alebo majú zaplatiť ako podmienka predaja dovezeného tovaru.

3.   Prevodná hodnota sa uplatňuje, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a)

neexistujú obmedzenia, pokiaľ ide o nakladanie s tovarom alebo jeho použitie kupujúcim, s výnimkou ktoréhokoľvek z obmedzení, ktoré:

i)

ukladá alebo vyžaduje zákon alebo orgány verejnej moci v Únii;

ii)

obmedzujú zemepisné územie, na ktorom možno tovar ďalej predávať;

iii)

podstatne neovplyvňujú colnú hodnotu tovaru;

b)

predaj alebo cena nepodliehajú žiadnym podmienkam alebo protiplneniam, ktorých hodnotu vo vzťahu k hodnotenému tovaru nie je možné zistiť;

c)

žiadna časť výťažku akéhokoľvek následného predaja, nakladania s tovarom alebo použitia tovaru kupujúcim nepripadne priamo ani nepriamo predávajúcemu, ak nie je možné vykonať primeranú úpravu;

d)

kupujúci a predávajúci nie sú v spojení alebo ich spojenie neovplyvnilo cenu.

Článok 71

Prvky prevodnej hodnoty

1.   Pri určovaní colnej hodnoty podľa článku 70 sa k cene, ktorá bola skutočne zaplatená alebo ktorá ma byť za dovážaný tovar zaplatená, pripočítajú:

a)

tieto položky, pokiaľ ich uhrádza kupujúci a nie sú zahrnuté v cene, ktorá bola skutočne zaplatená alebo ktorá sa má zaplatiť:

i)

provízie a odmeny za sprostredkovanie okrem nákupných provízií;

ii)

cena kontajnerov, ktoré sa na colné účely považujú s príslušným tovarom za jeden celok; a

iii)

cena obalu, ktorá zahŕňa tak prácu, ako i materiál;

b)

príslušne rozčlenená hodnota nasledujúcich tovarov a služieb, pokiaľ ju priamo alebo nepriamo poskytuje kupujúci bezodplatne alebo za zníženú cenu na použitie v súvislosti s výrobou a predajom dovážaného tovaru na vývoz, pokiaľ takáto hodnota nie je zahrnutá v cene, ktorá bola skutočne zaplatená alebo ktorá sa má zaplatiť:

i)

materiály, súčiastky, dielce a podobné predmety zahrnuté v dovážanom tovare;

ii)

náradie, matrice, formy a podobné predmety používané pri výrobe dovážaného tovaru;

iii)

materiály spotrebované pri výrobe dovážaného tovaru; a

iv)

technika, vývoj, umelecká práca, dizajn, plány a nákresy vyhotovené mimo Únie a potrebné na výrobu dovážaného tovaru;

c)

poplatky za používanie patentov a licenčné poplatky týkajúce sa ohodnocovaného tovaru, ktoré musí priamo alebo nepriamo platiť kupujúci v rámci podmienok predaja ohodnocovaného tovaru, pokiaľ tieto poplatky nie sú zahrnuté v cene, ktorá bola skutočne zaplatená alebo ktorá sa má zaplatiť;

d)

hodnota akejkoľvek časti výnosu z ďalšieho predaja, nakladania alebo použitia dovážaného tovaru, ktoré priamo alebo nepriamo pripadne predávajúcemu; a

e)

nasledujúce náklady, ktoré vznikli do príchodu na miesto, v ktorom tovar vstupuje na colné územie Únie:

i)

náklady na dopravu a poistenie dovážaného tovaru; a

ii)

poplatky za nakládku a manipuláciu s tovarom spojené s prepravou dovážaného tovaru.

2.   Každá položka, ktorá sa podľa odseku 1 pripočíta k cene, ktorá bola skutočne zaplatená alebo ktorá sa má zaplatiť, sa zakladá len na údajoch, ktoré sú objektívne a vyčísliteľné.

3.   K cene, ktorá bola skutočne zaplatená alebo ktorá sa má zaplatiť, budú pri určovaní colnej hodnoty pripočítané len položky, ktoré sú uvedené v tomto článku.

Článok 72

Prvky nezahrnuté do colnej hodnoty

Pri určovaní colnej hodnoty podľa článku 70 sa nezahrnie žiaden z týchto prvkov:

a)

náklady na dopravu dovážaného tovaru po jeho vstupe na colné územie Únie;

b)

poplatky za výstavbu, inštaláciu, montáž, údržbu alebo technickú pomoc realizovanú po vstupe dovážaného tovaru na colné územie Únie, ako napríklad priemyselného zariadenia, stroja alebo vybavenia;

c)

platby na úroky z finančného dojednania, ktoré uzavrel kupujúci a ktoré sa vzťahuje na nákup dovážaného tovaru, bez ohľadu na to, či financie poskytuje predávajúci alebo iná osoba, pokiaľ bolo finančné dojednanie uzavreté v písomnej forme a sa to vyžaduje, kupujúci môže preukázať, že sa splnili tieto podmienky:

i)

takýto tovar sa skutočne predáva za cenu deklarovanú ako cenu, ktorá bola skutočne zaplatená alebo ktorá sa má zaplatiť;

ii)

požadovaná úroková sadzba neprevyšuje úrokovú sadzbu, ktorá sa v danej krajine pri takýchto operáciách obvykle uplatňuje v čase poskytnutia financií;

d)

poplatky za právo reprodukovať dovážaný tovar v Únii;

e)

nákupné provízie;

f)

dovozné clo alebo iné platby vyberané v Únii v súvislosti s dovozom alebo predajom tovaru;

g)

bez ohľadu na článok 71 ods. 1 písm. c), platby, ktoré platí kupujúci za právo distribuovať alebo ďalej predávať dovážaný tovar, pokiaľ takéto poplatky nie sú podmienkou predaja tohto tovaru na účely vývozu do Únie.

Článok 73

Zjednodušenie

Colné orgány môžu na žiadosť povoliť, aby sa na základe osobitných kritérií stanovili nasledujúce sumy, pokiaľ nie sú v čase prijatia colného vyhlásenia vyčísliteľné:

a)

sumy, ktoré sa majú zahrnúť do colnej hodnoty v súlade s článkom 70 ods. 2; a

b)

sumy uvedené v článkoch 71 a 72.

Článok 74

Náhradné metódy určovania colnej hodnoty

1.   Ak colnú hodnotu tovaru nemožno určiť podľa článku 70, určuje sa postupne od písmena a) po d) odseku 2, a to podľa prvého písmena, podľa ktorého môže byť colná hodnota tovaru určená.

Poradie uplatnenia písmen c) a d) odseku 2 sa na žiadosť deklaranta musí zameniť.

2.   Colná hodnota podľa odseku 1 je:

a)

prevodná hodnota rovnakého tovaru predávaného na vývoz na colné územie Únie a vyvezeného v rovnakom alebo približne rovnakom čase ako tovar, pri ktorom sa určuje colná hodnota;

b)

prevodná hodnota podobného tovaru predávaného na vývoz na colné územie Únie a vyvezeného v rovnakom alebo približne rovnakom čase ako tovar, pri ktorom sa určuje colná hodnota;

c)

hodnota založená na jednotkovej cene, za ktorú sa dovážaný tovar alebo rovnaký alebo podobný tovar predáva na colnom území Únie v najväčšom úhrnnom množstve osobám, ktoré nie sú v spojení s predávajúcim; alebo

d)

vypočítaná hodnota, ktorá pozostáva:

i)

z ceny alebo hodnoty materiálu a výroby alebo iného zušľachtenia, ktoré sa použije pri výrobe dovážaného tovaru;

ii)

zo sumy zisku a všeobecných výdavkov zodpovedajúcej sume, ktorá je obvykle zahrnutá do predaja tovaru rovnakej kategórie alebo rovnakého druhu ako tovar, ktorého colná hodnota sa určuje, vyrábaného výrobcami v krajine vývozu na účely vývozu do Únie;

iii)

z nákladov na položky uvedené v článku 71 ods. 1 písm. e) alebo z ich hodnoty.

3.   Ak colnú hodnotu nemožno určiť podľa odseku 1, určuje sa na základe údajov dostupných na colnom území Únie s použitím rozumných prostriedkov zlučiteľných so všetkými týmito zásadami a všeobecnými ustanoveniami:

a)

dohody o uplatňovaní článku VII Všeobecnej dohody o clách a obchode;

b)

článku VII Všeobecnej dohody o clách a obchode;

c)

tejto kapitoly.

Článok 75

Delegovanie právomoci

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 284 prijímať delegované akty s cieľom určiť pravidlá udeľovania povolenia uvedeného v článku 73.

Článok 76

Prenos vykonávacích právomocí

Komisia vymedzí prostredníctvom vykonávacích aktov procesné pravidlá vzťahujúce sa na:

a)

určovanie colnej hodnoty v súlade s článkom 70 ods. 1 a 2, článkom 71 a článkom 72 vrátane pravidiel úpravy ceny, ktorá sa skutočne zaplatila alebo sa má zaplatiť;

b)

uplatňovanie podmienok uvedených v článku 70 ods. 3;

c)

určovanie colnej hodnoty uvedené v článku 74.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 285 ods. 4.

HLAVA III

COLNÝ DLH A ZÁRUKY

KAPITOLA 1

Vznik colného dlhu

Oddiel 1

Colný dlh pri dovoze

Článok 77

Prepustenie do voľného obehu a dočasné použitie

1.   Colný dlh pri dovoze vzniká prepustením tovaru, ktorý nie je tovarom Únie, a ktorý podlieha dovoznému clu, do jedného z týchto colných režimov:

a)

prepustenie do voľného obehu vrátane prepustenia podľa ustanovení o konečnom použití;

b)

dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla.

2.   Colný dlh vzniká v okamihu prijatia colného vyhlásenia.

3.   Dlžníkom je deklarant. V prípade nepriameho zastúpenia je dlžníkom aj osoba, na ktorej účet sa colné vyhlásenie podáva.

Ak je colné vyhlásenie v súvislosti s jedným z colných režimov uvedených v odseku 1 vyhotovené na základe údajov, v dôsledku ktorých nebolo celé dovozné clo alebo jeho časť vybraná, osoba, ktorá poskytla údaje potrebné na vyhotovenie colného vyhlásenia a ktorá vedela alebo mala vedieť, že takéto údaje nie sú pravdivé, je takisto dlžníkom.

Článok 78

Osobitné ustanovenia týkajúce sa nepôvodného tovaru

1.   Ak sa uplatňuje zákaz vrátenia alebo oslobodenia od dovozného cla na nepôvodný tovar použitý pri výrobe výrobkov, na ktoré bol dôkaz o pôvode vydaný alebo vyhotovený v rámci preferenčnej dohody medzi Úniou a určitými krajinami alebo územiami mimo colného územia Únie alebo so skupinami takýchto krajín alebo území, colný dlh pri dovoze týchto nepôvodných výrobkov vzniká prijatím vyhlásenia o spätnom vývoze daných výrobkov.

2.   Ak colný dlh vznikol podľa odseku 1, suma dovozného cla, ktorá zodpovedá tomuto dlhu, sa určuje za rovnakých podmienok ako v prípade, keď colný dlh vznikol prijatím colného vyhlásenia na prepustenie nepôvodného tovaru použitého pri výrobe týchto výrobkov do voľného obehu v ten istý deň na účely ukončenia colného režimu aktívny zušľachťovací styk.

3.   Uplatňuje sa článok 77 ods. 2 a 3. V prípade tovaru, ktorý nie je tovarom Únie, uvedeného v článku 270 je však dlžníkom osoba, ktorá podáva vyhlásenie o spätnom vývoze. V prípade nepriameho zastúpenia je dlžníkom aj osoba, na účet ktorej sa vyhlásenie podáva.

Článok 79

Colný dlh, ktorý vzniká nesplnením povinnosti alebo nedodržaním podmienky

1.   Pri tovare, ktorý podlieha dovoznému clu, vzniká colný dlh pri dovoze v dôsledku nesplnenia niektorej z týchto povinností alebo podmienok:

a)

nesplnením jednej z povinností ustanovených v colných predpisoch týkajúcich sa vstupu tovaru, ktorý nie je tovarom Únie, na colné územie Únie, jeho odňatia spod colného dohľadu alebo prepravy, zušľachtenia, skladovania, dočasného uskladnenia, dočasného použitia alebo zničenia takéhoto tovaru v rámci tohto územia, alebo

b)

nesplnením jednej z povinností ustanovených v colných predpisoch pre konečné použite tovaru na colnom území Únie, alebo

c)

nedodržaním podmienky vzťahujúcej sa na prepustenie tovaru, ktorý nie je tovarom Únie, do colného režimu alebo nedodržaním podmienky na priznanie oslobodenia od cla alebo zníženie sadzby dovozného cla v dôsledku konečného použitia tovaru.

2.   Colný dlh vzniká buď:

a)

v okamihu, keď povinnosť, ktorej nesplnením colný dlh vzniká, nie je splnená alebo sa prestane plniť, alebo

b)

v okamihu, keď sa prijme colné vyhlásenie na prepustenie tovaru do colného režimu a ak sa dodatočne zistí, že podmienka týkajúca sa prepustenia tovaru do tohto colného režimu alebo priznanie oslobodenia od cla alebo zníženej sadzby dovozného cla v dôsledku konečného použitia tovaru nebola v skutočnosti splnená.

3.   V prípadoch uvedených v odseku 1 písm. a) a b) je dlžníkom ktorákoľvek z týchto osôb:

a)

každá osoba, ktorá bola povinná splniť príslušné povinnosti;

b)

každá osoba, ktorá vedela alebo mala vedieť, že povinnosť podľa colných predpisov nebola splnená a ktorá konala na účet osoby, ktorá bola povinná splniť povinnosť, alebo ktorá sa zúčastnila konania, ktoré viedlo k nesplneniu povinnosti;

c)

každá osoba, ktorá daný tovar získala alebo prechovávala a ktorá vedela alebo mala vedieť, že v čase získania alebo prijatia daného tovaru, nebola povinnosť podľa colných predpisov splnená.

4.   V prípadoch uvedených v odseku 1 písm. c) je dlžníkom osoba, ktorá má dodržať podmienky upravujúce prepustenie tovaru do colného režimu, colné vyhlásenie týkajúce sa tovaru prepusteného do daného colného režimu alebo priznanie oslobodenia od cla alebo zníženej sadzby dovozného cla v dôsledku konečného použitia tovaru.

Ak je vyhotovené colné vyhlásenie týkajúce sa jedného z colných režimov uvedených v odseku 1 písm. c) a ak sa poskytujú colným orgánom informácie požadované podľa colných predpisov týkajúcich sa podmienok vzťahujúcich sa na prepustenie tovaru do daného colného režimu, v dôsledku ktorých nebolo vybrané celé dovozné clo alebo jeho časť, je dlžníkom aj osoba, ktorá poskytla údaje potrebné na vyhotovenie colného vyhlásenia a ktorá vedela alebo mala vedieť, že takéto údaje nie sú pravdivé.

Článok 80

Odpočítanie sumy už zaplateného dovozného cla

1.   Ak colný dlh vznikol podľa článku 79 ods. 1 pri tovare prepustenom do voľného obehu so zníženou sadzbou dovozného cla v dôsledku jeho konečného použitia, suma dovozného cla zaplatená pri prepustení tovaru do voľného obehu sa odpočíta od sumy dovozného cla, ktorá zodpovedá colnému dlhu.

Prvý pododsek sa uplatňuje, ak colný dlh vznikol pri odpade alebo zvyškoch, ktoré vznikli pri zničení takéhoto tovaru.

2.   Ak colný dlh vznikol podľa článku 79 ods. 1 pri tovare prepustenom do colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla, suma dovozného cla zaplatená na základe čiastočného oslobodenia sa odpočíta od sumy dovozného cla, ktorá zodpovedá colnému dlhu.

Oddiel 2

Colný dlh pri vývoze

Článok 81

Vývoz a pasívny zušľachťovací styk

1.   Colný dlh pri vývoze vzniká prepustením tovaru, ktorý podlieha vývoznému clu do colného režimu vývoz alebo pasívny zušľachťovací styk.

2.   Colný dlh vzniká v okamihu prijatia colného vyhlásenia.

3.   Dlžníkom je deklarant. V prípade nepriameho zastúpenia je dlžníkom aj osoba, na ktorej účet sa colné vyhlásenie podáva.

Ak sa colné vyhlásenie vyhotoví na základe údajov, v dôsledku ktorých sa nevybralo celé vývozné clo alebo jeho časť, je dlžníkom aj osoba, ktorá poskytla údaje požadované na vyhotovenie colného vyhlásenia a ktorá vedela alebo mala vedieť, že takéto údaje nie sú pravdivé.

Článok 82

Colný dlh, ktorý vzniká nesplnením povinnosti alebo nedodržaním podmienky

1.   Pri tovare, ktorý podlieha vývoznému clu, vzniká colný dlh pri vývoze v dôsledku nesplnenia niektorej z týchto povinností alebo podmienok:

a)

nesplnením jednej z povinností ustanovených v colných predpisoch pre výstup tovaru alebo

b)

nedodržaním podmienok, za ktorých bolo povolené, aby bol tovar prepravený z colného územia Únie s úplným alebo čiastočným oslobodením od vývozného cla.

2.   Colný dlh vzniká:

a)

okamihom, keď je tovar skutočne prepravený z colného územia Únie bez colného vyhlásenia, alebo

b)

okamihom, keď sa tovar dostane na iné miesto určenia, ako je miesto, vo vzťahu ku ktorému bolo umožnené ho prepraviť z colného územia Únie s úplným alebo čiastočným oslobodením od vývozného cla, alebo

c)

ak colné orgány nemôžu určiť okamih uvedený v písmene b), uplynutím lehoty určenej na predloženie dôkazov o tom, že boli splnené podmienky, za ktorých možno priznať toto oslobodenie.

3.   V prípadoch uvedených v odseku 1 písm. a) je dlžníkom:

a)

každá osoba, ktorá bola povinná splniť príslušné povinnosti;

b)

každá osoba, ktorá vedela alebo mala vedieť, že príslušná povinnosť nebola splnená a ktorá konala na účet osoby, ktorá bola povinná splniť povinnosť;

c)

každá osoba, ktorá sa zúčastnila konania, ktoré viedlo k nesplneniu povinnosti a ktorá vedela alebo mala vedieť, že colné vyhlásenie nebolo podané, hoci podané malo byť.

4.   V prípadoch uvedených v odseku 1 písm. b) je dlžníkom každá osoba, ktorá je povinná dodržať podmienky, na základe ktorých bolo povolené, aby bol tovar prepravený z colného územia Únie s úplným alebo čiastočným oslobodením od vývozného cla.

Oddiel 3

Spoločné ustanovenia pre colný dlh pri dovoze a vývoze

Článok 83

Zákazy a obmedzenia

1.   Colný dlh pri dovoze alebo vývoze vzniká aj pri tovare, na ktorý sa vzťahujú opatrenia týkajúce sa zákazov alebo obmedzení vývozu alebo dovozu akéhokoľvek druhu.

2.   Colný dlh však nevzniká v žiadnom z týchto prípadov:

a)

protiprávny dovoz falzifikátov peňazí na colné územie Únie;

b)

dovoz omamných a psychotropných látok na colné územie Únie, ak nie sú pod prísnym dohľadom príslušných orgánov s cieľom použiť ich na lekárske a vedecké účely.

3.   Na účely sankcií vzťahujúcich sa na porušenie colných predpisov sa však colný dlh považuje za vzniknutý, pokiaľ je podľa práva členského štátu dovozné alebo vývozné clo alebo existencia colného dlhu základom na určenie sankcií.

Článok 84

Niekoľko dlžníkov

Ak je za zaplatenie sumy dovozného alebo vývozného cla, ktorá zodpovedá jednému colnému dlhu, zodpovedných niekoľko osôb, sú tieto osoby spoločne a nerozdielne zodpovedné za platbu uvedenej sumy.

Článok 85

Všeobecné pravidlá pre výpočet sumy dovozného alebo vývozného cla

1.   Suma dovozného alebo vývozného cla sa určuje na základe pravidiel pre výpočet cla, ktoré sa vzťahovali na daný tovar v čase, keď colný dlh vznikol s ohľadom na tento tovar.

2.   Ak nemožno presne určiť okamih, v ktorom colný dlh vznikol, za tento okamih sa považuje okamih, v ktorom colné orgány dospeli k záveru, že tovar je v situácii, za ktorej colný dlh vznikol.

Avšak ak colným orgánom dostupné informácie umožňujú určiť, že colný dlh vznikol pred okamihom, v ktorom dospeli k takémuto záveru, za okamih vzniku colného dlhu sa považuje najskorší okamih, keď je možné takúto situáciu určiť.

Článok 86

Osobitné pravidlá pre výpočet sumy dovozného cla

1.   Ak vznikli na colnom území Únie náklady na skladovanie alebo obvyklé spôsoby zaobchádzania vzhľadom na tovar prepustený do colného režimu alebo dočasne uskladnený, takéto náklady alebo zvýšenie hodnoty sa pri výpočte sumy dovozného cla nezohľadňujú, ak deklarant poskytol dostatočný dôkaz o týchto nákladoch.

Colná hodnota, množstvo, povaha a pôvod tovaru, ktorý nie je tovarom Únie, použitého v operáciách sa však pri výpočte sumy dovozného cla zohľadňujú.

2.   Ak sa nomenklatúrne zatriedenie tovaru prepusteného do colného režimu mení v dôsledku obvyklého spôsobu zaobchádzania v rámci colného územia Únie, uplatňuje sa na žiadosť deklaranta pôvodné nomenklatúrne zatriedenie tovaru prepusteného do colného režimu.

3.   Ak colný dlh vznikol v prípade zušľachtených výrobkov získaných v colnom režime aktívny zušľachťovací styk, suma dovozného cla, ktoré zodpovedá tomuto dlhu, sa určuje na žiadosť deklaranta na základe nomenklatúrneho zatriedenia, colnej hodnoty, množstva, povahy a pôvodu tovaru prepusteného do colného režimu aktívny zušľachťovací styk v čase prijatia colného vyhlásenia týkajúceho sa tohto tovaru.

4.   V osobitných prípadoch sa výška dovozného cla určí v súlade s odsekmi 2 a 3 tohto článku bez žiadosti deklaranta, aby sa predišlo obchádzaniu sadzobných opatrení uvedených v článku 56 ods. 2 písm. h).

5.   Ak colný dlh vznikol v prípade zušľachtených výrobkov získaných v colnom režime pasívny zušľachťovací styk alebo náhradných výrobkov uvedených v článku 261 ods. 1, výška dovozného cla sa vypočíta na základe nákladov na spracovateľskú operáciu uskutočnenú mimo colného územia Únie.

6.   Ak sa v colných predpisoch ustanovuje zvýhodnené sadzobné zaobchádzanie s tovarom, alebo úplné alebo čiastočné oslobodenie od dovozného alebo vývozného cla podľa článku 56 ods. 2 písm. d) až g), článkov 203, 204, 205 a 208 alebo článkov 259 až 262 tohto nariadenia, alebo podľa nariadenia Rady (ES) č. 1186/2009 zo 16. novembra 2009 ustanovujúce systém Spoločenstva pre oslobodenie od cla (15), takéto zvýhodnené sadzobné zaobchádzanie s tovarom sa uplatňuje aj v prípadoch, v ktorých colný dlh vznikol podľa článkov 79 alebo 82 tohto nariadenia pod podmienkou, že nesplnenie povinnosti alebo nedodržanie podmienky, ktoré viedlo k vzniku colného dlhu, nepredstavovalo pokus o podvodné konanie.

Článok 87

Miesto vzniku colného dlhu

1.   Colný dlh vzniká na mieste, kde bolo podané colné vyhlásenie alebo vyhlásenie o spätnom vývoze uvedené v článkoch 77, 78 a 81.

V iných prípadoch je miestom vzniku colného dlhu miesto, kde dôjde ku skutočnosti, dôsledkom ktorej vzniká colný dlh.

Ak nie je možné toto miesto určiť, colný dlh vzniká na mieste, kde colné orgány dospeli k záveru, že tovar je v situácii, v ktorej vznikol colný dlh.

2.   Ak bol tovar prepustený do colného režimu, ktorý nebol ukončený, alebo ak sa riadne neskončilo dočasné uskladnenie, a miesto vzniku colného dlhu nie je možné určiť podľa druhého alebo tretieho pododseku odseku 1 v stanovenej lehote, colný dlh vzniká na mieste, kde bol tovar prepustený do príslušného colného režimu alebo v rámci tohto režimu vstúpil na colné územie Únie, alebo bol dočasne uskladnený.

3.   Ak informácie, ktoré majú colné orgány k dispozícii, umožňujú určiť, že colný dlh mohol vzniknúť na niekoľkých miestach, za miesto vzniku colného dlhu sa považuje miesto, kde vznikol prvýkrát.

4.   Ak colný orgán zistí, že colný dlh vznikol podľa článku 79 alebo článku 82 v inom členskom štáte a suma dovozného alebo vývozného cla, ktorá zodpovedá výške tohto dlhu, je nižšia ako 10 000 EUR, za miesto vzniku colného dlhu sa považuje členský štát, kde k tomuto zisteniu došlo.

Článok 88

Delegovanie právomoci

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 284 s cieľom určiť:

a)

pravidlá výpočtu výšky dovozného alebo vývozného cla uplatniteľného na tovar, pri ktorom vznikol colný dlh v súvislosti s osobitným colným režimom, ktoré doplnia pravidlá ustanovené v článkoch 85 a 86;

b)

prípady uvedené v článku 86 ods. 4;

c)

lehotu uvedenú v článku 87 ods. 2.

KAPITOLA 2

Záruka poskytnutá na colný dlh, ktorý vznikol alebo by mohol vzniknúť

Článok 89

Všeobecné ustanovenia

1.   Ak nie je ustanovené inak, táto kapitola sa uplatňuje na záruky za colné dlhy, ktoré vznikli alebo ktoré by mohli vzniknúť.

2.   Ak colné orgány vyžadujú poskytnutie záruky na colný dlh, ktorý vznikol alebo by mohol vzniknúť, táto záruka sa vzťahuje na sumu dovozného alebo vývozného cla a iných platieb platených v súvislosti s dovozom alebo vývozom tovaru, keď:

a)

sa záruka použije na prepustenie tovaru do colného režimu tranzit Únie; alebo

b)

sa záruka môže použiť vo viac ako jednom členskom štáte.

Záruka, ktorá sa nemôže použiť mimo členského štátu, v ktorom sa vyžaduje, platí len v tomto členskom štáte a vzťahuje sa prinajmenšom na sumu dovozného alebo vývozného cla.

3.   Ak colné orgány požadujú poskytnutie záruky, požaduje sa od dlžníka alebo osoby, ktorá by sa mohla stať dlžníkom. Colné orgány môžu tiež povoliť, aby záruku poskytla iná osoba ako osoba, od ktorej sa záruka požaduje.

4.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 97, požadujú colné orgány v súvislosti s určitým tovarom alebo určitým colným vyhlásením poskytnutie iba jednej záruky.

Záruka poskytnutá za určité colné vyhlásenie sa vzťahuje na sumu dovozného alebo vývozného cla, ktorá zodpovedá colnému dlhu, a iné platby za všetok tovar uvedený v colnom vyhlásení alebo prepustený na jeho základe, bez ohľadu na to, či je colné vyhlásenie správne.

Ak sa záruka neuvoľnila, v rozsahu zabezpečenej sumy sa môže použiť aj na zaplatenie súm dovozného a vývozného cla a iných platieb, ktoré sa majú zaplatiť po kontrole po prepustení.

5.   Na žiadosť osoby uvedenej v odseku 3 tohto článku môžu colné orgány v súlade s článkom 95 ods. 1, 2 a 3 povoliť poskytnutie celkovej záruky na zabezpečenie sumy dovozného alebo vývozného cla, ktorá zodpovedá colnému dlhu, v súvislosti s dvoma alebo viacerými operáciami, colnými vyhláseniami alebo režimami.

6.   Colné orgány túto záruku monitorujú.

7.   Záruka sa nepožaduje od štátov, regionálnych alebo miestnych vládnych orgánov alebo iných verejnoprávnych subjektov v súvislosti s činnosťami, ktoré vykonávajú ako orgány verejnej správy.

8.   Záruka sa nevyžaduje v žiadnej z týchto situácií:

a)

tovar prepravovaný po Rýne, rýnskej vodnej ceste, po Dunaji alebo dunajskej vodnej ceste;

b)

tovar prepravovaný v pevných dopravných zariadeniach;

c)

v osobitných prípadoch, keď je tovar prepustený do colného režimu dočasné použitie;

d)

tovar prepustený do colného režimu tranzit Únie s použitím zjednodušenia uvedeného v článku 233 ods. 4 písm. e) a prepravovaného po mori alebo letecky medzi prístavmi alebo letiskami Únie.

9.   Colné orgány môžu upustiť od požiadavky poskytnúť záruku, ak suma dovozného alebo vývozného cla, ktoré sa má zabezpečiť, nepresahuje štatistický hodnotový prah ustanovený pre vyhlásenia ustanovené v článku 3 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 471/2009 zo 6. mája 2009 o štatistike Spoločenstva o zahraničnom obchode s nečlenskými krajinami (16).

Článok 90

Povinná záruka

1.   Ak je poskytnutie záruky povinné, colné orgány určujú výšku takejto záruky v rovnakej výške ako je presná suma dovozného alebo vývozného cla, ktorá zodpovedá colnému dlhu, a iných platieb, ak sa táto suma môže s istotou určiť v okamihu, keď sa záruka požaduje.

Ak nie je možné určiť presnú sumu, záruka sa určí podľa odhadu colných orgánov ako najvyššia suma dovozného alebo vývozného cla, ktorá zodpovedá colnému dlhu, a iných platieb, ktoré vznikli alebo by mohli vzniknúť.

2.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 95, ak sa na zabezpečenie sumy dovozného alebo vývozného cla, ktorá zodpovedá colnému dlhu a iných platieb, ktoré v priebehu času menia svoju výšku, poskytla celková záruka, určí sa na zabezpečenie tejto sumy dovozného alebo vývozného cla, ktorá zodpovedá colnému dlhu, a na zabezpečenie iných platieb, záruka v takej výške, aby bol colný dlh vždy zabezpečený.

Článok 91

Nepovinná záruka

Ak je poskytnutie záruky nepovinné, požadujú colné orgány záruku v každom prípade, keď považujú zaplatenie sumy dovozného alebo vývozného cla, ktorá zodpovedá colnému dlhu, a iných platieb, v ustanovenej lehote za neisté. Jej výšku určujú tieto orgány tak, aby nepresahovala výšku ustanovenú podľa článku 90.

Článok 92

Poskytnutie záruky

1.   Záruku možno poskytnúť v jednej z nasledujúcich foriem:

a)

zložením peňažných prostriedkov v hotovosti alebo akýmkoľvek iným spôsobom platby uznaným colnými orgánmi ako rovnocenný zloženiu peňažných prostriedkov v hotovosti, uskutočneným v mene euro alebo mene členského štátu, v ktorom sa záruka požaduje;

b)

záväzkom, ktorý poskytol ručiteľ;

c)

inou formou záruky, ktorá rovnako zabezpečuje zaplatenie sumy dovozného alebo vývozného cla, ktorá zodpovedá colnému dlhu, a iných platieb.

2.   Záruka vo forme zloženia peňažných prostriedkov v hotovosti alebo akéhokoľvek iného rovnocenného spôsobu platby sa poskytuje v súlade s platnými predpismi členského štátu, v ktorom sa záruka požaduje.

Ak sa záruka poskytuje vo forme zloženia peňažných prostriedkov v hotovosti alebo akéhokoľvek iného rovnocenného spôsobu platby, colné orgány z nej neplatia žiadny úrok.

Článok 93

Voľba záruky

Osoba, od ktorej sa požaduje poskytnutie záruky, si môže zvoliť medzi formami záruk ustanovenými v článku 92 ods. 1.

Colné orgány však môžu odmietnuť prijatie zvolenej formy záruky, pokiaľ nie je zlučiteľná s riadnym uplatňovaním príslušného colného režimu.

Colné orgány môžu požadovať, aby bola zvolená forma záruky zachovaná počas určitej doby.

Článok 94

Ručiteľ

1.   Ručiteľom uvedeným v článku 92 ods. 1 písm. b) je tretia osoba, ktorá je usadená na colnom území Únie. Ak nie je ručiteľom úverová alebo finančná inštitúcia alebo poisťovacia spoločnosť akreditovaná v Únii v súlade s platnými právnymi predpismi Únie, ručiteľa schvaľujú colné orgány, ktoré záruku požadujú.

2.   Ručiteľ sa písomne zaväzuje zaplatiť zabezpečenú sumu dovozného alebo vývozného cla, ktorá zodpovedá colnému dlhu, a iné platby.

3.   Colné orgány môžu odmietnuť schváliť navrhovaného ručiteľa alebo navrhovanú formu záruky, ak ručiteľ alebo forma neposkytuje záruku, že suma dovozného alebo vývozného cla, ktorá zodpovedá colnému dlhu, a iných platieb, bude zaplatená v ustanovenej lehote.

Článok 95

Celková záruka

1.   Povolenie uvedené v článku 89 ods. 5 sa udeľuje len osobám, ktoré spĺňajú všetky tieto podmienky:

a)

sú usadené na colnom území Únie;

b)

spĺňajú kritériá ustanovené v článku 39 písm. a);

c)

sú pravidelnými používateľmi príslušných colných režimov alebo prevádzkovateľmi priestorov na dočasné uskladnenie alebo spĺňajú kritériá ustanovené v článku 39 písm. d).

2.   Ak sa má poskytnúť celková záruka na colné dlhy a iné platby, ktoré môžu vzniknúť, môže sa hospodárskemu subjektu povoliť použitie celkovej záruky v zníženej výške alebo môže byť od poskytnutia záruky upustené pod podmienkou, že hospodársky subjekt spĺňa kritériá ustanovené v článku 39 písm. b) a c).

3.   Ak sa má poskytnúť celková záruka na colné dlhy a iné platby, ktoré vznikli, schválenému hospodárskemu subjektu pre zjednodušené colné postupy sa na žiadosť povolí použitie celkovej záruky v zníženej výške.

4.   Celková záruka v zníženej výške uvedená v odseku 3 sa rovná poskytnutiu záruky.

Článok 96

Dočasné zákazy týkajúce sa používania celkových záruk

1.   V súvislosti s osobitnými colnými režimami alebo dočasným uskladnením môže Komisia dočasne zakázať použitie ktorejkoľvek z týchto záruk:

a)

celkovej záruky v zníženej výške alebo upustenie od záruky uvedenej v článku 95 ods. 2;

b)

celkovej záruky uvedenej v článku 95 s ohľadom na tovar, pri ktorom sa zistilo, že bol predmetom rozsiahleho podvodu.

2.   Ak sa uplatňuje odsek 1 písm. a) alebo b) tohto článku, možno povoliť použitie celkovej záruky v zníženej výške alebo upustenie od záruky alebo použitie celkovej záruky podľa článku 95, ak dotknutá osoba spĺňa niektorú z týchto podmienok:

a)

táto osoba môže preukázať, že v súvislosti s daným tovarom nevznikol žiadny colný dlh počas operácií, ktoré táto osoba vykonala počas dvoch rokov, ktoré predchádzali rozhodnutiu podľa odseku 1;

b)

ak colný dlh vznikol počas dvoch rokov, ktoré predchádzali rozhodnutiu podľa odseku 1, dotknutá osoba môže preukázať, že dlžník alebo dlžníci alebo ručiteľ tento dlh splatili v plnej výške v predpísanej lehote.

Na získanie povolenia používať dočasne zakázanú celkovú záruku musí dotknutá osoba spĺňať aj kritériá ustanovené v článku 39 písm. b) a c).

Článok 97

Dodatočná záruka alebo náhradná záruka

Ak colné orgány zistia, že poskytnutá záruka nezabezpečuje alebo už ďalej nepredstavuje istú alebo postačujúcu záruku zaplatenia sumy dovozného alebo vývozného cla, ktorá zodpovedá colnému dlhu, a iných platieb počas stanovenej lehoty, požadujú od akejkoľvek osoby uvedenej v článku 89 ods. 3, aby na základe vlastnej voľby poskytla dodatočnú záruku alebo nahradila pôvodnú záruku novou.

Článok 98

Uvoľnenie záruky

1.   Colné orgány uvoľnia záruku okamžite, ako colný dlh alebo zodpovednosť za iné platby zanikne alebo už nemôže vzniknúť.

2.   Ak colný dlh alebo zodpovednosť za iné platby zanikla čiastočne alebo môže vzniknúť už len ako časť zabezpečenej sumy, na žiadosť dotknutej osoby sa uvoľní zodpovedajúca časť záruky, a to okrem prípadov, ak príslušná suma takýto úkon neodôvodňuje.

Článok 99

Delegovanie právomoci

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 284 s cieľom určiť:

a)

osobitné prípady uvedené v článku 89 ods. 8 písm. c), keď sa nevyžaduje záruka na tovar prepustený do colného režimu dočasné použitie;

b)

formu záruky uvedenú v článku 92 ods. 1 písm. c) a pravidlá týkajúce sa ručiteľa uvedené v článku 94;

c)

podmienky udelenia povolenia na použitie celkovej záruky v zníženej výške alebo na upustenie od záruky podľa článku 95 ods. 2;

d)

lehoty na uvoľnenie záruky.

Článok 100

Prenos vykonávacích právomocí

1.   Komisia vymedzí prostredníctvom vykonávacích aktov procesné pravidlá:

a)

na určenie výšky záruky vrátane zníženej sumy uvedenej v článku 95 ods. 2 a 3;

b)

týkajúce sa poskytnutia a monitorovania záruky v zmysle článku 89, odvolania a zrušenia záväzku ručiteľa uvedeného v článku 94 a uvoľnenia záruky uvedeného v článku 98;

c)

týkajúce sa dočasných zákazov uvedených v článku 96.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 285 ods. 4.

2.   Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov opatrenia uvedené v článku 96.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 285 ods. 4.

Na základe závažných naliehavých dôvodov týkajúcich sa takých opatrení, riadne odôvodnených potrebou rýchlo posilniť ochranu finančných záujmov Únie a jej členských štátov, Komisia prijme okamžite uplatniteľné vykonávacie akty v súlade s postupom uvedeným v článku 285 ods. 5.

Ak sa má stanovisko výboru uvedeného v článku 285 ods. 1 získať prostredníctvom písomného postupu, uplatňuje sa článok 285 ods. 6.

KAPITOLA 3

Vyberanie, platenie, vrátenie a odpustenie sumy dovozného alebo vývozného cla

Oddiel 1

Určenie sumy dovozného alebo vývozného cla, oznámenie colného dlhu a zápis do účtovnej evidencie

Článok 101

Určenie sumy dovozného alebo vývozného cla

1.   Sumu dovozného alebo vývozného cla, ktorá sa má zaplatiť, určujú colné orgány zodpovedné za miesto, na ktorom colný dlh vznikol alebo ktoré sa za takéto miesto považuje v súlade s článkom 87, ihneď ako majú potrebné informácie.

2.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 48, môžu colné orgány prijať sumu dovozného cla alebo vývozného cla, ktorá sa má zaplatiť, určenú deklarantom.

3.   Ak sa suma dovozného alebo vývozného cla, ktorá sa má zaplatiť, nerovná celému číslu, táto suma sa môže zaokrúhliť.

Ak sa suma podľa prvého pododseku uvádza v eurách, zaokrúhlenie nemôže byť väčšie ako na najbližšie vyššie alebo nižšie celé číslo.

Členský štát, ktorého menou nie je euro, môže primerane uplatniť ustanovenia druhého pododseku alebo uplatniť výnimku z uvedeného pododseku za predpokladu, že pravidlá uplatniteľné na zaokrúhľovanie nemajú väčší finančný dosah ako pravidlo stanovené v druhom pododseku.

Článok 102

Oznámenie colného dlhu

1.   Colný dlh sa oznamuje dlžníkovi spôsobom ustanoveným na mieste, na ktorom colný dlh vznikol, alebo na mieste, ktoré sa za takéto miesto považuje v súlade s článkom 87.

Oznámenie uvedené v prvom pododseku sa neuskutočňuje v žiadnom z týchto prípadov:

a)

ak bolo pred konečným určením sumy dovozného alebo vývozného cla zavedené dočasné opatrenie obchodnej politiky vo forme cla;

b)

ak suma dovozného alebo vývozného cla, ktorá sa má zaplatiť, presahuje sumu určenú na základe rozhodnutia vydaného v súlade s článkom 33;

c)

ak bolo pôvodné rozhodnutie neoznámiť colný dlh alebo ho oznámiť ako sumu dovozného alebo vývozného cla, ktorá je nižšia ako suma dovozného alebo vývozného cla, ktorá sa má zaplatiť, vydané na základe všeobecných predpisov, ktoré boli neskôr rozhodnutím súdu vyhlásené za neplatné;

d)

ak colné orgány podľa colných predpisov nemajú povinnosť oznamovať colný dlh.

2.   Ak sa suma dovozného alebo vývozného cla, ktorá sa má zaplatiť, rovná sume uvedenej v colnom vyhlásení, prepustenie tovaru colnými orgánmi je rovnocenné oznámeniu colného dlhu dlžníkovi.

3.   Ak sa odsek 2 neuplatňuje, colné orgány oznámia dlžníkovi colný dlh, keď z ich strany bude možné určiť sumu dovozného alebo vývozného cla, ktorá sa má zaplatiť, a keď budú môcť vydať rozhodnutie.

Ak by však oznámenie colného dlhu ovplyvnilo vyšetrovanie trestného činu, colné orgány môžu toto oznámenie odložiť do času, keď už vyšetrovanie trestných činov neovplyvní.

4.   Ak bola platba zabezpečená zárukou, možno colný dlh zodpovedajúci celkovej sume dovozného alebo vývozného cla vzťahujúcej sa na všetok tovar prepustený jednej a tej istej osobe počas lehoty určenej colnými orgánmi oznámiť na konci tejto lehoty. Uvedená lehota určená colnými orgánmi nesmie presiahnuť 31 dní.

Článok 103

Ustanovenia o zániku colného dlhu

1.   Colný dlh sa dlžníkovi nesmie oznámiť po uplynutí lehoty troch rokov odo dňa, keď vznikol.

2.   Ak colný dlh vznikol v dôsledku činu, ktorý v čase, keď bol spáchaný, mohol viesť k trestnému súdnemu konaniu, trojročná lehota stanovená v odseku 1 sa v súlade s vnútroštátnym právom predlžuje na minimálne päť rokov a maximálne 10 rokov.

3.   Plynutie lehôt stanovených v odsekoch 1 a 2 sa pozastaví, ak:

a)

sa podalo odvolanie v súlade s článkom 44; takéto pozastavenie sa uplatňuje od o dňa podania tohto odvolania do skončenia odvolacieho konania; alebo

b)

colné orgány oznámili dlžníkovi v súlade s článkom 22 ods. 6 dôvody, na základe ktorých majú v úmysle oznámiť colný dlh; takéto pozastavenie sa uplatňuje odo dňa tohto oznámenia do konca lehoty, počas ktorej má dlžník príležitosť vyjadriť svoje stanovisko.

4.   Ak je podľa článku 116 ods. 7 colný dlh obnovený, plynutie lehôt ustanovených v odsekoch 1 a 2 sa považuje za pozastavené odo dňa podania žiadosti o vrátenie alebo odpustenie v súlade s článkom 121, až do dňa vydania rozhodnutia o vrátení alebo odpustení.

Článok 104

Zápis do účtovnej evidencie

1.   Colné orgány uvedené v článku 101 zapisujú sumu dovozného alebo vývozného cla, ktorá sa má zaplatiť, určenú v súlade s uvedeným článkom, do ich účtovnej evidencie v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi.

Prvý pododsek sa neuplatňuje v prípadoch uvedených v článku 102 ods. 1 druhom pododseku.

2.   Colné orgány nemusia zapísať do účtovnej evidencie sumy dovozného alebo vývozného cla, ktoré podľa článku 103 zodpovedajú colnému dlhu, ktorý už viac nemôže byť oznámený dlžníkovi.

3.   Členské štáty určujú praktické postupy na zapisovanie súm dovozného a vývozného cla do účtovnej evidencie. Tieto postupy sa môžu odlišovať podľa toho, do akej miery sú si colné orgány, s ohľadom na okolnosti, za ktorých colný dlh vznikol, isté, že tieto sumy budú zaplatené.

Článok 105

Lehoty na zápis do účtovnej evidencie

1.   Ak colný dlh vznikol v dôsledku prijatia colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do iného colného režimu ako je colný režim dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla alebo v dôsledku akéhokoľvek iného úkonu, ktorý má rovnaký právny účinok ako takéto prijatie, colné orgány zapíšu sumu dovozného alebo vývozného cla, ktorá sa má zaplatiť, do účtovnej evidencie do 14 dní od prepustenia tovaru.

Ak bola platba zabezpečená zárukou, možno celkovú sumu dovozného alebo vývozného cla vzťahujúcu sa na všetok tovar prepustený jednej a tej istej osobe počas lehoty určenej colnými orgánmi, ktorá nesmie presiahnuť 31 dní, zapísať do účtovnej evidencie jediným zápisom na konci tejto lehoty. Takýto zápis do účtovnej evidencie sa musí vykonať do 14 dní od uplynutia príslušnej lehoty.

2.   Ak tovar možno prepustiť za predpokladu, že sú splnené určité podmienky upravujúce určenie sumy dovozného alebo vývozného cla, ktorá sa má zaplatiť, alebo výber cla, zápis do účtovnej evidencie sa vykoná do 14 dní odo dňa, keď sa určí suma dovozného alebo vývozného cla, ktorá sa má zaplatiť, alebo keď sa určí povinnosť zaplatiť toto clo.

Ak sa však colný dlh týka dočasných obchodnopolitických opatrení vo forme cla, suma dovozného alebo vývozného cla, ktorá sa má zaplatiť, sa zapíše do účtovnej evidencie do dvoch mesiacov odo dňa uverejnenia nariadenia ustanovujúceho konečné opatrenie obchodnej politiky v Úradnom vestníku Európskej únie.

3.   Ak colný dlh vznikol za iných okolností ako sú uvedené v odseku 1, suma dovozného alebo vývozného cla, ktorá sa má zaplatiť, sa zapíše do účtovnej evidencie do 14 dní odo dňa, keď môžu colné orgány určiť sumu daného dovozného alebo vývozného cla a vydať rozhodnutie.

4.   Ak sa suma dovozného alebo vývozného cla, ktorá sa má zaplatiť, nezapísala v súlade s odsekmi 1, 2 a 3 alebo sa určila a zapísala do účtovnej evidencie v sume nižšej ako je suma dovozného alebo vývozného cla, ktorá sa má zaplatiť, odsek 3 sa uplatňuje aj na sumu dovozného alebo vývozného cla, ktorá sa má vybrať alebo ostáva na vybranie.

5.   Lehoty na zápis do účtovnej evidencie ustanovené v odsekoch 1, 2 a 3 sa neuplatňujú za nepredvídateľných okolností alebo v prípadoch vyššej moci.

6.   Zápis do účtovnej evidencie možno v prípade uvedenom v článku 102 ods. 3 druhom pododseku odložiť do času, keď už oznámenie colného dlhu neovplyvní vyšetrovanie trestných činov.

Článok 106

Delegovanie právomoci

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 284 s cieľom určiť prípady uvedené v článku 102 ods. 1 písm. d), keď sú colné orgány oslobodené od oznámenia colného dlhu;

Článok 107

Prenos vykonávacích právomocí

Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov opatrenia s cieľom zabezpečiť vzájomnú pomoc medzi colnými orgánmi v prípade, že vznikne colný dlh.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 285 ods. 4.

Oddiel 2

Platba sumy dovozného alebo vývozného cla

Článok 108

Všeobecné lehoty na zaplatenie a pozastavenie plynutia lehôt na zaplatenie

1.   Sumy dovozného alebo vývozného cla, ktoré zodpovedajú colnému dlhu oznámenému v súlade s článkom 102, platí dlžník v lehote určenej colnými orgánmi.

Bez toho, aby bol dotknutý článok 45 ods. 2, nesmie táto lehota presiahnuť 10 dní od oznámenia colného dlhu dlžníkovi. V prípade jednotného zápisu do účtovnej evidencie za podmienok ustanovených v článku 105 ods. 1 druhom pododseku sa lehota ustanovuje tak, aby nebolo dlžníkovi umožnené získať lehotu splatnosti dlhšiu ako lehotu, ktorú by získal v prípade, že by sa mu povolil odklad platby v súlade s článkom 110.

Colné orgány môžu predĺžiť túto lehotu na žiadosť dlžníka v prípade, ak sa suma dovozného alebo vývozného cla, ktorá sa má zaplatiť, určila počas kontroly po prepustení uvedenej v článku 48. Bez toho, aby tým bol dotknutý článok 112 ods. 1, nesmú takéto predĺženia lehôt presiahnuť čas, ktorý dlžník potrebuje na uskutočnenie príslušných krokov na splnenie jeho povinnosti.

2.   Ak je dlžník oprávnený na niektorý zo spôsobov platby ustanovených v článkoch 110 až 112, platba sa uskutoční v lehote alebo lehotách určených v súvislosti s týmito spôsobmi.

3.   Plynutie lehoty na zaplatenie sumy dovozného alebo vývozného cla, ktorá zodpovedá colnému dlhu, sa pozastavuje v ktoromkoľvek z týchto prípadov:

a)

ak sa žiadosť o odpustenie cla podá v súlade s článkom 121;

b)

ak sa má tovar zhabať, zničiť alebo prenechať v prospech štátu;

c)

ak colný dlh vznikol podľa článku 79 a existuje viac než jeden dlžník.

Článok 109

Platba

1.   Platba sa uskutočňuje v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi zložením prostriedkov v hotovosti alebo akýmikoľvek inými rovnocennými prostriedkami vrátane započítania preplatku.

2.   Platbu môže namiesto dlžníka uskutočniť tretia osoba.

3.   Dlžník môže v každom prípade zaplatiť celú sumu dovozného alebo vývozného cla alebo jeho časť bez čakania na uplynutie lehoty, ktorá mu bola na zaplatenie poskytnutá.

Článok 110

Odklad platby

Colné orgány na žiadosť dotknutej osoby a po poskytnutí záruky povolia odklad platby cla, ktoré sa má zaplatiť, jedným z nasledujúcich spôsobov:

a)

oddelene, pri každej sume dovozného alebo vývozného cla zapísanej do účtovnej evidencie v súlade s článkom 105 ods. 1 prvým pododsekom alebo článkom 105 ods. 4;

b)

súhrnne, pri všetkých sumách dovozného alebo vývozného cla zapísaných do účtovnej evidencie v súlade s článkom 105 ods. 1 prvým pododsekom v lehote určenej colnými orgánmi, ktorá nepresahuje 31 dní;

c)

súhrnne, pri všetkých sumách dovozného a vývozného cla tvoriacich jednotný zápis v súlade s článkom 105 ods. 1druhým pododsekom.

Článok 111

Lehoty, na ktoré sa platba odkladá

1.   Lehota, na ktorú sa platba odkladá podľa článku 110, je 30 dní.

2.   Ak je platba odložená v súlade s článkom 110 písm. a), lehota začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, keď bola suma colného dlhu oznámená dlžníkovi.

3.   Ak je platba odložená v súlade s článkom 110 písm. b), lehota začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, keď uplynula súhrnná lehota. Táto lehota sa zníži o počet dní zodpovedajúci polovici počtu dní súhrnnej lehoty.

4.   Ak je platba odložená v súlade s článkom 110 písm. c), lehota začína plynúť odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty určenej na prepustenie daného tovaru. Táto lehota sa zníži o počet dní zodpovedajúci polovici počtu dní príslušnej lehoty.

5.   Ak je počet dní lehoty uvedenej v odsekoch 3 a 4 nepárne číslo, počet dní, ktoré sa majú podľa týchto odsekov odpočítať od lehoty 30 dní, sa rovná polovici najbližšieho nižšieho párneho čísla.

6.   Ak sú lehoty uvedené v odsekoch 3 a 4 týždňami, môžu členské štáty ustanoviť, že suma dovozného alebo vývozného cla, ktorej platba sa odložila, sa zaplatí najneskôr v piatok štvrtého týždňa nasledujúceho po predmetnom týždni.

Ak sú tieto lehoty mesiacmi, môžu členské štáty ustanoviť, že suma dovozného alebo vývozného cla, ktorej platenie bolo odložené, sa zaplatí do šestnásteho dňa mesiaca nasledujúceho po predmetnom mesiaci.

Článok 112

Iné spôsoby platby cla

1.   Okrem odkladu platby môžu colné orgány dlžníkovi povoliť iné spôsoby platby cla pod podmienkou, že sa poskytne záruka.

2.   Ak sa povolia spôsoby platby cla podľa odseku 1, k sume dovozného alebo vývozného cla sa účtuje úverový úrok.

V prípade členského štátu, ktorý používa ako menu euro, sa sadzba úverového úroku rovná úrokovej sadzbe uverejnenej v sérii C Úradného vestníka Európskej únie, ktorú Európska centrálna banka uplatnila na svoje hlavné refinančné operácie v prvý deň mesiaca splatnosti, zvýšenej o jeden percentuálny bod.

V prípade členského štátu, ktorý nepoužíva ako menu euro, sa sadzba úverového úroku rovná sadzbe, ktorú v prvý deň príslušného mesiaca národná centrálna banka uplatnila na svoje hlavné refinančné operácie, zvýšenej o jeden percentuálny bod, alebo v prípade členského štátu, ktorého sadzba národnej centrálnej banky nie je k dispozícii, najbližšej sadzbe použitej v prvý deň daného mesiaca na peňažnom trhu členského štátu, zvýšenej o jeden percentuálny bod.

3.   Colné orgány môžu od požiadavky na záruku alebo od účtovania úverového úroku upustiť, ak sa na základe podloženého posúdenia postavenia dlžníka preukáže, že by to mohlo spôsobiť vážne ekonomické alebo sociálne ťažkosti.

4.   Colné orgány upustia od účtovania úverového úroku, ak je suma, ktorá sa týka každého výberu, nižšia ako 10 EUR.

Článok 113

Vymáhanie platby

Ak suma dovozného alebo vývozného cla, ktoré sa má zaplatiť, nebola zaplatená v určenej lehote, colné orgány použijú všetky prostriedky, ktoré sú im dostupné podľa práva príslušného členského štátu, aby zabezpečili zaplatenie tejto sumy.

Článok 114

Úroky z omeškania

1.   K sume dovozného alebo vývozného cla sa odo dňa uplynutia lehoty určenej na zaplatenie do dňa zaplatenia cla účtuje úrok z omeškania.

V prípade členského štátu, ktorý používa ako menu euro, sa sadzba úroku z omeškania rovná úrokovej sadzbe uverejnenej v sérii C Úradného vestníka Európskej únie, ktorú Európska centrálna banka uplatnila na svoje hlavné refinančné operácie v prvý deň mesiaca splatnosti, zvýšenej o dva percentuálne body.

V prípade členského štátu, ktorý nepoužíva ako menu euro, sa sadzba úroku z omeškania rovná sadzbe, ktorú v prvý deň príslušného mesiaca národná centrálna banka uplatnila na svoje hlavné refinančné operácie, zvýšenej o dva percentuálne body, alebo v prípade členského štátu, ktorého sadzba národnej centrálnej banky nie je k dispozícii, najbližšej sadzbe použitej v prvý deň daného mesiaca na peňažnom trhu členského štátu, zvýšenej o dva percentuálne body.

2.   Ak colný dlh vznikol na základe článku 79 alebo 82 alebo ak sa colný dlh oznámil v dôsledku kontroly po prepustení, úrok z omeškania sa vymeria zo sumy dovozného alebo vývozného cla odo dňa, keď colný dlh vznikol, až do dňa jeho oznámenia.

Sadzba úroku z omeškania sa určuje v súlade s odsekom 1.

3.   Colné orgány môžu od účtovania úroku z omeškania upustiť, ak sa na základe podloženého posúdenia postavenia dlžníka preukáže, že by to mohlo vyvolať vážne ekonomické alebo sociálne ťažkosti.

4.   Colné orgány upustia od účtovania úroku z omeškania, ak je suma, ktorá sa týka každého jedného výberu, nižšia ako 10 EUR.

Článok 115

Delegovanie právomoci

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 284 s cieľom určiť pravidlá pozastavenia plynutia lehoty na platbu sumy dovozného alebo vývozného cla, ktorá zodpovedá colnému dlhu, podľa článku 108 ods. 3 a obdobie pozastavenia.

Oddiel 3

Vrátenie a odpustenie

Článok 116

Všeobecné ustanovenia

1.   Za podmienok ustanovených v tomto oddiele sa suma dovozného alebo vývozného cla vráti alebo odpustí z ktoréhokoľvek z týchto dôvodov:

a)

účtovanie vyššej ako skutočne dlžnej sumy dovozného alebo vývozného cla;

b)

chybný tovar alebo tovar, ktorý nezodpovedá podmienkam zmluvy;

c)

pochybenie príslušných orgánov;

d)

spravodlivý nárok.

Suma dovozného alebo vývozného cla sa vracia, ak bola zaplatená a platnosť príslušného colného vyhlásenia je zrušená v súlade s článkom 174.

2.   Colné orgány vrátia alebo odpustia sumu dovozného alebo vývozného cla uvedenú v odseku 1, ktorá dosahuje alebo presahuje 10 EUR, a to okrem prípadov, ak dotknutá osoba požaduje vrátenie alebo odpustenie nižšej sumy.

3.   Ak sa colné orgány domnievajú, že by sa clo malo vrátiť alebo odpustiť na základe článku 119 alebo 120, dotknutý členský štát postúpi spis Komisii na rozhodnutie v každom z týchto prípadov:

a)

ak sa colné orgány domnievajú, že osobitné okolnosti vznikli, pretože Komisia si neplnila svoje povinnosti;

b)

ak sa colné orgány domnievajú, že Komisia sa dopustila chyby v zmysle článku 119;

c)

ak sa okolnosti prípadu týkajú záverov vyšetrovania zo strany Únie vykonaného na základe nariadenia Rady (ES) č. 515/97 z 13. marca 1997 o vzájomnej pomoci medzi správnymi orgánmi členských štátov a o spolupráci medzi správnymi orgánmi členských štátov a Komisiou pri zabezpečovaní riadneho uplatňovania predpisov o colných a poľnohospodárskych záležitostiach (17) alebo na základe iného právneho predpisu Únie alebo akejkoľvek dohody, ktorú Únia uzatvorila s krajinami alebo skupinami krajín, v ktorej sa ustanovuje vykonanie takýchto vyšetrovaní zo strany Únie;

d)

ak sa suma, za ktorú môže byť dotknutá osoba v dôsledku chyby alebo osobitných okolností zodpovedná v spojitosti s jednou alebo viacerými dovoznými alebo vývoznými operáciami, rovná sume 500 000 EUR alebo ju prevyšuje.

Bez ohľadu na prvý pododsek sa spisy nepostúpia v žiadnej z týchto situácií:

a)

ak už Komisia prijala rozhodnutie v prípade s porovnateľným skutkovým a právnym stavom;

b)

ak už Komisia posudzuje prípad s porovnateľným skutkovým a právnym stavom.

4.   Ak samotné colné orgány v rámci lehoty ustanovenej v článku 121 ods. 1 v rámci pravidiel týkajúcich sa príslušnosti na rozhodnutie zistia, že sumu dovozného alebo vývozného cla je potrebné vrátiť alebo odpustiť podľa článkov 117, 119 alebo 120, vrátia alebo odpustia ju z vlastného podnetu.

5.   Clo sa nevráti ani neodpustí v prípade, ak situácia, ktorá viedla k oznámeniu colného dlhu, vyplynula z podvodného konania dlžníka.

6.   Dotknuté colné orgány nie sú v dôsledku vrátenia cla povinné zaplatiť úroky.

Úroky sa však platia, ak sa rozhodnutie o vrátení nevykoná do troch mesiacov odo dňa, keď bolo vydané, okrem prípadov, keď sa lehotu nepodarí dodržať z príčin, ktoré nemohli colné orgány ovplyvniť.

V takýchto prípadoch sa úroky platia odo dňa uplynutia trojmesačnej lehoty do dňa vrátenia. Sadzba úroku sa určí v súlade s článkom 112.

7.   Ak colné orgány vrátia alebo odpustia clo omylom, pôvodný colný dlh sa obnoví, pokiaľ nezanikne uplynutím času podľa článku 103.

V takýchto prípadoch sa akýkoľvek úrok zaplatený podľa druhého pododseku odseku 5 vracia.

Článok 117

Zaúčtovaná vyššia ako skutočne dlžná suma dovozného alebo vývozného cla

1.   Suma dovozného alebo vývozného cla sa vráti alebo odpustí v prípade, ak suma, ktorá zodpovedá pôvodne oznámenému colnému dlhu, presahuje sumu, ktorá sa má zaplatiť, alebo ak sa colný dlh dlžníkovi oznámil v rozpore s článkom 102 ods. 1 písm. c) alebo d).

2.   Ak sa žiadosť na vrátenie alebo odpustenie v čase prijatia colného vyhlásenia na prepustenie do voľného obehu zakladá na existencii zníženej alebo nulovej sadzby dovozného cla pre tovar podliehajúci colnej kvóte, colnému stropu alebo iným zvýhodneným sadzobných opatreniam, clo sa vráti alebo odpustí, pokiaľ bola v čase podania žiadosti s priloženými potrebnými dokladmi splnená niektorá z týchto podmienok:

a)

v prípade colnej kvóty jej objem nebol vyčerpaný;

b)

v ostatných prípadoch nebola opäť stanovená sadzba bežne plateného cla.

Článok 118

Chybný tovar alebo tovar, ktorý nezodpovedá podmienkam zmluvy

1.   Suma dovozného cla sa vráti alebo odpustí, ak sa oznámenie colného dlhu vzťahuje na tovar, ktorý dovozca odmietol, pretože v čase prepustenia bol chybný alebo nevyhovoval podmienkam zmluvy, na ktorej základe bol dovezený.

Chybný tovar zahŕňa tovar poškodený pred jeho prepustením do colného režimu.

2.   Bez ohľadu na odsek 3 sa clo vráti alebo odpustí, ak tovar nebol použitý, s výnimkou takého počiatočného použitia, ktoré je nevyhnutné na zistenie chyby alebo skutočnosti, že nezodpovedá podmienkam zmluvy, a pod podmienkou, že je prepravený z colného územia Únie.

3.   Clo sa nevráti alebo neodpustí, ak:

a)

bol tovar prepustený do osobitného colného režimu na účely testovania pred tým, ako bol prepustený do voľného obehu, pokiaľ sa nepotvrdí, že počas takýchto testov nebolo za bežných okolností možné zistiť, že je tovar chybný alebo nevyhovuje podmienkam zmluvy;

b)

sa chybná povaha tovaru zohľadnila pri tvorbe podmienok zmluvy, predovšetkým ceny, pred tým, ako bol tovar prepustený do colného režimu, s ktorým je spojený vznik colného dlhu; alebo

c)

tovar predáva žiadateľ po tom, čo sa potvrdilo, že je vadný alebo nespĺňa podmienky zmluvy.

4.   Colné orgány na žiadosť dotknutej osoby povolia namiesto prepravy tovaru z colného územia Únie jeho prepustenie do colného režimu aktívny zušľachťovací styk, a to aj na účely jeho zničenia, alebo colného režimu vonkajší tranzit, colné uskladňovanie alebo slobodné pásmo.

Článok 119

Pochybenie príslušných orgánov

1.   V prípadoch, ktoré nie sú uvedené v článku 116 ods. 1 druhom pododseku a v článkoch 117, 118 a 120, sa suma dovozného alebo vývozného cla vráti alebo odpustí, ak sa z dôvodu pochybenia zo strany príslušných orgánov pôvodne oznámila suma zodpovedajúca colnému dlhu, ktorá bola nižšia, ako suma, ktorá sa má zaplatiť, a za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky:

a)

dlžník nemohol zistiť primeraným spôsobom toto pochybenie; a

b)

dlžník konal v dobrej viere.

2.   Ak nie sú splnené podmienky ustanovené v článku 117 ods. 2, clo sa vráti alebo odpustí, ak sa znížená alebo nulová sadzba neuplatnila v dôsledku pochybenia na strane samotných colných orgánov a ak colné vyhlásenie na prepustenie do voľného obehu obsahovalo všetky náležitosti a boli k nemu pripojené všetky doklady potrebné na uplatnenie zníženej alebo nulovej sadzby.

3.   Pri priznaní preferenčného zaobchádzania s tovarom na základe systému administratívnej spolupráce s orgánmi krajiny alebo územia mimo colného územia Únie, a ak sa preukáže vydanie osvedčenia týmito orgánmi ako nesprávne, predstavuje toto vydanie pochybenie, ktoré nebolo možné primeraným spôsobom zistiť v súlade s odsekom 1 písm. a).

Vydanie nesprávneho osvedčenia však nepredstavuje pochybenie, ak je osvedčenie založené na nesprávnom opise skutočností poskytnutých vývozcom, okrem prípadov, keď je zjavné, že orgány, ktoré osvedčenie vydali, si boli vedomé alebo si mali byť vedomé, že tovar nespĺňal podmienky ustanovené na priznanie nároku na preferenčné zaobchádzanie.

Dlžník sa považuje za konajúceho v dobrej viere, ak je schopný preukázať, že počas uskutočňovania príslušných obchodných operácií venoval náležitú pozornosť tomu, aby zabezpečil splnenie všetkých podmienok na preferenčné zaobchádzanie.

Dlžník sa nemôže odvolávať na konanie v dobrej viere, ak Komisia uverejnila oznam v Úradnom vestníku Európskej únie, že existujú odôvodnené pochybnosti týkajúce sa správneho uplatňovania preferenčných opatrení zvýhodnenou krajinou alebo územím.

Článok 120

Spravodlivý nárok

1.   V iných prípadoch, než sú prípady uvedené v článku 116 ods. 1 druhom pododseku a v článkoch 117, 118 a 119, sa suma dovozného alebo vývozného cla vráti alebo odpustí v záujme spravodlivého nároku, ak colný dlh vznikol za osobitných okolností, pri ktorých nie je možné dlžníkovi prisúdiť podvodné alebo nedbanlivostné konanie.

2.   Existencia osobitných okolností uvedených v odseku 1 je daná, ak je z okolností prípadu zrejmé, že dlžník je v porovnaní s inými subjektmi podnikajúcimi v rovnakej oblasti vo výnimočnej situácii a že v prípade neexistencie takýchto okolností by v dôsledku výberu sumy dovozného alebo vývozného cla nebol býval znevýhodnený.

Článok 121

Postup pri vrátení a odpustení

1.   Žiadosti o vrátenie alebo odpustenie v súlade s článkom 116 sa predkladajú colným orgánom v týchto lehotách:

a)

v prípade zaúčtovania vyššej ako skutočne dlžnej sumy dovozného alebo vývozného cla, pochybenia príslušných orgánov alebo spravodlivého nároku, do troch rokov odo dňa oznámenia colného dlhu;

b)

v prípade chybného tovaru alebo tovaru, ktorý nezodpovedá podmienkam zmluvy, do jedného roka odo dňa oznámenia colného dlhu;

c)

v prípade zrušenia platnosti colného vyhlásenia, počas lehoty uvedenej v pravidlách týkajúcich sa zrušenia platnosti.

Lehota uvedená v písmenách a) a b) prvého pododseku sa predĺži, ak žiadateľ preukáže, že nemohol podať žiadosť v ustanovenej lehote z dôvodu nepredvídateľných okolností alebo vyššej moci.

2.   Ak colné orgány nemôžu na základe uvedených dôvodov rozhodnúť o vrátení alebo odpustení sumy dovozného alebo vývozného cla, musia skutkovú podstatu žiadosti o vrátenie alebo odpustenie preskúmať na základe iných dôvodov na vrátenie alebo odpustenie uvedených v článku 116.

3.   Ak bolo podané odvolanie podľa článku 44 proti oznámeniu colného dlhu, plynutie príslušnej lehoty uvedenej v prvom pododseku odseku 1 sa pozastavuje odo dňa podania odvolania počas trvania odvolacieho konania.

4.   Ak colný orgán vráti alebo odpustí clo v súlade s článkami 119 a 120, dotknutý členský štát o tom informuje Komisiu.

Článok 122

Delegovanie právomoci

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 284 ustanovujúce pravidlá, ktoré musí dodržiavať pri vydávaní rozhodnutia uvedeného v článku 116 ods. 3 a ktoré sa týkajú najmä:

a)

podmienok prijatia spisu;

b)

lehoty na vydanie rozhodnutia a pozastavenie plynutia tejto lehoty;

c)

oznamovania dôvodov, z ktorých Komisia zamýšľa vychádzať pri rozhodovaní, predtým ako vydá rozhodnutie, ktoré by malo negatívny vplyv na dotknutú osobu;

d)

oznámenia rozhodnutia;

e)

dôsledkov nevydania rozhodnutia alebo neoznámenia takéhoto rozhodnutia.

Článok 123

Prenos vykonávacích právomocí

1.   Komisia vymedzí prostredníctvom vykonávacích aktov procesné pravidlá na:

a)

vrátenie a odpustenie, ako sa uvádza v článku 116;

b)

informovanie Komisie v súlade s článkom 121 ods. 4 a v súvislosti s informáciami, ktoré sa majú poskytnúť.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 285 ods. 4.

2.   Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov rozhodnutie uvedené v článku 116 ods. 3.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 285 ods. 2.

Ak sa má stanovisko výboru uvedeného v článku 285 ods. 1 získať prostredníctvom písomného postupu, uplatňuje sa článok 285 ods. 6.

KAPITOLA 4

Zánik colného dlhu

Článok 124

Zánik

1.   Bez toho, aby boli dotknuté platné právne predpisy týkajúce sa prípadov, v ktorých sa suma dovozného alebo vývozného cla, ktorá zodpovedá colnému dlhu, nevyberie z dôvodu vyhlásenia platobnej neschopnosti dlžníka súdom, zaniká colný dlh pri dovoze alebo vývoze jedným z týchto spôsobov:

a)

ak už nie je možné dlžníkovi oznámiť o colný dlh v súlade s článkom 103;

b)

zaplatením sumy dovozného alebo vývozného cla;

c)

s výhradou odseku 5 odpustením sumy dovozného alebo vývozného cla;

d)

ak je v prípade tovaru navrhovaného do colného režimu, pri ktorom vzniká povinnosť zaplatiť dovozné alebo vývozné clo, zrušená platnosť colného vyhlásenia;

e)

ak je tovar, ktorý podlieha dovoznému alebo vývoznému clu, zhabaný alebo zaistený a zároveň alebo následne zhabaný;

f)

ak je tovar, ktorý podlieha dovoznému alebo vývoznému clu, zničený pod colným dohľadom alebo prenechaný v prospech štátu;

g)

ak k strate tovaru alebo nesplneniu povinností vyplývajúcich z colných predpisov dôjde v dôsledku úplného zničenia alebo nenahraditeľnej straty daného tovaru v dôsledku jeho skutočnej povahy alebo následkom nepredvídateľných okolností alebo vyššej moci, alebo na základe pokynu colných orgánov; na účely tohto písmena sa tovar považuje za nenahraditeľne stratený, ak ho už nikto nemôže použiť;

h)

ak colný dlh vznikol podľa článkov 79 alebo 82 a ak sú splnené tieto podmienky:

i)

porušenia, ktoré viedli k vzniku colného dlhu, nemali zásadný vplyv na riadne uplatňovanie príslušného colného režimu a nepredstavovali pokus o podvodné konanie;

ii)

všetky formality nevyhnutné na úpravu postavenia tovaru sa následne vykonajú;

i)

ak sa tovar prepustený do voľného obehu bez cla alebo so zníženou sadzbou dovozného cla v dôsledku jeho konečného použitia vyviezol so súhlasom colných orgánov;

j)

ak vznikol podľa článku 78 a ak sú zrušené formality vykonávané s cieľom priznať preferenčné sadzobné zaobchádzanie uvedené v tomto článku;

k)

ak, s výnimkou odseku 6, vznikol colný dlh podľa článku 79 a colným orgánom sa dostatočne preukáže, že tovar nebol použitý alebo spotrebovaný a bol prepravený z colného územia Únie.

2.   V prípadoch, uvedených v odseku 1 písm. e), sa colný dlh nepovažuje za zaniknutý na účely určenia sankcie za porušenie colných predpisov, ak je podľa práva členského štátu základom na určenie sankcie dovozné alebo vývozné clo alebo existencia colného dlhu.

3.   Ak v súlade s odsekom 1 písm. g) pri tovare prepustenom do voľného obehu bez cla alebo so zníženou sadzbou dovozného cla v dôsledku jeho konečného použitia zanikol colný dlh, akýkoľvek odpad alebo zvyšky, ktoré vznikli následkom zničenia tovaru, sa považujú za tovar, ktorý nie je tovarom Únie.

4.   Platné ustanovenia o štandardných mierach v prípade nenahraditeľnej straty v dôsledku povahy tovaru, sa uplatňujú, ak dotknutá osoba nepreukáže, že skutočná strata prevyšuje stratu vypočítanú uplatnením štandardnej miery pre príslušný tovar.

5.   Ak je za zaplatenie sumy dovozného alebo vývozného cla, ktorá zodpovedá colnému dlhu, zodpovedných niekoľko osôb a rozhodne sa o vrátení cla, colný dlh zaniká len vo vzťahu k osobe alebo osobám, ktorým sa clo odpúšťa.

6.   V prípade uvedenom v odseku 1 písm. k) colný dlh nezaniká vo vzťahu k osobe alebo osobám, ktoré sa pokúsili o podvodné konanie.

7.   Ak colný dlh vznikol podľa článku 79, zaniká v prípade osoby, ktorá sa nepokúsila o podvodné konanie a ktorá prispela k boju proti podvodom.

Článok 125

Uplatňovanie sankcií

Ak colný dlh zaniká na základe článku 124 ods. 1 písm. h), členským štátom to nebráni v uplatňovaní sankcií za nedodržiavanie colných predpisov.

Článok 126

Delegovanie právomoci

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 284 s cieľom určiť zoznam porušení, ktoré nemajú výrazný vplyv na správne fungovanie príslušného colného režimu, a doplniť článok 124 ods. 1 písm. h) bod i).

HLAVA IV

TOVAR VSTUPUJÚCI NA COLNÉ ÚZEMIE ÚNIE

KAPITOLA 1

Predbežné colné vyhlásenie o vstupe

Článok 127

Podávanie predbežného colného vyhlásenia o vstupe

1.   Na tovar vstupujúci na colné územie Únie sa musí podať predbežné colné vyhlásenie o vstupe.

2.   Od povinnosti uvedenej v odseku 1 sa upustí:

a)

v prípade dopravných prostriedkov a tovaru prepravovaného na nich, ktoré sa iba plavia v teritoriálnych vodách alebo prelietavajú vzdušným priestorom colného územia Únie bez zastávky na tomto území; a

b)

v ostatných prípadoch, ak to riadne odôvodňuje druh tovaru alebo dopravy alebo si to vyžadujú medzinárodné dohody.

3.   Predbežné colné vyhlásenie o vstupe sa podáva colnému úradu prvého vstupu v stanovenej lehote pred vstupom tohto tovaru na colné územie Únie.

Colné orgány môžu umožniť podanie predbežného colného vyhlásenia o vstupe na inom colnom úrade pod podmienkou, že tento úrad bezodkladne oznámi potrebné údaje colnému úradu prvého vstupu alebo mu ich dá k dispozícii elektronicky.

4.   Predbežné colné vyhlásenie o vstupe podáva dopravca.

Bez ohľadu na povinnosti dopravcu môže predbežné colné vyhlásenie o vstupe podať jedna z nasledujúcich osôb:

a)

dovozca alebo príjemca alebo iná osoba, v ktorej mene alebo na ktorej účet dopravca koná;

b)

akákoľvek osoba, ktorá môže daný tovar predložiť alebo zabezpečiť jeho predloženie colnému úradu vstupu.

5.   Predbežné colné vyhlásenie o vstupe obsahuje údaje potrebné na analýzu rizika na účely bezpečnosti a ochrany.

6.   V osobitných prípadoch, keď všetky údaje uvedené v odseku 5 nemožno získať od osôb uvedených v odseku 4, možno poskytnutie týchto údajov požadovať od iných osôb, ktoré majú tieto údaje a príslušné práva poskytovať ich.

7.   Colné orgány môžu súhlasiť, aby sa na podanie predbežného colného vyhlásenia o vstupe používali obchodné, prístavné alebo prepravné informačné systémy pod podmienkou, že takéto systémy obsahujú údaje potrebné na také vyhlásenie a že tieto údaje sú k dispozícii v stanovenej lehote pred tým, ako tovar vstúpi na colné územie Únie.

8.   Colné orgány môžu namiesto podania predbežného colného vyhlásenia o vstupe súhlasiť podaním oznámenia a prístupom k údajom z predbežného colného vyhlásenia o vstupe v počítačovom systéme príslušného hospodárskeho subjektu.

Článok 128

Analýza rizika

Colný úrad uvedený v článku 127 ods. 3 v stanovenej lehote a predovšetkým na účely bezpečnosti a ochrany zabezpečí, aby sa na základe predbežného colného vyhlásenia o vstupe uvedeného v článku 127 ods. 1 alebo údajov uvedených v článku 127 ods. 8 vykonala analýza rizika, a prijme potrebné opatrenia založené na jej výsledkoch.

Článok 129

Oprava a zrušenie platnosti predbežného colného vyhlásenia o vstupe

1.   Deklarantovi sa na základe žiadosti môže povoliť oprava jedného alebo viacerých údajov predbežného colného vyhlásenia o vstupe po jeho podaní.

Opravu však nie je možné vykonať po ktorejkoľvek z nasledujúcich udalostí:

a)

colné orgány oznámili osobe, ktorá podala predbežné colné vyhlásenie o vstupe, že zamýšľajú vykonať prehliadku tovaru;

b)

colné orgány zistili, že údaje v predbežnom colnom vyhlásení o vstupe sú nesprávne;

c)

tovar sa už predložil colným orgánom.

2.   Ak tovar, na ktorý sa podalo predbežné colné vyhlásenie o vstupe, nevstúpil na colné územie Únie, colné orgány zrušia platnosť tohto vyhlásenia v každom z týchto prípadov:

a)

na žiadosť deklaranta;

b)

v lehote 200 dní po podaní vyhlásenia.

Článok 130

Vyhlásenia podávané namiesto predbežného colného vyhlásenia o vstupe

1.   Colný úrad uvedený v článku 127 ods. 3 môže upustiť od požiadavky podať predbežné colné vyhlásenie o vstupe v prípade tovaru, na ktorý sa pred uplynutím lehoty na podanie uvedeného vyhlásenia podalo colné vyhlásenie. V takom prípade colné vyhlásenie obsahuje aspoň údaje potrebné na predbežné colné vyhlásenie o vstupe. Kým colné vyhlásenie nebude prijaté v súlade s článkom 172, má status predbežného colného vyhlásenia o vstupe.

2.   Colný úrad uvedený v článku 127 ods. 3 môže upustiť od požiadavky podať predbežné colné vyhlásenie o vstupe v prípade tovaru, na ktorý sa pred uplynutím lehoty na podanie uvedeného vyhlásenia podalo vyhlásenie na dočasné uskladnenie. Toto vyhlásenie obsahuje aspoň údaje potrebné na predbežné colné vyhlásenie o vstupe. Kým sa nahlásený tovar nepredloží colným orgánom v súlade s článkom 139, vyhlásenie na dočasné uskladnenie má status predbežného colného vyhlásenia o vstupe.

Článok 131

Delegovanie právomoci

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 284 prijímať delegované akty s cieľom určiť:

a)

prípady, keď sa v súlade s článkom 127 ods. 2 písm. c) upúšťa od povinnosti podať predbežné colné vyhlásenie o vstupe;

b)

konkrétnu lehotu uvedenú v článku 127 ods. 3 a 7, v ktorej sa predbežné colné vyhlásenie o vstupe má podať pred tým, ako tovar vstúpi na colné územie Únie, pričom sa zohľadní druh tovaru alebo dopravy;

c)

prípady uvedené v článku 127 ods. 6 a iné osoby, od ktorých sa môže vyžadovať, aby v takýchto prípadoch poskytli údaje predbežného colného vyhlásenia o vstupe.

Článok 132

Prenos vykonávacích právomocí

Komisia vymedzí prostredníctvom vykonávacích aktov:

a)

procesné pravidlá na podávanie predbežného colného vyhlásenia o vstupe uvedeného v článku 127;

b)

procesné pravidlá a poskytovanie údajov predbežného colného vyhlásenia o vstupe inými osobami, ako sa uvádza v článku 127 ods. 6;

c)

lehotu, v ktorej treba vykonať analýzu rizika a prijať potrebné opatrenia v súlade s článkom 128;

d)

procesné pravidlá na opravu predbežného colného vyhlásenia o vstupe v súlade s článkom 129 ods. 1;

e)

procesné pravidlá na zrušenie platnosti predbežného colného vyhlásenia o vstupe v súlade s článkom 129 ods. 2, pričom sa zohľadní riadna správa vstupu tovaru.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 285 ods. 4.

KAPITOLA 2

Príchod tovaru

Oddiel 1

Vstup tovaru na colné územie Únie

Článok 133

Oznámenie o príchode námorného plavidla alebo lietadla

1.   Prevádzkovateľ námorného plavidla alebo lietadla vstupujúceho na colné územie Únie oznámi príchod colnému úradu prvého vstupu po príchode dopravného prostriedku.

Ak majú colné orgány k dispozícii informácie o príchode námorného plavidla alebo lietadla, môžu upustiť od oznámenia uvedeného v prvom pododseku.

2.   Colné orgány môžu súhlasiť, aby sa na oznámenie príchodu dopravného prostriedku používali prístavné alebo letiskové systémy alebo iné dostupné metódy informovania.

Článok 134

Colný dohľad

1.   Tovar vstupujúci na colné územie Únie od momentu vstupu podlieha colnému dohľadu a môže podliehať colným kontrolám. Na tento tovar sa vzťahujú, ak je to použiteľné, zákazy a obmedzenia, ktoré sú odôvodnené okrem iného ochranou verejnej morálky, verejného poriadku alebo verejnej bezpečnosti, ochranou zdravia a života ľudí, zvierat alebo rastlín, ochranou životného prostredia, národných kultúrnych pamiatok s umeleckou, historickou alebo archeologickou hodnotou a ochranou priemyselného alebo obchodného vlastníctva vrátane kontrol drogových prekurzorov, tovaru porušujúceho určité práva duševného vlastníctva a peňažných prostriedkov v hotovosti, pričom podlieha aj vykonávaniu opatrení na zachovanie a riadenie rybného hospodárstva a opatrení obchodnej politiky.

Colnému dohľadu podlieha po dobu, ktorá je potrebná na určenie jeho colného statusu, a nesmie sa spod neho odňať bez súhlasu colných orgánov.

Bez toho, aby bol dotknutý článok 254, tovar Únie nepodlieha colnému dohľadu po určení jeho colného statusu.

Tovar, ktorý nie je tovarom Únie, podlieha colnému dohľadu do okamihu zmeny jeho colného statusu, jeho prepravy z colného územia Únie alebo zničenia.

2.   Držiteľ tovaru, ktorý je pod colným dohľadom, môže so súhlasom colných orgánov kedykoľvek vykonať prehliadku tovaru alebo odoberať vzorky najmä s cieľom určiť nomenklatúrne zatriedenie, colnú hodnotu alebo colný status tovaru.

Článok 135

Preprava na príslušné miesto

1.   Osoba, ktorá prepravuje tovar na colné územie Únie, ho prepraví bez zbytočného odkladu po ceste určenej colnými orgánmi a v súlade s ich pokynmi, ak existujú, na colný úrad určený colnými orgánmi alebo na akékoľvek iné miesto určené alebo schválené týmito orgánmi, alebo do slobodného pásma.

2.   Tovar prepravený do slobodného pásma sa prepravuje do príslušného slobodného pásma priamo, vodnou alebo vzdušnou cestou, alebo, ak sa prepravuje po súši, bez toho, aby prechádzal cez inú časť colného územia Únie, ak slobodné pásmo susedí s pozemnou hranicou medzi členským štátom a treťou krajinou.

3.   Každá osoba, ktorá preberá zodpovednosť za prepravu tovaru po tom ako bol tovar prepravený na colné územie Únie, je zodpovedná za dodržiavanie povinností stanovených v odsekoch 1 a 2.

4.   S tovarom, ktorý na základe dohody uzavretej s príslušnou krajinou alebo územím mimo colného územia Únie môže podliehať colnej kontrole zo strany colných orgánov niektorého členského štátu, aj keď sa stále nachádza mimo colného územia Únie, sa zaobchádza rovnakým spôsobom ako s tovarom, ktorý už bol prepravený na colné územie Únie.

5.   Odseky 1 a 2 nevylučujú uplatňovanie osobitných predpisov vo vzťahu k tovaru prepravovanému v rámci pohraničných pásiem alebo potrubím a vedením, ako aj k preprave zanedbateľného hospodárskeho významu ako napríklad listov, pohľadníc a tlačovín a elektronických ekvivalentov na iných nosičoch alebo tovaru prepravovanému cestujúcimi, za predpokladu, že tým nie je ohrozený colný dohľad ani možnosti colnej kontroly.

6.   Odsek 1 sa neuplatňuje na dopravné prostriedky a tovar nimi prepravovaný, ktoré sa iba plavia v teritoriálnych vodách alebo prelietavajú vzdušným priestorom colného územia Únie bez zastavenia na tomto území.

Článok 136

Letecká doprava a námorná doprava vo vnútri Únie

Články 127 až 130, článok 133, článok 135 ods. 1, článok 137, články 139 až 141 a články 144 až 149 sa nevzťahujú na tovar, ktorý nie je tovarom Únie, a na tovar uvedený v článku 155, ktorý dočasne opustil colné územie Únie, keď sa prepravoval po mori alebo vzdušnej ceste medzi dvoma bodmi na tomto území, za predpokladu, že sa prepravoval po priamej trase bez zastavenia mimo colného územia Únie.

Článok 137

Preprava za osobitných okolností

1.   Ak povinnosť ustanovenú v článku 135 ods. 1 nemožno splniť z dôvodov nepredvídateľných okolností alebo vyššej moci, informuje osoba, ktorá má túto povinnosť alebo iná osoba konajúca na jej účet, bez zbytočného odkladu o tejto skutočnosti colné orgány. Ak v dôsledku nepredvídateľných okolností alebo vyššej moci nedošlo k úplnej strate tovaru, colné orgány sa informujú aj o mieste, na ktorom sa tovar presne nachádza.

2.   Ak bolo plavidlo alebo lietadlo uvedené v článku 135 ods. 6 v dôsledku nepredvídateľných okolností alebo vyššej moci nútené dočasne pristáť na colnom území Únie a povinnosť ustanovenú v článku 135 ods. 1 nemožno splniť, osoba, ktorá toto plavidlo alebo lietadlo na colné územie Únie prepravila, alebo iná osoba konajúca na jej účet informuje bez zbytočného odkladu o tejto skutočnosti colné orgány.

3.   Colné orgány určia opatrenia, ktoré sa majú vykonať s cieľom zabezpečiť colný dohľad nad tovarom uvedeným v odseku 1 alebo nad plavidlom alebo lietadlom a tovarom na ich palube za okolností uvedených v odseku 2, a prípadne zabezpečiť jeho následnú prepravu na colný úrad alebo na iné miesto určené alebo schválené colnými orgánmi.

Článok 138

Prenos vykonávacích právomocí

Komisia vymedzí prostredníctvom vykonávacích aktov procesné pravidlá:

a)

týkajúce sa oznámenia o príchode podľa článku 133;

b)

týkajúce sa prepravy tovaru podľa článku 135 ods. 5.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 285 ods. 4.

Oddiel 2

Predloženie, vykládka a prehliadka tovaru

Článok 139

Predloženie tovaru colným orgánom

1.   Tovar, ktorý vstupuje na colné územie Únie, predkladá colným orgánom ihneď po jeho príchode na určený colný úrad alebo na iné miesto určené alebo schválené colnými orgánmi alebo do slobodného pásma jedna z týchto osôb:

a)

osoba, ktorá tovar prepravila na colné územie Únie;

b)

osoba v ktorej mene alebo na ktorej účet koná osoba, ktorá prepravila tovar na toto územie;

c)

osoba, ktorá prevzala zodpovednosť za prepravu tovaru po jeho vstupe na colné územie Únie.

2.   Tovar, ktorý vstupuje na colné územie Únie po mori alebo letecky, zostáva na účely prepravy na palube toho istého dopravného prostriedku, sa predloží colným orgánom len v prístave alebo na letisku, kde sa vykladá alebo prekladá. Avšak tovar, ktorý vstupuje na colné územie Únie a ktorý sa vykladá a opätovne nakladá na ten istý dopravný prostriedok počas jeho plavby alebo letu na to, aby sa mohol vyložiť alebo naložiť iný tovar, sa v tomto prístave alebo na tomto letisku colným orgánom nepredloží.

3.   Bez ohľadu na povinnosť osoby uvedenej v odseku 1 môže tovar namiesto tejto osoby predložiť jedna z nasledujúcich osôb:

a)

ktorákoľvek osoba, ktorá tovar ihneď navrhne prepustiť do colného režimu;

b)

držiteľ povolenia na prevádzkovanie skladovacích priestorov alebo ktorákoľvek osoba, ktorá vykonáva činnosť v slobodnom pásme.

4.   Osoba, ktorá predkladá tovar, sa odvolá na predbežné colné vyhlásenie o vstupe alebo v prípadoch uvedených v článku 130 na colné vyhlásenie alebo vyhlásenie na dočasné uskladnenie, ktoré sa podalo v súvislosti s tovarom, s výnimkou prípadov, keď sa upúšťa od povinnosti podať predbežné colné vyhlásenie o vstupe.

5.   Ak sa na tovar, ktorý nie je tovarom Únie a ktorý sa predkladá colným orgánom, nepodalo predbežné colné vyhlásenie o vstupe, jedna z osôb uvedených v článku 127 ods. 4 podá bez toho, aby bol dotknutý článok 127 ods. 6, bezodkladne takéto vyhlásenie alebo colné vyhlásenie alebo vyhlásenie na dočasné uskladnenie, ktorými sa nahrádza, s výnimkou prípadov, keď sa od povinnosti podať takéto vyhlásenie upúšťa.

6.   Odsek 1 nevylučuje uplatňovanie osobitných pravidiel vo vzťahu k tovaru prepravovanému v rámci pohraničných pásiem alebo potrubím a vedením, ako aj k preprave zanedbateľného hospodárskeho významu ako napríklad listov, pohľadníc a tlačovín a elektronických ekvivalentov na iných nosičoch alebo tovaru prepravovanému cestujúcimi, za predpokladu, že tým nie je ohrozený colný dohľad ani možnosti colnej kontroly.

7.   Tovar predložený colným orgánom nemožno bez súhlasu colných orgánov premiestniť z miesta, na ktorom bol predložený.

Článok 140

Vykládka a prehliadka tovaru

1.   Tovar možno vykladať alebo prekladať z dopravných prostriedkov, ktorými sa prepravuje, iba so súhlasom colných orgánov, a to na miestach, ktoré na tento účel určili alebo schválili tieto orgány.

Takýto súhlas sa nevyžaduje v prípadoch bezprostredne hroziaceho nebezpečenstva, ktoré vyžaduje okamžité vyloženie všetkého tovaru alebo jeho časti. V takomto prípade musia byť colné orgány o tom bezodkladne informované.

2.   Colné orgány môžu kedykoľvek požadovať, aby sa tovar vyložil a vybalil na účely prehliadky, odberu vzoriek, alebo kontroly dopravných prostriedkov, ktorými sa tovar prepravuje.

Článok 141

Tovar prepravovaný v tranzite

1.   Článok 135 ods. 2 až 6, článok 139, článok 140 a články 144 až 149 sa nevzťahujú na tovar, ktorý na colné územie Únie vstúpil už v colnom režime tranzit.

2.   Článok 140 a články 144 až 149 sa vzťahujú na tovar, ktorý nie je tovarom Únie a ktorý sa prepravuje v colnom režime tranzit, ihneď po jeho predložení colnému úradu určenia na colnom území Únie v súlade s pravidlami upravujúcimi colný režim tranzit.

Článok 142

Delegovanie právomoci

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 285 s cieľom určiť podmienky na schvaľovanie miest podľa článku 139 ods. 1.

Článok 143

Prenos vykonávacích právomocí

Komisia vymedzí prostredníctvom vykonávacích aktov procesné pravidlá vzťahujúce sa na predloženie tovaru colným orgánom podľa článku 139.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 285 ods. 4.

Oddiel 3

Dočasné uskladnenie tovaru

Článok 144

Dočasne uskladnený tovar

Tovar, ktorý nie je tovarom Únie, sa od okamihu jeho predloženia colným orgánom považuje za dočasné uskladnený.

Článok 145

Vyhlásenie na dočasné uskladnenie

1.   Na tovar, ktorý nie je tovarom Únie, sa podá vyhlásenie na dočasné uskladnenie, ktoré obsahuje všetky údaje potrebné na uplatňovanie ustanovení, ktorými sa dočasné uskladnenie upravuje.

2.   Doklady týkajúce sa dočasne uskladneného tovaru sa poskytnú colným orgánom, ak si to vyžadujú právne predpisy Únie, alebo ak je to nutné na colné kontroly.

3.   Vyhlásenie na dočasné uskladnenie podáva jedna z osôb uvedených v článku 139 ods. 1 alebo 2 najneskôr v čase predloženia tovaru colným orgánom.

4.   Ak sa neupustilo od povinnosti podať predbežné colné vyhlásenie o vstupe, vyhlásenie na dočasné uskladnenie obsahuje odkaz na akékoľvek predbežné colné vyhlásenie o vstupe podané v súvislosti s tovarom, ktorý sa predložil colným orgánom, okrem prípadu, keď tento tovar už je dočasne uskladnený alebo bol prepustený do colného režimu a neopustil colné územie Únie.

5.   Colné orgány môžu súhlasiť s tým, aby vyhlásenie na dočasné uskladnenie malo jednu z týchto foriem:

a)

odkaz na akékoľvek predbežné colné vyhlásenie o vstupe, ktoré sa podalo na dotknutý tovar, doplnené údajmi vyhlásenia na dočasné uskladnenie;

b)

zoznam tovaru alebo iný prepravný doklad, pokiaľ obsahuje údaje vyhlásenia na dočasné uskladnenie, vrátane odkazu na akékoľvek predbežné colné vyhlásenie o vstupe týkajúce sa dotknutého tovaru.

6.   Colné orgány môžu súhlasiť, aby sa na podanie vyhlásenia na dočasné uskladnenie používali obchodné, prístavné alebo prepravné informačné systémy pod podmienkou, že obsahujú údaje potrebné na také vyhlásenie a že tieto údaje sú k dispozícii v súlade s odsekom 3.

7.   Na vyhlásenie na dočasné uskladnenie sa uplatňujú články 188 až 193.

8.   Vyhlásenie na dočasné uskladnenie sa môže používať aj na tieto účely:

a)

oznámenie o príchode podľa článku 133; alebo

b)

predloženie tovaru colným orgánom uvedeným v článku 139, ak spĺňa podmienky, ktoré sú uvedené v jeho ustanoveniach.

9.   Vyhlásenie na dočasné uskladnenie sa nevyžaduje, ak sa najneskôr do predloženia tovaru colným orgánom určí jeho colný status v súlade s článkami 153 až 156 ako tovar Únie.

10.   Colné orgány uchovávajú vyhlásenie na dočasné uskladnenie – alebo k nemu majú prístup – na účely overenia, že tovar, ktorého sa týka, sa následne prepustil do colného režimu alebo bol spätne vyvezený v súlade s článkom 149.

11.   Na účely odsekov 1 až 10 sa v prípade, ak sa tovar, ktorý nie je tovarom Únie a prepravuje sa v colnom režime tranzit, predloží colným orgánom na colnom úrade určenia v rámci colného územia Únie, údaje na dotknutú tranzitnú operáciu považujú za vyhlásenie na dočasné uskladnenie, a to za predpokladu, že spĺňajú požiadavky na tento účel. Držiteľ tovaru však môže podať vyhlásenie na dočasné uskladnenie po skončení colného režimu tranzit.

Článok 146

Oprava a zrušenie platnosti vyhlásenia na dočasné uskladnenie

1.   Deklarantovi sa na základe jeho žiadosti povolí, aby po podaní vyhlásenia na dočasné uskladnenie opravil jeden alebo viac údajov, ktoré sú v ňom uvedené. Opravou sa nesmie dosiahnuť, že sa dané vyhlásenie bude vzťahovať na iný tovar, ako ten, ktorý bol v ňom pôvodne uvedený.

Opravu nie je možné vykonať po ktorejkoľvek z nasledujúcich udalostí:

a)

colné orgány oznámili osobe, ktorá podala vyhlásenie, že zamýšľajú vykonať prehliadku tovaru;

b)

colné orgány zistili, že údaje vo vyhlásení sú nesprávne.

2.   Ak sa tovar, na ktorý sa podalo vyhlásenie na dočasné uskladnenie, nepredložil colným orgánom, colné orgány zrušia platnosť tohto vyhlásenia v jednom z týchto prípadov:

a)

na žiadosť deklaranta;

b)

v lehote 30 dní po podaní vyhlásenia.

Článok 147

Podmienky a zodpovednosti týkajúce sa dočasného uskladnenia tovaru

1.   Dočasne uskladnený tovar sa uskladňuje len v priestoroch na dočasné uskladnenie v súlade s článkom 148 alebo v opodstatnených prípadoch aj na iných miestach, ktoré určili alebo schválili colné orgány.

2.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 134 ods. 2, sa dočasne uskladnený tovar podrobí iba takým úkonom, ktoré sú určené na jeho zachovanie v nezmenenom stave bez toho, aby sa menil jeho vzhľad alebo technické vlastnosti.

3.   Držiteľ povolenia uvedený v článku 148 alebo osoba, ktorá uskladňuje tovar v prípadoch, ak sa tento tovar uskladňuje na iných miestach určených alebo schválených colnými orgánmi, zodpovedá za všetky tieto body:

a)

zabezpečenie, aby sa dočasne uskladnený tovar neodňal spod colného dohľadu;

b)

plnenie povinností, ktoré vyplývajú z dočasného uskladnenia tovaru.

4.   Ak z nejakého dôvodu nemožno tovar ponechať v dočasnom uskladnení, colné orgány bezodkladne prijmú všetky nevyhnutné opatrenia, aby upravili postavenie tovaru v súlade s článkami 197, 198 a 199.

Článok 148

Povolenie na prevádzku priestorov na dočasné uskladnenie

1.   Na prevádzku priestorov na dočasné uskladnenie sa vyžaduje povolenie od colných orgánov. Takéto povolenie sa nevyžaduje, ak je prevádzkovateľom priestorov na dočasné uskladnenie samotný colný orgán.

Podmienky, na základe ktorých sa povoľuje prevádzka priestorov na dočasné uskladnenie, sa uvádzajú v povolení.

2.   Povolenie uvedené v článku 1 sa udeľuje len osobám, ktoré spĺňajú všetky tieto podmienky:

a)

sú usadené na colnom území Únie;

b)

poskytujú potrebné záruky na riadne vykonávanie operácií; schválený hospodársky subjekt pre zjednodušené colné postupy sa považuje za subjekt spĺňajúci uvedenú podmienku v prípade, ak sa pri udeľovaní povolenia uvedeného v článku 38 ods. 2 písm. a) zohľadnilo prevádzkovanie priestorov na dočasné uskladnenie;

c)

poskytujú záruku v súlade s článkom 89.

Ak sa poskytla celková záruka, súlad s povinnosťami, ktoré sú s touto zárukou spojené, by sa mal monitorovať primeraným auditom.

3.   Povolenie uvedené v odseku 1 sa udeľuje, len ak colné orgány môžu vykonávať colný dohľad bez toho, aby museli zaviesť administratívne opatrenia, ktoré sú z hľadiska príslušných ekonomických potrieb neprimerané.

4.   Držiteľ povolenia vedie príslušnú evidenciu vo forme schválenej colnými orgánmi.

Evidencia obsahuje informácie a údaje, ktoré colným orgánom umožňujú dohľad nad prevádzkou priestorov na dočasné uskladnenie, a to najmä čo sa týka totožnosti uskladneného tovaru, jeho colného statusu a prepravy.

Schválený hospodársky subjekt pre zjednodušené colné postupy sa považuje za subjekt, ktorý spĺňa povinnosť uvedenú v prvom a druhom pododseku, pokiaľ je jeho evidencia vhodná na účely prevádzkovania dočasného uskladnenia.

5.   Colné orgány môžu držiteľovi povolenia povoliť prepravu dočasne uskladneného tovaru medzi rôznymi priestormi na dočasné uskladnenie pod podmienkou, že sa takouto prepravou nezvýši riziko podvodu, a to takto:

a)

takáto preprava sa uskutočňuje v rámci zodpovednosti jedného colného orgánu;

b)

na takúto prepravu sa vzťahuje len jedno povolenie, vydané schválenému hospodárskemu subjektu pre zjednodušené colné postupy; alebo

c)

v iných prípadoch prepravy.

6.   Colné orgány môžu povoliť uskladnenie tovaru Únie v priestoroch na dočasné uskladnenie, ak existuje takáto ekonomická potreba a colný dohľad nebude nepriaznivo ovplyvnený. Tento tovar sa nepovažuje za dočasne uskladnený tovar.

Článok 149

Skončenie dočasného uskladnenia

Dočasne uskladnený tovar, ktorý nie je tovarom Únie, sa prepustí do colného režimu alebo spätne vyvezie do 90 dní.

Článok 150

Voľba colného režimu

Ak nie je ustanovené inak, deklarant si môže vybrať colný režim, do ktorého má byť tovar prepustený, za podmienok pre tento colný režim, a to bez ohľadu na povahu alebo množstvo tohto tovaru, alebo krajinu jeho pôvodu, odoslania alebo určenia.

Článok 151

Delegovanie právomoci

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 284 prijímať delegované akty s cieľom určiť:

a)

podmienky schvaľovania miest podľa článku 147 ods. 1;

b)

podmienky udeľovania povolenia na prevádzku priestorov na dočasné uskladnenie podľa článku 148;

c)

prípady prepravy podľa článku 148 ods. 5 písm. c).

Článok 152

Prenos vykonávacích právomocí

Komisia vymedzí prostredníctvom vykonávacích aktov procesné pravidlá na:

a)

podávanie vyhlásenia na dočasné uskladnenie podľa článku 145;

b)

opravu vyhlásenia na dočasné uskladnenie podľa článku 146 ods. 1;

c)

zrušenie platnosti vyhlásenia na dočasné uskladnenie podľa článku 146 ods. 2;

d)

prepravu dočasne uskladneného tovaru podľa článku 148 ods. 5.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 285 ods. 4.

HLAVA V

VŠEOBECNÉ PRAVIDLÁ TÝKAJÚCE SA COLNÉHO STATUSU, PREPUSTENIA TOVARU DO COLNÉHO REŽIMU, OVEROVANIA, PREPUSTENIA A NAKLADANIA S TOVAROM

KAPITOLA 1

Colný status tovaru

Článok 153

Domnienka colného statusu tovaru Únie

1.   Predpokladá sa, že všetok tovar na colnom území Únie je tovarom Únie, ak sa nepreukáže, že nie je tovarom Únie.

2.   Ak sa domnienka ustanovená v odseku 1 v osobitných prípadoch neuplatňuje, colný status tovaru Únie sa musí preukázať.

3.   V osobitných prípadoch tovar úplne získaný na colnom území Únie nemá colný status tovaru Únie, ak sa získal z dočasne uskladneného tovaru alebo tovaru prepusteného do colného režimu vonkajší tranzit, colného režimu skladovanie, colného režimu dočasné použitie alebo colného režimu aktívny zušľachťovací styk.

Článok 154

Strata colného statusu tovaru Únie

Tovar Únie sa stáva tovarom, ktorý nie je tovarom Únie, v týchto prípadoch:

a)

ak je prepravený z colného územia Únie, pokiaľ sa neuplatňujú pravidlá o vnútornom tranzite;

b)

ak bol prepustený do colného režimu vonkajší tranzit, colného režimu skladovanie alebo do colného režimu aktívny zušľachťovací styk, pokiaľ tak umožňujú colné predpisy;

c)

ak bol prepustený do colného režimu konečné použitie a buď sa následne prenechá v prospech štátu, alebo sa zničí a zostane odpad;

d)

ak sa po prepustení tovaru zruší platnosť colného vyhlásenia na jeho prepustenie do voľného obehu.

Článok 155

Tovar Únie dočasne opúšťajúci colné územie Únie

1.   V prípadoch uvedených v článku 227 ods. 2 písm. b) až f) si tovar zachová svoj colný status tovaru Únie iba vtedy, ak je tento status stanovený za určitých podmienok a spôsobmi ustanovenými v colných predpisoch.

2.   V osobitných prípadoch môže byť tovar Únie bez toho, aby podliehal niektorému colnému režimu, prepravovaný medzi dvoma miestami nachádzajúcimi sa na colnom území Únie a dočasne tiež mimo tohto územia bez zmeny svojho colného statusu.

Článok 156

Delegovanie právomoci

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 284 prijímať delegované akty s cieľom určiť:

a)

prípady, keď sa neuplatňuje domnienka ustanovená v článku 153 ods. 1;

b)

podmienky na umožnenie uľahčenia pri preukazovaní colného statusu tovaru Únie;

c)

prípady, keď tovar uvedený v článku 153 ods. 3 nemá colný status tovaru Únie;

d)

prípady, keď colný status tovaru uvedeného v článku 155 ods. 2 nie je zmenený.

Článok 157

Prenos vykonávacích právomocí

Komisia vymedzí prostredníctvom vykonávacích aktov procesné pravidlá vzťahujúce sa na poskytovanie a overovanie preukázania colného statusu tovaru Únie.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 285 ods. 4.

KAPITOLA 2

Prepustenie tovaru do colného režimu

Oddiel 1

Všeobecné ustanovenia

Článok 158

Colné vyhlásenie na tovar a colný dohľad nad tovarom Únie

1.   Všetok tovar, ktorý je určený na prepustenie do colného režimu okrem colného režimu slobodné pásmo, sa uvádza v colnom vyhlásení pre príslušný colný režim.

2.   V osobitných prípadoch iných, ako sa uvádzajú v článku 6 ods. 2, sa colné vyhlásenie môže podávať inými prostriedkami ako technikami elektronického spracovania údajov.

3.   Tovar Únie, ktorý je navrhovaný do colného režimu vývoz, colného režimu vnútorný tranzit Únie alebo colného režimu pasívny zušľachťovací styk, je pod colným dohľadom od okamihu prijatia colného vyhlásenia uvedeného v odseku 1 až do okamihu, keď je prepravený z colného územia Únie alebo je prenechaný v prospech štátu, je zničený alebo sa zruší platnosť colného vyhlásenia.

Článok 159

Príslušné colné úrady

1.   Ak právne predpisy Únie neustanovujú inak, členské štáty určia miesto a príslušnosť jednotlivých colných úradov na svojom území.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby boli úradné hodiny týchto úradov primerané a vhodné, pričom zohľadnia povahu dopravy a tovaru, ako aj colné režimy, do ktorých má byť tovar prepustený, aby nedochádzalo k zdržiavaniu ani narušovaniu medzinárodných dopravných tokov.

3.   Ak nie je ustanovené inak, príslušným colným úradom na prepustenie tovaru do colného režimu je colný úrad zodpovedný za miesto, kde sa tovar predkladá colným orgánom.

Článok 160

Delegovanie právomoci

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 284 s cieľom určiť prípady, v ktorých možno colné vyhlásenie podávať inými prostriedkami ako technikami elektronického spracovania údajov v súlade s článkom 158 ods. 2.

Článok 161

Prenos vykonávacích právomocí

Komisia vymedzí prostredníctvom vykonávacích aktov procesné pravidlá na:

a)

určenie príslušných colných úradov, ktoré nie sú úradom uvedeným v článku 159 ods. 3, vrátane colných úradov vstupu a colných úradov výstupu;

b)

podávanie colného vyhlásenia v prípadoch uvedených v článku 158 ods. 2.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 285 ods. 4.

Oddiel 2

Štandardné colné vyhlásenia

Článok 162

Obsah štandardného colného vyhlásenia

Štandardné colné vyhlásenia obsahujú všetky údaje nevyhnutné na uplatňovanie ustanovení upravujúcich colný režim, do ktorého je tovar navrhovaný.

Článok 163

Sprievodné doklady

1.   Sprievodné doklady, ktoré sa požadujú na uplatňovanie ustanovení upravujúcich colný režim, do ktorého je tovar navrhovaný, sú v držbe deklaranta a k dispozícii colným orgánom v čase podania colného vyhlásenia.

2.   Sprievodné doklady sa poskytnú colným orgánom, ak si to právne predpisy Únie vyžadujú, alebo ak je to nutné na colné kontroly.

3.   V osobitných prípadoch môžu sprievodné doklady vystaviť hospodárske subjekty, a to za predpokladu, že majú povolenie na to od colných orgánov.

Článok 164

Delegovanie právomoci

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 284, v ktorých ustanoví pravidlá na udelenie povolenia podľa článku 163 ods. 3.

Článok 165

Prenos vykonávacích právomocí

Komisia vymedzí prostredníctvom vykonávacích aktov procesné pravidlá:

a)

na podávanie štandardného colného vyhlásenia podľa článku 162;

b)

týkajúce sa dostupnosti sprievodných dokladov podľa článku 163 ods. 1.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 285 ods. 4.

Oddiel 3

Zjednodušené colné vyhlásenia

Článok 166

Zjednodušené colné vyhlásenie

1.   Colné orgány môžu súhlasiť s tým, že sa osobe prepustí tovar do colného režimu na základe zjednodušeného colného vyhlásenia, ktoré nemusí obsahovať niektoré údaje uvedené v článku 162 a sprievodné doklady uvedené v článku 163.

2.   Na pravidelné používanie zjednodušeného colného vyhlásenia uvedeného v odseku 1 je potrebné povolenie od colných orgánov.

Článok 167

Dodatočné colné vyhlásenie

1.   V prípade zjednodušeného colného vyhlásenia podľa článku 166 alebo zápisu do evidencie deklaranta podľa článku 182 deklarant podáva dodatočné colné vyhlásenie obsahujúce údaje potrebné pre príslušný colný režim na príslušnom colnom úrade v stanovenej lehote.

V prípade zjednodušeného colného vyhlásenia podľa článku 166 sú potrebné sprievodné doklady v držbe deklaranta a k dispozícii colným orgánom v stanovenej lehote.

Dodatočné colné vyhlásenie môže mať všeobecný, pravidelný alebo súhrnný charakter.

2.   Od povinnosti podať dodatočné colné vyhlásenie sa upúšťa v týchto prípadoch:

a)

ak sa tovar prepustí do colného režimu colné uskladňovanie;

b)

v iných osobitných prípadoch.

3.   Colné orgány môžu upustiť od požiadavky podať dodatočné colné vyhlásenie za týchto podmienok:

a)

zjednodušené colné vyhlásenie sa týka tovaru, ktorého hodnota a množstvo nedosahuje štatistickú prahovú hodnotu;

b)

v zjednodušenom colnom vyhlásení sa už nachádzajú všetky informácie potrebné pre dotknutý colný režim a

c)

zjednodušené colné vyhlásenie sa nerealizuje zápisom do evidencie deklaranta.

4.   Zjednodušené colné vyhlásenie uvedené v článku 166 alebo zápis do evidencie deklaranta uvedený v článku 182 a dodatočné colné vyhlásenie sa považujú za jediný a nedeliteľný nástroj, ktorý nadobúda účinnosť dňom prijatia zjednodušeného colného vyhlásenia v súlade s článkom 172, respektíve dňom zapísania tovaru do evidencie deklaranta.

5.   Miesto, na ktorom sa má podať dodatočné colné vyhlásenie, sa na účely článku 87 považuje za miesto, na ktorom bolo podané colné vyhlásenie.

Článok 168

Delegovanie právomoci

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 284 prijímať delegované akty s cieľom určiť:

a)

podmienky na udelenie povolenia podľa článku 166 ods. 2;

b)

konkrétnu lehotu uvedenú v článku 167 ods. 1 prvom pododseku, v rámci ktorej sa má podať dodatočné colné vyhlásenie;

c)

konkrétnu lehotu uvedenú v článku 167 ods. 1 druhom pododseku, v rámci ktorej má mať deklarant v držbe sprievodné doklady;

d)

špecifické prípady, keď sa v súlade s článkom 167 ods. 2 písm. b) upúšťa od povinnosti podať dodatočné colné vyhlásenie.

Článok 169

Prenos vykonávacích právomocí

Komisia vymedzí prostredníctvom vykonávacích aktov procesné pravidlá na podávanie:

a)

zjednodušeného colného vyhlásenia uvedeného v článku 166;

b)

dodatočného colného vyhlásenia uvedeného v článku 167.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 285 ods. 4.

Oddiel 4

Ustanovenia pre všetky colné vyhlásenia

Článok 170

Podávanie colného vyhlásenia

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 167 ods. 1, môže colné vyhlásenie podať každá osoba, ktorá môže poskytnúť všetky informácie, ktoré sú nevyhnutné na uplatňovanie ustanovení upravujúcich colný režim, do ktorého sa tovar navrhuje. Táto osoba taktiež musí byť schopná daný tovar predložiť alebo zabezpečiť jeho predloženie colnému orgánu.

Ak však pre určitú osobu vyplývajú z prijatia colného vyhlásenia osobitné povinnosti, uvedené colné vyhlásenie podáva táto osoba alebo jej zástupca.

2.   Deklarant musí byť usadený na colnom území Únie.

3.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2, na colnom území Únie nemusia byť usadení títo deklaranti:

a)

osoby, ktoré podávajú colné vyhlásenie na tranzit alebo dočasné použitie;

b)

osoby, ktoré podávajú colné vyhlásenie príležitostne, a to aj na konečné použitie alebo aktívny zušľachťovací styk, za predpokladu že to colné orgány považujú za odôvodnené;

c)

osoby usadené v krajine, ktorej územie hraničí s colným územím Únie a ktoré predkladajú tovar uvedený v colnom vyhlásení na hraničnom colnom úrade Únie susediacom s touto krajinou pod podmienkou, že krajina, v ktorej je osoba usadená, poskytuje recipročné výhody osobám usadeným na colnom území Únie.

4.   Colné vyhlásenia sa autentifikujú.

Článok 171

Podanie colného vyhlásenia pred predložením tovaru

Colné vyhlásenie možno podať pred očakávaným predložením tovaru colným orgánom. Ak sa tovar nepredloží do 30 dní po podaní colného vyhlásenia, colné vyhlásenie sa považuje za nepodané.

Článok 172

Prijatie colného vyhlásenia

1.   Colné vyhlásenia, ktoré spĺňajú podmienky ustanovené v tejto kapitole, prijmú colné orgány bezodkladne za predpokladu, že sa tovar, na ktorý sa vzťahujú, predložil colným orgánom.

2.   Ak nie je ustanovené inak, deň prijatia colného vyhlásenia colnými orgánmi je dňom, ktorý sa použije na uplatnenie ustanovení upravujúcich colný režim, do ktorého je tovar navrhovaný, a na všetky ďalšie formality týkajúce sa dovozu alebo vývozu.

Článok 173

Oprava colného vyhlásenia

1.   Deklarantovi sa na základe jeho žiadosti povolí oprava jedného alebo viacerých údajov uvedených v colnom vyhlásení po tom, ako uvedené vyhlásenie prijali colné orgány. Opravu nie je možné vykonať, ak by sa colné vyhlásenie vzťahovalo na iný tovar, ako tovar pôvodne uvedený v colnom vyhlásení.

2.   Opravu nie je možné vykonať po tom, ako colné orgány:

a)

oznámili deklarantovi, že zamýšľajú vykonať prehliadku tovaru;

b)

zistili, že údaje v colnom vyhlásení sú nesprávne;

c)

prepustili tovar.

3.   Na žiadosť deklaranta možno do troch rokov od dátumu prijatia colného vyhlásenia povoliť opravu colného vyhlásenia po prepustení tovaru, aby si mohol deklarant splniť povinnosti týkajúce sa prepustenia tovaru do dotknutého colného režimu.

Článok 174

Zrušenie platnosti colného vyhlásenia

1.   Na žiadosť deklaranta zrušia colné orgány platnosť už prijatého colného vyhlásenia v jednom z týchto prípadoch:

a)

ak sú presvedčené, že tovar má byť bezodkladne prepustený do iného colného režimu;

b)

ak sú presvedčené, že vzhľadom na osobitné okolnosti, prepustenie tovaru do navrhnutého colného režimu už nie je odôvodnené.

V prípade, ak colné orgány deklarantovi oznámili svoj úmysel vykonať prehliadku tovaru, však žiadosť o zrušenie platnosti colného vyhlásenia nemožno prijať pred vykonaním takejto prehliadky.

2.   Platnosť colného vyhlásenia po prepustení tovaru nemožno zrušiť, pokiaľ nie je ustanovené inak.

Článok 175

Delegovanie právomoci

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 284 s cieľom určiť prípady, keď sa po prepustení tovaru zruší platnosť colného vyhlásenia podľa článku 174 ods. 2.

Článok 176

Prenos vykonávacích právomocí

Komisia vymedzí prostredníctvom vykonávacích aktov procesné pravidlá na:

a)

podávanie colného vyhlásenia v súlade s článkom 171;

b)

prijatie colného vyhlásenia uvedeného v článku 172 vrátane uplatnenia daných pravidiel v prípadoch uvedených v článku 179;

c)

opravu colného vyhlásenia po prepustení tovaru podľa článku 173 ods. 3.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 285 ods. 4.

Oddiel 5

Iné zjednodušenia

Článok 177

Zjednodušenie vyhotovenia colných vyhlásení na tovar, ktorý patrí do rôznych nomenklatúrnych podpoložiek

1.   Ak zásielku tvorí tovar, ktorý patrí do rôznych nomenklatúrnych podpoložiek a zaobchádzanie s každou časťou tohto tovaru v súlade s jej nomenklatúrnym zatriedením do podpoložky, by sa na účely vyhotovenia colného vyhlásenia spájalo s neúmerným pracovným zaťažením a výdavkami neprimeranými uplatniteľnému dovoznému alebo vývoznému clu, môžu colné orgány na žiadosť deklaranta súhlasiť s tým, aby sa dovozné alebo vývozné clo vymeralo na celú zásielku na základe nomenklatúrneho zatriedenia tovaru do podpoložky, na ktorú sa vzťahuje najvyššia sadzba dovozného alebo vývozného cla.

2.   Colné orgány zamietnu použitie zjednodušenia podľa odseku 1 na tovar podliehajúci zákazom alebo obmedzeniam, alebo spotrebnej dani v prípade, ak je na uplatnenie daného opatrenia potrebné správne zatriedenie.

Článok 178

Prenos vykonávacích právomocí

Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov opatrenia na určenie nomenklatúrnej podpoložky na uplatňovanie článku 177 ods. 1.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 285 ods. 4.

Článok 179

Centralizované colné konanie

1.   Colné orgány môžu na žiadosť povoliť osobe, aby na colnom úrade zodpovednom za miesto, kde je takáto osoba usadená, podala colné vyhlásenie na tovar, ktorý sa predložil colným orgánom na inom colnom úrade.

Od požiadavky povolenia uvedenej v prvom pododseku možno upustiť v prípade, ak sa colné vyhlásenie podá a tovar predloží colným úradom v pôsobnosti jedného colného orgánu.

2.   Žiadateľom o povolenie uvedené v odseku 1 je schválený hospodársky subjekt pre zjednodušené colné postupy.

3.   Colný úrad, na ktorom sa podalo colné vyhlásenie:

a)

dohliada na prepustenie tovaru do príslušného colného režimu;

b)

vykonáva colné kontroly na účely overenia colného vyhlásenia podľa článku 188 písm. a) a b);

c)

ak je to odôvodnené, požaduje od colného úradu, na ktorom sa predložil tovar, aby vykonal colné kontroly na účely overenia colného vyhlásenia podľa článku 188 písm. c) a d); a

d)

vykonáva colné formality na účely výberu sumy dovozného alebo vývozného cla, ktorá zodpovedá akémukoľvek colnému dlhu.

4.   Colný úrad, na ktorom sa podalo colné vyhlásenie, a colný úrad, ktorému sa predložil tovar, si vymieňajú informácie potrebné na overenie colného vyhlásenia a na prepustenie tovaru.

5.   Colný úrad, ktorému sa predložil tovar, vykonáva colné kontroly podľa odseku 3 písm. c) a poskytuje ich výsledky colnému úradu, na ktorom sa podalo colné vyhlásenie, bez toho, aby boli dotknuté jeho vlastné kontroly týkajúce sa tovaru, ktorý vstupuje na colné územie Únie alebo je z neho prepravený.

6.   Colný úrad, na ktorom sa podalo colné vyhlásenie, prepustí tovar v súlade s článkami 194 a 195, pričom zoberie do úvahy:

a)

výsledky vlastných kontrol na účely overenia colného vyhlásenia;

b)

výsledky kontrol, ktoré vykonal colný úrad, ktorému sa predložil tovar, na účely overenia colného vyhlásenia, ako aj kontrol týkajúcich sa tovaru, ktorý vstupuje na colné územie Únie alebo je z neho prepravený.

Článok 180

Delegovanie právomoci

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 284 s cieľom určiť podmienky na udelenie povolenia podľa článku 179 ods. 1 prvého pododseku.

Článok 181

Prenos vykonávacích právomocí

Komisia vymedzí prostredníctvom vykonávacích aktov procesné pravidlá, ktoré sa týkajú:

a)

centralizovaného colného konania vrátane príslušných colných formalít a kontrol podľa článku 179;

b)

upustenia od povinnosti predložiť tovar podľa článku 182 ods. 3 v kontexte centralizovaného colného konania.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 285 ods. 4.

Článok 182

Zápis do evidencie deklaranta

1.   Colné orgány môžu na základe žiadosti osobe povoliť, aby podala colné vyhlásenie vrátane zjednodušeného colného vyhlásenia formou zápisu do evidencie deklaranta pod podmienkou, že colné orgány majú k dispozícii údaje z tohto vyhlásenia v deklarantovom elektronickom systéme v čase podania colného vyhlásenia formou zápisu do evidencie deklaranta.

2.   Colné vyhlásenie sa považuje za prijaté v momente, keď je tovar zapísaný do evidencie.

3.   Colné orgány môžu na základe žiadosti upustiť od povinnosti predložiť tovar. V takomto prípade sa tovar považuje za prepustený v okamihu zápisu do evidencie deklaranta.

Takáto výnimka sa môže udeliť, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a)

deklarant je schváleným hospodárskym subjektom pre zjednodušené colné postupy;

b)

povaha a tok dotknutého tovaru to umožňujú a colný orgán je s nimi oboznámený;

c)

dohliadajúci colný úrad má prístup ku všetkým informáciám, ktoré považuje za potrebné na to, aby v prípade potreby mohol uplatniť právo na prehliadku tovaru;

d)

v čase zápisu do evidencie už tovar nepodlieha zákazom ani obmedzeniam, pokiaľ nie je v povolení ustanovené inak.

Dohliadajúci colný úrad však môže v osobitných situáciách požiadať o predloženie tovaru.

4.   Podmienky, za ktorých sa umožní prepustenie tovaru, sa ustanovia v povolení.

Článok 183

Delegovanie právomoci

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 284 s cieľom určiť podmienky na udeľovanie povolenia podľa článku 182 ods. 1.

Článok 184

Prenos vykonávacích právomocí

Komisia vymedzí prostredníctvom vykonávacích aktov procesné pravidlá pre zápis do evidencie deklaranta podľa článku 182 vrátane príslušných colných formalít a kontrol.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 285 ods. 4.

Článok 185

Samovymeriavanie

1.   Colné orgány môžu na základe žiadosti hospodárskemu subjektu povoliť, aby vykonal určité colné formality, ktoré majú vykonať colné orgány, s cieľom určiť výšku dovozného a vývozného cla, ktoré sa má zaplatiť a vykonať určité kontroly pod colným dohľadom.

2.   Žiadateľom o povolenie uvedené v odseku 1 je schválený hospodársky subjekt pre zjednodušené colné postupy.

Článok 186

Delegovanie právomoci

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 284 prijímať delegované akty s cieľom určiť:

a)

podmienky na udelenie povolenia podľa článku 185 ods. 1;

b)

colné formality a kontroly, ktoré má vykonať držiteľ povolenia podľa článku 185 ods. 1.

Článok 187

Prenos vykonávacích právomocí

Komisia vymedzí prostredníctvom vykonávacích aktov procesné pravidlá týkajúce sa colných formalít a kontrol, ktoré má vykonať držiteľ povolenia v súlade s článkom 185 ods. 1.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 285 ods. 4.

KAPITOLA 3

Overovanie a prepustenie tovaru

Oddiel 1

Overovanie

Článok 188

Overovanie colného vyhlásenia

Colné orgány môžu na účely overenia správnosti údajov uvedených v colnom vyhlásení, ktoré bolo prijaté:

a)

skontrolovať colné vyhlásenie a sprievodné doklady;

b)

požadovať, aby deklarant poskytol ďalšie doklady;

c)

vykonať prehliadku tovaru;

d)

odobrať vzorky na analýzu alebo podrobnú prehliadku tovaru.

Článok 189

Prehliadka tovaru a odoberanie vzoriek

1.   Deklarant vykonáva alebo je zodpovedný za prepravu tovaru na miesto vykonania prehliadky a na miesto, na ktorom majú byť odobraté vzorky, ako aj za zaobchádzanie s tovarom nevyhnutné na vykonanie prehliadky alebo odoberanie vzoriek. Náklady s tým spojené znáša deklarant.

2.   Deklarant má právo byť prítomný alebo zastúpený pri prehliadke tovaru a odoberaní vzoriek. Ak majú colné orgány na to opodstatnené dôvody, môžu požadovať, aby bol deklarant prítomný alebo zastúpený pri prehliadke tovaru alebo odoberaní vzoriek alebo aby im poskytol potrebnú pomoc na uľahčenie prehliadky tovaru alebo odoberania vzoriek.

3.   Ak sa vzorky odoberajú v súlade s platnými ustanoveniami, colným orgánom nevzniká povinnosť poskytnúť akúkoľvek platbu alebo náhradu za vzorky, znášajú však náklady na ich analýzu alebo prehliadky.

Článok 190

Čiastočná prehliadka tovaru a odoberanie vzoriek

1.   Ak sa prehliada iba časť tovaru uvedeného v colnom vyhlásení alebo ak sa odoberajú vzorky, vzťahuje sa výsledok takejto čiastočnej prehliadky tovaru alebo analýzy alebo prehliadky vzoriek na všetok tovar uvedený v tom istom colnom vyhlásení.

Ak sa však deklarant domnieva, že výsledky čiastočnej prehliadky tovaru alebo analýzy alebo prehliadky vzoriek neplatia vo vzťahu k ostatnému deklarovanému tovaru, môže požiadať o ďalšiu prehliadku alebo odobratie vzoriek tovaru. Požiadavke sa vyhovie, ak tovar nebol prepustený alebo v prípade, že bol prepustený, ak deklarant preukáže, že nebol žiadnym spôsobom pozmenený.

2.   Na účely odseku 1 v prípade, ak sa colné vyhlásenie vzťahuje na tovar patriaci do dvoch alebo viacerých položiek, údaje týkajúce sa tovaru patriaceho do každej položky sa považujú za samostatné vyhlásenie.

Článok 191

Výsledky overovania

1.   Výsledky overovania colného vyhlásenia sa použijú ako podklad na uplatňovanie ustanovení upravujúcich colný režim, do ktorého je tovar prepustený.

2.   Ak nie je colné vyhlásenie overované, odsek 1 sa uplatňuje na základe údajov uvedených v uvedenom colnom vyhlásení.

3.   Výsledky overovania zo strany colných orgánov majú rovnakú dôkaznú silu na celom colnom území Únie.

Článok 192

Identifikačné opatrenia

1.   Ak je na zabezpečenie dodržiavania ustanovení upravujúcich colný režim, do ktorého bol príslušný tovar navrhnutý, potrebná jeho identifikácia; colné orgány alebo v prípade potreby hospodárske subjekty, ktoré colné orgány na tento účel oprávnili, prijmú opatrenia nevyhnutné na identifikáciu tovaru.

Tieto identifikačné opatrenia majú rovnaký právny účinok na celom colnom území Únie.

2.   Prostriedky identifikácie pripevnené na tovar, balenie alebo dopravné prostriedky môžu odstrániť alebo zničiť iba colné orgány alebo hospodárske subjekty, ak ich na to oprávnili colné orgány, pokiaľ nie je v dôsledku nepredvídateľných okolností alebo vyššej moci ich odstránenie alebo zničenie nevyhnutné na zabezpečenie ochrany tovaru alebo dopravných prostriedkov.

Článok 193

Prenos vykonávacích právomocí

Komisia vymedzí prostredníctvom vykonávacích aktov opatrenia týkajúce sa overovania colného vyhlásenia, prehliadky tovaru a odberu vzoriek z neho a výsledkov overovania.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 285 ods. 4.

Oddiel 2

Prepustenie

Článok 194

Prepustenie tovaru

1.   Ak sú splnené podmienky na prepustenie tovaru do príslušného colného režimu a ak sa na tovar neuplatnili žiadne obmedzenia a nevzťahujú sa naň žiadne zákazy, colné orgány prepustia takýto tovar ihneď po overení údajov uvedených v colnom vyhlásení alebo po ich prijatí bez overenia.

Prvý pododsek sa uplatňuje aj v prípadoch, ak overovanie podľa článku 188 nemožno ukončiť v primeranej lehote a tovar už nie je potrebný na účely overovania.

2.   Všetok tovar, na ktorý sa vzťahuje to isté colné vyhlásenie, sa prepúšťa súčasne.

Ak colné vyhlásenie obsahuje tovar patriaci do dvoch alebo viacerých položiek, údaje týkajúce sa tovaru patriaceho do každej položky sa na účely prvého pododseku považujú za samostatné colné vyhlásenie.

Článok 195

Prepustenie tovaru pod podmienkou zaplatenia sumy dovozného alebo vývozného cla, ktorá zodpovedá colnému dlhu, alebo poskytnutia záruky

1.   Ak prepustením tovaru do colného režimu vzniká colný dlh, prepustenie tovaru sa podmieni zaplatením sumy dovozného alebo vývozného cla, ktorá zodpovedá colnému dlhu, alebo poskytnutím záruky na zabezpečenie tohto dlhu.

Bez toho, aby bol dotknutý tretí pododsek, sa však prvý pododsek neuplatňuje na dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla.

Ak colné orgány na základe ustanovení upravujúcich colný režim, do ktorého je tovar navrhovaný, požadujú poskytnutie záruky, tovar sa do predmetného colného režimu neprepustí, pokiaľ sa takáto záruka neposkytne.

2.   V osobitných prípadoch nesmie byť prepustenie tovaru podmienené poskytnutím záruky v súvislosti s tovarom, na ktorý sa vzťahuje žiadosť o čerpanie colnej kvóty.

3.   Ak sa využíva zjednodušený postup uvedený v článkoch 166, 182 a 185 a poskytuje sa celková záruka, prepustenie tovaru sa nesmie podmieniť monitorovaním tejto záruky colnými orgánmi.

Článok 196

Delegovanie právomoci

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 284 s cieľom určiť prípady uvedené v článku 195 ods. 2.

KAPITOLA 4

Nakladanie s tovarom

Článok 197

Zničenie tovaru

Ak majú colné orgány na to opodstatnené dôvody, môžu požadovať zničenie tovaru, ktorý im bol predložený, pričom o tom informujú držiteľa tovaru. Náklady na zničenie tovaru znáša jeho držiteľ.

Článok 198

Opatrenia, ktoré majú prijať colné orgány

1.   Colné orgány pri nakladaní s tovarom prijímajú všetky nevyhnutné opatrenia vrátane jeho zhabania a predaja alebo zničenia v týchto prípadoch:

a)

ak sa nesplnila jedna z povinností ustanovených v colných predpisoch týkajúcich sa vstupu tovaru, ktorý nie je tovarom Únie, na colné územie Únie alebo ak bol tovar odňatý spod colného dohľadu;

b)

ak sa tovar nemôže prepustiť z niektorého z týchto dôvodov:

i)

v lehote určenej colnými orgánmi nebolo možné z dôvodov, ktoré možno pričítať deklarantovi vykonať prehliadku tovaru alebo v nej pokračovať;

ii)

doklady, ktoré sa musia poskytnúť pred umiestnením alebo prepustením tovaru do navrhovaného colného režimu, neboli poskytnuté;

iii)

platby alebo záruka, ktoré sa mali podľa okolností prípadu uhradiť alebo poskytnúť v súvislosti s dovozným alebo vývozným clom, sa v určenej lehote neuhradili alebo neposkytli;

iv)

tovar podlieha zákazom alebo obmedzeniam;

c)

ak tovar nebol po prepustení v primeranej lehote vyzdvihnutý;

d)

ak sa po prepustení tovaru zistilo, že tovar nespĺňal podmienky na prepustenie; alebo

e)

ak sa tovar prenechal v prospech štátu v súlade s článkom 199.

2.   Tovar, ktorý nie je tovarom Únie a ktorý sa prenechal v prospech štátu, zaistil alebo zhabal, sa považuje za tovar prepustený do colného režimu colné uskladňovanie. Zapíše sa do evidencie prevádzkovateľa colného skladu, alebo ak je v držbe colných orgánov, tak do ich evidencie.

Ak na tovar, ktorý sa má zničiť, prenechať v prospech štátu, zaistiť alebo zhabať, už bolo podané colné vyhlásenie, v evidencii sa uvedie odkaz na toto colné vyhlásenie. Colné orgány zrušia platnosť uvedeného colného vyhlásenia.

3.   Náklady na opatrenia uvedené v odseku 1 znáša:

a)

v prípade uvedenom v odseku 1 písm. a) akákoľvek osoba, od ktorej sa vyžadovalo splnenie príslušných povinností alebo ktorá odňala tovar spod colného dohľadu;

b)

v prípadoch uvedených v odseku 1 písm. b) a c) deklarant;

c)

v prípade uvedenom v odseku 1 písm. d) osoba, od ktorej sa vyžaduje, aby splnila podmienky, ktorými sa riadi prepustenie tovaru;

d)

v prípade uvedenom v odseku 1 písm. e) osoba, ktorá prenechala tovar v prospech štátu.

Článok 199

Prenechanie tovaru v prospech štátu

Tovar, ktorý nie je tovarom Únie, a tovar prepustený do colného režimu konečné použitie môže s predchádzajúcim súhlasom colných orgánov prenechať v prospech štátu držiteľ colného režimu alebo, ak je to uplatniteľné, držiteľ tovaru.

Článok 200

Prenos vykonávacích právomocí

Komisia vymedzí prostredníctvom vykonávacích aktov procesné pravidlá týkajúce sa:

a)

zničenia tovaru podľa článku 197;

b)

predaja tovaru podľa článku 198 ods. 1;

c)

prenechania tovaru v prospech štátu podľa článku 199.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 285 ods. 4.

HLAVA VI

PREPUSTENIE DO VOĽNÉHO OBEHU A OSLOBODENIE OD DOVOZNÉHO CLA

KAPITOLA 1

Prepustenie do voľného obehu

Článok 201

Rozsah pôsobnosti a účinok

1.   Tovar, ktorý nie je tovarom Únie, ktorý sa má uviesť na trh Únie alebo je určený na súkromné použitie či spotrebu v rámci colného územia Únie, sa prepustí do voľného obehu.

2.   Prepustenie do voľného obehu zahŕňa:

a)

výber dovozného cla, ktoré sa má zaplatiť;

b)

prípadný výber iných platieb podľa príslušných platných predpisov o výbere takýchto platieb;

c)

uplatnenie obchodnopolitických opatrení a zákazov a obmedzení, pokiaľ sa nemuseli uplatniť skôr; a

d)

splnenie ďalších formalít ustanovených v súvislosti s dovozom tovaru.

3.   Prepustením do voľného obehu získava tovar, ktorý nie je tovarom Únie, colný status tovaru Únie.

Článok 202

Obchodnopolitické opatrenia

1.   Ak sa zušľachtené výrobky získané v colnom režime aktívny zušľachťovací styk prepustia do voľného obehu a výpočet sumy dovozného cla sa uskutoční v súlade s článkom 86 ods. 3, uplatnia sa také obchodnopolitické opatrenia, ktoré sú uplatniteľné na prepustenie tovaru, ktorý bol prepustený do colného režimu aktívny zušľachťovací styk, do voľného obehu.

2.   Odsek 1 sa neuplatňuje na odpad a zvyšky.

3.   Ak sa zušľachtené výrobky získané v colnom režime aktívny zušľachťovací styk prepustia do voľného obehu a výpočet sumy dovozného cla sa uskutoční v súlade s článkom 85 ods. 1, obchodnopolitické opatrenia, ktoré sú uplatniteľné na uvedený tovar, sa uplatnia len vtedy, ak sa týkajú tovaru, ktorý sa nachádzal v colnom režime aktívny zušľachťovací styk.

4.   Ak sa v právnych predpisoch Únie ustanovia obchodnopolitické opatrenia týkajúce sa prepustenia do voľného obehu, takéto opatrenia sa neuplatňujú na zušľachtené výrobky prepustené do voľného obehu z colného režimu pasívny zušľachťovací styk, ak:

a)

si tieto zušľachtené výrobky zachovávajú pôvod v Únii v zmysle článku 36;

b)

colný režim pasívny zušľachťovací styk zahŕňa opravu, a to vrátane systému jednoduchej výmeny uvedeného v článku 261; alebo

c)

colný režim pasívny zušľachťovací styk nasleduje po iných zušľachťovacích operáciách v súlade s článkom 258.

KAPITOLA 2

Oslobodenie od dovozného cla

Oddiel 1

Vrátený tovar

Článok 203

Rozsah pôsobnosti a účinok

1.   Tovar, ktorý nie je tovarom Únie, ktorý sa pôvodne vyviezol z colného územia Únie ako tovar Únie a ktorý sa vrátil na toto územie v lehote troch rokov a navrhuje sa na prepustenie do voľného obehu, je na žiadosť dotknutej osoby oslobodený od dovozného cla.

Prvý pododsek sa uplatňuje aj vtedy, ak vrátený tovar predstavuje len časť tovaru, ktorý bol predtým z colného územia Únie vyvezený.

2.   Z dôvodu osobitných okolností sa trojročná lehota uvedená v odseku 1 môže predĺžiť.

3.   Ak sa vrátený tovar pred jeho vývozom z colného územia Únie prepustil v dôsledku konkrétneho konečného použitia do voľného obehu bez cla alebo so zníženou sadzbou dovozného cla, oslobodenie od dovozného cla uvedené v odseku 1 sa prizná len vtedy, ak sa má tento tovar prepustiť do voľného obehu na rovnaké konečné použitie.

Ak už nie je konečné použitie, v rámci ktorého sa má daný tovar prepustiť do voľného obehu, rovnaké, suma dovozného cla sa zníži o akúkoľvek sumu už vybranú pri tovare pri jeho prvom prepustení do voľného obehu. Ak je táto suma vyššia ako suma, ktorá sa uplatnila pri prepustení vráteného tovaru do voľného obehu, neprizná sa žiadne vrátenie cla.

4.   Ak tovar Únie stratil colný status tovaru Únie podľa článku 154 a následne sa prepustil do voľného obehu, uplatňujú sa odseky 1, 2 a 3.

5.   Oslobodenie od dovozného cla sa prizná len vtedy, ak sa tovar vráti v stave, v akom sa vyviezol.

6.   Oslobodenie od dovozného cla sa podloží informáciami potvrdzujúcimi, že podmienky na oslobodenie sú splnené.

Článok 204

Tovar, ktorý bol zvýhodnený na základe opatrení ustanovených v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky

Oslobodenie od dovozného cla ustanovené v článku 203 sa neudeľuje na tovar, ktorý bol zvýhodnený na základe opatrení ustanovených v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktoré zahŕňali jeho vývoz z colného územia Únie, pokiaľ nie je v osobitných prípadoch ustanovené inak.

Článok 205

Tovar, ktorý bol pôvodne prepustený do colného režimu aktívny zušľachťovací styk

1.   Článok 203 sa uplatňuje na zušľachtené výrobky, ktoré sa pôvodne spätne vyviezli z colného územia Únie následne po colnom režime aktívny zušľachťovací styk.

2.   Na žiadosť deklaranta a za predpokladu, že deklarant predloží potrebné informácie, sa suma dovozného cla na tovar uvedený v odseku 1 určuje v súlade s článkom 86 ods. 3. Za deň prepustenia do voľného obehu sa považuje deň prijatia vyhlásenia o spätnom vývoze.

3.   Oslobodenie od dovozného cla podľa článku 203 sa neprizná na zušľachtené výrobky, ktoré boli vyvezené v súlade s článkom 223 ods. 2 písm. c), pokiaľ sa nezabezpečí, že tovar sa neprepustí do colného režimu aktívny zušľachťovací styk.

Článok 206

Delegovanie právomoci

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 284 prijímať delegované akty s cieľom určiť:

a)

prípady, keď sa tovar považuje za vrátený v stave, v ktorom bol vyvezený;

b)

osobitné prípady uvedené v článku 204.

Článok 207

Prenos vykonávacích právomocí

Komisia vymedzí prostredníctvom vykonávacích aktov procesné pravidlá vzťahujúce sa na poskytnutie informácií podľa článku 203 ods. 6.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 285 ods. 4.

Oddiel 2

Morský rybolov a produkty získané z mora

Článok 208

Produkty morského rybolovu a iné produkty získané z mora

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 60 ods. 1, sa pri prepustení do voľného obehu od dovozného cla oslobodia tieto produkty:

a)

produkty morského rybolovu a iné produkty získané z teritoriálnych vôd krajiny alebo územia mimo colného územia Únie plavidlami výlučne registrovanými alebo zapísanými v členskom štáte a plaviacimi sa pod vlajkou tohto štátu;

b)

výrobky získané z produktov uvedených v písmene a) na palube spracovateľských lodí spĺňajúcich podmienky ustanovené v uvedenom písmene.

2.   Oslobodenie od dovozného cla podľa odseku 1 sa podloží dôkazmi o splnení podmienok uvedených v danom odseku.

Článok 209

Prenos vykonávacích právomocí

Komisia vymedzí prostredníctvom vykonávacích aktov procesné pravidlá vzťahujúce sa na poskytnutie dôkazov podľa článku 208 ods. 2.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 285 ods. 4.

HLAVA VII

OSOBITNÉ COLNÉ REŽIMY

KAPITOLA 1

Všeobecné ustanovenia

Článok 210

Rozsah pôsobnosti

Tovar možno prepustiť do niektorej z týchto kategórií osobitných colných režimov:

a)

tranzit, ktorý zahŕňa vonkajší a vnútorný tranzit;

b)

skladovanie, ktoré zahŕňa colné uskladňovanie a slobodné pásma;

c)

osobitné použitie, ktoré zahŕňa dočasné použitie a konečné použitie;

d)

zušľachťovací styk, ktorý zahŕňa aktívny a pasívny zušľachťovací styk.

Článok 211

Povolenie

1.   Povolenie od colných orgánov sa vyžaduje na:

a)

použitie colných režimov aktívny alebo pasívny zušľachťovací styk, dočasné použitie alebo konečné použitie,

b)

prevádzku skladovacích priestorov na colné uskladňovanie tovaru, okrem prípadu, kedy je ich prevádzkovateľom samotný colný orgán.

Podmienky, za ktorých je povolené použitie jedného alebo viacerých colných režimov uvedených v prvom pododseku alebo prevádzka skladovacích priestorov, sa určia v povolení.

2.   Colné orgány udelia povolenie s retroaktívnym účinkom, ak sú splnené tieto podmienky:

a)

existuje preukázaná ekonomická potreba;

b)

žiadosť nesúvisí s pokusom o podvodné konanie;

c)

žiadateľ na základe účtovníctva alebo evidencie dokázal, že:

i)

sú splnené všetky požiadavky pre daný colný režim;

ii)

ak je to vhodné, možno tovar počas dotknutého obdobia identifikovať;

iii)

uvedené účtovníctvo alebo evidencia umožňujú kontrolu daného režimu;

d)

možno vykonať všetky formality nevyhnutné na úpravu postavenia tovaru, v prípade potreby aj zrušenie platnosti dotknutých colných vyhlásení;

e)

v rámci troch rokov pred dňom prijatia žiadosti sa žiadateľovi neudelilo povolenie s retroaktívnym účinkom;

f)

okrem prípadov, keď sa žiadosť týka obnovenia povolenia na rovnaký druh operácie a tovaru, sa nevyžaduje preskúmanie hospodárskych podmienok;

g)

žiadosť sa netýka prevádzkovania skladovacích priestorov na colné uskladňovanie tovaru;

h)

ak sa žiadosť týka obnovenia povolenia na rovnaký druh operácie a tovaru, žiadosť je predložená do troch rokov po skončení platnosti pôvodného povolenia.

Colné orgány môžu udeliť povolenie s retroaktívnym účinkom aj v prípade, ak v čase prijatia žiadosti o takéto povolenie už nie je tovar, ktorý bol prepustený do colného režimu, k dispozícii.

3.   Ak nie je ustanovené inak, povolenie uvedené v odseku 1 sa udeľuje výlučne osobám, ktoré spĺňajú všetky tieto podmienky:

a)

sú usadené na colnom území Únie;

b)

poskytujú potrebné záruky na riadne vykonávanie operácií; schválený hospodársky subjekt pre zjednodušené colné postupy sa považuje za spĺňajúci túto podmienku, pokiaľ bola činnosť týkajúca sa dotknutého osobitného colného režimu zohľadnená v povolení uvedenom v článku 38 ods. 2 písm. a).

c)

ak môže v súvislosti s tovarom prepusteným do osobitného colného režimu vzniknúť colný dlh alebo iné platby, poskytnú záruku v súlade s článkom 89;

d)

v prípade colného režimu dočasné použitie tovar používajú alebo zabezpečujú jeho použitie alebo v prípade colného režimu aktívny zušľachťovací styk vykonávajú na tovare spracovateľské operácie alebo ich zabezpečujú.

4.   Ak nie je ustanovené inak, povolenie uvedené v odseku 1 sa udeľuje len vtedy, ak okrem podmienok uvedených v odseku 3 sú splnené všetky tieto podmienky:

a)

colné orgány môžu vykonávať colný dohľad bez toho, aby museli zaviesť administratívne opatrenia, ktoré sú z hľadiska príslušných ekonomických potrieb neprimerané;

b)

povolením vykonávať colný režim zušľachťovací styk sa nepriaznivo neovplyvnia základné záujmy výrobcov v Únii (hospodárske podmienky).

5.   Základné záujmy výrobcov v Únii sa nepovažujú za nepriaznivo ovplyvnené podľa odseku 4 písm. b), ak sa nepreukáže opak alebo ak sa hospodárske podmienky považujú za splnené.

6.   Ak existuje dôkaz, že základné záujmy výrobcov v Únii budú pravdepodobne nepriaznivo ovplyvnené, je potrebné preskúmať hospodárske podmienky na úrovni Únie.

Článok 212

Delegovanie právomoci

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 284 prijímať delegované akty s cieľom určiť:

a)

podmienky na udelenie povolenia na colné režimy uvedené v článku 211 ods. 1;

b)

výnimky z podmienok uvedených v článku 211 ods. 3 a 4;

c)

prípady, v ktorých sa hospodárske podmienky považujú za splnené, ako sa uvádza v článku 211 ods. 5.

Článok 213

Prenos vykonávacích právomocí

Komisia vymedzí prostredníctvom vykonávacích aktov procesné pravidlá vzťahujúce sa na preskúmanie hospodárskych podmienok podľa článku 211 ods. 6.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 285 ods. 4.

Článok 214

Evidencia

1.   S výnimkou colného režimu tranzit, ak nie je ustanovené inak, sú držiteľ povolenia, držiteľ colného režimu a všetky osoby, ktoré vykonávajú činnosť zahŕňajúcu skladovanie, prepracovanie alebo zušľachtenie tovaru, alebo predaj či nákup tovaru v slobodných pásmach, povinní viesť adekvátnu evidenciu vo forme schválenej colnými orgánmi.

Evidencia obsahuje informácie a údaje, ktoré colným orgánom umožňujú dohľad nad príslušným colným režimom, a to najmä vo vzťahu k identifikácii tovaru, ktorý bol prepustený do tohto režimu, jeho colnému statusu a preprave.

2.   Schválený hospodársky subjekt pre zjednodušené colné postupy sa považuje za spĺňajúci povinnosť ustanovenú v odseku 1, pokiaľ je jeho evidencia vhodná na účel príslušného osobitného režimu.

Článok 215

Ukončenie osobitného colného režimu

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 254, sa osobitný colný režim okrem colného režimu tranzit ukončí hneď, ak sa tovar prepustený do uvedeného colného režimu alebo zušľachtené výrobky prepustia do nasledujúceho colného režimu, prepravia z colného územia Únie, zničia bez toho, aby po nich zostal odpad, alebo prenechajú v prospech štátu v súlade s článkom 199.

2.   Colné orgány ukončia colný režim tranzit, ak majú možnosť presvedčiť sa na základe porovnania údajov, ktoré má k dispozícii colný úrad odoslania a colný úrad určenia, že sa colný režim ukončil správne.

3.   Colné orgány prijmú všetky opatrenia potrebné na to, aby upravili postavenie tovaru, pri ktorom nebol príslušný colný režim ukončený v súlade s určenými podmienkami.

4.   Ukončenie colného režimu sa uskutoční v určitej lehote, pokiaľ nie je ustanovené inak.

Článok 216

Delegovanie právomoci

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 284 s cieľom určiť lehotu uvedenú v článku 215 ods. 4.

Článok 217

Prenos vykonávacích právomocí

Komisia vymedzí prostredníctvom vykonávacích aktov procesné pravidlá vzťahujúce sa na ukončenie osobitného colného režimu podľa článku 216.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 285 ods. 4.

Článok 218

Prevod práv a povinností

Práva a povinnosti držiteľa colného režimu vo vzťahu k tovaru, ktorý bol prepustený do osobitného colného režimu okrem colného režimu tranzit, sa môžu úplne alebo čiastočne previesť na inú osobu, ktorá spĺňa podmienky ustanovené pre príslušný colný režim.

Článok 219

Preprava tovaru

V osobitných prípadoch sa tovar prepustený do osobitného colného režimu okrem colného režimu tranzit alebo tovar v slobodnom pásme môže prepravovať medzi rôznymi miestami v rámci colného územia Únie.

Článok 220

Obvyklé spôsoby zaobchádzania

Tovar prepustený do colného režimu colné uskladňovanie alebo zušľachťovací styk alebo tovar v slobodnom pásme sa môže podrobiť obvyklým formám zaobchádzania určeným na jeho zachovanie, zlepšenie jeho vzhľadu alebo predajnej kvality alebo na jeho prípravu na distribúciu alebo ďalší predaj.

Článok 221

Delegovanie právomoci

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 284 prijímať delegované akty, v ktorých:

a)

ustanoví prípady a podmienky prepravy tovaru prepusteného do osobitného colného režimu okrem colného režimu tranzit alebo tovaru v slobodnom pásme v súlade s článkom 219;

b)

určí obvyklé formy zaobchádzania pri tovare prepustenom do colného režimu colné uskladňovanie alebo zušľachťovací styk alebo v slobodnom pásme, ako sa uvádza v článku 220.

Článok 222

Prenos vykonávacích právomocí

Komisia vymedzí prostredníctvom vykonávacích aktov procesné pravidlá:

a)

prevodu práv a povinností držiteľa colného režimu v súvislosti s tovarom, ktorý bol prepustený do osobitného colného režimu okrem colného režimu tranzit v súlade s článkom 218;

b)

prepravy tovaru prepusteného do osobitného colného režimu okrem colného režimu tranzit alebo v slobodnom pásme v súlade s článkom 219.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 285 ods. 4.

Článok 223

Náhradný tovar

1.   Náhradný tovar pozostáva z tovaru Únie, ktorý sa skladuje, používa alebo zušľachťuje namiesto tovaru prepusteného do osobitného colného režimu.

Pri colnom režime pasívny zušľachťovací styk pozostáva náhradný tovar z tovaru, ktorý nie je tovarom Únie a ktorý je zušľachťovaný namiesto tovaru Únie prepusteného do colného režimu pasívny zušľachťovací styk.

Ak nie je ustanovené inak, náhradný tovar musí mať rovnaký osemmiestny kód kombinovanej nomenklatúry, rovnakú obchodnú kvalitu a rovnaké technické vlastnosti ako tovar, ktorý nahrádza.

2.   Ak je zabezpečené riadne vykonávanie colného režimu, najmä v súvislosti s colným dohľadom, colné orgány na základe žiadosti povolia:

a)

použitie náhradného tovaru v colnom režime colné uskladňovanie, slobodné pásma, konečné použitie a zušľachťovací styk;

b)

použitie náhradného tovaru v colnom režime dočasné použitie v osobitných prípadoch;

c)

v prípade colného režimu aktívny zušľachťovací styk, vývoz zušľachtených výrobkov získaných z náhradného tovaru pred dovozom tovaru, ktorý nahrádzajú;

d)

v prípade colného režimu pasívny zušľachťovací styk, dovoz zušľachtených výrobkov získaných z náhradného tovaru pred vývozom tovaru, ktorý nahrádzajú.

Schválený hospodársky subjekt pre zjednodušené colné postupy sa považuje za spĺňajúci podmienku, že je zabezpečené riadne vykonávanie colného režimu, pokiaľ je činnosť týkajúca sa použitia náhradného tovaru pre dotknutý colný režim zohľadnená v povolení uvedenom v článku 38 ods. 2 písm. a).

3.   Použitie náhradného tovaru nemožno povoliť v týchto prípadoch:

a)

ak sa v colnom režime aktívny zušľachťovací styk vykonávajú len obvyklé spôsoby zaobchádzania, ktoré sú uvedené v článku 220;

b)

ak sa uplatňuje zákaz vrátenia alebo oslobodenia od dovozného cla na nepôvodný tovar použitý pri výrobe zušľachtených výrobkov v colnom režime aktívny zušľachťovací styk, na ktorý bol dôkaz o pôvode vydaný alebo vyhotovený v rámci preferenčnej dohody medzi Úniou a určitými krajinami alebo územiami mimo colného územia Únie alebo so skupinami takýchto krajín alebo území,

c)

ak by to viedlo k neodôvodnenej výhode vzťahujúcej sa na dovozné clo alebo ak je to ustanovené v právnych predpisoch Únie.

4.   Ak by v prípade uvedenom v odseku 2 písm. c) zušľachtené výrobky podliehali vývoznému clu, v prípade, že by neboli vyvezené v rámci colného režimu aktívny zušľachťovací styk, držiteľ povolenia poskytne záruku na zabezpečenie zaplatenia vývozného cla pre prípad, ak by tovar, ktorý nie je tovarom Únie, nebol dovezený v lehote uvedenej v článku 257 ods. 3.

Článok 224

Delegovanie právomoci

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 284 prijímať delegované akty s cieľom určiť:

a)

výnimky z tretieho pododseku článku 223 ods. 1;

b)

podmienky, za ktorých sa používa náhradný tovar v súlade s článkom 223 ods. 2;

c)

osobitné prípady, keď sa náhradný tovar používa v rámci režimu dočasné použitie v súlade s článkom 223 ods. 2 písm. b);

d)

prípady, keď sa používanie náhradného tovaru nepovolí v súlade s článkom 223 ods. 3 písm. c).

Článok 225

Prenos vykonávacích právomocí

Komisia vymedzí prostredníctvom vykonávacích aktov procesné pravidlá vzťahujúce sa na použitie náhradného tovaru podľa článku 223 ods. 2.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 285 ods. 4.

KAPITOLA 2

Tranzit

Oddiel 1

Vonkajší a vnútorný tranzit

Článok 226

Vonkajší tranzit

1.   Colný režim vonkajší tranzit umožňuje prepravovať tovar, ktorý nie je tovarom Únie, z jedného miesta na druhé v rámci colného územia Únie bez toho, aby podliehal:

a)

dovoznému clu;

b)

iným platbám ustanoveným inými príslušnými platnými predpismi;

c)

obchodnopolitickým opatreniam, ak nezakazujú vstup tovaru na colné územie Únie alebo výstup tovaru z colného územia Únie.

2.   V osobitných prípadoch sa tovar Únie prepustí do colného režimu vonkajší tranzit.

3.   Preprava podľa odseku 1 sa uskutočňuje jedným z týchto spôsobov:

a)

v colnom režime vonkajší tranzit Únie;

b)

v súlade s Dohovorom TIR, ak sa takáto preprava:

i)

začala alebo sa má skončiť mimo colného územia Únie

ii)

sa uskutočňuje medzi dvoma miestami na colnom území Únie cez územie krajiny alebo územie mimo colného územia Únie;

c)

v súlade s Dohovorom ATA/Istanbulským dohovorom, ak ide o tranzit;

d)

na základe Rýnskeho manifestu (článok 9 revidovaného Dohovoru o plavbe na Rýne);

e)

na základe tlačiva 302 ustanoveného v Dohode medzi štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami Severoatlantickej zmluvy, o postavení ich ozbrojených síl podpísanej v Londýne 19. júna 1951;

f)

na základe poštového systému v súlade s aktmi Svetovej poštovej únie, keď tovar prepravujú držitelia práv a povinností alebo sa prepravuje pre držiteľov práv a povinností podľa týchto aktov.

Článok 227

Vnútorný tranzit

1.   Colný režim vnútorný tranzit umožňuje prepravovať tovar Únie v súlade s podmienkami ustanovenými v odseku 2 medzi dvoma miestami na colnom území Únie cez krajinu alebo územie mimo uvedeného colného územia bez zmeny jeho colného statusu.

2.   Preprava podľa odseku 1 sa uskutočňuje jedným z týchto spôsobov:

a)

v colnom režime vnútorný tranzit Únie, ak je táto možnosť upravená v medzinárodnej dohode;

b)

v súlade s Dohovorom TIR;

c)

v súlade s Dohovorom ATA/Istanbulským dohovorom, ak ide o tranzit;

d)

na základe Rýnskeho manifestu (článok 9 revidovaného Dohovoru o plavbe na Rýne);

e)

na základe tlačiva 302 ustanoveného v Dohode medzi štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami Severoatlantickej zmluvy, o postavení ich ozbrojených síl podpísanej v Londýne 19. júna 1951;

f)

na základe poštového systému v súlade s aktmi Svetovej poštovej únie, keď tovar prepravujú držitelia práv a povinností alebo sa prepravuje pre držiteľov práv a povinností podľa týchto aktov.

Článok 228

Jednotné územie na účely tranzitu

Ak sa tovar prepravuje z jedného miesta na colnom území Únie na druhé v súlade s Dohovorom TIR, Dohovorom ATA/Istanbulským dohovorom, na základe tlačiva 302 alebo poštového systému, colné územie Únie sa na účely takejto prepravy považuje za jednotné územie.

Článok 229

Vylúčenie osôb z operácií TIR

1.   Ak sa colné orgány členského štátu rozhodnú vylúčiť osobu z operácií TIR podľa článku 38 Dohovoru TIR, toto rozhodnutie sa uplatňuje na celom colnom území Únie a žiadny colný úrad nesmie prijať karnety TIR podané danou osobou.

2.   Členský štát oznámi svoje rozhodnutie podľa odseku 1 spolu s dňom jeho uplatňovania ostatným členským štátom a Komisii.

Článok 230

Schválený príjemca na účely TIR

Colné orgány môžu na žiadosť povoliť osobe uvádzanej ako „schválený príjemca“, aby prijala tovar prepravovaný v súlade s Dohovorom TIR na schválenom mieste tak, že daný colný režim sa skonči v súlade s článkom 1 písm. d) Dohovoru TIR.

Článok 231

Delegovanie právomoci

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 284 prijímať delegované akty s cieľom určiť:

a)

osobitné prípady, keď sa má tovar Únie prepustiť do colného režimu vonkajší tranzit v súlade s článkom 226 ods. 2;

b)

podmienky udelenia povolenia podľa článku 230.

Článok 232

Prenos vykonávacích právomocí

Komisia vymedzí prostredníctvom vykonávacích aktov procesné pravidlá na uplatňovanie článku 226 ods. 3 písm. b) až f) a článku 227 ods. 2 písm. b) až f) na colnom území Únie, pričom zohľadní potreby Únie.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 285 ods. 4.

Oddiel 2

Tranzit Únie

Článok 233

Povinnosti držiteľa colného režimu tranzit Únie a dopravcu a príjemcu tovaru prepravovaného v colnom režime tranzit Únie

1.   Držiteľ colného režimu tranzit Únie je zodpovedný za všetky tieto body:

a)

predloženie tovaru v nezmenenom stave, ako aj požadovaných informácií, colnému úradu určenia v určenej lehote a v súlade s opatreniami prijatými colnými orgánmi na zabezpečenie identifikácie tohto tovaru;

b)

dodržiavanie colných predpisov týkajúcich sa colného režimu;

c)

ak colné predpisy neustanovujú inak, poskytnutie záruky na zabezpečenie zaplatenia sumy dovozného alebo vývozného cla, ktorá zodpovedá colnému dlhu, alebo iných platieb ustanovených inými príslušnými platnými predpismi, ktoré môžu vzniknúť pri tovare.

2.   Povinnosti držiteľa colného režimu sú splnené a colný režim tranzit sa končí, ak tovar prepustený do tohto colného režimu a požadované informácie sú k dispozícii na colnom úrade určenia v súlade s colnými predpismi.

3.   Dopravca alebo príjemca tovaru, ktorý prijíma tovar a je si vedomý, že tento tovar sa prepravuje v colnom režime tranzit Únie, tiež zodpovedá za predloženie tovaru colnému úradu určenia v nezmenenom stave, v určenej lehote a v súlade s opatreniami prijatými colnými orgánmi na zabezpečenie identifikácie tohto tovaru.

4.   Colné orgány môžu na základe žiadosti povoliť nasledovné zjednodušené postupy týkajúce sa prepustenia tovaru do colného režimu tranzit Únie alebo skončenia uvedeného colného režimu:

a)

status schváleného odosielateľa, ktorý umožňuje držiteľovi takéhoto povolenia prepustiť tovar do colného režimu tranzit Únie bez jeho predloženia colným orgánom;

b)

status schváleného príjemcu, ktorý umožňuje držiteľovi tohto povolenia prijať tovar, ktorý sa prepravuje v colnom režime tranzit Únie, na schválenom mieste a ukončiť tento colný režim v súlade s článkom 233 ods. 2;

c)

použitie osobitného druhu colných uzáver, ak sa označovanie uzáverou vyžaduje na identifikáciu tovaru prepusteného do colného režimu tranzit Únie;

d)

použitie colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do colného režimu tranzit Únie so zníženými požiadavkami na údaje;

e)

použitie elektronického prepravného dokladu ako colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do colného režimu tranzit Únie, a to za predpokladu, že obsahuje údaje takéhoto vyhlásenia a že sú uvedené údaje k dispozícii colným orgánom pri výstupe a na mieste určenia, aby bol umožnený colný dohľad nad tovarom a ukončenie daného colného režimu.

Článok 234

Tovar prepravovaný v colnom režime vonkajší tranzit Únie cez územie krajiny alebo územie mimo colného územia Únie

1.   Colný režim vonkajší tranzit Únie sa vzťahuje na tovar prepravovaný cez krajinu alebo územie mimo colného územia Únie, ak je splnená niektorá z týchto podmienok:

a)

ak je takáto možnosť ustanovená na základe medzinárodnej zmluvy;

b)

preprava cez túto krajinu alebo toto územie sa vykonáva na základe jednotného prepravného dokladu vystaveného na colnom území Únie.

2.   V prípade uvedenom v odseku 1 písm. b) sa uplatňovanie colného režimu vonkajší tranzit Únie pozastaví, kým sa tovar nachádza mimo colného územia Únie.

Článok 235

Delegovanie právomoci

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 284 s cieľom určiť podmienky na udelenie povolenia podľa článku 233 ods. 4.

Článok 236

Prenos vykonávacích právomocí

Komisia vymedzí prostredníctvom vykonávacích aktov procesné pravidlá, ktoré sa týkajú:

a)

prepustenia tovaru do colného režimu tranzit Únie a skončenia uvedeného colného režimu;

b)

fungovania zjednodušených postupov uvedených v článku 233 ods. 4;

c)

colného dohľadu nad tovarom prepravovaným v colnom režime vonkajší tranzit Únie cez územie krajiny alebo územie mimo colného územia Únie, ako sa uvádza v článku 234.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 285 ods. 4.

KAPITOLA 3

Skladovanie

Oddiel 1

Všeobecné ustanovenia

Článok 237

Rozsah pôsobnosti

1.   V colnom režime skladovanie sa môže na colnom území Únie uskladniť tovar, ktorý nie je tovarom Únie, bez toho, aby podliehal:

a)

dovoznému clu;

b)

iným platbám ustanoveným inými príslušnými platnými predpismi;

c)

obchodno-politickým opatreniam, ak nezakazujú vstup tovaru na colné územie Únie alebo výstup tovaru z colného územia Únie.

2.   Tovar Únie možno prepustiť do colného režimu colné uskladňovanie alebo slobodné pásmo v súlade s právnymi predpismi Únie upravujúcimi osobitné oblasti s cieľom získať prospech z rozhodnutia o vrátení alebo odpustení dovozného cla.

3.   Ak je to hospodársky odôvodnené a colný dohľad tým nebude nepriaznivo ovplyvnený, môžu colné orgány povoliť skladovanie tovaru Únie v skladovacom priestore na colné uskladňovanie. Uvedený tovar sa nepovažuje za tovar v colnom režime colné uskladňovanie.

Článok 238

Trvanie colného režimu skladovanie

1.   Doba, počas ktorej môže byť tovar ponechaný v colnom režime skladovanie, nie je obmedzená.

2.   Vo výnimočných prípadoch môžu colné orgány stanoviť lehotu, v rámci ktorej sa musí ukončiť colný režim skladovanie, najmä ak druh a povaha daného tovaru môže v prípade dlhodobého skladovania predstavovať hrozbu pre zdravie ľudí, zvierat alebo rastlín alebo pre životné prostredie.

Článok 239

Prenos vykonávacích právomocí

Komisia vymedzí prostredníctvom vykonávacích aktov procesné pravidlá na prepustenie tovaru Únie do colného režimu colné uskladňovanie alebo slobodné pásmo podľa článku 237 ods. 2.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 285 ods. 4.

Oddiel 2

Colné uskladňovanie

Článok 240

Skladovanie v colných skladoch

1.   V colnom režime colné uskladňovanie sa môže tovar, ktorý nie je tovarom Únie, uskladňovať pod colným dohľadom v priestoroch alebo na iných miestach schválených pre tento colný režim colnými orgánmi („colné sklady“).

2.   Colné sklady môžu byť k dispozícii na colné skladovanie tovaru pre kohokoľvek („verejný colný sklad“) alebo na skladovanie tovaru držiteľom povolenia na colné uskladňovanie („súkromný colný sklad“).

3.   Tovar prepustený do colného režimu colné uskladňovanie sa môže dočasne vyňať z colného skladu. Okrem prípadu vyššej moci takéto vyňatie vopred povolia colné orgány.

Článok 241

Zušľachtenie

1.   Ak je to hospodársky odôvodnené a colný dohľad tým nie je nepriaznivo ovplyvnený, môžu colné orgány povoliť, aby sa v colnom sklade uskutočnilo zušľachtenie tovaru v colnom režime aktívny zušľachťovací styk alebo konečné použitie za podmienok ustanovených pre uvedené colné režimy.

2.   Tovar uvedený v odseku 1 sa nepovažuje za tovar v colnom režime colné uskladňovanie.

Článok 242

Povinnosti držiteľa povolenia alebo colného režimu

1.   Držiteľ povolenia a držiteľ colného režimu zodpovedá za:

a)

zabezpečenie toho, že tovar nebude počas colného režimu colné uskladňovanie odňatý spod colného dohľadu; a

b)

splnenie povinností vyplývajúcich zo skladovania tovaru, na ktorý sa vzťahuje colný režim colné uskladňovanie.

2.   Odchylne od odseku 1 sa môže v povolení týkajúcom sa prevádzkovania verejného colného skladu stanoviť, že za plnenie povinností podľa odseku 1 písm. a) alebo b) zodpovedá výlučne držiteľ colného režimu.

3.   Držiteľ colného režimu zodpovedá za splnenie povinností vyplývajúcich z prepustenia tovaru do colného režimu colné uskladňovanie.

Oddiel 3

Slobodné pásma

Článok 243

Určenie slobodných pásiem

1.   Členské štáty môžu určiť časti colného územia Únie za slobodné pásma.

Pre každé slobodné pásmo vymedzí členský štát jeho územie a určí miesta vstupu a výstupu.

2.   Členské štáty oznamujú Komisii informácie o svojich slobodných pásmach, ktoré sú v prevádzke.

3.   Slobodné pásma musia byť uzavreté.

Obvod a miesta vstupu do slobodných pásiem a výstupu z nich podliehajú colnému dohľadu.

4.   Osoby, tovar a dopravné prostriedky, ktoré vstupujú do slobodných pásiem alebo ich opúšťajú, možno podrobiť colným kontrolám.

Článok 244

Budovy a činnosti v slobodných pásmach

1.   Na výstavbu akejkoľvek budovy v slobodnom pásme sa vyžaduje predchádzajúci súhlas colných orgánov.

2.   V súlade s colnými predpismi sa v slobodnom pásme povolí akákoľvek priemyselná a obchodná činnosť alebo poskytovanie služieb. Vykonávanie takýchto činností sa vopred oznámi colným orgánom.

3.   S ohľadom na povahu daného tovaru alebo na požiadavky colného dohľadu alebo požiadavky týkajúce sa bezpečnosti a ochrany môžu colné orgány činnosti uvedené v odseku 2 zakázať alebo obmedziť.

4.   Colné orgány môžu zakázať výkon činností v slobodnom pásme osobám, ktoré neposkytnú potrebné záruky dodržania colných predpisov.

Článok 245

Predloženie tovaru a jeho prepustenie do colného režimu

1.   Tovar prepravený do slobodného pásma sa predkladá colným orgánom a podrobuje ustanoveným colným formalitám v ktoromkoľvek z týchto prípadov:

a)

ak sa do slobodného pásma prepravil priamo z územia mimo colného územia Únie;

b)

ak sa prepustil do colného režimu, ktorý sa končí alebo ukončuje prepustením do colného režimu slobodné pásmo;

c)

ak sa prepustí do colného režimu slobodné pásmo s cieľom získať prospech z rozhodnutia o vrátení alebo odpustení dovozného cla;

d)

ak takéto formality ustanovujú iné právne predpisy ako colné predpisy.

2.   Tovar, ktorý bol prepravený do slobodného pásma v prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje odsek 1, sa nepredkladá colným orgánom.

3.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 246, sa tovar prepravený do slobodného pásma považuje za tovar prepustený do colného režimu slobodné pásmo:

a)

v momente jeho vstupu do slobodného pásma, ak už nebol prepustený do iného colného režimu; alebo

b)

v momente skončenia colného režimu tranzit, ak sa ihneď neprepustí do nasledujúceho colného režimu.

Článok 246

Tovar Únie v slobodných pásmach

1.   V slobodnom pásme možno tovar Únie umiestňovať, skladovať, prepravovať, používať, zušľachťovať alebo spotrebúvať. V takých prípadoch sa tovar nepovažuje za tovar v colnom režime slobodné pásmo.

2.   Na žiadosť dotknutej osoby colné orgány určia, že colný status tovaru Únie má ktorýkoľvek z tohto tovaru:

a)

tovar Únie, ktorý vstupuje do slobodného pásma;

b)

tovar Únie, ktorý sa v rámci slobodného pásma podrobil zušľachťovacím operáciám;

c)

tovar prepustený do voľného obehu v rámci slobodného pásma.

Článok 247

Tovar, ktorý nie je tovarom Únie, v slobodných pásmach

1.   Tovar, ktorý nie je tovarom Únie, pokiaľ ostáva v slobodnom pásme, môže byť prepustený do voľného obehu alebo do colného režimu aktívny zušľachťovací styk, dočasné použitie alebo konečné použitie za podmienok stanovených pre tieto colné režimy.

V takých prípadoch sa tovar nepovažuje za tovar v colnom režime slobodné pásmo.

2.   Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia týkajúce sa dodávok tovaru alebo skladovania potravinových zásob, pri ktorých to daný režim ustanovuje, odsek 1 nevylučuje použitie alebo spotrebovanie tovaru, ktorého prepustenie do voľného obehu alebo colného režimu dočasné použitie by nepodliehalo uplatneniu dovozného cla alebo opatrení ustanovených v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky alebo obchodnej politiky.

V prípade uvedeného použitia alebo spotreby sa colné vyhlásenie na prepustenie do voľného obehu alebo do colného režimu dočasné použitie nevyžaduje.

Takéto colné vyhlásenie sa však vyžaduje, ak sa na uvedený tovar vzťahuje colná kvóta alebo strop.

Článok 248

Preprava tovaru zo slobodného pásma

1.   Bez toho, aby boli dotknuté právne predpisy v iných oblastiach ako v colnej oblasti, možno tovar v slobodnom pásme vyviezť alebo spätne vyviezť z colného územia Únie, alebo prepraviť na inú časť colného územia Únie.

2.   Články 134 až 149 sa uplatňujú na tovar prepravený zo slobodného pásma do iných častí colného územia Únie.

Článok 249

Colný status

Ak sa tovar prepravuje zo slobodného pásma do inej časti colného územia Únie alebo sa prepúšťa do colného režimu, považuje sa za tovar, ktorý nie je tovarom Únie, ak sa jeho colný status tovaru Únie nepreukáže.

Na účely uplatňovania vývozného cla a vývozných povolení alebo kontrolných vývozných opatrení ustanovených v rámci spoločnej poľnohospodárskej alebo obchodnej politiky sa však takýto tovar považuje za tovar Únie, ak sa nezistí, že nemá colný status tovaru Únie.

KAPITOLA 4

Osobitné použitie

Oddiel 1

Dočasné použitie

Článok 250

Rozsah pôsobnosti

1.   V colnom režime dočasné použitie môže byť tovar, ktorý nie je tovarom Únie a má byť spätne vyvezený, predmetom osobitného použitia na colnom území Únie s úplným alebo čiastočným oslobodením od dovozného cla a bez toho, aby podliehal:

a)