1.

Každý aktér v nemocničnom a zdravotníckom sektore by si mal byť vedomý dôležitosti problematiky ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci. Prijatie opatrení na predchádzanie zbytočným poraneniam a na ochranu pred nimi bude v prípade ich riadneho vykonávania pozitívne vplývať na zdroje.

2.

Ochrana zdravia a bezpečnosť pracovníkov sú prvoradé a úzko súvisia so zdravím pacientov. Podporuje to kvalitu starostlivosti.

3.

Proces tvorby a vykonávania politík týkajúcich sa ostrých zdravotníckych predmetov by mal byť výsledkom sociálneho dialógu.

4.

HOSPEEM (Európske združenie zamestnávateľov v nemocničnom a zdravotníckom sektore) a EPSU (Európska federácia odborových organizácií verejnej správy), uznávaní európski sociálni partneri v nemocničnom a zdravotníckom sektore, sa dohodli takto:

1.

So zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 138 a článok 139 ods. 2 (1);

2.

so zreteľom na smernicu Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci (2);

3.

so zreteľom na smernicu Rady 89/655/EHS z 30. novembra 1989 o minimálnych požiadavkách na bezpečnosť a ochranu zdravia pri používaní pracovných zariadení pracovníkmi pri práci (3);

4.

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/54/ES z 18. septembra 2000 o ochrane pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s vystavením biologickým faktorom pri práci (4);

5.

so zreteľom na stratégiu Spoločenstva v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie rokov 2007 – 2012 (5);

6.

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/14/ES z 11. marca 2002, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre informovanie a porady so zamestnancami v Európskom spoločenstve (6);

7.

so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. júla 2006 o ochrane pracovníkov v európskom zdravotníctve pred infekciami prenášanými krvou v dôsledku poranení injekčnou ihlou [2006/2015(INI)];

8.

so zreteľom na prvú a druhú fázu porád Európskej komisie o ochrane pracovníkov v európskom zdravotníctve pred infekciami prenášanými krvou v dôsledku poranení injekčnou ihlou;

9.

so zreteľom na výsledky technického seminára EPSU – HOSPEEM o poraneniach injekčnou ihlou zo 7. februára 2008;

10.

so zreteľom na hierarchiu všeobecných zásad prevencie stanovených v článku 6 smernice Rady 89/391/EHS, ako aj na preventívne opatrenia vymedzené v článkoch 3, 5 a 6 smernice 2000/54/ES;

11.

so zreteľom na spoločné usmernenia ILO/WHO týkajúce sa zdravotníckych služieb a HIV/AIDS a na spoločné usmernenia ILO/WHO týkajúce sa postexpozičnej profylaxie na predchádzanie infekcie vírusom HIV;

12.

pri plnom rešpektovaní existujúcich vnútroštátnych právnych predpisov a kolektívnych zmlúv;

13.

keďže je potrebné prijať opatrenia na posúdenie rozsahu výskytu poranení ostrými predmetmi v nemocničnom a zdravotníckom sektore, pričom vedecké dôkazy preukazujú, že preventívnymi a ochrannými opatreniami sa dá podstatne znížiť výskyt úrazov a infekcií;

14.

keďže úplný postup posúdenia rizika je nevyhnutným predpokladom prijatia vhodných opatrení na predchádzanie poranení a infekcií;

15.

keďže je potrebné, aby zamestnávatelia a zástupcovia zamestnancov pre oblasť ochrany zdravia a bezpečnosti spolupracovali s cieľom predchádzať poraneniam a infekciám spôsobeným ostrými zdravotníckymi predmetmi a chrániť pracovníkov pred nimi;

16.

keďže poranenia ostrými predmetmi sa týkajú predovšetkým, nie však výlučne, zdravotníckych pracovníkov;

17.

keďže študenti absolvujúci v rámci svojho vzdelávania klinickú odbornú prípravu sa podľa tejto dohody nepovažujú za pracovníkov, mali by sa na nich vzťahovať preventívne a ochranné opatrenia uvedené v tejto dohode, pričom povinnosti sú upravené podľa vnútroštátnych právnych predpisov a praxe.

—

vytvoriť čo najbezpečnejšie pracovné prostredie,

—

predchádzať poraneniam pracovníkov spôsobeným všetkými ostrými zdravotníckymi predmetmi (vrátane injekčných ihiel),

—

chrániť pracovníkov vystavených riziku,

—

stanoviť integrovaný prístup, pričom sa vypracujú politiky v oblasti posúdenia rizika, predchádzania riziku, odbornej prípravy, informovania, zvyšovania povedomia a monitorovania,

—

zaviesť postupy reakcie a následných opatrení.

1.

Dobre vyškolená, zdrojmi primerane vybavená a bezpečná pracovná sila poskytujúca zdravotnícke služby je z hľadiska prevencie rizika poranení a infekcií spôsobených ostrými zdravotníckymi predmetmi nevyhnutná. Predchádzanie vystaveniu riziku je kľúčovou stratégiou pri odstraňovaní a minimalizácii rizika poranení alebo infekcií, ku ktorým dochádza pri výkone povolania.

2.

Zástupcovia pre oblasť ochrany zdravia a bezpečnosti zohrávajú pri prevencii rizika a ochrane kľúčovú úlohu.

3.

Zamestnávateľ má povinnosť zaistiť bezpečnosť a zdravie pracovníkov vzhľadom na všetky aspekty týkajúce sa práce vrátane psycho-sociálnych faktorov a organizácie práce.

4.

Zodpovednosťou každého pracovníka je v čo najväčšej miere a v súlade s odbornou prípravou a s pokynmi, ktoré poskytol jeho zamestnávateľ, dbať o svoju vlastnú bezpečnosť a ochranu zdravia, ako aj o bezpečnosť a ochranu zdravia iných osôb, na ktoré vplýva výkonom svojej práce.

5.

Zamestnávateľ vytvára prostredie, v ktorom sa pracovníci a ich zástupcovia podieľajú na tvorbe politík a praxe v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti.

6.

Zásada ďalších špecifických preventívnych opatrení uvedených v ustanoveniach 5 – 10 tejto dohody znamená nikdy nepredpokladať, že neexistuje žiadne riziko. Uplatňuje sa hierarchia všeobecných zásad prevencie podľa článku 6 smernice 89/391/EHS a článkov 3, 5 a 6 smernice 2000/54/ES.

7.

Zamestnávatelia a zástupcovia pracovníkov spolupracujú na vhodnej úrovni, aby odstránili riziká a predchádzali im, chránili zdravie a bezpečnosť pracovníkov a vytvárali bezpečné pracovné prostredie, vrátane porád týkajúcich sa výberu a používania bezpečných prostriedkov, pričom sa určí čo najlepší spôsob uskutočňovania procesov odbornej prípravy, informovania a zvyšovania povedomia.

8.

Je potrebné prijať opatrenia prostredníctvom procesu informovania a porád v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo kolektívnymi zmluvami.

9.

Účinnosť opatrení na zvyšovanie povedomia znamená spoločné povinnosti zamestnávateľov, pracovníkov a ich zástupcov.

10.

Na dosiahnutie čo najbezpečnejšieho pracoviska je nevyhnutná kombinácia opatrení plánovania, zvyšovania povedomia, informovania, odbornej prípravy, prevencie a monitorovania.

11.

Podporuje sa kultúra „nepripisovať vinu“. Postup podávania správ o prípadoch by sa mal skôr zameriavať na systémové faktory než na individuálne chyby. Systematické podávanie správ sa musí považovať za akceptovaný postup.

1.

Postupy posúdenia rizika sa vykonávajú v súlade s článkami 3 a 6 smernice 2000/54/ES a článkami 6 a 9 smernice 89/391/EHS.

2.

Posúdenie rizika zahŕňa určenie, či dochádza k vystaveniu riziku, uvedomenie si dôležitosti dobre vybaveného a organizovaného pracovného prostredia a vzťahuje sa na všetky situácie súvisiace s poranením, krvou alebo s iným potenciálne infekčným materiálom.

3.

Pri posudzovaní rizika sa berie do úvahy technológia, organizácia práce, pracovné podmienky, úroveň kvalifikácií, psycho-sociálne faktory súvisiace s prácou a vplyv faktorov súvisiacich s pracovným prostredím. Takto sa:

1.

Ak výsledky posúdenia rizika odhalia riziko poranení ostrým predmetom a/alebo infekcie, vystavenie pracovníkov sa musí odstrániť prijatím týchto opatrení, a to bez ohľadu na ich poradie:

2.

So zreteľom na danú činnosť a posúdenie rizika sa vystavenie riziku musí znížiť na takú nízku úroveň, ktorá je potrebná, aby sa primerane chránili bezpečnosť a zdravie príslušných pracovníkov. V závislosti od výsledkov posúdenia rizika sa uplatňujú tieto opatrenia:

3.

Ak sa posúdením uvedeným v ustanovení 5 odhalí riziko ohrozenia bezpečnosti a zdravia pracovníkov vzhľadom na ich vystavenie biologickým faktorom, proti ktorým existujú účinné očkovacie látky, pracovníkom sa ponúka očkovanie.

4.

Očkovanie a v prípade potreby preočkovanie sa vykonávajú v súlade s vnútroštátnym právom a/alebo praxou vrátane určenia druhu očkovacích látok.

—

označenie rozličných rizík,

—

poskytovanie usmernenia týkajúceho sa existujúcich právnych predpisov,

—

podporovanie osvedčených postupov v oblasti prevencie a evidencie prípadov/úrazov,

—

zvyšovanie povedomia vyvíjaním činností a propagačnými materiálmi v spolupráci so zastupujúcimi odborovými organizáciami a/alebo zástupcami pracovníkov,

—

poskytovanie informácií o dostupných podporných programoch.

—

správnom používaní zdravotníckych pomôcok s integrovanými mechanizmami na ochranu pred ostrými predmetmi,

—

zaškolení každého nového a dočasného pracovníka,

—

riziku v súvislosti s vystavením kontaktu s krvou a telesnými tekutinami,

—

preventívnych opatreniach vrátane štandardných bezpečnostných opatrení, bezpečných systémov práce, postupov správneho používania a zneškodňovania, významu imunizácie, a to v súlade s postupmi na pracovisku,

—

postupoch podávania správ, reakcie a monitorovania a ich význame,

—

opatreniach, ktoré sa majú prijať v prípade poranení.

1.

Podávanie správ zahŕňa revíziu zavedených postupov podávania správ so zástupcami pre oblasť ochrany zdravia a bezpečnosti a/alebo s príslušnými zástupcami zamestnávateľov/pracovníkov. Mechanizmy podávania správ by mali zahŕňať miestne, vnútroštátne a celoeurópske systémy.

2.

Pracovníci bezodkladne podávajú zamestnávateľom a/alebo zodpovednej osobe a/alebo osobe zodpovednej za bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci správu o každom úraze alebo prípade, ktoré súvisia s ostrými predmetmi.

—

Zamestnávateľ vykonáva bezodkladné kroky na zabezpečenie starostlivosti o poraneného pracovníka vrátane poskytnutia postexpozičnej profylaxie a potrebných zdravotných testov, keď sa to vyžaduje zo zdravotných dôvodov, ako aj vhodného zdravotného dohľadu v súlade s ustanovením 6 ods. 2 písm. c).

—

Zamestnávateľ prešetruje príčiny a okolnosti a zaznamenáva úraz/prípad, pričom v prípade potreby prijíma potrebné opatrenia. Pracovník musí včas poskytnúť príslušné informácie, aby sa doplnili podrobnosti o úraze alebo prípade.

—

V prípadoch poranenia zamestnávateľ zváži tieto kroky vrátane prípadného poradenstva určeného pracovníkom a zaručeného zdravotníckeho ošetrenia: rehabilitácia, pokračovanie pracovného pomeru a sprístupnenie náhrady sú v súlade s dohodami alebo právnymi predpismi na vnútroštátnej a/alebo sektorovej úrovni.